Spôsobujú „nevysvetlite nú“ koróziu rozvodov teplej a studenej vody bludné prúdy?
Ing. František Stejskal,
emeritný
expert
Ing. Ladislav Živ ic, ELZAR D.C.A. Slovakia, s.r.o.
Na úvod Je tomu už zopár desiatok rokov, ke sa vtedajšie politické vedenie popradskej konzervárne obrátilo na politické vedenie už neexistujúceho Naftoprojektu k. ú. o. Poprad s naliehavým problémom. Práve sa vtedy dokon ovala nová popradská železni ná stanica a sú asne sa vykonala aj modernizácia tejto prevádzky, kde sa brav ové hlavy menili na chutné nátierky. Naftoprojekt i konzerváre sa nachádzali pomerne blízko 3 kV elektrifikovanej DC železnice a tak tu boli a sú bludné prúdy celkom aktuálne. Vtedy ešte neboli „menežéri“ v dnešnom zmysle slova a preto sa do techniky miešala pre zmenu politika. No a politický problém bol „napadnutie konzervových plechoviek bludnými prúdmi“. Nako ko v Naftoprojekte sme boli špecialisti na projektovanie ochrán proti bludným prúdom ( alej BP), celkom logicky nám bola táto úloha pridelená a bolo vyžadované excelentné vyriešenie celého politického problému, lebo iernosivé plechovky by nechceli sná ani na Kube. No a podobných prípadov s asom postupne pribúdalo... Je všeobecnou zásadou ( a je o tom aj zmienka v EN), že pokia si bežní technici nevedia rady s rôznymi koróznymi problémami, odvolávajú sa na BP. Nie že by v tom boli BP celkom nevinne, ale... Snahou tohto príspevku je iasto ne sa BP zasta , možno si to aj zaslúžia, ve pri dobre navrhnutej drenážnej ochrane dokonca môžu kovové zariadenia aj pomáha chráni . Naopak bol tento príspevok rozšírený o mnohé poznatky o vnútornej korózii na rozvodoch vody – pitnej studenej aj teplej a úžitkovej – požiarnej.
Bludné prúdy a konzervy Brav ové konzervy by mali by zabalené do striebristo trblietavých obalov, z ktorých pri otváraní strieka chutná š ava. Tá síce striekala, ale na nechutný obal. Po sterilizácii v nových autoklávoch konzervové obaly po cca 20-tich minútach pripomínali skôr „kádé ka“ po atómovom výbuchu, lebo ich povrch sa zmenil na drsný s výraznou kresbou megakryštálov kovu - cínu.
Po krátkej „vo avej“ exkurzii sme vtedy pristúpili k meraniu BP. Tie sme síce na dvore konzervárne, v okolitom teréne a na rôznych konštrukciách našli (vzdialenos od železni nej stanice je asi 300 m), ale dos ažko sa vysvet ovalo ako sa dostali do dokonale uzavretého kovového autoklávu, a to práve vždy v ase sterilizácie. No samozrejme sa nedostali dnu žiadnou vysvetlite nou cestou („že vraj s prúdiacou vodou!!!“), preto sa prí ina korózie musela h ada inde. Po položení zopár otázok prevádzkovate ovi sa ukázalo, že pri rekonštrukcii prešla konzerváre z mäkkej tatranskej vody na tvrdú krá ovoho skú a preto projektant predradil pred ohrev vody iónomeni ové zariadenie s filtrom. Iónomeni ovým zariadením bola v tomto prípade nádoba naplnená gu kami zo špeciálnej iónomeni ovej živice. Tie sa musia vždy po ur itom ase regenerova protiprúdom silným roztokom najmä kuchynskej soli (NaCl) a po ukon ení regenerácie sa musia dlhšie preplachova istou vodou. A už sme takmer doma! Pri socialistickom skracovaní technologických asov (bol na to dokonca zlepšovací návrh!) a zvyšovaní výroby („pre nás všetkých“) najmä koncom mesiaca sa as na prepláknutie nedodržal a tak sa do autoklávu dostal namiesto upravenej vody ešte pomerne dos silný roztok NaCl. Ten spolu s vysokou teplotou a tlakom sterilizácie spôsoboval túto pôvodne BP vysvet ovanú koróziu. No a jej výsledky boli skuto ne obdivuhodné, zaslúžili by si ur ite vystavenie v koróznej vitríne potravinárskej fakulty niektorej z VŠCHT. Mimochodom, nová popradská železni ná stanica sa stavala v stavebnej jame ohrani enej štetovnicami („larsenkami“), ktoré sa plánovalo po ukon ení stavby povy ahova . Naš astie sa podarilo presved projektanta, aby túto „va u proti BP“ ponechal v zemi, lebo meniare je ne aleko a polia BP sú pomerne silné. Tak sú železobetónové základy hlavnej budovy chránené proti pôsobeniu BP - na rozdiel trebárs od prešovskej stanice obdobne umiestnenej, ktorá také š astie nemá a napr. aj na „nuláku“ sa to dos prejavuje. Ni ivý výbuch plynu v popradskej stanici pred viac ako dvadsiatimi rokmi nemal za prí inu BP – tie na plastové potrubia zatia neú inkujú – ale poškodenie ventilu ažkým vozidlom.
