VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Vážení čitatelia, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky v Bratislave začína dnešným dňom v elektronickej podobe vydávať svoje „noviny“. V našom periodiku, ktoré bude vychádzať raz mesačne, sa Vám budeme snažiť priblížiť najaktuálnejšie informácie zo Slovinska, informácie o podujatiach organizovaných Veľvyslanectvom a rovnako Vám priblížime život Slovincov, ktorí už niekoľko rokov pôsobia v Slovenskej republike. Okrem toho sa Vám budeme snažiť priblížiť niektorú z turistických zaujímavostí Slovinska. Rozhodli sme sa, že naše noviny budeme vydávať v slovenskom jazyku, aby si na Slovensku našli čo najširší okruh čitateľov. Budeme radi, keď Vás noviny oslovia a ešte radšej, keď nám pošlete svoje pripomienky, podnety či tipy. S pozdravom,
Z OBSAHU V krátkosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Rozhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 I feel Slovenia – Ľubľana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Pozvánka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Svoje podnety, námety, otázky, ako aj žiadosti o posielanie Občasníka nám môžete kedykoľvek adresovať na uvedené kontakty: Tel: 02/ 57 26 77 11 Fax: 02/ 52 45 00 09 e-mail:
[email protected] Alebo na adresu: Veľvyslanectvo Slovinskej republiky Ventúrska 5 813 15 Bratislava
Stanislav Vidovič, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovinskej republiky v SR
FEBRUÁR NA VEĽVYSLANECTVE Aj tento rok sme si na Veľvyslanectve pripomenuli slovinský kultúrny sviatok, ktorý Slovinci každoročne slávia 8. februára. Práve 8. februára si Slovinci pripomínajú úmrtie najznámejšieho slovinského básnika Franceho Prešerna (1800 -1849), o.i. autora textu slovinskej hymny. Pri tejto príležitosti zorganizovalo Veľvyslanectvo Slovinskej republiky spolu s Lektorátom slovinského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, v utorok, 16. februára, literárny večer venovaný práve tomuto básnikovi. Keďže Slovinsko si tento rok pripomína 20. výročie svojej samostatnosti, aj tento večer sa niesol v znamení čísla dvadsať. Lektorka slovinského jazyka Saša Vojtechová Poklač účastníkom
priblížila život a tvorbu básnika práve v období, keď bol básnik vo veku okolo dvadsať rokov. Večer bol doplnený o ukážku jeho básní, ktoré prítomným predniesla Terézia Benejová. Na literárnom večeri sa zúčastnili študenti slovinského jazyka, ako aj slovinskí podnikatelia žijúci a pôsobiaci na Slovensku. Večer opätovne priniesol príležitosť na uvoľnené rozhovory a prehĺbenie kontaktu medzi slovenskou a slovinskou kultúrou. (foto: Aljaž Velički)
V marci Vás radi privítame na výstave obrazov slovinského maliara Staneho Kozjeka a na literárnom večeri s Goranom Vojnovićom. Viac informácií na strane 6.
Vydáva: Dostupné na:
Veľvyslanectvo Slovinskej republiky www.bratislava.embassy.si
VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
V KRÁTKOSTI KANDIDATÚRA SLOVINSKA DO BEZPEČNOSTNEJ RADY OSN: Slovinsko sa uchádza o post nestáleho člena bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2012 – 2013. Voľby sa budú konať v októbri 2011 v New Yorku. Viac informácií na internetovej stránke Veľvyslanectva na stránke Ministerstva zahraničných vecí Slovinska. STRETNUTIE VEĽVYSLANCA S PRIMÁTOROM: Veľvyslanec Slovinska mag Stanislav Vidovič sa 3. februára stretol v Primaciálnom paláci s primátorom Bratislavy pánom Milanom Ftáčnikom. Hlavnou témou stretnutia bola spolupráca medzi hlavnými mestami oboch krajín – Bratislavou a Ľubľanou. STRETNUTIE VEĽVYSLANCA SO ŠTÁTNYM TAJOMNÍKOM MINISTERSTVA OBRANY: Veľvyslanca Slovinska 9. februára prijal štátny tajomník Ministerstva obrany SR pán Róbert Ondrejcsák. Obaja potvrdili dobré vzťahy medzi Slovenskom a Slovinskom. Dohodli sa taktiež na spolupráci na pripravovanej výstave fotografií z Afganistanu, ktorá sa bude konať začiatkom júla na Veľvyslanectve Slovinska. 