PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE L I P O V E C (r , s výhľadom do r. 2013)

.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec

.

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE L I P O V E C (r. 2008 – 2010, s výhľadom do r. 2013)

Zdenka Kellerová starostka obce

január - február 2008 Schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 9/2008

.

1

.

.


.

OBSAH strana I. časť analytická 1. 2. 3. 4. 5.

Úvod ............................................................................................................................. 3 Charakteristika územia obce ..................................................................................... 4 Súčasná urbanizácia ................................................................................................... 5 Koncepcia rozvoja urbanistického obvodu .............................................................. 6 Ľudské zdroje a prírodné danosti ............................................................................. 7 - Počet obyvateľov -Veková štruktúra obyvateľstva, vzdelanostná štruktúra obyvateľstva -Prirodzený úbytok, prírastok a migrácia obyvateľstva -Národnostná štruktúra obyvateľstva -Prírodné danosti územia 6. Vzdelanie, kultúra a šport ............................................................................................ 14 - Školské a mimoškolské zariadenia - Kultúrne zariadenia a podujatia - Šport 7. Občianska a technická vybavenosť ............................................................................ 17 - Technická infraštruktúra - Občianska vybavenosť - Bývanie 8. Životné prostredie ......................................................................................................... 22 - Starostlivosť o územie - Starostlivosť o vodu - Likvidácia odpadov - Starostlivosť o lesy a pôdu - Ochrana prírody - Ochrana ovzdušia - Poľnohospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo a rybárstvo 9. Ekonomika a hospodárstvo............................................................................................ 26 - Priemysel a služby - Zamestnanosť – nezamestnanosť 10. Výber z finančnej analýzy ....................................................................................... 28 - analýza príjmov - analýza výdavkov - stav záväzkov a pohľadávok 11. SWOT analýza ........................................................................................................... 31

II. časť strategická 12. Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja ......................................................... 32 13. Rozvojová stratégia ................................................................................................. 35 - Vízia, ciele a priority .............................................................................................. 37 III. časť realizačná 14. Akčný plán na roky 2007 - 2010 ........................................................................... 39 15. Zabezpečenie a realizácia ........................................................................................... 41 16. Rozpočet obce na roky 2007 – 2009............................................................................ 43 17. Finančný plán 2007 – 2010, s výhľadom do 2013 .................................................. 45 18. Monitorovanie , záver ............................................................................................. 48

.

2

.

.


.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec je strednodobým dokumentom, ktorý poukazuje na hlavné zámery a ciele obce v oblasti regionálneho rozvoja v tomto programovacom období, spracovaný v súlade so zákonom NR SR č. 351/2004 Zz. Obec Lipovec, okres Martin, kraj Žilinský,

1. Úvod Predkladaný materiál pozostáva z 3 častí – ekonomické a sociálne východiská, kapitol rozvojovej stratégie a realizácie vrátane finančného zabezpečenia. Možno ho charakterizovať ako program , ktorý na jednej strane špecifikuje prvoradé potreby a úlohy obce v rozvoji technickej a občianskej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, ľudské zdroje, sociálnu oblasť a pod. a na strane druhej navrhuje opatrenia a spôsoby na dosiahnutie vytýčených cieľov. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja je základným programovacím dokumentom podpory regionálneho rozvoja na lokálnej úrovni. Nadväzuje na príslušné strategické dokumenty a programové dokumenty podpory na regionálnej úrovni. Na národnej úrovni ide predovšetkým o národný strategický referenčný rámec (NSRR), Plán rozvoja vidieka (PRV), Programový doplnok (PD) a (sektorové) operačné programy a na regionálnej úrovni o Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja (PHSR) ŽSK. Tieto dokumenty predstavujú nielen rozšírenie komplexnosti podpory realizácie NSRR v období rokov 2007-2013, ale vytvárajú aj predpoklad na zabezpečenie konzistencie v podpore regionálneho rozvoja, a tým aj zvýšenie účinnosti strategického plánovania tejto podpory a prípravy projektov v programovacom období 2007-2013. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec vychádza aj z vykonanej ankety formou dotazníka. Tento program bol tvorený priebežne a na jeho spracovaní sa podieľali poslanci obecného zastupiteľstva, obecný úrad a občania obce.

.

3

.

.


.

Z hľadiska zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia a príspevku k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania tohto strategického dokumentu so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja musí byť dodržaný postup v zmysle Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tým rozvojový program spĺňa kritérium možnosti financovania z verejných zdrojov (EÚ, ŠR SR, VÚC, obec) určených na regionálny rozvoj.

2. Charakteristika územia a základné údaje obce Z geologického hľadiska je územie obce súčasťou karpatskej sústavy, ktorej vznik podmienil najmladší horotvorný proces – alpínske vrásnenie. Usadeniny druhohorného mora sa zachovali v okolí len vo forme eróznych zvyškov. V ére treťohôr vznikali v kotline najväčšie vrstvy usadenín. Vývoj v štvrtohorách je charakteristický postupným zahlbovaním toku rieky Turiec a Váh. Súčasné obrysy dostalo katastrálne územie počas uvedených procesov. Samotné územie obce sa nachádza v severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny,( ale patrí do povodia Váhu) a má prevážne svahovitý charakter s južnou expozíciou. Chotár je na odlesnenej pahorkatine s početnými náplavovými kužeľmi. Má nivné a hnedé lesné pôdy a rendziny. Územie možno zaradiť do klimatickéj mierne teplej oblasti , horskej poľnohospodárskej vyrobnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 7 – 8 °C, priemerný úhrn zrážok je v kotline 700 - 800 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 80 v kotline. Celá Turčianska kotlina je dobre vetraná, kde prevládajú severné vetry. Katastrálne územie obce (1 276 ha) leží v nadmorskej výške od 379,5 m n.m.(hladina Váhu), do 1 119,0 m n.m (kóta vrchu Nad Kýčerou). Fauna a flóra okolia zaujali svojráznou krásou a rozmanitosťou. Prvé doklady o prítomnosti človeka v tomto priestore sú z neolitu tj. z neskorej doby kamennej, čo potvrdzujú archeologické nálezy kamenných srdcovitých sekeromlatov v okolí obce. V celej histórii obce sa jej obyvatelia prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a chovom hospodárskych zvierat a k týmto činnostiam pridruženými remeslami, najmä spracovávaním ovčej vlny, ale aj plntníctvom a pálením dreveného uhlia.. Ťažké sociálne pomery v rokoch pred I. svetovou vojnou a po nej donútili viacerých našich občanov opustiť svoj rodný kraj za prácou do Ameriky a Kanady, aby tak zabezpečili prostriedky na obživu svojich rodín. Aj

.

4

.

.


.

v období medzi dvomi svetovými vojnami sa väčšina obyvateľov živila málo výnosným poľnohospodárstvom. Niekoľkým sa podarilo nájsť prácu v martinských fabrikách – stoličkovej, celulózke a u stavebných firiem, vo Vrútkach alebo na železnici. V období pred 1.sv.vojnou obyvatelia využívali výdatné vodné toky jednak na pohon mlyna a tiež gátra (v Hoskore). Prevoz cez Váh v tomto období tiež vykonávali obyvatelia obce. Malorolníci (a ženy) doplňovali poľnohospodársku činnosť remeselným spriadaním vlny, tkaním plátna, kobercov, súkna, vyšívaním. V obci sa voľakedy používal trojpoľný systém obrábania pôdy s vysokou výmerou úhorov. Najčastejšie pestovanými plodinami boli jačmeň, ovos, zemiaky, vika, strukoviny a z technických plodín – konope. Neskôr sa začala pestovať aj pšenica, pohánka, darilo sa aj pestovaniu ľanu, menej pestovaniu ovocia. Bol rozšírený chov hovädzieho dobytka a oviec. Lipovec – podhorská obec severnej časti Turčianskej kotliny, rozložená po oboch brehoch derivačného kanála Váhu, na úpätí Malej Fatry. Kataster obce leží v NP M.Fatra. Väčšinu katastra obce tvoria listnaté a zmiešané lesy, čo vytvára vhodné podmienky na prechádzky po prírode a turistiku. V polovici 14.storočia bola pôvodná osada doosídlená na zásadách nemeckého dedinského práva s dedičným richtárstvom.Najstarší písomný záznam je z roku 1374 (odpoveď kráľa Ľudovíta I. na sťažnosť Wylusa ohľadne vyplatenia majetku Pavlom z Košút a Petrom zo Svätej Mary, ktorým predal dedičné richtárske právo), pomenovanie osady pochádza od slova lipa. Názov obce sa počas histórie výrazne nemenil. V roku 1397 sa uvádza ako Lippouch, 1437 – Lypowcz, 1773 Lipowecz alebo Lipóc, Lamosfalva. Obec ležiaca na okraji Váhu bola častokrát ohrozovaná jeho ničivými vodami. Počas 15.storočia musel kráľ viackrát riešiť majetkové spory medzi zemanmi okolitých obcí, aj keď situácia nebola úplne vyriešená obec si až do 19.storočia dokázala zachovať charakter kuriálnej obce. V roku 1431 najvyšší sudca riešil spor vrútockých zemanov so zemanom (synom Petra), ktorý bol uvedený ako LAMOS de LIPOLCH. Odvtedy zemiansky rod používal prímenie Lamoš a časom táto rozvetvená línia používala ďalšie prímenia ako napr. Dzurovci, Belohlávkovci, Stanovci, Danielovci, Kršké a pod. Majetkové spory ukončil panovník Albrecht tým, že vydal novú donáciu rodine Pavla z Rakše. Charakter obce sa začal meniť pri výstavbe železnice po roku 1872. Železnica zamestnala mnoho obyvateľov obce.Veľké straty na majetku zaznamenala v septembri 1944, kedy bolo nemeckým vojskom vypálené viac ako dve tretiny pôvodnej zástavby. Malá obec zaznamenala rast v období stavby vodného kanála a vodnej elektrárne, po roku 1960. Prostredie po spoločenských a politických zmenách po roku 1989 vyhovuje vytvorenej samospráve obce a tiež možno pozorovať hospodársky rast, rozvoj výstavby a zlepšenie podmienok životného prostredia.

3. Súčasná urbanizácia Pôvodne bola obec budovaná ako uličná zástavba so zrubovými a murovanými trojpriestorovými domami so sedlovou, valbovou strechou, pôvodne pokryté slamou neskôr šindľom a eternítom. V roku 1785 mala 40 domov a v roku 1828 bolo v obci 30 domov. Obec hraničí s katastrálnym územím obcí T.Kľačany, Sučany, Strečno, Vrútky, Martin. Súčasná urbanistická forma sa vyvinula z historického pôdorysu. Urbanizácia obce je obrazom daností prostredia, ktoré obyvatelia využívali pre svoju potrebu posledných približne tisíc rokov a sú geograficky dané. Poloha obce z hľadiska orientácie južným smerom poskytuje jej obyvateľom nadpriemerné množstvo

.

5

.

.


.

slnečného svitu počas všetkých ročných období. Uvedená skutočnosť vytvára v obci priaznivé podmienky z hľadiska využitia alternatívnych zdrojov energií a ďalšieho rozvoja turistiky.

4. Koncepcia rozvoja urbanistického obvodu Obec nemá spracovaný územný plán. Z hľadiska osídlenia je obec rozdelená na pôvodné časti Lipovec pod kanálom, Lipovec Stred, Lipovec Dúbravy a Hrabiny, tak ako je znázornené v nasledovnom obrázku. Významné obmedzenia spôsobujú ochranné pásma Národného parku Malá Fatra, derivačný kanál, komunikácia, Váh. Časť obce Pod kanálom charakterizuje tzv. priemyselná zóna v ktorej pôsobia podnikateľské subjekty v oblasti výroby a služieb. Väčšina pôvodných rodinných domov v tejto časti obce prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Nachádza sa tu futbalové ihrisko TJ IDOP Lipovec, ktoré je vybavené diváckou tribúnou vrátane šatní a sociálnych zariadení. Pre návštevníkov športových podujatí je v športovom areáli k dispozícii hostinec Kopačka . Nad tribúnou futbalového ihriska sa nachádza Domov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Žilina, ktorý vznikol rozsiahlou prestavbou bývalej základnej školy a dostavbou realizovanou na pozemkoch dvoch rodinných domov, ktoré boli po asanácii odkúpené investorom k predmetnému účelu. V tejto časti obce je východným smerom situovaná aj chatárska osada, ktorá slúži k oddychovým pobytom pre občanov zo širšieho okolia. Stred obce vznikol spojením časti obce nad kanálom oddelenej pri výstavbe prívodného kanála k vodnej elektrárni a časti tzv. IBV stred pre ktorú obec vytvorila stavebné pozemky po zrušení ubytovní slúžiacich robotníkom pri výstavbe prívodného kanála a neskôr v 60-tych rokoch ako ubytovne pre rodiny pracujúcich v býv. Stalinových závodoch, neskôr Turčianskych Strojárňach n.p. Martin. Časť obyvateľov asanovaných ubytovní prejavili v 80tych rokoch minulého storočia spolupatričnosť k obci a s odstupom času si postavili svoje obydlia práve na stavebných pozemkoch vytvorených v tejto časti obce. Bola tu realizovaná aj náhradná výstavba pre občanov z asanovaných rodinných domov ktoré z pôvodného Lipovca ustúpili výstavbe prívodného kanála k vodnej elektrárni. Stred obce je na základe uvedeného charakterizovaný pôvodnou zástavbou rodinných domov z ktorých boli mnohé zrekonštruované, ale aj novostavbami z obdobia 70-tych rokov až po dnešok. Hlavnú dominantu tejto časti obce predstavuje objekt Kultúrneho domu v ktorom sa uskutočňujú všetky kultúrne a spoločenské podujatia poriadané v obci a Penzión Gitka, ktorý poskytuje reštauračné a ubytovacie služby širokej verejnosti. Nachádza sa tu taktiež objekt .

6

.

.


.

bývalej materskej školy vo vlastníctve obce, ktorého priestory obec prenajíma na podnikateľské účely. V súčasnom období tu vykonávajú podnikateľskú činnosť: zámočníctvo, cukrárenská výroba, výroba plienok a renovácia dverí. Kolorit tejto časti obce dotvára objekt Požiarnej Zbrojnice a objekt Domu smútku situovaného na miestnom cintoríne. Časti obce Dúbravy a Hrabiny mali v rámci individuálnej bytovej výstavby kontinuálny vývoj nakoľko výstavba rodinných domov prebiehajúca v časti Hrabiny nadväzovala na výstavbu v časti Dúbravy. Dominantu týchto častí obce predstavuje budova Materskej školy, v ktorej sídli aj obecný úrad. Rodinné domy sa tu vyznačujú modernými stavebnými prvkami, ktoré charakterizujú výstavbu rodinných domov z konca 20-teho storočia. Svoj domov si tu našli väčšinou občania z blízkeho okolia, najmä z okresného mesta Martin. Obidve tieto časti pretína Kozinecký potok a s ostatnými časťami obce ich spája tzv. „brezový háj“ . V súčasnom období obec nedisponuje pozemkami vhodnými na individuálnu bytovú výstavbu, čo do značnej miery ohrozuje jej ďalší rozvoj. V častiach obce, ktoré by vyhovovali kritériám individuálnej bytovej výstavby sa z južnej aj severnej strany nachádzajú vysokonapäťové sústavy s rozsiahlymi ochrannými pásmami. Zámerom bude intenzifikovať jestvujúce vyčlenené plochy a najmä rekonštrukcie jestvujúcej zástavby. Výstavba novej jednotlivej IBV sa uvažuje aj vo východnej časti intravilánu obce.

5. Ľudské zdroje a prírodné danosti 5.1.

Počet obyvateľov

Posledné sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa na území Slovenskej republiky uskutočnilo 26. mája 2001 (pozn. predtým sa sčítanie uskutočnilo v rokoch 1961, 1970, 1980 a 1991). Bolo uskutočnené metódou samosčítania a boli ním zisťované demografické, a kultúrne charakteristiky obyvateľstva a tiež niektoré vybrané ukazovatele o bytovom a domovom fonde a tiež o vybavenosti domácností niektorými predmetmi dlhodobej spotreby. Najstaršie údaje sú z r. 1785 mala 202 obyvateľov, r.1828 mala 152 obyvateľov. Na základe ďalších získaných údajov možno konštatovať, že bol nasledovný historický demografický vývoj : v roku 1869 – 329 obyv., 1880 - 355, 1890 - 362, v 1900 – 309, 1910 – 354, 1921 – 351, 1930 – 394, 1940 – 380,

.