BP a korózia rozvodov požiarnej vody V tomto prípade boli skúmané dva prípady, jeden v staršej textilke pod hradom Matúša áka (kde DC BP prakticky neexistujú), druhý v novšej drevárskej výrobni na Liptove (kde naopak DC BP existova môžu). Rozvody požiarnej vody sú uložené pomerne dos vysoko nad podlahou výrobnej haly, ich materiálom býva pozinkovaná alebo „ ierna“ konštruk ná oce . Trubky bývajú uložené na oce ových konzolách zamurovaných do steny. Normálne v potrubí voda stojí, lebo sa používa iba na hasenie – a to zasa tak asto nenastáva. Kyslík obsiahnutý vo vode sa „vykoroduje“ a korózny proces sa prakticky zastaví, aj ke sú rúry vystavené zvýšenej teplote vzduchu pod stropom haly, najmä v letných mesiacoch. Niekedy projektant navrhne „ iernu“, ale kvalitnejšiu oce („dvanástku“) v domnienke, že tým vnútornú koróziu spomalí, aj ke opak býva pravdou.
V textilke boli potrubia požiarneho vodovodu napájané erpadlom z otvorenej studne o priemere asi 5 m, ktorá slúžila aj ako požiarna nádrž. Stud a bola ne aleko cesty I. triedy, ktorá sa v zime dos solí.... Dlhé roky nemali s koróziou žiadne problémy, ale zrazu za ala hrdzavá voda strieka takmer na každom metri. Samozrejme za to údajne mohli BP, nevedelo sa totiž, že ne aleká železnica má trolejové napájanie AC 25 kV! Po prehliadke areálu a negatívnom výsledku meraní DC BP sme sa zasa kladenými otázkami dostali k tomu, o sa v ostatnej dobe v prevádzke zmenilo. Že vraj takmer ni , len sa pridal na konci fabriky nejaký stroj, ktorý potreboval vodné chladenie a nako ko chceli ušetri za spotrebu dnes už drahej pitnej vody, zapojili na kvalitu vody nenáro ný chladi na požiarny rozvod, ktorý doplnili malým, „ale skuto ne malým“ erpadlom. Takže to neboli BP, ale kyslík s chloridmi a vyššou teplotou vody, skuto ne vynikajúca koróziu podporujúca kombinácia. „Ušetrili“, dnes už má fabrika po konkurze..... V celkom novej drevárskej výrobni na Liptove sa k pôvodnej hale (12 rokov) pristavovala novšia hala (5 rokov). Krátko po jej dostavbe nastali korózne problémy. Existujú tu dva zdroje vody - novšia otvorená stud a s troma erpadlami osadená v tesnej blízkosti stajní hovädzieho dobytka, a stará, menšia zakrytá stud a v blízkosti pôvodnej hydrofórovej stanice (ve ký „darling“) vo vnútri areálu. V zemi sú vodovodné rozvody z plastových materiálov, tie naš astie nekorodujú. To by bol problém, lebo celý dvor je pokrytý betónom. Nad zemou sú potrubia (namiesto projektom pôvodne navrhovaných pozinkovaných) z „kvalitnej iernej“ oceli. Pôvodne požiarny vodovod sa stal z „úsporných“ dôvodov aj iasto ne vodovodom úžitkovej vody , lebo sa na ho postupne pripájali WC a zvlh ova e vzduchu v expedi nom sklade dreva. Tieto boli pripojené pozinkovanými rúrkami – zatia bez korózie. Tlak v nádržiach hydrofórovej stanice sa tvorí vzduchovým vankúšom dop aným kompresorom z atmosféry. Kalové filtre a akáko vek úprava vody v systéme chýbajú. Silná korózia (s následkom mokrých a hnedých stien a podláh hál), ktorá napadla potrubné rozvody, nemá s BP ni spolo né, aj ke v areáli existujú. Rúry nekorodujú v miestach priechodov múrmi, podlahami i pri nosných konzolách, ale dá sa poveda že celkom náhodne, na výreze je zrete ný vnútorný lievik – kráter. Koróziu teda spôsobuje opä „ istá“ voda, teda rozumej neupravená voda s možným obsahom ílov, chloridov, síranov, dusi nanov a dotovaná množstvom kyslíka, lebo tu existuje trvalý, aj ke mierny odber. Vnútorná korózie je na vzorkách vidite ná a sta í sa iba pozrie na hnedé pisoáre a WC misy je to jasné. Zdroj menej kvalitnej vody pri chovnej farme potvrdil aj užívate oznamom, že prívodné stúpa ky a erpadlá ob as odkorodujú a spadnú do studne, kde ich musia potom „lovi “. Aj keby správca investoval do úpravne vody a tlakovania hydrofóra dusíkom, stav sa už asi nezlepší. Navrhovaných bolo ve a zmien, ale žiadna nie je lacná (povlakovanie i vyvložkovanie existujúcich rúr plastom, výmena za pozinkované i poplastované rúry, zatiahnutie páskových GA do najviac ohrozených úsekov, zábrana prístupu kyslíku do vody pokrytím hladiny v studniach, doplnenie systému o reten nú nádrž dotujúcu Mg/Ca ióny so
silnou KAO s vonkajším zdrojom prúdu a s hliníkovou anódou, hubenie baktérií, nútená cirkulácia na optimálnu rýchlos ).
