SLOVENSKÝ RAJ N AT U R A 2 0 0 0
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie európskeho prírodného bohatstva – najvzácnejších a najohrozenejších biotopov1 a druhov na území štátov EÚ. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. O zaradení územia do sústavy NATURA 2000 rozhoduje Európska komisia, ktorá územia vyberá z predložených návrhov jednotlivých členských krajín.
ÚZEMIE EURÓPSKEHO VÝZNAMU
SLOVENSKÝ RAJ
Bezasáhová zóna A v NPR Sokol
PRÍRODNÉ POMERY
Bralá na Holom kameni – Časť zóny A (NPR Holý kameň)
Identifikačný kód: SKUEV 0112 Rozloha: 15 696,07 ha Nadmorská výška: 498 – 1545 m n. m. Kraj: Košický, Prešovský, Banskobystrický Okres: Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad, Brezno
1
2
Ka t a s t rá l n e ú ze m i e : B et l a n ovc e , Dobšiná, Hrabušice, Mlynky, Smižany, Spišské Tomášovce, Dedinky, Hranovnica, Letanovce, Stratená, Telgárt, Vernár
Slovenský raj patrí do oblasti Slovenského rudohoria. Nachádza sa južne od Vysokých Tatier a predstavuje svojrázne krasové územie s významnými geomorfologickými fenoménmi. Typické sú krasové planiny s bohatými podzemnými krasovými javmi (jaskyne, priepasti), medzi ktoré sa vkliňujú úzke tiesňavy a rokliny s množstvom vodopádov. Táto kombinácia dodáva územiu vysokú atraktívnosť pre cestovný ruch.
Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)
Charakteristický vápencový reliéf a dané prírodné podmienky majú vplyv na pestrosť a bohatstvo fauny a flóry.
prírodný životný priestor charakterizovaný určitými vonkajšími podmienkami a súborom v ňom žijúcich organizmov (rastlín a živočíchov)
3
Časť Stratenského kaňonu
Biely potok – pravostranný prítok Hornádu
Róthova roklina v NPR Sokol
Prevažnú časť územia pokrývajú lesy. Vďaka neprístupnosti terénu sa tu zachovali rozsiahle komplexy prirodzených lesov, ktoré reprezentujú prevažne vápnomilné bučiny. V nich je častým druhom črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Výnimočné postavenie a vysokú vedeckú hodnotu majú borovicové a smrekovcové riedkolesy, ktoré osídľujú najextrémnejšie bralá a skalné hrebene. Sú svedkami vývoja vegetácie po dobe ľadovej, preto ich nazývame reliktné boriny. Nachádzajú sa v nich mnohé karpatské endemity. Z rastlín je typickým druhom poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Nelesné biotopy tvoria najmä lúky a pasienky, slatiny a rašeliniská a spoločenstvá skál. Vysokú biodiverzitu majú najmä lúky a pasienky. Lúky na Kopanci v juhozápadnej časti územia patria k najbohatším v Európe, na 1 m˛ tu rastie až 74 druhov vyšších rastlín. Z hľadiska ochrany prírody sú veľmi hodnotné aj spoločenstvá slatín a mokradí, kde sa hojne vyskytuje európsky významný druh, vzácny jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). Pre rokliny Slovenského raja je typická klimatická inverzia. Tá zapríčiňuje, že v dolných častiach je chladnejšie a rastú tu horské druhy ako prvosienka holá karpatská (Primula auricula subsp. hungarica) a kortúza Matthiolova (Corthusa matthioli). Naopak, na vyššie položené, južne exponované skalné steny a trávnaté stráne sa viažu teplomilné druhy ako kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica) a ľan žltý (Linum flavum). Slovenský raj je územie s typickou faunou Západných Karpát. Vyskytuje sa veľké množstvo bezstavovcov, najmä motýľov. Napriek relatívne malej rozlohe územia sa tu
Horec jarný (Gentiana verna)
4
Vstavač vojenský (Orchis militaris)
Kortúza Matthiolova (Corthusa matthioli)
Soldanelka uhorská väčšia (Soldanella hungarica subsp.major)
NPR Sokol
Vápencové bučiny sú najčastejším Rúbanisko po vetrovej kalamite - smrekové lesným biotopom v SKUEV-e monokultúry sú menej odolné voči vetru aj Slovenský raj hmyzím škodcom
vyskytujú veľké šelmy – medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx) a taktiež vzácne dravé vtáky – orol skalný (Aquila chrysaetos), či sokol sťahovavý (Falco peregrinnus).
