6/2000
Vedeckovýskumná činnosť a doktorandské štúdium na Žilinskej univerzite v roku 1999 V tomto roku bola vypracovaná a 17. mája 2000 vo vedeckej rade ŽU prerokovaná a schválená správa o vedeckovýskumnej činnosti a doktorandskom štúdiu za rok 1999. Predmetom hodnotenia bola oblasť: *
vedeckovýskumných projektov, ich štruktúry a finančného zabezpečenia
* výstupov riešenia výskumných úloh * priemyselno-právnej ochrany * úrovne graduačného rastu pracovníkov ŽU * spolupráce s praxou * doktorandského štúdia.
V príspevku chceme oboznámiť akademickú obec s jej najdôležitejšími časťami. Kompletná správa je na univerzitnom intranete.
1
Vedeckovýskumná činnosť
V roku 1999 riešili pracoviská ŽU spolu 150 inštitucionálnych úloh a 75 projektov, na ktoré získali účelové finančné prostriedky, z toho bolo 56 projektov schválených vedeckou grantovou agentúrou, 9 vedeckotechnických projektov, z nich jeden mal celoškolský charakter a 9 projektov medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a 1 integrovaný projekt vedy a techniky. Štruktúra úloh v roku 1999 je uvedená v tab. 1.
Tab. 1 Z hľadiska finančného zabezpečenia výskumu v roku 1999 dostala Žilinská univerzita zo štátneho rozpočtu na úhradu bežných výdavkov súvisiacich so zabezpečením výskumu 8 403 tis. Sk a na kapitálové výdavky 2 706 tis. Sk, spolu 11109 tis. Sk. Podiel získaných účelových prostriedkov (grantové projekty VEGA, VTP, MVTP) v tis. Sk na 1 tvorivého pracovníka (po rozdelení prostriedkov celouniverzitného grantu podľa pracovísk riešiteľov) podľa jednotlivých fakúlt je uvedený v tab. 2.
Tab. 2 Pre porovnanie uvádzame, že podľa priemernej výšky pridelených prostriedkov na riešenie 1 grantovej úlohy bola v roku 1999 Žilinská univerzita medzi slovenskými vysokými školami na 8. mieste. V súvislosti s hodnotením činnosti v oblasti vedy a výskumu je dôležitou aj úspešnosť riešenia projektov VEGA. Ako vyplýva z tab. 3 je úspešnosť našich projektov výrazne nižšia ako celoslovenský priemer. Tab. 3 1998
1999 ŽU
SR
splnili vynikajúco ciele 13,3 % 44,4 % splnili ciele nesplnili ciele
ŽU
SR
25% 42 %
80,0 % 50,8 % 66,6 % 52 % 6,7 % 4,8 % 8,4 % 6 %
Výstupy z riešenia výskumných úloh sú na vysokých školách orientované najmä na:
2
* publikačnú činnosť * prezentovanie výsledkov na výstavách a konferenciách * patenty a vynálezy
Publikačná činnosť Roku 1999 bolo publikovaných celkovo 909 rôznych druhov výstupov. Rozdelenie podľa druhov hodnotených publikácií a fakúlt je v tab. 4 a tab. 5. Tab. 4 Z hodnotenia publikovaných výstupov vyplynulo, že ich štruktúra nie je uspokojivá. Prevládajú príspevky v zborníkoch z konferencií nad časopiseckými publikáciami, ktoré sú kvalitatívne vyššie hodnotené. Veľmi nepriaznivá situácia je aj v oblasti currentovaných časopisov.
Účasť na výstavách V roku 1999 sa Žilinská univerzita prezentovala svojimi exponátmi na výstavách *
T.I.S.99, Žilina 7. - 10. 9. 1999,
* ŽEL – RAIL 99, 5. - 8. 10. 1999, *
NOV-TECH, 24. - 26. 11. 1999.
Získané ocenenia: CENA NOV-TECH: Bezsnímačový striedavý pohon riadený DSP, J. Vittek–P. Roško–S. Seman–D. Vaňko OCENENIE NOV-TECH: Výkonový kmitavý filter pre jednofázovú elektrickú trakciu, B. Dobrucký -P. Cabaj– M. Roch–R. Havrila
Napriek tomu, že po organizačnej a finančnej stránke sú výstavy zabezpečované z úrovne rektorátu, je na pracoviskách malý záujem o účasť. Bolo by vhodné, aby katedry mali pripravené kvalitné propagačné materiály vo forme letákov, alebo aspoň potrebné obsahové podklady pre ich výrobu.
Vedecké konferencie, semináre a iné podujatia V roku 1999 organizovali pracoviská univerzity vyše 60 vedeckých a odborných akcií, z nich bolo 17 vedeckých konferencií. Na celouniverzitnej úrovni v spolupráci s fakultami bola zorganizovaná 3. medzinárodná konferencia mladých vedeckých pracovníkov TRANSCOM 99 (185 účastníkov, z toho 81 zo zahraničia).
3
Úplný plán vedeckých podujatí pre rok 2000 je uvedený na univerzitnom intranete.
Priemyselno-právna ochrana na ŽU v r. 1999 Jedným z kritérií hodnotenia fakúlt pri ich akreditácii, ako aj kritériom pri predkladaní návrhov na menovanie docentov a profesorov, je podávanie prihlášok vynálezov, priemyselných vzorov či úžitkových vzorov a ich realizácia. Vedenie univerzity podporuje aktivitu pracovníkov univerzity v oblasti priemyselno-právnej ochrany a v rozpočte univerzity vytvorilo fond, ktorý pokrýva platenie správnych poplatkov spojených s prihlasovaním, udržiavaním a ochranou výsledkov vynálezcovskej činnosti. V roku 1999 bolo na účely platenia správnych poplatkov celkovo vyčerpaných 18.630,- Sk. V roku 1999 bol na prihlášku vynálezu podanú v roku 1997 udelený patent a boli podané 2 prihlášky vynálezu so žiadosťou o udelenie patentu.
Graduačná úroveň pracovníkov ŽU v r. 1999
Úroveň graduačného rastu pracovníkov ŽU je jednou z prioritných úloh vedenia univerzity a vedenia jednotlivých fakúlt. Na zabezpečenie rozvoja študijných odborov a odborov doktorandského štúdia je nevyhnutné zabezpečovať aj potrebnú graduačnú skladbu vedecko-pedagogických pracovníkov. Na ŽU bolo v roku 1999 vymenovaných 10 profesorov a 18 docentov.
Stav na ŽU k 31. 10. 1999 je uvedený v tab. 5: Tab. 5 počet interných učiteľov 640 počet profesorov 61 počet docentov 160
Zo štatistiky vyplýva, že k 31. 10. 1999 bolo na slovenských univerzitách a vysokých školách spolu 9049 interných učiteľov, z toho 910 profesorov a 2389 docentov. Celoslovenský podiel profesorov k interným učiteľom je 10,6 % a podiel profesorov a docentov k interným učiteľom je 36,5 %. Podiel profesorov k interným učiteľom na ŽU je 9,5 %, pri neprepočítanom počte profesorov je to 10,3 %. Podiel profesorov a docentov k interným učiteľom je 34,5 %, čo je v oboch prípadoch porovnávania mierne pod celoslovenským priemerom.
4
Graduačná skladba pracovníkov s vedeckou hodnosťou na ŽU k 31. 10. 1999 je uvedená v tab. 6. Tab.6 počet CSc. (Dr., PhD.) 336 počet DrSc. 13
Podiel DrSc. a CSc. k počtu interných učiteľov na ŽU je 54,53 %. Slovenský priemer je 54,83 %, aj v tomto porovnaní je ŽU o 0,3 % pod celoslovenským priemerom.