BP a rozvod teplej úžitkovej vody Rozvody teplej úžitkovej vody (TÚV) v budovách sú alším okruhom, ktorý je koróziou priam „milovaný“. Dnes by sa už termín TÚV nemal používa pokia ide o zohriatu pitnú vodu, v zmysle novších európskych noriem ide o teplú vodu (TV). V tomto prípade na Považí bolo po reklamácii užívate a požadované dodávate om stavby vykona príslušné meranie BP a vypracova posúdenie možného vplyvu BP (najmä jednosmerných - DC) na extrémne rýchly priebeh korózie potrubí vodovodných rozvodov v skladovo - distribu nom závode v priemyselnom parku pod beckovským hradom). Areál leží v údolnej nive rieky Váh, ne aleko sa nachádza elektrifikovaná železnica Žilina – Bratislava (v tejto asti trate je však už trakcia striedavá 25 kV AC) a nieko ko AC energetických vedení. Jednosmerné (DC) napájanie ani stanica katódovej ochrany v blízkosti nie je. Najbližšia stanica KAO (ktorá by mohla spôsobova svojou interferenciou korózne ú inky podobne ako BP) sa nachádza až na vtl plynovode na severnom okraji Nového Mesta n. V. Pod a vstupných informácií sa intenzívna korózia na rozvodoch TÚV prejavila už po cca roku prevádzky, pokra uje alej a v sú asnosti sa prejavuje aj na rozvodoch studenej pitnej vody a na rozvodoch požiarnej vody. Množstvo prederavení potrubia TV je dos ve ké, rozdelenie porúch je viac-menej náhodné, ale sústre ované do niektorých astí vodorovných úsekov zaveseného pozinkovaného potrubia, pri om kvapkajúca voda v ase pred provizórnou opravou spôsobuje zna né materiálne, estetické a prevádzkové problémy. Niektoré úseky potrubia už boli celkovo vymenené za nové, pri om sa korózne poruchy v rovnakých miestach v krátkej dobe zopakovali. Vymenený bol už aj kovový rozde ova TV za plastový, zatia bez alšej poruchy. Pre trvalé ohrozovanie sú stropné podh adové dosky pod potrubím odstránené. Voda dokonca kvapká aj do výdajných nádob v bufete administratívnej asti budovy, ktoré sa musia chráni zakrývaním. Na zvislých úsekoch potrubia za ínajú by poškodzované (zatia ) len závitové spojenia, tam kde sú uložené v stene je materiálom pod a projektu plast – zatia bez poškodenia. Cie om práce bolo najmä toto: 1. Stanovi možný vplyv BP na koróziu potrubia rozvodov TÚV a aj studenej pitnej vody v areáli 2.
