V TOMTO ÈÍSLE SI PREÈÍTATE:

www.rajec.sk

JÚL – AUGUST / 2012

RAJECKÝ

4x foto: archív MsKS Rajec

NÁMESTIE SNP

11. augusta 2012 sobota

RAJECKÝ JARMOK RAJECK Ý MARATÓN

V TOMTO ÈÍSLE SI PREÈÍTATE: Aktuálne informácie z mesta a MsÚ a b Pozvánky na kultúrne akcie ab Hody a Hodomotojazda a b Rajecký maratón už 29. krát ab Rajecké školy a b História Rajeckých mestských privilégií a b Úspechy športovcov ab Spoloèenská rubrika a b

RAJÈAN 7-8/2012

MESTO RAJEC h j

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC h h

MARATÓN KLUB RAJEC h j

vás pozývajú na

RAJECKÝ

: ÚÈINKUJÚ 8.00 hod. ZAÈÍNAME , dychová hudba STRAÒANKA 9.00 hod. mažoretky KORDOVÁNKY – taneèné defilé 9.45 hod. SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE Rajeckého maratónu 10.00 hod. ŠTART Rajeckého maratónu 10.30 hod. EMINENT estrádne vystúpenie 13.30 hod. folklórny súbor DREVÁR 15.00 hod. VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV 17.00 hod. hudobná skupina NASIBIR

18.00 hod. hudobná skupina MUKATADO

20.00 hod. KATKA KNECHTOVÁ 21.00 – 03.00 hod. taneèná zábava s hudobnou skupinou HOMOSAPIENS

P N S E I T S E M NÁ

11. augusta 2012 sobota

RAJECKÝ JARMOK RAJECK Ý MARATÓN

RAJÈAN 7-8/2012

HRADÍTE MIESTNE POPLATKY? Plnia si obèania svoje povinnos voèi samospráve a hradia poplatky za komunálny odpad a dane z nehnute¾nosti vèas? Musíme konštatova, že medzi obèanmi sú aj ¾udia, ktorí iba pozabudnú zaplati svoje poplatky naèas, ale sú aj takí, ktorí neplatia poplatky za komunálny odpad a dane z nehnute¾ností vôbec. Mestské zastupite¾stvo sa na ostatnom zasadnutí zaoberalo aj touto situáciou. Výzva o nezaplatení miestnych daní sa zasiela po troch mesiacoch od dátumu splatnosti. Keïže ide o miestne dane (poplatok za komunálny odpad, daò z nehnute¾ností) je potrebné upozorni obèanov, že nie je možné vyhnú sa ich plateniu. V prípade, že ich nezaplatia do jedného roka, celý spis daného èloveka odovzdávame exekútorovi a úhrada miestnych daní potom stojí obèana ove¾a viac. Chceme upozorni všetkých neplatièov, že Mesto Rajec vymáha všetky nedoplatky za miestne dane prostredníctvom advokátskej kancelárie a exekútorov. Po novom pri tých, ktorí ich nezaplatia naèas, si už mesto zaène uplatòova aj úroky z omeškania. Už sme spomínali, že Mesto Rajec vychádza v ústrety rodièom, ktorí nemali kam umiestni svoje deti poèas prázdnin a MŠ bude za poplatok otvorená aj poèas prázdnin. Ako reagovali rodièia na túto ponuku. Využili ju? Pred prázdninami sme oznámili rodièom, že v prípade dostatoèného záujmu – minimálne 10 detí, sme schopní za zvýšený poplatok otvori materskú školu aj poèas letných prázdnin. Prostredníctvom riaditeliek oboch materských škôl sme urobili prieskum medzi rodièmi detí. Keïže záujem o otvorenie MŠ bol viac ako 20 detí (v skutoènosti ich však bude poèas prázdnin chodi asi iba 10), Mesto Rajec a poslanci MZ rozhodli, že materské školy poèas letných prázdnin budú otvorené. Prevádzka bude zabezpeèená, nie tak ako minulý rok prostredníctvom letného tábora, ale aj poèas letných prázdnin bude MŠ fungova ako plne funkèná škôlka (od 6.30 do 16. hodiny). V júli bude MŠ otvorená na Mudrochovej ulici a v auguste na ul. Obrancov mieru. V MŠ, ktorá bude zatvorená, sa uskutoèní dezinfekcia prostredia a upratovacie práce. Samozrejme, že väèšina uèiteliek si bude èerpa dovolenku, aby sme vyriešili aj tento problém. Pacienti, ktorí sú odkázaní na lieèbu na rehabilitácii si museli zvyknú nato, že do pivnièných priestorov, kde sa rehabilitácia nachádza, sa môžu dosta iba výahom, nie po schodoch. Èo je však niekedy ve¾mi zložité, lebo niektorí pacienti

ho nechajú otvorený a vtedy sa tam dosta nedá . Mesto Rajec je majite¾om budovy polikliniky. Preèo nemôžu pacienti využíva aj schody? Mesto Rajec v novej budove polikliniky nevlastní žiaden podiel. Lekári si v novej èasti polikliniky odkúpili všetky priestory a v tejto èasti polikliniky sa nachádza aj nákladný výah. Je úlohou týchto lekárov, aby zabezpeèili všetko tak, aby budova fungovala ako má. Tento problém sme riešili už minulý rok, keï sa na nás obrátila sestrièka z rehabilitácie. Aj jej sme vysvetlili, že je to problém spoloèenstva vlastníkov a vlastníci sa musia medzi sebou dohodnú akým spôsobom zabezpeèia, aby výah bol funkèný – ako nauèi ¾udí zatvára výah. Už dlhší èas sa hovorí o tom, že nejaká firma má záujem o výrobu v priestoroch bývalého ZIPP-u. Áno, nemenovaná firma má naozaj ve¾ký záujem o kúpu priestorov bývalého ZIPP-u, žia¾ do dnešného dòa (25.6.2012) sa jej nepodarilo dohodnú s terajším vlastníkom budovy o jej odkúpení. Aj keï sa už nieko¾kokrát vytvárali nové miesta na parkovanie áut stále ich je nedostatok. Plánuje mesto aj v tomto roku rozširova parkovacie miesta? Mesto eviduje požiadavky na rozšírenie parkovacích miest na sídlisku Sever. Plánujeme aspoò èas týchto požiadaviek od obèanov rieši ešte tento rok. Pozorní obyvatelia si všimli, že pri kontajneroch na komunálny a separovaný zber sa objavili nové kontajnery na obnosené šatstvo. Je to iniciatíva mesta? Oslovila nás firma, ktorá sa zaoberá zberom obnoseného šatstva. Oslovila nielen naše mesto, ale celú Rajeckú dolinu, keïže tu funguje separovaný zber. Foto: Šzá

KONTAJNERY NA OBUV, OBLEÈENIE A TEXTIL V rámci združenia Rajecká dolina sme dali súhlas, že tieto kontajnery môžu by umiestnené na území mesta. S podmienkou, že to odskúšame a uvidíme ako táto firma bude zabezpeèova vývoz svojich kontajnerov. Kontajnery však umiestòovali

AKTUALITY Z MESTA

Na otázky odpovedá Ing. Ján Rybárik, primátor mesta bez nás, tak sme ich upozornili, že budú musie zmeni stanovisko niektorých kontajnerov, lebo bránia vo vývoze ostatného odpadu. Na území mesta sa v posledných rokoch urobilo množstvo investièných akcií (rôzne rekonštrukcie èi opravy). Pripravuje Mesto Rajec ïalšie investièné akcie v najbližšom období? Máme rozpracované výberové konania na tri investièné akcie. Pôjde o rekonštrukciu chodníka na Bystrickej ulici, ktorá by sa mala realizova už v júli. Ïalej máme v závere súaž na výstavbu hokejbalového ihriska, ktoré sa bude realizova ved¾a tenisových kurtov na ploche ihriska malého futbalu – táto plocha sa rozšíri, predåži a vznikne tam hokejbalové ihrisko s rozmerom 24x48 metrov. A máme rozbehnutú aj súaž na zateplenie budovy a výmenu okien na budove na futbalovom štadióne. V piatok 22. júna sa mestom prehnala silná dažïová prehánka – prietrž mraèien. Poèas takmer dvoch hodín napadalo množstvo vody, ktorá nestíhala odteka kanálmi. Narobila voda nejaké škody v meste? Áno, v piatok 22. júna nás zastihli prívalové dažde. Najväèší problém bol na Bystrickej a Vojtovej ulici, kde vznikla menšia povodeò. Obyvatelia na týchto uliciach boli vytopení – voda siahala až vyše kolien a museli sme tento problém rieši v spolupráci s hasièmi. Na rohu Bystrickej a Vojtovej ulice je rúra na odvádzanie dažïovej vody, ktorá nezvládala prívalovú vodu a voda sa vylievala do záhrad, dvorov a domov. Rúra je vo vlastníctve Slovenskej správy ciest, preto musíme s nimi zvola rokovanie, aby sa tento problém vyriešil a v budúcnosti sme ho eliminovali. Za rozhovor ïakuje Šzá

RAJÈAN 7-8/2012

MESTSKÉ ZASTUPITE¼STVO Na ïalšom riadnom zasadnutí Mestského zastupite¾stva v Rajci sa poslanci zišli 6. júna 2012. V prvom bode programu, už tradiène, informovala hlavná kontrolórka mesta o uzneseniach mestského zastupite¾stva, ktoré boli splnené, ako aj o uzneseniach, ktorých plnenie stále prebieha. Poslanci správu zobrali na vedomie. V zmysle uznesenia MZ è. 41/2012 bola vykonaná analýza možného spojenia materských škôl v meste Rajec. Jednou z možných alternatív by bolo vytvorenie tzv. centrálnej materskej školy s tým, že bude jeden riadite¾ a bude si môc prácu koordinova. Všetko ostatné bude zachované, tak ako doteraz. Po dlhej diskusii zobrali poslanci analýzu možného spojenia materských škôl na vedomie a odporuèili pokraèova v príprave transformácie predškolských zariadení v meste. V ïalších bodoch programu sa poslanci zaoberali návrhmi dodatkov k niektorým Všeobecne záväznými nariadeniami mesta (napr. Dodatok k VZN è. 2/2009 o poskytovaní sociálnych služieb, Dodatok k VZN è. 4/2011...) ako aj návrhom VZN 2/2012 o mieste a èase zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky pre školský rok 2012/2013. Všetky dodatky k VZN mesta ako aj VZN è. 2/2012 boli poslancami mestského zastupite¾stva schválené. Mestské zastupite¾stvo rokovalo aj o kúpe a predaji nehnute¾ností. Poslanci schválili prípravu územia pre výstavbu bytového domu v lokalite na ul. Sama Chalupku a na Bystrickej ulici a schválili podmienky verejno-obchodnej súaže pre odpredaj budovy bývalých verejných WC.

