RENESANCIA Vo verejných prejavoch je pravdivé slovo často nepríjemné a príjemné slovo zriedkakedy pravdivé. aug. 2016, č. 41
Profesionálny karierista ako nádejný kandidát na post generálneho tajomníka OSN? Ľubomír Huďo uvažuje o závratnom kariérnom postupe slovenského ministra zahraničných vecí, mimoriadne pružného pragmatika od sovietskej školy po transatlantickú oddanosť ... Miroslav Lajčák je na diplomatickom nebi hviezda v medzinárodnom význame, od Japonska až po Balkán, kde naňho nezabudnú bosnianski Srbi, ktorí proti nemu protestovali. Kariérny diplomat, ktorý vždy presne vedel, odkiaľ vietor fúka, kde sa ohnúť, čomu sa prispôsobiť a čo hlásať, respektíve diplomatickými frázami obhajovať to, čo je súčasným trendom a prináša mimoriadny osobný prospech. Taktika slovenského príslovia „kam vietor, tam plášť“ ho vyniesla až na kandidatúru na generálneho tajomníka OSN. Podľa slovenských mediálnych zdrojov bolo o Lajčákovom záujme o tento vysoký medzinárodný post informované aj Min. zahraničných vecí USA. V kuloároch sa hovorí, že by novým generálnym tajomníkom mal byť človek z východnej Európy. No, keď to schváli Veľký brat spoza Atlantiku, tak na tom niečo môže byť. Politológovia nás presviedčajú, aká je to výhra pre Slovensko, česť pre krajinu a slovenský vklad div nie do svetových dejín diplomacie. Skôr je to len a len horolezecký výstup politickej úslužnosti jedného z mnohých poskokov svetových elít na diplomatický Olymp ... M. Lajčák vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a v r. 1988 začal pracovať na min. zahr. vecí v Prahe. Neskôr bol osobitným asistentom min. zahr. vecí SR Eduarda Kukana pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Minister sa na mladého diplomata mohol spoľahnúť, veď študovali na tej istej škole v Moskve. Po nov/1989 sa E. Kukan stal demokratický politik, presvedčený, že EÚ a NATO sú jedinou správnou cestou na večné časy a nikdy inak. Aj M. Lajčák odhalil čaro eurokariéry a doplnil si vzdelanie v Európskom Centre pre bezpečnostné štúdie G. Marshalla v Nemecku. Pôsobil na veľvyslanectve v Moskve, v Japonsku a ako predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine či v Čiernej Hore.
Šéfka európskej diplomacie C.Ashtonová ho vymenovala za výkonného riaditeľa diplo matických zborov pre Rusko, východné partnerstvo a západný Balkán. Neskôr bol aj výkonným riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu. M. Lajčák sa so svojou minulosťou úplne nevyrovnal a zrejme nostalgicky spomínal na staré časy, keď ako šéf slovenskej diplomacie a zároveň predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnosné menšiny a rodovú rovnosť do nej vymenoval Pavla Mešťana, riaditeľa Múzea židovskej kultúry, bývalého hlavného ideológa normalizácie na Slovensku a pedagóga na Vysokej straníckej škole ÚV KSS v Bratislave. Aj P. Mešťan, podobne ako E. Kukan alebo M. Lajčák, uplatňoval v praxi osvedčené „kam vietor, tam plášť“, keďže bol pred r. 1989 veľkým bojovníkom proti sionizmu a po r. 1989 už naopak, jeho nadšeným obdivovateľom. Súčasný šéf slovenskej diplomacie a nádejný kandidát na gen. taj. OSN nikdy nesklamal a povedal vždy presne to, čo sa od neho očakávalo. Napr. v r. 2012 sa vyjadril o dianí v Sýrii na rokovaní min. zahr. vecí EÚ v Bruseli takto: „Dôrazne odsudzujeme násilie v Sýrii, ktoré ženie krajinu na pokraj občianskej vojny. Naďalej je potrebné stupňovať tlak na sýrske vedenie, podporiť opozíciu a vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu napätia.“ [ A mnohé iné protirečivé nezmysly! ] Pred dvoma rokmi tvrdil, že Putinovým slovám neuverí ani malé dieťa ... a kritizoval „ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine“. V súvislosti s programovým vyhlásením súčasnej Ficovej [mišung] vlády uviedol, že je spokojný so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenska, pričom v žiadnom prípade neočakáva zmeny v jej euroatlantickom smerovaní. Vzhľadom na nálady voličov potvrdil, že Slovensko bude kvóty na utečencov odmietať aj naďalej, no zároveň dodal, že s ich dobrovoľným prijímaním sa to zdá byť otvorenejšie. V snahe ostať verný multikultúrnym tren dom a nestratiť kredit politika európskeho formátu zdôraznil, že na Slovensku žije integrovaná moslimská komunita, ktorá je prínosom pre spoločnosť. Pripomenul, že nie moslimovia sú riziko, ale nekontrolovaná migrá cia a príchod väčšieho počtu ľudí, než dokáže spoločnosť vstrebať. Na ceste za vysnívaným medzinárodným postom v New Yorku Lajčák veľmi skoro zi-
stil, že za verné služby a úslužnosť súčasnej nadvláde systému medzinárodných vzťahov sa veľmi pekne platí ... vraj vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu zarobil pol milióna eur za 20 mesia cov. To znamená 25 000 € mesačne. Lajčákov hovorca Boris Gandel to nepoprel. Súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun má plat vyše 14 000 € mesačne. Okrem toho má zadarmo bývanie či ročný príspevok viac ako 22 000 eur na osobné výdavky. ~.protiprud.sk/politika/1815.htm [Aj keď pôsobenie hocijakého Slováka ako gen. taj. OSN (dokonca asi aj M. Lajčáka) by určite bolo pre Slovensko prínosom, zvolenie súčasného min. zahr. vecí považujem za dosť nepravdepodobné, pretože kandidát na tento post musí byť odsúhlasený Bezpečnostnou radou a Rusi (a kvôli nim asi aj číňania) by ho za jeho účasť na rozpade Juhoslávie (a pchanie sa do zadku EÚ a USA) nikdy nepodporili.]