7

.

.


Ďalšie roky 1961 1970 1980 1991 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Muži

.

Ženy 291 467 299 317 389 398 407 411 414 409 413

299 502 303 339 395 409 420 421 426 487 438

Spolu 590 969 602 656 784 807 827 832 840 836 851

demografický vývoj 1961-2007 1200 1000 800 600

969

784

590

851

400

obyvatelstvo

656

602

200 0 r.1961

r.1970

r.1980

r.1991

r.2001

r.2007

5.2. Veková štruktúra obyvateľstva Veková štruktúra obyvateľstva obce Lipovec odzrkadľuje štruktúru obyvateľstva, ktorej charakteristickou črtou je zvyšovanie počtu obyvateľov v produktívnom veku, klesanie počtu predproduktívnych a nárast poproduktívnych obyvateľov. 15-59

15 – 54

Nad 60

Nad 55

M+Ž

Muži

Ženy

Muži

Ženy

1961

186

171

165

27

41

1970

288

303

274

127

193

171

39

72

1991

120

217

173

59

87

2001

118

274

231

61

100

2007

95

313

236

74

133

1980

.

0 -14

8

44

60

.

.


.

Pozn. Údaje z roku 2001 zaznamenali podiel produktívneho obyv. v rámci SR 62,3% a ŽSK – 62,2%, predproduktívnych SR-18,9%, ŽSK-20,4%, poproduktívnych SR – 18%, ŽSK – 17%.

veková štruktúra obyvateľstva r.2001

100

118

61

274

231

Podľa údajov uvedených v tabuľke je demografický vývoj obyvateľstva obce priaznivý najmä z hľadiska každoročného nárastu počtu obyvateľov, ale aj z hľadiska vekovej štruktúry, t.j. pomerne vysokého podielu obyvateľov v produktívnom veku. Z tabuľky vyplýva vývoj skladby obyvateľstva v obci a z toho nárast počtu poproduktívnych obyvateľov. V roku 2001 na Lipovci je vykazovaný nasledovný pomer predproduktívnych – 15,1 %, poproduktívnych – 20,5 % a produktívnych – 64,4 %. Pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva bolo 49,2 % (386 obyv., z toho 203 mužov a 183 žien). Z analýzy vyplýva, že v súčasnosti je možné uvažovať s výraznejším rastom počtu obyvateľov, len pri ďalšom posilnení migrácie smerom do obce napr. novou výstavbou. V prípade prisťahovania nových obyvateľov, hlavne mladých rodín dáva predpoklady k postupnému vylepšeniu demografického vývoja. Vychádzajúc z trendu vývoja prírastkov obyvateľstva, možno v ďalšom období predpokladať prirodzaný medziročný prírastok 5 občanov. Z ekonomického hľadiska je daná štruktúra v súčasnosti vyhovujúca, nakoľko pomerne veľká časť je produktívneho obyvateľstva, ale z hľadiska budúceho vývoja nie je priaznivá, lebo tento vývoj spôsobí urýchlený nárast priemerného veku obyvateľov. Ekonomicky aktívni Muži Ženy

1970

1980

1991

2001

276 213

183 155

180 147

203 183

Vyvoj miery nezamestnanosti stav stav stav stav stav stav

.

k k k k k k

1.1.2000 1.1.2001 1.1.2002 1.1.2003 1.1.2004 1.1.2005

% 16,85 15,14 16,20 13,1 12,5 8,9

9

.

.


.

miera nezamestnanosti 2003 - 2005 14,00% 12,00% 10,00% 8,00% 6,00% 4,00%

13,10%

12,50% 8,90%

2,00% 0,00% r. 2003

r. 2004

r. 2005

Miera nezamestnanosti v ŽSK je v rokoch 2001-2005 pod priemerom SR a pokles kopíruje trend nezamestnanosti v SR. (V roku 2005 bola miera nezamestnanosti ŽSK – 9,33%, v okrese Martin – 8,9%, v roku 2006 ŽSK- 7,03 a okres – 6,31%). V rámci kraja je zaznamenaná skutočnosť nárastu podielu žien na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie z 54,4 % v roku 2005 na 56,01 % v roku 2006. Priemerný vek obyvateľov na Lipovci podľa údajov z r. 1995 bol 37,8 rokov, z toho muži 36,1 a ženy 39,6. 5.3. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva má pre rozvoj obce zásadný význam. Na základe údajov poskytnutých OcÚ je vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce k 1.1.2007 nasledovná : Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s mat.) Úplné stredné odborné (s mat.) Úplné stredné všeobecné Vyššie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské Vysokoškolské doktorandské Ostatní bez udania šk. vzdelania Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Spolu

.

M+Ž

graf vzdelanostnej štruktúry

415

základné

310

600

415

400 200

deti do 16 r.

123

0

310 stredné

120

120

vysokoškolské

123

10

.

.


.

Z tabuľky vidieť, že najväčší počet obyvateľov disponuje základným (415 obyv.), druhou najväčšou skupinou sú obyvatelia so stredným vzdelaním(310 obyv.) a nezanedbateľnou sú aj obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním. Z hľadiska ďalšieho vývoja a uplatnenia sa na trhu práce , je potrebné naďalej zvyšovať počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. 5.4. Prirodzený prírastok - migrácia obyvateľstva Odrazom ekonomickej situácie obyvateľstva v obci je aj jeho prirodzený prírastok. Nasledujúca tabuľka zobrazujú prirodzený prírastok, resp. úbytok ako aj migráciu obyvateľstva od roku 1996 po rok 2006 : Rok

Stav na začiatku

Živonarodení Prisťahovaní

778 807 827 832 840 836

2002 2003 2004 2005 2006 2007

7 14 5 11 3 5

Zomretí

34 26 25 19 28 36

Odsťahovaní

6 2 10 5 6 7

Celkový prírastok (+) /úbytok (-)

6 18 15 17 29 19

29 20 5 8 -4 15

Z tabuľky vidieť, že okrem roku 2006 je vykazovaný pravidelný medziročný prírastok obyvateľstva. Prírastok je vykazovaný v päťročnom cykle a zaznamenávame prírastok aj v desaťročnom cykle od r.1970. graf prírastkov a úbytkov 2002-2007 35 30 25 20 15 10 5 0 -5 -10

29 20 15 8 5 -4 r.2002

r.2003

r.2004

r.2005

r.2006

r.2007

počet obyvateľov v predproduktívnom veku Index vitality = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– x100 počet obyvateľov v poproduktívnom veku Index vitality obce Lipovec je 73,3 , čo nie je najpriaznivejšia hodnota.

.

11

.

.


5.5.

.

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú človek väčšinou používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej menšine či etnickej skupine. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje národnostnú štruktúru obyvateľstva podľa údajov zistených pri sčítaní obyvateľstva v jednotlivých rokoch: Národnosť

1970

1980

1991

2001

Slovenská

948

590

636

755

Maďarská

3

1

3

2

18

9

13

21

2006 838

Rómska Česká Moravská

2

Rusínska

1

5

Ukrajinská 1

Nemecká

1

Poľská

1

2 1

Ruská Bulharská 1

Nezistená

4

1

štruktúra národností

slovenská česká poľská ruská

Národnostná štruktúra je prakticky homogénna s jedinou národnostnou skupinou. Z ostatných národností, okrem českej národnosti, sa vyskytujú len jednotlivci. Podľa náboženského vyznania bolo v r. 2001: rim.kat.318 , evanjelikov a.v. 238 , grek.kat.2, 0-pravosl. , 0-reform.cirkev ,3- nábožen.c. svedkovia jeh. , ev.cirkev metodistická 2, 0-brat. jednota bapt. , 4-cirkev advent. , 4-apoštol.cirkev ,2- kresťanské zbory, 0-cirkev bratská, 1starokat.cirkev . Pre porovnanie podiel obyvateľov rim.-katolickeho vyznania v SR je takmer 79% a podiel v ŽSK je 75,5%. Podiel obyvateľov evanjelickej cirkvi a.v. je v SR takmer 7% a v rámci ŽSK 10,5%. 5.6. Prírodné a klimatické podmienky Obec je súčasťou Turčianskej kotliny, ktorá je typom hlbokej, celistvej tektonickej depresie s rázom priekopovej prepadliny, vyplnenej prevažne kvartérnymi sedimentami. Hladko modelovaný, prevažne rovinný až stredne zvlnený reliéf s terasami a náplavovými kužeľmi v podhorí vytvára charakter esteticky a krajinársky vyváženej poľnohospodársky využívanej krajiny. Kataster obce je na území Národného parku Malá Fatra.

.

12

.

.


.

Klimaticky patrí územie do mierne teplej horskej oblasti s výrazne geografickou výškovou stupňovitosťou. Klimatické pomery v rámci územia Slovenskej republiky spadajú pod mierne klimatické pásmo, ktoré sa vyznačuje striedaním ročných období. Lipovec sa nachádza v prechodnom miernom pásme medzi kontinentálnou a oceánskou klímou. Kataster obce v rámci horskej klímy zasahuje do viacerých klimatických oblastí. Mierne teplá oblasť zasahuje na úpätie pohoria Malej Fatry a patrí do nej najväčšia časť obce. Priemerná teplota v tejto oblasti sa v mesiaci júl pohybuje okolo 16 0C čo vytvára vhodné podmienky k pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Druhá časť je chladná vlhká oblasť, v ktorej sa nachádzajú lesné pozemky siahajúce do vyšších nadmorských výšok Malej Fatry. . Ľudskou činnosťou sa v posledných desaťročiach postupne menili niektoré zalesnené plochy na pasienky a vznikli široké odlesnené plochy za účelom vybudovania vysokonapäťovej sústavy elektrického vedenia. Klimatické a terénne danosti krajiny v ktorej sa obec nachádza poskytujú vhodné podmienky k využitiu územia na turistické a rekreačné účely. Pedologické tvoria dve skupiny pôdneho zloženia katastra. Prvú skupinu tvorí piesočnato hlinitá pôda, nachádzajúca sa v časti obce, ktorá patrí do Turčianskej kotliny. Druhú skupinu tvorí pôda hlinitá súvisiaca najmä v kotlinách so sprašovými hlinami a materiálom náplavových kužeľov. Oba pôdne druhy sú stredne kamenité štrkovité pôdy s podielom ílovitých častí od 20 – 50%. Poľnohospodársky využívaná pôda má vplyv na zloženie pokryvu. Tvoria ho väčšinou poľnohospodárske kultúry pestované na ornej pôde a trvalé trávnaté porasty. Medzi nimi sa zachovali fragmenty prírode blízkych bylinných spoločenstiev a porastov drevín rastúcich mimo lesa. Dotvárajú malebný obraz krajiny, ale najmä plnia nezastupiteľnú funkciu genofondovo významných lokalít a interakčných prvkov systému ekologickej stability, ktoré umožňujú prežívanie a rozmnožovanie mnohých nielen rastlinných, ale aj živočíšnych druhov a sú potenciálnym zdrojom ich šírenia do okolitého prostredia. Priemerná ročná teplota Turčianskej kotliny je asi 7-8°C, vo vrcholových častiach Malej Fatry klesá pod 2°C, 60-70 dní býva celodenný mráz. Najteplejším mesiacom je júl, kedy v dolinách dosahuje teplota 17°C, na vyšších miestach pohoria 12-14°C. Rozloženie zrážok je závislé od nadmorskej výšky. Ročný zrážkový priemer je 700 až 800 mm v kotline, 1200 až 1400 mm v pohorí. Najviac zrážok pripadá na jún, júl (až 90 mm) najmenej vo februári (od 45 – 80 mm). Výška snehovej pokrývky a počet dní so snehom sú úmerné nadmorskej výške, v kotline je priemerný počet dní 80 a v Krivánskej časti Malej Fatry až 180 dní. Výška pokrývky v kotline sa pohybuje od 30 do 40 cm, vo vrchných miestach Malej Fatry až 120 cm. Prevládajúcimi vetrami sú SZ a to ako v letnom , tak i v zimnom období. Krivánska časť Malej Fatry je pretiahnutá smerom JZ-SV, teda kolmo na smer prevládajúcich vetrov a má podstatný vplyv na veterné pomery tejto oblasti.Treba uviesť, že v Turčianskej kotline sú časté inverzie vznikajúce pod vplyvom tlakovej výše. Hydrologické ovplyvňuje najmä rieka Váh, ktorá tečie mimo katastra obce. Cez obec tečie prívodný kanál k vodnej elektrárni, ktorá je súčasťou Vážskej kaskády. V minulosti rieka Váh znepokojovala ľudí častými povodňami. Staré koryto Váhu viedlo tesne popri obci, neskôr si Váh vytvoril nové koryto približne 800 metrov od obce. Množstvo vody v koryte rieky sa neustále mení, závislé je od ročného obdobia a v súčasnosti je priamo regulované potrebami vodných elektrární. V katastri sa nachádza ložisko riečnych štrkov. Živočíšne druhy sú v okolitej prírode bohato zastúpené slimákom obyčajným a rôznymi druhmi chrobákov. Zo vzácnych druhov sa ešte v pôvodných bučinách vyskytuje fuzáč alpský.

.

13

.

.


.

Zo stavovcov sú tu rozšírené plazy a obojživelníky, na okraji lesov sa vyskytuje užovka obojková, vzácnejšia užovka stromová a nie je výnimkou stretnúť sa aj s vretenicu obyčajnou, mlokom karpatským a jaštericou zelenou. Vtáčie druhy sú zastúpené žlnou zelenou, viacerými druhmi ďatľov, drozdom , krivonosom obyčajným a mnohými ďalšími. Z cicavcov dominujú medveď hnedý, diviak lesný, plch obyčajný, veverica, kuna, líška, srnec, jeleň, a iné. Rastlinstvo v obci a jej okolí nie je možné charakterizovať ako jednoliaty celok nakoľko kataster zahrňuje viaceré prírodné prostredia, z ktorých každé má osobitný charakter. Ten sa menil nielen vplyvom vonkajších faktorov, ale najmä výrazným vplyvom ľudskej činnosti. Veľká časť katastra bola práve pôsobením ľudskej činnosti pozmenená a na viacerých miestach môžeme pozorovať už len zvyšky pôvodnej vegetácie, ktorú charakterizuje stredný stupeň zastúpenia krovín a stromov, ústiacich až do súvislých lesných plôch. Lesy sú v prevažnej miere tvorené bučinami a smrekovými kultúrami. Dominantnú drevinu predstavuje buk lesný, zastúpená je aj jedľa biela, v menšom množstve javor horský, javor mliečny a miestami sa nájde aj jaseň. V okolí toku rieky Váh sa nachádza vegetácia vŕb, jaseňov a brestov, z krovín je zastúpená baza čierna, kalina a jarabina vtáčia. Z bylín je to prvosienka, blyskáč, pŕhľava, hluchavka a iné.

6. Vzdelanie, kultúra a šport 6.1.

Školské a mimoškolské zariadenia

Podľa údajov z roku 2000 nemala obec základnú školu. Uvedené bolo jedno predškolské zariadenie, dvojtriedna materská škola s 27 deťmi (daná do užívania v novembri 1986). Tento stav sa odvtedy nezmenil. V súčasnosti objekt materskej školy je vzhľadom na nízke investície do údržby nevyhovujúci. Jednoposchodová budova s veľkou presklennou plochou je vysoko energeticky náročná, vyžaduje si v dohľadnom čase opravy interiéru a investície do opravy dlažby vonkajších terás, výmeny okien a zateplenia budovy za účelom zníženia vysokej energetickej náročnosti. Základnú školu majú možnosť deti navštevovať v T. Kľačanoch ( ročníky 1.-4.) alebo plnoorganizovanú na Vrútkach. Doprava detí je zabezpečovaná MHD. Ostatné stredné školy majú možnosť navštevovať v okresnom meste a iných obciach okresu. Naozaj široký záber profesií ponúkajú Združené stredné školy vo svojich učebných a študijných odboroch. Ponúkajú tiež pomaturitné a nadstavbové vzdelávanie. Zo špeciálnych škôl, ktoré tiež sídlia v Martine, treba uviesť, že najmä zabezpečujú vzdelávanie detí a mládeže vyžadujúcej si osobitný prístup. Nadregionálny význam má lekárska fakulta so sídlom v Martine, ktorá zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie. Celoslovenský význam má Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline. 6.2.

