Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica
Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia na roky 2017 – 2046
30. september 2016 Spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu v rámci projektu: „Vypracovanie programov starostlivosti o vybrané chránené vtáčie územia – 2. etapa“
Obsah
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE .......................................................................................................... 4 1.1
Číslo podľa štátneho zoznamu................................................................................................................ 4
1.2.
Príslušnosť k európskej sústave chránených území .............................................................................. 4
1.3.
Kategória a názov územia .................................................................................................................... 4
1.4.
Platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia ....................................................................... 4
1.5.
Celková výmera chráneného územia ................................................................................................... 4
1.6. Súčasný stav predmetu ochrany .......................................................................................................... 5 1.6.1. Prírodné pomery ....................................................................................................................................... 5 1.6.2. Stručný opis predmetu ochrany................................................................................................................ 7 1.6.3. Hodnotenie stavu predmetu ochrany, stanovenie priorít ochrany .......................................................... 7 1.6.4. Hodnotenie ďalších osobitných záujmov ochrany prírody a krajiny v území ......................................... 13 1.7. Výsledky kompletného zisťovania stavu lesa ........................................................................................... 13
2. SOCIOEKONOMICKÉ POMERY (VYUŽÍVANIE ÚZEMIA A JEHO OKOLIA), POZITÍVNE A NEGATÍVNE FAKTORY .................................................................................................. 15 2.1. Historický kontext ................................................................................................................................... 15 2.2. Stručný opis aktuálneho stavu ................................................................................................................. 15 2.3. Návrh zásad a opatrení využívania územia a jeho okolia z hľadiska cieľov ochrany............................. 17 2.3.1. Poľnohospodárstvo ................................................................................................................................. 17 2.3.2. Lesné hospodárstvo ................................................................................................................................ 18 2.3.3. Rekreácia a šport .................................................................................................................................... 18 2.3.4. Poľovníctvo a rybárstvo .......................................................................................................................... 18 2.3.5. Ťažba nerastných surovín ....................................................................................................................... 19 2.3.6. Využitie vody........................................................................................................................................... 19 2.3.7. Ďalšie využitie ......................................................................................................................................... 19 2.3.8. Kultúrne dedičstvo a náboženské aktivity .............................................................................................. 21
3. CIELE STAROSTLIVOSTI A OPATRENIA NA ICH DOSIAHNUTIE ........................................ 21 3.1. Stanovenie dlhodobých cieľov starostlivosti ........................................................................................... 21 Do roku 2046 boli stanovené nasledovné ciele ochrany: ................................................................................. 21 3.2. Stanovenie operatívnych cieľov............................................................................................................... 24 3.3. Rámcové plánovanie a modely hospodárenia pre lesné biotopy ............................................................. 24
2
3.4. Navrhované opatrenia, stanovenie harmonogramu ich plnenia, určenie subjektu zodpovedného za ich plnenie, stanovenie merateľných indikátorov ich plnenia .............................................................................. 26
4. SPÔSOB VYHODNOCOVANIA PLNENIA PROGRAMU STAROSTLIVOSTI .......................... 41 5. POUŽITÉ PODKLADY A ZDROJE INFORMÁCIÍ ................................................................ 46 6. PRÍLOHY...................................................................................................................... 49 6.1. Mapa predmetu ochrany ......................................................................................................................... 49 6.2. Mapa identifikácie vlastnícko – uživateľských vzťahov ............................................................................ 50 6.3. Mapa využitia územia .............................................................................................................................. 51 6.4. Iná dokumentácia (porastová mapa) ....................................................................................................... 52
3
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1
Číslo podľa štátneho zoznamu
Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia (ďalej len „CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“ alebo „CHVÚ“) je evidované v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny pod č. A/39.
1.2.
Príslušnosť k európskej sústave chránených území
CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 20001.
1.3.
Kategória a názov územia
Príslušnosť k európskej sústave chránených území: Kód územia: Kategória: Názov územia:
1.4.
Natura 2000 SKCHVU054 Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia
Platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 27/2011 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 27/2011 Z. z.“), nadobudla účinnosť 15. februára 2011.
1.5.
Celková výmera chráneného územia
Celková rozloha CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia stanovená vo vyhláške MŽP SR č. 27/2011 Z. z., je 5 533,53 ha. Spracovávaná výmera na základe vrstvy GIS2, ktorú má k dispozícii Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), je 12 155,62 ha. Tabuľka č.1: Výmera v členení podľa druhov pozemkov.
1 2
druh pozemku
výmera v ha
Zastúpenie v %
orná pôda
11682,59
96,11
vinica
0,14
0,00
záhrada
8,15
0,07
ovocný sad
0,19
0,00
TTP
12,38
0,10
lesný pozemok
86,95
0,72
vodná plocha
62,95
0,52
zastavaná plocha a
174,13
1,43
§28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov Geografický informačný systém
4
nádvorie ostatná plocha
128,14
1,05
Spolu
12155,62
100,00
Výmery sú spracované podľa stavu KN k 1. máju 2015. Lesný pôdny fond (LPF) tvorí na 98 % porastová plocha a na 2 % lesné pozemky bez lesných porastov.
1.6.
Súčasný stav predmetu ochrany
1.6.1. Prírodné pomery Geografická poloha a vymedzenie územia CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky (SR), v Trnavskom kraji, v okresoch Trnava a Piešťany. CHVÚ je vyhlásené ako rozsiahlejšie územie na Trnavskej tabuli pri Jaslovských Bohuniciach cca 2,5 km severovýchodne od Trnavy a 7 km juhozápadne od Piešťan. Hranice sú po obvode vymedzené približne územím obcí Brestovany, Bučany, Malženice, Jaslovské Bohunice, Paderovce, Radošovce, Veľké Kostoľany, Dubovany, Veselé, Dolný Lopašov, Kátlovce, Dolná Dubová, Dolná Krupá a severne od Trnavy vedie hranica späť na Brestovany. Z územia CHVÚ je vyňaté zastavané územie obcí Špačince a Nižná, ktoré sa nachádzajú vo vnútri. Územie CHVÚ tvorí severná a južná časť, ktoré sa spájajú v dĺžke necelého kilometra pri obci Dolné Dubové. CHVÚ je dostupné smerom od Trnavy, Leopoldova a Piešťan z hlavných cestných ťahov vedúcich Považím (diaľnica D1 a cesta 1. triedy I/61). Cestné komunikácie prechádzajú aj priamo územím CHVÚ. Južnou časťou vedie cesta I/61 Trnava - Piešťany a cesty 2. triedy II/504 Trnava – Veľké Kostoľany a II/550 Trnava - Dechtice, severnou časťou prechádzajú cesty 3. triedy do obce Nižná s napojením na cesty II/502, II/560 a II/504, ktoré spájajú obce po obvode územia CHVÚ. V blízkosti CHVÚ v úseku Trnava - Piešťany vedie nadregionálna železničná trať Bratislava – Košice, v severnej časti regionálna trať Piešťany – Vrbové. Klíma CHVÚ je súčasťou teplej klimatickej oblasti, teplého, suchého okrsku s miernou zimou s teplotou v januári nad -3°C, s počtom letných dní nad 50. Priemerná ročná teplota je 9,2°C, v januári -2,0°C, v júli 18,9°C. Priemerný ročný úhrn zrážok 550 - 600 mm, v júli pod 60 mm, v januári 30 až 40 mm, absolútne mesačné maximum pod 200 mm. Počet dní so snehovou prikrývkou je menej ako 40, priemerná výšky pokrývky je 7,5 cm. Územie patrí k mierne inverzným polohám, podľa údajov z meteorologickej stanice Jaslovské Bohunice prevláda prúdenie vzduchu západné, severozápadné, východné s rýchlosťou 3 až 4 m/s a juhovýchodné o rýchlosti 4 až 5 m/s. Geologické pomery a formy reliéfu V rámci regionálneho geologického členenia Slovenska (Vass, 1988) je CHVÚ súčasťou oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny, jednotky Podunajská panva a podjednotky Trnavsko-dubnická panva. Podložie celého územia CHVÚ tvorí neogén – sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a polohy tufitov (brodské, gbelské, kolárovské, volkovské a 5
čečehovské súvrstvie). V nadloží sú kvartérne fluviálne a eolické sedimenty, v juhovýchodnej časti prevládajú fluviálne piesky, pieščité štrky až piesky v terasách s pokryvom spraší, sprašových hlín alebo svahovín, v severozápadnej časti eolické spraše a pieščité spraše, vápnité sprašovité a nevápnité sprašové hliny. V alúviách väčších tokov tvoria nadložie fluviálne sedimenty - nivné humózne hliny alebo hlinito-pieščité až štrkovito-pieščité hliny dolinných nív. Územím Trnavskej tabule prebiehajú viaceré zlomové línie v smere juhozápad – severovýchod. V rámci geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) patrí CHVÚ do Alpskohimalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina, podcelku Trnavská tabuľa. Geomorfologické pomery charakterizujú negatívne morfoštruktúry Panónskej panvy, mierne diferencované morfoštruktúry bez agradácie. Reliéf v juhovýchodnej časti CHVÚ tvorí zvlnená rovina, ktorá smerom na severozápad prechádza do reliéfu nížinných pahorkatín. Nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 215 m, územie sa dvíha severozápadným smerom k úpätiu Malých Karpát. Z pohľadu prebiehajúcich morfogenetických procesov ide o stabilné územie, potenciálna náchylnosť na deformácie sa uvádza mierna. V rámci CHVÚ a jeho okolia nie sú evidované aktívne ani stabilizované svahové poruchy a zosuvy. Hydrologické pomery Územie CHVÚ spadá do hlavného povodia Váhu. Ide o vrchovinno-nížinnú oblasť s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku a akumuláciou v mesiacoch december – január, vysokou vodnatosťou vo februári až apríli, maximom v marci a minimom v novembri. Územie CHVÚ odvodňujú pravostranné prítoky Horného Dudváhu, ktoré pramenia na východných svahoch Malých Karpát (Chtelnička, Blava) a ich prítoky. Vodné toky tečú územím CHVÚ zo severozápadu na juhovýchod. Od severu sú to Lančársky potok, Lopašovský potok, Chtelnička, Blava, Dubovský potok a Krupský potok. Horný Dudváh tečie Považím východne od CHVÚ paralelne s riekou Váh, napojeniu bráni agradačný val. Ide o nížinný jednostranne vyvinutý vodný tok bez ľavostranných prítokov. Vybudovanou preložkou toku ústi v Siladiciach do Váhu. Križujú ho viaceré umelo vytvorené kanály. Lokalita CHVÚ sa nachádza na rozhraní hydrogeologických regiónov: Kvartér Trnavskej pahorkatiny a Neogén Trnavskej pahorkatiny s určujúcim typom medzizrnovej priepustosti. Hydrogeologické pomery väčšiny územia charakterizuje mierna prietočnosť a hydrogeologická produktivita. Vysoká prietočnosť sa viaže na najsevernejšiu časť CHVÚ, kde prebiehajú tektonické línie a súvisiace hranice zvodnených kolektorov. Pôdy V rámci Trnavskej tabule, kde sa nachádza CHVÚ, sú zastúpené dva pôdne typy. V juhovýchodnej časti prevládajú čiernozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme typické karbonátové; zo spraší. V severozápadnej časti územia sú zastúpené hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme typické karbonátové; zo spraší. Prevládajú pôdy hlinité, lokálne ílovito-hlinité, bez skeletu. Pôdy v území sú mierne suché, s veľkou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou. Pôdy ohrozuje veterná a vodná erózia, riziko sa zvyšuje smerom k úpätiu Malých Karpát, kde sa potenciálna erózia zvyšuje na stredne silnú, lokálne až silnú. Flóra Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1984) spadá územie CHVÚ Špačinsko-nižnianské polia do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajskej nížiny. Podľa fytogeografického vegetačného členenia (Miklós, 2002) územie spadá do dubovej zóny, nížinnej podzóny, pahorkatinnej oblasti, 6
okresu Trnavská pahorkatina a podokresu Trnavská tabuľa, v prípade severzápadného okraju CHVÚ do podokresu Podmalokarpatská pahorkatina. Väčšina CHVÚ je dnes intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely s prevažujúcim využívaním rozsiahlejších parciel na produkciu jednej kultúry. Diverzitu krajiny spestrujú len vetrolamy, remízky a menšie lesné porasty. V CHVÚ takmer úplne chýbajú trávne porasty. Fauna Územie CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia podľa zoogeografického členenia (Miklós, 2002) patrí do provincie stepí, panónskeho úseku. V minulosti bolo územie významné pre hniezdenie dropa veľkého, ktoré tu bolo registrované ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (Ferianc, 1977). Dnes však sa druh v území ani nevyskytuje v dôsledku jeho všeobecného ústupu na Slovensku. Okrem sokola rároha je územie významné pre hniezdenie aj výskyt iných vzácnych druhov vtáctva. Aktuálne tu v hniezdnom období bol zaznamenaný napríklad výskyt krutohlava hnedého, strakoša kolesára, ďatľa hnedkavého a v roku 2014 aj páru sokola kobcovitého, ich hniezdo však dohľadané nebolo. Vymedzenie a opis biotopov druhov Jediným predmetom ochrany v území je sokol rároh (Falco cherrug). Pôvodnými hniezdnymi biotopmi sokola rároha sú stepi a lesostepi. Vo svete je druh viazaný na otvorenú stepnú krajinu, ktorá môže byť zalesnená a na skalné oblasti (kaňony, skaly). Vyskytuje sa od nížin a pahorkatín až po hornaté oblasti a náhorné plošiny (až do 4700 m.n.m.) (Orta et al. 2014). Na Slovensku hniezdi sokol rároh v nížinách a priľahlých pohoriach do 800 m.n.m. Hniezdne prostredie tvoria listnaté a zmiešané lesy, skalné steny, otvorená krajina kultúrnej stepi a lužné lesy (Chavko 2002). Na okrajoch lesných porastov alebo vo vetrolamoch obsadzuje aj hniezda iných druhov vtákov (myšiak lesný, bocian biely, bocian čierny, volavka popolavá, krkavce, vrany), ale prijíma aj hniezdne podložky a polobúdky. V minulosti hniezdil bežne na skalách (napr. na Devíne, Chernel ex Ferianc 1977), v kolónií volaviek (napr. Matoušek ex Ferianc 1977) či v hniezdach iných dravcov. V posledných dvoch desaťročiach bol vytlačený zo všetkých skalných hniezd sokolom sťahovavým. V súčasnosti sa adaptoval na kultúrnu krajinu, kde vyhľadáva solitérne stromy, stromoradia a poľné lesíky. Prevažná časť populácie Slovenska hniezdi v búdkach a táto situácia je dnes aktuálna aj v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia. 1.6.2. Stručný opis predmetu ochrany Predmetom ochrany v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je sokol rároh (Falco cherrug). Územie patrí medzi päť najvýznamnejších území pre tento druh na Slovensku. V súčasnosti je v území zistený tretí najvyšší počet tohto druhu v rámci území vyhlásených pre jeho ochranu na Slovensku po CHVÚ Košická kotlina a CHVÚ Ondavská rovina. Ochrana tohto druhu na Slovensku je pritom veľmi vysokou prioritou v rámci Európskej únie (EÚ), keďže hniezdna populácia sokola rároha na Slovensku je druhá najvyššia v rámci EÚ po Maďarsku. Spolu s Maďarskou populáciou u nás hniezdi najvýznamnejšia populácia v rámci EÚ a jej úspešnosť závisí predovšetkým od manažmentových opatrení ochrany prírody u nás. 1.6.3. Hodnotenie stavu predmetu ochrany, stanovenie priorít ochrany Pri zhodnotení stavu predmetu ochrany sa vychádzalo z hodnotenia priaznivého stavu druhov, ktoré sú predmetmi ochrany v jednotlivých CHVÚ na základe dát z monitoringu z rokov 2014-2015 (Karaska et al. 2015, Ridzoň et al. 2015). Pre potreby hodnotenia stavu druhu je potrebné zohľadniť nielen stav populácie, ale aj biotopov druhu a miery ohrození, preto sa pri hodnotení kritéria populácie, biotopov a ohrození uvádzajú v programe starostlivosti v celom rozsahu. Pre zhodnotenie napĺňania programu starostlivosti bude 7
v budúcnosti potrebné merať zmeny stavu druhov tými istými kritériami ako bol hodnotený ich stav v roku 2010-2012. Len takéto meranie stavu zabezpečí porovnateľné vyhodnotenie stavu pri neskoršom hodnotení. Z tohto dôvodu je nižšie uvedená pre predmet ochrany celá tabuľka hodnotenia priaznivého stavu v kapitole 1.6.3.1. Stručné, súhrnné, celkové zhodnotenie stavu predmetu ochrany je uvedené v kapitole 1.6.3.2. a stanovenie cieľových stavov druhu je uvedené v kapitole 1.6.3.3. a osobitných záujmov u dotknutého druhu v kapitole 1.6.3.4. 1.6.3.1. Súčasný stav druhu 1.6.3.1.1. Definovanie priaznivého stavu sokola rároha (Falco cherrug) v CHVÚ Špačinskonižnianske polia Rozšírenie druhu v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia: V súčasnosti na celom území Slovenska hniezdi spolu 40 – 45 párov sokolov rárohov. Z toho na západnom Slovensku hniezdi asi 70 % a na východnom Slovensku 30 % párov. V CHVÚ bolo hniezdenie sledované od roku 1999. Po strate potravnej a hniezdnej ponuky v Malých Karpatoch došlo po roku 2000 k postupnému presťahovaniu párov najmä do Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny (Chavko, 2010). Sokoly rárohy prijali ponuku na nových hniezdiskách v nížinách, kde boli nainštalované búdky na stožiaroch veĺmi vysokého napätia. V súčasnosti hniezdi 95 až 100 % párov v búdkach na stožiaroch v agrocenózach (Chavko, 2010). V CHVÚ bolo v súčasnosti zaznamenané hniezdenie 3 párov a ďalšie páry hniezdili v tesnej blízkosti hranice CHVÚ. V poslednom období okrem nepriaznivých klimatických pomerov ohrozujúcich hniezdnu úspešnosť dochádza aj k značnej degradácii hlavne potravných biotopov a to dôsledkom environmentálne nevhodných postupov obhospodarovania krajiny. Hlavné príčiny sú: veľkoplošná prevažujúca výsadba nevhodných plodín (kukurica), intenzívne rozorávanie veľkého percenta plôch v dlhom časovom rozmedzí, používanie nevhodných chemických látok a hnojív a zánik väčšiny plôch trvalých trávnych porastov. Intenzifikácia poľnohospodárstva je v území značne degradujúca, pretože dochádza aj k rozorávaniu prechodových trávnych pásov na okrajoch ciest (často až po asfaltový povrch). Takéto intenzívne rozorávanie okrajov alejí často vedie k ich samotnému vysychaniu a zároveň minimalizuje možnosť prežitia drobných zemných cicavcov ako základnej potravy sokola rároha. Navyše spolu s rozorávaním posledných zvyškov trávnych porastov hrá veľmi nepriaznivú rolu aj intenzívne používanie chémie a to vrátane rodenticídov, najmä nekontorolovaťelné trávenie hrabošov a chrčkov. Používanie chemických prípravkov môže byť pre ochranu sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia kritické. Okrem toho v CHVÚ dochádza k významnému nárastu vyrušovania pri športovorekreačných činnostiach, výkone práva poľovníctva, ktoré nie sú vo všeobecnosti usmerňované environmentálnymi pravidlami a podmienkami. V CHVÚ a okolí bolo zaznamenaných viac prípadov nezákonného odstrelu dravých vtákov, ako i nálezy otrávených návnad (archív Spoločnosti pre ochranu dravcov Slovenska). Tieto faktory majú do značnej miery dopad na celkovú diverzitu živočíchov. Bol tiež zaznamenaný extrémny pokles výskytu drobných zemných cicavcov, najmä druhov Cricetus cricetus a Microtus arvalis, ktoré majú zásadný význam v potrave sokola rároha. Z tohto dôvodu sa existujúce páry adaptovali najmä na lov holubov najmä na Columba livia f. domestica, ktorých zastúpenie v potrave predstavuje viac ako 60 % koristi (Chavko unpubl.).
