Skúsenosti s realizáciou štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

PaedDr. Peter Majer

Skúsenosti s realizáciou štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Banská Bystrica 2014

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

PaedDr. Peter Majer

Kontakt na autora:

Obchodná akadémia, Veľká okružná 32, 011 57 Žilina, [email protected]

Názov OPS/OSO: Skúsenosti s realizáciou štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky Rok vytvorenia OPS/OSO:

2014 XI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

PaedDr. Daša Sitková, PhD.

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Zážitkové učenie, aktivizujúce vyučovacie metódy, štruktúrované psychologické hry, občianska náuka, humanizácia výchovy a vzdelávania, interakčné hry na rozvoj sociálnej komunikácie, interakčné hry na rozvoj tvorivosti, interakčné hry na rozvoj pohlavnej identity

Anotácia Vyučovanie psychologických disciplín v stredných školách má nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti mladých ľudí a v príprave žiakov na vysokoškolské štúdium, alebo na výkon budúceho povolania. Poznatky zo psychológie sú rozptýlené do učebných osnov vyučovacieho predmetu občianska náuka. Vyučovanie psychológie, resp. vybraných kapitol zo psychologických disciplín je efektívne s uplatnením zážitkového učenia a štruktúrovaných (interakčných) psychologických hier. Osvedčená pedagogická skúsenosť prezentuje interakčné hry, ktoré som overil počas výkonu pedagogickej praxe v 2. ročníku štúdia na Obchodnej akadémii v Žiline za posledné štyri školské roky – interakčné hry na rozvoj sociálnej komunikácie, interakčné hry na rozvoj tvorivosti a interakčné hry na rozvoj pohlavnej identity. Prvá časť osvedčenej pedagogickej skúsenosti prezentuje problematiku aktivizujúcich vyučovacích metód a zaradenie štruktúrovaných psychologických hier do vyučovacieho procesu občianskej náuky. Druhá časť osvedčenej pedagogickej skúsenosti je tematicky zameraná na prezentáciu štruktúrovaných psychologických hier, ktoré sú autorské, resp. modifikované a prispôsobené obsahu vzdelávania občianskej náuky v 2. ročníku štúdia v študijnom odbore 6317 M obchodná akadémia. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe je určená pedagogickým zamestnancom základných a stredných škôl a odborným zamestnancom školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie.

Akreditované programy kontinuálneho vzdelávania Občianska náuka v školskom vzdelávacom programe – ISCED 3A

170/2010-KV

OBSAH

ÚVOD .............................................................................................................................................................

5

1 AKTIVIZUJÚCE VYUČOVACIE METÓDY VO VYUČOVANÍ OBČIANSKEJ NÁUKY .......

7

1.1 Zážitkové učenie vo vyučovaní občianskej náuky .............................................................

8

1.2 Štruktúrovaná psychologická hra ako metóda zážitkového učenia ..........................

10

1.3 Prednosti a úskalia štruktúrovaných psychologických hier .........................................

14

2 APLIKÁCIA ŠTRUKTÚROVANÝCH PSYCHOLOGICKÝCH HIER V PRAXI ......................

16

2.1 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj sociálnej komunikácie ........................

17

2.2 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj tvorivosti ...................................................

23

2.3 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj pohlavnej identity .................................

29

ZÁVER ...........................................................................................................................................................

36

Zoznam bibliografických zdrojov .....................................................................................................

37

ÚVOD Pedagogická prax potvrdzuje, že žiaci stredných škôl majú záujem o štúdium občianskej náuky, resp. psychologických disciplín, pretože vo svojom živote riešia rôzne zložité situácie. Štúdium občianskej náuky im pomôže prekonávať tieto problémy. Žiaci si zároveň osvojujú zručnosti, ktoré môžu uplatniť aj v iných vyučovacích predmetoch a v osobnom živote. Štruktúrované psychologické hry vo vyučovacom procese občianskej náuky sú dôležitým didaktickým aspektom pri výchove a vzdelávaní detí a mládeže. Pri hrách sa žiaci osobnostne rozvíjajú, formujú medziľudské vzťahy a prezentujú svoje názory, stanoviská, predstavy a životné hodnoty. Mám skúsenosť, že didakticky vhodne zvolené štruktúrované psychologické hry rozvíjajú motiváciu žiakov, poskytujú im možnosť aktívnej samostatnej i skupinovej práce, pôsobia na emocionálnu a psychickú sféru osobnosti žiakov, dokážu ovplyvniť postoje a pocity účastníkov hry, pomáhajú zvyšovať sebadôveru a sebahodnotenie, prinášajú nové pohľady na vlastnú existenciu žiakov, rozvíjajú sociálne vzťahy v skupine, formujú dôveru k ostatným ľuďom, učia ohľaduplnosti a zodpovednosti, podporujú komunikáciu a spoluprácu a rozvíjajú psychomotoriku a telesné schopnosti. Príprava vyučovacieho procesu, v ktorom sa uplatňujú štruktúrované psychologické hry, je pre pedagogického zamestnanca náročná a vyžaduje analýzu obsahovej a organizačnej náplne vyučovacej hodiny, materiálne zabezpečenie, výber skupín a prípravu žiakov. Učiteľ môže využiť štruktúrované psychologické hry v každej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky. Štruktúrované hry v motivačnej fáze vyučovacej hodiny dokážu vzbudiť záujem žiakov o samostatné vzdelávanie, pôsobia na motivačnú a emocionálnu stránku. Interakčné hry v expozičnej fáze umožnia žiakom pochopiť podstatu sprostredkovaných pojmov, udalostí, javov a procesov. Vo fixačnej fáze sa vyžaduje využitie štruktúrovaných psychologických hier, ktoré umožnia žiakom opakovanie a precvičovanie vedomostí získaných v expozičnej fáze. Štruktúrované hry vytvárajú podmienky pre schopnosť žiakov aplikovať nadobudnuté poznatky v problémových úlohách. Využitie štruktúrovaných psychologických hier vo fixačnej fáze dokáže žiakov aktivizovať. V diagnostickej fáze sa od štruktúrovaných psychologických hier vyžaduje, aby prostredníctvom ich aplikácie do vyučovacieho procesu učiteľ preveril úroveň dosiahnutých vedomostí. Uplatnenie štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovacom procese občianskej náuky predstavuje praktické využitie prvkov zážitkového učenia v pedagogickej praxi (učenie sa priamo v akcii, vlastným prežívaním a vlastnou skúsenosťou). Štruktúrovaná psychologická hra vychádza z príťažlivého námetu, ponúka žiakom primerane náročnú individuálnu alebo skupinovú prácu, problém k riešeniu alebo osobnú výzvu, je postavená na pravidlách a uvedená motiváciou. Vyučovací predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, s

5

činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života. Občianska náuka oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie, politológie, práva, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, ku pochopeniu personálnych, interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcami a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov. Oblasť „psychologického vzdelávania“ v stredných školách vymedzujú dva tematické celky „Človek ako jedinec“ a „Človek a spoločnosť“.

6

1 AKTIVIZUJÚCE VYUČOVACIE METÓDY VO VYUČOVANÍ OBČIANSKEJ NÁUKY Aktívne učenie označuje činnosti, pri ktorých sa žiakovi poskytuje značná miera samostatnosti a slobody pri rozhodovaní o organizácii a zameraní týchto činností. Aktívne učenie pozitívne pôsobí na rozvoj osobnosti žiakov – efektívnejšie vyvoláva motiváciu a záujem o učenie, rozvíja dôležité učebné kompetencie a umožňuje žiakom lepšie porozumieť činnosti „učiť sa učiť“. (Sokolová, 2010, s. 71 – s. 72). V súčasnej pedagogickej literatúre sa stretávame s rozdelením didaktických metód na tzv. tradičné metódy a aktivizujúce metódy. V uplatnení tradičných vyučovacích metód je žiak pasívnym prijímateľom poznatkov. Aktivizujúce vyučovacie metódy kladú dôraz na žiaka ako aktívneho činiteľa výchovno-vzdelávacieho procesu. Vyučovacie metódy, ktoré podporujú aktívne učenie sa považujú za najefektívnejšie. (Sokolová, 2010, s. 71 – s. 72). Podstatou uplatnenia aktivizujúcich vyučovacích metód vo vyučovaní občianskej náuky a psychologických disciplín v stredných školách je snaha, aby k plneniu vzdelávacích cieľov dochádzalo samostatnou poznávacou činnosťou žiakov, ktorá je svojou formou produktívna a spojená s tvorivým riešením problémov. Aktivizujúce vyučovacie metódy sa v našom školstve uplatňujú od 70-tych rokov 20. storočia. Sú to vyučovacie metódy, ktoré vedú ku samostatnej činnosti, rozvíjaniu myslenia a rozvoju osobnosti žiakov. Aktivizujúce vyučovacie metódy majú špecifické miesto medzi ostatnými vyučovacími metódami. Nemôžu nahradiť metódy priameho sprostredkovania učiva, ktoré svojimi výsledkami vytvára sústavu základných vedomostí žiakov, t.j. faktov, pojmov, vzorcov, poučiek, definícií a podstatných vzťahov. Ak majú žiaci aktívne získavať nové poznatky, vedieť ich aplikovať, pracovať samostatne a byť tvoriví, je potrebné sústrediť pozornosť na učivo odrážajúce súčasný život a zaoberať sa javmi, ktoré majú blízky vzťah ku žiakom. Pri aktivizácii žiakov je nevyhnutné rešpektovať podmienky a okolnosti, od ktorých aktivita závisí, t.j. individuálne predpoklady, motivácia, prostredie a pod. Aktivizácia žiakov učiteľom vytvára dôležitý predpoklad pre žiacku samostatnú prácu a pre jeho tvorivú činnosť. Podstatou aktivizujúcich vyučovacích metód je plánovať, organizovať a riadiť vyučovací proces tak, aby k plneniu výchovno-vzdelávacích cieľov dochádzalo prostredníctvom vlastnej poznávacej činnosti žiakov. Aktivizujúce vyučovacie metódy zvyšujú účinnosť vyučovania občianskej náuky, resp. psychologických disciplín tým, že menia postoj žiaka k učivu a prispievajú k prekonávaniu stereotypov vo vzdelávaní. Aktivizujúce vyučovacie metódy umožňujú, aby si žiaci pri vyučovaní efektívne osvojili vedomosti, zručnosti, návyky a skúsenosti a rozvíjali poznávacie schopnosti. Zároveň ovplyvňujú žiakovu osobnosť ako je jeho aktivita, samostatnosť a tvorivosť, rozvíjajú učebné schopnosti a zručnosti žiakov a ich pozitívny vzťah k učeniu a štýlu učenia sa. Aktivizujúce vyučovacie metódy vo zvýšenej miere poskytujú žiakom niečo viac ako odborné informácie, počítajú so záujmom žiakov pri rešpektovaní úrovne ich kognitívneho rozvoja, poskytujú žiakom príležitosť ovplyvňovať konkrétne ciele vyučovania, využívať možnosť individuálneho učenia, zapájať sa do kooperatívneho