Kultúrne zariadenia a podujatia

V obci zo zariadení pre kultúru je zriadený Kultúrny dom (od r. 1970) a v obci veľmi dobre funguje Obecná knižnica už od r. 1953. V obci nie je objekt samostatného divadla (ochotníci pôsobia v KD), je založené kino (v roku 1960 bolo založené kino Panošiná), nie sú žiadne iné kultúrne inštitúcie ako múzeum, galéria alebo dom mládeže. Podľa údajov z roku 2000 obec

.

14

.

.


.

v obecnej knižnici vykazovala 2310 knižných jednotiek. V súčasnosti eviduje 3 900 knižných jednotiek, 16 čitateľov a ich počet vďaka dotácie z rozpočtu obce neustále stúpa. Kultúrny život spolkov v obci sa sústreďuje predovšetkým v kultúrnom dome. Oblasť kultúry má v obci bohaté tradície hlavne prostredníctvom ochotníckeho divadla, ktorého zakladateľmi boli miestny hasiči. Činnosť v oblasti kultúry je na požadovanej úrovni, aktivity v tejto oblasti sa uskutočňujú v objekte Kultúrneho domu ( ďalej len KD), ktorý je centrom spoločenského a kultúrneho života občanov. Nachádza sa tu aj Obradná sieň, miestnosť pre členov Klubu slovenských turistov( ďalej len KST) a miestna Knižnica. Časť objektu KD obec prenajíma na podnikateľské účely pre obchodné a reštauračné služby.. V priľahlých vonkajších priestoroch budovy je vybudované detské ihrisko a tanečné kolo v prírode, ktoré slúži občanom hlavne pri kultúrnych a spoločenských podujatiach. Stav objektu KD je v súčasnom období nevyhovujúci. Zo strany volených zástupcov obce bude potrebné venovať obnove tohto objektu zvýšenú pozornosť. Z hľadiska zabezpečenia ďalšieho rozvoja v oblasti kultúry a z dôvodu narastajúcich požiadaviek na celoročné využitie objektu bude v rámci rozvoja občianskej vybavenosti v oblasti kultúry potrebné investovať do ukončenia výmeny okien, rekonštrukcie sobášnej miestnosti a systému vykurovania. Taktiež by bolo potrebné investovať do zateplenia objektu z dôvodu znižovania energetickej náročnosti jeho prevádzky hlavne v zimných mesiacoch. Ďalším zámerom v tejto oblasti, by malo byť trvalé pôsobenie na kultúrne povedomie občanov širokou paletou kultúrno-spoločenských podujatí a uržiavaním tradícií pri významných sviatkoch. Kultúrne pamiatky V chotári obce sú evidované kultúrne pamiatky, evidované v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR: pamätník padlým partizánom č.3214/0 na počesť 71 padlých je umiestnený na partizánskom cintoríne, pomník č. 3215/0 ako spomienku na ťažké udalosti z 2.sv. vojny občania postavili pamätník (autor F. Štefunko) v centre obce, , tretí pamätník, pod ev.číslom 3448/0, je od r. 1948 na Panošinej (autor Veserle) a pamätná tabuľa na budove bývalého národného výboru pripomínajúca mená 13 občanov, ktorí zahynuli v SNP a v bojoch II. svetovej vojny. Významnou historickou stavbou je zvonica, v ktorej je funkčný zvon vážiaci asi 60 kg, na ktorom je nápis z roku 1780 : „SUIS ME COMUNITAS LIPOVIENSIS SUPTIBUS CONFICI CURAVIT 1780“ ;

.

15

.

.


.

Spomienky na pôvodný kataster poskytuje jazierko z roku 1813 ako pozostatok starého koryta Váhu, ktorý dovtedy tiekol popri samej obci. 6.3. Šport Obyvatelia obce majú možnosť športovania, nakoľko v obci je udržiavané ihrisko a prírodné danosti umožňujú širokú škálu rekreačného športovania najmä cykloturistiky a pešej turistiky. V obci je nástup na žltú turistickú značku Lipovec – Panošiná – Kľ.Magura, kde možno pokračovať hrebeňom Krivánskej Malej Fatry. Obcou tiež prechádza červená cyklotrasa Turčianskej magistrály . Oblasť športu a turistiky zaznamenáva stabilizáciu na úrovni primeranej možnostiam. Najaktívnejším športom telovýchovnej jednoty je futbal. Má bohatú históriu už od r. 1914. Aktívne sú aj kluby stolnotenisový a turistický. V obci pôsobí futbalový klub IDOP Lipovec a Klub slovenských turistov. Športový areál futbalového klubu vybavený tribúnou, šatňami a sociálnymi zariadeniami je vo vlastníctve obce. Usporadúvajú sa tu pravidelné futbalové stretnutia dospelých, dorastencov a žiakov, športové podujatia a futbalové turnaje najmä pri príležitosti rôznych výročí a sviatkov. Z obce vedú turistické chodníky na Suchý vrch, Kľačiansku Maguru, taktiež sú tu vytvorené možnosti pre menej zdatných turistov ako výstup na vrch Panošiná, možnosť turistických prechádzok do Hoskornej doliny a iné. Okolité lesy predstavujú raj pre hubárov. V letných mesiacoch poskytujú vodné jazierka neďaleko obce výborné podmienky pre vodné športy a rybolov. V zimných mesiacoch poskytuje prírodné jazierko Široká dobré podmienky na korčuľovanie. Pre cykloturistiku sa využívajú v obci miestne komunikácie a k dispozícii je aj cyklotrasa vedená z Vrútok cez Lipovec a Turčianske Kľačany smerom do Sučian a Turian. V rámci aktivít združenia Turčiansko – Vážsko - Fatranskej cesty, ktorej je obec členom sa Obecný úrad a obyvatelia obce podieľajú každoročne na organizácii a zdarnom priebehu „cyklotrasy TVFC” za účasti širokej verejnosti. Obecný úrad za aktívnej spolupráce komisií pri OZ poriada každoročne v mesiaci august najväčšie podujatie tzv. „Deň obce”, s bohatým kultúrnym, spoločenským a športovým programom. Uvedené podujatie prispieva k zvyšovaniu návštevnosti obce a k jej propagácii, čo napomáha rozvoju cestovného ruchu. Rozsah podujatia a jeho programová štruktúra je orientovaná na všetky vekové kategórie obyvateľov a návštevníkov obce. Z hľadiska budúceho rozvoja cestovného ruchu sa problémovým javí nedostatok ubytovacích kapacít. Turistický oddiel sa každoročne aktívne podieľa na oslavách MDD a v zimných mesiacoch poriada žiacky prebor v zimných športoch. Tradične v mesiaci august usporadúva a zabezpečuje turistický výstup na vrch Panošiná. Uvedené podujatie má v širokom okolí dobré meno a nadobudlo už regionálny charakter.

.

16

.

.


.

V roku 2006 realizovala obec svojpomocne výstavbu turistického prístrešku a úpravu prírodnej studničky na začiatku značeného turistického chodníka vedúceho na vrch Panošiná. V športovom areáli v roku 2006 bolo dokončené dobudovanie šatní a sociálnych zriadení. Z hľadiska budúceho rozvoja v tejto oblasti obec plánuje vybudovať viacúčelové ihrisko pre tenis, minifutbal, volejbal a basketbal. V budúcnosti by bolo vhodné vybudovať nenáročné športové plochy pre rodinné športovanie (streetbal, petang, bouwling, šach, detské hrisko a pod.). Obci nechýbajú možnosti na pestovanie zimných športov – korčuľovanie a hokej na prírodnom ľade, bežecké lyžovanie. Zámerom by malo byť podporovanie všetkých športových podujatí a vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj rôznych druhov športu nielen pre aktívnych organizovaných športovcov, ale aj ostatných obyvateľov a návštevníkov.

7. Občianska a technická vybavenosť 7.1. Technická infraštruktúra 7.1.1.

Elektrická sieť

Pôvodná elektrifikácia obce bola urobená už v roku 1936, ktorá bola neskôr rekonštruovaná. Pre dodávku elektrickej energie sú v obci a jej okolí vytvorené dobré podmienky pre rozvoj priemyslu, hospodárstva a podnikania, ktoré vytvára blízkosť vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 33 000 kW. Pre zásobovanie domácností elektrickou energiou ako aj pre priemyselné a podnikateľské subjekty je k dispozícii inštalované elektrické vedenie 22 kV tiahnúce sa od obce Kraľovany so siedmimi trafostanicami o napätí 22 000 V/ 400 V. Južnou časťou obce prechádza vysokonapäťová sústava 2 x 400 kV a severnou časťou 2 x 110 kV. Verejné osvetlenie je riešené výbojkovými svetelnými bodmi (125 – 250 W), ktoré sú prevážne upevnené na podporných stlpoch sekundárnej elektrickej siete pomocou výložníkov, alebo na konzolách betónových stĺpov vzdušného osvetlenia. Počet svietidiel je 90. 7.1.2.

Rozvod plynu

Obec nie je plynofikovaná. Uvedená skutočnosť sa z hľadiska budúceho rozvoja obce hlavne v oblasti podnikateľských aktivít a ochrany životného prostredia javí ako problematická a zo strany volených zástupcov obce bude potrebné venovať tomuto problému zvýšenú pozornosť. 7.1.3. Zásobovanie teplom V obci chýba plynofikácia a preto sa vykurovanie domácností, rodinných domov a objektov realizuje prostredníctvom elektrického vykurovanie a na báze tuhého paliva.

.

17

.

.


.

Rodinné domy sú zásobované teplom individuálne z domových kotolní, pri ktorých narastá podiel domácností vykurovaných pevnými palivami v dôsledku nárastu cien elektrickej energie. 7.1.4.

Telekomunikačná sieť, poštové služby

Úroveň poskytovaných služieb je potrebné hodnotiť na základe zabudovaných kapacít technologických zariadení, rozsahu sietí, ale aj automatizáciou prevádzky. Oblasť telekomunikačných služieb zabezpečuje v obci nainštalovaná digitálna ústredňa, ktorá plne pokrýva požiadavky obyvateľov. S jej rozšírením v budúcom období sa uvažuje iba v prípade novopostavených rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby. Na uvedenú ústredňu je v súčasnosti napojených cca 195 telefónnych staníc. Pre uspokojenie potrieb v tejto oblasti sa v obci nachádza aj verejný telefónny automat. Z hľadiska telekomunikačného členenia je Lipovec súčasťou telekomunikačnej siete nachádzajúcej sa v primárnej oblasti mesta Martin, s príslušnosťou v riadiacom sekundárnom centre krajského mesta Žilina. MTO Lipovec je začlenený do SMTO Vrútky. Údaje o počte mobilných telefónov nie sú dostupné. Obecný rozhlas je funkčný, pokrýva celý intravilán obce (cca 63 ks reproduktorov), ale po technickej stránke už zastaralý a nevyhovuje súčasným potrebám. . Vykrývač TV signálu je situovaný pre túto oblasť na Krížave (Martinské hole). 7.1.4.

Dopravná sieť

Základným predpokladom rozvoja každého regiónu je jeho dostupnosť. Rozvoj dopravnej infraštruktúry ovplyvňuje jednak hospodársky rozvoj regiónu, ale aj spôsob života a životnú úroveň jeho obyvateľov. Preto je dôležité vychádzať zo súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry. Predpokladá sa, že budúci celkový rozvoj obce do značnej miery ovplyvní plánovaná výstavba diaľnice D1, ktorá bude prechádzať jej katastrom. Cestná doprava Na nadradený cestný dopravný systém je obec napojená prostredníctvom štátnej cesty III. triedy prechádzajúcou intravilánom obce, vo vlastníctva ŽSK. Existujúce analýzy Slovenskej správy ciest konštatujú u ciest II. a III. triedy nevyhovujúci stavebný stav u 10-20% vozoviek. Tento alarmujúci stav je spôsobený oneskorovaním cyklickej obnovy vozoviek. Dopravnú infraštruktúru obce tvorí cca 8,5 km cestných komunikácií a katastrom obce prechádza cca 1,3 km ciest v správe VÚC. Obecné komunikácie sú vo veľkej miere zaťažované ťažkými mechanizmami podnikateľských subjektov, ktoré ich využívajú na prepravu vyťaženej drevnej hmoty. Uvedená skutočnosť kladie zvýšené nároky na údržbu a opravy miestnych cestných komunikácií, ktoré sa naviac nachádzajú vo svahovitom teréne. Problematické a finančne náročné je z uvedených dôvodov zabezpečovanie údržby a zjazdnosti ciest počas zimných mesiacov. V bezprostrednej blízkosti obce prechádzajú cestné a železničné komunikácie celoštátneho aj medzinárodného významu. V rámci dopravnej infraštruktúry prispieva k celkovému rozvoju obce štátna cesta európskeho významu E 85, na trase Žilina – Košice. Mestskú hromadnú dopravu v obci zabezpečuje SAD Martin. Linky pravidelnej diaľkovej autobusovej dopravy majú svoje zastávky v blízkych mestách Vrútky a Martin, odkiaľ je aj pre obyvateľov obce zabezpečené spojenie takmer so všetkými mestami na Slovensku ale aj s mestami v krajinách EÚ. Obec začína pociťovať aj problém v oblasti dopravného značenia,

.

18

.

.


.

ktoré je poznačené časom a vyžiada si v budúcnosti investovanie finančných prostriedkov do jeho údržby. Cesty v obci si vyžadujú realizovať do roku 2013 postupnú komplexnú rekonštrukciu položením nových uzatváracích asfaltových vrstiev (kobercov), po zrealizovaní sietí technickej vybavenosti . Investovanie finančných prostriedkov do opráv miestnych komunikácií si v najbližšom období vyžadujú hlavne ulice „Stará“ a „Nová “ Železničná doprava Obcou železničná trať neprechádza. Železničné spojenie pre obyvateľov obce zabezpečuje najmä železničná stanica Vrútky, kde sa spájajú trate č. 180 (Bratislava – Žilina – Vrútky – Poprad – Košice) a č. 171 ( Vrútky – Martin – Hronská Dúbrava – Zvolen). Železničnú stanicu Vrútky spája s obcou sieť liniek autobusov MHD Martin. Letecká doprava Asi 28 km od obce leží letisko Žilina. Je zaradené do kategórie potenciálnych medzinárodných letísk. Letecké spojenie umožňuje aj letisko Sliač (85 km), Poprad (120 km), Bratislava (233km) a Košice (240km). V blízkosti obce (mestská časť Martin – Tomčany) sa nachádza športové letisko, ktoré zabezpečuje výhliadkové lety a Aero Taxi. Vodná doprava Aj keď tok rieky Váh je čiastočne regulovaný a usmernený v derivačnom kanáli, tento nebol budovaný na dopravné využívanie. Vážsky kanál územím preteká súbežne s vodným tokom Váhu a v budúcnosti sa uvažuje s využívaním na rekreačnú a športovú plavbu miestneho významu . 7.1.5. Vodné elektrárne Vodná nádrž elektrickej priehrady Lipovec je v katastri obce, tvorí posledný stupeň Hornovážskej kaskády. Malé vodné elektrárne sa zatiaľ v obci nenachádzajú.

7.2.

Občianska vybavenosť

Občianska vybavenosť predstavuje jednu z najdôležitejších funkčných zložiek sídelného útvaru. Zahŕňa a plní významné funkcie, ktoré možno sústrediť do dvoch základných okruhov – funkcie prevádzkové a funkcie priestorové. Prevádzkové funkcie súvisia s prevádzkovými procesmi (výuka, predaj, atď), funkcie priestorové sa prejavujú ako funkcie sídlotvorné a výtvarno-estetické. 7.2.1.

