Vážení účastníci stretnutia generáci,

Vážení účastníci stretnutia generáci, Bolo ich 102. Každá z nich písala svoj vlastný príbeh. Ale osud všetkých poznačil rovnaký nezmyselný, strašný a tragický koniec. Všetky mali rovnakú túžbu po živote. Ale vo všetkých nakoniec účtovala smrť. Stodva vypálených obcí zostalo na našom území po oslobodení. Obludná bilancia fašistickej genocídy znamená v prípade Slovenska aj 211 masových hrobov a v nich násilne pretrhnuté nite životov žien, detí a starcov. Stodva slovenských obcí sa počas II. Svetovej vojny stalo terčom brutálneho besnenia nacistov. Vďaka odvahe hrdinov tých dní, vďaka sile osloboditeľov tmavú noc vystriedal mier. Do dedín a miest sa vrátila nádej. Aj vypálené obce postupne, na ruinách a z popola postavili základy mierovej budúcnosti. Všetky vypálené obce, až na jednu... Bežný život sa v osade Kalište už neobnovil. Ale snaha zhmotnená v slove NEZABÚDAME žije o to intenzívnejšie. Práve každoročné stretnutie generácií na Kališti je toho presvedčivým dôkazom. Som rád, že tento malebný priestor v chránenej oblasti Nízkych Tatier sa vždy v lete, už ôsmykrát za sebou, opäť stane miestom stretnutí. Stretnutí tých, čo prežili s tými, ktorí nechcú zabudnúť. Túžba spomínať je zárukou, že desivé udalosti sa už nikdy nebudú opakovať! Bežný život v uhliarskej osade Kalište sa po vojne už obnoviť nepodarilo. O to viac však na tomto krásnom kúsku Slovenska žije odhodlanie nezabudnúť. Vďaka stretnutiu generácií. Česť pamiatke obetí!

Vladimír Maňka predseda Banskobystrického samosprávneho kraja

Autor: Dominika Zajacová, 10 rokov; ZŠ a MŠ Bukovce Báseň bola zaslaná do súťaže Cesty za poznaním minulosti

Stretnutie generácií – Kalište 17. august 2013

3

Základy domov na Kališti

Vážení účastníci,

v úvode Vám prinášame pozvanie od hrdého partizána, ktorého životná púť skončila počas príprav tohto bulletinu, dňa 29. 3. 2013. RSDr. Ján Rýs bol jedným z organizátorov 8. Ročníka Stretnutia generácií a tu odovzdávame jeho posledné riadky venované Vám.

Milí priatelia, ...znova sa stretávame na tomto pamätnom mieste, kde si pripomíname 69. výročie Slovenského národného povstania. S úctou, láskou a pokorou, ktorú partizáni a ich pomocníci prechovávajú k „Veteránom“ II. svetovej vojny, spojeneckých a zahraničných armád, vojakov v SNP, ktorí bojovali so zbraňou v ruke za porážku fašizmu a nezabúdame. Kalište, vyznamenané Dukelskou pamätnou medailou, medailou SNP, a predsa už nie je také, ako bolo predtým. Dnes je to národná kultúrna pamiatka a je symbolom nepokoreného národa. Najprv to boli Bully a Polianka pri Donovaloch a od decembra 1944 do marca 1945 bola obec Kalište domovom partizánov oddielu „Vpred“, ktorý tu mal svoje sídlo a štáb velenia, na čele ktorého stál skúsený veliteľ, partizán pplk. Michail Petrovič Morskoj – Osipov. Neskôr prišla do Kalištia veľmi významná partizánska skupina vedená mjr. Martinovom. Kalište zaplatilo krvavú daň počas fašistických represálií za pomoc partizánom. Oddiel „Vpred“ a brigády Pomstiteľ a Smrť fašizmu vytvorili v priestore medzi Donovalmi, Starými Horami, Španiou Dolinou, Balážami, Kalištím a ďalšími obcami i osadami „Partizánsku republiku“, ktorú fašistické vojská aj po čiastočnom potlačení SNP trvale neobsadili a ani jedinú cestu – hradskú – spájajúcu oblasť Uľanka, Donovaly, Ružomberok, ktorá bola dňom i nocou kontrolovaná partizánmi až do oslobodenia v apríli 1945. RSDr. Ján Rýs predseda HOS-P-v SNP pri ÚR SZPB