7

učenia a spolupráce. Veľmi dôležitý je vplyv aktivizujúcich vyučovacích metód na vytváranie priaznivej školskej klímy. (Maňák, 2003, s. 106). Ak sú aktivizujúce vyučovacie metódy správne didakticky použité, môžu podnecovať pozitívne rysy štýlov učenia žiakov, motivovať ku objavovaniu a experimentovaniu, orientovať sa na obsah úloh a problémov a rozvíjať učebné návyky žiakov. Efektívnosť uplatňovania aktivizujúcich vyučovacích metód vo výchovno-vzdelávacom procese závisí predovšetkým od osobnosti učiteľa, na jeho motivácii a záujmu uvedené postupy overovať v praxi. Aktivizujúce vyučovacie metódy majú vo vyučovaní občianskej náuky a psychologických disciplín svoj význam, ale nemôžu z vyučovacieho procesu úplne vytlačiť tradičné vyučovacie metódy. Tvorivé myslenie nemôže fungovať bez osvojených poznatkov, ktoré žiaci väčšinou získavajú tradičnými vyučovacími metódami. K aktivizujúcim vyučovacím metódam vo vyučovaní občianskej náuky patria diskusné, heuristické, situačné, inscenačné, problémové metódy a didaktické hry. Každá vyučovacia metóda môže byť aktivizujúca, ak ju učiteľ dokáže použiť aktivizujúcim spôsobom. Aktivizujúce vyučovacie metódy umožňujú, aby si žiaci počas vyučovania efektívne osvojili vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Zároveň ovplyvňujú aktivitu, samostatnosť a tvorivosť žiakov. Pri uplatnení aktivizujúcich vyučovacích metód vo vyučovaní psychologických disciplín sú dôležití žiaci, pretože riešia problémy a aplikujú získané vedomosti do praxe. Aktívne vyučovanie má spád, je zábavné, ponúka príležitosť pre poskytovanie individuálnej podpory každému žiakovi a vedie ich ku osobnému zapojeniu do štúdia. (Miškolciová, 2003, s. 32). 1.1 Zážitkové učenie vo vyučovaní občianskej náuky Osobnosť každého človeka sa ustavične mení a vyvíja. Tieto zmeny sú spôsobené mnohými faktormi, medzi ktorými zohráva dôležitú úlohu učenie. Ľudia si na základe životných skúseností osvojujú nové zručnosti, poznatky a postoje. Životné skúsenosti ovplyvňujú citové prežívanie a podieľajú sa na formovaní osobnosti. Učenie možno definovať ako všetky behaviorálne a mentálne zmeny, ktoré sú dôsledkom životnej skúsenosti. (Plháková, 2003, s. 159). Vyučovanie občianskej náuky a psychologických disciplín v stredných školách, zamerané na sebapoznávanie žiakov, má v období dospievania osobitný význam. K sebapoznaniu prispieva zážitkové učenie – štruktúrované psychologické hry, aktivizujúce vyučovacie metódy a prvky sociálno-psychologického výcviku. Zážitkové učenie predstavuje nový trend vo vzdelávaní žiakov základných a stredných škôl. Toto učenie má základ v hrových formách prezentovania poznatkov zo strany vyučujúcich, ako aj v osvojovaní si nových poznatkov u žiakov prostredníctvom štruktúrovaných hier. (Kariková, 2007, s. 89 – s. 90).

8

O zážitkovom učení hovoríme vtedy, ak priama interakcia s vecami, prírodou a s inými ľuďmi prináša zmeny v správaní jedinca a v interpretácii prežitého zážitku. Charakteristiky zážitkového učenia podľa S. Karikovej (2007, s. 94 – s. 96): a) participatívnosť – žiaci prijímajú informácie iniciatívne a tvorivo sa zúčastňujú procesu zážitkového učenia; prijaté informácie používajú ako podnet na stimuláciu vlastných procesov myslenia a vytvárania nových nápadov a perspektív, b) kooperatívnosť a interaktivita – zážitkové učenie podnecuje efektívnu komunikáciu, podporuje pozitívne medziľudské vzťahy a znižuje apatiu a stavy úzkosti, c) zmena postojov a správania – zážitkové učenie smeruje ku uvedomeniu si vlastných hodnôt, postojov a citov, ktoré sa rozvíjajú v priebehu štruktúrovanej hry alebo v následnej hodnotovej reflexii, d) kreativita – zážitkové učenie rozvíja vyššie kognitívne schopnosti, rozvíja divergentné myslenie, tvorivé riešenie problémov, zdravé sebavedomie a aktivitu, e) pozitívne hodnotenie – zážitkové učenie podporuje pozitívne hodnotenie seba aj druhých, vytvára pozitívnu atmosféru a atmosféru lásky a bezpečia, f) aktivita – zážitkové učenie rozvíja aktivitu žiakov, ktorí sa zapájajú do činností vyžadujúce vlastné uvažovanie, g) zážitok a skúsenosť – zážitkové učenie prináša zmenu v správaní a v interpretácii prežitého zážitku, h) požiadavky na učiteľa – charakter zážitkového učenia vyžaduje od učiteľa sociálno-psychologické zručnosti; odborná pripravenosť učiteľov sa realizuje prostredníctvom vlastnej skúsenosti formou sociálno-psychologických výcvikov. Zážitkové učenie predstavuje alternatívu ku tradičným výchovným a vzdelávacím postupom. Zážitkové učenie vychádza zo skúsenosti, že čo človek prežije na vlastnej koži, to si najviac zapamätá, to ho najviac ovplyvní a obohatí. V momentoch prežívania chápe hodnotu prežívaného stavu. (Motyčka et al., 2002, s. 84). Zážitkové učenie je pre žiakov prirodzeným, nenásilným spôsobom nadobúdania vedomostí a zručností, rozvíja produktívne, tvorivé myslenie žiaka, schopnosť samostatného úsudku a motiváciu, rozvíja sociálne aspekty osobnosti, vytvára priestor pre rozvoj individuality žiaka a jeho špecifických schopností. (Oravcová, 2005, s. 95). S. Kariková vyčleňuje uvedené druhy zážitkového učenia (Miškolciová, 2003, s. 70): a) dialóg a skupinové diskusné metódy – využívajú diskusiu, žiaci sa učia vyslovovať svoje názory, rešpektovať názor druhého a vzájomne sa počúvať, b) pohybové aktivity – využívajú pohybové hry, simulačné hry a prvky zo psychogymnastiky, žiaci sa aktivizujú do výchovno-vzdelávacej činnosti, c) výtvarné aktivity – využívajú kreslenie, modelovanie, tvorbu koláže, plagátov a výtvarných prác, žiaci rozvíjajú neverbálnu komunikáciu, spoluprácu, tvorivosť, empatiu a naučia sa vyjadriť svoje city netradičným spôsobom, d) hudobné aktivity – využívajú tanec, spev, počúvanie hudby, hru na hudobné nástroje, žiaci sa motivujú do výchovno-vzdelávacej činnosti prostredníctvom navodenia príjemnej atmosféry, e) písomné aktivity – využívajú písanie esejí, úvah, rozborov poviedok a iných umeleckých diel,

9

f)

viacrozmerné aktivity – využívajú hranie rolí, modelovanie situácií, dramatizáciu, hranie scénok, simulačné hry a pod., žiaci sa učia rozvíjať komunikačné zručnosti a tvorivosť, g) bádateľské (objavovacie) aktivity – využívajú sa heuristiky, žiaci sa učia rozvíjať spoluprácu, empatiu a tvorivosť. V tvorivo-humanistickom modeli výchovy a vzdelávania sa zdôrazňuje rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií. Medzi nonkognitívne funkcie patria podľa L. Miškolciovej (2003, s. 114 – s. 115): a) kognitivizácia – cieľom je naučiť žiaka poznávať, myslieť a samostatne riešiť problémy každodenného života, b) emocionalizácia – cieľom je naučiť žiaka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre prežívanie, c) motivácia – cieľom je rozvíjať záujmy, potreby a túžby žiaka, motivovať ho k sebarozvoju a učeniu, d) socializácia – cieľom je naučiť žiaka vytvárať pozitívne medziľudské vzťahy, naučiť ho princípom efektívnej komunikácie, asertivity a empatie, e) axiologizácia – cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu žiaka a naučiť ho prispôsobiť sa rýchlo meniacim podmienkam, f) kreativizácia – cieľom je rozvíjať tvorivosť a permanentnú sebareguláciu osobnosti žiaka progresívnym smerom. Počas vyučovania občianskej náuky, resp. psychologických disciplín v stredných školách by mal žiak získať šancu k sebarozvoju v spomenutom zmysle. Zážitky samy o sebe nie sú pedagogicky ovplyvniteľné, buď sa utvárajú alebo sa neutvárajú. Vhodný výber aktivizujúcich vyučovacích metód a štruktúrovaných psychologických hier môže vytvoriť podmienky pre vznik zážitkov a ich výchovné pôsobenie. 1.2 Štruktúrovaná psychologická hra ako metóda zážitkového učenia Hra je súčasťou ľudskej kultúry a sprevádza človeka od narodenia po celý život. Štruktúrované hry vo vyučovacom procese psychológie sú dôležitým didaktickým aspektom pri výchove a vzdelávaní detí a mládeže. Pri hrách sa žiaci osobnostne rozvíjajú, formujú medziľudské vzťahy a prezentujú svoje názory, stanoviská, predstavy a životné hodnoty. Hra je činnosť, ktorá prináša uspokojenie, zmenu a zábavu. Počas hry dochádza k uvoľneniu, uľahčeniu prejavov názorov a emócií, čo je dôležitá podmienka pre sociálne učenie a poznávanie seba a druhých účastníkov hry. Hra plní dôležité funkcie v oblasti rozvoja osobnosti žiaka, predovšetkým v motivačnej, komunikačnej, emočnej, socializačnej, kreatívnej a kognitívnej rovine. Príprava výučby, v ktorej sa uplatňujú interakčné hry, je pre učiteľa náročná a vyžaduje premyslenie obsahovej a organizačnej náplne, materiálne zabezpečenie, výber skupín a prípravu žiakov. Z. Kalhous a O. Obst (2002, s. 324) uvádzajú, že hra má svoje miesto vo všetkých vyučovacích predmetoch.

10

Uplatnenie štruktúrovaných psychologických hier v školskom prostredí predstavuje využitie prvkov zážitkového učenia (učenie sa priamo v akcii, vlastným prežívaním a vlastnou skúsenosťou). J. Neuman vidí zmysel hry v uvedených oblastiach (Motyčka et al., 2002, s. 85): a) pôsobí na emocionálnu a psychickú sféru osobnosti človeka, b) dokáže ovplyvniť postoje a pocity účastníkov hry, c) pomáha zvyšovať sebadôveru a sebahodnotenie, d) prináša nové pohľady na vlastnú existenciu, e) rozvíja sociálne vzťahy v skupine, f) formuje dôveru k ostatným ľuďom, učí ohľaduplnosti a zodpovednosti, g) podporuje komunikáciu a spoluprácu, h) rozvíja psychomotoriku a telesné schopnosti. J. Oravcová (2005, s. 96) rozoznáva uvedené druhy hier: a) manipulačné hry – majú charakter jednoduchých činností významných pre motorický a kognitívny vývin jedinca, b) pohybové hry – spájajú experimentálny aspekt a sociálny aspekt pohybovej aktivity, c) tematické hry – vyznačujú sa tematickým zameraním (napr. inscenačná hra, rolová hra, dramatická hra a pod.), d) konštruktívne hry – vedú k vytvoreniu nového produktu z príslušného materiálu podľa predlohy alebo fantázie, e) didaktické hry – vytvárajú učitelia a vychovávatelia, sledujú určité výchovné a vzdelávacie ciele, f) sociálne hry – vyznačujú sa prítomnosťou a spoluprácou iných ľudí (napr. športové hry, spoločenské hry a pod.). L. Sokolová (2010, s. 90 – s. 91) rozdeľuje hry zážitkových kurzov do uvedených skupín: a) inscenačné a rolové hry – vychádzajú zo sociálnych interakcií, účastníci prijímajú úlohy, ktoré im umožnia „stať sa niekým iným“, b) skupinové (tímové) hry – zamerané na spoluprácu v skupine, plánovanie a skupinové rozhodovanie, c) iniciatívne hry – majú zadefinovanú úlohu pre jednotlivca alebo tím, slúžia aj na zoznamovanie a motiváciu účastníkov, d) simulačné hry – odohrávajú sa v umelo vytvorených situáciách, kde účastníci prijímajú úlohy a podľa rámcových scenárov a pravidiel riešia zadané úlohy, e) psychologické hry – vyžadujú od účastníkov vyššie emočné nároky, ich súčasťou je intenzívne vyjadrovanie emócií, objavovanie hlbších aspektov vlastnej identity a zrkadlenie vlastného správania, f) komplexné hry – kombinujú prvky viacerých hrových techník, používajú sa najmä v zážitkových kurzoch. Pod pojmom psychologické hry rozumieme didaktické hry, pri ktorých účastníci lepšie poznajú seba a ostatných účastníkov, prípadne sa pri nich učia rozhodovať spoločensky žiaducim spôsobom. L. Sokolová (2010, s. 89 – s. 90) vymedzila znaky, ktoré odlišujú štruktúrovanú psychologickú hru od ostatných didaktických metód a od spontánnej hrovej činnosti: a) hra ako symbol – v štruktúrovanej hre vzniká symbolický model sociálneho sveta, v ktorom si žiaci môžu vyskúšať fungovanie reálneho sveta,