8
Potenciálne hrozby: a) Degradácia a strata hniezdnych biotopov • nárast miery vyrušovania ovplyvňuje obsadenosť hniezdisk; • nekontrolované odstraňovanie nelesnej drevnej vegetácie, najmä vetrolamov (štiepkári, obchodníci s palivovým drevom); • nezákonná likvidácia viacerých druhov vtákov - významných staviteľov hniezd. b) Degradácia a strata potravných biotopov • cielené a nekontrolované trávenie kľúčových druhov koristi (chrčok, hraboš); • skoré zaorávanie a dlhodobé ponechávanie sterilných oráčin na prevažnej časti CHVÚ; • veľkoplošné pestovanie environmentálne nevhodných poľnohospodárskych plodín; • zaorávanie a likvidácia trávnych plôch okolo ciest a vetrolamov; • obhospodarovanie spôsobujúce stratu prirodzenej diverzity drobných zemných cicavcov; • nízky podiel pestovania viacročných krmovín; • negatívne dopady chemického ošetrovania a hnojenia rastlín na biodiverzitu. c) Vyrušovanie na hniezdnych lokalitách • neobmedzený výkon práva poľovníctva počas hniezdneho obdobia, rôzne druhy športovorekreačných činností; • nezákonný odstrel aj na hniezdiskách sokola rároha. d) Priama mortalita • zástrely dospelých jedincov najmä v priebehu jesenného a zimného obdobia; • nezákonné vykladanie otrávených návnad na odpočinkových stanovištiach a zimoviskách; • otravy spôsobené nekontrolovanou aplikáciou chemických prípravkov v rozpore s predpismi na ich aplikáciu; • úhyny a zranenia na neošetrených konzolách 22 kV elektrických vedení. Tabuľka č.2. Definovanie podmienok stavu sokola rároha (Falco cherrug)
populácia
Kritéria hodnotenia
PRIAZNIVÝ STAV A Dobrý
NEPRIAZNIVÝ STAV
B priemerný
C nepriaznivý V CHVÚ hniezdi 1.1. Veľkosť V CHVÚ hniezdi V CHVÚ hniezdi nepravidelne menej ako 2 populácie pravidelne viac ako 4 páry pravidelne 2 – 4 páry páry 1.2. Populácia je za obdobie 5 Trend vývoja populácie je Populácia rastúca o viac Populačný rokov stabilná alebo za obdobie 5 rokov 20 % za obdobie 5 rokov trend osciluje ± 20 % klesajúci o viac ako 20 % Areál je nestabilný Areál je stabilný a rozkladá Areál je stabilný alebo a v CHVÚ sa rozkladá na sa na území všetkých osciluje ± 30 % a rozkladá 1.3. Areálový území menšom ako 40 % hniezdisk v CHVÚ od roku sa na území takmer trend zaznamenaných 1999, alebo sa zväčšuje všetkých hniezdisk hniezdisk alebo sa 30 % v CHVÚ od roku 1999 zmenšuje
9
biotop Ohrozenia
V dosahu viac ako 50 % Menej ako 30 % párov V dosahu 30 – 50 % párov párov sú pasienky s má v dosahu pasienky s sú pasienky s aktívnou aktívnou populáciou sysľa aktívnou kolóniou sysľa 1.4. Význam populáciou sysľa pasienkového. Viac ako 50 pasienkového. Menej ako medzidruhový pasienkového. 20 – 50% % párov využíva aj 20 % párov využíva ch interakcií párov využíva prirodzené prirodzené hniezda prirodzené hniezda hniezda postavené inými postavené inými druhmi postavené inými druhmi druhmi vtákov vtákov vtákov 20 – 50 % párov hniezdi v V prirodzených hniezdach Viac ako 50 % párov hniezdi v prirodzených prirodzených hniezdach v a v pôvodných biotopoch 2.1.Hniezdny hniezdach v pôvodných druh nehniezdi, v pôvodných biotopoch a biotop biotopoch a ostatné páry ostatné páry hniezdia v búdkach v náhradných hniezdia v búdkach, alebo búdkach, alebo v umelých biotopoch hniezdi menej v umelých hniezdach hniezdach ako 3 páry Štruktúru potravných 20 – 40 % potravných Menej ako 20 % potravných biotopov tvorí biotopov tvorí viac ako 40 biotopov tvorí TTP, 2.2. Potravný % TTP z ktorých viac ako z ktorých 20 – 30 % je TTP, na ktorých je menej 30 % je obývaných sysľom obývaných sysľom ako 20 % obývaných biotop pasienkovým pasienkovým sysľom pasienkovým V potravných teritóriách v V potravných teritóriách v V potravných teritóriách v jesennom a zimnom jesennom a zimnom jesennom a zimnom 2.3.Biotopy období viac ako 70 % období 60 – 70 % biotopov období menej ako 60 % počas biotopov tvoria nepoorané tvoria nepoorané plochy a biotopov tvoria zimovania plochy a strniská strniská nepoorané plochy a strniská V CHVÚ nedochádza k V CHVÚ dochádza V CHVÚ dochádza k priamemu úmyselnému ojedinele k úmyselnému usmrcovaniu (napr. usmrcovaniu sokolov odstrely, otravy a usmrcovaniu (napr. vykrádanie). V (napr. odstrely, otravy a odstrely, otravy a vykrádanie). V potravných vykrádanie). V potravných potravných teritóriách teritóriách nedochádza k teritóriách ojedinele pravidelne dochádza k 3.1. Priame úhynom živočíchov v úhynom živočíchov v dochádza k úhynom ohrozenie dôsledku nevhodného živočíchov v dôsledku dôsledku nevhodného druhu používania chemických nevhodného používania používania chemických prípravkov na ochranu chemických prípravkov na prípravkov na ochranu poľnohospodárskych poľnohospodárskych ochranu plodín. (viac ako 2 plodín poľnohospodárskych plodín (ojedinele = 1 prípady za 5 rokov) prípad za 5 rokov) V CHVÚ je ošetrených V CHVÚ je ošetrených V CHVÚ je ošetrených zábranami viac ako 80 % zábranami 60-80% 22 kV zábranami menej ako nadzemných 22 kV konštrukcií, na loviskách 60% 22 kV konštrukcií 3.2.Nepriame konštrukcií, na loviskách sa aplikujú chemické látky el.vedenia, na loviskách ohrozenie sa neaplikujú chemické na hubenie drobných sa priebežne aplikujú druhu látky na hubenie drobných zemných cicavcov len pri chemické látky na zemných cicavcov kalamitnom premnožení hubenie drobných predpísaným spôsobom zemných cicavcov Úspešnosť hniezdení Úspešnosť hniezdení Úspešnosť hniezdení 3.3. nebola ovplyvňovaná nebola ovplyvňovaná bola ovplyvňovaná Ohrozenia vyrušovaním viac ako u 90 vyrušovaním u 80 – 90 % vyrušovaním u viac ako hniezdnych % párov za obdobie 3 párov za obdobie 3 rokov 80 % párov za obdobie 3 biotopov rokov rokov 10
3.4. Ohrozenia potravného biotopu
Podiel nevhodných kultúr (kukurica, slnečnica a tabak) a rozoraných plôch a používanie chemických látok neohrozujú potravnú ponuku na viac ako 30 % výmery PPF v CHVÚ
Podiel nevhodných kultúr (kukurica, slnečnica a tabak) a rozoraných plôch a používanie chemických látok neohrozujú potravnú ponuku na 30 – 40 % výmery PPF v CHVÚ
Podiel nevhodných kultúr (kukurica, slnečnica a tabak) a dlhodobých rozoraných plôch a používanie chemických látok ohrozujú potravnú ponuku viac ako na 40 % výmery PPF v CHVÚ
Tabuľka č. 3. Vyhodnotenie stavu (body): obdobie 2010 – 2012
P
B
O
Kritérium
Stav*
Váha (0-3)
Dosiahnutá hodnota (Stav x váha)
1.1. Veľkosť populácie 1.2. Populačný trend 1.3. Areálový trend 1.4. Medzidruhové interakcie 2.1. Hniezdny biotop 2.2. Potravný biotop 2.3. Biotopy počas zimovania 3.1. Nepriame ohrozenia populácie 3.2. Priame ohrozenia populácie 3.3. Ohrozenie hniezdneho biotopu 3.4. Ohrozenie potravného biotopu
2 2 2 1 1 1 1 1 1 3 1
3 3 2 3 3 3 3 2 3 3 3
6 6 4 3 3 3 3 2 3 9 3
Dosiahnutá hodnota spolu:
45
Maximálna možná hodnota (∑ váh × 3): *Bodová hodnota stavu: A = 3 body, B = 2 body, C = 1 bod
93
Tabuľka č. 4. Celkové vyhodnotenie (%): A dobrý
B priemerný
100 – 78 %
77 – 55 %
C Nepriaznivý 54 – 33 % 48 %
Celkové zhodnotenie: Dosiahnutá hodnota 45 bodov, 48 %, poukazuje na nepriaznivý stav populácie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia. Populačné kritériá po vyhodnotení obdobia rokov 2010 – 2012 vykazujú priemerné hodnoty (resp. nepriaznivé v prípade medzidruhových interakcií). Väčším problémom ako samotné populačné kritériá je však hodnotenie ostatných kritérií, ktoré vyvoláva otázky ohľadne dlhodobého udržania populácie v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia, ak sa ich stav nezlepší. 11
V poslednom období okrem nepriaznivých klimatických pomerov dochádza k značnej degradácii najmä potravných biotopov v dôsledku environmentálne nevhodných postupov obhospodarovania krajiny. Spôsoby a rozsah obhospodarovania majú kľúčový dopad na priaznivý stav biotopov CHVÚ. Je to hlavne veľkoplošná prevažujúca výsadba nevhodných plodín (kukurica), intenzívne rozorávanie, veľký podiel pozemkov s používaním nevhodných chemických látok a hnojív a napokon aj zánik väčšiny plôch trávnych biotopov v agrocenózach. Tieto faktory majú do značnej miery dopad na celkovú diverzitu živočíchov. Bol zaznamenaný extrémny pokles výskytu drobných zemných cicavcov, ktoré majú rozhodujúci význam v potrave sokola rároha. Z tohto dôvodu sa existujúce páry síce adaptovali na lov holubov najmä na Columba livia f. domestica, ktorých zastúpenie v potrave predstavuje viac ako 60 % koristi. Nedostatok drobných zemných cicavcov najmä v mimohniezdnom období má značný negatívny dopad aj na stabilitu zimovania párov v ich domovských okrskoch. Zásadným problémom straty priaznivého stavu sokola rároha sú predovšetkým neprijateľné postupy poľnohospodárskych činností. Udržanie a zvýšenie početnosti druhu si bude vyžadovať najmä dôsledné uplatňovanie pomerne zložitých manažmentových opatrení, uplatňovanie agroenvironmentálnych schém, realizáciu reštitúcie sysľa pasienkového a zlepšenie vymožiteľnosti práva prípadov nezákonného odstrelu a trávenia v potravných biotopoch druhu. 1.6.3.2. Stav druhu, pre ochranu ktorého sa vyhlasuje CHVÚ a jeho biotopov Hodnotenie stavu vychádza predovšetkým z monitoringu a stavu v rokoch 2010-2012, ak nie je uvedené inak.