Po krátkej prestávke sa pokraèovalo v rokovaní. Poslanci schválili zmenu rozpoètu mesta na rok 2012, ako aj plán kontrolnej èinnosti hlavnej kontrolórky mesta na 2. polrok 2012. V nasledujúcom bode programu predniesla hlavná kontrolórka správu o výsledku uskutoènených kontrol v máji a v júni 2012. Mestské zastupite¾stvo zobralo správu na vedomie. V interpeláciách predniesli poslanci návrhy a pripomienky obèanov mesta, ktorými sa budú zaobera jednotlivé oddelenia mestského úradu. V závere rokovania predniesol náèelník mestskej polície mjr. Juraj Šimkuliè informáciu o prevencii kriminality hlavne poèas letných mesiacov. MsÚ Rajec

OZNÁMENIE Mesto Rajec VYZÝVA OBÈANOV, ABY VO VLASTNOM ZÁUJME UHRÁDZALI VŠETKY VYRUBENÉ DANE A POPLATKY V STANOVENÝCH TERMÍNOCH SPLATNOSTI. V zmysle zákona è. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri oneskorených platbách za dane a poplatky bude Mesto Rajec postupova pod¾a § 156 citovaného zákona VYRUBENÍM ÚROKU Z OMEŠKANIA. MsÚ Rajec

PREVENCIA BEZPEÈNOSTI NIELEN V MATERSKÝCH ŠKOLÁCH Besedy pre materské školy Príslušníci mestskej polície (mjr. Juraj Šimkuliè, kpt. Marcel Urban, por. Branislav Žaškovský, nstržm. Roman Tarana) pripravili a odprezentovali v máji a v júni nieko¾ko krátkych besied s demi v oboch materských školách v Rajci.

služby. Na záver im príslušníci MsP rozdali upomienkové predmety v podobe reflexných pások. Príslušníci mestskej polície prajú všetkým deom príjemné prežitie letných prázdnin, aby z nich mali ve¾a krásnych zážitkov bez ujmy na zdraví. Prevencia poèas letných prázdnin

Beseda bola zameraná na správanie sa detí pri stretnutí sa s cudzími ¾uïmi, na bezpeènú jazdu na bicykli, na správne prechádzanie cez prechod pre chodcov a na správanie sa voèi starším ¾uïom. Deti oboznámili aj s dôležitými telefónnymi èíslami, na ktoré môžu vola v prípade vzniknutého nebezpeèenstva. Poèas besedy mali deti èas na svoje otázky, kedy sa príslušníkov mestskej polície mohli opýta na èinnosti súvisiace s ich prácou. Beseda sa deom ve¾mi páèila. Deti si prezreli služobný automobil a výstroj a výzbroj, ktorú používajú mestský policajti poèas výkonu

Poèas letných prázdnin sú riziká narušenia verejného poriadku o nieèo vyššie ako poèas bežného roka. Hlavným dôvodom je priaznivé poèasie, nadbytok vo¾ného èasu a v niektorých prípadoch ¾ahostajnos rodièov maloletých detí a mladistvých. Mestská polícia bude poèas letných prázdnin vo zvýšenej miere kontrolova používanie alkoholických nápojov maloletými a mladistvými osobami v prevádzkach v meste. Vzh¾adom na poèet príslušníkov mestskej polície budeme kontroly poèas dòa vykonáva sami a v noèných hodinách ich vykonáme v spolupráci s príslušníkmi Obvodného oddelenia policajného zboru v Rajci. Zameriame sa na vytypované miesta, kde sa takého osoby zdržiavajú a porušujú hneï nieko¾ko právnych predpisov naraz (napr. rušenie noèného pokoja, požívanie alkoholických nápojov na zakázaných miestach – VZN è. 2/2011...). Prevenciou bude aj samotný výkon služby hliadky mestskej polície a jej prítomnos v uliciach mesta. Mestskú políciu môžete kontaktova na tel. èíslach: 0907 631 403 alebo na èísle 159. mjr. Juraj Šimkuliè, náèelník MsP Rajec 2x foto: archív MsP

RAJÈAN 7-8/2012

RAJECKÉ LADISLAVSKÉ HODY A HODOMOTOJAZDA Foto: E. Pekná

Ani v tomto roku sme nezabudli spoloène oslávi Rajecké Ladislavské hody. Zaèali už tradièným závereèným koncertom žiakov a pedagógov Základnej umeleckej školy v Rajci v piatok 22. júna, na ktorom chceli predvies svoje umenie. Bohužia¾, dopadlo to celkom inak. Už od obeda sa nad Rajcom zbiehali mraky zo všetkých strán a po necelej polhodinke, od zaèiatku koncertu, zaèala pravá letná prietrž mraèien. Úèinkujúci stihli akurát rýchlo schova nástroje. A aj

keï èakali, kedy prestane prša, nakoniec to vzdali. Veï pršalo takmer dve hodiny. Hody pokraèovali v nede¾u 24. júna – za úplne iného, krásneho, slneèného poèasia. O 9.30 hodine sa v kostole sv. Ladislava slávila hodová svätá omša. Už od 11. hodiny sa celé dianie presunulo na námestie, kde sa zaèínala Rajecká hodomotojazda 2012, ktorú organizoval Klub priate¾ov motoveteránov Rajec v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Rajec. Nieko¾ko desiatok historických motoriek odštartovalo o 12. hodine svoju vyhliadkovú jazdu z Rajca. Pokraèovali do Rajeckej Lesnej, Èièmian, Zliechova, cez Košecu, Púchov, Považskú Bystricu a spä. Do Rajca sa vrátili okolo 16. hodiny. Popri Hodomotojazde prebiehal na námestí bohatý kultúrny program. Hodomotojazdu odštartovala dychová hudba Straòanka. Od 14. hodiny sme si mohli vypoèu hudobnú skupina Popcorn, nasledovalo taneèné vys-

LETNÁ SEZÓNA NA KÚPALISKU Kúpalisko Veronika v Rajci otvorilo svoje brány pre návštevníkov 16. júna. Na kúpalisku nájdete okrem 8 bazénov (najväèší plavecký bazén má rozmer 50x21 m), pädráhovú šmýkaèku, malý tobogan, plážový volejbal, minigolf, stolný tenis, basketbal, detské šmýkaèky a preliezky, dve reštaurácie, kaviareò, bar, slovenskú kolibu, šes bufetov a parkovisko pre osobné vozidlá. V júli a v auguste je kúpalisko otvorené: pondelok až piatok 9.30 – 18. hod. a v sobotu/v nede¾u od 9. – 19. hod. Permanentky v hlavnej pokladni kúpaliska: 20 vstupov 80,00 € alebo 30 vstupov 110,00 €. Šzá

Aj tento rok MsÚ ponúka pre obyvate¾ov Rajca Z¼AVNENÉ PERMANENTKY. Môžete si ich zakúpi v pokladni mesta (na I. poschodí v¾avo) od 18. júna v pokladnièných hodinách. Celodenná permanentka od 9.30 hod. (5 vstupov) 17,50 € Od 13.30 hod. (5 vstupov) 14,00 €

2012 Vstupenka Z¾ava – do 120 cm Z¾ava – ZP Vstup – do 90 cm

túpenie rajeckých mažoretiek Kordovánok. Pokraèovala country kapela Ta-Bac, ktorú vystriedal taneèný odbor základnej umeleckej školy Salveo. Poèas popoludnia si mohli deti vyskúša svoju šikovnos na rôznych

súažiach, ktoré pre ne pripravilo eRko – hnutie kresanských spoloèenstiev detí z Rajca. Samozrejme za svoju šikovnos dostali sladkú odmenu. Kto sa nebál, mohol si na školskom dvore cirkevnej základnej

školy vyskúša aj jazdu na koòoch. Od 18. hodiny rajecké námestie roztancovala hudobná skupina Pollux a všetci sa dobre zabávali na hodovej zábave, ktorá trvala takmer do 23. hodiny. Šzá 4x foto: S. Kalma

Vstupné sobota – nede¾a od 9.00 hod

EUR 7,00 6,00 4,00

od 15.00 hod.

EUR 5,00 4,00 4,00

Z¾avnené vstupné pondelok – piatok od 9.30 hod.

EUR 5,00 4,00 3,00 zdarma

od 15.00 hod.

EUR 3,00 2,00 3,00

Foto: Emit, s.r.o.

RAJÈAN 7-8/2012

Rajec sa onedlho „dožíva“ malého jubilea – 615. výroèie prvej písomnej zmienky, kde sa spomína ako mesto Písomná zmienka o Rajci ako meste sa viaže s listinou, ktorá bola napísaná vo Víg¾aši 6. septembra v roku 1397. Dôvodom, preèo sa Rajec spomínal bolo, že krá¾ Žigmund Luxemburský dal do zálohy mesto Rajec spolu s hradmi Streèno, Starý hrad, Považská Bystrica, Hrièov a Lietava Sandzivojovi (Sendsilvogius) ka¾išskému, po¾skému š¾achticovi z Ostrorogu. V tejto súvislosti vzniká otázka – preèo bol Rajec spolu s ostatnými majetkami predmetom zálohovania? Odpoveï možno azda h¾ada vo vtedajšej situácii, keï na jeseò roku 1397 krá¾ Žigmund zhromažïoval protiturecké vojsko. Je preto pravdepodobné, že krá¾ potreboval finanèné prostriedky na tento úèel.

