PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA

PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA

Šurianske slaniská

PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA Juhásove slance (Bačove slaniská)

Foto: Viera Šefferová Stanová


Chrániť môžeme iba to, čo poznáme! 1



Šurianske slaniská sa nachádzajú na Podunajskej nížine v katastri obce Šurany. Pozostávajú z dvoch častí – Akomáň a Čiky. Vyznačujú sa veľmi slanou pôdou a na ňu viazanými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Šurianske slaniská sú unikátne nielen u nás, ale aj v rámci celej Európy. Preto sa v roku 2004 stali súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 pod názvom Územie európskeho významu Šurianske slaniská s rozlohou 188,72 ha.

500 m

Akomáň

Na zachovanie európskeho prírodného bohatstva sa vytvorila európska sústava chránených území Natura 2000. Jej hlavným cieľom je ochrana najvzácnejších a najohrozenejších biotopov (tie, ktorých ochrana má zvláštny význam, sa označujú ako prioritné biotopy) a druhov na území EÚ. Sústavu Natura 2000 tvoria chránené vtáčie územia zamerané na ochranu vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov.

V rámci národnej legislatívy je územie od roku 2012 vyhlásené za Chránený areál Šurianske slaniská, v ktorom platí 4. stupeň ochrany rovnako ako na Území európskeho významu Šurianske slaniská. Uvedené stupne ochrany znamenajú, že na území platí pomerne prísna ochrana. Tá však nezakazuje kosenie a pasenie, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie slanísk. Zakázané je napr. rozorávanie alebo odvodňovanie.

Čiky

Foto: Jozef Lengyel

Letecké zábery Šurianskych slanísk

Foto: Jozef Lengyel

Pohľad na Šurianske slaniská – časť Akomáň

Pohľad na Šurianske slaniská – časť Čiky

2



Prírodné hodnoty Šurianskych slanísk Šurianske slaniská sú ostrovom života vzácnych slanomilných druhov uprostred intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny. Územie predstavuje relatívne veľký slaniskový komplex, ktorý pozostáva z mozaiky slaných stepí, lúk a močiarov. Z európskeho hľadiska je v lokalite významný biotop 1340*, ktorý sa nazýva vnútrozemské slaniská a slané lúky a patrí medzi prioritné biotopy EÚ.



Slaniská sú prírodné ekosystémy vyznačujúce sa vysokým obsahom rozpustných solí v pôde a vode. Sú typické pre prímorské oblasti, môžu však vznikať aj vo vnútrozemí, kde sú zriedkavé. V oblasti Podunajska zasolenie pôdy spôsobujú podzemné vody obohatené ľahko rozpustnými soľami (Na, Mg, Ca vo forme uhličitanov, síranov a pod.). Hladina podzemnej vody leží v blízkosti povrchu pôdy. V teplejšej časti roka prevažuje výpar nad zrážkami. Soli sa vzlínaním dostávajú k povrchu pôdy, kde sa hromadia, a môžu sa na ňom vyzrážať vo forme bielych kryštálikov, ktoré nazývame soľný kvet. Zasolenie pôdy môže vznikať aj zaplavením mineralizovanou vodou a jej postupným vysychaním, prípadne aj ľudskou činnosťou – nadmerným používaním minerálnych hnojív.

Gáfrovka ročná osídľuje výrazne zasolené plochy, ktoré sú pre väčšinu rastlín toxické.

Vyzrážané kryštáliky solí – tzv. soľný kvet

K najvzácnejším typom vegetácie patria tzv. slané oká. Sú to miesta s extrémne slanou pôdou a riedkym porastom rastlín. V súčasnosti sa tu už len veľmi vzácne vyskytuje kriticky ohrozený druh gáfrovka ročná Camphorosma annua. Takmer 75 % lokalít na Slovensku, na ktorých bol druh zaznamenaný ešte v 70-tych rokov minulého storočia, bolo zničených.

Foto: Alžbeta Szabóová

Typickým predstaviteľom slaných stepí v Panónskej nížine je ohrozený druh palina slanomilná Artemisia santonicum, podobne Zasolené podmienky sú pre rastliny extrémne, preto vyhovujú len malej skupine slanomilných (halofyty, vyžadujú si zasolenie) a soľ znášajúcich rastlín (tolerujú zasolenie, ale nepotrebujú ho). Vo flóre Slovenska sa za halofyty považuje 33 druhov vyšších rastlín.

