Ročník II.
Február
2001
V marci si budeme pripomínať 165. výročie narodenia nášho významného rodáka , kňaza, botanika, historika, etnológa – človeka všestranne vzdelaného a uznávaného. V rodine lubinského kňaza Juraja Holubyho - na starej fare, sa narodil tretí syn. Vyrastal nielen v kruhu nábožnej a vzdelanej rodiny, ale aj v kolektíve dedinských školákov. Zúčastňoval sa ich hier, zábav i nezbedností ako rovnocenný partner. Preto nám mohol zanechať zo svojho detstva roztomilé spomienky na Lubinu. Ako 11-ročný odchádza na štúdia do Modry. Keď ho v auguste v r. 1847 spolu s dvoma staršími bratmi – Karolom a Gustávom furman na voze odvážal, spomína: „ Cestou hore Oholínom sme každú chvíľu odchyľovali plachtu, aby sme sa ešte raz podívali na červenú vežu lubinskú. Keď mi oko zablúdilo poza vežu na príkru Skalku, prišlo mi na myseľ, ako sme sa tam veselo sánkovali v zime i v lete; v zime na sánkach a v lete na doške vytrhnutej zo strechy. A hoci sme pritom i pudiléry náležite dotrhali a pri dosť malej neopatrnosti hlavou i do starej hrušky zabrčkovali, to nás od sánkovania neodstrašilo. Za farskou záhradou zívajúce hlboké jarky s dosť širokým pažitnatým dnom boli miestom hry na loptu. (pokračovanie na str. )
Strana 1
Viete že... K botanike Holuby získal vzťah už na bratislavskom ev. lyceu, keď si obľúbil prednášky prof. Csadera. Už od r. 1856 bol členom Prírodovedného spolku v Bratislave. Po Holubym pomenovali okolo 20 rastlín, ktoré on sám určil ako nové napr. Rubus holubyanus SALV. Prvý herbár Holubyho obsahoval 10-12 tisíc druhov rastlín a bol jeden z najväčších herbárov na svete. Nachádza sa v múzeu v Bukurešti. Druhý herbár obsahoval rastliny z Trenčianskej stolice. Je v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Bol ohodnotený na 360 zl. Za to že ho Holuby Matici slovenskej daroval, dostal diplom čestného člena MS. Tretí herbár založil v Pezinku už ako 74-ročný, obsahuje rastliny z okolia Pezinka. Tento zanechal Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe. Napísal vyše 200 botanických článkov. Prvý raz publikoval v r. 1856 a posledný svoj článok napísal vo veku 88 rokov, 5 týždňov pred smrťou. V Zem. Podhradí navštívil Holubyho Alois Jirásek. V jeho románe Bratstvo sú použité postrehy zo života zemanov a použité skutočné mená – Kozic. 24 a 25 marca – v sobotu a v nedeľu bude otvorené naše múzeum od 14 do 16 hod. pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť o J. Ľ. Holubym viac a prezrieť si doplnenú expozíciu o nové exponáty týkajúce sa Lubiny a rodiny Holubyovcov.