HISTÓRIA RAJECKÝCH MESTSKÝCH PRIVILÉGIÍ

ležitým privilégiom bolo konanie výroèných sencií listiny ude¾ujúcej mestské privilégiá trhov. Uvedené právne a hospodárske výsaRajca, existujú reálne predpoklady, že takáto dy miest pôvodne neboli vytvorené na našom listina bola pravdepodobne vydaná, nako¾ko území, avšak ich úprava a použitie u nás vyv Rajci bolo už v dávnej dobe povolené vykochádzalo z pôvodných nemeckých mestnávanie trhov poèas roka. Tieto trhy boli na ských práv. Pri zakladaní miest na našom Žofiu, na Jána a na Uršu¾u. Prvá známa listiúzemí pod¾a takéhoto právneho základu mali na Rudofa II. ude¾ujúca výsadu slobodného podiel tzv. hostia prichádzajúci z Nemecka a trhu v Rajci, mimo spomínané dátumy, je až to buï zo saskej alebo rakúsko-bavorskej obz roku 1604. Rajec v tejto listine dostal ïalšie lasti. V závislosti na tom odkia¾ osadníci prišli, povolenie konania trhov na Mateja, Juraja a to aj ovplyvnilo uplatòovanie spomínaných Mikuláša. Tieto trhy mali by vždy v pondelok hospodársko-právnych zákonníkov. V prepo uvedených sviatkoch svätých. V roku važnej miere sa väèšina miest riadila 1609 krá¾ Matej II. oslobodil mešanov Rajca od platenia krá¾ovského mýta miestneho saským a magdeburským právom, tov celej krajine to právo bolo pravdepodobne uplatòokrajine. Týmto privilégiom mohli obyvané i v meste Rajec. Tento predpovatelia Rajca slobodne predáva svoje výrobklad podporujú doložené právne a kulky v celej krajine bez toho, aby museli plati túrne vzahy mesta Žilina s inými mespoplatky na mýtnych staniciach. Významná tami a obcami zo 14. a 15. storoèia, výsada mesta je z roku 1619 udelená krá¾om kde mimo iné mestá i Rajec toto právo Karolom VI., povo¾ujúca týždenné a dobytèie navzájom so Žilinou uznával. Magdetrhy, ktoré sa mohli vykonáva poèas sobôt burské právo obsahovalo inštitúciu tzv. v èase od vianoèných sviatkov po Ve¾kú noc. dedièského, zákupného richtára, richtára èím V zachovanej podobe existuje listina Márie sa v týchto mestách vyvinula funkcia Terézie z roku 1749, kde panovníèka potvrdimešanostu, ktorý bol volený prostredla privilégia mesta Rajec udelené ešte Mateníctvom mešanov. V jeho právomoci jom II. z roku 1609. V roku 1830 František I. nebola súdna moc (táto patrila dedièpovolil mestu upravi konanie dobytèích trhov nému richtárovi – sudcovi), mal však zo sobôt na utorky. administratívne a správne kompetencie. Postupom doby sa aj na tzv. magdeburskom práve dedièno-richtárska funkcia odkupovala mešanmi, èím tieto získali súdnu autonómiu. Treba však poveda, že uplatòovanie mestských práv a výsad malo postupný rozvoj a ich upevòovanie bolo odrazom hospodárskej prosperity miest v rámci krajiny. Z historických prameòov je doložené, že koncom 13. storoèia Foto: depozit Mestského múzea Rajec bolo na Slovensku približne 30 Foto: depozit LISTINA KRÁ¼A ŽIGMUNDA LUXEMBURSKÉHO, VÍG¼AŠ 6. 9. 1397 miest, ktoré mali mestské výsady. Mestského múzea Rajec V nasledujúcom storoèí pribudlo asi 60 miest a ku koncu 14. storoèia to V spomínanej listine sa Rajec uvádza ako LISTINA MÁRIE TERÉZIE Z ROKU 1749 bolo zhruba 100 miest, ktoré vlastnili mesto, tento názov nie je z poh¾adu dnešnej mestské privilégia. Privilégiá mali rozdoby azda nieèím mimoriadnym. V minulosti Jednotlivé privilégia mesta Rajec udelené dielny rozsah a obsah. Nemožno preto hovovšak takýto názov nebol samozrejmosou, v priebehu 14. až 19. storoèia poukazujú na ri o tom, že každé mesto dostalo tie isté právale predstavoval výsadu (privilégium). Takéto jeho stúpajúci hospodársky význam, ako aj ne a hospodárske výsady. Z poh¾adu hospovýsadné postavenie povýšeným osadám na záujem panovníkov o jeho rozvoj. V rámci dárskeho významu sa niektoré mestá výrazmestá ude¾oval krá¾ prostredníctvom listiny. mikroregiónu Rajeckej kotliny predstavovalo ne nelíšili od ostatných obcí, preto aj názov Mestské výsady pozostávali z dvoch druhov mesto Rajec už v stredoveku urèitú sídelnú mesto v niektorých prípadoch lepšie vystihovýsad a to právnych a hospodárskych, prifunkciu voèi okolitým obciam. Spomínané vývalo oznaèenie mesteèko. èom navzájom tvorili neoddelite¾nú súèas. sady dávali možnos obyvate¾om z blízkeho V prípade Rajca, je preto pomenovanie – Z poh¾adu právnych výsad to bolo právo slookolia predáva alebo vymieòa svoje výrobmesteèko vhodnejšie, nako¾ko vtedajší hosbodnej vo¾by richtára, mestských prísažných, ky v Rajci. podársky význam adekvátne odrážal jeho súdna autonómia a právo vo¾by farára. HosZ písomne dochovaných listín bol pôvodpozíciu medzi ostatnými privilegovanými podárske výsady zahàòali právo slobodného ne Rajec voèi okolitým obciam sídlom cirkevmestami. Mohli by sme teda poveda, že Ratýždenného trhu. Niektoré mestá mali špenej organizácie. Do pôsobnosti Rajeckej fary jec patril pod¾a významu do miest tzv. nižšej cifické privilégiá akým bolo mí¾ové právo (Žikedysi patrili obce Malá a Ve¾ká Èierna, Jasealebo druhej kategórie. lina), niektoré banské mestá mali právo užínové, Zbyòov, K¾aèe, Poluvsie, Stránske, Do súèasnosti nie je známa listina, ktorá vania lesov v urèitej oblasti (Kremnica), právo Konská, Kunerad, Kamenná Poruba, Ïurèiby urèovala rozsah mestských práv Rajca slobodnej po¾ovaèky a rybolovu (Ružombená, Rajecká Lesná, Faèkov, Šuja a zaniknutá pred rokom 1397. Nie je to však niè výnimoèrok). Významné hospodárske privilégium, obec Cherubín-Èierna. Toto organizaèné zané, podobne na tom sú aj iné mestá, ktorým ktoré podporovalo rozvoj remesiel a obchodu èlenenie potvrdzuje tá skutoènos, že uvedesa prvé výsadné listiny nezachovali napr. bolo oslobodenie od platenia mýt v rámci urné obce platili spoloène v rámci Rajeckej farBratislava, Zvolen alebo Žilina. I napriek abèitého územia alebo celej krajiny. Ïalším dô-