4



5

Program pre vás pripravili:

9.15

SENIORI OPTIMISTI spevokol pri ZO JDS v Žiari nad Hronom ARIZONKY tanečný súbor z Banskej Bystrice – Sásovej Folklórna skupina JAVORY a LIESKY z Badína

HLAVNÍ ORGANIZÁTORI: Oblastný výbor SZPB Banská Bystrica Banskobystrický samosprávny kraj Múzeum SNP Banská Bystrica Mesto Banská Bystrica

10.30 11.00

EKUMENICKÁ POBOŽNOSŤ (PAMÄTNÍK) PIETNA SPOMIENKA (PAMÄTNÍK) Položenie vencov Hymna Slovenskej republiky Báseň Otvorenie Príhovory a pozdravy hostí Prechádzka Sadom života

SPOLUORGANIZÁTORI: Ministerstvo obrany SR – Regrutačná skupina Banská Bystrica Ministerstvo vnútra SR – Záchranná brigáda HaZZ Žilina Obvodný úrad Banská Bystrica Krajské riaditeľstvo HaZZ Banská Bystrica Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica Štátne lesy SR, Lesný závod Slovenská Ľupča Obec Baláže Obec Moštenica Obec Podkonice Obec Priechod Obec Slovenská Ľupča

KULTÚRNY PROGRAM (PÓDIUM)

12.00

UKÁŽKY KLUBU VOJENSKEJ HISTÓRIE GOLIAN Z BANSKEJ BYSTRICE (PARTIZÁNSKA NEMOCNICA)

13.00

KULTÚRNY PROGRAM (PÓDIUM) Detský folklórny súbor MATIČIARIK z Banskej Bystrice Folklórny súbor HRIŇOVČAN z Hriňovej Hudobná skupina SLOVAK TANGO z Banskej Bystrice

ORGANIZAČNÝ VÝBOR: Čestný predseda – Pavol Sečkár – predseda SZPB Výkonný predseda – Ján Páleš – predseda OblV SZPB podpredseda – Anna Ťureková – BBSK podpredseda – Stanislav Mičev – riaditeľ Múzea SNP tajomník – Viliam Vančo – tajomník OblV SZPB

PREDSEDOVIA KOMISIÍ : Programová a propagačná – Anna Ťureková Technická – Jozef Gibala Dopravná – Stanislav Kizek Stravovacia – Oto Gregor Tlačová – Anton Hoffmann Organizačná – Ján Bruncko

OBČERSTVENIE A STRAVOVANIE ZABEZPEČUJE: ROBERT JURČA, Tatranská 6, 974 11 Banská Bystrica; tel.: 0905 319 825

6


Ďalej sme pripravili: ZÁBAVNÉ DETSKÉ IHRISKO Športové, vedomostné a zábavné hry a súťaže pre deti (JUNIOR CENTRUM)

SKÚŠKA ZDATNOSTI Športovo-branné súťaže pre mládež a dospelých - Regrutačná skupina OS SR Banská Bystrica Záchranná brigáda Hasičského a záchranného zboru Žilina

PRECHÁDZKY PARTIZÁNSKOU REPUBLIKOU Návšteva expozície Národnej kultúrnej pamiatky Kalište Návšteva pamätnej izby v Balážoch

TURISTICKÉ POCHODY Donovaly – Kalište Špania Dolina – Kalište Lučatín – Hiadeľ – Kalište


7

Srdečne Vás pozývame na Deň obce

Baláže

14.00 h Pietna spomienka na SNP – položenie kytice k pomníku SNP

KULTÚRNY PROGRAM Ženská spevácka skupina – FS URPÍN Tanečná skupina SFINX pri FS URPÍN African Dante Centre Heligonkári z Detvy FS Magura – Goraľe spod Tatier THE GALAXY DJ Filip Lamper