Niečo ďalej v Turništi sme na Kvetnú nedeľu Morénu topievali. To všetko a mnoho iného mi mozgom preletúvalo, a teraz som sa s týmito milými miestami musel rozlúčiť!“ Nadaný chlapec veľmi dobre zvládol 3 roky na ev. gymnázia v Modre, pokračoval na ev. lýceu v Prešporku a štúdia dokončil v r. 1860 na teolog. fakulte vo Viedni. V rokoch 1960-61 pôsobil ako kaplán v Skalici a potom už 48 rokov ako ev. kňaz v Zem. Podhradí, z toho 9 rokov ako trenčiansky senior. Bol vzdelaným kňazom, výborným rečníkom, ovládal cudzie reči, vo svojich kruhoch patril k najlepším znalcom latinského jazyka. Spracoval históriu ev. cirkevných zborov, v rukopise zostala jeho práca o dejinách trenčianského seniorátu, uverejnil články o ev. cirkevnom školstve, prispieval do náboženských časopisov, vydal príležitostné kázne. Jeho vzťah k prírode sa naplnil v botanickej práci a vzťah k ľuďom a rodnému kraju v práci národopisca-etnografa a historika. Vypracoval sa na botanika svetového mena. Zbieral, popisoval, kreslil a roztriedil určité rastliny z oblasti Javoriny, Bošáckej doliny, Lopeníka, celej vtedajšej Trenčianskej stolice a na dôchodku i v okolí Pezinka. Tam žil na odpočinku u dcéry. Niektorým druhom rastlín venoval osobitnú pozornosť – napr. rod Rubus,L., čiže ostružina ( po našom čierna malina). V tejto oblasti sa stal najlepším uhorským znalcom. Boli to nespočetné vychádzky do okolia s botanickou torbou, hodiny času trávené po lúkách stráňach a lesoch. Táto činnosť si vyžadovala obrovskú trpezlivosť, presnosť, vynikajúcu pamäť, porovnávaciu schopnosť a vytrvalosť. Samozrejmosťou bola výborná znalosť latinčiny, maďarčiny a nemčiny. Pre nás je zaujímavá práca z Letopisu Matice Slovenskej Kvetena Javoriny nad Lubinou. Patrila medzi prvé diela uverejnené v slovenčine, podaná je pútavým vedecko-populárnym štýlom a vzbudila veľký záujem verejnosti. Holuby sa vedel dobre priblížiť k jednoduchým dedinským ľuďom. Dobre poznal ich sociálne pomery i duševný život. Ľudia si ho vážili a dôverovali mu. Takto si vytvoril základ pre svoje národopisné – etnografické práce. Popísal a zakreslil štýl ľudového bývania, odievania, zvyky, povery, povesti, ľudové lieky a pod. Zozbieral mnohé predmety ľudového umenia – kroje, výšivky,keramiku a obohatil viaceré zbierky hlavne pražských múzeí. Ako historik bol jedným z prvých odborníkov, ktorí sa dotkli dejín nášho podjavorinského regiónu. Popísal stredoveký kostol na hrušovskom cintoríne, upozornil na archeologické nálezy Bošáckej doliny, popísal a zakreslil kostol v Haluziciach , zachránil pre múzea mnohé cenné materiály a dokumenty. Po celý život usilovne pracoval, bol uznávaným liečiteľom v širokom okolí, chodili sa k nemu radiť i lekári a farmaceuti. Mal priateľov významných spisovateľov a vedcov. Zostal však skromný, nenárokoval si na odmenu či uznanie. Najväčšieho sa mu dostalo až v pokročilom veku , keď ho v r. 1922 zvolili za dopisujúceho člena Českej akadémie vied a v r. 1923 bol promovaný za čestného doktora prírodných vied Karlovej univerzity. Promócia bola na Univerzite Komenského v Bratislave. Zomrel v Pezinku 15. júna 1923, osemdesiaťsedem ročný.
Strana 2
Postaviť dom, zasadiť strom... Tak nejako hovorí životná múdrosť o zmysle ľudskej práce, o citlivom pretváraní krajiny okolo nás. Postaviť dobrý a pekný dom – to je kus tvrdej roboty, ale aj umenia, fortieľu. Veď dom má pretrvávať či prežiť nielen svojho staviteľa či gazdu, ale ešte zopár ďalších pokolení. Lebo dom je zároveň aj symbolom rodu, je čosi ako kotva. Pridŕža nás, aby sme sa nerozutekali po svete ako splašené stádo... Žije v našej obci úspešný majster murárskeho remesla a zároveň stavebný podnikateľ pán Viliam PETROVIČ, zakladateľ firmy UNISTAV. Žije v našej obci úspešný majster murárskeho remesla a zároveň stavebný podnikateľ pán Viliam PETROVIČ, zakladateľ firmy UNISTAV. Takto nám porozprával o sebe a svojej práci. - Maturoval som r. 1979 na stavebnej priemyslovke v Trenčíne. Po vojenčine som asi 6 rokov pracoval ako robotník-murár v stavebnej skupine nášho JRD.
