Prečo je cukor jed? prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc. Všetci dobre vieme, čo je to cukor, no už menej informácií máme o jedoch. Väčšina z nás si pri pojme jed predstaví padajúcu obeť, ktorá sa práve napila z pohára, do ktorého ktosi tajne vsypal alebo nalial jed. Takto to prebieha vo filmoch a detektívkach. V skutočnosti takéto veľmi jedovaté látky naozaj máme, ale účinky nenastanú hneď po ich užití. Napríklad ak africkí domorodci zasiahnu šípom, v ktorom je veľmi jedovatá látka strofantín (ouabain), bežiacu gazelu alebo antilopu, tá stihne ešte prebehnúť hodný kus cesty, kým stratí vedomie. Je to jeden z najsilnejších a najrýchlejších jedov. Mnohí ho však vôbec nepovažujú za jed. V malých dávkach sa totiž tento „jed“ používa pri liečbe ľudí s poruchami činnosti srdca. Nehľadajte ho ale v lekárni, u nás sa už nepoužíva. Niektoré jedy pôsobia naozaj veľmi pomaly. Dokáže niekto uveriť, že jedom môžu byť aj tapety? V polovici 19. storočia prišli vo Veľkej Británii do módy zelené tapety. Každý, kto chcel ísť s dobou, musel mať aspoň jednu izbu vytapetovanú na zeleno. Po čase sa však začali u ľudí, a najmä detí, ktoré tam bývali, prejavovať príznaky otravy a dokonca sa popisuje aj výskyt úmrtí. Dôvodom uvedeného problému bolo, že výrobcovia tapiet dosiahli zelenú farbu pridaním zlúčeniny arzénu. Vdychovanie pár arzénu po dosť dlhom čase prejavilo svoju jedovatosť. Zopakujme si otázku – veríte už, že tapety môžu byť jedom? Ale ešte určite neveríte, že jedom môže byť aj cukor. Jedom však môže byť ktorákoľvek látka, pokiaľ sa používa vo vysokých dávkach a nesprávnym spôsobom. A teda aj cukor. Odkiaľ slovo cukor pochádza? Už v starodávnych jazykoch to znelo podobne, avšak slovenský cukor sa najviac podobá nemeckému Zucker. Pod cukrom si obvykle predstavíme tzv. stolový cukor, ktorý bežne používame na sladenie kávy, čaju či pri pečení. Ten môže byť kryštálový, práškový, kockový. S cukrami je to však oveľa komplikovanejšie, je ich nespočetné množstvo a majú veľa foriem. Ostaňme radšej len pri jednoduchých cukroch (monosacharidy a disacharidy), ako sú ovocný cukor fruktóza, sladový cukor maltóza, mliečny cukor laktóza, súčasť mliečneho
cukru galaktóza, stolový cukor sacharóza. Tým najdôležitejším z nich je hroznový cukor glukóza, pretože najmä v tejto forme je cukor súčasťou metabolizmu nášho tela a nachádza sa v našej krvi, aj keď sme žiaden cukor nezjedli. Vyjasnime si jednu vec. Keď hovorím o tom, že cukor môže byť jed, nemyslím tým, že cukor predávaný v obchodoch je jedovatý. Keby ste hoci aj celý sáčok cukru vsypali niekomu do čaju, neotrávite ho. Budem hovoriť o jedovatosti glukózy a to tej, ktorá sa nachádza v našej krvi a môže vyvolať dobré, ale aj menej dobré účinky. Odborne sa jedovatosť glukózy nazýva glukotoxicita. Ako glukóza pôsobí? Aby glukóza mohla vstúpiť do bunky a vykonať to, čo je jej úlohou v metabolizme a čo je potrebné pre správne fungovanie nášho tela, musí jej niekto otvoriť dvierka. To má na starosti hormón inzulín. Inzulín sa v našom tele tvorí v podžalúdkovej žľaze, ktorá sa latinsky nazýva pankreas. Bez inzulínu glukóza nemôže vykonať správne svoju