Vývoj počtu obyvateľov Košíc v 19. storočí II. časť (archívne pramene a štatistické údaje)
Zlatica Sáposová , Spoločenskovedný ústav SAV, Košice,
[email protected] Nikola Regináčová, Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,
[email protected]
SÁPOSOVÁ, Zlatica – REGINÁČOVÁ, Nikola. Population trends in Kosice in the 19th century. Individual and society, 2013, Vol. 16 , No. 3.1 As a key work in the output characteristics and the numerical values of archival sources and statistical documents attaching to the inhabitants of Košice issue abundance. The work includes a course on statistical census of the territory of Hungary, as well as lists all the available statistical material needed to study the historical demographic development of Kosice. Košice. Population. population census. 19th century. Figures. Druhá polovica 19. storočia V druhej polovici 19. storočia sa v politickej situácii Uhorska udiali viaceré zmeny, ktoré sa odrazili aj na demografickom vývoji obyvateľov a miest. Neoabsolutistický režim, ktorý fungoval v Uhorsku v 50. rokoch 19. storočia, reprezentovali centralizmus, byrokracia a germanizácia.2 Okrem významu mesta na poli kultúrnom, postupne aj do Košíc prenikol technický pokrok modernej doby. Pozitívnou stránkou neoabsolutizmu bolo zavádzanie hospodárskych novôt, zjednocovanie zákonov v rakúskej a uhorskej časti, modernizovanie štátnej a súdnej správy.3 „Rakúsky neoabsolutizmus Alexandra Bacha, ktorý dočasne zmrazil politický život v monarchii v roku 1859 skrachoval.“4 Celoštátne sčítanie, ktoré nasledovalo po sériách pravidelných cenzov (súpisov duší – Conscriptio Animarum) z prvej polovice 19. storočia sa uskutočnilo v roku 1850/515 a bolo vykonané rakúskymi úradmi. Obyvateľstvo bolo zapisované na veľké hárky, majúce tlačenú podobu s vopred určenými kolónkami, do ktorých sa ručne vpisoval text. Boli písané v maďarskom a nemeckom jazyku. Populačný cenzus 1850/51 disponoval podrobnými údajmi o populácii mesta. Okrem osobných informácií (meno, dátum narodenia, rodinný stav) ako jediné pre prvú polovicu 19. storočia poskytovali aj údaje o národnostnom zložení obyvateľov. Prostredníctvom údajov zo súpisov duší získame pestré zloženie národností, 1
Práca vznikla v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0101/12 Miesta pamäti Košíc I. (historické prelomy a inštitúcie). 2 KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava : NLN, 2010, s. 122. 3 MRVA, Ivan. Slovensko a Slováci v druhej polovici 19. storočia. Bratislava : Perfekt, 2010, s. 81. 4 HALÁSZ, Ivan. Uhorsko a podoby slovenskej identity v dlhom 19. storočí. Bratislava : Kalligram, 2011, s. 66. 5 Archív mesta Košice (ďalej AMK), fond (ďalej f.) Sčítanie obyvateľov – Conscriptio 1850/51.