Slané oko na Šurianskych slaniskách

3





Palina slanomilná je druh s neistou vyhliadkou do budúcnosti z dôvodu zániku slanísk, ktoré sú jej domovom.

ohrozená je astrička panónska Tripolium pannonicum, ktorá je panónsky endemit, teda druh, ktorý rastie iba v oblasti Panónskej nížiny. Veľmi významný je výskyt ďalšieho panónskeho endemitu a ohrozeného druhu pichliača úzkolistého Cirsium brachycephalum, ktorý rastie na mokrých zasolených lúkach a pasienkoch. Pestrosť vegetácie slaniska dopĺňajú ďalšie ohrozené druhy, ako hadokoreň sivý Podospermum canum či skorocel prímorský Plantago maritima a kriticky ohrozené druhy skorocel tenkokvetý Plantago tenuiflora,

Foto: Daniel Dítě


Vysoký obsah ľahko rozpustných solí v pôde zhoršuje príjem vody rastlinou pre zvýšený osmotický tlak, ktorý rastlina musí prekonávať pri príjme vody z prostredia. Vplyv zasolenia na rastliny je v konečnom dôsledku totožný s účinkom sucha. To sa prejavuje aj na vzhľade rastlín. Väčšinou sú sivé a zakrpatené, môžu mať sukulentnú stavbu. Bunky týchto rastlín znášajú bez poškodenia až 6-% koncentráciu solí vo vode, pričom priemerná slanosť svetových morí je približne 3,5 %.

Astrička panónska – z celkového počtu asi 55 lokalít je potvrdený jej výskyt už len asi na 17.

Hadokoreň sivý rastie na suchých aj mierne zasolených lúkach a pasienkoch v juhovýchodnej Európe a Panónskej nížine.

Jačmeň tuhoštetinatý – na chránenom území rastie jeho druhá najväčšia populácia na Slovensku. Slovenskom a Rakúskom zároveň prechádza západná hranica jeho rozšírenia.

4



loboda pobrežná Atriplex littoralis alebo jednoročná tráva chvostovec panónsky Pholiurus pannonicus, ktorá rastie na dlhodobo zaplavených znížených miestach slaniska. Veľmi cenný je výskyt kriticky ohrozeného jačmeňa tuhoštetinatého Hordeum geniculatum, ktorý je druhom teplých nížinných slaných lúk a pasienkov.

Loboda pobrežná

Foto: Jozef Lengyel

Skorocel tenkokvetý

Chvostovec panónsky

Pichliač úzkolistý je druh európskeho významu ohrozený vo všetkých krajinách, kde rastie, zaradený je aj do celosvetového červeného zoznamu ohrozených druhov.

5


Foto: Anton Krištín


Ropucha zelená je žaba nížinných oblastí so zeleným škvrnami na bledšom podklade, obľubuje otvorenú krajinu stepného charakteru.

Kobylka šúrová s bizarnou hlavou je druh afrotropického pôvodu, typický pre panónsku zónu Slovenska.

Slaniskové biotopy tejto lokality patria k typickým pre viacero skupín tzv. slaniskových druhov hmyzu. K charakteristickým patria aj rovnokrídlovce, napr. koník štíhly Aiolopus thalassinus, koník žltý Euchorthippus declivus, svrček púšťový Melanogryllus desertus, kobylka šúrová Ruspolia nitidula a ďalšie. V minulosti boli najmä na slanisku Akomáň vykopané „poľovnícke“ jazierka, ktoré sú dnes významné miesta rozmnožovania obojživelníkov a vyhľadávajú ich i vodné vtáky a poľovná zver.

Foto: Jozef Lengyel

Foto: Stanislav Harvančík

Žije tu viacero druhov žiab európskeho významu, ako je ropucha zelená Bufo viridis, rosnička zelená Hyla arborea, skokan štíhly Rana dalmatina či hrabavka škvrnitá Pelobates fuscus, medzi najvzácnejšie patrí kunka červenobruchá Bombina bombina.

