SOCIÁLNA PRÁCA S OBČANMI

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY BRATISLAVA FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. LADISLAVA NOVÉ ZÁMKY

SOCIÁLNA PRÁCA S OBČANMI SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

Materiál z prednášky zostavil:

PhDr. František Radi, PhD.

DEFINÍCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV 

Zdravie je relatívne optimálny, dynamický stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody pri zachovaní funkcii všetkých telesných orgánov, spoločenských rol a so schopnosťou organizmu prispôsobovať sa meniacim podmienkam prostredia.



Porucha zdravia je protikladom zdravia. Je to stav, ktorý sa označuje ako ochorenie.

„Chorý je jednotlivec v stave choroby, ktorá sa bežne definuje ako porucha rovnováhy organizmu s prostredím. Vznikajú pritom rozličné anatomické a funkčné zmeny v organizme“.



Zdravotne oslabený je jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou proti chorobám, tiež s tendenciou k recidivite choroby alebo jednotlivec s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu či nesprávnej životosprávy.

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

- - na účely zamestnania: Úplné znenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti 

Občan so zdravotným postihnutím:

-

občan ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac 40%.

-

občan uznaný za invalidného (podľa § 71 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení) – t. z. občan ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení: 

Invalidný: - je jedinec, ktorý má trvale zníženú alebo obmedzenú práceschopnosť alebo sebestačnosť. Tá je spôsobená telesným, zmyslovým či mentálnym postihnutím (defektom) alebo ich kombináciou. Je uznaný za invalidného a pre 1

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má Pokles Schopnosti Vykonávať Zárobkovú Činnosť (PSVZČ) o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyz. osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako 1 rok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v % a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Posúdenie zdravotného stavu (mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) vykonáva posudkový lekár lekárskej posudkovej činnosti sociálnej poisťovne v mieste bydliska podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

-

PSVZČ od 41% do 70% - občan je poberateľom kvázi čiastočného invalidného dôchodku

-

PSVZČ nad 70% - občan je poberateľom kvázi plného invalidného dôchodku

Poznámka: Termín čiastočný, plný sa už nepoužíva (v súčas. sa vyjadruje percentuálne 41 a viac) Termín občan so zdravotným postihnutím – v minulosti sa rozlišoval občan so zmenenou pracovnou schopnosťou a občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím (v súčas. sa vyjadruje percentuálne 20 a viac)



Viacnásobne postihnutý (postihnutý viacerými chorobami) je taký jednotlivec, ktorý má viac než len jeden typ postihnutia (napr. skoliózu a chorobu krvi).

Klasifikácia zdravotného postihnutia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO): -

poruchy zraku,

-

poruchy sluchu,

-

poruchy reči,

-

poruchy intelektu,

-

psychiatrické poruchy, 2

-

poruchy kostry (telesne postihnutí),

-

ďalšie postihnutia: - poruchy vnútorných orgánov – napr. cystická fibróza. Jedná sa o dedičné ochorenie, ktoré vzniká mutáciou génu na dlhom ramienku 7. chromozómu (následkom vzniká chronické poškodenie pľúc, pankreasu a iných orgánov); - civilizačné ochorenia – nádorové ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, AIDS, diabetes melitus, alkoholizmus a pod.



Zrakovo postihnutí- u zrakovo postihnutých rozlišujeme 5 hlavných skupín: nevidiaci (slepota); čiastočne vidiaci (zvyšky zraku alebo praktická slepota); slabozrakí; binokulárne postihnutí (tupozrakosť, škúlenie); refrakčné chyby zraku (krátkozrakosť, ďalekozrakosť).

- zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím.



Sluchovo postihnutí- sú postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie možno vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.



Postihnutí poruchami reči- poruchy reči, rečové chyby súvisia s porušenou alebo so zmenenou funkciou mozgu. Podstatné miesto v klasifikácii určených chýb tvoria chyby formálneho charakteru, teda chyby, ktoré sa týkajú zvukovej stránky reči: tvorenia hlások, rytmu a melódie.

Tradičné rozdelenie rečových chýb:  poruchy vývoju reči -> pre ktoré je charakteristická alália (neschopnosť naučiť sa hovoriť), dysfázia (špeciálne narušený vývin reči v dôsledku ranného mozgového poškodenia)  neurózy reči -> do ktorých sa zaraďuje zajakavosť a brblavosť 3

 chyby reči závislé od porúch sluchu  poruchy centrálnych mechanizmov reči s podskupinou afázií (strata schopnosti používať alebo pochopiť /a rýchlo/ slová) a dyzartrií (porucha výslovnosti)  poruchy reči závislé od organického postihnutia  poruchy artikulačných orgánov -> medzi ktoré patrí fufňavosť  chybné výslovnosti hlások -> dyslália (neschopnosť používať hlásky)



Mentálne postihnutí- sú jedinci so stavom zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje podpriemerná inteligencia. Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii (slabomyseľnosť) a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém.



Postihnutí psychickými poruchami- duševné ochorenia delíme nasledujúcim spôsobom:

 Poruchy osobnosti  Poruchy afektivity (citového vnímania): depresia a manicko-depresívny syndróm  Neurózy: patria sem poruchy ako panické krízy, fóbie, hystéria, celková úzkosť a obsedantno-kompulzívne poruchy.  Psychózy: schizofrénia alebo paranoidné poruchy - patria k najviac invalidizujúcim a zároveň majú najhoršiu prognózu.  Psychosomatické poruchy: skupina telesných porúch, ktorých pôvod môže byť priamo odvodený od duševných chorôb či psychických faktorov.  Sexuálne poruchy a parafílie (deviácie): strata libida, poruchy vzrušenia, exhibicionizmus, fetišizmus, sadomasochizmus, pedofília, atď.  Poruchy príjmu potravy: anorexia a bulímia.  Poruchy spánku: nespavosť (insomnia), nadmerná spavosť (narkolepsia), námesačnosť, nočné mory, nočný des, atď.

4

Telesne postihnutý- je jednotlivec s chybou pohybového a nosného ústrojenstva,



ako aj s chybou nervového ústrojenstva, ak sa táto prejavuje porušenou hybnosťou. Patria sem tiež všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, tiež abnormality, čiže anomálie. Telesné postihnutie môže byť: -

vrodené (dedičné) – počas prenatálneho, perinatálneho, postnatálneho obdobia

-

získané v priebehu života.

Vrodené poruchy vznikajú poruchou vývoja zárodku spravidla v priebehu prvých týždňov tehotenstva. Získané poruchy môžu byť zapríčinené napríklad: mechanicky,

úrazom,

hormonálnou

činnosťou,

rôznymi

zápalovými

a degeneratívnymi ochoreniami mozgu, miechy, žiarením a pod.

Defekt – z latinského slova defectus (úbytok). Je strata alebo poškodenie v anatomickej stavbe organizmu a poruchy vo funkciách organizmu.

Členenie: -

z hľadiska vzniku: vrodené, získané

-

z hľadiska obmedzenia: 

orgánový – chýbanie orgánu alebo jeho časti, amputácie



funkčný – porucha funkcii orgánov

-

z hľadiska hĺbky postihnutia: 

ľahký defekt – nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia vzťahov,



stredný defekt – hrozí alebo je vyvinutá porucha spoločenských vzťahov,



ťažký defekt – porucha spôsobuje stratu sociálnych kontaktov u jedinca.

Pre správne zvolenie postupu a metód práce s jedincom (klientom) je potrebné pri defektoch zohľadniť a hodnotiť: -

príčinu vzniku defektu (vrodený/dedičný, získaný),

-

vek osoby, kedy došlo k vzniku defektu,

-

dĺžka trvania defektu.

5

Vymedzenie pojmov podľa WHO: WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) na svojom dvadsiatom deviatom zhromaždení, v máji 1976 prijalo rezolúciu, v ktorej schválilo zverejnené doplnky klasifikácie porúch a handicapov ako dodatok k medzinárodnej klasifikácii chorôb, za účelom overovania. V roku 1995 vydala WHO nové vydanie tejto publikácie. Pre sociálnu politiku a prácu bola táto medzinárodná klasifikácia porúch a handicapov veľmi prínosná a inšpirujúca, keďže zakotvila základný rámec pre odlíšenie obsahu pojmov choroba a zdravotné postihnutie od obsahu pojmov porucha – neschopnosť/obmedzenie/ – znevýhodnenie.



Poruchy, postihnutie (ang. disability) - zaoberá sa abnormálnosťami štruktúry a vzhľadu tela a funkcií orgánov alebo systému, nech majú akúkoľvek príčinu. V zásade znamenajú poruchy narušenia na úrovni orgánov.



Neschopnosť = obmedzenie (ang. disaptibility) - zachycuje následky porúch v zmysle funkčného výkonu a činnosti jednotlivca. Disaptibility tak predstavuje narušenie na úrovni osoby.



Znevýhodnenie (ang. handicap) - zaoberá sa negatívnymi dôsledkami, ktoré prežíva jednotlivec ako následok porúch a disaptibilít. Handicapy preto odrážajú interakciu s okolím človeka a jeho adaptáciou na toto okolie.

Pojmový aparát: -

Handicap = obmedzenie/znevýhodnenie. Používame v súvislosti s integráciou do majoritnej spoločnosti.

-

Postihnutý – v oblasti zamestnanosti, v medicíne.

-

Keď hovoríme či píšeme o občanoch so ZP, prvoradé je vždy uviesť o koho sa jedná, až druhoradé, aký je ten občan, t. z. najprv uvádzame osobu (občana, jedinca), potom či je zdravotne (zrakovo, sluchovo, telesne, ...) postihnutý.

-

Znevýhodnený – nesprávne použitý výraz. Jedinec so ZP nie je primárne znevýhodnený, znevýhodnením ho robí prostredie v ktorom žije (fyz. bariéry), ľudia (psych. bariéry). 6

-

Najnovšie sa udomácňuje termín osoby (jedinci, občania, ľudia, ...) so špeciálnymi potrebami

------------------------------------------------------------------------------------------------------

BARIÉRY V ŽIVOTE ČLOVEKA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Delenie bariér: I. Fyzické bariéry- týmito bariérami sú reálne obmedzenia v prostredí, v ktorom žijeme, v ktorom sa každý deň pohybujeme. Komplikujú alebo vcelku znemožňujú pohyb osôb s postihnutím v danom prostredí.

Tieto bariéry môžeme ďalej deliť na: a) architektonické bariéry – stretávame sa s nimi:  v bytoch,  vo verejných budovách,  na verejných priestranstvách,  na pracovisku,  v školách.

Ďalej ich môžeme rozdeliť do troch skupín: 1) skupinu tvoria výškové rozdiely, ktoré sa dajú prekonať iba schodiskovými stupňami. Do tejto skupiny tiež patria dverové otvory do 600 mm a rozmery sociálnych zariadení, ktoré sú mnohokrát nevhodné pre vstup občana na invalidnom vozíku. 2) skupinu tvoria neprispôsobené zábradlia, mandle, kľučky na dverách a oknách a tiež nevhodné povrchové úpravy. 3) skupinu tvorí nábytok, nástroje a pomôcky nevhodných rozmerov.

Ak hovoríme o architektonických bariérach, musíme pri tom rozlišovať 2 skupiny občanov so zdravotným postihnutím: 7

1. skupina- občania s ľahším ZP: vyžadujú si úpravu prostredia v menšom rozsahu, najmä interiérového charakteru. 2. skupina- občania s ŤZP: sú väčšinou imobilní a tak aj množstvo bariér, ktoré treba odstrániť je väčšie (ako napr. schody, úzke dvere, nerovnomerný povrch či prah vo dverách).

b) technické bariéry – v rámci nich dôležité miesto zohrávajú dopravné bariéry a to v:  leteckej doprave,  železničnej doprave,  autobusovej doprave,  automobilovej doprave.

V tejto problematike môžu výrazne pomôcť projektanti, architekti, úradníci stavebných úradov, sociálni pracovníci a pracovníci v zdravotníctve. Tí sú prví, ktorí sú s človekom po úraze alebo v dobe nemoci v kontakte. Práve oni sú na ceste spätnej integrácie postihnutého do spoločnosti veľmi dôležití. Skratka všetci tí, ktorí sa spolupodieľajú na tvorbe nášho životného prostredia a spoločnosti môžu citeľne pomôcť. II. Psychické bariéry- sú ako v ľuďoch bez ZP, tak i v samotných ľuďoch so ZP. -

nevedomosť (neinformovanosť)

-

nevšímavosť

-

neochota

-

pocit viny III. Informačné bariéry – zasahujú do životov najmä zrakovo a sluchovo postihnutých.

