OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK...7 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV...9 ZOZNAM PRÍLOH ÚVOD CIEL BAKALÁRSKEJ PRÁCE...12

OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK.......................................................................7 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV........................................................................9 ZOZNAM PRÍLOH.............…...........................................................…......…...........10 1 ÚVOD...........….............................................................…...........................................11 2 CIEL BAKALÁRSKEJ PRÁCE..................................................................................12 3 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANČNÉHO PLÁNOVANIA PODNIKU13 Časové dimenzie a časový plán…...............................................................................13 Obsah, štruktúra a postup tvorby finančného plánu.....................................................14 Charakteristika jednotlivých častí finančného plánu...................................................16 3.3.1 Finančná analýza podniku........................................................................16 3.3.1.1 Význam a prínos finančnej analýzy..............................................16 3.3.1.2 Zdroje údajov pre finančnú analýzu ............................................18 3.3.1.3 Postup finančnej analýzy .............................................................21 Formulácia finančných cieľov podniku..............................................................21 3.3.3 Základné stratégie......................................................................................22 3.3.4 Dlhodobý finančný plán........................................................................... 22 3.3.5 Krátkodobý finančný plán a rozpočty........................................................23 3.3.5.1 Plán zisku......................................................................................24 3.3.5.2 Plán nerozdeleného zisku.............................................................26 3.3.5.3 Plán cash flow...............................................................................26 3.3.5.4 Finančná bilancia..........................................................................29 3.3.6 Metódy a modely tvorby finančného plánu...............................................30 3.4 Hodnotenie a kontrola finančného plánu...............................................................34 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU V OBLASTI FINANČNÉHO PLÁNOVANIA V A.S. ZORNICA BANKOFASHION...............................................35 4.1 Všeobecná charakteristika podniku Zornica Banko Fashion a.s............................34 4.2 Analýza podnikateľskej činnosti podniku za rok 2005..........................................37 4.3 Analýza súčasného stavu v oblasti finančného plánovania podniku......................39

5

4.3.1 Analýza vzťahu majetku podniku a zdrojmi jeho krytia..............................41 4.3.2 Analýza pomerových finančných ukazovateľov..........................................42 4.3.3 Zhrnutie analýzy...........................................................................................48 5. NÁVRH OPORÚČANÍ PRI TVORBE MODLU FINANČNÉHO PLÁNOVANA PODNIKU.........................................................................................50 5.1 Finančné ciele........................................................................................................50 5.2 Návrh modelu finančného plánovania podniku....................................................51 6 KONTROLA A ZHODNOTENIE PRÍNOSU NAVRHOVANÝCH ODPORÚČANÍ ............................................................................................................56 7 ZÁVER.........................................................................................................................61 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV........................................................62

6

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

Č. strany

Označenie Názov Obr.1

Vzťah periodického a projektového plánovania

Obr.2 Obr.3 Obr.4 Obr.5 Tab.1 Tab.2 Tab.3 Tab.4 Tab.5 Tab.6 Tab.7 Tab.8 Tab.9 Tab.10 Tab.11 Tab.12 Tab.13 Tab.14 Tab.15 Tab.16 Tab.17 Tab.18 Tab.19 Tab.20 Tab.21 Tab.22

Postup tvorby finančného plánu 16 Vzťah krátkodobého finančného plánu a rozpočtov 24 Vzťah finančného plánovania a kontroly 35 Kontrolný proces finančného plánu v podniku 56 Výkaz ziskov a strát 18 Súvaha 19 Prehľad o peňažných tokoch 20 Plán zisku 25 Plán nerozdeleného zisku 26 Cash flow – nepriama metóda 27 Cash flow – priama metóda 28 Príklad plánovej finančnej bilancie 30 Znižovanie celkových nákladov na výrobu na 1 kus 37 Počet pracovníkov 38 Priemerná mzda 39 Stav cudzích zdrojov krytia 40 Posúdenie dodržania zlatého bilančného pravidla 41 Posúdenie financovania obežného majetku 41 Vývoj ukazovateľov likvidity 43 Vývoj ukazovateľov aktivity 45 Vývoj ukazovateľov zadĺženosti 46 Vývoj ukazovateľa rentability tržieb 47 Výpočet plánovaných položiek aktív a pasív 52 Plánovaná finančná bilancia 53 Výkaz ziskov a strát pre plánovanie zisku 54 Plán cash flow 55 Vývoj ukazovateľov zadĺženosti v rokoch 2001 až 2005 59 v analyzovanom podniku a plán 2006 Vývoj ukazovateľov aktivity v rokoch 2001 až 2005 59 v analyzovanom podniku a plán 2006 Vývoj ukazovateľov likvidity za roky 2001 až 2005 60 v analyzovanom podniku a plán 2006 Štruktúra výrobkov v kusoch 37 Štruktúra odbytu podľa štátov 38

