1*"5"7Å30ė/«(-0#«-/"À5Á%*"#4""*%$
040'57²3070.1*3«5457&
ŠTÚDIA O SOFTVÉROVOM PIRÁTSTVE 2007 Globálna štúdia softvérového pirátstva od spoločnosti IDC pokrýva pirátstvo všetkého baleného softvéru pre osobné počítače (PC) vrátane stolových počítačov, laptopov a ultraprenosných zariadení. Zahŕňa operačné systémy, systémový softvér ako databázy či bezpečnostné balíky, pracovné aplikácie, spotrebiteľské aplikácie ako napríklad hry, softvér pre správu osobných financií či referenčný softvér. Štúdia nepokrýva iné typy softvéru napríklad pre servery či počítače typu mainframe, ani softvér predávaný vo forme služby.
V
roku 2007 nastal očividný pokrok v boji proti pirátstvu softvéru pre PC. Zo 108 krajín zapojených do štúdie klesla miera pirátstva medzi rokmi 2006 až 2007 v 67 krajinách a stúpla len v 8. V celosvetovom meradle však opäť zavážil vysoký rast na nových trhoch. Keďže celosvetový trh s osobnými počítačmi (PC) rástol omnoho rýchlejšie v krajinách a regiónoch s vysokou mierou pirátstva, celosvetová miera sa v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 zvýšila o tri percentuálne body na 38%. Dodávky PC v Brazílii, Rusku, Indii a Číne (tento región sa niekedy označuje ako krajiny BRIC) stúpol za ostatný rok o 26%. Na druhej strane, v Severnej Amerike, východnej Európe a v Japonsku dosiahol rast len 13%. Spoločný trh krajín BRIC s PC je v súčasnosti rovnako veľký ako trh v Spojených štátoch. Súčasne s výrazným rastom trhu klesla v roku 2007 aj hodnota dolára voči iným menám takmer o sedem percent. Z toho dôvodu vzrástli celosvetové straty v dôsledku pirátstva o 8,5 miliardy USD na 48,2 miliárd USD. Aj keď celosvetová vážená miera pirátstva dosahuje 38%, medián dosahoval v roku 2007 hodnotu 62%, čo je rovnaký údaj ako minulý rok - ak nepočítame začlenenie šiestich nových krajín do štúdie. To znamená, že polovica krajín pokrytých v štúdii mala mieru pirátstva minimálne 62%. Vo viac ako štvrtine krajín v štúdii miera pirátstva dosiahla alebo presiahla hodnotu 80%. Medzi novými ekonomikami sa v roku 2007 podarilo dosiahnuť pozoruhodný pokles miery pirátstva Rusku - o sedem percentuálnych bodov na 73% oproti roku 2006. Zníženie miery pirátstva v tejto krajine je dôsledkom legalizačných programov dodávateľov softvéru, presadzovania zákona, vzdelávania zo strany štátnych orgánov a protipirátskych skupín, a dohôd medzi dodávateľmi softvéru a lokálnymi distribútormi o spoločnom predaji legálneho softvéru spolu s hardvérom. Jedným z faktorov je samozrejme aj ekonomika ropného odvetvia, ktorá pomohla dosiahnuť 22% nárast disponibilných príjmov v roku 2007, a znížiť tendenciu spotrebiteľov používať pirátsky softvér. Miera pirátstva v Číne zotrvala už druhý rok po sebe na hodnote 82%, pričom počas
predchádzajúcich troch rokov postupne klesla o desať percentuálnych bodov. Napriek prvému dojmu to neznamená zastavenie klesajúceho trendu. Koncom roka 2007 spoločnosť IDC zistila, že hodnota počítačov, ktoré predali lokálni zostavovatelia (dodávatelia typu „white box“) bola vyššia ako pôvodne predpokladaný údaj. Tým sa celkový odhad trhu s PC zvýšil o viac ako 25% a súčasne sa zvýšila aj miera pirátstva za rok 2007. Neupravená hodnota by oproti roku 2006 v skutočnosti predstavovala pokrok. Pirátstvo v štátnych orgánoch a veľkých podnikoch má v Číne klesajúcu tendenciu, a pokles začína aj na spotrebiteľskom trhu a trhu malých podnikov, ktorý za ostatný rok predstavoval dve tretiny celkového trhu s PC v tejto krajine. Dodávatelia PC v súčasnosti musia zo zákona dodávať s novými PC aj legálne operačné systémy, čo boju proti softvérovému pirátstvu pomáha; toto nariadenie však nedodržiavajú všetci zostavovatelia systémov. Koncom roku 2007 získala IDC ďalšie informácie, ktoré zvýšili pomer dodávateľov systémov typu „white box“ na brazílskom trhu. Výsledkom bol nárast miery pirátstva za rok 2007 na 63%. Medziročne sa však miera pirátstva v Brazílii nezmenila, a ostala by v roku 2006 aj 2007 rovnaká, ak by nové informácie o trhu produktov „white box“ nezvýšili celkový objem brazílskeho trhu s počítačmi. Miera pirátstva v Indii klesla o dva percentuálne body na 69% v dôsledku vzdelávania na strane vlády a priemyslu, presadzovania zákonov, aktivačných opatrení dodávateľov softvéru a nárastu podielu nadnárodných dodávateľov na trhu s PC. Softvérové pirátstvo ostáva naďalej závažným problémom v nových ekonomikách. Prudký nárast prvých používateľov zo spotrebiteľského sektora a sektora malých podnikov – ktoré sa tradične vyznačujú vysokou mierou pirátstva – dokáže ovplyvniť priemerné údaje za krajinu aj pri poklese pirátstva v iných segmentoch. Nárast internetového prístupu, hlavne širokopásmového prístupu, rozširuje ponuku pirátskeho softvéru. Geograficky rozľahlé územia a slabá inštitucionálna infraštruktúra sťažujú vzdelávanie a presadzovanie zákona. V niektorých prípadoch zohráva úlohu aj kultúra, kedy niektoré spoločnosti vnímajú nehmotné dielo ako niečo vytvorené pre spoločné
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 2
dobro, a nie ako majetok toho, kto ho vytvoril.
Obrázok 1 — Miera pirátstva podľa regiónov
«;*""5*$)0.03*&
Pirátstvo tak naďalej ostáva témou pre 453&%/«"7Å$)0%/« softvérové odvetvie. &63»1" V roku 2007 na každé -"5*/4,«".&3*," dva doláre investované do legálneho nákupu &.&" softvéru pripadal ilegálne získaný softvér v hodnote jedného dolára. V krajinách 4&7&3/«".&3*," s najvyššou mierou ;«1"%/«&63»1" pirátstva vo výške 75% pripadalo na každý dolár investovaný do hardvéru &63»14,"Á/*" menej ako sedemdesiat centov investovaných do legálneho softvéru. Na trhoch v rozvinutých krajinách je tento pomer osemkrát vyšší. Ku koncu roka 2007 bola vo svete inštalovaná viac ako miliarda počítačov; takmer polovica z nich obsahovala nainštalovaný pirátsky softvér. Keďže stúpa počet predaných počítačov na nových trhoch, znižovanie tohto percenta bude dlhodobou výzvou.
POZADIE ŠTÚDIE
Z
druženie Business Software Alliance (BSA) skúma globálne trendy v oblasti pirátstva softvéru pre PC už viac ako desaťročie. Tento rok vychádza piata výročná štúdia, ktorú realizovala IDC, špičková globálna spoločnosť zaoberajúca sa marketingovým výskumom a predpoveďami v sektore IT. Globálna štúdia IDC o softvérovom pirátstve pokrýva pirátstvo všetkých druhov baleného softvéru pre osobné počítače, vrátane stolových počítačov, laptopov a ultraprenosných zariadení. To zahŕňa operačné systémy, systémový softvér ako databázy či bezpečnostné balíky, pracovné aplikácie, spotrebiteľské aplikácie ako napríklad PC hry, softvér pre správu osobných financií a referenčný softvér. Štúdia nezahŕňa iné typ softvéru ako napríklad softvér pre servery či počítače typu mainframe, alebo softvér predávaný vo forme služby. IDC v tejto štúdii použila proprietárnu štatistiku pre spracovanie objemov dodávok softvéru a hardvéru. Údaje boli získané cez prieskumy zamerané na dodávateľov, používateľov a dodávateľské reťazce. IDC využíva svojich analytikov vo viac ako 60 krajinách, ktorí sledujú podmienky na trhu. Pokrýva hardvérové a softvérové trhy vo viac ako 80 krajinách, a 60 percent celkového počtu analytikov pracuje mimo Spojených štátov. IDC tak poskytuje do hĺbky
zameranú a súčasne širokú informačnú základňu, ktorá umožňuje sledovať trh a skúmať mieru pirátstva softvéru pre PC po celom svete.