úlohu v tele a môže prejaviť naopak „jedovaté“ účinky. Škodlivé účinky glukózy sa môžu prejaviť vo všetkých bunkách a tkanivách nášho tela. Najcitlivejšie sú však beta bunky pankreasu, to sú tie, ktoré tvoria inzulín. Ďalším citlivým tkanivom je vnútorná výstelka ciev. To má za následok choroby srdca, obličiek, či poruchy zraku. Mechanizmy, ktorými glukóza poškodzuje bunky a tkanivá sú veľmi zložité. Stačí ak budete vedieť, že základom tohto zla je, že sa cukor naviaže na bielkovinu. Z bielkoviny sa stane glykovaná bielkovina. Glykovaná bielkovina má iné vlastnosti ako tá pôvodná a môže vyvolať chorobné procesy. Medzi najnebezpečnejšie glykované bielkoviny patria látky s názvom AGE. Je to anglická skratka pre koncové produkty pokročilej glykácie. Slovo „age“ znamená po anglicky vek a tieto látky okrem iného skutočne urýchľujú starnutie. Účinky glukózy ako jedu sa najviac prejavia v prípade ochorenia, ktoré sa nazýva cukrovka alebo latinsky diabetes mellitus. Poznáme viacero typov cukrovky, dva z nich sú základné. Na prvý typ cukrovky ochorejú ľudia, ktorí k tomu majú vrodené dispozície a určite si ho nezavinili sami. Rozvoj cukrovky druhého typu do veľkej miery ovplyvňuje to, ako človek žije, a teda jedovatosť glukózy si čiastočne vyvoláva sám. Hormón inzulín, ktorý je nevyhnutný na správne fungovanie glukózy sa vytvára v tej časti pankreasu, ktorá sa nazýva „ostrovčeky“. Sú to Langerhansove ostrovčeky, nazvané po svojom objaviteľovi, ktorý bol nemecký lekár. V ostrovčekoch sú tzv. beta bunky a tie produkujú inzulín. V prípade cukrovky 1. typu sú tieto ostrovčeky nefunkčné a inzulín netvoria. Podstatou cukrovky 1. typu je teda úplné chýbanie inzulínu. Prejavuje sa v detstve alebo mladosti a je dôležité ju čo najskôr rozpoznať. Ak by sa cukrovka 1. typu neliečila,
koncentrácie glukózy v krvi by boli neustále vysoké a jedovatosť glukózy by sa naplno prejavila. Našťastie vieme dnes toto ochorenie úspešne liečiť a zabrániť glukóze, aby bola jedovatá. Je pravda, že život pacienta s cukrovkou 1. typu je komplikovanejší ako bez nej. Je potrebná liečba inzulínom, aj dodržiavanie diéty, ale dobrá spolupráca chorého a lekára zabráni vážnym komplikáciám. A ako je to s jedovatosťou cukru u tých, ktorí ešte cukrovku nemajú? Bolo už uvedené, že cukor z cukorničky nie je jedom, ale aj to, že jedovatou môže byť ktorákoľvek látka pokiaľ sa do nášho tela dostáva vo veľkom množstve a nesprávnym spôsobom. A čo je ten nesprávny spôsob v našom prípade? Prejedanie sa! Prejedanie sa je v súčasnej dobe stále väčším problémom. Doba sa mení a dnešná mládež má oveľa viac lákadiel a nástrah, než tomu bolo v minulosti. Ako príklad si môžeme porovnať veľkosť odloženej žemle z časov môjho detstva a súčasný hamburger. Prejedanie vedie k tučnote, tučnota je sprevádzaná neúčinnosťou inzulínu a všetko nakoniec vyústi do vzniku cukrovky 2. typu. Začína to prejedaním sa. Je veľkou pravdou, že sa vplyvom civilizácie stále zvyšuje konzumácia cukru. Často si ani neuvedomujeme, aké množstvo cukru sa nachádza napríklad v sladených nápojoch. Pri nadmernom jedení, a to nielen sladkostí, sa aj u detí v priebehu času mení postava.
