V TOMTO ÈÍSLE SI PREÈÍTATE:

www.rajec.sk

OKTÓBER / 2010

ZMLUVA MEDZI MESTAMI KRNOV A RAJEC PODPÍSANÁ Viac na strane 11

V TOMTO ÈÍSLE SI PREÈÍTATE: Aktuálne informácie z mesta a MsÚ a b Pozvánky na kultúrne akcie ab Školy v Rajci a b Nová dominanta námestia ab Podajme pomocnú ruku a b ZUŠ a MŠ Mudrochova ul. v novom a b Úspechy športovcov ab Spoloèenská rubrika a b

RAJÈAN 10/2010

AKTUALITY Z MESTA Na otázky odpovedá Ing. Ján Rybárik, primátor mesta Hlavná kontrolórka mesta Ing. Bibiana Sekáèová na MZ zo dòa 22. 6. 2010 dostala úlohu vykona kontrolu ceny paliva spoloènosti Bineko, s.r.o. a porovna ju s tržnými cenami na trhu, èi už je to palivo ako štiepka alebo palivo ako piliny. Mesto ako spoluvlastník má právo vykona kontrolu ceny a keïže Bineko garantovalo zníženie ceny po vykonaní rekonštrukcie kotolne na Sídlisku Sever. Ako dopadla kontrola? Spoloènos Bineko je ve¾mi skúpa na podávanie informácií o cene tepla. Pretože sa uskutoènila rekonštrukcia a mesto je jedným z majoritných spoluvlastníkov tejto organizácie (má 30 % podiel) nemôže hovori do ceny tepla, ale do toho, akým spôsobom a aké palivo sa bude nakupova. S rekonštrukciou sme súhlasili za podmienky, že po rekonštrukcii cena tepla pôjde smerom dole minimálne o 10 %. Inicioval som kontrolu vo firme Bineko, ktorej úlohou malo by zistenie ceny paliva, aby sme zistili, èi fa Bineko dodržiava prís¾uby, ktoré dala pred rekonštrukciou. Kontrolu vykonávali hlavná kontrolórka mesta, vedúca finanèného oddelenia a ja a boli nám predložené všetky faktúry za dodávky tepla. Z kontroly vyplynulo, že fa Bineko nakupuje všetko palivo od spoloènosti Aldytes, èo odôvodòuje tým, že je jediná na trhu, ktorá im vie zabezpeèi dostatoèné množstvo paliva v požadovanej kvalite. Cena paliva oproti minulému roku sa znížila o 20 %. Cena paliva naozaj išla dole, a tak klesla aj cena tepla – neklesla však o 10 %, ako nám bolo pris¾úbené. Všetko záleží ešte od toho, ko¾ko tepla sa vyrobí, ak sa vyrobí viac tepla ako v minulom roku je možné, že cena tepla bude ešte nižšia. Palivo je len jedna èas z výpoètu ceny tepla. Cena tepla sa skladá z fixnej zložky a variabilnej zložky, ktoré urèuje Úrad pre reguláciu sieových odvetví na základe podkladov predložených Binekom. Chcel by som poveda, že Mestu záleží na cene tepla, a preto h¾adáme konkurenèného dodávate¾a, ktorý by vedel zabezpeèi palivo do kotolne. Vznikne zdravá konkurencia, cenu paliva èo najviac znížime a tak sa cena paliva premietne do koneènej ceny tepla. (poznámka redakcie: Stanovisko firmy Bineko k uskutoènenej rekonštrukcii a k úprave ceny tepla sa nám už viac ako pol roka nedarí získa.) Na základe novely zákona bol na poslednom riadnom MZ schválený nový rokovací poriadok MZ. Rokovací poriadok nadväzuje na novelu

zákona o obecnom zriadení. V rokovacom poriadku je množstvo zmien týkajúcich sa primátora, zvolávania MZ. Ak nezvolá mestské zastupite¾stvo primátor, je oprávnený Foto: archív MsKS ho zvola zástupca primátora a ak ho nezvolá ani on, je na to oprávnený niektorý èlen MZ. Zmena je aj v tom, že už nie je povinné zvoláva MZ raz za dva mesiace, ale iba raz za tri. Zmeny sa dotkli aj toho, kedy zaniká mandát poslanca, pri všeobecne záväzných nariadeniach mesta, pri interpeláciách poslancov a najväèšie zmeny boli v ustanovujúcom zasadnutí. Už viete aké èistiace stroje zakúpi mesto v rámci projektu Èisté mesto? V minulom èísle sme spomínali, že mesto bolo úspešné v rámci operaèného programu životného prostredia s projektom Èisté mesto. V priebehu decembrajanuára nám budú dodané dve vozidlá v hodnote 500 tisíc eur. Mercedes-Benz Unimog 400 je viacúèelové zariadenie. Zatia¾ bude ma len nádrž na vodu s objemom 4 m3 a pripojenú hadicu na èistenie vysokotlakovou vodou. Okrem èistenia ciest dokáže èisti aj kanalizaèné rúry a èistenie pomocou ruènej pištole. Na toto zariadenie sa dajú postupne dokupova rôzne nadstavby napr. radlica na odhàòanie snehu, môže slúži na posýpanie, dá sa dokúpi koncovka na kosenie trávy a množstvo iných. Mesto bude vlastni univerzálny stroj na všetko.

Ïalší voz, ktorý nám bol schválený, je ve¾ký zametaè Faun Viajet 6 R/H. Bude slúži na zametanie ulíc a je vybavený odsávaním, takže bude slúži aj na vysávanie lístia a zber vo¾ne ležiacich neèistôt.

BUSTA RODÁKOVI V rámci rekonštrukcie námestia sa bude osádza aj busta významnému rajeckému rodákovi JUDr. Ferdinandovi Ïurèanskému. Preèo sa MZ rozhodlo práve pre neho? Jednou z podmienok celého projektu rekonštrukcie námestia bolo aj umelecké dielo, ktorým si pripomenieme èloveka, ktorý v dejinách mesta alebo Slovenska nieèo znamenal. MZ rozhodlo o osobe JUDr. Ïurèanského, významného rajeckého rodáka, ktorému bude vytvorená busta. Aj keï je pravda, že Ïurèanský pôsobil v rozporuplných vojnových rokoch, vïaka

Mercedes-Benz Unimog 400

svojmu prístupu bol fašistickému Nemecku znepriatelenou osobou a bol naòho vydaný zatykaè a vôbec nie je pravda, že „mal prsty“ v deportácií židov. Jeho osoba a èiny ani po revolúcií neboli uznané, aj napriek medzinárodnej konferencii, ktorá sa uskutoènila pri príležitosti jeho nedožitých 90.narodenín. (poznámka redakcie: Viac o jeho živote a diele sa dozviete na strane 6).