7. ročník súťaže v pílení dreva bruchačkou /muži-ženy/ 1. ročník štafetového preteku „Od Tatier k Dunaju“

Po čiastočnom potlačení SNP koncom októbra 1944 a rozpustení I. československej armády ktorá bojovala v SNP, sa tvorili a organizovali partizánske jednotky z povstaleckých vojakov a existujúcich partizánskych skupín, oddielov a brigád. Partizánska republika bola rozsiahla oblasť dlhodobo kontrolovaná partizánmi v oblasti Nízkych Tatier a v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, Starohorských vrchoch a v oblasti severovýchodne od Banskej Bystrice. Ohraničovali ju podhorské obce a osady Rudlová, Sásová (dnes časti Banskej Bystrice), Selce, Priechod, Špania Dolina, Uľanka, Turecká, Richtárová, Staré Hory, Donovaly, Moštenica, Korytnica-kúpele, Hiadeľ, Podkonice a Slovenská Ľupča. Baláže a Kalište boli centrom oblasti. Na území, kam celé mesiace nevkročili okupačné jednotky sa rozvinula spolupráca medzi partizánmi a civilným obyvateľstvom. Civilné obyvateľstvo tak ako v mnohých iných oblastiach dodávalo partizánom potraviny, lieky, šatstvo, obuv a iný materiál. Mnohí ukrývali a liečili ranených partizánov, či poskytovali partizánskym štábom dôležité spravodajské informácie o pohybe a sile nepriateľa. Veľa tamojších obyvateľov sa priamo zapojilo do obrany partizánskej oblasti. Neskôr za túto pomoc čakali obce a osady kruté perzekúcie zo strany okupantov. Aj dnes, po 69 rokoch treba s veľkou úctou a láskou poďakovať civilnému obyvateľstvu za všestrannú pomoc, ktorú v ťažkých podmienkach poskytovali partizánom v národnooslobodzovacom boji proti fašizmu. RSDr. Ján Rýs

8



9

10



11

Prvá písomná zmienka o obci Staré Hory, ktorá sa vyvinula z baníckej osady, pochádza z roku 1536. V 14. a 15. storočí bohaté ložiská striebra a medi zaradili Staré Hory medzi dôležité banícke strediská, ktoré využívali banskobystrickí ťažiari a neskôr thurzovsko-fugerovská spoločnosť. V Starohorskej doline postupne vzniklo niekoľko baníckych a uhliarskych osád, medzi ktoré sa radí aj osada Richtárová. Dôležitým dejinným medzníkom obce a okolitých osád sa stalo obdobie rokov 1944 a 1945, kedy časť obyvateľov sa zapojila do Slovenského národného povstania (okolo 500 obyvateľov, 340 mužov vstúpilo do 1.čs. armády na Slovensku), a ďalší poskytovali všestrannú pomoc povstaleckým jednotkám, ako aj pred perzekúciami utekajúcim rasovo prenasledovaným občanom. Obec a osady sa stali súčasťou Partizánskej republiky. Už začiatkom septembra 1944, vďaka významnej pomoci RNV v Starých Horách (predseda Jozef Debnár) a obvodného lekára Eugena Justa, vznikla Povstalecká nemocnica Staré Hory (krycí názov Gregor), ktorej veliteľom sa stal kpt. MUDr. Veliteľ partizánskej brigády Pomstiteľ mjr. S. G. Morozov K. Šiška a lekármi MUDr. J. Trokan, MUDr. V. Roľný, MUDr. B. Steiner, MUDr. E. Just, MUDr. Vavro a na krátky čas aj MUDr. K. Šedenka. Nemocnica mala 250 lôžok a na internom a chirurgickom oddelení liečila ranených a chorých príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku a partizánov. Nemocnica skončila činnosť 28. 10. 1944. Časť ranených bola premiestnená do súkromných domov v obci a ďalšia časť aj s personálom do provizórnej nemocnice na Donovaloch. V obci bol umiestnený muničný sklad 1.ČSA na Slovensku a v októbri proviantné sklady, poľné pekárne, ako aj provizórna výrobňa konzervovaného mäsa, ktoré zásobovali povstalecké jednotky. V tomto období sídlilo v obci politické oddelenie Partizánskej brigády Stalin, (veliteľ kpt. A. S. Jegorov), ktoré dodávalo do tlačového orgánu povstaleckej armády Bojovník svoje úradné správy. Približne v období od 7.10.1944 do 20. 10. 1944 vychádzal v Starých Horách „Čs. partizán – orgán spojených brigád kpt. Jegorova“. Bol to denník, ktorý vychádzal aj v nedeľu a poskytoval povstalcom, ako aj obyvateľom okolitých dedín a osád frontové a bojové správy, venoval sa potrebám partizánov, ideologickému usmerňovaniu a úvahám o zmysle povstania.