Kaňa popolavá patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov na Slovensku. Žije v otvorenej krajine nížin, hniezdo si stavia na zemi v bylinnom poraste vlhkých lúk, často polí.

6

Kaňu sivú môžeme na slanisku pozorovať v zime. Loví tu predovšetkým drobné hlodavce a využíva slaniská ako miesta nočného úkrytu.



Z mlokov sa na jazierkach slaniska Akomáň vyskytuje mlok bodkovaný Triturus vulgaris a európsky významný druh mlok dunajský Triturus dobrogicus. Z plazov možno na slanisku vidieť užovku obojkovú Natrix natrix či jaštericu krátkohlavú Lacerta agilis, ktorá je druhom európskeho významu. Z cicavcov našli na slanisku svoj domov lasica myšožravá Mustela nivalis, hranostaj čiernochvostý Mustela erminea, jazvec lesný Meles meles aj kuna skalná Martes foina. Šurianske slaniská sú výnimočné aj výskytom viacerých druhov vtákov európskeho významu. Pri hľadaní potravy tu možno pozorovať vzácneho bociana čierneho Ciconia nigra i bociana bieleho Ciconia ciconia, z dravcov napríklad orla kráľovského Aquila heliaca, na migrácii včelára lesného Pernis apivorus, kaňu popolavú Circus pygargus alebo sokola sťahovavého Falco peregrinus. Na oblohe sa môže mihnúť i vzácny sokol rároh Falco cherrug. V minulosti tu pravidelne hniezdil sokol kobcovitý Falco vespertinus, v súčasnosti sa tu vyskytuje počas migrácie a môžeme ho tu pozorovať pri love potravy. Z vyššieho porastu bylín možno počuť typický hlas vzácneho chrapkáča poľného Crex crex. V zimnom období je územie známe výskytom severských sov myšiarok močiarnych Asio flammeus, zimujúcich kaní sivých Circus cyaneus a spevavce tu loví i najmenší európsky sokol – sokol kobec Falco columbarius.

Ohrozenie slaniska V minulosti sa na Šurianskych slaniskách pásol hovädzí dobytok i ovce, keďže v okolí sa nachádzali rodinné usadlosti (samoty), napr. Morgov, Akomáň (Okomáň) a ďalšie, s čulým roľníckym a pastierskym životom. Pastva zanikla po zániku usadlostí, približne v 70-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti sa niektoré usadlosti opäť obnovujú. V minulosti boli slaniská Akomáň a Malé Čiky čiastočne odvodnené vybudovaním menších melioračných kanálov, najmä v ich okrajových častiach. V súčasnosti postupne zarastajú, na jar sú naplnené vodou, čo vyhovuje vodným druhom vtákom a obojživelníkom.


Malá časť Šurianskych slanísk na území Akomáňa sa v súčasnosti spása a kosí, zvyšok slaniska sa neobhospodaruje, v dôsledku čoho zarastá drevinami a burinami. Na území sa miestami nachádzajú nelegálne skládky pevného odpadu, ktoré ho znehodnocujú, avšak postupne sa už odstraňujú. Negatívny vplyv má aj čiastočné rozorávanie okrajových častí slanísk, čím sa znižuje zasolenie a šíria sa burinové druhy. K okrajovému rozorávaniu dochádzalo najmä pre nedostatočne vyznačené hranice.