Nedostatok

odbornej

literatúry

o jednotlivých

formách

postihnutia, literatúry v brailovom písme a nahrávok na CD nosičoch, nedostatočná videoprodukcia pre sluchovo postihnutých na DVD nosičoch. Debarierizácia = odstraňovanie bariér ------------------------------------------------------------------------------------------------------

8

SOCIÁLNE DÔSLEDKY ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA

Za sociálny dôsledok ŤZP sa považuje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba s ŤZP v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia za rovnakých podmienok žijúcim v rovnakých alebo porovnateľných podmienkach a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Sociálnym dôsledkom sú obmedzenia vo svojej fyzickej výkonnosti, vo vzťahu k podmienkam na pracovisku, k dopraveniu sa na pracovisko a z neho domov, vo vzťahu k sociálnym kontaktom a praktickým aktivitám na pracovisku ako je dostupnosť a využívanie toaliet, sociálnych priestorov. Podľa Šramatej,

M.

sa “...znevýhodnenie všeobecne rozdeľuje

na:

znevýhodnenie v orientácií, fyzickej nezávislosti, sociálnej integrácií, ekonomickej sebestačnosti a v zamestnaní, kde predstavuje pre osobu obmedzené príležitosti vo výbere, prípadne výkone zamestnania ako aj úpravy pracovného miesta, režimu alebo času.”

Delenie: Z časového hľadiska: - dlhodobé, - dočasné. Z hľadiska jeho intenzity: - štandardné, - zhoršujúce sa. Z hľadiska prejavu: zjavný, skrytý (ten býva najčastejšie sprievodným znakom osôb s vnútorným zdravotným postihnutím, ako sú napr. diabetici, kardiaci, onkologickí chorí ap.). Z hľadiska sociálnych funkcií by sme mohli prejavy sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia rozdeliť do nasledovných oblastí: 

v rodinnom a partnerskom živote,



vo vzdelávacích aktivitách, 9



v pracovnej činnosti,



vo verejnoprospešnej iniciatíve,



v trávení voľného času.

Napr.:  sťažený prístup k nadväzovaniu sociálnych kontaktov + časté odmietanie zo strany spoločnosti,  neschopnosť správne vyjadrovať svoje pocity – tak ako to robí väčšina populácie,  časté neporozumenie zo strany spoločnosti (neovládanie posunkovej reči, Brailovho písma),  vlastná separácia od väčšiny populácie a snaha vytvoriť si čo najväčší okruh ľudí vo svojom okolí, ktorí majú rovnaké postihnutie,  nemožnosť zúčastňovať sa rovnocenne na verejnom živote (v škole, v práci, v prístupe k službám, na voľnočasových aktivitách – kino, divadlo, múzea, hrady atď.),  nedostatok prístupu k informáciám (najmä zrakovo a sluchovo postihnutí). ------------------------------------------------------------------------------------------------------

- - na účely poskytovania sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu:

KOMPENZÁCIE DÔSLEDKOV ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA

Kompenzácie do 31. 12. 2008 upravoval zákon o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rovnako tento zákon upravoval i poskytovanie sociálnych služieb.

Zákon č. 195/2008 Z. z. o sociálnej pomoci nahradili 2 nové zákony a to: 10

- Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

a

o

zmene

a

doplnení

niektorých

zákonov - posledná novela k zákonu bola zo dňa 27. mája 2011 s účinnosťou od 1. júla 2011 (znenie zákona s prílohami k zákonu, aj novelu máte v samostatných 2 prílohách) alebo si ho môžete pozrieť cez link: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-penaznych-prispevkoch-nakompenzaciu-tazkeho-zdravotneho-postihnutia/ (aj kompletne s prílohami k zákonu, nenovelizovaný) http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&phCon tent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=33634&Version=4&pa=33746#f_52135 61 (novelizovaný bez príloh)

- Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene

a

doplnení

zákona

č.

455/1991

Zb.

o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - posledná novela k zákonu bola zo dňa 10. decembra 2010 s účinnosťou od 1. marca 2011 (znenie zákona s prílohami k zákonu, aj novelu máte v samostatných 2 prílohách) Link: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-socialnych-sluzbach/

Novela: http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210054&FileName=zz201 0-00551-0210054&Rocnik=2010 Cieľom novej právnej úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.

11

ZÁKON

Č.

447/2008

Z.

z.

O PEŇAŽNÝCH

PRÍSPEVKOCH NA KOMPENZÁCIU – účinný od 01. januára 2009

§2 Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ŤZP) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákonu alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Termín občan s ťažkým zdravotným postihnutým sa nahradil pojmom fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. (ďalej len FO s ŤZP) FO podľa tohto zákona je: 1. občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt 2. cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, Švajčiarskej konfederácie a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky, 3. rodinný príslušník cudzinca uvedeného v druhom bode, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 4. cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky, 5. cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, 6. cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu. 12

Príslušný orgán podľa tohto zákona je: 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), 2. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu sa za účastníka právnych vzťahov považuje zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označené v rozhodnutí súdu.

ŤZP je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

Miera funkčnej poruchy Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. MPF sa určuje v desiatkach percent. (príloha č. 3) MPF sa určuje podľa najvyššieho percentuálne ohodnotenie funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia. Možno ju zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy.

§4 Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých

oblastiach

a o ochrane

pred

diskrimináciu

antidiskriminačný zákon).

Oblasti kompenzácie §5 Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy. 13

–

§6 Oblasť mobility a orientácie V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

§7 Oblasť komunikácie V oblasti komunikácie sa kompenzuje narušená schopnosť komunikácie. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je umožniť styk so spoločenským prostredím a sprístupniť informácie. Narušená schopnosť komunikácie je obmedzená schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

§8 Oblasť zvýšených výdavkov V oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

14

§9 Oblasť sebaobsluhy V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.

Posudková činnosť na účely kompenzácie, na účely preukazu a parkovacieho preukazu §10 Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

§ 11 Lekárska posudková činnosť – vykonáva ju posudkový lekár príslušného orgánu Lekárska posudková činnosť je: a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (FO s ŤZP), e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, 15

f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti FO s ŤZP udeliť písomný súhlas, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti.

§ 13 Sociálna posudková činnosť – vykonáva ju sociálny pracovník príslušného orgánu Sociálna posudková činnosť je: a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

Posudzovanie: -

individuálnych predpokladov – obsahuje hodnotenie vlastností a úsilia riešiť sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vl. prácou

-

rodinného prostredia – obsahuje hodnotenie rozsahu pomoci, ktorú rodina poskytuje fyzickej osobe s ŤZP

-

prostredia, ktoré ovplyvňuje jej začlenenie do spoločnosti – obsahuje hodnotenie podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia.

§ 14 Druhy odkázanosti FO s ŤZP na kompenzáciu (pozrite § 19) -

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu (zákon č. 448/2008 Z. z.). 16

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti: a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5.

17

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ak má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 6.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a bytového zariadenia, ak má chronický stav alebo používa technicky náročnú pomôcku uvedené v prílohe č. 7.

-

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Za odkázanú na sprievodcu možno považovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím najskôr od dovŕšenia tretieho roku veku.

§ 16 Príslušný orgán vystavuje fyzickej osobe s ŤZP preukaz alebo preukaz so sprievodcom, ak je takáto osoba odkázaná na sprievodcu. Je určený na uplatnenie zliav a výhod (najmä v doprave – MHD, železničná a autobusová doprava, cca 50% zľava).

§ 17 Príslušný orgán vystavuje fyzickej osobe s ŤZP parkovací preukaz, ak je odkázaná na individuálnu prepravu, t. z. nevie sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať doňho, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho tak ako ostatné fyzické osoby.

Peňažné príspevky (PP) na kompenzáciu: § 19 Peňažné príspevky na kompenzáciu sú: a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu – opakovaný PP, 18

b) peňažný príspevok na kúpu pomôcky, c) peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky (nový), d) peňažný príspevok na úpravu pomôcky (nový), e) peňažný príspevok na opravu pomôcky, f) peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia (nový), g) peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, h) peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla (nový), i) peňažný príspevok na prepravu – opakovaný PP, j) peňažný príspevok na úpravu bytu, k) peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, l) peňažný príspevok na úpravu garáže, m) peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov (viď § 8, str. 14) – opakovaný PP, n) peňažný príspevok na opatrovanie – opakovaný PP. -

Príspevky písm. b), c), d), e), f), g), h), j), k), l) – sú jednorazovými PP na kompenzáciu

Podmienky poskytnutia a výšku príspevku jednotlivých peňažných príspevkoch si pozrite v samostatnej prílohe - Peňažné príspevky v skratke. Osobnú asistenciu a opatrovanie postačuje vedieť z materiálu k prednáške. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

OSOBNÁ ASISTENCIA Osobná asistencia (OA) je určená fyzickým osobám s ŤZP, ktorým má pomáhať pri začleňovaní sa do spoločnosti. Osobní asistenti, ktorých si postihnutý človek môže vyberať sám, vykonávajú služby podľa ich želania. OA je zameraná na zmiernenie znevýhodnenia a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským

prostredím,

na

sprístupnenie

informácií

a na

zabezpečenie

nevyhnutných životných úkonov alebo nevyhnutných prác v domácnosti. OA sa podporuje nezávislosť fyzickej osoby s ŤZP, jej pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jej spoločenskej integrácii. 19

§ 20 Osobná asistencia je pomoc fyzickej osoby (FO) s ŤZP pri činnostiach podľa prílohy č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

§ 21 Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roku v rozsahu max. 7 300 hodín, ak zákon neustanovuje inak.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu: § 22  peňažný príspevok na OA možno poskytnúť: -

fyzickej osobe (FO) s ŤZP od 6 do 65 r. veku,

-

nad 65 r., len ak bol FO s ŤZP poskytovaný i pred 65 rokom veku (nové),

-

1 hod. = 1,39% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (1,39% z € 185,38 = € 2,58,--).

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Rodičia môžu vykonávať opatrovateľskú službu (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách).

 PP na OA možno poskytnúť manželovi, manželke, rodinným príbuzným – deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra 4, okrem rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, fyzickej osoby, ktorá prevzala také dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu a fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyz. osobe s ŤZP.

20

-

V tomto prípade osobnú asistenciu možno vykonávať len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac 1460 hodín ročne.

-

Možno vykonávať len vybrané činnosti (1/ vstávanie; 2/ líhanie; 3/ polohovanie; 4/ osobná hygiena – umývanie, kúpania, česanie, holenie, atď. ...; 5/ obliekanie; 6/ vyzliekanie; 9/ podávanie liekov; 15/ pomoc pri akútnom ochorení).

 počet hodín OA sa určuje na obdobie kalendárneho roka (vykonáva oddelenie posudkových činností pri podaní žiadosti o príspevku na OA).  Nevyčerpaný počet hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roka nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku. § 23  OA vykonáva FO -

plnoletá,

-

spôsobilá na právne úkony,

-

nemôže vykonávať FO, ktorá je odkázaná na pomoc inej FO v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.

