Účtovanie o predaji podniku

11 2011 Newsletter otázok, odpovedí a účtovných aktualít

3. jún 2011 Bratislava

Odborné vydavateľstvo ekonomickej, právnickej a manažérskej literatúry

téma

Vážení čitatelia,

Vážení čitatelia,

Účtovanie o predaji podniku

predaj podniku je po všetkých stránkach (právnej, ekonomickej, finančnej ale aj účtovníckej a da‑ ňovej) veľmi zložitý proces a mnohokrát postačia drobné chyby alebo nedostatky, ktoré tento proces zdržia, resp. úplne zablokujú a znemožnia. Aby ste sa ľahšie zorientovali v problematike účtovania o predaji podniku, rozhodli sme sa na túto tému za‑ merať aj dnešné číslo.

Zmluva o predaji podniku sa uzatvára podľa § 476 až 488 zákona č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov. Zmluva má písomnú formu, podpisy predávajúceho a kupujúceho musia byť overené. V zmluve sa zvyčajne dohodne i zákaz konkurencie, t. j. predávajúci nesmie po nadobud‑ nutí účinnosti zmluvy vykonávať žiadne činnos‑ ti, ktoré priamo alebo nepriamo konkurujú pod‑ niku, resp. priamo alebo nepriamo najať žiadneho zo zamestnancov podniku. V súlade s § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, predávajúci predáva pod‑ nik a zaväzuje sa odovzdať kupujúcemu podnik vrá‑ tane akýchkoľvek aktív, práv a záväzkov, ktoré pat‑ ria podniku. Obchodné meno predávajúceho môže a nemusí tvoriť predmet prevodu. Predávajúci sa zaväzuje odovzdať podnik kupujúcemu v stanovený deň. Ku dňu účinnosti predávajúci a kupujúci vyho‑ tovia a podpíšu protokol o odovzdaní podniku podľa § 483 Obchodného zákonníka.

V rubrike Otázky a odpovede vám ponúkame odpo‑ vede našich odborníkov na otázky ohľadom použí‑ vania osobného automobilu, nezahrnutého do ma‑ jetku firmy, riešenie problematiky cestovných ná‑ hrad v prípade SZČO atď. Využívajte aj vy odpovedný servis Účtovného Tipu a posielajte nám svoje otázky, podnety a námety na témy ďalších čísiel na náš redakčný e‑mail: [email protected]. S pozdravom

Mgr. Tomáš Jendruch, odborný redaktor

Kúpna cena sa vypočíta na základe odhadu čistej hodnoty aktív z referenčnej súvahy, príp. sa môže upraviť o rozdiel o ktorú by bola čistá hodnota aktív podniku ku dňu účinnosti nižšia alebo vyššia opro‑ ti hodnote v referenčnej súvahe. Bezprostredne po dni účinnosti kupujúci informuje všetkých verite‑ ľov, že prevzal záväzky predávajúceho podľa zmluvy a informuje všetkých dlžníkov o prevode pohľadá‑ vok na kupujúceho podľa zmluvy. V súvislosti s pre‑ vodom podniku, ktorý je uvedený v zmluve, predá‑ vajúci dáva napríklad nasledovné vyhlásenia a záruky kupujúcemu:

Obsah Téma Účtovanie o predaji podniku

|1

Príklady Predaj podniku – účtovanie u kupujúceho

|2

Predaj podniku – účtovanie u predávajúceho

|3

• predávajúci je riadne založenou a platne exis‑ tujúcou spoločnosťou podľa slovenského práva. Predávajúci je spoločnosťou v dobrom postavení, nebol podaný žiaden návrh ani príkaz, ani nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, ktoré by sa týkalo konkurzu, ako je to uvedené v platnej legislatíve, ani sa nezačalo žiadne iné konanie podľa sloven‑ ského práva, ani sa nezačala likvidácia,

