Pavol Országh Hviezdoslav * 02.02.1849 Vyšný Kubín † 08.11.1921 Dolný Kubín Mňa kedys' zvádzal svet, mi hovoriac... Mňa kedys' zvádzal svet, mi hovoriac... Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá! jak biedny nástroj ona pre snem prác, čo žitím srdca sú a duchu pýcha... Tak pohoď totú handru, odev vetchú, do ktorej hriech je haliť pomysly; máš krídla, známe, - no máš ich var' k letku? jak však, keď strapy tebou ovisli!? -
A rozhodlo. Zrak drahej matere sa vtedy sklenul ponad mojím žitím blankytom jasným v plnej nádhere, reč úst však tokom slávnym, roztočitým rozplynula sa duše mojej krajom, jej vlahou vzkvitla túžba mládenská, a od tých čias, mať chcem-li život rajom, len rieknem: Na mňa, hunka slovenská!...
Ja nevetil im, zvodcom mladosti, ni slova na to - snáď bo protirečiť som neznal ešte v sebe súcosti; no hana tá, viem, začala sa priečiť mi k hnusobe až... a vtom dobrá matka ma privolala, čul som, vážil som: Jak reč tá matky nebola by sladká, nie šatou vhodnou veľkým pomyslom?
Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá; je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny... Buď požehnaný, kto sa pohodil v tom so mnou, trvá pritom nepremenný; buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil...
Vlastné meno: Pavol Ország Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky. Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí. Celý tvorivý život prežil na Orave.
Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku – NAZýVAME HO AJ BARDOM SLOVENSKéHO NáRODA Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera.
•Prvé básne začal písať ako gymnaziálny študent po maďarsky a neskôr aj po nemecky. •Po slovensky začal písať pod vplyvom oravských národovcov, svojho učiteľa Medzihradského a pod vplyvom poézie Andreja Sládkoviča. Jemu aj venoval svoju knižnú básnickú prvotinu Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868).
•V roku 1871 spolu s Kolomanom Banšellom zostavil almanach Napred, ktorý priniesol literárne práce predovšetkým členov tohto študentského krúžku.
•Básnický pseudonym Hviezdoslav prvýkrát použil v roku 1877 v básnickom nekrológu za Viliamom Paulínym-Tóthom uverejnenom v Národných novinách. •Básnické meno malo byť výrazom toho, čo chcel vo svojej poézii oslavovať — hviezdny kozmos a jeho vzťah k človeku.
Lyrika BÁSNICKE PRVJESENKY JOZEFA ZBRANSKÉHO - táto zbierka vyšla na jeho vlastné náklady - venoval ju A. Sládkovičovi - touto zbierkou sa pripája k slovenským tradíciám, prejavuje sa tu láska k ľudu, k svojmu rodisku a zamýšľa sa nad úlohou básnika - zbierka obsahuje 13 básní a vyznieva z nej dôvera vo vlastné činy a sily, túžba po spravodlivosti · Krb a vatra (3 diely): · Z rodinného krbu – rodinné problémy · Jesenné zvuky – národné problémy · Spevy slobody – všeľudské problémy
· Letorosty I: Program svojej tvorby: „Mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj“ · Letorosty II: · poznačené „čiernym“ rokom – zomrie mu matka, svokra, otec, po roku aj brat · po bratovi si vzal do opatery 2 siroty · Letorosty III: · spoločenské témy, postavenie Slovenska · 2 spomienkové (Priadka – na matku; Roľník – na otca) ·Ó, prečo nie som víchrom – reaguje na ľudí, ktorí nepracujú a priživujú sa na ostatných – chcel by ich „odfúknuť“ · Sú poeti – šťastné deti – spisovatelia – šťastní, stále snívajú · Ó, prajte mi ticha – kontrast jeho presvedčenia s ľuďmi, ktorí idú proti nemu - básnik pomaly prechádza od osobných problémov k problémom života