 FO s ŤZP uzatvára s osobným asistentom alebo agentúrou osobnej asistencie zmluvu o výkone OA, ktorá musí obsahovať: -

druh vykonávaných činností (podľa prílohy č. 4 tohto zákona) a rozsah,

-

miesto výkonu OA,

-

obdobie vykonávanie OA (na ktoré sa uzatvára),

-

práva a povinnosti osobného asistenta,

-

odmena a spôsob vyplácania odmeny (užívateľ osobnej asistencie najneskôr do 5. dňa v mesiaci je povinný odovzdať (okrem závažných dôvodov) príslušnému úradu 1 vyhotovenie výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie (príloha č. 16) za predchádzajúci kalendárny mesiac. Výkaz obsahuje zoznam činností (na ktoré je FO s ŤZP odkázaná podľa posudku) za príslušný deň, čas kedy bola daná činnosť vykonaná s podpisom užívateľa OA a osobného asistenta. Príspevok úrad vypláca mesačne najneskôr do 20 dní od predloženia výkazu v mieste ktorého má užívateľ trvalý pobyt a to na jeho účet. Následne odmenu odovzdá osobnému asistentovi. 21

Osobný asistent podáva k 31. marcu daňové priznanie). FO s ŤZP je povinná predložiť príslušnému úradu potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny osobnému asistentovi, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa vzoru (príloha č. 17). -

dôvody odstúpenia od zmluvy.

 osobný asistent môže vykonávať OA max. 10 hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.  peňažný príspevok na OA sa neposkytuje ak sa FO s ŤZP poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie alebo sa poskytuje opatrovateľská služba (podľa zákona o sociálnych službách).  pozri § 20, 21, 22 a 23

POZITÍVA OSOBNEJ ASISTENCIE PRE HANDICAPOVANÉ DIEŤA  väčšia možnosť pohybu – byť nezávislý: -

prístup do verejných budov (úrady, nemocnica),

-

účasť na aktivitách (športové, kultúrne a i.),

-

prístup ku vzdelaniu – lepšia možnosť prípravy na budúce povolanie = finančné ohodnotenie

 učí sa organizovať svoj život, utváranie vlastného životného štýlu a prípravy na samostatný život ako zdraví rovesníci = dozrieva v plnohodnotnú osobnosť,  učí sa formulovať a prejaviť svoje potreby,  učí sa žiť v prirodzenom prostredí zdravých ľudí ► nevytvára si vlastnú bariéru,  rodičia sa viac môžu venovať aj ďalším deťom ► pokojnejšia rodinná atmosféra vyplývajúca zo zníženia psychickej a fyzickej záťaže rodičov, 22

 s pomocou osobného asistenta sa môže zapojiť do radu činností v domácnosti, učí sa zvládať praktické úlohy potrebné pre každodenný život,  odstránenie stresu prameniaceho z obavy o svoju budúcnosť v prípade straty rodiča/-ov.

OPATROVANIE § 39 Opatrovanie je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. FO s ŤZP je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej FO je V alebo VI (podľa § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.)

Peňažný príspevok za opatrovanie § 40 

možno poskytnúť

-

FO, ktorá opatruje fyzickú osobu s ŤZP, ktorá dovŕšila 6 r. veku.



FO sa rozumie

-

manžel/ka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako aj rodinní príbuzní (dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec, atď.),

-

iná fyzická osoba, ak opatruje FO s ŤZP a spolu s ňou býva alebo má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu FO s ŤZP alebo FO s ŤZP má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva,

-

vek nad 18r.,

-

spôsobilá na právne úkony,

-

fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a FO s ŤZP jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. 23

 písomný súhlas sa nevyžaduje pri maloletom, osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, osoby ktorá nie je schopná dať písomný súhlas.  111,32% sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, t. j. € 206,37,-- - ak opatruje 1 FO s ŤZP.  148,42 % sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, t. j. € 275,14,-- - ak opatruje 2 a viac FO s ŤZP. 

neposkytuje sa

-

ak sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa poskytuje opatrovateľská služba viac ako 8 hodín mesačne, ak sa poskytuje týždenná sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba.

Peňažné príspevky, preukaz a parkovací preukaz sa vyplácajú, resp. platia len na území Slovenskej republiky! Peňažný príspevok na kompenzáciu sa nevypláca mimo územia Slovenskej republiky. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata ak príjem FO s ŤZP presahuje hranicu príjmu podľa § 18 ods. 16 (príloha č. 10 až 14), ak hodnota majetku FO s ŤZP je vyššia ako € 39 833,-- alebo ak FO s ŤZP sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 60 po sebe nasledujúcich dní. Nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorej sa poskytoval.

Výška poskytnutia peňažného príspevku sa vždy odvíja od sumy životného minima (€ 185,38,--) pre plnoletú fyzickú osobu. To znamená, že ak je príjem fyzickej osoby s ŤZP do 2-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu, výška peňažného príspevku vyjadrená v percentách býva väčšia (napr. pri kúpe pomôcky až 90% z celkovej ceny pomôcky), ako keď má fyzická osoba s ŤZP príjem vo výške do 4-násobku sumy životného minima (výška príspevku na kúpu pomôcky je v takomto prípade 70%, v prípade príjmu do 5-násobku sumy životného minima je výška príspevku 50%). Pozri prílohy č. 10, 11, 12, 13 a 14.

24

Výška poskytnutia príspevku tiež závisí od sumy ceny kúpy pomôcky, ceny výcviku používania pomôcky, ceny úpravy pomôcky, ceny zdvíhacieho zariadenia, ceny potrebnej úpravy osobného motorového vozidla a ceny potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže (príloha č. 10 a 12). Napr. pri cene kúpy pomôcky (príloha č. 10) sú 3 kategórie súm: do € 331,94,--; do € 1 659,70,--; nad € 1 659,70,--. T. z. ak je cena pomôcky napr. do 331, 94 € a príjem FO do 2-násobku sumy životného minima, výška príspevku je 90%; ak je však cena pomôcky nad 1 659,70 € a príjem FO do 2-násobku sumy životného minima, výška príspevku je 95%. V prípade ceny pomôcky nad 1 659,70 € a príjmu FO do 5-násobku sumy životného minima, výška príspevku je 70%. Pri peňažnom príspevku na opravu pomôcky sú iné kategórie súm opravy pomôcky (príloha č. 12). Na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky, ktorou je pes so špeciálnym výcvikom sa posudzuje podľa prílohy č. 11. Na určenie výšky peňažného príspevku na opravu pomôcky sa posudzuje podľa prílohy č. 12. Na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou sa posudzuje podľa prílohy č. 13. Na určenie výšky peňažného príspevku na prepravu sa posudzuje podľa prílohy č. 14.

§ 55 Konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe písomnej žiadosti FO alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Žiadosť musí obsahovať: -

meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého/ prechodného pobytu,

-

lekársky nález,

-

potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku FO s ŤZP,

25

-

pri žiadosti o priznanie PP na opatrovanie

je povinný žiadateľ predložiť aj

potvrdenie o príjme zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť, -

druh peňažného príspevku a odôvodnenie žiadosti. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je

komplexný posudok.

Žiadosti o PP na kompenzáciu ŤZP podávajú občania na miestne príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí a rodiny, oddelení PP na kompenzáciu ŤZP. Tu prichádza k prvému kontaktu klienta so sociálnym pracovníkom. Práca sociálnych pracovníkov prvého kontaktu je veľmi náročná vzhľadom na rozmanitosť ZP občanov a zložitosť problematiky PP na kompenzáciu ŤZP. Takýto sociálny pracovník musí: - dokonale ovládať zákon č. 447/2008 Z. z. o PP na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v plnom rozsahu nahradil zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a s ním súvisiace zákony a predpisy, - uplatniť individuálny a citlivý prístup ku každému klientovi, - mať vedomosti z oblasti psychológie, sociológie, prípadne iných humanitných disciplín, - mať komunikačné zručnosti, - byť asertívny, - mať vedomosti z oblasti ekonomickej, - dbať o účelné vynakladanie peňažných prostriedkov štátu.

Z hľadiska informovanosti sa títo klienti delia do dvoch skupín: 

Klienti, ktorí prichádzajú s presnou predstavou o konkrétnom PP na

kompenzáciu, o ktorý chcú požiadať, majú informácie. V týchto prípadoch sociálny pracovník odovzdá klientovi tlačivo žiadosti, poučí ho, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, aké doklady musí k žiadosti doložiť, vysvetlí mu postup pri podaní žiadosti a podmienky, za akých môže byť PP na kompenzáciu priznaný.

26



Klienti, ktorí prichádzajú so žiadosťou o „nejaký„ druh kompenzácie

sociálnych dôsledkov ŤZP, ale sami nevedia akej, žiadajú poradiť, na čo majú nárok. Tu je situácia zložitejšia, sociálny pracovník musí občanovi poskytnúť kompletné poradenstvo, na základe ZP, sociálnej situácie a spolupráce s oddelením posudkových činností poradiť, aký druh kompenzácie by v jeho prípade mohol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Taktiež mu

odovzdá tlačivo

žiadosti, poučí ho, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, aké doklady musí k žiadosti doložiť, vysvetlí mu postup pri podaní žiadosti a podmienky, za akých môže byť PP na kompenzáciu priznaný. Prevzatú žiadosť sociálny pracovník postupuje na oddelenie posudkových činností

so

žiadosťou

o vypracovanie

komplexného

posudku.

Na

oddelení

posudkových činností posudkový lekár na základe predložených lekárskych nálezov určí mieru funkčnej poruchy občana a vypracuje lekársky posudok. Ak je miera funkčnej poruchy nižšia ako 50%, lekársky posudok obsahuje len: -

mieru funkčnej poruchy,

-

vyjadrenie, že občan sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s odôvodnením tohto vyjadrenia. V týchto prípadoch je lekársky posudok podkladom pre rozhodnutie

a odstupuje sa na oddelenie PP na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP, kde je žiadosť občana rozhodnutím o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zamietnutá. Ak je miera funkčnej poruchy vyššia ako 50%, lekársky posudok obsahuje: -

mieru funkčnej poruchy,

-

vyjadrenie, že ide o občana s ŤZP,

-

závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP,

-

termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. V tomto prípade oddelenie posudkových činností vypracuje komplexný

posudok, ktorý okrem iných náležitosti obsahuje: -

sociálne dôsledky ŤZP vo všetkých oblastiach kompenzácie,

-

návrh druhu PP na kompenzácie.

27

Komplexný posudok je podkladom pre rozhodnutie a je odstúpený v dvoch vyhotoveniach na oddelenie PP na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. V prípade, že občanom žiadaná kompenzácia je v posudku navrhnutá a sú splnené aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, PP na kompenzáciu ŤZP sa občanovi rozhodnutím prizná, v opačnom prípade sa rozhodnutím peňažný príspevok na kompenzáciu neprizná.

Základné podmienky pre poskytnutie PP na kompenzáciu: -

Miera funkčnej poruchy najmenej 50%.

-

V posudky vydanom oddelením posudkových činností príslušného úradu práce bol navrhnutý požadovaný PP na kompenzáciu.

-

Majetok a príjem za zisťovaný kalendárny rok nie je vyšší ako 39 833 €.

-

Jednorazové PP a PP na prepravu možno poskytnúť ak príjem FO s ŤZP za zisťovaný kalendárny rok nepresahuje 5-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, t. j. 926,90 €.

-

Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov možno poskytnúť ak príjem FO s ŤZP za zisťovaný kalendárny rok nepresahuje 3-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, t. j. 556,14 €.

-

Osobitne je upravené poskytovanie PP na OA, ak príjem FO s ŤZP za zisťovaný kalendárny rok presahuje 3-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, t. j. 556,14 € - užívateľ OA zo svojho príjmu dopláca osobnému asistentovi alikvotnú čiastku.

Pozrite si jednotlivé § peňažných príspevkov na kompenzáciu v zákone pre lepšie zorientovanie. Vyžadovať ku skúške však budem ohľadne peňažných príspevkov to, čo je v tomto dokumente + výšku príspevkov uvedených v prílohe Peňažné príspevky v skratke.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

28

ZÁKON Č. 448/2008 Z. z. O SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH – účinný od 01. januára 2009 Podľa tohto zákona (§ 2) sociálna služba je: odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie**, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Nepriaznivá sociálna situácia** je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy: a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b)

pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života,

c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia,

obuvi

a

nevyhnutnej

29

základnej

osobnej

hygieny.

Krízová sociálna situácia je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce.

§5 Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých

oblastiach

a o ochrane

pred

diskrimináciu

antidiskriminačný zákon).

Druh sociálnej služby (§ 12) Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú 1. nocľaháreň, 1. útulok, 2. domov na pol ceste, 3. nízkoprahové denné centrum, 4. zariadenie núdzového bývania,

b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú 1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, 3. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

30

–

c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek:  zariadenie podporovaného bývania;  zariadenie pre seniorov;  zariadenie opatrovateľskej služby;  rehabilitačné stredisko;  domov sociálnych služieb;  špecializované zariadenie,  denný stacionár. 2. opatrovateľská služba, 3. prepravná služba, 4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba, 5. tlmočnícka služba, 6. sprostredkovanie tlmočníckej služby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. požičiavanie pomôcok,

d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú 1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, 2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e) podporné služby, ktorými sú 1. odľahčovacia služba, 2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, 31

3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, 4. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, 5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni, 6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni, 7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. Sociálne služby možno účelne a vhodne spájať. Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku - naštudovať § 34 až 47 – zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách !!! § 13 Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou. § 14 Poskytuje sa na určitý alebo neurčitý čas.