Otázky a odpovede Vlastný automobil nezahrnutý do obchodného majetku

|4

Zahraničná DPH ako daňový náklad

|5

Cestovné náhrady SZČO

|5

Zostatok na účte 415

|6

vyšlo: 3. 6. 2011 Newsletter otázok, odpovedí a účtovných aktualít


Vážení Vážení čitatelia, čitatelia, v dnešnom čísle Vášho newslettru „Účtovný tip“ vás informujeme o novele v postupoch účtovania pre podnikateľov a prechode na euro. V rubrike otázky a odpovede sa venujeme problematike oceňovacích pravidiel a postupov účtovania ku dňu zavedenia eura. Dozviete sa, či je možné a za akých podmienok, zmena vedenia skladovej evidencie zo spôsobu A na spôsob B. Ďalej sa dočítate, ako treba postupovať v účtovaní pri rozbiehaní investičnej akcie. Pekné čítanie.

za redakciu Mgr. Katarína Lucká

11 | 2011

13. február 2009, Bratislava

3) § 20 ods. 8 sa nahrádza novým odsekom: „Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne“; 4) dopĺňajú sa osobitné ustanovenia týkajúce sa prechodu zo slovenskej meny na menu EURO (§ 85a až 85e) týkajúce sa: • otvorenia súvahových účtov hlavnej knihy k 1. januáru 2009; • otvárania účtov hlavnej knihy účtovnej jednotky, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku; • peňažných prostriedkov získaných predzásobením sa; • účtovania počas duálneho hotovostného

|1

• všetky účtovné záznamy a hlavné knihy predáva‑ júceho sú presné, úplné a sú v súlade so všetkými platnými zákonmi,

Goodwill / záporný goodwill V nadväznosti na zákon o účtovníctve a postupy účtovania sa majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku ocenia v účtovníctve kupujúceho podľa § 25 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona o účtov‑ níctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpi‑ sov (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) reálnou hodno‑ tou. Ocenenie majetku je dôležité aj pre určenie výš‑ ky goodwillu.

• účtovné záznamy a hlavné knihy riadne a pres‑ ne zaznamenávajú všetky záležitosti, ktoré musia byť zo zákona v nich uvedené a presne prezentu‑ jú a odrážajú v súlade so zákonmi platnými v SR transakcie, ktorých predávajúci je alebo bol účast‑ níkom, • účtovná závierka (resp. referenčná súvaha) je vyho‑ tovená v súlade s legislatívou SR a verne a pravdi‑ vo zobrazujú stav majetku a zdrojov majetku pod‑ niku.

Ak vznikne rozdiel medzi hodnotou podniku ocene‑ ného reálnou hodnotou a kúpnou cenou zaplatenou za podnik, vykáže kupujúci podľa § 37 Opatrenia MF SR č. 23054/2002‑92 v znení neskorších pred‑ pisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postu‑ poch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podni‑ kateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej iba „postupy účtovania“) goodwill alebo zápor‑ ný goodwill.

Ak sú predávajúci i kupujúci registrovaní ako pla‑ titelia DPH v SR, predaj podniku nie je predmetom DPH. Ing. Zuzana Kubaščíková, PhD.

PRÍKLADY

Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o dani z príj‑ mov) nadviazal na toto ustanovenie a podľa § 17a ods. 5 sa toto ocenenie reálnou hodnotou akceptuje aj ako daňová vstupná cena majetku. Rozdiel medzi reálnou hodnotu podniku a jeho kúpnou cenou predstavuje goodwill – daňovník kupujúci podnik bol ochotný zaplatiť za podnik viac, ak je jeho reál‑ na hodnota.

Predaj podniku – účtovanie u kupujúceho PRÍKLAD Č. 1: V januári bežného roka bola zalo-

žená spoločnosť (základné imanie 10 000 splatené na bankový účet), okrem nákladov spojených so založením spoločnosti vo výške 1000 p.j. sa v podniku neudiali žiadne transakcie.

GOODWILL Kupujúci podnik zahrnie do svojho účtovníctva majetok kupovaného podniku v reálnej hodnote (napr. odhadom znalca bola stanovená hodnota neo‑ bežného majetku na sumu 110 000 peňažných jed‑ notiek). Kúpna cena podniku bola dohodnutá vo výške 154 200. Kupujúci zaúčtuje kupovaný majetok v rámci kúpy podniku alebo jeho časti na príslušné účty majetku, prevzaté záväzky zaúčtuje v prospech príslušných účtov záväzkov a kúpnu cenu majetku na účet 372 – Záväzky z kúpy podniku.