Okrem týchto aktivít v r. 1999: * vedecká rada Žilinskej univerzity udelila 1 pracovníkovi čestnú vedeckú hodnosť „Doctor honoris causa Žilinskej univerzity", * vedecká rada Žilinskej univerzity priznala 1 pracovníkovi vedecko-pedagogický titul „hosťujúci profesor", * Akreditačná komisia SAV priznala 2 pracovníkom vedecký kvalifikačný stupeň IIa.
Spolupráca s praxou
Základom prepojenia univerzity s praxou sú predovšetkým dohody o spolupráci a dohody na zabezpečenie konkrétnych prác v rámci podnikateľskej činnosti. V roku 1999 boli na celouniverzitnej úrovni podpísané nasledovné dohody, resp. zmluvy o spolupráci: * Zmluva o spolupráci so Slovenskou živnostenskou komorou v Žiline * Rámcová zmluva o spolupráci s GR ŽSR Bratislava * Zmluva o spolupráci s Datathermom Žilina * Členstvo v Slovenskej priemyselnej a obchodnej komore * Dohoda o spolupráci s Teslou Liptovský Hrádok * Dohoda o spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre kvalitu, Žilina
Žilinská univerzita má na tejto úrovni podpísaných celkom 30 dohôd zameraných na oblasť pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.
5
Napriek stagnácii v spolupráci s niektorými partnermi z dôvodu zlej hospodárskej situácie boli v roku 1999 aktivity okrem vzájomnej účasti pracovníkov v odborných a poradných orgánoch, vedenia a recenzie diplomových prác, doktorandských prác, zabezpečovanie odborných praxí študentov, orientované na školenia pracovníkov partnerských organizácií podľa ich potrieb, budovanie a rozvoj špecializovaných pracovísk. Prepojenie univerzity s okolitým prostredím tak vedecko-odborným, ale aj s realizačnou sférou sa javí ako nevyhnutnosť pre zabezpečenie jej ďalšieho rozvoja. Preto je treba okrem osobných kontaktov podporovať ďalšie formy rozvoja tejto činnosti, ako je kancelária pre styk s priemyslom, podpora malého a stredného podnikania, vybudovanie technologického parku a pod. V roku 1999 v rámci podnikateľskej činnosti Žilinská univerzita fakturovala odberateľom viac ako 90 mil. Sk.
Doktorandské štúdium na Žilinskej univerzite v r. 1999
Aktivity zo strany vedenia ŽU v oblasti doktorandského štúdia boli orientované na: * Vypracovanie základných pravidiel doktorandského štúdia na ŽU odsúhlasené fakultami ŽU a zástupcami doktorandov jednotlivých fakúlt. * Riešenie aktuálnych problémov doktorandov súvisiacich s doktorandským štúdiom (legislatívne nejasnosti a pod.). * Organizačné zabezpečenie intenzívnych jazykových kurzov pre doktorandov na celouniverzitnej úrovni. Jazykové kurzy prebiehali v januári 1999 a stretli sa s veľmi pozitívnym ohlasom u doktorandov, * Organizovanie informačných dní k 5. rámcovému programu, najmä k častiam programu orientovaných na doktorandov.
Pri hodnotení doktorandského štúdia na ŽU v r. 1999 bola pozornosť zameraná predovšetkým na: 1. problémy vedných odborov doktorandského štúdia, 2. kvantitatívne charakteristiky doktorandského štúdia (počty doktorandov, absolventov atď.), 3. problémy finančného zabezpečenia dennej formy doktorandského štúdia, 4. ďalšie smery rozvoja doktorandského štúdia.
Vedné odbory na Žilinskej univerzite V súčasnom období majú fakulty Žilinskej univerzity priznané právo na konanie doktorandského štúdia, dizertačných skúšok a na udeľovanie vedecko-akademických hodností v 22 vedných odboroch (v rovnakom vednom odbore v niektorých prípadoch majú právo konať doktorandské štúdium dve fakulty ŽU).
6
V porovnaní s rokom 1998 došlo k nárastu počtu odborov. 22 vedných odborov na ŽU je cca 7,7 % zo všetkých vedných odborov v SR uvedených vo vyhláške č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu (celkový počet odborov je 287).
Doktorandské štúdium na ŽU sa koná v dennej a externej forme.
Počet doktorandov v r. 1999: * denná forma dokt. štúdia 154 * externá forma dokt. štúdia 404 * spolu obe formy
558
- z toho novoprijatí 153 - z toho absolventi
22
Prehľad počtu doktorandov a absolventov doktorandského štúdia na jednotlivých fakultách ŽU za r. 1999 je na nasledujúcom obr.
Z prehľadov vyplývajú tieto najzávažnejšie závery: *
nárast počtu doktorandov vo vedeckej výchove o 10 %, predovšetkým v externej forme DŠ,
* na jedného profesora alebo docenta na Žilinskej univerzite pripadá priemerne 2,43 doktorandov, v Slovenskej republike jeden profesor alebo docent školí v priemere 2,1 doktorandov. *
naďalej trvá pokles počtu absolventov na ŽU.
7
V Slovenskej republike bolo k 31. 10. 1999 vo vedeckej výchove celkom 6947 doktorandov. Na 14-tich vysokých školách a univerzitách, ktoré konajú doktorandské štúdium, je priemerne na každej VŠ 496 doktorandov (na ŽU je to 558), na 61 fakultách, ktoré konajú doktorandské štúdium, je priemerne 114 doktorandov (na ŽU je to 93).
V rámci Slovenskej republiky je podiel počtu doktorandov (6947) a počtu absolventov vedeckej výchovy (415) 5,97 %, na Žilinskej univerzite je 3,94 %. To znamená, že aj v tomto ukazovateli nie je situácia priaznivá.
Finančné zabezpečenie dennej formy doktorandského štúdia: Na rok 1999 bolo Žilinskej univerzite po úpravách pridelených v celkovej čiastke 10039 tis. Sk na pokrytie štipendií doktorandov v dennej forme DŠ. Mesačné štipendium doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia pred vykonaním dizertačnej skúšky je od 1. júna 1998 v súlade s platnými legislatívnymi predpismi 6060,- Sk, po vykonaní dizertačnej skúšky 6730,- Sk.
Počet pridelených štipendijných miest je nedostatočný. V predchádzajúcich rokoch počet pridelených štipendijných miest ŽU korešpondoval s potrebami a záujmom fakúlt o nových doktorandov, v r. 1999 bol znížený na 50 % počtu štipendijných miest r. 1998. Znižovanie počtu štipendijných miest nevyplýva z nezáujmu fakúlt o nových doktorandov alebo nezáujmu úspešných absolventov VŠ o doktorandské štúdium, ale z obmedzených rozpočtových finančných prostriedkov na štipendiá doktorandov.
