WORLD SPACE WEEK 2011
SVETOVÝ KOZMICKÝ TÝŢDEŇ 2011
ČO JE TO SVETOVÝ KOZMICKÝ TÝŢDEŇ ? SVETOVÝ KOZMICKÝ TÝŢDEŇ (WORLD SPACE WEEK) JE MEDZINÁRODNOU OSLAVOU PRÍNOSU KOZMICKEJ VEDY A TECHNOLÓGIE K ZLEPŠENIU ŢIVOTNÝCH PODMIENOK ĽUDÍ. SVETOVÝ KOZMICKÝ TÝŢDEŇ BOL OFICIÁLNE VYHLÁSENÝ ORGANIZÁCIOU SPOJENÝCH NÁRODOV V ROKU 1999 A USKUTOČŇUJE SA KAŢDOROČNE 4. – 10. OKTÓBRA. POČAS SVETOVÉHO KOZMICKÉHO TÝŢDŇA SA KONAJÚ PO CELOM SVETE AKCIE A VZDELÁVACIE PROGRAMY, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ K TEMATIKE KOZMONAUTIKY A VESMÍRU. NADVÄZUJÚCE AKCIE PRIŤAHUJÚ AJ POZORNOSŤ MÉDIÍ, KTORÉ POMÁHAJÚ ZLEPŠOVAŤ INFORMOVANOSŤ VEREJNOSTI O KOZMONAUTIKE. TERMÍN SVETOVÉHO KOZMICKÉHO TÝŢDŇA PRIPOMÍNA DVE KĽÚČOVÉ UDALOSTI: 4. OKTÓBRA 1957 BOLA VYPUSTENÁ PRVÁ UMELÁ DRUŢICA ZEME SPUTNIK 1 A 10. OKTÓBRA 1967 NADOBUDLA PLATNOSŤ ZMLUVA O MIEROVOM VYUŢÍVANÍ KOZMICKÉHO PRIESTORU.
SVETOVÝ KOZMICKÝ TÝŢDEŇ JE PRÍSTUPNÝ PRE KAŢDÉHO. PRIPOMÍNAJÚ SI HO VLÁDNE ORGANIZÁCIE, SPOLOČNOSTI, NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE, UČITELIA I JEDNOTLIVCI. TOHTO ROKU PREBEHNE UŢ 12. ROČNÍK WORLD SPACE WEEK. TOHTOROČNOU TÉMOU JE „50 YEARS OF HUMAN SPACEFLIGHT“ – 50 ROKOV PILOTOVANÝCH KOZMICKÝCH LETOV.
OFICIÁLNA WEBOVÁ STRÁNKA WORLD SPACE WEEK www.worldspaceweek.org
OFICIÁLNY PLAGÁT WORLD SPACE WEEK 2011
JURIJ ALEXEJEVIČ GAGARIN
KOZMONAUT ČÍSLO 1
Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v obci Klušino (asi 160 km západne od Moskvy, Smolenská oblasť). Rodičia, Anna Timofejevna a Alexej Ivanovič, pracovali v miestnom kolchoze. Matka ako dojička, otec ako tesár.
Krajina pri meste Gagarin (predtým Gţatsk), 15 km od Klušina.
Detstvo poznačila II. svetová vojna. V októbri 1942 obsadili obec fašisti (boli z nej vyhnaní 9. marca 1944). Zaţil vojnové útrapy i boj Červenej armády s nepriateľom. Prvýkrát uvidel skutočné lietadlo.
Jurij mal troch súrodencov - Valentina, Zoju a Borisa. Po skončení vojny sa Gagarinovci presťahovali do Gţatska (od roku 1968 Gagarin), kde si postavili dom z trosiek iného starého domu. V roku 1950 odišiel Jurij do Ljuberckých ţeleziarní v Moskve. Tam sa vyučil za zlievača ocele. Erb mesta Gagarin.
Jurij Gagarin v roku 1949 ako pätnásťročný.
V roku 1951 začal študovať na Strednej technickej škole (priemyslovke) v Saratove. Na jar 1955 ukončil školu s vyznamenaním. Raritné fotografie študenta Gagarina.
Popri štúdiu navštevoval miestny aeroklub organizácie DOSAAF. Začal lietať na lietadle Jak-18 a uskutočnil prvé zoskoky na padáku.
Vojenská pilotná škola v Orenburgu. Serţant Gagarin a Valentina Gorjačevová v roku 1956 (sobáš 27. októbra 1957). Prvý let na lietadle MIG-15 dňa 26. marca 1957. V novembri 1957 bol ako poručík prevelený na vojenskú základňu Nikel leţiacu severne od Murmanska, vzdialenú iba 300 km od polárneho kruhu. Dňa 10. apríla 1959 sa narodila dcéra Jelena.