11

b) emočná zaangažovanosť – počas štruktúrovanej hry prebiehajú intenzívnejšie sociálne interakcie; proces zmien je rýchlejší ako v reálnom živote, emočná zaangažovanosť zvyšuje efekt zážitku, c) výzva – súťaživosť ako výzva prispieva ku splneniu úlohy a prekonaniu interných a externých bariér, ktoré vznikajú počas štruktúrovanej hry, d) pravidlá – štruktúrovaná hra má vopred stanovený rámec, štruktúru, inštrukcie a pravidlá, e) cieľ – štruktúrovaná hra má vopred stanovený cieľ. Pri výbere štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky je dôležité rešpektovať primeranosť hry veku žiakov, počtu žiakov v skupine a dosiahnutému stupňu vývoja žiakov. Hru volíme tak, aby podnietila záujem žiakov o vzdelávanie a prekročila súčasné skúsenosti žiaka. Hra by mala zaujať, dopĺňať obsah teoretického vzdelávania a motivovať žiaka ku získaniu nových vedomostí a zručností. Štruktúrované psychologické hry vo vyučovaní občianskej náuky pomáhajú pri vytvorení pozitívnych vzťahov medzi členmi skupiny, upevňujú pocity spolupatričnosti v sociálnej skupine, zvyšujú súdržnosť medzi členmi skupiny, podporujú základné životné hodnoty, stanovujú hodnoty sociálnej skupiny, podporujú sociálnu interakciu (percepciu, komunikáciu, správanie) a pomáhajú pri nácviku riešenia problémov, tolerancie, empatie a akceptácie seba a druhých ľudí. L. Miškolciová (2003, s. 71) vymedzila uvedené kritériá, ktoré musí spĺňať každá štruktúrovaná hra zážitkového učenia: a) stanovenie a ujasnenie výchovného zámeru a cieľa – zážitkové učenie je charakteristické stanovením primárneho (hlavného) vzdelávacieho cieľa a sekundárnych vzdelávacích cieľov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú; b) časové trvanie – učiteľ ako vedúci hry je povinný rešpektovať rozsah vyučovacej hodiny a časové trvanie plánovanej štruktúrovanej hry a jej zaradenie do kontextu vzdelávacieho procesu; c) motivácia žiakov – predstavuje rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje úspešnosť hry, motivácia vzbudzuje záujem a očakávanie žiakov, má byť nenásilná, zaujímavá a presvedčivá; d) inštrukcie a formulácia pravidiel – inštrukcie zo strany učiteľa musia byť presné a nemeniteľné počas hry, formulácia pravidiel hry je stručná, jasná a presvedčivá; e) delenie žiakov do skupín – ak si charakter štruktúrovanej hry vyžaduje rozdeliť žiakov do skupín, učiteľ musí premyslieť stratégie zaradenia žiakov a ich zloženie (napr. počet žiakov v skupine, zastúpenie žiakov v skupine podľa pohlavia, fyzická a verbálna zdatnosť žiakov a pod.); f) ukončenie a hodnotová reflexia – na záver štruktúrovanej hry musí nasledovať hodnotová reflexia, vedená učiteľom. Slúži na to, aby si žiaci uvedomili a verbalizovali svoj výkon počas hry a zážitky zaradili do kontextu svojich skúseností. Štruktúrované psychologické hry sa realizujú v skupine. Pre učiteľa, ktorý pracuje so skupinou je nevyhnutá znalosť podstatných prvkov, ktoré ovplyvňujú dianie v skupine. Hlavným mechanizmom, ktorý odlišuje individuálnu a skupinovú prácu je jav, ktorý sa označuje ako skupinová dynamika. Skupinová dynamika predstavuje súhrn skupinových interakcií a skupinového diania, t.j. vzťahy a interakcie, ktoré sa utvárajú

12

medzi členmi skupiny, medzi členmi skupiny a vedúcim skupiny (učiteľom). (Popelková – Zaťková, 2009, s. 43). Skupinovú dynamiku tvoria vnútorné vzťahy, skupinové ciele, skupinové normy, skupinová štruktúra a skupinová atmosféra. Rozhodujúci vplyv na skupinu a na vývoj skupinových procesov majú vnútorné vzťahy medzi členmi skupiny, ich interakcia a komunikácia. Tieto vzťahy vytvárajú všetci členovia, ktorí si do skupiny prinášajú vlastné, skupinové skúsenosti, schopnosti a obmedzenia, vlastný štýl medziľudskej komunikácie. Každá skupina si potrebuje jasne formulovať skupinové ciele, ktoré sú účinné iba vtedy, ak zabezpečia členom uspokojenie ich potrieb a očakávania. Bez skupinových cieľov nie je možné organizovať zmysluplný program činnosti. Skupinové normy tvorí súbor písaných i nepísaných pravidiel, práv a povinností, ktoré určujú čo je žiaduce a nežiaduce. Status v skupinovej štruktúre je určovaný osobnostnými vlastnosťami, schopnosťami, motívmi a ambíciami. Rovnováhu medzi napätím a súdržnosťou vytvára skupinová atmosféra. Priaznivá atmosféra umožňuje členom skupiny hovoriť o vlastných pocitoch, názoroch a problémoch prijať kritiku, byť rešpektovaným a rešpektovať iných. Každú skupinu by mal viesť kvalifikovaný učiteľ, ktorý disponuje vedomosťami o problematike vedenia skupín a má za sebou skúsenosti. Učiteľ musí dodržiavať uvedené zásady: a) priamo riadiť dianie v skupine, preberať skupinovú zodpovednosť, b) akceptovať individuálnu nezávislosť členov a ich osobnú zodpovednosť pri formulovaní vlastných postojov, c) komentovať udalosti v skupine, poskytovať informácie a vysvetlenia, d) pripravovať program, obsah a štruktúru skupinových stretnutí, e) aktívne zasahovať do jednotlivých skupinových činností, f) poskytovať informácie, podporu a pomoc členom skupiny pri vyjadrovaní pocitov a formulovaním názorov, g) dbať, aby všetci členovia skupiny mali možnosť prezentovať svoje názory, pocity a postoje, h) nenútiť rozprávať žiakov, ktoré nechcú hovoriť, i) podporovať konštruktívnu skupinovú atmosféru a skupinovú súdržnosť, j) akceptovať neistotu a zlyhanie žiakov, ich vlastné pracovné tempo, k) zachovať trpezlivosť pri dosahovaní stanovených cieľov skupiny, l) vytvárať podmienky a priestor pre otvorené vyjadrovanie nesúhlasu. Je dôležité, aby učiteľ ako vedúci hry, sa zdržal hodnotenia a vyjadrenia subjektívnych pocitov k aktivitám jednotlivých účastníkov, pretože jeho postoje by mohli pôsobiť negatívne na aktivitu žiakov. Nemalo by chýbať učiteľovo poďakovanie za vyjadrený názor. (Miškolciová, 2003, s. 72). Štruktúrovaná psychologická hra vychádza z príťažlivého námetu, ponúka účastníkom primerane náročnú individuálnu alebo skupinovú prácu, problém k riešeniu alebo osobnú výzvu, je postavená na pravidlách a uvedená motiváciou. Hlavný rozdiel medzi rekreačným a výchovným použitím štruktúrovaných hier predstavuje reflexia. J. Neuman definuje reflexiu ako riadený proces hodnotenia hry, ktorý využíva spätno-väzbových informácií k hľadaniu širších súvislostí a významov.

13

Metódy zážitkového učenia sa stávajú výchovným činiteľom až vtedy, keď učiteľ je schopný položiť správne otázky na účastníkov hry k rozpoznaniu toho, čo bolo pre účastníkov užitočné. Reflexia predstavuje zhodnotenie, posúva štruktúrovanú hru do psychologickej roviny a uvádza človeka do vyšších dimenzií prežívania a získavania skúseností. (Motyčka et al., 2002, s. 87). Spätná väzba (informácia) predstavuje kľúčový pojem úspešného procesu učenia. Poskytovanie spätnej väzby patrí k základným prvkom zážitkového učenia. Dotýka sa správania členov v skupinových aktivitách. Spätná väzba pomáha učiť sa z výsledkov vlastnej činnosti, vedie ku zdokonaleniu učenia a ku zdokonaleniu vnímania skupinových procesov. Spätné informácie a podnety k sebareflexii možno získať z viacerých zdrojov: a) verbalizácia pocitov a emócií z priebehu skupinovej práce, b) posúdenie vlastnej činnosti a správania účastníkmi hry, c) spätná analýza vlastného prejavu zachyteného technikou (hrou). (Popelková – Zaťková, 2009, s. 41, s. 43). Reflexia by mala prebehnúť bezprostredne po ukončení činnosti, pre výmenu skúseností je potrebný dostatok času. Výsledkom reflexie je nová skúsenosť. Proces reflexie môže pozostávať z uvedených otázok: a) pocity – Ako sa vám páčila hra?, Ako sa cítite po ukončení hry?, Ktorý z pocitov si chcete čo najdlhšie uchovať?, Myslíte si, že podobné pocity mali aj ostatní účastníci hry?; b) komunikácia – Aké rozdiely v komunikácii ste videli medzi členmi skupiny?, Ako ste reagovali na seba navzájom?, Ako sa menila vaša komunikácia v priebehu hry?; c) sociálne role – Kto hral vedúcu úlohu počas hry?, Menili sa počas hry vedúce úlohy?; d) spolupráca – Ako sa vám spolupracovalo v skupine?, Aká bola vaša úloha v skupinovej práci?, Čo prispelo k úspešnému prekonaniu problémov počas hry?; e) rešpektovanie odlišných názorov – Ako sa môžete poučiť z odlišných názorov iných členov skupiny?, Poznali ste lepšie svojich spolužiakov?; f) celkové hodnotenie hry – Aké spomienky si odnášate z uvedenej hry?, Bolo vaše správanie v tejto hre pre vás typické alebo sa zvyčajne správate inak?, Čo ste sa dozvedeli o sebe a svojich schopnostiach? 1.3 Prednosti a úskalia štruktúrovaných psychologických hier Vo vyučovaní občianskej náuky v stredných školách majú štruktúrované psychologické hry a zážitkové aktivity široké uplatnenie. Učiteľ môže využiť štruktúrované hry v každej fáze vyučovacej hodiny. Využitie štruktúrovaných hier v motivačnej fáze má za úlohu pripraviť žiakov na nasledujúcu činnosť. Interakčné hry dokážu vzbudiť záujem o samostatné aktívne vniknutie do novej i známej problematiky. V expozičnej fáze sú potrebné štruktúrované psychologické hry, ktoré svojou názornosťou pomôžu zaradiť informácie do logického systému a uľahčia pochopiť podstatu sprostredkovaných pojmov, udalostí, javov a procesov. Štruktúrovanými psychologickými hrami nemožno úplne nahradiť klasický výklad nového učiva. Vo fixačnej fáze sa vyžaduje použitie štruktúrovaných psychologických hier, ktoré umožnia žiakom opakovanie a precvičovanie vedomostí a vytvárajú podmienky pre aplikáciu nadobudnutých poznatkov v problémových úlohách. Využitie štruktúrovaných psychologických hier vo fixačnej fáze vyučovacej hodiny dokáže žiakov opätovne aktivizovať, keď je ich

