Vybrané otázky týkajúce sa nepeňažných vkladov so zameraním na družstvo
Bc. Tomáš Majzel Mgr. Bc. Alexander Murín
1. Vklad Aby sme vôbec mohli začať hovoriť o nepeňažných vkladoch, je potrebné si v úvode definovať čo sa vlastne slovom vklad rozumie. Vklad je z pohľadu zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej len „ObZ“) vymedzený v § 59 ako súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že uvedený pojem je jasne definovaný, avšak vklad je možné chápať v troch nasledujúcich rovinách: 1.
je charakterizovaný samotným predmetom vkladu, zastúpeným konkrétnymi vecami, či inými majetkovými hodnotami,
2.
vklad chápaný ako vkladová povinnosť, čím rozumieme záväzok spoločníka, resp. budúceho spoločníka poskytnúť spoločnosti predmet vymedzený v bode 1.,
3.
a v poslednom rade ide o číselné vyjadrenie rozsahu majetku a majetkových hodnôt.1 Vklad v konečnom dôsledku predstavuje tie právne vzťahy člena družstva a družstva
samotného, v ktorých vkladová povinnosť člena družstva znázorňuje jeho záväzok poskytnúť družstvu vlastné zdroje. Aby sa misky váh vyrovnali, tomu čo člen, resp. budúci člen do družstva vloží (vklad) zodpovedá jeho podiel, resp. budúci podiel. V prípade družstva máme na mysli mieru účasti člena na družstve obsiahnutú v § 223 ObZ.
2. Podoba vkladu so zameraním na vklady nepeňažné Podľa charakteru predmetu vkladu rozlišujeme vklady: a) peňažné, b) nepeňažné
2.1. Peňažné vklady
V krátkosti len objasníme, že v prípade peňažných vkladov ide o určitú peňažnú čiastku. Ich ocenenie v konečnom dôsledku nepredstavuje žiaden problém nakoľko ide
1
Meritum. Obchodní právo. ASPI, 2005. ISBN 80-86395-90-1
2
o jasne vyjadrenú nominálnu hodnotu, ktorú spoločníci vkladajú do spoločnosti, príp. členovia do družstva.
2.2. Nepeňažné vklady Ak aplikujeme § 260 ObZ, ktorý v prípade ak ustanovenia 2. hlavy 2. časti, ktorá pojednáva o družstve neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia 1. hlavy 1. dielu tejto časti zákona a následne je možné ustanovenia o nepeňažných vkladoch primerane vykladať aj v spojení s družstvom. Je treba mať na pamäti, kde v podkapitole uvádzame skutočnosti spojené so spoločnosťou rozumieme per analogiam aj družstvo a jeho členov.2 Na aktuálnu právnu úpravu nepeňažných vkladov obsiahnutú v ObZ mala nemalý vplyv smernica Rady č. 77/91/EHS. Postupne sa novelizáciami ObZ konkrétnejšie definoval a vymedzoval pojem nepeňažný vklad. Pôvodná právna úprava stanovila len požiadavku, aby v prípade nepeňažného vkladu išlo o hodnotu oceniteľnú v peniazoch. Ďalšou novelizáciou účinnou od 1.1.1999 došlo k užšej špecifikácií nepeňažného vkladu ako hodnoty, ktorá je oceniteľná v peniazoch, ktorú môže spoločnosť hospodársky využiť. Znením tohto ustanovenia chcel zákonodarca pravdepodobne zabrániť špekuláciám pri zakladaní spoločnosti a družstiev. Je tu teda daná možnosť využitia nepeňažného vkladu priamo k podnikateľskej činnosti. Následná novela s účinnosťou od 1.1.2001 charakterizovala nepeňažný vklad ako majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.3 Predmetom nepeňažného vkladu sú teda iné hodnoty ako peniaze. Nepeňažným vkladom rozumieme: - hnuteľné veci –
napríklad osobný automobil, pracovné stroje, materiál,...,
- nehnuteľné veci –
pozemok, budova, stavba,... ,
- právo duševného vlastníctva – z oblasti autorských alebo priemyselných práv, - iné oceniteľné právo- know – how, obchodné meno,..., - cenné papiere a podiely, - pohľadávka –
vrátane voči spoločnosti samotnej. V súvislosti s pohľadávkou treba však podotknúť, že rovnako ako nepeňažná pohľadávka sa aj peňažná pohľadávka považuje za nepeňažný vklad. V súvislosti s pohľadávkou
