Persuazívne techniky o jazyku presviedčania
ZDROJ
Media Literacy Project (http://www.nmmlp.org/media_literacy/language_persuasion.html)
PREKLAD
Cieľom väčšiny mediálnych obsahov je presvedčiť publikum, aby niečomu uverilo alebo niečo urobilo. Napríklad Hollywoodske filmy využívajú nákladné špeciálne efekty, aby nás utvrdili v tom, že to, čo vidíme, je naozaj skutočné. Spravodajstvo zase využíva viacero postupov (napr. citovanie priamych zdrojov) na to, aby nás uistilo, že daná správa je pravdivá a presná. Mediálne obsahy, ktoré sa usilujú publikum o niečom presvedčiť, môžeme nájsť v reklame, public relations, lobingu. Komerčná reklama sa nám snaží nahovoriť, aby sme si kúpili určitý produkt alebo službu. Public relations (PR) nám zase „predáva“ pozitívny obraz korporácie, vlády alebo nejakej organizácie. Politici a záujmové skupiny presadzujú konkrétne idey (a podporujú tak istý typ názoru, uhol pohľadu, politiku či konanie), lebo nás chcú presvedčiť, aby sme ich volili či podporovali, a používajú pri tom reklamu, rôzne prejavy, letáky, webové stránky a iné prostriedky. Mienkotvorcovia používajú širokú škálu rôznych techník na to, aby upútali pozornosť publika, aby pôsobili dôveryhodne, čiže vybudovali v publiku dôveru, aby posilnili túžbu po výrobku alebo po spôsobe nejakého konania a motivovali publikum k aktivite (kúpe, voľbe, finančnej podpore, atď). Tieto techniky nazývame „persuazívnymi technikami“. Nie sú nové, už Aristoteles písal o týchto technikách pred viac ako 2000 rokmi. Rečníci, spisovatelia a tvorcovia v médiách používajú uvedené techniky oveľa dlhšie. Zvládnuť persuazívne techniky je dôležitou zručnosťou mediálnej gramotnosti. Keď porozumieme tomu, ako sa nás mediálne obsahy snažia presvedčiť, aby sme niečomu uverili alebo niečo urobili, zlepší sa aj naša schopnosť samostatne sa rozhodovať. Najjednoduchšie bude začať s reklamou
– väčšina reklám má relatívne jednoduchú
štruktúru, je ľahko dostupná a dá sa získať v originálnom formáte. Začiatočníci v oblasti mediálnej gramotnosti by sa mali učiť persuazívne techniky práve analyzovaním reklamy. Musíme si uvedomiť, že množstvo mediálnych obsahov ako napr. televízne reklamy, používa viacero techník súčasne. V iných obsahoch sú zase vybrané a použité iba jedna alebo dve.
Náročnejším materiálom na analýzu je politická rétorika – či už ide o rétoriku politikov, predstaviteľov vlády, lobistov alebo aktivistov, a to z toho dôvodu, že okrem emocionálneho
obsahu
býva
často
prezentovaná
v
rozkúskovanej
alebo
fragmentarizovanej podobe, zvyčajne ju totiž ešte prefiltrujú a zostrihajú ďalšie osoby. Identifikovanie persuazívnych techník vo verejnom diskurze je dôležité, pretože tento diskurz má výrazný dopad na budúcnosť – má vplyv na vojnu alebo mier, spravodlivosť alebo nespravodlivosť, slobodu alebo útlak, a to v rámci celej našej planéty. Ak sa naučíme persuazívnym technikám, pomôže nám to vyriešiť komplexné emocionálne konflikty – tak, ako odrážajú napríklad v diskusiách, a budeme vedieť definovať kľúčové témy a správne sa rozhodovať v tých dilemách, ktorým čelíme. Poznámka: Zoznam persuazívnych techník sme rozdelili do troch skupín podľa úrovne náročnosti: základné techniky, pokročilé techniky a sofistikované techniky. Základné techniky sa dajú ľahko identifikovať v mnohých mediálnych obsahoch a sú dobrým štartom pre všetkých žiakov. Identifikovanie viacerých pokročilých techník si bude vyžadovať kritickejší odstup a malo by sa k nim pristúpiť až potom, čo žiaci zvládli základné techniky. Na identifikovanie sofistikovaných techník je už potrebná výraznejšia schopnosť abstrakcie a niektorým žiakom sa môžu zdať tieto techniky ťažko pochopiteľné. Avšak i začiatočníci v oblasti mediálnej gramotnosti môžu dokázať rozoznať niektoré pokročilé a sofistikované techniky, takže so svojimi žiakmi slobodne skúmajte ľubovoľné techniky presviedčania. Základné persuazívne techniky 1. Asociácia. Táto technika presviedčania sa snaží spojiť produkt, službu alebo ideu s niečím, po čom cieľová skupina túži alebo to má rada, napr. so zábavou, potešením, krásou, bezpečnosťou, intimitou, úspechom, bohatstvom, atď. V mediálnom obsahu sa nedá nájsť explicitné vyhlásenie, že tieto veci získame, asociácia je skôr o implikácii. Asociácia môže byť veľmi silnou persuazívnou technikou. Dobrá reklama napríklad dokáže vyvolať silnú emočnú odozvu a potom asociovať tento pocit s určitou značkou (rodina = Cola, víťazstvo = Nike). Tento proces sa nazýva aj „transfer emócie“. Viaceré z nižšie uvedených techník (Krásni ľudia, Sentimentálne motívy, Symboly a Nostalgia) sú vlastne špecifickými typy asociácie.