ktoré v meste Košice bývali, ako aj v ktorých mestských častiach žili. Prostredníctvom informačných zdrojov z roku 1850/51 bolo možné zmapovať štruktúru obyvateľov Košíc nielen podľa národnostného, ale aj náboženského hľadiska.6 Zisťovala sa príslušnosť k piatim základným náboženstvám.7 Výsledky sčítania z roku 1850/51 však neboli dostatočné. Podľa predbežných odhadov okolo 5 – 6 % obyvateľov sa nezúčastnilo na oficiálnom sčítaní populácie. Dobová odborná literatúra spájala tieto negatíva populačného cenzu s komplikáciami, ktoré nastali počas organizácie a realizácie samotného sčítanie. Po tomto neúspechu Ministerstvo vnútra okamžite začalo s prípravami nového sčítania.8 K nedostatkom súpisu obyvateľov z roku 1850/51, zaraďujeme aj chýbajúce štatistické hárky, ktoré v archíve mesta Košice absentujú. Chýbajú niektoré celé mestské časti Košíc. K najväčším nedostatkom súpisu obyvateľov na zistenie stavu populácie Košíc v roku 1850/51 patrila absencia pramenného materiálu, chýbajú niektoré celé mestské časti Košíc. Posledné sčítanie v rámci predštatistického obdobia sa uskutočnilo v roku 1857, nazvané ako súpis obyvateľov pre rok 1857,9 ktoré bolo chápané ako oprava predchádzajúceho sčítania z roku 1850/51.10 Aj tento súpis bol vedený rakúskymi úradmi. V archíve mesta Košice sa zachovala zbierka hárkov zoradených do osemnástich balíkov. Populačný cenzus bol organizovaný podobnou schémou ako v predchádzajúcom roku 1850/51.11 Okrem mien a dátumov narodenia bol v súpisoch uvádzaný aj rodinný stav a povolanie (zárobok, alebo iná možnosť na obživu). Novým prvkom v súpise bolo písanie krajiny (obec, kraj, župa), odkiaľ bývajúci prišiel (napríklad: „Kassau, Eperies, Ujhely, Nagy Ida Torna (...)“). V porovnaní so sčítaním z roku 1850/51 neobsahoval súpis obyvateľov pre rok 1857 údaje o národnostiach, disponoval len schémou obyvateľov podľa príslušnosti k vierovyznaniu. Prostredníctvom týchto údajov bolo možné zrekonštruovať náboženské zloženie Košičanov ešte pred vydaním nového zákona o sčítaniach obyvateľstva z roku 1869. Problémom je absentovanie sčítacích hárkov celých častí mesta Košice. Popri populačnom cenze z roku 1857 boli zapisované aj údaje o mestských cudzincoch nazvané Knihy miestnych cudzincov.12 Tvorilo ich päť zväzkov, v ktorých sa cudzinci delili podľa mestských štvrtí, do ktorých sa prisťahovali.13 Tieto knihy cudzincov boli jediné svojho druhu, vytvorené len pre tento rok sčítania v meste Košice. Pre iné roky už nie sú žiadne zmienky o cudzincoch spísaných v podobnej forme. O mestských cudzincoch boli rovnako ako v prípade populačných cenzov spisované osobné údaje ako dátum narodenia, rodinný stav, meno, vierovyznanie, odkiaľ – z akej krajiny pochádzali. Súčasťou súpisov boli informácie o cestovných pasoch, úradoch, ktoré pasy vydávali, dátum príchodu a dĺžka trvania pobytu cudzincov v meste. 6
„Pre horné predmestie mesta Košice, v dome č. 289 bývalo podľa súpisu obyvateľov 6 ľudí – v dvoch bytoch. Počet evanjelikov augsburského vierovyznania boli traja, rímskokatolíci boli traja. Podľa národnosti žilo v tomto dome 6 Slovákov.“ AMK, Sčítanie obyvateľov (Conscriptio) 1850/51. 7 rímskokatolícke, gréckokatolícke, evanjelické augsburského vierovyznania, evanjelické helvétskeho vierovyznania, izraelitského vierovyznania. 8 Návrhy na sčítanie populácie boli vyhotovené už v roku 1853. Podľa platných predpisov by sa mali nasledujúce sčítania populácie vykonávať raz za tri roky. Nové sčítanie by tak malo prebiehať v roku 1854. Panovník však na základe návrhu ministra vnútra – Bacha rozhodol, že nové sčítanie obyvateľstva bude vykonané až po vytvorení novej administratívnej i politickej organizácie, teda po marcovom patente z 1857. Termín sčítania bol vytýčený na 31. októbra 1857. 9 AMK, f. Sčítanie obyvateľov 1857. 10 ŠALAMON, P. Demografický vývoj obyvateľov Košíc v rokoch 1848 – 1870. I. In: Slovenská archivistika, 1991, roč. 26, č. 1, s. 69. 11 Obyvatelia Košíc boli zapisovaní na papierové hárky, ktoré mali vopred vytlačenú podobu a len ručne pisár doplňoval osobné údaje. Údaje v kolónkach boli vyplňované v nemeckom jazyku. Na jeden hárok papiera sa zapísali údaje o majiteľovi domu a postupne sa doplnili aj ostatné údaje o počte bytov v dome a počte podnájomníkov. 12 AMK, f. Helységbeli idegenek táblája (ďalej Knihy miestnych cudzincov 1857). 13 Delili sa do častí mesta: „1. Stadtviertel, 2. Stadtviertel, 3. Stadtviertel, 4. Stadtviertel“ a piatou časťou bola oblasť mimo mesta označená ako: „Auser der Stadt“.