Prijaté odporúčania pre ďalší rozvoj doktorandského štúdia * doktorandské štúdium považovať za rozhodujúci ukazovateľ úrovne fakúlt (počet odborov, počet doktorandov a pod.) * zvýšiť počty doktorandov na dlhodobých študijných pobytoch, najmä v rámci programov: Socrates, 5. rámcového programu, DAAD, Rakúsko-Slovenskej spolupráce, * FŠI)
podporovať rozširovanie počtu akreditovaných vedných odborov na ŽU (najmä na F-PEDaS, FRI,
* vytvárať podmienky pre lepšiu úspešnosť doktorandského štúdia najmä na tých fakultách, kde je tento problém výrazný. Možným riešením je akceptácia iných foriem organizácie vedeckej výchovy. * zvyšovať motiváciu školiteľov pre skvalitňovanie doktorandského štúdia a s tým súvisiaceho zvyšovania sa počtu absolventov DŠ, * v súvislosti so snahou o uskutočnenie vybraných prednášok pre doktorandov ŽU riešiť možnosť stimulácie školiteľov konzultantov (zaradenie prednášok do úväzkov), * vytvárať lepšie podmienky pre prácu doktorandov v súlade s ich požiadavkami (práca so špičkovou laboratórnou a meracou technikou najmä prostredníctvom zahraničných grantov, spoluprácou s poprednými našimi vedeckými inštitúciami, so zahraničím a pod.),
8
* riešiť otázky obsahového, finančného a organizačného zabezpečenia kľúčových časopisov pre univerzitu, * naďalej vytvárať dobré pracovné podmienky doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia na katedrách a dbať o ich širšie zapojenie do experimentálnej činnosti katedier, * vytvárať vhodné podmienky pre prijímanie samoplátcov a ich zaradenie do doktorandského štúdia, * brániť procesu zhoršovania kvality doktorandského štúdia počas vedeckej prípravy doktorandov, najmä ich širším zapájaním do riešenia aktuálnych vedeckých problémov predovšetkým v rámci medzinárodnej kooperácie, * podporovať účasť doktorandov na medzinárodných zahraničných vedeckých podujatiach a na vedeckých stážach na pracoviskách v zahraničí.
Aktivity orientované na podporu rozvoja vedy na úrovni ŽU
V súlade so závermi a odporúčaniami vedeckej rady ŽU pre rok 1999 boli z celouniverzitnej úrovne organizované a zabezpečované tieto aktivity: 1. Koordinácia a organizačné zabezpečenie riešenia výskumného projektu „Model komunikačnej obsluhy regiónu". Projekt má prierezový charakter, do jeho riešenia boli zapojené 3 fakulty ŽU (F-PEDaS, FRI, SvF) a Výskumný ústav dopravný Žilina. Na projekt boli pre rok 1999 zabezpečené finančné zdroje vo výške 1,4 mil. Sk. Do riešenia je zapojených cca 30 riešiteľov a doktorandov. 2. Iniciovanie a podpora zapojenia pracovísk ŽU do 5. rámcového programu EÚ. Pre túto oblasť bolo vytvorené samostatné pracovisko (Ing. Sokolíková, neskôr Ing. Šukalová) a zabezpečovalo informovanie pracovísk ŽU o projektoch 5. RP. Súčasne bol na tomto pracovisku vypracovaný a podaný projekt pod názvom „CETRA", do ktorého bol zapojený celý rad pracovísk ŽU. Projekt postúpil do záverečnej fázy prerokovania. 3. Koordinácia a zabezpečenie vydania publikácie „Komunikácie na prelome tisícročí", ktorá má multidisciplinárny charakter. Publikácia je výstupom z riešenia výskumného projektu C 519/1 zabezpečovaného z úrovne odd. pre vedu a výskum Rektorátu ŽU. 4. Vydanie publikácie „Výskumná činnosť – Research 98" pre propagáciu vedeckých aktivít univerzity najmä v zahraničí. Je žiadúce kriticky zhodnotiť obsah a úroveň publikácie a rozhodnúť o jej ďalšom pokračovaní (Research 99 ?) 5. Vydávanie časopisu „Komunikácie". Je to vedecký časopis s najvyššou úrovňou jeho spracovania. V priebehu roku 1999 boli v súlade s plánom vydané 4 čísla. Vydávanie pokračuje aj v r. 2000. 6. Príprava projektu „Vedecko-technologický park Žilina". VTP-Žilina bude slúžiť pre zabezpečenie transferu technológií, vytváranie podnikateľských inkubátorov v regióne. V súčasnej dobe je v štádiu založenia. 7. V spolupráci s BIC-Grup Bratislava v rámci medzinárodného projektu ILO bola založená kancelária pre styk s priemyslom. Jej cieľom je prehĺbenie a systémové riešenie problémov spolupráce s praxou. 8. Organizovanie medzinárodnej konferencie TRANSCOM ’99 pre mladých vedeckých pracovníkov. Konferencia bola odbornou verejnosťou a doktorandmi vysoko hodnotená. 9. Rozpracovanie spoločných základných pravidiel pre doktorandské štúdium na ŽU.
9
10. Obnovenie činnosti Atestačnej komisie na ŽU a hodnotenie tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.
prof. Ing. Ján Čorej, CSc. prorektor pre vedu a výskum
FOTOSÚŤAŽ pracovníkov a študentov ŽU!!! Vážení čitatelia! Nastane čas dovoleniek a prázdnin. Fotoklub GAMA vyhlásil fotosúťaž pre pracovníkov a študentov ŽU pod názvom
DOVOLENKA ’2000 Súťaže sa môže zúčastniť každý pracovník a študent ŽU. Každý autor môže zaslať do súťaže ľubovoľný počet farebných či čiernobielych fotografií 13 x 18 cm, prípadne vo väčších formátoch. Každá fotografia musí mať na zadnej strane uvedené údaje: *
názov fotografie
*
meno, priezvisko a pracovisko (ročník/študijný odbor) autora
*
úplnú adresu, vrátane PSČ.
Fotografie vyhodnotí odborná porota menovaná poriadateľom súťaže. Snímky umiestnené na prvých troch miestach budú finančne ocenené a uverejnené v Spravodajcovi ŽU. Kalendár súťaže: Uzávierka prihlášok: do 30. 10. 2000 Vyhodnotenie: do 12. 11. 2000 Fotografie do súťaže posielajte na adresu: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. EDIS - vydavateľstvo ŽU Hurbanova 15 010 26 Žilina
10
Fotoklub GAMA
Rubrika UCHO 11. zasadnutie kolégia rektora v šk. r. 1999 - 2000 sa konalo 2. 6. 2000.
Na začiatku rokovania kolégia rektora sa uskutočnilo stretnutie so štátnym tajomníkom MŠ SR doc. Mgr. Martinom Froncom, CSc., prístupné celej akademickej obci Žilinskej univerzity na úrovni verejnej diskusie k návrhu koncepcie rozvoja vysokého školstva pre 21. storočie. V súvislosti so zavádzaním ECTS (Európsky systém prenosu kreditov) uskutočnila doc. Ing. Valéria Hrabovcová, CSc. z EF prezentáciu projektu TEMPUS INFOPAM. Firma PROSOFT prezentovala manažérsky informačný systém, s ktorým budú podrobne oboznámení aj tajomníci fakúlt. Kolégium rektora prerokovalo závery pedagogickej komisie ŽU k prijímacím skúškam na školský rok 20002001. T. Soviarová
Noví docenti na ŽU 0ddelenie pre vedu a výskum Rektorátu Žilinskej univerzity oznamuje, že s účinnosťou od 1. júna 2000 vymenoval rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Milan Dado, CSc. za docentov: Doc. Ing. Evu Birnerovú, CSc., pracovníčku Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, pre odbor odvetvové a prierezové ekonomiky, Doc. Ing. Milana Nováka, PhD., pracovníka Elektrotechnickej fa kulty Žilinskej univerzity, pre odbor silnoprúdová elektrotechnika.
11
Žilinská univerzita riadny člen Asociácie Európskych univerzít (CRE) Rektor Žilinskej univerzity sa na pozvanie generálneho sekretára Nórskej rektorskej konferencie zúčastnil v dňoch 7. - 10. 6. 2000 na rokovaní Asociácie Európskych univerzít (Confederation des Recteures Europaenas CRE) v Trondheime.