Tab.23 Tab.24 Tab.25 Graf č.1 Graf č.2

7

14

Graf č.3 Graf č.4 Graf č.5 Graf č.6

Investície za rok 2005 Štruktúra aktív a pasív Vývoj ukazovateľov likvidity Vývoj ukazovateľov aktivity

8

39 42 43 45

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV a pod.

- a podobne

atď.

- a tak ďalej

a.s.

- akciová spoločnosť

č.

- číslo

DHM

- dlhodobý hmotný majetok

DPH

- daň z pridanej hodnoty

EÚ

- Európska únia

EUR

- euro

ks

- kus

MFSR

- Ministerstvo financií Slovenskej republiky

mil.

- milión

napr.

- napríklad

Obr.

- obrázok

Ods.

- odsek

písm.

- písmeno

príp.

- prípadne

resp.

- respektívne

SKK

- slovenská koruna

SR

- Slovenská republika

Tab.

- tabuľka

t.j.

- to jest

tzn.

- to znamená

tzv.

- takzvaný

v r.

- v roku

Zb.

- zbierky

Z.z.

- zbierky zákonov

9

ZOZNAM PRÍLOH

Označenie PRÍLOHA 1

Názov Výkaz súvaha k 31. 12. 2004 (v plnom znení)

PRÍLOHA 2 Výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2004 (v plnom znení)

10

1

ÚVOD

Plánovanie je základnou, východiskovou funkciou riadenia. Výsledkom plánovacieho procesu je plán podniku. Štruktúra, obsah a stupeň podrobnosti plánu podniku závisí najmä od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie, príslušnosti k odvetviu a pod. Podnik si sám môže zvoliť systém plánovania. Podnikový plán najčastejšie tvoria tieto podsystémy: dlhodobý(strategický) plán, krátkodobý (ročný) plán a operatívny plán .Podnikový plán možno členiť aj z iných hľadísk napr. z hľadiska obsahu a časového horizontu. [2] Každý podnikový plán obsahuje čiastkové plány podľa oblasti činnosti podniku. Najčastejšie ide o tieto čiastkové plány: plán marketingu, plán výroby, plán nákupu surovín, materiálov, energie, plán ľudských zdrojov, plán technického rozvoja, plán investičných projektov a finančný plán. Kvalitný plán podniku musí zabezpečiť väzby a prepojenia medzi jednotlivými čiastkovými plánmi. Významné postavenie medzi čiastkovými plánmi má finančný plán. [2] Finančné plánovanie podniku je jednou zo základných podnikových činnosti. Jeho úlohou je riešiť otázky zabezpečenia dostatočného objemu finančných zdrojov vo vhodnej štruktúre, investovanie voľných peňažných prostriedkov tak, aby majetok podniku akcionárov rástol a udržala sa finančná rovnováha. V každej modernej firme

je už

zaužívaný nejaký model finančného plánovania. Každý manažér potrebuje vedieť, aký hospodársky výsledok dosiahne pri plánovanom objeme výroby, resp. predaja a pri plánovaných cenách výrobkov, resp. tovarov. Chce vedieť aký bude stav majetku spoločnosti, aké bude úverové zaťaženie alebo s akými finančnými prostriedkami môže rátať. Kvalitný finančný plán má významné spätné väzby na rozhodnutia v oblasti investícií, v oblasti použitia zdrojov, či už cudzích alebo vlastných, organizáciu práce, potreby ľudských zdrojov.

11

2 CIEĽ BAKALÁRSKEJ PRÁCE Cieľom bakalárskej práce je zanalyzovať súčasný stav finančného plánovania v a.s. Zornica Banko Fashion a navrhnúť odporúčania pre tvorbu modelu finančného plánovania podniku, ktoré majú podobu konkrétneho krátkodobého finančného plánu na rok 2006. V prvej