Založenie spoločnosti a výdavky spojené so založením spoločnosti sa zaúčtujú a vykážu štandardným spôsobom. Súvaha spoločnosti ku dňu založenia Aktíva Bankový účet

Pasíva 10 000 −1 000 9 000

9 000 Základné imanie Strata 9 000 SPOLU

SPOLU

K 30. 4. 2011 bola podpísaná zmluva o kúpe iné‑ ho podniku. Podnik, ktorý je predmetom kúpy má nasledujúci stav majetku a zdrojov majetku.

Súvaha kupujúceho podniku po dni účinnosti zmluvy o kúpe podniku Aktíva Pasíva Neobežný majetok 110 000 Základné imanie 10 000 Goodwill 4 000 Strata −1000 Obežný majetok 56 000 Rezervy 10 000 Bankový účet 9 000 Záväzky 5 800 Záväzky z kúpy 154 200 spoločnosti SPOLU 179 000 SPOLU 179 000

Súvaha predávaného podniku Aktíva Neobežný majetok Oprávky k neobežnému majetku Obežný majetok SPOLU

Pasíva 134 200 10 000

99 000 Vlastné imanie −5 000 Rezervy 56 000 Záväzky 150 000 SPOLU

5 800 150 000

Výpočet:

Súčasťou vlastného imania je i zisk alebo strata predá‑ vaného podniku od začiatku roka do dňa kúpy pod‑ niku.

2|

Newsletter otázok, odpovedí a účtovných aktualít




• Reálna hodnota podniku: majetok mínus záväz‑ ky = majetok v reálnej hodnote (napr. ocenený znalcom), t. j. 166 000 – 15 800 = 150 200 EUR 11 | 2011



vyšlo: 3. 6. 2011

• Kúpna cena podniku = 154 200 EUR

Predaj podniku – účtovanie u predávajúceho

• Goodwill: kúpna cena podniku mínus reálna hodnota podniku = goodwill, t. j. 154 200 – 150 200 = 4 000 EUR (kupujúci bol ochotný zaplatiť za podnik viac, ako je jeho hodnota).

PRÍKLAD Č. 2: Účtovanie predaja podniku upravuje § 27 postupov účtovania. Pri zadaní vychádzame z predchádzajúceho príkladu č. 1.

ZÁPORNÝ GOODWILL

Súvaha predávaného podniku Aktíva Neobežný majetok 99 000 Vlastné imanie Oprávky k neobežnému −5 000 Rezervy majetku Obežný majetok 56 000 Záväzky SPOLU 150 000 SPOLU

V prípade ak by kúpna cena podniku bola dohodnutá vo výške 104 200 peňažných jednotiek, vzniká kupu‑ júcemu záporný goodwill. Súvaha kupujúceho podniku po dni účinnosti zmluvy o kúpe podniku Aktíva Pasíva Neobežný majetok 110 000 Základné imanie 10 000 Záporný goodwill −46 000 Strata −1000 Obežný majetok 56 000 Rezervy 10 000 Bankový účet 9 000 Záväzky 5 800 Záväzky z kúpy 104 200 spoločnosti SPOLU 129 000 SPOLU 129 000

• Reálna hodnota podniku: majetok mínus záväz‑ ky = majetok v reálnej hodnote (napr. ocenený znalcom), t. j. 166 000 – 15 800 = 150 200 EUR

P.č Dokl. Text účtovného prípadu 1. IÚD Zúčtovanie majetku a záväzkov v súvislosti s predajom podniku: a) neobežný majetok b) oprávky k neobežnému majetku c) obežný majetok d) rezervy e) záväzky 2. IÚD Zaúčtovanie predajnej ceny podniku 3. VBÚ Inkaso predajnej ceny podniku