Od 24. októbra prúdili Starohorskou dolinou kolóny aut a povozov, ktoré zvážali do hôr vojenský, zdravotný materiál a zásoby potravín. V smere na Donovaly a ďalej do hôr sa presúvali povstaleckí vojaci, partizáni a civilné obyvateľstvo. Dňa 27. októbra 1944 v predpoludňajších hodinách nemecké lietadlá bombardovali ľuďmi Veliteľ partizánskeho oddielu Vpred pplk. M. P. Morskoj–Osipov a materiálom preplnenú Starohorskú dolinu. Výsledkom náletu bolo množstvo mŕtvych tiel vojakov, civilistov a ranených. Do Starých Hôr sa presunul aj štáb 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR. Už 1. novembra prepadli okupačné jednotky osadu Turecká, kde vypálili školu a 4 domy s hospodárskymi budovami a zahynulo 6 ľudí. Po prechode povstalcov do hôr nemecké Príslušníci partizánskeho oddielu Pomstiteľ v Richtárovej. Január 1945 jednotky smerovali svoje prepady do priestorov Krížnej a ku chate na Kráľovej studni, kde sa zdržiavala partizánska brigáda Smrť fašizmu, ktorá sa po bojoch premiestnila k osade Richtárová a obci Baláže. Do okolia Starých Hôr, ktoré bolo strategicky výhodné pre partizánsku činnosť sa v priebehu decembra presunuli niektoré oddiely partizánskych brigád Smrť fašizmu a Pomstiteľ. Pod Jelenskou skalou sa usídlila skupina pracovníkov Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica, ktorá tvorila 5. oddiel brigády Pomstiteľ. Veliteľom 6. oddielu bol Daniel Chladný a k oddielu patrila aj miestna partizánska rota „Dolný Jelenec“, ktorej veliteľom bol Ján Chladný a zástupca Anton Chladný, veliteľom čaty bol Jozef Chladný. Úlohou partizánov bola spravodajská, zásobovacia a diverzná činnosť. V predmetných činnostiach partizánom všestranne pomáhalo domáce obyvateľstvo. Do osady Richtárová sa premiestnila skupina členov Frontového divadla. V hlavnom partizánskom bunkri v Haliari, Jelenská skala vydávali partizáni cyklostylovaný časopis MOR HO ! (od 17. 1. do 15. 3. 1945), neskôr vyšiel pod názvom „Zvesti“. Vydávali aj propagačné materiály a letáky. Začiatkom januára sa z radov miestneho obyvateľstva vytvorila 3. skupina partizánskeho oddielu Dolina. Príslušníci partizánskych jednotiek vyvíjali diverznú činnosť, ktorou sa snažili narušiť prepravu nemeckého vojenského materiálu medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Uskutočnili prepad nemeckého nákladného