Faun Viajet 6 R/H

Foto: MsÚ Za rozhovor ïakuje Šzá

RAJÈAN 10/2010

„ZUŠKA“ V NOVOM ŠATE Najskôr pár nadšencov pre hudbu pred 50-timi rokmi založilo v Rajci hudobnú školu. My sme po polstoroèí ich hrdí pokraèovatelia. Zaèínali ve¾mi skromne a my pokraèujeme ve¾mi komfortne vo vynovených, zrekonštruovaných priestoroch kultúrneho domu. Vïaka pochopeniu a úsiliu primátora mesta Rajec Ing. Jána Rybárika, celého mestského zastupite¾stva a pracovníkov mestského úradu od septembra žiaci z Rajca a Rajeckej doliny môžu rozvíja svoje umelecké nadanie vo všetkých odboroch: hudobnom, výtvarnom, taneènom a literárno-dramatickom. Takúto nádhernú novotou voòajúcu umeleckú školu len tak ¾ahko nenájdete v celom Žilinskom kraji. Na celý projekt sa podarilo zabezpeèi a spoji finanèné prostriedky mesta Rajec a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Kompletne sa zateplila celá budova, vymenili sa okná, zrekonštruovala sa strecha a celé podkrovie. V podkroví sme získali viac

ako 10 nových tried. Už sa nemusí žiaden uèite¾ strieda s iným kolegom, èaka na vo¾nú triedu, prispôsobova rozvrh potrebám školy a tým obmedzova študijný èas žiakov. Vybudovali sme tiež dve špeciálne uèebne hudobnej náuky, z toho jednu multimediálnu. Violonèelový súbor Rados celé roky èakal na vhodné priestory na svoju èinnos. Od septembra má svoju sálu aj so špeciálnymi skrinkami na violonèelá. Divadelný súbor Kukuèka má svoje vlastné javisko v multimediálnej sále, v ktorej sa nachádza pódium pre divadelné vystúpenia a komorné koncerty. Pre výtvarný odbor vznikli dva krásne ateliéry. Pre hendikepovaných žiakov máme nový schodolez, tak nie je problém zdola aj najvyššie poschodie. Ve¾mi nám chýbalo kvalitné koncertné krídlo. Aj to sme získali vïaka Regionálnemu operaènému programu a

RAJEC PODPORUJE VZDELÁVANIE I UMENIE O tom, že školský rok zaèal, presvedèili zvonením nielen rajecké školy, ale aj èinnos mestského kultúrneho strediska, ktoré pripravilo podujatia pre drobcov i školákov hneï od zaèiatku septembra.

Študenti Gymnázia na Javorovej ul. a Gymnázia A. Škrábika navštívili vzdelávacie podujatie zorganizované spoloène s Lesoochranárskym zoskupením VLK. Súèasou podujatia je výstava fotografií Divoèina zachráni svet, ktorá predstavuje obraz prírody v jej najrôznejších podobách. Druhým krokom celého podujatia bolo premietanie filmu Strážca divoèiny vo ve¾kej zasadaèke mestského úradu. Po òom na-

sledovala diskusia s lesníkom a terénnym ekológom Ing. Erikom Balážom, ktorý sa venuje problematike ochrany prírody – lesa, lesníctva, medveïov a vlkov a zároveò je náèelníkom Lesoochranárskeho zoskupen i a V L K TAT RY. Podujatie navštívilo celkom 200 detí spoloène s pedagógmi, výstavu fotografií si môžu záujemcovia pozrie v mestskom múzeu do konca októbra. Ïalším podujatím, ktoré je urèené aj pre menšie deti, je putovná výstava fotografií autorov Miroslava Štalmacha a Anny Metlickej Èaro rozprávky v dreve zakliate, ktorá je nainštalovaná v priestoroch mestského kultúrne strediska. Výstavu navštívili okrem školákov aj škôlkari, ktorých zaujali rozprávkové postavièky zo známych detských seriálov. Priestory renesanènej radnice na námestí zdobí výstava drôtených výrobkov Secesné sentencie v tvorbe Ladislava Fapšu. Soòa Vanovèanová Foto: E. Pekná

môžeme tak hrdo privíta súažiacich na našej Medzinárodnej interpretaènej súaži v slovenskej tvorbe Rajecká hudobná jar. Máme pred sebou novú etapu práce, ve¾a nových žiakov, nové priestory, nové za-

2x foto: Šzá

riadenie a aj nové nápady. Veríme, že naïalej zostanete našimi priaznivcami a budete navštevova s väèšou radosou a ob¾úbenosou naše koncerty a podujatia. PaedDr. Marián Remenius, riadite¾ ZUŠ Rajec

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC V SPOLUPRÁCI S OBÈIANSKÝM ZDRUŽENÍM DIAKONIE BROUMOV

PODAJME POMOCNÚ RUKU DOBROÈINNÁ ZBIERKA

pondelok

streda

25. až 27. 10. 2010 8.00 - 16.00 hod. 8.00 Mestské kultúrne stredisko Rajec letné a zimné obleèenie (dámske, pánske, detské)

nepoškodená obuv všetkých druhov deky, uteráky, utierky, záclony, poste¾ná bielizeò (plachty, oblieèky) nepoškodené hraèky nepoškodené potreby do domácnosti (hrnce, poháre...) látky minimálne 1 m2 (nie odrezky a zbytky)

RAJÈAN 10/2010

Školská brána Materskej školy na ul. Obrancov mieru sa v druhý septembrový deò otvorila pre 81 zapísaných detí vo veku od 3 do 6 rokov.

CHVOSTÍKY ŠARKANOV ŠVIHALI POVETRÍM

Tridsajeden detí šliapalo svoju „prvú škôlkarskú cestièku“ s pevným stiskom maminej dlane. Zvyknú si na nové prostredie a zvládnu doèasné odlúèenie od rodièov prežívajú deti s väèšími aj menšími problémami. V našom záujme je, aby proces adaptácie bol pre deti èo najmenej stresujúci. Zále-

ží nám na tom, aby si èo najskôr zvykli na nové uèite¾ky aj ostatných zamestnancov a zaèali im dôverova.

Podnet pre vzájomné spoznávanie detí, rodièov a uèiteliek sme ponúkli už v septembri na akcii „púšanie šarkanov“. Predpoveï babieho leta nás vyzvala splni naše úmysly. A tak 22. septembra popoludní rodièia so svojimi demi a tri uèite¾ky venovali èas radostným zážitkom pri púšaní šarkanov a veterníèkov na neïalekom kopci. Snaha rodièov dosta drakov do vzduchu premohla aj nepriazeò poveternostných podmienok. Deti nakoniec predsa len videli krásu lietajúcich šarkanov, ktorých dlhé pestrofarebné chvosty len tak švihali povetrím. Rados a spontánnu zábavu našli deti aj v pripravených súažiach v hrách s fareb-

ným padákom a pri behu pomedzi prekážky. Za svoje úsilie boli odmenené pamätnou medailou a sladkosami. A èo bolo odmenou rodièov? Veríme, že zážitky spájajúce sa s radosou, oddychom a zábavou. Ve¾mi by sme si priali, aby to boli aj zážitky z poci-

tov spolupatriènosti. To by bola najkrajšia odmena pre uèite¾ky, ktoré sa na priebehu akcie starostlivo pripravovali. Tešíme sa na ïalšie vydarené stretnutia s rodièmi a demi v našej materskej škole poèas celého školského roka. Jana Demeterová, riadite¾ka MŠ

mov a zelene, záhradnému altánku, ale aj prostredníctvom rôzneho spotrebného materiálu. Pri dokonèovacích prácach a slávnostnom odovzdaní okolia do užívania asistovali aj vybraní študenti z partnerskej školy projektu Metro Education, Strednej odbornej školy podnikania v Žiline. Úlohou projektu je aj prostredníctvom praktickej dobrovo¾níckej skúsenosti prispie ku vzdelávaniu študentov v sociálnej oblasti, ktoré je základom budúceho vnímania spoloèenskej zodpovednosti. Podobné aktivity však pre Metro CC nie sú novinkou. „V rámci programu Metro Education spája naša spoloènos vzdelávanie mládeže s podporou tretieho sektora už nieko¾ko rokov. Našim cie¾om je prispie k budovaniu sociálnej zodpovednosti aj prostredníctvom aktivít, pri ktorých pomáhajú žiaci pripravujúci sa na budúce povolanie v našich predajných jednotkách“, hovorí na margo sociálnych projektov Romana Nýdrle, Head of Corporate Comunications, Metro Cash&Carry. Slávnostného otvorenia prístreška sa zúèastnili aj predstavitelia Mesta Rajec a Mestského kultúrneho strediska Rajec.

