Učenie sa na stanovištiach zamerané na čítanie s porozumením v primárnom vzdelávaní

s

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Eva Líšková

Učenie sa na stanovištiach zamerané na čítanie s porozumením v primárnom vzdelávaní Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Bratislava 2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Eva Líšková

Kontakt na autora:

Pracovisko: RP MPC Ševčenkova 11, 850 05 Bratislava [email protected]

Názov OPS/OSO: Učenie na stanovištiach zamerané na čítanie s porozumením v primárnom vzdelávaní Rok vytvorenia OPS/OSO:

2015 XVI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

PaedDr. Iveta Labjaková

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Primárne vzdelávanie, učenie sa na stanovištiach, čitateľská gramotnosť, čítanie s porozumením, procesy porozumenia čítaného textu, stanovištia, učiteľ, žiak, Vlastiveda pre 3. ročník základnej školy, medzipredmetové vzťahy, prierezová téma

Anotácia V práci predstavujem učenie sa na stanovištiach, netradičnú formu učenia sa žiakov primárneho vzdelávania. Pri koncipovaní prezentovaného vyučovacieho bloku, v ktorom učenie sa na stanovištiach realizujem som vychádzala z cieľov predmetov slovenský jazyk a literatúra a vlastiveda pre 3. ročník základnej školy. Inšpiroval ma obsah učiva, prepojenie vlastivedného učiva s učivom slovenského jazyka a literatúry, z ktorého som získala vhodný východiskový materiál pre spracovanie základnej témy – povesť. Téma je rozpracovaná do desiatich stanovíšť zameraných na úlohy, ktoré podporujú rozvoj čítania s porozumením.

Akreditované programy kontinuálneho vzdelávania Názov akreditovaného vzdelávacieho programu KV Rozvoj čitateľskej gramotnosti v primárnom vzdelávaní Ako vytvoriť texty a úlohy na rozvoj čitateľskej gramotnosti Rozvoj čitateľskej gramotnosti v primárnom vzdelávaní - hravým čítaním k porozumeniu textu

Číslo akreditovaného vzdelávacieho programu KV 108/2010-KV 55/2010-KV 1441/2015- KV

OBSAH ÚVOD ............................................................................................................................................................

5

1 UČENIE SA NA STANOVIŠTIACH.................................................................................................

7

1.1 Charakteristika .................................................................................................................................

7

2 PRINCÍPY .................................................................................................................................................

9

2.1 Samostatnosť .....................................................................................................................................

9

2.2 Vnútorná diferenciácia ..................................................................................................................

9

2.3 Individuálnosť ...................................................................................................................................

9

2.4 Sebakontrola ......................................................................................................................................

10

2.5 Učenie sa všetkými zmyslami .....................................................................................................

10

2.6 Kooperácia a solidarita ..................................................................................................................

10

3 POSTUP ...................................................................................................................................................

11

3.1 Prípravná fáza. Plánovanie ..........................................................................................................

11

3.2 Pracovná fáza .....................................................................................................................................

11

3.3 Prezentácia .........................................................................................................................................

12

3.4 Evalvácia. Záverečný rozhovor ..................................................................................................

12

4 POŽIADAVKY ........................................................................................................................................

13

4.1 Požiadavky na učebnú miestnosť .............................................................................................

13

4.2 Požiadavky na materiál .................................................................................................................

13

4.3 Požiadavky na učiteľa ....................................................................................................................

13

4.4 Požiadavky na žiaka ........................................................................................................................

13

4.5 Požiadavky na učivo a tému ........................................................................................................

14

5 ČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ ............................................

15

5.1 Etapy čitateľských zručností .......................................................................................................

15

5.2 Procesy porozumenia čítaného textu ......................................................................................

16

6 UKÁŽKY APLIKÁCIE UČENIA SA NA STANOVIŠTIACH........................................................

17

6.1 Východisko prípravy vyučovania ..............................................................................................

17

6.2 Didaktický postup s ukážkami jednotlivých stanovíšť ....................................................

17

6.3 Prezentácia .........................................................................................................................................

26

6.4 Evalvácia. Záverečný rozhovor ..................................................................................................

26

ZÁVER ..........................................................................................................................................................

27

ZOZNAM PRÍLOH .....................................................................................................................................

28

ÚVOD S učením sa na stanovištiach som sa zoznámila vďaka mojej kolegyni PhDr. Jolany Krausovej, ktorá túto otvorenú formu učenia sa realizovala na vzdelávaní učiteľov nemeckého jazyka. Aktivita ma natoľko zaujala, že som začala uvažovať o tom, ako by som ju mohla aplikovať vo vyučovaní v primárnom vzdelávaní. Keďže medzi prioritné témy vzdelávania na 1. stupni ZŠ sa radí čítanie s porozumením zamerala som sa na spracovanie úloh, ktoré by rozvíjali čitateľskú gramotnosť žiakov ale zároveň aj plnili ciele zvolených predmetov. Vhodný východiskový materiál pre spracovanie úloh som vybrala z obsahu učiva dvoch predmetov slovenského jazyka a literatúry a vlastivedy. Východiskovou témou, z ktorej pramenia úlohy zamerané na rozvoj čítania s porozumením, a ktoré žiaci plnia na jednotlivých stanovištiach je povesť. Téma povesti je zaradená do obsahu vzdelávacích štandardov obidvoch predmetov a tým sa vytvára priestor pre využitie medzipredmetových vzťahov. Zmerala som sa na pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti, zapamätanie si potrebných faktov, vysvetlenie osvojených javov, na analytické a interpretačné zručnosti, zostavenie osnovy prečítaného textu, vyjadrenie pocitov a zážitkov z prečítaného textu a tvorivé zručnosti, kde na základe vlastnej fantázie žiaci dokončia začatý príbeh podľa vlastnej predstavy. Mojím hlavným cieľom pri spracovaní úloh učenia sa na stanovištiach bolo rozvíjať čitateľskú gramotnosť prostredníctvom vybraných metód na čítanie s porozumením a uplatniť všetky štyri procesy na porozumenie čítaného textu. Pri úlohách na jednotlivých stanovištiach som sledovala čiastkové ciele, ktoré uvádzam priamo pri úlohách a uplatňovala medzipredmetové vzťahy – predmety výtvarná výchova, pracovné vyučovanie, informatická výchova a etická výchova a prierezové témy: osobnostný a sociálny rozvoj, regionálna výchova a ľudová kultúra. Cieľom predloženej OPS je sprostredkovať učiteľom primárneho vzdelávania metodiku tvorby a realizácie učenia sa na stanovištiach zameranú na čítanie s porozumením. Prínosom OPS je konkrétne rozpracovaná netradičná forma učenia sa žiakov, v ktorej sa viacerými spôsobmi dostávajú k vymedzenému cieľu. OPS je koncipovaná tak, že učitelia primárneho vzdelávania môžu podľa prezentovanej metodiky zaradiť učenie sa na stanovištiach do vyučovacieho procesu. Výhodou učenia sa na stanovištiach je veľká variabilnosť, tento spôsob učenia sa možno využiť vo všetkých predmetoch a pri primeranom výbere úloh aj v rámci jednotlivých ročníkov primárneho vzdelávania. Do úvodnej časti OPS som zaradila teoretické východiská pre realizáciu učenia sa na stanovištiach, ktoré obsahujú charakteristiku, princípy, postup a požiadavky, ktoré je potrebné rešpektovať pri zaradení tejto formy otvoreného učenia sa do vzdelávacieho procesu primárneho vzdelávania. Teoretickú časť som spracovala podľa metodického materiálu pre učiteľov nemeckého jazyka „Stationenlernen“ od autorky Jolany Krausovej. Časti zamerané na čitateľskú gramotnosť v primárnom vzdelávaní, etapy čitateľských zručností a procesy porozumenia čítaného textu, dopĺňajú teoretickú časť OPS. Druhú časť materiálu tvoria konkrétne ukážky učenia sa na stanovištiach, poznatky a odporúčania, ktoré vyplynuli z praxe. OPS dopĺňajú prílohy - ukážky jednotlivých stanovíšť.

5

6

1 UČENIE SA NA STANOVIŠTIACH 1.1 Charakteristika Učenie sa na stanovištiach je jednou z foriem otvoreného vyučovania. Už samotný názov hovorí, že takéto učenie prebieha v osobitnej situácii na stanovištiach. Na každom stanovišti sú rozložené úlohy, ktoré vychádzajú z jednej centrálnej témy a sú jej podriadené. Žiaci postupujú od stanovišťa k stanovišťu, kde riešia úlohy individuálne, vo dvojiciach alebo malých skupinkách a sami si ich aj kontrolujú. Ide o takú formu učenia sa, kde k určitému cieľu ktorý sa má dosiahnuť, sa pristupuje mnohorakými cestami. Každý žiak robí v danom okamihu niečo iné, a predsa spoločné. Učiteľ i napriek tomu, že pôsobí v ústraní je nenahraditeľný. Úlohy a činnosti, ktoré žiaci plnia by mali podporovať sebadôveru žiakov, vytvárať priestor aj pre uplatnenie slabšie prospievajúcich žiakov. Princíp individuálnosti umožňuje žiakom regulovať si svoju prácu na stanovišti tak, aby to jeho naturelu najviac vyhovovalo. Učenie na stanovištiach ako metóda využíva princíp vnútornej diferenciácie skupiny, triedy. Úlohy sú rozdelené na tie, ktoré žiaci musia vyriešiť - povinné (tie sú potom predmetom spoločnej diskusie a evalvácie v záverečnej fáze). Pre zdatnejších žiakov môžu byť pridané ďalšie úlohy s rôznym stupňom obtiažnosti, tieto úlohy sú dobrovoľné, žiak ich môže aj nemusí riešiť. Diferencovanosť úloh vychádza už zo samej podstaty tejto metódy. Charakter úloh je natoľko odlišný, že ráta s každým učebným typom aj z hľadiska typovej preferencie (vizuálno-slovný, vizuálno-obrazový, auditívny, kinestetický typ), resp. z hľadiska prevažujúceho typu inteligencie. Taktiež intenzitu svojej práce si určuje žiak sám. Samostatným výberom má žiak možnosť regulovať svoju aktivitu, vyskúša si svoje možnosti, učí sa niesť za svoju prácu zodpovednosť. Výhodou je, že žiaci pracujú na svojich úlohách simultánne. Nestrácajú čas tým, že pracuje len jeden žiak a druhý je pasívny (len sa prizerá). Každý pracuje v danom momente na konkrétnej úlohe. Žiaci by mali prejsť všetkými stanovišťami. Takéto stratégie učenia sa žiaci vnímajú ako hru, nenásilnou a im prirodzenou formou získavajú kompetenciu učiť sa učiť. Učiteľ je pozorovateľom, individuálnym poradcom, a konzultantom. (Krausová, 2010 s. 12)