CRE - Asociácia Európskych univerzít bola založená v roku 1959. V súčasnosti má 525 členov a 6 asociovaných členov v 41 krajinách Európy. Je to jediná organizácia v Európe reprezentujúca vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, zabezpečujúca kontakt aj s organizáciami ako sú napríklad UNESCO, OECD a Radou Európy.
Žilinská univerzita sa na 53. zasadnutí CRE stala jej riadnym členom. Členstvo pre Žilinskú univerzitu je dôležité najmä z pohľadu prístupu k najnovším informáciám o vývoji vysokoškolského vzdelávania v Európe. Zo Slovenska sú členmi CRE ešte ďalšie štyri univerzity.
Päťdesiate tretie zasadnutie CRE otvorilo priestor na prepojenie výskumných inštitúcií a univerzít v Európe cez informačné a komunikačné technológie s cieľom vytvárať nové interdisciplinárne projekty na prepojenie základného a aplikovaného výskumu. Závery konferencie boli zamerané najmä na hľadanie ako robiť "európsky" výskum viac konkurencie schopný v celosvetovom meradle. T. Soviarová
Anketa SKVH o vedeckej hodnosti DrSc. V rámci legislatívnych prác na zákonoch o vede, vysokých školách a SAV pripravila Slovenská komisia pre vedecké hodnosti Ministerstva školstva SR (SKVH) koncom minulého roka anketu o súčasnom spôsobe získavania vedeckej hodnosti doktora vied (DrSc.). V tejto súvislosti oslovila predsedov všetkých komisií pre obhajoby doktorských dizertačných prác a požiadala ich, aby zaujali stanovisko k niekoľkým otázkam, ktoré sa týkajú užitočnosti udeľovania najvyššej vedeckej hodnosti, prínosov a nedostatkov súčasného spôsobu jej získavania, obhajob doktorských dizertačných prác, kompetencií SKVH a ďalších problémov súvisiacich s udeľovaním hodnosti DrSc. Na predložené otázky odpovedalo 102 (t. j. 84 %) z celkového počtu 122 predsedov komisií. Po vyhodnotení ich stanovísk sa Slovenská komisia pre vedecké hodnosti rozhodla sprístupniť vedeckej komunite najdôležitejšie výsledky ankety. V odpovediach na otázku o užitočnosti najvyššej vedeckej hodnosti sa rozhodujúca väčšina predsedov postavila jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností a výhrad za jej udeľovanie. Určité pochybnosti o užitočnosti hodnosti DrSc. vyslovil jeden predseda, ďalší pokladá jej udeľovanie za užitočné iba v rámci SAV a
12
nepotrebné na vysokých školách, dvaja predsedovia zaujali k udeľovaniu jednoznačne negatívny postoj a stanovisko jedného predsedu nebolo jasne a jednoznačne formulované. Na podporu udeľovania hodnosti DrSc. sa najčastejšie uvádzali tieto dôvody: * hodnosť DrSc. je ocenením skutočne tvorivých vedeckých osobností s veľkým prínosom v príslušnej vednej disciplíne a spravidla aj s medzinárodným ohlasom (stručne povedané, je to známka kvality vedeckého pracovníka); * získanie hodnosti DrSc. má silný pozitívny účinok na rozvoj príslušného odboru (vedecký pracovník v záujme získania tejto hodnosti vytvorí nielen hodnotné vedecké dielo, ale spravidla sformuje aj okruh spolupracovníkov z radov študentov, dokto- randov a mladších kolegov); * existencia hodnosti DrSc. a možnosť sa o ňu uchádzať je silným stimulom pre nadaných mladých vedeckých pracovníkov; * na špičkových univerzitách je hodnosť DrSc. nevyhnutnou podmienkou na začatie inauguračného konania; * v Slovenskej akadémii vied hodnosť DrSc. funguje ako protiváha vedecko-pedagogického titulu profesor (napr. v kontexte garancií doktorandského štúdia). V ankete sa neobjavili žiadne vážne výhrady proti súčasnému spôsobu udeľovania vedeckej hodnosti DrSc. Za pozitívne črty súčasného spôsobu sa pokladajú jeho transparentnosť a ná-ročnosť. Upozorňuje sa pritom, že doktorská dizertačná práca musí byť publikovaná, jej obhajoba a diskusia počas obhajoby sú verejné, takže celý proces konania je veľmi priehľadným dôkazom kvality vedeckej osobnosti a príslušného vedného odboru, najmä v porovnaní s často nie celkom transparentnými inauguráciami na niektorých univerzitách. Prednosťou súčasného spôsobu je aj to, že za posledných 10-15 rokov nedošlo k devalvácii požiadaviek na získanie hodnosti DrSc., ale sa zachovala ich vysoká náročnosť. Za prínos sa pokladá aj existencia zahraničných členov v komisiách pre obhajoby. Navrhované zmeny v procese získavania hodnosti DrSc. sa týkajú predovšetkým scientometrických kritérií, ktoré by mal spĺňať uchádzač o vedeckú hodnosť. Väčšina predsedov navrhuje, aby sa súčasné kritériá prehodnotili v tesnej spolupráci s jednotlivými komisiami tak, aby adekvátnejšie odzrkadľovali špecifické črty príslušného vedného odboru. V niektorých odboroch sa preto navrhuje zvýšiť, v iných znížiť počet požadovaných publikácií, resp. upraviť ich štruktúru. Požadovaný počet citácií sa spravidla akceptuje, ale nechýbajú ani návrhy na jeho zvýšenie. Objektívnejšie by sa mal posudzovať prínos uchádzača v spoločných publikáciách. Kritériá by nemali byť záväznou podmienkou a viac by sa mal aplikovať individuálny prístup ku každému uchádzačovi. Viaceré z ďalších návrhov predložených v tejto súvislosti (napr. akcent na "komplexné" posúdenie uchádzača komisiou alebo komunitou daného odboru) sú už obsiahnuté v právach a povinnostiach predsedov, resp. komisií pre obhajoby doktorských dizertačných prác. Ďalšia skupina návrhov súvisí s kompetenciami SKVH. Žiada sa, aby SKVH sprísnila dohľad nad celým procesom konania. V prvom rade by mala dôkladne overiť, či príslušná komisia dostatočne vecne posudzuje uchádzača ako vyhranenú vedeckú osobnosť. Za veľmi potrebnú sa pokladá účasť členov SKVH na obhajobách, aby sa vylúčila benevolencia niektorých predsedov alebo celých komisií a možný alibizmus oponentov. V tejto súvislosti nie sú zriedkavé návrhy na posilnenie právomocí SKVH, ktorá by mala mať napríklad právo odvolať predsedu, rozpustiť komisiu alebo dokonca zastaviť konanie. Okrem toho by členovia SKVH mali mať právo zúčastniť sa na prerokúvaní návrhov na udelenie vedeckej hodnosti na vedeckých radách vysokých škôl alebo na Predsedníctve SAV, aby získali predstavu o záverečnom efekte činnosti tej-ktorej komisie. Časté sú aj návrhy, aby sa udeľovanie hodnosti DrSc. vyňalo zo správneho konania. V súvislosti s ohodnotením nositeľov vedeckej hodnosti DrSc. existuje takmer jednoznačná zhoda, aby táto hodnosť bola základom pre kvalifikačné zaradenie vedeckého pracovníka. Každý nositeľ hodnosti DrSc. by navyše mal byť finančne zvýhodnený, a to buď v podobe osobitného tarifného platu alebo špeciálneho osobného príplatku. V záujme medzinárodnej unifikácie sa veľmi často vyskytli návrhy na zámenu hodnosti DrSc. titulom Research Professor.