Tučnota môže byť sprevádzaná množstvom komplikácií. Jednou komplikáciou tučnoty je ateroskleróza. Obrázok aterosklerózou postihnutej aorty, hlavnej tepny vychádzajúcej zo srdca vyzerá ako pizza. Zvýšený príjem cukrov túto situáciu len zhoršuje. Nechcem vás strašiť, ale tučnota, či latinsky
obezita, môže dospieť do veľmi pokročilých štádií. Predstavuje to celosvetový problém a vyžaduje to intenzívny výskum. Pracujem v Slovenskej akadémii vied, na Ústave experimentálnej endokrinológie. S hrdosťou môžem povedať, že sa na tomto ústave vykonáva medzinárodne uznávaný výskum v oblasti obezity u ľudí aj experimentálnych zvierat viacero výskumných tímov. Už bolo spomenuté, že nemecké slovo Zucker znamená cukor. Existujú aj „cukrové“ potkaníky, tzv. Zucker potkany, u ktorých sa rozvinie veľká tučnota. Mnohé príznaky a mechanizmy vzniku ich tučnoty sú podobné tej ľudskej, a tak slúžia ako model obezity u ľudí. Napríklad bunky tukového tkaniva sú u tučných veľké a u chudých malé. Neplatí tu pravidlo, že čím viac, tým lepšie, pretože tie malé bunky fungujú lepšie. Vedecké výskumy na zvieratách sa robia aj preto, aby ľudia v budúcnosti nemuseli dospieť až na tretí stupeň našej kaskády. Tým je neúčinnosť inzulínu. Odborne sa to nazýva znížená citlivosť pre inzulín alebo inzulínová rezistencia. Čo to vlastne je? Pripomeňme si, že krvný cukor glukóza sa sama nevie dostať do bunky. Potrebuje na to hormón inzulín, ktorý ju pomocou špeciálnych transportérov do buniek dostane. S pribúdajúcou telesnou hmotnosťou nastane u tučného človeka chvíľa, keď si bunky a tkanivá povedia dosť a nedovolia inzulínu, aby naplno pôsobil. Telo na to reaguje tak, že začne v beta bunkách pankreasu vytvárať viac inzulínu a ten sa snaží prekonať odpor, ktorý mu bunky kladú. Ak si inzulín a bunky znázorníme mužskými postavičkami, tak títo dvaja páni začnú medzi sebou bojovať. Nejaký čas to funguje a silnejší je inzulín. Nakoniec ale vyhrajú bunky a nereagujú na inzulín, hoci ho je veľa. Glukóza, ktorá nemôže vojsť do buniek sa hromadí v krvi, je jej veľa a začína pôsobiť ako jed. A tým sa dostávame na vrchol našej kaskády - rozvinula sa cukrovka 2. typu. Zopakujem, že na jedovaté účinky glukózy sú citlivé beta bunky v pankrease. Nastane „otrava“ beta buniek a dôsledkom je znížená tvorba inzulínu. Druhým tkanivom, kde sa prejavia dôsledky otravy glukózou je výstelka ciev. V dôsledku zlého prekrvenia sa prejavia poruchy činnosti srdca, obličiek a zhoršenie zraku. Tak čo s tým urobíme, ak je cukor jed? Sladkosti máme všetci tak radi! Poďme radšej podať protijed. A čo je protijed? No predsa pohybová aktivita, cvičenie!!!!
Poďme si to celé zhrnúť. Ak nechceme, aby cukor v našom tele nepôsobil ako jed, nekombinujme jedenie sladkosti so sedením pri počítači. Nie je dobrá ani kombinácia jedenia sladkostí a sedenia pri televízore. Veľmi vhodná je kombinácia všetkých činností, aj jedenia dobrôt, s telesnou aktivitou a športom. Záverom, cukor sa môže prejaviť ako jed len vtedy, ak ho budeme konzumovať príliš veľa, ak budeme mať nadváhu a ak sa nebudeme venovať športovým aktivitám.