20. VÝROČIE SAMOSTATNOSTI: Slovinsko si tento rok pripomína 20. výročie samostatnosti. Pri tejto príležitosti sa počas celého roka budú konať rôzne podujatia a akcie. Jednou z nich je aj akcia Homecoming Slovenia 2011. Určená je nielen Slovincom a ich potomkom žijúcim vo svete, ale aj všetkým záujemcom o návštevu Slovinska. Slovinská agentúra pre cestovný ruch pripravila pri tejto príležitosti výhodné balíky ubytovania v celej krajine. Viac informácií na www.slovenia.info PROJEKT NAŠE PRÁVA: Jednou z kľúčových úloh slovinskej zahraničnej politiky je už niekoľko rokov posilňovanie úlohy detí, a to najmä v ich informovanosti o ich právach. Slovinsko od roku 2005 v rámci projektu Naše práve umožnilo vzdelávanie o právach detí už viac ako 135.000 deťom v rôznych krajinách. PREDSEDNÍCTVO V UNICEFE: 8. februára sa Slovinsko stalo predsedníckou krajinou Výkonnej rady Unicefu. Prioritou predsedníctva bude predovšetkým ochrana detí a vzdelávanie dievčat, šírenie osvety v oblasti ochrany práv dieťaťa a plnenie cieľov organizácie. V roku 2010 malo Slovinsko vo Výkonnej rade funkciu podpredsedu. RAST HDP: HDP v Slovinsku vlani reálne zrástol za 1,2%. V poslednom kvartáli 2010 dosiahol hospodársky rast v štvrťročnom porovnaní 0,6 %, v medziročnom 2,1%. NEZAMESTNANOSŤ: Podľa ILO a Eurostatu dosiahla v poslednom štvrťroku 2010 nezamestnanosť v Slovinsku 7,8 %.
2
ĽUBĽANA, SVETOVÉ HLAVNÉ MESTO KNIHY: V období od 23. apríla 2010 do 23. apríla 2011 je hlavné mesto Slovinska nositeľom titulu Svetové hlavné mesto knihy. V rámci tohto vychádza množstvo kníh, organizujú sa rôzne workshopy a výstavy. Pri tejto príležitosti vyhlásilo Ministerstvo školstva Slovinskej republiky školský rok 2010/2011 za šk. rok knihy. Jeho cieľom je predovšetkým usmerniť pozornosť školopovinných detí na knihu namiesto elektronických médií. Viac na www.ljubljanasvetovnaprestolnicaknjige.si POLICAJTI ZACHRÁNILI SLOVÁKA: Slovinskí policajti z Lendavy koncom januára zachránili život slovenskému vodičovi nákladného vozidla, ktorý na čerpacej stanici v obci Dolga Vas dostal epileptický záchvat. Vďaka pohotovosti a odbornosti policajtov sa podarilo muža zachrániť. VYNIKAJÚCA VÝHRA TINY MAZE: Slovinská lyžiarka Tina Maze zvíťazila 17. februára v obrovskom slalome na majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch Partenkirchene. Tina Maze tak pokračuje vo svojej úspešnej lyžiarskej kariére. TRIMO OPÄŤ VYHLASUJE SVOJU SÚŤAŽ: Úspešná slovinská spoločnosť Trimo opäť vyhlásila súťaž o najlepšiu vedeckú či záverečnú prácu. Súťaž je určená predovšetkým mladým vedcom a študentom všetkých stupňov vysokoškolského štúdia. Viac informácií sa nachádza aj na internetovej stránke Veľvyslanectva alebo na stránke spoločnosti. ÚSPEŠNÝ SLOVINSKÝ FILM: Slovinský film Gremo mi po svoje (Poďme svojou vlastnou cestou), v hlavnej úlohe s populárnym slovinským hercom Jurem Zrncom, zachytáva zážitky detí v detskom tábore v prostredí nádhernej alpskej prírody. Na konci februára ho v Slovinsku v kinách videlo už viac ako 200.000 divákov a stal sa tak najúspešnejším slovinským filmom. Návštevnosť vyššiu ako 200.000 zaznamenali v Slovinsku len filmy: Titanic, Avatar a Doba ľadová 3. CENTRUM SLOVINČINY AKO DRUHÝ/CUDZÍ JAZYK: Centrum slovinčiny, ktoré pôsobí v rámci Univerzity v Ľubľane pripravuje aj tento rok Letnú školu slovinského jazyka a Seminár slovinského jazyka. Bližšie informácie pre záujemcov sú uverejnené na stránke Centra: www.centerslo.net.
VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
ROZHOVOR Saša Vojtechová Poklač, lektorka slovinského jazyka na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pôsobí v Bratislave od jesene roku 2002. Na Slovensko prišla náhodou. Po ukončení štúdia slovinského jazyka na Filozofickej fakulte v Ľubľane sa rozhodla pre doktorandské štúdium. Stretnutie s profesorom Andrejom Rozmanom spôsobilo, že sa ako lektorka dostala do Bratislavy. Neuvažovali ste pred Vaším nástupom na lektorské miesto do Bratislavy o inom lektoráte? S odstupom času, považujete Vaše rozhodnutie odísť do Bratislavy za správne? Kde vidíte negatíva a pozitíva? Keď som v roku 2001 končila štúdium slovinského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Ľubľanskej univerzity, chcela som sa zapísať na postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov. Priamo o vyučovaní slovinčiny v zahraničí som neuvažovala, skôr ma zaujímala diplomacia. Našťastie sú obidve oblasti veľmi tesne prepojené, takže mám dnes ako lektorka slovinčiny možnosť spolupracovať so slovinskými diplomatmi na Slovensku. Musím priznať, že spolupráca je viac ako výborná, čo dokazujú aj projekty, ktoré sme v rámci lektorátu pripravili v spolupráci s veľvyslanectvom v Bratislave v posledných desiatich rokoch. Žiaľ, nemám presné číslo, koľko rôznych podujatí a projektov sa realizovalo, ale môžem konštatovať, že ich bolo viac ako šesťdesiat. Rozhodnutie, ktoré som prijala v roku 2001, keď som náhodne stretla na fakulte profesora Rozmana, s ktorým som uzavrela stávku, že sa stanem lektorkou slovinčiny v Bratislave, bolo určite správne. Svoje povolanie nepovažujem za prácu, ale ho chápem ako poslanie a svoje najväčšie hobby. Najväčšou odmenou pre mňa je to, keď prídu študenti na takú úroveň znalosti slovinského jazyka, že sa s nimi môžem plynulo rozprávať v slovinčine. Vtedy si poviem, že som sa rozhodla správne. Samozrejme že každé sťahovanie a najmä do zahraničia prináša aj isté negatíva, ale v týchto rokoch som sa naučila, že je najlepšie na to negatívne zabudnúť a to pozitívne si najmä v ťažkých chvíľach vyloviť z pamäti. A to je dobre. Popri výučbe jazyka spolupracujete aj na mnohých projektoch. V decembri vyšiel slovenský preklad Antológie súčasnej
3
slovinskej literatúry, v marci príde na Slovensko Goran Vojnović. Aké sú ďalšie plány? Kde vznikajú námety na podobné podujatia? Lektorovou primárnou úlohou je určite vyučovanie jazyka, v mojom prípade slovinčiny. Snažím sa, aby som študentom na jednej strane priblížila komunikačné modely a na strane druhej slovinskú gramatiku. Samozrejme, slovinský jazyk nie je len o gramatike a slovnej zásobe, ale je hlavne tým, čím my ako Slovinci sme. Preto lektorova úloha spočíva aj v tom, že študentom ako aj širšej verejnosti predstaví Slovinsko a všetko, čo je s ním spojené (od histórie, geografie, športu, hudby až po gastronómiu). Posledný projekt Antológie súčasnej slovinskej literatúry, na ktorom spolupracovali prekladateľky, ktoré sú mojimi (bývalými) študentkami, je projektom, ktorý vznikol v rámci aktivít Centa pre slovinčinu ako druhý/cudzí jazyk a programu Slovinčina na zahraničných univerzitách. S istotou môžem povedať, že to bol jeden z najnáročnejších projektov, na ktorom som participovala. Prekladateľky dokázali, že môžu prekladať súčasnú slovinskú prózu, poéziu, drámu ako aj texty literatúry pre deti a mládež. Preklady by však neuzreli svetlo sveta nebyť slovinského veľvyslanca Stanislava Vidoviča, ktorý od samého začiatku intenzívne podporuje lektorát a jeho činnosti. Veľká vďaka patrí tiež riaditeľovi spoločnosti Krka Marjanovi Vrbnjakovi, ktorý finančne podporil vydanie antológie. V poslednom období spolupracujeme so študentským vydavateľstvom Beletrina, ktoré umožnilo decembrové hosťovanie slovinskej poetky Lucije Stupica, momentálne intenzívne spolupracujeme na príprave hosťovania slovinského spisovateľa, režiséra a scenáristu, nositeľa množstva literárnych a filmových ocenení, Gorana Vojnovića. Tento rok už po šiesty krát organizujeme štvordňovú odbornú exkurziu do Slovinska pre študentov, ktorí navštevujú lektorát slovinčiny, ale aj pre takých, ktorí počuli o Slovinsku pozitívne informácie a radi by ho navštívili. Viacerých to potom motivuje aj k bližšiemu záujmu o slovinčinu. Vzhľadom na veľký úspech a potrebu sa pripravuje druhé vydanie
VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Slovensko-slovinskej konverzačnej príručky, ktorá bude inovovaná a obohatená o slovinsko-slovenský slovník. K tomu bude ako novinka vydaný pracovný zošit s cvičeniami viazanými na kapitoly v príručke. Dnes funguje na Slovensku iba bratislavský Lektorát slovinského jazyka. Dlho sa šepká o samostatnom študijnom programe slovinčiny, ktorý by umožnil aj slovenským záujemcom študovať slovinčinu rovnako, ako je tomu napr. v susednom Česku v Prahe a v Brne. Je táto možnosť v blízkej budúcnosti reálna? Keď som prišla na Slovensko, mali študenti možnosť učiť sa slovinčinu len dva semestre. Dnes môžu slovinčinu ako výberový jazyk študovať až šesť semestrov. Z počtu okolo dvadsiatich študentov, ktorých som učila na začiatku svojho pôsobenia, ich počet stúpol na približne šesťdesiatku. Znamená to, že záujem tu je a pretrváva. Na jeseň budúceho akademického roka sa otvára nový bakalársky študijný program stredoeurópske štúdiá, v rámci ktorého dostane slovinčina väčší priestor. Okrem toho je v procese prípravy spoločný magisterský študijný program štyroch európskych univerzít (Univerzita Komenského, Univerzita v Ľubľane, Jagellonska univerzita v Krakove a Univerzita Karlova v Prahe) orientovaný taktiež na stredoeurópske štúdiá, kde bude mať slovinčina, slovinská kultúra a reálie širšie zastúpenie. Vytvoriť samostatný študijný program slovinčiny nie je dnes jednoduché, ide o zložitý proces, ktorý je spojený s podmienkami akreditácie a s potrebou adekvátneho personálneho zabezpečenia. Verím, že v blízkej budúcnosti sa aj toto podarí. Na Slovensku ste sa usadili, vydali, máte syna. Ak by ste mali možnosť, čo by ste si na Slovensko preniesli zo Slovinska? Čo Vám na Slovensku chýba? Na Slovensku som si založila rodinu. Manžel takisto pracuje na Filozofickej fakulte a od samého začiatku podporuje moje aktivity a projekty a na nich spolupracuje. V roku
4
2008 sa nám narodil syn Max, ktorého sme od samého začiatku vychovávali bilingválne, vidíme, že s úspechom, dnes hovorí plynulo obidvoma jazykmi. Zaujímavé je, že už začína opravovať moju slovenčinu a uvedomuje si aj rozdiely medzi oboma jazykmi, čo je dobrým materiálom aj na výskum, lebo príkladov na slovinskoslovenský bilingvizmus nie je až tak veľa. Samozrejme, Slovinsko je mojou domovinou, budem s ním vždy citovo spätá. Žijú tam moji rodičia, takže ak by som mala odpovedať na otázku, čo by som si odtiaľ preniesla na Slovensko, tak v prvom rade ich. Našťastie sú Slovensko a Slovinsko dosť blízko, takže sa môžeme často navštevovať a veci ktoré mi chýbajú, si môžem vychutnať priamo v Slovinsku. Foto: Aljaž Velički, archív SVM
Na fotografiách: 1.výber z kníh vydaných v spolupráci s Veľvyslanectvom 2.literárny večer s slovinským prekladateľom a spisovateľom Klemenom Piskom 3.prezentácia slovenského prekladu Antológia súčasnej slovinskej literatúry a stretnutie so slovinskou poetkou Lucijou Stupica 4.s manželom, docentom slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK Miloslavom Vojtechom v slovinskom meste Piran v rámci exkurzie pre slovenských študentov 5.so synom Maxom Výber z kníh publikovaných v spolupráci s Veľvyslanectvom (editorka: Saša Poklač) Lainšček, F.: Myšlienôčky. Desať rozprávok. Vydavateľstvo UK, 2006 Frančič, F.: Angelo, Nepovedz lune, že som sama. Vydavateľstvo UK, 2008 Frančič, F.: Istrijské rozprávky a malé rozprávky. Vydavateľstvo UK, 2008 Pisk, K.: Pustovník a vlk. Vydavateľstvo UK, 2009 Poklač, S. – Vojtech, M.: Slovensko-slovinská konverzačná príručka. Vydavateľstvo UK, 2008 Kol: Antológia súčasnej slovinskej literatúry. Vydavateľstvo UK, 2010
VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
ZA KRÁSAMI SLOVINSKA Ľubľana Hlavné mesto Slovinska sa so svojimi približne 275 000 obyvateľmi sa zaraďuje medzi menšie európske metropoly. Napriek tomu v ničom za nimi nezaostáva. Ponúka množstvo historických pamiatok, zelene, športového vyžitia či zábavy. Podľa legendy dal základy mestu grécky junák Iáson a jeho pomocníci Argonauti, s ktorými sa na územie dnešnej Ľubľany dostal v rámci dobrodružnej cesty za zlatým rúnom. Pri rieky Ľubľanica sa im postavil do cesty drak, ktorého po dlhom boji Iáson porazil. Práve drak je aj v súčasnosti jedným zo symbolov Ľubľany, nájdeme ho aj v mestskom erbe. Dnešná Ľubľana sa rozprestiera pod jednou z miestnych dominánt – pod Ľubľanským hradom. Za svoj súčasný vzhľad vďačí najmä talianskemu baroku, čiastočne secesii, ktorá nastúpila najmä po roku 1895, kedy Ľubľanu postihlo zemetrasenie. Veľké množstvo stavieb bolo zrenovovaných prípadne postavených najznámejším slovinským architektom Jožem Plečnikom, ktorý mal výrazný prínos aj pri obnove pražských Hradčian. Pri návšteve Ľubľany nevynechajte historické centrum. Na Prešernovom námestí môžete vidieť sochu najznámejšieho slovinského básnika, autora textu slovinskej hymny Franceho Prešerna v nadživotnej veľkosti. Toto námestie môže slúžiť aj ako východiskový bod pre spoznávanie historického centra. To ponúka Plečnikove pamiatky – unikátne Trojmostie (Tromostovje), tržnicu, Národnú univerzitnú knižnicu (NUK), kultúrne centrum Križanke. Jeho stopy však nájdeme aj v iných častiach mesta – je autorom majestátneho cintorína Žale, kostola sv. Františka z Assisi (cerkev. Sv. Frančiška) v mestskej časti Šiška, spolupracoval taktiež na parku Tivoli a mnohých iných pamiatkach. Medzi najvýraznejšie pamiatky v centre mesta určite patrí aj miestna radnica. Pred ňou sa nachádza Robbova fontána (Robbov vodnjak), ktorá symbolizuje tri slovinské rieky Sáva, Krka a Ľubľanica. V centre mesta sa
5
nachádza aj Dračí most (Zmajski most), na ktorom sa nachádza symbol mesta – drak. Ak uprednostňujete prírodu pred históriou, v Ľubľane si prídete na svoje. Prírodnú oázu v centre mesta zastupuje park Tivoli. Kúsok nad parkom sa týči vrch Rožnik. Na vrchu Golovec sa nachádza observatórium, na Šmarnej gore zas kostol. Samozrejmosťou je aj botanická a zoologická záhrada. V okrajovej časti Ľubľany, v areáli vodných športov Tacen sa každoročne konajú majstrovstvá sveta vo vodnom slalome, kde pravidelne bodujú aj slovenskí športovci. V najväčšom nákupnom centre BTC sa dokonca nachádza aj aquapark s celoročnou prevádzkou. Ľubľana je zároveň kultúrnym centrom Slovinska. Návštevníci môžu navštíviť nespočetné množstvo galérií, divadiel, kín či múzeí. Ľubľanským fenoménom je centrum Metelkova, ktorá združuje najmä rôzne subkultúry. Pravidelne sa tu organizujú workshopy, podujatia či koncerty alternatívnych skupín. Hlavné mesto Slovinska nesie taktiež titul kongresové centrum. Konajú sa v ňom rôzne semináre, stretnutia či už v rámci krajín OECD alebo EÚ. Veľtrhy sú organizované na výstavisku Gospodarsko razstavišče neďaleko centra mesta. Mesto ponúka širokú škálu ubytovania - od útulných hostelov až po luxusné päťhviezdičkové hotely. Rovnako pestrá je aj gastronomická ponuka. Od reštaurácií s medzinárodnou kuchyňou až po reštaurácie ponúkajúce typické slovinské špeciality. Ľubľanu, hlavné mesto Slovinska sa určite oplatí vidieť. Za jej krásami ani netreba cestovať ďaleko. Z Bratislavy sú to necelé štyri hodiny jazdy autom, prípadne necelá hodina leteckým spojením Viedeň – Ľubľana.