2
Obchodný zákonník, zákon č. 513/1992 Zb. NEVOLNÁ, Z.; ŠKRINÁR, A. Obchodné spoločnosti, aktuálne otázky a problémy. Aleš Čeněk, 2008. ISBN 978-80-738-157-1
3
3
treba ešte upozorniť na § 525 Občianskeho zákona, podľa ktorého nemôže byť nepeňažným vkladom taká pohľadávka, ktorú nie je možné postúpiť.4 - podnik alebo jeho časť, avšak za predpokladu, že sú oceniteľné v peniazoch. § 59 ods. 2 ObZ však nedefinuje nepeňažné vklady len v pozitívnom zmysle slova, ale vytvára aj negatívnu definíciu toho, čo nemôže byť nepeňažným vkladom, vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sú zakázané. Nie je možné do spoločnosti vložiť ako vklad napríklad poskytovanie poradných, príp. iných služieb a to platí tak ako pre fyzické osoby, tak aj pre osoby právnické. V ods. 2 sa ďalej uvádza, že ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spomínaný prípad môže v praxi nastať napríklad pri nehnuteľnosti. Pokiaľ by išlo o vec hnuteľnú týmto ustanovením sa má na mysli prípad, keď síce dôjde fakticky k odovzdaniu veci, avšak nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva z dôvodu toho, že vec nebola vo vlastníctve vkladateľa. V týchto prípadoch bude spoločník vyzvaný, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudne právo, a spoločník je povinný túto povinnosť si splniť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Pokiaľ ide o § 59 ods. 3 druhú vetu tá sa neuplatní na družstvo vôbec, vychádzame zo znenia § 223 ods. 6, čoho dôsledkom je, že hodnota nepeňažného vkladu sa neurčí znaleckým posudkom, ale spôsob ich ocenenia určia stanovy družstva alebo pri založení družstva spôsobom dohodnutým všetkými členmi družstva, čo sa z nášho pohľadu javí ako nereálne, nakoľko družstvo predstavuje spoločenstvo neuzavretého počtu osôb a v takejto situácii sa konsenzus dosahuje ťažko. V prípade, že počas ustanovujúcej členskej schôdzi družstva dôjde k oceneniu nepeňažných vkladov je uznesenie súčasťou notárskej zápisnice (§ 264 ods. 6 ObZ). Pri aplikácií § 260 ObZ s odkazom na § 63 ObZ musí mať takáto dohoda o ocenení nepeňažných vkladov písomnú formu. § 59 ods. 4 rieši situáciu, pri ktorej je predmetom nepeňažného vkladu podnik ako celok alebo jeho časť. Ustanovenie tohto odseku odkazuje na primerane použitie ustanovení o predaji podniku, má sa na mysli 3. diel 2. hlavy 3. časti ObZ s názvom Zmluva o predaji podniku.5
4 5
Občiansky zákonník, zákon č. 40/1964 Zb. Obchodný zákonník, zákon č. 513/1991 Zb.
4
Ako sme už uviedli vyššie, predmetom nepeňažného vkladu môže byť aj pohľadávka, novela ObZ účinná od 1.1.2002 výslovne zaviedla v poslednej časti § 59 ods. 5, že môže ísť aj o pohľadávku voči spoločnosti. Tu je možné badať rozdiel s českou právnou úpravou, konkrétne v § 59 ods. 8 českého Obchodního zákonníka, ktorý takúto možnosť nepripúšťa.6 Podotýkame však, že musí ísť o pohľadávky oceniteľné, prevoditeľné a ktorých hospodárska hodnota sa dá určiť. Ak bola pohľadávka postúpená spolu s ňou prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené. Zákon ďalej pri družstvách neupravuje spôsob prevedenia nepeňažného vkladu na družstvo. Aj v tomto prípade sa však použijú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach, a to konkrétne § 60. Ak sa má do družstva vložiť nehnuteľnosť, vlastnícke právo k nej nadobúda družstvo vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak z akéhokoľvek dôvodu nedôjde k zápisu družstva do Obchodného registra, vzniká tak povinnosť správcovi vkladov vrátiť vklady zakladajúcim členom družstva.