Sociálna infraštruktúra

Naša obec patrí do regiónu, kde sa musia riešiť nepostačujúce kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a zaostalosť priestorovej vybavenosti. Na území obce sa nachádza (v býv.základnej škole) významné zariadenie pre poskytovanie sociálnych služieb . Dom sociálnych služieb má kapacitu okolo 30 lôžok.

.

19

.

.


7.2.2.

.

Zdravotnícka infraštruktúra

V obci sa nenachádza žiadne zdravotnícke zariadenie ,ani lekáreň alebo výdajňa liekov, ani ordinácie lekárov. Zdravotnú starostlivosť zabezpečujú zdravotné ambulancie vo Vrútkach alebo Martine. Odborné vyšetrenia poskytuje Fakultná nemocnica Martin . Nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť okresu Martin. Zabezpečuje tiež oblasť záchrannej zdravotnej služby, ktorá patrí do spádovej oblasti okresu Martin. 7.2.3.

Bývanie

Bývanie je uznané ako základná ľudská potreba, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni adekvátnej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Problém bývania vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. Úroveň bývania výrazne ovplyvňuje kvalitu života občanov. Súčasná bytová výstavba je nedostatočná, čo negatívne vplýva na prirodzenú reprodukciu populácie a obmedzuje mobilitu obyvateľstva. Je potrebné sa zamerať na prípravu pozemkov pre ďalšie rozšírenie výstavby rodinných domov . V roku 1785 mala obec 40 domov, 1828 mala 30 domov . Nasledovná tabuľka zobrazuje vývoj domového a bytového fondu v ďalších rokoch:

Domový a bytový fond

1961

Domy spolu

1970

1980

1991

2001

2006

143

167

218

275

380 261

Trvale obývané domy

111

139

155

188

240

- z toho: rodinné domy

102

122

149

182

240

Trvale obývané byty

144

267

187

216

276

Ukazovatele úrovne bývania sú : priemerný počet obytných miestností na 1 byt, priemerný počet osôb na 1 obytnú miestnosť, priemerná výmera bytov a obytných miestností. Pre porovnanie úrovne uvádzam údaje SR , ŽSK a okresu Martin. Priemerný počet obytných miestností na trvale obývaný byt je v SR – 3,21 a v ŽSK – 3,22. Priemerný počet osôb na 1 obytnú miestnosť je v SR – 1,0 , v ŽSK – 1,06 a v okrese Martin 1,14. Podľa údajov sčítania obyvateľstva r. 2001 v je priemerný počet obývaných miestností 3,72 na jeden trvalo obývaný byt a priemerne bývajúcich osôb na jednu obytnú miestnosť 0,87. Celkove treba hodnotiť bytový fond v obci ako priemerný, pretože v jednotlivých ukazovateľoch (plošné štandarty, veľkosť obytnej plochy a počet osôb na 1 obytnú miestnosť) dosahuje hodnoty okresného a krajského priemeru. Obec v roku 2001 vykazovala v okrese Martin najvyšší podiel vybavených bytov počítačom (18,4%), jeden z najvyšších podielov trvale obývaných bytov v rodinných domoch (100%) a teda aj najvyšší podiel rodinných domov z celkového počtu trvale obývaných domov. Strategickým cieľom bytovej výstavby by malo byť dosiahnúť bežný európsky štandart. Nová výstavba IBV tieto hodnoty ďalej pozitívne ovplyvní a priblíži k europskym parametrom.

.

20

.

.


.

7.2.4. Obchodná sieť Vychádzajúc z údajov r. 2000 , zo zariadení základnej občianskej vybavenosti sa na území obce nachádzali 3 predajne rozličného tovaru. V súčasnosti funkciu zásobovania obce základným spotrebným tovarom plnia 2 malometrážna predajňa rozličného tovaru, možno konštatovať, že obchodná sieť je vybudovaná na dobrej úrovni. (Rutkay -predajňa potravín a rozličného tovaru, Capko - predajňa potravín) 7.2.5. Verejné stravovanie Základné vybavenie tejto skupiny občianskej vybavenosti zastupujú bufety, bary, pohostinské zariadenia , reštaurácie, ale aj školská jedáleň, reštaurácia , rekreačné zariadenie, pizzeria, čajovňa, penzión a iné. Na území obce evidovali (v r. 2000) z tejto skupiny OV len 3 odbytové strediská pohostinstiev. V súčasnosti reštauračná sieť je vybudovaná na postačujúcej úrovni. (reštauračné zariadenie Penzión Gitka, Gazdovská krčma, hostince Kopačka a Vitamínka ).

7.2.6. Služby Základné služby sú v obci zastupené len administratívnymi službami samosprávy. Pohrebné služby sa vykonávajú v dome smútku na obecnom cintoríne (foto).

Služby hasičskej preventívnej ochrany zabepečuje dobrovoľný hasičský zbor. V obci je vybudovaná hasičská zbrojnica (viď foto). .

21

.

.


.

Štruktúru občianskej vybavenosti z hľadiska poskytovania služieb v obci do značnej miery ovplyvňuje blízkosť a dostupnosť miest Vrútky a Martin, ktoré disponujú dostatočnými kapacitami v oblasti poskytovania služieb ( sklenárstvo, čistiareň odevov, opravy spotrebičov a pod.). Štruktúra a kapacita poskytovaných služieb v uvedených mestách postačuje na pokrytie požiadaviek aj obyvateľov Lipovca. 7.2.7. Ubytovacie zariadenia Zo zariadení tejto skupiny možno všetky zaradiť medzi vyššiu občiansku vybavenosť, z ktorej sa na území obce v roku 2000 nenachádzala žiadna prevádzka. V súčasnosti ubytovanie poskytuje len Penzion GITKA (kapaciat lôžok je 10). Z hľadiska budúceho rozvoja cestovného ruchu sa problémovým naďalej javí práve nedostatok ubytovacích kapacít v tejto oblasti Malej Fatry.

8. Životné prostredie „Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka, a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú: ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.“ Medzi hlavné ciele v oblasti regionálnej ochrany životného prostredia patria opatrenia na jeho ochranu a tvorbu, na obmedzenie vplyvov poškodzujúcich životné prostredie, na podporu efektívneho využívania prírodných zdrojov a na zlepšenie technickej infraštruktúry. Strategickým zámerom obce by malo byť zachovanie existujúceho dobrého stavu ŽP a ďalšie zvyšovanie jeho kvality elimináciou slabých stránok a neustálou osvetou a výchovou o stave ŽP a faktoroch pôsobiacich na kvalitu ŽP. 8.1. Starostlivosť o územie Územné plánovanie je v súčasnosti upravené zákonom č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Územné plánovanie sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určuje zásady a vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Obec nemá spracovaný územný plán obce. 8.2. Starostlivosť o vodu Starostlivosť o vodu je vymedzená v zákone č.184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie. Územie obce spadá do povodia rieky Váh. Zásobovanie pitnou vodou Pôvodná vodovodná sieť verejná je v obci od roku 1940. V zmysle zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení je obec zodpovedná za zásobovanie pitnou vodou a zodpovedá za odvádzanie odpadových vôd, ktoré vzniknú na území obce. V súčasnom období dodávku

.

22

.

.


.

pitnej vody zabezpečuje Turčianska vodárenská spoločnosť a.s. Martin, ktorej akcionárom je aj obec Lipovec ( 4 130 akcií). Z hľadiska zásobovania pitnou vodou, patrí obec do sústavy Martinský skupinový vodovod. Zdroj vody pre obec je vŕtaná studňa v západnej časti katastra, kde je umiestnený aj vodojem. Z neho je napojený rozvodný vodovodný rád obce. Zásobovanie pitnou vodou nepredstavuje pre obec v súčasnom období problém, nakoľko je alternatívne zásobovaná z troch zdrojov. V katastri obce sa neďaleko Dedinského potoka nachádza vodojem pitnej vody zásobovaný z bohatého vodného prameňa. Ďalším zásobovacím zdrojom je široko prietoková studňa s obsahom kvalitnej polo minerálnej vody, z ktorej je zásobovaná aj časť mesta Vrútky. Kvalitu tohto zdroja môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť plánovaná výstavba diaľnice, ktorá by mala viesť v jeho blízkosti. Tretím zdrojom je zásobník vody v susednej obci Turčianske Kľačany, z ktorého je pitnou vodou zásobovaná časť Hrabiny. V obci Lipovec je napojených na verejný vodovod takmer 100 % jej obyvateľstva. Z hľadiska budúceho vývoja v tejto oblasti musí obec počítať s technickými problémami, nakoľko výstavba vodovodu bola dokončená už v roku 1947. V súčasnom období je obecný vodovod po technickej stránke pomerne zastaralý a bude si vyžadovať zo strany prevádzkovateľa investovanie finančných prostriedkov do jeho obnovy. Rozvodné vodovodné potrubia sú DN 100 mm z PVC. Sieť je zokruhovaná, celá obec je v jednom tlakovom pásme. Dĺžka rozvodnej siete je 1,7 km ,na ktorej je 261 ks prípojok Úžitkovú vodu využívajú občania bývajúci v blízkosti potokov predovšetkým na zavlažovanie záhrad. Z dôvodu zabezpečenia ochrany intravilánu obce proti veľkým vodám boli potoky tečúce obcou vyregulované na celom ich úseku. Reguláciou Kozineckého a Dedinského potoka sa podstatne znížili stavy vody v nich. Za dlhotrvajúcich dažďov spôsobuje v obci problém vodný tok vytekajúci z jazierka Široká, ktorý sa vylieva do okolia. Problém pre obec predstavujú aj tzv. vodné zdrže alebo hrádze vybudované v ústiach dolín na horných tokoch potokov, ktoré sú prirodzeným spôsobom v dlhodobom časovom horizonte zanesené naplaveninami a nespĺňajú účel, pre ktorý boli vybudované. Odkanalizovanie V obci je čiastočne vybudovaná kanalizačná sieť s napojením na kanalizačný zberač zrealizovaný prostredníctvom TUVAK a.s. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd sa realizuje prostredníctvom kanalizačnej siete, na ktorú je napojených 221 obyvateľov (údaj z roka 2004). V časti obce Hrabiny sa nachádza dažďová kanalizácia, ktorá vyúsťuje do miestnych potokov a do prívodného kanála k vodnej elektrárni. Časť objektov odvádza odpadové vody do septikov a 3 rodinné domy majú vybudovanú vlastnú ČOV. Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Martin spracovala projektovú dokumentáciu na spoločnú výstavbu kanalizácie Lipovec – Turčianske Kľačany. Realizácia projektu sa začala v mesiaci november 2004 a jeho dokončením sa vyrieši odvádzanie odpadových vôd do ČOV Vrútky z oboch zainteresovaných obcí. Dokončením stavby by malo byť pokryté odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v obci Lipovec na 98 %. 8.3. Likvidácia odpadov Obec má zmluvu na likvidáciu odpadov uzavretú so spoločnosťou Brantner Fatra Martin s.r.o. Ročne uloží okolo 202,2 t zmesových komunálnych odpadov. Obec si uvedomuje prínos separácie odpadov. Sú vytvorené zberné miesta, ktoré v súčasnosti výrazne rozširuje s cieľom zefektívnenia odpadového hospodárstva. Za rok 2007 sa vykázali nasledovné výsledky separovaných zložiek – 2,37 t skla, 1,97 t plastov, 2,49 t papiera, 3,98 t kovov.

.

23

.

.


.

Po prepočte na obyvateľa to predstavuje 237,6 kg /rok komunálneho odpadu a 13,3 kg/rok vyseparovaných zložiek, čo poukazuje na vysoké percento separácie odpadov, ktoré po doplnení, (možno predpokladať) sa ešte zvýši. Poplatky za likvidáciu odpadov sú v spodnej polovici zákonnej možnosti a nepostačujú na vykrytie vzniknutých nákladov. 8.4. Starostlivosť o lesy a pôdu Základným právnym predpisom upravujúcim starostlivosť o les je zákon o lesoch . Podľa tohto zákona sú lesy jedným z najväčších bohatstiev našej vlasti, sú jednou zo základných zložiek životného prostredia a poskytujú trvalý zdroj drevnej hmoty pre priemyselné odvetvia. Lesy ovplyvňujú a zlepšujú podnebie, vodné a pôdne pomery, vytvárajú prirodzené prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, aj ich spoločenstiev, uchovávajú prírodné krásy a sú zdrojom zdravia a osvieženia pre obyvateľstvo. Územie obce je súčasťou Žilinského kraja, patrí do zemiakársko-ovocnej poľnohospodárskej oblasti. Prevládajú hnedé lesné pôdy. V katastrálnom území obce je asi 1 116,8 ha lesných pozemkov. Celú výmeru lesov obhospodaruje, pozemkové spoločenstvo. . Problémom na riešenie ostáva dočisťovanie lesných plôch od ostatkov drevnej hmoty po ťažbe dreva v niektorých častiach lesa. Okrem hospodárenia v lesoch , ktoré sa riadi lesným hospodárskym plánom, sú možnosti na rozvoj turistiky a rekreácie. Nasledujúca tabuľka zobrazuje zloženie pôdneho fondu v ha: Výmera k.ú. Vodné Poľnohospodárska Lesné plochy pôda pozemky 12 755678

729556

11 167735

310087

intravilán 310615

Obec hraničí s katastrami obcí Martin, Vrútky, Strečno, T.Kľačany. Poľnohospodárska pôda ocenená podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek má orná pôda priem. cenu 2,15/ 2,39.-Sk., poľnohosp. pôda 1,51/ 1,65 a ttp 0,67/ 0,70.Sk/m. Priemerná cena pôdy bola určená 2,39.Sk/m. Významným právnym nástrojom na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.

.

24

.

.


.

8.5. Ochrana prírody Základným právnym predpisom na ochranu prírody je zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Kataster obce sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra. V katastrálnom území obce sa nachádzajú chránené územia –NPR Kľačianska Magura (ev.č. 303), PR Hrádok (ev.č. 267) a PR Hajasová (ev.č. 250).

NPR Kľačianska Magura – 5. stupeň ochrany komplexu prírodných lesov s porastom pralesovitého charakteru, má rozlohu chráneného územia 204,5 ha . PR Hrádok – má rozlohu 6,8 ha a v PR Hajasová ochrana lesných spoločestiev nižších polôh má výmeru 7,2 ha. Na území sa nachádzajú aj genofondovo významné lokality zapísané v RÚSES okresu Martin č. 74. Za elektrárňou, č.75 Dolný tok Kozinského potoka, č.76 Dúbravy a č. 77 Jazierka. 8.6. Ochrana ovzdušia Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba zotrvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené do vzdialenosti niekoľko tisíc km od zdroja. Z ekologického a environmentálneho hľadiska situácia v regióne závisí od druhu a intenzity ekonomických aktivít a od štruktúry, intenzity a charakteru osídlenia. Vývojový trend emisií základných znečisťujúcich látok z priemyselnej výroby je klesajúci, ako dôsledok sprísňujúcej sa legislatívy. Naopak ku nárastu znečisťovania prispieva nárast automobilovej dopravy a návrat niektorých domácností k vykurovaniu pevnými palivami v dôsledku nárastu cien plynu a elektrickej energie. 8.7. Poľnohospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo a rybárstvo 8.7.1.

Poľnohospodárstvo

Nízka, dokonca záporná rentabilita, keď nákupné ceny nepokrývajú vynaložené náklady pri produkcii kľúčových produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, spôsobujú nedostatočnú tvorbu vlastných finančných zdrojov na reprodukciu základných prostriedkov, inováciu technologických liniek a obnovu zastaralého, opotrebovaného mechanizačno-dopravného parku. Výrazná podkapitalizácia odvetvia prvovýroby zužuje priestor pre nástup uplatnenia

.

25

.

.