Štátny oblastný archív v Košiciach vo svojej pramennej základni disponuje archívnymi dokumentmi, ktoré popisujú demografické ukazovatele obyvateľov v nami skúmanom období, nie však konkrétne pre mesto Košice, ale pre Abovsko-Turniansku župu. Fond s názvom Abovsko-Turnianska Župa, Podžupan 1882 – 191914 obsahuje údaje o vysťahovalectve, zákony o vysťahovalectve, palubné lístky, pokyny k sčítaniam ľudu, cestovné pasy, údaje o nezamestnanosti a iné.15 Podobné údaje zahŕňajú zväzky Slúžnovské úrady 1850 – 1922 I. zväzok16 a Slúžnovské úrady 1850 – 1922 II. zväzok.17 Obsahujú osobité inventáre zapísané v slúžnovských úradoch, tvoriacich územie bývalej Abovskej župy.18 Tieto pramene zahŕňajú údaje prevažne o všeobecných správnych záležitostiach, zákonoch a normáliách, vojenskú agendu, duchovenstvo, školstvo, urbárske záležitosti a záležitosti obcí. Písomnosti kráľovského komisára, nariadenia nadriadených orgánov, informácie o cenzúre divadelných hier, zrušenie mestskej polície, činnosť rady mesta, opatrenia proti cholere, hlásenia komisií, výborov a obežníky rezortných ministrov o vysťahovalectve sú uložené v archíve pod názvom fondu Hlavný župan a podžupan mesta Košice 1862 – 1917.19 Spomínané fondy zo Štátneho oblastného archívu a všetky údaje v nich sú obsahovo zamerane na celú župu, nie konkrétne na mesto Košice. Aj napriek tejto skutočnosti slúžia údaje ako doplnkový materiál pri popise populácie mesta. Moderné štatistické sčítania obyvateľstva v Uhorsku Rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867 prinieslo nové štátoprávne usporiadanie monarchie. Novovytvorená monarchia s dualistickým systémom začala novú éru v dejinách trvajúcu polstoročie. Medzi rokmi 1869 až 1910 obyvateľstvo Uhorska narástlo z 15,5 milióna na 20,9 milióna obyvateľov. Keď sa zamýšľame nad dôvodom nárastu obyvateľov v monarchii, v tom čase sa rozvíjala zmena v demografii označená ako demografický prechod (revolúcia). Poukazuje na radikálne zmeny a prechod z agrárnej spoločnosti na priemyselne vyspelú.20 Terajší stav zaľudnenia územia Slovenska, ako aj populačné zmeny obyvateľov monarchie sú výsledkom dlhodobého vývoja prírodných a spoločenských javov, na ktoré malo vplyv množstvo faktorov. Vzhľad krajiny už v dávnej minulosti formovali prírodné faktory. Okrem politickospoločenských javov, zaľudnenosť a početnosť ovplyvňovala aj priemyselná revolúcia, asimilácia, vysťahovalectvo, vedecko-technický pokrok a snahy vlád o pokrok a rast v hospodárskej sfére. Všetky tieto javy sa podpísali pod výraznú demografickú diferenciáciu spoločnosti. V 70. rokoch 19. storočia sa formovala súčasná sieť mestských a vidieckych sídiel, môžeme hovoriť aj o nástupe modernej urbanizácie na dnešnom Slovensku.21 Z historicko-demografického hľadiska moderné, populačné cenzy uskutočňované v rokov 1869 – 1921 sú chápané ako štatistické obdobie. Počas existencie Rakúsko-uhorskej 14
Štátny archív Košice – pobočka Košice (ďalej ŠA KE), f. Abovsko-Turnianska župa, Podžupan 1882 – 1919. ŠA KE, f. Abovsko-Turnianska župa, Podžupan 1882 – 1919, škatuľa (ďalej š.) 45 – korešpondencia ohľadom sčítania. 16 ŠA KE, f. Slúžnovské úrady 1850 – 1922, I. zväzok. 17 ŠA KE, f. Slúžnovské úrady 1850 – 1922, II. zväzok. 18 „Od roku 1850 sa nachádzalo na území Abovskej župy 5 slúžnovských úradov, po roku 1854 ich bolo šesť. Boli tvorené mestami Gönc, Košice, Moldava, Rozhanovce, Veľká Ida a Szikszó. Slúžnovský úrad Košice sa skladal z pôvodných štyroch okresov Abovskej župy.“ ŠA Ke, f. Slúžnovské úrady 1850 – 1922, II. zväzok, inventáre. 19 ŠA KE, f. Hlavný župan a podžupan mesta Košice 1862 – 1917, Hlavný župan miest Bardejov, Prešov, Košice a Sabinov 1871 – 1874. 20 KATUS, László. A modern Magyarország születése. Magyarország története 1711 – 1914. Pécs : Pécsi Történettudományért Kulturális Egyesület, 2009, s. 377. 21 Demografická analýza Slovenska. Eds. MLÁDEK, Jozef – KUSENDOVÁ, Dagmar – MÁRENČÁKOVÁ, Jana – PODOLÁK, Peter – VAŇO, Boris. Bratislava : UK, 2006, s. 9. 15