6

RAJÈAN 7-8/2012 nosti daò cirkvi tzv. desiatok desiatok. Výška dane bola Sídlom predstavite¾ov mesta bola od naturálne dane boli pravdepodobne odovjednotlivo obciam urèená, povinnos platenia 16. storoèia budova radnice – ratúz (odvodezdávané pod¾a dochovania hospodárskych takejto dane v Uhorsku bola stanovená ešte ný od pôvodného nemeckého názvu Rathaus zvierat a hydiny, prípadne pod¾a potrieb lieza vlády krá¾a Štefana (1000-1038). Z toho – radnica), ktorá sa nachádza v strede rajectavského panstva poèas roka. Jednotlivé povyplýva, že význam Rajca bol z pohplatky svedèia o tom, že relatívne samosFoto: Šzá ¾adu cirkevného dôležitý a mohol právny život Rajèanov nebol v tých èasoch by v neskoršom období urèitým jednoduchý. predpokladom alebo odôvodnením Odhliadnuc na ostatné historické súvispovýšenia na mesto – mesteèko. losti a dôvody prvej písomnej zmienky o mesÏalší predpoklad existencie udete Rajec, možno na záver uvies ešte jednu lenia privilégií mestu Rajec pred zaujímavos tohto dokumentu. Rajec sa v lisrokom 1397 dáva písomná zmienka tine spomína ako súèas Turèianskej župy – z roku 1407, kde sa spomína pred... cum oppido Raycse in comitatum stavite¾ mesta Rajec Lamperth Turuscz..., prièom Rajec patril do Trenèian(Lambert), ako iudex de Rajecz. To skej a nie do Turèianskej župy. Ïalšou zauznamená, že aj keï sa nedochovala jímavosou listiny je rukopis, ktorý bol pravlistina ude¾ujúca Rajcu mestské depodobne vyhotovený dvoma pisármi. Zo práva, tieto boli z poh¾adu spomínazápisu je zrejmé, že stredná èas listiny, kde ných hospodárskych a právnych zása uvádzajú založené hrady a mesto Rajec konníkov v Rajci s najväèšou prav- RAJECKÁ RADNICA – NIEKDAJŠIE SÍDLO PREDSTAVITE¼OV MESTA sú napísané iným pisárom, než ostatná èas depodobnosou uplatòované už listiny (pozri foto na str. 6), èo je nezvyèajné. kého námestia. Súèasou riadenia mesta boli v èasoch pred známou prvou písomnou Okolnosti zálohovania uvedených hradov v minulosti aj ïalší volení úradníci, medzi ktozmienkou o Rajci ako meste. vrátane mesta Rajec, poukazujú na vtedajšiu rých patril mestský kapitán, ktorý mal na staV dnešnej dobe by sme takýto systém situáciu v Uhorsku ako aj na praktiky krá¾ovej rosti poriadok mesta. Súèasou kontroly dohospodárskych a právnych noriem nazvali zahranièno-politickej stratégie. Ve¾ké finandržiavania poriadku boli aj hajtmani, po¾ní a ako súèas urèitého druhu vlastného samosèné požiadavky krá¾a Žigmunda, vyžadovali lesní strážnici, drábi a hlásnici. Mesto Rajec pravovania. Samospráva mesta Rajec bola znaèné financovanie jeho expanzívnej politimalo aj vlastný sklad, ktorý mal na starosti riadená prostredníctvom jej predstavite¾a, ky. Toto zapríèinilo podstatné zmenšenie krátzv. magazinárius alebo skladník. Jeho povinktorý sa v najstarších historických prame¾ovských miest a slobodných obcí. Mnohé nosou bolo stara sa o mestské sklady, prijíòoch oznaèoval latinským výrazom iudex, èo z nich Žigmund len zálohoval, avšak v mnoma a vydáva materiál pod¾a rozhodnutia je možné preloži do slovenèiny ako sudca. hých prípadoch nevyplatil záložné sumy a richtára. Túto štruktúru riadenia dopåòal ešte V neskorších listinách a zápisoch v mestpotom ich aj natrvalo daroval ve¾možom (napokladník a uèite¾. Významné postavenie voských knihách Rajca (1479), je táto funkcia príklad spomínaný po¾ský š¾achtic Snadzivoj lenej funkcie mal notár – zodpovedal za všetpomenovaná ako fojt fojt. Tento názov vychádzal z Ostrorogu sa takýmito praktikami po roku ky písomné dokumenty a evidenciu mesta. z pôvodného nemeckého slova Vogt, ktoré 1410 stal na krátku dobu „pánom Považia“). Za zmienku stojí spomenú, že od poèiatv preklade vyjadruje – starosta, správca aleku mesta bola pravdepodobne vedená evibo aj súdny vykonávate¾. V novšej histórii Nech už boli okolnosti mestských privilédencia a záznamy, ktoré sa zapisovali do Rajca (1626) bol používaný nám známejší gií Rajca akéko¾vek, napriek tomu jeho pímestských kníh. názov richtár, èo je odvodené od nemeckého somná zmienka ako mesta poukazuje na jeRajecký fojt alebo richtár spísané listiny slova Richter – sudca. Rajecký fojt alebo richho ekonomickú hodnotu a teda aj dôležitos mesta potvrdzoval peèaou, ktorú vlastnil. tár patril medzi významných a vážených obv rámci rozvíjajúcich sa sídiel vo vtedajšom Najstaršia známa peèa èanov mesta, bol vyberaný spomedzi najboUhorsku. mesta Rajec pochádza hatších obèanov mesta. Jeho povinnosou I keï sa v histórii z prelomu 14. a 15. stobolo zastupovanie obèanov mesta voèi LieRajca ve¾a zmenilo treroèia. Na peèatidle je tavskému panstvu ako zemepánov a voèi ba ma na pamäti vyobrazený sv. LadisTrenèianskej župe ako správneho orgánu skutoènos, že obyvalav, držiaci halapartòu a územia, do ktorej Rajec spadal. V rámci mestelia mesta aj po viac štít. Motívom vyobrazetských povinností rajecký richtár rozhodoval ako 600 rokoch pokrania peèatidla bola pravako predsedajúci mestskému obèianskemu a èujú v súèasnom rozdepodobne tá skutoètrestnému súdu, schva¾oval všetky listiny tývoji mesta a pôvodnej PEÈA Z ROKU 1864 – v zbierke Mestského nos, že rajecký kostol kajúce sa mesta. Rajecký richtár taktiež prednárodnej identite, èo múzea Rajec (foto: archív MsKS Rajec) bol zasvätený tomuto sedal mestskej rade, ktorá mávala 6 až 12 v minulosti nebolo uhorskému krá¾ovi z rodu Arpádovcov ako èlenov. V poèiatkoch bola funkcia fojta/richvždy samozrejmosou. patrónovi kostola, èím sa stal aj predlohou tára odkupovaná na tzv. zákupnom práve práve, LITERÁRNE ZDROJE: pre peèa mesta. neskôr bol vyberaný a volený každoroène Cambel, S. a kol.: Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Obyvatelia mesta Rajec mali samosprávspolu s èlenmi mestskej rady. V Urbáre hradBratislava: Veda 1986, ne riadenie, avšak nikto ich neoslobodil od ného panstva Lietava z roku 1622 sa o Rajci Chalupecký, V.: Kniha žilinská. Bratislava 1934 platenia dane zemepánom Lietavského hrauvádza: „... richtar byva poriadny, ktery se Chalupecký, V.: Støedovìké listy ze Slovenska. Bratisdu. Za výber dane zodpovedal fojt/richtár. z povolanim všetkej obce i jich milosti panov lava-Praha 1937 Výška dane bola jednotlivým obyvate¾om dediènych každeho roka na Nove leto voli a Janèo, Š.: Z dejín Rajca do roku 1948. Vlastivedný mesta stanovená pod¾a množstvo vlastníctva postavuje.“ V právomoci mesta na èele s vozborník Považia è. 5. Banská Bystrica: Stredoslovenské pôdy. Okrem dane z pôdy Rajèania platili daò leným fojtom/richtárom bolo napríklad rozhovydavate¾stvo 1962 od predaja piva, vína, mýta, predaja mäsa a dovanie vo veciach štatútov mesta súvisiaJanèová, K.: Rajec a jeho stavebný vývoj. Vlastivedný súkna. V roku 1626 bola mestu Rajec stanocich s ochranou úrody, lesov, evidencia prezborník Považia è. 5. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavate¾stvo 1962 vená daò v celkovom objeme 245 florenov, vodov majetkov, súdne rozhodovanie v drobKavuliak, A.: Lietava podnik feudálneho hospodárskeïalej dávali 1 vola, 2 te¾ce, 150 moriakov, 150 ných sporoch, priestupkoch a pod. Okrem ho systému. Martin: Matica slovenská 1948 sliepok, 45 husí, 400 vajec, 100 pstruhov. Okpovinnosti prinášala funkcia fojta/richtára aj Marsina, R.: Urbár hradného panstva Lietava. Bratisrem toho boli povinní. „... postaviti ze zbrojiu, radu výhod. Medzi dôležité výhody patril polava 1959 dary daruvati, desatek od ovce a od vèel med diel na výnosoch z úrody, mlyna, krèmy a poMarsina, R.: Codex diplomaticus et epistolarius Slovadavati, zamek opravovati, item sol, heringy, dobne. Mal dokonca aj vlastné polia tzv. fojciae II. Bratislava 1987 kapry, dojivo panske brati a spenežiti jsu pozeme Do dnešnej doby sa nám zatovské zeme. Tibenský, J. a kol.: Slovensko Dejiny. Bratislava: Obvinni.“ Platenie finanèných daní bolo rozèlechoval názov katastrálneho územia Vojtová, zor 1971 nené pod¾a termínov na Juraja (24.4.), na Miktorá mala pôvodný názov Fojtová a bola vo Mestská kniha Rajca, 1515-1798 chala (29.9.) a na Vianoce (25.12.) Ostatné vlastníctve fojtov. -JJ-

RAJÈAN 7-8/2012

REKONŠTRUKCIA STOKOVEJ SIETE A ÈOV SA UKONÈILA V areáli Èistiarne odpadových vôd (ÈOV) v Rajci bolo 10. júna slávnostné ukonèenie významnej ekologickej stavby: Verejná kanalizácia – rekonštrukcia stokovej siete a ÈOV.

toèná pretože nezabezpeèovala v dostatoènej miere odstraòovanie fosfóru a dusíka. Jej prevádzka bola málo efektívna z dôvodu ve¾kého množstva balastných vôd. Preto akciová spoloènos Severoslovenské vodárne a kanalizácie so sídlom v Žiline zaèala v auguste 2010 s jej rekonštrukciou. Tá zahàòala intenzifikáciu mechanického predèistenia a vybudovanie biologického èistenia s väèšou kapacitou, kalového hospodárstva vrátane prekrytého medziskladu, odvodneného kalu a automatického systému riadenia technologického procesu. V rámci realizácie projektu bola rozšírená aj stoková sie o 1,73 km. Išlo o rozšírenie kanalizácie na uliciach Bystrická, Partizánska, Fuèíkova a Švermova, prièom na Bystrickej

Pôvodná kanalizácia bola uvedená do prevádzky v roku 1942. Postupne bola rozširovaná na súèasný rozsah v dåžke 15 200 m. Kapacita ÈOV-ky bola v posledných rokoch nedosta-

ÏALŠÍ KURZ SEBAOBRANY V RAJCI Brazílske jiu-jitsu... odpoveï ako sa ubráni proti ažšiemu, silnejšiemu a väèšiemu protivníkovi. Takmer 10 mesiacov sa desiatka cvièencov uèila základy sebaobrany – brazílske jiu-jitsu, pod vedením skúsených trénerov z Centra bojových umení Dokan v Žiline.

ulici bola vybudovaná aj nová èerpacia stanica. Ako povedal generálny riadite¾ Sevak-u Ing. Miroslav Kundrík – „... Rekonštrukciou ÈOV-ky sa zabezpeèí súlad s limitnými hodnotami na vypúšanie pre napojenú aglomeráciu s vyšším poètom obyvate¾ov, èím je zoh¾adnená možnos budúce-o napojenia aj ïalších obcí regiónu“. Finanèné prostriedky boli poskytnuté z Kohézneho fondu EÚ, štátneho rozpoètu SR a zo zdrojov Sevak, a.s. Žilina Stavba bola zrealizovaná v spolupráci s Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR. Text a 3x foto: M. Kosec

SPOLOÈENSKÁ RUBRIKA Jubilanti august 2012

Jubilanti júl 2012 65 rokov Antonín Chrastecký

Ilustraèné foto: internet

83 rokov Helena Holbièková 89 rokov Helena Zbýòova 93 rokov Jozef Slotta

65 rokov Jiøí Øehák 80 rokov Gizela Paulinyová 83 rokov Mária Višòovská

Srdecne blahozeláme! Opustili nás Preto sa po minuloroènom úspešnom kurze Mestské kultúrne stredisko Rajec rozhodlo od septembra 2012 opä ponúknu všetkým záujemcom Kurz sebaobrany v Rajci (10 mesaèný výcvikový program, ktorý je vhodný pre všetky vekové kategórie). O možnosti prihlásenia sa dozviete obvyklým spôsobom – webstránka, mestský rozhlas, plagáty a na stránkach Rajèana. Šzá

Ján Kurajský 1932 – 30. 5. 2012 Jozef Majerèík 1957 – 11. 6. 2012 Magdaléna Kuèerová 1951 – 17. 6. 2012 Milan Jakubík 1949 – 19. 6. 2012 Anna Šastná 1920 – 22. 6. 2012 Mária Žideková 1927 – 23. 6. 2012 Uverejnené so súhlasom menovaných osôb a rodinných príslušníkov

RAJÈAN 7-8/2012

DETSKÝ LETNÝ ŠPORTOVÝ TÁBOR Športový klub polície Rajec organizuje poèas letných prázdnin v termíne od 30. júla do 5. augusta Detský športový tábor pre deti od 10 do 15 rokov v èarovnom prostredí Horehronia. Ubytovanie u bratov kapucínov na Ponikách. Môžete sa teši na príjemné ubytovanie v bývalej cirkevnej škole, ktorá bola bratmi kapucínmi prebudovaná na rekreaèné úèely. Deti v rámci športového programu absolvujú cyklotúry po ponických kopcoch, loptové hry, splavovanie Hrona a celú radu aktivít.