populácie v CHVÚ
1.6.3.2.1. Sokol rároh (Falco cherrug) Stav veľkosti populácie sokola rároha sa v CHVÚ podľa aktuálnej definície priaznivého stavu hodnotí stupňom B ako priaznivý, priemerný stav, rovnako ako populačný trend a areálový trend. V prípade kritéria pre populáciu – medzidruhových interakcií - je však už hodnotenie horšie a to na stupni C – nepriaznivý stav. Ako nepriaznivý je hodnotený aj stav kritérií týkajúcich sa biotopov hniezdenia, potravných biotopov a biotopov počas zimovania. U všetkých týchto kritérií je ich stav hodnotený stupňom C. Celkový stav druhu v CHVÚ je C – nepriaznivý. 1.6.3.3. Cieľový stav druhu Cieľový stav druhu bol určený na základe významu druhu pre zachovanie populácie druhu na Slovensku, resp. v sústave CHVÚ, podľa dosiahnuteľnosti cieľu. 1.6.3.3.1. Cieľový stav druhu sokol rároh (Falco cherrug) Veľkosť populácie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je v súčasnosti tretia najvyššia čo sa týka území, kde je druh predmetom ochrany. Vzhľadom ku významu populácie tohto druhu v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia a vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je celkový stav druhu hodnotený v CHVÚ stupňom C (nepriaznivý), by mali byť prijaté opatrenia na zlepšenie stavu biotopov, ktoré by minimalizovali riziko poklesu populácie sokola rároha v CHVÚ. Vzhľadom ku jeho celkovej vzácnosti totiž akýkoľvek ďalší pokles môže znamenať jeho úplné vymiznutie z územia. Preto je cieľom, aby na konci realizácie programu starostlivosti bol stav druhu v území klasifikovaný aspoň stupňom B ako priemerný, priaznivý stav a populačné kritériá boli klasifikované rovnako aspoň stupňom B ako priemerný, priaznivý stav. 12
1.6.3.4. Osobitné záujmy 1.6.3.4.1. Osobitné záujmy u druhu sokol rároh (Falco cherrug) V prípade sokola rároha je priamym osobitným záujmom jeho chov na sokoliarske účely. Vzhľadom ku prísnej legislatíve a kontrole hniezdísk však v súčasnosti v tejto súvislosti neexistuje v území priame ohrozenie v dôsledku vykrádania hniezd. Je však potrebné mať toto ohrozenie na zreteli, keďže sa môže týkať vykrádačov z územia mimo Slovenskej republiky. Vzhľadom ku úbytku populácie tohto druhu mimo Európskej únie (aj v Rusku) sa tak môže zamerať pozornosť nelegálneho obchodu na získanie mláďat tohto ceneného dravca aj na krajiny v rámci EÚ. V súčasnosti sú nepriamo dotknuté záujmy distribučných spoločností elektriny, keďže väčšina hniezd je dnes v CHVÚ u sokola rároha umiestnená na elektrických stĺpoch. Obmedzenia vyplývajúce priamo z umiestnenia hniezd pre distribučné spoločnosti z dôvodu ochrany sokola rároha sú však minimálne a dajú sa riešiť včasným rokovaním a dohodnutím detailov. Viac náročným sú zvýšené finančné nároky na osadenie zábran proti kolíziám a sadaniu vtáctva na stĺpy 22 kV vedenia. Okrem toho môžu byť nepriamo dotknuté aj záujmy právnických a fyzických osôb aktívnych v poľnohospodárstve, keďže v súčasnosti je hospodárenie v CHVÚ intenzívne a pre dlhodobé udržanie sokola rároha bude potrebné aspoň v časti CHVÚ zmeniť dnes zaužívaný spôsob hospodárenia na menej intenzívny, čo môže vyvolať finančné nároky na dotknutých podnikateľov. V menšej miere ochranou sokola rároha môžu byť dotknuté aj záujmy chovateľov holubov. V súčasnosti však v sídlach v okolí CHVÚ (napríklad Trnava) existujú veľké populácie divožijúcich holubov (Columba livia), ktoré sú základňou potravy sokola rároha, preto dopad na samotných chovateľov holubov je len okrajový. Navyše zvýšením prirodzenej potravnej ponuky (sysle, chrčky, drobné zemné cicavce) sa tento potenciálny konflikt len zníži. 1.6.4. Hodnotenie ďalších osobitných záujmov ochrany prírody a krajiny v území Územie CHVÚ sa neprekrýva so žiadnym chráneným územím inej kategórie v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Najbližším chráneným územím je Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a Chránené vtáčie územie SKCHVU014 Malé Karpaty situované severovýchodne od hraníc CHVÚ Špačinskonižnianske polia. V rámci územného systému ekologickej stability nie sú na území CHVÚ vymedzené žiadne prvky.
1.7. Výsledky kompletného zisťovania stavu lesa LPF je obhospodarovaný podľa programov starostlivosti o les (PSL), prípadne podľa lesných hospodárskych plánov (LHP). Podrobnosti sú v tabuľke č. 5 a č. 6.
Tabuľka č. 5 Prehľad platných PSL (LHP) v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Názov PSL pre Lesný celok ( LHP ) Platnosť PSL (LHP) DECHTICE
2009 - 2018
Výmera PSL (LHP) v CHVÚ ha 75,44
HLOHOVEC
2008 - 2017
1,45 13
CHTELNICA
2013 - 2022
8,39 85,28
Spolu
Poznámka: Rozdiel oproti výmere LPF v katastri nehnuteľností je spôsobený stavom zápisu v registri C katastra nehnuteľností v čase vyhotovenia PSL (LHP).
Tabuľka č. 6 Zastúpenie kategórií lesa v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
Kategória lesa
Kategoria ha
%
hospodárske
85,29
100
ochranné Osobitného úrčenia
V porastoch prevažujú stanovištne pôvodné dreviny typické pre dominantný 2. vegetačný stupeň. V menšej miere sú zastúpené stanovištia tvrdých lužných lesov s jaseňom štíhlym a dubom cerovým a prechodných lužných lesov využívaných na intenzívne pestovanie klonov topoľa amerického. Podrobnosti k drevínám sú v tabuľke č. 7 a k vekovej štruktúre v tabuľke č. 8. Tabuľka č. 7. Zastúpenie drevín v porastoch CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia. Ag Du Du át Jas Jav Topo Jelš b b bi eň To Hrab or ľ Boro Lipa a Drev cer zim el štíh poľ obyč hor Rob vica malol lepk ina ový ný y ly I ajný ský usta lesná istá avá %
62, 93
11, 7, 6,6 3,4 1 08 21 0
2,13
2,0 7
1,58
1,23
0,82
Vŕ Smrek ba Ja Dub bi vor Breza ovec červ el poľ bradavi opada vý ený a ný čnatá
0, 0,1 0,35 0,22 17 5
0,03
0,02
Tabuľka č. 8 Veková štruktúra porastov po vekových triedach v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Vek v rokoch Zastúpenie v %
0-20 21-40 1
17
41-60 61-80 81-100 101-120 2
22
54
4
14
2. SOCIOEKONOMICKÉ POMERY (VYUŽÍVANIE OKOLIA), POZITÍVNE A NEGATÍVNE FAKTORY
ÚZEMIA
A JEHO
2.1. Historický kontext CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je umiestnené v Podunajskej pahorkatine na Trnavskej tabuli, ktorá bola historicky významným loviskom sokolov rárohov hniezdiacich v Malých Karpatoch. Z dôvodu posunu hniezdísk z Malých Karpát (hlavnými príčinami bolo vyrušovanie v Malých Karpatoch a vyťaženie lesných porastov na hniezdiskách) do oblasti Podunajskej pahorkatiny na prelome 20. a 21. storočia sa okrem zachovania lovísk stalo územie Trnavskej tabule v okolí Špačiniec a Nižnej významným aj pre hniezdenie tohto vzácneho vtáčieho druhu. Z pohľadu krajinnej štruktúry prešlo CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia v predchádzajúcom storočí významnou zmenou. Ešte v roku 1950 prevažovala v CHVÚ mozaikovitá poľnohospodárska krajina rozparcelovaná na úzke, dlhé parcely, ktorá poskytovala významne väčšie potravné podmienky pre prežitie predmetu ochrany v rámci jeho potravných teritórií ako dnešné scelé rozľahlé lány s preferenciou niekoľkých málo poľných kultúr.
2.2. Stručný opis aktuálneho stavu Poľnohospodárstvo Územie CHVÚ sa poľnohospodársky využíva na 99 % ako orná pôda. Na 1 % poľnohospodársky využívanom území sa nachádzajú trvalé trávnaté porasty (TTP), prípadne sady a záhrady. Lesné hospodárstvo LPF zaberá len necelé 1 % územia CHVÚ. Vzhľadom na vekovú štruktúru porastov významná časť z nich vstupuje prípadne je v rubnom veku. Napriek nevýraznemu podielu v CHVÚ je ich úspešná obnova a stanovištne vhodná drevinová skladba doležitá pre zachovanie a kvalitu tohoto biotopu pre inak dominantne poľnohospodársky využívanú krajinu. Rekreácia a šport CHVÚ sa nachádza v poľnohospodárskej krajine, kde nie je vyšší prírodný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Na území CHVÚ nie sú evidované športové a rekreačné zariadenia a plochy, turistické trasy ani cyklotrasy. V okolí CHVÚ je rekreácia a turistika viazaná predovšetkým na pohorie Malých Karpát a kultúrne pamiatky. Pre rekreačné účely a rybolov sa využívajú vodné nádrže a rybníky. V ďalšom období je však plánovaný nárast cyklistických trás v území, čo môže mať potenciálne negatívny vplyv na predmet ochrany územia. Preto je potrebné dôsledne zhodnotiť plánované cyklistické trasy z pohľadu dopadu na predmety ochrany. V prípade možného negatívneho dopadu cyklotrás je potrebné prijať opatrenia na zmiernenie alebo vylúčenie ich negatívneho vplyvu v závislosti od závažnosti tohto vplyvu. Poľovníctvo Územie CHVÚ sa nachádza z väčšej časti v poľovnej oblasti M IV. Trnavsko-piešťanskej s hlavným zastúpením malej zveri a okrajovo aj v poľovnej oblasti S II. Malé Karpaty so srnčou poľovnou zverou. Územie CHVÚ je súčasťou 17-tich poľovných revírov. Ťažba nerastných surovín 15
Územie CHVÚ je preskúmané značným počtom ložiskových a inžiniersko-geologických vrtov. Do južnej časti zasahuje rozsiahle prieskumné územie Trnava pre horľavý zemný plyn (NAFTA a. s. Bratislava, platnosť 2014 až 2018). Priamo v území CHVÚ sú situované výhradné ložiská zemného plynu, všetky sú sústredené v juhovýchodnej časti medzi obcami Špačince a Jaslovské Bohunice. Ložisko Špačince (prevádzkovateľ neurčený) sa nachádza cca 200 m východne od obce, má určený dobývací priestor, využívanie ložiska bolo zastavené. Ložisko Špačince – Bohunice (prevádzkovateľ neurčený) tvoria dve lokality s určeným dobývacím priestorom cca 1 – 1,5 km západne od Jaslovských Bohuníc, dobývanie ložiska sa zatiaľ nezačalo. Medzi Špačincami a Jaslovskými Bohunicami je ložisko Špačince (NAFTA a. s. Bratislava) s vydaným osvedčením o výhradnom ložisku, ložisko je neťažené, o ťažbe sa neuvažuje. Využitie vody V rámci územia CHVÚ je realizovaných a využívaných viacero hydrogeologických vrtov určených pre získanie pitnej vody, nachádzajú sa na území každej obce v rámci CHVÚ. V rámci CHVÚ nie sú vyhlásené ochranné pásma vodárenských zdrojov, územie nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti. Prirodzené odtokové pomery územia Trnavskej tabule boli v minulosti zmenené vodohospodárskymi úpravami - vybudovaním sústavy zavlažovacích kanálov napojených na Horný Dudváh a úpravami samotného toku. V širšom území, mimo CHVÚ sú vybudované viaceré umelé vodné plochy - vodné nádrže a rybníky (Borovce, Dolné Dubové, Dechtice, Chtelnica, Jaslovské Bohunice, Boleráz, Trnava). Ďalšie využitie Významným prvkom dotknutého územia je jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je vzdialená v najbližšom bode cca 800 m od hranice CHVÚ. Do územia CHVÚ zasahujú najužšie zóny havarijného plánovania v zmysle Územného plánu veľkého územného celku (ÚPN VÚC)Trnavský kraj. Cca 2 km od CHVÚ v obci Malženice ÚPN VÚC v oblasti energetiky navrhuje realizáciu Paroplynového cyklu Malženice Power v areáli existujúcej kompresorovej stanice SPP a vyvedenie výkonu do trafostanice Križovany. Na východnom okraji Trnavy, južne od hranice CHVÚ sú sústredené plochy využívaných a plánovaných priemyselných parkov. V zmysle ÚPN VÚC sa pre výrobné účely navrhujú aj plochy lokálneho významu aj v obci Veľké Kostoľany na východnom okraji CHVÚ. Juhovýchodne od územia CHVÚ (cca 1,8 km) je situované športové letisko Boleráz, ktoré má v zmysle územného plánu parametre aj pre budúce dopravné letisko. Jeho vonkajšie ochranné pásmo zasahuje okrajovo do vymedzeného územia CHVÚ. V blízkosti CHVÚ sa nachádzajú dve prevádzkované regionálne skládky tuhého komunálneho odpadu. V blízkosti južnej hranice CHVÚ je skládka pri Trnave (prevádzkovateľ A.S.A. Group Trnava, s.r.o.) s predpokladanou prevádzkou do r. 2026. V blízkosti severnej hranice CHVÚ je skládka v lokalite Rakovický háj (prevádzkovateľ K.O.S., s.r.o. Stará Turá) s predpokladaným ukončením prevádzky v r. 2033. V Špačinciach a Nižnej sú skládky odpadu s ukončenou prevádzkou. V rámci celého územia CHVÚ sa v okolí obcí nachádza značný počet bývalých skládok, prevažne rekultivovaných. Kultúrne dedičstvo a náboženské aktivity Pamiatky a objekty významné z hľadiska kultúrno-historického dedičstva sa nachádzajú vo väčšine obcí, ktoré ležia po obvode územia CHVÚ, ako pútnické miesta sú evidované lokality vo Veľkých Kostoľanoch, Dechticiach a Trnave. V obciach Špačince a Nižná, ktoré ležia v centre CHVÚ je v zozname národných kultúrnych pamiatok zapísaných spolu päť objektov sakrálneho charakteru. Na území CHVÚ nie je známe konanie významnejších udalostí a aktivít náboženského charakteru. 16
2.3. Návrh zásad a opatrení využívania územia a jeho okolia z hľadiska cieľov ochrany Návrh zásad a opatrení vychádza z hodnotenia priaznivého stavu sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia vyhotoveného ŠOP SR na základe dát z monitoringu vtáctva v rokoch 2010-2015 a odporúčaní navrhnutých expertmi v danom hodnotení, ako aj z odporúčaných opatrení v ďalších vedeckých publikáciách (Danko et al. 2002, Gúgh et al. 2015, Karaska et al. 2015, Ridzoň et al. 2015). 2.3.1. Poľnohospodárstvo V prípade poľnohospodárstva je hlavným ohrozením sokola rároha zníženie potravnej ponuky a to priamo v dôsledku chemizácie, trávenia hlodavcov používaním rodenticítov a nepriamo v dôsledku znižovania rozlohy trávnych porastov. Preto by využívanie územia na poľnohospodárske účely malo zohľadniť následovné zásady a opatrenia: • •
• • • • •
•
• • • • •
vylúčiť rozoranie existujúcich trávnych porastov a zmenu ich používania na iný účel, podporovať rozšírenie TTP aj za pomoci povinných ozeleňovacích prvkov v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky (PRV), z ktorých je potrebné vylúčiť zarátavanie vetrolamov, porastov s inými plodinami ako TTP v rámci povinnej výmery, kosných lúk a výsadbu lucerky, zakladať trávne pásy okolo poľných ciest a vetrolamových pásov a okrajov lesov, zabezpečiť pravidelné kosenie existujúcich trávnych porastov alebo pastvu na nich v CHVÚ a bezprostrednom okolí v environmentálne primeranom režime, na všetkých pozemkoch vo vlastníctve a správe štátu (Slovenský pozekový fond (SPF), v CHVÚ zabezpečiť prioritne hospodárenie v súlade s nárokmi predmetu ochrany, zabezpečiť v prípade záujmu vlastníkov výmenu súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne umiestnené mimo CHVÚ a sceliť drobné pozemky vlastnené štátom v rámci CHVÚ do väčších blokov prostredníctvom zámen, v potravných biotopoch uplatňovať v maximálnom možnom rozsahu agroenvironmentálne schémy so špecifickým programom pre sokola rároha, na všetkých plochách poľnohospodárskej pôdy zabezpečovať environmentálne prijateľné postupy, pri žatve poľnohospodárskych kultúr vždy postupovať smerom od stredu k okrajom, alebo od jednej strany pozemku k druhej strane pozemku, pri kosbe a žatve používať výstražné zariadenia za účelom minimalizovania mortality potravy pre sokola rároha ale aj ostatných druhov vtáctva a živočíchov, zabezpečiť zníženie podielu výsadby nevhodných poľnohospodárskych kultúr pestovaných na energetické účely (kukurica, slnečnica a repka) v prospech takých poľnohospodárskych kultúr, ktoré sú v súlade s ekologickými nárokmi sokola rároha (napr. viacročné krmoviny: ďatelina, lucerna a ďatelinotrávne miešanky), zabezpečiť aby sa časť strniskových plôch (min. 30 %) po obilninách nerozorávala, po zbere slamy ponechať ich až do novembra (decembra) kalendárneho roka, realizovať reštitučné programy obnovy pôvodných potravných zdrojov (najmä Spermophilus citellus) a revitalizácie biotopov ich výskytu, pri aplikácii pesticídov na ornej pôde zabezpečiť odborný kvalifikovaný dozor a použiť len chemické prípravky, ktoré nie sú na zozname zakázaných prípravkov pre chránené vtáčie územia, revitalizovať a zabezpečovať výsadbu vetrolamov pôvodnými panónskymi druhmi drevín, na území CHVÚ zabezpečiť zákaz výrubu nelesnej drevinovej vegetácie, neznižovať jej výmeru (napr. z dôvodu jej výrubu za účelom výroby drevnej štiepky), zabezpečiť ochranu nelesnej drevinovej vegetácie, trávnych pásov rozhodnutím kompetentného orgánu ochrany prírody na celej ploche CHVÚ, 17
•
zabrániť záberom poľnohospodárskej pôdy výstavbou infraštruktúry a usmerniť ich výstavbu mimo potravných biotopov druhu v rámci intravilánov obcí.