Posudková činnosť § 48 Posudková činnosť na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (pozri na str. 31 v bode c) poradové číslo 1. a 2.) je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Zisťuje sa ňou odkázanosť FO s ŤZP alebo FO s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

32

§ 49 Lekárska posudková činnosť - je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré vykonáva lekár na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom. Posudzujúci lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje so sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku. Na základe výsledkov posúdenia vypracuje posudzujúci lekár lekársky posudok, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 zákona o soc. službách. Fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3.

§ 50 Sociálna posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 je posudzovanie: a) individuálnych predpokladov fyzickej osoby, b) rodinného prostredia fyzickej osoby a c) prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti.

Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je sociálny posudok, ktorý obsahuje znevýhodnenia FO s ŤZP alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách v porovnaní s osobou rovnakého veku, pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

§ 51 Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje a) stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

33

b) znevýhodnenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, c) návrh druhu sociálnej služby, d) určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

RODINA S ČLENOM SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Hlavným poslaním rodiny je od nepamäti starostlivosť o svojich potomkov a to bez rozdielu svetadielov. Je základnou jednotkou (bunkou) každej spoločnosti. Reprodukuje človeka nielen ako živočícha, ale aj ako sociálny fenomén. Fázy adaptačného procesu rodiny: 1) Fáza emocionálnej dezorganizácie -

emocionálny šok,

-

akútnu úzkosť, beznádej,

-

smútok, depresiu, alebo zmätenosť

-

zlosť a agresia,

-

popieranie skutočnosti.

2) Fáza reintegrácie -

vnímanie reality „novými očami“, obranné mechanizmy pretrvávajú, Obranné mechanizmy:

 presúvanie starostlivosti a zodpovednosti na matku,  odmietnutie dieťaťa ako takého (umiestnenie do trvalej ústavnej starostlivosti),  sebaobetovanie sa v prospech dieťaťa. 3) Fáza zrelej adaptácie -

schopnosť prijať fakt handicapu, 34

-

osvojovanie nového životného režimu rodiny,

-

zmena postojov, správania, vzťahov, spôsobilosti a návykov jednotlivých členov rodiny.

Finálnym stupňom rodičovskej adaptácie je:  akceptovanie faktu, že dieťa je postihnuté,  akceptovanie dieťaťa ako takého,  akceptovanie seba ako rodiča postihnutého dieťaťa, ako aj človeka so všetkými ostatnými životnými rolami, osobnostnými vlastnosťami, skúsenosťami, postojmi, atď.

Funkcie rodiny s postihnutým dieťaťom a problémy s nimi spojené: 1. ekonomická- zvýšená finančná záťaž (liečebný proces, pomôcky do školy...), 2. telesnej starostlivosti- fyzická a psychická záťaž pre rodičov starajúcich sa o dieťa z ŤZP, 3. odpočinková a regeneračná- nedostatok príležitostí na aktívny či pasívny odpočinok rodičov a súrodencov z dôvodu nutnej starostlivosti o ŤZP dieťa, finančná zaťaženosť 4. socializačná- veľmi úzky vzťah k rodičom alebo opačne, 5. sebadefinujúca- utváranie identity výlučne len rodičmi dieťaťa (nenachádzanie vlastnej identity z dôvodu odkázanosti na rodičov, resp. neschopnosti odpútať sa od rodičov), 6. citového zázemia- v rodine chýba zdravá citová rovnováha, 7. poradenská a vodcovská- radcom a vodcom nebýva medzi súrodencami len zdravý súrodenec, postihnuté dieťa môže naučiť súrodencov mnohým užitočným návykom a zručnostiam. Iný rebríček hodnôt............, 8. výchovná a výuková- mnohí zdravotne postihnutí rýchlo dospejú a majú hlbšiu životnú filozofiu, pretože sú často konfrontovaní s problémami. Je to prínosné pre ostatných členov rodiny, ktorí sa môžu od nich veľa naučiť. A tak čerpá veľa v rodine nielen dieťa, ale aj rodina. 9. prípravy na povolanie- rodič sám rozhoduje o voľbe povolania svojho handicapovaného

dieťaťa

(nechce

35

aby

bolo

konfrontované

s realitou

u zamestnávateľov, z dôvodu predchádzajúcej negatívnej skúsenosti, z dôvodu či je vôbec dieťa schopné vybrať si vhodné povolanie).

Spôsoby, akými rodičia reagujú na postihnutie svojho dieťaťa: do piatich kategórii: 1. Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia 2. Odmietavá reakcia- rodič popiera handicap dieťaťa, neakceptuje a neuznáva pre svoje dieťa nijaké obmedzenia. 3. Nadmerné ochrankárstvo- rodičia sú zaujatí pocitmi ľútosti a súcitu, ktorý vyjadrujú v nadmerne starostlivom a ochrankárskom zaobchádzaní s dieťaťom. 4. Skryté zavrhovanie- postihnutie sa pokladá za hanbu. Negatívny postoj a odpor voči dieťaťu sa skrýva za nadmerne starostlivou a úzkostlivou ohľaduplnosťou a preháňaním povinností, úzkostlivou snahou byť dobrou matkou (otcom). 5. Otvorené zavrhovanie- dieťa sa otvorene prijíma s odporom a rodič si je vedomý nepriateľských citov, no utvára si obranu na ich zdôvodnenie. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

RODINA - ODBORNÍK Rozhovor odborníka s rodinou s členom so zdravotným postihnutím Oznámenie

rodičom,

že

ich

dieťa

je

postihnuté,

je

asi

jeden

z najvýznamnejších a najťažších momentov v ich živote. Rozhovor, v ktorom podáva odborník rodičovi informácie o tom, že ich dieťa je postihnuté, by mal obsahovať určité prvky.

Diagnostický rozhovor by mal mať 3 roviny:  vecnú-

sprostredkovanie

vecných

informácii:

rodičia

sú

oboznámení

o obmedzeniach, poruchách a problémoch ich dieťaťa, dostanú prognózu o možnom vývoji ich dieťaťa, ako aj ďalšie odporúčania,

36

 vzťahovú- sprostredkovanie informácii prebieha na vzťahovej rovine, v ktorej sa stretávajú rodičia hľadajúci radu a odborník poskytujúci rady,  osobnú- štýl podávania informácie a spôsob akým reagujú rodičia na podané informácie.

Diagnostický rozhovor si vyžaduje veľkú zodpovednosť zo strany odborníka. Musí sa zaoberať hlavne celkovou situáciou. Mal by si byť vedomí toho, že je postavený pred jednu z jeho najzodpovednejších pracovných úloh, pri ktorej musí sprostredkovať „zlé správy“ rodičom, ktoré v nich vyvolajú následne silné citové reakcie, psychickú zaťaž. Mal by si byť dobre vedomý toho, či je schopný sa vcítiť do situácie rodičov, či im dokáže porozumieť a či ich bude schopný určitý čas na ich „novej“ životnej „ceste“ doprevádzať.

Musí si plne uvedomiť, že rodičia sa

nachádzajú v situácii, kde dochádza k rozporom medzi ich citmi a rozumom.

Pri všetkom, čo odborník rodičom sprostredkuje musí jednať veľmi zodpovedne:  musí podávať jasné a zrozumiteľné informácie,  nesmie nič povedať, čo nevie presne odôvodniť,  nesmie nič zatajiť, čo je pre rodičov dôležité, aby o tom boli informovaní,  nič neodkladať len zo strachu, aby to rodičov nezaťažovalo.

Pri takomto rozhovore sa treba vždy vyvarovať dvom extrémom: 1) bagatelizovanie skutočného stavu dieťaťa alebo dávanie falošných nádejí, môže to viesť k ľahostajnosti rodičov pri výchovnom pôsobení. 2) nešetrné a pesimistické podanie skutočnosti, ktoré môže viesť rodičov k úplnej rezignácii. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

INŠTITUCIONÁLNA STAROSTLIVOSŤ O OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Na

začiatku

spomeniem

prierez

v historickom kontexte: 37

vzniku

zariadení

pre

postihnutých

Z histórie poznáme dvojitý prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím. Rôzne poznamenaní, znetvorení ľudia boli v Egypte uctievaní (mýtus boha Phata), rovnako tak dochádzalo k uctievaniu v ázijskej mytológii. Naproti tomu v gréckej mytológii boli takýto ľudia usmrcovaní hneď po narodení. Nad starostlivosťou o zdravotne postihnutých sa zamýšľali už starovekí myslitelia ako napr. Platón, Sokrates, Konfucius. V stredoveku bolo bežné, že novorodené mentálne choré deti boli kupované od chudobných rodičov a vkladané do tvarovaných nádob, v ktorých žili niekoľko rokov. Majitelia ich potom predávali ďalej, najmä na kráľovské dvory a tam slúžili k pobaveniu panovníka, jeho dvoru a hostí. Ani tým najhumanistickejším

filozofiám a náboženstvám staroveku, ani

novovekému kresťanstvu sa dlho nedarilo prekonať extrémne negatívne stanovisko k postihnutiu ako spoločenskému javu. A preto handicapovaným ľuďom ako jednotlivcom (ktorí práve preto, že sú postihnutí a vyžadujú od iných ľudí a od spoločenských organizácií nie odmietnutie a ignorovanie, ale naopak) bolo treba začať poskytovať špeciálnu starostlivosť. Až kresťanstvo jednoznačne priznávalo právo na dôstojný život aj postihnutým, ale až v 18. stor. Podľa údajov V. Wilkena prvý ústav starostlivosti „o mladých a starých mrzákov“ založil r. 1758 K. Fridrich v nemeckom Badene a prvú nemocničnú školu pre nich v r. 1780 A. Venel vo švajčiarskom Arbi. Na Slovensku sa počiatky starostlivosti o postihnutých datujú o 164 rokov neskôr ako v západnej Európe. V r. 1922 vznikol v Slávici pri Trenčíne Domov slovenských mrzáčikov, v ktorom sa dospelí telesne postihnutí učili rozličným im vyhovujúcim remeslám. Napriek intenzívnym snahám sa druhý ústav s rovnakým zameraním podarilo založiť až v r. 1937, a to zásluhou Zemského spolku pre zmrzačených v Bratislave. Z historického

pohľadu

nie

sú

v literárnych

prameňoch

žiadne

zmienky starostlivosti o postihnutých poskytovanej v domácnosti!!!

Súčasná starostlivosť v inštitúciách: V súčasnosti majú zariadenia sociálnych služieb spravidla nepretržitú prevádzku, delia sa na zariadenia pre deti a mládež a zariadenia pre dospelých.

38

Poskytujú služby pre klientov s ambulantným, týždenným a celoročným pobytom. Medzi poskytované služby patria:

Sociálno-právne služby:  poskytovanie právneho poradenstva pre klientov,  sociálna starostlivosť v rámci sociálno-právneho systému,  individuálna a skupinová práca s klientmi a rodičmi, intervencia v rámci rodín.

Liečebno-rehabilitačné služby:  ambulantná liečebno-preventívna starostlivosť,  kontinuálna zdravotná starostlivosť na liečebných oddeleniach,  komplexné

rehabilitačné

služby

(fyzikálna

terapia,

hydroterapia,

hydrokineziterapia, hippoterapia, ergoterapia),  hygienicko-epidemiologická starostlivosť,  poradensko-konzultačná činnosť pri výbere vhodného povolania, športových aktivít s ohľadom na zdravotný postih.

Liečebno-pedagogické a terapeutické služby:  liečebno-pedagogická diagnostika špeciálnych porúch učenia,  individuálna a skupinová terapia,  muzikoterapia,  poradenská a konzultačná činnosť klientom a rodičom.

Výchovné služby:  záujmová činnosť,  individuálne koordinované programy pre klientov,  terapeutická intervencia individuálnou a skupinovou formou,  spolupráca s dobrovoľnými spolupracovníkmi a študentmi stredných a vysokých škôl,  mimoriadne aktivity v zmysle integrácie zdravotne postihnutých detí a mládeže,  vedecko-výskumná činnosť.