Povedz: Nie! Na sebazradu, Slovák, povedz: Nie! Neodsekaj si vlastné korene! Neobliekaj si kabát naruby, neveď svoju budúcnosť do zhuby! I keď ťa trápi neresť, sveta klam, nezabúdaj, že nikdy nie si sám. Vzopri sa klamstvu, neresti a zlu, bojazlivcom tu ruže nerastú. Osud si riaď, a never náhode, nezabúdaj na svoje poslanie. Nauč sa plávať aj v mútnej vode, čistej sa ti tu sotva dostane. Bor sa za pravdu, v pravde je sila, keď ju zakopú, znovu vyrastie. Pomôž jej, aby v tebe ožila. Na trápnu sebazradu povedz: Nie! Budín, 7. máj 2015
Gregor Papuček
Vyrovnám rozpočet Chcem znížiť štátne výdavky o 40 ekonómov. -fn-
Tento občasník nájdete v elektronickej forme na http://nicholson.szm.sk (.com) v rubrike Renesancia. Prosím,
rozmnožujte a rozširujte !
Renesancia
aug. 2016
str. 2
Kedy toto plienenie už konečne prestane?!? [Čo nasleduje možno vyzerá ako len ďalší v dlhom rade keynesianskych nezmyslov, ale v skutočnosti ide o čoraz menej zakrývané oznámenie pre aparatčikov NWO, aby sa pripravili na nové kolo rabovania bánk. Sprostredkovateľom bude takmer určite Európska ústredná banka (ECB) ... a zaplatíme to my všetci, ktorí nie sme v politike, ale pracujeme na svoje živobytie. A platiť to budeme ešte aspoň 50 rokov! Poučné je aj to ako zavádza, straší a vyhráža sa ... a nakoniec sa „prizná“, že to nebude „len 150“, ani 350, ale 2000 miliárd. Skrátka, profík!] Banky v Európe potrebujú 150 miliárd eur, tvrdí David Folkerts-Landau, hlavný ekonóm Deutsche Bank, nemeckej centrálnej banky, a vyzýva Úniu k činnosti. Varuje pred hrozbou z Talianska. Vyzýva EÚ, teda najmä ECB, aby založila 150-miliardový záchranný fond na rekapitalizáciu bánk v Európe. „Nevyhneme sa založeniu väčšieho programu rekapitalizácie. Európske banky môžu byť rekapitalizované použitím 150 miliárd eur“, uviedol. Európske banky ohrozuje pomalá a dlhotrvajúca zostupná špirála [sotva, tá to len naznačuje] a musia sa vyrovnať s problémovými úvermi v hodnote 2 biliónov eur. Podľa neho je pre banky náročné doplniť si kapitál vlastnými silami [moji chudáčikovia]. Hlavne pre záporné sadzby ECB a pre nízke ceny akcií na burzách. [Čo to má spoločné so zlými pôžičkami?!?] „Sme svedkami jednej krízy za druhou a bez použitia veľkej dávky predstavivosti nevidím príležitosti na rast“, uviedol. FolkertsLandau si myslí, že Taliansko si zaslúži zvláštnu pozornosť, kde banky majú v zlých úveroch 350 mld. eur a pomer zadlženia ku kapitálu rastie. Nové regulácie bankového sektoru v Európe sú do istej miery ohybné a štátom umožňujú, aby bankám počas obmedzenej doby a za špeciálnych okolností pomohli. [Teda vždy a za všetkých okolností.] Avšak, veritelia sú zodpovední za 8% záväzkov pred tým, než štát môže zasiahnuť. [Super kšeft – ukradnem 100% a politikom zaplatím „províziu“ 8%. Kde by som sa aj ja mohol prihlásiť na takéto „podnikanie“?]
[Tvrdý vlastenec] Do panských gest a prázdnych činov vy slohy ťažké neste reč, po básnikovi zasmušilom nech príde tvrdý vlastenec. Nebudeš ako oslík híkať v košiari svojej beloby a nebudeš svedomie čičíkať, keď ono udrieť chcelo by.
Valentín Beniak
Čo nám médiá nepovedia Predstaviteľ Republiky Kongo v OSN, S. Bokwango, svoje odmietanie „utečeneckej politiky“ EÚ vyjadril veľmi prosto: „afričania, ktorých teraz vidím v Taliansku, sú doslova vyvrheli a odpad. Predajú čokoľvek a kohokoľvek a občas aj sami seba. Títo ľudia, sliediaci ulicami za korisťou, v žiadnom prípade nie sú afričania bojujúci za obnovu a rozvoj svojich krajín. Vzhľadom k tomu sa pýtam, prečo Taliansko a iné európske krajiny, a tiež arabské krajiny, dovoľujú a strpia, aby sa na ich územiach takéto osoby zdržiavali. Pociťujem veľkú zlosť voči týmto prisťahovalcom z Afriky, ktorí sa správajú ako krysy napadajúce mestá v Európe, a veľmi sa za nich hanbím. Pociťujem ale to isté voči tým vládam v Afri ke, ktoré tomuto hromadnému odchodu svoj ho odpadu do Európy ešte aj napomáhajú.“ Toto jeho stanovisko pozná zrejme aj vláda Nemecka. A napriek tomu sa naďalej snažia dostať do EÚ čo najviac tohto „odpadu“. Politici sa dokonca nehanbia tvrdiť, že to sú „kvalifikovaní odborníci“. Tí, čo by dali prednosť tzv. „austrálskemu modelu“(*), nie sú v EÚ vypočutí. (* Lode s „utečencami“, pristihnuté austrálskym námorníctvom či pobrežnou strážou, nesmú pristáť a sú poslané späť. Kto sa utopí, zomrie hladom alebo od smädu, je si tým vinný sám. Nemusel sa predsa na takú cestu vydať. Pretože každý z týchto utečencov vie, že to, čoho sa práve zúčastňuje, je ruská ruleta.) www.ireporter.cz A nejaké odozvy Ten človek vie o čom hovorí. Väčšina na šich obyvateľov zdieľa rovnaký názor. Stačí sa len pozrieť na mesto Calais. Rozumnému človeku ten pohľad napovie, že ak dopustíme niečo také, tak to u nás skončí rovnako. Je nepochopiteľné čo si od toho Nemci, Fran cúzi a ďalší v EÚ sľubujú. Predsa musia vidieť, že týmto ľuďom stačí nejaký stan a niečo na jedenie – oni nechcú pracovať! Je to vidieť aj v ich táboroch – kde je neskutočná špina, odpadky – nie sú schopní ani si po sebe poupratovať. Tvária sa akoby sme my boli povinní za nich všetko urobiť. [Ani skutočný dement si nemôže myslieť, že niekto zaplatí niekoľko tisíc eur za cestu a terigá sa tisíce kilometrov, len aby mohol robiť na a starať sa o starnúcich Európanov. Takže, čo je skutočný plán?!] A čo je najhoršie, šíria sa tam choroby. Oni sú na ne imúnni, ale my Európania nie sme imúnni voči týmto ochoreniam. Veď, ak sme chceli ísť do krajín odkiaľ prisťahovalci prichádzajú, museli sme sa dať očkovať a teraz sa týmito chorobami dobrovoľne zamoríme? Nie som proti tomu niekomu pomôcť, keď je v núdzi a snaží sa svoju zlú situáciu zlepšiť, ale čo vidím a počujem, tak väčšina prisťahovalcov chce len výhody, a tých ktorí