monarchie boli sčítania obyvateľov vykonávané v pravidelných desaťročných intervaloch, až do posledného sčítania v roku 1910.22 Prvým takýmto sčítaním v modernom zaznamenávaní populačných údajov v histórii štatistických sčítaní bolo sčítanie v roku 1869, s názvom A Magyar korona országaiban az 1870. év elején végrehajtott népszámlálás.23 Hlavným cieľom sčítaní obyvateľov v štatistickom období bolo sčítať všetky osoby prítomné k danému termínu v mieste sčítania. Sčítanie sa delilo na 12 kapitol. Uplatnenie moderných prvkov v tomto sčítaní bolo viditeľné najmä po formálnej stránke. Na rozdiel od predchádzajúcich sčítaní (1850/51, 1857) všetky dokumenty sú vyhotovené v tlačenej podobe. Obsahovali krátky úvod, ktorý slúžil k objasneniu a vysvetleniu všetkých zapísaných informácií. Súčasťou sčítania obyvateľov sú aj údaje o sčítacej komisii, ktorá zabezpečovala rozdávanie sčítacích hárkov, ako aj ich správne vyplnenie. Vyzbierať hárky bolo potrebné do presne stanoveného dátumu. Hlavný kontrolór dohliadal na korektnosť pri vyplňovaní hárkov. Zisťovali sa osobné údaje o obyvateľstve, vekové zloženie, rodinný stav, domovská príslušnosť k mestu, gramotnosť i náboženské zloženie obyvateľov.24 Oficiálne populačné cenzy obsahujú aj informácie geografického charakteru (názov obce, župy, mesta, ulice, číslo domu, číslo bytu...). V sčítaniach sa územie Uhorska delili na župy, okresy a nakoniec slobodné kráľovské mestá, ktoré boli zoradené v knihách podľa abecedy. V Uhorsku bolo sčítaných 17 331 obcí. Kvôli takému veľkému počtu nebolo možné uskutočniť sčítanie vo všetkých obciach, preto sa úplne malé obce nezapisovali. Všetky údaje o počte obyvateľov sa zaznamenávali do tabuliek v absolútnych číslach a v percentách. Sčítanie prvý krát obsahovalo aj údaje o vojakoch bývajúcich v Košiciach, podrobnejšie bolo ich umiestnenie znázornené v časti prílohy.25 Záver súpisu tvorili výdavky jednotlivých žúp, ktoré sprevádzali samotné sčítania populácie. Napríklad Abovskú župu tvorilo 166 666 obyvateľov, na vykonanie sčítania minuli 1 894 forintov a 94 korún.26 Sčítanie z roku 1870 tvorí jedna knižná časť. V podobných zápisoch sa s menšími obmenami pokračovalo pri populačných cenzoch v rokoch 1880 a 1890. A Magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás I. – II.,27 o sčítaní obyvateľov z roku 1880 zahŕňa informácie o početnosti populácie v dvoch zväzkoch s rovnakým zápisom zisťovaných atribútov ako pri roku 1870. Sčítanie, ktoré nasledovalo v roku 1890, tvoria tri zväzky. Prvé dve časti, A Magyar korona országaiban az 1891. év elején végrehajtott népszámlálás I. – II.,28 popisovali najzákladnejšie údaje o obyvateľoch Uhorska. Tretia časť sčítania z roku 1890, A Magyar Statistikai közlemények III.,29 popisovala všetky budovy v Uhorsku a v jeho jednotlivých mestách. Tieto štatistiky v nasledujúcich desaťročiach nahradili ešte podrobnejšie populačné cenzy. Na 22