GLOBÁLNA SITUÁCIA
O
br. 1 ukazuje relatívne poradie miery pirátstva v siedmych regiónov podľa kategorizácie IDC. Šesť zo siedmych regiónov tvoria krajiny, ktoré sú zastúpené vždy len v jednom regióne. Siedmy región je Európska únia, ktorú tvoria krajiny zo západnej, strednej a východnej Európy. Miera pirátstva softvéru pre PC sa zvýšila v dvoch regiónoch – Ázia a Tichomorie, a Latinská Amerika. Na druhej strane, k poklesu prišlo v Severnej Amerike, západnej Európe, a strednej a východnej Európe. Pokles v západnej Európe viedol ku zníženiu miery pirátstva v Európskej únii o jeden percentuálny bod na 35%. V regióne Blízkeho východu a Afriky ostáva za ostatný rok miera pirátstva v porovnaní s predchádzajúcim na rovnakej úrovni. Celosvetová miera pirátstva sa zvýšila o tri percentuálne body na 38%. Zvýšenie v regióne Ázie a Tichomoria je s najväčšou pravdepodobnosťou možné pripísať rastúcemu podielu Číny na celkovom trhu s PC v danom regióne – čím sa miera pirátstva v celom regióne približuje miere pirátstva v Číne. K zvýšeniu v Latinskej Amerike v plnej miere prispel očividný nárast miery pirátstva v Brazílii vďaka nárastu trhu počítačov typu „white box“ za roku 2007. Zvýšenie celkovej miery pirátstva vo svete – v situácii, kedy v množstve krajín prichádza k poklesu používania nelegálneho softvéru – je dôsledkom prudko rastúceho trhu s PC v nových ekonomikách. Vďaka tomuto trendu boli celosvetové hodnoty v období rokov 2004 až 2006 stabilné, pričom miera pirátstva dramaticky klesala v krajinách ako Čína či Rusko.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 3
Je pochopiteľné, že miera pirátstva sa môže líšiť na zrelých trhoch a v nových ekonomikách, existujú však aj rozdiely v rámci nových regiónov. K niektorým trhovým faktorom, ktoré prispievajú k týmto rozdielom patria:
Nové trhy síce predstavujú takmer polovicu trhu s PC, avšak menej ako jednu pätinu globálneho trhu so softvérom pre PC. Tieto pomery sú ešte nevyrovnanejšie, keď porovnáme krajiny BRIC so zvyškom sveta.
• Sila ochrany duševného vlastníctva – v zmysle existencie a presadzovania zákonov o autorskom práve.
Pozerať sa týmto spôsobom na nové trhy však môže byť zavádzajúce. Metodológia štúdie nedelí miery pirátstva podľa segmentov, je však pravdepodobné, že čísla v týchto nových ekonomikách by boli omnoho nižšie vo veľkých podnikoch, nadnárodných spoločnostiach a v centrálnej štátnej správe ako v oblasti malých podnikov a spotrebiteľov.
• Pomer rôznych krajín v regióne. Región Ázie a Tichomoria zahŕňa Japonsko, Austráliu a Nový Zéland, všetko krajiny s nízkou mierou pirátstva. Ak by sme tieto krajiny z regiónu vyňali, miera pirátstva by presiahla 70%. • Pomer rôznych segmentov používajúcich PC. Miera pirátstva má tendenciu stúpať s vyšším percentuálnym zastúpením spotrebiteľov a malých podnikov. V roku 2007 predstavovali individuálni spotrebitelia 55% trhu s PC v Číne, 65% v Thajsku, ale len 33% v Egypte a 24% v Južnej Afrike. • Pomer dodávateľov. Pirátstvo býva vyššie pri nákupe PC od neznačkových dodávateľov ako pri značkových. Neznačkoví dodávatelia predstavujú 62% trhu v Argentíne, 24% v Kolumbii, 73% vo Vietname a 18% v Malajzii. • Celková miera komplexnosti IT. Tento ukazovateľ sa vyjadruje ako percento služieb IT v celkových výdavkoch na IT, a môže byť v rozmedzí od 13% v Číne a 11% vo Venezuele až po 40% v Austrálii či 37% v Brazílii. Obrázok 2 ilustruje výzvu stojacu pred dodávateľmi softvéru a protipirátskymi organizáciami v súvislosti s presunom trhového rastu do nových ekonomík. Konkrétne zobrazuje kontrast medzi trhmi s PC a softvérom na nových trhoch – Ázia a Tichomorie bez Japonska, Blízky východ a Afrika, stredná a východná Európa, a Latinská Amerika, a zvyšok sveta. Zároveň ukazuje porovnanie krajín regiónu BRIC s celosvetovým trhom s PC a softvérom.
Obrázok 2 — Rastúce trhy v rýchlo sa rozvíjajúcich nových ekonomikách, 2007 EPEBOâDIQPŘÓUBŘPW TPGUWÏSPWÏIPUSIV
Tabuľka 1 zobrazuje krajiny s najvyššími a najnižšími mierami pirátstva vo svete.
Tabuľka 1 — Poradie podľa miery softvérového pirátstva v roku 2007 Krajiny s najvyššou mierou pirátstva Krajina Arménsko Bangladéš Azerbajdžan Moldavsko Zimbabwe Srí Lanka Jemen Lýbia Venezuela Vietnam Irak Indonézia Pakistan Alžírsko Kamerun Čierna Hora Ukrajina Čína Bolívia Paraguaj Botswana Nigéria Zambia Salvádor Pobrežie Slonoviny Keňa
2007 93% 92% 92% 92% 91% 90% 89% 88% 87% 85% 85% 84% 84% 84% 84% 83% 83% 82% 82% 82% 82% 82% 82% 81% 81% 81%
Krajiny s najnižšou mierou pirátstva Krajina Spojené štáty Luxembursko Nový Zéland Japonsko Rakúsko Belgicko Dánsko Fínsko Švédsko Švajčiarsko Spojené kráľovstvo Nemecko Austrália Holandsko Nórsko Izrael Kanada Južná Afrika Írsko Spojené arabské emiráty Singapur Česká republika Taiwan Réunion Maďarsko Francúzsko
2007 20% 21% 22% 23% 25% 25% 25% 25% 25% 25% 26% 27% 28% 28% 29% 32% 33% 34% 34% 35% 37% 39% 40% 40% 42% 42%
Päť z nových krajín začlenených tento rok do štúdie po prvýkrát – Bangladéš, Irak, Lýbia, Srí Lanka a Jemen – sa zaradili do pätnástky krajín s najvyššou mierou pirátstva. Jedna nová krajina, Luxembursko, sa dostala do zoznamu krajín s najnižšou mierou pirátstva.
/PWÏUSIZ
#SB[ÓMJB 3VTLP *OEJB ėÓOB #3*$
V globálnom meradle budú podniky a spotrebitelia podľa odhadov IDC investovať v nadchádzajúcich štyroch rokoch takmer 400 miliárd USD do softvéru pre PC. Ak predpokladáme, že miera pirátstva sa počas tohto obdobia nezmení, tak softvér v hodnote viac ako 225 miliárd USD bude pirátsky.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 4
Podľa výsledkov štúdie za rok 2007 miera pirátstva klesá, a to je dobrá správa pre dodávateľov softvéru, pre IT sektor ako taký aj pre lokálne ekonomiky.
DOSAH PIRÁTSTVA
I
DC zistila, že celosvetové straty v dôsledku pirátstva sa za rok 2007 zvýšili o 21%, alebo viac ako 8 miliárd USD, oproti roku 2006. Straty pre odvetvie z dôvodu pirátstva sa počítali na základe známej veľkosti trhu s legálnym softvérom v určitej krajine či regióne, a pomocou známej miery pirátstva sa odvodila maloobchodná suma softvéru, za ktorý používatelia dodávateľom nezaplatili. „Maloobchodná“ hodnota softvéru predávaného priamo s osobným počítačom sa odvodila ako podiel maloobchodnej ceny systému pripadajúci na softvér. Legálne bezplatný softvér ako napríklad šervér či softvér s otvoreným zdrojovým kódom (open source) nebol považovaný za pirátsky. Obrázok 3 zobrazuje straty za rok 2007 podľa regiónov v porovnaní s rokom 2006.