.

najnovších poznatkov v oblasti výživy a reprodukcie hospodárskych zvierat a intenzifikácie rastlinnej výroby. Poľnohospodárska pôda ocenená podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek má orná pôda priem. cenu 2,15.-Sk. Poľnohospodárska činnosť v katastri obce zaznamenala útlm najmä po rozpade Štátnych majetkov Vrútky. V súčasnom období väčšinu poľnohospodárskej pôdy v katastri obhospodaruje poľnohospodárske družstvo so sídlom v susednej obci Turčianske Kľačany. Obyvatelia Lipovca využívajú len malú časť pôdy na pestovanie plodín pre vlastnú spotrebu. Klimatické, pôdne a polohové podmienky chotára sú priaznivé najmä na pestovanie jačmeňa, ovsa, zemiakov, ovocia a zeleniny. Z uvedeného vyplýva obmedzená možnosť rozvoja obce v oblasti poľnohospodárstva, nakoľko nedisponuje vo svojom katastri vlastným pôdnym fondom vhodným k výkonu poľnohospodárskych činností. Na rastlinnú výrobu sa zameriava PD Magura Turčianske Kľačany, ktoré má časť pôdy v prenájme. Dosahuje dobré výsledky nielen v poľnohospodárskej výrobe, ale aj v pridružených činnostiach, v agroturistike, výrobe mliečnych výrobkov a pod. 8.7.2.

Lesníctvo

Výmera katastrálneho územia obce je 1 275,6 ha , z toho tvorí lesná pôda takmer 87,6 % (1 116,8 ha) . Vlastníci a užívatelia lesov sú povinní zabezpečiť hospodárenie v lesoch odbornými lesnými hospodármi. Lesné a pozemkové hospodárstvo v katastri Lipovca zaznamenalo po roku 1989 prudký rozmach. Hospodárenie v súkromných lesoch zabezpečuje obnovené pozemkové spoločenstvo Komposesorát a založené bolo Lipovecké združenie vlastníkov súkromných lesov. Uvedené subjekty hospodária na súkromných lesných a trávnatých porastoch nachádzajúcich sa v katastri obce o rozlohe 1024,52 ha. 8.7.3.

Poľovníctvo a rybárstvo

Nezvyčajne pestrá rozmanitosť živočíchov sa prejavuje aj v bohatstve poľovnej zveri. Vyskytuje sa tu medveď hnedý, rys, líška, vlk . Hlavným druhom poľovnej zveri sú prevážne jeleň obyčajný, srnec hôrny, diviak, zajac poľný. Revír obhospodaruje Poľovné združenie Magura T. Kľačany, ktoré má okolo 27 členov. V prenájme má cca 2 360 ha poľovníckeho revíru Lipovec. Aj rybolov má v obci viacročnú tradíciu, ale miestnu organizáciu nezaložili. 9. 9.1.

Ekonomika Priemysel a služby

Reštrukturalizácia ekonomiky od r. 1989 mala významný dopad aj na obyvateľstva obce. zamestnanosť V obci pôsobí niekoľko podnikateľských subjektov, vo väčšine sa jedná o malých a drobných podnikateľov živnostníkov. Strategickým zámerom by malo byť zlepšenie podmienok pre rozvoj podnikateľských aktivít s dôrazom na zvýšenie úrovne zamestnanosti a kvality služieb pre obyvateľov obce a zachovania úrovne životného prostredia. .

26

.

.


9.2.

.

Štruktúra podnikateľských aktivít

Úroveň priemyslu, podnikania a služieb, ktorá ovplyvňuje súčasnú ale hlavne budúcu ekonomickú, hospodársku a sociálnu úroveň obyvateľov je odrazom prebiehajúcich transformačných a reštrukturalizačných zmien, ktoré sa uskutočňujú v Žilinskom kraji. Dôsledky týchto procesov pociťujú aj obyvatelia Lipovca hlavne prostredníctvom počtu nezamestnaných občanov. Priemyselná výroba je z dôvodu konverzie zbrojného priemyslu v okrese Martin v útlme. V blízkosti Lipovca je rozvinutý hlavne energetický priemysel (výroba elektrickej energie – Vodná elektráreň) a ťažobný priemysel (ťažba kameňa a štrkopieskov – Kameňolomy s.r.o. Dubná Skala a Bravúr, s.r.o Vrútky). Hospodárska a podnikateľská základňa je na území obce pomerne dobre rozvinutá. Najviac podnikateľských subjektov je sústredených v juhozápadnej časti obce , ktorá vytvára svojou polohou (mimo zastavanej časti obce) vhodné podmienky aj pre také podnikanie, akým je výroba plastových okien a dverí, betonárka, autoservis, pneuservis, stavebná doprava, ťažba a manipulácia s drevom. V strednej časti obce, v prenajatých obecných priestoroch sú etablované podnikateľské subjekty v oblasti zámočníctva, cukrárenskej výroby a renovácie dverí. Podnikateľská sféra má v obci toto zastúpenie – žiadne poľnohospodárske družstvo, žiadne akciové spoločnosti, žiadne verejné obchodné spoločnosti, jedna spoločnosť s ručením obmedzeným, žiadne výrobné družstvo, žiadny štátny podnik, niekoľko SZOČ. Počet živnostníkov podľa živnostenského registra je 9 registrovaných subjektov, so širokým spektrom ohlásených činností. Strategickými zamestnávateľmi v okrese Martin sú : Volkswagen Martin, Ecco Martin, ŽOS Vrútky, Trim Leader Košťany n./T, Coop Jednota T.Teplice. 9.3.

Zamestnanosť – nezamestnanosť

Prevažná časť obyvateľstva dochádza za prácou do okresného mesta Martin . Vývoj miery nezamestnanosti (MN) z celkového počtu ekonomicky činného obyvateľstva je nasledovný : 2003 – 13,1 % 2004 – 12,5 %, 2005 - 8,9 %, Pomerne vysoký pokles nezamestnanosti pri porovnaní stavu k 1.1.2004 a k 1.1.2005 je spôsobený vyradením uchádzačov o zamestnanie z centrálnej evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v priebehu roka 2004 do stavu tzv. dobrovoľne nezamestnaných.

.

27

.

.


.

Miera nezamestnanosti v ŽSK je v rokoch 2001-2005 pod priemerom SR a pokles kopíruje trend nezamestnanosti v SR. (V roku 2005 bola miera nezamestnanosti ŽSK – 9,33%, v okrese Martin – 8,9%, v roku 2006 ŽSK- 7,03 a okres – 6,31%). V rámci kraja je zaznamenaná skutočnosť nárastu podielu žien na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie z 54,4% v roku 2005 na 56,01% v roku 2006. V záujme udržania tohto trendu je potrebné vytvárať vhodné a motivujúce podmienky pre potencionálnych zamestnávateľov, ako aj samozamestnávateľov – malých podnikateľov a živnostníkov. V oblasti zamestnanosti sú v súčasnom období podnikateľské aktivity v obci zamerané najmä na obchodné a reštauračné služby. Hospodárska situácia je pomerne priaznivá a jej stav je odrazom vzniku a rozvoja podnikateľských subjektov a výrobných prevádzok na území obce. Drobní živnostníci však zamestnávajú len relatívne malý počet obyvateľov, čo zďaleka nepostačuje na absorbovanie miestnej ponuky pracovných síl. Vplyvom zániku priemyselných podnikov v okresnom meste Martin v 90-tych rokoch je v obci Lipovec relatívne nízka nezamestnanosť. Z priemerného počtu 533 obyvateľov obce v produktívnom veku je nezamestnaných 39 obyvateľov, čo predstavuje 7,31 %. Tiež je potrebné uviesť, že z trvale žijúceho obyvateľstva je 52,8 % ekonomicky aktívnych obyvateľov . V súčasnosti je v predproduktívnom veku 11,1 % a v poproduktívnom veku 24,3 % obyvateľov. Miera nezamestnanosti v ŽSK je v rokoch 2001-2005 pod priemerom SR a pokles kopíruje trend nezamestnanosti v SR. (V roku 2005 bola miera nezamestnanosti ŽSK – 9,33%, v okrese Martin – 8,9%, v roku 2006 ŽSK- 7,03 a okres – 6,31%). Zaužívaným a najbežnejším ukazovateľom hodnotenia miery vyspelosti ekonomiky a miery životnej úrovne je tvorba hrubého domáceho produktu. Slovensko v tomto ukazovateli je na 21. priečke zo 27 štátov EU. Pri porovnávaní tvorby HDP v krajoch, v Žilinskom kraji sa vytvorilo 98 956 mil Sk v roku 2000, 2001- 108 628, 2002 – 116860, 2003 – 125038, 2004 – 142 185 mil.Sk (SR- 1 355 262 mil.Sk). Objektívnejšie porovnávanie je tvorba HDP na obyvateľa, kedy možno porovnávať skutočný ekonomický potenciál a výkonnosť SR : 2000 – 174 295.-Sk, 2002 - 206 647.-Sk, 2004 – 251797.-Sk ŽSK: 2000 – 142 746.2002 – 168 705.- 2004 – 204 935.-Sk/obyv. V rámci ŽSK výkonnosť ekonomiky pozitívne ovplyvnili zahraničné investície, čo malo priamy dopad nielen na pokles miery nezamestnanosti, ale aj na rast priemernej mesačnej mzdy. V ŽSK síce nedosahuje ešte v období 2001-2005 priemer SR, ale trend je pozitívny. Vývoj priemernej mzdy v ŽSK je nasledovný 2001 – 11526.-Sk, 2002-12 775.2003 – 13 640.- 2004 – 15 039.- 2005 – 16 417 .- (SR-18 433.-Sk).

10 .

Výber z finančnej analýzy

Prehľad majetku a zdrojov Dlhodobý majetok obce je od roku 2002 stabilný, predstavujú ho najmä budovy a ostatný dlhodobý finančný majetok. Obežný finančný majetok tvoria bežné účty. Inventarizácia majetku (v tis. Sk) Na základe vykonanej inventarizácie obecného majetku k 31.12.2006 je stav majetku nasledovný : Majetok celkom ...................................... 16 797 275 .- Sk Z toho stavby ( 10 407 317.-) , pozemky ( 1 160 873.-), ostatný HIM (5 149 085.-), software (80 000.-). Hodnota obecného majetku na občana predstavuje hodnotu 20 092,4.-Sk.

.

28

.

.


.

Prehľad pohľadávok a záväzkov, úverová zaťaženosť Jedným z najdôležitejších ukazovateľov pri hodnotení verejných výdavkov je úverová zadĺženosť. Obec nevykazuje za hodnotené obdobie žiadne úverové zaťaženie. Stav záväzkov a pohľadávok je relatívne nízky k rozpočtu obce (výdavky v r. 2006 predstavovali 5 666 tis. Sk), pohľadávky dosahujú 325 tis. Sk a záväzky 245 tis. Sk. Stav pohľadávok bol vykázaný vyšší ako stav záväzkov. Obec nemá dôvod vzhľadom na dostatočný objem likviditných prostriedkov problém priebežne a načas uhrádzať svoje záväzky. Analýza príjmov a výdavkov . Príjmová časť rozpočtu obce je tvorená z príjmov bežných, kapitálových a finančných operácií. Bežné príjmy sa delia na daňové a nedaňové. Kapitálové príjmy tvoria príjmy z predaja majetku – pozemkov a budov. Do finančných operácií patria prevody z jednotlivých fondov a prijaté úvery. Daňové príjmy sú tvorené podielom na daniach v správe štátu a daňami v správe mesta. Bežné príjmy sa delia na daňové a nedaňové. Kapitálové príjmy sa tvoria predajom majetku. Do finančných operácií patria prevody z jednotlivých fondov a prijatých úverov. Na základe uvedeného prehľadu príjmov možno konštatovať, že dlhodobo rozhodujúcim podielom na tvorbe príjmov sú podiely výnosov daní FO (takmer 85 %) . Druhým významným zdrojom je daň z nehnuteľnosti a ostatné miestne dane a poplatky (za psa, odpady, automaty, verejné priestranstvo), ktoré predstavuje 12%. Poplatok za odpady je určený v dolnej polovici výšky, ktorú umožňuje zákon č. 223/01 Zz., čo nepostačuje na vykrytie všetkých nákladov, preto obec túto činnosť dotuje z výdavkov rozpočtu. Štruktúra príjmov (v tis. Sk) 2002 Bežné príjmy

4125

2003

2004

2005

2006

4777

5066

5326

6119

Kapitalové príjmy 21

61

0

4

6

CELKOM

4838

5066

5330

6125

4146

Pozn. od 1.1.2005 sa uplatňuje financovanie samospráv po fiskálnej decentralizácii (zmena daňových a nedaňových príjmov, zmena transferu...) Podľa údajov OcÚ sú uvedené hodnoty jednotl. rokov.

V roku 2006 dosiahol príjem na občana 7 197.- Sk. Čerpanie výdavkov je úmerné dosahovaným výsledkom v príjmovej časti. Z prehľadu vidieť, že sú nedostatočné prídely z výnosov daní , naviac nie je priestor na vytvorenie vlastných príjmov, možno malá rezerva sa vytvorí prerozdelením prostriedkov na výdavky verejnoprospešných prác (kosenie, čistenie). Výnos z daní FO vôbec nepostačuje na reprodukciu majetku a vôbec neposkytuje možnosti investovať z vlastných prostriedkov do nových rozvojových programov. Prostriedky nepostačujú ani na výkupy pozemkov, ktoré sú v porovnaní s okolitými štátmi ešte aj dedičstvami rozdrobené a teda niekoľkonásobne náročnejšie pri vysporiadavaní.

.

29

.

.


.

Nárast výdavkov na verejnú správu je spôsobený postupným presunom kompetencií zo štátu na obce. Jediný spôsob úspory výdavkov je v riešení spoločných úradov prípadne v zlučovaní obcí. Čerpanie rozpočtovaných výdavkov v tis. Sk Výdavky 2002 2003

2004

2005

2006

Bežné výdavky Kapitálové výdavky Výdavky celkom

3759

4038

4113

4147

4956

0

444

130

409

710

3759

4482

4243

4556

5666

Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať dodržiavanie finančnej disciplíny pri čerpaní výdavkov rozpočtu vzhľadom ku schváleným príjmom, dosahovanie stanovených výsledkov hospodárenia ako splnenie predpokladaných cieľov pri porovnávaní rozpočtovaných a skutočných príjmov a výdavkov (aj keď niektoré kapitoly sú prečerpávané), čo vedie k primeranej likvidite svojich záväzkov voči všetkým veriteľom.

plnenie príjmov a čerpanie výdavkov 2002 - 2006 14000 12000 10000 8000

.

5666 4482

4243

4556

6000 4000

3759

2000 0

4146

4838

5066

5330

6125

r.2002

r.2003

r.2004

r.2005

r.2006

30

výdavky príjmy

.

.


.

11. SWOT analýza

Vnútorné faktory pôsobiace na rozvoj obce Lipovec Silné stránky • • • • • • • • •

• • • • • • •

•

•

.

Slabé stránky

-Výhodná geografická poloha -Blízkosť rekreačno-športového vyžitia (turistika, lyžovanie, rybolov, poľovníctvo) -Dobrá dopravná dostupnosť do Martina,Žiliny... -Prítomnosť poľnohospodárskeho podniku -Vhodné podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu , -Dostupnosť vzdelávacích zariadení -Dobrá dostupnosť k poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti -Dobrá prístupnosť k pevným telefónnym linkám -Dobré pokrytie rozhlasovým, televíznym signálom a signálom mobilných operátorov -Dostatočné vypracovanie plánov rozvoja možnosť rozvoja IBV a ľahkého priemyslu, rekreácie -Existencia NP M.Fatra -Orientácia polohy obce na južných svahoch Malej Fatry, -Prírodné dispozície k rozvoju turistiky a cestovného ruchu -Reštauračná a obchodná sieť na dobrej úrovni -Poloha obce v blízkosti mestských centier Vrútky a Martin – možnosť pracovných príležitostí -Dopravné prepojenie obce s mestskými centrami Vrútky a Martin prostredníctvom MHD - dostupnosť zamestnania, vzdelávania, služieb, kultúry a športu -Pomerne vysoká vzdelanostná úroveň obyvateľov obce

• • • •

• • • • • • • • • • •

•

31

nedostatočne využívaný potenciál prichádzajúcich turistov Slabo vybudované služby pre cestovný ruch Pretrvávajúce jazykové bariéry pre rozvoj spolupráce so zahraničnými firmami Nízka úroveň informatizácie a využitia IKT (informačno-komunikačných technológií) nedostatočné sociálne služby zlý technický stav komunikácií a verejného rozhlasu nedokončená kanalizácia obce zložité vlastnícke vzťahy nízky rozpočet obce chýbajúca plynofikácia nedostatočná starostlivosť o vodné toky a studničky nevyužitý potenciál vodnej energie obec nevlastní vhodné pozemky na bytovú výstavbu obmedzené možnosti rozvoja poľnohospodárskej činnosti slabá propagácia obce, nedostatok pracovných príležitostí

.

