Ročník VII.
Číslo 4
Júl — August 2006
Milí čitatelia Naša práca na multimediálnej encyklopédii Lubiny je ukončená. Na jednom CD je uložený materiál o histórii i súčasnosti našej obce — všetko, čo sa nám podarilo za 15 rokov zozbierať, zdokumentovať písomnou formou, fotografiami i piesňami FS Javorinka. Je to náš odkaz pre budúce generácie, aby vedeli, kde sú ich korene.
Bol to náš veľký cieľ! Zanechať po sebe prácu prospešnú pre našu obec a jej obyvateľov. Pretože svedectvo písma, dokumentov a viac ako tisíc fotografií bude trvalý a kompletný materiál o našej Lubine. Všetko podstatné, čo sme napísali do našich troch publikácií Lubina 1392-1992, Lubina 1392-1992-2002 a Cirkev naša lubinská, je už upravené a doplnené na jednom CD. Čo obsahuje multimediálna encyklopédia Lubiny? Je rozdelená do 19 hlavných všeobecných kapitol, pričom každá obsahuje niekoľko konkrétnych podkapitol s fotografiami a dokumentáciou. Napr. OBEC LUBINA sa delí na: prírodné pomery, fauna a flóra, geografický vývin, richtári, osídlenie a názvy, nárečie, naša reč lubinská, kroj, ohlasy maďarizačných snáh, prvá republika, politický a sociálny vývin po r. 1945, politický vývin po r. 1990, obecné noviny, 600-ročná Lubina, 610-ročná Lubina, spoločenstvo obcí mikror egiónu Javorina, Euroregión Biele—Bílé Karpaty, čestní občania Lubiny, cena obce Lubina, názvy osád a lubinskí gajdoši. Po otvorení hlavnej kapitoly sa vám ponúka letecký záber na našu obec, niekoľko ďalších fotozáberov na kopanice a spev FS Javorinka s hudobnými variáciami husľového virtuóza Miroslava Potfaja ml.... HISTÓRIA má časti: — pôvod názvu obce, pečate a erb obce, fosílie, doba bronzová, doba slovanská, prvá písomná zmienka, hradisko na Setvákech skale, vykúpenie z poddanstva. SOCIÁLNE POMERY — čachtické panstvo, prvý urbár, kde začína náš rodokmeň, sociálne rozdelenie obyvateľstva, naši predkovia, Lubina po tereziánskom urbáre, Lubina v 18. storočí, majer na Nehvanci, koniec feudalizmu, požiar. POĽNOHOSPODÁRSTVO — po otvorení hlavnej kapitoly zaznejú piesne, ktoré sa spievali pri práci na poli. Nájdete tu kapitolky: živilo ich poľnohospodárstvo, výžinkári, sme slobodní, poľnohospodárstvo po r. 1945, kolektivizácia — JRD, PD, Agromer, s.r.o., SBUL.
Strana 1
REMESLÁ A OBCHODY sú rozdelené na: súkenníctvo, mlynárstvo, výroba dreveného riadu, hauzírky, cechová zástava, výbor Podjavorinského združenia. VOJNY je veľmi rozsiahla kapitola. Po jej otvorení zaznejú regrútske piesne i clivé piesne z frontov I. svetovej vojny. Kapitola je rozdelená: naši vojaci v rakúsko-uhorskej armáde, povstanie 1848, prvá svetová vojna, hľadal som dedkov hrob v Ajševici. Druhá svetová vojna — ruskí utečenci v Lubine, SNP, Miloš Uher, cetunský boj, Jozef Brunovský, Ing. Jozef Sapák, Martin Kavický, Michal Belák, František Bím, prof. Rudolf Vrba, MUDr. Ladislav Minárik, Alojz Kubíček, MUDr. Bedřich Placák. Zahraničný odboj — Gustáv Galko. Odboj pod Javorinou — učiteľ Ján Marták, JUDr. Ivan Hrušovský. Americkí letci — osud havarovaných amerických letcov, Roy Madsen, James Morse Kirchhoff, Pavel Haruštiak, Henry Long a anglický preklad celého textu. Lubina oslobodená — vojnové obete, trpeli a zomreli za vlasť (rodina Šidlová z Hrnčiarového). LUBINSKÁ CIRKEV — po otvorení stránky zaznejú piesne cirkevného spevokolu a upúta vás —história našej lubinskej cirkvi, súdržnosť našich predkov, fília Hrušové, Kristína Royová. ŠTÚROVCI — Pavel Štúr, rodokmeň Štúrovcov, Samuel Štúr, Vladimír Štúr, lubinskí Štúrovci. HOLUBYOVCI — Juraj Holuby, Karol Holuby, Gustáv Holuby, Mária Holubyová, Jozef Ľudovít Holuby. ŠKOLSTVO — história lubinského školstva, Vojtech Predmerský, učitelia Adam Špitka, Oľga Koričanská a Elena Predmerská, riaditelia školy, učitelia pôsobiaci od r. 1950, škola na Hrnčiarovom, škola U Klačkov, škola v Podkozinciach, MŠ Lubina, MŠ Hrnčiarové , pomenovanie školy na ZŠ Samuela Štúra. ŠPORT — futbal v dedine, spartakiáda, turistika, šport na kopaniciach — SOKOL, futbal, lyžiarsky klub CHRÍB, rodeo. HASIČI: — hasiči v dedine, hasiči v Miškech Dedinke. POĽOVNÍCTVO (pokračovanie na str .4)