• Kúpna cena podniku = 104 200 EUR • Záporný goodwill: kúpna cena podniku mínus reálna hodnota podniku, t. j. 104 200 – 150 200 = 46 000 EUR (kupujúci bol ochotný zaplatiť za podnik menej, ako je jeho hodnota). Ak pri kúpe podniku vykáže kupujúci goodwill ale‑ bo záporný goodwill, má podľa zákona o dani z príj‑ mov 2 možnosti. Daňovník kupujúci podnik môže celý goodwill odpočítať od základu dane v zdaňova‑ com období v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o kúpe podniku alebo má daňovník možnosť sa roz‑ hodnúť, že tento goodwill bude základ dane ovplyv‑ ňovať postupne, max však 7 rokov.

v dnešnom čísle Vášho newslettru „Účtovný tip“ vás informujeme o novele v postupoch účtovania pre podnikateľov a prechode na euro. V rubrike otázky a odpovede sa venujeme problematike oceňovacích pravidiel a postupov účtovania ku dňu zavedenia eura. Dozviete sa, či je možné a za akých podmienok, zmena vedenia skladovej evidencie zo spôsobu A na spôsob B. Ďalej sa dočítate, ako treba postupovať v účtovaní pri rozbiehaní investičnej akcie. Pekné čítanie.


588 588

RÚ RÚ

56 000 10 000 5 800 154 200

588 RÚ RÚ 371

RÚ 688 688 688

154 200

221

371

Výnosy 170 000

170 000

Súvaha predávaného podniku po zaúčtovaní predaja Aktíva Pasíva Bankové účty 154 200 Vlastné imanie + zisk 154 200 z predaja podniku SPOLU 154 200 SPOLU 154 200

11 | 2011


4) dopĺňajú sa osobitné ustanovenia týkajúce sa prechodu zo slovenskej meny na menu EURO (§ 85a až 85e) týkajúce sa: • otvorenia súvahových účtov hlavnej knihy k 1. januáru 2009; • otvárania účtov hlavnej knihy účtovnej jednotky, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku; • peňažných prostriedkov získaných predzásobením sa; • účtovania počas duálneho hotovostného

99 000 −5 000

Výkaz ziskov a strát predávaného podniku Náklady Ostatné mimoriadne 150 000 Ostatné mimoriadne náklady výnosy Zisk z predaja podniku 20 000 SPOLU 170 000 SPOLU

Ing. Zuzana Kubaščíková, PhD.

3) § 20 ods. 8 sa nahrádza novým odsekom: „Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne“;

D

Predaj podniku ovplyvňuje výsledok hospodárenia predávajúceho nasledovne: Výsledok hospodárenia: 15 800 (záväzky podniku) + 154 200 (kúpna cena podniku) – 150 000 (majetok podniku) = 20 000 (výsledok hospodárenia).

Ocenenie majetku reálnou hodnotou sa akceptuje aj ako daňová vstupná cena majetku a z tejto sumy sa počítajú účtovné i daňové odpisy. Majetok nadobud‑ nutý kúpou podniku odpisuje kupujúci podnik ako novonadobudnutý majetok, t. j. od 1. roku odpiso‑ vania.


MD

Výpočet:

Goodwill sa určí ako rozdiel medzi reálnou hodnotou podniku a jeho kúpnou cenou.

Vážení Vážení čitatelia, čitatelia,

Suma

Vysvetlivky: IÚD – Interný účtovný doklad, VBÚ – Výpis z bankového účtu, RÚ – Rôzne účty.

Kladný goodwill je položka znižujúca základ dane, záporný goodwill je položka zvyšujúca základ dane.


5 800 150 000

Predávajúci účtuje predávaný majetok podniku ale‑ bo jeho časti na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady a záväzky v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy. Predajná cena podniku alebo jeho časti sa účtuje na ťarchu účtu 371 – Pohľadávky z predaja podniku a v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy. Rozdiel účtov 588 a 688 predstavuje zisk alebo stratu z predaja podniku.