Gagarin ako kapitán basketbalového druţstva juniorských kadetov v Orenburgu. Vpravo uţ po kozmickom lete v roku 1963.
O vypustení človeka do kozmického priestoru sa v Sovietskom zväze začalo realisticky uvaţovať začiatkom roku 1956. V tom istom roku raketový konštruktér Sergej Pavlovič Koroljov zriadil v OKB-1 oddelenie č. 9, ktoré malo projektovať umelé druţice, kozmické sondy a pilotované kozmické lode. Dávno predtým sníval o pilotovaných kozmických letoch Konstantin Eduardovič Ciolkovskij (1857 – 1935) prvý zo zakladateľov teoretickej kozmonautiky.
Letu človeka do vesmíru predchádzali experimentálne štarty psov v sondáţnych raketách. Dňa 22. júla 1951 odštartovala prvá výšková raketa R-1B so psami Dezik a Cygan. Raketa dosiahla výšku 110 km. Pri ďalších letoch v rokoch 1957-1960 dosiahnutá výška aţ 450 km. Dňa 3. novembra 1957 štart Sputniku 2 s fenkou Lajka. Prvý ţivý tvor na obeţnej dráhe. Lajkin pomníček v Moskve (od roku 2008).
Dňa 5. januára 1959 vydal Kremeľ tajné uznesenie o výbere adeptov kozmického letu. Bolo rozhodnuté, ţe kandidátmi budú vojenskí letci. Výber začal v auguste 1959 (3461 kandidátov). Zúţený výber zahrňoval 154 letcov. Prísne lekárske vyšetrenia trvali dva mesiace. Vo februári 1960 sa sformoval prvý oddiel sovietskych kozmonautov. Mal 20 členov.
Gagarin pri lekárkych prehliadkach a športe.
Prvý oddiel kozmonautov vyfotografovaný v máji 1961 v Soči. Zľava sedia: P.Popovič, V.Gorbatko, J.Chrunov, J.Gagarin, S.P.Koroljov, N.I.Koroljovová s dcérou P.Popoviča Natašou, veliteľ oddielu kozmonautov J.Karpov, parašutista-tréner N.Nikitin a lekár J.Fjodorov. V druhom rade zľava A.Leonov, A.Nikolajev, M.Rafikov, D.Zajkin, B.Volynov, G.Titov, G.Neljubov, V.Bykovskij a G.Šonin. V treťom rade stoja zľava V.Filaťjev, I.Anikejev a P.Beljajev.
Kozmonauti označení šípkou sa do vesmíru nikdy nedostali. V druhom rade zľava M.Rafikov, D.Zajkin, G.Neljubov. V treťom rade zľava stoja V.Filaťjev, I.Anikejev. Do prvého oddielu sovietskych kozmonautov ešte patrili: hore zľava samostatne V.Bondarenko, A.Kartašov, V.Komarov, V.Varlamov. Oddiel mal 20 členov. Do vesmíru neletelo 8 jeho členov.
Dňa 19. 8.1960 štart prototypu kozmickej lode Vostok so psami Belka a Strelka. Úspešné pristátie po 1 dni, 2 hod. a 23 min. V dňoch 9. marca 1961 a 25. marca 1961 boli úspešne vyskúšané kozmické lode číslo 4 a číslo 5. V lodi číslo 4 bol pes Černuška a figurína „IVAN IVANOVIČ“. V lodi číslo 5 bola figurína v skafandri a pes Zvezdočka. Najdlhší pobyt psov vo vesmíre. Kozmos 110, štart 22.2.1966, psy Veterok a Ugoljok. Pristátie po 22 dňoch.
Dôsledne utajovaný hlavný konštruktér Sergej Pavlovič Koroljov – „Sergejev“ (1907 – 1966). Konštruktér nosnej rakety R-7. Raketa GIRD-X (fotografia z novembra 1933), dole GIRD-09, vpravo maketa R-7 v Ostankine, Moskva.
Koroljovova nosná raketa R-7 Semjorka. Jedenapolstupňová (dvojstupňová) raketa. Prvý štart 15.5.1957.
Ďalší učenci, ktorí sa podieľali na príprave prvého letu človeka do vesmíru. Zľava: Sergej P. Koroljov, Igor Kurčatov (fyzik), Mstislav Keldyš (matematik), Vasilij Mišin (Koroljovov námestník). Porada o raketových nosičoch atómových zbraní. Leto 1959.