Obrázok 3 — Legálny vs. pirátsky trh Trh s počítačovým softvérom (v miliardách USD) ÁZIA A TICHOMORIE $6,351 $4,124
STREDNÁ A VÝCHODNÁ EURÓPA
$4,123 $3,125
LATINSKÁ AMERIKA
Tabuľka 2 — Poradie podľa strát softvérového odvetvia v roku 2007 Krajiny so stratami viac ako 250 miliónov USD (v mil. USD) Krajina 2007 Krajina 2007 Spojené štáty $8,040 Poľsko $580 Čína $6,664 Južná Kórea $549 Rusko $4,123 Holandsko $502 Francúzsko $2,601 Austrália $492 India $2,025 Thajsko $468 Nemecko $1,937 Venezuela $464 Brazília $1,912 Indonézia $411 Spojené kráľovstvo $1,837 Argentína $408 Japonsko $1,791 Ukrajina $403 Taliansko $1,779 Turecko $365 Kanada $1,071 Švédsko $324 Španielsko $903 Malajzia $311 Mexiko $836 Švajčiarsko $303 Južná Afrika $284
Je dôležité poznamenať, že štúdia IDC pre BSA preukázala negatívny dosah softvérového pirátstva aj nad rámec príjmov dodávateľov softvéru. Konkurencia pirátskeho softvéru zo zahraničia môže výrazne škodiť softvérovému odvetviu na lokálnej úrovni. O príjmy prichádzajú aj firmy a dodávateľské reťazce na lokálnej úrovni. Na druhej strane podniky míňajú čas a peniaze tým, že pracujú s chybným a nepodporovaným softvérom. Spoločne so stratou daňových príjmov a pomalším rastom zamestnanosti oproti legálnemu $14,090 $11,718 trhu môže mať softvérové pirátstvo jasný negatívny dosah na lokálnu ekonomiku. 2007 2006
V najnovšej štúdii IDC pre BSA o ekonomickom dosahu znižovania pirátstva softvéru $9,144 SEVERNÁ AMERIKA $8,104 pre PC v 42 krajinách [The $11,655 ZÁPADNÁ EURÓPA Economic Benefits of Lowering $10,642 PC Software Piracy - Ekonomické $12,383 EURÓPSKA ÚNIA $11,003 benefity znižovania pirátstva softvéru pre PC, správa vydaná v januári 2008, www.bsa. org/idcstudy], analytici IDC zistili, že zníženie pirátstva o 10 percentuálnych Viac ako polovicu hodnoty nárastu vyvolal pokles bodov v období od roku 2008 do 2012 by mohlo ceny amerického dolára v roku 2007 oproti vytvoriť zvýšenie počtu nových pracovných hlavným menám; zvyšok vyvolal celkový rast trhu miest o 500 000 a zvýšiť obrat sektorov IT so softvérom pre PC. Skutočné straty v skutočnosti nerástli tak rýchlo ako celkový trh so softvérom pre na lokálnej úrovni o viac ako 100 miliárd USD. Čo je najdôležitejšie, IDC zistila, že zo znižovania PC, ktorý za ostatný rok rástol rýchlejšie ako 15%. softvérového pirátstva by v najvyššej miere Ako vidno v Tabuľke 2, regióny a trhy s nízkou profitovali lokálni dodávatelia, firmy zaoberajúce mierou pirátstva ako Japonsko, Severná Amerika sa softvérovými službami, a dodávateľské reťazce a západná Európa patrili k regiónom s najvyššími – čo znamená, že najväčšia časť ekonomických dolárovými stratami. Tieto trhy sú tak veľké, že aj benefitov zo znižovania softvérového pirátstva by relatívne nízka miera pirátstva dokáže generovať ostala v danej krajine. výrazné objemy strát. Takmer polovica strát sa Širší ekonomický dosah softvérového pirátstva týka rozvinutých regiónov, ktoré predstavujú 85% je z tohto dôvodu omnoho väčší ako len celkového trhu so softvérom pre PC. Straty v EÚ maloobchodná hodnota pirátskeho softvéru v roku 2007 stúpli z dôvodu vstupu dvoch nových – inými slovami, straty. krajín, Bulharska a Rumunska. EMEA
$2,446 $1,985
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 5
VÝSLEDKY NA REGIONÁLNEJ ÚROVNI
M
etodické sledovanie mier softvérového pirátstva a strát môže priniesť historické kritérium hodnotenia výsledkov boja proti pirátstvu – môže však aj zastierať dynamický charakter celosvetových protipirátskych snáh. Po celom svete začínajú naberať obrátky snahy dodávateľov softvéru o legalizáciu. Čoraz viac sa rozširujú technické ochranné opatrenia ako napríklad správa digitálnych práv (Digital Rights Management, DRM), a dodávatelia čoraz viac uzatvárajú dohody s výrobcami originálneho vybavenia (Original Equipment Manufacturer, OEM) o kombinovaní dodávaného hardvéru s predinštalovaným softvérom. Klesla miera pirátstva v sektore štátnej správy, a klesá aj miera pirátstva vo veľkých podnikoch v dôsledku globalizačných tlakov a aktivít v rámci odvetvia. Spoločnosti fungujúce v rámci softvérového ekosystému reagujú na pirátstvo uzatváraním partnerských dohôd o odporúčanej praxi. K pokroku pri znižovaní pirátstva výrazne prispeli aj partnerstvá s orgánmi štátnej správy v rámci programov BSA. Ďalšie združenia a protipirátske organizácie naďalej rozširujú lobovacie a vzdelávacie aktivity. Pohľad na trendy na regionálnej úrovni:
Ázia a Tichomorie • V Číne po zohľadnení nových údajov o veľkosti trhu s PC miera pirátstva reálne klesla, vďaka novým dohodám výrobcov softvéru s výrobcami originálneho vybavenia. Súčasne sa čoraz viac čínskych spoločností stáva nadnárodnými organizáciami, čo zvyšuje motiváciu dodržiavať medzinárodné štandardy v oblasti práv duševného vlastníctva. Počet PC dodaných do domácností a malých podnikov súčasne rástol rýchlejšie ako trh ako celok, hlavne v mestách v druhej a tretej línii veľkosti. Tento nárast však nebol natoľko výrazný, aby prekonal pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v segmente väčších zákazníkov. • Aj v ďalších krajinách Ázie a Tichomoria sa legalizačné programy dodávateľov softvéru ukázali ako účinné – v Indonézii a v Thajsku. • V Hongkong spolupracuje BSA s Úradom pre clo a spotrebnú daň a s Úradom pre duševné vlastníctvom na kampani s cieľom presadzovať softvérové audity v korporátnom sektore. Vďaka snahám o legalizáciu sa miera pirátstva v Hongkongu znížila o dva body. • V Indii sa trend predávať širokopásmové pripojenie spoločne s PC – hlavne s laptopmi – ukázal byť atraktívnou voľbou pre ľudí, ktorí
•
•
•
používajú svoje PC ako prehrávače médií na cestách. Tento faktor spolu so vzdelávaním a výraznejším presadzovaním zákonov motivuje používanie legálneho softvéru. Iróniou osudu ostáva, že India síce exportuje špičkové odborné know-how v oblasti softvéru, jej domáci trh však vykazuje charakteristiky rozvojovej ekonomiky. V Japonsku sa s podporou Ministerstva školstva, kultúry, športov, vedy a technológie podarilo prostredníctvom programu BSA zameraného na kontaktovanie univerzít vytvoriť medzi univerzitami povedomie o potrebe manažovania softvérových aktív, presadzovania legislatívy a vytvárania ďalšieho povedomia cez kampane zamerané na publicitu. V Malajzii štátna správa zintenzívnila razie zamerané na používateľov nelegálneho softvéru z radov podnikov, a v spolupráci s BSA spustila vzdelávaciu kampaň nazvanú „Sikap Tulen“ zameranú na zmenu nastavenia spotrebiteľov vo vzťahu k legálnemu softvéru. Legalizačné snahy vlády a aktivity vzdelávania koncových používateľov z radov podnikov vo Vietname výrazne znížili mieru pirátstva u týchto skupín - pokles môže byť až dvojciferný. Na druhej strane, 75% rast objemov dodávok PC spotrebiteľom spomalil pokles miery pirátstva na tri percentuálne body.