Poplatok za ubytovanie, stravu a zabezpeèovanie tábora je 90 eur. Poplatok je potrebné uhradi na èíslo úètu ŠKP Rajec, resp. poštovou poukážkou. Zaèiatok tábora 30. 7. 2012 o 14.00 hod. na ubytovni bratov kapucínov na Ponikách. Ukonèenie tábora 5. 8. 2012 o 9.00 hod. na ubytovni bratov kapucínov na Ponikách. Dovoz a odvoz dieaa zabezpeèujú rodièia! V prípade záujmu o prihlásenie dieaa do tábora alebo o poskytnutie doplòujúcich informácií kontaktujte: Ing. ¼uboš Cesnek, tel. è. 0915 823 357 alebo e-mail [email protected]. Ing. ¼uboš Cesnek, tréner malých športovcov z triatlonového krúžku

RAJÈANIA NA MAJSTROVSTVÁCH STREDOSLOVENSKÉHO KRAJA Pretekári a pretekárky Športového klubu polície Rajec sa 9. júna zúèastnili Majstrovstiev Stredoslovenského kraja v atletike jednotlivcov v Dubnici nad Váhom. Hneï na prvom štarte sme získali medailové umiestnenia – Damián Cesnek v behu na 600 metrov s èasom 1:55,49 získal 3. miesto v kategórii prípravka chlapci. V behu na 300 m mladší žiaci získal Matúš Foltán s èasom 0:55,88 13. miesto a v behu na 600 m prípravka chlapci získal Patrik Úradník 10. miesto (2:14,13).

Teší nás, že všetci pretekári si na Majstrovstvách kraja utvorili svoje osobné rekordy, èím úspešne reprezentovali náš klub. Aj napriek slabým podmienkam na trénovanie dokázali naši bežci konkurova pretekárom z najsilnejších klubov v celom Stredoslovenskom kraji. Ing. ¼uboš Cesnek, tréner ŠKP Rajec 2x Foto: archív ŠKP

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC ïakuje Základnej umeleckej škole v Rajci

a Po¾ovníckemu združeniu Mladý háj Rajec

inzercia

za spoloènú výstavu

PROSBA Nemáte doma zaujímavé FOTOGRAFIE RAJCA, REMESELNÍKOV, PÔVODNÝCH REM. DOMOV, ULÍC, RAJÈANKY, TURBÍNY, HASIÈOV... èi niektorého RAJECKÉHO RODÁKA? POMÔŽTE NÁM OBOHATI ARCHÍVNU ZBIERKU MESTSKÉHO MÚZEA V RAJCI Fotografie vám po zoskenovaní vrátime alebo (ak nám ich darujete) ich založíme do zbierok Mestského múzea v Rajci

RAJÈAN 7-8/2012

NAJKRAJŠÍ, NAJAŽŠÍ, NAJSRDEÈNEJŠÍ... UŽ PO 29. KRÁT Druhá augustová sobota sa už nezadržate¾ne blíži a asi každému Rajèanovi je jasné, že v tento deò sa Rajec jednoducho neopúša. Ako každý rok, aj tento nás jednoznaène èaká najväèšia a najkrajšia športová akcia nášho mesta – Rajecký maratón 2012. Podujatie má ve¾mi bohatú históriu a v tomto roku sa pobeží už po 29. krát. Už teraz sa môžete spolu s nami teši na pretekárov z celého sveta, na masu takmer tisíc ¾udí, ktorí spolu pobežia za svojim víazstvom a budú sa snaži zdola najažší, najkrajší a zároveò najsrdeènejší maratón. Podujatie podobného charakteru a takéhoto obrovského rozmeru si žiada množstvo nelenivých a šikovných ¾udí, ktorí sa neboja priloži ruku k dielu. Aj v Rajci máme takých. Spolu nesú meno Maratón klub Rajec, ale ešte radšej sa nazývajú maratónska rodina. Ako v každej správnej rodine, ani v tejto bežeckej, nechýba otec, ktorý na všetko dozerá, všetko vybavuje a stará sa o všetko. Reaguje na oslovenie tato Palo a oficiálne sa volá Pavol Uhlárik, ve¾ký športovec a riadite¾ Maratón klubu. Za 29 rokov èlovek nadobudne v organizovaní maratónu celkom dobrú prax. „Tato Palo, èo všetko treba urobi, aby sa mohol kona taký maratón, aký mávame v Rajci?“ Pavol Uhlárik odpovedá: „V oèiach diváka to môže vyzera ve¾mi jednoducho – pretekár sa postaví na štart, odbehne svoju ‚štreku‘, príde do cie¾a, dá si piveèko alebo kofolu a spokojný sa vráti domov. ALE, skutoènos je trochu iná. Najprv musíme preteky zaregistrova do celoslovenskej bežeckej termínovky, celý rok by videní a vnímaní na bežeckých podujatiach a organizova aj iné kvalitné bežecké preteky. Potom oslovi minimálne 100 reklamných partnerov, vytlaèi asi 3 000 propozícií, da dohromady a namnoži 1 000 kusov maratónskeho bulletinu, zabezpeèi 1 000 štartovných èísel, igelitových tašiek, medailí, pohárov, špongií, plagátov, 1 200 porcií cestovín, 200 kg melónov, 800 litrov iontových nápojov, 200 kg banánov, 700 litrov piva, 300 litrov kofoly... Pred štartom oznaèi kilometrové úseky, nainštalova 200 m reklám, pripravi cie¾ovú bránu, tribúnu, prezentáciu, èipový systém, zabezpeèi parkovanie pretekárov, šatne, sprchy. Zohna 200 organizátorov (rozhodcov, èasomeraèov, regulovèíkov, zdravotníkov, masérov, policajtov, kuchárok, filmárov, fotografov...). A samozrejme, zabezpeèi finanèné odmeny a vecné ceny pre najlepších pretekárov, ktorých je vo všetkých kategóriách viac ako sto.“ Rajecký maratón 2012 prinesie so sebou, rovnako ako po iné roky, aj tento rok okrem 43 kilometrového behu do Èièmian, aj ïalšie preteky. Budú nimi už tradièné in-line závody korèuliarov, MZ Pneu beh a stále viac ob¾úbený polmaratón, teda tra s dåžkou viac ako 21 kilometrov. Šiesty roèník polmaratónu však zažije ve¾mi zásadnú zmenu. Organizátori (Maratón klub Rajec) sa rozhodli, že polmaratónci nebudú beža ako doteraz do Faèkova, ale že pri závode Kofola a.s. odboèia do¾ava a budú si to šinú cez celú Rajeckú Lesnú. K tejto zmene sme museli pristúpi hlavne kvôli bezpeènosti samotných pretekárov, ale aj vás, povzbudzujúcich. Dedinka Rajecká Lesná nemá ani zïaleka takú hustú premávku ako hlavný ah Žilina – Prievidza, preto odkloni polmaratón, ktorý má stále vyššiu úèas sa

javí ako ve¾mi s¾ubné riešenie, pretože Frivald je obklopený nádhernou prírodou Rajeckej doliny. Navyše v dedine sa dá povzbudzova ove¾a lepšie ako na kraji hlavnej cesty. Upravený profil trate bude vyzera nasledovne – polmaratónec dobehne do Trstenej, kde odboèí do¾ava, do Rajeckej Lesnej a bude beža po hlavnej ceste až do doliny. Na deviatom kilometri, pri obrátke autobusov, sa bude môc obèerstvi, potom pokraèuje v behu dolinou, až príde k mostu pred strediskom Žiar, kde bude obrátka, po zdolaní obrátky už bude polmaratónec beža spä do Rajca, kde ho èaká cie¾, masáž a pastaparty. Dúfame, že sa vidíme aj na trati v Rajeckej Lesnej. No a aký by to bol Rajecký maratón, keby na òom neštartovali rajeckí rodáci. Maratónska rodina bude ma aj v tomto roku v každom z pretekov bohaté zastúpenie. Na štarte môžete h¾ada minimálne 20 polmaratóncov, 10 maratóncov, 5 korèuliarov a 10 detí z Maratón klubu Rajec. Pre vás, našich verných priaznivcov, máme pripravenú ve¾mi peknú novinku. Na tra sa postavíme v celkom nových, žltomodrých dresoch, takže už z dia¾ky budete môc vidie svojich favoritov èi ob¾úbencov a posilni svoje povzbudzovanie. Samozrejme, nikto nebeží rovnako a aj medzi rajeckými bežcami sa nájdu tí rýchlejší, ktorí budú tento rok na trati akýmsi želiezkom v ohni. Rozhodli sme sa preto, že vám ich v krátkosti predstavíme. Všetkým sme položili štyri rovnaké otázky: 1. Èím je pre teba beh a kedy si s ním zaèal? 2. Máš nejaký rituál pred pretekom/po preteku, ktorý zvykneš dodržiava? 3. Aké ambície máš na tento roèník Rajeckého maratónu alebo na jeden z pridružených behov? 4. Aká je tvoja skúsenos s Rajcom, v èom je tento beh iný ako ostané? VRATKO ŠIMEK 1. Relax..., to by povedal oco J. Beh je hlavne drina. Behám rád a keï pretekám, to je moje... Rád súažím, moja prvá trofej bola v Rajci na Behu Rajeckým rínkom v roku 2008. Súažne behám od roku 2010, kedy sa ma ujali Janka a Zdeno Koledovci. 2. Na štarte si 3-krát podskoèím a ide sa..., a po preteku skáèem od radosti. 3. Vlani som bol tretí. Rád by som na tej bedni zostal. 4. Všetky preteky, ktoré sa v Rajci konajú, mám rád. Zaèínam Borošovcom a konèím 12-minútovkou, ale vždy sa najviac teším na maratón, aj pre mòa je to TOP pretek. Už od ôsmich rokov behám 2 kilometrovú tra a už teraz sa teším na 30. roèník.