časti vysvetlím význam finančného plánovania a uvediem teoretické

východiská finančného plánovania podniku, ktorá zahŕňa štruktúru, obsah a postup tvorby finančného plánu, charakteristiku jednotlivých častí finančného plánu, metódy a modely tvorby finančného plánu, finančnú analýzu a postup pri jej tvorbe. Druhá časť bude zameraná na zanalyzovanie súčasného stavu v oblasti finančného plánovania. Táto časť bude zahŕňať všeobecnú charakteristiku podniku, analýzu podnikateľskej činnosti podniku za rok 2005 a analýzu súčasného stavu v oblasti finančného plánovania podniku. V tretej časti navrhnem odporúčania pri tvorbe modelu finančného plánovania podniku, ktoré majú podobu konkrétneho krátkodobého finančného plánu na rok 2006. Záverečná časť bakalárskej práce je zameraná na kontrolu a zhodnotenie prínosu navrhovaných odporúčaní, kde hodnotím kvalitu a úroveň finančného plánu na základe použitej metódy.

12

3.

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANČNÉHO PLÁNOVANIA

PODNIKU 3.1 Časové dimenzie a časový plán Finančný plán je dokument, v ktorom sú proti sebe postavené: súčasná a budúca potreba prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané prostriedky na ich krytie, t.j. príjmy a výdavky vopred rozpočítané na určité obdobie(časový horizont plánu). Všeobecne platí, že čím je horizont plánovania kratší, tým väčšia je presnosť plánu. Dlhodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov. Sú to rozhodnutia o potrebe kapitálu (investičné projekty a ich efektívnosť), o spôsoboch financovania (vlastné a cudzie zdroje) a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej štruktúry). Dlhodobé finančné rozhodnutia sú zložitejšie ako krátkodobé. Krátkodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach. Tieto rozhodnutia súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku. Sú jednoduchšie ako dlhodobé rozhodnutia, no nie sú o nič menej dôležité. Dlhodobý(strategický) plán a krátkodobý (ročný) plán sa nazývajú periodické plány. Periodické plánovanie charakterizuje to, že je to ustavičný proces, kolobeh plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností. Periodické plány sa každý rok aktualizujú a ich časový horizont sa posúva o jeden rok.[1] Okrem periodického plánovania sa v podnikoch používa aj projektové plánovanie. Projektové plánovanie má bezprostredný vzťah k dlhodobému finančnému plánu, najmä k plánovaniu kapitálových výdavkov. Ide o špecifické projekty pričom každý z nich má vlastný časový horizont. Príkladmi takýchto projektov sú výstavba nového závodu, výskumno-vývojový projekt a pod. Tieto projekty sa plánujú na celú ich životnosť a sú prepojené s periodickými plánmi a ostatnými aktivitami podniku. Vzťah periodického a projektového plánovania je znázornený na obr.1

13

Historické úvahy

Rozhodnutia do budúcnosti Periodické plány Ročný

Časová finančný stupnica P-3 .P-2 ,P-1 plán

Dlhodobý finančný plán (5 r.) P+1 P+2 P+3 P+4 P+5

P+6, atď.

Projekt A Projekt B Projekt C

Obr.1 Vzťah periodického a projektového plánovania

Na finančné plánovanie sa treba pozerať ako na ustavičný proces plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností. Všetky úrovne manažmentu musia pri tvorbe projektu brať do úvahy skôr vypracované plány. Musia zabezpečiť „postup napredovania“, jeden zo základných cieľov plánovania pri operáciách a kontrole.

Obsah, štruktúra a postup tvorby finančného plánu Štruktúra, obsah a stupeň podrobnosti finančného plánu závisí od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie, príslušnosti k odvetviu a pod. V najmenších podnikoch môže existovať finančný plán len v hlave podnikateľa, vo väčších podnikoch je finančný plán nevyhnutným nástrojom podnikateľských aktivít. Štruktúru a obsah finančného plánu si môže zvoliť podnik sám, mal by však pritom sledovať minimálne tieto ciele: •

zvýšenie kvality finančného plánu

•

transparentnosť finančného plánu pre zahraničných podnikateľov

•

potreby rozvíjajúceho sa finančného trhu

•

zabezpečenie previazanosti s informačnou sústavou (účtovníctvo, výkazníctvo, štatistika)

14

Ak podnik chce operovať na finančnom trhu, musí investorom, akcionárom poskytnúť informácie nielen o výsledkoch svojej činnosti, ale aj o plánovaných zámeroch. Tieto informácie sú obsahom troch častí finančného plánu a to: •

plán zisku

•

plán finančnej bilancie

•

plán cash flow

Tieto uvedené dokumenty môžeme považovať za „minimálny“ obsah finančného plánu. Obsahom finančného plánu je: •

Predvídanie odbytu a tržieb – finančný plán podniku úzko súvisí s jeho obchodným plánom, preto je predvídanie odbytu a tržieb najdôležitejším taktorom, ktorý ovplyvňuje finančné potreby podniku.