Stredná a východná Európa • Rusko má za sebou fenomenálny rok – miera pirátstva za rok 2007 klesla o sedem bodov. Prebiehajúce legalizačné programy na strane dodávateľov softvéru aj štátnej správy mali svoju odozvu a súčasne znížili pirátstvo v rámci inštalovanej základne. Ruské policajné orgány navyše začali intenzívnejšie presadzovať dodržiavanie zákonov na strane predajcov a komerčných používateľov ilegálneho softvéru. Niektoré distribučné siete, ktoré predávali pirátsky softvér prešli na distribúciu legálneho softvéru. Prudký ekonomický rast a nárast disponibilných príjmov vedie spotrebiteľov k prehodnocovaniu rizík používania pirátskeho softvéru a nákladov na legálny softvér. • Tendencia znižovania pirátstva sa začala rozširovať aj do Kazachstanu, na Ukrajinu, a do bývalých krajín Sovietskeho zväzu. • V krajinách s vysokou mierou pirátstva ako je Arménsko, Azerbajdžan a Moldavsko ide veľmi často o otázku spotrebiteľských návykov, nelimitovaného prístupu k pirátskemu softvéru (a často aj nedostatočný prístup k legálnemu softvéru), nízkych osobných príjmov, nízkeho tlaku globalizačných trendov a nedostatok presadzovania zákonov o autorskom práve. • V krajinách Európskej únie ako je Maďarsko či Poľsko boli štátne orgány, dodávatelia
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 6
softvéru a obchodné združenia mimoriadne aktívne. V Poľsku existujú protipirátske súťaže a udeľujú sa ceny za efektívne dodržiavanie práv na duševné vlastníctvo. V Maďarsku začína v boji proti softvérovému pirátstvu prinášať ovocie podpora daňovej polície. Blízky východ a Afrika • Spojené arabské emiráty, Izrael a Južná Afriky sú jediné krajiny v tomto regióne, ktoré patria ku krajinám s najnižšou mierou pirátstva (Tabuľka 1), avšak len v Južnej Afrike sa podarilo v roku 2007 mieru pirátstva znížiť. V Spojených arabských emirátoch nastal prudký pokles pirátstva v deväťdesiatych rokoch, tento pokles bol sprievodným javom snahy krajiny stať sa medzinárodným finančným a obchodným centrom. Od tých čias však ostáva na stabilnej úrovni. Združenia dodávateľov softvéru a štátna správa prejavujú aktivitu, avšak pirátsky softvér je naďalej bežne k dispozícii na uliciach. • Vláda Egypta podpisuje dohody s dodávateľmi softvéru už od začiatku nového tisícročia, a do škôl a úradov štátnej správy sa dodáva DVD s legálnym softvérom. Aj keď tieto sektory tvoria menej ako 15% trhu s PC, programy boli účinné a miera pirátstva klesla o tri percentuálne body na 60%. • Protipirátske aktivity v štátoch Perzského zálivu ako Bahrajn, Kuvajt, Omán a Katar prinášajú rôzne výsledky. Aktivity odvetvia a štátnej správy sú síce účinné, avšak v Saudskej Arábii klesla miera pirátstva od roku 2003 len o tri percentuálne body na hodnotu 51%, napriek širokej publicite úsilia vlády. Pirátsky softvér je naďalej bežne k dispozícii od pouličných predavačov. • V Tunisku klesla miera pirátstva o tri percentuálne body na 76% po posilnení aktivít zameraných na ochranu duševného vlastníctva a po zavedení prísnejších trestov. Miera pirátstva síce ostáva vysoká, zásadnejší postoj vlády v kombinácii so snahami o legalizáciu v rámci odvetvia má pozitívny vplyv na znižovanie pirátstva. • V afrických krajinách ako Botswana, Zambia či Zimbabwe existujú vládne organizácie a autorské zákony, avšak vzdelávanie a presadzovanie zákona sú stále v ranom štádiu vývoja. V mnohých afrických krajinách prevažuje ponuka pirátskeho softvéru nad ponukou legálnych programov, podobne ako pri iných typoch falšovaného tovaru. Latinská Amerika • Ak by v Brazílii IDC neprepočítala mieru pirátstva za rok 2007 v súlade so zmenenými údajmi o náraste brazílskeho trhu s PC, tak by sa miera
•
•
•
•
pirátstva oproti roku 2006 nezmenila. Vďaka dvom štrukturálnym podmienkam na trhu môže byť znižovanie pirátstva v Brazílii problémom: (1) relatívne vysoké percento PC – viac ako 40% – predávajú neznačkoví dodávatelia, a (2) sektor domácností a malých podnikov tvorí 76% trhu s PC, a jeho podiel neustále rastie. Veľká časť trhu preto nemusí reagovať na protipirátske snahy tak, ako na ne reagujú väčšie korporácie a nadnárodné podniky. V Čile sa v roku 2007 podarilo dosiahnuť pokrok v podobe dvojpercentného poklesu pirátstva. BSA aktívne lobuje za prísnejšie tresty v rámci čilských zákonov o ochrane duševného vlastníctva. Táto snaha by spolu so zvýšenou aktivitou BSA v oblasti presadzovania zákona a vzdelávania mohla prispieť k pozitívnemu nasmerovaniu ďalšieho vývoja. V Kostarike prinieslo schválenie legislatívy zameranej na duševné vlastníctvo v rámci Stredoamerickej dohody o voľnom obchode (Central America Free Trade Agreement, CAFTA) výrazné zviditeľnenie otázok pirátstva. Vďaka tomu sa miera pirátstva znížila o tri body na 61%. Kampane na zvyšovanie povedomia, ktoré združenie BSA realizovalo spoločne s mexickým Ministerstvom hospodárstva, Americkou obchodnou komorou a Mexickým konzorcium pre softvér prispeli k dvojpercentnému poklesu miery pirátstva za rok 2007. Predaj laptopov pomohol okrem toho zvýšiť predaj značkových zariadení. Predaj laptopov v Mexiku vzrástol z 25% na úroveň 33% v roku 2007. V rámci regiónu Latinskej Ameriky však 75% dodávok počítačov smeruje malým podnikom a spotrebiteľom, a takmer 40% pochádza od neznačkových dodávateľov. Protipirátske snahy v tomto regióne majú z tohto dôvodu pred sebou ťažkú cestu.
Západná Európa • V západnej Európe sa dodávateľov softvéru darí zvyšovať svoj obrat z dôvodu zrelej hardvérovej základne. Platí to hlavne pre krajiny ako Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko, kde v roku 2007 nastal pokles miery pirátstva o dva až tri percentuálne body. V Grécku vláda vyžaduje realizáciu softvérových auditov ako súčasť daňových auditov, čo spolu s aktívnymi kampaňami protipirátskych organizácií pomohlo znížiť mieru pirátstva o tri body. V Taliansku podobne prispela úzka spolupráca medzi BSA a Guardia di Finanza (daňová polícia) k dvojpercentnému poklesu miery pirátstva v tejto krajine. • V Nemecku a Rakúsku realizovala BSA kampane pre zvýšenie povedomia; tieto kampane zahŕňali
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 7
•
•
aj masové reklamy. Kampane pomohli zvrátiť trend stagnujúcich či stúpajúcich mier pirátstva, a v roku 2007 nastal mierny pokles. Výrazný pokrok zaznamenal aj Island s päťbodovým poklesom pirátstva na 48%. V relatívne malej, koncentrovanej a inštitucionalizovanej krajine ako je Island je možné pri prejavení vôle dosiahnuť zásadný pokrok. Luxembursko sa do štúdie zapojilo v roku 2007 prvýkrát, a malo druhú najnižšiu mieru pirátstva softvéru pre PC na úrovni 21%, tesne za USA. Silný finančný sektor zameraný na dodržiavanie požiadaviek zákona v kombinácii s citeľnou prítomnosťou vládnych orgánov a orgánov EÚ slúžia ako príklad aj ostatným segmentom v rámci krajiny.
•
Prístup do internetu – hlavne širokopásmový prístup – takisto prispieva k zvyšovaniu pirátstva. V roku 2007 sa 150 miliónov ľudí prvýkrát pripojilo k internetovej sieti. V období rokov 2008 až 2012 sa do siete zapojí ďalších 700 miliónov - 76% z nich žije v nových ekonomikách. Z 200 miliónov domácností, ktoré by podľa očakávania mali do konca roku 2012 získať širokopásmový prístup, bude viac ako polovica pochádzať z nových ekonomík. Ponuka pirátskeho softvéru sa bude presúvať z ulíc do internetu.
•
Globalizácia bude zase tlačiť miery pirátstva smerom nadol. Nadnárodné spoločnosti investujú do nových ekonomík. Čínske, indické, ruské či iné spoločnosti v rýchlo rastúcich ekonomikách, ktoré boli doteraz len lokálnymi hráčmi, sa budú v čoraz väčšej miere stávať nadnárodnými organizáciami. Vďaka neefektívnosti a rizikám spojeným s používaním pirátskeho softvéru budú podporovať používanie legálnych produktov. Obchodovanie s ďalšími krajinami a túžba vstúpiť do komunít ako je napríklad Svetová obchodná organizácia či Európska únia bude takisto pomáhať pri zvyšovaní miery dodržiavania globálnych štandardov v oblasti duševného vlastníctva.
•
Miery pirátstva bude znižovať aj rast lokálnych softvérových trhov. Akonáhle sa zvýši miera komplexnosti používania IT v nových ekonomikách, lokálne ekosystémy vytvárajúce a obsluhujúce domáce softvérové aplikácie a produkty začnú vytvárať lobovacie skupiny zamerané na vzdelávanie vládnych orgánov. Tieto skupiny budú tlačiť na realizáciu ďalších krokov.
•
Na znižovanie mier pirátstva budú tlačiť aj snahy dodávateľov softvéru a obchodných združení. Tento rok začali prinášať ovocie legalizačné snahy, ktoré začali už pred rokmi v krajinách ako Rusko, Egypt, Vietnam či Grécko. Existuje koncept znižovania pirátstva, a keďže sa rast na zrelých trhoch spomaľuje, je potrebné zamerať sa na nové ekonomiky s vysokou mierou.
•
Ďalšie znižovanie miery pirátstva prinesú technológie. Siete typu peer-to-peer a internetom šírené „cracky“ proti ochrane pred kopírovaním viedli v deväťdesiatych rokoch k nárastu miery používania softvéru bez licencie. Teraz sa karta obrátila – dodávatelia softvéru využívajú technické ochranné opatrenia ako je napríklad správa digitálnych práv (Digital Rights Management, DRM) priamo vo svojich produktoch, čím bránia ilegálnemu používaniu.