, 2.3.2. Lesné hospodárstvo V prípade lesného hospodárstva je rizikom možný zásah do hniezd v prípade, ak by boli nájdené v lesných porastoch, teda inde ako v súčasnosti (v búdkach na stĺpoch elektrického vedenia): •
v okolí stromových hniezd sokola rároha v prípade ich nálezu je potrebné vyhlásiť ochranné zóny s polomerom 100 metrov vnútornej zóny v okolí hniezda bez akéhokoľvek zásahu do lesného porastu a 300 metrov s vylúčením lesohospodárskych činností a vyrušovania v období hniezdenia. Ochrana zóny v okolí hniezda ostáva v platnosti 5 rokov po poslednom potvrdení zahniezdenia sokola rároha na hniezde, po uplynutí tejto doby nie je v platnosti.
2.3.3. Rekreácia a šport Rekreácia a šport predstavujú pre sokola rároha menšie nebezpečenstvo v porovnaní s ohrozeniami vyplývajúcimi z intenzifikácie poľnohospodárstva. V dôsledku zvyšovania ekonomickej úrovne v Trnavskom kraji a rastu sídel v okolí krajského mesta Trnavy dochádza aj k zvýšeniu počtu obyvateľov v nich a návštevníkov na okolitých pozemkoch, vrátane CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia. V zásade takýto rozvoj nie je vylúčený, len ak dochádza aj k zvyšovaniu počtu návštevníkov a rušenia v území, mal by rešpektovať nasledovné zásady: •
• •
dôsledne posúdiť investičné zámery pre rozvoj rekreácie a športu z pohľadu ich dopadu na predmet ochrany. Vylúčiť zámery prispievajúce k zvýšeniu miery fragmentácie CHVÚ, podporiť zámery, ktoré sú umiestnené na okraji dnes zastavaného územia bez negatívneho dopadu na predmet ochrany, na vybraných odpočinkových stanovištiach sokola rároha zabezpečovať, aby sa realizácia rekreácie a športu vykonávala len na environmentálne prijateľných vyznačených miestach, zabezpečiť monitoring výskytu inváznych živočíchov (obzvlášť medvedíka čistotného) v CHVÚ a jeho okolí a v prípade jeho výskytu znížiť stavy na nulu rozhodnutím príslušného lesného úradu a následnými opatreniami.
2.3.4. Poľovníctvo a rybárstvo Podobne ako v prípade rekreácie a športu majú poľovníctvo a rybárstvo ako negatívny faktor vo vzťahu k sokolovi rárohovi len okrajový význam v porovnaní s poľnohospodárstvom. Vzhľadom k tomu, že aj poľovníctvo a rybárstvo môže významne prispieť k dosiahnutiu cieľov ochrany sokola rároha, je potrebné pri jeho výkone dodržiavať nasledovné opatrenia: • • •
na vybraných odpočinkových stanovištiach zabezpečovať, aby sa lov zveri vykonával len na environmentálne prijateľných vyznačených miestach, zapojiť poľovnícke združenia do intenzívnej kontroly dodržiavania poľovníckych predpisov a predpisov ochrany prírody ako aj do eliminácie vykladania otrávených návnad, vypracovať a uviesť do praxe v spolupráci s vedením Slovenskej poľovníckej komory systém odhaľovania a kontroly pytliactva a trávenia zveri a dravých vtákov v CHVÚ. 18
2.3.5. Ťažba nerastných surovín Územie v súčasnosti nie je využívané pre ťažbu nerastných surovín. V území sú však evidované ložiská zemného plynu. V prípade prípravy projektov na ich otvorenie a využívanie, alebo projektov na využívanie iných nerastných surovín rozhoduje podľa platného legislatívneho rámca príslušný obvodný banský úrad o povolení banskej činnosti a berie na zreteľ aj otázky ochrany prírody po podaní príslušných návrhov, resp. je viazaný hodnotením vplyvov banskej činnosti na životné prostredie. V tomto území je potrebné mať na zreteli nasledovné požiadavky: • •
je potrebné dôsledne posúdiť nové zámery na rozvoj ťažby nerastných surovín a vylúčiť ich v prípade, že je preukázaný negatívny dopad na predmet ochrany, resp. dochádza nimi k fragmentácii územia, v prípade realizácie nových projektov ťažby nerastných surovín, ktoré je možné po posúdení dopadov na predmet ochrany realizovať je potrebné dôsledne trvať na vypracovaní a dodržaní zmierňujúcich opatrení.
2.3.6. Využitie vody V súčasnosti sa v CHVÚ vo väčšom rozsahu vodné zdroje nevyužívajú, predstavujú len potenciálne riziko pri možných väčších budúcich zámeroch. Ak by sa takéto zámery objavili je potrebné dodržať nasledovné zásady a opatrenia: •
v prípade akéhokoľvek využitia vody priamo v území a bezprostrednom okolí na iný účel ako pre potreby obcí priamo v CHVÚ alebo na ich hranici je potrebné zvážiť a posúdiť prípadný dosah na predmet ochrany.
2.3.7. Ďalšie využitie Okrem vyššie uvedených aspektov, ktoré je potrebné zohľadniť predstavujú potenciálne riziko pre hniezdenie sokola rároha viaceré ďalšie hrozby. Problémom je napríklad riziko zranenia sokolov rárohov na neošetrených elektrických vedeniach, ale aj potenciálny rozvoj zámerov niektorých zdrojov energie a iné zámery. Pri ďalšom využití územia je preto potrebné dodržať nasledovné zásady a opatrenia: •
overiť adresnosť obmedzení vyplývajúcich z vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z. z. a v prípade potreby zoznam zákazov aktualizovať a rovnako aj aktualizovať hranice CHVÚ a zamerať ich v teréne. Zmenená vyhláška by mala obmedziť nasledovné činnosti a zahrnúť nasledovné zákazy ak sa potvrdí ich relevantnosť pri overení: a) likvidácia a zmenšovanie rozlohy a dĺžky remíz, vetrolamov, medzí a solitérnych stromov, b) výrub drevín a vykonávanie akýchkoľvek zásahov do nelesnej drevinovej vegetácie od 1. marca do 31. júla okrem prípadov odstraňovania následkov havárií alebo porúch na elektrickom vedení, c) vjazd a státie s motorovým vozidlom okrem činností vykonávaných v súvislosti s obhospodarovaním územia vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku, d) rozorávanie existujúcich trávnych porastov (ale treba vymedziť ich stav), e) obnovovanie TTP nepôvodnými druhmi tráv, f) zmena druhu pozemku z TTP na iný druh pozemku, g) aplikovanie agrochemikálií na existujúcich trávnych porastoch, na nelesnej drevinovej vegetácii, úhoroch, medziach a porastoch trsti a pálky a vo vzdialenosti do 10 m od nich, h) aplikovanie umelých hnojív a pesticídov na neobhospodarovaných plochách (najmä okraje ciest a komunikácií,skládky hnoja) od 1. marca do 31. júla, i) aplikovanie rodenticídov (aplikácia rodenticídov by mala byť povolená len na výnimku, za predpokladu stanovenia podmienok ŠOP SR), j) umiestňovanie stavieb za hranicami zastavaného územia obce, k) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, 19
• • • • • • •
• • • • • • • • •
ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, l) poľovanie na zver od 16. januára do 15. mája okrem kuny lesnej, kuny skalnej, líšky hrdzavej, medvedíka čistotného, psíka medvedíkovitého a tchora tmavého, m) lov pomocou sokoliarskych dravcov a sov a ich výcvik, n) oplocovanie pozemku za hranicami zastavaného územia obce, o) vypúšťanie modelov technických zariadení, najmä modelov lietadiel, a používanie zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie a reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, p) voľné pustenie psa vrátane poľovného od 1. januára do 30. júna okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitného predpisu, je potrebné dôsledne posúdiť nové zámery s možným negatívnym dopadom na CHVÚ a vylúčiť ich v prípade, že je preukázaný negatívny dopad na predmet ochrany, resp. dochádza nimi k fragmentácii územia, úplne vylúčiť stavbu veterných parkov a veterných turbín v CHVÚ a jeho okolí v územiach kde zasahujú hniezdne a potravné teritória sokola rároha do vzdialenosti minimálne 20 km od CHVÚ, zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu programu starostlivosti o CHVÚ Špačinskonižnianske polia po uplynutí obdobia 5 rokov, vypracovať a následne v praxi uplatňovať program záchrany o sokola rároha a zabezpečiť jeho pravidelnú aktualizáciu po uplynutí obdobia 5 rokov, vypracovať štúdiu vplyvu negatívnych faktorov (napr. vyrušovania a pod.) v CHVÚ a návrh na vytvorenie usmernení rušivých činností, zabezpečovať pravidelný monitoring trendu hniezdnej populácie a monitorovanie faktorov pôsobiacich na populáciu a distribúciu hniezdení v jednotlivých rokoch, zabezpečiť pravidelnú kontrolu územia zameranú na lokalizovanie a eliminovanie nezákonných činností, inštalovať uzamykateľné rampy na prístupových komunikáciách do CHVÚ a zabezpečiť obmedzenie vstupu do blízkosti hniezd ak je to potrebné pre zabezpečenie úspešného vyhniezdenia, zabezpečovať inštaláciu nových hniezd a búdok tak, aby bola zabezpečená dostatočná ponuka hniezd pre všetky páry sokola rároha, v potravných biotopoch, kde dochádzalo k nezákonnému odstrelu a vykladaniu otrávených návnad vykonávať v období od októbra do februára pravidelné kontroly územia, pri podozrení z páchania trestnej činnosti, najmä pri nálezoch uhynutých živočíchov, návnad je potrebné bezodkladne podať trestné oznámenie príslušnému útvaru polície a orgánom činným v trestnom konaní, je potrebné zaviesť evidenciu všetkých prípadov environmentálnej kriminality súvisiacich s ohrozením druhu, zabezpečiť opatrenia na podstatné zníženie rizík nezákonného odstrelu a trávenia, dôsledne kontrolovať a usmerňovať fotografovanie sokola rároha v okolí jeho hniezdísk, celoplošne eliminovať riziko zranení na konštrukciách 22 kV elektrických vedení inštalovaním chráničiek a výstražných prvkov na trasách vysokého napätia, znižujúcim riziká nárazov letiacich vtákov do el. vedení, zabezpečiť stálu propagáciu a osvetu ochrany druhu a informovanosť odbornej (lesníci, poľnohospodári, poľovníci) a laickej verejnosti, zvýšiť propagáciu,poznanie a význam vplyvu predátorov vrátane sokola rároha v ekosystéme.
20
2.3.8. Kultúrne dedičstvo a náboženské aktivity V súčasnosti sa CHVÚ pre potreby prezentovania kultúrneho dedičstva a náboženských aktivít nevyužíva, predstavujú len potenciálne riziko pri možných budúcich zámeroch. Ak by sa takéto zámery objavili je potrebné dodržať nasledovné zásady a opatrenia: •
v prípade verejnosti prístupných akcií je potrebné ich relizáciu vykonať v mimohniezdnom období ak by sa mali realizovať v blízkosti hniezdísk sokola rároha.
3. CIELE STAROSTLIVOSTI A OPATRENIA NA ICH DOSIAHNUTIE 3.1. Stanovenie dlhodobých cieľov starostlivosti Do roku 2046 boli stanovené nasledovné ciele ochrany: 1.
Zlepšiť a udržať priaznivý stav sokola rároha aspoň v kategórii B priaznivého stavu3.