Projektovanie kozmickej lode pre človeka sa začalo 1. júna 1958. Bolo rozhodnuté, ţe kabína kozmonauta bude mať guľový tvar a vynášať ju bude raketa R-7. Oleg Ivanovskij, inţinier – šéfkonštruktér Vostoku.
Kozmická loď Vostok. Nákres a spojená s 3. stupňom nosnej rakety R-7.
Technický popis kozmickej lode Vostok. Návratový modul: hmotnosť 2460 kg, priemer 2,3 m, objem 5,2 m³ (pre kozmonauta 1,6 m³), tepelný ablatívny štít o hrúbke 30 aţ 180 mm, v hornej časti 3 otvory – technologický, padákový, vstupný prielez.
Prístrojový modul: hmotnosť 2270 kg, priemer 2,43 m, dĺţka 2,25 m, brzdiaci motor TDU-1, ťah 15,83 kN, maximálna doba činnosti 45 sek., po obvode 16 nádrţí s kyslíkom a dusíkom. Celková hmotnosť 4725 kg (pri Gagarinovom lete), maximálna doba letu s kozmonautom 10 dní.
Schéma kozmickej lode VOSTOK.
Vostok + 3. stupeň rakety R-7.
Interiér kozmickej lode VOSTOK.
Kozmonauti sa oboznamujú s nosnou raketou R-7. Druhý zľava J.Gagarin, P.Popovič, G.Titov, V.Bykovskij, A.Nikolajev, vpravo skrytý G.Neljubov.
Začiatkom leta 1960 vybrali Koroljov, Kamanin a Karpov šesticu kandidátov pre prvý let. Stali sa nimi: Jurij Gagarin, Anatolij Kartašov, Andrijan Nikolajev, Pavel Popovič, German Titov a Valentin Varlamov. Po vyradení Kartašova a Varlamova zo zdravotných dôvodov, na ich miesto nastúpili Valerij Bykovskyj a Grigorij Neljubov.
V dňoch 17. a18. januára 1961 zloţila šestica kandidátov záverečné skúšky. Výberová komisia zúţila počet kandidátov na troch: Gagarin, Titov, Neljubov. Traja vybraní kandidáti pri fotografovaní v Moskve. Gagarin pri skúške.
Obrázky Gagarina z výcviku.
Dňa 7. apríla Kamanin na zasadaní štátnej komisie oznámil, ţe prvým kozmonautom bude Gagarin. Dňa 10. apríla 1961 Gagarin pred štátnou komisiou sľubuje úspešné splnenie letu. Za jeho prvého náhradníka bol určený German Titov, za druhého Grigorij Neljubov (sedel po ľavici Titova).
Letný výhliadkový altánok na brehu rieky Syrdarja. Dva dni pred štartom sa tam konalo posedenie Gagarina s členmi štátnej komisie, s vedúcimi odborníkmi, so zástupcami vojenského letectva, s kozmonautmi i zamestnancami kozmodromu.
Skúšky a umiestnenie kozmickej lode Vostok pod aerodynamický kryt..
Kozmodrom Bajkonur. Raketa R-7 s kozmickou loďou Vostok v apríli 1961. Presun rakety na rampu sa začal 11. apríla o 5.00 hod. miestneho času. Vpravo tá istá štartovacia rampa v súčasnosti.
Umiestnenie kozmickej lode Vostok na nosnej rakete R-7. Otvor pre moţnú katapultáţ po štarte.
Domček v ktorom spali Gagarin a Titov pred štartom. Gagarinova posteľ.
Ráno dňa 12.apríla 1961. Gagarin a Titov mali budíček o 5 hod. 30 min. miestneho času.
V autobuse na štartovaciu rampu. Vpravo za Gagarinom Neljubov a Nikolajev.
Príchod na rampu o 8.50 hod. miestneho času (4.50 hod. stredoeurópskeho času). Gagarina sprevádzali: veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin, Sergej Koroljov, Oleg Ivanovskij, maršál Moskalenko, predseda štátnej komisie Rudnev.
„Mládenci, jeden za všetkých, všetci za jedného!“ Vpravo vyretušovaná fotografia.
Gagarina usádzal do kabíny Oleg Ivanovskij a Fjodor Vostokov (mal na starosti systém zabezpečenia ţivotného prostredia v kabíne).
Kód pre manuálne riadenie Vostoku 1-2-5 (Pacner), 3-2-5 (Doran, Bizony), 1-4-5 (Toufar).
Koroljov dáva príkaz na štart. Štart 11.07 hod. miestneho času, 7.07 hod. stredoeurópske ho času.
„Ну поехали!“ (A ideme!).
Prvé slová Gagarina po štarte.
Počas letu...
Priebeh letu. Červený krúţok – miesto štartu, zelený krúţok – miesto pristátia.