3. Úloha nepeňažných vkladov v kontexte základného imania v družstve a v obchodných spoločnostiach 3.1. Nepeňažné vklady v kontexte základného imania v obchodných spoločnostiach
Základné imanie predstavuje zdroj financovania na začiatku podnikateľskej alebo inej činnosti, ktorá je vykonávaná prostredníctvom obchodných spoločností. Základné imanie sa podľa zákona č. 513/1991 v znení neskorších predpisov povinne vytvára v kapitálových spoločnostiach a v komanditnej spoločnosti. Jeho výška je síce stanovená zákonom, no horná hranica nie je obmedzená, čo predpokladá výšku základného imania podľa podnikateľského zámeru. Podľa legálnej definície základné imanie spoločnosti predstavuje „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“.7 Je dôležité podotknúť že výška základného imania neodzrkadľuje aktuálnu hospodársku kondíciu. Predstavuje statickú hodnotu, ktorá sa nemení hospodárskym progresom alebo regresom v spoločnosti, teda nemení sa podľa toho, či je spoločnosť v zisku alebo v strate. Základné imanie je možné vytvoriť aj vo verejnej obchodnej spoločnosti, no zákon tejto forme nestanovuje túto povinnosť, teda nestanovuje ani minimálnu výšku základného imania 6 7
Obchodní zákonník, zákon č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník č.513/1991
5
ako v iných obchodných spoločnostiach. Výška základného imania sa zapisuje do Obchodného registra.8 Ako sme už spomenuli v predchádzajúcej kapitole, základné imanie môže byť tvorené z vkladov, ktoré rozdeľujeme na vklady peňažné a nepeňažné. Nepeňažné vklady sa ďalej delia na veci a nemateriálne vklady. Veci ako predmet nepeňažných vkladov môžeme rozdeliť na veci hnuteľné a veci nehnuteľné. Nemateriálne vklady, v niektorej literatúre označované aj nehmotné vklady predstavujú cenné papiere, obchodné podiely v spoločnostiach s ručením obmedzeným, priemyselné práva alebo know - how spoločnosti.9 Nepeňažné vklady teda predstavujú plnohodnotnú alternatívu k peňažným vkladom za predpokladu že sa spoločník, alebo tretia osoba chce podieľať na imaní spoločnosti. Legálna definícia nepeňažného vkladu je vyjadrená v § 59 odsek. 2. Je vymedzený najprv pozitívne, veľmi všeobecne a predstavuje len majetok, ktorý je oceniteľný resp. hodnota majetku sa musí dať určiť. V druhej vete je vymedzenie negatívne, ktoré spočíva v zákaze vkladu spočívajúceho v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.10 Nepeňažný vklad do spoločnosti či už pri vzniku spoločnosti alebo aj v prípade rozširovania obchodného imania musí byť splatený pred zápisom spoločnosti do obchodného registra a v prípade rozširovania pred zápisom novej výšky základného imania do obchodného registra. Nesplnenie povinnosti splatiť nepeňažný vklad má za následok nezapísanie spoločnosti do obchodného registra alebo v druhom prípade nezvýšenie základného imania. V súvislosti s kogentným ustanovením tretej vety paragrafu 59 odsek 2 tretia veta, môže v praxi dôjsť k problému ak nepeňažný vklad bude predstavovať práva k nehmotným statkom, teda bude sa týkať nemateriálnych vkladov. K nemateriálnym právam môžeme zaradiť právo k ochrannej známke, práva k úžitkovým vzorom, dizajnom, odrodám rastlín a iné. V súlade s osobitnými predpismi je možné tieto práva previesť len na základe zmluvy, ktorá nadobudne účinnosť voči tretím osobám zápisom do príslušného registra. Takýto zápis je možné vykonať až po zápise novovzniknutej spoločnosti a teda jej zápisom do obchodného registra. V takomto prípade je splnenie kogentného ustanovenia §59 ods. 2 tretia veta prakticky nemožné. Východiskom z tejto situácie je založenie spoločnosti peňažným vkladom, a až následne, po vzniku spoločnosti zvýšenie základného imania o vklad predstavujúci hodnotu nepeňažného vkladu v podobe niektorého z nemateriálnych práv. V odseku 3 tohto paragrafu je ustanovenie týkajúce sa zaznamenania výšky nepeňažného vkladu v ustanovujúcom dokumente
8
SUCHOŽA, J.; HUSÁR, J. a kol. Obchodné právo. Iura Edition, 2009. ISBN 978-80-8078-290-0 Meritum. Obchodní právo. ASPI, 2005. ISBN 80-86395-90-1 10 Obchodný zákonník, zákon č.513/1991 Zb. 9
6