•

Pro forma výkazy – obsahuje plánovanú súvahu, resp. bilanciu, plánovaný výkaz ziskov a strát a plánovaný výkaz peňažných prímov a výdavkov.

•

Požiadavky na majetok – finančný plán uvádza predpokladané výdavky podľa jednotlivých projektov rozvoja a pravdepodobných investičných akcií. Kapitálové výdavky slúžia ako podklad na plánovanie výšky potrieb finančných zdrojov.

•

Finančné zdroje – finančný plán podniku musí obsahovať oblasť finančných zdrojov. Jeho súčasťou sú otázky možného spôsobu zvýšenia kapitálu ( napr. prostredníctvom pozitívneho hospodárskeho výsledku, emisiou akcií, cenných papierov, úverom atď. ) Je potrebné zohľadniť štruktúru, kvalitu a cenu týchto zdrojov.

•

Ekonomické predpoklady – finančný plán podniku musí rešpektovať všetky významné prvky okolia, ktoré sú s ním v interakcii. Ide o aspekty, ktoré súvisia z hospodárskou politikou štátu ( daňová, úverová, cenová a pod.), konkurenčným prostredím a obchodno - záväzkovými vzťahmi.

Štruktúra finančného plánu: 1. Ciele podniku 2. Základné stratégie 3. Dlhodobý (strategický) finančný plán

15

4. Krátkodobý (ročný) finančný plán a rozpočty 5. Hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia a správy o priebehu realizácie plánu, kontrola plnenia plánu

Postup tvorby finančného plánu:

1. krok

Finančná analýza podniku

2. krok

Formulácia cieľov

3. krok

Základné stratégie

4. krok

Strategický dlhodobý plán zisku

5. krok

Krátkodobý finančný plán a rozpočty

6. krok

Implementácia finančného plánu počas plánovacieho obdobia

7. krok

Hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia, správy o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu Obr.2 Postup tvorby finančného plánu

Na tvorbe finančného plánu sa podieľajú manažéri podniku diferencovane. Za formuláciu cieľov a základných stratégií zodpovedá vrcholový manažment. Na tvorbe dlhodobého a krátkodobého finančného plánu sa podieľa stredný manažment a operačnovýrobný manažment. Na realizácií 6. a 7. kroku sa podieľajú všetky úrovne manažmentu.

3.3

Charakteristika postupu tvorby finančného plánu

3.3.1

Finančná analýza podniku

Význam a prínos finančnej analýzy

16

Finančná analýza má mimoriadne významnú úlohu pri riadení podnikových financií a to pri zabezpečení ich primeraného množstva a dynamiky, zodpovedajúcej štruktúry finančných zdrojov a ich použitia, ako aj pri riešení ďalších finančných otázok. Cieľom finančnej analýzy je hodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku a zisťovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili a hlavne umožňuje odhaliť silné a slabé miesta podniku. Finančná situácia podniku je súhrnným vyjadrením úrovne všetkých podnikových aktivít, ktorými sa podnik na trhu prezentuje. Premieta sa do nej objem a kvalita výroby, úroveň marketingovej a komerčnej činnosti, jeho inovačná aktivita a ďalšie podnikové aktivity. Prostredníctvom finančnej situácie sa podnik prezentuje na trhu svojim partnerom (banky, dodávatelia, investori, atď.), ktorý ho podľa nej hodnotia a určujú podľa nej podmienky obchodného styku. [2] Analýza finančnej situácie je preto východiskom analýzy ekonomických výsledkov podniku a spravidla sa dovádza až do základných oblastí a výsledkov, ako je efektívnosť, hospodárnosť, využitie výrobnej kapacity, hospodárenie zo zásobami a pod. Finančnú analýzu možno koncipovať retrospektívne alebo perspektívne. Retrospektívne zameranú finančnú analýzu nazývame „ex-post“, perspektívne zameranú finančnú analýzu nazývame „ex-ante“. Pri retrospektívnej finančnej analýze sa snažíme vysvetliť súčasný stav, vyhodnotiť vzniknutú finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je identifikovať rozhodujúce činitele, ktoré súčasný stav spôsobili. Dosiahnutú skutočnosť však nemožno zmeniť. Pri perspektívne orientovanej finančnej analýze sa usilujeme vývoj finančnej situácie podniku predpovedať. Pomocou niektorých finančných ukazovateľov a metód možno vývoj finančnej situácie bližšie špecifikovať až s niekoľkoročným predstihom. To umožňuje urobiť potrebné zásahy včas a zabrániť tak akútnym finančným krízam. Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku, môžeme rozdeliť do dvoch skupín: Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie(rozpočtová politika štátu, stav meny, monetárna politika bánk, vývoj inflácie a pod.) . Podnik ich môže svojim správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje konanie, majú objektívny charakter.