14

pozornosť značne oslabená. V diagnostickej fáze sa od štruktúrovaných psychologických hier vyžaduje, aby ich prostredníctvom učiteľ preveril úroveň dosiahnutých vedomostí a zručností. Z obsahového hľadiska sú štruktúrované psychologické hry vhodné ku témam sociálnej psychológie (skupinová dynamika, sociálna komunikácia, kooperácia, vodcovstvo, sociálne roly, riešenie konfliktov a pod.), ku problematike emócií, motivácie, empatie, tvorivosti a sexuálnej identity. Štruktúrované psychologické hry sú náročné na čas, prípravu a riadenie cieľovej skupiny vzdelávania. Učiteľ ako facilitátor má byť pripravený na uvedené úskalia, ktoré vymedzila L. Sokolová (2010, s. 91): a) žiaci nie sú dostatočne motivovaní, odmietajú sa zapojiť, b) žiaci sú nedisciplinovaní z dôvodu zlyhania riadenia a organizácie hry, c) žiaci sú príliš zaangažovaní, dochádza ku vzniku konfliktov, d) nedostatok času na debriefing (rozbor, reflexia), hra zostáva neukončená, e) použitie hry nevedie ku naplneniu stanoveného cieľa vyučovacej hodiny. Pre začínajúceho učiteľa je dôležité nerealizovať aktivity zážitkového charakteru s komplexnými a emočne náročnými hrami v skupine žiakov, ktorej členovia sa dostatočne dobre nepoznajú. Úspechom realizácie štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky je vytvorenie atmosféry bezpečia a dodržiavanie etických zásad a skupinových pravidiel. Pre optimálnu komunikáciu v skupine je dôležité vymedziť pravidlá, ktoré umožnia rozvoj akceptácie a tolerancie medzi členmi skupiny. Zásady činnosti v skupine, podľa ktorých sú realizované štruktúrované hry: a) aktívna účasť každého člena skupiny, b) úcta k druhému členovi skupiny, c) otvorené prejavenie vlastných pocitov pred členmi skupiny, d) poskytovanie spätnej väzby ako na člena pôsobí správanie druhých členov skupiny, e) možnosť povedať „nie“, ak člen skupiny nemá záujem zapojiť sa do činnosti, f) právo zastaviť dianie počas činnosti a požiadať o vysvetlenie, g) aktívne počúvanie, h) právo nezapojiť sa do činnosti skupiny, i) vecná, jasná a krátka komunikácia, j) uplatnenie „ja“ komunikácie, k) reagovanie členov skupiny na prejav správania, nie na osobu ako celok, l) zachovanie diskrétnosti a dôvernosti informácií. Pre učebné skupiny, v ktorých sa pracuje so sebapoznávaním, zážitkovými technikami a psychologickými témami sú skupinové pravidlá veľmi dôležité. Znalosť a dodržiavanie pravidiel zvyšuje efektivitu práce skupiny. (Sokolová, 2010, s. 36).

15

2 APLIKÁCIA ŠTRUKTÚROVANÝCH PSYCHOLOGICKÝCH HIER V PRAXI Súčasný výchovno-vzdelávací proces občianskej náuky ovplyvňuje najmä obsah vzdelávania, ciele vyučovacieho procesu, výchovno-vzdelávacie metódy, organizačné formy vyučovania a materiálne vyučovacie prostriedky. Vyučovanie občianskej náuky sa spolupodieľa na rozvíjaní sociálnych, personálnych, spoločenských a občianskych kľúčových kompetencií. Pri didaktickej analýze učiva občianskej náuky musí byť obsah vzdelávania prispôsobený pre špecifickú kategóriu žiakov, tak aby bol primeraný ich veku, psychickému vývinu a skúsenostiam. Cieľom didaktickej analýzy učiva občianskej náuky je vybrať témy, ktoré sú aktuálne a praktické pre život. V prípade psychologických disciplín to znamená: a) stanoviť rozsah a obsah učiva, vymedziť špecifické ciele a výkonové štandardy, b) zosúladiť praktické a akademické psychologické poznatky, c) aktivizovať žiakov prostredníctvom zážitkového učenia, d) využívať netradičné metódy a formy vyučovania, štruktúrované psychologické hry a prípadové štúdie. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania občianskej náuky a psychologických disciplín ovplyvňuje najmä výber vhodných výchovno-vzdelávacích metód, ktoré aktivizujú prácu žiakov. Vyučovacie metódy poskytujú odpoveď na to, ako treba postupovať vo výchovno-vzdelávacom procese, aby boli dosiahnuté stanovené výchovnovzdelávacie ciele. Učivo občianskej náuky a psychologických disciplín má teoretický a abstraktný charakter, učiteľ mu podriaďuje výber vyučovacej metódy, ale aj napriek tomu do neho zasahuje, prispôsobuje žiakom a dotvára ho. To isté platí vo vzťahu ku žiakom, ktorí pôsobia na učivo, neosvojujú si ho mechanicky, pasívne, ale obohacujú ho o vlastné poznatky, zaujímajú k nemu istý vzťah. Zároveň platí, že žiaci cez svoj vzťah k učivu ovplyvňujú činnosť učiteľa. Vyučovanie občianskej náuky a psychologických disciplín v stredných školách pre skupinu žiakov adolescentného veku je veľmi dôležité. Cieľom vyučovania by nemalo byť len získanie teoretických poznatkov, ale ich využitie v praxi. Prepojenie teórie a praxe je možné dosiahnuť prostredníctvom aktivizujúcich vyučovacích metód, najmä štruktúrovaných psychologických hier. V nasledujúcom texte prezentujeme interakčné hry na rozvoj sociálnej komunikácie (Inzeráty, Bazár, Tvorba spoločného obrázku, Veža), interakčné hry na rozvoj tvorivosti (Jedno v druhom, Pandorina skrinka, Svet reklamy, Riaditeľ múzea) a interakčné hry na rozvoj pohlavnej identity (Hrdinky a hrdinovia, Dotyky, Cesta do krajiny rovnosti, Porozprávajme sa o sexe!). Uvedené štruktúrované hry sú autorské, resp. modifikované a prispôsobené vyučovaniu občianskej náuky v stredných školách.

16

2.1 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj sociálnej komunikácie Človek sa v priebehu svojho života stretáva s inými ľuďmi, je s nimi v neustálom sociálnom kontakte. Sociálnu interakciu charakterizujeme ako výmenu, ktorá sa uskutočňuje medzi dvomi alebo viacerými osobami. Správanie jednej osoby je podnetom pre správanie druhej osoby. Sociálna interakcia je nepretržitý proces výmeny rôznych informácií. Samotný proces interakcie pozostáva z troch zložiek - sociálna percepcia, sociálna komunikácia a sociálne správanie. (Oravcová, 2005, s. 45). Sociálna komunikácia znamená v širšom zmysle proces prenosu informácie, v užšom zmysle ju môžeme chápať ako prostriedok ovplyvňovania iných, ako nástroj pre dosiahnutie zmeny správania. Sociálna komunikácia má rôzne podoby: a) intrapersonálna komunikácia – komunikácia so sebou samým, b) interpersonálna komunikácia – komunikácia medzi dvomi alebo viacerými osobami, c) masová komunikácia – komunikácia sprostredkovaná masmédiami. Priama interpersonálna komunikácia je najčastejšou a najzložitejšou formou komunikácie, ktorá predstavuje dôležitý nástroj získavania informácií a utvárania medziľudských vzťahov. Interpersonálnu komunikáciu tvoria tri zložky – verbálna komunikácia (konotatívny a denotatívny význam pojmov), neverbálna komunikácia (mimika, gestikulácia, haptika, posturika, kinezika, proxemika) a paralingvistické aspekty reči. Účinnosť interpersonálnej komunikácie je spätá s uplatnením špeciálnych komunikačných zručností (napr. zručnosť odovzdávať informáciu, zručnosť aktívneho počúvania, asertívne zručnosti a pod.). Osvojenie si uvedených zručností vyžaduje poznanie základných pravidiel interpersonálnej komunikácie a tréning. Štruktúrované psychologické hry na rozvoj sociálnej komunikácie môžeme využiť počas vyučovania občianskej náuky a psychologických disciplín v rámci tematického celku „Človek a spoločnosť“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 1: Inzeráty Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť proces vnímania a poznávania druhých ľudí a osvojiť si základné sociálne zručnosti potrebné pre styk s ľuďmi. Kľúčové slová: socializácia, sociálna skupina, sociálna percepcia, sociálna komunikácia. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 30 minút. Materiál: pero, papier, vzorové inzeráty. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Neuman, J. et al.: Zlatý fond her I. Praha: Portál, 2002. s. 55. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy.

17

Žiakov som motivoval do realizácie hry čítaním reálnych inzerátov, v ktorých ženy a muži hľadajú životných partnerov. Na prezentáciu inzerátov som využil ženské magazíny a regionálnu tlač. V úvode žiaci komentovali obsah inzerátov a prezentovali ako si predstavujú pisateľov, čo o sebe nenapísali do inzerátu a zároveň aký dojem zanechali v čitateľoch. Po prečítaní inzerátov a diskusie k ich obsahu dostali žiaci pokyn, aby počas 10 minút napísali svoj inzerát na zoznámenie. Každý žiak sa podpísal značkou, ktorú si vymyslel. Inzeráty boli vyvesené na nástenke (osobitne dievčenské a osobitne chlapčenské) a stali sa predmetom záujmu chlapcov a dievčat. Žiaci tipovali kto sa za príslušnou značkou skrýva. V ďalšej etape interakčnej hry žiaci verejne prezentovali ktorého spolužiaka si pod zverejneným inzerátom predstavovali, prípadne aká informácia v inzeráte chýbala. Na záver interakčnej hry žiaci odhalili autorov jednotlivých inzerátov a vyhodnotili, ktorý spolužiak mal najlepší úsudok. Zámerom stimulačnej hry bolo prezentovať silné a slabé stránky žiakov a spoznať všetkých členov školskej triedy prostredníctvom inzerátu. Pri hre si žiaci uvedomili aké je náročné sám seba výstižne charakterizovať, prezentovať svoje silné i slabé stránky a zároveň získali predstavu o vnímaní svojej osoby ostatnými členmi sociálnej skupiny. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili pri písaní svojho inzerátu na zoznámenie?, 3) Aké informácie sa vám podarilo nezverejniť v inzeráte, ale boli odhalené ostatnými účastníkmi hry?, 4) Ako vnímate hodnotenie vašej osoby ostatnými účastníkmi hry?, 5) Čo ovplyvňuje vnímanie a poznávanie druhých ľudí? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Žiaci boli aktívni, uvoľnení a spontánni, zapájali sa do hry a prejavili záujem o skupinovú spoluprácu. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovnovzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Hra sa mi veľmi páčila, najmä tá časť, kde sme hádali autorov inzerátov“, „Spoznal som silné a slabé stránky svojich spolužiakov“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Nevedel som, čo mám napísať do inzerátu, mali ste nám dať viac času na rozmýšľanie a písanie“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 2: Bazár Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť proces neverbálnej komunikácie a poukázať na význam používania gest a mimiky v sociálnej komunikácii. Kľúčové slová: socializácia, sociálna skupina, sociálna percepcia, sociálna komunikácia, multikulturalizmus. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 45 minút.

18

Materiál: informačné karty pre štyri skupiny - listy so zoznamom pravidiel správania, papierové peniaze v hodnote 100 dolárov a 30 dolárov, pohľadnice a suveníry, nápisy „Turecký obchod“ a „Bulharský obchod“, dekorácia na dokreslenie atmosféry trhu. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Miháliková, J.: Do Európy hrou III. Bratislava: IUVENTA, 2004. s. 17 – s. 18. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Na úvod vyučovacej hodiny som žiakov rozdelil do štyroch skupín – tureckí obchodníci, bulharskí obchodníci, pozorovatelia a turisti. Rozdelenie žiakov do skupín bolo realizované prostredníctvom výberu štyroch farebných papierov. Žiakom som objasnil uvedenú situáciu: Skupina slovenských turistov sa vracia zo zájazdu, ktorý sa konal v Bulharsku a Turecku. Skupina je práve na hranici oboch štátov, kde má poslednú možnosť zakúpiť si turecká a bulharské suveníry. Autobus na letisko odchádza o 20 minút. Všetky skupiny sa presunuli na vyznačené miesta v triede, kde sa oboznámili s pravidlami hry, ktoré mali napísané na informačných kartičkách. Úlohou žiakov bolo v časovom limite 15 minút pripraviť a zahrať scénku podľa obsahu textu na informačnej kartičke. Úlohou pozorovateľov bolo upraviť miestnosť triedy podľa pokynov na informačnej karte a pozorovať činnosť jednotlivých skupín. Interakčnú hru a prezentované scénky som ukončil po 15 minútach a vyzval žiakov ku diskusii. Najskôr reagovali tureckí a bulharskí obchodníci, slovenskí turisti a na záver pozorovatelia. Zámerom interakčnej hry bolo objasniť význam prejavov neverbálnej komunikácie pri stretnutí s príslušníkmi iných kultúr. Informačné karty: Karta č. 1: Turisti – Ste slovenskí turisti, ktorým sa končí kombinovaný zájazd v Turecku a Bulharsku. Nachádzate sa na turecko-bulharských hraniciach a máte poslednú možnosť nakúpiť tovar u tureckých a bulharských obchodníkov. Za peniaze, ktoré vám zostali chcete kúpiť niekoľko pohľadníc a suvenírov. Ceny tovarov môžete zjednať na nižšiu hodnotu. S ostatnými turistami musíte dohodnúť spoločnú taktiku nákupu. Nehovoríte po bulharsky ani po turecky, s obchodníkmi sa budete dohovárať posunkami. Pri odpovedi „áno“ prikývnete hlavou, pri odpovedi „nie“ pokrútite hlavou tak, ako je to na Slovensku obvyklé. Karta č. 2: Tureckí obchodníci – Predávate pohľadnice a suveníry turistom. Vaším cieľom je získať čo najviac peňazí, tovar nepredávate lacnejšie ako ste ho sami získali, t.j. polovica ceny, za ktorú tovar ponúkate na začiatku obchodovania. Vaši zákazníci budú zjednávať ceny na najnižšiu hodnotu. Nehovoria po turecky a vy tiež nehovoríte ich rečou. Budete komunikovať posunkami. Vo vašej krajine je posunkom pre „áno“ sklonenie brady a nosa smerom dole a narovnanie do pôvodnej polohy. Pohyb sa urobí iba raz a neopakuje sa. „Nie“ sa vyjadruje pohybom brady a nosa smerom dohora a narovnaním do pôvodnej polohy. Pohyb sa urobí iba raz a neopakuje sa. V čase, ktorý