Počas vyrovnania v roku 1867 na podnet Károlya Keletiho vznikla Krajinská štatistická rada, ktorá sa v roku 1871 zmenila na úrad s názvom Krajinský maďarský kráľovský štatistický úrad. Prvá veľká výzva pre úrad bola príprava a vykonanie sčítania v roku 1880. 23 A Magyar korona országaiban az 1870. év elején végrahajtott népszámlálás eredményei a hasznos házi állatok kimutatásával együtt. Pest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1871. 595 s. 24 „(...) v Uhorsku okrem Sedmohradska, tak ako aj Chorvátska a Slavónska väčšinou prevládalo rímskokatolícke vierovyznanie. V južných častiach takto vyčleneného územia zase prevládalo gréckokatolícke vyznanie.“A Magyar korona országaiban az 1870..., s. 10-12. 25 A Magyar korona országaiban az 1870..., s. 5-10. 26 A Magyar korona országaiban az 1870...., s. 590. 27 A Magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei 1. kőtet. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1882. 825 s.; A Magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei 2. kőtet. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1882. 415 s. 28 A Magyar korona országaiban az 1891. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei I. rész. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1893. 418 s.; A Magyar korona országaiban az 1891. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei II. rész. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1893. 790 s. 29 A Magyar korona országaiban az 1891. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei III. rész. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1893. 94 s.
rozdiel od sčítaní z rokov 1870, 1880 a 1890 sa cenzy neustále zdokonaľovali a modernizovali. V sčítaniach, ktoré nasledovali po roku 1890, boli zisťované dáta o obyvateľstve stále podrobnejšie. Tomuto faktu nasvedčuje aj neustále pribúdanie kapitol a teda aj zväzkov kníh k jednotlivým rokom sčítaní (najmä pre roky sčítania 1900 a 1910). Zatiaľ čo prvé sčítania v rokoch 1870, 1880, 1890 obsahovali údaje, ktoré boli vpísané do jedného maximálne troch knižných zväzkov, pre sčítania 1900 a 1910 mal informačný materiál taký rozsah, že bolo potrebné číslovať sčítacie zväzky podľa arabských aj rímskych číslic, niekedy uvádzali počty štatistických kníh až nad číslo desať.30 Predposledné sčítanie, vedené Uhorským štatistickým úradom, s názvom A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása, első rész,31 sa uskutočnilo v roku 1900. Popis prvej časti obsahoval najzákladnejšie informácie o obyvateľstve ako počet prítomných obyvateľov, počty cudzincov, pohlavie, vek, rodinný stav, materinský jazyk, vierovyznanie, počty obyvateľov, ktorí vedeli písať, čítať ako aj bývanie. Druhá časť, A Magyar szent korona országainak 1900. évi népszámlálása, második rész,32 zahŕňala materiál s popisom priemyslu a povolaní obyvateľov Uhorskej koruny.33 Tretia časť, A Magyar szent korona országainak 1900. évi népszámlálása, harmadik rész,34 podrobne informuje o náboženskom a národnostnom zložení populácie Uhorska. Celý knižný zväzok štvrtej časti, A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása, negyedik rész,35 obsahuje popis povolaní vykonávaných v Uhorsku, ako aj počty obyvateľov podľa zamestnania, podnikania, alebo iný zdroj príjmov. Magyar statisztikai közleménzek 1900 évi A Magyar korona országainak népszámlálása, kilenczedik rész,36 deviata časť populačného cenzu, veľmi podrobne mapuje bytové a pozemkové pomery v mestách a obciach Uhorska. Aj sčítania obyvateľov v roku 191037 sa zapisovali podobnou schémou. Prvá časť obsahuje základný demografický materiál, údaje o obyvateľoch, vekové zloženie a členenie podľa pohlavia s názvom A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. elsö rész.38 Druhý 30