Viac info: www.slovenia.info, Veľvyslanectve.
www.ljubljana.si prípadne na
VEĽVYSLANECTVA SLOVINSKEJ REPUBLIKY V BRATISLAVE MAREC 2011
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
POZVÁNKA NA MARCOVÉ PODUJATIA Výstava obrazov Staneho Kozjeka Do polovice marca si môžete v priestoroch Veľvyslanectva na Ventúrskej 5 v Bratislave pozrieť výstavu slovinského maliara Staneho Kozjeka. Výstava olejomalieb je prístupná počas pracovných dní v čase od 9.00-16.00. Výstava potrvá približne do polovice marca. Vstup voľný. O autorovi Slovinský umelec Stane Kozjek sa po samostatnej výstave v Pezinku na jeseň minulého roku predstavuje slovenským milovníkom umenia už druhýkrát. Autor, narodený v roku 1947 v Bohinjskej Bistrici v Slovinsku, prezentuje svoje olejomaľby, no v jeho zbierke nájdeme aj maľby na iné materiály, ako sú drevo, hodváb, sklo či keramika. Stane Kozjek je maliar – samouk, no jeho diela zaujali mnohých – jeho obrazy nájdeme v súkromných zbierkach v Chorvátsku, Nemecku, Rakúsku, Anglicku a Rusku. Autor je členom maliarskeho spolku Dolik v Jeseniciach a maliarskej sekcie Vir (Prameň) v Radovljici. Časť jeho malieb sa nachádza aj v galérii v Bohinjskej Bistrici. Viac o autorovi: www.stane-kozjek.com
Literárny večer s Goranom Vojnovićom V pondelok, 21. marca o 18.00 privítame na Veľvyslanectve azda najznámejšieho súčasného slovinského spisovateľa Gorana Vojnovića. Na literárnom večeri sa účastníci dozvedia viac o jeho tvorbe, a to nielen literárnej ale aj filmovej. Samozrejmosťou bude priblíženie knihy, ktorá Vojnovićovi priniesla v Slovinsku popularitu Čefurji, raus! Vstup na literárny večer je voľný, srdečne Vás všetkých pozývame. O autorovi Goran Vojnović (1980, Ľubľana) absolvent Divadelnej, rozhlasovej, filmovej a televíznej fakulty (AGRFT) Univerzity v Ľubľane. Bývalý basketbalista. Zaoberá sa filmovou a televíznou réžiou, režíroval viacero krátkych filmov: Fužine zakon, Sezona 90/91, Moj sin, seksualni maniak. Za film Sretan put Nedine , ktorý napísal spolu s Markom Šantićom získal cenu Srdce Sarajeva a rovnako cenu za najlepší scenár na festivale vo Viedni. V roku 2010 sa v slovinských kinách premietal jeho celovečerný film Piran – Pirano, ktorý na 13. Festivale slovinského filmu získal ocenenie za najlepší scenár, najlepší strih a najlepšiu ženskú rolu. Ako filmový publicista spolupracoval s takmer všetkými časopismi zaoberajúcimi sa filmom, rovnako spolupracuje s denníkom Dnevnik a týždenníkom Žurnal. V roku 2008 vyšla jeho literárna prvotina Čefurji, raus! Za ktorú v roku 2009 získal prestížnu Prešernovho fondu a cenu Kresnik denníka Delo. Dej románu sa odohráva v ľubľanskej časti Fužine a približuje tematiku tzv „čefurov“, čiže prisťahovalcov z krajín bývalej Juhoslávie. Na motívy románu vznikla v réžii Mareho Bulca aj úspešná divadelná hra. Goran Vojnović v rozhovore pre siol.net, 8.10. 2010: Režisér, scenárista, publicista, spisovateľ, basketbalista, Ľubľančan? „To všetko ma opisuje, avšak žiadne označenie ma neopíše v celku. Nemám potrebu, aby som vymedzoval sám seba. Robím rôzne veci, žijem v Ľubľane, trénoval som basketbal, to sú fakty. Od tohto neutekám. Pokúšam sa byť človek, ktorého by nič z toho príliš ne poznamenalo.“ Foto: www.emka.si
6