utekajú pred vojnou je naozaj málo. Jarmila S [Ono sa zdá, že] To, čo predvádza Merkelová a ďalší predstavitelia EÚ, je nekonečne naivné, hlúpe a detinské [ ale určite je za tým naplánovaný zámer ]. Dúfam, že po Veľkej Británii bude čoskoro nasledovať aj Česko a ďalšie krajiny. Škody, ktoré nám vyplynú z divokého prisťahovalectva, rýchlo prevážia mylné filozofie humanizmu, ústretovosti a multikulturalizmu – a povedú k obrane vlastnej kultúry, vlasti a tradičné zvyky a spôsoby života. [ To pevne dúfam! Je najvyšší čas! ] Bude to stupňujúce sa jednotlivé ako aj hromadné násilie a buď bude nasledovať odchod nepozvaných cudzincov tam, odkiaľ prišli, alebo občianska vojna. [A sme doma! Myslím, že toto je skutočný zámer celej tejto frašky!] Kde vznikne najskôr, nemožno predvídať [?!], tak ako nemožno predvídať terorizmus skupín džihádistov, alebo [nezmysly prichádzajúce na svet počas] rokovania európskych politikov. No musíme sa na to pripraviť. Vývoj si viem dobre predstaviť a nie je to cesta mieru ani priateľstva. Stačí si spomenúť na Juhosláviu – ako skončilo toto spoločenstvo, keď ľud môže prehovoriť o svojich túžbach a právach zbraňami. Tak to bude možno v celej Európe. J.K. [Možno práve toto je za najnovšími snahami odzbrojiť obyvateľstvo – ešte by sa mohlo stať, že nejakí nesprávni postrieľajú iných nesprávnych!] Je to názor väčšiny poctivých a čestných občanov Európy, avšak je hrozné, že sme rukojemníci tzv. Predstaviteľov, ktorí za judášský groš páchajú zlo na vlastnom národe a re presívnymi zložkami umlčujú vlastných občanov. Odkiaľ to zlo prúdi, je všetkým jasné. ??? Niet pochýb o tom, že mnohí z týchto mi grantov sú nielen ekonomickí vizionári, ale vďaka svojej nekompromisnej a s mierom nezlučiteľnej viere, sú to násilníci a vrahovia ktorých jediným cieľom je úplne ochromiť Európu po všetkých stránkach. Jaro H Všade sa píše o utečeneckej či migrantskej kríze ... Prečo ľuďom nepovedia pravdu, že v skutočnosti ide o islamskú inváziu. Za túto politickú korektnosť zaplatíme svojimi životmi a naše deti a vnuci sa budú smažiť v islamskom pekle. Pritom stačí tak málo – používať svoj mozog a načúvať svojim základným pudom, hlavne tomu, čo má na svedomí sebazáchovu. Mertin Ak sa okamžite neuplatní zásada „už ani noha“, bude to znamenať rozpad Únie. Barnabáš [Celkom by som sa potešil, až na to, že s týmto by sa spláchlo aj všetko ostatné. Toto však vyzerá ako ten najpravdepodobnejší postup a výsledok.]
Renesancia
aug. 2016
str. 3
Ochráňme učebné osnovy Spisovateľ, nie že by mal byť, ale je svedomím národa. Problém spočíva v tom, kde vziať dnes Spisovateľov, ktorí by zdvihli hlas, keď treba – keď sa treba postaviť na barikády slovenského národa a spoločne sa obrániť proti nepriateľovi, čo kradmou rukou siaha na naše deti a mládež, na našu budúcnosť! V tomto nedostatku Spisovateľov, všetkých tých našich Štúrov, Vajanských, Hronských, Rázusov či Rúfusov, dovoľte mi ... povedať pár slov: Nič z nás [ne]bude, ak si nezušľachtíme srdcia krásnou literatúrou, ak sa nepozhovárame s veľkými duchmi, ktorí vrúcne milovali slovenský národ a rozdávali sa mu z duše. Obetovali sa mu celí, pretavili sa do diela, ktoré po sebe pre nás zanechali, ako schodíky, ktorými môžeme kráčať [nahor] – bez námahy vystúpiť vyššie, a už odtiaľ – nie od nuly – budovať svoje diela (pokračujúc v stavbe spoločného diela národného), ušetriť si sily, ktoré oni zo seba vydali, pri vytesaní základov. Ale nie, my namiesto „nemoderného“ Štúra a Vajanského budeme čítať Sekerou a nožom – sekerou si korene mravnosti poodtíname a nožom hrdlo citu podrežeme, nech vykrváca. Nad slnko je jasné, že tadeto ísť nemáme, tobôž týmito stokami vodiť svoje deti. Ale nie, my poďho práve tadiaľ! Budeme si hľadať dôvody, ospravedlnenia, akési vyššie predstavy všeobecného rozhľadu ako modernému opaku zastaranej úzkoprsej predpojatosti. Tých, čo dávajú takúto sekeru a nôž do rúk našich ratolestí, by sme my rodičia mali defenestrovať z ich postov v školskom systéme a vysokým múrom ich ohradiť od dosahu na naše detí. A rovnako ich pritakávačov – tých, čo vulgarizmy obhajujú ich funkčnosťou, tých, čo bagatelizujú dopad zvrátených naturalistických opisov na celomúdrie dospievajúcich (a vôbec každého človeka) – takí ani „ň“ nerozumejú výchove či rozvoju mládeže, mladých sŕdc. Rozumejú však pesničke o vyšších platoch. Za čo? Za kaličenie duší? Judášsky je taký groš. Opravte ma, ak sa mýlim, ale v bodoch kritiky školstva z dielne štrajkujúcich učiteľov požiadavka o udržaní mravnosti učiva neodznela. A ako je v dnešnej dobe prepotrebná! Najmä ak školskí úradníci i niektorí školskí nádenníci považujú za spisovateľa každého, kto sa oháňa perom (ako kyjakom), a hor sa – zoznamovať žiakov s jeho „veľdielom“! Pritom niektorí dobre vedia, čo činia. [Myslím, že drvivá väčšina!] A tí, čo nevedia, [...], ak majú ostať nádenníkmi výchovy, kým si (aj z nich) súcejších nevychováme, majú viesť učebné osnovy, ktoré osvietený
um zostaví a to najlepšie zo slovenského národného dedičstva do nich vloží, aby sa naši zosnulí velikáni neobracali v hrobe ako kurence na grile za to, že sa ocitli v učebniciach v jednom šíku s istým, prepytujem, spisovateľom. Za to, že ich takto všetci svorne – jedni v plnom nasadení, iní ľahostajne – po smrti zabíjame aj s ich odkazom pre národ. Zabudli sme na najpodstatnejšiu vec: na večný boj dobra a zla. Nech to niekomu akokoľvek staromódne znie, no nie je Spisovateľom každý, kto perom šibrinkuje. Spisovateľom je ten, kto stojí v tomto večnom boji na strane dobra. Spisovateľ nesmie mať hriechom umŕtvené svedomie, veď má zodpovednosť za každé slovo, čo položí na papier, za každé slovo bude súdený. Kto dostal tento horký talent, lepšie obíde, ak talent rovno zakope, než sa s ním postaviť vo večnom boji na stranu zla. Žiadny pláštik postmoderny zlo nezrelativizuje(*) – pod tým pláštikom bude kráľ vždy nahý, hoci by mu z lži hocakokrásne šaty ušili. [Takí, čo] dnes len svetlé hlasy počuli, sa už asi nerodia, teda, ak sa narodia, číhajú tu nabrúsené sekery a nože ... Iva Vranská * Relativizmus je dogma („náuka“?) hlásajúca, že vedomosti sú podmienené a nie nespochybniteľné. Teda ďalší NWO nezmysel.