2. Zvýšiť ekologické povedomie miestnych obyvateľov a zlepšiť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov pri ochrane vtáctva. Limitujúce a modifikujúce faktory Vnútorné prírodné faktory Vnútorným prírodným faktorom, ktorý môže mierne negatívne vplývať na populáciu sokola rároha a dlhodobý cieľ č. 1 sú predovšetkým extrémy počasia a nedostatok potravy. Extrémy počasia (náhly výkyv teplôt, dlhé obdobie so zrážkami) môžu prispieť k nižšej hniezdnej úspešnosti sokola rároha v území, alebo úmrtí adultných jedincov. Tento faktor sa však opakuje len v odstupe niekoľkých rokov, preto dostatočne veľká populácia sokola rároha sa dokáže s týmito stratami vyrovnať. Preto je dôležité aby sa v území udržal stav populácie na úrovni priaznivého stavu minimálne B. V prípade ak by populácia oproti aktuálnemu stavu ešte poklesla a v území prežíval posledný pár, alebo posledné jednotlivce, tak aj straty spôsobené prirodzenými faktormi by mohli byť pre dnešnú populáciu fatálne. Podobne ako extrémy počasia môžu k nižšej hniezdnej úspešnosti prispieť aj prirodzené cykly v abundancii drobných zemných cicavcov. Tieto však značne vedia sokoly rárohy kompenzovať preorientovaním na inú potravu a to napríklad na holuby. V súčasnosti sú oveľa väčším rizikom pre územie antropicky podmienené faktory, ktoré môžu limitovať a modifikovať splnenie dlhodobých cieľov. Vnútorné človekom podmienené faktory Splnenie dlhodobého cieľu 1 môže byť značne limitované, alebo modifikované viacerými človekom podmienenými faktormi. Na populáciu sokola rároha, ktorá je predmetom ochrany v CHVÚ môže limitujúco vplývať intenzívne poľnohospodárstvo. V tomto ohľadne je dôležité predovšetkým rozorávanie TTP a používanie pesticídov. Tento faktor limituje populáciu sokola rároha v území aj dnes a to hlavne v dôsledku chemizácie, rozorávania okrajov ciest, medzí, okrajov vetrolamov
3
V zmysle definície priaznivého stavu uvedeného v tabuľke č. 2
21
a absencie TTP všeobecne, ktorá zapríčuňuje nedostatok vhodnej potravy (drobných zemných cicavcov) v CHVÚ. Je otázne či bez zmeny dnešných praktík v poľnohospodárstve je vôbec populácia sokola rároha v CHVÚ udržateľná. Preto intenzívne poľnohospodárstvo môže značne limitovať aj splnenie dlhodobého cieľu č. 1. Pre eliminovanie tohto rizika je potrebné zmeniť praktiky hospodárenia a to vytvorením častí územia s menej intenzívnym hospodárením, t.j. so založením nových trávnych porastov, pasienkov (na nich sysľovísk). Tieto opatrenia by sa mali vykonať aspoň na pozemkoch, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu (SPF). Limitujúcim faktorom, ktorý môže limitovať dosiahnutie dlhodobého cieľu č.1 je všeobecné prenasledovanie dravcov v území. Okolie Trnavy patrí medzi územia, kde je prenasledovanie dravcov najsilnejšie v rámci Slovenska. Pravidelne bývajú nájdené nelegálne zastrelené dravce, vyložené otrávené návnady, otrávené dravce. Takéto prenasledovanie je voči dravcom neselektívne a vzťahuje sa teda aj na sokola rároha. Pri jeho celkovo malej početnosti je však takéto prenasledovanie kritickým rizikom pre jeho dlhodobé prežívanie. Preto je nevyhnutné aby štátne orgány systematicky a dlhodobo monitorovali a potierali túto nelegálnu činnosť a aby bol vypracovaný efektívny systém na odhaľovanie a potrestanie vinníkov. Zároveň je nutné posilniť spoluprácu s tými poľovníckymi združeniami, ktoré nie sú pasívne pri potieraní týchto praktík a vedia byť nápomocné v celkovom zlepšení stavu. V neposlednom rade je dôležité vhodne šíriť osvetu ohľadne významu týchto dravcov a potreby ich ochrany a potreby zmeny poľnohospodárstva v území, ktoré by vytvorilo aj prirodzenú potravnú ponuku a tak eliminovalo možné konflikty s chovateľmi holubov a teda nežiadúci vznik negatívneho vnímania ochrany týchto dravcov. Pre realizáciu ochranárskych opatrení je dôležité zachovanie podpory verejnosti pre ochranu prírody ako takú. Podpora verejnosti môže značne na Špačinsko-nižnianskych poliach varírovať v závislosti od celkovej ekonomickej situácie, od spôsobu presadzovania opatrení ochrany prírody a od celkového informovania o ochrane prírody a hodnotách územia. V prípade zhoršenia ekonomickej situácie sa na prioritnejšie pozície na Špačinskonižnianskych poliach v celkovom vnímaní ľudí dostanú iné aspekty života spoločnosti (sociálno-ekonomické) ako ochrana prírody. V takejto situácii by bolo ťažšie hľadať podporu verejnosti na presadzovanie efektívnejšej ochrany prírody a minimalizovať tak dopad slabšej podpory verejnosti pre ochranu prírody. Čiastočne sa dá minimalizovať dopad takejto negatívnej situácie tým, že sa dlhodobo poukazuje na význam ochrany prírody nielen z pohľadu ekonomického, ale celkového prínosu pre kvalitu života (potreba zachovania vodozádržných pásov alebo TTP celkovo na poľnohospodárskej pôde pre lepšiu ochranu pred bleskovými povodňami ako aj pre zlepšenie vhodných mikroklimatických podmienok ako ochrana pred klimatickými zmenami a pod.). V prípade Špačinsko-nižnianskych polí je potrebné poukazovať na celkovú potrebu zachovať kultúrne a prírodne dedičstvo a sokola rároha obzvlášť ako jedného z najvzácnejších vtákov na Slovensku a v rámci EÚ ale aj Európy vôbec. Rovnako ako celková ekonomická situácia (v prípade jej negatívneho vývoja) môže zhoršiť vnímanie verejnosti aj nedostatočná komunikácia s verejnosťou pri prijímaní opatrení pre ochranu prírody. Na minimalizovanie tohto faktora je veľmi dôležité vždy v predstihu pred prijatím opatrení o nich rokovať s dotknutými obcami, vlastníkmi, užívateľmi, prípadne aj občianskymi združaniami a iniciatívami. Takýto inkluzívny prístup v konečnom dôsledku nemusí viesť len k vysvetľovaniu potrieb opatrení prijatých pre ochranu prírody a nájdenia optimálneho spôsobu ich realizácie (teda skĺbenie požiadaviek dotknutých vlastníkov, obcí, iných subjektov a ochrany prírody), ale môže viesť aj k nájdeniu nových osôb ochotných aktívne pomáhať ochrane prírody a tak prispieť pozitívne k naplneniu cieľu 1 a 2. Vonkajšie prírodné faktory Dlhodobý cieľ č. 1 môže limitovať a modifikovať aj viacero vonkajších prírodných faktorov. Jedná sa v prípade významnejšieho vplyvu o tie isté faktory (extrémy počasia a nedostatok potravy) ako v prípade vnútorných prírodných faktorov. V tomto prípade však 22
treba zohľadniť aj možný vplyv na loviská sokola rároha umiestnené mimo samotného CHVÚ alebo dopad na jeho populáciu pri pohyboch v mimohniezdnom období.
Vonkajšie človekom podmienené faktory Viaceré antropické faktory s pôvodom mimo územia CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia môžu tiež významne prispieť k horšiemu ako očakávanému naplneniu dlhodobého cieľu starostlivosti o CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia. Stavba nových investičných zámerov za hranicami CHVÚ predstavuje väčšie riziko pre dosiahnutie dlhodobého cieľu č. 1. Takýmto rizikom je napríklad zastavanie poľnohospodárskej pôdy, ktorá slúži ako loviská. Rizikom je tak stavba veľkých logistických centier (v okolí diaľníc a hlavných komunikačných ťahov), priemyselných areálov. Môže dôjsť k zastavaniu lovísk a k zníženiu dostupnosti potravy. Na predchádzanie takýchto rizík je nutné využívať nástroje, ktoré poskytuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a zákon č. 543/2002 Z. z.zámery riadne posúdiť a povoliť ich v prípade, že sa nepreukáže negatívny dopad na predmet ochrany. Takisto je potrebné už v územnoplánovacej dokumentácii nastaviť vhodne výber území, ktoré slúžia na rozvoj uvedených a podobných činností a to tak, aby nedochádzalo k zbytočnej fragmentácii poľnohospodárskej pôdy v okolí chránených území a aby sa takýto rozvoj sústreďoval do okolia oblastí, ktoré sú už dnes zastavané. V prípade dlhodobého cieľu č. 1 a faktorov, ktoré môžu limitovať jeho dosiahnutie hrá významnú rolu aj priame ohrozenie na zimoviskách a miestach mimohniezdneho pohybu. Pri telemetrickom monitoringu pohybov sokola rároha sa u viacerých exemplárov označených na Slovensku zistil ich pohyb aj v štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ, kde platia benevolentné predpisy na ochranu prírody a je známe prenasledovanie a nelegálny lov vtáctva všeobecne ale aj nelegálny odchyt dravcov pre sokoliarske účely. Takýmito rizikovými krajinami, kde bol napríklad zaznamenaný pohyb slovenských sokolov rárohov je Turecko, Ukrajina, Bielorusko, Rusko, Gruzínsko, Líbya, Alžírsko, Niger. Okrem nástojenia na dodržiavanie medzinárodných zmluv nemá Slovensko žiaden iný efektívny nástroj ako vplývať na eliminovanie tohto rizika. V mnohých z uvedených krajín však nie sú funkčné vlády (Líbya), preto pre kompenzovanie rizika negatívneho dopadu na populáciu v CHVÚ v dôsledku nelegálneho odchytu alebo odstrelu v týchto krajinách je možné len zacieliť opatrenia priamo v území na udržanie životaschopnej populácie sokola rároha, ktorá sa dokáže vyrovnať aj s takýmito stratami. Na naplnenie dlhodobého cieľa č. 2 môže negatívne pôsobiť aj celková nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia v Európe. V prípade nepriaznivého vývoja ekonomiky prioritou môžu byť iné aktivity ako ochrana prírody, a teda aj celkové vnímanie ochrany prírody na Slovensku a v EÚ ako priority sa môže posunúť na nižšie úrovne a sťažiť tak dosiahnutie dlhodobých cieľov. Na minimalizovanie dopadu tohto vplyvu je potrebné systematicky upozorňovať na prínosy zachovalej prírody, ktoré poskytujú služby spoločnosti nezávisle od ekonomickej situácie (napr. potreba zachovania vodozádržných pásov alebo TTP celkovo na poľnohospodárskej pôde pre lepšiu ochranu pred bleskovými povodňami ako aj pre zlepšenie vhodných mikroklimatických podmienok ako ochrana pred klimatickými zmenami a pod., celková vzácnosť sokola rároha a pod.).
23
3.2. Stanovenie operatívnych cieľov Pre dosiahnutie 2 dlhodobých cieľov do roku 2046 bolo navrhnutých 5 operatívnych cieľov: 1.
Zlepšiť a udržať priaznivý stav sokola rároha aspoň v kategórii B priaznivého stavu. 1.1. Udržať úroveň populácie sokola rároha (Falco cherrug) na úrovni minimálne 3 hniezdiace páry. 1.2. Zabezpečiť aby v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia vzniklo minimálne 100 ha nových trávnych porastov alebo pasienkov. 1.3. Zabezpečiť aby v CHVÚ vznikli tri nové sysľoviská.
2.
Zvýšiť ekologické povedomie miestnych obyvateľov a zlepšiť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov pri ochrane vtáctva. 2.1. 2.2.
Zlepšiť úroveň poznania vtáctva, propagovať myšlienku ochrany významnej ornitologickej lokality. Zapojiť vlastníkov a užívateľov pozemkov a poľovných revírov do ochrany územia a dodržiavania predpisov na úseku ochrany prírody.
3.3. Rámcové plánovanie a modely hospodárenia pre lesné biotopy Základné rozhodnutia a ciele hospodárenia sú spracované pre lesné porasty podľa identifikátorov v modeloch hospodárenia. Kompletný výstup platných modelov pre jednotlivé PSL je súčasťou Všeobecnej časti PSL pre jednotlivé Lesné celky (LC). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné rámce vybrané z modelov pre hlavné identifikátory porastov v CHVÚ. Rubné doby, obnovné doby a cieľové drevinové zastúpenie sú optimalizované najmä s ohľadom na kategóriu lesa, drevinovú skladbu a stanovištné podmienky danej lesnej oblasti. Konštrukcia modelov umožňuje reagovať aj na zhoršený zdravotný stav, keďže výrazne zvýšený stupeň ohrozenia porastu umožňuje znížiť rubnú dobu, prípadne upraviť obnovnú dobu. Hospodárske spôsoby uvedené v modeloch hospodárenia sú maximálne prípustnou formou obnovy lesa a zmena na jemnejšie formy je v právomoci odborného lesného hospodára (OLH). Hlavný hospodársky spôsob je podrastový s formou maloplošnou, prípadne aj veľkoplošnou. Holorubný spôsob obnovy je odporúčaný v nepôvodných porastoch agátu bieleho a v intenzívne obhospodarovaných porastoch rýchlorastúcich klonov topoľov amerických. V kombinácii s podrastovou formou je uvádzaný aj v modeloch pre drevinu dub cerový a jej zmesi, ale vzhľadom na zákonom stanovené limity pri holorubnom obnove je jeho použitie viazané na rekonštrukciu lesa.
24
Obnovná doba
1
40 10 MH VH AG 70-100
ol
0-30
02
B
H
N
211 78
1
40 10 MH VH AG 70-100
ol
0-30
02
B
H
V
208 83
1
120 30 MP VP
DB 50-70
cr
5-20
hb 5-20 ol
0-20 oi
0-15
02
B
H
V
211 31
1
130 30 MP
DB 50-70
hb
5-20
cr
0-10 ol
0-20 oi
0-20
02
B
H
V
211 37
1
130 30 MP HP DB 50-70
hb
5-20
cr
0-10 ol
0-20 oi
0-20
02
B
H
V
211 44
1
100 30 MH PH DB 50-70
hb
5-20
cr
0-10 ol
0-20 oi
0-20
02
B
H
V
211 50
1
110 30 PH
hb
5-20
cr
0-10 ol
0-20 oi
0-20
02
B
H
V
211 83
1
120 30 MP VP
DB 50-70
hb
5-20
cr
0-10 ol
0-20 oi
0-20
02
B
H
V
135 77
1
DB 20-40
JS
40-60 ol
r
40 20 MH
Hosp. spôsob
208 78
Hosp. spôsob
N
Rubná doba
SOP
H
HSLT
Porastový typ
Písmeno kategórie
B
Pod- oblasť
02
Lesná oblasť
Tvar
Cieľové drevinové zloženie
Kategória
Spôsob obhosp.
Tabuľka č.9. Základné rámce z modelov hospodárenia pre hlavné identifikátory
DR
%
MH DB 50-70
DR
%
DR
%
DR
%
DR
%
DR
%
DR
%
DR
%
0-30
25
3.4. Navrhované opatrenia, stanovenie harmonogramu ich plnenia, určenie subjektu zodpovedného za ich plnenie, stanovenie merateľných indikátorov ich plnenia Tabuľka č.10 Navrhované opatrenia pre dosiahnutie operatívnych cieľov Číslo Opatrenie Lokalita Priorita opatrenia Operatívny cieľ č. 1.1. Udržať úroveň populácie sokola rároha (Falco cherrug) na úrovni minimálne 3 hniezdiace páry. 1.1.1. Vylúčiť rozorávanie existujúcich TTP alebo ich zmenu na CHVÚ VP iný druh pozemku. 1.1.2. Zabezpečiť pravidelné kosenie existujúcich trávnych CHVÚ VP porastov alebo pastvu na nich v CHVÚ a bezprostrednom okolí. 1.1.3. V potravných biotopoch uplatňovať v maximálnom CHVÚ SP možnom rozsahu agroenvironmentálne schémy so špecifickým programom pre sokola rároha. 1.1.4. Zabezpečiť zníženie podielu výsadby nevhodných CHVÚ VP poľnohospodárskych kultúr pestovaných na energetické účely. 1.1.5. Zabezpečiť aby sa časť strniskových plôch (min. 30 %) CHVÚ SP po obilninách nerozorávala, po zbere slamy ponechať ich až do novembra (decembra) kalendárneho roka. 1.1.6. Na všetkých pozemkoch vo vlastníctve a správe štátu CHVÚ VP v CHVÚ zabezpečiť prioritne hospodárenie v súlade s nárokmi predmetu ochrany. 1.1.7. Na všetkých plochách poľnohospodárskej pôdy CHVÚ SP presadzovať environmentálne prijateľné postupy. 1.1.8. Zabezpečiť v prípade záujmu vlastníkov výmenu CHVÚ a VP súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne okolie umiestnené mimo CHVÚ a sceliť drobné pozemky vlastnené štátom v rámci CHVÚ do väčších blokov prostredníctvom zámen. 1.1.9. Pri aplikácii pesticídov na ornej pôde zabezpečiť odborný CHVÚ VP kvalifikovaný dozor a použiť len chemické prípravky, ktoré nie sú na zozname zakázaných prípravkov pre chránené vtáčie územia. 1.1.10. Revitalizovať a zabezpečovať výsadbu vetrolamov CHVÚ NP pôvodnými panónskymi druhmi drevín, na území CHVÚ zabezpečiť zákaz výrubu nelesnej drevinovej vegetácie, neznižovať jej výmeru. 1.1.11. Zabezpečiť ochranu nelesnej drevinovej vegetácie, CHVÚ VP trávnych pásov rozhodnutím kompetentného orgánu ochrany prírody na celej ploche CHVÚ. 1.1.12. Zabrániť záberom poľnohospodárskej pôdy výstavbou CHVÚ VP infraštruktúry a usmerniť ich výstavbu mimo potravných biotopov druhu v rámci intravilánov obcí. 1.1.13. V okolí stromových hniezd sokola rároha v prípade ich CHVÚ VP nálezu je potrebné vyhlásiť ochranné zóny. 1.1.14. Inštalovať uzamykateľné rampy na prístupových CHVÚ NP komunikáciách do CHVÚ. 26
Číslo Opatrenie Lokalita Priorita opatrenia 1.1.15. Zabezpečovať inštaláciu nových hniezd a búdok tak, aby CHVÚ VP bola zabezpečená dostatočná ponuka hniezd pre všetky páry sokola rároha. 1.1.16. Celoplošne eliminovať riziko zranení na konštrukciách 22 CHVÚ VP kV elektrických vedení. 1.1.17. Dôsledne posúdiť investičné zámery z pohľadu ich CHVÚ VP dopadu na predmet ochrany. Vylúčiť zámery prispievajúce k zvýšeniu miery fragmentácie CHVÚ. 1.1.18. Zabezpečiť systematický monitoring dodržiavania CHVÚ VP predpisov, obmedzení ochrany prírody a negatívnych faktorov v CHVÚ. 1.1.19. Zabezpečiť pravidelný monitoring celej populácie sokola CHVÚ VP rároha v CHVÚ a jeho hniezdnej úspešnosti. 1.1.20. Zabezpečiť monitoring výskytu inváznych živočíchov CHVÚ a VP a v prípade potreby znížiť ich stavy. okolie 1.1.21. Zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu programu CHVÚ SP starostlivosti o CHVÚ. 1.1.22. Vypracovať a následne v praxi uplatňovať Program CHVÚ SP starostlivosti o sokola rároha a zabezpečiť jeho pravidelnú aktualizáciu. 1.1.23. Vypracovať štúdiu vplyvu negatívnych faktorov v CHVÚ CHVÚ VP a návrh na vytvorenie usmernení rušivých činností. 1.1.24. Zhodnotiť či obmedzenia vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 CHVÚ VP Z. z. zodpovedajú cieľom ochrany PS a možnostiam na ich dosiahnutie a v prípade potreby aktualizovať vyhlášku. Operatívny cieľ č. 1.2. Zabezpečiť aby v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia vzniklo minimálne 100 ha nových trávnych porastov alebo pasienkov a tri nové sysľoviská. 1.2.1. Podporovať rozšírenie TTP, kosných lúk a výsadbu CHVÚ VP lucerky, zakladať trávne pásy okolo poľných ciest a vetrolamových pásov a okrajov lesov. 1.2.2. Na pozemkoch vo vlastníctve štátu zabezpečiť CHVÚ VP vytvorenie TTP a pasienkov. 1.2.3. V CHVÚ vytvoriť minimálne tri veľké plochy TTP CHVÚ VP s celkovou rozlohou 100 ha. Operatívny cieľ č. 1.3. Zabezpečiť aby v CHVÚ vznikli tri nové sysľoviská. 1.3.1. Realizovať reštitučné programy obnovy pôvodných CHVÚ VP potravných zdrojov (najmä Spermophilus citellus) a revitalizácie biotopov ich výskytu na minimálne troch lokalitách po založení nových TTP a pasienkov. Operatívny cieľ č. 2.1. Zlepšiť úroveň poznania vtáctva, propagovať myšlienku ochrany významnej ornitologickej lokality. 2.1.1. Každoročne organizovať exkurzie na lokalitu s CHVÚ SP pozorovaním vtáctva pre verejnosť. 2.1.2. Pravidelne organizovať prednášky na všetkých školách v CHVÚ NP okolitých obciach a aj okresných mestách. 2.1.3. Vydávať propagačné materiály o lokalite a umiestňovať CHVÚ SP pravidelne súvisiace články aj do regionálnych médií. 2.1.4. Realizovať pravidelný monitoring ostatných druhov CHVÚ SP vtáctva v území. 27
Číslo Opatrenie Lokalita Priorita opatrenia Operatívny cieľ č. 2.2. Zapojiť vlastníkov a užívateľov pozemkov a poľovných revírov do ochrany územia a dodržiavania predpisov na úseku ochrany prírody. 2.2.1. Na vybraných odpočinkových stanovištiach CHVÚ VP zabezpečovať, aby sa lov zveri vykonával len na environmentálne prijateľných vyznačených miestach. 2.2.2. Zapojiť poľovnícke združenia do intenzívnej kontroly CHVÚ VP dodržiavania poľovníckych predpisov a predpisov ochrany prírody ako aj do eliminácie vykladania otrávenych návnad. 2.2.3. Vypracovať a uviesť do praxe v spolupráci s vedením CHVÚ VP Slovenskej poľovníckej komory systém odhaľovania a kontroly pytliactva a trávenia zveri a dravých vtákov v CHVÚ. 2.2.4. Zabezpečiť v prípade záujmu vlastníkov výmenu CHVÚ VP súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne umiestnené mimo CHVÚ. 2.2.5. Zhodnotiť potrebu úpravy hraníc4 CHVÚ a v prípade CHVÚ SP potreby navrhnúť nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje CHVÚ. Realizačné aktivity navrhovaných opatrení Praktická starostlivosť Tabuľka č. 11 – Aktivita „Revitalizácia vetrolamov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ 5. Detailnejší popis aktivít 6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok
SKCHVU054-01 Revitalizácia vetrolamov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1. 1.1.10. Aktivita zvýši diverzitu krajiny v CHVÚ ako aj hniezdne možnosti pre predmet ochrany. Vo vetrolamoch s odumretými drevinami, nesúvislým zápojom, alebo na miestach s odstránenými drevinami ako aj na miestach, kde bude možné vysadiť nové vetrolamy, budú vysadené sadenice autochtónnych drevín. Nízka CHVÚ 2018-2021 MŽP SR Priemerne 7 500 €/rok v období realizácie aktivity
4
Skládka odpadu v Rakovciach je čiastočne umiestnená v CHVÚ, je potrebné vylúčiť z CHVÚ tú časť skládky, ktorá do neho zasahuje.