Nazna
pravdepodobnos iného typu korózie, ak sa vplyv BP nepreukáže
Pre meranie BP boli použité záznamové meracie prístroje a referen né Cu/CuSO4 elektródy. Prvé osadenie bolo v kotolni pri bufete na 1. poschodí nad skladom mäsa, pri om meracia elektróda bola uložená na vlhký betón podlahy pod miestom kvapkajúceho potrubia a potrubie bolo pripojené vodi om s krokosvorkou na blízky ventil. Meranie prebiehalo cca 1
hodinu. Potenciál sa pohyboval vo ve mi úzkom rozmedzí od -0,210 V po -0,230 V, pri om nebolo zaznamenané zvlnenie typické pre pôsobenie DC prúdového po a BP, naopak priebeh bol prakticky rovný. Druhé osadenie bolo pri vyústení potrubia prívodu studenej pitnej vody zo zeme do tej istej budovy, prakticky pod spomenutou kotol ou, v miestnosti pri núdzovom východe. V tomto prípade nebolo možné osadi meraciu elektródu v tejto miestnosti (bola pokrytá prilepenou plastovou podlahovinou), preto bola použitá škára v dverách pre prívodný vodi a elektróda bola osadená na vonkajší betón príjazdu k nakladacej rampe. Tento bol ale zastrešený a ve mi suchý, preto bol na ploche cca 1 m2 dôkladne zvlh ený. Postupné prenikanie vody do povrchu betónu sa prejavovalo následne znižovaním jeho elektrického odporu a tým aj postupnou plynulou zmenou potenciálu (od -0,75 V) až po ustálenú hodnotu -0,8 V. Ani tu neboli zaznamenané prejavy DC BP. Pri zapájaní vodi a na mosadzný (poniklovaný?) vstupný ventil bolo zistené, že vlastný výstup potrubia zo zeme je vyhotovený plastovým potrubím, teda vnútorné potrubie nie nijako nadviazané na oce ový prívod do areálu. Sú asne bolo zistené nakorodovanie spájacieho závitového spojenia ventilu so zelenými koróznymi produktmi. Paralelným meraním striedavých (AC) vplyvov tieto neboli zistené v miere, ktorá by mohla zna korózne napadnutie (okolo 0,75 V AC na potrubí aj na kovovom ráme dverí núdzového východu). Navyše, poruchové miesta nie sú v kontakte s vlhkým kovom alebo s pôdou, ale výlu ne so vzduchom, ktorý je elektroizola ný - BP teda nemajú možnos priechodu. Vodným prostredím vo vnútri potrubia sa na takéto vzdialenosti, navyše obkolesené elektrovodivým kovovým potrubím, takisto nemôžu šíri . Vykonané merania a následná obhliadka dávajú jednozna ný výsledok: korózne poruchy potrubia nie sú spôsobované pôsobením bludných prúdov. Po as obhliadky vykonávanej v ase záznamového merania bolo totiž postupne zistené: -
úsady na podlahovinách pod kvapkajúcim potrubím boli vápenitého charakteru , iasto ne pevné (pri navé), iasto ne práškovité (vo ne stierate né)
-
poruchy boli v zásade na vodorovných úsekoch potrubia TV, pod prederavením bol visiaci kráter tvorený bielymi (miestami nahnedlými) vápenitými úsadmi. Miesta s koróziou nie sú v tých bodoch, kde je potrubie zavesené alebo podopreté.
-
prakticky všetky závitové spojenia (zaslepovacie zátky z FeZn, mosadzné ventily, fitingové spoje sú korózne napadnuté, s vytekajúcou vodou a s koróznymi úsadmi (na FeZn hnedými, na mosadzi/Ni zelenými). Niektoré zátky výrazne presakujú, dá sa poveda , že závitové spojenie môže oskoro zlyha práve z dôvodu odkorodovania závitu.
-
závesy sú od potrubia oddelené plastovými alebo gumenými, v podstate elektroizola nými objímkami, ostatné podpery sú spojené vodivo s betónovým základom (pôsobenie BP vo vlhku by sa v tomto prípade malo objavova práve tu, ale nie je tomu tak)
-
na vstupe do okruhu TV je zrejme použitý mikrolamelový výmenník, ktorý si bežne vyžaduje alebo úpravu vody (zvy ajne magnetickú, aby sa nezanášal) alebo ju môže ma vstavanú. Na výstupe do rozvodov TÚ však nie je zaradená potrebná filtrácia.
-
pod a vyjadrenia zástupcu prevádzkovate a privádzaná voda vyhovuje predpisom na pitnú vodu, je z obecného vodovodu a v obci vraj nespôsobuje korózne problémy. Takisto mu nie je známe, že by pred napadnutými úsekmi bola použitá akáko vek úprava tejto pitnej vody. Pod a vyjadrenia sa zástupcu projektanta však bola na základe rozboru vody navrhnutá a vyrozpo tovaná úprav a, ktorú však investor z „úsporných“ dôvodov nezrealizoval, lebo vraj v alších závodoch tejto spolo nosti po celom Slovensku je použitý podobný jednoduchý systém rozvodov vody a vodného hospodárstva a nikde nie sú zatia zaznamenané žiadne problémy, ktoré by sa korózne prejavovali obdobným spôsobom ako v Rako uboch. V okolí tohto závodu sú areály viacerých firiem, ale nie je známe, i trpia rovnakými koróznymi problémami. Nikto ale už neskúmal, i obrovský nárast spotreby pitnej vody spôsobený výstavbou rozsiahleho priemyselného parku celkom nezmenil pôvodne zmerané parametre pitnej vody z vtedy málo za aženého obecného zdroja.
Ako už bolo uvedené vyššie, zasa sa nejedná o koróziu spôsobenú BP a je potrebné sa zaobera možnými alšími možnos ami a prípadnými návrhmi na riešenia. Dopredu je však treba poveda , že žiadne z nich nebude lacné a ako najspo ahlivejšie a prevádzkovo optimálna sa javí výmena potrubí za pôvodne projektantom navrhované plastové s osadením tepelných kompenzátorov. Montáž plastového potrubia je jednoduchšia aj z dôvodu možnosti paralelného vedenia s terajšími rozvodmi a tým minimalizácie asu prerušenia potrebného na odstávku a prepájanie.