Strana 3
Nezabúdame... 27. februára si pripomenieme 56. výročie smrti nášho rodáka – partizánskej legendy nášho kraja kpt. Miloša Uhra. Pamätný boj v Cetuni sme našim čitateľom priblížili v I. roč. 2 čísla INFORMÁTORA cez spomienky manželky, Anny Uhrovej-Skovajsovej. Po roku sa chceme vrátiť k tejto osobnosti cez spomienky tých, ktorí mu boli blízki. Urobili sme veľa záznamov z rozhovorov jeho priateľov a spolubojovníkov. V našom múzeu máme množstvo fotodokumentačného materiálu, kde ho vidíme v pri kováčskej nákove, ako ochotníka temer v každej divadelnej hre, šťastného ženícha, vojaka prezenčnej služby, statného partizánskeho veliteľa, až po jeho mŕtve telo s osudným priestrelom v chrbte. Zostala nám po ňom prestrelená kožená bunda, veľa spomienok a hrdosť na vzácneho rodáka, človeka, o ktorom sme počúvali tie najkrajšie vyznania. „Bol driečny a telesne dobre stavaný. Bol aj chytrý, bystrý, pracovitý s dobrými organizačnými schopnosťami. Medzi mládežou bol veľmi obľúbený. Neznášal, ak niekto ubližoval slabšiemu. Nejedno dievčenské oko sa s úľubou zahľadelo na Miloša. U nás v rodine bol ako doma. Mali sme ho veľmi radi. Chodil vždy čistý, ustrojený, bol nám ako brat. Učil nás tancovať, aby sme vedeli keď mu pôjdeme na svadbu. Zvlášť s otcom si rozumel“ – spomína na Miloša Anka Tomešová. O jeho veliteľských schopnostiach napísal spolubojovník MUDr. Placák: „ Byl otevřený, úpřimný,dobrosrdečný, ve svém okolí vzbuzoval pocit jistoti, bezpečnosti a duvěry. Podřízení ho měli rádi a bezmezně ho respektovali. Cítili v něm člověka, který stojí nad nimi svým charakterem, přorozeným nadáním, silou vule“. A my, aspoň krátkou spomienkou chceme prejaviť svoj obdiv a úctu nášmu rodákovi. stráženie, čistenie atď.). Včela tu bola prv ako my – žila na našej planéte už pred 15 miliónmi rokov.
Chvála medu Tak by sme mohli nazvať prvú časť nášho cyklu, ktorý chceme venovať tejto blahodarnej a liečivej prírodnej látke. Odborné podklady pre „medové okienko v našom časopise poskytla Ing. Anna Pulkrábková, skúsená včelárka. Včelami a medom sa občania Lubiny zaoberali z dávnych čias. Tradícia včelárstva bola živá najmä po prvej svetovej vojne nedávneho storočia. V obecnej kronike z r. 1935 čítame zápis: V Lubine včelári 11 včelárov, majú dohromady čoskoro 300 včelných rodín... Včelár Juraj Machajdík-Hrašný, má vyše 120 moderných úľov. Adam Špitka, (pisateľ kronikárskeho záznamu) „sa trápi“ so 40 včelnými rodinami... Ešte dnes nájdeme v dome Hrašných u Škulcov mnohé starodávne predmety. Vyrobili ich včelárski majstri a používali pri dorábaní medu. V Podkozinciach pestovali včely v rodine Paškovej, u Valenčíkov