Čierne mračno na Bradle S úctou a pietou navštevujeme miesta zasvätené pamiatke tých, čo pracovali a obetovali sa pre svoju milovanú vlasť. Stalo sa tak aj 6. mája 2006 na Bradle pri spomienke na M. R. Štefánika a jeho tragický skon. My Slováci vieme, že Štefánik bol jednou z najvýznamnejších postáv našich dejín — diplomat, organizátor a spoluzakladateľ česko-slovenského štátu, astronóm, letec, štátnik, ale predovšetkým demokrat. Vieme však aj o tom, že v dobách nedávnych mal byť Štefánik „vymazaný“ z našich dejín. Zdá sa však, že sme si Štefánika predsa ubránili. No s poľutovaním zisťujeme, že naša demokracia občas stráca zrak. Stratila ho aj v máji t.r. na Bradle, keď sa tvárila, že zakázaná Slovenská pospolitosť sa môže beztrestne vysmievať z odkazu Štefánika — vlastenca, humanistu a Európana v najlepšom slova zmysle. Ťažko sme niesli pohľad na čiernoodencov, zdalo sa, že modrú oblohu nad nami narúša čierny mrak po ňou. Mnohým z nás sa premietli obrazy z detstva, keď v r. 1944 v čase Povstania príslušníci POHG v takýchto uniformách a symboloch v Štefánikovom kraji poskytovali Nemcom informácie o partizánoch, o úkrytoch židovských rodín, udávali tých, ktorí pomáhali prenasledovaným. A nielen to — aktívne sa zúčastňovali na trestných výpravách, brali z našich rodín tých najbližších, aby sa už nikdy nevrátili k nám späť. Mládenci i devy zo SP zrejme veľmi dobre vedia, že Štefánik bol odporcom klerikalizmu a totality — pravičiarskej i ľavičiarskej. Musia vedieť aj to, že prezident Slovenského štátu Tiso predsa vyznamenával v okt. 1944 v Ban. Bystrici vrahov povstalcov a civilného obyvateľstva. ... A tak oficiálna delegácia dôstojne odišla aj so svojím sprievodom. A my — obyčajný ľud — sme zostali zoči-voči rečiam vodcu SP sami. Iba naše srdcia mĺkvo kričali na obranu Štefánikovej pravdy. A potom sa zhora spustil krátky, ale prudký dážď — priam symbolický v tej chvíli. Slovenské médiá sa k spomienke na Štefánika zachovali macošsky — nepatrnou zmienkou prispel iba rozhlas. — Napokon, veď členovia SP nerobili nič zlé, — vyjadrila sa účastníčka udalostí v telezábere. Čo dodať? Napriek trpkosti rezonujúcej stále v nás zostane Bradlo pre nás miestom posvätným a navštevovaným.
Deň matiek v Materskej škole Lubina
Je pravdou že niet druhej bytosti na zemi, ktorá by nám nahradila matku. Ona je náš strážny anjel, náš prvý učiteľ a vychovávateľ. Takže v našej škôlke čakali v Deň matiek na mamičky a babičky, tety, oteckov či dedkov rozžiarené tváre detí. Škôlkari uvili veniec lásky a oddanosti v podobe básní, piesní , tančekov a hier. A pri odovzdávaní vlastnoručne zhotovených darčekov boli veru aj slzy dojatia. Nechýbal ani slávnostne prestretý stôl s koláčikmi a čajom. Uskutočňujeme s deťmi aj ďalšie aktivity, no najkrajšou zostáva Deň matiek. Ďakujeme rodičom a sponzorom, ktorí pomáhajú a cenia si našu prácu. Je to pre nás veľké povzbudenie. Veď máme vo výchove spoločný cieľ — aby z našich detí vyrástli zdraví, znášanliví, kultúrni ľudia. Za vedenie MŠ Dagmar Podolanová
Za kultúrou, umením a históriou
Účastníci celonárodnej spomienky na Bradle
Spomienka na 61. výročie skončenia vojny 5. mája 2006 v Rohu
zľava: com. Constantin Ifrim, vojen. a letec. pridelenec Rumunska, plk. Ing. Krzysztof Jońca, zást. pridelenca obrany Poľska, plk. Mir. Chytil, vojen. pridelenec ČR, pplk. Jeff Wenberg, letec. pridelenec USA, plk. Ing. Ján Mika, Armáda SR, gen. Ing. Jurij Ivanovyč Radkovec, vojen. pridelenec Ukrajiny, plk. Oleg Nikolajevič Kislyj, pridelenec obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie.