spoločnosti11, spôsob určenia výšky jeho hodnoty znaleckým posudkom spolu s overením, či jeho hodnota zodpovedá výške emisného kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo či sa rovná hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Spôsob ohodnotenia výšky nepeňažného vkladu znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať v § 59 ods. 3 druhá veta sa vzťahuje len na akciovú spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzením, keďže ocenenie nepeňažných vkladov verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti nie je zákonne limitované ocenením hodnoty znaleckým posudkom. Minimálne požiadavky obsahu znaleckého posudku vyjadrené v závere odseku 3 sú v súlade s vyhláškou k zákonu č. 382/2004 a európskymi smernicami č. 77/91/EHS a č.92/101/EHS. Druhý spôsob ocenenia nepeňažného vkladu je vyjadrený v § 59 ods.b). Osoba, ktorá vkladá do spoločnosti nepeňažný vklad môže hodnotu tohto vkladu preukázať riadnou účtovnou uzávierkou za predchádzajúce obdobie, ktorá je overená audítorom bez výhrad, z účtovnej uzávierky musí byť možné odvodiť hodnotu nepeňažného vkladu pre každý vklad samostatne.12 Odseky 4 a 5 paragrafu 59 obchodného zákonníka hovorí o použití osobitných ustanovení ak nepeňažný vklad predstavuje podnik alebo jeho časť, alebo ak nepeňažným vkladom má byť pohľadávka. V poslednom odseku sa zodpovednosť z nižšej hodnoty nepeňažného vkladu pri zapisovaní do obchodného registra dáva v plnej miere pripisuje spoločníkovi, ktorý je povinný doplatiť spoločnosti rozdiel v peniazoch.13
3.2. Nepeňažné vklady v kontexte základného imania v družstve
Základné imanie tak ako u obchodných spoločností, aj v družstve predstavuje zdroj financovania na začiatku podnikateľskej alebo inej činnosti. Základné imanie v družstve je vzhľadom na otvorenosť družstva z hľadiska pristúpenia nových členov a rozširovania jeho základného imania trochu odlišné, tak v spôsobe jeho zapisovania ako aj v jeho zvyšovaní. Spoločným znakom je nepochybne to, že splatením členského vkladu sa tieto prostriedky stávajú vlastníctvom či už obchodnej spoločnosti, tak aj družstva. Rozdiel spočíva v tom, že do obchodného registra sa nezapisuje základné imanie družstva, ktoré sa môže meniť s pristupujúcimi a taktiež s odchádzajúcimi členmi družstva, ale používa s a termín zapisované základné imanie, ktoré je zákonom stanovené na minimálnu výšku 1250 eur. 11
Okrem VOS a KS, kde určenie peňažnej sumy nepeňažného vkladu nepatrí medzi obligatórne obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy 12 NEVOLNÁ, Z.; ŠKRINÁR, A. Obchodné spoločnosti, aktuálne otázky a problémy. Aleš Čeněk, 2008. ISBN 978-80-738-157-1 13 OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník – komentár, 2. Vydanie, Jura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078205-4
7
Zapisované základné imanie družstva je možné zvýšiť na základe rozhodnutia členskej schôdze, no nesmie byť vyššie ako reálne základné imanie14. Základné imanie v družstve je tvorené najmä z členských vkladov zakladajúcich alebo pristupujúcich členov a ich výška je určená v stanovách družstva. V nich sa musí stanoviť minimálny členský vklad, ktorého zaplatenie je obligatórnou podmienkou vzniku členstva. Podmienka zaplatenia tohto vstupného vkladu môže byť v stanovách upravená rozdielne čo do času ako aj rozdelenia vkladov pri založení družstva15, ako aj zaplatenie vkladu pristupujúceho člena družstva. Najnovšia zákonná úprava umožňuje v stanovách určiť rozdielnu výšku tak pre fyzické osoby, ako pre právnické osoby, ako aj rozdielnu výšku pre zakladajúcich a pristupujúcich členov, tak aj rozdielnu úpravu výšky vkladov pre jednotlivých členov družstva. Jedinou podmienkou je vyjadrenie členského vkladu kladným celým číslom. Ďalším spoločným znakom družstva a obchodných spoločností je možnosť splatenia členského vkladu nepeňažným plnením.16 Ako sme už načrtli v 1. kapitole, na nepeňažné plnenie sa primeranie použijú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 59 a § 60 a to na základe § 260, ktorý hovorí, že „ak sa v tejto hlave17 neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia prvej hlavy prvého oddielu tejto časti zákona.“18 Právna úprava nepeňažných vkladov sa odlišuje od všeobecných ustanovení obchodných spoločností v § 223 odsek 6 v ktorom je odlišne upravený spôsob ocenenia nepeňažných vkladov. Tie sa oceňujú spôsobom, ktorý je uvedený v stanovách alebo spôsobom, ktorý bol dohodnutý všetkými členmi pri založení.19 „Ak predmetom vkladu sú podielnické listy vydané družstvom podľa osobitného zákona, započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej hodnote.“ Pri tomto ustanovení sa v nasledujúcej vete forma znaleckého posudku ako spôsob ocenenia nepeňažného vkladu neuplatní.