•
Záverom, mieru pirátstva pomáhajú znižovať nové modely financovania softvéru. Distribúcia
TRENDY V OBLASTI PIRÁTSTVA
G
lobálna štúdia IDC o softvérovom pirátstve má za sebou päťročnú históriu, a niektoré trendy už začínajú byť evidentné. Za prvé, nové ekonomiky vykazujú rast a neustále zmeny v základni inštalovaných PC. Kultúrne a ekonomické faktory spolu s dynamikou distribúcie a väčšinou len krátkou tradíciou ochrany autorského práva vo vzájomnej kombinácii komplikujú znižovanie miery pirátstva. V týchto regiónoch žije 80% populácie sveta a 70% malých podnikov. Stále v nich môžeme nájsť obrovské množstvá ľudí, ktorí s používaním PC začali len nedávno. Mnohí z nich majú na svojich prvých počítačoch inštalovaný pirátsky softvér. Tieto dva základné trendy znamenajú, že aj keď miera pirátstva v troch štvrtinách sledovaných krajín klesá, v celosvetovom meradle miera pirátstva stúpa. V súčasnosti máme k dispozícii dostatok historických údajov a dokážeme pochopiť tieto základné trendy do tej miery, že vieme predpovedať, ako sa trh zmení v priebehu nadchádzajúcich rokov:
•
Dynamika inštalovanej základne PC bude tlačiť mieru pirátstva vyššie. Inštalovaná základňa PC v celosvetovom meradle vzrástla za ostatný rok o 13% - v nových geografiách predstavoval nárast 22%. Vo väčšine krajín bol najrýchlejší rast v spotrebiteľskom sektore a v sektore malých podnikov, čo sú najnáročnejšie sektory z pohľadu znižovania pirátstva. Podiel zrelších segmentov trhu, v ktorých je možné koncentrovanejšie realizovať aktivity dodávateľov softvéru, bude časom tvoriť čoraz menší podiel v rámci celkovej základne.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 8
softvéru s obsahom reklamy a dodávanie softvéru vo forme služby presúvajú náklady na softvérové licencie v rámci hodnotového reťazca, čo eliminuje výhody používania pirátskeho softvéru. Stúpanie či klesanie miery pirátstva bude závisieť od výsledku komplexnej rovnice s týmito protichodne pôsobiacimi trendmi. Celkový výsledok ovplyvnia aj ďalšie faktory ako kultúra, efektívnosť inštitúcií, politické podmienky, geografia a technológia. Je pravdepodobné, že miery pirátstva budú v mnohých krajinách naďalej klesať, ale globálna miera ostane na rovnakej úrovni alebo sa pri presúvaní trhového rastu do krajín z vysokou mierou pirátstva zvýši.
PÄŤ KROKOV K ZNIŽOVANIU SOFTVÉROVÉHO PIRÁTSTVA 1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne a povedomia u verejnosti. Znižovanie softvérového pirátstva si často vyžaduje zásadnú zmenu postoja verejnosti k pirátstvu. Vzdelávanie verejnosti je kľúčovým prvkom každej úspešnej snahy. Štátne orgány môžu zvyšovať povedomie verejnosti o význame rešpektovania kreatívnych diel tak, že budú informovať podniky a verejnosť ako takú o rizikách spojených s používaním pirátskeho softvéru a podporovať používanie legálnych produktov. Najúspešnejšie aktivity zväčša vychádzajú z komplexných vzdelávacích kampaní, ktoré realizujú štátne orgány spoločne s priemyslom s cieľom presadzovať hodnotu softvéru, a právne a komerčné výhody manažovania softvéru ako aktíva.
2 Implementácia Dohody WIPO o ochrane autorských práv. Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization, WIPO) v roku 1996 ako priamu reakciu na rastúcu hrozbu internetového pirátstva prijala nové dohody o duševnom vlastníctve, ktoré umožňujú lepšie a efektívnejšie postupovanie proti digitálnemu a online pirátstvu. V súčasnosti má podľa odhadov prístup do internetu 1,2 miliardy ľudí po celom svete, čo zvyšuje výkon a potenciál softvéru, ale súčasne otvára pirátom nové možnosti distribúcie svojho tovaru. Ak chcú krajiny zabezpečiť ochranu autorských diel v digitálnej dobe, musia aktualizovať národné autorské zákony a zahrnúť do nich podmienky WIPO. K takýmto opatreniam okrem iného patrí podmienka, aby chránené diela nebolo možné
sprístupniť online bez súhlasu autora, a aby nebolo možné prekonávať či obchádzať nástroje ochrany pred kopírovaním.
3 Vytvorenie silných a funkčných mechanizmov presadzovania zákonov v duchu požiadaviek TRIPS. Silný autorský zákon je základom, je však zbytočný bez efektívnych vykonávacích mechanizmov. Vládne orgány musia splniť svoje záväzky vyplávajúce z Dohody Svetovej obchodnej organizácie o právach duševného vlastníctva súvisiacich s obchodom (TradeRelated Aspects of Intellectual Property Rights, TRIPS). Mali by prijať a implementovať zákony, ktoré spĺňajú medzinárodné normy pre ochranu a dodržiavanie práv duševného vlastníctva vo vzťahu k pirátskej distribúcii všetkých typov softvéru pre PC, vrátane používania ilegálneho softvéru a softvéru bez licencie na pracovisku.
4 Posilnenie presadzovanie zákona a vyčlenenie prostriedkov. So zlodejmi softvéru sa často nezaobchádza tak prísne ako s inými kriminálnikmi, a tresty bývajú natoľko zanedbateľné, že nedokážu odradiť budúcich páchateľov. Krajiny môžu vykonávanie ochrany duševného vlastníctva podporiť nasledovnými krokmi: a. Vytvorenie špecializovaných jednotiek presadzovania práv duševného vlastníctva na národnej a lokálnej úrovni, a vyčlenenie prostriedkov na vyšetrovanie a stíhanie v prípadoch krádeže duševného vlastníctva; b. Posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi policajnými a ďalšími výkonnými orgánmi s cieľom zlepšiť koordináciu presadzovania zákona vo viacerých krajinách; a c. Podporovanie vzdelávania predstaviteľov policajných a súdnych orgánov a poskytovanie kvalitnejších technických prostriedkov tak, aby ľudia pracujúci v prvej línii boja proti pirátstvu boli vybavení nástrojmi, ktoré potrebujú pri reagovaní na neustále sa meniaci charakter prípadov krádeže duševného vlastníctva.
5 Vytváranie pozitívneho príkladu. Vládne orgány sú najväčšími používateľmi softvéru na svete. Jedným z najúčinnejších mechanizmov presviedčania verejnosti spočíva v tom, že vláda vyšle silné a jasné posolstvo o netolerovaní pirátstva. Zároveň by mala dať najavo, že aktívne manažuje svoje softvérové aktíva. Vhodným spôsobom môže byť zavedenie pravidiel pre prácu so softvérom, čo vytvorí príklad, ktorý môže nasledovať súkromný sektor.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 9
Tabuľka 3 — Softvérové pirátstvo vo svete za rok 2007 Ázia a Tichomorie Austrália Bangladéš Čína Filipíny Hongkong India Indonézia Japonsko Južná Kórea Malajzia Nový Zéland Pakistan Singapur Srí Lanka Taiwan Thajsko Vietnam Ostatné krajiny regiónu Spolu región
2007 28% 92% 82% 69% 51% 69% 84% 23% 43% 59% 22% 84% 37% 90% 40% 78% 85% 91% 59%
MIERA PIRÁTSTVA 2006 2005 2004 29% 31% 32% 92% – – 82% 86% 90% 71% 71% 71% 53% 54% 52% 71% 72% 74% 85% 87% 87% 25% 28% 28% 45% 46% 46% 60% 60% 61% 22% 23% 23% 86% 86% 82% 39% 40% 42% 90% – – 41% 43% 43% 80% 80% 79% 88% 90% 92% 86% 82% 76% 55% 54% 53%
2003 31% – 92% 72% 52% 73% 88% 29% 48% 63% 23% 83% 43% – 43% 80% 92% 76% 53%
STRATY Z DÔVODU PIRÁTSTVA v mil. USD 2007 2006 2005 2004 2003 $492 $515 $361 $409 $341 $92 $90 – – – $6,664 $5,429 $3,884 $3,565 $3,823 $147 $119 $76 $69 $55 $224 $180 $112 $116 $102 $2,025 $1,275 $566 $519 $367 $411 $350 $280 $183 $158 $1,791 $1,781 $1,621 $1,787 $1,633 $549 $440 $400 $506 $462 $311 $289 $149 $134 $129 $55 $49 $30 $25 $21 $125 $143 $48 $26 $16 $159 $125 $86 $96 $90 $93 $86 – – – $215 $182 $111 $161 $139 $468 $421 $259 $183 $141 $200 $96 $38 $55 $41 $69 $148 $29 $63 $37 $14,090 $11,718 $8,050 $7,897 $7,555