Zovšeobecnenie Skúsenosti zo zopár akcií, na ktorých som sa zú astnil ako zamestnanec a neskôr ako konzultant rôznych spolo ností, ma spolu s poznatkami zo zavádzaním nových európskych noriem v tejto oblasti priviedli k ur itým zovšeobecneniam. Voda pre udskú spotrebu (pitná voda a teda aj TV z nej) je v podstate ve mi zriedený roztok rôznych solí, obsahujúci takmer vždy dostato né (t.j. v prebytku) množstvo kyslíka, kysli níka uhli itého at . Pod a literárnych prame ov je až 20% pitných vôd charakterizovaných z tohto dôvodu ako koróziu podporujúce. Prítomnos rôznych ešte povolených primiešanín má okrem neopomenute nej kvality použitého rúrového materiálu pre koróziu, jej charakter a rýchlos rozhodujúci význam, lebo je to elektrochemický proces s kyslíkovou
depolarizáciou, pri om sa síce kyslík spotrebováva, ale je neustále dop aný prítokom erstvej vody. Napadnutie je spravidla jamkové, štrbinové a/alebo pod usadeninami (inkrusty, sedimenty), pri om sa rýchlos korózie v jamkách môže pohybova od 2 mm/rok až po 1 mm/mesiac! Už za atá korózia v hlbokých jamkách alebo štrbinách je prakticky takmer nezastavite ná, jediným riešením ( o je ostatný prípad) je pokrytie potrubia vnútorným izola ným povlakom, samozrejme po jeho dôkladnom vy istení a vysušení. Ten môže by vyhotovený vyvložkovaním prostým alebo „C“ kusmi, zatiahnutím impregnovanej „pan uchy“, plastovým nástrekom a podobnými renova nými technológiami. Problémom môže by malý priemer rúry, nemožnos jej dlhšej odstávky z prevádzkových dôvodov areálu, cena prác a niekedy otázne (cháp neodborné) vyhodnotenie tzv. verejného obstarávania. alšími typmi korózneho napadnutia môže by korózia dotyková, plošná alebo erózna (pri vyšších rýchlostiach a abrazívnych ne istotách). Základnými procesmi riadiacimi koróziu sú oxida no-reduk né reakcie, pri ktorých sa povrchy kovových materiálov rozrušujú za vzniku splodín so všeobecne nežiaducimi vlastnos ami. alšie vplyvy (pozitívne aj negatívne) majú pH (kyselina uhli itá od rozpusteného CO2) a koncentrácia látok ovplyv ujúcich aj tvrdos vody (vápnik, hor ík, kremi itany, fosfore nany, hydrogenuhli itany, chloridy, sírany, amónne soli, dusi nany a iné anióny). alší vplyv môžu ma plyny používané k dezinfekcii – chlór i ozón, ale aj primiešané ióny s obsahom železa, niklu a medi. Korózne šetrnejšie sa prejavuje použitie dezinfekcie vody s pomocou VN elektrostatického po a alebo VF pulzným prúdom. Fyzikálno-chemické vplyvy (teda aj koróziu) urých uje aj teplota (jej zvýšenie o 10°C urých uje procesy 2-3x, dokonca pri jej zvyšovaní mierne klesá pH istej vody!), niektoré použité materiály, vlastná konštrukcia a tiež prevádzkové podmienky. Niektoré zo solí môžu ma viac podporný až katalytický vplyv, môžu sa prejavova aj vplyvy biologické. Napr. v teplej vode žijúca baktéria Legionella pneumophila nemusí ma negatívny vplyv iba na zdravie udí. Zatia nie sú preskúmané vplyvy bakteriálnych slizov na vnútornú koróziu potrubia (ako sa to už stalo na vonkajších povrchov teplých potrubí v zemnom elektrolyte pod nepri nutou izoláciou). V ostatnom tu uvedenom prípade sa s najvä šou pravdepodobnos ou jedná o korózne pôsobenie komplexu koróziu podporujúcich látok, ke v systéme TV došlo vplyvom technologického usporiadania jednotlivých astí systému k likvidácii kvázi rovnovážneho stavu medzi koróznymi úbytkami a celoplošnými pevnými usadeninami. To ovplyvnilo rýchlos korózie v systéme TV. Prítomnos štrbinovej (závitovej) korózie v rozvodoch studenej vody signalizuje zvä šený obsah chloridov a/alebo kyslíku, o sa výraznejšie prejavuje aj na strane TV. Ak budú pri rozbore vody chýba chloridy, poukazuje to práve na kooperáciu rozpustených koróznych plynov O2 a CO2. Svoj vplyv má aj použitie rôznych kovových materiálov v systéme, o môže spôsobova makro lánkovú koróziu a zvyšovanie obsahu koróziu podporujúcich medených iasto iek vo vode pochádzajúcich z korózie mosadze. Zvyšovanie teploty vody má podporný vplyv na koróziu oceli. Zinkový povlak pri použití pozinkovaných rúrok nemá prakticky protikorózny (katódový vplyv na povrch oceli) význam,