12


Staré Hory a osada Richtárová


13

auta a 21.12. prepad 5-člennej nemeckej hliadky priamo v obci Staré Hory. Z prepadu bol obvinený predseda RNV J. Debnár, ktorého nacistické jednotky odvliekli a do 2. februára 1945 väznili vo väznici v Banskej Bystrici. K ďalším prepadom nemeckých hliadok došlo v druhej polovici januára a začiatkom februára 1945. V dňoch 3. až 5. februára sa rozpútal ťažký boj v priestore Veľký Šturec. Partizánskym jednotkám sa podarilo nepriateľa zatlačiť naspäť smerom na Ružomberok. Začiatkom marca nemecké jednotky začali znova zintenzívňovať útoky na Starohorskú dolinu, aby pre svoje jednotky zaistili najrýchlejšie ústupové cesty cez Staré Hory, Donovaly a Harmanec. 6. oddiel brigády Pomstiteľ s miestnou partizánskou jednotkou bránil cestu severne od Starých Hôr. Zároveň miestni partizáni po vydaní rozkazu HŠPH na prechod k Červenej armáde kryli ústup partizánov, aby nepriateľ nezbadal ich odchod. Dňa 18. marca 1945 príslušníci nemeckých jednotiek vypálili osadu Richtárová. Obec Staré hory bola oslobodená 4. apríla 1945. Druhá svetová vojna si v Starých horách a v okolitých osadách vyžiadala obete z radov povstaleckých vojakov, partizánov ale aj civilného obyvateľstva. Obec s osadami boli za aktívnu činnosť v Slovenskom národnom povstaní a v národnooslobodzovacom boji vyznamenané Radom Červenej hviezdy a Pamätnými medailami SNP. V obci bol v roku 1952 odhalený pamätník SNP, autormi ktorého sú akad. sochár V. Vavro a architekt J. Svetlík.

Špania Dolina a osada Piesky Súčasťou Partizánskej republiky boli aj obec Špania Dolina a neďaleká, dnes už zaniknutá (zostali len kaplnka, jediný dom a cintorín), banská osada Piesky (obyvateľmi pomenovaná aj Zamperk), ktoré úzko spolupracovali. Obe spájala rovnaká minulosť súvisiaca s rudným bohatstvom, ktoré sa tu nachádzalo a v minulosti aj úspešne ťažilo. V období 2. svetovej vojny vďaka svojej polohe (blízkosť k Banskej Bystrici) sa stali významnou súčasťou diania v tejto oblasti. Na území Partizánskej republiky operovali početné partizánske jednotky ako brigáda Smrť fašizmu pod velením mjr. N. V. Volkova, brigáda Pomstiteľ mjr. S. G. Morozova, partizánsky oddiel Vpred pplk. M. P. Morského - Osipova, oddiel Stalin na čele s mjr. A. A. Martynovom a oddiel Pabeda kpt. A. J. Makarenka. V priebehu novembra 1944 až marca 1945 prechádzalo územím obce a okolitých osád týždenne okolo 500 povstaleckých vojakov a partizánov. Špania Dolina sa stala hlavným strediskom prísunu potravín z Banskej Bystrice. Úspešné akcie povstaleckých jednotiek, potravinová, materiálna, zdravotná pomoc zo strany 14