Stredná a východá Európa Albánsko Arménsko Azerbajdžan Bosna Bulharsko Česká republika Čierna Hora Estónsko Chorvátsko Kazachstan Litva Lotyšsko Macedónsko Maďarsko Moldavsko Poľsko Rumunsko Rusko Slovensko Slovinsko Srbsko Ukrajina Ostatné krajiny regiónu Spolu región
2007 78% 93% 92% 68% 68% 39% 83% 51% 54% 79% 56% 56% 68% 42% 92% 57% 68% 73% 45% 48% 76% 83% 88% 68%
2006 77% 95% 94% 68% 69% 39% 82% 52% 55% 81% 57% 56% 69% 42% 94% 57% 69% 80% 45% 48% 78% 84% 90% 68%
2005 76% 95% 94% 69% 71% 40% 83% 54% 57% 85% 57% 57% 70% 42% 96% 58% 72% 83% 47% 50% 80% 85% 92% 69%
2004 77% – – 70% 71% 41% 83% 55% 58% 85% 58% 58% 72% 44% – 59% 74% 87% 48% 51% 80% 91% 88% 71%
2003 – – – – 71% 40% – 54% 59% 85% – 57% – 42% – 58% 73% 87% 50% 52% – 91% 83% 71%
2007 $11 $8 $50 $13 $63 $161 $7 $20 $68 $110 $37 $29 $11 $125 $43 $580 $151 $4,123 $54 $39 $72 $403 $173 $6,351
2006 $11 $8 $51 $14 $50 $147 $6 $16 $62 $85 $31 $26 $10 $111 $56 $484 $114 $2,197 $47 $36 $59 $337 $166 $4,124
2005 $9 $7 $40 $13 $41 $121 $9 $18 $51 $69 $25 $20 $9 $106 $44 $388 $111 $1,625 $44 $33 $95 $239 $145 $3,262
2004 $7 – – $12 $33 $132 $8 $17 $50 $57 $21 $19 $8 $126 – $379 $62 $1,362 $48 $37 $85 $107 $112 $2,682
$26 $106 – $14 $45 – $17 $16 – $96 – $301 $49 $1,104 $40 $32 – $92 $173 $2,111
Latinská Amerika Argentína Bolívia Brazília Čile Dominikánska republika Ekvádor Guatemala Honduras Kolumbia Kostarika Mexiko Nikaragua Panama Paraguaj Peru Salvádor Uruguaj Venezuela Ostatné krajiny regiónu Spolu región
2007 74% 82% 59% 66% 79% 66% 80% 74% 58% 61% 61% 80% 74% 82% 71% 81% 69% 87% 83% 65%
2006 75% 82% 60% 68% 79% 67% 81% 75% 59% 64% 63% 80% 74% 82% 71% 82% 70% 86% 83% 66%
2005 77% 83% 64% 66% 77% 69% 81% 75% 57% 66% 65% 80% 71% 83% 73% 81% 70% 82% 82% 68%
2004 75% 80% 64% 64% 77% 70% 78% 75% 55% 67% 65% 80% 70% 83% 73% 80% 71% 79% 79% 66%
2003 71% 78% 61% 63% 76% 68% 77% 73% 53% 68% 63% 79% 69% 83% 68% 79% 67% 72% 81% 63%
2007 $370 $19 $1,617 $187 $39 $33 $41 $8 $127 $22 $836 $4 $22 $13 $75 $28 $23 $464 $195 $4,123
2006 $303 $15 $1,148 $163 $19 $30 $26 $7 $111 $27 $748 $4 $18 $10 $59 $18 $16 $307 $96 $3,125
2005 $182 $10 $766 $109 $8 $17 $14 $4 $90 $19 $525 $2 $8 $10 $40 $8 $9 $173 $32 $2,026
2004 $108 $9 $659 $87 $4 $13 $10 $3 $81 $16 $407 $1 $4 $11 $39 $5 $12 $71 $6 $1,546
2003 $69 $11 $519 $68 $5 $11 $9 $3 $61 $17 $369 $1 $4 $9 $31 $4 $10 $55 $7 $1,263
2003 – – –
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 10
EMEA Alžírsko Bahrajn Botswana Egypt Irak Izrael Jemen Jordánsko Južná Afrika Kamerun Katar Keňa Kuvajt Libanon Lýbia Maroko Maurícius Nigéria Omán Pobrežie Slonoviny Réunion Saudská Arábia Senegal Spojené Arabské Emiráty Tunisko Turecko Zambia Zimbabwe Spolu - Afrika Spolu - Blízky východ Spolu región
2007 84% 57% 82% 60% 85% 32% 89% 60% 34% 84% 54% 81% 62% 73% 88% 67% 57% 82% 61% 81% 40% 51% 80% 35% 76% 65% 82% 91% 85% 87% 60%
MIERA PIRÁTSTVA 2006 2005 2004 84% 83% 83% 60% 60% 62% 81% 82% 84% 63% 64% 65% – – – 32% 32% 33% – – – 61% 63% 64% 35% 36% 37% 84% 84% 84% 58% 60% 62% 80% 81% 83% 64% 66% 68% 73% 73% 75% – – – 66% 68% 72% 59% 60% 60% 82% 82% 84% 62% 63% 64% 82% 82% 84% 40% 40% 40% 52% 52% 52% 81% 82% 84% 35% 34% 34% 79% 81% 84% 64% 65% 66% 82% 83% 84% 91% 90% 90% 85% 84% 84% 89% 91% 93% 60% 57% 58%
2003 84% 64% 81% 69% – 35% – 65% 36% 81% 63% 80% 68% 74% – 73% 61% 84% 65% 81% 39% 54% 81% 34% 82% 66% 81% 87% 81% 92% 56%
STRATY Z DÔVODU PIRÁTSTVA v mil. USD 2007 2006 2005 2004 2003 $86 $62 $66 $67 $59 $27 $23 $22 $19 $18 $14 $12 $12 – – $131 $88 $80 $50 $56 $124 – – – – $121 $102 $84 $66 $69 $13 – – – – $20 $19 $19 $16 $15 $284 $225 $212 $196 $147 $5 $5 $5 – – $25 $23 $21 $16 $13 $28 $22 $20 $16 $12 $61 $60 $65 $48 $41 $44 $39 $34 $26 $22 $22 – – – – $66 $53 $55 $65 $57 $4 $3 $3 $4 $4 $114 $100 $82 $54 $47 $23 $25 $22 $13 $11 $15 $16 $23 – – $1 $0 $1 $1 $1 $170 $195 $178 $125 $120 $6 $6 $6 – – $94 $62 $45 $34 $29 $54 $55 $54 $38 $29 $365 $314 $268 $182 $127 $2 $2 $2 – – $3 $2 $6 $9 $6 $76 $49 $63 $124 $84 $448 $423 $154 $70 $51 $2,446 $1,985 $1,602 $1,239 $1,018
Severná Amerika Kanada Portoriko Spojené štáty Spolu región
2007 33% 44% 20% 21%
2006 34% 45% 21% 22%
2005 33% 47% 21% 22%
2004 36% 46% 21% 22%
2003 35% 46% 22% 23%
2007 $1,071 $33 $8,040 $9,144
2006 $784 $31 $7,289 $8,104
2005 $779 $12 $6,895 $7,686
2004 $889 $15 $6,645 $7,549
2003 $736 $11 $6,496 $7,243
Západná Európa Belgicko Cyprus Dánsko Fínsko Francúzsko Grécko Holandsko Írsko Island Luxembursko Malta Nemecko Nórsko Portugalsko Rakúsko Spojené kráľovstvo Španielsko Švajčiarsko Švédsko Taliansko Spolu región
2007 25% 50% 25% 25% 42% 58% 28% 34% 48% 21% 46% 27% 29% 43% 25% 26% 43% 25% 25% 49% 33%
2006 27% 52% 25% 27% 45% 61% 29% 36% 53% – 45% 28% 29% 43% 26% 27% 46% 26% 26% 51% 34%
2005 28% 52% 27% 26% 47% 64% 30% 37% 57% – 45% 27% 30% 43% 26% 27% 46% 27% 27% 53% 35%
2004 29% 53% 27% 29% 45% 62% 30% 38% – – 47% 29% 31% 40% 25% 27% 43% 28% 26% 50% 34%
2003 29% 55% 26% 31% 45% 63% 33% 41% – – 46% 30% 32% 41% 27% 29% 44% 31% 27% 49% 36%
2007 $223 $14 $193 $160 $2,601 $198 $502 $106 $33 $16 $7 $1,937 $195 $167 $157 $1,837 $903 $303 $324 $1,779 $11,655
2006 $222 $12 $183 $149 $2,676 $165 $419 $92 $32 – $7 $1,642 $181 $140 $147 $1,670 $865 $324 $313 $1,403 $10,642
2005 $257 $13 $199 $156 $3,191 $157 $596 $93 $18 – $5 $1,920 $169 $104 $131 $1,802 $765 $376 $340 $1,564 $11,856
2004 $309 $9 $226 $177 $2,928 $106 $628 $89 – – $3 $2,286 $184 $82 $128 $1,963 $634 $309 $304 $1,500 $11,865
2003 $240 $8 $165 $148 $2,311 $87 $577 $71 – – $2 $1,899 $155 $66 $109 $1,601 $512 $293 $241 $1,127 $9,612
Spolu celosvetovo
38%
35%
35%
35%
36%
$48,156 $39,698 $34,482 $32,778 $28,803
EMEA Západná, stredná a východná Európa Európska Únia Krajiny BRIC Krajiny BRICK Severná Ázia Južná Ázia Tichomorie
44% 42% 35% 75% 73% 74% 70% 24%
42% 41% 36% 77% 75% 74% 73% 26%
40% 39% 36% 81% 79% 80% 77% 28%
39% 38% 35% 85% 82% 75% 72% 28%
41% 39% 37% 87% 84% 77% 73% 29%
$20,452 $18,006 $12,383 $14,429 $14,978 $7,652 $3,846 $2,338
$16,751 $14,766 $10,870 $8,954 $9,079 $5,855 $4,234 $1,305
$16,720 $15,118 $12,006 $6,841 $6,927 $4,157 $2,823 $1,041
$15,786 $14,547 $12,049 $6,105 $6,201 $3,891 $2,845 $1,098
$12,741 $11,723 $9,687 $5,813 $5,903 $4,107 $2,450 $961
EMEA: Európa, Blízky východ a Afrika; EURÓPA: Západná Európa a východná Európa; EURÓPSKA ÚNIA: EÚ do 21. 12. 2006 predstavovala 25 krajín. Od 1. 1. 2007 sa do výsledkov započítava Bulharsko a Rumunsko; BRIC: Brazília, Rusko, India, Čína; BRICK: Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Kórea; SEVERNÁ ÁZIA: Čína Hongkong, Taiwan, Južná Kórea; JUŽNÁ ÁZIA: India, Indonézia, Malajzia, Pakistan, Filipíny, Singapur, Thajsko, Vietnam; TICHOMORIE: Austrália, Japonsko, Nový Zélanda
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 11
Vo výpočtoch celkového objemu inštalovaného softvéru sa voľne prístupný softvér s otvoreným zdrojovým kódom (open-source), frívér a šervér považovali za legálny softvér a nie za pirátsky. Pri výpočte strát v dôsledku pirátstva považovala IDC tento softvér za zaplatený s cenou 0 USD. Akýkoľvek softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý je zaplatený, sa automaticky považuje za legálny softvér na základe metodológie IDC, ktorá počíta jednotky legálneho softvéru inštalovaného v priebehu roka na základe údajov o výdavkoch na trhu.