Výpočet:

vyšlo: 3. 6. 2011

Pasíva 134 200 10 000

|3

Takto vypočítaný výsledok hospodárenia je po úpra‑ ve o pripočítateľné a odpočítateľné položky základom pre daň z príjmov. Predávajúci je povinný upraviť základ dane napr. podľa § 17 a ods. 3 zákona o dani z príjmov o rozdiel medzi účtovnou zostatko‑ vou cenou odpisovaného majetku a daňovou zostat‑ kovou cenou podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príj‑ mov. V prípade neodpisovaného majetku nadobudnutého darom je predávajúci povinný upraviť základ dane o rozdiel medzi reprodukčnou obsta‑ rávacou cenou, ktorou by sa tento majetok ocenil v účtovníctve a daňovou vstupnou cenou, t. j. cenou zistenou u darcu podľa § 25 ods. 1 písm. g) záko‑ na o dani z príjmov. Ak daňovník predávajúci pod‑ nik mal vo svojom účtovníctve záväzky, ktoré boli po lehote splatnosti viac ako 36 mesiacov, je podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov povinný základ dane zvýšiť o sumu záväzku prislúchajúceho k nákla‑ du, ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom. Okamih nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku sa v tomto prípade považuje za okamih uhradenia záväz‑ kov a daňovník predávajúci podnik si môže o sumu tohto záväzku znížiť základ dane podľa § 17 a ods. 4 písm. c) zákona o dani z príjmov. Predajom podniku však nedochádza k ukončeniu podnikateľskej činnos‑ ti podniku. Daňová strata vykázaná z predaja podni‑ ku zostáva u daňovníka predávajúceho podnik a ten‑ to má možnosť túto daňovú stratu umorovať podľa zákona o dani z príjmov.

neprichádza do úvahy, pretože automobil nie je vlastné a je majetkom lízingovej spoločnosti. Riešením by mohlo byť prepísanie užívateľa vozidla na manželku ako SZČO. Takto by sa auto zahrnulo do obchodného majetku SZČO a mohlo by sa auto odpisovať a zároveň uplatniť výdavky spojené s lízingom a tiež by sa mohli uplatniť výdavky na PHL podľa § 19 odsek 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, napr. ako paušálne výdavky; 2) druhou možnosť by bola keby bola uzavretá nájomná zmluva so spoločnosťou s r.o. o používaní vozidla. Pri tejto možnosti vidím problém zase v tom, že auto patrí lízing. spoločnosti a nie fyzickej osobe. Takže zrejme nie je možné prenajímať auto. Prosím, poraďte mi, ktorá s uvedených možností je správna. Sú podľa Vás aj iné možnosti „dostať“ výdavky alebo náklady na automobil medzi daňové v uvedenom prípade? ODPOVEĎ: Súhlasím s Vaším názorom uvedeným v bode 1., že nie je možné uplatňovať daňové výdav‑ ky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príj‑ mov u manželky ako SZČO spojené s užívaním osob‑ ného motorového vozidla v prípade, že je obstarávané prostredníctvom finančného prenájmu. V takomto prípade prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku až po skončení nájmu, preto sa nejedná o vlastné osobné motorové vozidlo a nie sú splne‑ né podmienky tohto ustanovenia. Možnosť apliká‑ cie uvedeného ustanovenia vzniká teda až po prevo‑ de vlastníckeho práva na manžela. Takisto je správne aj riešenie v prípade postúpenia leasingovej zmluvy z manžela na manželku ako SZČO a následné uplat‑ ňovanie výdavkov súvisiacich s finančným prená‑ jmom motorového vozidla a tiež výdavkov na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kde je možnosť výberu z 3 možností preukazovania spotreby PHL, pričom si môžete vybrať spôsob pre‑ ukazovania spotreby PHL podľa toho, ktorý je naj‑ vhodnejší. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) záko‑ na o dani z príjmov sa vzťahuje na všetkých daňov‑ níkov a na všetky druhy motorových vozidiel, okrem daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 záko‑ na o dani z príjmov, ktorí na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť využívajú vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku. Možnosť ďalšieho prenajímania predmetu finančného prenájmu nájomcom je vo väčšine prípa‑ dov upravené v leasingovej zmluve, preto je potreb‑ né si ju podrobne preštudovať a overiť, za akých pod‑ mienok je možné ďalej prenajímať motorové vozi‑ dlo. V prípade, že to leasingová zmluva umožňuje, je

Ing. Zuzana Kubaščíková, PhD.