obyvateľov obce a osady Piesky boli výsledkom vzájomnej pomoci a dobrej spolupráce, ktorá sa rozvinula medzi civilným obyvateľstvom, povstaleckými vojakmi a partizánmi. V Španej Doline už v roku 1938 zaznamenávame ilegálnu protifašistickú činnosť, ktorá sa zintenzívnila v máji roku 1944. Ilegálnu činnosť vyvíjali Jozef Husárček (padol v roku 1945), Alexander Vajcík, František Holc, Partizánska jednotka VPRED v zime 1944 A. Fábrik, V. Mistrík a ďalší. V júli 1944 bol vytvorený ilegálny RNV. V druhej polovici augusta sa v blízkosti obce konala spoločná porada ilegálnych protifašisticky orientovaných zástupcov armády, členov ilegálnej KSS zo Španej Doliny a partizánskych veliteľov M. Sečanského a A. S. Jegorova. Dňa 20. 8. 1944 vznikol v obci oddiel Dolina, ktorý zorganizoval a vycvičil Michail P. Morskoj Osipov pri návšteve vypáleného Kalištia i vyzbrojil kpt. letectva Jozef Pristach. Oddiel tvorili dve skupiny bojová a mínovacia, ktorej velil kpt. Ján Morvay. Táto bola neskôr pripojená k 1. partizánskej brigáde M. R. Štefánika. Oddiel Dolina bol poverený asistenčnými prácami pre HŠPO, neskôr nasadený do boja na Hornej Nitre a do obrany pri Čremošnom. Dňa 28.10.1944 sa oddiel presunul na Jeleniu Skalu. Tu do jeho radov vstúpili ďalší povstalci. Oddiel bol rozdelený na 4. časti. 3. časť pozostávala prevažne z občanov Španej Doliny ( Vojtech Gorek, Ľudovít Knopp, padol v roku 1945, Ján Mitanek, Ján Tokár, Ľudovít Trnka, Peter Trnka, padol v roku 1945, a ďalší) a pod velením ppor. Jozefa Mišúta zostala na Jelenskej Skale. Ppor. J. Mišút bol v januári Nemcami chytený a zastrelený. V miestnej škole bola od 6.9.1944 do 27.10.1944 zriadená poľná nemocnica. Dňa 8. novembra nemecké okupačné jednotky vyrabovali a vypálili chatu v lokalite Šachtička, kde bol sklad potravín, munície a po prechode povstalcov do hôr slúžila ako útulok pre povstaleckých vojakov a partizánov. Nemecké jednotky organizovali početné útoky do obce a okolitých hôr. Povstalcom sa ich darilo zväčša odraziť. Až 16.-18. marca 1945 sa okupačným jednotkám podarilo preniknúť do obce. Obec Špania Dolina bola po ťažkých bojoch oslobodená 3. apríla 1945 vojskami rumunskej armády. Na pamiatku padlých v boji za národnú slobodu bol v roku 1952 v obci odhalený pamätník akademického sochára L. Ľ. Polláka. Osadu Piesky, z ktorej sa do Slovenského národného povstania zapojilo 18 mužov pripomína pamätná tabuľa. Archív Múzea SNP Stretnutie generácií – Kalište 17. august 2013

15

Cesty za poznaním minulosti CELOSLOVENSKÁ LITERÁRNA A VÝTVARNÁ SÚŤAŽ

Aj hviezdy svietili jasnejšie Na dedinu sadal súmrak. Malé domčeky boli pokryté bielou perinou. Po izbách sa šírila vôňa ihličia a medovníkov. Bol Štedrý deň. V rodine môjho pradedka čaro tohto zázračného večera narúšal smútok, ktorý ležal na duši ako veľký balvan. Mnohokrát si moja praprababka vzdychla a potajme zásterou utrela slzy bolesti. Tak veľmi jej chýbal. Kto? No predsa syn, môj pradedko. Boli Vianoce a jeho miesto pri stole bolo prázdne. Nikto nevedel kde je. Žije? Táto otázka sa stále mihala hlavou praprababky. Nevedela, no v kútiku duše verila, že áno. No istotu nemala. Mala len nádej a vieru. A tie boli o to väčšie, že bol Štedrý večer, večer lásky a veľkého zázraku. Zuzana Burdová, 17. rokov So smútkom spolu s dcérou sadali k večeStará mama pamätníčka. ZUŠ Košice ri. Začali si myslieť, že ich syn a brat je mŕtvy, keď nedal o sebe vedieť. Zrazu ticho v izbe narušilo silné klopanie na dvere a do izby vošiel sused Urban. Priniesol mojej praprababke radostnú novinu. On jediný mal v dedine rádio, ktoré stále počúval. Chcel vedieť ako pokračuje vojna a kedy sa konečne skončí to utrpenie. Prišiel matke oznámiť, že jej syn Ján žije. On to počul v rádiu. Takto Ján spolu so svojimi kamarátmi poslali túto správu svojim blízkym. Pre matku to bola najšťastnejšia chvíľa v jej živote. Aj keď nevedela, kde sa jej syn nachádza, dozvedela sa, to najdôležitejšie. Žije. Ján žije! Jej pery začali šepkať slova modlitby. Ďakovala Láske, ktorá tento večer prišla na svet za život svojho syna a jeho kamarátov. O polnoci, keď zvon kostola volal ľudí na bohoslužby, praprababka spolu s dcérou kráčali k malému kostolíku na konci dediny. Nad nimi bola obloha posiata krásnymi hviezdami. A keď sa pozreli hore na tú nočnú oblohu aj tie hviezdy svietili jasnejšie.