.


.

Vonkajšie faktory ovplyvňujúce rozvoj obce Lipovec Príležitosti • •

•

• • • • • • • •

Ohrozenia

Zvyšujúci sa záujem o ekoturistiku Efektívne využívanie finančných prostriedkov z EÚ na financovanie priorít obce Spolupráca partnerstiev vytváraných v rámci ŽSK k zabezpečeniu prepojenia vzdelávania a potrieb trhu práce rozšírenie intravilánu obce na výstavbu IBV posilňovanie prisťahovania nových občanov využívanie alternatívnych zdrojov energie vhodné prírodné podmienky na rozvoj turizmu, rekreácie, hospodárskeho rastu plynofikácia obce rozvoj turistických, cyklistických a náučných chodníkov podpora rozvoja nových podnikateľských aktivít v obci, plánovaná výstavba diaľnice v blízkosti obce

• •

• •

• • • •

• •

Nestabilná a nedokonalá legislatíva Nedostatok verejných financií na dobudovanie a rekonštrukciu technickej infraštruktúry Cena energií - potenciálna energetická kríza Slabá podpora podnikania a samozamestnania nezamestnaných (slabo dopracovaný systém podpory) nedoriešené vlastnícke vzťahy k pôde nárast počtu objektov vykurovaných pevnými palivami nedostatočná podpora štátu pre talentovanú mládež prítomnosť NP výrazne obmedzuje rozvoj CR a hospodárenia v súkromných lesoch útlm poľnohospodárstva poškodzovanie životného prostredia

Analýza SWOT napomáha zamerať pozornosť na kľúčové oblasti. Je základným dokumentom a východiskom pre tvorbu stratégie obce a strategického plánovania. Analýza silných a slabých stránok sleduje súčasný stav z hľadiska vnútorných faktorov, odhaľuje čo je v obci pozitívne a tiež naopak čo je negatívne. Analýza príležitostí a ohrození sa zameriava na budúci rozvoj obce z hľadiska vonkajších vplyvov a faktorov. Syntéza výsledkov analýza SWOT porovná vonkajšie hrozby a príležitosti s vnútornými silnými a slabými stránkami. Ich kombináciou vzniká stratégia obce ako vyvažujúci faktor podmienok obce s okolím.

12. Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja 12.1. Kľúčové disparity Kľúčové disparity SR, ktoré vyplývajú z vykonaných analýz , podľa v NRR, spočívajú : - v nízkej konkurencieschopnosti materiálovej výroby a služieb, - v nedostatočnej kvalite ľudských zdrojov, .

32

uvedení

.

.


.

- v nedostatočnej kvalite a dostupnosti verejnej infraštruktúry. V rámci PHSR ŽSK sú kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja analyzované v 4 oblastiach – infraštruktúra a regionálna dostupnosť, poznatková ekonomika, ľudské zdroje a konkurencieschopnosť subregionov. Z vykonanej SWOT analýzy boli identifikované hlavné problémy a odlišnosti obce: - nedostatok finančných zdrojov - obec musí vytvoriť podmienky pre vstup investorov a pre rozvojové aktivity malých a stredných podnikateľov v obci, musí pripraviť potrebnú infraštruktúru , rozšírenie a zvýšenie kvality ponúkaných služieb, - nedostatočný technický stav lokálnej infraštruktúry – značne poškodené miestne komunikácie bez funkčných rigolov, chodníky v zlom technickom stave, alebo neexistujúce, - prírodné danosti obce málo využívané pre rozvoj rekreácie, turizmu a športu - nízky podiel využívania jestvujúcich zariadení cestovného ruchu pre rozvoj agroturistiky , športovania a rekreácie. 12.2. Hlavné faktory rozvoja Faktory rozvoja z pohľadu národnej úrovne treba vidieť v : -technológiach a procesoch zabezpečujúcich lepšie využitie produkčného potenciálu, jeho rozvoj a zvyšovanie inovačnej kapacity regiónov, - rozvoji ľudského potenciálu a efektívneho využitia pracovných síl, - infraštruktúre zebezpečujúcej zlepšenie dostupnosti regionov a v kvalite životného prostredia a verejných služieb. Faktory rozvoja v ŽSK sú konkrétne rozvedené na základe SWOT, v štyroch oblastiach – infraštruktúra, poznatková ekonomika, ľudské zdroje a konkurencieschopnosť subregionov. Z vykonanej SWOT analýzy boli identifikované hlavné faktory rozvoja obce: - budovať pozitívny imidž zdravej a perspektívnej obce v záujmovom území mesta Martin , so zvyšujúcou sa kvalitou života jej obyvateľov, na základe rozvinutého priemyslu a podpore malého a stredného podnikania - zvýšiť príťažlivosť obce - rozšírením verejnej zelene, osadením drobnej architektúry , - využiť dobré podnikateľské prostredie v priemyselnej zóne - prílev súkromných prípadne zahraničných investícií, podporovať malé a stredné podnikanie. - zvýšiť ponuku služieb - rozvíjaním dosiahnutých úspechov a vytváraním podmienok pre ďalší rozvoj aktivít malých a stredných podnikateľov v priemyselnej zóne. V službách CR zabezpečiť vytváranie nových pracovných príležitostí , čím sa zvýši zamestnanosť najmä obyvateľov obce. Rozšírením doplnkových služieb a zlepšením kvality verejných služieb , dosiahnuť spokojnosť občanov a návštevníkov obce. - podporovať rozvoj cestovného ruchu - vybudovať cyklistické chodníky, náučný chodník smerom na Strečno resp. hrebeň M. Fatry a ich prepojenie na existujúcu sieť, vybudovať ďalšie náučné a turistické chodníky v katastri obce, spolupráca so strediskami cestovného ruchu ŽSK (Vrátna dolina, Kľač. Magura, Chleb), a TVFC, - zlepšiť technickú infraštruktúru - rekonštrukcia miestnych komunikácií, - podporovať rozvoj individuálnej bytovej výstavby - čo podporí prílev mladých ľudí z blízkeho okolia do obce,

.

33

.

.


.

- vytvárať podmienky na realizáciu ďalšieho a celoživotného vzdelávania - využiť možnosti vzdelávania pre občanov s nízkym stupňom vzdelanosti prostredníctvom vzdelávacích programov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a rekvalifikačných kurzov v spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, - využívať informačné technológie a nové komunikačné systémy - pre zlepšenie propagácie obce a ponuky produktov cestovného ruchu, - rozvíjať jestvujúce kvalitné sociálne služby, - podporovať kultúrne aktivity a tradičné podujatia, vytvoriť podmienky pre rodinné športové aktivity v blízkom okolí obce , - zvyšovať environmentálne povedomie občanov obce - informácie o spracovaní bioodpadu, t.j. kompostovanie, efektívnejšie separovanie odpadov, dôsledky rozvoja plynofikácie, - využívať prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie - na realizáciu investičných a neinvestičných projektov, - podporovať činnosť miestnych iniciatív a partnerstiev. - okrem faktorov rozvoja je potrebné uviesť aj povinnosti , ktoré musí obec zabezpečovať. Obec Lipovec pri výkone samosprávy podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení zmien a doplnkov, zabezpečuje najmä: - úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, - zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, - rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, - usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, stanovuje osobitné predpisy, vydáva súhlasy, záväzné stanoviská, stanoviská alebo vyjadrenia k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzok na území obce, vydáva záväzné stanoviská v investičnej činnosti v obci, - zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, - zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, - vytvára a chráni zdravý životný spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj vytvára podmienky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry, osvetovej činnosti, záujmovej umeleckej činnosti, telesnej kultúry a športu, - obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, - vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, - plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu. Presun kompetencií na nižšie samosprávne celky v rámci reformy verejnej správy na základe Zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, vo svojom článku 1 § 2 definuje prechod určitých kompetencií do pôsobností obce. Na úseku regionálneho rozvoja boli presunuté pôsobnosti: * Vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja,

.

34

.

.


.

* Vypracúvanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, * Koordinovanie spolupráce právnických osôb pri vypracúvaní programov rozvoja obcí. Na zákon č. 416 /2001 Zz., nadväzuje zákon č. 351/2004 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý na základe Metodickej príručky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ustanovuje základnú štruktúru Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Ten pozostáva z analýzy hospodárskeho a sociálneho prostredia obce, ustanovenia základných smerov jej rozvoja v podobe priorít, opatrení a projektových zámerov. Regionálna politika predstavuje aktívne ovplyvňovanie a koordináciu hospodárskych procesov v územných častiach štátu alebo väčšieho ekonomického priestoru. Snaží sa o ovplyvňovanie rozvoja veľkých územných celkov danej krajiny. Jej účastníkmi sú: štát a jeho orgány, ministerstvá a samosprávy územných celkov. V rámci regiónov vykonávajú vlastnú politiku rozvoja územia obce, ktoré pri tom využívajú princípy územného regionálneho marketingu. V podmienkach obcí, ktorým chýbajú investície a hospodárstvo je rozvinuté na nedostatočnej úrovni, sú tieto kompetencie jednou z možností ako naštartovať trvalo udržateľný rozvoj a využitie miestnych (historických, kultúrnych a prírodných) zdrojov rozvoja na posilnenie a rozvoj hospodárstva, sociálnej a kultúrnej základne, na vznik nových podnikateľských aktivít a pracovných príležitostí, čím sa dosiahnu vyššie príjmy na základe čoho sa zlepší kvalita života obyvateľstva.

13.

Rozvojová stratégia 13.1.

Opis rozvojovej stratégie

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec strednodobý programový dokument vypracovaný na obdobie štyroch rokov s výhľadom na celé programovacie obdobie, v ktorom sú jasne vymedzené hlavné problémy a faktory rozvoja, ktoré sú zhrnuté do opatrení, ktoré prispejú k riešeniu týchto problémov využívajúc silné stránky obce. Cieľom Programu bolo sformulovať takú predstavu o smerovaní obce, ktorá vyjadruje ekonomické a sociálne záujmy jej občanov a je v súlade so strategickými cieľmi a prioritami štátu, vyššieho územného celku, záujmami ochrany historického a kultúrneho dedičstva. Je v súlade aj s princípmi dokumentu Zdravie pre všetkých, ktorý má za cieľ vytvoriť atraktívnu a bezpečnú obec s dobrým životným prostredím. Jeho poslaním je zabezpečiť kontinuitu rozvoja obce bez ohľadu na politickú príslušnosť štatutárneho zástupcu obce a obecného zastupiteľstva. Program je otvorený dokument, ktorý by sa mal pravidelne písomne dopĺňať a aktualizovať, podľa vopred stanovených pravidiel, potrieb obyvateľov obce, jeho návštevníkov a potenciálnych investorov, s cieľom v maximálnej možnej miere zvýšiť životnú úroveň obyvateľov obce a uspokojiť ich potreby a požiadavky. Syntéza výsledkov analýzy SWOT porovná vonkajšie hrozby a príležitosti s vnútornými silnými a slabými stránkami. Ich kombináciou vzniká stratégia obce ako vyvažujúci faktor podmienok obce s okolím. V tomto prípade sa jedná o silnú obec pôsobiacu v silnom prostredí. Rozvojová stratégia je vypracovaná v súlade s globálnym cieľom a prioritami v súčasnosti platným Národným rozvojovým plánom v kvalite odpovedajúcej štandardom Európskej únie. Súčasne je vypracovaný aj v súlade s návrhom Národného strategického .

35

.

.


.

rámca 2007 - 2013, ktorého strategickým cieľom je do roku 2013 zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom plného využitia existujúceho ekonomického potenciálu. Stratégia je výsledkom kombinácie dvoch prístupov: štrukturálneho a regionálneho. Program nadväzuje aj na priority rozvoja vidieka, ktoré budú podporované v tomto programovacom období 2007 – 2013 . Globálny cieľ a špecifické ciele Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce konkrétne napĺňajú celkový cieľ regionálneho rozvoja tým, že vytvorením tohto významného strategického dokumentu sa na miestnej úrovni vytvoria podmienky pre inplementáciu navrhnutého Regionálneho operačného programu na roky 2007 - 2013, ktorého hlavným cieľom je prostredníctvom jednotlivých opatrení zvýšiť vybavenosť územia zariadeniami občianskej infraštruktúry s ohľadom na zabezpečenie ich dostupnosti a kvality poskytovaných služieb. Projektové zámery realizované v súlade s PHSR obce sú orientované na tvorbu strategických, politických, infraštruktúrnych a trhových podmienok, ktoré podporia úspešnosť a efektívnosť investícií malých a stredných podnikateľov a zvýšia konkurenčnú schopnosť obce. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec nadviazal aj na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja v oblastiach – regionálna dostupnosť, ľudské zdroje, poznatková ekonomika a konkurencieschopnosť subregiónov. Najmä v tejto poslednej oblasti , kde strategickým cieľom je zachovanie rôznorodosti okresov a zlepšenie spolupráce pri posilnení pozície kraja, ako aj rozpracovaním 22 špecifických cieľov do aktivít obce. PHSR obce Lipovec je základným nástrojom obce, ktorý určuje smer jej napredovania, pre plnenie strednodobých a dlhodobých cieľov, ktoré umožnia vytvárať spoločný produkt, poskytujúci kvalitné podmienky pre život všetkých jej občanov a návštevníkov. Tento strategicky významný dokument, ktorý je zameraný na reálne potreby a možnosti obce, posilní regionálny rozvoj tým, že stanovil postupy podporujúce miestne iniciatívy. Zároveň pomôže zvýšiť absorpčnú kapacitu regiónu (t.j. schopnosť čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie) pomocou podpory aktivít regionálnych a lokálnych rozvojových organizácií a cestou podpory prípravy strategicky významných projektov, ktoré budú pripravené na implementáciu. Národným strategickým referenčným rámcom je strategický cieľ štátu formulovaný takto : Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Pre dosiahnutie tohto strategického cieľa vláda SR na obdobie 2007-2013 stanovila nasledovné priority: a) infraštruktúra a regionálna dostupnosť (výstavba a modernizácia verejnej infraštruktúry, ktorej ťažiskom bude transportná, enviromentálna, vzdelávacia a sociálna infraštruktúra a obnova miest), b) znalostná ekonomika (podpora investícií do elektronických služieb, výskumu, vývoja), c) ľudské zdroje a vzdelávanie (podpora rastu zamestnanosti, kvality pracovnej sily, zvyšovanie sociálnej integrácie znevýhodnených skupín). Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK pre náš región rozpracoval ešte jednu oblasť – konkurencieschopnosť subregiónov.

.

36

.

.


13.2.

.

Vízia obce

Vychádzajúc z určených strategických cieľov NSRR a PHSR ŽSK, SWOT analýzy obce, ÚPN a iných strategických dokumentov, možno víziu rozvoja obce charakterizovať nasledovne:

Moderná obec v záujmovom území inovačného póla rastu s prvkami vidieckeho osídlenia, s kvalitnými podmienkami bývania a možnosťami rekreačného športovania, bude tvoriť aktívny prvok záujmového územia, kde budú žiť ľudia v čistom životnom prostredí, využívajúc výhodnú geografickú polohu a ponúkajúc verejné služby na najvyššej úrovni. Postupným trvalým približovaním sa k tejto vízii napomôže obec k plneniu dlhodobej stratégie Žilinského kraja, ktorej cieľ je definovaný víziou z roku 2003 – „Vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia“ .