NEGATÍVNE VPLYVY Slovenský raj je pre návštevníkov jedným z najatraktívnejších území na Slovensku. Vysoká návštevnosť spôsobuje nadmernú zaťaženosť turistických chodníkov. Najmä v roklinách a kaňonoch dochádza k narúšaniu pôdneho krytu a poškodzovaniu vzácnych pobrežných, skalných a lesných biotopov. Preto je potrebné najviac exponované miesta zabezpečovať technickými pomôckami (rebríky, stúpačky). Negatívny vplyv na biotopy má aj ťažba dreva v citlivých oblastiach, obzvlášť vo zvyškoch prírodných lesoch doteraz človekom len minimálne ovplyvnených. Špecifickým problémom Slovenského raja je nelegálna ťažba dreva, najmä v lesných porastoch, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rómskych osád. Zánik tradičného hospodárenia (kosenia a pastva hospodárskych zvierat) na lúkach a pasienkoch spôsobuje zmenu v zložení travinných biotopov. Druhovo bohaté a pestrofarebné lúky zarastajú náletovými drevinami alebo sa menia na monokultúry tráv. Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica)
Vydra riečna (Lutra lutra)
Jašterica obyčajná (Lacerta ???)
5
LEGENDA:
SKUEV0112 Slovenský raj SVM50 © Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2000, č.040/010205-AG. Tematický obsah © Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, 2007
Hlavným nástrojom na zabezpečenie optimálneho využívania územia v budúcnosti má byť zonácia územia na štyri zóny.
Atraktívny kaňon, ktorý vytvorila rieka Hornád
Fragmenty sutinového lesa, v ktorom je častý javor horský, sa často nachádzajú až na dne roklín
Tomášovský výhľad
OCHRANA ÚZEMIA Územie Slovenského raja je legislatívne chránené od r. 1964, kedy bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. V r. 1988 došlo k prekategorizovaniu chránenej krajinnej oblasti na národný park. Výmera národného parku je 19 763 ha a jeho ochranného pásma 13 011 ha. Na území parku sa nachádza 18 národných a prírodných rezervácii a 5 národných a prírodných pamiatok. Najcennejšia časť z hľadiska ochrany prírody bola zahrnutá do územia európskeho významu. Potreba ochrany druhov a biotopov európskeho významu a zachovania ich priaznivého stavu si vyžaduje diferencovaný prístup. Stratégiou ochrany sú preto rôzne spôsoby využívania územia, ktorých princípy sú zakotvené v programe starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť taký režim a intenzitu využívania každého pozemku a usmernenie iných aktivít človeka, aby sa zachoval dostatočný počet lokalít s významnými druhmi a biotopmi, pre ochranu ktorých bolo chránené územie zriadené. Každé územie európskeho významu sa po schválení Národného zoznamu navrhovaných ÚEV vládou SR (17.3.2004) považuje za chránené územie. Je to štádium tzv. predbežnej ochrany, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa stav európsky významných druhov a biotopov v území nezhoršoval. Toto obdobie môže trvať až 9 rokov, pričom počas prvých 3 rokov je národný zoznam posudzovaný v Európskej komisii a dochádza k definitívnemu výberu územia do sústavy NATURA 2000 a do maximálne ďalších 6 rokov dôjde k vyhláseniu územia. Predbežná ochrana je realizovaná prostredníctvom stupňov ochrany uvedených v národnom zozname. Podrobný zoznam parciel so zaradením k príslušnému stupňu ochrany pre ÚEV Slovenský raj, ako aj všetky ďalšie informácie o sústave NATURA 2000 na Slovensku nájdete na www.sopsr.sk/natura. Pri starej skobe – Barbolica
8
Kláštorná jaskyňa