Množstvo aktivít, ktoré pedagogické zamestnankyne v Materskej škole na Hrnčiarovom pre deti počas šk. roka pripravili, uzatváral školský výlet — nie finančne náročný, ale obsažne bohatý. S deťmi sme navštívili bábkové predstavenie Gašparko a drak v Novom Meste. Zastavili sme sa v Pamätnej izbe nár. umelkyne Ľ. Podjavorinskej v Bzinciach, kde p. E. Kučerová veku primerane priblížila deťom život a dielo prvej slovenskej poetky. Výlet sme ukončili položením kytičky vďaky k pamätníku v Rohu. Ďakujeme sponzorom p. Joz. Kováčovi a Ing. Ľ. Bahníkovi za dopravu a Ing. M. Šutarovi za finančnú a materiálnu pomoc. Vďaka patrí i ochotným rodičom za materiálnu a brigádnickú pomoc v šk.r. 2005/06. Nech sú nám všetkým, ktorí sa snažíme o šťastné a zážitkom bohaté detstvo našich najmenších — odmenou ich veselé a usmiate tváričky. Dovidenia v novom šk. roku. Zamestnanci MŠ Lubina-Hrnčiarové
Strana 2
ŽIJÚ MEDZI NAMI Lubinský cirkevný zbor od r. 1783 mal desať duchovných pastierov. Z nich — dvoch seniorov. Juraja Boboka, ktorý pôsobil v r. 1795-1834, a Mgr. Evu Juríkovú, terajšiu lubinskú farárku, pôsobiacu v našom v našom zbore od r. 1995. platí o to viac. Dnes je už plne zapojená do nášho Náš lubinský cirkevný zbor má svoju bohatú históriu. cirkevného i občianskeho života. Akoby s ňou ožil i cirkevný Je v nej ukryté veľké náboženské a pracovné zanietenie zbor! Krstili sa nielen narodené deti, ale i vekovo staršie, ba našich predkov, ktorí postavili chrám, a tak dali pevný i dospelí. Otvorila sa im tak cesta ku konfirmácii a mnohým základ evanjelickému a. v. cirkevnému zboru lubinskému. i k cirkevnému sobášu. Viacej detí sa prihlásilo na Je v nej starostlivosť a neoceniteľná duchovná práca 10náboženstvo, začali detské služby Božie. tich duchovných pastierov, ktorí majú Pritiahla mládež k aktivitám zboru, založili zásluhu na vzťahu našich cirkevníkov k Spoločenstvo evanjelickej mládeže trvalým duchovným hodnotám, pretože (SEM). Stretávajú sa na biblických sa dedili z generácie na generáciu a hodinách, pripravujú programy k rôznym ctíme i zachovávame ich aj dnes. príležitostiam a oživujú nimi bohoslužby. V nedeľu 26. júna sa po vyše 48Staršie dievčence a chlapci zo SEM vedú ročnom (najdlhšom) pôsobení v našom detské besiedky, pripravujú pre deti i pre cirkevnom zbore rozlúčil s aktívnym svoje spoločenstvo rôzne súťaže, pôsobením farár Pavel Radoš, vynikajúci premietanie filmov, posedenia i pre deti rečník a kazateľ. Po jeho odchode do iného vierovyznania, vianočnú a inú dôchodku administrátorom lubinského príležitostnú výzdobu a pod. V letných cirk. zboru bol Mgr. Ivan Rubaninský, mesiacoch sa zúčastňujú na letných vtedajší konsenior a farár v Novom pobytových táboroch, chodia na zájazdy... Meste n. V. Ten uviedol do nášho Pani farárka vedie zborový spevokol, cirkevného zboru v 2. adventnú nedeľu ktorý svojím vystúpením vždy navodí v — 10. decembra 1995 kaplánku Mgr. chráme slávnostnú atmosféru. Podporuje Evu Juríkovú. vystúpenie talentovaných hudobníkov. Ako čerstvú absolventku teológie Spolupracuje s obetavými cirkevnými čakala ju na novom pôsobisku nielen funkcionármi, so skúsenými členmi práca duchovná, ale i rozsiahla práca hospodárskeho výboru. V rokoch 1996-99 sa realizovala hospodárska. Realizovala sa celková rekonštrukcia fary, a oprava a rekonštrukcia interiéru kostola. V decembri 2000 tak až do dokončenia všetkých prác musela nielen sa vymenila na kostole strešná krytina. Záverečná etapa dochádzať denne z Nového Mesta, ale sa i zapojiť do rekonštrukčných prác sa robila v lete 2003. A tak v 22. dokončovacich prác fary. nedeľu po Sv. Trojici — 16. 11. 2003 mohla sa konať Za veľmi krátky čas nová pani farárka presvedčila posviacka obnoveného chrámu. Pri tejto príležitosti bola svojich cirkevníkov, že je nielen výbornou kazateľkou, vydaná i knižka Cirkev naša lubinská. speváčkou, ale i dobrým pedagógom pre deti na Súdržnosť a ochota našich cirkevníkov, ktorí nešetria náboženstve. Svojím otvoreným a bezprostredným na milodaroch, a organizačné schopnosti našej pani farárky prístupom k rôznym vekovým kategóriám cirkevníkov sa v plnej miere prejavili na celkovej obnove chrámu, fary i dosiahla, že sa jej otvorili dvere do mnohých domácností, úprave okolia, výstavby parkoviska či opravy zvonov a a tak získavala postupne svojich cirkevníkov nielen pre vežových hodín. návštevy chrámu, ale i pre jeho veľmi rozsiahlu a náročnú Bohatá duchovná i hospodárska činnosť lubinskej pani obnovu. 22. februára 1998 si ju náš cirkevný zbor zvolil za farárky je odmenená nielen vďakou našich cirkevníkov, zborovú farárku a 24. mája toho istého roku ju do kňazskej ale i dôverou našich cirkevných inštitúcií. V sobotu 17. júna služby slávnostne inštaloval vtedajší senior Mgr. Milan 2006 bola inštalovaná do funkcie seniorky Považského Kubík, farár staroturanský — za prítomnosti biskupa ZD seniorátu. A tak temer Mgr. Ivana Osusképo dvoch storočiach ho a ďalších kňazov z má naša cirkev okolitých cirkevných lubinská vo svojej zborov. histórii druhého A tak v našom duchovného pastiera s cirkevnom zbore po hodnosťou seniora. viac ako 200 rokoch Považujeme to za 10-ty kňazský post veľkú česť pre náš zaujala žena farárka, cirkevný zbor i pre ktorá je dôstojnou obec. nástupkyňou svojich predchodcov. Lubinský cirkevný zbor mal šťastie Podrobnejšie inforna svojich duchovných pastierov. V prípade mácie o slávnosti našej pani farárky, inštalácie prinesieme vďaka jej všestrannej v budúcom čísle. Lubinskí cirkevní hodnostári, 2003 aktivite, schopnostiam, Redakcia prístupu k ľuďom to