lebo taktiež vykazuje najvä šiu koróznu aktivitu (vrátane priechodových difúznych zliatinových medzivrstiev Fe-Zn) pri teplotách 60 – 80 °C, teda naopak sa môže pri ur itej konfigurácii vplyvov sta , že sa preklopí katódový ochranný stav na korózny makro lánok, kde oce sa stane anódou! Pri nižšej rýchlosti prietoku zabezpe ovaného cirkula ným erpadlom sa v kyslom prostredí na dne štrbiny i jamky (prebytok CO2) neuplat uje katódová ochrana holej oceli od okolitej Zn vrstvy, ale železné dno úzkej jamky sa stáva rozpúš anou anódou! Tomuto javu môže napomôc aj projektom predpísané krátkodobé periodické „pasteriza né“ zvýšenie teploty na ochranu pred rozmnožením bakteriálnych kolónií Legionelly v systéme TV. Napadnutie mosadze skôr sved í o vyššom podieli chloridov k uhli itanovej tvrdosti vody. Hodnotenie kvality vody by sa v sú asnosti malo vykonáva pod a EN 12 502-3 (zatia v anglickej verzii), ktorá pracuje manažérskym spôsobom so systémom pomerových koeficientov. Korózia by nemala nasta pri hodnotách menších ako 0,5, ale ur ite nastane pri ve kosti koeficientu S1 vä šom ako 3. Vzorky vody však musia by odobraté certifikovaným pracoviskom a schváleným postupom pri zaobchádzaní s nimi pod a ISO 5667-3, aby nedošlo k skres ovaniu výsledkov. Pre pozinkované potrubia sta í vyhodnoti iba primiešaniny potrebné pre stanovenie koeficientov S1 a S2. Spomenutá cirkula ná rýchlos vody v systéme má tiež svoj korózny vplyv. Malá koróziu podporuje, stredná pomáha stabilizova vnútorné povrchy, vysoká pôsobí v spojení s eróziou opä korózne, lebo sa odplavujú ochranné vrstvy. Na zmenu koróznej stability môže ma vplyv aj rýchloohrev vody v mikrolamelovom výmenníku a/alebo magnetická ( i iná korózne nevhodná) úprava vstupnej vody, pri om sa krátkodobo menia fyzikálno-chemické vlastnosti vody. Molekuly látok sa pritom môžu rozpada na ióny, pri om pri ich rekombinácii nemusia by výsledné zlú eniny totožné. Môžu tak vznika stopové množstvá peroxidu vodíka, ozónu, H2SO4 i HCl, o koróziu podporuje alebo pomáha naštartova . Výrobcami udávaná výhoda, že sa magnetickou úpravou vody usadzovacia kalcitová forma vápenca mení na neusadzovaciu granulkovú formu aragonitovú je v tomto prípade (ak sa mikrogranulky neodfiltrujú) skôr koróznou nevýhodou (tvorba úsad na spodnej strane potrubia). V R sa už táto úprava vody prestáva používa . Použité kovové materiály a ich kvalita má potom len podružný vplyv, jedine že by bol povrch Zn vrstvy už z výroby ve mi tenký alebo popraskaný, o sa už ažko dodato ne preukazuje. K samotnému pozinkovaniu je treba doda aj to, že na oce ové pozinkované rúry sa dnes vz ahuje EN 10 255 (2007) a teda odvoláva sa na STN/ SN 42 5710, STN/ SN 42 5712 a STN/ SN 73 6660 je už právne neú inné. Používanie ahkých rúrok s hrúbkou povlaku Zn od 55 µm pod a EN 10 240 už nie je v budovách povolené. V SN z minulého storo ia bola predpísaná Zn vrstva takmer dvojnásobná, o malo pozitívny dôsledok v tom, že sa potrubné rozvody v panelákoch rekonštruujú až po tridsiatich až štyridsiatich rokoch.