Francúzsko Azda najviditeľnejšiu snahu napodobniť britské referendum možno pozorovať vo Francúzsku. Deje sa to najmä na podnet jednej osoby – národniarky Marine Le Penovej, predstaviteľky Národného frontu. Jej strana sa posilňuje, a jej priaznivcom ide o vymanenie sa spod diktátu Únie a o skutočné riešenie migračnej politiky. Španielsko Rizikom tejto krajiny je migrácia. Práve do Španielska sa cez Gibraltár dostáva značné množstvo utečencov, čo zvyšuje protimigračné, a tým aj protieurópske nálady. Krajinu navyše čakajú parlamentné voľby, ktoré tiež rozhodnú o ďalšom smerovaní krajiny. [Nerozhodli.] Švédsko Krajina sa tvári ako spojenec Veľkej Británie. Navzájom sa podporovali pri prednášaní návrhov v europarlamente, obe krajiny majú od eurozóny odstup a zachovali si svoje pôvodné meny. „V prípade Švédska, ale aj Fínska, zohráva významnú úlohu migrácia, ale Štokholm by asi nenasledoval príklad britského referenda“ mieni Boronska. http://hnonline.sk, 24.jún.2016
Básnik Bašó Macuo (1644-1694)
Z japonskej pôvodiny vybral tieto haiku F. Racskó a preložil ich do maďarskej prózy. Budú nasledovať Túto prózu Á. Fodor prebásnil späť do haiku britský vzor? a z tohoto na ukážku vybral a do slovenčiny Briti v júnovom referende odhlasovali preložil a prebásnil Gregor Papuček. vystúpenie krajiny z EÚ. Proti-úniové nálady Leto však rastú v celej Európe a je možné, že to V horúcom lete povzbudí aj iné krajiny. nad zeleným bralom sa Podobný scenár je najpravdepodobnejší zbierajú mraky. v nasledovných krajinách: Česko Ohnivú guľu Vstup do únie čechom vyjednal bývalý Slnka gúľal do vody prezident Klaus, ktorý je dnes známy svojim prúd bystrej vody. euroskepticizmom. Pred brexitom varuje aj Neklam sám seba, premiér Sobotka. Politológovia pochybujú, nie sme dve polovice „že by sa Česko snažilo o rázne vystúpenie z Únie, je to veľmi málo pravdepodobné,“ tvrtej istej dyne. dí politologička K. Boronská z Poľského[?!] V súmračnom tichu inštitútu pre medzinárodné záležitosti. aj zápoľu prevŕta [Priam učebnicový príklad propagandy – pozvukot cikády. zrite si Filter č. 6 – návod k mysleniu, Ren. okt/2004.] Včielka idúca Dánsko preč z ruže má srdiečko V Dánsku sa tiež posilňujú národniarske aj krídla ťažké. hnutia. Najsilnejším z nich je Dánska ľudová Môj letný plášť je strana. Grónsko – oficiálne časť Dánska, no jemnučký, ľahký ako vskutočnosti vlastne kolónia – tiež jednej krídlo cikády. doby spadalo pod EÚ. [Zdá sa, že tí debili v Bruseli dodnes nezvládli zemepis!] V refeNezmyje krásu rende v r. 1982 si však obyvatelia Grónska dážď ani z kvetov, ani odhlasovali osamostatnenie. Bol to bolestivý z tváre dievčaťa. a dlhodobý proces. „Vyjednávania boli neprí jemné. Brusel nechcel brať vážne to, že sme Do vejára som samostatní,“ tvrdí Lars Vesterbirk, ktorý záukryl vietor hory a ujmy Grónska zastupoval. podávam Ti ho.