7

8

2 PRINCÍPY

2.1 Samostatnosť Samostatná práca žiakov ako jeden z nosných pilierov tejto metódy je možná aj vďaka zmenenej úlohe učiteľa. Učiteľ presúva časť svojich kompetencií na žiaka, stáva sa poradcom, usmerňovateľom samostatnej práce žiakov. Žiak je odkázaný na seba, čo môže priaznivo pôsobiť na jeho motiváciu. Žiakova chuť objavovať je tak jedným z hlavných predpokladov učenia. Úlohy musia byť formulované jasne a jednoznačne, aby žiaci presne vedeli, čo sa od nich očakáva a mohli pracovať samostatne. Samostatnosť žiakov sa môže prejaviť už v prípravnej fáze, ktorá predchádza samostatnej práci žiakov na stanovištiach. (Krausová, 2010, s. 13) Žiaci tým, že spolu s učiteľom vymýšľajú témy a úlohy, môžu podľa svojich potrieb konštruktívne zasiahnuť do plánovania učiva. Je to jednej z fenoménov, ktoré otvorené učenie podporuje. V záverečnej časti, vo fáze reflexie a sebareflexie žiaci posudzujú svoje výkony a produkty. Sami sa k nim vyjadrujú a hodnotia ich. Zamýšľajú sa nad tým čo sa naučili, v čom boli jednotlivé úlohy pre nich prínosom. Učenie sa na stanovištiach ponúka priestor pre samostatnú prácu, individuálnu kreativitu a sebakontrolu. 2.2 Vnútorná diferenciácia Učenie sa na stanovištiach ako forma otvoreného učenia umožňuje pristupovať k žiakom diferencovane. Táto metóda sa nepridržiava len priemernej - stredovej výkonnostnej úrovne, ale zohľadňuje širokú výkonnostnú paletu v triede. Vychádzajúc z princípu individuálnosti sa ráta s tým, niektorí žiaci sú slabší alebo majú pomalšie tempo práce, iní pracujú rýchlejšie a vyžadujú si náročnejšie úlohy. Preto cvičenia a úlohy môžu mať v rámci jedného stanovišťa rôzny stupeň obťažnosti. Iným prístupom k vnútornej diferenciácii je poskytnutie úloh, či pracovného materiálu zohľadňujúcich individuálny štýl žiakovho učenia, jeho špecifickú inteligenciu. Využitím svojich individuálnych špecifík môže žiak rýchlejšie a efektívnejšie dosiahnuť určitý cieľ. Žiaci si môžu vybrať v rámci jedného stanovišťa niektorý z paralelných variantov (A,B,C), ktoré zohľadňuje ich individuálne schopnosti a individuálny učebný štýl. Rôznorodosť úloh, pestrá paleta činností, interakcia a kooperácia sú predpokladmi, že aj žiaci s poruchami správania (napr. hyperaktívni žiaci) môžu z takéhoto učenia profitovať. (Krausová, 2010, s. 14) 2.3 Individuálnosť Na stanovištiach sa (podľa Krausovej, s. 15) riešia rozmanité úlohy podľa určitého postupu, pri ktorom sa rytmicky strieda napätie a uvoľnenie. Žiak si volí svoje tempo individuálne tempo, vyberá si z ponuky diferencovaných úloh, volí si poradie stanovíšť (autoregulácia). Úlohy rešpektujú individuálne predpoklady žiakov. Zavŕšením práce na stanovišti je sebakontrola. Žiak si sám skontroluje úlohy, nespolieha sa len na učiteľa, spolieha sa sám na seba, čo posilňuje zároveň jeho zdravé sebavedomie a zodpovednosť.

9

2.4 Sebakontrola Mechanizmus sebakontroly úzko súvisí s princípom samostatnosti. V priebehu učenia sa na stanovištiach má žiak vytvorené podmienky, aby si výsledky riešenia úloh sám skontroloval. Je to najmä pri úlohách (kognitívnych) kde riešenie je jednoznačné a ľahko overiteľné (tzv. zatvorené alebo polootvorené úlohy, pri ktorých treba správne napísať napr. správne gramatické tvary, doplniť vhodné slová, správne niečo priradiť, vyjadriť, pospájať alebo správne odpísať). V pokynoch na stanovištiach má byť vždy jasne napísané, kde sa nachádza správne riešenie. Niekedy sa správne riešenie nachádza v obálke na stanovišti alebo na špeciálne vytvorenom stanovišti pre účel kontroly. Je dobré, keď kontrolný list so správnymi odpoveďami nie je hneď žiakovu k dispozícii. Tým, že žiak opustí stanovište, vstane, „prejde sa“, zmení polohu rozhýbe sa- udržuje sa v aktivite. Ak žiak urobí chybu najskôr vyhľadá potrebné informácie v pomocnom materiály (učebnice, pravopisná príručka, slovník, encyklopédia, internet), nežiada o pomoc učiteľa či spolužiakov. Princíp sebakontroly zvyšuje žiakovu uvedomelosť, schopnosť zorientovať sa, poradiť si bez pomoci druhých. Keď žiak správne vyrieši úlohu zaznačí si ju do kontrolného záznamu stanovíšť predtým, ako ho opustí. Pri tejto metóde žiak prakticky nepotrebuje cudziu pomoc, učí sa korigovať svoje chyby. V prípade, že sa mu to nedarí požiada o radu učiteľa. Učiteľ má v tejto fáze učenia viac času na individuálny prístup ku žiakovi, ktorý to potrebuje. (Krausová, 2010, s. 15) 2.5 Učenie sa so všetkými zmyslami Učenie sa všetkými zmyslami preferuje učenie cez činnosť, ktoré zapája do učenia čo najviac receptorov. Pripravuje žiakovi pre učenie také prostredie, aby mal z učenia radosť a prežíval túžbu po sebarozvíjaní. Stanovištia treba koncipovať tak, aby sa na nich pracovalo hlavou, srdcom i rukami. Charakter úloh je natoľko odlišný, že ráta s každým učebným typom aj z hľadiska zmyslovej preferencie (vizuálno-slovný, vizuálno-obrazový, auditívny, kinestetický typ) alebo z hľadiska prevažujúceho druhu inteligencie: lingvistická, logicko-matematická, priestorová (vizuálna), telesnekinestetická(pohybová), muzikálna (hudobná), interpersonálna, intrapersonálna. (Krausová, 2010 s. 16) 2.6 Kooperácia a solidarita Pri práci sa uplatňuje kooperatívna organizácia práce. Žiaci spolurozhodujú o spoločných zámeroch, tvorbe plánov, prijímajú (i vnútorne) dohovorené pravidlá hry. Tie sa týkajú i pravidiel dodržiavania disciplíny. To zvyšuje ich uvedomenie si vzájomnej spolupatričnosti i solidarity. Učia sa hodnotiť svoju i cudziu prácu a navzájom sa rešpektovať. Priestor pre sebareflexiu majú žiaci v záverečnej evalvačnej fáze. Na túto časť si učiteľ vymedzí dostatok času. Žiaci si vymenia svoje kladné a záporné pocity z prežitého, dobré je keď sa na záver vytvorí diskusný kruh, čím sa i symbolicky vyjadrí, že nikto nie je lepší, či horší, iba iný, čo vystihuje aj samotnú podstatu tohto učenia sa do kruhu (dokola, rotácia, smerovanie k cieľu). (Krausová, 2010, s. 16)