13
Je zaujímavé, že takmer všetci predsedovia reagovali bez zvláštneho vyzvania na vzťah medzi hodnosťou DrS;c. a vedecko-pedagogickým titulom Profesor. Podľa väčšiny z nich by SKVH mala presadiť, aby sa do akreditačných kritérií vysokých škôl dostala podmienka, že nevyhnutným predpokladom na začatie inauguračného konania je hodnosť DrSc. Ďalej žiadajú, aby sa pristúpilo k diferenciácii (aj platovej) profesorov s hodnosťou a bez hodnosti DrSc. a aby profesor bez hodnosti DrSc. nemohol byť garantom študijného odboru, pričom docent s hodnosťou DrSc. by študijný odbor mohol garantovať. Viacerí predsedovia volajú po aktívnej a tesnej spolupráci SKVH s Akreditačnou komisiou SR nielen vo vzťahu DrSc. – Prof., ale napríklad aj v kontexte doktorandského štúdia. Záverom možno konštatovať, že celá anketa vyznela jednoznačne ako podporné stanovisko k zachovaniu vedeckej hodnosti doktora vied. Zároveň priniesla celý rad závažných podnetov a návrhov, ktoré môžu skvalitniť súčasný spôsob získavania najvyššej vedeckej hodnosti a odstrániť niektoré jeho nedostatky. Napokon je potrebné oceniť aj niekoľko námetov na zlepšenie činnosti Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti.
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky
Cyril a Metod by dnes u nás bez doktorátov nepochodili! Vždy, keď sa niečo končí, niečo aj začína. Vyše 1400 doterajších študentov vo všetkých formách štúdia na ŽU ukončilo v školskom r. 1999/2000 štúdium na našej alma mater. Čas promočný, čas radosti z úspešného ukončenia štúdia i čas obáv, či nájdem primerané zamestnanie, či stretnem svojho životného partnera, či a kde budem bývať… Jednoducho povedané, čo ma čaká a ako ma pripravila škola do ďalšieho života. Pristley hovoril, že keď čítame správy učiteľov o našich deťoch, máme pocit úľavy a dokonca šťastie, že nikto nikomu nepodáva správy o nás. Zaujímalo nás, aké by to boli správy o nás. Preto sme niekoľkým absolventom – inžinierom – po úspešných štátnych skúškach, teda pred odchodom zo Žilinskej univerzity, anonymne položili rovnaké otázky a odpovede na ne vám predkladáme.
Naplnili sa počas štúdia na našej vysokej škole vaše očakávania, s ktorými ste do Žiliny prichádzali? Absolvent (A) z FPEDS: Nastúpila som na SjF, ale pochádzam zo železničiarskej rodiny, preto som po 1. roč. SjF prestúpila na FPEDS. Môžem porovnať a konštatujem, že štúdium na ŽU splnilo moje očakávania. Pravdou je, že som si predstavovala, že ja budem oveľa aktívnejšia nielen vo vyučovacom procese, ale že si užijem viac športu a mimoškolských aktivít (nepoznám študenta ŽU, ktorý by ich mal viac – pozn. red.). A zo SvF: V podstate áno, ale veľa vecí sa dá a má robiť ináč zo strany študentov, ale aj učiteľov. A z FRI: Splnila asi na 70 %, najmä v nižších ročníkoch niektoré predmety (elektrika a fyzika) zaberajú veľa času. A z FRI: Ale áno, no súhlasím s predchádzajúcou odpoveďou.
Keby ste teraz nastupovali do 1. roč., čo by ste už robili ináč? A z PEDS: Počas 4. a 5. roč. som pracovala v jednej firme a až tam som si uvedomila, že v praxi nedostanem nikde a nič zadarmo, myslím informácie, ktoré sú základom pre život. Tie môžem získať ľahko a zadarmo v škole na výučbe, v študentských organizáciách, cez internet atď. Ja by som sa preto snažila získať čo najviac informácií a poznatkov. V praxi som si uvedomila, že sú naozaj základom budúceho života.
14
Pravdou je, že som si to uvedomila až v robote. Zariadila som si čas tak, že som všetko stihala. Prednášky mi veľa dali, z nich som čerpala, chápala aj to, čo bolo medzi riadkami. Je to iné, ako keď si len prečítam okopírovanú prednášku. Uvedomila som si, že to robím pre seba. Možno rodičia prílišnou „starostlivosťou – najmä finančnou" hýčkajú svojich potomkov, nepodporujú a nemotivujú ich aktivitu a vlastnú ctižiadosť, aby niečo dosiahli. Ja mám vynikajúce vzťahy s rodičmi, ale okrem vlastných ambícií ma k úspešnému štúdiu viedla aj snaha nesklamať rodičov. Som rada, že som to dokázala a odvďačila sa im. A zo SvF: Ťažko povedať, hádam by som častejšie chodil na prednášky. Ja som pred vysokou školou tri roky robil a hneď po príchode sem ma študenti z vyšších ročníkov SvF „uviedli do života", t. j. informovali ma (a dosť presne), na ktoré prednášky musím chodiť, na ktoré môžem a ktoré sú zbytočné. Totiž keď si teraz spomeniem na prvý ročník, je mi ľúto, že mnohí prvoročiaci, ktorí mali na to, aby SvF úspešne ukončili, nepromovali s nami. Ten pocit voľnosti po maturite a slobody po príchode na ŽU nemali vyvážený aj pocitom zodpovednosti voči sebe a najmä rodičom. Seriózne som prednášky navštevoval a štúdium bral až tak v 4. a 5. ročníku. Bral by som školu a štúdium vážnejšie ako som to robil a častejšie by som chodil na prednášky. A z FRI: Rozhodne by som si vzala viac voliteľných predmetov, ale to viete, každému chvíľu trvá, kým sa zorientuje a nájde sám seba. Myslím si, že tak ako som prežila tých päť rokov bolo to správne. A z FRI: Oveľa viac by som sa venoval praxi, aj keď nie je ľahké prácu – prax si nájsť. Intenzívne cítim, že prakticé skúsenosti mi chýbajú. Na začiatku každého semestra som si sľuboval, že v nasledujúcom sa budem učiť počas celého semestra. Od sľubov som sa však ďalej nedostal… Vo voľnom čase som sa venoval trošku športu, dobrej partii… a svojej veľkej láske, ktorá hovorila predo mnou. Cítim, že bolo potrebné viac sa učiť počas semestra a viac pracovať a využívať organizácie ako je AISEC a pod.