Problematika vnútornej korózie pozinkovaných potrubí sa dos asto objavuje na rekonštruovaných rozvodoch v starej zástavbe alebo v práve postavených nových budovách v starej zástavbe, kde by už mali by uplatnené moderné spôsoby úpravy vody, a to napriek tomu, že sa tieto problémy na pôvodných rozvodoch, resp. v okolitej zástavbe doteraz výrazne (alebo po as plánovanej životnosti) neprejavovali. Projektant má na zváženie použi na rozvody TV alebo lacnejšie pozinkované potrubie s predradenou drahou úprav ou, alebo drahšie potrubie na báze plastov (STABI, PB,PE-X alebo ich viacvrstvové kombinácie) i z Cu alebo nehrdzavejúcej ocele (ale pozor na jej ú el), ale vždy tak, aby ich životnos bola požadovaných 50 rokov! Tú predpisujú EN 10 255 a EN 806-2, ktorá hovorí o.i. aj o opatreniach proti Legionellám, požaduje výstupnú teplotu min. 60 °C, zakazuje slepé ramená so stagnáciou vody, poukazuje na nutnos odkalovania zhybiek at . Rozvody musí navrhova výhradne oprávnená osoba, teda autorizovaný stavebný inžinier s kvalifikáciou pre zdravotnotechnické inštalácie (ZTI). Ten by mal aj skontrolova správnos údajov v objednávke potrubných materiálov. Za zmeny, ktoré boli spravené bez jeho súhlasu, nesie jednozna ne zodpovednos dodávate a ten potom musí prebra všetky následky svojich konaní (inšpirovaných „úspornými dôvodmi“ iniciovaných z rôznych strán). V sú asnosti sa dá jednozna ne poveda , že ekonomicky výhodnejšie z dlhodobého h adiska je použi drahšie materiály, najmä na báze plastov. Napr. v Rakúsku už nie je dovolené pozinkované rúry používa . Úprava vody pred vstupom do systému si následne vyžadujú jej filtráciu od zrazenín, aby sa tieto neusadzovali vo vodorovných úsekoch. V prípade areálu Rako uby práve filter nebol pri obhliadke zaregistrovaný a spôsob korózie na spodnej strane potrubia TÚV signalizuje množstvo usadenín. Ale prefiltrovanej vode tiež chýba vyššie spomínaná rovnováha. Tá nastáva práve medzi vo vode rozpusteným hydrogenuhli itanom vápenatým a rozpusteným kysli níkom uhli itým. Ani v tomto systéme s filtrom sa zrejme nevytvára na vnútornom povrchu potrubia povlak pevných koróznych produktov (napr. magnetitu), ktoré môžu ma na koróziu spoma ujúci vplyv. Na koróznu nestabilitu vody môže ma svoj vplyv aj rýchlos prúdenia okruhu TV, jej zmeny i mierne zmeny tlaku (pri zmene prierezu). Obehová rýchlos vody by mala by optimalizovaná práve vzh adom ku korózii. Odporú a sa rýchlos cirkulácie vody v potrubí od 0,12 m/s, ale skôr až 0,5 m/s. Pri rozboroch vody je treba sa zameriava najmä na vplyv chloridov. Jednak je ich vplyv zrete ný, jednak zosil ujú koróziu pri obsahu kyslíku, ale pri vyšších koncentráciách (práve v štrbinách) a teplotách ho ani ve mi ne/-s-/potrebujú. Tieto prieskumy by mali štandardne prebieha pred za atím projektových prác aj ke sa jedná o vodu pitnú, na o následne býva už bohužia neskoro. Projekt by tak mal reagova na nuancie v jej zložení dôležité pre zabránenie korózie, v ostatnej dobe sa stále astejšie prejavujúcej. V ur itých prípadoch by mohol pri posudzovaní pomôc Langelierov a Ryznarov
index pre stanovenie koróznej charakteristiky, aj ke v niektorých prípadoch nie sú spo ahlivé. Uhli itanová rovnováha sa môže stanovi na základe Heyrovej skúšky. Na modelovanie chemických rovnováh sú v sú asnosti k dispozícii aj po íta ové programy (napr. PHREEQC). V opa nom prípade je skôr potrebná o najširšia aplikácia plastov. Projektant sa môže pridržiava napr. eskej normy TNV 757 121, ktorá klasifikuje pitnú vodu do 3 kategórií korozívnosti. Existujú však už aj EN, kde sú uvedené spôsoby vedúce k stanoveniu pravdepodobnosti vnútornej korózie (napr. EN 14 868 i EN 12 502). Tie dokonca presnejšie špecifikujú druhy korózie, jednotlivé negatívne vplyvy, možné poškodenia a spôsoby protikoróznej ochrany spolu so zásadami pre prevádzku a údržbu. Projektanti rozvodov vody by ich mali pozna . Okrem odporú anej výmeny potrubia za plastové (pozor iba v prípadoch prítomnosti plasty poškodzujúcich látok – napr. ozón môže spôsobova ich krehnutie) je možné ú inky korózie kovového potrubia zmierni aj alšími spôsobmi. V tomto prípade pokro ilej jamkovej a štrbinovej korózie však už ich význam prudko klesá. Silná katódová ochrana s vonkajším zdrojom prúdu a s hor íkovou alebo zinkovou anódou by mohla ochráni nádrže a pridružené