Strana 3
Potomkovia lubinského rodu Krajčovič-Šavara
Multimediálna encyklopédia Lubiny (pokračovanie zo str. 1)
ZDRAVOTNÍCTVO: — história, lekári, zubní lekári, Červený kríž. KULTÚRA: divadlá a osveta v dedine, súbor Lubinčan, dychová hudba Lubinanka, miestna ľudová knižnica. Kultúra na kopaniciach: KD v Miškech Dedinke, čitateľský spolok a knižnica, divadlá a osveta, dolnokopanická roľnícka beseda, FS Javorinka. ZVYKY OBYČAJE, TRADÍCIE: v úvode zaznejú piesne FS Javorinka, príjemnú atmosféru navodia: — fašiangy, vynášanie kyselice, veľkonočné sviatky, na Jura, stavanie májov, svätodušné sviatky, pálenie vatry, hody, od Vianoc do Silvestra, lubinská svadba s typickými svadobnými piesňami. Kapitola sa uzatvára — z tradície pohrebov. VÝZNAMNÍ RODÁCI : Samuel Štúr, Jozef Ľudovít Holuby, Karol Bobok, Juraj Struhárik – kňaz, Elena Predmerská– učiteľka, Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc., Ján Machajdík – učiteľ, Gustáv a Pavlína Rubaninskí — učitelia, Ján Majtás — učiteľ, Miloslav Slávik — kňaz, Rudolf Uher — akad. sochár, Dušan Haruštiak — zubný lekár, RCDr. Miloš Štúr, Ján Mackovič — učiteľ, Ing. Dušan Sagara, CSc., Ing. Anna Pulkrábková, CSc., Doc. Ing. Vlastimila Pevná, CSc., JUDr. Dušan Haruštiak, Prof. Ing. Emil Klimo, DrSc., Ing. Jaroslav Zelko, CSc., Miroslav Jurenček, richtár, Viliam Harušťák, riaditeľ MOS Miškech Dedinka. Do rubriky SPONZORI sme ponúkli 28 podnikateľom, rodákom i tým, ktorí iba podnikajú v obci, zverejniť svoju firemnú značku, propagovať svoje výrobky či služby. Dodnes nám prispeli iba títo štedrí darcovia: Ing. M. Čavič, Ing. A. Bezek, J. Kubiš, J. Papala, Vil. Petrovič, rodáčka zo zahraničia, Ing. B. Rojko, Em. Stančíková. Autorský kolektív: Ing. Oľga Hrabovská, Mgr. Ľudmila Fraňová a redakčná rada INFORMÁTORA. Kresba a výtvarné spracovanie na CD: Eva Bumbálová, rod. Martáková. Hudobná spolupráca : FS Javorinka so svojimi sólistami pod vedením Vil. Harušťáka, sólo na husliach koncertný majster Miroslav Potfaj ml. Uvedomujeme si, že bez ochotnej spolupráce mnohých z vás, milí spoluobčania, by nemohlo vzniknúť takéto dielo. Ďakujeme vám, známi i neznámi autori fotografií, ktoré vznikali v priebehu vyše sto rokov. Ďakujeme vám, rozprávači príbehov a svedkovia udalostí z dôb dávnejších i nedávnych. I vám, ktorí ste nám ochotne požičali rodinné dokumenty a potrebné materiály. Pozývame vás všetkých na oficiálnu prezentáciu tejto multimediálnej encyklopédie Lubiny do KD v Miškech Dedinke v sobotu 12. augusta 2006. Redakcia
O. Kovačičová s manželom, sprava bratranec Vl. Krajčovič
Veľmi milé stretnutie potomkov uvedeného rodu sa konalo v apríli t. r. v Brezovej p. Bradlom pri príležitosti uvedenia knihy Oľgy Kovačičovej-Húskovej „Brezovský staviteľ organov Martin Šaško a jeho predkovia a potomkovia“. Matka p. O. Kovačičovej — Alžbeta Húsková, rod Krajčovičová (1905-1939), bola posledná z 9-tich detí Martina Krajčoviča a Alžbety, rod. Šavarovej. Vydala sa za jedného z potomkov slávneho brezovského staviteľa organov. Jej súrodenci sú roztratení po celom svete. V Lubine žil brat Daniel Krajčovič (1902-1971). Jeho syn Vladimír ( 1937) udržiava srdečné vzťahy s rodinami otcových súrodencov. A tak bolo len samozrejmé, že na slávnosti sesternice Oľgy Kovačičovej, hudobnej pedagogičky, patril s celou svojou rodinou k početným obdivovateľom jej hudobného i spisovateľského umenia. Red.
Keď pred 70 rokmi otvárali Kultúrny dom v Miškech Dedinke Mala som vtedy 9 rokov. Dobre si všetko pamätám, ako ľudia ochotne pomáhali pri stavbe KD a ako práca rýchle napredovala. Viem, že zástupcovia výboru pre výstavbu KD uložili do základov novostavby pevnú schránku s listinou — s odkazom pre budúce generácie. Pamätám si na členov tohto výboru — učiteľ G. Haruštiak, Miškovic (Šenkárech), Trúsikovci, Uher, môj otec Juraj Valenčík (Machánech), Michalec od Rubaninských, Juraj Valenčík (Ščukánech od Tučkov) — vtedajší richtár.
Blahoželáme husľovej virtuózke profesorke Jele Špitkovej k získaniu dvoch ďalších profesúr — v marci 2006 vo Viedni na Universität für Musik — 2. mája 2006 na Akadémii múzických umení v Prahe z rúk prezidenta Václava Klausa. Redakcia
Milí čitatelia, redakcia INFORMÁTORA sa ospravedlňuje, že vzhľadom na množstvo informácií a obmedzený priestor v novinách články na pokračovanie, listy z pošty a iné príspevky uverejníme v budúcom čísle.