19

máte na prípravu, si nacvičte posunky; môžete využiť pomocníkov zo skupiny pozorovateľov, ale nesmiete ich zapájať do vyjednávania. Karta č. 3: Bulharskí obchodníci – Predávate pohľadnice a suveníry turistom. Vaším cieľom je získať čo najviac peňazí, tovar nepredávate lacnejšie ako ste ho sami získali, t.j. polovica ceny, za ktorú tovar ponúkate na začiatku obchodovania. Vaši zákazníci budú zjednávať ceny na najnižšiu hodnotu. Nehovoria po turecky a vy tiež nehovoríte ich rečou. Budete komunikovať posunkami. Vo vašej krajine je posunkom pre „áno“ otáčanie hlavy z jednej strany na druhú stranu. Pohyb sa urobí iba raz a neopakuje sa. „Nie“ sa vyjadruje pohybom brady a nosa smerom dohora a narovnaním do pôvodnej polohy. Pohyb sa urobí iba raz a neopakuje sa. V čase, ktorý máte na prípravu, si nacvičte posunky; môžete využiť pomocníkov zo skupiny pozorovateľov, ale nesmiete ich zapájať do vyjednávania. Karta č. 4: Pozorovatelia – Vašou úlohou je pripraviť miestnosť. Pripravte štyri stánky pre tureckých obchodníkov a štyri stánky pre bulharských obchodníkov na opačných stranách miestnosti. Do každého stánku dajte sadu pohľadníc a suvenírov a papierové peniaze v hodnote 100 dolárov. Každému turistovi dajte 30 dolárov. Keď sa začne obchodovať, pozorne si všímajte, čo sa deje, ako sú tvorené ponuky a ako sú prijímané. Všímajte si nedorozumenia, uzatváranie výhodnejších obchodov. Nehovorte a nezúčastňujte sa vyjednávania o cenách. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili pri predaji tureckých a bulharských suvenírov a pohľadníc?, 3) Ako ste sa cítili pri kúpe suvenírov a pohľadníc od tureckých a bulharských obchodníkov?, 4) Aké prejavy neverbálnej komunikácie uplatňujeme pri styku s cudzincami?, 5) Ako sa podieľajú kultúrne stereotypy na úspechu, resp. neúspechu komunikácie? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Žiaci boli aktívni, uvoľnení, tvoriví a spontánni, zapájali sa do hry a prejavili záujem o skupinovú spoluprácu. Interakčná hra bola náročná na organizáciu práce a disciplínu. Žiaci prejavili záujem o hranie scénok a prezentáciu výstupov. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená, spontánna a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovnovzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Najviac sa mi páčila scénka, ktorú hrali tureckí obchodníci“, „Zistil som, že niektorí spolužiaci sú dobrí herci“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Niektorí pozorovatelia sa neustále smiali, nemohli sme sa pripraviť na scénku“.

20

Štruktúrovaná psychologická hra č. 3: Tvorba spoločného obrázku Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť význam komunikácie medzi ľuďmi rôzneho zdravotného znevýhodnenia, naučiť sa reagovať na potreby ostatných členov skupiny, objasniť význam zapojenia „znevýhodnených“ do tímovej spolupráce. Kľúčové slová: socializácia, sociálna skupina, sociálna percepcia, sociálne vzťahy, sociálna komunikácia. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 30 minút. Materiál: farebné fixky, papiere, šatky, MP3 prehrávače so slúchadlami. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Miháliková, J.: Do Európy hrou II. Bratislava: IUVENTA, 2002. s. 18. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Žiakov som informoval o pravidlách interakčnej hry a rozdelil do niekoľkých skupín pomocou farebných papierov. Žiaci vytvorili štvorčlenné skupiny, zložené z uvedených kategórií – nepočujúci ľudia, nevidiaci ľudia, telesne postihnutí ľudia a ľudia bez zdravotného obmedzenia. Uvedené zdravotné znevýhodnenie som žiakom pridelil náhodným výberom. Úlohou skupín bolo nakresliť spoločný obrázok, na ktorom sa nachádzal dom, auto, rieka, ovca, kvet a les. Informáciu o kresbe spoločného obrázku mala len jedna osoba skupiny, ktorú som určil náhodným výberom. Interakčná hra bola sťažená tým, že niektorí žiaci mali zaviazané oči šatkou (nevidiaci občania), niektorí nemohli komunikovať, ale počúvali hudbu prostredníctvom MP3 prehrávača alebo mobilného telefónu so slúchadlami (nepočujúci občania) a niektorí používali ľavú ruku, resp. ruku, ktorou bežne nekreslia a nepíšu (telesne postihnutí občania). Jeden žiak zo skupiny nemal sťažené podmienky na kreslenie. Po nakreslení spoločného diela (10 minút) nasledovala ich prezentácia pred triednym kolektívom. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili v úlohe nevidiacich, hluchých alebo kresliacich ľavou rukou?, 3) Aké mali pocity tí, ktorí nemali žiadny hendikep?, 4) Cítili sa účastníci bez hendikepu zodpovední za skupinu?, 5) Kto zo skupiny prebral iniciatívu pri tvorbe obrázku a z akého dôvodu?, 6) Bolo pre účastníkov rozhodujúce vytvorenie obrázku alebo zapojenie všetkých účastníkov do tvorby?, 7) Ktoré skupiny spoločnosti môžeme považovať za hendikepované?, 8) Kedy a v akých situáciách potrebujú našu pomoc?, 9) Ako komunikujeme s nevidiacimi, hluchými a telesne postihnutými ľuďmi?, 10) Ako sa podieľa zdravotné znevýhodnenie ľudí na úspechu, resp. neúspechu komunikácie? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne, medzi žiakmi je obľúbená. Žiaci boli aktívni, uvoľnení a spontánni a prejavili záujem o skupinovú

21

spoluprácu a tvorbu spoločného obrázku. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Žiaci, ktorí mali tendenciu napodobňovať hendikepovaných spoluobčanov, boli usmernení. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Zistila som, aký náročný majú život nevidiaci a nepočujúci spoluobčania“. „Najhoršie je byť slepý, myslím, že slepí ľudia si zaslúžia väčšiu pozornosť spoločnosti“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Všetko som počula, keď prestala hrať hudba v MP3 prehrávači“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 4: Veža Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť význam komunikácie pri práci v tíme a osvojiť si zásady efektívnej tímovej spolupráce. Kľúčové slová: socializácia, sociálna komunikácia, kooperatívne správanie, tvorivosť. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 30 minút. Materiál: stavebnice s drevenými kockami. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Interakčná hra nebola publikovaná v odbornej literatúre. Štruktúrovaná psychologická hra je zameraná na simuláciu vzniku konfliktnej situácie v skupinovej práci. Úlohou päťčlenných, resp. šesťčlenných skupín žiakov bolo v časovom limite 5 minút postaviť najvyššiu a najnápadnejšiu vežu z drevených kociek v počte 30 ks. Žiakom v skupinách som pridelil funkcie - riaditeľ, dizajnéri, robotníci a pozorovatelia. Každý z nich mal svoju úlohu, napísanú na informačnej kartičke, o ktorej obsahu ostatní členovia nevedeli - riaditeľ koordinoval stavbu veže, prezentoval pripomienky ku práci robotníkov a nakoniec vežu zbúral, dizajnéri kritizovali prácu robotníkov, prezentovali rôzne spôsoby stavby veže a postavenú vežu zbúrali každých 60 sekúnd, robotníci rešpektovali pokyny riaditeľa a dizajnérov pri stavbe veže, pozorovatelia sledovali priebeh štruktúrovanej hry a reagovali na vopred pripravené otázky: 1) Ako pracujú jednotliví členovia skupiny?; 2) Ako sa jednotliví členovia prispôsobili svojim funkciám?; 3) Zmierili sa členovia skupiny so svojimi úlohami alebo prekračovali svoje kompetencie?; 4) Boli v skupine pokusy zvrhnúť riaditeľa a dizajnérov?; 5) Aká bola reakcia členov skupiny na časový stres?, 6) Ako prebiehala komunikácia v skupine? Za riaditeľa stavby som zvolil žiaka, ktorý by inak nedostal šancu rozhodovať. Prirodzení vodcovia boli určení do funkcie robotníkov. Stavba veže bola vymedzená časom 15 minút. Pozorovatelia sa nesmeli zapájať do procesu stavby veže, mohli len

22

pripomínať čas do ukončenia stavby. Po ukončení stavby reagovali členovia skupiny na spoluprácu v skupinách. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?; 2) Podarilo sa vám splniť úlohu?; 3) Čo narušilo priebeh hry?; 4) Ako sa vám pracovalo v skupine?; 5) Ako ste riešili prípadné problémy pri stavbe veže?; 6) Čo bolo pre skupinu dôležitejšie – vyhrať alebo pracovať na spoločnej úlohe? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne, medzi žiakmi je obľúbená pre svoju nápaditosť v prezentovaní problematiky komunikácie a tímovej spolupráce. Žiaci boli aktívni a spontánni, prejavili záujem o skupinovú spoluprácu a rešpektovali pokyny vymedzené v informačných kartičkách. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovnovzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Dôležité je nájsť kompromis a nehádať sa“, „Musíme sa navzájom rešpektovať a naučiť spolupracovať“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Hra ma nebavila, pretože som bola v skupine s Janom, ktorého neznášam“. 2.2 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj tvorivosti Tvorivosť môžeme definovať ako komplexnú schopnosť, ktorá je výsledkom úspešnej syntézy kognitívnych schopností, vlastností osobnosti a niektorých motívov. Prejavuje sa v nových, pôvodných a vyhovujúcich myšlienkach a nápadoch. Tvorivá činnosť vedie ku vyriešeniu určitého problému a k odstráneniu napätia, ktoré ho sprevádza. (Plháková, 2003, s. 294). M. Verešová (2010, s. 137) uvádza základné fázy tvorivého procesu: a) preparácia (príprava) – zahŕňa všetky pokusy riešiť problém (identifikácia a formulácia problému, prezentácia osvojených pojmov a metód myslenia), b) inkubácia – obdobie, v ktorom sa tvorivá činnosť preruší, nevedomé procesy môžu ovplyvniť riešenie problému, c) inšpirácia – objavenie vedomosti a myšlienky ako riešiť problém, d) verifikácia (overenie) – vedomé hodnotenie a spresnenie idey. Medzi faktory tvorivých schopností zaraďujeme originalitu (schopnosť vytvárať niečo nové, zaujímavé a nekonvenčné), fluenciu (schopnosť tvoriť čo najviac požadovaných riešení), flexibilitu (schopnosť riešiť problém z rôznych hľadísk), senzibilitu (schopnosť vnímať detaily), redefinovanie (schopnosť zmeniť význam pojmov, predmetov a javov), elaboráciu (schopnosť vypracovať detaily riešenia a kompletizovať riešenia). Základnou metódou rozvíjania tvorivosti v školskom prostredí predstavuje tvorba tvorivých úloh. Základ tvoria divergentné a konvergentné úlohy. Štruktúrované psychologické hry na