39

Psychologická činnosť: –

psychodiagnostická činnosť,

–

psychoterapeutická činnosť,

–

poradenstvo pre rodičov a klientov,

–

psychologická intervencia individuálnou a skupinovou formou.

Zariadenia sociálnych služieb (domov sociálnych služieb - DSS) sú pre postihnutých v určitom zmysle slova niečím neosobným, keďže zamestnanci v nich vystupujú väčšinou v roli odborník – klient a nie odborník – klient – priateľ. Úlohou odborníka bolo a ešte sčasti aj je (bez priameho pričinenia klienta) zabezpečiť plynulú existenciu klienta počas pobytu v zariadení (nakúpiť mu, navariť, vyprať, ožehliť, atď.), pričom na osvojenie si zručností, kontakty s rodinou, jeho ďalšie uplatnenie v živote sa bralo zreteľ len okrajovo. V súčasnosti je snaha o presadenie druhého ponímania. Prioritnou úlohou okolia (najmä rodiny) by mal byť úzky kontakt s klientmi zariadenia. Pričom úzky kontakt musí byť aj medzi samotnými zamestnancami a to zdravotným personálom (lekár, zdravotná sestra, ošetrovateľ, sanitár, rehabilitačný pracovník) a odborným personálom (sociálny pracovník, psychológ, právnik, logopéd, terapeut, vychovávateľ). Spolu s klientom a rodičom majú tvoriť kontinuitu. Pričom do tohto procesu treba zahrnúť aj pedagogickú zložku (školu).

Pri zariadeniach pre deti bývajú zväčša zriadené aj školy a to materská škola, základná škola, gymnázium, obchodná akadémia. Tento systém zabezpečuje, že dieťa „putuje“ zo škôlky rovno na základnú školu a následne na strednú školu, bez toho aby sa výraznejšie menilo jeho sociálne prostredie, čím je na jednej strane dieťa zbavené psychickej záťaže z niečoho nového (nepoznaného), ale na druhej strane zostáva v neustálom (zabehanom) kolotoči, zatvorený pred okolitým svetom, t. z. nemá až takú možnosť objavovať a spoznávať nové veci. Preto by mala byť snaha aby dieťa vyrastalo v prirodzenom prostredí.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

40

VZDELÁVANIE OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

história -

prvé špeciálne školy pre zdravotne postihnutých na Slovensku boli zriaďované popri zdravotníckych zariadeniach,

-

prvá dvojtriedna škola pre telesne postihnutých r. 1919 pri Šrobárovom Štátnom ústave pre škrofulózne deti v Dolnom Smokovci,

-

prvá osobitná škola v r. 1951 pri ústave v Slávnici. súčasnosť

-

existuje celá sieť špeciálnych školských zariadení pre zdravotne handicapovaných,

-

vyhláška MŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v platnom znení.

Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon): (§ 94 až 102) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením - špeciálne školy, b) v ostatných školách: 1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti/žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia 2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy

Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov** pre: a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím, b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím, c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím, d) deti a žiakov s telesným postihnutím, 41

e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, f) deti a žiakov s autizmom, g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených, h) deti a žiakov hluchoslepých, i) žiakov s vývinovými poruchami učenia, j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím, l) deti a žiakov s poruchami správania.

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách: a) materská škola, b) základná škola, c) stredné školy, d) praktická škola, e) odborné učilište.

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením – výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa vzdelávacích programov**

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením – výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa vzdelávacích programov** (písmena b, c, d, l)

Praktická škola - poskytuje vzdelávanie a prípravu na jednoduché pracovné činnosti žiakom s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným zdravotným postihnutím. Pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

Odborné učilištia – poskytujú odbornú prípravu na výkon v nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

42

Alternatívne vzdelávanie Pod alternatívnym školstvom máme na mysli školstvo, školu, ktorá je alternatívou k tradičnej škole. Kým pod tradičnou školou myslíme školu s autoritatívnym postavením učiteľa, relatívne stálou organizáciou vyučovacích hodín, pevnými osnovami a učebnými plánmi, štruktúrou školského roka a spôsobom riadenia školy, pod alternatívnou školou máme na mysli alternatívny školský systém pracujúci na úrovni systémovej alternatívy, t .j. líši sa vo všetkých základných znakoch od tradičnej školy. Alternatívna škola má zasahovať podstatu, t.j. uskutočniť pokus o novšiu, efektívnejšiu školu s dôrazom na iné ciele než je len vyučovanie a vzdelávanie, resp. aj alternatívu k vzdelávaniu, pokiaľ je postavená na nových odborných princípoch, novej filozofii školy.

Medzi najznámejšie alternatívne školy – školské systémy patria: 

Waldorfská pedagogika – hlavným cieľom pedagogiky waldorfských škôl je celostná výchova dieťaťa, výchova „hlavy, srdca a rúk“. Učebný plán je tvorený v rovnováhe poznávacích predmetov, umeleckých a praktických aktivít a predstavuje základný rámec pre tvorivú prácu učiteľa s triedou.



Pedagogika Márie Montessori,



Rogersovská škola – uplatňuje sa metóda brainstorming (búrka mozgov). Študenti z veľkej časti sami rozhodujú ako prebieha vyučovanie. Vyberú

z množstva

podnetov tie najzaujímavejšie......

Maria Montessori - narodila v r.1870 v Taliansku a zomrela v r. 1953 v Holandsku, -

položila základy pedagogiky pre zdravotne postihnutých,

-

principiálny dôraz kládla na humanizáciu, rešpektovanie osobnosti dieťaťa a jeho všestranný rozvoj,

-

„hlavnou príčinou deviantného rozvoja dieťaťa je neustály „boj“ dospelého s dieťaťom, vnucovanie vôle dospelého dieťaťu“.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

43

ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Viď základné pojmy (občan so zdravotným postihnutím, invalidný), str. 1, 2.

Príprava na pracovné uplatnenie § 55a Vykonáva sa so zreteľom na zdravotnú spôsobilosť na prácu, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude občan so zdravotným postihnutím po skončení prípravy na pracovné uplatnenie vykonávať. Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím trvá najviac šesť mesiacov.

Príprava zahŕňa: -

zaškolenie,

-

prípravu na prácu.

Zaškolenie sa umožňuje tomu občanovi so ZP, ktorý nie je schopný podrobiť sa príprave na povolanie alebo u ktorého tento spôsob prípravy nie je potrebný, získať vedomosti a zručnosti na vykonávanie pracovnej činnosti. Zaškolenie sa spravidla končí skúškou. Príprava na prácu je príprava občana so ZP umožňujúca postupné prispôsobovanie sa na výkon práce.

Zaškolenie a príprava na prácu sa vykonávajú: a) vo vzdelávacom zariadení, b) na pracovisku jeho zamestnávateľa alebo c) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

44

AGENTÚRA PODPOROVANÉHO ZAMESTNÁVANIA

APZ upravuje zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004, § 58

Agentúra podporovaného zamestnávania je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov. 

1. APZ vznikla v BA (1999)

APZ vykonáva najmä tieto činnosti:

a) poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so ZP...., b) zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so ZP a dlhodobo nezamestnaných občanov..., c) vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so ZP a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie, d) poskytovanie

odborného

poradenstva

zamestnávateľovi

pri

získavaní

zamestnancov, ktorí sú občania so ZP alebo dlhodobo nezamestnaní občania a pri riešení problémov počas ich zamestnávania, e) vykonávanie výberu vhodného občana so ZP alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa, f)

poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok....

Klienti agentúr podporovaného zamestnávania

45

Sú občania so zdravotným postihnutím, ktorí sú invalidní a zároveň sú poberateľmi invalidného dôchodku. Zamestnanec agentúry Musí spĺňať určité kvalifikačné a osobnostné predpoklady k tomu, aby túto prácu mohol vykonávať.

-

osobnostné predpoklady:



výnimočná

schopnosť

a ochota

komunikovať

a spolupracovať

s klientmi,

rodinnými príslušníkmi, podnikmi, zariadeniami, úradmi, úradníkmi, kolegami a nadriadenými, 

pripravenosť k plnému nasadeniu, osobná stabilita, sebaisté vystupovanie a schopnosť presadenia sa,



posudzovacia schopnosť, pedagogické umenie a schopnosť pôsobiť motivujúco,



organizačný talent,



ochota k internému a externému vzdelávaniu,



musí byť schopný robiť rozhodnutia a vedieť niesť za ne aj zodpovednosť,



schopnosť stotožnenia sa s myšlienkovými ideami podporovaného zamestnávania.

-

kvalifikačné predpoklady:



štúdium sociálnej práce alebo pedagogické vzdelanie a musí mať

technické,

praktické alebo manažérske zručnosti a schopnosti.

-

vo vzťahu ku klientovi:

 háji vždy záujmy svojho klienta,  pre klienta je vždy rovnocenným partnerom, je preňho oporou a poradcom.  musí si získať klientovu dôveru ak chce s ním spolupracovať,  učí klienta tomu, aby sa naučil postupne zmobilizovať svoje sily a dokázal si neskôr pomôcť aj sám - pomoc k svojpomoci. Musí mať vedomosti o:  nevyhnutných prostriedkoch na zvýšenie mobility,

46



prostriedkoch týkajúcich sa vybavenia pracovného miesta (musí poznať možnosti kompenzácie pre ľudí s postihnutím),



pracovnoprávnych a sociálnych zákonoch týkajúcich sa ľudí s postihnutím,



adekvátnych spoločenských spôsoboch komunikácie s majiteľmi podnikov, firiem, s predstavenstvom úradu práce,



marketingu (vedomosti z oblasti styku so spoločnosťou, verejnopropagačnej práce s médiami),



podnikovej štruktúre a systéme v podnikoch,



možnostiach a spôsoboch vyjednávania.

Musí mať typické schopnosti sociálneho pracovníka, ako je: 

empatia,



sociálne cítenie,



rešpektovanie druhých,



schopnosť reflexie a dávania spätnej väzby.

Ak pracovník agentúry (zamestnanec agentúry) nespĺňa všetky tieto požiadavky, je potrebné zabezpečiť jeho dovzdelávanie formou výcvikov, školení, tréningov, supervíziou,… .

Pracovník agentúry (PA) pomáha aj klientom, ktorí majú prácu, ale: a) ju chcú zmeniť, b) majú momentálne na pracovisku problém a ak tu nezasiahne pracovný asistent, tak hrozí, že klient túto prácu stratí → ide tu o udržanie pracovného miesta. Aby mohol pracovník agentúry poskytnúť osobám s postihnutím účinne odbornú pomoc, musí poznať špecifiká jednotlivých skupín postihnutí. Ľudia s telesným postihnutím PA musí dbať na to, aby boli známe a dostupné všetky kompenzačné pomôcky pre ľudí s telesným postihnutím (vozík, elektrický vozík, barly, držiaky, stojany, automobil, prepravná služba, osobná asistencia).

47

Ľudia so zrakovým postihnutím Treba zabezpečiť, aby títo ľudia boli pred nástupom do zamestnania oboznámený s prostredím, v ktorom sa budú pohybovať. Zabezpečiť im tréningy v oblasti mobility (nacvičiť cestu na pracovisko a späť), vizualizácie, sociálnych zručností.

Ľudia so sluchovým postihnutím Naučiť ich využívať aj iné kanály komunikácie než je posunková reč, ako napr. odzeranie z úst, dorozumievanie sa

pomocou prstovej abecedy. Treba nájsť vhodný

prostriedok dorozumievania sa s nadriadenými a kolegami, aby nevznikali neskôr zbytočné problémy.

Ľudia so psychickými poruchami Primárne problémy nastupujú v sociálnom správaní, na ktoré treba brať ohľad hlavne pri výbere a začleňovaní sa takéhoto človeka na pracovisko.

Ľudia s mentálnym postihnutím Používa sa princíp podporovaného zamestnávania „najprv umiestniť a potom zaškoliť“. Skoro vždy je nevyhnutné zaškolenie a sprevádzanie na pracovisku.