2. „Bandwagon efekt“ („buď jedným z nás“ alebo „nevytŕčaj z davu“). Vo viacerých reklamách tvorcovia ukazujú množstvo ľudí, ktorí používajú určitý výrobok a tvrdia pritom, že to robí „každý“ (alebo prinajmenšom robí to každý, kto je „cool“). Nikto predsa nechce zaostávať alebo zostať mimo a to každého núti kopírovať prezentovanú módnu vlnu. Politici používajú túto istú techniku, keď napríklad tvrdia „a my, Slováci, musíme...“. Lenže odkiaľ vedia, čo „musíme“? 3. Krásni ľudia. Táto technika používa dobre vyzerajúcich modelov/modelky (môžu to byť aj celebrity) na to, aby upútala našu pozornosť. Je veľmi bežná v reklamách, ktoré môžu naznačovať (hoci to nikdy nesľubujú), že ak budeme používať daný produkt, budeme vyzerať práve ako títo modeli a modelky. 4. Podplácanie. Táto technika sa nás snaží presvedčiť kúpiť si daný produkt, a to tým, že nám sľúbi dať niečo naviac, napr. určitú zľavu, rabat, kupón alebo darček zadarmo. Výpredaje, špeciálne ponuky či súťaže sú taktiež formou podplácania. Nanešťastie zadarmo nedostaneme nič – časť ceny totiž pokrýva práve náklady na podplácanie. 5. Celebrity (typ svedectva, ktorý je opakom Obyčajných ľudí). Ľudia majú sklon venovať pozornosť slávnym ľuďom. Veď preto sú vlastne slávni. Reklamy často používajú celebrity a získavajú tak našu pozornosť. Tým, že sa celebrita objaví v reklame, implicitne podporuje výrobok. Niekedy je podpora explicitná. Väčšina ľudí dobre vie, že obchodné spoločnosti platia celebritám nemalé peniaze za to, aby sa v reklame objavili (známe sú obrovské kontrakty Nike s úspešnými atlétmi). Táto forma sa zdá byť stále účinná. 6. Experti (typ Svedectva). Na expertov sa spoliehame preto, aby nám poradili vo veciach, v ktorých sa sami nevyznáme. Vedci, lekári, profesori a iní odborníci sa často objavujú v reklame a prepožičiavajú tak svoju kredibilitu výrobku, službe alebo ponúkanej idey. Niekedy sa expertmi môžu stať i obyčajní ľudia, napr. matka vyslovuje podporu značke detského púdru alebo robotník výrobok na ošetrenie boľavých svalov. 7. Explicitné tvrdenia. Tvrdenie sa stáva explicitným vtedy, ak je priamo, úplne alebo jasne vyjadrené a demonštrované. Napríklad niektoré reklamy uvádzajú cenu
produktu, jeho základné ingrediencie, informáciu o tom, kde sa vyrába, alebo počet kusov v balení – toto sú explicitné tvrdenia. Taktiež sú nimi špecifické, kvantifikovateľné výroky o kvalite, účinku, spoľahlivosti, napr. „Účinkuje do päť minút!“ Explicitné tvrdenia môžeme overiť ako pravdivé alebo nepravdivé tak, že ich preskúmame alebo otestujeme. Ak sú nepravdivé, tvorca reklamy môže byť volaný na zodpovednosť. Väčšina tvorcov nás presviedča spôsobov, ktorý sa nedá ani overiť, ani vyvrátiť. 8. Strach. Táto technika je opakom Asociácie. Používa niečo, čo sa považuje za nepríjemné alebo niečo, čo v cieľovom publiku vyvoláva obavy (napr. zápach z úst, neúspech, vysoké dane alebo terorizmus) preto, aby vzápätí propagovala „riešenie“. Reklama používa strach, aby nám predala produkt, o ktorom tvrdí, že vyrieši nastolený problém. Politici a záujmové skupiny umocňujú náš strach, aby boli zvolení alebo získali našu podporu. 