10

3 POSTUP

3.1 Prípravná fáza. Plánovanie. V tejto fáze treba dôkladne naplánovať priebeh celého učebného bloku. Východisko tvorí téma a časové trvanie. Učenie na stanovištiach je metóda, ktorá sa nedá zvládnuť na jednej vyučovacej hodine. Ak chceme uplatniť všetky fázy, treba uvažovať aspoň o troch vyučovacích hodinách. Niektoré témy tejto metódy môžu vyústiť do projektu. Zvlášť dôležité je vhodne zvoliť tému, pretože práve téme sú podriadené jednotlivé aktivity, pracovné techniky, pomôcky atď. Je potrebné mať na zreteli spoločný cieľ (centrálna téma) ktorá sa napĺňa postupne dosiahnutím čiastkových cieľov. Na tejto prípravnej fáze môže participovať aj žiak. Učenie sa na stanovištiach možno využiť v ktorejkoľvek fáze učenia sa – pri opakovaní učiva, ako prípravu pre nové učivo, ako možnosť senzibilizovania určitej témy, napríklad pred prácou na projekte, ako hľadanie medzipredmetových súvislostí a pod. V prípravnej fáze učiteľ zvažuje na koľkých stanovištiach budú žiaci pracovať. Ďalej učiteľ zvažuje aké pomôcky bude využívať. Pri zostavovaní úloh by mal učiteľ v intenciách tejto metódy myslieť aj na princíp vnútornej diferenciácie. Mal by pripraviť úlohy s rôznym stupňom obťažnosti. 3.2 Pracovná fáza Úvod. Motivovanie Učenie sa na stanovištiach má niekoľko krokov. V úvodnej fáze, ešte pre samostatnou prácou na stanovištiach, sa snažíme žiakov motivovať tým, že zaujímavo priblížime tému, oboznámime ich so stratégiou učebnej metódy. Vhodné sú aj aktivity, ktoré evokujú žiakovu predstavivosť a fantáziu. Keďže nejde o frontálne vyučovanie ale o samostatnú prácu na stanovištiach je aj komunikácia učiteľa so žiakom iná. Taktiež žiaci sa medzi sebou rozprávajú v skupinách tak, aby nerušili ostatných aj učiteľ sa s nimi rozpráva tlmeným hlasom. Učiteľ neoslovuje žiaka na diaľku, nevolá naňho, ale podíde k stanovišťu, na ktorom žiak pracuje a rozpráva sa s ním tlmeným hlasom (Badergruber, in: Krausová, 2010 s. 18). Obhliadka stanovíšť. Príprava na prácu. V tejto fáze prechádzame so žiakmi popri všetkých stanovištiach, zástavkách a podávame krátke vysvetlenie k úlohám. Učiteľ v stručnosti predstaví stanovište, oboznámi s materiálom, ktorý majú k dispozícii, prípadne pripomenie im situácie kedy sa podobnou problematikou zaoberali. Úlohy sú pripravené v obaloch na stanovištiach. Dôležité je upozorniť žiakov, aby pracovný stôl zanechali v takom stave - v poriadku ako ho našli. Žiakov vediem k poriadku, disciplíne a ohľaduplnosti. Realizácia. Činnosť na stanovištiach. Žiaci pracujú na jednotlivých stanovištiach individuálne alebo v skupinách. Skupiny sa môžu vytvoriť rôznymi spôsobmi. Poradie stanovíšť si môžu vyberať podľa záujmu, obyčajne pokračujú na tom stanovišti, ktoré je momentálne voľné. Niektoré stanovištia sa zdajú na prvý pohľad atraktívnejšie a preto vzbudzujú väčší záujem žiakov. Rotovanie, postupovanie cez jednotlivé stanovištia môže určiť aj učiteľ – podľa čísel v smere, alebo protismeru hodinových ručičiek. Čas na vykonanie úloh môže byť ľubovoľný (individuálne tempo) ale aj určený (na jednotlivých stanovištiach vždy

11

rovnaký). Presun na ďalšie stanovištia môže učiteľ oznámiť rôznymi zvukovými signálmi (gong, triangel) alebo si skupina si určuje sama tempo práce, napríklad pri náročnejších úlohách budú na stanovištiach zotrvávať dlhšie. Pre tých , ktorí chcú byť zaťažení viac, je pripravený súbor prídavných úloh. 3.3 Prezentácia Vychádzajúc z toho, že časť úloh si žiaci skontrolovali sami otvára sa väčší priestor pre prezentáciu. Žiaci prezentujú výsledky svojej práce (kresby, plagáty, koláže) výsledky písomného prejavu (kreatívne písanie) hovorené prejavy (dramatizáciu, monológy, dialógy, nahrávky) ktoré súvisia s témou. Žiaci sa pri takomto spôsobe prezentácie učia vystupovať, formulovať myšlienky a komunikovať. Zároveň sa prehlbujú ich sociálne kompetencie a priaznivo sa modifikuje sociálna klíma triedy. 3.4 Evalvácia. Záverečný rozhovor. Je to fáza hodnotiacej diskusie a je mimoriadne dôležitá. Žiaci sa vyjadrujú čo sa im páčilo, nepáčilo, čo sa naučili, v čom sa precvičili, čo pochopili a pod. Otázky učiteľa v tejto fáze by mohli byť formulované napríklad nasledovne:  Ktorá aktivita sa ti najviac páčila?  Pri ktorom stanovišti si sa najviac naučil/a?  Ktoré tri veci, ktoré si sa naučil/a boli pre teba najdôležitejšie?  Čo si sa naučil/a o sebe, o druhých? Práve prezentácia produktov, výsledkov, vyjadrenie postoja k jednotlivým úlohám, sebareflexia a zhodnotenie úloh sú z hľadiska naplnenia cieľa dôležité pre uvedomenie si nadobudnutých kompetencií. Z formálneho hľadiska je vhodné zvoliť sedenie v kruhu. (Krausová, 2010 s. 17 - 19)

12

4 POŽIADAVKY

4.1 Požiadavky na učebnú miestnosť Učebná miestnosť by mala byť špeciálne prispôsobená tejto metóde vyučovania. Stoly a stoličky sú usporiadané inak než pri frontálnom vyučovaní. Stoly treba usporiadať tak, aby to boli stanovištia - zástavky, na ktorých sa žiaci na svojej ceste zastavujú. Usporiadanie sa prispôsobuje tomu, či žiaci budú pracovať individuálne alebo v skupinách. Stanovištia môžu byť označené číslami alebo písmenami alebo rôznymi symbolmi. Ak žiaci pracujú v skupinách napr. po štyroch, pri stoloch musia byť štyri stoličky. Čím sú skupiny väčšie , tým musia byť stoly od seba vzdialenejšie. V miestnosti musí byť dosť priestoru, aby žiaci mohli pracovať pokojne a bezpečne. Na stoloch je pripravený materiál, ktorý žiaci budú pri plnení úloh potrebovať (napr. na strihanie, lepenie, kreslenie). Pracovné listy, ktoré majú žiaci k dispozícii sa nachádzajú na stole, pripravené s jasne formulovanými pokynmi. Žiaci by mali mať pripravený organizačný plán, podľa ktorého sa môžu orientovať. Jednotlivé stanovištia by mali byť výstižne pomenované. Je dobré, aby učebňa mohla byť flexibilná a mohla sa meniť podľa funkcie použitia. 4.2 Požiadavky na materiál Učenie na stanovištiach umožňuje využitie mnohorakého pracovného materiálu. Môžu to byť noviny, časopisy, rôzne výstrižky, obrázky, knihy, atlasy, pohľadnice, plagáty, rôzne tlačivá, formuláre a reklamné letáky, ale aj rozličné predmety. Treba rátať aj s tým, že popri didaktickom materiáli bude na pracovných stoloch i ďalší pracovný materiál. Úlohy si môžu vyžadovať rôzne písacie potreby, pastelky, lepidlo, nožnice a pod. Úlohy na riešenie môžu byť v rôznom prevedení – namnožené pracovné listy s cvičeniami na trénovanie rôznych rečových zručností. 4.3 Požiadavky na učiteľa Učiteľ je postavený do novej role. Je to predovšetkým náročná príprava, ktorá predchádza učeniu na stanovištiach. Na samotnej hodine sa od učiteľa očakáva, že je v ústraní – učiteľ je v úlohe facilitátora – mal by byť usmerňovateľom a uľahčovateľom procesu učenia sa. Učiteľ je skôr individuálnym poradcom a konzultantom. Neodmysliteľná je jeho moderátorská funkcia. V úvode pred začiatkom práce na stanovištiach by mal učiteľ žiakom predstaviť metódu, tému a cieľ. Oboznámi ich s metódami a pracovnými technikami, ktoré budú vykonávať, pretože ich budú žiaci robiť samostatne. Učiteľovi musí byť jasné, či sa chce venovať opakovaniu učiva, prehĺbeniu témy, alebo preberať celkom nové učivo. 4.4 Požiadavky na žiaka Žiak sa drží pravidiel, ktoré táto metóda vyžaduje. O to viac má možnosť sa samostatne realizovať. Úlohy na jednotlivých stanovištiach vypracúva buď individuálne alebo v skupine. Pri individuálnom postupovaní zo stanovišťa na stanovište si sám určuje tempo. Pri práci v skupine pracujú všetci jej členovia. Výsledok je produktom práce celej skupiny, nejde o súťaženie medzi jednotlivými členmi ale o splnenie úlohy s pričinením každého jej člena. Pri otvorenom vyučovaní vo všeobecnosti žiaci participujú na utváraní

13

programu. Sú spoluúčastníkmi pri plánovaní učenia sa. Spolurozhodujú o obsahu a priebehu vyučovania. 4.5 Požiadavky na učivo a tému Túto metódu a súčasne vyučovaciu formu možno využiť pri realizácii akéhokoľvek cieľa a v ktorejkoľvek fáze vyučovacieho procesu – pri prezentácii nového učiva, utvrdzovaní učiva alebo jeho opakovaní. Čiastkové ciele dosahované na jednotlivých stanovištiach sledujú globálny cieľ. Voľbou vhodných úloh si žiaci precvičujú, prípadne osvojujú nové jazykové prostriedky (gramatika, slovná zásoba, pravopis, fonetika) a rozvíjanie rečových zručností (čítanie s porozumením, hovorenie s porozumením, písanie a hovorenie ako individuálny alebo interakčný prejav). Žiaci pri práci s textami majú možnosť využívať rozličné zdroje zmyslového vnímania. Vďačným učebným materiálom sú literárne a autentické texty. (Krausová, 2010, s. 19-22)