Renesancia
aug. 2016
str. 4
Recept na nemožné Ak budete stále voliť generálneho prokurátora v parlamente, ťažko môžete od neho očakávať, že pôjde po krku politikom. Laura Stefanová (Prvá časť rozhovoru.) V Rumunsku už odsúdili pre korupciu de siatky ministrov, poslancov a hrozí väzenie aj premiérovi. Úspechy rumunskej prokuratúry a súdov v odhaľovaní a trestaní korupcie na najvyšších miestach sú ojedinelé v celej Európe. Na lavici obžalovaných vidieť ministrov, sudcov, poslancov i vplyvných ob chodníkov – nie je to nič ojedinelé. Za mrežami dokonca skončil aj bývalý premiér a rovnaký osud hrozí tomu súčasnému. Autorka kľúčových častí rumunskej protikorupčnej stratégie a legislatívy L. Stefanová vysvetľuje, že rozhodujúci sú odvážni a politicky nezávislí ľudia vo vedení polície a prokuratúry. Ako ste to dokázali? Všetko sa to začalo pred 10 rokmi, keď vznikla silná protikorupčná inštitúcia. Jej zlo ženie je v Európe výnimočné, pretože združu je prokuratúru, políciu a finančníkov pod jedným velením. To znamená, že majú jedného šéfa, ktorý je zodpovedný za ich výkony. Vždy je na konci nezávislý súd, ale aj tak – nemali by byť polícia a prokuratúra oddelené pre zvýšenie nezávislosti vyšetrovania a stíhania? Vychádzali sme z našich skúseností, že keď fungovali oddelene, neustále sa navzájom obviňovali. Policajti sa sťažovali, že pro kuratúre posúvajú kvalitné spisy, ale ona ich zmetie zo stola. Prokuratúra zasa namietala, že inak sa to ani nedá, lebo výsledky vyšetro vania sú slabé. Preto sme ich dali pod jednu strechu s jedným velením. V podstate to nie je náš nápad, inšpirovali sme sa španielskym modelom. Udialo sa to v r. 2002, keď sme rokovali o našom vstupe do EÚ. Brusel na nás tlačil, aby sme zlepšili výsledky v boji s korupciou. [ Mali by začať v Bruseli! ] Mali stínať hlavy aj premiérom? Viete, politici sú ochotní vytvoriť naozaj účinný systém protikorupčného boja len vtedy, ak predpokladajú, že sa nikdy neobráti proti nim. Preto sa do čela novej protikorupčnej jednotky (DNA) posadil Ioan Amerie, ktorý bol zároveň bratom jedného z poslancov vládnej strany. A tak sa v prvých rokoch fungovania zaoberali len malými úplatkami a veľké ryby ponechávali nedotknuté. Rumuni sú pomerne pesimistický národ [pesimista je optimista so skúsenosťami], väčšinou neočakávajú nič dobré, a tak aj fungo vanie DNA považovali iba za ďalšie sklamanie v rade. Ale potom sa v r. 2005 stal malý zázrak a premiér Nastase prehral prezidentské voľby. Zvíťazil Traian Basescu, ktorý
predložil silný protikorupčný program. Nastali priam revolučné politické zmeny, ktoré umožnili, aby sa do kresla ministra spravodlivosti posadila nezávislá Monica Macoveiová. Tá okamžite stiahla šéfa DNA a posadila tam odvážneho prokurátora Dana Morara. Vtedy sa všetko zmenilo a zrazu začali padať veľké hlavy. Za mrežami napokon skončil v r. 2012 aj bývalý premiér Nastase pre korupciu, ktorej sa dopustil počas svojho úradovania.
tom nič nezmenia. Ale Rumunsku sa zatiaľ darí najmä vďaka tomu, že voliči nikdy nedajú všetky vajíčka do jedného košíka, ako sa hovorí. Výsledkom tak veľmi často je, že máme prezidenta a premiéra z opačných táborov. Sú teda politickí rivali, ale musia spolupracovať a dohodnúť sa na tom koho vyberú. V predvstupovom období [do EÚ] sme prijali množstvo nových zákonov a vytvorili nové ustanovizne. A po našom vstupe nastal šok – politici si povedali fajn, sme tam, môžeme sa vrátiť k starým poriadkom. Takže všetko je o ľuďoch? Napokon, tak sa to stalo vo viacerých Presne tak. Môžete mať najlepšie zákonových členských štátoch. Našťastie u nás ny a štruktúry na svete, ale ak nemáte vo nastúpil proces dohľadu zo strany Európskej vedení odhodlaných a čestných ľudí, nič komisie, ktorý posilnil postavenie reformátovám to nepomôže. rov snažiacich sa nové ustanovizne ochrániť. Ako je možné, že tých odvážnych ľudí na čele DNA odvtedy nikto nevymenil? Veď Poslanci rumunského parlamentu odmietli zbaviť premiéra Pontu imunity. Ochráni vlády sa striedali ... Medzi r. 2005-13, keď bol vo funkcii D. ho to pred odsúdením? Premiér Ponta nemá imunitu voči trestnéMorar, sa veľa zmenilo. Pred súd sa dostalo mu stíhaniu. Napokon, prokurátor ho už obveľa vysokopostavených politikov a mnoho vinil a jeho prípad sa už pojednáva na súde, z nich bolo aj úspešne odsúdených, prípadne ktorý ho môže oslobodiť alebo odsúdiť. im bol skonfiškovaný majetok. Veľmi výCelý prípad mád dve roviny. Jedna sa týrazným míľnikom bol r. 2012, keď sa za ka Pontu ešte ako právnika (tam nemá imuni mreže dostal aj bývalý premiér Nastase pre tu). Prokurátor ho nemôže zatknúť, ale jeho korupciu a nekalé financovanie predvolebnej súdny proces beží. Druhá rovina rieši Pontu kampane. ako premiéra (tam má imunitu, ktorej ho Myslím, že vtedy si všetci politici v Ruparlament odmietol zbaviť), takže je možné, munsku uvedomili, že ak sa to môže stať ježe premiér skončí za mrežami, aj keď ho mu, tak sa to môže stať hocikomu. Začali sa parlament nezbaví imunity. Mali sme už prítlaky na odstránenie prezidenta Basesca, ale pady, keď súdy takto odsúdili ministrov vo neúspešne. Zároveň sa stupňoval boj o zacho vláde. Väčšinou išlo o korupčné skutky, ktovanie funkčných protikorupčných mechanirých sa dopustili ešte pred nástupom do funzmov. Bol to neustály boj a stále trvá. Ale situá- kcie, ale spomíname si na jeden prípad, keď cia sa postupne dostala tak ďaleko, že politi- ministrovi dokázali korupciu aj počas jeho ci už nemohli cúvnuť a vrátiť všetko späť úradovania. pred r. 2005. Vznikol veľký tlak z rumun- V tom prípade však parlament musel súskej spoločnosti, aby DNA riadne fungovalo hlasiť so zbavením imunity, nie? ďalej. Takých prípadov bolo veľa. Keď rumunský parlament v r. 2007-13 hlasoval o zbaveTakže premiér Ponta po nástupe do ní imunity nejakého politika, väčšinou rozho funkcie nemohol do vedenia DNA dosadiť dol kladne. Dôvodom bol aj silný verejný vlastných ľudí? tlak. Trik je v tom, že na každom mene sa To znamená, že vládni poslanci väčšinou musel dohodnúť s prezidentom republiky. V hlasovali za zbavenie imunity svojich vlastRumunsku sa totiž na obsadení najvyšších ných ministrov, no nielen svojich ministrov, postov v prokuratúre musí zhodnúť minister ale aj poslaneckých kolegov, ak po nich išla spravodlivosti, prezident a Najvyššia rada prokuratúra. sudcov a prokurátorov. Nikto teda nemá výhradnú právomoc dosadiť svojich ľudí do vedenia prokuratúry a najmä nie DNA? Presne tak. Vždy sa musia dohodnúť. A v tom to práve je. Často sa ma ľudia v zahraničí pýtajú, ako je možné, že tento protikorupčný systém funguje, keď by ho všetci najradšej zničili. Nemám na to presnú odpoveď, ale bude to kombinácia ľudí a tejto deľby moci pri nomináciách. Nejestvuje však na to žiadny zázračný recept, ktorý sa dá preniesť do akejkoľvek krajiny. Ak ľudia volia zhubne, tak svoj štát aj zničia a žiadne zákony na
To znie takmer neuveriteľne... Ako je to možné? Aj v Rumunsku to bolo spočiatku neuveriteľné. Ak by ste v r. 2005 nejakému poslancovi ... Plus 7 dní, 19.okt.2015 [ Pokračovanie v ďalšom čísle.]