ŠTUDENTI POMÁHALI ŽENÁM V NÚDZI Žiaci žilinskej Strednej odbornej školy podnikania pod záštitou vzdelávacieho programu Metro Education prispeli 14. septembra k zve¾aïovaniu okolia Domova Gianny Beretty Molovej v Rajci. Spoloènos Metro Cash&Carry chce aj týmto spôsobom pomôc obyvate¾om Domova sociálnych služieb a zároveò praktickou skúsenosou motivova študentov k zvýšenému vnímaniu spoloèenskej zodpovednosti. Domov Gianny B. Molla prevádzkuje od roku 1998 nezisková organizácia Áno pre život. Útoèisko v òom nachádzajú predovšetkým tehotné ženy v núdzi a matky s demi, ktoré sa stali obeami domáceho násilia. Metro CC sa rozhodlo pomôc vybudova dôstojné a príjemné prostredie, ktoré klienti domova potrebujú pri zotavení sa a opätovnom „štarte“ do života mimo domu sociálnych služieb a to nielen prostredníctvom finanènej podpory na výsadbu stro-

Eva Šoucová, Media&Communication Colsunting, spol. s r.o. Foto: autor

RAJÈAN 10/2010

Neziskový sektor má svoje jedineèné špecifikum, ktoré nemajú iné sektory - je ním dobrovo¾níctvo Dobrovo¾níci sú nenahradite¾ní ¾udia pri najrôznejších druhoch aktivít a èinností v obèianskych aktivitách. Kto je dobrovo¾ník? Je to èlovek – mladý, starší, muž èi žena – ktorý sa rozhodol pomôc, ochotne darova kúsok svojho èasu, energie, schopnosti a vedomostí niekam, kde chýbajú. Pomáha bez nároku na finanèné ohodnotenie, ale získava ve¾a – odborné aj životné skúsenosti, dobrý pocit, nové kamarátstva, možnos na sebarealizáciu, rados ¾udí, ktorým pomohol.

ÈLOVEK, KTORÝ DARUJE KÚSOK SEBA Aj v tomto roku si 10. septembra pripomenieme Deò dobrovo¾níctva, pri príležitosti ktorého sa konajú rozlièné aktivity v mnohých organizáciách na celom Slovensku. Aj nezisková organizácia Áno pre život má svoje dlhoroèné bohaté skúsenosti so spoluprácou s dobrovo¾níkmi. Sú ve¾mi potrební pri rôznych našich èinnostiach s demi, ktoré doèasne bývajú v Domove Gianny B. Mollovej. Realizujú tvorivé dielne, organizujú športové a kultúrne aktivity, dokonca pomáhajú s prípravou na vyuèovanie, èi douèujú cudzie jazyky. V rámci projektu realizovaného vïaka podpore z Fondu Hodina deom, ktorý zriadila a spravuje Nadácia pre deti Slovenska, chceme v septembri a októbri oslovova ¾udí ochotných pomôc. Formou rozhovorov, prednášok, seminárov, besied a diskusií chceme prezentova svoju èinnos a vyzva ochotných mladých ¾udí, aby pri-

dali ruku k dielu. Cie¾om je podpori ¾udí k službe, pomoci a eliminova egocentrizmus. Touto cestou chceme však požiada, vyzva a podpori aj ¾udí nad 30 dokov, aby sa stali dobrovo¾níkmi. Na Slovensku je silne zaužívané, že dobrovo¾ník je iba mladý èlovek – študent. V zahranièí to tak nie je, tam sú dobrovo¾níci ¾udia v každom veku. Starší ¾udia, ktorí majú už dospelé deti, ženy na materskej dovolenke, muži a ženy, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce alebo zdravotne postihnutí... – ¾udia, ktorí ve¾a vedia a chcú svoje vedomosti ešte niekomu odovzda – darova. Ak máte chu, dobrú vô¾u a trpezlivos, ozvite sa nám. By dobrovo¾níkom je èes.

TÍM - TO SOM JA A MOJI RODIČIA

hodnotu svojich blízkych. Poèas pobytu sa staršie deti v spolupráci s dobrovo¾níkmi aktívne zapájali do organizácie jednotlivých aktivít. Úèastníci prežili spoloène nieko¾ko nezabudnute¾ných dní. Na záver, pri poslednom veèernom ohni sa každý dozvedel o sebe nieèo pozitívne od ostatných. Hoci nám poèasie neprialo po všetky dni, predsa si každý odniesol rados zo spoloèného stretnutia a pocit, že je pre niekoho ve¾mi dôležitý. Tento program sa mohol uskutoèni vïaka podpore z Fondu Hodina deom, ktorý

Pod týmto názvom pripravila nezisková organizácia Áno pre život víkendový pobyt pre deti a ich matky z rodín ohrozených sociálnym vylúèením. V polovici augusta mohli preži pekné prázdninové dni v horskom prostredí Varín klienti zariadenia sociálnych služieb, ktoré prevádzkuje NO Áno pre život. Medzi seba prizvali aj deti z rodín z rajeckého regiónu, ktorým sa v organizáciách dlhodobo venujú v ich prirodzenom prostredí rodiny. Zážitkový program bol zameraný na upevòovanie vzahov medzi matkami a demi. Cie¾om bolo preži spoloène nieko¾ko dní naplnených hrami a súažením s úèelom vzájomného zblíženia a porozumenia medzi demi a ich matkami. Odborníci sa cez rôzne hry a aktivity snažili tiež privies deti k tomu, aby si uvedomili vlastnú hodnotu a dokázali oceni

Terézia Podolanová, koordinátorka projektu Áno pre život n.o. 0911 534 895 [email protected]

Ondrej Mikuš

KU PAMIATKE ZOSNULÝCH Tam, kde tichos sa zhovára s veènosou, tam, kde šum vetra konèí svoju pieseò, tam, prichádzam s nežnosou a pokorou, tam, pociujem ve¾kú tieseò. Keï nám hlavu kryjú biele vlasy, a po teplom lete jeseò sa hlási, èas života milá, tichá, èo pokojom v duši dýcha, ten veèný pokoj cintorín. Tam, nie sú hádky, ani hnevy žiadne, tam, si každý svoje miesto nájde. Tam, príjme malý kúsok zeme len, tam ,spoèinie každý svoj veèný sen.