Vostok na obeţnej dráhe. Oddelenie servisného modulu od kabíny s kozmonautom po zapálení brzdiaceho motora. Kabína s kozmonautom samostatne klesá k Zemi.
Priebeh štartu a pristátia.
Po pristáti...
Jedna z prvých fotografií po pristátí. Anna Tachtarovová a jej vnučka Rita ako prvé stretli Gagarina po návrate na Zem. Vojaci zo záchrannej jednotky prišli na miesto pristátia o 10 minút.
Uţ počas letu bol Gagarin povýšený z nadporučíka na majora a z miesta pristátia prevezený do Engelsu a lietadlom do Kujbyševa (Samary).
Streda 12.apríla 1961. - budíček o 5.30 hod. miestneho, stredoázijského času - príchod autobusu s Gagarinom aTitovom na rampu 8.50 hod. T-01.57:00 - Gagarin sedí v lodi Vostok, volací znak Kedr (Limba), riadiace stredisko Zarja (Úsvit) - štart o 11.07 miestneho času, 9.07 moskovského času, 7.07 stredoeurópskeho času, 6.07 svetového času. Prvý človek sa vydáva do vesmíru. Volá sa Jurij Alexejevič Gagarin. T+00.03:00 - odhodený aerodynamický kryt T+00.03:08:36 - dohasína motor tretieho stupňa T+00.11:07 - kozmická loď sa oddeľuje od nosiča, Vostok váţi 4725 kg, sklon obeţnej dráhy k rovníku 64,95º, výška 181 – 327 km, rýchlosť 28 165 km/ hod. T+00.44:00 - zapnutá slnečná orientácia T+00.50:00 - Vostok nad Amerikou, prelietava mys Horn a nad juţným Atlantikom sa vracia k Afrike T+00.57:00 - Vostok je v zemskom tieni a je v apogeu T+01.02:00 - v čase 10.09:15 (moskovského času) Vostok vyšiel zo zemského tieňa T+01.08:00 - automaty zapínajú program pre riadenie zostupu T+01.27:00 - automaticky sa zapína brzdiaci motor, horí 40 sek., rozdelenie lode v čase 10.35 a nie 10.25 (moskovský čas) ako malo byť, 10 min. po ukončení činnosti motora - 7 km nad povrchom Zeme sa kozmonaut katapultuje - návratový modul Vostoku dosadá o 10.47 hod. moskovského času, 08:47 hod. stredoeurópskeho času, 07:47 hod. svetového času na poli pri obci Uzmorje, juhozápadne od mesta Engels, vedľa Saratova v Kujbyševskej (dnes Samarovskej) oblasti T+01.48:00 - pristátie kozmonauta, 10:55 hod. moskovského času, 07:55 hod. svetového času, 08:55 hod. stredoeurópskeho času
Utajovanie spôsobu pristátia. Argumenty proti uznaniu letu ako rekordu pre IAF (Medzinárodná astronautická federácia). 1. kozmonaut nepristál v kabíne kozmickej lode (katapultoval sa vo výške 7 km, návratový modul pristál na vlastnom padáku), 2. nevykonal celý, úplný oblet Zeme (pristál asi 1500 km pred miestom štartu). Napriek tomu získaný certifikát o rekorde. Katapultovacie kreslo kozmonauta KP-V-3A (výrobok závodu Zvezda). 2 rakety na TPH. Rozpojenie návratovej kabíny a prístrojového úseku Vostoku sa oneskorilo o 10 minút. Dve tvrdenia. 1. Nedošlo k odpojeniu spoja kábla pre prenos údajov a elektr. energie od návratovej kabíny. Kábly boli zapojené do guľatej dosky zástrčkou so 17 kolíkmi na kabíne. Aţ pôsobenie atmosféry prepálilo sústavu káblov. Podľa – Doran, Bizony. 2. Zlyhanie ventilu tlakovania spaľovacej komory brzdiaceho motora, ktorý sa celkom nezatvoril. Toto viedlo k zmene harmonogramu povelov zostupu (následná rotácia lode a neskorší čas oddelenia návratovej kabíny). Odpojenie kábla sa uskutočnilo. Podľa – Formin. K oddeleniu kabíny od prístrojového úseku došlo vo výške 140 – 150 km.
Prílet do Moskvy 14. apríla 1961. Podanie hlásenia o úspešnom kozmickom lete Nikitovi Sergejevičovi Chruščovovi (1894 – 1971). Rozviazaná šnúrka na topánke.
Moskva víta Gagarina. Leninský prospekt.
Červené námestie. Mauzoleum V.I.Lenina.