Metódy a postupy práce pracovníka v agentúre podporovaného zamestnávania 1) Prvý kontakt s klientom a informačný rozhovor: Informačným rozhovorom získame základné poznatky o klientovi. Na konci informačného rozhovoru sa rozhodne, či bude nasledovať prevzatie klienta do starostlivosti agentúry podporovaného zamestnávania. 2) Dohoda o spolupráci: Fáza uzavretia dohody o spolupráci, klient tu podpisuje prehlásenie, v ktorom je oboznámený s podmienkami starostlivosti. Starostlivosť, ktorá je poskytovaná klientovi, je založená na sebaurčení zo strany klienta. Zásada sebaurčenia vychádza vždy z potrieb a prianí klienta, a tak konečné rozhodnutie týkajúce sa jeho zamestnania a plánovania života je na ňom samom. 48

V dohode o spolupráci sa kladie dôraz hlavne na dodržiavanie dohodnutých termínov a na ochotu klienta vyrovnať sa so svojou pracovnou integráciou.

3) Hĺbkový rozhovor: V rámci tohto rozhovoru sa vypĺňa dotazník, kde sa zisťujú

informácie

z rôznych oblastí života klienta. Sú v ňom otázky týkajúce sa: 

ukončeného vzdelania,



jeho doterajšej pracovnej kariéry,



jeho predstáv o pracovnom mieste - pracovná orientácia,



jeho rodinného života,



obmedzení, ktoré má v dôsledku postihnutia,



jeho schopností, zručností, záľub,



jeho postihnutia (vrátane informácií o operáciách, liečeniach, medikamentoch),



kompenzačných pomôcok,



bývania,



prepravy.

4) Prípravná fáza na začlenenie, prípadne znovuzačlenenie klienta na trh práce: V tejto fáze nastupuje podpora klienta pracovníkom agentúry, ktorá slúži na jeho pracovnú integráciu. Patrí sem: 

sprevádzanie pri telefonickom naväzovaní kontaktov s firmami,



podpora pri zhromažďovaní podkladov pre uchádzanie sa o prácu,



plánovanie spôsobu uchádzania sa o prácu,



nácvik na pohovor (hranie rolí, telefonovanie, atď.),



pomoc pri vybavovaní úradných dokladov (výpis z registra trestu, …). Popri pomoci klientovi uchádzajúcemu sa o zamestnanie si musí pracovník

agentúry plniť aj iné úlohy: 

nadviazať telefónny kontakt s firmami,



osobné kontaktovanie sa s firmami, za účelom predstavenia činnosti Agentúry podporovaného zamestnávania,



návšteva pracoviska a zistenie podmienok na pracovisku,



kooperácia s úradmi práce, inými zariadeniami. 49

5) Sprevádzanie klienta na pracovisku Sprevádzanie na pracovisku nepochybne súvisí s nástupnou fázou. Nástup do zamestnania sa spravidla spája s veľkou zmenou všeobecných životných zvyklostí (zvyknutie si na nový režim, vyriešenie starostlivosti o dieťa,…). Zamestnanec agentúry podporuje klienta nielen pri prispôsobovaní sa novému pracovnému prostrediu a požiadavkám, ale aj novému dennému životnému rytmu. Následná starostlivosť na pracovnom mieste je ponúkaná klientovi podľa jeho individuálnych potrieb na určitú stanovenú – dohodnutú dobu. Zamestnanec agentúry vykonáva krízovú intervenciu v prípade, ak sa vyskytne problém na pracovisku.

Služby v agentúre podporovaného zamestnávania sú klientom poskytované bezplatne.

CHRÁNENÁ DIELŇA A CHRÁNENÉ PRACOVISKO

Sú pracoviská zriadené PO alebo FO, v ktorých pracuje najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so ZP zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so ZP. Za chránené pracovisko sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta a môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP. - upravuje zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004, § 55

Zamestnávateľ môže požiadať o: Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska (§ 56) Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je: a) v bratislavskom kraji najviac 55 % zo 16-násobku celkovej ceny práce, b) v ostatných krajoch najviac 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce.  Výška príspevku je v závislosti od: o priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, o

právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa. 50

alebo Príspevok

na

podporu

zamestnávania

znevýhodneného

uchádzača

o zamestnanie (§ 50) sa poskytuje, ak zamestnávateľ na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Výška príspevku je: a) v bratislavskom kraji mesačne najviac 20 % z celkovej ceny práce (t. j. je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom) vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, b) v ostatných krajoch mesačne najviac 30 % z celkovej ceny práce.

Môže byť poskytnutý len jeden z týchto dvoch príspevkov!

Úrad poskytuje zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59): Pracovný asistent – je zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi/-com, ktorí sú občanmi so ZP pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času alebo FO ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je ZP. Pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 90 % celkovej ceny práce.

PORADENSKO-INFORMAČNÉ CENTRÁ Sú účelové zariadenia úradov, zamerané na realizáciu odborných poradenských služieb pre občanov so zdravotným postihnutím.

 PIC pre občanov so zdravotným postihnutím bezplatne poskytujú: 51

 sociálno-psychologickú a lekársku podporu,  posudzovanie zostatkového pracovného potenciálu tímom odborníkov,  informácie o možnostiach vhodného pracovného uplatnenia,  ergonomické poradenstvo (zaoberá sa výkonnosťou pracujúceho človeka a prispôsobovaním pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám človeka). Odborné poradenské služby v PIC zabezpečujú a realizujú odborní poradcovia – interní zamestnanci úradu PSVaR alebo odborní poradcovia zabezpečení dodávateľsky. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

SEXUALITA ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Prvými publikáciami v tejto oblasti boli preklady z holandských a amerických odborných prednášok, Nemecko 80. roky. U nás Miriam Tatarová, PhD. (2005) – 1. ucelená štúdia v otázkach sexuality zdravotne postihnutých. V oblasti pedagogiky zdravotne postihnutých dochádza

k prechodu zo

„starostlivosti k asistencii“ a zároveň k akceptácii a podpore samostatného rozhodovania aj v oblasti sexuality. Sexuálna asistencia/ sexuálny doprovod -

Pasívna asistencia

znamená konkrétne predpoklady pre realizáciu vlastnej

sexuality, napr. pomocou sexuálnej pedagogiky, sexuálneho poradenstva, informáciami o metódach, zaobstaraním materiálov a pomôcok, videí a tiež sprostredkovanie kontaktu s prostitútkami. -

Aktívna asistencia myslia sa ňou všetky formy asistencie, do ktorej sú interaktívne zatiahnutí zamestnanci a výpomocné sily.

Sexuálny doprovod znamená vykonávanie aktívnej asistencie, pri ktorej asistent (doprovod) disponujú pedagogickými, alebo ošetrovateľskými kompetenciami, ktoré sú základnými predpokladmi profesionálnej sexuálnej asistencie. V tomto ponímaní môže byť jasne oddelená a odlišne vnímaná, ako je prostitúcia. 52

K tomu, aby mohol byť sexuálny doprovod profesionálne vykonávaný, je nevyhnutné absolvovať školenie, prípadne ďalšie doplnenie vzdelania.

Potrebné sú základné kompetencie: a) reflexia vlastnej sexuality: 

poznanie vlastnej sexuálnej biografie



vlastné želania, poznanie svojich hraníc a ťažkostí, vedieť usmerňovať vlastné

pudy  objasnenie profesionálnej roli b) základné znalosti v oblasti ošetrovateľstva c) základné poznatky z liečebnej a špeciálnej pedagogiky d) základné sexuálno-pedagogické a sexuálno-terapeutické poznatky

Sexuálna asistencia nie je nijaké partnerstvo, vyžaduje si dištanciu poskytovanej služby. Nie uspokojenie vlastných potrieb, ale uspokojenie potrieb klienta, ktorý stojí v centre pozornosti. Sexuálna asistencia a doprovod budú však stále len náhradou za vytúžené partnerstvo a nikdy sa nestanú „všeliekom“ pre uspokojivý sexuálny život. V konečnom dôsledku si prajú všetci ľudia uspokojivý emocionálny vzťah. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

ÚLOHA A VÝZNAM SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA PRI PRÁCI S OBČANMI SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie – pomoc k svojpomoci. Tieto formulácie len potvrdzujú účasť sociálneho pracovník na aktivitách, ktoré veľmi úzko súvisia s činnosťami v oblasti sociálnej prevencie. Opodstatnenosť tohto tvrdenia môžeme nájsť aj v nasledujúcom výpočte činností sociálnych pracovníkov, ktoré pôsobia v oblasti sociálnej sféry. Ich činnosť v rodinách so zdravotne postihnutým členom sa zameriava predovšetkým na: –

prácu s osobami s telesným postihnutím,

–

prácu s osobami s mentálnym postihnutím a osobami s psychickými poruchami.

53

Avšak definovanie úloh sociálneho pracovníka prispieva k lepšej orientácii v budúcej profesii a k snahe mobilizovať svoj potenciál v niektorej z konkrétnych činností, napríklad aj v oblasti prevencie. Za najdôležitejšie úlohy považujeme najmä: –

predchádzať vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí,

–

zisťovať príčiny sociálnych problémov,

–

zlepšovať vzťahy v interakcii sociálneho prostredia a klienta,

–

byť nápomocný pri riešení sociálnych porúch,

–

venovať pozornosť tým, ktorí sa nemôžu zapojiť do normálneho chodu spoločnosti,

–

podporovať tvorbu sociálneho spolunažívania,

–

povzbudzovať sociálneho klienta k správnym postojom,

–

pomáhať prekonávať spoločenské ťažkosti,

–

pomáhať klientovi orientovať sa v systéme toku nových informácií,

–

vyzdvihovať a poukazovať na rozdiely medzi subjektívnou sociálnou realitou a objektívnou reálnou skutočnosťou,

–

odstraňovať negatívne indikátory v spoločnosti, ktoré zabraňujú sociálnemu vývinu občana,

–

vytvárať možnosti podieľania sa na vzdelávacom, kultúrnom a spoločenskom živote,

–

spolupodieľať sa na rozvíjaní a zlepšovaní schopností klienta riešiť vlastnú situáciu,

–

sprístupňovať poskytovanie osobnej pomoci tak, aby nepoškodil klienta,

–

spolupracovať s inými odborníkmi za účelom poskytnutia komplexnej ochrany,

–

zhromažďovať informácie o konkrétnych sociálnych udalostiach,

–

uplatňovať legislatívne opatrenia a normy za účelom zlepšenia výkonu sociálnej práce,

–

dodržiavať práva občanov.

Úlohou sociálneho pracovník je aj pochopiť každého klienta, zaujímať sa o neho, vcítiť sa do neho, zistiť aký je, držať mu palce – proste mať ho rád, vidieť v ňom i dobré stránky, ktoré ostatným unikajú. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: 54

–

poctivosť,

–

spravodlivosť,

–

pravdovravnosť,

–

pracovitosť,

–

čestnosť,

–

dôvernosť,

–

slušnosť,

–

zodpovednosť,

–

trpezlivosť,

–

obetavosť.

Predpokladom dobrej komunikácie zo strany sociálneho pracovníka je: –

primerané duševné naladenia a dostatok času,

–

zabezpečenie vhodného prostredia bez rušivých momentov,

–

poznať komunikačné schopnosti.

Cieľom práce sociálneho pracovníka pri práci s ľuďmi so zdravotným postihnutím je do maximálnej možnej miery zabezpečiť kvalitné životné podmienky pre klienta, viesť klienta tak, aby bol schopný plniť svoje úlohy samostatne a prekonávať sociálne prekážky, ktoré mu vplyvom zdravotného postihnutia vznikli. K najčastejším metódam práce sociálneho pracovníka s ľuďmi so ZP patrí: –

rozhovor,

–

poskytovanie informácií,

–

sociálne poradenstvo.