14

5 ČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ

5.1 Etapy čitateľských zručností Zvládnutie techniky čítania a porozumenie čítaného textu sa považuje za základ vzdelávania na prvom stupni ZŠ, pretože je predpokladom splnenia cieľov vo všetkých vyučovacích predmetoch i v ďalšom sekundárnom vzdelávaní. Požiadavky na vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré majú žiaci získať po osvojení si učiva z čítania a literárnej výchovy predkladá ŠVP ISCED1. Základná technika čítania s porozumením obsahu a významu textu sa stáva pevným základom pre ďalšie rozvíjanie čitateľských zručností, ktoré sa prejavujú v kvalite, druhoch a spôsoboch čítania, v ich postupnom nacvičovaní v ďalších ročníkoch ZŠ. Čitateľská gramotnosť je celoživotne sa rozvíjajúca vybavenosť človeka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a hodnotami, potrebnými pre využívanie všetkých Čitateľská gramotnosť sa neustále vyvíja podľa veku prechádza kvalitatívnymi zmenami. Podľa M. Lapitku (2005) ide o etapy troch stupňoch. Sú diferencované podľa stupňa školy:  Prvý stupeň základnej školy  Druhý stupeň vzdelávania  Tretí stupeň vzdelávania Na 1.stupni ZŠ získa dieťa 3 z kompetencií ČG  Prvou etapou čitateľských zručností je učenie sa písať a čítať – 1. ročník ZŠ  Druhou etapou je prechod k plynulému čítaniu – 2. ročník ZŠ  Treťou etapou je uvedomenie si textu, t.j. uvedomenie si obsahu prečítaného - 3. a 4. ročník ZŠ Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností pomocou, ktorého sa rozvíja schopnosť človeka učiť sa učiť. Plynulým čítaním sa rozumie čítanie, v ktorom sa bez ťažkostí čítajú slová, slovné spojenia, vety ako súvislé významové a intonačné celky, a to plynulo bez opakovania prvých slabík, už prečítaných slov alebo viet. Predpokladom tohto čítania je postupné zdokonaľovanie techniky čítania, rozširovanie šírky zorného poľa, precvičovanie zručnosti čítať text primerane rýchlo zvládnutie techniky správneho čítania obsahu prečítaného textu, správnosťou a výraznosťou čítania. Zvládnutie techniky čítania, čiže naučiť žiakov správne a plynule čítať možno len vtedy, keď sa čitateľská zručnosť žiakov rozvíja spoločne s porozumením čítaného textu. Uvedomené čítanie (čítanie s porozumením) má špecifické postavenie, pretože je samostatnou zložkou čítania a zároveň aj cieľom tejto činnosti. Jeho hlavným znakom je, že žiak čítanému textu aj rozumie. Výcvik je zameraný na získanie týchto zručnosti:  chápať a porozumieť pri čítaní významu každého slova izolovanie i v kontexte;  chápať pri čítaní zmysel a význam slovných spojení, výrazov i viet;  chápať zmysel a obsah logicky ucelených celkov;  chápať hlavnú myšlienku odseku i celého textu;  chápať a uvedomovať si logické súvislosti myšlienok, viet, odsekov, častí a celku, tvoriť  závery a vyjadrovať postoje k prečítanému textu.

15

5.2 Procesy porozumenia čítaného textu 1. vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôležitá pre porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená; 2. vyvodzovanie záverov – čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú. 3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľa 4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov – čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text – jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov, vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pri tom využíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môže byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môže čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúseností. Zatiaľ čo prvé dva procesy porozumenia sú úzko späté s textom, druhé dva vo väčšej miere predpokladajú využívanie vedomostí a skúseností žiakov. (Kašiarová, 2011, s. 5-6)

16

6 UKÁŽKY APLIKÁCIE UČENIA NA STANOVIŠTIACH

6.1 Východisko prípravy vyučovania Pri koncipovaní učenia na stanovištiach som vychádzala zo ŠVP ISCED1, predovšetkým z cieľov predmetov slovenský jazyk a literatúra (SJL) a vlastiveda (VLA) pre 3. ročník základnej školy. Inšpiroval ma obsah učiva, z ktorého som získala vhodný východiskový materiál pre spracovanie úloh zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti. Za centrálnu tému učenia sa na stanovištiach som zvolila povesť, ktorá je zaradená do obsahu vzdelávacích štandardov obidvoch predmetov. Obsahový štandard predmetu SJL je zameraný na povesť s dôrazom na jej vhodný výber orientovaný na kratšie a po obsahovej stránke jednoduchšie povesti. Výkonový štandard uvádza, že žiak by mal na konci 3. ročníka ZŠ vedieť určiť hlavnú myšlienku povesti, správne formulovať otázky k obsahu povesti a vysloviť vlastný názor na povesť. Okrem hlavnej témy som do úloh na jednotlivých stanovištiach zaradila aj učivo o prídavných menách, ktoré sa v obsahovom štandarde zameriava na slová opačného významu (antonymá). Žiak 3. ročníka podľa výkonového štandardu by mal vedieť identifikovať na základe otázky prídavné mená v texte a identifikovať slová opačného významu v texte. (Inovovaný ŠVP, Slovenský jazyk a literatúra - ISCED1) Dostupné na: [online]. http://www.statpedu.sk/files/documents/inovovany_statny_vzdelavaci_program/zs/1_stu pen/jazyk_a_komunikacia/sjl_pv_2014.pdf [cit. 11.9.2015]. Obsahový štandard predmetu VLA v téme Moja obec sa sústreďuje na významných rodákov, na zmienky o obci a jej okolí v povestiach, piesňach, známe udalosti v obci, historické pamiatky v obci. Výkonový štandard uvádza, že žiak na konci 3. ročníka základnej školy vie/dokáže: prerozprávať jednu povesť, pieseň, či báseň, ktorá sa viaže k obci alebo jej okoliu (Inovovaný ŠVP, Vlastiveda - ISCED1) Dostupné na: [online]. http://www.statpedu.sk/files/documents/inovovany_statny_vzdelavaci_program/zs/1_stu pen/clovek_a_spolocnost/vlastiveda_pv_2014.pdf [cit. 11.9.2015]. Mojím hlavným cieľom pri spracovaní úloh učenia sa na stanovištiach bolo rozvíjať čitateľskú gramotnosť prostredníctvom vybraných metód na čítanie s porozumením a uplatniť všetky štyri procesy na porozumenie čítaného textu. Prioritne som vychádzala zo vzdelávacích štandardov predmetov SJL a VLA, využila som i medzipredmetové vzťahy – predmety výtvarná výchova, pracovné vyučovanie, informatická výchova a etická výchova. Je možné orientovať sa prierezové témy: osobnostný a sociálny rozvoj, regionálna výchova a ľudová kultúra. 6.2 Didaktický postup s ukážkami jednotlivých stanovíšť Prípravná fáza. Plánovanie V prípravnej fáze som zvážila výber témy (mala by vychádzať z učiva príslušného ročníka) zamerala som sa na jej možnosti prepojenia s medzipredmetovými vzťahmi. Čiastkové ciele som vymedzila tak, aby vychádzali z môjho zvoleného hlavného cieľa a zároveň obsahovali procesy porozumenia čítaného textu ako napr:  Zapamätať si potrebné fakty.  Zostaviť osnovu prečítaného textu.

17

 Hodnotiť postavy a ich vlastnosti  Dokončiť príbeh na základe vlastnej fantázie. Učiteľ si musí uvedomiť, že učenie sa na stanovištiach sa nedá zvládnuť na jednej vyučovacej hodine, preto je potrebné vymedziť časový rozsah počas, ktorého budeme učenie sa na stanovištiach realizovať. Môžu to byť dve až tri za sebou idúce vyučovacie hodiny (podľa počtu stanovíšť) respektíve vyučovací blok. Ja som sa rozhodla pre vyučovací blok v časovom rozsahu 90 minút. Ústrednej téme som podriadila úlohy, ktoré majú rôzny stupeň obťažnosti, aj metódy som volila tak, aby zohľadňovali osobitosti žiakov a dávali šancu aj tým, menej výkonným. Najskôr som vytvorila úlohy pre osem stanovíšť, postupne som ich doplnila na desať. Nemenej dôležitý bol aj výber pomôcok, ktoré podporovali zamýšľané zámery a vychádzali z cieľov úloh na jednotlivých stanovištiach. K vybratej téme som vytvorila pracovné listy, texty a skladačku Bratislavského hradu. Vzhľadom na to, že učenie sa na stanovištiach možno využiť v ktorejkoľvek fáze učenia sa – pri opakovaní učiva, alebo ako prípravu pre výučbu učiva, rozhodla som sa pre opakovanie učiva. Vychádzala som z predpokladu, že žiaci majú zvládnuté postupy na to, aby dosiahli úspešné splnenie úloh na jednotlivých stanovištiach. Príprava miestnosti Predtým ako učiteľ pozve žiakov do triedy resp. miestnosti, kde sa bude realizovať učenie sa na stanovištiach, mal by veľmi starostlivo pripraviť miestnosť. V prípravnej fáze si potrebuje premyslieť, či žiaci budú pracovať vo dvojiciach, trojiciach prípadne väčších skupinách. Ja som pripravila úlohy pre dvojice a k tomu som prispôsobila aj počet stoličiek, to znamená, že základ tvorilo desať stolov = desať stanovíšť, pri každom stanovišti boli dve stoličky. Stanovištia som označila číslami od 1 do 10 a rovnakými číslami bili označené aj úlohy položené na stoloch, uložené v „euro-obaloch“. Veľmi dôležité je pripraviť na stoly všetky pomôcky, ktoré budú žiaci pri plnení úloh potrebovať (fixy, lep, farebné pastelky, perá, papiere a pod). Tým, že vopred pripravíme všetky potrebné pomôcky predídeme prípadnému nežiaducemu vyrušovaniu. Do obalov vložíme pracovné listy, obálky so skladačkami a ostatným materiálom. V poslednej fáze prípravy rozložíme v triede kontroly úloh, ktoré musia byť označené číslami podľa toho, ku ktorému stanovišťu patria. Odporúčam kontroly úloh rozmiestniť po celej triede, miestnosti (resp. na chodbe, podľa možností a s prihliadnutím na bezpečnosť žiakov). Takto rozmiestnené kontroly úloh žiakov nielen aktivizujú ale poskytujú im aj napätie pri hľadaní, umožňujú im striedať sedenie s pohybom. Ponechávam na žiakoch, či si chcú kontrolovať plnenie úloh bezprostredne po jej vykonaní alebo nakoniec, keď prejdú všetky stanovištia. Odporúčam, aby kontroly úloh boli výrazne označené, takto je menšia pravdepodobnosť, že ich žiaci nenájdu. Pracovná fáza - Úvod Motivácia V úvode vyučovacie bloku je potrebné oboznámiť žiakov s netradičnou formou vyučovania a upriamiť ich pozornosť na ústrednú tému vyučovania. Žiakom oznámim, že úlohy budú plniť vo dvojiciach. Na vytvorenie dvojíc môže učiteľ použiť viaceré postupy, či už na základe dobrovoľnosti, náhodným výberom, alebo zloženie dvojíc určí učiteľ. Medzi moje obľúbené postupy patrí rozdelenie žiakov do dvojíc prostredníctvom špagátikov. POSTUP: Nastrihajte asi 70 cm špagátiky, polovičný počet ako je počet žiakov. Napr. pri počte 20 žiakov prichystáme 10 špagátikov. Žiaci utvoria kruh a do stredu sa postaví učiteľ, ktorý drží v strede špagátiky. Každý žiak chytí jeden koniec špagátika a hľadá svoju