V období dualizmu, bol štatistický materiál spracovávaný aj do iných prác, ako boli samotné oficiálne sčítania obyvateľov. Napríklad: HUNFALVY, János. Magyarország viszonyainak statisztikai vázlata. Pest, 1864.; KELETI, Károly. Hazánk és népe a közgazdaság és társadalom statisztika szempontjából. Budapest, 1873.; LÁNG, Lajos – JEKELFALUSSY, József. Magyarország népességi statisztikája. Budapest, 1884.; KENÉZ, Béla. Magyarország népességi statisztikája. Budapest, 1906.; ILIYEFALVY, Géza. Magyarország statisztikája. Budapest, 1914. 31 A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. első rész. A népesség általános leírása községenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1902. 609 s. 32 A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. második rész. A népesség fogalkozása községenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal 1904. 1010 s. 33 „Zarábajúcich bolo v Košiciach 21 249 obyvateľov, nepracujúci, ktorých ostatní živia: 18 853 obyvateľov (...).“A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. második rész..., s. 79. 34 A Magyar szent korona országainak 1901. évi népszámlálása. harmadik rész. A népesség részletes leirása. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal - Pesti Könyvnyomda-Részvénytársaság, 1907. 746 s. 35 A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. negyedik rész. A népesség fogalkozása részletesen. Budapest, 1905. 1020 s. 36 Magyar statisztikai közleménzek 1900. évi A Magyar korona országainak népszámlálása. kilenczedik rész. A népesség ház – és földbirtokviszonyai. Budapest, 1907. 254 s. 37 Keďže v krajine existovalo veľa obcí s rovnakým, alebo podobným názvom, pred posledným sčítaním v rámci fungovania rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1910, prebehlo ešte vysporiadanie názvoslovia obcí. Výrazne sa rozšíril aj okruh otázok, ktoré sa zisťovali pri samotnom sčítaní populácie. Začalo sa s podrobnejším mapovaním ukončeného vzdelania obyvateľov (dovtedy sa pýtali len na znalosť písania a čítania), taktiež zaznamenávali aj dĺžku pobytu v mieste bydliska. K ďalším otázkam patril aj počet detí z jednotlivých manželstiev, zvlášť sa dávali otázky pre mužov nad 24 rokov (táto veková skupina už mala právo voliť). Novosťou sčítania boli aj dopredu tlačené hárky s možnosťou pre voľbu napríklad: materinského jazyka, náboženstva, určiť ukončené školské vzdelanie, ako aj sčítacie hárky určujúce jazyk národnostných menšín. Okrem materinského jazyka mohli označiť aj ostatné jazyky, ktorými respondent rozprával (mohli uviesť viac ako 2 hovoriace jazyky). 38 A Magyar szent korona országainak 1910 évi népsamlálása. elsö rész. A népesség általános leírása községenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1915. 880 s.
zväzok, A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. második rész, 39obsahuje charakteristiku obyvateľov podľa zamestnania. Podrobné informácie o povolaniach obyvateľov Uhorska sú uvedené v tretej časti, A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. harmadik rész.40 Výskum pozemkových a bytových údajov obyvateľov spolu s ich povolaním je umiestnený v štvrtom zväzku, A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. negyedik rész.41 Okrem samotných sčítacích kníh (pre roky sčítaní 1870, 1880, 1890, 1900 a 1910), demografický úrad uskutočňoval aj demografické záznamy o početnosti a pohybe obyvateľov, ktoré boli vyhotovené v období medzi týmito oficiálnymi sčítaniami. Obsahujú