Zóna A – 5. stupeň ochrany P re n a p l n e n i e p o s l a n i a Vidlochvost feniklový Zvonček karpatský národného parku je nevyhnutne (Papilio machaon) (Campanula carpatica) potrebné vymedziť zónu A. Tá bude ponechaná na prirodzený vývoj, teda je to územie bez zásahov človeka. Do zóny A sú zaradené územia s pôvodnými ekosystémami. Tvorí akúsi „chrbtovú kosť“ – základ pre ochranu celej prírody Slovenského raja. Cieľ – ponechanie ekosystémov na samovoľný vývoj, vylúčenie všetkých ľudských zásahov a aktivít. Zóna B – 4. stupeň ochrany Do tejto zóny sa navrhuje prevažná časť územia európskeho významu. Patria sem veľmi hodnotné biotopy pasienkov, lúk a mokradí, ktorých existenciu zabezpečuje intervencia človeka, ako aj pozmenené lesné porasty, v ktorých sa hospodári. Biotopy charakterizuje výskyt vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Cieľ – zachovanie druhovej pestrosti biotopov a ich obnova, udržanie a rozšírenie stanovíšť vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Zóna C – 3. stupeň ochrany Zahŕňa časti územia s intenzívnym využívaním na lesnom a poľnohospodárskom pôdnom fonde alebo sústredenými zariadeniami cestovného ruchu. Navrhujú sa tu plochy mimo územia európskeho významu, v okrajových častiach národného parku. Zóna D – 2. stupeň ochrany Lokality zastavaných území obcí, mimo záujmov ochrany prírody. Stupne ochrany. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je územná ochrana na Slovensku diferencovaná podľa stupňov ochrany. Najmenšie obmedzenia v prospech ochrany prírody predstavuje 1. stupeň (platí na celom území SR), najprísnejší je 5. stupeň (o. i. zahŕňa zákaz pohybu mimo vyznačených turistických chodníkov, zberu plodov a rušenia pokoja v záujme prítomných živočíchov a samozrejme vylučuje hospodársku činnosť). Medvedia jaskyňa
Stratenská jaskyňa
9
Pastva koni je tradičný spôsob hospodárenia na lúkach Časť Glackej planiny – Malá Poľana
STAROSTLIVOSŤ O ÚZEMIE Poľnohospodárske pozemky – Z hľadiska ochrany prírody je preferovaný tradičný spôsob obhospodarovania pozemkov – kosenie a následné prepásanie v jesenných mesiacoch. – Travinné porasty v centrálnej časti parku sú pasené hospodárskymi zvieratami (ovce – Vernár, mladý hovädzí dobytok – Vernárske lúky, kone – centrálne planiny). – Na lokalitách je potrebné priebežne odstraňovať náletové dreviny. Lesné pozemky Prírodné lesy – najzachovalejšie porasty s pôvodným drevinovým zložením a nepatrne narušenou štruktúrou sú navrhované do zóny A. Kunka žltobruchá (Bombina variegata)
10
Prilbovka červená (Cephalanthera rubra)
Kruštík močiarny (Epipactis palustris)
Extrémne vápencové bralá pokrývajú v Slovenskom raji reliktné boriny, kde v podraste borovíc rastie množstvo karpatských endemitov, medzi nimi aj poniklec slovenský
Prirodzené lesy – preferuje sa účelový alebo výberkový hospodársky spôsob smerujúci k úprave drevinového zloženia a porastovej štruktúry lesa za účelom udržania alebo dosiahnutia priaznivého stavu biotopov európskeho významu. Umelé lesné porasty – obnova pôvodných lesných biotopov zásahmi upravujúcimi druhové zloženie. Zonácii územia a uplatneniu navrhovaných opatrení v programe starostlivosti bude predchádzať ich prerokovanie s vlastníkmi, užívateľmi územia a ďalšími zainteresovanými. Nezávisle na tomto procese s otázkami a návrhmi môžete už teraz kontaktovať pracovníkov ŠOP SR Správy Národného parku Slovenský raj. Prvosienka pomúčená (Primula farinosa) jeden z druhov biotopu slatín
Prvosienka holá karpatská (Primula auricula subsp. hungarica)
Populácia šafrana spišského (Crocus discolor) na lúkach na Voniarkach
11
ZOZNAM BIOTOPOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU V ÚZEMÍ
ZOZNAM BIOTOPOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU V ÚZEMÍ
Typ biotopu
Typ biotopu
Kód NATURA 2000 (* prioritné biotopy)
Pobrežné a vnútrozemské pieskové biotopy Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi Sladkovodné biotopy Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition Prirodzené a poloprirodzené travinno-bylinné biotopy Dealpínske travinnobylinné porasty Horské kosné lúky Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte Nížinné a podhorské kosné lúky Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa
Vzácny biotop penovcového prameniska
12
Mokraďný biotop so žltohlavom najvyšším (Trollius altissimus)
6110*
3260 3130 3140 3150 6190 6520 6230* 6510 6210*
Kód NATURA 2000 (* prioritné biotopy)
Rašeliniská Prechodné rašeliniská a trasoviská Slatiny s vysokým obsahom báz Penovcové prameniská
7140 7230 7220*
Skalné biotopy a jaskyne Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210 Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa 8160* Nesprístupnené jaskynné útvary 8310 Lesné biotopy Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách Bukové a jedľové kvetnaté lesy Horské smrekové lesy Javorovo-bukové horské lesy Kyslomilné bukové lesy Lipovo-javorové sutinové lesy Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy Vápnomilné bukové lesy
91D0* 9130 9410 9140 9110 9180* 91E0* 91Q0 9150
6430
Horské smrečiny v časti Prednej hole v 1500 m n. m
Roklina Veľkého Sokola – územie zaradené do zóny A
13
ZOZNAM DRUHOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU V ÚZEMÍ
Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica)
Skupina Slovenský názov
Vedecký názov (* prioritné druhy)
Machy kyjanôčka zelená
Buxbaumia viridis
Vyššie rastliny črievičník papučkový jazyčník sibírsky kosatec bezlistý uhorský poniklec prostredný poniklec slovenský zvonovec ľaliolistý
Cypripedium calceolus Ligularia sibirica Iris aphylla ssp. Hungarica *Pulsatilla subslavica *Pulsatilla slavica Adenophora lilifolia
Mäkkýše korýtko riečne pimprlík močiarny pimprlík mokraďný
Unio crassus Vertigo geyeri Vertigo angustior
Chrobáky fuzáč veľký Ryby hlaváč bieloplutvý mihuľa mrena stredomorská
Cerambyx cerdo Cottus gobio Eudontomyzon spp. Barbus meridionalis
ZOZNAM DRUHOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU V ÚZEMÍ Skupina Slovenský názov
Vedecký názov (* prioritné druhy)
Obojživelníky kunka žltobruchá mlok hrebenatý mlok karpatský
Bombina variegata Triturus cristatus Triturus montandoni
Cicavce – netopiere netopier brvitý netopier čierny/ uchaňa čierna netopier obyčajný netopier pobrežný netopier veľkouchý netopier východný/n. ostrouchý podkovár krpatý/ p.malý podkovár štíhlokrídlý/ p.veľký
Myotis emarginatus Barbastella barbastellus Myotis myotis Myotis dasycneme Myotis bechsteini Myotis blythii Rhinolophus hipposideros Rhinolophusferrumequinum
Cicavce – šelmy medveď hnedý rys ostrovid vlk dravý vydra riečna
*Ursus arctos Lynx lynx *Canis lupus Lutra lutra
Cicavce – hlodavce syseľ pasienkový
Spermophilus citellus
Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)
Mlok hrebenatý (Triturus cristatus)
Kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla ssp. Hungarica)
Mlok karpatský (Triturus montandoni)
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
14
Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus)
Netopier brvitý (Myotis emarginatus)
Netopier veľkouchý (Myotis bechsteini)
15
KONTAKTNÉ ADRESY
ISBN 978-80-89035-86-1
Štátna ochrana prírody SR Správa Národného parku Slovenský raj Štefánikovo námestie 9 052 01 Spišská Nová Ves tel.: 053/442 20 10 fax: 053/442 20 26 e-mail:
[email protected] www.sopsr.sk/natura Autori fotografií: © P. Argaláš, © J. Kormančík, © F. Miháľ, © P. Polák, © P. Olekšák Odborný text: Správa NP Slovenský raj Tento informačný materiál vydala ŠOP SR v rámci projektu Optimalizácia komunikácie a informovania o chránených územiach zaradených do sústavy Natura 2000, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou. Foto na obálke: predná strana –Malý vodopád vo Veľkom Sokole, Sokolica pri Stratenej, stkráska Micheliho (Bellidiastrum michelii), vlk dravý (Canis lupus) zadná strana – vápencové bralá v NPR Sokol