13.3. Ciele a priority Ciele ŽSK definované v PHSR 2007 – 2013 sú : Vrcholový cieľ kraja je – zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť ŽSK, bohatstvo a kvalitu života jeho obyvateľov do roku 2013 na úroveň minimálne 65% priemeru HDP EU (15). To znamená zvýšiť tvorbu HDP na obyvateľa približne o 20%. Vrcholový cieľ kraja vychádza z dlhodobej stratégie a vízie kraja a Slovenska. Je rozpracovaný do 6 strategických cieľov a 22 špecifických cieľov v 4 už spomenutých oblastiach. Na základe analýzy súčasného stavu obce, analýzy realizovaných projektov, SWOT analýzy, určených hlavných faktorov rozvoja a na základe vízie, globálnym cieľom Programu hospodárskeho a sociálnej rozvoja je, aby sa obec trvalo rozvíjala v záujmovom

území inovačného póla rastu tak, aby vytvárala imidž zdravej obce s čistým životným prostredím , so vzdelanými obyvateľmi, ktorí sa uplatnia na trhu práce a ktorá svojim občanom ponúkne kvalitné verejné služby, zlepšené podmienky bývania, bohatý obsah podujatí v kultúre a športu, dostatok pracovných príležitostí a prípadne primeranú sociálnu pomoc.

.

37

.

.


.

Dosiahnutie globálneho cieľa obec zabezpečí realizáciou špecifických cieľov: 1. Kľúčovým problémom je rekonštrukcia obecného majetku, rozšírením miestnej infraštruktúry, cyklotrás a chodníkov, sociálnych služieb, školských areálov, miestnych komunikácií a možnosti plynofikácie obce. V oblasti znižovania energetickej náročnosti prevádzky budov je prioritou rekonštrukcia a modernizácia objektu KD, budovy Obecného úradu a Materskej školy. 2. zlepšovaním životného prostredia eliminovaním negatívnych faktorov pôsobiacich na ŽP,, skvalitnením a zefektívnením postupov v odpadovom hospodárstve, venovať zvýšenú pozornosť likvidácii domovému odpadu a skvalitneniu separovaného zberu vrátane jeho sústreďovania a vývozu, 3. pravidelným zabezpečovaním čistoty verejných priestranstiev a starostlivosti o verejnú zeleň , zvýšením starostlivosti o vodné toky a zdrže, 4. zabezpečovať trvalý rozvoj obce , naďalej rozširovať priemysel a vytvárať podmienky pre malých a stredných podnikateľov, remeselníkov, služieb v CR. 5. podporovať športové aktivity a možnosti rekreačného športovania , zvýšiť kvalitu kultúrnych podujatí a podporovať rozvoj propagácie obce. Dôležitým faktorom pre ďalší rozvoj obce je aj vytvorenie predpokladov pre individuálnu bytovú výstavbu za aktívnej spolupráce volených zástupcov obce a Pozemkových spoločenstiev hospodáriacich v katastri obce. Samospráva je iniciátorom k dosiahnutiu stanovených cieľov a treba využiť aj synergický efekt postupmi, pri ktorých je vhodné uplatňovať princípy Agendy 21. Je potrebné využiť všetky silné stránky obce, eliminovať alebo vyriešiť nedostatky uvedené v slabých stránkach a využiť aj všetky známe príležitosti za účelom vytvárania nových pracovných príležitostí a služieb (predovšetkým v CR) pre samozamestnanie v obci.

13.4. Hlavnými prioritami pre rozvoj obce v rokoch 2007 - 2010 sú: Priorita č. 1: Podpora hospodárskeho rozvoja obce Priorita sa zameriava na podporu konkurencieschopného, trvalo udržateľného ekonomicko-hospodárskeho rozvoja a rozvoja cestovného ruchu s dôrazom na vysokú kvalitu poskytovaných služieb pri využití prírodného, historického a kultúrneho potenciálu obce. Cieľom opatrenia je vytvoriť vhodné podmienky pre ďalší rozvoj malých a stredných podnikateľov najmä v remeslách a podmienky pre vstup slovenských a zahraničných investorov do rozvoja výrobných služieb a doplnkových služieb v cestovnom ruchu, čo priamo ovplyvní aj zvýšenie zamestnanosti v obci. Priorita sa zameriava aj na zabezpečenie rozvoja tradičných remesiel, podnikania v oblasti cestovného ruchu (reštauračné a ubytovacie aktivity), obnovenie ovčiarstva, chovateľstva a pestovateľstva čo nepriamo ovplyvní zvýšenie zamestnanosti v oblasti služieb a zvýši možnosti agroturistiky. .

38

.

.


.

Priorita č. 2: Program obnovy obce, sociálneho, kultúrneho a športového vyžitia Hlavnou úlohou tejto priority je prostredníctvom rozvoja lokálnej infraštruktúry zvýšiť príťažlivosť obce pre jej obyvateľov a návštevníkov, čím sa zlepšia životné podmienky a zvýši sa kvalita života obyvateľov v obci. Naplánovanými aktivitami dosiahnuť ozdravenie životného prostredia. Lepší estetický vzhľad obce dosiahnúť okrem opráv komunikácii tiež rekultiváciou a pravidelnou údržbou plôch verejnej zelene. Hospodárnejším nakladaním s odpadmi dosiahnúť nielen zníženie nákladov na likvidáciu, ale predovšetkým eliminovať vznik čiernych skládok. Ďalšou úlohou je cez rozvoj športovej infraštruktúry zabezpečiť aktívne trávenie voľného času deťom a mládeži a ostatným občanom obce vytvoriť možnosť športového a kultúrneho vyžitia po práci. Je potrebné sa zamerať predovšetkým na dobudovanie environmentálnej infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva, realizáciu opatrení na zabezpečenie ochrany pred povodňami , na zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľstva, ako aj podporovanie ochrany prírodného prostredia okolia obce so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Priorita č. 3: Príprava a rozvoj kvalifikovaných ľudských zdrojov Cieľom je na základe ďalšieho vzdelávania alebo rekvalifikácie obyvateľov a pracovníkov obce zvýšiť ich uplatnenie na modernom domácom a zahraničnom trhu práce ponukou kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sily, ktorá má požadované odborné vedomosti, jazykové znalosti podporené počítačovou gramotnosťou, čo bude mať významný vplyv na zníženie nezamestnanosti v obci resp. na zvýšenie kvality ponuky verejných služieb. Internetizáciou zabezpečiť zvyšovanie internetovej gramotnosti obyvateľstva ako ďalší spôsob získavania informácií. Stanovené priority sú v súlade s cieľmi Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja.

14. Akčné plány v jednotlivých oblastiach na roky 2007 – 2010, s výhľadom do 2013 a aktivity smerujúce k dosiahnutiu globálneho cieľa. Výrazné zlepšenie životného prostredia alebo urýchlené dosiahnutie stanoveného globálneho cieľa je podmienené úspešným získavaním finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov, nakoľko ani po fiskálnej decentralizácii obce nezískali dostatok prostriedkov na údržbu vlastného majetku a teda ani na nové rozvojové investície. Z tohto pohľadu je realizácia aktivít čiastočne podmienená plnením predpokladaného finančného plánu a majetko-právneho vysporiadania pozemkov. Aktivity vyplývajú zo SWOT analýzy, predpokladov demografického vývoja a z toho vyplývajúcich potrieb nárastu bytového fondu, infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Navrhované aktivity sú uvedené postupne tak, aby sledovali tieto potreby. .

39

.

.


.

Náročnú administratívu, po presune kompetencií, riešime vytvoreným spoločným úradom a výkonom činností (stavebného úradu a referátu školstva) vo Vrútkach. Kľúčovým problémom je rekonštrukcia a modernizácia obecného majetku, rozšírením miestnej infraštruktúry, najmä komunikácií, cyklotrás a chodníkov, sociálnych služieb, školského areálu, miestnych komunikácií a možnosti plynofikácie obce. V oblasti znižovania energetickej náročnosti prevádzky budov je prioritou rekonštrukcia a modernizácia objektu KD, budovy Obecného úradu a Materskej školy. Oblasťou , určenou špecifickým cieľom č.1, v ktorej budeme vyvíjať najrozhodujúcejšie aktivity v tomto období je hospodárnosť a starostlivosť o obecný majetok. Zabezpečíme opravy objektov hasičskej zbrojnice a obecnej zvonice. Ďalšou aktivitou v tejto oblasti bude majetkoprávne vysporiadanie pozemkov. Dosiahnutie zlepšenia životného prostredia v obci je jedným z našich cieľov a jednou z priorít. Všetky aktivity ekonomického a investičného charakteru musia rešpektovať požiadavky zlepšenia životného prostredia. V tejto oblasti plnenia špecifického cieľa č.2, vyvinieme tiež aktivity v odpadovom hospodárstve, kde zefektívnime separáciu odpadov a vytvoríme zberný dvor aj na bioodpady a budeme iniciovať realizáciu plynofikácie obce. Zlepšením výsledkov odpadového hospodárstva a inými ekologickými opatreniami dosiahnúť zníženie tvorby komunálnych odpadov najmä zvýšením zberu separovaných zložiek- pre druhotné suroviny a využívanie biologického odpadu- kompostovaním, pre rozširovanie verejnej zelene, likvidovaním nepovolených skládok odpadov a zabezpečovaním pravidelného zberu veľkoobjemných odpadov dosiahnúť zníženie nákladov. Ochranu spodných vôd zlepšíme dokončením kanalizácie obce a podporovaním domácností pri napajaní na zrealizovanú verejnú kanalizáciu. Podľa finančných možností obce budeme naďalej zabezpečovať (špecifický cieľ č.3) zimnú údržbu a celoročnú očistu a drobnú údržbu verejnej zelene, ktorú budú vykonávať aj zamestnanci na aktivačných prácach. V tomto volebnom období pokladáme zlepšenie estetického vzhľadu obce za dôležitú úlohu a preto pokladáme opravy objektov a rekonštrukcie komunikácií za prioritné, ale za veľmi významnú pokladáme celoročnú údržbu a čistotu obce. Skrášľovaním a revitalizáciou v súčasnosti zanedbaných plôch na zriadenie oddychových zón. Novú výsadbu vysokej zelene budeme usmerňovať v súlade so spracovaným projektom náhradnej výsadby. Osobitnú pozornosť budeme venovať údržbe obecného cintorína a blízkeho okolia. Podľa finančných možností rozšírime sieť náučných chodníkov a cyklotrás smerom na Panošinu. Starostlivosťou o vodné toky a zdrže vytvoriť prirodzenú protipovodňovú ochranu a prírodný priestor oddychu s naučnými chodníkmi alebo ekoturistickými chodníkmi popri toku Váhu alebo popri derivačnom kanáli. Okruh drobných aktivít v rámci priority č.2 alebo špecifického cieľa č.4, je potrebné zosúladiť s programom obnovy dediny (podpora tradičných remesiel, pestovateľstvo, ovocinárstvo, včelárstvo...). Podporou malého stredného podnikania vytvoríme nové pracovné príležitosti najmä v oblasti služieb CR, podhorského poľnohospodárstva, ovčiarstva, pestovateľstva a tradičných remesiel. Pre rozšírenie ponuky pracovných príležitostí pripravíme rozšírenie priemyselnej zóny. V rámci priority č. 1 a špecifického cieľa č.4, budeme podporovať aj živočíšnu a rastlinnú výrobu PD Magura. Vyvinieme úsilie na zriadenie alebo doplnenie chýbajúcich doplnkových a požadovaných služieb.

.

40

.

.


.

Športovaním je možné eliminovať modernizačné nedostatky výchovy mládeže, preto aktivity zameriame na naplnenie špecifického cieľa č.5 a na rozšírenie možností rodinného športovania v obci : - dobudovanie voľných plôch na nenáročné športoviská, - efektívne využívanie existujúcich voľných plôch na zriadenie streetbalových ihrísk, petangových plôch , plochy pre kolieskové korčulovanie. - Aktivačnými pracovníkmi budeme vykonávať pravidelnú údržbu športovísk a detských ihrísk. - Budeme naďalej podporovať činnosť športových klubov a dobrovoľneho hasičského zboru, najmä v mládežníckych kategóriach. Medziľudské vzťahy zlepšovať obnovovaním organizovania tradičných ľudových podujatí (fašiangy, máje, troch kráľov, veľká noc, vianoce, ochotnícke divadlo...) a organizovať rôzne spoločné školenia (právne minimum, verejná správa a pod.) a kurzy (zdobenia cukrárskych výrobkov, aranžovanie kvetín, ...) Ďalšie aktivity zvolených orgánov obce budú zamerané na starostlivosť o starších a chorých spoluobčanov. V tejto oblasti je prioritnou aktivitou zabezpečenie poskytovania dovozu obedov pre imobilných občanov, zabezpečíme prestavbu klubu dôchodcov. Naďalej budeme poskytovať podporu sociálne odkázaným spoluobčanom. Zámerom našej samosprávy je poskytovať vysoko odborné a efektívne verejné služby vylepšíme technické vybavenie úradu a poslancov, pravidelne budeme zverejňovať hospodárenie obce a vyhodnocovanie činnosti volených orgánov , budeme organizovať stretnutia s podnikateľmi, pracovné stretnutia pracovníkov s poslancami , pripravíme vzdelávanie o verejnej správe. Zlepšíme propagáciu obce v okresných novinách, obnovu úradných tabúľ. Transparentnosť hospodárenia obce je už samozrejmosťou, napriek tomu zabezpečíme zvýšenie informovanosti o pripravovaných aktivitách a dosahovaných výsledkov v spoluspráve občanov našej obce.

15. Zabezpečenie a realizácia Vypracovaním Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lipovec , plní obec jednu zo základných princípov regionálnej politiky - princíp programovania. PHSRM obce je strategický strednodobý dokument, ktorý určuje víziu rozvoja obce, prioritné rozvojové oblasti a strategické ciele ich naplnenia. Tento dokument je základným východiskom pre spracovanie ďalších materiálov rozvoja jednotlivých oblastí života obce.Implementácia jednotlivých projektov si vyžaduje konkrétnych ľudí, ktorí budú viesť projekt od začiatku do konca. Projekty možno uskutočňovať vlastnými silami obce alebo za pomoci externistov. Práve prepojenie interných a externých nositeľov projektov urýchli proces realizácie stratégie, resp. môže prebiehať paralelne realizácia viacerých projektov naraz. Je však potrebné, aby existovala koordinačná skupina, ktorá bude dostatočne operatívna a zložená z ľudí verejného a súkromného sektora. Administrativne zabezpečenie realizácie PHSR Nevyhnutnou podmienkou plnenia programu je administratívne zabezpečenie jeho realizácie. Realizácia vyžaduje pravidelnú systematickú prácu skupín odborníkov a pracovníkov

.

41

.

.


.

samosprávy. Na tento účel sa doporučuje zriadiť nasledovné orgány s prepojením na vlastné ľudské zdroje: 1. Obecný výbor pre PHSR Orgán zložený zo starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Úlohou výboru bude v intervale minimálne dva krát do roka posúdiť Správu o realizácii PHSR a stav finančného čerpania prostriedkov, dopadovú analýzu PHSR, plán na ďalšie obdobie a navrhovať stratégiu rozvoja a doplnenie úloh a opatrení, ktoré neboli uvedené v PHSR. 2. Komisia (dočasná) strategického rozvoja Výkonný a poradný útvar MsZ, zabezpečujúci plánovanie a realizáciu úloh PHSR. Úlohou útvaru bude: vypracovávať projekty, koordinovať projekty, monitorovať realizáciu projektov, vypracovávať dopadové analýzy projektov, spolupracovať s inými partnermi doma a v zahraničí na realizácii projektov, vyhľadávať potenciálne zdroje a partnerstvá na realizáciu úloh PHSR, dohliadať nad ekonomickým čerpaním projektových prostriedkov, zbierať podklady o projektoch v rámci PHSR realizovaných inými subjektami, viesť aktuálnu analýzu demografie a štruktúry ekonomických charakteristík obce, zmeny technickej a občianskej vybavenosti, sledovať podnikateľskú klímu a vzájomný vzťah odvetví v obci, poskytovať asistenciu podnikom vytváraním všestranných komunikačných kanálov, atď. 3. Koordinátor pre stratégiu Spravidla prednosta úradu alebo predseda dočasnej komisie strategického rozvoja, ktorý bude koordinovať realizáciu PHSR, predkladať správy, podieľať sa na určovaní priorít realizácie PHSR, koordinovať stretnutia, podnety, požiadavky predstaviteľov rozhodujúcich odvetví na území obce, zaznamenávať dôležité trendy v hospodárstve majúce dopad na vývoj obce, podieľať sa na budovaní verejno-súkromných partnerstiev, zúčastňovať sa na dôležitých domácich a zahraničných stretnutiach, konferenciách, zameraných na rozvoj obce. 4. Vlastní zamestnanci obce Do realizácie PHSR budú zapojení aj ostatní zamestnanci obce (referáty úradu, riaditelia škôl, vedúci prevádzok…). Finančné zabezpečenie podpory regionálneho rozvoja a zdroje financovania Jednotlivé projektové zámery obce budú uskutočňované na základe rozhodnutí obecného zastupiteľstva a podľa finančných možností a to z vlastných zdrojov a zo zdrojov domácich a zahraničných grantov, prípadne zo sponzorských príspevkov. Finančné vyčíslenie jednotlivých aktivít sa v PHSR uvádza pri väčšine opatrení a aktivít, potrebných na naplnenie cieľov programu. Tie sú stanovené odhadom, konečné rozpočty budú súčasťou vykonávacích plánov. Pri schvaľovaní financovania jednotlivých úloh, vyplývajúcich z aktivít, sa bude prihliadať na ich dôležitosť a dopad na hospodársky a sociálny rozvoj obce. Viaceré úlohy sa môžu realizovať v rámci bežnej prevádzky samosprávy, mnohé však vyžadujú náročnejšie finančné a personálne zdroje a spoluprácu s inými subjektami.