9. Humor. Mnohé reklamy používajú humor, pretože ten púta našu pozornosť a je veľmi silnou persuazívnou technikou. Keď sa smejeme, cítime sa dobre. Tvorcovia reklamy nás rozosmievajú a potom ukážu svoj produkt alebo logo, pretože sa tak snažia spojiť dobrý pocit s ich výrobkom. Dúfajú, že keď uvidíme tento výrobok v obchode, znovu zažijeme vsugerovaný pocit a výrobok si vyberieme. Správy zriedkavo používajú humor, pretože ten by ich dôveryhodnosť znížil. Výnimkou je politická satira. 10. Intenzita. Jazyk reklamy obsahuje množstvo prívlastkov a častíc, ktorých úlohou je posilniť efekt, využívajú sa napríklad superlatívy (najväčší, najlepší, najrýchlejší, najnižšie ceny), porovnávanie (viac, lepší než, zlepšený, zväčšený, menej kalórií), zveličovanie a mnohé iné spôsoby vychvaľovania produktu. 11. Možno. Neovereným, prehnaným a šokujúcim tvrdeniam zvyčajne predchádzajú spojenia ako možno, snáď, mohlo by, nejaký, mnohí, prakticky, tak veľa ako, až, ... Hľadajte tieto spojenia vtedy, ak sa vám zdá ponuka pridobrá. Techniky Intenzita a Možno sa často používajú spolu, mediálny obsah následkom toho pôsobí trochu absurdne.
12. Obyčajní ľudia (typ Svedectva – opak Celebrity). Táto technika funguje preto, lebo viac veríme bežnému človeku ako intelektuálovi alebo dobre platenej celebrite. Často sa používa pri predaji bežných výrobkov ako sú napríklad pracie a čistiace prostriedky – lepšie si totiž dokážeme predstaviť samých seba pri používaní daného výrobku. Technika Obyčajní ľudia posilňuje dojem praktickosti a autenticity výrobku. Žiaľ, väčšina „obyčajných ľudí“ v reklame sú platení herci starostlivo vybraní iba preto, lebo vyzerajú ako „bežný ľud“. 13. Opakovanie. Tvorcovia reklamy používajú opakovanie dvoma spôsobmi: v rámci reklamy alebo presadzovania nejakého posolstva sa opakujú určité slová, zvuky alebo obrazy, čím sa zdôrazňuje nejaký kľúčový znak. Opakovať sa však môže aj posolstvo samotné (televízna reklama, bilbord, reklamný plagát na webovej stránke) – jednoducho môže byť zobrazené alebo vyslovené viac krát. Dokonca i nepríjemné reklamy a politické slogany fungujú, ak sú zopakované dostatočne veľa krát a pretláčajú tak svoje posolstvo do našej pozornosti. 14. Svedectvá. Mediálne správy často prezentujú ľudí pri vyjadrovaní určitého svedectva o hodnote či kvalite výrobku alebo pri podporovaní nejakej idey. Môžu to byť experti, celebrity alebo obyčajní ľudia. Máme sklon veriť im, pretože vystupujú ako nezaujatá tretia strana (napr. namiesto samotnej kozmetickej firmy ponúka rúž popová hviezda, namiesto politického kandidáta vystupuje dobrovoľný pracovník). Táto technika funguje najlepšie vtedy, keď sa zdá, že osoba vyjadrujúca svedectvo tak robí preto, lebo sa jej výrobok skutočne páči alebo súhlasí s ponúkanou ideou. Niektoré svedectvá môžu byť menej účinné, keď spozorujeme, že osoba bola za podporovanie výrobku zaplatená. 15. Sentimentálne motívy. Táto technika používa sentimentálne obrazy (špeciálne rodinu, detí a zvieratká) na to, aby stimulovala pocity potešenia, pohodlia a radosti. Taktiež môže ísť o použitie upokojujúcej hudby, príjemného hlasu a sugestívnych slov ako „chutný, roztomilý“. Technika Sentimentálne motívy je vlastne formou Asociácie. Funguje s istým typom publika, ale nie s takým, ktoré už túto techniku považuje za ošúchanú.