Reční „slovutný“ pán minister Kálay, september 1936
Nový kult. dom niesol názov Osvetový dom Dr. Milana Hodžu. Mne pripadla úloha predniesť krátku privítaciu reč
Strana 4
a odovzdať významnému hosťovi — pánu ministrovi kyticu kvetov. Text mi zostavili učitelia Rubaninskí a začínal sa staromódnym oslovením „Slovutný pane ministre!“ Viacej si z textu už nepamätám. Vtedy som ani nevedela, čo slovo slovutný znamenalo, musela som si ho stále opakovať, aby som ho nezabudla. Mala som veľkú trému, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. V tom čase som ešte nosila kroj, takže mi nechýbali vyšívané „proránky, kamizol a fiértuška“. Čipkový ručník som mala uviazaný „nazadek“, t.j. dozadu a nie pod bradu, ako sa ručník nosil v robotný deň. Mala som nové „parízky“, čo u Baťu stáli 29,- Kčs. Netlačili ma, naši mi ich kúpili väčšie, aby dlhšie vydržali. A veru vydržali — nosila som ich len v nedeľu a cez sviatky. Inakšie sme chodili od jari do jesene aj do školy bosí... Spomínam si, že na slávnosti predávali aj rôzne dobroty. Mala som záujem o „krachlu“ (malinovku) a o „cukrové“. Dúfala som, že otec mi za odmenu niečo kúpi, ale on vyhlásil, že cukrové je nezdravé a doma máme dosť medu. Po rokoch som pochopila, že otec vlastne mal pravdu, bol vždy prísny, ale keď videl, ako mi je za tým cukrovým ľúto, tak mi niečo asi za korunu kúpil. Vtedy to nebolo málo. Keď si teraz po 70-tich rokoch na ten slávnostný deň spomínam, myslím, že by sa terajšiemu Kultúrnemu domu v Miškech Dedinke mal vrátiť historický názov. Dr. Milan Hodža (1878-1944) bol ministrom vo viacerých vládach I. ČSR a v r. 1935-38 aj prvým Slovákom ministerským predsedom v ČSR. Zomrel v emigrácii a po vzniku demokratickej SR previezli jeho telo na martinský Národný cintorín. V r. 2002 vyšlo už 3. vydanie zborníka autorov Mir. Pekník a kol: Milan Hodža — štátnik a politik (Veda, vyd. SAV, Bratislava). Zborník hodnotí Hodžu ako novinára, publicistu, historika, politológa a politika, ktorý vnímal postavenie sloven. národa v medzinárodných súvislostiach. Hľadal cestu k porozumeniu a rovnoprávnemu postaveniu národov v stredoeuópskom priestore. Svoje projekty spolupráce národov strednej Európy, plány Podunajskej konfederácie zdôvodnil vo viacerých geopolitických štúdiách a na sklonku života v rozsiahlom diele Federation in Central Europe (Londýn 1942). Ide teda v každom prípade o výnimočnú postavu slovenskej politiky. Doc. Ing. Vlastimila Pevná-Valenčíková, Nitra
prázdnin v r. 1936. Náš otec chodieval často na St. Turú ako okresný lekár z NM, keď ho volával na konzílium staroturiansky lekár Dr. Kovalev, ruský emigrant po 1.
–
svetovej vojne, absolvent Karlovej univerzity. Tento mal na starosti aj pacientov v Domove bielych hláv. Zo stanice sme prišli peši do veľmi príjemného tichého prostredia K. Royovej. Pamätám sa, že sedela v kresle, oblečená v čiernom odeve a na hlave mala biely čepiec, pri kresle paličku. Privítala nás veľmi milo. Väčšinou sa rozprávala s našimi rodičmi. Otec sa zaujímal o zdravotný stav Kristíny Royovej, pýtal sa na jej lieky. Navštívil v útulku starých ľudí a rozdal im potrebné lieky, Pri rozlúčke nám deťom darovala K. Royová malé modlitebné knižky. Opatrujem si ju doteraz . JUDr. Ivan Hrušovský, Bratislava
Z nášho cirkevného zboru
Na návšteve u Kristíny Royovej K 70. výročiu úmrtia
Kto je Kristína Royová (18.8.1860 Stará Turá — 27. 12. 1936 Stará Turá) — vnučka lubinského kňaza Juraja Holubyho — autorka najlepšej kresťanskej literatúry v strednej Európe, jej diela sa stále čítajú, prekladajú — jedna z najprekladanejších slovenských autoriek — preklady v 31 jazykoch — horlivá pracovníčka v charitatívnej oblasti, založila slovenskú diakoniu — sirotinec, nemocnicu, domov pre seniorov — autorka mnohých článkov, náboženských piesní — pokorná služobnica Pána Ježiša Krista Bol som 15-ročný gymnazista, keď mňa i mladšiu sestru Zorku vzali rodičia na St. Turú — na návštevu ku Kristíne Royovej. Mama nám vysvetlila, kto je táto vzácna žena, a my sme sa tešili na výlet. Veď bol začiatok letných
Konfirmácia 7. mája 2006. Zľava: R. Rojko, M. Harušťák,D. Sadloň, M. Rubaninský, D. Gulán, P. Čamek, p. farárka, L. Petrovičová, E. Rojkovičová, M. Potfajová
Čo nové, pán starosta? * Opravy štátnych ciest v obci; ďalšia etapa sa bude čoskoro realizovať na kopaniciach — plánuje sa aj oprava obecných komunikácií na kop. * Dokončenie výstavby parkoviska pred kostolom * Rekonštrukcia vstupných schodov do zdravot. strediska pokračovanie na str. 7
Strana 5
Moja mama Veľmi mi chýba. Osemnásteho júla by sa dožila 80 rokov. Anička Mikulášková (Rzavská) sa narodila na milovaných kopaniciach, ktorým zostala verná aj po smrti; pochovaná je so svojimi rodičmi na lubinskom cintoríne. Hoci z kopaníc odišla veľmi mladá, v srdci a mysli stále nosila svoj domov. Svoje túžby a nostalgiu vyjadrila vo veršoch a v príležitostných článkoch, ktoré boli uverejnené v dobovej tlači. Po vojne dva roky vyučovala deti v škole U Klačkov, predsedala Združeniu evanjelickej mládeže M. Uhra, celý život bola spätá so svojím rodiskom. Už na dôchodku zozbierala kuchárske recepty z lubinského kraja, jej snom bolo napísať príbehy z kopaničiarskeho života, zachytiť vzácne okamihy nenávratnej minulosti. Ako spomienku na moju mamu, Frantéch Aničku, som vybrala malú ukážku z jej pera uverejnenú pod názvom Podjavorinská jeseň v Národných novinách 17. októbra 1943. Jana Mielcarková, Bratislava