METODOLÓGIA ŠTÚDIE
I
DC použila pri stanovovaní miery softvérového pirátstva a príslušných strát nasledujúcu architektúru výskumu: 1. Stanovenie objemu inštalovaného baleného softvéru pre PC za rok 2007. 2. Stanovenie objemu baleného softvéru pre PC, ktorý bol v roku 2007 zaplatený či legálne získaný. 3. Rozdiel medzi týmito dvomi údajmi znamená objem pirátskeho softvéru.
DOSAH LEGALIZAČNÝCH PROGRAMOV
Akonáhle poznáme objem pirátskeho softvéru, môžeme stanoviť mieru pirátstva ako percento celkového inštalovaného softvéru, ktorý bol získaný nelegálne.
P
rotipirátske legalizačné programy zo strany dodávateľov a štátnych orgánov sú jedinečným spôsobom znižovania miery pirátstva. Takéto programy väčšinou zahŕňajú nákup multilicencií za softvér, ktorý možno už bol inštalovaný v pirátskych verziách. Takéto programy predovšetkým vytvárajú základňu legálneho softvéru, na ktorej môže trh stavať.
Obrázok 4 ilustruje všeobecnú metódu, ktorú IDC používa pri stanovení objemov nového softvéru za rok 2007 a pri stanovení objemu zaplateného softvéru. Text pod každým rámčekom konkretizuje zdroje dátových vstupov.
Obrázok 4 — Stručný prehľad metodológie
)BSEWÏSPWÏ KFEOPULZ
9
*OÝUBMPWBOâTPGUWÏS
1PŘFUJOÝUBMPWBOâDI TPGUWÏSPWâDIKFEOPUJFL
1SJFTLVNZ EBUBCÈ[BJOÝUBMÈDJÓ -PLÈMOFJOGPSNÈDJFBOBMZUJLPW
4MFEPWBOJFIBSEWÏSV *%$
*%$#MBDL#PPL
0CSBU TPGUWÏSPWÏIPUSIV
4MFEPWBOJFTPGUWÏSV *%$
1SJFNFSOÈ IPEOPUBTZTUÏNV
1JSÈUTLF TPGUWÏSPWÏKFEOPULZ
IDC v snahe zachovať konzistentnosť s doterajšou metodológiou a výsledkami globálnej štúdie spracovala údaje softvér legalizovaný cez legalizačné programy nasledujúcim spôsobom.
1PŘFUQSFEBOâDI TPGUWÏSPWâDIKFEOPUJFL
4MFEPWBOJFDJFO *%$
-PLÈMOFJOGPSNÈDJFBOBMZUJLPW
,POUSPMZWZLPOBOÏBOBMZUJLNJ
3P[IPWPSZTWâSPCDBNJBQSFETUB WJUFűNJEJTUSJCVŘOâDILBOÈMPW
3P[IPWPSZTWâSPCDBNJBQSFETUB WJUFűNJEJTUSJCVŘOâDILBOÈMPW
SLEDOVANÉ KATEGÓRIE SOFTVÉRU
•
Nové softvérové programy, ktoré boli skutočne inštalované na PC v priebehu roka 2007 v rámci legalizačných programov – napr. distribúcia softvéru do škôl orgánmi štátnej správy v Egypte a Vietname – boli považované za dodávky legálneho softvéru.
•
Softvérové licencie predané pre softvér získaný pirátskou cestou v priebehu roka 2007, ktorý nevyžadoval opätovnú inštaláciu či aktualizáciu, boli považované za legálne dodávky.
•
Softvérové licencie predané pre softvér získaný pirátskou cestou pred rokom 2007, ktorý nevyžadoval opätovnú inštaláciu či aktualizáciu, neboli zarátané do počtu dodaných licencií v roku 2007.
I
DC počíta mieru pirátstva všetkého softvéru pre osobné počítače vrátane stolových počítačov, laptopov a ultraprenosných zariadení. Sledované kategórie zahŕňajú operačné systémy, systémový softvér ako databázy či bezpečnostné balíky, a aplikačný softvér ako kancelárske balíky, balíky pre správu financií či výpočet dane, počítačové hry, a aplikácie špecifické pre jednotlivé odvetvia. Správa IDC nezahŕňa ovládače zariadení a voľne prístupné programy ako sú napríklad šetriče displeja.
Vo výpočtoch mier pirátstva pre účely tejto štúdie považovala IDC za pirátsky len taký softvér, ktorý bol inštalovaný v roku 2007. Z tohto dôvodu existuje šedá oblasť, ktorá sa vytvorila pri zohľadnení legálnych licencií ovplyvňujúcich legálny status softvéru získaného pirátskou cestou skôr ako v roku 2007.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 12
Uvedené spracovanie pirátskeho softvéru legalizovaného cez špecifické programy dokázalo presne zobraziť vzťah medzi pirátskym a nepirátskym softvérom za rok 2007 – avšak nezohľadňuje softvér získaný pirátskym spôsobom pred rokom 2007, ktorý sa v tomto roku zlegalizoval. Zohľadnenie tohto faktora by si vyžadovalo každoročné prehodnocovanie údajov za predchádzajúce roky, čo je mimo rámca výročnej štúdie.
MEDZIROČNÉ POROVNANIA A KURZOVÉ ROZDIELY
V
šetky dolárové hodnoty za rok sú v konštantných dolároch z predchádzajúceho roka, takže kurzy mien môžu mať dosah na priame medziročné porovnania dolárových strát. V roku 2007 dolár výrazne klesol oproti euru, libre, jenu, realu, rubľu aj mnohým iným menám. Prepočítanie strát v dôsledku pirátstva v dolároch roku 2007 by celkový objem zvýšilo o viac ako päť miliárd – inými slovami, viac ako polovicu rozdielu medzi stratami v roku 2006 a 2007 je možné pripočítať dôsledkom kurzových rozdielov.
DOSAH NOVÝCH INFORMÁCIÍ IDC O TRHU PC V ČÍNE A VIETNAME
Dosah kurzových rozdielov je výraznejší v prípade individuálnych krajín alebo regiónov. Straty, ktoré sa v niektorých krajinách zdanlivo zvýšili pri prepočítaní na konštantné doláre vykazujú pokles.
K
oncom roku 2007 analytici IDC preskúmali obraz trhov PC v Číne a Brazílii v súlade s novými informáciami o dodávkach komponentov, a s informáciami Krajina získanými z miest v druhej a tretej línii veľkosti v týchto India krajinách. V dôsledku tohto Japonsko IDC upravila publikované Rusko údaje o objemoch dodávok Brazília PC a inštalovanej základni PC Kanada v týchto krajinách. Rakúsko
Straty 2007 Straty 2006 Rozdiel (v USD) (v USD) (v USD) 2,025 1,275 750 1,791 1,781 10 2,197 1,926 4,123 1,617 1,148 469 1,071 784 287 157 147 10 2,601 2,676 -75 1,642 295 1,937 903 865 38 10,642 1,013 11,655
Prehodnotené údaje sa odvíjali Francúzsko Nemecko od časti trhu, ktorú obsluhujú Španielsko malí lokálni zostavovatelia Západná Európa a dodávatelia neznačkových zariadení, čo sú firmy príliš malé na to, aby ich štúdia dokázala sledovať jednotlivo. Niekedy sa označujú aj ako dodávatelia typu „white box“. Zákazníkmi týchto firiem sú väčšinou spotrebitelia a malé podniky, väčšinou v menších mestách, ktoré sú geograficky vzdialené od významných mestských centier. Zvýšenie bolo pomerne významné. V Číne pridala IDC k objemom počítačov dodaných v roku 2006 až 9 miliónov stolových PC, čím sa počet PC dodaných v rámci Číny zvýšil o 27% a celosvetový objem o 3%. V Brazílii sa počet dodaných kusov za rok 2006 zvýšil o pol milióna, a za rok 2007 o viac ako jeden milión.