Spojené štáty americké a NASA po Gagarinovom lete. Dňa 25. mája 1961 vyhlasuje John F.Kennedy v Kongrese U.S.A. projekt Apollo. Úlohou je predstihnúť Sovietsky zväz v kozmickom výskume.
Utajovanie a mystifikácia...
Grigorij Grogorjevič Neljubov (31.3.1934 – 18.2.1966), druhý náhradník Gagarina, kozmonaut číslo 03. Do vesmíru nikdy neletel.
Neljubov bol na jar 1962 spolu s Anikejevom a Filaťjevom pre nekázeň vylúčený z oddielu kozmonautov. Jeho účasť v oddiele mala byť zabudnutá, utajená. Dňa 18.2.1966 tragicky zahynul za nejasných okolností (uvádza sa samovraţda skokom pod vlak). Pôvodný hrob Neljubova v dedine Kremov, Primorskij kraj. Dátum narodenia na hrobe je 8.4.1934, oficiálne sa uvádza 31.3.1934. Na hrobe v Záporoţí je dátum narodenia 31.3.1934. Uvedené - zahynul pri plnení sluţobných povinností.
Gagarin – Chruščovov vyslanec dobrej vôle...
Prvou krajinou, ktorú Gagarin navštívil po svojom kozmickom lete, bolo Československo. Na dvojdňovú návštevu Prahy priletel 28.apríla 1961.
Praha víta prvého kozmonauta.
Na nábreţí Vltavy.
Pieseň Pozdrav astronautovi, ktorú nahral a naspieval Gustav Brom so svojim orchestrom, sa stala veľmi populárnou. Hudbu zloţil Jaromír Hnilička, text napísal Pavel Pácl. Gustav Brom.
Gagarin navštívil 28 krajín. Československo, Poľsko, NDR, Fínsko, Kubu, Dánsko, Anglicko, Francúzsko, Bulharsko, Egypt, Indiu, Kanadu, Austráliu...
Bez komentára...
Mladí zberatelia autogramov v Anglicku.
PARIS AIR SHOW 1965
S posádkou Gemini 4 - Edward H.White II, James A. Mc Divitt a pri makete kozmickej lode Vostok na International Air Show v Paríţi v júni 1965.
Maketa kozmickej lode Vostok s posledným stupňom nosnej rakety.
Pamätná plaketa od Amerických astronautov. Podpísaní sú John H. Glenn, James A. Mc Divitt, Neil Armstrong.
Nehoda vo Forose 3.októbra 1961 (mesto Foros sa nachádza na Kryme). Gagarin utrpel úraz hlavy po skoku z okna. Rekreácia, zábava i alkoholické večierky.
So svojim osobným šoférom Fjodorom Demčukom. Automobil VOLGA GAZ 21 v pavilóne múzea Jurija Gagarina v meste Gagarin (Gţatsk). Gagarinova radosť, športový automobil Matra-Bonnet Jet VS, dar z Francúzska, rok 1965.
Československo navštívil Gagarin ešte v júli 1966. Svoju dovolenku strávil v Karlových Varoch, Mariánskych Lázňach a na východnom Slovensku. Navštívil Košice, Poprad, obec Slanec, Vysoké Tatry. Znak Karlových Varov. Návšteva vo Východoslovenských ţeleziarňach v Košiciach.
Z rodinného albumu...
S manţelkou Valjou a deťmi v „Divadle zvierat „ Vladimíra Durova v Moskve. Rok 1965.
V októbri 1964 bol Chruščov odvolaný zo všetkých funkcií. Nahradil ho Leonid Iljič Breţnev (1906 – 1982), ktorý sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Pre Gagarina znamenala táto zmena stratu podpory a porozumenia z Kremľa.
Dňa 21. decembra 1963 sa plk. Gagarin stáva zástupcom Výcvikového strediska kozmonautov vo Hviezdnom mestečku. Neformálne mal zákaz ďalšieho kozmického letu (chránený ako diplomatický a sociálny symbol). Chránený i sledovaný tajnou sluţbou KGB. Valentina a Jurij v Sofii v roku 1966.
Veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin a protekčný kozmonaut Georgij Beregovoj.
Pár verných. Venjamin Russajev, Gagarinov spojenec v KGB a dobrý priateľ s Valentinou. S osobným šoférom Fjodorom Demčukom (fotografia podpísaná Gagarinom).
Štúdium na Vojenskej akadémii leteckého inţinierstva N.J.Ţukovského v Moskve. Nástup v marci 1964. Spoločne s Gagarinom študovali aj ďalší členovia prvého oddielu kozmonautov. Téma diplomovej práce: praktický návrh opakovane pouţiteľného raketoplánu (jeden zo záverov ...raketoplán musí mať schopnosť bezmotorového pristátia).