Eurofondy sú plné špiny Nie je to žiadna novinka, že eurofondy sú spájané s korupciou, klientelizmom a zlodejinami obludných rozmerov. Množstvo káuz, článkov i tvrdých bruselských opatrení to len potvrdzuje. Je to pre Slovensko nielen han-
Renesancia
aug. 2016
str. 5
ba, ale jasne dokazuje, že verejné financie sú nástrojom na uspokojovanie osobných či straníckych záujmov a nie záujmov zvyšovania životnej úrovne nás všetkých. Málo sa však píše o tom, čo je príčinou tohto stavu a kto je za to zodpovedný. V období 2007-15 čelilo Slovensko v eurofondových projektoch mnohým škandálom kvôli ktorým ich EK nakoniec nepreplatila – Nástenkový tender, sociálne podniky, diaľnice, kanalizácie v obciach, elektronické systémy, ... sú len zrnkami z plejády projektov, v ktorých sa kradlo. Všetky tieto kauzy sú dôsledkom zlého nastavenia schvaľovania, zdrojov a kontroly projektov, kde sa prideľujú prostriedky vyvoleným a schvaľujú sa niekoľkonásobne predražené projekty. Ak teda chcete získať peniaze na projekt, ste odsúdený na „pomoc“ rôznych vybavovačov, poradenských firiem a lobistov, ktorí vám „určite“ pomôžu. Úspešní sú tí, ktorí ma jú známosti. Krásnym príkladom je podnik StarEU, ktorý na stretnutí s primátormi a sta rostami odporúčali predstavitelia Smeru, a ktorý bol zo 70 projektov úspešný 70 krát. Slovensko je krajinou dohadzovačov a úspešnosť sa meria počtom vybavených projektov a nie ich kvalitou, či prínosom. EK monitoruje využívanie zdrojov, ktoré poskytuje členským štátom a netransparentné čerpanie eurofondov trestá tým, že pochybné projekty nepreplatí. Uplatňuje tzv. opravy na projekty. Výška týchto opráv na Slovensku dosiahla 500 mil. eur za posledných 5 rokov. Sú to peniaze, ktoré musíme uhradiť zo štátneho rozpočtu, teda z našich daní. Pol miliardy eur sme museli doplatiť na projekty, ktoré Brusel nepreplatil. [ Kom. kurvy!?! ] Ministerstvá si tak nemusia robiť ťažkú hlavu z toho, že podporujú pochybné projekty, lebo, keď ich nepreplatia z eurofondov, tak ich preplatia zo štátneho rozpočtu. Sú to však peniaze, za ktoré by sme mohli pridať učiteľom a sestričkám, alebo použiť inde. Za čerpanie eurofondov nesú zodpovednosť ministerstvá a Úrad vlády ako hlavný koordinátor. Inštitúcie vedené neschopnými rodinnými príslušníkmi – nominantami Smeru – sa vyznačujú prekvitajúcou korupciou, klientelizmom a podmienkami, ktoré vyhovujú lobistom a zlodejom. Ján Rudolf [Autor sa nakoniec pýta ako sa tento systém dá zmeniť a hneď si aj odpovedá – procesy treba zjednodušiť, vytvoriť jednu agentúru, zjednotiť čerpanie(?!), zmeniť zákon o Verejnom obstarávaní, prijať odborníkov, ... Čo však akosi odmieta pochopiť (asi kvôli nedostatočnej či neúčinnej indoktrinácii v strane SaS) je, že jedinné riešenie je – podobne ako vo filme z r. 1982? Vojnové hry – nehrať túto „hru“! Celý ten cirkus s čerpaním eurofondov je len na to, aby všetci politickí príživníci (domáci aj zahraniční) mohli odčerpávať verejné zdroje pre seba.]
Horúce styky
Ayn Randová
Dosiahnuť, aby vlaky chodili oblasťami, kde ešte boli potrebné, a kde sa ešte vyrábalo, si vyžadovalo všetky Dagnine sily. Ale na účtovnej súvahe Taggartovej železnice boli dotácie na prázdne vlaky, a to boli väčšie sumy, než bol zisk plynúci z toho najlepšieho nákladného vlaku, ktorý premával cez najrušnejšiu priemyselnú oblasť. Jim sa vyťahoval, že to bol finančne najlepší polrok v dejinách Taggartovej železnice. Na hladkom lesklom papieri jeho správy pre účastinárov boli ako zisk zaznamenané peniaze, ktoré nezarobil – dotácie na prázdne vlaky a peniaze na splácanie Taggartových dlhopisov a na iné dlhy, ktoré len vďaka Wesleymu Mouchovi nemusel splácať. Chválil sa, že Taggartove vlaky prevážajú väčší objem tovaru v Arizone, kde zatvorili poslednú časť trate spoločnosti PhoenixDurango a v Minnesote, kde Paul Larkin prevážal po železnici železnú rudu a kde na Veľkých jazerách prestali premávať aj posledné lode na prepravu rudy. „Vždy si pokladala zarábanie peňazí za veľkú cnosť,“ povedal jej Jim so zvláštnym úškrnom. „Nuž, zdá sa mi, že mi to ide lepšie ako tebe.“ Nikto sa nepriznal, že rozumie otázke zmrazených dlhopisov železnice; možno preto, že tomu všetci rozumeli až pridobre. Najprv sa objavili náznaky zdesenia medzi majiteľmi dlhopisov a nebezpečného rozhorčenia vo verejnosti. Potom Wesley Mouch vydal ďalšie nariadenie, podľa ktorého sa dali dlhopisy ‘rozmraziť’, ak o to človek požiadal v prípade ‘nevyhnutnej potreby’; cenné papiere kúpi vláda, ak jej žiadateľ poskytne dostatočný dôkaz o svojich nevyhnutných potrebách. Nikto nepoznal odpoveď na 3 otázky: čo je dostatočným dôkazom? Čo predstavuje potrebu? A pre koho je nevyhnutná? Potom sa stalo spoločensky neprijateľné rozprávať o tom, prečo jeden človek uspel so svojou žiadosťou o rozmrazenie dlhopisov, a druhý nie. Keď ľudia začuli otázku Prečo?, mlčky sa odvracali. Fakty sa nemali vysvetľovať a hodnotiť, ale iba opisovať a brať na vedomie: Dickovi dlhopisy rozmrazili, Johnovi nie, to bolo všetko. A keď John spáchal samovraždu, ľudia vraveli: „Ja neviem, keby tie peniaze naozaj potreboval, vláda by mu ich dala, ale niektorí ľudia sú jednoducho nenásytní.“ Nesmelo sa hovoriť ani o tých, ktorých žiadosť bola zamietnutá a predali svoje dlhopisy za tretinu ceny iným ľuďom, ktorí boli v takej ‘núdzi’, že dokázali akoby zázrakom ‘rozmraziť’ 33 zmrazených centov na celý dolár, ani o novom povolaní, ktoré vykonávali šikovní chlapci, čo práve skončili vysokú školu a nazývali sa ‘rozmrazovači’ a ponúkali ‘pomoc pri vhodnom, dnešnej dobe zodpovedajúcom formulovaní žiadosti’. Títo chlapci mali priateľov vo Washingtone.