Pokročilé persuazívne techniky 16. Veľké klamstvo. Podľa Adolfa Hitlera, ktorý bol jeden z najväčších propagandistov 20. storočia, ľudia sú podozrievaví viac voči malému klamstvu než voči veľkému. Veľké klamstvo je viac než zveličenie alebo podfuk. Je to vyslovenie klamstva skrznaskrz s takou sebadôverou a charizmou, že mu ľudia uveria. Na rozoznanie Veľkého klamstva je potrebné, aby človek vedel vyjsť z rámca stereotypných názorov a klásť otázky, ktoré si iní ľudia nekladú. 17. Charizma. Človek, ktorý nás o niečom presviedča, často dosiahne úspech najmä vtedy, ak vystupuje odhodlane, sebaisto a neochvejne. To sa deje najmä v politike pri tých posolstvách, ktoré majú za cieľ presadiť konkrétne riešenia. Ľudia často nasledujú charizmatických vodcov, aj keď nesúhlasia s ich postojom k určitým otázkam, napriek tomu, že majú dosah na ich život. 18. Eufemizmy. Zatiaľ čo techniky Efektné zovšeobecnenie a Osočovanie vyvolávajú pozornosť publika pomocou živých, emocionálnych a sugestívnych slov, Eufemizmy sa snažia publikum upokojiť, aby nepríjemná realita pôsobila o niečo prijateľnejšie. Namiesto jasných a farbistých slov sa používajú neutrálne a abstraktné termíny. Preto sa informuje o „redukcii“ vo fabrike namiesto „prepúšťania“ alebo o rozmanitých metódach „vypočúvania“ namiesto „mučenia“. 19. Extrapolácia. Mienkotvorcovia často prichádzajú k rozsiahlym záverom len na základe malého množstva okrajových faktov. Extrapolácia funguje iba preto, že dochádza k ignorovaniu komplexnosti. Je najpresvedčivejšia vtedy, keď predpovedá niečo, o čom sami dúfame, že sa to môže stať alebo predpokladáme, že sa to stane. 20. Lichotenie. Mienkotvorcovia nám veľmi radi lichotia. Politici a reklamní tvorcovia niekedy otvorenie tvrdia: „Spoznáte dobrú ponuku, keď ju máte pred očami.“ „Očakávate kvalitu.“ „Vieme ako ťažko pracujete“ „Zaslúžite si to.“ Niekedy nám reklama lichotí tým, že prezentuje ľudí, ktorí robia vyslovené hlúposti a tým nám dáva najavo, že to my sme tí šikovnejší a múdrejší. Lichotenie funguje, pretože jednak sme radi, keď nás chvália, a jednak veríme ľuďom, ktorí sa nám páčia. (Preto sme si istí, že taký múdry čitateľ ako vy ľahko pochopí o čom je táto technika!)
21. Efektné zovšeobecnenie („éterické idey“). V rámci tejto techniky sa používajú slová, ktoré vyjadrujú pozitívne hodnoty alebo cnosti, napr. civilizácia, demokracia, sloboda, patriotizmus, materstvo, otcovstvo, veda, zdravie, krása a láska. Mienkotvorcovia používajú tieto slová preto, lebo veria, že sa s nimi stotožníme a akceptujeme tvrdenia, v ktorých sa vyskytujú bez toho, aby sme skúmali ich relevanciu. Dúfajú, že iba málo ľudí sa bude pýtať, či je správne odvolávať sa na tieto „idey“ a ešte menej bude zisťovať, čo tieto „idey“ v skutočnosti znamenajú. 22. Osočovanie. Táto technika prepája nejakú osobu alebo ideu s negatívnym symbolom (klamár, pätolízač, klebeta, atď.). Je to vlastne opak efektného zovšeobecňovania. Mienkotvorcovia používajú Osočovanie na to, aby sme odmietli osobu alebo ideu iba na základe negatívneho symbolu a nepozerali sa na to, či podsúvané odmietnutie oprávňujú aj nejaké dostupné dôkazy. Jemnejšiu verziu tejto techniky predstavuje používanie prídavných mien s negatívnym významom (extrémny, pasívny, lenivý, ctižiadostivý, atď). 