Z denníka jedného „frajera“ 6. mája 2013 (ráno) Áno! Súhlasil som. Jednotka zo sloviny sa zíde. Hlavne však mne. Pravopis nie je mojou silnou stránkou, ale prednes, ten zvládnem „ľavou zadnou“. Taká maličkosť - jedna báseň! Do zajtra sa ju v pohode naučím. Ešte vyhrabať niekde bielu košeľu a môžem recitovať na oslavách. To bude haluz - ja, v bielej košeli, na ruskom cintoríne, pred starčekmi s medailami na hrudi... Dúfam, že sa nerozosmejem. Bolo by totiž po jednotke. A ten trapas! 6. mája 2013 (večer) Tá košeľa mi dala zabrať. Bola na spodku skrine... A báseň tiež. Tá nebola na spodku skrine, ale pán Koyš ma poriadne potrápil. No a ten „ruský cintorín“ je vlastne Cintorín sovietskych vojakov padlých v 2. svetovej vojne. Je ich tam vraj skoro šesťtisíc. Ty brďo, to je číslo! Keď si pomyslím, že je to polovica obyvateľov nášho mesta, zovrie sa mi žalúdok. Zaspávam nervózny. Len nemám trému...? 7. mája 2013 (ráno) Waw, dnes je ten veľký deň! O desiatej odchádzame zo školy, čo je super, lebo sa ulejem z vyučovania. Takéto oslavy by mohli byť každý týždeň, nie? Blížime sa k cintorínu. Prechádzam vedľa neho takmer denne, je blízko školy. Inokedy tichý a prázdny, teraz zaplnený neznámymi ľuďmi so smutnými tvárami a striebornými vlasmi. Z reproduktorov znie hlas, ktorý otvára oslavy a víta jej účastníkov. Úchytkom začujem, že je medzi nimi aj syn jedného z padlých vojakov. Volá sa Popov a pricestoval až z Moskvy. Očami blúdim po prítomných... pohľadom spočiniem na šedivom mužovi, ktorý drží biele ruže. Žeby ON? Moje úvahy preruší hlas pani učiteľky, ktorá ma posiela recitovať. Pomaly kráčam medzi hrobmi cestičkou, vysypanou drobnými bielymi kamienkami. Každý môj krok počuť, kamienky vrždia pod nohami, dostávam trému. Naozaj je tu pochovaných skoro šesťtisíc vojakov? Mužov, ktorí zomreli ďaleko od domova, tak ďaleko, že im nemôžu ich blízki zapáliť sviečku a uctiť si ich pamiatku tak, ako to robievame my? Skoro som sa potkol o myšlienky. Mikrofón bol nastavený, všetko bolo pripravené. Už som nemohol cúvnuť. Akýsi vzdialený hlas začal: MIER JE TAKÁ ZVLÁŠTNA SAMOZREJMOSŤ... MIER JE PRIRODZENOSŤ VZDUCHU PRE ČLOVEKA...

Romana Mižáková; ZŠ a MŠ Tovarné; 9. ročník

16



17

Ako sa dopraviť na Kalište?

V hrdle mám hrču, nespoznávam svoj hlas.