Ján Zelko, Ján Hollý-stolár, v Miškech Dedinke – Juraj Valenčík (Nadrahový). V dedine sa včelárstvom zaoberali učiteľkantor Adam Špitka, Martin Kučera, Ján Petrovič-Minárech a ďalší. Med tvorí včela medonosná. Žije vo veľkých spoločenstvách (včelstvách), tie majú 50 až 80 tisíc jedincov. Organizáciu práce môžeme včelám vskutku závidieť – každá skupina a jednotlivec má vo včelstve vymedzené pracovné úlohy (kŕmenie, zásobovanie,
Všetci poznáme med – tú sladkú hmotu, ktorú vytvorili včely z nektáru kvetov alebo výlučkov rastlín. Včely nielen nektár zbierajú, ale výlučkami žliaz svojho tela ho obohacujú, zahusťujú, ukladajú do buniek. Elexírom mladosti a života nazývali med už v staroveku. Číňania vraveli, že med sto chorôb lieči a tisícom chorobám predchádza. Lenže moderná doba dáva prednosť lacnejšiemu cukru, hoci vieme, že cukor dodáva organizmu iba prázdne jouly. Reklama nám denne „vnucuje“ množstvo nápojov, žuvačiek, sladkostí...Sladkú chuť im dodávajú často umelé chemické zlúčeniny, ktoré nie vždy možno považovať za neškodné pre naše telo. Včelí med je prirodzenou zmesou hroznového a ovocného cukru. Med obsahuje bielkoviny a tie pôsobia pozitívne na nervovú sústavu, zlepšujú výmenu látkovú. Vitamíny zase zvyšujú odolnosť proti infekciám, zabraňujú alergickej precitlivelosti. Odborníci lekári považujú med za najdokonalejšiu prirodzenú pohonnú látku pre srdce – med rozširuje cievy a znižuje krvný tlak. Med ničí baktérie, hojí rany, lieči žalúdok, črevá, obličky. Priaznivo pôsobí pri nespavosti a nachladnutí. Obsahuje aj protirakovinové látky. Deti, ktoré pravidelne užívajú med, majú zdravšie kosti, pevnejší chrup a lepšie dokážu zúžitkovať vápnik z potravy.
Strana 4
Med je teda neoceniteľnou biopotravinou. Denne by mal dospelý užiť 60 až 100 g medu. Med však nie je jediným produktom včely. V nasledujúcich pokračovaniach budeme sa venovať
takým látkam, ako propolis, medovina, peľ, vosk, materská kašička či samotné ožarovanie včelami. (Pokračovanie v budúcom čísle)
Uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Lubine, ktoré sa konalo dňa 12. 12. 2000 Uznesenie č. 44/2000 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje zníženie cenu nákladného automobilu PV3S o 50% zo znaleckého posudku. Milan Ostrovský, starosta obce
Má OÚ Lubina vykupovať pozemky ? Na pláne výstavby obce z roku 198.. sú navrhnuté na stavbu rodinných domov tieto lokality: Trúskové – 5 stavebných pozemkov o celkovej výmere ............., ktoré patria do vlastníctva obce. Kráčiny II. druhá rada domov - pozemky sú súkromné. Lokalita medzi Hrnčiarovým a Miškech Dedinkou na oboch stranách – pozemky sú súkromné.