.

42

.

.


.

Potenciálne zdroje na realizáciu opatrení a úloh PHSR sú: - vlastné zdroje – rozpočet obce, - bankové úvery, - štátne dotácie z účelových fondov, - dotácie z výťažku lotérií, - financie z Národných projektov (MPSVR, úrady práce sociálnych vecí a rodiny), - štrukturálne a fondy, - nadácie, neinvestičné fondy, - účelové fondy zahraničných zastupiteľstiev v SR (holandské, americké, kanadské,...), - Svetová banka, - sponzoring podnikateľov, firiem, bankového sektora, súkromných osôb, - združovanie prostriedkov verejnej a neverejnej sféry, atď., Štruktúra uvedených zdrojov bude závisieť na aktuálnej finančnej situácii obce ako aj na spoločensko-ekonomických podmienkach.

16. ROZPOČET NA ROKY 2007-2009 Rozpočet na viacročné obdobie bol schválený v obecnom zastupiteľstve uznesením číslo 41/2007 zo dňa 8.12.2007 Výdavky 2007 2008 2009 2010 2444 2617 2748 2885 Výdavky verejnej správy 16 20 21 22 Finančná a rozpočtová oblasť 46 46 48 50 Iné všeobecné služby 1 2 2 2 Civilná obrana 131 140 200 209 SAD 40 40 42 44 Požiarna ochrana 129 130 137 143 Cestná doprava 532 554 582 611 Nakladanie s odpadmi 13 20 21 22 Rozvoj obcí 198 100 105 110 Verejné osvetlenie 82 70 74 77 Športové služby 202 251 264 277 Kultúra 12 20 21 22 Knižnica 10 11 12 12 Ostatné kultúrne služby 3 3 3 3 Vysielacie a vydav. služby 72 80 84 88 Náboženské a iné služby 677 715 751 788 Predškolská výchova 256 400 420 441 Stravovanie v predškol.zar. 10 30 32 33 Sociálne zabezpečenie 4 874 5 307 5 572 5 851 Bežné výdavky spolu 500 600 630 662 Kapitálové výdavky ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY 5 374 5 907 6 202 6 512 .

43

.

.


Príjmy Daňové príjmy - z toho dane z nehnuteľností Nedaňové príjmy - z toho granty, transfery Bežné príjmy spolu Kapitálové príjmy PRÍJMY CELKOM

.

2007 4213 482 661 132 4 874 10

2008 4548 482 759 100 5 307 11

2009 4775 506 797 105 5 572 12

2010 5014 531 837 110 5 851 12

5 374

5 907

6 202

6 512

Komentár k analýze schváleného rozpočtu obce : príjmová časť rozpočtu je spracovaná s rezervami najmä v špecifických daniach a poplatku za likvidáciu odpadov. Ostatné kapitoly príjmovej časti rozpočtu v rokoch 2008 a 2009 sú schválené primerane k roku 2007. Výdavky sú plánované primerane k predpokladaným príjmom. Celkove je viacročný rozpočet stavaný ako vyrovnaný. V roku 2007 boli príjmy a výdavky na obyvateľa 6 314,9.-Sk a v roku 2010 sa predpokladajú 7 519,6.- Sk pri predpokladanom náraste obyvateľstva +5ročne. predpoklad príjmov a výdavkov

5 374

5 907

6 202

6 512 výdavky príjmy

5 374

5 907

r. 2007

r. 2008

6 202

r.2009

6 512

r. 2010

štruktúra tvorby príjmov 12 10 661

11 759

797

12 837 kapitálové nedaňové

.

4213

4548

4775

5014

r. 2007

r. 2008

r. 2009

r. 2010

44

daňové

.

.


.

17. Finančný plán Rozdelenie financií podľa cieľov a priorít, na programovacie obdobie 2007 – 2013 Názov akcie

RN akcie Z toho vlastné fin.prostr.

R o k y / výdavky (dotácie/vlastné) 2007 2008 2009 2010

2011 a ďalšie roky

OP, priorita, opatrenie

Špecifický cieľ č.1: Kľúčovým problémom je rekonštrukcia obecného majetku, rozšírením miestnej infraštruktúry, cyklotrás a chodníkov, sociálnych služieb, školských areálov, miestnych komunikácií a možnosti plynofikácie obce. V oblasti znižovania energetickej náročnosti prevádzky budov je prioritou rekonštrukcia a modernizácia objektu KD, budovy Obecného úradu a Materskej školy. Opravy VO, Rekonštrukcia rozhlasu Opravy komunikácií Rekonštrukcia MŠ Rekonštrukcia OcÚ Opravy chodníkov Rekonštrukcia KD Dopravné značenie a informačný systém Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov Opravy zvonice Výstavba garáže a skladu

500 0 100 0 10 000 100 1 500 150 3 000 150 200 0 6 000 300 50 50 100 100

500 100 9 900 100 1 350 150 1 350 150

PRV

1 500

200 5 700 300

PRV

50 100

350 350

150

200

21 800 1 300

200 250

2 700 600

Opravy PZ SPOLU špec.cieľ 1

17 100 300

600 50

Špecifický cieľ č.2 : zlepšovaním životného prostredia eliminovaním negatívnych faktorov pôsobiacich na ŽP,, skvalitnením a zefektívnením postupov v odpadovom hospodárstve, venovať zvýšenú pozornosť likvidácii domovému odpadu a skvalitneniu separovaného zberu vrátane jeho sústreďovania a vývozu, Zberný dvor, kompostovisko zvýšenie účinnosti separácie Dobudovanie kanalizácie Príprava plynofikácie SPOLU špec.cieľ 2

.

500 100 200 50 2 000 100 100 20 2 800 270

400 100 150 50 1 900 100

1 900 100

45

OP ŽP

550 150

80 20 80 20

SPP

.

.


Názov akcie

RN akcie Z toho vlastné fin.prostr.

R o k y / výdavky 2007 2008

2009

.

2010

2011 a ďalšie roky

OP, priorita, opatrenie

Špecifický cieľ č.3: pravidelné zabezpečovanie čistoty verejných priestranstiev a starostlivosť o verejnú zeleň , starostlivosť o vodné toky a zdrže Aktivačné práce Čistota, úprava zelene Oddychová zóna Náučný chodník Správa a údržba komunikácií Starostlivosť o vodné toky a zdrže SPOLU špec.cieľ 3

300 150 450 450 200 20 100 10 620 620 400 100 2 070 1 350

50 50

50 50

50 50

140

150

160

OUP

180 20 90 10 190

210

220 OPŽP/PRV

50 380

50 410

50 430

270 30

Špecifický cieľ č.4: zabezpečovať trvalý rozvoj obce , naďalej rozširovať priemysel a vytvárať podmienky pre malých a stredných podnikateľov, remeselníkov, služieb v CR Rozvoj priemyselnej lokality SPOLU špec.cieľ 4

500 50 500 50

450 50 450 50

PRV

Špecifický cieľ č.5 : podporovať športové aktivity a možnosti rekreačného športovania , zvýšiť kvalitu kultúrnych podujatí a podporovať rozvoj propagácie obce Rozšírenie športového areálu Zriadenie nenáročných športových plôch Rozšíriť cykltrasy Propagácia obce SPOLU špec.cieľ 5

1000 100 100 100 200 20 100 50 1 400 270

900 30

40

30

30

40

30

20 10 20 70

10 10 10 90

10 20 10 80

ROP/PRV

180 20 10 10 1 090 30

Možnosť získať verejné a finančné zdroje z rozpočtu Európskej únie a národného rozpočtu Slovenskej republiky je často viazaná na schopnosť obce spolufinancovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov, prípadne zo zdrojov súkromných investorov. Prehľadné usporiadanie rozvojových zámerov umožní obci orientovať sa v škále dostupných podporných zdrojov, ako aj podmienok sprevádzajúcich získanie týchto zdrojov. Ak budeme uvažovať s vyčlenením finančných prostriedkov v objeme 5 % (ročne) z bežných výdavkov obce na kofinancovanie projektov z eurofondov, potom môžeme predpokladať (pri plnej úspešnosti) so získaním cca 5,5 až 6,0 mil. Sk ročne.

.

46

.

.


.

Celková potreba získania finančných prostriedkov pre jednotlivé aktivity podľa špecifických cieľov a jednotlivých zdrojov je nasledovná : Roky

2008

2009

2010

2011 ďalšie roky

Vlastné zdroje

800

1250

830

160

Špec.cieľ 1

250

600

300

50

Špec.cieľ 2

100

150

20

Špec.cieľ 3

380

410

430

Špec.cieľ 4

30 50

Špec.cieľ 5

70

90

80

30

Štátne zdroje

-

-

-

-

EU fondy

2170

3310

17240

2410

Špec.cieľ 1

200

2 700

17 100

600

Špec.cieľ 2

1 900

550

80

Špec.cieľ 3

50

50

50

Špec.cieľ 4

270 450

Špec.cieľ 5

20

10

10

1 090

Iné

-

-

-

-

CELKOM

2 970

4 560

18 070

2 570

Ak porovnáme objem požiadaviek a objem predpokladaných zdrojov, môžeme konštatovať, že pri 50 %-nej úspešnosti schválenej podpory projektov z eurofondov dokážeme pokryť požiadavky (okrem r. 2010) akčného a finančného plánu, čo sa dá hodnotiť ako reálne . Pomoc zo štrukturálnych fondov je určená regiónom a oblastiam, ktoré vykazujú nízku úroveň hospodárskeho rozvoja. Podľa platných pravidiel Európskej únie sú podporované tie regióny, ktoré zodpovedajú ekonomicky a geograficky stanoveným Cieľom štrukturálnej politiky. Obec patrí do NUTS III, ktorý predstavuje podporu regiónom, v ktorých podiel HDP na obyvateľa v priemere za posledné tri kalendárne roky dosiahla menej ako 75% priemeru členských štátov Európskej únie. Obec je zaradená do skupiny obcí, ktoré nepatria medzi kohézne póly rastu SR, ale je v záujmovom území inovačného póla rastu mesta Martin.

.

47

.

.


.

Prideľovanie finančných prostriedkov pre jednotlivé strategické ciele z fondov Európskej únie pre územie bude riadené na základe nasledujúcich strategických dokumentov: Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky, Program rozvoja vidieka SR, Sektorové operačné programy, Regionálny operačný program na roky 2007 – 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že obec nie je zaradená do pólov rastu, je možné využívať pomoc prostredníctvom programu rozvoja vidieka SR. Regionálny operačný program (ROP je pokračovaním OP lokálna infraštruktúra), v ktorom je alokovaných 1,445 mld.EUR z ERDF sa nebude dať využívať na podporu všetkých rozvojových projektov obce. Predpokladom pre úspešnú realizáciu rozvojových zámerov obce bude aktívny prístup obecného zastupiteľstva pri vecnom schvaľovaní jednotlivých úloh ako aj v získavaní a vo využívaní dostupných možností financovania plánovaných aktivít. Úspešnosť realizácie stanovených zámerov však bude v prvom rade závisieť od aktívnej účasti a podpory všetkých obyvateľov obce pri koordinovaní jednotlivých aktivít obecným zastupiteľstvom.

18. Monitorovanie a modifikovanie PHSR Monitorovanie PHSR bude uskutočňovať predovšetkým : - Komisia strategického rozvoja, - Koordinátor pre stratégiu, - Obecné zastupitelstvo.

.

48

.

.


.

18.1. Spôsob monitorovania PHSR Monitorovanie plnenia PHSR bude vykonávať komisia strategického rozvoja. Koordinátorovi pre stratégiu pracovníci budú pravidelne predkladať správy o postupe realizácie a príprave projektov, o vlastnej činnosti a o iných aktivitách súvisiacich s plnením PHSR. Koordinátor pre stratégiu bude predkladať na zasadnutia OcZ „Správy o realizácii PHSR“, pre posúdenie súladu aktivít s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Koordinátor vydá stanovisko , ktoré sa predloží poslancom na Obecné zastupiteľstvo pri schvaľovaní ročných rozpočtov. Počas roka sa môže každý poslanec obecného zastupiteľstva oboznámiť s priebehom plnenia PHSR na obecnom úrade .

18.2. Vyhodnocovanie a spôsob modifikovania PHSR Hlavným hodnotiacim dokumentom PHSR bude Správa o realizácii PHSR, ktorú vypracuje koordinátor strategického rozvoja. Predkladať návrhy na modifikovanie PHSR bude v právomoci koordinátora pre PHSR a poslancov OcZ. Občania a inštitúcie môžu tiež v písomnej forme (prostredníctvom poslancov, alebo obecného úradu) predložiť návrh na modifikovanie PHSR. Na zasadnutia komisie v termíne schvaľovania obecného rozpočtu predloží koordinátor „Dopadovú analýzu plnenia PHSR“. Doplnenie PHSR sa uskutoční formou vypracovania návrhu na doplnenie PHSR, ktorý bude obsahovať konkrétne nové špecifické ciele, opatrenia, aktivity a úlohy. Návrh sa predloží na schválenie obecnému zastupiteľstvu. Ak doplnenie PHSR bude spojené s možnosťou získať finančné prostriedky, alebo bude vyvolané inou nevyhnutnou potrebou, môže sa kvôli tomu tiež iniciovať mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva.

18.3.

Záver

Záverom treba skonštatovať, že obecný úrad a prípravná komisia poskytoli spracovateľovi všetky požadované podklady potrebné k vypracovaniu PHSR a tento strategický dokument priebežne prerokovával s poslancami obecného zastupiteľstva, v pracovných skupinách, v komisiách a nakoniec s verejnosťou všetkými obvyklými spôsobmi (zhromaždenie, zverejnenie na úradnej tabuli a na internetovej stránke obce a MŽP SR).

Dokumenty a použitá literatúra V súlade so snahou Slovenskej republiky o znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov boli východiskom pri príprave Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2007 - 2013 nasledovné strategické dokumenty: Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja (O8/2007) .

49

.

.


.

Zdravotno-hygienická charakteristika okresu Martin Šikura : Miestopisné dejiny Turca Beňko : Starý Turiec História a súčasnosť miest a obcí Turca Štatistické údaje okresu Martin Majtán : Názvy obcí a miest SR Dejiny obce Lipovec Študia rozvoja regiónu Turiec Miestny program obnovy dediny Program rozvoja vidieka SR Regionálny operačný program Program trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce 2005 2014

Vypracoval, na základe podkladov OÚ Lipovec, Ing. Ľubomír Bernát Január - február 2008 Prerokované so starostkou obce dňa : 16.1. 2008 Zverejnené na pripomienkovanie občanov, na úradnej tabuli v dobe od 18.2.2008 do 4.3.2008

Schválené v OcZ dňa : 1.4.2008

.

50

.

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE L I P O V E C (r , s výhľadom do r. 2013)

Recommend Documents