18

dvojicu - žiaka, ktorý drží druhý koniec toho istého špagátika. Žiaci sa rozmotávajú tak, aby nepustili konce špagátiku. Pri tomto náhodnom výbere dvojice vznikajú zábavné situácie a deti neprotestujú s kým sa im podarilo utvoriť dvojicu. Upevňuje sa tým spolupatričnosť a buduje triedne spoločenstvo. Učenie sa na stanovištiach predpokladá samostatnú prácu žiakov, preto je veľmi dôležité, aby sme žiakov podrobne oboznámili z ich úlohami, postupmi a čo najlepšie pripravili na samostatnú činnosť. Obhliadka stanovíšť. Príprava na prácu. Po rozdelení žiakov do dvojíc, dostala každá dvojica obal, v ktorom boli pripravené materiály potrebné pre realizáciu činností na stanovištiach. So žiakmi som prešla všetky stanovištia a vysvetlila niektoré postupy, ktoré by mali dodržiavať. Stanovištia si volia dobrovoľne a pracovný stôl musia zanechať v takom stave ako ho našli. Obal obsahuje: Mapu stanovíšť – (Príloha 1), s názvami všetkých úloh, ktoré sú uložené v obaloch na stanovištiach. Podľa mapy sa žiaci orientujú a zaznamenávajú si plnenie úloh. východiskový text a ilustráciu čarodejníka Klingera. Číslo stanovišťa

Názov stanovišťa

1.

Napíš mená osôb, ktoré vystupujú povesti

2.

Zostav príbeh podľa osnovy

3.

Dopĺňanie slov do viet

4.

Pohybový diktát

5.

Skladačka Bratislavského hradu

6.

Vvymysli a napíš nové dokončenie príbehu

7.

Vyznač odpovede v texte

8.

Slová ako votrelci

9

Poznáš povesti o hradoch?

10.

Kontrola

Čo je v príbehu neskutočné?

Obrázok 1 Mapa stanovíšť

Prameň: vlastný návrh

Stolček

Hradná pani Bratislavského hradu Hedviga bola veľmi nešťastná. Čakala hostí a v slávnostných izbách našla veľký neporiadok, všetko bolo obrátené dole hlavou. Čo sa vlastne stalo? Bola to záhada, ktorú nikto nevedel vysvetliť. Hedviga rozkázala sluhom aby zavolali vešticu. Na druhý deň sa na hrade zjavila mladá jasnovidka Katka. Všetko si pozorne pozrela a hradnej panej povedala, že príčinou tohto neporiadku je obor - čarodejník Klinger, ktorý letel ponad Bratislavský hrad a potreboval si oddýchnuť. Svojou mocnou rukou chytil hrad a obrátil ho hore nohami, tak si urobil pohodlnú stoličku. Keď si oddýchol, vrátil ho nazad. Hedviga a Katka napísali obrovi – čarodejníkovi list a poprosili ho, aby si už z hradu nerobil stolček, lebo im všetko zničí. Mocný Klinger ich prosbe vyhovel a na hrad si už nikdy nesadal.

Obrázok 2 Východiskový text – povesť Stolček Prameň: Kožuchová, Matúšková, Šimunková, 2009, s. 68-69

19

Obrázok 3 Ilustrácia – čarodejník Klinger Prameň: Kožuchová, Matúšková, Šimunková, 2009, s. 69 Dvojice sa na úvod činností posadia k ľubovoľnému stanovišťu (stôl alebo lavica) a spoločne si prečítajú východiskový text povesť Stolček (Príloha 2). Žiakov upozorníme, že text si musia prečítať pozorne, pretože s ním súvisia ďalšie úlohy, ktoré budú na stanovištiach plniť. Na začiatku práce nezabudnúť na podrobné vysvetlenie toho ako si budú kontrolovať úlohy, najmä vtedy, keď žiaci nie sú zvyknutí pracovať samostatne. Realizácia. Činnosť na stanovištiach. Žiaci pracujú na jednotlivých stanovištiach, rotovanie, postupovanie cez jednotlivé stanovištia som ponechala na rozhodnutiach dvojíc. Každá úloha, ktorú žiaci plnia je označená číslom, obsahuje zadanie, ktoré je zároveň aj jej názvom, pod ktorým je uvedená v mape stanovíšť. Úloha je doplnená podrobným opisom, čo je potrebné splniť, sú v nej uvedené pomôcky, ktoré majú žiaci k dispozícii a postup plnenia úloh, keď je úloha splnená. Po splnení úlohy a uprataní pracovného miesta sa dvojica posúva k ďalšiemu voľnému stanovišťu. Všetky úlohy v pôvodnej verzii a veľkosti tvoria prílohy materiálu. Stanovište č. 1 Cieľ: Čítať s porozumením, schopnosť dedukovať poznatky z textu Proces porozumenia: 1.vyhľadávanie určitých informácií - informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená Typ úlohy: Otvorená Úloha: Napíš mená osôb Na priložený obrázok ilustrácie napíš mená osôb, ktoré vystupujú povesti (môžeš ich aj dokresliť na obrázok) . Pomôcky: Obrázok - ilustrácia, pastelky Ilustráciu so splnenou úlohou si vlož do obalu a zober so sebou (Príloha 3) Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou trojkou. Skontroluj si správnosť riešenia. (Príloha 4) Riešenie úlohy: V povesti vystupujú tieto postavy: Hedviga – hradná pani, Katka – jasnovidka, veštica, Klinger – obor, čarodejník

20

Poznatky a odporúčanie pre prax Zdanie úlohy je formulované tak, aby si žiaci mohli vybrať, či chcú odpoveď doplniť kresbou, kde sa realizujú žiaci, ktorí radi kreslia. Riešenie úlohy žiaci píšu priamo na obrázok v zmysle pokynov. V prípade, že súčasťou úlohy by nebol obrázok, odpovede žiaci napíšu na osobitný priložený papier. S týmto typom úlohy žiaci nemali problémy, vedeli vyhľadať potrebné informácie. Po vyriešení úlohy, založili zadanie úlohy do obalu, opustili stanovište a postupovali k ďalšiemu stanovišťu, niektorí žiaci si išli skontrolovať správnosť riešenia – Kontrola úlohy 1. Postup pri kontrole úloh odporúčam ponechať na rozhodnutí dvojice. Stanovište č. 2 Cieľ: Čítať s porozumením, zoradiť príbeh podľa časovej následnosti Proces porozumenia: 3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky Typ úlohy: Uzatvorená (zoraďovacia, usporiadajúca) Úloha: Zostav príbeh podľa osnovy (Príloha 5) Zadanie: Zostav príbeh podľa osnovy v poradí tak, ako príbeh pokračuje. Pomôcky: Obálka s rozstrihanými časťami osnovy Správne poradie vlož do obalu a zober si so sebou Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou dvojkou. Skontroluj si správnosť riešenia. (Príloha 6) Riešenie úlohy: Osnova príbehu. 1. Hradná pani Hedviga našla v izbách neporiadok. 2. Dala zavolať vešticu Katku. 3. Katka spoznala, že neporiadok robí čarodejník - obor Klinger. 4. Hedviga a Katka napísali Klingerovi list. 5. Čarodejník Klinger sľúbil, že viac nebude obracať hrad. Poznatky a odporúčanie pre prax I napriek tomu, že ide o 3. proces porozumenia žiaci nemali s úlohou väčšie problémy, možno aj preto, že podobné úlohy často zaraďujú učitelia primárneho vzdelávania do vyučovania čítania, slohu a pod. Pri tomto stanovišti je dôležité, aby žiaci rozstrihané vety z osnovy nezabudli vložiť do obálky a zanechať na stanovišti. Úlohu si podobne ako pri stanovišti č.1 môžu skontrolovať bezprostredne alebo až na konci, keď prejdú všetkými stanovišťami. Stanovište č. 3 Cieľ: Čítať s porozumením, vyhľadať a doplniť slovo do vety Proces porozumenia:2.vyvodzovanie záverov (žiak vyvodzuje informácie alebo myšlienky, ktoré z textu priamo vyplývajú) Typ úlohy: Doplňovacia (žiak doplní slovo, číslo alebo fakt, jednoznačne určený kontextom). Úloha: Dopĺňanie slov do viet. (Príloha7) Zadanie: Vyber správne slovo a doplň ho do vety Pomôcky: Pracovný list - Vety na doplnenie. (Príloha 8) Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou trojkou. Skontroluj si správnosť riešenia. (Príloha 9)