23

rozvoj tvorivosti môžeme využiť počas vyučovania občianskej náuky a psychologických disciplín v rámci tematických celkov „Človek ako jedinec“ a „Človek a spoločnosť“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 5: Jedno v druhom Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: definovať pojem tvorivosť a rozvíjať tvorivosť žiakov prostredníctvom analógií. Kľúčové slová: psychické procesy, analogické myslenie, tvorivosť. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 20 minút. Materiál: informácia o vzniku hry. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v motivačnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Bakalář, E. – Kopský, V.: I dospělí si mohou hrát. Praha: Pressfoto, 1987. s. 136. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Úvod interakčnej hry patril informácii o vzniku hry od André Bretona, žiakom som zároveň objasnil pravidlá hry. Jeden zo žiakov (dobrovoľník) odišiel za dvere a bez dohovoru s ostatnými žiakmi si pre seba zvolil predmet A, s ktorým sa chce stotožniť (napr. kniha). V jeho neprítomnosti sa žiaci triedy dohodli na predmete B, ktorého pomenovaním sa hráč za dverami musel predstaviť (napr. most). Po úvodnom rozdelení úloh žiaci zavolali dobrovoľníka a oznámili mu pomenovanie zvoleného predmetu B (most). Hráč sa musel predstaviť ako predmet B a opísať informácie, aby obraz predmetu B bol postupne pripísaný obrazu predmetu A (kniha). Úlohou žiakov bolo uhádnuť aký predmet si zvolil žiak (dobrovoľník). Hra pokračovala doplňujúcimi otázkami, približujúcimi sa hľadanému predmetu prostredníctvom analógie. Interakčná hra bola náročná na improvizáciu a komunikačné zručnosti žiakov. Úspech hry závisel na dôslednom uplatnení analogického myslenia. Príklady: meč (predmet A) - som lesklá kravata (predmet B), ktorú obväzujem okolo ruky, aby prenikla krkom, na ktorý ju prikladám; cylinder (predmet A) – som prevrátený kočiar (predmet B), obsahujúci novorodenca, na ktorého hlave bývam počas slávnostných príležitostiach; mydlová bublina (predmet A) – som gaštan (predmet B) narodený s poslaním robiť deťom radosť, v parku nájdeš moje telíčko, ktoré žije dlhšie ako moji mydloví rovesníci vo vzduchu. Informácia o vzniku hry: „Keď som raz v rozhovore hľadal príklad, v ktorom by sa uplatnilo to, čo som práve tvrdil, napadlo mi povedať, že leva by bolo možné popísať prostredníctvom zápalky, ktorú som sa snažil práve zapáliť. Mohutnosť plameňa, obsiahnutého v zápalke, by dodala levovi hrivu... Stačilo by veľmi málo slov k tomu, aby vznikol lev. Lev je obsiahnutý v zápalke práve tak, ako je zápalka obsiahnutá v levovi. Ktorýkoľvek predmet je takto obsiahnutý v inom predmete a stačí ho len v niekoľkých rysoch

24

(týkajúcich sa látky, farby, štruktúry, funkcie a rozmerov) zmeniť, aby sme získali iný predmet. Každý čin a osobu možno popísať akýmkoľvek predmetom a naopak. Napríklad „vajce“ predstavuje partiu žltých a bielych kariet, ktoré sa nesmú miešať. Výherca kartovej hry má perie, z hry vychádza zmoknutý a jeho matka sa začne o neho ihneď starať. Pravidlá hry bolo už jednoduché vyvodiť...“. André Breton. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili pri tvorbe analógií?, 3) Čo je úspechom rozvíjania tvorivosti?, 4) Kto bol najúspešnejší v tvorbe analógií?, 5) Akými technikami sa dá zlepšiť tvorivosť? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím pozitívne, hoci je náročná na aktivitu a uplatnenie analogického myslenia v praktickej situácii. Žiaci boli aktívni a spontánni, prejavili záujem o skupinovú spoluprácu. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Náročná, ale zábavná hra“, „Najskôr som nepochopil o čo ide, no neskôr ma hra začala baviť, škoda, že sme ju nehrali celú hodinu“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Zistila som, že sa neviem vyjadrovať, chýbali mi nápady na opísanie predmetu“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 6: Pandorina skrinka Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť význam tvorivosti v živote človeka, rozvíjať komunikáciu a tímovú spoluprácu. Kľúčové slová: psychické procesy, sociálna komunikácia, myslenie, tvorivosť. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 45 minút. Materiál: pero, papier, krabica ako Pandorina skrinka, predmety dennej potreby. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Bakalář, E.: Psychohry – moderní společenské hry s psychologickou tematikou. Praha: Mladá Fronta, 1989. s 166. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Na úvod som žiakom objasnil pravidlá interakčnej hry. Žiaci sa rozdelili do skupín po štyroch a spoločne súťažili v tvorbe vtipnej originálnej poviedky s použitím predmetov z Pandorinej skrinky. Žiaci súťažili v skupinách, vytvorených podľa súčasného stavu

25

partnerských vzťahov. Počas hry bolo možné skúmať ako partnerský stav súvisí s kvalitou a charakterom tvorby žiakov. Žiaci realizovali aktivitu v štyroch rohoch miestnosti. Žiakom som predstavil uvedené hypotézy: 1. skupina – žiaci, ktorí hľadajú partnerský vzťah, hypotéza: tvorba poviedky bude kvalitná, pretože hľadanie, očakávanie a naplnenie nás robí pozornými, všímavými a pohotovými. 2. skupina – žiaci, ktorí majú uspokojenú potrebu partnerského vzťahu, hypotéza: tvorba poviedky bude kvalitná, pretože základné potreby (pocit blízkosti, akceptovania a lásky) sú uspokojené a psychická energia nie je odčerpávaná, svojmu nositeľovi je voľne k dispozícii. 3. skupina – žiaci, ktorí prechádzajú v súčasnej dobe väčším výkyvom, hypotéza: tvorba poviedky bude kvalitná, pretože stres, kríza a nedostatok vedú k mobilizácii síl, k hlbšiemu premýšľaniu o ľuďoch a vzťahoch. Určité utrpenie umožňuje pohľad do podstaty vecí. 4. skupina – žiaci, ktorí sa necítia byť príslušníkmi žiadnej z predchádzajúcich skupín (individualisti), hypotéza: tvorba poviedky bude kvalitná, pretože ide o skupinu s nevšednou a svojráznou individualitou. V skupinovej práci sa budú vhodne stimulovať a dopĺňať, z uvedenej spolupráce vznikne originálna tvorba. Po rozdelení žiakov do skupín a zadaní inštrukcií každá skupina vyslala jedného zástupcu ku tabuli, ktorý so zaviazanými očami vybral z Pandorinej skrinky predmet a umiestnil ho na lavicu tak, aby ho ostatní videli. Žiakom som doplnil nasledovné inštrukcie: Skupiny žiakov budú medzi sebou súťažiť v tvorbe najoriginálnejšej poviedky. V obsahu poviedky sa musia vyskytovať vybrané štyri predmety. Žiakom som oznámil, že záverečné hodnotenie poviedky bude realizované všeobecným hlasovaním. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili pri tvorbe poviedok?, 3) Čo je úspechom rozvíjania tvorivosti?, 4) Ktorá poviedka sa vám najviac páčila?, 5) Akým spôsobom môžeme rozvíjať našu tvorivosť? Príklady predmetov použiteľných ako obsah Pandorinej skrinky: antikoncepčný prostriedok, liek, obväz, fotografia známej osobnosti, hlavolam, obrázok s erotickou tematikou, retiazka, vojenské vyznamenanie, vypálená nábojnica, injekčná striekačka, kľúč neobvyklého tvaru, hračka pre psa, lupa, trestný zákon, zubná kefka a pod. Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne, medzi žiakmi je obľúbená. Žiaci boli aktívni a spontánni, prejavili záujem o skupinovú spoluprácu a tvorbu spoločnej poviedky. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Páčila sa mi spolupráca pri písaní poviedky“, „Pandorina skrinka naplnila moje očakávania ako sa dobre zabaviť počas vyučovania“. V skupinách žiakov som

26

zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Poviedku sme nedokončili, mali sme málo času na jej písanie“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 7: Svet reklamy Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť význam tvorivosti v živote človeka a uplatniť tvorivosť v skupinovej práci. Kľúčové slová: tvorivosť, sociálna komunikácia, skupinová práca. Cieľová skupina: žiaci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 30 minút. Materiál: papier, perá. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Interakčná hra nebola publikovaná v odbornej literatúre. Úvod interakčnej hry patril predstaveniu pravidiel hry. Žiakov som vyzval, aby si spomenuli na rôzne televízne reklamy a postavy, ktoré v nich vystupujú. Žiaci diskutovali vo dvojiciach aké výrobky ponúkajú muži a aké výrobky ponúkajú ženy. Po 5 minútach vzájomnej diskusie vytvorili štvorice, reprezentujúce reklamné firmy, ktoré kreatívne pomenovali originálnym obchodným názvom a pokúsili sa vytvoriť čo najpôsobivejšie slogany na jeden z uvedených námetov – zdravá tyčinka müsli, mimoriadne drahý mobilný telefón, dámsky parfum s vôňou ruží, mäsožravá rastlina vyžadujúca špeciálnu starostlivosť, kosť na hranie pre psy. Pri tvorbe reklamného sloganu si žiaci pomáhali kľúčovými slovami a formuláciou viet, ktoré vyvolávajú dojem lepšej kvality ako je skutočnosť. Reklamu na výrobky vypracovali podľa uvedených spôsobov: a) seriózna informácia pre vlastnú potrebu, b) ponuka pre nesprávnu cieľovú skupinu, c) reklama s nesprávnym rozdelením pohlavných rolí, d) reklama s najpôsobivejším sloganom. Tvorba reklamy trvala 15 minút, po uvedenom čase nasledovala prezentácia pred celou triedou. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ktorá reklama na letákoch, v televízii alebo v rádiu vás ovplyvnila?, 3) Považujete výrobky z reklamy za kvalitné?, 4) Ako sa vám pracovalo na tvorbe reklamných sloganov v skupinách?, 5) Ktorý spôsob prezentácie reklamného sloganu bol pre vás najnáročnejší?, 6) Ktorý člen skupiny bol najaktívnejší v tvorbe reklamných sloganov? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Žiaci boli aktívni, tvoriví a spontánni. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola

27

realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Obdivujem ľudí, ktorí tvoria reklamy, je to náročná práca“, „Páčila sa mi skupinová práca pri tvorbe sloganov, každý niečo povedal, no vybrali sme len jeden námet“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Niektorí žiaci boli leniví a nezapájali sa do tvorby reklamy“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 8: Riaditeľ múzea Tematický celok: Človek a spoločnosť. Výchovno-vzdelávací cieľ: rozvíjať tvorivosť, fantáziu a originalitu a poukázať na schopnosť riešenia problémov prostredníctvom tvorivosti. Kľúčové slová: tvorivosť, originalita, skupinová práca, sociálna komunikácia. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 20 minút. Materiál: pero, papier. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v motivačnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Bakalář, E. – Kopský, V.: I dospělí si mohou hrát. Praha: Pressfoto, 1987. s. 88. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Na úvod boli žiaci informovaní o pravidlách interakčnej hry. Štvorčlenné skupiny žiakov dostali inštrukciu, aby si predstavili situáciu, v ktorej sú menovaní za riaditeľa múzea. Úlohou novozvoleného riaditeľa bolo zariadiť šesť miestností múzea piatimi predmetmi podľa uvedených smerníc: miestnosť č. 1 – päť dôležitých vynálezov za posledných päťdesiat rokov, miestnosť č. 2 – päť slávnych umeleckých predmetov, miestnosť č. 3 – päť veľmi veľkých predmetov, zhotovených ľudskou činnosťou, miestnosť č. 4 – päť veľmi drahých predmetov, miestnosť č. 5 – päť dopravných prostriedkov, z ktorých každý sa pohybuje na základe iného princípu, miestnosť č. 6 – päť predmetov, ktoré sa často objavujú na súde (tzv. corpus delicti). Skupiny žiakov zaznamenali svoje nápady na papier a po časovom limite 10 minút ich predstavili ostatným žiakom triedy a spoločne vyhodnotili. Jednotlivé nápady boli bodované ostatnými členmi skupiny, maximálny počet bodov za najoriginálnejší nápad predstavoval 10 bodov. Víťazom bola skupina žiakov, ktorá získala najväčší počet bodov. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako ste sa cítili v úlohe riaditeľa múzea?, 3) Ako sa vám pracovalo v skupinách pri zariadení šiestich miestností múzea?, 4) Čo je úspechom rozvíjania tvorivosti?, 5) Ako súvisí myslenie s tvorivosťou človeka?, 6) Ktorý nápad bol najoriginálnejší?