OTÁZKY A ODPOVEDE Vlastný automobil nezahrnutý do obchodného majetku OTÁZKA Č. 1: Manželka je SZČO a zároveň konateľkou v jednej s. r. o. Manžel je fyzická osoba. Vlastnia automobil na lízing. V technickom preukaze vozidla je uvedené, že majiteľom je lízingová spoločnosť a užívateľom manžel. Automobil používa manželka. Akým spôsobom je možné uplatniť výdavky resp. náklady spojené s užívaním vozidla do daňových výdavkov manželky alebo do nákladov s. r. o.?

Podľa môjho názoru existujú dve možnosti ako postupovať: 1) podľa § 19 odsek 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v prípade vlastného motorového vozidla nezahrnutého do obch. majetku je možné uplatniť náhrady za PHL a základnú náhradu za km. V uvedenom prípade to však

4|





11 | 2011



vyšlo: 3. 6. 2011

možné (tak ako uvádzate v bode 2) uzatvoriť nájom‑ nú zmluvu medzi manželom a spoločnosťou s. r. o. Upozorňujem však na skutočnosť, že príjem z nájmu motorového vozidla bude v tomto prípade u man‑ žela zdaniteľným prímom, ktorý bude musieť daňo‑ vo vysporiadať prostredníctvom daňového priznania. Z vyššie uvedeného zadania vyplýva ešte jedna mož‑ nosť uplatnenia výdavkov na motorové vozidlo, a to prostredníctvom ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého si Vaša man‑ želka ako konateľka spoločnosti s. r. o. môže uplatňo‑ vať cestovné náhrady za používanie cestného motoro‑ vého vozidla pri pracovných cestách podľa § 7 záko‑ na 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zákon o cestovných náhradách v § 1 ods. 2 písm. b) prizná‑ va nárok na poskytovanie cestovných náhrad aj oso‑ bám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pra‑ covnoprávnom vzťahu. Ide o členov štatutárnych orgánov (predstavenstva) a ďalších orgánov právnic‑ kých osôb (napr. dozornej rady akciovej spoločnosti), konateľa (vymenovanú osobu, ktorá je jediným šta‑ tutárnym orgánom), členov rôznych správnych rád a kontrolných komisií, alebo iných orgánov obchod‑ nej spoločnosti, družstva alebo štátneho podniku.

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“). Ak platiteľ DPH má nárok na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí (splnil ustanovený limit v členskom štáte EÚ), DPH je uznaným daňovým výdavkom vtedy, ak tovar alebo služba, na ktorú sa táto daň vzťahuje, je uznaným daňovým výdavkom a ak podal žiadosť o jej vrátenie podľa zákona o DPH. Postup uznania daňového výdavku je rozdielny v podvojnom a v jed‑ noduchom účtovníctve. U platiteľa účtujúceho v podvojnom účtovníctve je od 1. 1. 2011 uznaný daňový výdavok v tom zdaňovacom období, v kto‑ rom sa účtuje podľa účtovných predpisov o nároku na vrátenie DPH, teda len vtedy, ak platiteľ podá žia‑ dosť o vrátenie podľa § 55f zákona o DPH. Ak plati‑ teľ nepožiada o vrátenie dane (neúčtuje o nároku na jej vrátenie), takáto DPH zaplatená v zahraničí nie je považovaná za daňový výdavok. V prípade, ak plati‑ teľovi nevznikne nárok na vrátenie DPH z dôvodu, že nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, je DPH zaplatená v inom členskom štáte daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhra‑ de tovarov a služieb, ak tieto sú daňovým výdavkom, a to bez ohľadu na spôsob vedenia účtovníctva ale‑ bo evidencie.

Ing. Adrian Kirchner

Ing. Ján Mintál

Cestovné náhrady SZČO

Zahraničná DPH ako daňový náklad

OTÁZKA Č. 3: Môže si SZČO účtovať do nákla-

dov cestovné náhrady do výšky stanovených zákonom a vreckové do 40 %?