Strana 5
Lokalita pri zástavke u Valenčíkov, pozemky sú súkromné. O stavebné pozemky na Trúskovom prejavil v r. 199. záujem PhDr. Jozef Tinka, ktorý výstavbu nerealizoval, pozemky nezaplatil a tak v rámci exekúcie boli odpredané späť obci. Tiež prejavil záujem o kúpu pozemkov medzi Hrnčiarovým a Miškech Dedinkou. Pozemky si dal zamerať geometrickým plánom, ale pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov narazil na problémy a od kúpy pozemkov odstúpil. I napriek týmto skúsenostiam sú zo strany J. Tinku a poslanca Ing. Otiepku neustále znášané obvinenie o neochote OÚ a „poslancov – lobistov“ vykupovať stavebné pozemky pre mladé rodiny. Ak sa rozhodol ktokoľvek v Lubine stavať, mal už pozemok vopred vyhliadnutý, na OÚ mu vždy a vo všetkom pomohli. V prípade, že by sa našla skupina stavebníkov, ktorí by záväzne prejavili záujem o niektorú z uvedených lokalít treba vedieť
že: - obecné pozemky sú k dispozícii kedykoľvek a za nízku cenu (Trúskové 1m2 za 20 Sk.). - Pri súkromných pozemkoch je postup nasledovný: 1/ Parcely na výstavbu treba dať zamerať geometrickým plánom. 2/ Získať všetky doklady o vlastníctve na parcely. Napr. V lokalite medzi Hrnčiarovým a Miškech Dedinkou ide o viac ako 10 parciel, ktoré treba identifikovať, zistiť vlastníka. Na niektoré parcely sú listy vlastníctva LV – tam je majiteľ známy. Na niektoré nie sú a treba urobiť výpis z pozemkovej knihy PZ – kde treba po vlastníkoch pátrať. Pri zapísaných menách nie je nič bližšie určené. Sú to len mená, ktoré treba overiť, bližšie určiť a ak sú mŕtvi, treba dedičské rozhodnutie. Je to úmorná robota, zdĺhavá, vyžaduje veľa času, i pomerne veľké finančné náklady, ktoré by sa samozrejme premietli i do ceny stavebného pozemku. Preto, ak by sa našli potenciálni stavebníci a mali o takéto služby záujem, musel by niekto pri OÚ v Lubine byť na túto prácu určený. Je tu i veľké riziko neúspechu, pretože ak by len jeden z 10-tých vlastníkov s predajom pozemku nesúhlasil, všetka práca je zbytočná. Preto je treba mať už konkrétnych záujemcov, ktorí budú so spomínanými podmienkami oboznámení a budú ich akceptovať. Je bežnou praxou, že všetky spomínané úlohy pri vysporiadaní pozemkov si robí stavebník sám, alebo za pomoci rodiny, pretože náklady sú oveľa nižšie. OÚ Lubina privíta každého záujemcu o stavbu rod. domu v obci alebo na kopaniciach. Chceme pomôcť, ale musíme vychádzať z reality a rešpektovať vlastnícke práva. Nechceme míňať peniaze z obecného rozpočtu na niečo, o čo nie je konkrétny a záväzný záujem. Preto treba, aby stavebníci prišli s konkrétnym návrhom či plánom a všetci ochotne pomôžeme.
Strana 6
(8. pokračovanie) Skôr, ako si priblížime sociálne pomery našich predkov, pripomeňme si, že na základe darovacej listiny zo dňa 7. marca 1392 naša obec a naši predkovia patrili k čachtickému panstvu. V 5 čísle Informátora sme sa len v krátkosti zmienili o stavbe čachtického hradu v rokoch 1263-1273 a o pôvodných vlastníkoch - potomkoch z rodu Hunt-Poznanovcov. Boli to synovia komesa Kazimíra. Druhým majiteľom hradu sa stal Matúš Čák. Tento mocný a obávaný „pán Váhu a Tatier“ sa zmocnil hradu násilím. Netešil sa z koristi dlho, pretože v spomínanom r. 1392 ho kráľ Žigmund daroval Štiborovi zo Štiboríc. Keďže jeho syn Štibor II. v r. 1434 zomrel bez mužského potomka, pripadol hrad znova kráľovi Žigmundovi a ten ho daroval v r. 1436 kráľovskému pokladníkovi Michalovi Orzságovi z Gútu. Orzságovci vlastnili hrad viac ako 130 rokov až do r. 1569. Potom dostalo čachtické panstvo nových