Čo by ste chceli povedať svojim učiteľom pri odchode zo ŽU? A z PEDS.: Nedá sa globalizovať a ani nechcem kategorizovať, mnohí mi veľa dali ako ľudia i ako učitelia, a tým chcem povedať: Ostante takí, akí ste boli doteraz, ako múdri a vzdelaní priatelia, ktorých sme vnímali ako partnerov a z ktorých bolo cítiť, že svoju prácu robia na vysokej odbornej úrovni a srdcom učiteľa.Majú prirodzenú autoritu, nedomáhajú sa jej násilím. Počas piatich rokov takýchto vyučujúcich bola asi jedna tretina. Problémy sú všade, teda i na ŽU – najmä finančné, čo sa odráža i v atmosfére školy, mnohí učitelia i poslucháči sú tým demotivovaní. Ja neviem, či je to pravda, ale mne je ťažko veriť tomu, že učitelia, katedry, fakulty a univerzita sú hodnotené prioritne podľa toho, kto-čo napísal, na akej konferencii vystúpil, čo a v akom časopise publikoval. A to, ako učí, nikoho nezaujíma okrem vysokoškolákov? Je to možné? Je to na vysokej škole nikým nesledovaná činnosť? Zamýšľam sa nad tým vo všeobecnej rovine - nejde o moju fakultu, ale o princíp! Aj ja som chcela ostať na doktoran dskom štúdiu, z finančných dôvodov – aj keď ma to láka – musím odísť do praxe, a tak je to hádam aj s vyučujúcimi. A tým, ktorým to nejde želám, nech sa od tých dobrých učia. Majú od koho. A zo SvF: Ako k vysokoškolákom sa k nám správali – podľa mojich predstáv - až v 4. a 5. ročníku. Asi 80 až 90 % prednášok uspokojilo moje predstavy a očakávania. V nižších ročníkoch prístup viacerých vyučujúcich nás ubíjal. Niekoľkí docenti nám hneď v úvodných prednáškach povedali, že ľuďmi sa staneme až vtedy, keď budeme v štvrtom či piatom ročníku. Áno, v ostatných dvoch ročníkoch vyučujúci s nami komunikovali ako s partnermi, brali nás vážne. Ako sme si mohli vážiť učiteľa, ktorý odprednášal asi polovicu látky a skúšal najmä z tej druhej – neodprenášanej látky? Na záver by som odporúčal, aby na prednášky chodili povinne všetci asistenti, aby sa zmenil vzťah k vysokoškolákom počínajúc prvým ročníkom, nie až v záverečných ročníkoch. Domnievam sa totiž, že aj vysokoškoláci v nižších ročníkoch sú ľudia. A z FRI: Mnohí učitelia splnili moje očakávanie, a to po odbornej i ľudskej stránke. No nemôžem si vážiť tých, pre ktorých vyučovanie spočívalo v tom, že niečo prečítali – niečo nadiktovali a to potom odskúšali. Učiteľovanie je o niečom inom. A z FRI: Mnohí z vyučujúcich majú predpoklady byť dobrými učiteľmi, ale musia sa ešte učiť „ako učiť". Mnohým (hádam aj 80 %) chýba duch učiteľa, nerozvíjajú a nepestujú vzťah medzi študentom a
15
učiteľom, nerozvíjajú ten najintímnejší vzťah, ktorý tvorí školu školou. Viacerým, ktorí sú naozajstnými odborníkmi by som odporúčal, aby robili vedu, v ktorej budú úspešní, ale nech radšej neučia. Alebo nech venujú takú pozornosť pedagogickému sebavzdelávaniu, ktoré až tak dlho netrvá (DPŠ), ako svojmu vednému odboru.
Vysokoškolské štúdium – to je aj študentský život, na ktorý sa obyčajne s radosťou spomína. Ako si budete spomínať vy? A z FPEDS: Aj študentský život závisí od osobnej inicaitívy každého vysokoškoláka, od výberu priateľov, ktorými sa obklopí, čo chcú v živote dosiahnuť, či na univerzitu prišli len skúsiť, o čom to je, je im to jedno, veď rodičia podporujú. Kým sa charaktery okrešú, nie je ľahké zvodom odolávať. Mne bolo v internáte super, výborná partia, športovali sme, chodili na kultúrne podujatia. Študentský život, na ktorý sme mali v internáte dobré podmienky, významne dotvára profil vysokoškoláka a mala by sa tomu venovať väčšia pozornosť. Mrzí ma, že medzi vysokoškolákmi v ŠD je dosť bezohľadnosti, nešetrného vzťahu k majetku ŠD, nedočkavosti pri riešení problémov, netolerancia medzi vysokoškolákmi navzájom a medzi študentmi a peresonálom ŠD. Zo strany jedálne bola ochota problémy riešiť, mne napr. veľmi vyhovovali na jedálnom lístku zeleninové taniere. Opakujem: mala som šťastie na priateľov počas štúdia – bolo to super! A zo SvF: Cenovo je pobyt v internáte veľmi výhodný, vytvorili sme si dobrú študentskú rodinu, vcelku to ide. Pokiaľ ide o stravu, je potrebné zlepšiť kvalitu polievok a hlavne podávať (aspoň chlapom) väčšie porcie, nie ako na základnej škole. A z FRI: Som veľmi rada, že som mala možnosť poznať päť rokov krásneho života v internáte, rôzne formy medziľudských vzťahov, ktoré formovali aj mňa, ale najradšej som tomu, že som tam stretla svoju veľkú lásku. A z FRI: Pobyt v internáte bol najsvetlejšou stránkou môjho pobytu na univerzite. Viem, že to nejde, ale rád by som to prežil ešte raz. Nič neľutujem a nasledovníkom odkazujem: Venujte sa predovšetkým štúdiu, ale nielen štúdiu. Cieľom tohto článku bolo poznať pocity a skúsenosti absolventov po piatich rokoch štúdia na ŽU a pobyte v ŠD, teda nie nejaký sociologický prieskum. Každý súdny čitateľ sa zamyslí nad tým, do akej miery sa stanoviská obsolventov týkajú aj jeho osobne, aj keď respondenti sú anonymní. Absolventom - inžinierom poďakoval PhDr. Albert Jurčišin
Želáme vám všetkým
VEĽA ŠŤASTIA A ÚSPECHOV…
16
6. vedecký seminár Humanizácia vzdelávania na univerzitách a fakultách technického zamerania na prahu 21. storočia Stalo sa už dobrou tradíciou, že pedagógovia spoločenskovedných katedier technických univerzít a fakúlt zo SR sa pravidelne stretávajú na vedeckých seminároch. V tomto roku sa podujala zrealizovať v poradí už 6. vedecký seminár Katedra sociálnych vied Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity. Význam takýchto podujatí tkvie v tom, že pedagógovia tzv. neprofilových kate-dier technických univerzít a fakúlt majú možnosť vzájomne sa informovať o dosiahnutých výsledkoch ich vedeckej a odbornej činnosti a vymeniť si skúseností z realizácie výučby spoločenských vied a ich významu pre posilnenie humanity, tak v procese univerzitného vzdelávania, ako aj v praxi. Záujem o toto podujatie z roka na rok narastá a dostáva sa do povedomia odbornej verejnosti. Na tohoročnom seminári, ktorý sa uskutočnil 15. júna 2000 v areáli ŽU na Veľkom diele sa aktívne zúčastnilo 24 pedagógov zo slovenských a zahraničných (Nemecko, Poľsko, Rusko) technických univerzít. Podobne ako z predošlých seminárov aj z tohto vznikol 139 stránkový zborník z prednesených, ale i písomne pripravených referátov v celkovom počte 34. Pri tejto príležitosti sme sa obrátili na prof. PhDr. Rudolfa Šímu, DrSc., jedného z programových garantov podujatia, ktorý bol inšpirátorom myšlienky takýchto seminárov ešte pred niekoľkými rokmi na pôde Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave, aby zhodnotil vedeckú a odbornú úroveň podujatia a vyjadril svoj názor, čo očakáva v tomto smere do budúcnosti. Z názorov pána profesora R. Šímu vyberáme: „S radosťou musím konštatovať, že moment kontinuity je jednoznačný, ale aj kvantitatívna a kvalitatívna stránka týchto podujatí narastá. Produkty týchto podujatí sa stávajú významným činiteľom pri zvyšovaní kvality výučby spoločenských vied na technických univerzitách. Rozhodne treba v tradícii týchto seminárov pokračovať s náležitou inováciou najmä s ohľadom na ich teoretický a praktický význam. Okrem výmeny skúseností a získania mnohých poznatkov a podnetov z rokovania seminára treba pozitívne hodnotiť aj jeho prínos pre utužovanie spolupráce učiteľov v procese špecifickej prípravy študentov pre inžiniersko-technické profesie, ako aj k posilneniu sebavedomia a sociálneho statusu samotných učiteľov spoločenských vied. Do budúcnosti podporujem myšlienku účastníkov seminára, že by bolo vhodné iniciovať spoločnú grantovú vedecko-výskumnú úlohu, na riešení ktorej by dlhodobo participovali učitelia spoločenských vied v úzkej spolupráci s učiteľmi prírodných vied a odborných disciplín na technických univerzitách. Ako východisko úvah by mohla byť napríklad téma Interakcia prírodných, technických a spoločenských vied (i umeleckých disciplín) na báze idey humanity, vo vysokoškolskej príprave študentov pre inžiniersko-technické profesie. Záverom chcem vyjadriť poďakovanie organizátorom 6. vedeckého seminára za priateľské prijatie, pohostinnosť a dobrú atmosféru, ktorá plne korešpondovala s obsahom seminára." Na záver konštatujem, že toto vedecké, odborné, ale i „ľudské" podujatie bolo dôstojnou bodkou za desaťročnou činnosťou Katedry sociálnych vied Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Ešte raz srdečná vďaka všetkým kolegom, ale i účastníkom seminára, programovému a organizačnému výboru, lektorom, pracovníkom stravovacieho zariadenia a technickému personálu budovy NS a všetkým, ktorí prispeli k dôstojnému priebehu vedeckého seminára.