14
Nižšie byť môže a väčšinou aj je ☺ Vyžaduje sa splatenie vkladu ešte pre založením družstva 16 OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník – komentár, 2. Vydanie. Jura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078205-4 17 II. Hlava zákona č. 513/1991 Zb. 18 Obchodný zákonník č.513/1991 Zb. 19 OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník – komentár, 2. Vydanie. Jura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078205-4 15
8
4. Existencia alternatívnych nepeňažných vkladov, ktorými sa automaticky nezvyšuje hodnota členského vkladu člena družstva Prihliadnuc už k uvedenému v predchádzajúcich tvrdeniach akýkoľvek nepeňažný vklad je spôsob, akým je možné okrem peňažného vkladu možné splatiť vklad či už pri vzniku družstva alebo pri pristúpení do družstva. V týchto prípadoch nie je dôležité v akej výške je nepeňažný vklad splatený, ale ide o to, aby to bola určitá majetková hodnota, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Taktiež tu nezohráva úlohu či je vklad ocenený znaleckým posudkom,
alebo iným spôsobom určeným v stanovách alebo spôsobom dohodnutým
všetkými členmi pri založení družstva. Dôležité je opäť to, že pôjde o určitú majetkovú hodnotu, ktorá bude vyjadriteľná v peniazoch a to celým kladným číslom. Ak má byť nepeňažný vklad majetok, ktorého hodnota má byť kladná a vyjadrená celým číslom, automaticky sa ním zvýši hodnota členského vkladu člena družstva. Preto podľa našej mienky nie je možná alternatíva takého nepeňažného vkladu, ktorý by nezvýšil hodnotu členského vkladu o nulovú hodnotu, keďže má byť vyjadrená kladne. Samozrejme môžeme uvažovať o vkladoch, ktoré v čase jeho ohodnotenia sú vyjadrené nízkou hodnotou alebo ohodnotené spôsobom, ktorý členský vklad podhodnotí a v nasledujúcom období už po jeho zapísaní do družstva sa ich hodnota navýši. Pri zapísaní však akýkoľvek nepeňažný vklad vykazuje určitú kladnú hodnotu a preto nemôžeme tvrdiť, že žiadnym spôsobom sa nezvýšila hodnota členského vkladu. Jednoduchým príklad na demonštrovanie nášho tvrdenia môže predstavovať pozemok, ktorý sa ako nepeňažný vklad člena družstva stane súčasťou družstva. Tento pozemok sa ocenil na určitú hodnotu, ktorá predstavovala dostačujúcu hodnotu určenú stanovami. Tento pozemok sa začal využívať družstvom a príslušenstvo z tohto pozemku prinieslo družstvu automatické zvýšenie hodnoty akou bola hodnota ocenená pri vklade člena družstva, kedy sa s jeho využívaním nepočítalo. Podobná situácia môže nastať, v prípade ak je určený spôsob ohodnotenia, ktorý členské vklady výrazne podhodnocuje a pri zápise sa do úvahy berie nižšia hodnota ako je reálna hodnota nehnuteľnosti, čo náš právny poriadok pripúšťa osobitnými ustanoveniami pri spôsobe ohodnotenia nepeňažných vkladov do družstva. Okrem týchto prípadov existujú mnohé iné, no tieto postačujú k podpore tvrdenia, že nie je možný taký peňažný vklad, ktorý by neznamenal žiadne zvýšenie hodnoty členského vkladu člena družstva a to už či pri založení družstva alebo pri pristúpení nového člena družstva na základe prihlášky.