28
11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Európske štrukturálne a investičné fondy, rozpočet, iné zdroje
štátny
Záverečná správa z realizácie manažmentu.
Tabuľka č. 12 – Aktivita „Údržba hniezdnych možností sokola rároha“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ 5. Detailnejší popis aktivít 6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
SKCHVU054-02 Údržba hniezdnych možností sokola rároha 1.1. 1.1.15. Aktivita zabezpečí dlhodobé udržiavanie podmienok pre hniezdenie sokola rároha v území. Na miestach kde sú dlhodobo vyvesené hniezdne búdky, podložky, bude potrebné ich obnoviť v prípade ich zlého stavu. Na miestach kde sa vyskytujú nehniezdiace páry, či jedince bude nevyhnutné vyvesiť nové búdky. Vysoká CHVÚ Priebežne ŠOP SR Priemerne 500 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa.
Tabuľka č. 13 – Aktivita „Zníženie mortality vtáctva na elektrických vedeniach“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie
SKCHVU054-03 Zníženie mortality vtáctva na elektrických vedeniach 1.1. 1.1.16. Aktivita prispeje k zníženiu resp. eliminácii rizika kolízií vtáctva s elektrickými vedeniami. Problematické elektrické vedenia v CHVÚ (na základe výsledkov monitoringu, zhodnotenia negatívnych faktorov, alebo podnetov verejnosti), pri ktorých existuje riziko kolízií vtáctva a jeho úrazov a usmrtenia bude ošetrené technickými prvkami pre zníženie rizika nárazov. Ošetriť by sa tak mali problematické stĺpy a v prípade potreby samotné elektrické vedenia. Vysoká CHVÚ 29
8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Priebežne MŽP SR Priemerne 2 000 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, rozpočet, iné zdroje
štátny
Záverečná správa.
Tabuľka č. 14 – Aktivita „Vytvorenie trávnych porastov pre zlepšenie potravnej ponuky sokola rároha“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ
SKCHVU054-04 Vytvorenie trávnych porastov pre zlepšenie potravnej ponuky sokola rároha
2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy
1.2.
4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
Aktivita zabezpečí zväčšenie rozsahu TTP v CHVÚ, ktoré v súčasnosti predstavujú len zanedbateľný podiel územia. V území sa vytvorí 100 ha trávnych porastov, ktoré budú následné kosením alebo pastvou udržiavané ako trávne porasty dlhodobo. Vytvoreniu trávnych porastov musí predchádzať výber vhodnej lokality z pohľadu cieľov ochrany prírody, ale tiež z pohľadu uskutočniteľnosti (t.j. výber pozemkov, kde je možné dosiahnuť súhlas vlastníkov a užívateľov). Následne budú prebiehať rokovanias vlastníkmi a užívateľmi o forme realizácie zatrávnenia, prípadne o forme náhrad za vytvorenie TTP, resp. v prípade ochoty a prijateľnej sumy o odkúpení pozemkov do vlastníctva štátu za účelom dlhodobého zabezpečenia cieľov ochrany prírody. Následne bude realizované samotné zatrávnenie. Vysoká CHVÚ 2018-2021 MŽP SR Priemerne 57 500 €/rok v rokoch realizácie aktivity (t.j. vytvorenia trávnych porastov). Suma zahŕňa ujmu za obmedzenie bežného obhospodarovania ak to bude potrebné v období odskúšania pilotnej schémy. Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje
5. Detailnejší popis aktivít
6. 7. 8. 9.
Priorita Miesto realizácie Obdobie realizácie Zodpovednosť
10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
1.2.3.
Záverečná správa.
30
Tabuľka č. 15 – Aktivita „Reštitúcia sysľa pasienkového do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
SKCHVU054-05 Reštitúcia sysľa 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ pasienkového do CHVÚ Špačinsko-nižnianské polia 1.3. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.3.1. druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Aktivita prispeje k zlepšeniu potravného spektra sokola rároha a zároveň k celkovému zvýšeniu biodiverzity územia. Na vhodné vytvorené trávné porasty budú reštituované sysle z iných lokalít na Slovensku. Samotná reštitúcia bude vyžadovať zabezpečenie zariadení na odchyt a prepravu sysľov a zariadenia na pobyt v teréne počas úvodnej fázy reštitúcie sysľa. Zároveň sa však môže reštitúcia sysľa realizovať len na tie aktivity, kde aj po samotnej reštitúcii je dlhodobo zabezpečená vhodná starostlivosť o novo vzniknuté lokality s výskytom sysľa. Preto pred samotnou reštitúciou bude potrebné s vlastníkmi alebo užívateľmi daných pozemkov dohodnúť, resp. zaistiť či formou zmluvnej starostlivosti alebo inou formou dlhodobo vhodné podmienky pre prežívanie sysľov. Vysoká CHVÚ 2021-2024 MŽP SR Priemerne 22 500 €/rok v rokoch realizácie aktivity Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa.
Monitoring bioty územia Tabuľka č. 16 – Aktivita „Zabezpečiť každoročný monitoring sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
SKCHVU054-06 Zabezpečiť každoročný 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ monitoring sokola rároha v CHVÚ Špačinskonižnianske polia 1.1., 2.1. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.1.13., 1.1.19., 2.1.4. druhy 4. Stručný popis aktivity v Aktivita zabezpečí každoročne kompletné údaje o predmete ochrany v CHVÚ, o hniezdnej úspešnosti CHVÚ 31
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
a vo vybraných rokoch vzorku populácie aj o migračnej stratégii predmetu ochrany. V rámci aktivity bude monitorovaná celá populácia sokola rároha v území každoročne vrátane hniezdnej úspešnosti ako aj migračnej stratégie druhu (napríklad prostredníctvom telemetrického sledovania vzorky populácie). Monitoring sa v CHVÚ bude realizovať v priemernom intervale 1 krát týždenne (s častejšou kontrolou v hniezdnom období – podľa potreby návšteva aj každý deň počas hniezdenia, menej často v mimohniezdnom období) Vysoká CHVÚ Každoročne počas hniezdenia v celom období platnosti programu starostlivosti (2017-2046) MŽP SR Priemerne 5 300 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa po ukončení sezóny v prípade finančnej podpory aktivity.
Regulovanie návštevnosti územia a zvyšovanie povedomia Tabuľka č. 17 – Aktivita „Regulovanie nežiadúcich vstupov do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj
SKCHVU054-07 Regulovanie nežiadúcich vstupov do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1 1.1.14. Aktivita prispeje k minimalizovaniu rušivých vplyvov v okolí exponovaných hniezdísk predmetu ochrany. V rámci aktivity sa vytipujú lokality, v ktorých je žiadúce limitovať vstupy a následne sa v spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi územia dohodne možnosť a podmienky, za ktorých je možné limitovať vstupy. Následne sa tieto vstupy obmedzia rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody a na miesta citlivé z pohľadu ochrany prírody sa na cesty osadia rampy zamedzujúce vjazdu vozidlami. Nízka CHVÚ 2018-2021 MŽP SR Priemerne 2 500 €/rok v rokoch realizácie aktivity Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny 32
financovania
rozpočet, iné zdroje
12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Záverečná správa z realizácie aktivity.
Tabuľka č. 18 – Aktivita „Zvýšiť všeobecnú akceptáciu ochrany prírody v CHVÚ Špačinskonižnianske polia“
SKCHVU054-08 Zvýšiť všeobecnú akceptáciu 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ ochrany prírody v CHVÚ Špačinskonižnianske polia 1.1., 2.2. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.1.18., 2.2.1., 2.2.3. druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Aktivita prispeje k zvýšeniu kapacít ochrany prírody, konkrétne stráže prírody, ktoré sú teraz významne poddimenzované, výsledkom čoho sú opakované závažné prípady porušenia predpisov ochrany prírody v CHVÚ resp. jeho okolí (trávenie dravcov) a iné negatívne javy. V území bude zabezpečená strážna služba v okolí hniezd, ktorá bude dodržiavať podmienky vyplývajúce z vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z. z. zo zákona č. 543/2002 Z. z.a rozhodnutí príslušných úradov. Zvýši sa intenzita návštev oproti súčasnosti a zabezpečí samonitorovanie pytliactva (obzvlášť vykladania otrávených návnad a pod.). Vysoká CHVÚ Každoročne počas hniezdenia v celom období platnosti programu starostlivosti (2017-2046) MŽP SR Priemerne 6 100 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa z realizácie aktivity.
Tabuľka č. 19 – Aktivita „Zvýšenie povedomia o CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
SKCHVU054-09 Zvýšenie povedomia o CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 2.1. 2.1.1., 2.1.2., 2.1.3. Aktivita by mala prispieť k zvýšeniu dostupnosti údajov o význame a výnimočnosti územia vo verejnosti a tak aj k väčšej akceptácii potreby jeho ochrany. 33
5. Detailnejší popis aktivít 6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Vydajú sa letáky a propagačné materiály o území a osobitne sa budú pripravovať aktuality z ochrany vtáctva do regionálnych a iných médií. Súčasťou realizácie tejto aktivity bude aj organizovanie exkurzií a prednášok pre verejnosť. Nízka až stredná CHVÚ Priebežne v celom období platnosti programu starostlivosti (2017-2046) MŽP SR Priemerne 1 500 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa.
Usmernenie hospodárenia v území a zosúldanie protichodných záujmov Tabuľka č. 20 – Aktivita „Udržanie a podpora vhodnej krajinnej štruktúry pre hniezdenie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
SKCHVU054-10 Udržanie a podpora vhodnej 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ krajinnej štruktúry pre hniezdenie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1., 1.2. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania
1.1.1., 1.1.2., 1.1.3., 1.1.4., 1.1.5., 1.1.6., 1.1.7., 1.1.9., 1.1.10., 1.1.11., 1.1.12., 1.1.13., 1.1.17., 1.2.1., 1.2.2., 1.1.22. Cieľom aktivity je vytvoriť dostatočný priestor a kapacity príslušnej organizácii ochrany prírody na sledovanie povoľovacích a legislatívnych procesov, ktoré môžu mať dopad na krajinný ráz (s dopadom na predmet ochrany) v CHVÚ. ŠOP SR bude v rámci tejto aktivity kontrolovať a pripomienkovať (v rámci svojich kompetencií a činností) prostredníctvom stanovísk, štúdií, rokovaní a stretnutí navrhované zámery, činnosti, ktoré sa môžu pozitívne alebo negatívne dotknúť cieľov ochrany v území. Rovnako môže organizácia ochrany prírody sama iniciovať proaktívne opatrenia na zlepšenie stavu. Vysoká CHVÚ Priebežne MŽP SR Priemerne 1 000 €/rok Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje 34
12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Záverečná správa.
Tabuľka č. 21 – Aktivita „Zámeny pozemkov pre potreby optimalizácie podmienok pre ochranu prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
SKCHVU054-11 Zámeny pozemkov pre 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ potreby optimalizácie podmienok pre ochranu prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1., 2.2. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.1.8., 2.2.4. druhy
4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
V rámci zabezpečenia cieľov ochrany prírody môže byť v niektorých častiach územia (v okolí hniezd, alebo na miestach vytvorených TTP) obmedzené bežné obhospodarovanie územia. Z dôvodu lepšej ochrany územia alebo ak to budú požadovať samotní vlastníci pozemkov, potom riešením môže byť zámena pozemkov. Zámena pozemkov sa bude týkať zámeny súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne umiestnené mimo CHVÚ v prípade záujmu súkromných vlastníkov. V rámci realizácie tejto aktivity bude nutné vypracovať všetky podklady k príprave zámenných zmlúv (zamerať pozemky, pripraviť dokumentáciu, zámenné zmluvy), vykonávať opakované rokovania s vlastníkmi, preto je nutné na toto opatrenie vyčleniťv príslušnej správe CHKO dostatočné personálne kapacity a vybavenie na úspešné realizovanie aktivity. Vysoká CHVÚ Priebežne MŽP SR Priemerne 1 200 €/rok Štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa.