Podjavorinská jeseň Vlak z Bratislavy uháňa smerom na Nové Mesto nad Váhom. No mne sa zdá, že ide veľmi pomaly. Ako by aj nie! Veď idem domov! Domov. Aké pekné slovíčko, koľká krása v ňom. A koľko nádeje je v ňom ukryté: d o m o v. Z malej staničky na Starej Turej sa poberám peši vyššie, k horám. Tam je môj domov, moje kopanice. Pri osamelej stodole sa zastavím. Mladá kopaničiarka zbiera v sade slivky. Okolo nej sa hrá niekoľko malých detí. Aká je len pekná, myslím si. Nechce sa mi ďalej, tak dobre sa pozerá do jej opálenej tváre, vypestovanej kozmetikou hôr a slnka. Pristúpim bližšie a spýtam sa jej tak, aby nezbadala, že som už bola ďalej ako na kopaniciach, ostýchala by sa: „Vaši sú dze, há?“ „Ná hen hore šúscié hrabú a tatíčko orú na lúkách.“ Potom idem ďalej, aby som bola čím skôr doma, na svojich milovaných kopaniciach. Márne sa však ponáhľam, pri všetkých, čo robia na poli, a je ich teraz neúrekom, sa musím pristaviť, prehodiť pár slov, odpovedať na obvyklú otázku: „Prišla sis domom?“ Inak by ma pokladali za hrdopýšku, slečinku z mesta (len to nie!). Jeden sa spytuje, čo je nové, druhý ako sa mám, no rozhovor obyčajne končí otázkou: „Neočut tam ešče, kedy bude po vojne?“ Konečne prichádzam k rodnému domu. Postojím pri veľkých oblokoch letnej kuchyne a kochám sa pohľadom na mamičku, ktorá ma ešte nezbadala. Aká je len krásna, tá moja matka! – Zašteknutie psa ma vytrhne z myšlienok o mamičke a už ma zbadá aj ona. Pes Orech mi od samej lásky rozdriapal hodvábne pančuchy (dobre mi tak, načo idem na kopanice v hodvábnych pančuchách). Starý moriak sa naježil, kohút zakikiríkal, sliepky sa rozpŕchli, husi zagagotali... „Ej“, myslím si, „ale musím byť hrozná v ich očiach.“ Najradšej by som zo seba zhodila svoje
mestské šaty a obliekla si hrubú konopnú sukňu, len aby som sa zapáčila obyvateľom nášho dvora. Potom ma mamička privíta. „A tato sú dze? A babička, Rudo, Jano, Kata?“ „Tato išél na polóvku, babka ščíkajú na povali mak a dzeci pasú kravy.“ Kým mi mamička prichystá voľačo pod zub, ponáhľam sa na povalu, viem, že tam je veselo. Babička sedia pri hŕbe fialových makovičiek a deti okolo nej (už boli prišli z pastviny). Rozpráva im zážitky zo svojej mladosti. – Ach, toľko rôznej práce je na kopaniciach. Naši už spia. Ja nie. Potichu sa vykrádam z domu. U susedov varia lekvár a ja tak rada počúvam „hentých učinkú“, keď rozprávajú. Veselo býva pri varení lekváru. Asi tak ako pri páraní peria alebo na priadkach. Zídu sa dievčence z celých kopaníc a „ščíkajú“ slivky. Neskoršie prídu chlapci, obyčajne s harmonikou, a potom je už veselo. Prejde i ospalosť a zabudne sa na únavu po celodennej ťažkej práci. Pred polnocou si mládež zaspieva, zahrajú sa „na richtára“ a na „zálohy“. Lekvár sa pomaly dovára a zajtra bude oldomáš. No ja tu už nebudem, musím do Bratislavy. Ako len rada by som zostala ...
Pred 50 rokmi prišiel do Podkoziniec prvý autobus Cestovanie, to je životná škola. Pre našich predkov oddávna svet nekončil za najbližšími horami či vŕškami. Hauzírovali po celej monarchii — peši, na vozoch, vlakom... Pre našu generáciu je cestovanie nevyhnutné. Jedni idú za zárobkom, iní zasa minúť peniaze, ďalší chcú poznávať krajiny. Pamätníci z horných kopaníc spomínajú na veľkú udalosť, keď do Podkoziniec prišiel prvý štátny autobus. Prvú otáčku urobil na konečnej zastávke pred miestnou krčmou „U Šenkárov“ 3. júna 1956. Otvorilo sa nielen priame spojenie „so svetom“, ale odohrali sa pritom aj úsmevné príhody. Nezabudnuteľnou postavou pri autobusovej zastávke bol Švokéch Marcinko (vl. menom Martin Holovic z Topoleckej), s ktorým vystrájal huncútstvá šofér Janko Rágala. Zadovážil mu brigadírku ČSAD, výpravcovský terč a takto Marcink o v yprav oval autobusy na odchod. Stalo sa raz, že istý ujec si doviezol autobusom malé prasiatko. Keďže bol horúci letný deň, ujko zašiel do krčmy občerstviť sa. Malé prasiatko vo vreci dal do chládku — pred zadné koleso autobusu. Po štvrťhodine šofér autobusu Harmady pozrel na hodinky, bol čas odchodu. Naštartoval a autobus sa dal do pohybu... Po prasiatku zostal iba „mastný fľak“. O desať rokov linka autobusu vyšla až po zastávku Kováčovom. Cestovanie a cesty, vodiči i cestujúci sa stále obmieňali... Až do dnešnej reality. Stav vozovky plače a zároveň žaluje. Pod ťažkými nákladiakmi naloženými drevom sa menia spády ciest, dažďová voda steká dolu cestou a ničí ju. Vytratili sa priekopy okolo cesty. Po rokoch ubudlo nielen obyvateľov, ale aj spojov. V minulom režime autobus doviezol ľudí z kopaníc v každý sviatok ku kostolu.