RAJÈAN 7-8/2012 ONDREJ VESELOVSKÝ 1. S behom som zaèal ako úplne malý chlapec, keï som sa postavil na rovné nohy. Predtým som samozrejme ešte nebehal, len lozil po štyroch. V rámci dekadencie v starobe poèítam s tým, že mi odídu tie dve nohy, po ktorých sa pohybujem teraz a znova sa vrátim na štyri, na ktorých som stál na samom zaèiatku. Beha sa nedá veène. 2. Pred pretekom nijaký špeciálny rituál nedodržiavam. Snáï dvanás týždòov predtým tvrdo trénujem, ale to asi nie je rituál, skôr tréning. 3. Som po zranení a momentálne sa z neho dostávam. Ak sa mi podarí kvalitne sa pripravi na Rajec a potom na jeseò na Košice, budem rád. Zdravie teraz trochu so mnou zamávalo a teším sa, že môžem beha. 4. Je iný v tom, že je pre mòa domácim behom, aj keï momentálne žijem v Turèianskych Tepliciach. No a atmosférou podobných behov na Slovensku nemáme ve¾a. Väèšinou chcú organizátori zarobi a ukáza sa, no tieto preteky sú pripravované bežcami pre bežcov. Tu nikto na nikom nezarába. Skôr si myslím, že mesto nedoceòuje význam tejto akcie pre svoje zvidite¾nenie. ZDENO KOLEDA 1. Rados. Keï som si musel zaèa topánky šnurova na 2 nádychy pri mojej vtedajšej váhe 98 kg. 2. Pred pretekom len kávu a probio vanilkový jogurt. K tomu, keï ma niekto napáli, vyletím na jeden dych aj na Kriváò. Po preteku len zvládnu èo najrýchlejšie triašku z chýbajúcich cukrov, takže všetkým beriem cukríky a èoko¾vek sladké. 3. Ambície pre tento rok? Verte, že pri takom ažkom roku, akým je pre mòa tento, sa na štart postavím a idem do màtva. Poznáte ma. 4. Pre mòa obrovská zodpovednos a stres, ktoré vytvára práve domáce prostredie. PATRIK HOLEŠA 1. Beh je pre mòa jedna z foriem odpoèinku po nároènom dni v práci, po psychickej aj fyzickej stránke. Stal sa prosto súèasou môjho každodenného života, odkedy som prestal hráva futbal a prihlásil som sa na krásny rajecký cross Rajecký Borošovec. Tu sa zrodili moje zaèiatky s behom, keïže o týždeò na to, mi tato Palo ponúkol možnos beža polmaratón v Prahe. Taká ponuka sa neodmieta. Tu som sa stretol a zoznámil s kolektívom Maratón klubu Rajec a zabehol svoj prvý polmaratón v živote s 2 týždòami tréningu za 1 hodinu 37 minút.

2. Jediný môj rituál je poriadne sa zavodni, na èo v noci pred pretekom doplácam nespavosou, lebo každú chví¾u musím ís na WC J 3. Moje ambície tento rok sú jednoznaène dobehnú a uži si pretek. 4. Bežal som ho iba raz – minulý rok, bol som naò perfektne pripravený, všetko zasadlo do seba ako malo, dokonca aj poèasie bolo ideálne, èoho výsledkom bol osobák vylepšený o viac ako 12 minút. Prosto nádherná atmosféra, neopísate¾ne krásny pocit, keï èlovek beží ulicami, na ktorých dennodenne trénuje. A tí ¾udia, ktorí sa tu o to všetko starajú, sú prosto úžasní. PETER PROKOPOVIÈ 1. Beh sa stal mojou takmer každodennou rutinou. Je pre mòa relax a výborný prostriedok na odreagovanie sa. Èlovek vypustí z hlavy všetky starosti a stres. Zaèal som v šestnástich a viedol ma k tomu práve Rajecký maratón. Keï som sledoval v roku 2003 ako dobiehajú bežci do cie¾a a Rajèania ich tak srdeène povzbudzujú 2. Pred pretekmi je to klasicky ¾ahká, zdravá strava a pred horúcimi, dlhými behmi pijem ve¾a tekutín. Po pretekoch sprcha a hlavne ažko strávite¾né a nezdravé jedlo :o). 3. Pravdupovediac, mne sa v Rajci väèšinou nedarí. Ale hlavne sa chcem poriadne vynaháòa s Rajèanmi na polke a aby mi nikto v cieli nehovoril, kde som to¾ko J. 4. Rajecký maratón je pre mòa najkrajší pretek, aký som kedy absolvoval. Vždy sa naò ve¾mi teším. V Rajci je vždy úžasná atmosféra. Keï prebieham štartom a tiež, keï vbieham do cie¾a a poèujem hluk a povzbudzovanie z námestia, je to krásny pocit. Všetci od organizátorov až po miestnych obyvate¾ov sú nesmierne milí, kamarátski a ochotní pomôc. Aj pod¾a slov ostatných bežcov sa tu pretekári aj s rodinami cítia ako doma. Ostatné ve¾ké maratóny na Slovensku sa snažia o èo najviac bežcov a o zabehnuté èasy na svetovej úrovni. U nás sa skôr sústredí na spokojnos bežcov. LUKÁŠ PEKNÝ 1. Beh je pre mòa spôsob, ako sa vyventilova, usporiada si myšlienky, prípadne si pri tréningu s niekým pokeca, Je to spôsob, ako zisti svoje limity a snaži sa ich prekona. Beháva a poriadne trénova som zaèal až minulý rok cez leto a najväèšia moja motivácia bola – by prosto lepší ako Marek Kasman J. 2. Rituál, ani nie. Staèí sa poriadne vysr..., rozcvièi a ís na štart s vedomím, že aj keï to bude ažké, robím to, lebo ma to baví a idem, èo to dá... 3. Ciele na tento sú vysoké... rajecký polmaratón ís na osobák a zaútoèi na hranicu 1:30. 4. Je iný už len tým, že sa beží tu v Rajci... prosto som tu doma, èlovek beží pred známymi ¾uïmi a je ve¾mi motivujúce poèu svoje meno z davu, tento rok sa obzvl᚝ teším na novú tra. Jozef Rybár 7x foto: archív MK

RAJÈAN 7-8/2012 práci s Gymnáziom Javorová sa nám podarilo zorganizova ve¾mi príjemnú akciu na vysokej úrovni. Poèas príprav od skorého rána sa varil srnèí guláš, grilovali sa klobásky a èapovalo sa pivo. Dobre naladení športovci sa zaèali schádza okolo jednej hodiny a o druhej hodine popoludní sme zaèali šliapa do pedálov. Dvaja inštruktori, ktorí udávali tempo, celú akciu zaèali pozvo¾na, aby neskôr mohli tempo a rýchlos zvyšova. Kvalitné ozvuèenie a správne zvolená povzbudzujúca hudba vyburcovala všetkých do športového šialenstva. Celé dve hodiny bicyklovania pod holým nebom sa niesli v duchu dobrej nálady, spievania a samozrejme sme sa pri tom aj dobre zapotili. Na špeciálnych spinningových bicykloch si každý volí záaž sám, preto je vhodný naozaj pre každého. Svedèí o tom aj vekové rozpätie ¾udí (od 12 do 60 rokov), ktorí pravidelne navštevujú hodiny spinningu. Sme radi, že na našej akcii sme mohli vidie ako 18-roèných, tak aj 60-roèných ¾u-

SPINNINGOVÝ MARATÓNIK

Poslednú májovú sobotu sa konal na basketbalovom ihrisku ved¾a Gymnázia na Javorovej ulici Spinningový maratónik. Poèasie organizátorov nechávalo celý týždeò vopred v oèakávaní, èi akciu bude možné uskutoèni lebo v prípade dažïa by to možné nebolo. Nakoniec sa však poèasie umúdrilo a od rána bolo krásne. S organizáciou sa zaèalo nieko¾ko týždòov vopred. Je pekné, že aj v dnešnej dobe sa nájdu ochotní ¾udia a sponzori, ktorí nám pomohli akciu zorganizova a zastreši finanène èi materiálne. Záujem ¾udí zúèastni sa aktívne tejto akcie prevyšoval naše možnosti, keïže sme mali 24 bicyklov pre zúèastnených a 2 pre inštruktorov. V spolu-

Už ste niekedy vzali do rúk ceruzky èi pastelky a len tak èmárali po papieri? Ak áno, viete, že výsledok sa môže dostavi za krátku chví¾u, ale môže to trva i dlhý èas. Ma¾ovanie je zá¾uba, vášeò, túžba nieèo zanecha, nieèo vytvori, niekoho oslovi. Maliar si svojim postojom urèuje vlastnú cestu a na nej ho zvyèajne sprevádzajú tí, ktorí ho podporujú èi usmeròujú. Najèastejšie to bývajú rodièia alebo uèitelia. A práve našej škole sa podaril husársky kúsok. V školskom roku 2011/2012 sa žiaci zapojili takmer do desiatky rôznych súaží celoslovenského i medzinárodného charakteru. A boli úspešní. V okresnom kole Európa v škole získali školáci v 3. kategórii 1. a 2. miesta: Andrea Zbýòová (IV.B), Terézia Hlinèíková (V.C), Marcel Jánošík (VII.A), Matúš Kuruc (VII.C). Práce Matúša Kuruca a Terézie Hlinèíkovej boli ocenené i v celoslovenskom kole. V podobnom celonárodnom duchu sa niesla i súaž Krajina v srdci Európy, kde Erik Launa (VII.D) získal diplom. Cenu výstavy si odniesli: Roman Vojtek (V.B), Petra Janèúchová (V.A), Andrej Šimko (VII.D), Patrik Nem- Ilustraèné foto: internet èek (IX.B), František Pekara (IX.C). V krajskom kole súaže s protidrogovou tematikou bola ocenená diplomom Silvia Bakošová (VII.D). Rovnako i v krajskom kole Vesmír oèami detí boli diplomom ocenení Adam Jasenovec (IV.B) a ¼ubomír Sudor (VI.C). Ïalšie súaže prekroèili rámec okresov a krajov – majú celoslovenský a medzinárodný charakter. V celoslovenskej súaži Dúha 2012 získali žiaci v dvoch kategóriách èestné uznania, cenu výstavy i diplomy. Èestné uznania získala Sofia Doležílková (IV.B), cenou výstavy boli ocenené: Nela Fraštiová (IV.B), Katarína Janèuchová (IV.B), Ema Domanická (VI.C). Diplom za 2. miesto patrí Patrikovi Martincovi (VI.C). Škola získala i mimoriadnu cenu ministra škol-

dí. Keï sme zliezli po dvoch hodinách z bicyklov, všetci sme sa cítili ve¾mi dobre a spokojne unavení. Každý si pochutnal na guláši, ktorý sa ve¾mi vydaril, osviežil sa èerstvo naèapovaným pivkom a neskôr sme ešte ochutnali aj grilované klobásky – všetko za ve¾mi ¾udové ceny. Keï sa všetci najedli, zaèala sa losova tombola, v ktorej boli naozaj hodnotné ceny od našich sponzorov. Od jednorazových vstupov na lekcie spinningu v Rajci, cez darèekové koše, vstupy do wellnessu, záhradný gril, autorádio, profi reproduktory, až po hlavnú cenu – pobyt v Hoteli Diplomat pre 2 osoby, ktorú si odniesla súažiaca zo Žiliny. Je dôležité spomenú, že v našom maratóniku nešlo o vzájomné súperenie, ale víazi boli všetci, ktorí sa zúèastnili. Išlo nám o to prinies do Rajca nieèo nové, zaujímavé a príjemné, aby obèania videli ako vyzerá hodina spinningu, prípadne ho v budúcnosti vyskúšali v Spinning centre na Gymnáziu Javorová – prišli sa zabavi a zrelaxova. Preto nás troška mrzí, že sa na nás ¾udia dívali z okien a neprišli medzi nás. Spokojnos organizátorov aj ¾udí s celou akciou nás priviedla k myšlienke usporiada ïalšiu akciu ešte tento rok, a to poslednú augustovú sobotu. Dúfam, že tentokrát nás príde povzbudi ešte viac našich spoluobèanov. Mgr. Tomáš Stránský, organizátor akcie, uèite¾ TV na Gymnáziu Javorová 5