Tabuľka č. 22 – Aktivita „Pravidelná aktualizácia PS CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
1. Názov a kód aktivity v CHVÚ 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre druhy
SKCHVU054-12 Pravidelná aktualizácia PS CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1. 1.1.21. 35
4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Vzhľadom na význam slovenskej populácie sokola rároha v rámci EÚ je nevyhnutné pravidelne vyhodnocovať reálne výsledky v ochranárskom snažení a v prípade negatívneho vývoja navrhované opatrenia upraviť. Preto je rovnako potrebné pravidelne hodnotiť a aktualizovať aj samotný program starostlivosti o CHVÚ. Pravidelne minimálne v päťročných intervaloch bude zhodnotené plnenie programu starostlivosti o CHVÚ podľa aktualizácie stavu poznatkov o plnení cieľov ochrany a hodnotení priaznivého stavu predmetu ochranu. V prípade negatívneho vývoja populácie, biotopov, resp. priaznivého stavu sa pripraví aj aktualizácia samotného PS o CHVÚ. Vysoká CHVÚ Priebežne MŽP SR Priemerne 4000 €/rok každý piatok rok Štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná štúdia, resp. správa a aktualizovaný program starostlivosti v prípade potreby.
z aktivity o CHVÚ
Tabuľka č. 23 – Aktivita „Zhodnotenie faktorov vplývajúcich na cieľ ochrany v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia“
SKCHVU054-13 Zhodnotenie faktorov 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ vplývajúcich na cieľ ochrany v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia 1.1. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.1.23. druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita
Cieľom aktivity je pre potreby zefektívnenia ochrany prírody doplniť nedostatky v poznaní významu a váhy jednotlivých faktorov pôsobiacich na predmet ochrany pozitívne či negatívne a ostatné vtáky v CHVÚ. V rámci aktivity sa vypracuje štúdia detailne analyzujúca podklady z monitoringu bioty, negatívnych faktorov pôsobiacich na predmet ochrany, štruktúry krajiny za účelom zhodnotenia faktorov pôsobiacich v území na ciele ochrany pre potreby aktualizácie programu starostlivosti a pre potreby prípravy stanovísk k zámerom. V prípade potreby sa budú realizovať aj doplnkové monitoringy biotických či abiotických faktorov pre hodnovernejšie zhodnotenie váhy jednotlivých faktorov. Vysoká 36
7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
CHVÚ 2018-2021 MŽP SR Priemerne 7 000 €/rok v rokoch realizácie aktivity Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná štúdia, resp. správa z aktivity.
Tabuľka č. 24 – Aktivita „Prehodnotenie zákazov a celkového legislatívneho rámca v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia v rámci vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z.z.“
SKCHVU054-14 Prehodnotenie zákazov a celkového legislatívneho rámca v CHVÚ 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia v rámci vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z.z. 1.1., 2.2. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 1.1.23., 2.2.5. druhy 4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Aktivita zhodnotí (napríklad v rámci štúdie) či aktuálny legislatívny rámec je vhodný pre dosiahnutie cieľov ochrany v CHVÚ. V prípade potreby bude vypracované nové nariadenie vlády SR vyhlasujúce CHVÚ. Aktivita zahŕňa vypracovanie projektu na novelu vyhlášky (resp. vypracovanie nového nariadenia vlády SR) CHVÚ Spačinsko-nižnianske polia za účelom realizácie efektívnej ochrany prírody. Tiež v rámci nastavenia pravidiel ochrany prírody v území pri tejto úprave legislatívy bude potrebné zhodnotiť potrebu úpravy hraníc (napríklad vylúčenie skládky, ktorá čiastočne zasahuje do územia). V rámci aktivity bude potrebné realizovať prerokovania s dotknutými vlastníkmi a užívateľmi územia. Vysoká CHVÚ 2018-2021 MŽP SR Priemerne 3 750 €/rok v rokoch realizácie aktivity Štátny rozpočet, iné zdroje Nariadenie vlády SR
37
Tabuľka č. 25 – Aktivita „Vytvorenie pilotného projektu dohľadu na dodržiavanie ochrany prírody ochranárskych a poľovníckych organizácií“
SKCHVU054-15 Vytvorenie pilotného projektu 1. Názov a kód aktivity v CHVÚ dohľadu na dodržiavanie ochrany prírody ochranárskych a poľovníckych organizácií 2.2. 2. Príslušný operatívny cieľ 3. Príslušné opatrenie pre 2.2.1., 2.2.2., 2.2.3. druhy
4. Stručný popis aktivity v CHVÚ
5. Detailnejší popis aktivít
6. Priorita 7. Miesto realizácie 8. Obdobie realizácie 9. Zodpovednosť 10. Odhadované výdavky / rok 11. Predpokladaný zdroj financovania 12. Spôsob vyhodnotenia realizácie
Aktivita by mala priniesť zlepšenie odhaľovania porušení environmentálnej legislatívy v oblastiach, kde je tento problém najvypuklejší (napr. trávenie dravcov a i.). Na zefektívnenie odhaľovania porušení sa zapojí do pilotného projektu čím širšie spektrum organizácií aktívnych v činnostiach s dosahom na ochranu CHVÚ, ktoré majú záujem na zlepšení stavu. V rámci aktivity sa vypracuje systém kontroly dodržiavania zásad ochrany v území (vrátane predpisov dotýkajúcich sa poľovníctva, ovplyvňujúcich ochranu prírody) a vypracuje sa systém kontroly týchto zásad v spolupráci s miestnymi poľovnými združeniami (ktoré budú mať záujem na zapojení sa) a zrealizuje odskúšanie tohto systému. Zároveň sa posilnia kapacity a vybavenie organizácií zapájajúcich sa do tohto systému prostredníctvom zaobstarania vybavenia (ďalekohľady, fotopasce a i.) tak, aby sa zlepšila možnosť efektívneho odhaľovania porušení legislatívy. Vysoká CHVÚ 2018-2021 MŽP SR, MPaRV SR Priemerne 10 000 €/rok v rokoch realizácie aktivity Európske štrukturálne a investičné fondy, štátny rozpočet, iné zdroje Záverečná správa.
38
Tabuľka č. 26. Prehľad realizačných aktivít a predpokladaných výdavkov programu starostlivosti (roky 2017 – 2032) Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
209
2030
2031
2032
10 000
10 000
10 000
10 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
500
4 000
4 000
4 000
4 000
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
100
57 500
57 500
57 500
57 500
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
5 450
5 450
5 450
5 450
7 300
6 300
6 300
6 300
0
6 300
6 300
6 300
6 300
0
6 300
Zabezpečiť každoročný monitoring sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
2 000
5 300
5 300
5 300
5 300
500
500
500
500
2 000
500
500
500
500
2 000
500
SKCHVU05407
Regulovanie nežiadúcich vstupov do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
0
2 500
2 500
2 500
2 500
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
SKCHVU05408
Zvýšiť všeobecnú akceptáciu ochrany prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
2 000
6 100
6 100
6 100
6 100
0
0
0
0
1 100
0
0
0
0
1 100
0
SKCHVU05409
Zvýšenie povedomia o CHVÚ Špačinskonižnianske polia
1 500
1 500
1 500
1 500
1 500
0
0
0
0
1 500
0
0
0
0
1 500
0
Udržanie a podpora vhodnej krajinnej štruktúry pre hniezdenie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Zámeny pozemkov pre potreby optimalizácie podmienok pre ochranu prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Pravidelná aktualizácia PS CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Zhodnotenie faktorov vplývajúcich na cieľ ochrany v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Prehodnotenie zákazov a celkového legislatívneho rámca v CHVÚ Špačinskonižnianske polia v rámci vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z.z. Vytvorenie pilotného projektu dohľadu na dodržiavanie ochrany prírody ochranárskych a poľovníckych organizácií
1 000
1 000
1 000
1 000
1 000
0
0
0
0
1 000
0
0
0
0
1 000
0
1 200
1 200
1 200
1 200
1 200
0
0
0
0
1 200
0
0
0
0
1 200
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
4 000
0
0
0
0
4 000
0
0
7 000
7 000
7 000
7 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
3 750
3 750
3 750
3 750
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
10 000
10 000
10 000
10 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
10 300
117 300
117 300
117 300
117 300
10 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
Kód aktivity
Názov aktivity
SKCHVU05401
Revitalizácia vetrolamov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
SKCHVU05402
Údržba hniezdnych možností sokola rároha
SKCHVU05403
Zníženie mortality vtáctva na elektrických vedeniach
SKCHVU05404
Vytvorenie trávnych porastov pre zlepšenie potravnej ponuky sokola rároha
SKCHVU05405
Reštitúcia sysľa pasienkového do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
SKCHVU05406
SKCHVU05410 SKCHVU05411 SKCHVU05412 SKCHVU05413 SKCHVU05414 SKCHVU05415
Spolu €
0
39
Tabuľka č. 27 Prehľad realizačných aktivít a predpokladaných výdavkov programu starostlivosti (roky 2033 – 2046) Kód aktivity
Názov aktivity
SKCHVU054-01
Revitalizácia vetrolamov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
SKCHVU054-02
Údržba hniezdnych možností sokola rároha
SKCHVU054-03
Zníženie mortality vtáctva na elektrických vedeniach
SKCHVU054-04
Vytvorenie trávnych porastov pre zlepšenie potravnej ponuky sokola rároha
SKCHVU054-05
Reštitúcia sysľa pasienkového do CHVÚ Špačinsko-nižnianské polia
SKCHVU054-06
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
2033
2034
2035
2036
2037
2038
2039
Rok (€) Rok (€) Rok (€)
2040
2041
2042
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Rok (€)
Spolu (€)
2043
2044
2045
2046
2017-46
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
40 000
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
500
29 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
60 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
230 100
6 300
6 300
6 300
0
6 300
6 300
6 300
6 300
0
6 300
6 300
6 300
6 300
0
148 800
Zabezpečiť každoročný monitoring sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
500
500
500
2 000
500
500
500
500
2 000
500
500
500
500
2 000
43 200
SKCHVU054-07
Regulovanie nežiadúcich vstupov do CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
10 000
SKCHVU054-08
Zvýšiť všeobecnú akceptáciu ochrany prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
0
0
0
1 100
0
0
0
0
1 100
0
0
0
0
1 100
31 900
SKCHVU054-09
Zvýšenie povedomia o CHVÚ Špačinskonižnianske polia
0
0
0
1 500
0
0
0
0
1 500
0
0
0
0
1 500
15 000
Udržanie a podpora vhodnej krajinnej štruktúry pre hniezdenie sokola rároha v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Zámeny pozemkov pre potreby optimalizácie podmienok pre ochranu prírody v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
0
0
0
1 000
0
0
0
0
1 000
0
0
0
0
1 000
10 000
0
0
0
1 200
0
0
0
0
1 200
0
0
0
0
1 200
12 000
Pravidelná aktualizácia PS CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia
0
0
0
4 000
0
0
0
0
4 000
0
0
0
0
4 000
20 000
Zhodnotenie faktorov vplývajúcich na cieľ ochrany v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia Prehodnotenie zákazov a celkového legislatívneho rámca v CHVÚ Špačinskonižnianske polia v rámci vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z.z. Vytvorenie pilotného projektu dohľadu na dodržiavanie ochrany prírody ochranárskych a poľovníckych organizácií
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
28 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
15 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
40 000
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
13 300
733 000
SKCHVU054-10
SKCHVU054-11 SKCHVU054-12 SKCHVU054-13
SKCHVU054-14
SKCHVU054-15
Spolu €
0
40
Tabuľka č. 28 Prehľad odhadovaných výdavkov na realizáciu programu starostlivosti a predpokladaných zdrojov financovania (roky 2017-2032) Zdroj financovania
Rok realizácie programu starostlivosti / suma v € 2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
2031
2032
ŠOP SR vlastné zdroje
1 460
1 460
1 460
2 260
1 460
1 460
1 460
1 460
2 260
1 460
SOP SR rozpočet
5 840
5 840
5 840
9 040
5 840
5 840
5 840
5 840
9 040
5 840
Eurofondy5
8 300
115 300
115 300
115 300
115 300
8 300
Iné zdroje6
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
10 300
117 300
117 300
117 300
117 300
10 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
Spolu
Tabuľka č. 29 Prehľad odhadovaných výdavkov na realizáciu programu starostlivosti a predpokladaných zdrojov financovania (roky 2033-2046) Zdroj financovania ŠOP SR vlastné zdroje SOP SR rozpočet
Rok realizácie programu starostlivosti / suma v € 2033
1 460 5 840
2034
2035
2036
2037
2038
2039
2040
2041
2042
2043
2044
2045
2046
2017-2046
1 460
1 460
2 260
1 460
1 460
1 460
1 460
2 260
1 460
1 460
1 460
1 460
2 260
39 040
5 840
5 840
9 040
5 840
5 840
5 840
5 840
9 040
5 840
5 840
5 840
5 840
9 040
156 160 477 800
Eurofondy
5 6
Iné zdroje
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
2 000
Spolu
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
13 300
9 300
9 300
9 300
9 300
2 000
60 000
13 300 733 000
Európske štrukturálne a investičné fondy vrátane spolufinancovania Napr. finančný nástroj LIFE+, súkromné zdroje
41
4. SPÔSOB VYHODNOCOVANIA PLNENIA PROGRAMU
STAROSTLIVOSTI Tabuľka č. 30 – Logická matica vyhodnocovania plnenia programu starostlivosti
Štruktúra programu starostlivosti Dlhodobé ciele 1. Zlepšiť a udržať priaznivý stav sokola rároha aspoň v kategórii B priaznivého stavu.