23. Novinky. Ľudia milujú nové veci a nápady, pretože veria, že sú lepšie než tie staré. Mainstreamová kultúra v USA (a mnohých iných krajinách) vkladá veľkú dôveru do techniky a pokroku. Ale často krát sú to práve nové veci a nápady, ktoré vedú k novým, ešte zložitejším problémom. 24. Nostalgia. Je opakom techniky Novinky. Mnoho reklamných tvorcov spomína na staré zlaté časy, keď bol život jednoduchší a kvalita života lepšia (napr. „poctivý koláč od babičky“). Politici sľubujú návrat starých dobrých časov a obnovu tradície. Ale čie tradície sa tu vlastne obnovujú? Komu tieto tradície prospeli a komu uškodili? Táto technika funguje preto, lebo ľudia si z minulosti pripomínajú najmä dobré veci a zabúdajú na tie zlé. 25. Rečnícke otázky. Ide o umelé otázky vytvorené tak, aby v nás vyvolali pocit súhlasu s rečníkom. Sú zostavené takým spôsobom, aby bola „správna“ odpoveď jasná. (napr. „Chcete sa zbaviť dlžôb?“ „Chcete rýchlu úľavu od bolesti hlavy?“ „Je správne požičiavať na dlh nezodpovednému Grécku, ktoré si dlhé roky žilo nad pomery?“ – to všetko sú rečnícke otázky). Rečnícke otázky sa používajú na vybudovanie dôvery a súhlasu ešte pred tým, než zazneli nejaké argumenty.
26. Vedecké dôkazy. Ide o špecifické využitie techniky Experti. Využívajú sa v nej vedecké nástroje (tabuľky, grafy, štatistika, laboratórne plášte) na to, aby sa niečo „dokázalo“. Funguje to preto, lebo mnohí ľudia dôverujú vede a vedcom. Mali by sme si však pozorne všímať samotný dôkaz, pretože „vedecká“ forma jeho podania môže byť zavádzajúca. 27. Jednoduché riešenie. Život je komplikovaný a to isté platí aj o nás ľuďoch. Mnohé problémy majú viacero príčin a nie je vždy jednoduché ich vyriešiť. Tento fakt v mnohých z nás vyvoláva úzkosť. Reklamní tvorcovia ponúkajú akúsi úľavu tým, že ignorujú komplikované súvislosti a ponúkajú jednoduché riešenie. Politici tvrdia, že jedna zmena v politike (nižšie dane, nový zákon, vládny program) vyrieši veľké sociálne problémy. Reklamní tvorcovia túto stratégiu rozvinuli ešte viac, keď napríklad tvrdia, že konkrétny dezodorant, auto alebo istá značka piva nás urobia krajšími, populárnejšími a úspešnejšími. 28. Cesta do pekla. Táto technika kombinuje Extrapoláciu a Strach. Namiesto predpovedania pozitívnej budúcnosti nás varuje pred negatívnym dopadom. Nejakú ideu alebo tvrdenie spochybňuje tým, že ju považuje za „cestu do pekla“, ktorú by si verejnosť určite nepriala. („Ak dovolíme politikom zakázať fajčenie v reštauráciách, pretože je to zdraviu škodlivé, nakoniec zakážu ešte aj rýchle občerstvenie.“
Toto
tvrdenie
vlastne
ignoruje
výhody
zákazu
fajčenia
v reštauráciách.) Technika Cesta do pekla sa bežne používa v politických diskusiách, pretože je jednoduché vyhlásiť, že už aj malý krok povedie k niečomu, čo väčšina ľudí nechce. Pritom takýto malý krok môže mať najrozmanitejšie dôsledky. 29. Symboly. Symboly sú slová alebo obrazy, ktoré sú v našej mysli prepojené so širšími konceptmi, zvyčajne so silným emocionálnym obsahom – napr. domov, rodina, národ, náboženstvo, pohlavie alebo životný štýl. Mienkotvorcovia využívajú Symboly na to, aby dosiahli to, čo potrebujú. Avšak konkrétne symboly môžu mať pre každého človeka iný význam. Hummer SUV je pre niektorých ľudí symbolom vysokého sociálneho statusu, zatiaľ čo pre iných symbolom environmentálnej nezodpovednosti.