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC ÏAKUJE Ladislavovi Fapšovi za výstavu Secesné sentencie a Združeniu regiónu Beskydy, z.p.o. Žilina za výstavu fotografií Èaro rozprávky v dreve zakliate

VÁS POZÝVA na Výstavu prác detí Materskej školy na Mudrochovej ul.

12. 10. – 4. 11. 2010 Výstavná sieò Radnice v Rajci

Mestské kultúrne stredisko Rajec vás pozýva

DETSKÁ IMPROLIGA 14. októbra (štvrtok) 2010 o 15. 00 hod. zriadila a spravuje Nadácia pre deti Slovenska a taktiež s podporou Žilinského samosprávneho kraja. T. Podolanová Foto: archív Áno pre život

Ve¾ká zasadaèka Mestského úradu v Rajci

RAJÈAN 10/2010 Narodil sa 18. decembra 1906 v Rajci ako syn váženej rodiny. Gymnázium vyštudoval v Nitre. Právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, v Paríži na Medzinárodnom inštitúte vysokoškolského štúdia. V r. 1933 bol na študijnom pobyte v Haagu na Akadémii medzinárodného práva. Už v roku 1930 bol v Bratislave promovaný na doktora práv. V roku 1938 sa prácou Medzinárodná intervencia habilitoval na docenta a v r. 1941 sa stal univerzitným profesorom medzinárodného práva. F. Ïurèanský pre mnohých bol a pre niektorých aj zostáva kontroverznou osobnosou nielen exilu, ale aj slovenskej politiky na prelome 30-tych a 40-tych rokov. Táto skutoènos vyplýva aj z toho, že „fanaticky miloval svoj národ a jeho štátnos“. Organizátori seminára, konanom 8. 12. 1996 chceli informova prítomných a prostredníctvom Slovenského rozhlasu aj širšiu poslucháèsku obec o tejto, dlhé roky nespravodlivo obviòovanej a tabuizovanej osobnosti slovenskej politiky a slovenského exilu. Sme presvedèení, že príde èas, keï sa správnou optikou budeme pozera a potom aj hodnoti jeho mnohorozmernú èinnos v záujme obrany cti a práva slovenského národa, ktorú vykonal v prvých povojnových rokoch v exile. Pohnútky k takejto práci objasnil on sám v úvode svojho priam monumentálneho diela Biela kniha s podtitulom Právo Slovákov na samostatnos vo svetle dokumentov. Jeho vzah k slovenskej štátnosti je priam priezraèný. Vo svojej prednáške Slovenský štát dnes a v budúcnosti, ktorú 18. 1. 1945 publikoval Slovák to aj dokazuje: „Slovenská republika je nepostrádate¾ná a bez nej slobodný slovenský štát nie je myslite¾ný. Bez jestvovania Slovenskej republiky dôstojný život slovenského èloveka je nemožný.“ Zohral významnú úlohu pri vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938. V jej vláde bol najprv ministrom spravodlivosti a potom ministrom dopravy a verejných prác. Vo funkcii ministra zahranièia sa usiloval o relatívne samostatnú zahraniènú politiku. Usiloval sa upevni medzinárodné postavenie republiky. Podstatnou èrtou jeho zahraniènej politiky bola snaha považova Ochrannú zmluvu (Schützvertrag) za „garanciu“ a nie za „ochranu“. „Nako¾ko zmluva o ochrane bola nám nanútená“ hovoril v prednáške na konferencii v Toronte, „osobne som ju nepokladal za záväznú a nedal som ju uverejni v Zákonníku tak dlho, ako som bol ministrom zahranièia, ani som nemienil sa òou riadi. Pod¾a tejto dohody Slovenská republika sa mala prispôsobi zahraniènej politike Nemeckej ríše. Musel som vyvinú mnoho úsilia, aby táto požiadavka bola ‚dead Letter‘ – màtvym písmenom.“ Ïurèanského snaha sa prejavovala od samého zaèiatku stykov Slovenskej republiky s Nemeckom a inými štátmi, ale najmä o 6 mesiacov od vzniku Slovenskej republiky, keï vypukla druhá svetová vojna. „Úzkostlivo som sa snažil, aby Slovenská republika do nej nebola zatiahnutá,“ hovoril vo svojej prednáške, „ve¾mi mi záležalo na tom aby Slovensko zachovalo de facto neutralitu poèas vojny.“ Nemci nemohli znies, aby malý štát rozvíjal zahraniènú, ale aj domácu politiku, ktorá nebola vždy v súlade s ich záujmami, dokonca niekedy stála proti nim. Na zákrok Nemcov musel v júli 1940 z politiky Dr. Ïurèanský odís a jeho meno sa nesmelo spomína v oficiálnej tlaèi. (Z tohto vyplýva, že Dr. Ïurèanský nemohol by, ani nikdy nebol prítomný na deportáciách židov, neinicioval ich a ani neparticipoval na deportáciách židov. Èo vyplýva aj z toho, že z politiky musel odís v roku 1940 a s deportáciami židov sa zaèalo v marci 1942.) Žil v ústraní, prednášal na univerzite, politicky sa neangažoval. Vedel, že je sústavne sledovaný Gestapom. Na konci vojny v r. 1945 vstúpil do politiky na obranu udržania slovenskej štátnej samostatnosti. Za svoj postoj, že Slovenská republika je najvyšším životným 6

Súèasou rekonštrukcie námestia je aj osadenie busty významnému rajeckému rodákovi Vo¾ba padla na JUDr. Ferdinanda Ïurèanského

Matica slovenská takmer bezprostredne po novembri 1989 zaradila do svojho pracovného programu aj odtabuizovanie slovenského politického povojnového exilu, jeho tvorby, politických, kultúrnych, vedeckých a popularizaèných aktivít i životných osudov a výsledkov práce jeho protagonistov. Prvým jej poèinom bola expozícia slovenskej exilovej literatúry, nasledovali prednášky a besedy, z ktorých vydali zborníky. Jednou z týchto osôb bol aj Ferdinand Ïurèanský.

NOVÁ DOMINANTA NÁMESTIA vyjadrením suverénneho národa, ktorá je jediným a výluèným štátnym útvarom a tým, že bol proti vytvoreniu Èeskoslovenska, bol nútený v marci 1945 cez Rakúsko, Nemecko a Švajèiarsko emigrova do Ríma. V r. 1947 ho odsúdil tzv. Národný súd ‚in absenciam‘ (v neprítomnosti) na trest smrti. V emigrácii v r. 1946 založil Slovenský akèný výbor (SAV) a v r. 1947 emigroval do Argentíny, kde s inými emigrantmi dynamicky spolupracoval s Organizáciou spojených národov a politickými èinite¾mi USA. Poukazoval na násilnú likvidáciu Slovenskej republiky, na neoprávnenos Èeskoslovenska, na deportáciu Slovákov, náboženskú perzekúciu a žiadal právo slobodne hlasova na Slovensku. O tom svedèia mnohé jeho štúdie v rôznych jazykoch. V r. 1949 zreorganizoval SAV a premenoval ho na Slovenský oslobodzovací výbor. V roku 1952 sa vrátil do Európy a usadil sa v Mníchove. Keï Amerièania založili rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, Ïurèanský v nej aktívne pracoval. Na zakladajúcom generálnom zhromaždení Svetového kongresu Slovákov, konaného 19. – 21. 6. 1970 v New Yorku, bol zvolený za prvého podpredsedu. Foto: internet