21

Riešenie úlohy: Dopĺňanie slov do viet 1. Hradná pani Hedviga bola nešťastná. 2. Všetky drahé veci boli obrátené dolu hlavou. 3. Čarodejník letel ponad Bratislavský hrad. 4. Urobil si z hradu pohodlnú stoličku. 5. Mocný Klinger ich prosbe vyhovel. Poznatky a odporúčanie pre prax Pri tejto úlohe žiaci dopĺňajú do viet slová tak, aby súviseli s textom. K dispozícii majú pracovný list s vetami, v ktorých sú vynechané slová – prídavné mená. Pracovný list obsahuje ponuku slov- prídavných mien, z ktorých si žiaci môžu vybrať správnu možnosť. Častokrát sa stáva, že práve túto ponuku si žiaci nevšimnú. Po vyriešení úlohy vyplnený pracovný list založia do obalu a postupujú k ďalšiemu stanovišťu. Stanovište č. 4 Cieľ: Zapamätať si text a vedieť ho reprodukovať, prepísať diktovaný text bez gramatických chýb Proces porozumenia: (úloha nie je zameraná na čítanie s porozumením) Úloha: Pohybový diktát. (Príloha 10) Prepíš diktát podľa predlohy. Text predlohy je zavesený na stene vedľa tabule. Text nesmieš zvesiť. Postupujte tak, že si ho budete navzájom diktovať vo dvojici. Spolužiak, ktorému text diktuješ, nesmie opustiť stanovište. Pomôcky: Text diktátu pripevnený na stene v triede Kontrola úlohy: Splnenú úlohu skontroluj, daj do obalu a zober so sebou. Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou štvorkou. Skontroluj si správnosť riešenia. (Príloha 11) Riešenie úlohy: Pohybový diktát Na Bratislavskom hrade bývala pekná hradná pani Hedviga. Rada chodila do voňavej záhrady. Rástli v nej červené ruže a stromy s veľkými listami. O ruže a stromy sa staral pracovitý záhradník. Ľudia sa tešili, že majú takú nádhernú záhradu. Poznatky a odporúčanie pre prax Pohybový diktát je u žiakov veľmi obľúbený, pretože im umožňuje pohybovať sa a zároveň si overiť koľko viet sú schopní si zapamätať. Pri tejto úlohe sú aktívni obaja členovia dvojice ten, ktorý diktuje aj ten, ktorý zapisuje. Po prepísaní diktátu diktát skontrolujú a odstránia prípadné chyby. Na tomto stanovišti dohliadame na bezpečnosť prístupu ku miestu, kde sme diktát zavesili. Postup pri kontrole úloh odporúčam ponechať na rozhodnutí dvojice. Stanovište č. 5 Cieľ: Vedieť poskladať obrázok Bratislavského hradu, identifikovať slová opačného významu Proces porozumenia: (úloha nie je zameraná na čítanie s porozumením) Úloha: Skladačka Bratislavského hradu (Príloha 12)

22

Rozstrihanú skladačku Bratislavského hradu poskladaj do pôvodného obrázka. Pomôžu ti slová (opačného významu) napísané na jednotlivých častiach obrázkov (malý - veľký, pekný - škaredý, starý – mladý, pracovitý - lenivý). Poskladaný obrázok nalep na papier, vlož do obalu a zober so sebou. Pomôcky: Rozstrihaný obrázok Bratislavského hradu uložený v obálke, papier, lepidlo Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červeňou päťkou. Skontroluj si správnosť riešenia. (Príloha 13) Riešenie úlohy:

Obrázok 4 Bratislavský hrad Prameň:www.http://visit.bratislava.sk/vismo/galerie3.asp?id_org=700013&id_fotopar y=8986&id 12.9.2015]._obrazky=11555&grafika Poznatky a odporúčanie pre prax Skladačky sú všeobecne u žiakov 1. stupňa ZŠ veľmi obľúbené. Práve rôznorodosť úloh a rešpektovanie rôznych učených štýlov je pri učení sa na stanovištiach je pozitívnym prínosom, pri ich zaraďovaní do vyučovacieho procesu. Pri tejto úlohe sa realizujú aj žiaci, ktorí majú problémy pri riešení úloh na čítanie s porozumením. Dobrou pomôckou pri skladaní sú slová (opačného významu) napísané na jednotlivých častiach obrázkov, ktoré do seba zapadajú. Na stanovište je potrebné nezabudnúť pripraviť lep a kancelársky papier A4, na ktorý žiaci nalepia poskladaný obrázok. Stanovište č. 6 Cieľ: Čítať s porozumením, navrhnúť nové dokončenie príbehu Proces porozumenia: 3 interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií. pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky Typ úlohy: Otvorená Úloha: Vymysli nové dokončenie príbehu (Príloha 14) Zadanie: Vymysli a napíš nové dokončenie príbehu. Nové dokončenie príbehu nesmie mať viac ako päť viet. Pomôcky: Papier, pastelky. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou šestkou. Riešenie úlohy: Každé tvorivé dokončenie úlohy je správne. Tvoj koniec príbehu budeš na záver prezentovať pred celou triedou (Príloha 14) Poznatky a odporúčanie pre prax Stanovište č. 6 patrí medzi najnáročnejšie, pretože predpokladá tvorivý prístup k riešeniu úlohy. Žiaci musia prečítaný text vyhodnotiť a na základe hodnotenia textu môže žiak pri návrhu nového pokračovania, resp. dokončenia príbehu vychádzať zo

23

svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúseností a prečítaného textu (text musí nadväzovať na príbeh). Stanovište č. 7 Cieľ: Čítať s porozumením, vyhľadať správne odpovede na otázky, vedieť sa orientovať v texte Proces porozumenia 1. Vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje informáciu alebo myšlienku priamo v texte Typ úlohy: Uzatvorená Úloha: Vyznač odpovede v texte (Príloha 16) Zadanie: Vyznač odpovede (miesta) v texte, na ktoré by si sa mohl pýtať týmito otázkami Otázky: 1. Prečo bola Hedviga nešťastná? 2. Čo bolo príčinou neporiadku na Bratislavskom hrade? 3. Ako sa vyriešila táto záhada? Pomôcky: Východiskový text, fixy Splnenú úlohu daj do obalu a zober zo sebou. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou sedmičkou. Skontroluj si správnosť riešenia úlohy. (Príloha 17) Riešenie úlohy: 1. Čakala hostí a v slávnostných izbách našla veľký neporiadok, všetko bolo obrátené dole hlavou. 2. Príčinou tohto neporiadku je obor - čarodejník Klinger, ktorý letel ponad Bratislavský hrad a potreboval si oddýchnuť. 3. Hedviga a Katka napísali obrovi – čarodejníkovi list a poprosili ho, aby si už z hradu nerobil stolček lebo im všetko zničí. Mocný Klinger ich prosbe vyhovel a na hrad si už nikdy nesadal. Poznatky a odporúčanie pre prax Vyhľadávanie odpovedí na vopred pripravené otázky robilo niektorým žiakom značné problémy. Nedokázali sa orientovať v texte a spojiť s otázkou požadovanú odpoveď. Práve takýto typ úloh by mali učitelia so žiakmi častejšie nacvičovať pri čítaní zameranom na porozumenie textu. Odporúčam postupne zaraďovať úlohy tohto typu a pracovať s kratšími textami. Stanovište č. 8 Cieľ: Čítať s porozumením, identifikovať v texte slová, ktoré nesúvisia s textom Proces porozumenia: 2.vyvodzovanie záverov (žiak vyvodzuje informácie alebo myšlienky ktoré z textu priamo vyplývajú) Typ úlohy: Uzatvorená Úloha: Slová ako votrelci (Príloha 18) Zadanie: Nájdi v texte slová, ktoré tam nepatria a vypíš ich Pomôcky: Obal s textom- Slová ako votrelci, papier, ceruzka. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou osmičkou. (Príloha 19) Riešenie úlohy: Uvedené v prílohe 19