PhDr. Helena Janotová, CSc. Účastnici seminára na pôde ŽU
17
Rektor obdaroval deti V utorok 6. júna 2000 odovzdal rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Milan Dado, CSc. do rúk primárky detského oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Žiline MUDr. Salátovej dar vo výške 60 000,- Sk. Výťažok predstavujú sponzorské príspevky z 3. ročníka futbalového turnaja „O pohár rektora Žilinskej univerzity", ktorého organizátorom je ÚTV ŽU. Päť televízorov a päť videoprehrávačov našlo cestu k deťom. Rozprávkoví kamaráti tak aspoň na chvíľu upokoja rozbúchané srdiečka malých i tých väčších pacientov. Veď práve oni znášajú pobyt v nemocničnom prostredí ďaleko od blízkych najhoršie. Netešili sa však iba deti. Oddelenie rádioterapie dostalo pri tejto príležitosti sponzorský dar - mikrovlnku. Výťažok z vlaňajšieho ročníka futbalového turnaja putoval do Detského domova v Bytči, tentokrát bolo obdarované detské oddelenie a oddelenie rádioterapie Nemocnice s poliklinikou v Žiline. Aj takýmito činmi sa dokáže zviditeľniť Žilinská univerzita. ÚTV ŽU
5. VEDECKÁ Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí V dňoch 24. a 25. mája 2000 sa konala malá výročná piata vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou na tému Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, ktorú usporiadala Fakulta špeciálneho inžinierstva v spolupráci s Odborom krízového manažmentu Ministerstva hospodárstva SR. Odbornými garantmi konferencie boli prof. Ing. Ján Mikolaj, DrSc., prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD., plk. doc. Ing. Ladislav Šimák, PhD., doc. PhDr. Jiří Horáček, CSc. Konferencia sa konala pod záštitou ministra hospodárstva SR p. Ľubomíra Haracha, štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. Michala Baloga a rektora Žilinskej univerzity p. Milana Dadu. Poslední dvaja menovaní sa zúčastnili ako čestní hostia otvorenia konferencie, rovnako ako generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky a obranného plánovania Ministerstva obrany SR genmjr. Ing. Milan Stráňava. Konferencie sa zúčastnilo 179 odborníkov, ktorí sa zaoberajú problematikou krízového manažmentu vo verejnej správe i v podnikovej sfére tak v oblasti teoretickej, ako aj praktickej, a to zo šiestich štátov (okrem domácich z Českej republiky, Poľskej republiky, Bulharskej republiky a Ruskej federácie). Cieľom konferencie bolo posúdiť vývoj v oblasti krízového manažmentu od 4. konferencie v oblasti životného prostredia, v hospodárstve, v obrane, bezpečnosti a ochrane, zovšeobecniť skúsenosti z krízového plánovania, skúsenosti orgánov verejnej správy z riešenia krízových situácií, poukázať na súčasný stav a vývoj informačných systémov o životnom prostredí, na možnosti využitia zdrojov hospodárskej mobilizácie v rôznych krízových situáciách. Rokovanie konferencie sa konalo prvý deň ako plenárne zasadanie, druhý deň v štyroch sekciách: Riešenie krízových situácií verejnou správou, Informačné systémy o životnom prostredí, Využitie zdrojov hospodárskej mobilizácie v krízových situáciách, Ochrana verejného a súkromného majetku. To umožnilo, že na konferencii odznelo 56 referátov, okrem diskusie. Odovzdaných bolo celkom 68 písomných príspevkov. Rokovanie potvrdilo, že problematika kríz a krízového manažmentu sa čoraz viacej dostáva do pozornosti manažérov vo verejnej správe a podnikovej sfére a že sa venuje stále viacej pozornosti vo vysokoškolskom štúdiu a vo vedeckej práci. Na druhej strane celý rad referujúcich upozornil na výrazne negatívny jav rezortizmu v prístupe tak k riešeniu krízových situácií, ako aj k formovaniu inštitucionálnej bázy krízového
18
manažmentu vo verejnej správe. Naliehavosť jeho prekonávania vystupuje do popredia najmä v súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy. Najmä posledne uvedené viedlo na základe konsenzu k rozhodnutiu konferenciu usporiadať na budúci rok znova. Konferencia sa uskutočnila s pomocou vedenia Žilinskej univerzity, za čo mu patrí poďakovanie. Za aktívny podiel na materiálnom zabezpečení konferencie organizátori ďakujú týmto inštitúciám a právnickým osobám:
*
Odboru krízového manažmentu Ministerstva hospodárstva SR, Bratislava
*
KELCOM-u Interntional, s. r. o., Liptovský Mikuláš
*
1. ZBER-u SUROVÍN, s. r. o., Zvolen
*
Kysuckému televíznemu vysielaniu KTV 55. kanál, Čadca
* Výskumnému ústavu textilnej chémie - CHEMITEX, s. r. o., Žilina. PhDr. Ladislav Heršic, CSc.
CEZ TUNELY VEĽKEJ FATRY Hrejivé lúče letného slniečka lákajú všetkých bronzu chtivých dovolenkárov nielen na brehy riek a jazier, ale vidina do čokoládova opáleného tela ich ženie na pláže k moriam a oceánom. Karavány aut s prívesmi a do posledného miesta obsadené autobusy, obťažkané objemnou batožinou, každoročne putujú po diaľniciach Európy za vytúženým slniečkom do Chorvátska, Francúzska či Talianska. Sú však medzi nami aj takí, ktorí namiesto cesty za slniečkom naprieč Európou a leňošením na pláži strávia dni vytúženého voľna v lone prekrásnej slovenskej prírody, v tieni lesov. Vrchol šťastia pre nich predstavuje košík plný zdravých hríbov, či vedro plné malín alebo čučoriedok. Veľa je pekných dolín na našom malom Slovensku, ktoré plne uspokoja túžby každého hubára či milovníka prírody, zberateľa lesných plodín. Jednou z nich je aj Harmanecká dolina, ktorá okrem prírodných krás a hojnosti darov prírody poskytne každému návštevníkovi možnosť vzhliadnuť aj krásy podzemia v jaskyni Izbyca. Celá táto nádhera je dobre prístupná autom alebo vlakom. Cesta vlakom cez túto dolinu je tým pravým zážitkom a 22 tunelov spolu s mostami dokumentuje už 60 rokov tvorivé schopnosti a remeselnú zručnosť jej budovateľov. Výstavbou železničnej trate z Handlovej do Hornej Štubne železniční stavbári v tridsiatych rokoch 20. storočia dokázali, že sú schopní popasovať sa s problémami aj v tých najzložitejších terénnych podmienkach. Pri plnej úcte k stavbárskej práci, ktorú pri stavbe spomenutej trate odviedli, ich výstavba skutočného pamätníka železničného staviteľstva na Slovensku ešte len čakala. Stala sa ním trať z Banskej Bystrice do Dolnej Štubne naprieč Veľkou Fatrou. Územie, cez ktoré spomenutú trať postavili, bolo pôvodne určené pre železničné spojenie Pohronia s Turcom traťou Uhorskej severnej železnice. Vzhľadom na zložitý terén a problémy, ktoré by výstavbu tejto trate podstatne sťažili a predražili, roku 1870 rozhodol uhorský snem, o zmene trasy tejto trate smerom na Kremnicu. Potreba druhej koľaje z Vrútok na stredné Slovensko si však vynútila návrat k tejto trase, keď sa ukázala výstavba jednokoľajnej trate z Banskej Bystrice cez Harmaneckú dolinu, s napojením na trať Uhorskej severnej železnice nad obcou Dolná Štubňa, výhodnejšou ako výstavba druhej koľaje v úseku Horná Štubňa – Kremnica – Zvolen – Banská Bystrica.