slovenského ľudu. - osvojuje si jeho nazeranie na skutočnosť, podrobuje ostrej kritike vykorisťovateľskú morálku a príživníctvo -báseň K VÁM URODZENÝM VEĽKOMOŽNÝM – priamo v tejto básni obviňuje pánov z ťažkého položenia Sonety – 21 zneliek – priznáva si, že aj naňho vplývajú negatívne prvky vonkajšieho světa - sú to úvahy a možnosti ľudského konania, úvahy o bádaní vesmíru, o ľudskej nespravodlivosti a o tom, ako z nej uniknúť · Žalmy a hymny: · biblický charakter · chcel umocniť naliehavosť svojich aktuálnych výziev a predstáv Prechádzky jarom – prebúdzajúci sa život (lesy lúky, zvieratá, polia) sú v konfrontácii so starnúcim básnikom Prechádzky letom – duševná pohoda – prírodná lyrika, vyzdvihuje priaznivú atmosféru, statočnú prácu ľudí na poli (ženci po tvrdej práci spievajú) Stesky pocit „bezozvennosti“, osamelosti Dozvuky podobné Steskom · na konci – načrtnutá budúcnosť, ktorá je v protiklade s prítomnosťou – zdôrazňuje svoju prvoradú úlohu – službu ľudu
Krvavé sonety - prechádza od problémov osobných k národným a všeľudovým - vyjadrený je tu odpor k 1. svet. vojne - skladá sa z 3 častí: 1. - začína sa úvodnou básňou A NÁROD OBORIL SA NA NÁROD - podáva tu obraz 1. svet. vojny, jej hrôz, dôsledkov - vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov - poukazuje tu na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty - poukazuje na to, ako sa sám ničí a hnije všetko, čo človek vytvoril 2. - začína básňou KTO ZAPRÍČINIL TENTO ÚPADOK, ZOSUROVENIE, ZDIVOČENIE MRAVOV - prichádza k záveru, že je to egoizmus jednotlivých národov, ktoré tužia po zbohatnutí - odcudzuje vojnu, ako zlo páchané na ľudstve - podáva ostrú kritiku spoločnosti, kultúry, vzdelanosti, náboženstva, lebo nedokázali zabrániť stáročným útrapám ľudstva a krviprelievania. A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá: zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, kde bleskom kmitla hrozná Astarot. A jak v žne postať zbožia líha zrelá pod kosou, radom váľajú sa telá; v cveng šabieľ špľachce čerstvej krvi brod… Tak vo víchrici totej ukrutenstva, nímž ani tiger dravšie nezúri, zapadá nie zvlek: výkvet človečenstva, života radosť smrtnej do chmúry, v prach purpur všeľudského dôstojenstva, v sutiny jasný palác kultúry!… SONET Hviezdoslav najčastejšie využíva práve túto formy básní, pretože mu najlepšie umožnila vyjadriť jeho pocity, názory a naliehavé odkazy • Sonet - SONET – znelka, skladá sa zo 14 veršov: dvoch štvorverší a dvoch trojverší (môžu byť spojené), pričom prvé štvorveršie nastoľuje nejakú myšlienku – tézu, druhé ju potvrdzuje alebo vyvracia – antitéza a posledných 6 veršov je vlastne pointou - syntéza Znaky Hviezdoslavovej poézie 1. Väčšina básní v jambe – jamb je netypický pre slovenskú literatúru 2. Na začiatku verša je väčšinou jednoslabičné slovo 3. Priniesol skrátené slová, aby mu vyšiel jamb 4. Hviezdoslav používa prevrátený – obrátený slovosled – inverziu 5. Priniesol írečité slová (málo používané) 6. Priniesol novotvary