24

Poznatky a odporúčanie pre prax Úspešné vyriešenie úlohy č.8, predpokladá prácu s obidvoma textami, východiskovým textom a textom s názvom Slová ako votrelci. Dvojica veľmi úzko spolupracuje, spoločne hľadá slová – votrelcov, ktoré v pôvodnom - východiskovom texte nenachádzajú. Úloha vedie žiakov k lepšej pozornosti a orientácii v texte. Úlohu odporúčam zaraďovať na hodiny čítania pri čítaní rôznych druhov textov. Stanovište č. 9 Cieľ: Čítať s porozumením, charakterizovať povesť, vedieť prerozprávať stručný obsah aspoň jednej povesti Proces porozumenia: (úloha nie je zameraná na čítanie s porozumením) Úloha: Poznáš povesti o hradoch? (Príloha 20) Zadanie: Napíš, názov aspoň jednej povestí o slovenských hradoch alebo mestách, ktorú poznáš. Pomôcky: Papier, ceruzka. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou deviatkou. (Príloha 21) Riešenie úlohy: Studňa lásky (povesť o Trenčianskom hrade), Levočská biela pani a iné. Stručný obsah povesti prerozprávaj pri prezentácii. Poznatky a odporúčanie pre prax: Úspešné riešenie úlohy predpokladá, že žiaci budú poznať niektoré povesti a budú vedieť porozprávať ich stručný obsah. Pri tejto úlohe je možné využiť regionálnu výchovu, žiaci môžu opísať povesť, ktorá sa viaže k ich regiónu. Stanovište č. 10 Cieľ: Čítať s porozumením, identifikovať povesť, rozoznať čo je v povesti neskutočné. Proces porozumenia: 4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov – čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Typ úlohy: Otvorená Úloha: Čo je v príbehu neskutočné (Príloha 22) Zdanie: Napíš všetko, o čom si myslíš, že je v príbehu neskutočné. Dôvody, prečo si to myslíš uvedieš pri prezentovaní. Pomôcky: Papier, ceruzka. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou desiatkou. (Príloha 23) Riešenie úlohy: V príbehu je neskutočné: Obor – čarodejník Klinger - postava Obor čarodejník Klinger, obracal hrad hore nohami ako stoličku a oddychoval na ňom. Obor – čarodejník Klinger lietal. Pri prezentácii môžete uviesť aj ďalšie príklady. Poznatky a odporúčanie pre prax Úlohu žiaci zvládli veľmi dobre, dokonca doplnili aj ďalšie znaky, ktoré neuvádzam v kontrole úloh. Úlohu som zaradila do vyššieho procesu porozumenia, vychádzala som z poznatku, že žiaci musia vyhodnotiť znaky postáv, ktoré sú nereálne a vysvetliť súvislosti, ktoré sa nevyskytujú priamo v texte ale predpokladajú využívanie vedomostí a skúseností žiakov.

25

6.3 Prezentácia Musíme počítať s tým, že nie všetky dvojice ukončia svoju činnosť v rovnakom čase, preto s prezentáciou začneme až po dokončení práce poslednej dvojice. Žiakom som odporučila, aby sa pri prezentovaní striedali a premysleli si spôsob ako budú úlohy prezentovať. Je nesmierne dôležité, aby pri prezentovaní mali žiaci dostatok času a všetky dvojice mali rovnaké podmienky na prezentáciu výsledkov svojej práce (príbehu, kresby, prerozprávanie povesti, atď). Takýto spôsob prezentovania výsledkov učenia sa na stanovištiach napomáha rozvíjať komunikačné zručnosti a prezentačné spôsobilosti, vytvárajú sa predpoklady pre spoluprácu v žiackom kolektíve. 6.4 Evalvácia. Záverečný rozhovor Nemenej dôležitá je aj záverečná fáza hodnotiacej diskusie. Odporúčam ju uskutočniť prostredníctvom reflexie, učiteľ si vopred premyslí a pripraví otázky pre žiakov. Okrem toho, že žiaci budú hodnotiť ako sa im aktivita páčila, je dobré zamerať sa aj na otázky, ktoré vedú k hodnoteniu náročnosti úloh, - čo bolo „ťažké“ a naopak, čo zvládli veľmi dobre. Čo nové sa naučili, ako ich zaujala téma a pod. Okrem rozhovoru sa mi osvedčilo hodnotenie pomocou grafického hodnotenia, pre tento typ hodnotenia vybrala terč. Žiaci hodnotia v škále od 1 do 5 tieto oblasti napr.: vlastnú aktivitu, spoluprácu vo dvojici, ako ich téma zaujala, získané nové poznatky a pod. (Príloha 24).

26

ZÁVER Učenie sa na stanovištiach je netradičná forma učenia sa žiakov. Je veľmi vodná pre aplikáciu jej postupov v primárnom vzdelávaní.. Učenie sa na stanovištiach vytvára priestor pre rešpektovanie učebných štýlov žiakov, uplatňuje medzipredmetové vzťahy i prierezové témy. Pri koncipovaní prezentovaného vyučovacieho bloku, v ktorom učenie sa na stanovištiach realizujem, som vychádzala z cieľov predmetov slovenský jazyk a literatúra a vlastiveda pre 3. ročník základnej školy. Inšpiroval ma ich obsah učiva, z ktorého som získala vhodný východiskový materiál pre základnú tému – povesť. Téma je rozpracovaná do desiatich stanovíšť zameraných na úlohy, ktoré podporujú rozvoj čítania s porozumením. Okrem hlavnej témy som do úloh na jednotlivých stanovištiach zaradila aj učivo o prídavných menách, ktoré sa v obsahovom štandarde zameriava na slová opačného významu (antonymá). Úlohy, ktoré žiaci na stanovištiach plnia, majú rôzny stupeň obťažnosti, zohľadňujú ich individuálny učebný štýl. Využitím svojich individuálnych špecifík môže žiak rýchlejšie a efektívnejšie dosiahnuť určitý cieľ. Rôznorodosť úloh, pestrá paleta činností, interakcia a kooperácia, ale aj možnosť pohybu pri výmene stanovíšť vytvára učeniu sa na stanovištiach výborné predpoklady pre jeho zaradenie do vyučovacieho procesu primárneho vzdelávania. Prínosom OPS sú konkrétne ukážky námetov pre učenie sa na stanovišti, ktoré môžu učitelia primárneho vzdelávania aplikovať v praxi. Zdrojom inšpirácie sú jednotlivé zadania úloh a prepojenie vlastivedného učiva s učivom slovenského jazyka a literatúry pri práci s textom zamerané na čitateľskú gramotnosť. Výhodou učenia sa na stanovištiach je, že sa dá variovať pre využitie vo všetkých predmetoch primárneho vzdelávania.

27

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. GAVORA, P.: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Vydavateľstvo, ENIGMA, 2008. ISBN: 978-80-89132-57-7 2. Kašiarová, N.: Čitateľská gramotnosť v primárnom vzdelávaní. Učebný zdroj pre vzdelávací program „Rozvoj čitateľskej gramotnosti v primárnom vzdelávaní“. Banská Bystrica 2011. 3. KOŽUCHOVÁ, M., MATÚŠKOVÁ, R., ŠIMUNKOVÁ, M.: Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ. Bratislava: Expol Pedagogika, 2009. ISBN 978-80-8091-151-5 4. KRAUSOVÁ, J.: Učenie na stanovištiach, Metodický materiál pre učiteľov nemeckého jazyka, MPC Tomášikova 4, Bratislava: 2010. 5. LAPITKA, M.: Didaktické testy zo slovenského jazyka a literatúry. Metodickopedagogické centrum Bratislavského kraja v Bratislave. Bratislava 2007. ISBN 97880- 7164-432-3 Internetové zdroje 6. Inovovaný ŠVP ISCED1 2015[online]. [cit. 11.9.2015] Dostupné na www. http://www.statpedu.sk/files/documents/inovovany_statny_vzdelavaci_program/zs/1_stupe n/svp_pv__2015.pdf 7. http://www.statpedu.sk/files/documents/inovovany_statny_vzdelavaci_program/zs/1 _stupen/jazyk_a_komunikacia/sjl_pv_2014.pdf [cit. 11.9.2015].

8. http://www.statpedu.sk/files/documents/inovovany_statny_vzdelavaci_program/zs/1_stup en/clovek_a_spolocnost/vlastiveda_pv_2014.pdf [cit. 11.9.2015]. 9. Prameň:www.http://visit.bratislava.sk/vismo/galerie3.asp?id_org=700013&id_foto pary=8986&id 12.9.2015]._obrazky=11555&grafika

28

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Mapa stanovíšť Príloha 2 Východiskový text – povesť Stolček Príloha 3 Stanovište č.1 Príloha 4 Kontrola úlohy č. 1 Príloha 5 Stanovište č. 2 Príloha 6 Kontrola úlohy č. 2 Príloha 7 Stanovište č. 3 Príloha 8 Pracovný list – Vety na doplnenie Príloha 9 Kontrola úlohy č. 3 Príloha 10 Stanovište č. 4 Príloha 11 Kontrola úlohy č. 4 Príloha 12 Stanovište č. 5 Príloha 13 Kontrola úlohy č. 5 Príloha 14 Stanovište č. 6 Príloha 15 Kontrola úlohy č. 6 Príloha 16 Stanovište č. 7 Príloha 17 Kontrola úlohy č. 7 Príloha 18 Stanovište č. 8 Príloha 19 Kontrola úlohy č. 8 Príloha 20 Stanovište č. 9 Príloha 21 Kontrola úlohy č. 9 Príloha 22 Stanovište č. 10 Príloha 23 Kontrola úlohy č. 10 Príloha 24 Terč

29

Príloha 1

Číslo stanovišťa

Názov stanovišťa

1.

Napíš mená osôb, ktoré vystupujú povesti

2.

Zostav príbeh podľa osnovy

3.

Dopĺň slová do viet

4.

Pohybový diktát

5.

Skladačka Bratislavského hradu

6.

Vymysli a napíš nové dokončenie príbehu

7.

Vyznač odpovede v texte

8.

Slová ako votrelci

9.

Poznáš povesti o hradoch?

10.

Čo je v príbehu neskutočné?