2. Zvýšiť ekologické povedomie miestnych obyvateľov a zlepšiť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov pri ochrane vtáctva. Operatívne ciele 1.1. Udržať úroveň populácie sokola rároha (Falco cherrug) na úrovni minimálne 3 hniezdiace páry. 1.2. Zabezpečiť, aby v CHVÚ Špačinsko nižnianske polia vzniklo minimálne 100 ha nových trávnych porastov alebo pasienkov a tri nové sysľoviská. 1.3. Zabezpečiť, aby v CHVÚ vznikli tri nové sysľoviská. 2.1. Zlepšiť úroveň poznania vtáctva, propagovať myšlienku ochrany významnej ornitologickej lokality. 2.2. Zapojiť vlastníkov a užívateľov pozemkov a poľovných revírov do ochrany územia a dodržiavania predpisov na úseku ochrany prírody. Opatrenia 1.1.1. Vylúčiť rozorávanie existujúcich TTP alebo ich zmenu na iný druh pozemku. 1.1.2. Zabezpečiť pravidelné
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti Kategória priaznivého stavu
Počet nelegálnych usmrtení sokolov rárohov
Spôsob overenia
Stav realizácie
Pravidelná správa hodnotenia biotopov a druhov v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch, resp. mimoriadna správa za účelom vykazovania výsledkového ukazovateľa Záznamy z monitoringu
Plní sa / neplní sa (k 31. decembra.2018, k 31. decembra 2020 ak 31.decembra.2023)
Plní sa (ak je počet nula) / neplní sa (ak je počet vyšší ako nula)
Počet párov
Každoročné zhodnotenie po hniezdnej sezóne
Rozloha TTP a rozloha vhodných biotopov
Záznamy z kontroly Plní sa / neplní sa poľnohospodárskych informačných systémov
Počet sysľovísk
Správa z realizačnej aktivity Prezenčné listiny
Plní sa / neplní sa
Počet nelegálnych usmrtení sokolov rárohov
Záznamy z monitoringu
Plní sa (ak je počet nula) / neplní sa (ak je počet vyšší ako nula)
Počet kontrol v CHVÚ
Záznamy z kontroly
Počet kontrol v
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne Plní sa priebežne /
Počet prednášok, exkurzií
Plní sa / neplní sa
Plní sa / neplní sa
41
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti kosenie existujúcich trávnych CHVÚ porastov alebo pastvu na nich v CHVÚ a bezprostrednom okolí. 1.1.3. V potravných biotopoch Počet kontrol v uplatňovať v maximálnom CHVÚ možnom rozsahu agroenvironmentálne schémy so špecifickým programom pre sokola rároha. 1.1.4. Zabezpečiť zníženie Počet stanovísk a podielu výsadby nevhodných rozhodnutí poľnohospodárskych kultúr pestovaných na energetické účely. 1.1.5. Zabezpečiť aby sa časť Počet stanovísk a strniskových plôch (min. 30 %) rozhodnutí po obilninách nerozorávala, po zbere slamy ponechať ich až do novembra (decembra) kalendárneho roka. 1.1.6. Na všetkých pozemkoch Počet stanovísk vo vlastníctve a správe štátu v CHVÚ zabezpečiť prioritne hospodárenie v súlade s nárokmi predmetu ochrany. 1.1.7. Na všetkých plochách Počet stanovísk poľnohospodárskej pôdy presadzovať environmentálne prijateľné postupy. 1.1.8. Zabezpečiť v prípade Počet zámenných záujmu vlastníkov výmenu zmluv súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne umiestnené mimo CHVÚ a sceliť drobné pozemky vlastnené štátom v rámci CHVÚ do väčších blokov prostredníctvom zámen. 1.1.9. Pri aplikácii pesticídov Počet kontrol v na ornej pôde zabezpečiť CHVÚ odborný kvalifikovaný dozor a použiť len chemické prípravky, ktoré nie sú na zozname zakázaných prípravkov pre chránené vtáčie územia. 1.1.10. Revitalizovať Počet vysadených a zabezpečovať výsadbu sadeníc Štruktúra programu starostlivosti
Spôsob overenia
Stav realizácie neplní sa priebežne
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / neplní sa
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / neplní sa
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody Platné zámenné zmluvy
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Záznamy z manažmentu
Plní sa priebežne / neplní sa
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
42
Štruktúra programu starostlivosti vetrolamov pôvodnými panónskymi druhmi drevín, na území CHVÚ zabezpečiť zákaz výrubu nelesnej drevinovej vegetácie, neznižovať jej výmeru. 1.1.11. Zabezpečiť ochranu nelesnej drevinovej vegetácie, trávnych pásov rozhodnutím kompetentného orgánu ochrany prírody na celej ploche CHVÚ. 1.1.12. Zabrániť záberom poľnohospodárskej pôdy výstavbou infraštruktúry a usmerniť ich výstavbu mimo potravných biotopov druhu v rámci intravilánov obcí. 1.1.13. V okolí stromových hniezd sokola rároha v prípade ich nálezu je potrebné vyhlásiť ochranné zóny s polomerom. 1.1.14. Inštalovať uzamykateľné rampy na prístupových komunikáciách do CHVÚ. 1.1.15. Zabezpečovať inštaláciu nových hniezd a búdok tak, aby bola zabezpečená dostatočná ponuka hniezd pre všetky páry sokola rároha. 1.1.16. Celoplošne eliminovať riziko zranení na konštrukciách 22 kV elektrických vedení. 1.1.17. Dôsledne posúdiť investičné zámery z pohľadu ich dopadu na predmet ochrany. Vylúčiť zámery prispievajúce k zvýšeniu miery fragmentácie CHVÚ. 1.1.18. Zabezpečiť systematický monitoring dodržiavania predpisov, obmedzení ochrany prírody a negatívnych faktorov v CHVÚ. 1.1.19. Zabezpečiť pravidelný
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti
Spôsob overenia
Stav realizácie priebežne
Počet stanovísk
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Počet stanovísk
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / neplní sa
Počet stanovísk
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Plní sa / neplní sa
Počet rámp
Správa z realizácie projektu
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Počet zrealizovaných aktivít vyhotovenia búdok
Správy z realizácie aktivít
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Dĺžka vedení bez zábran proti sadaniu / kolíziám vtáctva Počet stanovísk
Zhodnotenie raz za päť rokov
Plní sa (ak dĺžka klesá) / neplní sa (ak rdĺžka stagnuje alebo rastie) Plní sa / neplní sa
Stanoviská príslušných úradov, organizácie ochrany prírody
Počet kontrol v CHVÚ
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Počet párov a
Záznamy
Plní sa (ak sú
43
Štruktúra programu starostlivosti monitoring celej populácie sokola rároha v CHVÚ a jeho hniezdnej úspešnosti.
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti hniezd
Spôsob overenia
Stav realizácie
z monitoringu zadané do databázy
každoročné aktuálne údaje) / Neplní sa (ak chýbajú v danom roku aktuálne dáta) Plní sa (ak sú každoročné aktuálne údaje) / Neplní sa (ak chýbajú v danom roku aktuálne dáta) Plní sa / neplní sa
1.1.20. Zabezpečiť monitoring výskytu inváznych živočíchov a v prípade potreby znížiť ich stavy.
Počet záznamov
Záznamy z monitoringu zadané do databázy
1.1.21. Zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu programu starostlivosti o CHVÚ. 1.1.22. Vypracovať a následne v praxi uplatňovať Program starostlivosti o sokola rároha a zabezpečiť jeho pravidelnú aktualizáciu. 1.1.23. Vypracovať štúdiu vplyvu negatívnych faktorov v CHVÚ a návrh na vytvorenie usmernení rušivých činností. 1.1.24. Zhodnotiť, či obmedzenia vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z.z. zodpovedajú cieľom ochrany PS a možnostiam na ich dosiahnutie a v prípade potreby aktualizovať vyhlášku. 1.2.1. Podporovať rozšírenie TTP, kosných lúk a výsadbu lucerky, zakladať trávne pásy okolo poľných ciest a vetrolamových pásov a okrajov lesov. 1.2.2. Na pozemkoch vo vlastníctve štátu zabezpečiť vytvorenie TTP a pasienkov.
Aktualizácia programu starostlivosti Schválený program
Schválený program starostlivosti Program starostlivosti o sokola rároha
Plní sa / neplní sa
Počet štúdií
Zhotovené štúdie
Plní sa / neplní sa
Schválená úprava vyhlášky v prípade potreby, inak štúdia
Predmety ochrany novej právnej úpravy alebo zhotovená štúdia
Plní sa / neplní sa
Rozloha TTP a rozloha vhodných biotopov
Záznamy z kontroly, Plní sa / neplní sa poľnohospodárskych informačných systémov
Rozloha TTP a rozloha vhodných biotopov Rozloha TTP
Záznamy z kontroly, Plní sa / neplní sa poľnohospodárskych informačných systémov Záznamy z kontroly, Plní sa / neplní sa poľnohospodárskych informačných systémov Záznamy Plní sa / Neplní sa z monitoringu zadané do databázy
1.2.3. V CHVÚ vytvoriť minimálne tri veľké plochy TTP s celkovou rozlohou 100 ha. 1.3.1. Realizovať reštitučné programy obnovy pôvodných potravných zdrojov (najmä Spermophilus citellus) a revitalizácie biotopov ich výskytu na minimálne troch
Počet aktívnych sysľovísk
44
Štruktúra programu starostlivosti lokalitách po založení nových TTP a pasienkov. 2.1.1. Každoročne organizovať exkurzie na lokalitu s pozorovaním vtáctva pre verejnosť. 2.1.2. Pravidelne organizovať prednášky na všetkých školách v okolitých obciach a aj okresných mestách. 2.1.3. Vydávať propagačné materiály o lokalite a umiestňovať pravidelne súvisiace články aj do regionálnych médií. 2.1.4. Realizovať pravidelný monitoring ostatných druhov vtáctva v území.
2.2.1. Na vybraných odpočinkových stanovištiach zabezpečovať, aby sa lov zveri vykonával len na environmentálne prijateľných vyznačených miestach. 2.2.2. Zapojiť poľovnícke združenia do intenzívnej kontroly dodržiavania poľovníckych predpisov a predpisov ochrany prírody ako aj do eliminácie vykladania otrávených návnad. 2.2.3. Vypracovať a uviesť do praxe v spolupráci s vedením Slovenskej poľovníckej komory systém odhaľovania a kontroly pytliactva a trávenia zveri a dravých vtákov v CHVÚ. 2.2.4. Zabezpečiť v prípade záujmu vlastníkov výmenu súkromných pozemkov umiestnených v CHVÚ za štátne umiestnené mimo CHVÚ. 2.2.5. Zhodnotiť potrebu úpravy hraníc CHVÚ
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti
Spôsob overenia
Stav realizácie
Počet exkurzií
Prezenčné listiny
Plní sa / neplní sa
Počet prednášok
Prezenčné listiny
Plní sa / neplní sa
Počet titulov publikácií a článkov
Výtlačky publikácií a článkov
Plní sa / neplní sa
Počet záznamov
Záznamy z monitoringu zadané do databázy
Počet kontrol v CHVÚ
Záznamy z kontroly
Plní sa (ak sú každoročné aktuálne údaje) / Neplní sa (ak chýbajú v danom roku aktuálne dáta) Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Počet kontrol v CHVÚ
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Počet kontrol v CHVÚ
Záznamy z kontroly
Plní sa priebežne / neplní sa priebežne
Počet zámenných zmluv
Platné zámenné zmluvy
Plní sa / plní sa čiastočne / neplní sa
Zoznam parciel zahrnutých do
Schválená vyhláška / nariadenie vlády
Plní sa / neplní sa
45
Štruktúra programu starostlivosti a v prípade potreby zabezpečiť návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa vyhlasuje CHVÚ.
Objektívne overiteľný indikátor úspešnosti CHVÚ
Spôsob overenia
Stav realizácie
o vyhlásení CHVÚ
5. POUŽITÉ PODKLADY A ZDROJE INFORMÁCIÍ • • • • • • •
• • • • • • • • • • • • •
Baláž, D., Marhold, K. & Urban, P. eds., Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20 (Supplement): 150-153. Baumgart, W., 1991: Der Sakerfalke, Die neue Brehm-Bücherei, Band 514, 159 pp. Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 2009-2013 dostupné na http://www.beiss.sk/ BirdLife International 2004: Birds in Europe: population trends, estimates and conservation status, Cambridge, UK, BirdLife Conservation Series No. 12. Brtek, V. 1956: Zpráva o hniezdení rároha veľkého (Falco cherrug) v Bratislavskom kraji. Sborník Krajského múzea v Trnave 2: 77 – 80. Csiba, L. 1958: Kiegeszitö adatok Dr. Keve András „Adatok a Közep-Duna madárvilágához“ c. munkájához. Aquila 65: 302 – 304. Danko, Š., Diviš T., Dvorská. J., Dvorský., M., Chavko, J., Karaska, D., Kloubec, B., Kurka, P., Matušík, H., Peške, L. Schröpfer, L. & Vacík, R. 1994: Stav poznatkov o početnosti hniezdnych populácií dravcov (Falconiformes) a sov (Strigiformes) v Českej a Slovenskej republike k roku 1990 a ich populačný trend v rokoch 1970 – 1990. Buteo 6: 1 – 89. Danko, Š., Darolová, A., Krištín, T. (eds.) (2002). Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. Databáza hydrogeologických a geotermálnych vrtov, Geologický ústav Dionýza Štúra, 2014 dostupné na http://mapserver.geology.sk/hgvrty/ Ferianc, O., 1964: Stavovce Slovenska II. Vtáky I. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 595 pp. Ferianc, O. (1977). Vtáky Slovenska 1. Veda, Bratislava. Futák J., 1984: Fytogeografické členenie Slovenska. pp. 418-419. - In: Bertová L.(ed.), Flóra Slovenska IV/1. Veda, Bratislava. Gúgh, J., Trnka, A., Karaska, D., Ridzoň, J., 2015: Zásady ochrany európsky významných druhov vtákov a ich biotopov. Štátna ochrana prírody SR , Banská Bystrica, 332 str. Hell, P. 1958a: K rozšíreniu rároha na Slovensku. Živa 6: 32. Hell, P. 1958b: Néhány ragadozómadártany jegyzetek Nyugat – Szlovákiából. Aquila 65: 279 Horák, P., 2000: Vývoj populácie rároha velikého (Falco cherrug) na Moravě v letech 1976 – 1998. Buteo 11:57 - 66. Hraško, J., Linkeš, V., Šály, R., Šurina, B., 1993. Pôdna mapa Slovenska, Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Hrdina, V., 2012. Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja, Bratislava: Aurex s.r.o. Hudec, K. & Černý, W.,(eds), 1977: Fauna ČSSR Ptáci – Aves díl II. Academia Praha, 896 pp. Chavko, J., 1995: Hniezdenie sokola rároha (Falco cherrug) v r. 1993 a 1994. Buteo 7: p. 175–180. 46
• • •
• • • • • • • • • • • •
• • • • • • • •
Chavko J., 2002: Sokol rároh (Falco cherrug), 214 – 216. In: Danko, Š., Darolová, A. & Krištín, A. (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava, 668. Chavko, J., 2010: Vývoj a ochrana populácie sokola rároha (Falco cherrug) na západnom Slovensku v rokoch 1976 – 2010. Slovak Raptor Journal 2010, 4: 1 – 22. Chavko, J., 2011: Záverečná správa z mapovania výskytu druhov sokol rároh (Falco cherrug), haja tmavá (Milvus migrans) a haja červená (Milvus milvus) na území Ramsarskej lokality Niva Moravy ako súčasti Trilaterálnej ramsarskej lokality Niva sútoku Morava – Dyje – Dunaj v rámci projektu Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007 - 2013. Projekt RAMSAR SK AT N00041. Chernel, I., 1899: Magyarország madarai. Magyar Ornithologiai Központ, Budapest, 830. Janda, J. 1932: Rároh veliký evropský (Falco cherrug cherrug Gray) na Slovensku. Věda přírodní, 13: 107-109. Karaska, D., Trnka, A., Krištin, A., Ridzoň, J., 2015: Chránene vtáčie územia Slovenska. Štátna ochrana prírody SR , Banská Bystrica, 380 s. Mapový portál Štátnej ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, 2014 dostupné na http://maps.sopsr.sk/mapy/map.html Matoušek, F. 1933: Z okolí Béše na Dunaji. Stráž myslivosti 11: 241 – 242. Matoušek, F.1956: Hniezdenie a oológia vzácnejších druhov vtákov. Biológia, Bratislava 11:76–87. Matoušek, B. 1962: Faunistický prehľad slovenského vtáctva. Ac.rer.natur.mus.nat.slov., Bratislava 8: 3 – 93. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava. Miklós, L., 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky. I. vyd., Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia Mošanský, A. 1972: Dravce (Falconiformes) východného Slovenska III. Orliaky, včeláre, hadiare, kršiaky a sokoly. Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach, Prírodné vedy 11 – 14 AB: 181 – 224., zool.-bot. 11 – 12B: 39 – 125. Obuch, J. & Chavko, J., 1997: Potrava sokola rároha (Falco cherrug) na juhozápadnom Slovensku. Buteo, 9: 77–84. Orta, J., Boesman, P. & Sharpe, C.J. (2014). Saker Falcon (Falco cherrug). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.) (2014). Handbook of the Birds of the World Alive. Lynx Edicions, Barcelona. (retrieved from http://www.hbw.com/node/53244 on 15 September 2015). Polák, P. & Saxa, A., (eds.), 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 pp. Prehľad výhradných ložísk a ložísk nevyhradených nerastov, Geologický ústav Dionýza Štúra, 2014 dostupné na http://mapserver.geology.sk/loziska/ Register evidencie navrhovaných, určených, blokovaných a zrušených prieskumných území, Geologický ústav Dionýza Štúra, 2014 dostupné na http://mapserver.geology.sk/pu/ Register zaevidovaných skládok odpadov na území SR, Geologický ústav Dionýza Štúra, 2014 dostupné na http://mapserver.geology.sk/skladky/ Register zdokumentovaných svahových deformácií na území SR, Geologický ústav Dionýza Štúra, 2014 dostupné na http://mapserver.geology.sk/zosuvy/ Ridzoň, J., Karaska, D., Topercer, J. (eds), 2015: Aktualny stav vyberovych druhov vtakov v chranenych vtačich uzemiach na Slovensku. SOS/BirdLife Slovensko, 2013: Metodika dlhodobého systematického monitoringu výberových druhov vtákov v chránených vtáčích územiach. ŠOP SR, Banská Bystrica, 180 pp. Soviš, B. & Šindár, O. 1964: Príspevok k nidobiológii a k postembryonálnemu vývoju rároha veľkého (Falco cherrug). Sborník VŠP v Nitre, Agronomická fakulta 10: 70 – 77.
47
• • • •
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny dostupný na http://uzemia.enviroportal.sk/ Vass, D.,1988. Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR, Bratislava: Geologický ústav Dionýza Štúra Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu Vyhláška MŽP SR č. 27/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie
48
6. PRÍLOHY 6.1. Mapa predmetu ochrany
49
6.2. Mapa identifikácie vlastnícko – uživateľských vzťahov
50
6.3. Mapa využitia územia
51
6.4. Iná dokumentácia (porastová mapa)
52