Tím kozmonautov pri skúškach v aerodynamickom tuneli. Obhajoba diplomovej práce sa konala 17. februára 1968 vo Hviezdnom mestečku. Diplom (pilot–inţinier–kozmonaut) odovzdal prof. generálplukovník V.I.Volkov (náčelník akadémie v rokoch 1947 – 1969).
Dňa 14.1.1966 nečakane zomrel pri chirurgickom zákroku Sergej Pavlovič Koroljov (mal 59 rokov). Sovietska kozmonautika stratila vynikajúceho konštruktéra a manaţéra, za ktorého nenašla rovnocenného nástupcu.
Sojuz 1. Štart 23.4.1967. Posádka Vladimir M.Komarov (2. let). Náhradník Gagarin. Na kozmickej lodi sa neroztvoril ľavý panel slnečnej batérie, nefunkčná orientácia na Slnko, iné poruchy.
Pôvodný plán: spojený SOJUZ 1 so SOJUZOM 2
Posádka SOJUZOV 1 a 2 zľava: Gagarin, Chrunov, Komarov, Jelisejev, Bykovskij.
Návrat na 18. obehu. Zlyhal padákový systém. Kabína nebrzdená padákom dopadla pri obci Karabulak v Oremburskej oblasti. Kozmonaut zahynul. Sojuz 1 bol technický nepodarok. Pri vyšetrovaní zistených 203 chýb a nedostatkov. Definitívny zákaz kozmických letov pre Gagarina. Zdokonalený Sojuz 3 s kozmonautom G.Beregovým vzlietol 26.10.1968.
Sojuz TMA-19 v roku 2010. Štvrtá generácia kozmickej lode Sojuz.
Sojuz TMA a nákladná loď Progress pripojené k Medzinárodnej kozmickej stanici – ISS.
Po Koroljovovej smrti a zákaze ďalších kozmických letov sa Gagarin rozhodol, ţe sa kvalifikuje ako pilot novších prúdových lietadiel (MIG-17, 19, 21). Črtala sa moţnosť, ţe bude povýšený na generála a stane sa po Kamaninovi vedúcim výcviku kozmonautov vo Hviezdnom mestečku.
Koncom roku 1959 (keď bol povolaný do prvého oddielu kozmonautov) jeho nalietaný čas v lietadle bol 252 hod 21 min, z toho samostatne 75 hod (najskôr v Orenburgu a potom na základni Nikel). Od roku 1960 do 1968 nalietal iba 78 hodín, ani jednu sám. Inštruktorom Gagarina bol Vladimir Seriogin (47-ročný), skúsený zalietavací pilot, 140 bojových letov proti fašistom, zostrelil 17 lietadiel. Výcvikovým typom bol MIG-15UTI.
Posledná fotografia Jurija Gagarina.
Letisko v Čkalovskom pri Hviezdnom mestečku. Trasa a časový priebeh letu 27.3.1968.
0 1 2 3 4 5 6 7 +
10:08 - 10:18:45 - nahodenie motorov, povolenie štartu, štart 10:19:40 - kontrolný bod 1, otáčanie 10:20:45 - kontrolný bod 2, horizontálny let 10:21:46 - začiatok stúpania na výšku 4200 m 10:22:16 - vstup do spodnej vrstvy oblačnosti (900 m) 10:24:00 - výstup z vrstvy mrakov (1200 m) 10:25:50 - začiatok plnenia úlohy, výška 4200 m, zóna 20 10:30:10 - ukončenie úlohy, ţiadosť o zmenu kurzu na 320 10:31 - miesto havárie
Charakteristiky pohybu lietadla pri dopade: rýchlosť 680 km/hod (190 m/s), uhol dopadu 50˚, rýchlosť klesania 145 m/s, preťaţenie 10 aţ 11 G.
Správa vyšetrovacej komisie z roku 1968. Chyby na vybavení a funkčné nedostatky, ktoré sa mohli pri lete prejaviť. 1. Lietadlo MIG-15UTI bolo staré (vyrobené v roku 1956 v ČSR, závod Aero Vodochody ), 2 kompletné renovácie, zostávajúca ţivotnosť konštrukcie asi 30%. 2. Motor DA-450 bol vyrobený v roku 1956, 4 generálne opravy, ţivotnosť 30%. 3. Pouţité 2 prídavné nádrţe, zlá aerodynamika lietadla, zhoršenie bezpečnostných parametrov letu. 4. Katapultovací systém (inštruktor sa musí katapultovať prvý).