úseky potrubia až do 250 m. Anódy by mohli by aj hliníkové, ale zo zdravotného h adiska sú menej vhodné (aj Al je ažký kov, nevhodný pre pitnú vodu). Táto katódová ochrana redukuje množstvo kyslíku vo vode. Pritom je treba zachycova a periodicky bezpe ne odpúš výbušný vodík. Vodou potom obiehajú hore naté alebo zino naté ióny s ochranným ú inkom, v prípade Al je to hydratovaný oxid hlinitý, ktoré znižujú koróznu aktivitu vody a zlepšujú koróznu odolnos pozinkovanej i holej oceli. Tento a niektoré z alších spôsobov sa však nehodí pre vodu používanú na udskú potrebu, ale skôr do uzavretých a lebo iných technických systémov (požiarna voda používaná len pre hasiace ú ely). Zníži obsah kyslíku vo vode je možné aj inak (primitívne železnými pilinami – farbia vodu, vloženou kombináciou kovov Cu/Al alebo Cu/Mg, elektricky s anódou Ti/Pt, MeO x (MMO), titán-ruténiovou apod. Použite né by bolo aj regulované dávkovanie Ca(OH)2 tak, aby sa opätovne dosiahol rovnovážny pH okolo 8 – 8,5 pri zásaditosti 1,4 – 1,6 mmol/l. Použite né boli aj CaCl2, hydrogély alebo inhibitujúce polyfosfáty i kremi itany (vodné sklo). Dnes sa tieto starodávne postupy skôr opúš ajú, nemusia by spo ahlivé, sú náro né na reguláciu dávkovania a sú prevádzkovo nákladné. Pridávajú sa v množstvách 3 – 5 mg/l, pokles korozívnosti v závislosti od zásaditosti má lineárny priebeh. Sú asné európske zatriedenia pitnej vody (vrátane TÚ) to už celkom neumož ujú. Prítomnos železa v pitnej vode je na Slovensku obmedzovaná max. hodnotou 0,2 mg/l (NV SR . 354/2006 Z.z.). alšie trendy v úpravárenstve pitnej vody sú vyvolané o. i. aj existenciou nových zne is ujúcich látok v surovej vode, sprís ovaním požiadaviek na kvalitu pitnej vody po vstupe do EÚ, zvyšovaním nárokov na množstvá vody a tým využívaním aj menej kvalitných
zdrojov (napr. povrchových vôd) ale aj znižovaním nákladov na úpravu vody. Pôvodné írenie, filtrovanie cez zrnité filtre a chlórovanie by sa malo postupne nahrádza flotáciou rozpusteným vzduchom, odstredivým separovaním splodín železa, progresívnou oxidáciou, membránovými procesmi, rekarbonizáciou, biologickými metódami, technológiami úprav vody in situ (v podzemnom horninovom prostredí), adsorp nými procesmi na odstra ovanie zlú enín železa, mangánu a ažkých kovov, nanotechnológiami a využitím nových koagulantov. Pokia sa tieto technológie uplat ujú, je treba ma na zreteli, že sa síce zníži obsah niektorých koróziu podporujúcich látok, na druhej strane je treba bra do úvahy, že sa môže naopak zvýši obsah iných koróziu podporujúcich látok (napr. kyslíku). Aj tu je treba vykona rozbor korozívnosti pitnej vody pred návrhom jej rozvodov a ohrievania TV. Rozbor by mala vždy vykona iba renomovaná organizácia, ktorá bude aj zaru ova , že navrhované opatrenia budú ú inné a bude za svoje stanovisko aj ru . Okrem vnútornej korózie môže na rozvodoch vody samozrejme nastáva aj korózia vonkajšia, ale tá sa dá zvládnu , lebo je ahšie zistite ná. Na rozvodoch sa dajú použi rúry s vonkajším izola ným a tepelnoizola ným povlakom zamedzujúcim vzniku kondenza nej vlhkosti, holé pozinkované rúry sa nesmú prichycova pomocou sadry alebo mált s prímesami chloridov.
Záver BP až na výnimky nebývajú prí inou korózneho napadnutia vnútorných rozvodov pitnej, úžitkovej a teplej vody. Táto „ostatná“ možnos korózneho napadnutia, ktorú tak radi uvádzajú rôzne posudky a štúdie teda zostáva síce poslednou, ale najmenej pravdepodobnou eventualitou. Na navrhovanie ochrany proti vnútornej korózii ur ite existuje viacero názorov, noriem a predpisov, než ako sa mi tu podarilo umiestni , ale neustále sa prejavuje výhodnos používania kvalitných materiálov v dlhších asových horizontoch. Mali by to vzia na vedomie aj investori, ktorí uvažujú s existenciou svojich prevádzok i inštalácií aj za hranicami záru ných lehôt dodávate ov. V zahrani í sa nedostato ná odbornos investorov môže nahradi aj prizvaním špecialistu – supervízora. V sú asnosti zavádzaná európska norma ISO 26 000 o spolo enskej zodpovednosti by sa mala dotýka všetkých tých, ktorí na rôznych postoch vyhodnocujú i nekvalifikovane rozhodnú a ich rozhodnutie vedie neskôr k spolo enským a bezpe nostných problémom. Pokia by mal niekto iné i až opa né skúsenosti s BP a s vnútornou koróziou, má možnos ich prezentova na niektorom z odborných stretnutí.