Strana 6
Teraz majú občania slobodu vierovyznania, no niet nedeľného autobusového spoja. Nič však nie je také ťažké, aby to ľudský duch neprekonal! Vladimír Brezinský
Čo nové, pán starosta? (dokonč.) * 7.6. slávnostná recepcia na Veľvysl. Veľ. Británie na počesť 80. narodenín jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. Pripravované akcie: * výstavba chodníka k bytovkám v dedine * oprava vodovodnej kanalizácie pri transformátore v dedine * dokončenie chodníka na cintoríne Milan Ostrovský, starosta obce
Naši jubilanti Júl — August 89 rokov 88 rokov 87 rokov 85 rokov 83 rokov 81 rokov 75 rokov 70 rokov 60 rokov
Z činnosti MOS v Miškech Dedinke a spoločenských organizácií na kopaniciach
Anna Rojková, Lubina Rudolf Struhárik Anna Znachorová Anna Hrašná Božena Srnánková Anna Pagáčová Pavlína Škulcová Pavel Rojko Emília Hornáčková Mária Lemešová Zuzana Otiepková Anna Janovicová Anna Sláviková Ing. Augustín Bezek
770 245 932 862 11 988 144 236 993 352 623 157 223 221
Odišli spomedzi nás * Rodinné a priateľské stretnutia pri príležitosti životného jubilea : — 6.5. manželia Jana a Lubomír Bohušovci, — 13.5. Anna Durcová, — 20.5. Dana Harušťáková, — 24. 6. Oľga Hornáčková * 6. 5. — turistický pochod naším krajom — Veľ. Javorina * 22.5. — členovia MsSČK v M. Dedinka spoločne darovali krv na St. Turej. Členky výboru pripravili pre účastníkov spoločný obed v KD * tradičné podujatie k MDD za hasičskou strážnicou — súťaže, hry, opekanie špekáčkov... * 11. 6 nešporné služby Božie * 15.-16.6. príprava a účasť FS Javorinka na Festivale európskej tradičnej kultúry — Myjava 2006 * 17.6. parlamentné voľby * 24.6. — účasť požiarneho družstva mužov a žien na okresnom kole súťaže v Čachticiach PRIPRAVUJEME: * 2.7. — jedenástky pod Javorinou * 4.7. tradičné stretnutie občanov pri vatre na Chríbe * 8. 7. ľudovú veselicu a poľovnícky guláš v Podkozinciach * 15.7. — tradičný futbalový turnaj a ľudovú veselicu na ihrisku na Hrnčiarovom * 12.8 — spomienkovú slávnosť, stretnutie rodákov a prezentáciu multimediálnej encyklopédie Lubiny — o 14. hod. v KD v Miškech Dedinke
Emília Hložková Elena Majtásová
78-ročná 87-ročná
SPOMÍNAME S bolesťou v srdci si dňa 24. júla 2006 pripomenieme 15. výročie, čo nás navždy opustil vo veku nedožitých 67 rokov náš milovaný manžel, otec a dedo Ing. František Pulkrábek. Ako tíško žil, tak tíško odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Aj keď nie je medzi nami, s láskou spomínajú manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá.
Kto lásku a dobro rozdával, neodišiel, ale žije v našich srdciach ďalej Dňa 6. júna sme si s láskou a vďakou pripomenuli 10. výročie smrti našej milovanej mamy a babičky Kataríny Štepanovicovej. Stále spomína celá rodina.
Prehľad dobrovoľných príspevkov a predplatného na INFORMÁTOR 500.– Sk Ľ. Drgonec, Malacky, D. Brezováková, NM 400,- Sk O. Pachanská, Ostrava 300,- Sk Ing. Vl. Harušťák, BA, E. Harušťáková, Barina, 250,- Sk A. Dvoranová, NM 200,- Sk A. Nováková, E. Talčíková TN, A. Sláviková, BA, J. Macejka, Beckov, Ing. Vl. Mikláš, A. Tučková, St. Turá, Ing. Fr. Tobola, Nová Dubnica, M. Haruštiak, M. Dedinka 30 predplatiteľov z obce a St. Turej. Mená predplatiteľov (100,- Sk ) neuvádzame vzhľadom na miesto v novinách. Potvrdenie o zaplatení si môžete skontrolovať na OÚ Lubina.