Miery pirátstva softvéru pre PC za predchádzajúce roky sa v rámci štúdie neprehodnocovali; nové hodnoty veľkosti trhu sa však zapracovali do modelov pre stanovenie mier pirátstva za rok 2007. Pre zaujímavosť uvádzame pôvodne odhadované miery pirátstva za rok 2007 pre Brazíliu a Čínu tak, ako by vyzerali bez započítania nových hodnôt veľkosti trhu s PC: Krajina Čína Vietnam
Pôvodne odhadovaná miera pirátstva za rok 2007 80% 81%
Skutočná miera pirátstva za rok 2007 82% 85%
Straty 2006 v USD Nový rozdiel roku 2007 (v USD) 1,386 639 1,881 (90) 2,320 1,803 1,282 630 828 243 160 (3) 2,917 (316) 1,790 147 943 (40) 11,600 55
OTÁZKA VYJADROVANIA HODNOTY PIRÁTSKEHO SOFTVÉRU V PODOBE STRÁT
B
usiness Software Alliance už dlhé roky vyjadruje hodnotu pirátskeho softvéru ako „stratu“ pre odvetvie. Tento fakt vedie k otázke, či ide o skutočné straty. Nie každý kus pirátskeho softvéru by si používatelia v prípade zníženia miery pirátstva zakúpili – niekedy by softvér nahradili iným, niekedy by ho vôbec nepoužívali. Napriek tomu však nižšia miera pirátstva stimuluje ekonomickú aktivitu, ktorá podnecuje produkciu ďalšieho softvéru a ďalšie nákupy. Túto skutočnosť IDC potvrdila analýzou pomeru softvérových výdavkov k hardvérovým výdavkom pre krajiny zapojené do štúdie, a zistila, že v súlade s očakávaniami existuje vysoká korelácia medzi mierou pirátstva a týmto pomerom. Čím je miera pirátstva vyššia, tým je nižší pomer
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 13
výdavkov na softvér k výdavkom na hardvér. Vzhľadom k definícii pirátstva sa takýto vzťah dá predpokladať. IDC však súčasne zistila, že pripočítanie ziskov za softvér pri znížení pirátstva o desať bodov takmer vždy viedlo k takému pomeru softvéru k hardvéru, ktorý bol ešte stále nižší ako v krajinách s mierou pirátstva na úrovni novej hodnoty. Ak by sme krajiny zoradili podľa kohort - alebo skupín krajín s podobnými mierami pirátstva – a každá kohorta by znížila svoju mieru pirátstva o desať bodov a softvérové odvetvie by vzrástlo o hodnotu softvéru, ktorý bol predtým pirátsky, mala by táto kohorta nižší objem softvérového trhu ako kohorta s najbližšou nižšou mierou pirátstva. Obrázok 5 ilustruje proces porovnávania krajín, ktoré sme použili pri štúdii ekonomického dosahu znižovania pirátstva.
Obrázok 5 — Potvrdenie reálnosti strát 1SJ9NJFSFQJSÈUTUWB ,SBKJOB"
1SJ9 :NJFSFQJSÈUTUWB
4PGUWÏSPWÏPEWFUWJF
4PGUWÏSPWÏPEWFUWJF
)BSEWÏSPWÏPEWFUWJF
)BSEWÏSPWÏPEWFUWJF
1PNFS48)8"
1PNFS48)8"
QPNFS# QPNFS$
1SJ:NJFSFQJSÈUTUWB 4PGUWÏSPWÏPEWFUWJF
,SBKJOB#
Inštalovaná základňa počítačov Inštalovanú bázu osobných počítačov zisťuje IDC v rámci sledovaných údajov. Inštalovaná základňa pre rok 2007 pozostávala z PC inštalovaných ku koncu roka 2007, mínus dodávky za rok 2007.
Tržby za softvér Tržby za softvér zisťujú softvéroví analytici IDC každoročne vo viac ako 70 krajinách sveta. Tržby získavajú rozhovormi s dodávateľmi v danej krajine, a tieto údaje podrobujú krížovej kontrole s globálnymi číslami a finančnými výkazmi. Pri krajinách, ktoré IDC bežne nepokrýva sa dáta buď získavajú zo zdrojov v danej krajine alebo modelujú na regionálnej báze podľa odhadov IDC pre ostatné krajiny v regióne.
Dodaný softvér (legálny) Dodaný softvér sa zisťuje pomocou priemerných hodnôt systému odhadovaných podľa jednotlivých krajín, a regionálnej analýzy pre päť kategórií softvéru (napr. softvér pre spoluprácu, kancelársky softvér, bezpečnostné balíky, operačné systémy, iný softvér). Ceny sa získavajú z cenového sledovania IDC, výskumov na lokálnej úrovni, a rozhovorov s predstaviteľmi distribučných kanálov. Výpočty zahŕňajú úpravy pre softvér inštalovaný distribučnými kanálmi a originálnymi výrobcami (OEM), ako aj pre softvér od lokálnych dodávateľov.
)BSEWÏSPWÏPEWFUWJF 7âTLVN*%$QPUWSE[VKFFYJTUFODJVMJOFÈSOFIPW[ƃBIV NFE[J[OJäPWBOÓNTPGUWÏSPWÏIPQJSÈUTUWBB[WZÝPWBOÓN PCSBUVTPGUWÏSPWÏIPPEWFUWJB
1PNFS48)8"
PROCES KROK ZA KROKOM
N
asledujúce informácie poskytujú podrobnejší popis procesu metodológie IDC a definujú jednotlivé termíny.
Dodané kusy počítačov IDC štvrťročne zbiera podrobné údaje o predaných PC vo viac ako 75 krajinách. V ďalších vyše 30 krajinách a trhoch získava spoločnosť údaje v rámci samotnej krajiny, alebo ich modeluje podľa odhadov zo zvyšných častí regiónu. Základné sledované údaje generujú dodávatelia, vrátane lokálnych dodávateľov. Definícia PC podľa IDC zahŕňa stolové počítače, laptopy a tablety, ale nezahŕňa handheldy ani PC používané ako servery – jednotlivo či v klastroch.
Počet dodaných softvérových jednotiek sa získava vydelením objemu tržieb priemernou hodnotou systému, a krížovou kontrolou s dátami od dodávateľov a z distribučných kanálov. Tento počet dodaných kusov predstavuje legálny softvér inštalovaný v priebehu roka.
Inštalovaný softvér Inštalovaný softvér je počet softvérových jednotiek inštalovaných alebo predinštalovaných (OEM) na PC v priebehu roka na nové PC a na PC, ktoré už sú súčasťou inštalovanej základne. Počet vychádza z modelu, ktorý využíva výsledky terénnych prieskumov, odhady analytikov, inventúr a iných foriem výskumu na lokálnej úrovni. Vstupy do modelu zahŕňajú prieskumy v 15 krajinách z roku 2003, lokálne prieskumy a výskumy z rokov 2004 a 2005, ďalší prieskum v 21 krajinách z roku 2006, a prieskum v 22 krajinách z roku 2007. Prieskumy neslúžia ako priame vstupy do modelov pirátstva, využívajú sa pri vytváraní modelov inštalovaného softvéru pre krajiny na základe množstva štatistických údajov
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 14
vrátane demografických dát, miery počítačovej sofistikovanosti a porovnania s podobnými krajinami. V rámci inštalovaného softvéru IDC zohľadňuje:
• • • •
Softvér inštalovaný na nové počítače
•
Softvér pre systém Windows aj pre iné operačné systémy
Nový softvér inštalovaný na existujúce počítače Softvér získaný z vyradených počítačov
získaných softvérových jednotiek a počtom kusov v celkovej softvérovej základni.
Miera pirátstva Miera pirátstva je celkový počet jednotiek pirátskeho softvéru inštalovaný v roku 2007, vydelený celkovým počtom inštalovaných kusov softvéru.
Softvér získaný bezplatne ako šervér či softvér s otvoreným zdrojovým kódom
Celková softvérová základňa Celková softvérová základňa je celkový objem softvéru – legálneho aj pirátskeho –inštalovaného v priebehu roka. Údaj sa získava vynásobením počtu PC, na ktoré sa v priebehu roka inštaloval softvér, priemerným počtom softvérových balíkov na PC inštalovaných v roku 2007.
Pirátsky softvér Objem pirátskeho softvéru sa zisťuje hľadaním rozdielu medzi počtom zaplatených či legálne
Straty Maloobchodná hodnota pirátskeho softvéru sa počíta pomocou hodnoty objemu trhu s legálnym softvérom a miery pirátstva. Presný vzorec je: hodnota pirátskeho softvéru = (legálny trh)/(1 – miera pirátstva) – legálny trh. Týmto výpočtom IDC získava údaj, ktorý považuje za hodnotu pirátskeho softvéru pre koncového spotrebiteľa. Pri samostatne predávanom softvéri je to maloobchodná cena, pri softvéri inštalovanom pri výrobe či v priebehu distribúcie je to podiel maloobchodnej hodnoty systému pripadajúci na softvér. Hodnota pirátskeho softvéru predstavuje „straty“ pre odvetvie, vrátane tržieb medzinárodných a lokálnych výrobcov softvéru, a provízie lokálnych distribútorov a maloobchodných predajcov.
P I ATA V ÝR O Č N Á G LO B Á L N A Š T Ú D I A B S A A I D C O S O F T V É R O V O M P I R ÁT S T V E | 15
888#4"03(