Medzi pracovné činnosti sociálneho pracovníka v rodinách so ZP členom patrí:  zisťovanie celkovej sociálnej situácie u osôb, ktorí z dôvodu vysokého veku, choroby alebo iného postihnutia nie sú schopní postarať sa o seba,  hľadanie riešenia situácie spolu s postihnutými osobami,  poskytovanie potrebného sociálno-právneho a sociálno-zdravotného poradenstva vrátane poskytnutia pomoci pri podávaní rôznych žiadostí a formulárov,  koordinovanie a zabezpečovanie opatrovateľskej služby v príslušnom územnom celku po stránke odbornej. 55

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

INTEGRÁCIA ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM DO SPOLOČNOSTI integrácia – socializácia, začlenenie do spoločnosti, reintegrácia – opätovné začlenenie, rehabilitácia – spôsobilosť, schopnosť, návrat do pôvodného stavu, sociálna inklúzia – sociálne začlenenie, sociálna exklúzia – je proces, ktorého prostredníctvom sú určití jednotlivci (aj ľudia so zdravotným postihnutím) vytláčaní na okraj spoločnosti a je im zabránené plne na nej participovať. Medzinárodné dokumenty v oblasti integrácie osôb so zdravotným postihnutím: Všeobecná deklarácia ľudských práv (OSN, 1948) Deklarácia práv dieťaťa Dohovor o právach dieťaťa Deklarácia práv zdravotne postihnutých osôb Európska sociálna charta Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 2007)

Na Slovensku Ústava Slovenskej republiky Predpokladom budovania

integrácie

postihnutých

je

najmä

zvyšovať

uvedomenie u majoritnej populácie. Je potrebné poznať ich špecifiká, ktoré pramenia z handicapu, bariéry, ktorými sú obklopení, legislatívu (právne predpisy). Potrebné je snažiť sa vedieť handicapovaných ľudí načúvať, snažiť sa im porozumieť, aby sme im vedeli poskytnúť adekvátnu a účinnú formu pomoci. Vedieť im poskytnúť sociálnu sieť. Rehabilitácia je základným prostriedkom integrácie osôb so zdravotným postihnutím. Rehabilitáciu nemožno uskutočniť bez koordinovaného pôsobenia odborníkov z oblasti zdravotnej, sociálnej a pracovnej rehabilitácie. 56

Komplexnú rehabilitačnú starostlivosť tvorí päť základných zložiek: -

liečebná rehabilitácia,

-

výchovná rehabilitácia,

-

pracovná rehabilitácia,

-

sociálna rehabilitácia,

-

komunitna rehabilitácia.

Liečebná rehabilitácia – v širšom slova zmysle pod ňou rozumieme celú zdravotnícku

starostlivosť

o zdravotne

postihnutých

a oslabených.

Smeruje

k vyliečeniu choroby alebo k úprave zdravotného stavu. V užšom zmysle zahŕňa v sebe komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie. Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí - fyzioterapia (využívajú sa prírodné zdroje – elektrina /elektroterapia/, voda /hydroterapia/, vzduch /klimatoterapia/, teplo /termoterapia/, žiarenie /fytoterapia/ a iné. ); - kinezioterapia (liečba pohybom napr. na koni /hipoterapia/); - ergoterapia (liečba prácou na osvojenie manuálnych zručností).

Výchovná rehabilitácia – zahŕňa v sebe oblasť výchovy a vzdelávania detí so zdravotným postihnutím, ktoré patrí do špeciálnej vednej disciplíny nazývanej somatopédia. Tá sa tiež označuje ako pedagogika zdravotne postihnutých, ktorá skúma v širšom zmysle otázky výchovy detí a mládeže všetkých vekových kategórií, ako aj dospelých.

Pracovná rehabilitácia – jej úlohou je osobám so zdravotným postihnutím umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.

Sociálna rehabilitácia – ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.

Komunitna rehabilitácia – zaoberá tým, že učí ľudí s postihnutiami nové zručnosti a ako majú maximalizovať svoje súčasné zručnosti a schopnosti rozvíjať. Pomáha aj 57

komunite pochopiť, že ľudia s postihnutím môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi komunity.

Oblasti integrácie: -

rodičovská

-

školská

-

pracovná

-

spoločenská

Sociálna (rodičovská) integrácia Patrí k málo rozvinutým oblastiam integrácie v rámci sociálnych vzťahov. V súvislosti so sociálnou integráciou je veľmi dôležitá integrácia v rámci rodiny. Je však potrebné, aby mala rodina vytvorené také podmienky, aby bola schopná sa postarať o svojho člena so zdravotným postihnutím bez toho, aby bola preťažená v dôsledku tejto starostlivosti. V praxi to znamená mať prístup ku kompenzačným pomôckam, bezbariérovému bývaniu s dostatočným vybavením sociálnych služieb. Predovšetkým opatrovateľskú službu, prepravnú službu, službu osobnej asistencie, denné stacionáre, rehabilitačné centrá, pomoc psychológa, pedagóga, sociálneho pracovníka a ďalších odborníkov. Títo odborníci môžu poskytnúť podporu a pomoc rodine pri zvládaní starostlivosti o člena so zdravotným postihnutím. Nedoriešeným problémom je, že starostlivosti o rodinu a postihnutého člena sa venuje zvýšená pozornosť hlavne v deckom veku. Ak je postihnutý člen dospelý, rodina pociťuje minimálnu pomoc odborníkov v oblasti ďalšej starostlivosti o tohto člena. Súčasťou sociálnej integrácie je i oblasť spoločenskej integrácie (zoznamovanie sa). K rodinnej integrácii patrí: založenie rodiny, výchova potomkov, uspokojenie sexuálnych potrieb. Zaujímavosťou je, že pri hľadaní životného partnera, si handicapovaný častejšie hľadá tiež handicapovaného partnera, najmä z dôvodu lepšieho zvládania problémových situácii (t. z. osoba s podobným osudom zväčša skôr porozumie, akceptuje....).

58

Školská integrácia V školstve rozumieme pod integráciou „spoločenskú výchovu a vzdelávanie zdravotne postihnutých so zdravými s cieľom umožniť žiakom s postihnutím, ktorí sú schopní vzdelávať sa v školách bežného typu, aby mohli tieto školy navštevovať, stretávať sa so zdravou populáciou svojich vrstovníkov, navzájom sa poznávať, zvykať si na seba, učiť sa spolu a pre seba navzájom žiť. Nepostihnutým poskytnúť spolužitím s handicapovanými pravdivé a hlboké poznanie vlastností ich osobnosti, pomocou ktorého sa vytvára ich pozitívny vzťah k nim a schopnosť nie len žiť spolu, ale aj jeden pre druhého. S integráciou treba začať už v deckom veku, pretože len vtedy môžeme pocítiť jej pozitívny účinok pre postihnutých. V neskoršom veku, ak by sme handicapovaných

vytrhli

zo

zabehnutých

stereotypov

(o.

i.

aj z komunity

handicapovaných), oveľa ťažšie by sa prispôsobovali požiadavkám majoritnej spoločnosti (viď problematiku prechodu zo špeciálnej školy do školy bežného typu). V procese školskej integrácie musíme brať na vedomie, že nestačí odbúrať technické a architektonické bariéry, čo z hľadiska financií je síce nákladné, ale ak by tie boli, tak pomerne rýchlo zrealizovateľné. Veľmi dôležitým činiteľom je rovnako odstraňovanie psychických bariér. Podobne ako pedagógovia a zamestnanci školy, aj študenti musia vytvárať priaznivú atmosféru pre svojich študentov so zdravotným postihnutím, pretože len vtedy bude môcť byť integrácia zmysluplná a prospešná. Priaznivým trendom je, že školská integrácia sa začala uplatňovať aj do najvyššieho stupňa poskytovaného vzdelávania, t.j. vysokoškolské štúdium. Vec dospela až do takého štádia, že na jednotlivých fakultách vysokých škôl sú zriaďované špeciálne oddelenia, ktoré slúžia výlučne len tejto zdravotne postihnutej časti vysokoškolských študentov. Možno si to ani zdravá časť populácie neuvedomuje, ale jedná sa až o revolučnú vec v oblasti poskytovania vysokoškolského vzdelania pre zdravotne postihnutých. A to je nepochybne veľmi priaznivý trend.

Problematika prechodu zo špeciálnej školy do školy bežného typu:  problémy s adaptáciou (ochrankársky štýl výchovy),  príliš rýchle učebné tempo,  nedostatočne osvojené komunikačné zručnosti,  nerozvinuté sociálne zručnosti, 59

 nepozornosť,  lenivosť,  „ulievanie“ sa zo školy - problém ja markantnejší u mládeži bývajúcej na internáte (DSS), keďže rodičia nemajú priamy vplyv na jeho dochádzku do školy,  časté simulovanie – namýšľanie zhoršenia zdravotného stavu,  neposlušnosť- zneužívanie svojho handicapu,  neochota zo strany spolužiakov,  fyzické bariéry. Pracovná integrácia Súčasným trendom v sociálnej oblasti na Slovensku je odklon od princípu subsidiarity. Je to veľká zmena oproti obdobiu s pred novembra ´89. V dobe nie tak minulej sa totiž zastával názor, že štát má povinnosť o svojich občanov sa postarať. Táto povinnosť vyplývala zo straníckej ideológie, ktorá bola charakteristická pre tzv. socialistické republiky. Avšak po páde komunizmu nastali postupné zmeny. V období tesne po nežnej revolúcii, kedy dochádzalo k celospoločenským pohybom nastalo priaznivé obdobie aj v integrácii zdravotne znevýhodnených občanov. Budovali sa tzv. chránene dielne, či výrobné družstva zdravotne handicapovaných občanov. Ale nové spoločenské pomery prinášajúce do našich životov rok, po roku stále tvrdšie zásahy trhovej ekonomiky a z časti aj neschopnosť niektorých ľudí na kompetentných miestach túto eufóriu zničili. Výrobné družstva, ktoré zamestnávali nie zanedbateľný počet jednak zrakovo, ako aj telesne „postihnutých“ ľudí sa však na Slovenskom pracovnom trhu neudržali a tak títo jedinci zvýšili už nie zanedbateľné číslo nezamestnaných. Žijeme dobu, kedy humánnosť a solidarita je už takmer prežitkom. Je to trend potrebný, ak sa chce firma udržať v tesnom závese z konkurenciou, no aj v tomto pragmatickom prístupe existuje riešenie. Hoci sa štátna politika v sociálnej oblasti čoraz viac dištancuje od princípu subsidiarity, poskytuje stále ešte možnosť riešiť síce vo veľmi úzkej miere, ale predsa aj pracovnú integráciu zdravotne postihnutých. Existuje viacero legislatívnych „pák“, ktoré dávajú povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť zákonom stanovený počet zdravotne handicapovaných pracovníkov. Je to 60

ošetrené zákonným postihom vo forme peňažnej pokuty. No podnikateľské subjekty, ktoré sú odkázané čoraz viac lepšie ovládať najmä právnu oblasť než zásady platiace v ekonomike tieto nariadenia vedia častokrát obísť a nájdu sa aj takí, ktorí sú ochotní pokutu radšej uhradiť, pretože o takýchto pracovníkov nemajú záujem. Ale štát nie len postihuje, ale zároveň aj zvýhodňuje podnikateľov, ktorý si takéto „bremeno“, niekedy z vypočítavosti, inokedy z uvedomelosti zoberú na plecia. Je im poskytovaná, či už jednorázová, alebo opakovaná finančná podpora.

Legislatíva: Súčasný podporný systém starostlivosti o občanov so ZP v oblasti zamestnanosti je založený na sústave právnych noriem, ktoré sa týkajú:  oblasti ochrany zamestnávania občanov so ZP,  oblasti prípravy na pracovné uplatnenie a vytváranie podmienok pre výkon práce občanov so ZP,  stimulácie podpory a ich zamestnávania.

Ústava SR č. 460/1992 Zb.: 

Čl. 35 hovorí, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.



Čl. 38 hovorí, že mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

Zákonník práce: (Zákon č. 311/2001 Z. z. – úplné znenie): 

Čl. 8 základných zásad ustanovuje, že zamestnancom so ZP zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.



Podľa § 158 je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so ZP na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej je zamestnávateľ povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Pre zamestnanca so ZP, ktorého nemožno zamestnať za 61

obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Ďalej sa tu spomína, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi so ZP teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov – Zákon č. 5/2004 Z. z. – úplné znenie: 

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. h) znevýhodnený uchádzač o zamestnanie je občan so ZP



§ 14 ods. 2 hovorí, že: „Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu zdravotného postihnutia“.

Povinnosti zamestnávateľa: 

Podľa § 63 ods. 1 je zamestnávateľ povinný: a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím; ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3, 2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.



§ 64 ods. 1 - Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

62



§ 64a ods. 1 - Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj odoberaním výrobkov alebo služieb od: a) chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, b) občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, c) zamestnávateľa, ktorého zamestnanci, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa podieľali na výrobe odobratých výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb.



V § 65 ods. 1 sa hovorí: Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0, 9-násobku celkovej ceny práce.