KEÏ FARBY ROBIA DIERY DO SVETA... stva, a to vïaka Erike Jasenovcovej (V.A). Do celoslovenskej súaže Matica slovenská postúpilo nieko¾ko prác, ktoré boli ocenené v dvoch kategóriách. 1. miesto získal Richard Veèerík (IV.B), 2. miesto Lukáš Nemec (V.C), 3. miesto Andrej Šimko (VII.D). 1. miesto a absolútnym víazom súaže sa stal Vratko Šimek (VI.A). Bohúòova paleta je medzinárodná výtvarná súaž, v ktorej naša škola získala samé èestné uznania. Za kresbu ho získala Alexandra Kavcová (V.C), za ma¾bu ¼ubomír Sudor (VI.C) a v kombinovanej technike ho obhájila Katarína Uhliariková (VI.C). Medzinárodnou zastávkou bol aj 40. roèník Lidíc. Je to súaž s dlhoroènou tradíciou a my sme na nej získali medailu Zlatá ruža, a to hneï v dvoch kategóriách. Zlaté ruže získali: Viktória Uhliariková (IV.A), Ladislav Kotrík (IV.A), Júlia Sudorová (VII.A) a Martin Zvrškovec (VII.B). Lidice udelili našej škole i mimoriadny titul – Najúspešnejšia škola na Slovensku. Medzinárodná výtvarná súaž UNESCO pod názvom Obhajujeme práva detí sveta na vzdelanie bola poslednou súažou, ktorá priniesla rekordné ocenenia škole. Cenu výstavy a umiestnenie prác v Paríži získali Barbora Vysoká (III.A) a Vladimír Komorovský (IV.B). Našim mladým umelcom patrí vïaka. Ale nesmieme zabudnú práve na hybné sily, ktoré potiahli talentované duše do popredia a dostali ich až na najvyššie posty v súažiach. Všetky deti odborne viedli a pripravovali pedagogièky, ktoré tomuto výtvarnému remeslu rozhodne rozumejú: Mgr. Anastázia Jasenovcová a Mgr. ¼udmila Holtáková. Právom si zaslúžia obdiv, úctu i poïakovanie. Jana Paulinyová, ZŠ Lipová, Rajec

RAJÈAN 7-8/2012

ŠPORTOVÝ DEÒ NA GYMNÁZIU „Zorganizujte si deò pohybu a športu Allianz-Slovenská DSS Sporttube.day! Nakrúte video pri športovaní žiakov, uèite¾ov, èi rodièov detí a pripojte ho na sporttube.sk!“ Tak znela reklama, na ktorú sme sa rozhodli odpoveda dòom plným športu a zábavy na našej škole. Naši štvrtáci – maturanti, už sedeli doma a usilovne sa pripravovali na skúšky dospelosti. Žiaci prvých až tretích roèníkov si pripravili športové úlohy a zmerali si sily v rôznych športových aktivitách, ktoré im pripravili uèitelia telesnej výchovy – Mgr. Estera Uhláriková a Mgr. Tomáš Stránsky. Našim cie¾om bolo, aby si žiaci uvedomili potrebu celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie prostredníctvom pohybových aktivít a samozrejme sme chceli žiakov zabavi a motivova ich možnou výhrou 1 000 € pre našu školu. Ráno 15. mája o 9. hodine boli pripravené športoviská v našej škole a na školskom ihrisku. Súažilo sa v plážovom volejbale, futbale, ragby, vybíjanej a okrem toho si dobrovo¾níci vyskúšali spinning, fit lopty a fitnes. Plážový volejbal sa stal súèasou programu olympijských hier v roku 1996. Dnes

sa vo väèšine krajín aj na Slovensku teší stále väèšej popularite, hlavne v letnej sezóne. Hrá sa vonku na èerstvom vzduchu a to z neho robí ideálny šport na leto. Naplno pri òom pracujú všetky svaly tela. Žiaci si pri òom užili kopec zábavy, èím odbúrali stres a nervozitu zo školských lavíc. Futbal vedie chlapcov k obetavosti, zodpovednosti, rozhodnosti, uèia sa pri òom sebaovládaniu, odvahe, aktívne sa pri òom

podie¾ajú na výkone svojho družstva. Ragby je kolektívna loptová hra, ktorá sa vyvinula na zaèiatku 19. storoèia v Anglicku. Touto hrou sa podporuje športový duch a telesná kondícia mladých mužov. Futbal aj ragby si užili hlavne naši chlapci, ktorí pri mohutnom povzbudzovaní spolužiaèok podávali ve¾mi dobré výkony. Vybíjaná, fit lopty a fitnes sa stali doménou našich dievèat. Zaradenie netradièných športov a netradièného náèinia nielen poèas športového dòa, ale aj na hodinách telesnej výchovy prinieslo žiakom aj uèite¾om nové podnety pre zatraktívnenie vyuèovania. Kým v minulosti sa bolo možné s fit loptou stretnú len v rôznych rehabilitaèných a fyzioterapeutických centrách, postupne si ju ob¾úbili vrcholoví a rekreaèní

Plavci z krúžku športového plávania Gymnázia v Rajci a plaveckí nadšenci rajeckých škôl sa v rámci Európskeho plaveckého dòa zúèastnili významného športového podujatia Žilinská plavecká štafeta, ktorá sa uskutoènila 25. mája. Cie¾om podujatia bolo priblíži plávanie, ako olympijský šport, èo najširšej verejnosti a samozrejme

športovci a samozrejme, aj naši žiaci. Fitnes poskytuje možnos somatického a funkèného zdokona¾ovania cvièením, pri ktorom sa využíva špeciálne náradie a výkonnos podporuje aj dobrá hudba. Vylepšenie si postavy a získavanie vedomostí o zdravom životnom štýle priahuje stále viac mladých ¾udí a sme radi, že aj naša škola má takéto zariadenie pre svojich žiakov a zamestnancov. Spinning je energeticky úèinné skupinové cvièenie na stacionárnom bicykli, ktoré spája hudbu, motiváciu a predstavivos do jedného celku. Využíva fenomenálne spojenie „myse¾ a telo“. Je to možnos ako si môžete aktívne oddýchnu a zároveò si zlepši fyzickú kondíciu a udrža sviežu myse¾, zníži svoju nadváhu a zlepši si postavu bez toho, aby trpeli naše kåby. U nás v škole máme 15 takýchto bicyklov a využívame ich pravidelne na hodinách telesnej výchovy. Takýto tréning môže absolvova aj široká verejnos v popoludòajších a veèerných hodinách v našej posilòovni, pod vedením certifikovaného inštruktora. Nášmu športovému dòu prialo aj poèasie. Celý èas svietilo slnieèko a podporilo dobrú náladu všetkých zúèastnených. Výsledkom nášho športovania bola rados z dobrých výkonov, dobrá nálada, odbúranie stresu a naše presvedèenie, že pohyb sa stane súèasou životného štýlu a výrazom životnej filozofie našich žiakov. Veï už osvietenci ako Ján Amos Komenský, John Lock a Jean-Jacquess Rouseau zvýrazòovali názor na zdravý život v hesle „v zdravom tele zdravý duch“. Estera Uhláriková, Gymnázium Javorová 5, Rajec 3x foto: archív Gymnázia Javorová

RAJECKÍ PLAVCI POD OLYMPIJSKOU POCHODÒOU zlepši minuloroèný rekord v poète zaplávaných kilometrov, èo sa aj podarilo. Po prvýkrát spojil šport žiakov všetkých škôl z Rajca a vytvorili spoloèné družstvo, ktoré reprezentovalo naše mesto. Spoloènými silami šes chlapcov preplávalo spolu 8 500 metrov, ktorými prispeli k zlepšeniu minuloroèného maxima. Najusilovnejším bol najmladší èlen výpravy Tomáš Sojka žiak Základnej školy na Lipovej ulici, ktorý preplával 2 300 m. Starší chlapci – Martin Sojka (Katolícka spojená škola – Gymnázium A. Škrábika) a Martin Hruškovic (Gymnázium na Javorovej ul.), ktorí sú v plnej príprave na Majstrovstvá Slovenska, prispeli preplávaním 2 000 alebo 1 500 metrov. Nedali sa zahanbi ani ïalší – ¼ubomír Kosper (Katolícka spojená škola – Gymnázium A. Škrábika) 1 400 m a Richard Janèanský a Boris Mravec po 650 m (obaja z Gymnázia na Javorovej ul.). Pod plameòom olympijského ohòa sa naši chlapci urèite nestratili a všetci sa tešia na ïalší roèník. Cie¾om je zmobilizova ïalších spolužiakov a spoloènými silami prepláva viac ako 10 000 metrov. Text a foto: Ing. Adriana Sojková

RAJÈAN 7-8/2012

Foto: archív KSŠ

ŽIACI NA PREDNEJ HORE Žiaci Katolíckej spojenej školy sa 23. mája vybrali na výlet na Prednú Horu, ktorý sponzorovalo združenie Biomasa.