28

Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Žiaci boli aktívni, tvoriví, uvoľnení a spontánni, prejavili záujem o skupinovú spoluprácu. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „V hre sa prejavila naša tvorivosť v pomenovaní rôznych predmetov“, „Hra ma zaujala, pretože v tvorbe nápadov som najlepšia“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Naša skupina prehrala, pretože som bola na všetko sama“. 2.3 Štruktúrované psychologické hry na rozvoj pohlavnej identity Pohlavná identita (gender identity) je výchovou osvojené pojatie seba ako muža alebo ženy; jedinec sa môže stotožňovať so svojím biologickým pohlavím, nemusí však nutne preberať všetky s daným pohlavím spojené sociálne roly, ktoré mu daná spoločnosť predpisuje. Sexualita je organickou súčasťou ľudského života, ovplyvňuje osobnosť človeka a sociálne, osobnostné, emocionálne a psychologické charakteristiky správania, ktoré sa odzrkadľujú vo vzťahoch k ostatným ľuďom. Sexualita sa formuje na základe pohlavných a rodových charakteristík, iných komplexných vplyvov a podlieha celoživotným dynamickým zmenám. Historické, antropologické a sociologické štúdie poukazujú na to, že sexuálna identita a spôsoby vyjadrovania pohlavnej túžby sa v rôznych dobách a kultúrach vnímajú z hľadiska zachovania spoločenského poriadku ako rozvratné. Nejasná sexuálna identita v niektorých prípadoch narúša tradičné predstavy a náboženské hodnoty spoločnosti. (Brander et al., 2008, s. 159). Sexuálna morálka podlieha dobovým zmenám. V prvej polovici 20. storočia boli spoločenské normy regulujúce ľudskú sexualitu pomerne prísne, pričom u žien boli zreteľne viacreštriktívne ako u mužov. Zvnútornenie mravných noriem viedlo k tomu, že sexuálne pohnútky i správanie často sprevádzal pocit viny. Intrapsychické konflikty sa pravdepodobne podieľali na vzniku mnohých neurotických a psychosomatických problémov. V 60-tych rokoch minulého storočia, v kontexte hnutia hippies, psychedelických experimentov a nových kultúrnych prúdov, prebehla tzv. sexuálna revolúcia, propagujúca ideu voľnej lásky, ktorá vyústila v liberalizáciu sexuálnej morálky. Objav hormonálnej antikoncepcie zbavil ženy strachu z nežiaduceho otehotnenia. V 80-tych rokoch sexuálna revolúcia odznela, najmä v dôsledku sexuálne prenosných chorôb (AIDS). (Plháková, 2003, s. 333 – s. 335). Nadväzovanie partnerských a erotických vzťahov je súčasťou adolescentného vývoja. Súčasťou zdravého psychického života je vnímanie rodovej rovnosti a sexuality. Tému sexuality je vhodné didakticky zakomponovať do radu ďalších hier a aktivít, týkajúcich sa citov, obáv, príjemných a nepríjemných zážitkov, telesných pocitov a hraníc.

29

Interakčné hry na rozvoj pohlavnej identity môžeme využiť počas vyučovania psychológie v rámci tematického celku „Človek ako jedinec“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 9: Hrdinky a hrdinovia Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: kriticky posúdiť význam hrdinov a hrdiniek ako vzorov a objasniť historický a kultúrny pôvod rodových stereotypov a ich prejavy v každodennom živote. Kľúčové slová: osobnosť a identita, sociálna komunikácia, sociálne vzory, stereotypy o mužoch a ženách. Cieľová skupina: žiaci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 30 minút. Materiál: papier, perá (modré a červené pero pre každého žiaka), flipchartový papier, fixky. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Brander, P. et al.: Kompas – príručka výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam. Bratislava: MŠ SR, 2008. s. 142 – s. 144. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Na úvod interakčnej hry som poskytol žiakom čas 5 minút na výber aspoň piatich národných hrdinov a hrdiniek, ktorých si vážia. Žiakom som rozdal papiere a perá a vyzval ich, aby na papier nakreslili dva stĺpce. Do prvého stĺpca napísali červeným perom mená aspoň štyroch hrdiniek so stručným popisom ich odkazu (významu) pre spoločnosť. Na spodnú časť papiera (v uvedenom stĺpci) uviedli kľúčové slová, ktoré vystihujú ich osobnostné črty. Modrým perom napísali mená aspoň štyroch hrdinov, tieto informácie zaznamenali do druhého stĺpca. Po úvodných inštrukciách som žiakov rozdelil náhodným výberom do päťčlenných skupín. V rámci skupín prediskutovali mená navrhnutých hrdinov a hrdiniek. Žiaci boli požiadaní, aby sa dohodli na menách štyroch najvýznamnejších hrdinov a na menách štyroch najvýznamnejších hrdiniek. Na záver som spojil žiakov do veľkej skupiny a požiadal ich, aby napísali zoznam hrdiniek a hrdinov z každej skupiny do dvoch stĺpcov na flipchartový papier a doplnili kľúčové slová, ktoré vyjadrujú ich osobnostné črty. Formou diskusie, ktorá trvala 10 minút sme prešli vymenované vlastnosti zo zoznamu. Žiaci diskutovali do akej miery je možné považovať jednotlivé hrdinky a hrdinov za vzor a do akej miery napĺňajú stereotypné predstavy o mužoch a ženách. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Ako sa líšili zoznamy hrdiniek a zoznamy hrdinov?, 3) Aké hodnoty reprezentujú hrdinovia a hrdinky?, 4) Čo rozumiete pod pojmom stereotyp?, 5) Do akej miery sú stereotypy pravdivým zobrazením skutočnosti?, 6) Majú ľudia vo vašom okolí zafixované nejaké

30

stereotypné predstavy a očakávania o mužoch a ženách?, 7) Cítite sa obmedzení týmito stereotypmi?, 8) Nachádzajú sa v zoznamoch, vytvorených počas práce v skupinách, vlastnosti hrdinov a hrdiniek, ktoré môžeme považovať za národné vlastnosti?, 9) Do akej miery vytvára stereotypné myslenie sociálne a kultúrne obmedzenia?, 10) Ako obmedzujú rodové stereotypy ľudské práva jednotlivcov?, 11) S akými rodovo podmienenými obmedzeniami ste sa stretli?, 12) Dokážete vytvoriť stratégie, ktoré by postupne posúvali hranice kultúrnych noriem a hodnôt, týkajúcich sa mužskosti a ženskosti? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Interakčná hra prepája medzipredmetové vzťahy občianska náuka – dejepis. Žiaci boli aktívni, samostatní a spontánni. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Zistila som, že dokážem využiť poznatky z dejepisu na občianskej náuke“, „Páčilo sa mi ako sme tvorili vlastnosti hrdinov a hrdiniek, hoci sme ich nikdy nestretli“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Nevedela som, čo mám napísať, nepoznám žiadne hrdinky ani hrdinov“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 10: Dotyky Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: objasniť sexuálne správanie ľudí v kontexte morálky a poukázať na význam zdravého sexuálneho života pri rozvoji psychického zdravia. Kľúčové slová: osobnosť a identita, sociálna komunikácia, sociálna interakcia, duševná hygiena. Cieľová skupina: žiaci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 20 minút. Materiál: obrysy tela na papieroch vo formáte A3, červené a zelené lepiace štítky. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v motivačnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Hoppe, S. – Hoppe, H. – Krabel, J.: Sociálně psychologické hry pro dospívající. Praha: Portál, 2001. s. 67. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Úvod interakčnej hry patril inštrukciám a pravidlám hry. Skupiny žiakov po štyroch som vyzval, aby si zhotovili na spojené papiere vo formáte A3 dva veľké obrysy ľudského tela. Žiaci si sadli do kruhu a položili do stredu nakreslené obrysy ľudských tiel. Každý zo žiakov dostal deväť červených a jeden zelený lepiaci štítok. Nasledujúcich 5 minút

31

rozmýšľali, aké dotyky na akom mieste majú radi a aké dotyky nemajú radi. Či sú dotyky príjemné alebo nepríjemné záleží na tom, kto sa žiakov dotýka (napr. teta, brat, mama a pod.) a ako často sa ich dotýka. Zelený lepiaci štítok označuje príjemný dotyk, žiaci ho mohli označiť menom kto sa ich tam dotýka. Červeným lepiacim štítkom sa označili miesta nepríjemného dotyku. Dôležitou zásadou interakčnej hry bola výpoveď „Nechcem označiť miesto nepríjemného dotyku!“. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Pripadá vám ťažké hovoriť o nepríjemných dotykoch?, 3) S kým môžete hovoriť o nepríjemných dotykoch?, 4) Ako dôležité sú nepríjemné dotyky pri hádke alebo spore?, 5) Ako dôležité sú príjemné dotyky pri ukončení hádky alebo sporu?, 6) Aké sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v miestach príjemných a nepríjemných dotykov? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím pozitívne. Napriek tomu, že obsah interakčnej hry je osobný a intímny, žiaci boli aktívni, úprimní a spontánni. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov; prípadné vulgárne prejavy správania boli eliminované na začiatku hry. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Myslím si, že je prirodzené hovoriť o sexe“, „Zistil som, že dievčatám sa páčia dotyky“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Hra sa mi nepáčila, trochu som sa hanbila“. Štruktúrovaná psychologická hra č. 11: Cesta do krajiny rovnosti Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: definovať pojem rodová rovnosť a rozvíjať zmysel pre spravodlivosť a úctu medzi ženami a mužmi. Kľúčové slová: osobnosť a identita, sociálna komunikácia, rodová rovnosť. Cieľová skupina: žiaci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 45 minút. Materiál: hárok papiera veľkosti A4, ceruzka pre každú skupinu, hárky papiera veľkosti A3 alebo flipchartové papiere, farebné fixky, turistická mapa. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Brander, P. et al.: Kompas – príručka výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam. Bratislava: MŠ SR, 2008. s. 185 – s. 187. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy.

32

Na úvod interakčnej hry som žiakom oznámil, že budú kresliť fantazijnú mapu na cestu do „Krajiny rovnosti“, v ktorej sú muži a ženy úplne rovní. Spýtal sa žiakov, či poznajú ľudové rozprávky alebo príbehy, v ktorých sa objavuje putovanie niektorej postavy ako metafora na získanie rôznych morálnych vlastností a hodnôt. Žiaci diskutovali o osudoch vymyslených i reálnych postáv v čase 5 minút a oboznámili sa so štruktúrou turistickej mapy. Názorne som ukázal kresbu kontúr, upozornil na odtiene farieb pohorí a riek, vysvetlil mapové symboly a značky, ktoré sa používajú na označenie geografických objektov. Žiaci boli požiadaní, aby sa rozdelili do malých skupín po troch alebo štyroch členov. Úlohou žiakov bolo počas 10 minút odpovedať na uvedené otázky: Ako si predstavujete „Krajinu rovnosti“?, Aké prekážky vás čakajú na ceste do krajiny rovnosti?, Ako budete tieto prekážky prekonávať? Po ukončení brainstormingu nasledovala druhá časť hry, kedy som žiakom rozdal veľké hárky papiera a fixky. Každá skupina si vytvorila svoju fantazijnú mapu, na ktorej žiaci zobrazili krajinu prítomnosti a budúcnosti, vzájomne spojené cestou. Žiaci si vytvorili vlastné symboly na zobrazenie geografických útvarov a všetkých prekážok a pomôcok, ktoré mohli na ceste očakávať. Žiaci kreslili mapu 20 minút. Po ukončení tvorby mapy sa žiaci spojili do veľkej skupiny a predstavili svoje mapy „Krajiny rovnosti“. Niektorí účastníci nevedeli graficky znázorniť svoje nápady, tak som ich usmernil, napr. žena, ktorá použije most na prechod cez rieku predsudkov voči ženám, ktoré sa chcú stať právničkami, muž, ktorý nájde poklad spokojnosti ako učiteľ v materskej škole, kde sa môže venovať malým deťom. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Ako sa vám páčila uvedená hra?, 2) Na ktorú z troch zadefinovaných otázok sa vám najťažšie odpovedalo a prečo?, 3) Aké boli hlavné charakteristiky „Krajiny rovnosti“?, 4) Vymenujte hlavné prekážky, ktoré neumožňujú súčasnej spoločnosti stať sa „Krajinou rovnosti“?, 5) Čo sa musí zmeniť, aby sa mohla vytvoriť spoločnosť, v ktorej sú muži a ženy rovní?, 6) Je pozitívna diskriminácia opodstatnená ako krátkodobé opatrenie na podporu rodovej rovnosti?, 7) Objasnite akú úlohu zohráva vzdelávanie v procese posilňovania rodovej rovnosti. Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím pozitívne. Interakčná hra je náročná na organizáciu času a aktivitu žiakov. Žiaci boli motivovaní, tvoriví a spontánni. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovno-vzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Konečne som pochopil čo je predsudok“, „Zistil som, že naša spoločnosť je plná predsudkov, ktoré boli v minulosti sú aj v súčasnosti“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Nevedela som sa sústrediť na kreslenie mapy, každý mi do toho zasahoval“.