Sloven Kto ten človek, čo Slovenom zove sa? Kto vie, kam príbeh jeho podel sa? Kto vymazať sa snaží meno jeho? Kto praje mu len zo Súdka zlého? Vedz, že to had a slizké jeho šupiny, čo polena hádže a páli staré listiny. No skončila mu doba – upadá do prachu, konca Bytia plaz dožije len v strachu. U nás svitá. To Pravda jest, dosvedčia i Nebesá, že častokrát len perom Sloven bije sa. No kto teraz postaví sa mu zoči – hoc len s malým brvnom v oku, toho zaraz bleskom skole a rozmätá ho v boku. Kde tá sila, čo toľké zbrane, voje pobije a zchráni svoje? Kde tá sila, že neskončí On opäť na pranieri, či zaratujú spod skaly Sitna statní Bohatieri? Tu odpoveď: Sloven – jazyk ten má starobylý, jeho Slovo činí zázrak, divy. Z neba udrie Perún, z pleca mocné päste, razom bude po pyšnom soka feste. Ach, jak to možné, že Rod tak bohumilý, už slobodný je, no i podnes vláči sa sťa hrb mal krivý? Kto vedie a kam tú Slovač dietky? Zapredanci, čo o cnosti prišli všetky. No skončil i čas skrytého jarma – už preliala sa čaša, hodiny odbili a vstáva Junáč naša. Tu uteká Judáš, tam iní zlata borci, kde-tu ozvalo sa srdce, niet im však pomoci. Lež upusť ďalšej zloby, hriechu v tieto riadky, niť im pletú beztak tŕnia Priadky. Niet viac pre nich v Kraji našom metra, v kotol zašlú ich od brány Petra. Čuj! Nadišla chvíľa Slovena i čas pre jeho poslanie, prichádza Syn človeka a varuj! Aj súdne jeho zrátanie. To jest jedna Pravda a odveká, odkedy hviezdy kráčať vidia človeka. Lež vedz, tu iná správa: Slovo, od ktorého on pochádza, ukrýva mocnú silu, ktorá sa v ňom nachádza To múdrosť je a tiež pravé poznanie, byť Sloven – to je poslanie. Pokiaľ nerozumieš, o čom je reč Slovena, Jednota je Ti ešte vzdialená, no ak pochopil si tieto riadky a prebudia Ťa písmená, Tvoja Duša je na ceste spasenia. [...] Pavol Kleban
Renesancia
aug. 2016
str. 6
DOBRÁ KNIHA „Žoldnieri a žongléri“ Známy slovenský novinár Ľubo Huďo si svojou odvahou písať a hovoriť o tzv. nepríjemných témach vyslúžil nálepku kontroverzného, ba dokonca konšpiračného novinára. Za svoje postoje musel mnohokrát bojovať s nadriadenými a to už od začiatku svojej novinárskej kariéry. Ako sám hovorí, vždy plával proti prúdu a nemieni na tom nič meniť. Ľ. Huďovi nedávno vyšla kniha, ktorú si môžete objednať na www.LuboHudo.sk a v ktorej tvrdí, že ... Žoldnieri a žongléri nemajú takmer nič spoločné, ale v medzinárodnej politickej aréne ich úlohy výnimočne splývajú – na úkor štátu, verejnosti, dôstojnosti a životov ľudí i osudu Zeme. Nejde o žoldnierov pobehujúcich v maskáčoch so zbraňami po džungli, štedro platených za etnické čistky, genocídy, prevraty a za služby mocným v ich krvilačných hrách o vplyv, moc a bohatstvo. Toto sú žoldnieri vyššieho rangu – generálni tajomníci, komisári, prezidenti, premiéri, ministri, bezpečnostní poradcovia prezidentov alebo mediálni manipulátori. Za mimoriadne platy a osobné výhody sú ochotní slúžiť, klamať, pretvarovať sa a usilovne presadzovať stanovenú agendu aj cez mŕtvoly, zruinované ekonomiky a okliešťovanie rôznych foriem slobody. Pritom sa tvária a presviedčajú nás cez mediálnu mašinériu, že to robia pre národ, občana, záujmy štátu, svetadielu a celosvetový prínos.