Minister Ferdinand Ïurèanský (v strede) s pracovníkmi ministerstva zahranièných vecí Ferdinand Ïurèanský zomrel v noci zo 14. na 15. marca 1974 v Mníchove na náhle zlyhanie životných centier, vo veku necelých 68 rokov. Na mníchovskom cintoríne Waldfriedhof ho 19. marca pochovali biskupi Pavol Hnilica z Ríma, Michal Rusnák z Toronta a Msgr. Vojtech Bucko. Zomrel v deò 35. výroèia vyhlásenia Slovenského štátu v roku 1939, ktorého bol aktívnym úèastníkom a ktorého ideálom zostal verný po celý život. Jeden z jeho najbližších spolupracovníkov o òom povedal: „Ïurèanský patrí medzi ve¾kých tvorcov slovenských novodobých dejín, ktorému však dejinnými okolnosami nebolo dopriate rozvinú a uplatni sa v službe národa, ktorý miloval...“ Zdroj: èerpali sme zo zborníka zo seminára o F. Ïurèanskom konanom 8. decembra 1996 v Rajci. Seminár sa uskutoènil k jeho nedožitým devädesiatym narodeninám (Ferdinand Ïurèanský (1906-1974), Matica slovenská 1998 – kniha je prístupná v Mestskej knižnici pri MsKS v Rajci) a z kroniky mesta Rajec Spracovala Šzá

RAJÈAN 10/2010

SVETOVÝ DEŇ HRANIA Na Slovensku sa po prvýkrát konal 25. septembra Worldwide Day of Play. Záštitu nad Svetovým dòom hrania prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Vladimír Maòka. S poslaním tejto akcie, pripomínajúcej dôležitosti hrania v živote detí a dospelých, sa stotožnilo aj Obèianske združenie Arcus, ktoré na viacerých miestach pripravilo rôzne hry a súaže. Úèastníci si tak mohli zahra tradièné spoloèenské, stolové a kartové hry a uži si ve¾a zábavy, zmera si svoju šikovnos i nauèi sa nieèo nové. Všetci sa tak na chví¾u zmenili na vášnivých hráèov a potvrdili slová tvorcov myšlienky Svetového dòa hrania, ktorí tvrdia, že hranie uvo¾Foto: OZ Arcus òuje životnú energiu, obnovuje duševné sily, napomáha zachovaniu psychického zdravia, vyznaèuje sa kladnými emóciami, je významným socializaèným èinite¾om a v neposlednom rade prispieva k rozvoju poznatkov a zruèností. Aj preto sa všetci úèastníci tešia na ïalšie stretnutia a urèite sa s radosou zapoja aj do ïalšieho roèníka Svetového dòa hrania. Dušan Jambor, úèastník Foto: OZ Arcus

OBÈIANSKE ZDRUŽENIE ARCUS ORGANIZUJE v novembri a decembri kurzy pre verejnos a firmy (nekomerèná cena – len administratívny poplatok) - Konverzácia v anglickom jazyku so zahranièným lektorom - Kurz nemeckého jazyka - Kurz prezentaèných zruèností - Kurz riešenia konfliktov - Kurz rozvoja obchodných zruèností - Kurz techník vyjednávania - Efektívna komunikácia - Tímová práca - Time management - Kurz prípravy na prijímací pohovor do zamestnania - Motivaèný tréning – ako si splni životný cie¾ - Reè tela - Kurz IT – grafický program - Kurz spracovania digitálnych fotografií

Získané vedomosti a zruènosti je možné využi nielen v pracovnej ale aj v súkromnej oblasti

Na všetky kurzy sa môžete prihlási na e-mailovej adrese: [email protected] Po príchode odborných zahranièných trénerov na Slovensko budeme prihlásených úèastníkov kontaktova

inzercia

SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA Jubilanti október 2010 65 rokov Mária Paulinyová Anna Su¾ová 70 rokov Alojzia Ïurišová Kristína Chládková Jozefa Kavcová

85 rokov Johana Žideková 86 rokov Magdaléna Golierová 87 rokov Jozef Chodelka

75 rokov Elena Dolníková

89 rokov Berta Andrísková

80 rokov Ján Nemèek

90 rokov Emília Žideková

Srdecne blahozeláme!

Zosobášili sa Martin Halko a Martina Filinová Tomáš Domanický a Dominika Gabèíková Jozef Dupkala a Anna Holbièková Ing. Andrej Viktor a Ing. Mária Rybáriková

Narodili sa Daniel Macák – júl Michaela Ciesariková – september

Opustili nás Pavol Krajèi 1947 – 7. 9. 2010 Helena Kluchová 1937 – 13. 9. 2010 Anton Pekara 1936 – 17. 9. 2010 Emília Gažúrová 1931 – 22. 9. 2010 Ján Vitko 1928 – 23. 9. 2010 Uverejnené so súhlasom menovaných osôb a rodinných príslušníkov

RAJÈAN 10/2010

KORDOVÁNKY KORDOVÁNKY -- ÈO ÈO JE? JE? Otázka na zaèiatku športovej sezóny naozaj na mieste. Èo za zmeny nás èakajú? Bude ich ve¾a? Koniec minulej sezóny bol ve¾mi úspešný. Poèas leta sa Kordovánky zúèastnili na dvoch nároèných sústredeniach. Tvrdé tréningy priniesli svoje ovocie. Z Majstrovstiev Slovenska v Bratislave sme odišli s titulom Majster Slovenska a ïalšími štyrmi medailami. Z Európskej súaže sme doniesli bronzovú medailu a cenu VIP za druhú najlepšiu choreografiu majstrovstiev. Kordovánky zažiarili už pri slávnostnom nástupe súborov vo svojich nových tímových súpravách. Touto cestou za ne ïakujeme firme Tilia-t s.r.o. Ivanovi Tomanovi, ktorý je našim verným fanúšikom. Fan Club Kordovánok sa rozrástol o ïalších rodièov, ktorí si na vlastnej koži užili atmosféru, radosti aj strasti. Zo senioriek odišli študova Kordovánky na prestížne univerzity do Prahy, Brna, Nitry èi Trnavy. Nie je ¾ahké zladi školské (pracovné) povinnosti s pravidelným tréningom. Veríme, že kolektívny duch, tréningová disciplína a vysoký stupeò morálky prispeje k tomu, že sa im bude v živote dari. Jedna sezóna skonèila a druhá zaèala. Hneï v septembri sme zorganizovali konkurz do prípravky. Ve¾ký záujem rodièov svedèí o kvalitách športového života Kordovánok. Nádhera oèí plných oèakávania malých adeptiek je, dúfame, zárukou poctivých tréningov. Podpora rodièov, školy a mesta je v prípade vrcholovej športovej prípravy nutnosou. Možno už tohto roku sa doèkáme aj zrkadlovej sály, ktorá nám chý-

2x foto: archív Kordovánok

ba. Veï v našom malom Rajci sa mažoretkovému športu venuje viac ako 65 dievèat. Fotky, videá a všelièo zo života Kordovánok si nájdete aj na facebooku. V nasledujúcej sezóne nás èakajú pravidelné tréningy, vystúpenia, ve¾a práce s choreografiami a kostýmami, reprezentácia nášho mesta na Majstrovstvách Slovenska a Európy. Život ukáže, kto zvládne vysoké nároky tohto krásneho športu. Poèas tréningového procesu sa budeme snaži vychováva z našich dievèat nielen kvalitné športovkyne, ale hlavne dobrých a slušných ¾udí. Robme všetko preto, aby v budúcnosti bolo pre ne cou poveda: Aj ja som mažoretka, aj ja som Kordovánka. Z. Rizmanová