5. Výškomer nefungoval správne.
Príčiny katastrofy, o ktorých sa uvaţovalo. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
Zráţka s vtákom (náraz do krytu kabíny, prerazenie), strata kontroly nad lietadlom. Zráţka s odhodeným prístrojovým balíkom z meteorologického balóna. Dehermetizácia kabíny (v kabíne ostala otvorená ventilácia po predošlom lete). Posádka lietadla bola pod vplyvom alkoholu. Gagarin bol zavraţdený vládou Leonida Breţneva. Súhra niekoľkých nepriaznivých okolností (oficiálny záver z vyšetrovania v roku 1968). Verzia kozmonauta Alexeja Leonova. Vzdušný vír spôsobený stretom s iným lietadlom. (Leonov počul v danom čase rázovú vlnu, ktorú spôsobuje iba nadzvukové lietadlo a vzápätí explóziu, zvuk vybuchujúceho lietadla nárazom o zem.)
Podľa kozmonauta Alexeja Leonova pád MIGu zapríčinil blízky prelet (10 – 20 m) iného výkonnejšieho lietadla (moţný typ SU-11). Ten spôsobil vzdušný vír a rázovú vlnu, ktorá zapríčinila stratu kontroly nad MIGom (aerodynamická interferencia s iným lietadlom) a jeho pád. SU-11 sa však v danom priestore v tomto čase nemal nachádzať a mal povolené lety vo výškach nad 10 km. Gagarin a Leonov v roku 1965.
Pohreb Gagarina a Seriogina Červenom námestí v Moskve.
sa konal 30. marca 1968. Boli pochovaní pri kremeľskom múre na
Mládeţnícky časopis OГOНЁК („OGOŇOK“) z 15. apríla 1968.
V roku 1986 bola vytvorená nová vyšetrovacia komisia, ktorá zistila nasledovné: 1. Obsluha radarov bola v dobe nehody v Čkalovskom zmätená. Moţný výskyt ďalšieho lietadla v danom letovom priestore – nepovolený. 2. Rôzne pochybenia v práci kontrolného letového strediska. 3. Prekrútené a sfalšované správy pôvodnej vyšetrovacej komisie z roku 1968. Karel Pacner v knihe Kolumbovia vesmíru, 1. diel (vydaná v roku 2006) uvádza, ţe aţ správa špeciálnej komisie kontrarozviedky tajnej polície KGB (zverejnená v marci 2003) odhalila skutočných vinníkov. Haváriu zavinili príslušníci pozemného personálu, ktorí lietadlo zle pripravili a jeho posádku zle navádzali.
1. zlá analýza predpovede počasia v Čkalovskom, lietadlo s Gagarinom a Serioginom nemalo odletieť 2. vzápätí povolený štart ďalšieho lietadla, Gagarinov MIG musel odletieť do inej oblasti 3. lietadlo malo zavesené prídavné nádrţe, ktoré trojnásobne zhoršovali jeho aerodynamické vlastnosti 4. lietadlo sa dostalo do vývrtky uprostred dvoch mrakov 5. strmhlavý let, nesprávna informácia o výške mrakov, boli niţšie asi o 400 m, nedostatočná výška 6. k úspešnému dokončeniu manévru chýbalo 250 aţ 300 m
V roku 2005 sa príčinou havárie podrobne zaoberal bývalý vojenský letec plk. ing. Josef Pavlík, bývalý inštruktor lietania a psychológ. Svoju štúdiu publikoval na stránkach časopisu Letectví a kosmonautika č. 8 a 9, ročník 2005. Kritizoval, ţe ţiadne doterajšie vyšetrovanie sa nezaoberalo moţným pochybením posádky pri riadení lietadla, pilotnou chybou posádky. Jednoznačne určil, ţe let aţ do nárazu lietadla o zem prebiehal za zťaţených poveternostných podmienok. Na začiatku havárie mohla byť strata situačnej i priestorovej orientácie spôsobená nielen nepriaznivými poveternostnými podmienkami ale i moţnou chybou pilota pri vyhodnocovaní údajov z prístrojov na palubnej doske. Je pravdepodobné, ţe Gagarinov MIG prešiel do strmej klesajúcej špirály v dôsledku nekoordinovaného vykonávania zátačky s medzným náklonom (priečny sklon) a so zvyšujúcim sa preťaţením, pri nedostatočnom ťahu motora. Lietadlo sa prevrátilo na chrbát s následkom totálnej dezorientácie pilota. Došlo k prudkému klesaniu lietadla a k zvyšovaniu jeho rýchlosti. Záver letu. Po opustení oblačnosti aţ do dopadu na zem nasledoval strmý strmhlavý let.