zemepánov. Kráľ Maximilián I. ho dal do zálohy za 50 000 zlatých Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádaždym, ako výmenu za jej hrad, ktorý ležal južne od Balatónu. Po vyplatení uvedenej sumy získali zálohové právo aj jej vtedy len 14-ročný syn František a švagor Krištof Nádaždy. Uršulu Kanižajovú-Nádaždyovú opisujú historici ako láskavú a citlivú pani. Traduje sa, že od svojich úradníkov vyžadovala, aby šetrne a spravodlivo zachádzali s poddanými jej panstva. Jej syn František nezdedil po matke láskavú a miernu povahu. Bol telom i dušou vojak, silný, drsný a výbušný. Nazývali ho Čierny Beg. Za verné služby v kráľovskom vojsku sa mu vtedajší panovník cisár Rudolf II. odmenil tým, že mu
predal čachtické panstvo do vlastníctva za 88 085 zlatých, vrátane zálohovanej sumy s podmienkou, že v prípade vymretia rodu po meči sa panstvo vráti kráľovi za rovnakú sumu. Keď sa František oženil s Alžbetou Báthoryovou, vnučkou poľského kráľa Štefana Báthoryho, začali pre poddaných kruté časy. Bola pravý opak svoje svokry. Panovačná, krutá, sebecká a vražedne zmyselná. Mraky sa nad čachtickým panstvom zatiahli ešte viac, keď v r. 1604 jej manžel František zomrel a ona mala voľnú ruku vo všetkom rozhodovaní. Koľko mala na svedomí mladých a nevinných dievčat v našom kraji – to sa už nedozvieme Keď 10. januára 1611 prišiel na čachtický hrad palatín, gróf Juraj Thurzo, bolo už v širokom okolí verejným tajomstvom, akým hrozným spôsobom si krvilačná čachtická pani počína. Bola odsúdená na doživotný žalár v podzemí vlastného hradu, kde 15. augusta 1614 zomrela. Ešte pred jej smrťou v roku 1613 sa majetok rozdelil medzi jej tri deti – Pavla Nádaždyho, Annu Zrínsku a Katarínu Drughetovú. Časy, keď i Lubina patrila potomkom Alžbety Báthoryovej máme zdokumentované v listine z r. 1617. Ale o tom až v budúcom pokračovaní.
Na hodine zemepisu Chodil som na Starú Turú do meštianskej školy a jedného dna nám p. učiteľ oznámil, že zajtra pôjdeme do kina a máme priniesť l korunu. Pretože som bol chudobný, korunu som nedoniesol, tak spolu s ostatnými spolužiakmi, ktorým doma peniaze nadali, som sa ocitol v náhradnej triede na vyučovaní zemepisu. Aby nás p. učiteľ upútal, „cestovali sme po Slovensku autobusom“. Mal som pocit krivdy a výklad som veľmi nesledoval. Zrazu počujem moje meno. Nevedel som „kde zrovna autobus zastavil“ a tak som povedal: „autobus mal defekt“. Na to p. učiteľ odpovedal: „ Tak poď, ľahni si na lavicu a hneď ho palicou zalepíme“. Sused tomu rozumie Lubinský pán farár mal na práce okolo fary a záhrady svojho pomocníka. Farská záhrada bola oddelená plotom od suseda, ktorého si občania vážili pre jeho vzťah ku knihám a všetkým novotám, ktoré prospeli v domácnosti, v záhrade i na poli. Lubinania sa od neho dozvedeli o hnojivách, o výžive pôdy, rozumel poľnohospodárskemu náradiu, vylepšoval ho a bol ochotný každému pomôcť.
Strana 7
Raz pán farár požiadali svojho pomocníka aby vyčistil záchody na fare. Ten, všetku nečistotu vyhodil spomínanému susedovi pod plot. Pán farár zhrozený dohovára: „ Čo ste to vyviedli, veď sa bude na nás sused hnevať“. „Nemajte obavy pán farár, nebude! Ten h...u dobre rozumie“, uistil pomocník svojho pána farára. (podľa rozprávania D. Škulca) OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad, tel/fax 0834 / 7778 175. Redakčne pripravuje komisia pre rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport, zodp. redaktor Ing. Oľga Hrabovská. Registračné číslo 2 / 2000 – A 10, vydané Okresným úradom v Novom Meste n.V.