hodnotné údaje spájajúce sa s pohybom obyvateľov. Štatistiky pohybu zahrňovali údaje pre roky, v ktorých oficiálne sčítania neprebiehali (aj iné roky nie len v čase desaťročných intervalov). Štatistický úrad prostredníctvom špeciálnych výpočtov a vzorcov evidoval pohyb populácie v Uhorsku. Knihy o pohybe obyvateľov, A Magyar korona népmozgalma 1890 és 1891 évi42 a A Magyar korona népmozgalma 1892 és 1893 évi,43 charakterizujú údaje o sobášnosti, pôrodnosti, úmrtnosti a manželstvách. So spracovávaním pohybu obyvateľov obcí začal Uhorský kráľovský štatistický úrad až od roku 1901. Do tohto roku sa zaznamenával len pohyb obyvateľov municipiálnych miest. Týmto spôsobom bolo možné zistiť nielen výsledky prirodzeného pohybu, ale aj migráciu obyvateľov. Podrobné informácie o pohybe obyvateľov obsahovali aj štatistické dokumenty, ktoré pribúdali najmä na začiatku 20. storočia. Pohyb obyvateľov v rokoch 1900, 1901 a 1902 je spracovaný na stránkach A Magyar korona országainok 1900, 1901 és 1902 évi népmozgalma (négy grafikai terképel). 44 Podrobná analýza pohybu obyvateľov je spracovaná aj v ostatných dokumentoch, v rôznych rokoch s názvom: A Magyar korona országainok 1903, 1904, 1905 évi népmozgalma,45 A Magyar korona országainok 1906, 1907 és 1908 évi népmozgalma (három grafikai terképel),46 A Magyar Szent Korona Országainak 1901 – 1910 évi, Népmozgalma községenkint47 a v A Magyar szent korona országainak Kivandorlása és visszavándorlása 1899 – 1913.48 Zaujímavým zdrojom informácií sú aj štatistické ročenky, miestopisné knihy, alebo geografické slovníky. Zoznam miest Magyarország helysegnévtára 1863,49 obsahuje záznamy o početnosti obyvateľov, ktoré sú umiestnené v tabuľkách pre všetky mestá a obce Uhorska. Okrem počtu obyvateľov uvedených v miestopisoch, zahŕňajú aj údaje o početnosti domov, jazyku, ktorým sa komunikovalo v danej obci, alebo meste. Náboženská príslušnosť je 39
A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. második rész. A népesség fogalkozása köszégenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1910. 760 s. 40 A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. harmadik rész. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912. 1314 s. 41 A Magyar korona országainak 1910 évi népsamlálása. negyedik rész. A népesség foglalkozása a böbb demografiai adatokkal egybevetve a népesség ház – és földbirtokviszonyai. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1915. 893 s. 42 A Magyar korona népmozgalma 1890 és 1891 évi. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1893. 103 s. 43 A Magyar korona népmozgalma 1891 és 1893 évi. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1895. 121 s. 44 A Magyar korona országainok 1900, 1901 és 1902 évi népmozgalma (négy grafikai terképel). Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1905. 675 s. 45 A Magyar korona országainok 1903, 1904, 1905 évi népmozgalma. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1907. 750 s. 46 A Magyar korona országainok 1906, 1907 és 1908 évi népmozgalma ( három grafikai terképel). Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1910. 773 s. 47 A Magyar Szent Korona Országainak 1901 – 1910 évi népmozgalma községenkint (46 kötet). Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1913. 727 s. 48 A Magyar szent korona országainak Kivandorlása és visszavándorlása 1899 – 1913. Budapest : Pesti kőnyvnyomda Részvénytárság, 1918. 391 s. 49 Magyarország Helysegnévtára 1863. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal 1863. 875 s.