V roku 2007 Kremeľ odmietol iniciatívu na opätovné vyšetrenie smrti prvého kozmonauta Jurija Gagarina.
Mohyla na mieste havárie v lese pri obci Novoselovo.
Stopy po Gagarinovi. Fotografia Jurija Gagarina bola na palube kozmickej stanice Mir, teraz je na palube ISS. Podľa neho bola pomenovaná planétka 1772 Gagarin (objavená v roku 1968, priemer 36 km). Kráter Gagarin sa nachádza na odvrátenej strane Mesiaca (priemer 265 km). Názov „Yuri“ má miesto štúdia kameňa na Marse roverom MER Opportunity v roku 2005.
Dom, v ktorom Gagarin ţil v čase, keď chodil do školy. Teraz Múzeum Jurija Gagarina v meste Gagarin (predtým Gţatsk, oblasť Smolensk).
Valentina Gagarinová na kozmonautickom kongrese v Belgicku v roku 1998. Pozdravuje sa s kráľom Albertom II. a kráľovnou Paolou. Dr. Jelena Gagarinová, riaditeľka Kremeľských múzeí na návšteve v Prahe vo februári 2010. Galina Gagarinová s dcérkou. Docentka ekonómie na Plechanovovej akadémii.
Kabína Vostoku 1 je umiestnená v RKK Energia.
Gagarinovo centrum kozmického výcviku vo Hviezdnom mestečku pri Moskve.
Loď Kozmonaut Jurij Gagarin určená na sledovanie umelých druţíc a kozmických lodí.
Vojenská letecká akadémia Jurija Gagarina (Yuri Gagarin Military Air Academy) sa nachádza v Monine, v Moskovskom regione. Bola zaloţená v roku 1940 a v roku 1968 pomenovaná po Jurijovi Gagarinovi. Vyštudovalo ju viac ako 2000 špecialistov z viac ako 20 krajín. Súčasťou školy je letecké múzeum. Sovietsky skúšobný raketoplán BOR-4.
Sojuz TMA – 21 „Gagarin“. Transportná loď k ISS. Štart 4.4.2011. Posádka Aleksander Samokutjajev, Andrej Borisenko, Ronald Garan.
Tjuratam (Bajkonur), Gagarinovská rampa a jedna „interesantná“ tradícia... Je to pravé zadné koleso.
Oslavy 50. výročia letu Jurija Gagarina v Moskve 11. a 12. apríla 2011. Posádka ISS expedícia 27, Anatolij Perminov a Jelena Gagarinová, prezident Dmitry Medvedev a Scott Kelly, Thomas Stafford, Alexej Leonov, a Helen Sharman.
Ruskí komunisti si 11. apríla 2011 pripomínajú na moskovskom Červenom námestí 50. výročie letu Jurija Gagarina. Japonský astronaut Satoshi Furukawa pri hrobe Jurija Gagarina.
Memorabílie - známky, medaily, plakety.....
Pamätníky na počesť Jurija Gagarina: Moskva – Leninský prospekt, Tjuratam (Bajkonur), Hviezdne mestečko pri Moskve, Karlove Vary (na pôvodnom mieste a v súčasnosti na letisku), Erfurt – Nemecko.
„Jurij Gagarin nebol ţiadny nadčlovek; bol smrteľný a chybujúci tak, ako my všetci. Svoje postavenie v histórii si ale zaslúţi nielen vďaka svojmu prvenstvu, ale taktieţ preto, ţe ţil svoj ţivot mravne, odváţne a čestne.„ Jamie Doran v knihe Gagarin: pravda o legende
Ďakujem za pozornosť.
Mgr. Vladimír Demeter
Pouţité literatúra a iné zdroje: Juruj A. Gagarin: Moje cesta do vesmíru. Praha,1961 M. Vasiľjev: Šagy k zvjozdam. Moskva, 1972 A.N.Ponomarev: Gody kosmičeskoj eri. Moskva, 1974 Jaroslav Golovanov: Cesta na kozmodróm. Bratislava, 1987 Jamie Doran, Piers Bizony: Gagarin: pravda o legende. Praha, 1999 Karel Pacner: Kolumbové vesmíru. 1. diel. Praha, Paseka, 2005 Karel Pacner, Antonín Vítek: Půlstoletí kosmonautiky. Praha, 2008 Pavel Toufar: Gagarin. Byl první? Olympia, 2011 Broţúra: Sovietsky človek vo vesmíre. Bratislava, 1961 Časopisy a denníky: Letectví + kosmonautika, Radar, Spaceflight, Pravda, Ţivot Internet: www.kosmo.cz www.federalspace.ru www.energia.ru www.novosti-kosmonavtiki.ru