Sofistikované persuazívne techniky 30. Ad hominem. Lat. „proti človeku“, technika ad hominem je takou reakciou na určité tvrdenie, pri ktorej sa atakuje samotný oponent namiesto tvrdenia, ktoré vyslovil. Nazýva sa aj „obetovanie posla zlej správy“. Technika vychádza z presvedčenia, že ak je autor nejakého tvrdenia sám neprijateľný, aj jeho tvrdenie musí byť neprijateľné. 31. Analógia. Analógia porovnáva dve situácie. Kvalitná analógia dáva do súvislosti dve logicky porovnateľné situácie a môže byť nápomocná v procese rozhodovania. Chabá analógia získava presvedčovaciu silu vtedy, ak využíva emocionálne zafarbené
obrazy,
ktoré
prekryjú,
zamaskujú
nelogické
alebo
neférové
porovnávanie. 32. Namiešanie kariet. Každý človek má iba svoj vlastný obmedzený pohľad na
skutočnosť, nikto nevidí skutočnosť (alebo problém) „vcelku“. Namiešanie kariet je technika, ktorá zámerne vytvára zavádzajúci kontext, aby vzbudila nesprávny dojem. Fakty sa publiku selektívne prezentujú („namiešajú“) tak, aby viedli k záverom preferovaným mienkotvorcami. 33. Príčina vs. Korelácia. Na pochopenie problému je dôležité identifikovať skutočné príčiny a ich skutočné dôsledky. Tvorcovia však pri pokuse presvedčiť publikum môžu zameniť príčinnosť s koreláciou. Napríklad: Bábätká pijú mlieko. Bábätká plačú. Z toho vyplýva, že pitie mlieka deti rozplače. 34. Popieranie. Táto technika sa používa pri pokuse vyhnúť sa zodpovednosti za niečo, čo sa považuje za nepopulárne alebo kontroverzné. Popieranie môže byť priame alebo nepriame. Napríklad politik povie: „Nebudem tu vyťahovať manželské problémy môjho oponenta.“ Lenže práve týmto výrokom problém vytiahol. 35. Odvrátenie pozornosti. Technika prenesenia pozornosti publika z jedného problému na iný problém, zvyčajne taký, v ktorom má daná osoba väčšie šance presvedčiť druhých. Často sa po nej siaha vtedy, ak chce nejaká osoba zatajiť časť pravdy. Technika je taktiež známa ako „falošná stopa.“
36. Skupinová dynamika. Táto technika vychádza z toho, že na každého človeka má veľký vplyv to, čo robia, alebo čo si myslia iní ľudia. Tvorcovia môžu ako jeden z nástrojov presvedčovania využiť atmosféru, ktorá vzniká napr. na živých koncertoch, pretekoch alebo iných zhromaždeniach. Skupinová dynamika je účinnejším variantom techník Väčšinového názoru a „Bandwagon efektu“. 37. Väčšinový názor. Technika sa podobá na „Bandwagon efekt“. Vychádza z predpokladu, že ak niečomu verí väčšina ľudí, musí to byť pravda. Tvorcovia môžu využívať na podporu svojich argumentov výsledky ankiet alebo prieskumov verejnej mienky, napriek tomu, že anketári dosvedčujú, ako odpovede respondentov závisia na formulácii otázok. 38. Obetný baránok. Mimoriadne účinný a frekventovaný postup v politických prejavoch. Za pôvodcu, vinníka určitého problému sa označí konkrétna osoba, skupina, rasa, náboženstvo, atď. Niektorí ľudia môžu napríklad tvrdiť, že „za vysokú mieru nezamestnanosti môže pravicová vláda“, napriek tomu, že nezamestnanosť ako taká je komplexný problém a má mnohé príčiny. Obetný baránok je obzvlášť nebezpečná forma Jednoduchého riešenia. 39. Bábka. Ide o nelogické alebo schválne zdeformované podanie myšlienky
názorového oponenta. Rečník túto myšlienku prezentuje tak, akoby to bolo niečo, čo jeho oponent zastáva, tvrdí alebo podporuje. Potom túto myšlienku argumentačne zlikviduje. Vyhrať súboj s takouto „bábkou“ je jednoduchšie ako konfrontovať sa s reálnym oponentom. 40. Načasovanie. Nejaký mediálny obsah môže pôsobiť presvedčivo nie preto, čo v ňom je, ale preto, kedy bol sprostredkovaný publiku. Môže ísť napríklad o umiestnenie reklamy na kvety tesne pred dňom svätého Valentína alebo prednesenie politického prejavu po hlavnej udalosti správ. Sofistikované reklamné kampane sú uvádzané na trh tak, že majú starostlivo naplánované fázy, kedy majú upútať našu pozornosť, kedy majú stimulovať naše túžby a kedy majú podnietiť našu reakciu.