33

Štruktúrovaná psychologická hra č. 12: Porozprávajme sa o sexe! Tematický celok: Človek ako jedinec. Výchovno-vzdelávací cieľ: zvyšovať sebadôveru žiakov vyjadrením vlastného názoru na sexualitu ľudí a rozvíjať prejavy empatického a tolerantného správania. Kľúčové slová: sexualita, rovnosť mužov a žien, diskriminácia a xenofóbia. Cieľová skupina: účastníci vo veku od 15 rokov. Časové trvanie: 45 minút. Materiál: pero, papier, priestor pre voľný pohyb, flipchart alebo tabuľa, krabica. Metodický postup pri aplikácii interakčnej hry: Štruktúrovanú psychologickú hru som uplatnil v expozičnej fáze vyučovacej hodiny občianskej náuky v 2. ročníku študijného odboru 6317 M obchodná akadémia. Námetom pre využitie uvedenej interakčnej hry v pedagogickej praxi sa stala publikácia – Brander, P. et al.: Kompas – príručka výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam. Bratislava: MŠ SR, 2008. s. 156 – s. 158. Interakčnú hru som modifikoval a upravil na podmienky školskej triedy. Na úvod som žiakov uviedol do kontextu problematiky sexuality. Objasnil som skutočnosť, že väčšina ľudí vníma sexualitu ako súkromnú záležitosť. Právo na to, aby človek nebol diskriminovaný na základe svojej sexuálnej orientácie, patrí medzi základné ľudské práva, ktoré sú vo väčšine krajín chránené zákonom. Interakčná hra poskytuje priestor na to, aby účastníci preskúmali svoje postoje k sexualite. Po úvodných informáciách nasledoval brainstorming o známych osobnostiach, ktoré sa otvorene hlásia ku svojej sexuálnej orientácii (homosexualita). V druhej fáze interakčnej hry som žiakom rozdal ústrižky papierov a požiadal ich, aby napísali akúkoľvek otázku, ktorá ich zaujíma v súvislosti so sexualitou. Otázky boli anonymné a sumarizované v krabici. Každý žiak mohol vyjadriť svoj názor, v zásade aj odlišný od spoločenských noriem. Zároveň som umiestnil pred žiakov do polkruhu tri stoličky. Vytvorili tzv. akvárium – miesto troch účastníkov, ktorí diskutovali o zvolenej téme, ostatní účastníci hry zostali pozorovatelia. Ak mali záujem vstúpiť do diskusie museli sa vymeniť s jedným z účastníkov diskusie prostredníctvom dotyku na jeho rameno. Žiakov som posmeľoval, aby prezentovali svoj názor a podelili sa o myšlienky, ktoré nevyjadrujú ich vlastné stanovisko. Neprípustné a zakázané boli urážlivé, vulgárne a útočné poznámky namierené voči komukoľvek zo skupiny, o čom boli žiaci informovaní na začiatku interakčnej hry. Diskusia v tzv. akváriu začala potom, čo som požiadal prvého dobrovoľníka, aby si vytiahol z krabice otázku a začal o nej diskutovať. Účastníci rozprávali bez prerušenia, kým sa nezačali opakovať, na čom som ich upozornil. Skupina prediskutovala ľubovoľný počet tém, vzhľadom na čas a záujem žiakov. V závere štruktúrovanej psychologickej hry nasledovala reflexia a diskusia. Žiaci reagovali na moje otázky do diskusie: 1) Kto z vás bol šokovaný alebo prekvapený niektorými prezentovanými názormi?, 2) Do akej miery sú ľudia vo vašom okolí otvorení vo veciach sexuality?, 3) Prečo sú niektoré skupiny ľudí otvorenejšie v otázke sexuality?, 4) Odkiaľ preberajú ľudia vzorce správania v oblasti sexuality?, 5) Ako sa líšia vaše postoje k sexualite od postojov vašich rodičov a starých rodičov?, 6) Ako sa z ľudí

34

stávajú homosexuáli a bisexuáli?, 7) Ako sa dajú riešiť požiadavky sexuálnych menšín v podmienkach Slovenskej republiky?, 8) Ako vnímate šírenie pohlavných chorôb medzi heterosexuálmi, homosexuálmi a bisexuálmi? Hodnotenie interakčnej hry: Realizáciu štruktúrovanej psychologickej hry hodnotím veľmi pozitívne. Interakčná hra je pre žiakov zaujímavá svojím obsahom a možnosťou spýtať sa na akýkoľvek problém z oblasti sexuality. Žiaci boli aktívni, tvoriví a spontánni. Skupinová dynamika sa rozvíjala pozitívnym smerom, atmosféra na vyučovaní bola uvoľnená a priateľská. Žiaci vedeli reagovať na kontrolné otázky a úlohy, ktoré boli prezentované v diskusii. Štruktúrovaná psychologická hra bola realizovaná bez rušivých momentov. Výchovnovzdelávací cieľ vyučovacej hodiny bol splnený v každej triede 2. ročníka. Na záver vyučovacej hodiny poskytli žiaci pozitívnu spätnú väzbu, čo dokumentujú vyjadrenia: „Dozvedel som sa nové informácie, niektorí spolužiaci vedia toho viac ako ja“, „Páčila sa mi diskusia v akváriu“. V skupinách žiakov som zaznamenal i negatívne vyjadrenia: „Nerada rozprávam o osobných záležitostiach pred spolužiakmi“.

35

ZÁVER Prečo rozvíjať zážitkové učenie v občianskej náuke a pri vyučovaní psychologických disciplín v stredných školách? Odpoveď na otázku ponúkajú viacerí humanisticky orientovaní psychológia a pedagógovia. Samotné vzdelávanie a vysoká úroveň kognitívnych schopností nie sú zárukou úspechu a šťastia v živote. Ak človek nevie adekvátne zvládať záťaž, udržiavať si uspokojivé sociálne kontakty a nevie sa vcítiť do prežívania iných, často aj napriek vysokej inteligencii nie je spokojný so svojím životom. Klasické vzdelávanie neposkytuje možnosť rozvoja nonkognitívnych schopností, ktoré sú súčasťou emocionálnej inteligencie. Jednou z možností ako rozvíjať emocionálnu inteligenciu žiakov predstavuje zážitkové učenie realizované prostredníctvom štruktúrovaných psychologických hier. O zážitkovom učení hovoríme, ak priama interakcia s vecami, prírodou a inými ľuďmi prináša zmeny v správaní a v interpretácii prežitého. (Miškolciová, 2003, s. 68 – s. 70). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zdôrazňuje požiadavku na osvojenie kľúčových kompetencií, teda schopností a zručností žiakov využiteľných v praxi. Vyučovací proces občianskej náuky a psychologických disciplín v stredných školách s využitím aktivizujúcich vyučovacích metód môže kľúčové kompetencie žiakov rozvíjať. Žiaci Obchodnej akadémie v Žiline vnímajú vyučovanie občianskej náuky s uplatnením štruktúrovaných psychologických hier ako osobne prínosné a efektívne z hľadiska osvojovania poznatkov, získavania vedomostí a zručností. Zo spätnej väzby vyplýva, že štruktúrované psychologické hry vo vyučovaní občianskej náuky rozvíjajú spoluprácu a sociálnu interakciu a formujú osobnosť žiakov – žiaci sa zaoberajú otázkami súkromného, partnerského a profesijného charakteru. Osvedčená pedagogická skúsenosť potvrdila, že žiaci pozitívne prijímajú využitie aktivizujúcich vyučovacích metód a štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní. Veľmi dôležitým činiteľom vo vyučovaní občianskej náuky a psychologických disciplín zostáva učiteľ občianskej náuky, resp. psychológie, ktorý ovplyvňuje vzťah žiakov ku vyučovaciemu procesu (odbornosť a kvalifikácia pedagóga, príprava na vyučovanie, humanistický prístup ku žiakom a pod.). Realizácia štruktúrovaných psychologických hier vo vyučovaní občianskej náuky prispieva ku humanizácii výchovno-vzdelávacieho procesu, podporuje osobnostný rast a sebahodnotenie žiakov. Psychologické disciplíny prezentované v učebných osnovách občianskej náuky v stredných školách predstavujú kľúčový prvok v školskom systéme výchovy a vzdelávania, pretože sa spolupodieľajú na utváraní a rozvíjaní sociálnych a personálnych kompetencií, spoločenských a občianskych kompetencií a kompetencie naučiť sa učiť.

36

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV

1. BRANDER, P. et al. 2008. Kompas – príručka výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam. 1. vydanie. MŠ SR, Bratislava. 2008. ISBN: 92-871-4880-5 2. KALHOUS, Z. – OBST, O. 2002. Školní didaktika. 1. vydanie. Portál, Praha. 2002. ISBN: 80-7178-253-X 3. KARIKOVÁ, S. 2007. Kapitoly z pedagogickej psychológie. 5. vydanie. EDIS pre IPV, Žilina. 2007. ISBN: 978-80-8070-764-4 4. MAŇÁK, J. - ŠVEC, Š. 2003. Vyukové metódy. 1. vydanie. Paido, Brno. 2003. ISBN: 807315-039-5 5. MIŠKOLCIOVÁ, L. 2003. Vybrané kapitoly z didaktiky psychológie. 1. vydanie. PF UMB, Banská Bystrica. 2003. ISBN: 80-8055-795-0 6. ORAVCOVÁ, J. 2005. Kapitoly zo sociálnej psychológie. 1. vydanie. IPV, Žilina. 2005. ISBN: 80-8070-459-7 7. ORAVCOVÁ, J. 2005. Vývinová psychológia. 1. vydanie. IPV, Žilina. 2005. ISBN: 97880-8070-756-9 8. PLHÁKOVÁ, A. 2007. Učebnice obecné psychologie. 2. vydanie. Academia, Praha. 2007. ISBN: 80-200-1499-3 9. POPELKOVÁ, M. – ZAŤKOVÁ, M. 2009. Podpora rozvoja osobnosti a intervenčné programy. 1. vydanie. UKF, Nitra. 2009. ISBN: 978-80-8094-269-4 10. SOKOLOVÁ, L. 2010. Didaktika psychológie. 1. vydanie. UK, Bratislava. 2010. ISBN: 987-80-223-2806-7 11. VEREŠOVÁ, M. et. al. 2010. Prehľad všeobecnej psychológie. 2. vydanie. ENIGMA, Bratislava. 2010. ISBN: 978-80-89132-89-8

Internetové zdroje 12. MOTYČKA, P. et al. Psychologická čítanka, studijní text pro učitele etické výchovy. [online]. 2002 [cit. 2014-08-15]. Dostupné na: http://www.cmg.prostejov.cz/etika/dokumenty/portal/psychologicka-citanka.pdf

37