Štát podporuje zamestnávanie občanov so ZP formou motivujúcich finančných príspevkov pre (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) : -

zamestnávateľov, ktorí chcú zamestnať občanov so ZP,

-

občanov so ZP, ktorí sa chcú zamestnať. (pozn. vedieť)

 Finančné príspevky pre zamestnávateľov: Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50) Zamestnávateľovi sa poskytuje peňažný príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Výška príspevku je a) v bratislavskom kraji mesačne najviac 20 % z celkovej ceny práce, b) v ostatných krajoch mesačne najviac 30 % z celkovej ceny práce.

63

Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto najmenej počas 24 kalendárnych mesiacov. Príspevok sa neposkytuje ak bol poskytnutý na to isté obdobie: príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami; príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku; príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce; príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska; príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Podpora zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku (§ 50b) Sociálny podnik na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá: a) zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov, b) poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce, c) najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok, d) je zapísaná v registri sociálnych podnikov.

Príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku (ďalej len "príspevok")

(§ 50c) Pre zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, poskytuje sociálnemu podniku úrad, v ktorého územnom obvode sociálny podnik vykonáva predmet svojej činnosti. Podmienkou poskytnutia príspevku je uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú 64

v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56) Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska poskytuje úrad zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku

prijme

občana

so

zdravotným

postihnutím.

Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je: a) v bratislavskom kraji najviac 55 % zo 16-násobku celkovej ceny práce, b) v ostatných krajoch najviac 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom zamestnávateľ zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa. Dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej dva (v malých a stredných podnikoch) resp. tri roky (v ostatných podnikoch). Príspevok sa neposkytuje ak bol poskytnutý na to isté obdobie: príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie; príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami; príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku; príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce; príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a) Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov sa poskytuje príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.

Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 57a) 65

Zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže úrad na základe písomnej žiadosti poskytnúť príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Obnovou hmotného majetku sa rozumie zakúpenie nového hmotného majetku.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59) Úrad poskytuje zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím príspevok na činnosť pracovného asistenta

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60) Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov sa poskytuje PO alebo FO, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Prevádzkové náklady sú náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Náklady na dopravu zamestnancov sú zasa náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov. ÚPSVR poskytuje príspevok vo výške najviac 5-násobku celkovej ceny práce.

Pozri tiež: Podpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce (§ 53c) Príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta (§ 53d)

66

 Finančné príspevky pre občanov so ZP Príspevok občanovi so ZP na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (§ 57) Občanovi so ZP, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, sa poskytne príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Príspevok sa poskytuje občanovi so ZP, ktorý bude samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa poskytuje vo výške ako pri príspevku v § 56. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom občan so zdravotným postihnutím zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 57a)

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59)

- platenie poistného: odvody Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec -

nemocenské poistenie 1,4%

-

starobné poistenie 4%  dôchodkové

-

invalidné poistenie 3%  dôchodkové

-

poistenie v nezamestnanosti 1% - nevzťahuje sa na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. z. invalidná osoba neplatí poistenie v nezamestnanosti)

67

Zamestnávateľ -

nemocenské poistenie 1,4%

-

starobné poistenie 14%

-

invalidné poistenie 3%

-

poistenie v nezamestnanosti 1% - nevzťahuje sa na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. z. zamestnávateľ neplatí za invalidného občana poistenie v nezamestnanosti)

-

garančné poistenie 0,25%

-

úrazové poistenie 0,8%

-

rezervný fond 4,75%

http://www.socpoist.sk/tabulka-platenia-poistneho-od-1-januara-2012/924s

Pri platení poistného sa vychádza: -

z minimálneho vymeriavacieho základu*:

(minimálna mzda) = 327,20 € – pre všetky 4 základné typy poistenia /zamestnanec a zamestnávateľ/, * Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. januára 2010 na účely sociálneho poistenia nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde. -

z maximálneho vymeriavacieho základu:

1 153,50 € nemocenské poistenie /zamestnanec a zamestnávateľ/, garančné poistenie /zamestnávateľ/,

3 076,00 € dôchodkové poistenie (t. j. starobné a invalidné), poistenie v nezamestnanosti /zamestnanec a zamestnávateľ/, rezervný fond solidarity /zamestnávateľ/, 68

neobmedzený výber platenia úrazové poistenie /zamestnávateľ/.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Zamestnanec -

zdravotné poistenie najviac 2% z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy u zamestnanca so ZP, t.j. 46,14 € (4% ak sa jedná o občana bez ZP, t.j. 92,28 €).

Zamestnávateľ -

zdravotné poistenie najviac 5% z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy ak zamestnáva zamestnanca so ZP, t.j. 115,35 € (10% ak zamestnáva občana bez ZP, t.j. 230,70 €).

Link: http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=168

Pri platení preddavkov na poistné sa vychádza: -

z maximálneho vymeriavacieho základu

(trojnásobok priemernej mesačnej mzdy z roku 2010 = 3 x 769,00 €) = 2 307,00 € -

minimálny preddavok nie je určený

Vedieť výšku odvodov pri občanoch so zdravotným postihnutím!

Spoločenská integrácia Táto oblasť integrácie sa javí ako najkomplikovanejšia (neupravujú ju žiadne zákony, predpisy). Nie je sa ani čomu čudovať. Veď títo jedinci častokrát žijú v čiastočne, v tých horších prípadoch takmer v úplnej izolácií (jedná sa najmä o duševne chorých). Sú ukrývaní pred svetom, sú zatrpknutí, zakomplexovaní. Samozrejme neplatí to pre všetkých veď aj v tejto komunite sú rozdielni ľudia. Jedny sa zo svojim životným údelom vysporiadavajú lepšie, iní ho prežívajú pesimistickejšie. V tejto oblasti je potrebné aby takýto jedinci vystúpili zo svojho “začarovaného“ kruhu, v ktorom doteraz žili a razantne dali o sebe vedieť, že sú tu a majú aj oni záujem žiť ako 69

zdravá populácia. Každý začiatok je ťažký, no aj tu sa našlo pár nadšencov a tzv. mučeníkov pre dobrú vec, ktorí sa snažia členov svojej komunity (či sú to vozíčkari, nevidomý, nepočujúci, ...) do spoločnosti začleniť. A na nás, zdravých ľuďoch je, aby sme im v tejto integrácii medzi nás pomohli. K spoločenskej integrácii patrí oblasť kultúry (kino, divadlo, múzeum, koncerty, atď.); oblasť športu (profesionálne športovanie – účasť na vrcholných podujatiach, napr. paralympiáda /možnosť spoznávať krajiny, ľudí/); oblasť voľnočasových aktivít (záujmové krúžky, rekreácie, rekreačné športovanie). Pozitíva integrácie: - pedagogického, psychologického, zdravotného, právneho i ekonomického.

a)

z pedagogického hľadiska je ťažisko integrácie v rešpektovaní

základných

ľudských práv každého dieťaťa žiť a vzdelávať sa v prirodzených podmienkach a vzťahoch a v rešpektovaní individuality každého jednotlivého dieťaťa.

b) z psychologického hľadiska je dokázané, že postihnuté deti robia v integrovanom prostredí väčšie pokroky v sociálnych zručnostiach, akademických znalostiach, než v segregovanom prostredí. Nepostihnutí žiaci získavajú viac pozitívnych skúseností.

c)

zdravotné hľadisko zdravotná diagnostika a liečba ochorení detí od narodenia počnúc až do dospelosti patrí v našom zdravotníctve k bežnej praxi.

d) právne hľadisko je taktiež súhlasne naklonené integrácii zdravotne postihnutých detí. Deklarácia práv dieťaťa vydaná OSN v roku 1959 vyjadruje už niekoľko desaťročí potrebu integrácie.

e)

ekonomické hľadisko podiel práce na vytváraní spoločenských hodnôt zdravotne postihnutými ľuďmi umožňuje riešiť otázku ich postavenia v spoločnosti. OSN na zvýšenie štandardu života, plnej zamestnanosti a zlepšenie podmienok

na ekonomický a sociálny pokrok a rozvoj prijala Valným zhromaždením OSN v decembri 1993 Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so

zdravotným postihnutí. Účelom Pravidiel bolo zabezpečiť, aby sa na osoby so

70

zdravotným postihnutím ako riadnych členov spoločnosti vzťahovali rovnaké práva a povinnosti ako na ostatných. Najnovším medzinárodným dokumentom je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím - bol schválený Organizáciou spojených národov v roku 2007. Národná rada SR 9. marca 2010 schválila návrh vlády SR na ratifikáciu tohto Dohovoru a Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Obidva dokumenty nadobudli pre Slovenskú republiku takto platnosť dňa 25. júna 2010. Účelom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať ich úctu k prirodzenej dôstojnosti. Dohovor sa zakladá na týchto zásadách: a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby, a samostatnosti osôb, b) nediskriminácia, c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti, d) rešpektovanie odlišnosti a prijímania osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti, e) rovnosť príležitostí, f) prístupnosť, g) rovnosť medzi mužmi a ženami, h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity. Celé znenie Dohovoru a Opčného protokolu je v prílohe. ------------------------------------------------------------------------------------------------------

MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Mimovládne organizácie (MO) podporujúce integráciu ľudí so zdravotným postihnutím majú svoje nezastupiteľné miesto. Mnohé z nich vznikli najmä preto, aby pomohli svojim členom začleniť sa do každodenného života. V dôsledku ich činnosti 71

sa podarilo presadiť mnohé legislatívne zmeny v zákonoch a zmeniť celkový pohľad spoločnosti na občanov so zdravotným postihnutím. K MO podporujúcim integráciu občanov so ZP patria: Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) – má celoslovenskú pôsobnosť, so sídlom v Bratislave. Jeho cieľom je: -

pomáhať osobám s telesným postihnutým (TP) pri riešení ich sociálnych, ekonomických, psychických, spoločenských záujmov a potrieb na princípoch humanizmu a demokracie,

-

snaží sa vytvárať a realizovať celonárodné programy prevencie pre občanov s TP a ich rodiny,

-

oboznamuje verejnosť s problematikou občanov s TP a možnosťami jej riešenia,

-

poskytuje sociálne služby v zmysle platných predpisov,

-

spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy,

-

vypracováva projekty možných riešení problémov občanov s TP,

-

predkladá a pripomienkuje návrhy legislatívnych opatrení,

-

presadzuje a podporuje rozvoj integrovaného,

hromadného

i samostatného

zamestnávania občanov s TP, -

presadzuje a podporuje integrované vzdelávanie detí a mládeže s TP,

-

poskytuje sociálne poradenstvo a sociálne služby, sociálnu starostlivosť, sociálnu prevenciu a i.,

-

realizuje kultúrno-spoločenské aktivity, rekreácie a športové podujatia, atď.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov – členovi zväzu úspešne reprezentujú Slovensko na medzinárodných podujatiach, o i. aj na paralympiáde.

K občianskym združeniam (OZ) s podobným zameraním patria: -

OZ - Barlička v Prešove – zameriava sa na deti a mládež s TP,

-

Klub Sclerosis multiplex v Nitre,

-

OZ - Koliesko v Liptovskom Mikuláši,

-

OZ - Margarétka v Banskej Bystrici – pomáha TP a ich rodinám,

-

Mobilis v Košiciach – organizácia vozičkárov,

-

OZ - Aktívny vozík v Žiline, 72

-

OZ - Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Martine,

-

OZ - Koniec dobrý všetko dobré v Bratislave – je založené s úmyslom pomáhať chorým a ZP deťom. Nezastupiteľné miesto v oblasti integrácie má aj Slovenská humanitná rada.

Je

spoločenstvom

mimovládnych

a neziskových

organizácií

humanitného

a charitatívneho charakteru. Jej cieľom je chrániť práva, presadzovať záujmy a pomáhať uspokojovať potreby ľudí so ZP a sociálne znevýhodnených. Presadzuje zrovnoprávnenie ľudí so ZP a podporuje ich integráciu do rodinného, pracovného a spoločenského života.

LEGISLATÍVU POSTAČUJE VEDIEŤ Z MATERIÁLOV, KTORÉ SOM DAL K DISPOZÍCIÍ. NEVYŽADUJEM VEDIEŤ).

73

(ČÍSLA PARAGRAFOV