Pripomíname si 25. výročie úmrtia nášho dobrého a starostlivého otca a dedíčka Milana Dunajčíka a 27 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná a obetavá mama a babička Anna Dunajčíková. S láskou a úctou spomína dcéra Anka a syn Milan s rodinami
Strana 7
NAŠE KORENE — LUBINA HISTORICKÁ (40. pokračovanie) Jozef Ľudovít Holuby vo svojich Populárnych spisoch III. píše: ... Nové Mesto malo viac povestných firiem pernikárskych a medzi týmito bola najpovestnejšia firma Bohušovská. Jeden z týchto Bohušov bol v r. 1848 kapitánom novomestskej gardy a keď gardisti vypálili Lubinu a moji rodičia, zoberúc nás deti, do kopaníc ku Koníkom sa uchýlili, skadiaľ sme sa dívali na horiacu dedinu a načúvali streľbe pušiek. Aby gardisti môjmu otcovi neublížili, prišiel Bohuš na vozíku v sprievode viacerých ozbrojených gardistov do kopaníc, zobral nás všetkých a odviezol nás do Nového Mesta, kde rodičia ukrytí boli v Bohušovom dome, my deti ale boli sme na fare u Royovcov. Mal som vtedy 12 rokov a teraz si už len temno spomínam na podrobnosti. Po príchode našom do Nového Mesta zaviezla sa na druhý deň matka do Lubiny, zobrala matriky a daktoré iné veci, ktoré, hoci fara bola opustená a všetko v nej pootvárané, neporušené našla a odviezla to všetko do bezpečného úkrytu k Bohušovcom. Nezadlho vrátili sme sa domov, do vypálenej Lubiny. Viac než dve tretiny domov bolo pohorených i naša stodola, len málo krokov od fary vzdialená, zhorela. Tu a napravo tej stodoly sa oheň pretrhol a horný koniec dediny s farou, školou a kostolom ušli skaze... Svoju pomstu za májové protižidovské nepokoje vykonali na Lubinanoch i novomestskí Židia. Gardisti odviedli asi 40 chlapov do Nového Mesta, kde ich väznili a vypočúvali ako buričov. Karola Holubyho odviedla vojenská garda do Hlohovca, kde ho väznili spolu s Vilkom Šulekom, ktorý organizoval dobrovoľníkov v Krajnom a na okolí. Jeho zásluhou sa len z Krajného prihlásilo k hurbanovcom 400 mužov. Obaja sa správali veľmi statočne. Štatariálny (náhly bez
Námestie v Hlohovci, v popredí vážnica, v ktorej väznili Karola Holubyho a Vilka Šuleka (rekonštrukcia)
vyšetrovania) súd v Hlohovci ich odsúdil na smrť obesením. 20. októbra 1848 hrdinsky zomiera Vilko Šulek, ktorý pred smrťou odolával maďarským nástrahám a sľubom milosti. Ponúkali mu život s podmienkou, že sa zriekne svojho národa a pridá sa k Maďarom. Správal sa statočne. Na šibenici zvolal: “Zbohom, národe! Nech žijú Slováci! Sláva Slovanstvu!“ Karola Holubyho väznili ešte 6 dní. Väzniteľom dával najavo svoje opovrhovanie smrťou. Zachoval sa zápis o tom (je v našom múzeu), ako „opatroval pod košeľou na holom tele svedectvo splnomocnenca, až majúc byt odvedený na popravu, poslal ho po priateľovi tajne rodine.“
Strana 8
Pomník v Šulekove
Hrdinsky, so vztýčenou hlavou kráčal na šibenicu a keď videl plakať ženy, karhal ich so slovami: „Prečo nariekate, veď ja idem na svoju svadbu. Nevestou mi je môj národ a na svadbe sa nemá plakať!“ Povzbudením pre neho bol Šulekov statočný postoj. Mal želanie, aby ho pochovali vedľa neho. Popravený bol 26. októbra 1848 na tom istom mieste ako Vilko Šulek. Tri dni po poprave ho spolu so
Šulekom pochovali pod šibenicu. Na jar 1849 dobrovoľníci, vedení generálom Šimuničom, oboch popravených slávnostne pochovali. Do sto mužov, medzi nimi slovenskí dobrovoľníci a dôstojníci, šibenice otočili štvorhraníkmi a slovenskí dôstojníci jeden po druhom po tri razy zaťali do šibeníc. Zrúbané šibenice zapálili. Pri plameňoch rečnili Janko Francisci, Daniel Minich a Viliam Paulíny. Mŕtve telá zavinuli do čistého plátna a pietne uložili do nových rakiev a vložili do nich kliny, na ktorých martýri viseli. V r. 1880 dal hroby Vilka Šuleka a Karola Holubyho obnoviť Dr. Valášek z Hlohovca. V r. 1919 po oslobodení bolo miesto popravy označené masívnym dubovým krížom. 21. októbra 1928 ho vymenili za pomník, ktorý postavili podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Predtým ale mŕtve telá exhumovali a pietne pochovali.
Čo neodvial čas ³º ³º Ťažké roky meruôsme a hrozná bolesť nad smrťou syna Karola veľmi urýchlili odchod nášho lubinského kňaza Juraja Holubyho. Zomrel 3. mája 1864 v kostole pred oltárom. „Tak sluha Páně vcházel do chrámu, když zvony slávne zaznely. A nesl obět večnému Pánu, zasvětit svatou nedeli. Pohleďte na nej k tomu oltáři, jak se velebne po jeho tváři pobožnost svatá prostírá! No ale jak to podivně světí, kam ten hlas, oko, toužba, duch letí? Ach , veď on klesá! — Umírá! Umírá divně, pěkně umírá, kde žil, tam život odkládá ...“
OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad Lubina, tel/fax 032/7778175. Redakčne upravuje komisia pre rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport, zodp. redaktor Ing. Oľga Hrabovská, red. rada: M. Kopec, Mgr. Ľ. Fraňová, Vil. Harušťák, Mgr. E. Juríková, Mgr. A. Machajdíková, Mgr. A. Neboháčová, E. Ostrovská, Mgr. M. Valláš a B. Znachor. Registračné číslo 2/2000 – A 10, vydané Okresným úradom v Novom Meste n. V. Internet– www.obeclubina.sk