označená len symbolmi a nie konkrétnymi číselnými údajmi. Zapisovanie miestopisných kníh nebolo vedené v pravidelných časových intervaloch, vychádzali sporadicky. Takto koncipované informácie o početnosti a štruktúre obyvateľov pre roky 1877, 1882, 1888 a 1898 sú umiestnené v zoznamoch miest: A Magyar korona országainak helységnévtára 1877,50 A Magyar korona országainak helységnévtára 1882,51 A magyar korona országainak hélységnévtára 188852 a A Magyar korona országainak helységnévtára.53 V miestopise, A Magyar korona országainak helységnévtára 1895,54 z roku 1895 „(...)udávali počet obyvateľov Košíc 28 884(...).55 Zostavovateľom zoznamu miest Magyarország 56 helységnévtára z roku 1877 bol Dvorzság János. Geografické slovníky slúžili ako súbor informácií, vhodný pre hlbší výskum. Všetky knihy obsahovali údaje o početnosti domov, obyvateľov, rozlohu i členenie obyvateľov podľa vierovyznania. Uhorský kráľovský štatistický úrad okrem zoznamov miest vydával ročenky, napríklad Magyar statistikai évkönyv új folyam 1912 XX,57 Hivatalos Statisztikai Közlemények a iné.58 Ročenky obsahujú údaje o obyvateľoch miest Uhorska. Všetky ročenky sú obsahovo totožné. Členili sa na časti: politické rozdelenie, pohyb obyvateľstva, verejné zdravie, poľnohospodárstvo, ťažba a hutný priemysel, obchod, úverové inštitúcie, doprava, verejné financie, cirkev a školstvo. Populačný vývoj v Uhorsku popisovala aj dobová štatistika s názvom Statistik des Königreiches Ungran,59 ktorá udáva absolútne a relatívne počty obyvateľov Uhorska, zloženie obyvateľov podľa vierovyznania a geografické rozloženie národností v rámci monarchie. Sčítanie obyvateľstva v roku 1910 bolo posledné sčítanie na území Uhorska. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej Monarchie organizovanie ako aj vykonanie sčítania populácie prebrali úrady novovzniknutých nástupnických štátov. Population trends in Kosice in the 19th century Population phenomena and processes attracted the great attention in any society, because of their impact on economic, cultural and social development. Therefore, the research population, their location, natural and essential part of the migratory movements of population growth. The work contains a description of archival material containing figures on the population of Kosice, while statistical analyzes census in the territory of Hungary. Post was prepared as a continuation of a study evaluating archival sources and historiography population of Kosice in the first half of the 19th century. It should also serve as teaching material students historical demography. 50
A Magyar korona országainak helységnévtára1877. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1877. 1360 s. 51 A Magyar korona országainak helységnévtára 1882. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1882. 1291s. 52 A magyar korona országainak hélységnévtára. az orsz. Magyar királi statistikai hivatal. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1888. 912 s. 53 A Magyar korona országainak helységnévtára 1898. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1898. 1038 s. 54 A Magyar korona országainak helységnévtára. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1895. 940 s. 55 A Magyar korona országainak helységnévtára. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 282 s. 56 Magyarország helységnévtára Dvorzság János. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1877. 851 s. 57 Magyar Statisztikai Évkönyv. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal,1873 – 1889. 58 Hivatalos Statisztikai Közlemények. I – XV. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1867 – 91.; Magyar Statisztikai Közlemények. Új folyam I – XXIX. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1893 – 1901.; Magyar Statisztikai Közlemények. Új sorozat. 1 – 66. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1902. 59 Statistik des Königreiches Ungran. Stutgart, 1877. 859 s.
PRÍLOHY Obrázok 1: Súpis obyvateľov v Košiciach z roku 1850/51 (fotografia dokumentu)
ZDROJ: AMK
Obrázok 2: Súpis obyvateľov v Košiciach z roku 1857 (fotografia dokumentu)
ZDROJ: AMK
Obrázok 3: Úvodná stránka oficiálneho Uhorského štatistického sčítania obyvateľov z roku 1890 (1. časť)
ZDROJ: AMK
Obrázok 4: Vývoj početnosti obyvateľov Košíc na základe oficiálnych štatistických dokumentov
ZDROJ: Graf bol zostavený na základe štatistických údajov nazbieraných z oficiálnych štatistických sčítaní obyvateľov v rokoch 1869 až 1921. A Magyar korona országaiban az 1870. év elején végrahajtott népszámlálás eredményei a hasznos házi állatok kimutatásával együtt. Pest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1871, s. 9.; A Magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei. 1. kőtet. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1882, s. 9.; A Magyar korona országaiban az 1891. év elején végrehajtott népszámlálás eredményei I. rész. Budapest : Országos Magyar Kir. Statisztikai Hivatal, 1893, s. 20.; A Magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. első rész. A népesség általános leírása községenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1902, s. 10.; A Magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. első rész. A népesség általános leírása községenkint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912, s. 12.; Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Bratislava : Tlačou Slovenskej kníhtlačiarne v Bratislave, 1920, s. 4.; Sčítaní lidu v Republice Československé ze dne 15. února 1921 (I.diel), Praha : Štátny úrad štatistický, 1924, s. 10.
Obrázok 5 Ottov plán zobrazujúci mesto Košice v roku 1854
ZDROJ: AMK
Obrázok 6 Mapa Košíc z roku 1910
ZDROJ: AMK
Recenzent: prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc.