30

Kontrola

Príloha 2 Východiskový text

Stolček Hradná pani Bratislavského hradu Hedviga bola veľmi nešťastná. Čakala hostí a v slávnostných izbách našla veľký neporiadok, všetko bolo obrátené dole hlavou. Čo sa vlastne stalo? Bola to záhada, ktorú nikto nevedel vysvetliť. Hedviga rozkázala sluhom aby zavolali vešticu. Na druhý deň sa na hrade zjavila mladá jasnovidka Katka. Všetko si pozorne pozrela a hradnej panej povedala, že príčinou tohto neporiadku je obor - čarodejník Klinger, ktorý letel ponad Bratislavský hrad a potreboval si oddýchnuť. Svojou mocnou rukou chytil hrad a obrátil ho hore nohami, tak si urobil pohodlnú stoličku. Keď si oddýchol, vrátil ho nazad. Hedviga a Katka napísali obrovi – čarodejníkovi list a poprosili ho, aby si už z hradu nerobil stolček, lebo im všetko zničí. Mocný Klinger ich prosbe vyhovel a na hrad si už nikdy nesadal.

31

Príloha 3

Napíš mená osôb, ktoré vystupujú v povesti (môžeš ich aj dokresliť na obrázok)

32

Príloha 4

1. Kontrola úlohy

V povesti vystupujú tieto postavy: Hedviga – hradná pani Katka – jasnovidka, veštica Klinger – obor, čarodejník

33

Príloha 5

Stanovište č. 2 Zostav príbeh podľa osnovy Úloha:

 Zostav príbeh podľa osnovy v poradí tak, ako príbeh pokračuje.  Správne poradie viet napíš, vlož do obalu a zober so sebou. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou dvojkou. Skontroluj si správnosť riešenia.

___________________________________________ Pomôcky: Obálka s rozstrihanými časťami osnovy.

34

Príloha 6

2. Kontrola úlohy Osnova príbehu. 1. Hradná pani Hedviga našla v izbách neporiadok. 2. Dala zavolať vešticu Katku. 3. Katka spoznala, že neporiadok robí čarodejník obor Klinger. 4. Hedviga a Katka napísali Klingerovi list. 5. Čarodejník Klinger sľúbil, že viac nebude obracať hrad.

35

Príloha 7

Stanovište č.3 Dopĺň slová do viet. Úloha:  Vyber správne slovo a doplň ho do vety.  Splnenú úlohu skontroluj, daj do obalu

a zober so sebou. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou trojkou. Skontroluj si správnosť riešenia. _________________________________________ Pomôcky: Text - Vety na doplnenie.

36

Príloha 8

Stanovište č. 3

Pracovný list - Vety na vyplnenie Text: 1. Hradná pani Hedviga bola ______________. 2. Všetky ________ veci boli obrátené dolu hlavou. 3. Čarodejník letel ponad _________________. 4. Urobil si z hradu_______________ stoličku. 5.__________Klinger ich prosbe vyhovel. Slová na doplnenie: drahé, mocný, nešťastná, Bratislavský hrad, pohodlnú

37

Príloha 9

3.Kontrola: Dopĺňanie slov do viet

1.

Hradná pani Hedviga bola nešťastná.

2.

Všetky drahé veci boli obrátené dolu

hlavou.

3.

Čarodejník letel ponad Bratislavský hrad.

4.

Urobil si z hradu pohodlnú stoličku.

5.

Mocný Klinger ich prosbe vyhovel.

38

Príloha 10

Stanovište č.4

Pohybový diktát.

Úloha:

 Prepíš diktát podľa predlohy. Postupujte tak, že si ho budete navzájom diktovať vo dvojici. Spolužiak, ktorému text diktuješ, nesmie opustiť stanovište č. 4.  Text predlohy je zavesený na stene vedľa tabule. Text nesmieš zvesiť.  Splnenú úlohu skontroluj, daj do obalu a zober so sebou. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou štvorkou. Skontroluj si správnosť riešenia.

Pomôcky: Pripevnený Text na stene v triede.

39

Príloha 11

4.

Kontrola

Text - pohybový diktát Na Bratislavskom hrade bývala pekná hradná pani Hedviga. Rada chodila do voňavej záhrady. Rástli v nej červené ruže a stromy s veľkými listami. O ruže a stromy sa staral pracovitý záhradník. Ľudia sa tešili, že majú takú nádhernú záhradu.

40

Príloha 12

Stanovište č. 5 Skladačka Bratislavského hradu Úloha:

 Rozstrihanú skladačku Bratislavského hradu poskladaj do pôvodného obrázka.  Pomôžu ti slová (opačného významu) napísané na jednotlivých častiach obrázkov.  Poskladaný obrázok nalep na papier, vlož do obalu a zober so sebou.

Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou päťkou. Skontroluj si správnosť riešenia. Pomôcky: Rozstrihaný obrázok Bratislavského hradu, papier, lepidlo.

41

Príloha 13

42

Príloha 14

Stanovište č. 6 Vymysli nové dokončenie príbehu Úloha:

 Vymysli a napíš nové dokončenie príbehu.  Nové dokončenie príbehu nesmie mať viac ako päť viet.

Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou šestkou. _____________________________________________ Pomôcky: Papier, pastelky.

43

Príloha 15

6.

Kontrola

 Každé tvorivé dokončenie úlohy je správne.

Ukončenie príbehu budeš na záver prezentovať pred celou triedou

44

Príloha 16

Stanovište č. 7 Vyznač odpovede v texte. Úloha:  Vyznač odpovede (miesta) v texte, na ktoré by ste sa mohli pýtať týmito otázkami. Otázky:

1. Prečo bola Hedviga nešťastná? 2. Čo bolo príčinou neporiadku na Bratislavskom hrade? 3. Ako sa vyriešila táto záhada ?  Splnenú úlohu daj do obalu a zober zo sebou. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou sedmičkou. Skontroluj si správnosť riešenia úlohy. _____________________________________________________ Pomôcky: Východiskový text

45

Príloha 17

7 Kontrola Stolček Hradná pani Bratislavského hradu Hedviga bola veľmi nešťastná. Čakala hostí a v slávnostných izbách našla veľký neporiadok, všetko bolo obrátené dole hlavou. Čo sa vlastne stalo? Bola to záhada, ktorú nikto nevedel vysvetliť. Hedviga rozkázala sluhom aby zavolali vešticu. Na druhý deň sa na hrade zjavila mladá jasnovidka Katka. Všetko si pozorne pozrela a hradnej panej povedala, že príčinou tohto neporiadku je obor - čarodejník Klinger, ktorý letel ponad Bratislavský hrad a potreboval si oddýchnuť. Svojou mocnou rukou chytil hrad a obrátil ho hore nohami, tak si urobil pohodlnú stoličku. Keď si oddýchol, vrátil ho nazad. Hedviga a Katka napísali obrovi – čarodejníkovi list a poprosili ho, aby si už z hradu nerobil stolček, lebo im všetko zničí. Mocný Klinger ich prosbe vyhovel a na hrad si už nikdy nesadal.

46

Príloha 18

Stanovište č. 8 SLOVÁ AKO VOTRELCI Úloha:  Nájdi v texte slová, ktoré tam nepatria a vypíš ich. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou osmičkou. _____________________________________________ Pomôcky: Papier, ceruzka.

47

Príloha 19

8 Kontrola Stolček Hradná pani Bratislavského hradu pani Hedviga bola veľmi nešťastná - prenešťastná. Čakala hostí a v slávnostných komnatách našla veľký neporiadok, všetko bolo obrátené dole hlavou. Čo sa vlastne stalo? Bola to záhada, ktorú nikto nevedel vysvetliť. Hedviga rozkázala sluhom a slúžkam, aby zavolali vešticu. Na druhý deň sa na hrade zjavila mladá jasnovidka Katka. Všetko si pozorne pozrela a hradnej panej povedala, že príčinou tohto neporiadku je obor slávny čarodejník Klinger, ktorý letel ponad Bratislavský hrad a potreboval si oddýchnuť. Svojou mocnou veľkou rukou chytil hrad a obrátil ho hore nohami, tak si urobil pohodlnú stoličku. Keď si oddýchol, vrátil ho nazad. Hedviga a Katka napísali obrovi – čarodejníkovi list a poprosili ho, aby si už z hradu nerobil stolček, lebo im všetko zničí. Mocný obor Klinger ich prosbe vyhovel a na hrad si už nikdy nesadal.

48

Príloha 20

Stanovište č. 9 Poznáš povesti o hradoch?

Úloha:  Napíš, názvy niektorých povestí o slovenských hradoch alebo mestách, ktoré poznáš. Kontrola úlohy: Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou deviatkou. _____________________________________________ Pomôcky: Papier, ceruzka.

49

Príloha 21

9 Kontrola Trenčín - Studňa lásky (Omar a Fatima) Levoča – Levočská biela pani

A iné, ktoré predstavíte pri prezentácii. ____________________________________________ Pomôcky: Papier, ceruzka.

50

Príloha 22

Stanovište č. 10 Čo je v príbehu neskutočné?

Úloha:  Napíš všetko, o čom si myslíš, že je v príbehu neskutočné.  Dôvody, prečo si to myslíš, uvedieš pri prezentovaní.

Kontrola úlohy:

Nájdi v triede kontrolu úlohy označenú červenou desiatkou. _____________________________________________ Pomôcky: Papier, ceruzka.

51

Príloha 23

10. Kontrola Čo je v príbehu neskutočné? V príbehu je neskutočné:

 Obor – čarodejník Klinger - postava  Obor čarodejník Klinger, obracal hrad hore nohami ako stoličku a oddychoval na ňom.  Obor – čarodejník Klinger lietal.

________________________ Pri prezentácii môžeš uviesť aj ďalšie riešenie

52

Príloha 24

53