V roku 2003 skupinka mladých hokejbalových nadšencov v meste a okolí (hlavne Marek Dávidík, Michal Pekara a Zdeno Rolinèin) založila klub a prihlásila sa do ligovej súaže lovú verejnos postupom do štvrfinále playoff ligy, èo pred sezónou nepredpokladal asi nikto, úprimne povedané ani my samotní. Až prišla hokejbalová sezóna 20092010 a s òou najväèšie úspechy v doterajšej histórii klubu. Kvalita hráèov bola na ve¾mi dobrej úrovni, zázemie klubu malo zdravé jadro a chu pobi sa o dobré výsledky nechýbala ani jednému z nás. Výsledkom „celosezónnej práce“ bolo 3. miesto v II. Ferrax hokejbalovej Žirafa lige. A to najkrajšie nás èakalo, èo nikto nepredpokladal. Absolútne víazstvo vo Ferrax Žirafa Cupe, kde sme cez súperov v semifinále (4:1) a vo finále (7:1) prešli ako nôž maslom. Oporami nášho mužstva v play-off bol jednoznaène brankár Marek Dávidík, obranca a kapitán mužstva Michal Pekara a útoèník Zdeno Rolinèin. Poèas letnej prípraFoto: horný rad z¾ava: Richard Kušan, kapitán mužstva Michal Pekara, vy na novú sezónu Zdeno Rolinèin, Martin Hodas, Matej Bíly, Jaroslav Šebík. Dolný rad 2010-2011 sme sa v júli z¾ava: Tomáš Zemanèík, Lukáš Franko, Marek Dávidík, Pavol Bobot

Mnohí z vás urèite zaregistrovali existenciu tohto športového klubu v našom meste. Ligové zaèiatky klubu boli poznaèené neskúsenosou, obmedzenými finanènými možnosami, menej kvalitným hráèskym kádrom, ale nad tým všetkým zvíazila chu dosahova kvalitné športové výsledky. Hneï v druhej sezóne existencie (sezóna 2004-2005) sme šokovali celú hokejba-

HOKEJBALOVÝ CLUB RAJEC tohto roku aj za výraznej pomoci Mesta Rajec mohli zúèastni prestížneho hokejbalového turnaja Gerardin Cup 2010 v Púchove, kde sme skonèili pred bránami semifinále po neúspešných trestných strie¾aniach vo štvrfinálovom zápase. Vysokú úroveò turnaja urèite dokumentuje aj úèas hviezdy kanadsko-americkej NHL a slovenského reprezentanta v hokeji Andreja Meszároša. Aj touto cestou by sme radi poïakovali vedeniu mesta za ich podporu – srdeèná vïaka. Nová hokejbalová sezóna 2010-2011 nám pomaly, ale isto klope na dvere a my sa pokúsime vám raz mesaène sprostredkova ligové výsledky Hokejbalového klubu Rajec vo vašom ob¾úbenom mesaèníku.

V prípade záujmu sta sa èlenom nášho klubu, hráva ligové zápasy, nás môžu potencionálni hráèi kontaktova na emailovej adrese: [email protected] . Text a foto: Hokejbalový Club Rajec

RAJÈAN 10/2010 Donovalský polmaratón, 26. júna: Absolútne 3. miesto získal Zdeno Koleda (1:23:42) a aj Jana Koledová Ž. skonèila tretia s èasom 1:55:15. Beh cez Mojtínske vàšky, 3. júla: zvíazil R. Galoviè 42:28, 2. Z. Koleda 43:28, 4. junior J. Piala 1:06:48, 2. J. Koledová Ž. 1:00:44. Bežecká liga Žilina, 7. júla: 1 kilometer vyhral M. Pekný (3:24), druhý skonèil V. Šimek (3:51) a tretí P. Uhlárik (3:57). 3 kilometre: Z. Koleda (10:08), P. Prokopoviè (10:29), J. Piala (11:55), L. Pekný (12:29), P. Uhlárik (12:38), J. Koledová Ž. 13:36. Beh do vrchu Faèkov K¾ak, 10. júla: 1. R. Galoviè 39:41, 2. Z. Koleda 40:35, I. Janiga 54:58, V. Šimek 55:03, J. Piala 56:20, M. Drlièka 57:03, P. Uhlárik 57:29, J. Koledová Ž. 57:38, J. Uhlárik 1:05:02. Malý Štrbský maratón, 31 km, 11. júla: B. Galoviè 2:11:48, P. Uhlárik 2:40:10 Chrenovec Brusno, 17. júla: 2. Z. Koleda 30:28, 4. J. Piala 38:24. Beh na Chatu pod Chlebom, 25. júla: 1. Z. Koleda 27:18, 3. J. Piala 36:04, 2. J. Koledová Ž. 38:51. Kysucká desiatka, 26. júla: R. Galoviè 34:48, Z. Koleda 35:21, P. Prokopoviè 38:36, B. Galoviè 38:56, P. Uhlárik 44:51, J. Piala 46:24 Polmaratón Roháèe-Podbiel, 1. augusta: 2. R. Galoviè 1:15:52, muži nad 50 r. 2. B. Galoviè 1:22:19 Bežecká liga Žilina, 5 km, 2. septembra: Z. Koleda 17:15, P. Prokopoviè 18:36,

RAJÈANIA POD BRANDENBURGSKOU BRÁNOU

Bežci zo Slovenska a Po¾ska prišli cez víkend (26. septembra) ukáza svoje sily na 37. Real Berlin Marathon. Už pri prezentácii na bývalom letisku bolo vidie, že pôjde o ve¾ké množstvo bežcov z celého sveta. Beža v 40 tisícovom dave nie je vôbec jednoduché. O tom sa presvedèili aj štyria statoèní z Rajca. Najrýchlejším z Rajeckej štvorky – z celého zájazdového autobusu bol Ondrej Veselovský s èasom 2:49, skonèil na celkovom 402. mieste. Síce oèakával lepší výsledok z nabehaných kilometrov v Anglicku, ale aj jeho zaskoèila masa ¾udí, cez ktorých sa dá len ažko prediera. 7711. miesto Pavol Uhlárik (3:36:54), 8326. miesto Ján Uhlárik (4:15:02), a 3406. miesto Janka Koledová Ž. (4:21:42). Samotný Berlín nás ve¾mi oèaril – svojou históriou, ktorú je cíti na každom kroku, budovami, múzeami, olympijským štadiónom, cyklistami lemujúcimi ulice hlavného mesta Nemecka. Samozrejme Brandenburgská brána bola pre nás štartom aj cie¾om v prechádzkach ale aj v maratóne. Nonstop beh Hrebeòom Nízkych Tatier, 49 km, 26. júna: 4. miesto Pavol Uhlárik 6:50:43.