19
Takto navrhnutá jednokoľajná trať z Banskej Bystrice cez Dolný a Horný Harmanec a Čremošné prekonáva výškové rozdiely 350 a 125 m, jej vrcholový bod leží v nadmorskej výške 693 m. Väčšia časť trate prechádza úbočiami Veľkej Fatry na jej rozhraní s Nízkymi Tatrami a Kremnickými vrchmi. Počas jej výstavby museli však stavbári prekonať veľké terénne prekážky. Najväčšie stúpanie dosiahlo hodnotu 18 promile, pričom 67 % jej dĺžky leží v sklone a 57 % leží v oblúkoch, z ktorých je najmenší o polomere 300 m. Výstavba trate si vyžiadala rozsiahle presuny zeminy, ktorých celkový objem bol väčší ako na všetkých dovtedy vybudovaných železničných tratiach na Slovensku. Členitý horský terén museli stavitelia preklenúť 112 mostnými objektmi a prepustami rôznych konštrukcií. Na dĺžke 40 km trate je navlečený náhrdelník z 22 tunelov v celkovej dĺžke viac ako 12 km. Tunely sa razili v rôznych horninách a v rôznych podmienkach, ale pri výstavbe každého stavitelia postupovali podľa modernej rakúskej tunelovacej metódy. Vrcholový tunel za stanicou Čremošné sa stal svojou dĺžkou 4698 m najdlhším železničným tunelom na vtedajšej sieti Československých štátnych dráh. Po prerazení smerovej štôlne, dňa 28. augusta 1938, predstavovala odchýlka osi v smere 28 mm a vo výške len 5 mm. Počas výstavby tunela sa využívalo veľké množstvo rôznych stavebných strojov. Na výrobu betónu sa používalo 30 miešačiek. Vo vnútri tunela pracovali aj dve tunelové rýpadlá, tri čerpadlá, dva nakladače a cementové delo. Vzhľadom na dĺžku vrcholového tunela bola z neho v km 30,625 trate vyvedená vetracia šachta kruhového profilu o svetlosti 4,5 m. Táto vychádza na povrchu v miestach, ktoré sú vzhľadom na prúdenie stálych vetrov tak výhodne situované, že sa počítalo s takou výdatnou prirodzenou výmenou vzduchu, ktorá bude dostatočná aj počas prevádzky a dym z parných rušňov nebude treba umelo odčerpávať pomocou ventilátora. Po dokončení výstavby bol vrcholový tunel pomenovaný po otcovi národa ako tunel Andreja Hlinku. Ostatných 21 tunelov nebolo pomenovaných po ďalších významných osobnostiach kultúrneho a politického života na Slovensku. Boli jednoducho číselne označené, viaceré však tým istým číslom, ku ktorému sa pridal len iný index v podobe písmena malej abecedy. Na výstavbe železničnej trate z Banskej Bystrice po odbočku Dolná Štubňa pracovalo najviac, a to až 12 339, robotníkov v máji roku 1938. Skoro polovica z nich, až 5701, pracovala priamo v tuneloch. Z celkového počtu robotníkov na tejto stavbe bolo len 38 cudzincov. Počas výstavby trate, tunelov a mostov došlo k 2266 úrazom, z ktorých bolo 492 ťažkých a 35 smrteľných. Na pamiatku všetkých, ktorí pri výstavbe tejto trate zahynuli, postavili v obci Dolný Harmanec pomník. Cesta vlakom cez tunely Veľkej Fatry vám umožní, milí priatelia a spolupracovníci, vychutnať krásy prírody v Harmaneckej doline a pripomenie vám, že aj malá krajina pod Tatrami ponúka každému hosťovi z blízka i z ďaleka také vzácne klenoty, ktoré nám môže závidieť celý svet. Je však veľmi dôležité, aby sme ich spoznali predovšetkým my a potom ich môžeme ukázať aj našim hosťom. Veľa pekných zážitkov z cesty cez tunely Veľkej Fatry, milí priatelia. Ing. Dušan Lichner, CSc.
20
Jún 2000 50 rokov veku Ing. Marta Pakošová Anna Trncová
14. 7. 2000
17. 7. 2000
Elena Hodasová 18. 7. 2000 JUDr. Ivan Švábik
20. 7. 2000
Edita Štepíková 27. 7. 2000
55 rokov veku Ing. Juraj Cajchan
1. 7. 2000
Vlasta Chytilová 16. 7. 2000 Doc. Ing. Anna Sedláčková, CSc. 18. 7. 2000 Marián Krkoška 19. 7. 2000 Mgr. Emília Mravíková
29. 6. 2000
ŽIVOTNÉ JUBILEÁ Jún 2000 25 rokov na ŽU Alena Bobaňová 1. 7. 2000 Prof. Ing. Milan Dado, CSc.
14. 7. 2000
30 rokov na ŽU Vojtech Kosec
1. 7. 2000
35 rokov na ŽU Marián Ferdinand
1. 7. 2000
Margita Jošthová 1. 7. 2000
40 rokov na ŽU Doc. Ing. Ladislav Čillík, CSc.
1. 7. 2000
PRACOVNÉ JUBILEÁ
21
Jubilantom srdečne blahoželáme ! Pred otvorením XII. bienále fotovýstavy DOPRAVA
’2000
Dňa 24. júna 2000 zasadala odborná porota, ktorá vyhodnotila všetkých 403 fotografií od 118 autorov z 24 štátov, ktoré boli organizátorom zaslané na XII. bienále DOPRAVA 2000. Porote predsedal Jan Anděl z ČR a jej ďalšími členmi boli prof. Ing. Zbygniew Lagocki, Hon. EFIAP z Poľska, Walter Kump, EsFIAP, EFIAP z Rakúska, Tomáš Písecký SR, Dr. Marián Pauer SR. Porota z uvedených 403 snímok do súťaže vybrala 130 fotografií, stanovila ich poradie a ocenenie. Výstava DOPRAVA 2000 bude inštalovaná v októbri 2000 v Považskom múzeu v Budatínskom zámku Wong Engcharoen Sconthron, Thajsko: Na cestev decembri 2000 a januári 2001 v GAMA galérii ŽU na Veľkom diele. Poradie víťazných fotografií prinesieme v jeseni po otvorení výstavy a víťazné fotografie uverejníme v SPRAVODAJCOVI. V dnešnom čísle uverejňujeme fotografiu z XI. bienále r. 1998.
22