AU TO B U S Y

MIER PRE STARCOV, ČO CHLEBÍK DROBIA HOLUBOM, VYHRIEVAJÚ SI STARÉ LÁMKY V MIERI... Je to ťažšie, ako som si myslel. Je to OVEĽA ťažšie. Recitujem báseň o mieri ľuďom, ktorí poznajú jeho skutočnú hodnotu. MIER KAŽDÉMU, KTO OŇ ZÁPASÍ VIACEJ AKO O SEBA A O SVOJE VECI... Prehltnem horkú slinu a dokončím svoj prednes. MIER ŽENÁM, KTORÉ AJ MORIA VYPLAČÚ... ALE NADOVŠETKO VŠEĽUDSKÉ PÁSMO MIERU KAŽDÉMU! Potlesk na chvíľu prerušil moju trému. Vtedy som si uvedomil, že to bola pre mňa pocta a vôbec nešlo o jednotku zo slovenčiny či o to, že som sa ulial z vyučovania. Pocta, že som mohol v tejto chvíli týmto ľuďom recitovať. Pomaly odchádzam od mikrofónu. pohľad sa mi zastaví na hrobe s kytičkou bielych ruží. Stisneš mi srdce. V tej chvíli vo mne dozrie rozhodnutie. Napíšem o nich báseň, báseň o bielych ružiach... Dostali sme takú úlohu na hodine literatúry. A ja už viem, čo budem písať. Lebo vojna, to nie je len slovo z piatich písmen. Vojna nie je len učivo z dejepisu. Vojna pre niektorých ľudí znamenala oveľa viac pre pána Popova stratu otca. Biele ruže zostávajú v mojich očiach ako spomienka na toto poznanie. Pochopil som, že dobre vidíme iba srdcom. To ostatné je očiam neviditeľné. moje srdce na týchto oslavách konečne pochopilo, aký rozdiel je medzi slovami VOJNA a MIER. Som rád, že to už viem... 15. mája 2013 Je to neuveriteľné. Prešiel týždeň a kytička na hrobe akoby vôbec nevädla. Svieti na ňu slnko, prší, ale ona dôstojne pohládza kameň a vzdáva úctu padlému vojakovi, otcovi. Priťahuje zraky okoloidúcich ľudí, ktorí sa ponáhľajú do mesta za nákupmi a ani si neuvedomujú, aké majú šťastie, že žijú v mieri. Veď mier je taká zvláštna samozrejmosť... Zoltán Kalmár, ZŠ Štúrovo.

18


Autobusy budú označené „KALIŠTE 2013“ a číslom autobusu s tým, že účastníci budú prepravení späť autobusom, ktorým sa na podujatie doviezli Upozornenie pre dodávateľov a technické vozidlá, že v smere z Kališťa do Moštenice bude v čase od 07.30 h cesta pre všetky vozidlá uzavretá a od 15.15 h v smere Moštenica – Kalište Odporučenie pre záujemcov, aby využili v maximálnej miere autobusovú dopravu, nakoľko na Kališti sú obmedzené parkovacie miesta pre osobné motorové vozidlá

ODCHOD

PRÍCHOD

Banská Bystrica žel. stanica

Kalište

8.00 8.30 9.00

8.40 9.10 9.40

Kalište

Banská Bystrica

15.45 18.00

16.25 18.40

8. ROČNÍK STRETNUTIA GENERÁCIÍ NA KALIŠTI PODPORILI:

Bulletin k 8. ročníku Stretnutia generácií na Kališti Vydal: Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Banská Bystrica Zodpovedný redaktor: Ján Páleš Zostavili: Ján Rýs, Anna Ťureková, Matej Kán Fotografie: Archív Múzea SNP Grafická úprava: Ivan Kocák - Múzeum SNP Tlač: Tlačiareň DALI-BB, s.r.o. Banská Bystrica Náklad: 1 800 kusov jún 2013

(Venované p. Popovovi)

Biele ruže na hrobe. Spomienka bolí. Bol dieťa - otca nepoznal. Vraj ďaleko leží... Vojna mu vzala najväčší dar. Po rokoch osud zavial ho k nám. Stojí pri hrobe, slzy však vyschli. No krutosť vojny stále má v mysli. Biele ruže na hrobe. Spomienka bolí. Som už pri tebe. Otec môj drahý! Zoltán Kalmár

Vážení účastníci stretnutia generáci,

Recommend Documents