9
5. Cenné papiere ako nepeňažný vklad Ako sme už uviedli v podkapitole 2.2. nepeňažným vkladom do spoločnosti môže byť aj cenný papier. Podľa § 17 a) zákona 42/1992 Zb. (Zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách) družstvo vydá za majetkové podiely oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, družstevné podielnické listy.20 Zákon ďalej uvádza, že takýto podielnický list je z hľadiska formy cenným papierom na meno alebo na doručiteľa a vydáva sa v zaknihovanej podobe alebo v listinnej podobe. Podielnicky list je teda dokladom o právach podielnikov družstiev. Práva vlastníka podielnických listov možno dediť, predať, darovať alebo využiť ich opäť ako členský vklad do družstva alebo spoločnosti. Pri odplatnom prevode sa cena družstevných podielnických listov určuje dohodou strán, avšak v prípade dedenia, alebo opätovného vkladu do družstva sa nakladá s ich menovitou hodnotou. Tí podielnici, ktorých podiel je značný ho môžu premeniť na členský vklad a vstúpiť do družstva, stať sa jeho členom. V predchádzajúcej právnej úprave sa vyskytovalo ustanovenie, podľa ktorého súd mohol prikázať družstvu prijať podielnika za svojho člena, no toto ustanovenie zákona bolo zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky, ale bez závažných dôvodov to družstvo nemôže podielnikovi v odmietnuť.21 V prípade, ak podielnik vloží podielnické listy v hodnote napríklad 10 000 Eur do družstva, započítajú sa mu v tejto nominálnej hodnote. Do nedeliteľného fondu sa zahrnie obvykle 10 % z vloženej hodnoty listu. Problém však nastáva v prípade, ak je cenný papier emitovaný družstvom použitý ako nepeňažný vklad do spoločnosti. Na jednej strane stojí jeho menovitá hodnota a na strane druhej proti nej v zmysle § 59 ods. 3 ObZ druhá veta sa pri nepeňažnom vklade do spoločnosti jeho hodnota určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať jednak opis nepeňažného vkladu, v našom prípade cenného papiera, ďalej spôsob jeho ocenenia a údaj o tom, či jeho hodnota odpovedá emisnému kurzu upísaných akcií alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Veľmi reálnou je teda situácia, pri ktorej znalec pri určovaní hodnoty nepeňažného vkladu (cenného papiera s danou menovitou hodnotou) dospeje k rozdielnej hodnote, či už vyššej, alebo nižšej.
20
Zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách SEDLÁK, J. S prevodom podielnických listov na FNM sa netreba ponáhľať [online]. Dostupné na internete: < http://peniaze.pravda.sk/sporenie-a-investicie/clanok/23591-s-prevodom-podielnickych-listov-na-fnm-sanetreba-unahlit/> 21
10
Podľa našej mienky by mala existovať právna úprava regulujúca tento nedostatok, nestotožňujeme sa však ani s názorom, že výška menovitej hodnoty cenného papiera emitovaného družstvom by sa mala zhodovať s hodnotou nepeňažného vkladu vloženého do spoločnosti. Konsenzom by sa podľa nás malo dospieť k záveru, že cenné papiere by v tomto prípade neboli výrazne podhodnotené a taktiež ani výrazne nadhodnotené vzhľadom k ich menovitej hodnote. Presnú výšku ich započítania ako nepeňažného vkladu do spoločnosti si však vzhľadom na nie príliš bohaté skúsenosti s praxou a všetkými možnými problémami, ktoré by zavedenie tohto mechanizmu mohli priniesť netrúfame definovať.
11
Použité zdroje:
Meritum. Obchodní právo. ASPI, 2005. ISBN 80-86395-90-1. NEVOLNÁ, Z.; ŠKRINÁR, A. (eds). Obchodné spoločnosti. Aktuálne otázky a problémy. Plzeň: Aleš Čeněk, 2008. ISBN 978-80-7380-157-1. OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník – komentár. 2. vydanie. Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-205-4. PATAKYOVÁ, M. Obchodný zákonník – komentár. 1. vydanie. C. H. Beck, 2006. ISBN 807179-510-0. SUCHOŽA, J.; HUSÁR, J. a kol. Obchodné právo. Iura Edition, 2009. ISBN 978-80-8078290-0 ŠTENGLOVÁ, PLÍVA, TOMSA a kol. Obchodní zákonník – komentář. 10. podstatně rozšírené vydání. C. H. Beck, 2005. ISBN 80-7179-346-9.
SEDLÁK, J. S prevodom podielnických listov na FNM sa netreba ponáhľať [online]. Dostupné na internete: < http://peniaze.pravda.sk/sporenie-a-investicie/clanok/23591-s-prevodom-podielnickychlistov-na-fnm-sa-netreba-unahlit/> Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
12
