Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 3Co/55/2013 7203899172 20. 11. 2014 JUDr. Ladislav Duditš ECLI:SK:KSKE:2014:7203899172.3
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J. Ž., M.. XX.X.XXXX, Q. F. B., B. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom v Košiciach, Obchodná 10, proti žalovanému I. W., M.. XX.X.XXXX, Q. F. B., B. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, v konaní o zaplatenie 13.609,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. novembra 2009 č. k. 15C/332/2003-315 takto rozhodol: Zrušuje
rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 27.11.2009 č. k. 15C/332/2003-315 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 409.934,80 Sk (13.609,33 eur) s príslušenstvom z titulu nevrátenej pôžičky. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.412,34 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobca vykonal dňa 18.10.2002 vklad v hotovosti na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. v Ľudovej banke a. s. vo výške 409.994,80 Sk, z pokladničného dokladu vyplýva, že ide o platbu pre Foto Classic. Dňa 14.11.2002 uzavrela spoločnosť VB Leasing SK s.r.o. ako leasingový prenajímateľ so žalovaným Ivanom Hubom - CLASSIC FOTO ako leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo strojné zariadenie a technológie Minilab Gretag s regeneračným systémom, ktorého dodávateľom bola obchodná spoločnosť Moonlight, s.r.o. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať leasingové splátky a plniť záväzky vzniknuté zo zmluvy a jej príloh, najmä všeobecných leasingových podmienok VB Leasing SK, s.r.o. Dňa 20.1.2003 bol uzatvorený dodatok č. 1 k tejto leasingovej zmluve medzi zmluvnými stranami Ivan Huba - Classic Foto (nájomca) a Classic Foto s.r.o. (nástupca), na základe ktorého nástupca prebral bez akýchkoľvek výhrad všetky dosiaľ nesplnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako aj záväzky, ktoré vzniknú alebo vyplynú zo zmluvy a súčasne prebral dňom podpisu tohto dodatku predmet zmluvy. Uzatvorením tohto dodatku vstúpil nástupca na miesto nájomcu v právnom vzťahu zo zmluvy. Z obsahu dodatku ďalej vyplynulo, že pohľadávka nájomcu zo zálohy na nájomné vo výške 400.675,- Sk sa postupuje na nástupcu a ten je povinný uhradiť ju nájomcovi, pričom súčasne prehlásili, že táto suma je dňom 20.1.2003 vysporiadaná a nájomca a nástupca neevidujú voči sebe žiadne pohľadávky a záväzky, týkajúce sa tejto leasingovej zmluvy. Z účtovného denníka spoločnosti Classic Foto, s.r.o. z roku 2003 súd prvého stupňa zistil, že preddavok spoločnosti VB Leasing bol zaevidovaný 1.1.2003 na meno žalobcu vo výške 409.994,80 Sk. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. Sro 13634 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Classic Foto, s.r.o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 4.11.2002 a dňa 28.11.2002 požiadala o zápis do obchodného registra. Žalobca ako správca vkladu prehlásil, že prevzal do správy pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vklady zakladajúcich spoločníkov vo výške pod 100.000,Sk od každého, ako to bolo stanovené spoločenskou zmluvou. Spoločnosť Classic Foto, s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Košice I dňa 5.12.2002, konateľmi spoločnosti sa stali
žalobca a žalovaný a dňa 23.8.2006 došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Podľa záverov súdu prvého stupňa nebola sporná skutočnosť, že žalobca nebol podnikateľom, naproti tomu žalovaný podnikal na základe živnostenského oprávnenia od 8.6.1992 pod obchodným menom Classic Foto. Súd prvého stupňa posudzoval zaplatenie sumy 409.994,80 Sk žalobcom na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o., a to vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným najskôr ako zmluvu o pôžičke podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (OZ). Uviedol, že táto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky od veriteľa dlžníkovi, čo v konaní preukázané nebolo. Žalobca neodovzdal peniaze žalovanému ako dlžníkovi a nebolo preukázané ani to, aby sa žalovaný zaviazal pôžičku vrátiť do konca roka 2002. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o poskytnutí pôžičky. Súd prvého stupňa skonštatoval, že podstatnou otázkou je, do akého právneho vzťahu sa dostal žalobca so žalovaným, keď žalobca uhradil dňa 18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk. Samotní účastníci konania vylúčili, že by šlo o darovanie alebo o plnenie zo zmluvy o obstaraní vecí a takisto po posúdení súdom prvého stupňa je vylúčené, aby šlo o vklad do obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o., pretože výška vkladu každého spoločníka bola určená spoločenskou zmluvou vo výške po 100.000,- Sk, navyše táto spoločnosť dňa 18.10.2002 ešte neexistovala. Z výpovede žalovaného mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný ako podnikateľ uzavrel leasingovú zmluvu so spoločnosťou VB Leasing, SK s.r.o. a úhrada sumy 409.994,80 Sk bola vykonaná žalobcom v súvislosti s touto leasingovou zmluvou ako tzv. akontácia. Na pokladničnom doklade bolo pritom uvedené ako účel platby: „ pre Foto Classic“. Súd prvého stupňa vyvodil z výpovede žalovaného, z výpovedí svedkýň Karabovej a Rusnákovej, ako aj zo skutočnosti, že došlo k založeniu obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o., že účastníci konania mienili spoločne podnikať a že žalobca mal v úmysle zabezpečiť technické zariadenie na spoločné podnikanie. Z tohto súd prvého stupňa dospel k záveru, že plnenie dňa 18.10.2002 žalobca neposkytol za žalovaného, teda za iného, ale išlo o plnenie podľa dohody o kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu na spoločné podnikanie, ktoré posúdil podľa ust. § 51 OZ. Skonštatoval, že vzťahy z atypických zmluvných ujednaní sa riadia predovšetkým obsahom dohody uzavretej, keď následne strojné zariadenie - Minilab Gretag účastníci konania prevzali od leasingovej spoločnosti spoločne a spoločne ho používali na vykonávanie predmetu činnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno uzavrieť, že išlo o strojné zariadenie výlučne pre žalovaného ako fyzickú osobu, lebo platba žalobcu podľa dohody so žalovaným mala byť použitá na kúpu stroja a na tento účel použitá fakticky bola. Strojné zariadenie sa užívalo na spoločné podnikanie účastníkov v priestoroch, ktoré podľa dohody poskytol žalovaný. V konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, ale bol preukázaný iný právny dôvod poskytnutia plnenia a to dohoda podľa § 51 OZ, týkajúca sa zabezpečenia užívania splácania Minilabu Gretag. Preto nemožno dospieť k záveru, že sa majetok žalovaného zväčšil a že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, čím by žalovaný získal prospech plnením bez právneho dôvodu. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v podstatnej časti právne nezrozumiteľný, čo spôsobuje jeho vadnosť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto nedostatky sa podľa názoru odvolateľa v napadnutom rozsudku navzájom prelínajú a ovplyvňujú a ich spoločným výsledkom je skutkovo i právne chybná právna konštrukcia, ktorá je v mnohých smeroch nezrozumiteľne zdôvodnená. Odvolateľ konštatuje, že úlohou súdu prvého stupňa bolo ustáliť, aký právny vzťah a medzi ktorými právnymi subjektmi vznikol uhradením sumy 409.994,80 Sk žalobcom na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. v Ľudovej banke, a.s. v súvislosti s leasingovou zmluvou č. LZF/02/70621, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou VB Leasing SK, s.r.o. Odvolateľ vytýka odôvodneniu súdu prvého stupňa nesprávnosť tvrdenia o tom, že žalobca a žalovaný spoločne podnikali. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným dvomi fyzickými osobami nie je možné považovať za spoločné podnikanie. Tiež je nepravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca a žalovaný prevzali od leasingovej spoločnosti strojné zariadenie Minilab Gretag a používali ho spoločne na vykonávanie predmetu činnosti tejto spoločnosti. Ďalej spochybňuje tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že zaplatenie spornej sumy
žalobcom je plnením podľa dohody so žalovaným o kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu na spoločné podnikanie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvého stupňa nedokázal sformulovať právny titul, na základe ktorého žalobca plnil a pokiaľ poukázal na ust. § 51 OZ, platí súčasne ust. § 853 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto alebo iným zákonom, spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Súd prvého stupňa neuviedol, ktorými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa dohoda má spravovať. Pokiaľ ide o právny titul, na základe ktorého žalobca uhradil sumu 409.994,80 Sk, súd prvého stupňa poukázal na dohodu o zabezpečení, užívaní a splácaní Minilabu, pričom neuviedol, aké protiplnenie mal žalobca dostať za poskytnuté peňažné plnenie a od koho. V tejto súvislosti odvolateľ uvádza, že spornú sumu žalobca zaplatil za žalovaného v súvislosti s leasingovou zmluvou č. LZF/02/70621, ktorú uzavrel žalovaný s leasingovou spoločnosťou, žalobca teda plnil za žalovaného to, čo podľa zmluvy bol povinný plniť žalovaný, ktorý bol v právnom vzťahu s leasingovou spoločnosťou. V takomto prípade ide o plnenie za žalovaného, čo znamená, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, pretože sa jeho majetok nezmenšil. Toto obohatenie by žalovaný nemusel žalobcovi vydať iba v prípade, ak by sa zo strany žalobcu jednalo o dar, čo obaja účastníci konania vylúčili. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na to, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 409.994,80 Sk, ktorú za neho žalobca zaplatil leasingovej spoločnosti, spoločnosť Classic Foto, s.r.o. po prevzatí práv a povinností z leasingovej zmluvy mala uhradiť žalovanému to, čo žalovaný sám alebo prostredníctvom žalobcu plnil leasingovej spoločnosti a spoločnosť Classic Foto, s.r.o. mala riadne plniť svoje povinnosti podľa leasingovej zmluvy a využívať zakúpený prístroj pri svojej podnikateľskej činnosti. Z týchto navrhuje odvolateľ, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ako nepreskúmateľný, prípadne ho zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.
Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému trovy odvolacieho konania. Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s právnym posúdením veci, ak odmietol argumentáciu žalobcu, ktorý uvádzal ako možné posúdenie právnych vzťahov zmluvu o pôžičke, resp. bezdôvodné obohatenie. Poukázal na to, že účastníci konania mali spolu podnikať, pričom sa dohodli na založení obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania mali byť fotografické služby a zaplatenie zálohy na Minilab bolo vecou vzájomnej dohody účastníkov konania.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. februára 2011 č. k. 3Co/43/2010 - 354 zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur s úrokmi z omeškania vo výške 17,6% ročne od 16.4.2003 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 6.402,39 eur na účet JUDr. Miroslava Katunského, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra 2012 č. k. 1 Cdo/121/2011 - 497 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia uviedol, že odvolací súd si nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov než súd prvého stupňa, preto sú jeho skutkové a právne závery predčasné. Dovolací súd preto neskúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu.
Krajský súd opakovane prejednal odvolanie žalobcu na odvolacom pojednávaní, podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a prišiel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Pod nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. sa rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsahoval interpretoval nesprávne, alebo tiež právnu normu interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Odvolací súd navyše zistil, že rozsiahlejším zopakovaním dokazovania odvolacím súdom na zadováženie rovnocenných podkladov pre skutkové zistenia, ktoré by mohli byť zásadne odlišných od zistení prvostupňového súdu, by mohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti civilného sporového konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne skonštatoval, že pre rozhodnutie o žalobe je potrebné posúdiť, aký právny vzťah vznikol medzi účastníkmi konania tým, že žalobca uhradil dňa 18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk na účet spoločnosti Moonlight s.r.o. vkladom v hotovosti v Ľudovej banke, a.s., za situácie, ak na pokladničnom doklade bolo uvedené „pre Foto Classic“. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania nevznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke, nešlo medzi účastníkmi konania ani o darovanie, ani o plnenie zo zmluvy obstaraní veci, ani o vklad do obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o. Správnym skutkovým zistením je skutočnosť, že leasingovú zmluvu č. LZF/02/70621 uzavrel ako nájomca Ivan Huba - Classic Foto so spoločnosťou VB Leasing SK, spol. s r. o. ako prenajímateľom. Zo splátkového kalendára k zmluve (č. l. 144 spisu) vyplýva, že suma 409.200,- Sk bola zaúčtovaná v leasingovej spoločnosti ako preddavok na nájomné. Tiež je nepochybné, že dodatok č. 1 k leasingovej zmluve bol uzavretý dňa 14.11.2002 medzi nájomcom Ivan Huba - Classic Foto a nástupcom Classic Foto, s.r.o. Predmetom dodatku bolo prevzatie záväzkov z leasingovej zmluvy. Súd prvého stupňa však v odôvodnení rozsudku nevysvetlil dostatočným spôsobom svoj záver, že bod č. 8 dodatku č. 1 k Leasingovej zmluve je pre vzťah účastníkov konania relevantný v tej časti, kde sa uvádza, že pohľadávka nájomcu zo zálohy na nájomné sa postupuje na nástupcu. Nie je totiž zrejmé, či si súd prvého stupňa dostatočne objasnil okruh účastníkov tejto zmluvy, resp. dodatku a práv a povinností, ktoré z tohto dodatku vyplývajú. Žalobca ako fyzická osoba totiž zjavne nebol účastníkom leasingovej zmluvy ani dodatku k nej a preto nemohol byť ani účastníkom vzťahov, ktoré zo zmluvy resp. z dodatku neskôr vyplynuli. Jeho účasť ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti nemôže byť spájaná s jeho právami a povinnosťami ako fyzickej osoby. K tomu odvolací súd ďalej poznamenáva, že z doteraz vykonaných dôkazov nevyplýva, že by dodatok k leasingovej zmluve riešil vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným pred jej uzavretím. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o tom, že účastníci konania budú spoločne podnikať, čo súd prvého stupňa vyvodil z výpovedí žalovaného a svedkýň Karabovej a Rusnákovej, sa zdajú byť vo vzťahu k spornej platbe bez právneho významu. Je nepochybné, že obaja účastníci sa stali spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Odvolací súd poukazuje na to, že spoločnú majetková účasť dvoch fyzických osôb v takejto obchodnej spoločnosti nemožno považovať z hľadiska právneho za spoločné podnikanie. Podnikateľom je totiž iba osoba uvedená v ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom spoločník obchodnej spoločnosti v tomto ustanovení uvedený nie je. Súd prvého stupňa sa tak nedostatočne vysporiadal s pojmom „spoločné podnikanie“ so zreteľom na tvrdenia žalovaného o tom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva o zabezpečení užívania a splácania Minilabu Gretag. Prípadné laické vnímanie pojmu „spoločné
podnikanie“ nemožno vziať za skutkový a právny poklad pre rozhodnutie súdu o spornom nároku bez toho, aby súd neskúmal a nezistil skutočnú vôľu účastníkov pri vzniku takéhoto vzťahu. Takisto z vykonaného dokazovania nie je dostatočne preukázané že došlo k zhodným prejavom vôle oboch účastníkov konania smerujúcim k uzavretiu dohody, ktorej existenciu tvrdí žalovaný a sporný zostáva aj jej prípadný obsah. Keďže žalobca nebol podnikateľom v čase, kedy mala byť tvrdená dohoda uzavretá, mohol medzi účastníkmi konania vzniknúť iba záväzok občianskoprávnej povahy. Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil vzťah týkajúci sa spornej sumy ako vzťah z nepomenovanej (atypickej) zmluvy podľa ust. § 51 Obchodného zákonníka, bolo jeho povinnosťou uviesť, ktorými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa tento vzťah spravuje. Zo záväzkového právneho vzťahu vzniká povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa toto plnenie požadovať (§ 494 Obč. zákonníka). Typickou črtou záväzkového vzťahu teda je, že tu existuje vzájomné plnenie, resp. že na plnenie musí existovať právny dôvod. Bez existencie právneho dôvodu na plnenie vzniká bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa z pohľadu odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysvetlil, aký bol právny dôvod, na základe ktorého žalobca vložil finančné prostriedky na účet obchodnej spoločnosti Moonlight, s.r.o., čo je nesporná skutočnosť. Súd prvého stupňa tiež neobjasnil, či žalobca bol v akomkoľvek právnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou. Objasnenie týchto vzťahov, rovnako ako aj dostatočné preukázanie existencie tvrdenej nepomenovanej dohody medzi účastníkmi konania a jej obsahu je nevyhnutné pre rozhodnutie, či mal žalobca právny dôvod poskytnúť sporné plnenie. Ak takýto dôvod existoval, treba žalobu považovať za neopodstatnenú.
V opačnom prípade, teda ak nebude preukázaný žiaden právny dôvod pre poskytnutie sporného plnenia vložením finančných prostriedkov „pre FOTO CLASSIC“ na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o., bude potrebné posudzovať tento vzťah ako plnenie za žalovaného, čo zakladá zodpovednosť žalovaného za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 454 Obchodného zákonníka. Za bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje nielen zväčšenie rozsahu majetku toho, kto sa obohatil, ale aj nezmenšenie majetku. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zákonníka je na jednej strane existencia povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie a na druhej strane neexistencia takejto právnej povinnosti na plnenie na strane žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a zároveň podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v potrebnom rozsahu zopakovať dokazovanie so zameraním na vyriešenie sporných otázok, ktoré naznačil odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia. V závislosti od skutkových zistení súd prvého stupňa právne posúdi žalobný návrh, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o doterajších trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