OTÁZKA Č. 2: Prepravná spoločnosť tankuje PHL

v Európskej únií do 4 nákladných automobilov. DPH v každom štáte presahuje viac ako 50 Eur. Autá sú majetkom spoločnosti. Nemáme záujem žiadať po roku od jednotlivých štátov DPH. Je možné zaúčtovať do nákladov zahraničnú DPH na účet 501? Podľa zákona, aj keď nebudeme žiadať o vrátenie DPH, ak správne rozumiem, bude to pripočítateľná položka.

ODPOVEĎ: Výdavky fyzických osôb – podnikate‑

ľov na pracovné cesty nemožno posudzovať rovna‑ ko ako u zamestnancov, nakoľko na tieto osoby sa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení n.p. (ďalej iba „zákon o cestovných náhra‑ dách“) priamo nevzťahuje, čo vyplýva z § 1 spomí‑ naného právneho predpisu. Pre účely daňovej uzna‑ teľnosti výdavkov na pracovné cesty podnikateľov – fyzických osôb nie je teda možné vychádzať z ustano‑ venia § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“), ale z § 19 ods. 2 písm. e) tohto záko‑ na. Zákon o dani z príjmov však umožňuje uplatniť ako daňový výdavok u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnos‑ ti) výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vyko‑ návanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom čin‑ nosť pravidelne vykonáva, pričom však súčasne obme‑ dzuje výšku týchto výdavkov nasledovne:

ODPOVEĎ: Zahrnovanie dane z pridanej hodno‑ ty zaplatenej v zahraničí do základu dane z príjmov bolo pred novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príj‑ mov“) účinnou od 1. januára 2011 upravené v rám‑ ci Usmernenia MF SR č. MF/014716/2006‑721 uve‑ rejnenom vo Finančnom Spravodajcovi č. 4/2006. Počnúc 1. januárom 2011 sa však postupuje pod‑ ľa § 19 ods. 3 písm. k) bodov 3 a 4 zákona o dani z príjmov.

Vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom boli platite‑ ľovi registrovanému v SR dodané tovary, služby alebo do ktorého doviezol tovar, je upravené v § 55f zákona vyšlo: 3. 6. 2011 Newsletter otázok, odpovedí a účtovných aktualít




• najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamest‑ nancov podľa zákona o cestovných náhradách na stravovanie, 11 | 2011



|5

• najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamest‑ nancov podľa zákona o cestovných náhradách na ubytovanie,

Ustanovenie o účtovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín v znení účinnom do 31. decembra 2009

• najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamest‑ nancov podľa zákona o cestovných náhradách na cestovné dopravnými prostriedkami,

Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín predsta‑ vovali v účtovníctve spoločníka obchodnej spoloč‑ nosti a v účtovníctve člena družstva kladný alebo záporný rozdiel medzi uznaným ocenením a účtov‑ ným ocenením ich vecného vkladu pri jeho vložení do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Ako oce‑ ňovacie rozdiely z kapitálových účastín sa účtovalo aj zvýšenie alebo zníženie hodnoty cenného papie‑ ra a podielu pri zvyšovaní alebo znižovaní základ‑ ného imania obchodnej spoločnosti alebo druž‑ stva. Príslušná časť zostatku oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín sa v prípade predaja alebo iné‑ ho úbytku príslušných cenných papierov a podielov účtovala na účte 668 – Ostatné finančné výnosy alebo 568 – Ostatné finančné náklady. Oceňovací rozdiel z kapitálových účastín je dočasný rozdiel, a okrem jeho tvorby sa na účte 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín účtuje aj jeho rozpustenie. Ustanovenia zákona o dani z príjmov o oceňovacích rozdieloch z kapitálových účastín Pri apliká‑ cií prechodných ustanovení k úpravám zákona o dani z príjmov účinným od 1. januára 2010 pri uplatňova‑ ní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťa‑ hujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majet‑ ku sa použijú ustanovenia zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2009. V zmys‑ le ustanovenia § 17 ods. 18 zákona o dani z príjmov účinnom do 31. decembra 2009 súčasťou základu dane nie sú oceňovacie rozdiely z kapitálových účas‑ tí účtované ako náklady alebo výnosy, ak sa vzťahujú na vložený majetok, ktorý nadobúdateľ vkladu odpi‑ soval zo zostatkovej ceny majetku zistenej u vklada‑ teľa alebo darcu pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo daro‑ vania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania.

• najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamest‑ nancov podľa zákona o cestovných náhradách na nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tom‑ to mieste. Čo je však pre zodpovedanie predmetnej otázky dôle‑ žité poznamenať je skutočnosť, že u daňovníka s príj‑ mami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov došlo počnúc zdaňovacím obdobím 2011 k úplnému zrušeniu možnosti uplatniť si výdavok na vreckové podľa zákona o cestovných náhradách tak ako tomu bolo do konca roku 2010. Pre úplnosť možno pripo‑ menúť, že ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhra‑ dy za spotrebované pohonné látky podľa cien plat‑ ných v čase ich nákupu a základnej náhrady za kaž‑ dý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhra‑ dách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motoro‑ vých vozidiel pri pracovných cestách. Ing. Ján Mintál

Zostatok na účte 415 OTÁZKA Č. 4: Spoločnosť k 31. 12. 2009 vyka-

zovala zostatok na účte 415 vo výške 5 000 €. Akým spôsobom bolo potrebné sa s týmto zostatkom vysporiadať ku koncu roku 31. 12. 2010 vzhľadom na to, že na tomto účte sa podľa postupov účtovania od 1. 1. 2010 viac neúčtuje? Aký vplyv na základ dane má zúčtovanie zostatku účtu?

Ing. Vladimír Bartoš

Máte ťažkosti s účtovaním?

ODPOVEĎ: Pri účtovaní rozpustenia oceňovacích

rozdielov z kapitálových účastín (415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín), ktoré vznikli pred 31. decembrom 2009 sa postupuje v zmysle usta‑ novení § 59 ods. 8 postupov účtovania účinných do 31. decembra 2009.

Využite bezplatný odpovedný servis časopisu

Účtovný tip! Pošlite nám Vašu otázku na: [email protected]

Účtovný TIP – newsletter otázok, odpovedí a účtovných aktualít Vydáva vydavateľstvo VERLAG DASHÖFER, s. r. o., Železničiarska 13, 814 99 Bratislava. Tel.: 02/33 00 55 55, Fax: 02/33 00 55 50, e-mail: [email protected] / Odborný redaktor: Mgr. Tomáš Jendruch / Sadzba: Xpression, s. r. o. / ISSN 1336–5207 / ev. č. 1816/98. Vychádza: dvojtýždenne / Cena: ročné predplatné 117 € bez DPH, 140,40 € s DPH + poštovné a balné. / Predplatné na newsletter je na obdobie 6, resp. 12 mesiacov od dátumu vašej objednávky. Objednávku na ďalšie obdobie nie je treba obnovovať, je predĺžená automaticky na ďalších 6, resp. 12 mesiacov. Objednávku môžete zrušiť len písomne, a to najneskôr 6 týždňov pred koncom vášho ročného predplatného obdobia. / Objednať možno na adrese redakcie. / Newsletter a všetky v ňom obsiahnuté príspevky a ilustrácie sú chránené autorským právom. Ich používanie je bez schválenia vydavateľstva – s výnimkou zákonom povolených prípadov – neprípustné. Žiadna časť newslettera nesmie byť akoukoľvek formou bez písomného súhlasu vydavateľa reprodukovaná alebo s použitím elektronických off-line alebo on‑line systémov ukladaná do pamätí, či šírená. / Za správnosť obsahu príspevkov ručia autori. / Redakcia zodpovie otázky čitateľov. / Odpovede na čitateľské otázky zasielame do 4 týždňov. / Vybrané odpovede budú uverejnené v niektorom z čísiel tohto newsletteru. /

6|





11 | 2011



vyšlo: 3. 6. 2011

Účtovanie o predaji podniku

Recommend Documents