kategórie – pre starších (1993-1998) a mladších (1999-2004) chlapcov aj dievèatá. Keïže staršie dievèatá sme na štarte nemali, pozmenili sme ich kategóriu pre tých najmenších, ktorí nemali dos rokov ani na najmenšiu kategóriu, ale napriek tomu mali chu preteka. Odhodlali sa dvaja chlapci, ktorí museli zvládnu jeden okruh. Najlepšie sa s ním popasoval Lukáš Majchrák a za ním prišiel Tomáš Hartiník. Našich mladších cyklistov èakali dva okruhy. Medzi dievèatami s preh¾adom vyhrala Katka Czánová, za òou prišla Magdalénka Mièechová a tretia prešla cie¾om Lucka Hartiníková. U chlapcov boli prvé tri miesta dramatické a cie¾ové èasy boli v rozmedzí piatich se-

PRETEKY PodDubovou

MTB Klub Rajec zorganizoval 5. roèník detských pretekov s názvom PodDubová. V sobotu 3. júla v krásny slneèný deò si prišlo preveri svoje sily 22 detí. Pretekalo sa na zaužívanom trávnatom okruhu s dåžkou 1,5 km. Pripravili sme štyri

Jarosl. Stupòan 19:20, J. Kavec 20:10, M. Pekný 20:40, J. Piala 21:09, J. Uhlárik 21:20, J. Stupòan 22:01, J. Koledová Ž. 22:53, B. Žideková 26:57. 1 kilometer odbehli Peter Uhlárik 3:40 a Vratko Šimek 3:46. Kováèska desiatka, 11. septembra: 2. O. Veselovský 34:54:92. Zátopková desiatka, 11. septembra: 3. Z. Koleda 36:26, P. Prokopoviè 40:11, P. Uhlárik 44:11, L. Pekný 46:11, 3. J. Koledová 49:18. Deti 300 m: 2. V. Šimek 0:54, 3. D. Cesnek 1:00. 1012 m: 1. M. Pekný 3:17, 3. P. Uhlárik 3:47. Zátopková desiatka bola spojená s Ve¾kou rodinnou turistikou maratóncov. Po preteku sa pokraèovalo do Šútova a odtia¾ na Chatu pod Chlebom. 10. Beh na Ve¾kú Raèu, 6,1 km, 19. septembra: Z. Koleda, J. Vanák, P. Prokopoviè, J. Piala, M. Pekný. L. Pekný. J. Uhlárik, 3. J. Koledová Ž., J. Demeterová, B. Žideková. 500 m: 2. V. Šimek, 3. D. Cesnek.

Dodatoène sa chceme poïakova Ing. Karolovi Dobešovi za poskytnuté finanèné prostriedky pri organizácii Rajeckého maratónu. Janka Koledová Foto: archív MK Žideková

kúnd. Zlato vyhral Vladko Baránek, striebro Lukáš Drlièka a bronz Damián Cesnek. Na ïalších miestach skonèili Michal Beòo, Matúš Czán, Danko Gardian, Adam Halko, Janko Majchrák, Samko Dubec a Marko Veselý. Ako posledný sa na štart postavili starší chlapci, ktorých èakali až štyri kolá. Pretekári museli ís do toho s rozumom a rozloži si sily na celý pretek. Od štartu sa na èele usadil Maroš Kavec, ktorý svoje úsilie premenil na suverénne víazstvo. Druhé miesto vybojoval Milan Brodòan a tretie Peo Gardián. Ïalej prišli do cie¾a Martin Skokan, Martin Dubec, Pa¾o Hartiník a Martin Dudák. Rados detí a mládeže z dosiahnutých výsledkov a dobre stráveného dopoludnia uspokojoval organizátorov aj rodièov. Dúfam, že sa o rok stretneme znova a na štarte pribudne viacej tvári. Peter Prokopoviè Foto: Robo Laurinc

RAJÈAN 10/2010

inzercia

ROZHOVOR S KANDIDÁTOM NA PRIMÁTORA RAJCA

RNDr. JAROSLAVOM PECHOM Preèo ste sa rozhodli kandidova na primátora mesta Rajec Som rodák z Rajca a vždy som sa zaujímal o spoloèenské ako aj kultúrne a športové dianie v našom meste. Aktívne pôsobím v politike od zaèiatku 90-tych rokov. Dvakrát som bol kandidátom na poslanca NR SR a v poslednom období som zastával post prednostu obvodného úradu v Žiline. Od roku 2002 som poslancom Mestského zastupite¾stva v Rajci a zároveò zástupcom primátora. Dôkladne poznám problematiku a viem, v ktorých oblastiach by som mohol by nápomocným a užitoèným pre ïalší rozvoj nášho mesta. Z pozície, ktorú momentálne zastávam nie je vždy možné rieši problémy pod¾a vlastných predstáv a vízií. Vzh¾adom na dlhoroèné 16-roèné pôsobenie súèasného primátora v tejto funkcii by mesto privítalo zmenu v riadení a celkovom smerovaní. Urèite by som chcel po týchto rokoch privies nový impulz do nášho mesta, nový inovatívnejší prístup k práci s novými ¾uïmi a zároveò prispie k skvalitneniu práce. Preèo by Vás mali obèania Rajca voli? Ako som už spomínal, v predchádzajúcej odpovedi, v prvom rade sú to skúsenosti a kontakty na politickej scéne, ktoré môžem ponúknu, prièom hovorí za mòa doterajšia práca, kde by som z posledného obdobia rád spomenul spoluúèas na nórskom projekte, na ktorom som sa aktívne podie¾al ako prednosta obvodného úradu. Cie¾om projektu bolo prispie k procesu modernizácie verejnej správy a k skvalitneniu regionálneho rozvoja Žilinského kraja. Projekt riešil prepojenie všetkých sektorov štátnej správy, samospráva a neziskových organizácií. Chceli sme, aby pri strategickom plánovaní spolupracovali všetky tri sektory, aby bola koordinácia predkladaných zámerov v okrese, èím sa zamedzí duplicite projektov. Stalo sa napríklad, že viaceré lyžiarske strediská chceli ma v televízii živú

panorámu, každé stredisko podalo projekt samostatne – videli v sebe konkurenciu – a neuspelo ani jedno. Keby spolupracovali, dohodli sa a podali spoloèný projekt, mohli uspie. Náš projekt bol predovšetkým o spolupráci a koordinácii v záujme regionálneho rozvoja so všetkými zainteresovanými v celom Žilinskom kraji – štátnou správou, èiže obvodnými úradmi, obvodnými úradmi životného prostredia, obvodným lesným úradom, obvodným pozemkovým úradom, samosprávou, èiže obcami a neziskovými organizáciami. Preto by som tieto skúsenosti rád zúroèil v prospech mesta a zefektívnil fungovanie samosprávy a štátu èo v praxi znamená skvalitnenie a bezproblémové èerpanie financií z fondov európskej únie v prospech mesta. Èo by ste v nasledujúcom volebnom období chceli zmeni a aké sú vaše priority? Zmenu by som privítal vo viacerých oblastiach. Spomeniem iba niektoré a ïalším sa budem venova pri predstavovaní môjho volebného programu, ale pokia¾ môžem zaèal by som našimi najstaršími obyvate¾mi. Chcel by som zabezpeèi bezproblémové a pravidelné financovanie Domova vïaky, èo by viedlo k vytvoreniu vyšších štandardov sociálnych služieb a taktiež by som sa usiloval zvýši poèet miest v domovoch opatrovate¾skej starostlivosti. Urèite ïalšou prioritou v tejto oblasti by bola aktívna podpora klubu seniorov v našom meste. Chcem podporova našu mládež a aktívne sa podie¾a na rozvoji mládežníckych športov a rôznych záujmových krúžkov prostredníctvom centra vo¾ného èasu. Urèite som za to, aby sa zvýšila informovanos obyvate¾stva v meste, a to by som chcel dosiahnu vybudovaním káblovej televízie a vytvori regionálne vysielanie, kde by obèan bol informovaný o všetkých zásadných rozhodnutiach mesta a v neposlednom rade aj reorganizáciu fungovania mestského rozhlasu. Za rozhovor ïakuje Jozef Mikyška