ZBIERAJ TÉGLIKY OD JOGURTOV V apríli sme sa pri príležitosti Dòa Zeme zúèastnili prednášky o separovaní odpadu vo ve¾kej zasadaèke mestského úradu. Zaujímavé bolo zistenie, ako málo odpadu separujeme. Chceli sme to trochu zmeni, a tak sme vyhlásili súaž Zbieraj tégliky od jogurtov (postupne to boli aj tégliky od smotany, nátierkového masla, jogurtových nápojov...). Zapojila sa celá škola – veï jogurty má rád každý. Všetci sme zbierali a tak vlastne aj separovali. Pochodili sme po susedoch a kamarátoch, oslovili jedálne a materské školy, zbierali aj príbuzní zo vzdialenejších miest. Pomáhal, kto mohol. Niektorých to chytilo nato¾ko, že neváhali drhnú 400 zaschnutých téglikov, len aby ich trieda vyhrala. Cítili sme sa užitoèní, a samozrejme, každý chcel vyhra. Víaz však mohol by len jeden. Najviac téglikov nazbierala prima (priemerne 200 ks na žiaka). Celkovo sa vyzbieralo 23 830 kusov. Aj touto súažou sme chceli poukáza nato, že separova odpad nie je až také nároèné, keï to dokážu aj deti. Všetkým zúèastneným ïakujeme – bez vás by sme to nedokázali. PS: Dúfame, že v separovaní plastov budete pokraèova, aj keï súaž už skonèila. Zberný dvor v Rajci na vás èaká.

Všetko sa to zaèalo ráno, keï sme sa stretli pred Kostolom sv. Ladislava a plní oèakávania sme nastúpili do autobusu. Cesta trvala približne štyri hodiny, no my sme sa nenechali znechuti a tak sme celí vysmiati vystúpili v Odbornom lieèebnom ústave psychiatrickom v Prednej Hore. Uvítala nás milá sprievodkyòa, ktorá nás zaviedla dovnútra budovy, do miestnosti, kde nám zaèala prednáša o ich lieèebnom ústave. Po nej nasledovala prednáška doktora Vladimíra Stanislava o drogách a iných narkotikách. A èerešnièkou na torte boli páni z Biomasy, ktorí nás pouèili o peletách. Po obohacujúcich prednáškach nás èakal chutný obed a mali sme možnos pozrie sa na tamojší kostol. Po òom sme si prezreli expozíciu F. Coburga. Bola to taká menšia chatka, kde sa nachádzali staroveké predmety. Keïže bola taká malá, nezmestili by sme sa tam všetci naraz. Tak sme sa rozdelili na dve skupinky. Najskôr išli žiaci z kvinty a septimy a po nich išla sexta, ktorá tvorila minimálne polovicu zúèastnených. Po tejto skvelej prehliadke nás páni z Biomasy obdarili taškou s darèekmi, v ktorej sa nachádzali cukríky a džús. Ale už bol èas odchodu, tak sme sa rozlúèili so sprievodkyòou, a tiež s niektorými pacientmi, ktorí nám zakývali z okien. Nasadli sme do autobusu a išli sme domov. Bol to ve¾mi zaujímavý výlet, na ktorom sme sa ve¾a dozvedeli. Ako napríklad, že pacienti sa v ústave „neflákajú“, ale že tiež musia pracova alebo aj to, že v dnešnej dobe je každý „v pohode“, ako nám povedal doktor Stanislav. Lenka a Monika, Sexta KSŠ Rajec

Organizátori z Katolíckej spojenej školy v Rajci

KURZ NA OCHRANU ŽIVOTA A ZDRAVIA Kurz na ochranu života a zdravia (KOŽAZ) je samostatnou povinnou formou vyuèovania. Je vyvrcholením procesu výchovy žiakov v tejto oblasti. Vyuèuje sa v 3. roèníku formou trojdòového pobytu v prírode. Uèivo na ochranu života a zdravia v stredných školách nadväzuje na výchovu a vzdelávanie žiakov zo základnej školy na úèelové cvièenia, ktoré sú obligatórnou formou vyuèovania v 1. a 2. roèníku. Integrujú vedomosti a zruènosti žiakov získané v povinných vyuèovacích predmetoch, rozširujú, upevòujú ich, sú prostriedkom aj na ich overovanie. Školu pripravujú aj k tomu, aby bola schopná vykonáva úèelovú èinnos v mimoriadnych situáciách. Uèivo sa preberá v štyroch samostatných tematických celkoch s týmto obsahom: 1. Civilná ochrana – riešenie mimoriadnych udalostí ako je ochrana obyvate¾stva v okolí vodohospodárskych diel, ochrana pred biologickými a chemickými zbraòami, záchranné, lokalizaèné a likvidaèné práce. 2. Zdravotná príprava zahròujúca ochranu proti besnote, rozlišovanie húb a prvá pomoc pri otrave hubami, prvá pomoc pri otravách alkoholom, drogami, odsun zranených osôb pomocou improvizovaných zdravotníckych prostriedkov. 3. Pobyt a pohyb v prírode – urèovanie svetových strán, orientácia v teréne pod¾a mapy a buzoly, poznávanie topografických znaèiek, zisovanie vlastného stanoviša na mape. 4. Záujmové technické èinnosti a športy – tu-

ristika, zjazd na profikolobežkách, splav rieky Orava na raftových èlnoch. KOŽAZ sa konal v nádhernom prostredí Vrátnej doliny, ktorá sa nachádza 25 km od mesta Žilina a 3 km od obce Terchová v Národnom parku Malá Fatra. Je to jeden z najcennejších krajinných celkov Slovenska. Zachovali sa tu prirodzené ekosystémy s ve¾kou rozmanitosou rastlinných a živoèíšnych spoloèenstiev typických pre Západné Karpaty. Vzh¾adom na mimoriadne prírodné hodnoty bol v roku 1988 na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. Žiaci tretieho roèníka Gymnázia na Javorovej ulici prežili v tomto nádhernom prírodnom prostredí tri nezabudnute¾né dni plné nových zážitkov, športovej èinnosti a pohybových aktivít. Získavali nové vedomosti, návyky a zruènosti o pohybe, zdraví a zdravom životnom štýle, o ochrane prírody a pomoci ¾uïom v krízových situáciách. Za pomoci inštruktorov zo Sport Academy Vrátna a svojich vyuèujúcich absolvovali prechod Jánošíkovými dierami z Terchovej do Štefanovej. Cestou spozná-

vali viaceré zákonom chránené rastliny a živoèíchy. Uchvátil ich poh¾ad na nádhernú prírodu Vrátnej doliny na vyhliadke v Horných dierach. Každý veèer bol vyhradený pre teoretické poznatky a besedy so záchranármi z horskej služby. Po zotmení nechýbala opekaèka a potom noèný pochod v okolí Terchovej. Svoju odvahu, pohybovú a psychickú zdatnos si žiaci preverili na zjazde na profikolobežkách zo Štefanovej na parkovisko v Terchovej pod sochou Jánošíka. Celý program vyvrcholil splavom rieky Orava z Párnice do Kra¾ovian. Tu si žiaci preverili svoje kondièné a koordinaèné schopnosti a opä s úžasom pozorovali nádheru okolitej prírody a života v nej. Náš kurz sme realizovali internátnym spôsobom a boli sme ubytovaní v hoteli Gavurky v Terchovej, ktorý nám zabezpeèil skutoène komfortné ubytovanie a dobrú stravu. Ïakujeme inštruktorom zo Sport Academy Vrátna, pracovníkom hotela Gavurky a záchranárom z horskej služby za úžasné chvíle prežité v krásnom prostredí Vrátnej doliny. Estera Uhláriková, Gymnázium Javorová 5, Rajec 1x foto: archív gymnázia

RAJÈAN 7-8/2012

RAJECKÉ KULTÚRNE LETO 2012 22. 6. – 24. 6. RAJECKÉ piatok – nede¾a

LADISLAVSKÉ HODY

11. 8. VELKÝ RAJECKÝ DEN sobota

30. 6. RAJROCKFEST sobota

4. roèník Rajeckého rockového festivalu

18.00 hod. futbalový štadión

Stanislav Štepka

12. 8. CELEBRITY divadelné predstavenie divadla z Radošiny

nede¾a

11. 7. – 15. 7. RAJECKÉ LETNÉ streda – nede¾a

od 8.00 hod.

Rajecký jarmok, Rajecký maratón

17.00 hod. kultúrny dom

26. 8. ROZLÚÈKA 21.30 hod.

nede¾a

KINO POD HVIEZDAMI

15.00 hod.

S PRÁZDNINAMI koncert hudobných skupín z Rajeckej doliny

filmová prehliadka èeských filmov

24. 7. utorok

LETNÝ PODVEÈER S VIOLONÈELOM

17.00 hod. radnica

koncert Petra Nouzovského a Anety Majerovej

MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC

jún – august Námestie SNP Mestské kultúrne stredisko Rajec

Mestské kultúrne stredisko Rajec v spolupráci so Združením na záchranu Lietavského hradu vás pozývajú na výstavu

LIETAVSKÝ HRAD 10. 7. - 6. 8. 2012 Výstavná sieò Radnice v Rajci inzercia

LETNÝ PODVEÈER

S VIOLONÈELOM Petr NOUZOVSKÝ violonèelo

24. júla 2012 utorok

klavír

Aneta MAJEROVÁ

17.00 hod.

vstup vo¾ný

Radnica Rajec

HLAVINA DIVADLO Z RADOŠINY

STANISLAV ŠTEPKA:

CELEBRITY

a tanislav Štepk xtov piesní: S autor hry a te a k ep v Št réžia: Stanisla ko Haš hudba: Juraj šová : Šárka Ondri choreografia cký ne Èa r te Pe kostýmy: , ef Kuèera Èanecký, Joz na Krištofová, Matej Moèko scéna: Peter Marti ová, a, iè od ov ar Šk in tin M ar Turan, Diana úèinkujú: M nková, Ondrej erová Michaela Urbá trícia Drobná, Maria Esch Pa , , ) k ik al vu h i (z M ý n tin le ar M ián Bi olupráca: Mar technická sp ) lo et v ec (s Lukáš Chovan

12. augusta (nede¾a) 2012

Cena vs

tupenky :

o 17.00 hod. KULTÚRNY DOM V RAJCI

7,00 €

PREDPREDAJ VSTUPENIEK: MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO RAJEC, PONDELOK AŽ PIATOK OD 8.00 DO 16.00 HOD.

Mestské noviny Rajèan, založené v roku 1957, vychádzajú jedenkrát mesaène. Vydáva Mestský úrad Rajec. Adresa redakcie, inzercia: Mestské kultúrne stredisko Rajec, Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, tel.: 041/542 47 03, e-mail: [email protected] ; [email protected] . Redakcia si vyhradzuje právo kráti príspevky. Uverejnené názory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie. Príspevky sa prijímajú do 20. v mesiaci. Tlaè: MsKS Rajec. Registrované Okresným úradom v Žiline pod èíslom OÚ-7/2001. ISSN 1210-1966. EV 2875/09 Cena 0,50 €