A f o r i z m y Anonym – odkedy jestvuje písané slovo, odvtedy jestvujú anonymovia. No pokiaľ formy písaného textu sa stáročiami neustále menia, anonym sa vyznačuje mimoriadnou stálosťou – odjakživa je to zakomplexovaný, neschopný a podlý človiečik. Anti-Orwell Politicky korektná lož je – pravda. Politicky korektná pravda je – lož. Politicky nekorektná lož je – lož. Politicky nekorektná pravda je – basa. Aristokrat ducha – nevybral si ani dátum, ani miesto narodenia, dokonca ani rodičov, ale rozdané karty osudu berie bez odvrávania a špekulovania a snaží sa z nich poctivo uhrať to najlepšie. Aristoteles – grécky filozof, ktorého význam sa zbytočne preceňuje. Veď čo ten vedel napríklad o televízii? Každý súčasný filozof ho strčí do [vačku]. Bombardovanie Srbska – alebo ako sa prepracovať od nadávania na špinavé paprče predchodcov až po krvavé paprče vlastné. Ján Litecký Šveda, Gordion2
Osem priznaní Český europoslanec opisuje, ako to naozaj chodí v Európskom neparlamente. Vážení občania, pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) som sa zaviazal, že si posvietime na euro-nezmysly, ktoré odtiaľto vychádzajú a dopadajú na hlavu všetkých. Tiež sa v EP snažím presvedčiť poslancov, aby prijali dobrovoľnosť eura, aby ho nikto nemohol nariadiť zhora. Tu je 8 priznaní, ako to v EP naozaj funguje: Opozičná zmluva, ktorú v Česku nikdy nezabudneme stranám ODS a ČSSD, je v EÚ bežnou praxou. V EP spolu vládnu „pra vicoví“ ľudovci so socialistami. To je pravicová zrada. Najmä, keď sa pozriete na to, čo odtiaľto vychádza. [Sú to všetko socialisti!] My poslanci tu nemáme právo navrhovať zákony. To smie len Európska komisia. Pritom v iných parlamentoch to poslanci môžu. Kde sa v EÚ stratil tento demokratický prvok? [Demokracia nikdy v EÚ nebola!] Skoro každý deň sa tu koná nejaký „výlet“ od lobistov, posielajú aj darčeky – pozývajú na neplatené spoločenské akcie. Poslanci tu tiež majú svoj exkluzívny vstup do budovy, s modrým kobercom a luxusným taxikom vždy po ruke. Pripomína to novodobú šľachtu. Niet sa čo čudovať, že potom europoslanci zabúdajú na bežných ľudí. Z tej výšky majú pokrivený obraz ... preto sa z Čiech nepresťahujem! Za obedy v budove EÚ neplatíme DPH. EÚ je vlastne štát v štáte – takým daňovým rajom ... aspoň pre svojich zamestnancov. No zároveň proti daňovým rajom bojuje. Asi nechce konkurenciu. Najzúfalejšie je pravidelné štvrtkové hlasovanie v Štrasburgu, ktoré z tohto parlamen tu tiež robí neparlament. Hlasuje sa väčšinou počas pol hodiny o desiatkach návrhov typu, nech sa Turci nezabúdajú starať o grécke hro by až po vyslovení pohoršenia nad obrábaním pôdy v Afrike. Vo všetkej úcte, Európa má sama svojich hospodárskych problémov dosť, no pritom nezabudne predstierať riešenie problémov celého sveta. [Nič neriešia, len pchajú nos do cudzích záležitostí.] Poslanci tú podpisujú jedno vyhlásenie za druhým, len aby nazbierali body za činnosť, ktorú stráži nejaká nezisková organizácia. Sú tu borci, ktorí ich podpísali stovky. Pretože nápady ako „Rozdelenie spoločnosti Google“ nepodpisujem ako na bežiacom páse, ťažko tieto body nazbieram. Možno už všetci poznáte cirkus Európa, ktorého pravidelné sťahovanie so všetkými zamestnancami z Bruselu do Štrasburgu ročne stojí daňových poplatníkov asi 6 mld. korún [240 mil. €, ale odhadol by som to aj na dvakrát toľko]. Toto plytvanie mi doslova drása nervy. Keď sa prihlásim do debaty na zasadnutí, je normálne, že na mňa príde rad až o desia-
tej večer. Sála je takmer vždy celkom prázdna, a tak tam hovorím sám pre seba. Proste, žiadna debata, a to je parlament od slova parler – teda rozhovor/hovoriť. Preto tomu hovorím „neparlament“. Mohol by som takto pokračovať ďalej a ďalej. Je škoda, že o tom médiá veľmi nepíšu. Veď kto by písal o tom, čo nikoho nezaujíma, a čo je tak vzdialené? Petr Mach
Zmätok na n-tú Británia (ako celok) sa rozhodla v júnovom referende vystúpiť z EÚ. Ja sa teším ... a možno aj trochu škodoradostne, hoci to nemám v povahe. To asi bude kvôli tým povýšeneckým manierom vedenia EÚ. Aj keď sa zdá, že všetci v Británi aj v EÚ a vlastne všade vo svete, berú výsledok referenda celkom vážne, Británia nemá ústavu a referendum ako táke, tam má asi takú váhu ako prieskum verejnej mienky. Ten cirkus, ktorý sa rozpútal po referende len svedčí o tom, že celý „európsky projekt“ bol od začiatku podvod a teraz, keď to začína byť jasné asi všetkým, podvodníci (príživníci) robia všeličo možné i nemožné, len aby odpútali pozornosť od rúcajúcej sa „pyramídy“. Udalosti pred referendom – sľubované Cameronom vyše 7 rokov, než sa uskutočnilo, škótske referendum, čo nič neriešilo, socialistické oblbovanie zo všetkých smerov a kútov, parlamentné voľby v máji 2015, kde za UKIP získal kreslo iba jeden poslanec (aj to donedávna poslanec za Konzervatívnu stranu), ... – boli takmer tak čudné ako tie po ňom – približne 25%-ám voličov je to jedno, Anglicko a Wales prehlasovali Škótsko a Severné Írsko, ktoré chceli ostať v EÚ (teraz chcú znovu hlasovať o oddelení, len aby sa mohli znovu pridať do EÚ – idiotskí samovrahovia!) a tisíce ľudí (v skutočnosti najmä najatých „hercov“) pochoduje po Británii, pretože demokratické rozhodnutie väčšiny komusi nie je po chuti. -fn-----
Za odchod Británie z EÚ môže neschopnosť Európskej komisie, teda jej nedodržiavanie dohôd, regulačná zúrivosť, miešanie sa do všetkého možného a potácanie sa od krízy ku kríze, už 8 [50!] rokov. A tí, ktorí EÚ do tohto stavu dostali, ju chcú zrazu vo veľkom reformovať a získať späť dôveru. Vystúpenie Británie je iba reakciou na to, že EÚ stratila svoju príťažlivosť a mali by sme sa pýtať, kto je za to zodpovedný. Myslím si, že pán Juncker by mal odstúpiť ako prvý. Ten je tam už 20 rokov. On preto za všetko nesie najväčšiu zodpovednosť ... a Martin Schultz hneď za ním ... R. Sulík Konzervatívny občasník RENESANCIA Vydáva OZ Renesancia, Fred Nicholson, šéfr.
[email protected] (944) 125-677. Stanovisko redakcie sa nemusí zhodovať s názormi autorov.