RAJÈAN 10/2010

Rekonštrukcia Materskej školy na Mudrochovej ulici v Rajci Svojim príspevkom chcem priblíži obyvate¾om mesta, ako prebiehala rekonštrukcia a stavebné úpravy v materskej škole. Zriaïovate¾om MŠ, Mudrochová ul. je od roku 2002 Mesto Rajec, keï MŠ prevzalo delimitáciou od Obvodného úradu Žilina. Už v roku 2002 bola MŠ po stavebnej stránke v žalostnom stave a bola potrebná rekonštrukcia, ktorú sme spolu s mestom zaèali pripravova v roku 2006. V apríli roku 2008 podalo Mesto Rajec žiados o finanèný príspevok z Regionálneho operaèného programu, ktorý zastrešuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a je èerpaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Žiados bola zamietnutá, bolo ju treba doplni o podmienky, z poh¾adu bežného obèana skutoène detailné. V októbri 2009 sa Mesto znovu pokúsilo o finanènú pomoc a bolo úspešné. Tomuto úspechu však predchádzala zložitá príprava. Agenda musela obsahova presné pomenovanie stavu, ktorý sa ide rekonštruova, spôsob odstránenia, finanèné zabezpeèenie a rozpis finanèných prostriedkov na stavebné úpravy, ktoré sa budú vykonáva. Podmienkou získa2x foto: MsÚ nia finanèných prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov bolo, že aj Mesto Rajec sa musí podie¾a svojou finanènou úèasou na projekte. Doložená musela by fotodokumentácia, odborné posudky, stavebné plány. Zo strany materskej školy musela by vypracovaná požiadavka, ktorá by pomohla zefektívni výchovnovzdelávací proces. Celá príprava trvala nieko¾ko mesiacov a pracoval na nej tím odborníkov.

V súèasnosti už Foto: Šzá môžu obyvatelia mesta vidie a posúdi stav MŠ pred rekonštrukciou a po nej. Poh¾ad na budovy sa zmenil, budovy sú vkusné a jemne farebne zladené. V MŠ sa vymenili okná, vstupy do školy, budovy boli zateplené a pokryté novou fasádou. Súèasne boli zateplené a zrekonštruované strechy. Z budov boli odstránené terasy, ktoré chránia budovy pred vlhkom. V interiéri boli vyma¾ované všetky tri triedy – na náklady mesta, nako¾ko toto projekt nezahàòal. V projekte postupne finišujeme. V súèasnosti sa postupne realizujú požiadavky, ktoré boli požadované na skvalitnenie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Každá trieda bude vybavená novým nábytkom, v jednej triede sa vymenia ležadlá. Úroveò výchovnovzdelávacieho procesu a celkového predprimárneho vzdelávania sa zefektívni a zvýši vybavením a prácou s poèítaèovou technikou, kopírkou a interaktívnou tabu¾ou. Informaèné technológie budú slú-

O spolupráci miest Rajec a Krnov sme vás už viackrát informovali. Pracovné stretnutia a akcie organizované oboma kultúrnymi strediskami vyvrcholili v nede¾u 19. septembra o 12. hodine. V obradnej sieni mesta Krnov bola slávnostne podpísaná Partnerská zmluva medzi mestami Rajec v Slovenskej republike a Krnov v Èeskej republike. Partnerskú zmluvu podpísali starostka Krnova Renata Ramazamová a primátor Rajca Ján Rybárik. Za mesto Krnov sa podpisu zúèastnili èlenovia mestského zastupite¾stva a Jannis Samaras, majite¾ firmy Kofola, a.s. Za Rajec sa podpisovania zúèastnila riadite¾ka mestského kultúrneho strediska Anna Tordová. Súèasou slávnostného podpisu Partnerskej zmluvy bola aj naša úèas na veèernom galakoncerte Vivaldianno Tour 2010. Koncertu sa zúèastnili zástupcovia všetkých miest, s ktorými má Krnov podpísanú partnerskú zmluvu. Starostka Krnova nás privítala, predstavila a všetkých informovala o podpise partnerskej zmluvy medzi mestami Rajec a Krnov. A. Tordová

AJ „ŠKÔLKARI“ V NOVOM ži nielen pedagogickým zamestnancom, ale aj deti sa budú uèi elementárnej práci na poèítaèi. Touto cestou sa chcem poïakova všetkým deom z materskej školy za to, že boli statoèné a zvládli pobyt v škole aj v sažených podmienkach. Ïakujem aj rodièom za pochopenie, ktoré prejavili poèas rekonštrukèných prác a rodièom, ktorí sa zúèastnili upratovacích prác. Moje poïakovanie patrí všetkým zamestnancom MŠ za plnenie svojich pracovných povinností v podmienkach, ktoré boli sažené, za doh¾ad na bezpeènos detí poèas rekonštrukcie, za svojpomocné upratovacie práce, ktoré sme spoloène vykonali. Ïakujem Ing. B. Sekáèovej a Mgr. M. Mihalcovej, ktoré mi pomohli pri spracovaní požiadaviek na skvalitnenie a vybavenie materskej školy výpoètovou technikou. Za ¾udské pochopenie, spoluprácu, pomoc, h¾adanie spoloèných východísk poèas rekonštrukcie, za záujem o problémy, ktoré sme museli prekona poèas rekonštrukcie, za úspech, ktorým mesto získalo finanèné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ïakujem primátorovi mesta Rajec Ing. J. Rybárikovi. Mariana Špániková, riadite¾ka MŠ Mudrochova 930/10

PARTNERSKÁ ZMLUVA PODPÍSANÁ!

Foto: MsÚ Krnov

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC

inzercia

DEŇ ÚCTY K STARŠÍM Stretnutie 70, 75, 80 a viac roèných jubilantov

inzercia

18. októbra 2010 (pondelok)

inzercia

o 15.00 hod. v sále Kultúrneho domu v Rajci

inzercia

Mestské noviny Rajèan, založené v roku 1957, vychádzajú jedenkrát mesaène. Vydáva Mestský úrad Rajec. Adresa redakcie, inzercia: Mestské kultúrne stredisko Rajec, Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, tel.: 041/542 47 03, e-mail: [email protected] ; [email protected] . Redakcia si vyhradzuje právo kráti príspevky. Uverejnené názory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie. Príspevky sa prijímajú do 20. v mesiaci. Tlaè: MsKS Rajec. Registrované Okresným úradom v Žiline pod èíslom OÚ-7/2001. ISSN 1210-1966. EV 2875/09 Cena 0,50 € (15,- Sk)