7. Synonymický rad Epika · lyricko-epické skladby: Ežo Vlkolinský · Ežo sa chce oženiť so Žofkou Bockovie · jeho mama Estera to však nechce – Žofka nie je pre ňu dosť bohatá · Ežo so Žofkou utečú, prichýli ich strýko Eliáš (Esterin brat) a usporiada pre nich veľkú svadbu (pohnevá si Esteru) “Sme rovní, áno zeman a nie zeman. V tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví nezná časy, alebo je zatvrdilý, čo je nerozum. Bo rovnosť má byť na svete.“ (takto hovorí na svadbe Eža a Žofky) · ich spor nakoniec vyrieši Ežov syn Benko, ktorý si svojou detskou nevinnosťou podmaní starú mamu a ona sa so synom zmieri Rieši tu otázku vedúcich síl v národe – vidí v nich potenciál (môžu sa postaviť do čela národa) ale iba ak sa spoja s obyčajným ľudom (svadba Eža a Žofky) Gábor Vlkolinský materiálny i spoločenský úpadok zemianstva (Gáborova mama prepadla alkoholu, otec tiež, chalupa sa rozpadá…) · všetci jeho súrodenci idú preč, aj milá ho opustila · na radu Eža sa ožení dcérou sedliackej rodiny Blažkovcov · v pozadí eposu vidieť aj skutočné spoločenské udalosti (memorandové zhromaždenie – 1861, ...) a reakcie Vlkolinčanov na ne · Vlkolinec je vlastne Vyšný Kubín · viaceré postavy sa v oboch eposoch prelínajú, spolu tvoria kroniku rodiny Vlkolinských Hájnikova žena 15 spevov · prvý spev – Pozdrav · posledný spev – Zbohom · piesne v samostatných častiach · ospievaná hornooravská príroda · hlavná téma – láska mladých ľudí (Miško a Hanka Čajkovci) a v protiklade k nej nemorálnosť šľachty, autor dáva do kontrastu svet chalúp (čistý, nepoškvrnený) a svet kaštieľov (skazený) - chalupa je symbol ľudu a predstavuje istotu - kaštieľ je symbolom pánov a ukazuje neistotu „Tak bezpečne si stará tu, bez prepychu bez závratu, istejšie pyšný než li hrad.“ · zomrie starý hájnik Čajka (80 rokov) · jeho syn Michal sa uchádza u grófa Vilányho o miesto svojho otca, dostáva ho · má rád Hanku, ktorá na neho čaká a chce si ho vziať, ale jej rodičia nesúhlasia (sú oveľa bohatší než Michalova rodina) · sobáš sa nakoniec koná, Michal zoberie svoju nevestu do horárne · Artuš Vilány (grófov syn) vidí Hanku v kostole, veľmi sa mu páči a príde ju navštíviť · chce sa napiť a za to jej aj zaplatí, Hanka je nahnevaná a hodí peniaze aj s krčahom do priepasti · na druhej návšteve ju Artuš obťažuje, no Hanka mu utečie - na tretej návšteve ho v sebaobrane zabije (záražec), vinu na seba zoberie Michal a idú ho súdiť
· Hanka ide k rodičom, kde nenachádza pochopenie, zblázni sa z toho a keď majú vyriecť rozsudok nad Michalom, príde do súdnej siene a prizná sa k vražde · súd ich prepustí (nemôže ju súdiť, keď je šialená a odsúdila sa už sama - trpí) · Hanka sa po čase uzdraví a narodí sa im dieťatko · Michal zachráni život grófa Vilániho (zastaví voz), za to si želá len odpustenie za vraždu jeho syna a jeho želanie je splnené
rozsahom menšie epické skladby · život oravského roľníckeho ľudu: · charakterová drobnokresba, jednoduchý poviedkový sujet – Bútora a Čútora · jednoduchá črta, bez pevnejšieho dejového podkladu – Na obnôcke, V žatvu · problematika majetkových vzťahov, ktoré narúšajú vzájomné ľudské spolužitie – Poludienok , Večera, Prvý záprah · biblické básne: · básne s biblickými látkami · Agar, Ráchel (vyvraždenie detí v Jeruzaleme Herodesom – utrpenie národa), Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
Balady: U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie
Dráma · Vzhledanie, Pomsta, Otčim · Herodes a Herodias (knižná dráma): · námet čerpá zo starovekých Židovských dejín a z Biblie · hlavná postava – Herodes – vládne nad štvrtinou rímskej provincie – Palestíny · robí si čo chce, vyženie svoju ženu Tamaru, zoberie si Herodiadu · Jochanan (Ján Krstiteľ) – hlása novú vieru a kritizuje Herodesov morálny život ⇒ je popravený · Tamarin otec Aretas sa vypraví a vojensky Herodesa porazí · Herodes je aj s Herodiadou vyhnaný, nastupuje nový a lepší vládca preklady – Puškin, Lermontov, Shakespeare