Zarastanie Šurianskych slanísk v dôsledku zániku pastvy

7



Ako môžeme túto jedinečnú lokalitu zachovať Zjednodušene povedané, ak chceme zachovať slaniskový biotop, musíme na slanisku udržať zasolenie pôdy, ktoré vyhovuje slaniskovým druhom. Prvou podmienkou je priaznivý vodný režim, najmä dostatočne vysoká hladina podzemnej vody. Malé melioračné kanály sa postupne zazemňujú, zarastajú vegetáciou a slaniská sú pomerne pravidelne zaplavované. Druhou podmienkou je obhospodarovanie slaniska. Aby sa na slanisku zachovali vzácne druhy rastlín a živočíchov, v lokalite Akomáň sa rozširuje pasenie a kosenie. Pasenie oviec a dobytka podporí opätovné rozširovanie vzácnych slaniskových druhov. Návrat k tradičnej pastve je ideálnym spôsobom zachovania týchto prírodných fenoménov. Lokalita Čiky ostáva zatiaľ naďalej bez obhospodarovania. Hranice chráneného územia sa v teréne riadne vyznačili v roku 2012, čo by malo zabrániť neúmyselnému rozorávaniu okrajových častí slaniska. Okrem Šurianskych slanísk je do projektu LIFE+ zahrnutých ďalších 10 území európskeho významu Podunajska, na ktorých sú zachované zvyšky vzácnych slanísk. Plánuje sa obnova 379 ha slanísk a ich udržiavanie v priaznivom stave. To je aj úloha miestnych obyvateľov. Pri obnove tradícií pastvy je kľúčová práve aktívna účasť miestnych obyvateľov a ich vôľa znovu zaviesť spôsoby hospodárenia svojich predkov. Preto je jedným zo zámerom projektu priblíženie unikátnosti Šurianskych slanísk miestnym obyvateľom. Projekt sa osobitne sústreďuje na začlenenie tejto témy do vyučovacieho procesu na základných školách v meste Šurany. Projekt LIFE+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku realizuje DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislavské regionálne ochranárske združenie a Štátna ochrana prírody SR s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ a z príspevku MŽP SR.



Viac informácií nájdete na www.daphne.sk/pannonicsk a www.perlypodunajska.sk.

Pokosená plocha v lokalite Akomáň

Pasenie oviec v lokalite Akomáň

Zmyslom obnovy pasenia na Šurianskych slaniskách je udržiavanie nízkeho porastu bylín, narušovanie povrchu pôdy, jeho zhutnenie a zabraňovanie zarastania. Tým sa podporí šírenie slaniskových druhov a ich ďalšie prosperovanie.

8



Slaniská v Európe a na Slovensku

V 50-tych rokoch minulého storočia zaberali na Podunajskej nížine relatívne veľkú rozlohu, približne 8 300 ha. Väčšina z nich bola odvodnená, rozoraná, zalesnená alebo zarastená. Posledné zvyšky slanísk sú ostrovčekovito roztrúsené. Spolu zaberajú plochu asi 500 ha a sú naďalej ohrozené zánikom v dôsledku narušeného vodného režimu a absencie ich obhospodarovania.

Panónsky bioregión – zelenou farbou sú vyznačené územia Natura 2000 SKUEV0080 JUHÁSOVE SLANCE (BAČOVE SLANISKÁ)

SKUEV0088 SÍKY

SKUEV0096 ŠURIANSKE SLANISKÁ SKUEV0095 PANSKÉ LÚKY

SKUEV0066 KAMENÍNSKE SLANISKÁ

SKUEV0068 JURSKÝ CHLM

SKUEV0099 PAVELSKÉ SLANISKO

SKUEV0017 PRI ORECHOVOM RADE

SKUEV0078 MOSTOVÉ SKUEV0010 KOMÁRNAŇSKÉ SLANISKO

SKUEV0076 BOKROŠSKÉ SLANISKO

Slaniská na Podunajsku – územia európskeho významu (SKUEV)

Spracoval: DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (www.daphne.sk) v spolupráci so ŠOP SR – Správou CHKO Dunajské luhy (www.sopsr.sk) a Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (www.broz.sk) Grafika a kresby: Riki Watzka, www.rwdesign.sk Pripravené v rámci projektu LIFE10NAT/SK/083 Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku, ktorý sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ a z príspevku MŽP SR.

9

Zdroj: DAPHNE/Rastislav Lasák

V Európe sa nachádzajú iba v niekoľkých krajinách, s centrom rozšírenia v pa nónskej oblasti, a tvoria len 3 % rozlohy EÚ. Výskyt slanísk je v podmienkach Slovenska ojedinelý a ostrovčekovitý, pretože centrum ich rozšírenia je v Maďarsku a Slovenskom prechádza severná hranica ich výskytu.

Zdroj: DAPHNE/Rastislav Lasák

Vnútrozemské slaniská a slané lúky patria v rámci Slovenska, ale aj v Európe medzi najohrozenejšie typy biotopov.

PRÍRODNÉ PERLY PODUNAJSKA

Recommend Documents