17

Druhú skupinu tvoria interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Delíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).[2]

3.3.1.22Zdroje údajov pre finančnú analýzu

Hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu sú výkazy tvoriace účtovnú závierku podniku: •

výkaz ziskov a strát(výsledovka),

•

súvaha(bilancia),

•

prehľad peňažných tokov(výkaz cash flow).

Výkaz ziskov a strát(Výsledovka) je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Z ich rozdielu vyplýva hospodársky výsledok podniku (zisk alebo strata) za analyzované obdobie. Výnosy a náklady, ako aj hospodársky výsledok sú vo výsledovke rozdelené do troch oblastí – prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej.[1] Štruktúra výkazu zisku a strát je uvedená v tabuľke č.1.

Tržby za predaj tovaru

+

Náklady vynaložené na predaný tovar

-

Obchodná marža

výsledok

Výnosy z prevádzkových činností

+

Náklady prevádzkových činností

-

Prevádzkový hospodársky výsledok

výsledok

Finančné výnosy

+

Finančné náklady

-

Hospodársky výsledok z finančných operácií

výsledok

Daň s príjmov za bežnú činnosť

-

Hospodársky výsledok za bežnú činnosť

výsledok

Mimoriadne výnosy

+

Mimoriadne náklady

-

Daň s príjmov z mimoriadnej činnosti

-

Mimoriadny hospodársky výsledok

výsledok

Hospodársky výsledok za účtovné obdobie 18

výsledok

Tabuľka 1: Výkaz ziskov a strát

Súvaha poskytuje informácie o majetku podniku (aktíva) a finančných zdrojov jeho krytia (pasíva). Obsahuje stavové veličiny, čo si treba uvedomiť pri analýze ukazovateľov konštruovaných z výkazu ziskov a strát a zo súvahy. Bez úpravy tieto ukazovatele nemajú žiadúcu vypovedaciu schopnosť.[1]

Aktíva

Pasíva

A. Pohľadávky za upísané vlastné

A. Vlastné imanie

imanie

A.I Základné imanie A.IIKapitálové fondy

B. Stále aktíva (fixný majetok)

A.IIIFondy zo zisku

B. I. Nehmotný investičný majetok

A.IVHospodársky výsledok

B. IIHmotný investičný majetok

minulých rokov

B. IIIFinančné investície

A.VHospodársky výsledok bežného účtovného obdobia

C. Obežné aktíva (obežný majetok)

Cudzie zdroje

C.I.Zásoby

B.I Rezervy

C.II.Dlhodobé pohľadávky

B.IIDlhodobé záväzky

C.III.Krátkodobé pohľadávky

B.IIIKrátkodobé záväzky

C.IV.Finančný majetok

B.IVBankové úvery C. Časové rozlíšenie

D. Časové rozlíšenie

Majetok

Kapitál

Tab. 2 Súvaha

19

Prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow) poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Je nevyhnutným doplnkom výkazu ziskov a strát, lebo v podvojnom účtovníctve sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy, resp. výdavky. Z toho potom vyplýva, že výnosy podniku sa nerovnajú jeho príjmom, náklady sa nerovnajú

výdavkom

a hospodársky

výsledok

(zisk)

sa

nerovná

peňažným

prostriedkom.[1] Z hľadiska finančného riadenia podniku je potrebné robiť analýzu, plánovanie a usmerňovanie nielen zisku ale aj peňažných tokov. Peňažné toky sa vo výkaze delia do troch oblastí: •

základné podnikateľské činnosti

•

investičné činnosti

•

finančné činnosti

P.

Stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia

Z.

Účtovný hospodársky výsledok za účtovnú jednotku ako celok

A.

Čistý peňažný tok z bežnej a mimoriadnej činnosti

A.1.

Úpravy o nepeňažné operácie

A.2.

Úpravy obežných aktív

B.

Investičná činnosť

B.1.

Obstaranie stálych aktív

B.2.

Výnosy z predaja stálych aktív

B.3.

Komplexný prenájom

C.

Finančná činnosť

C.1.

Zmena stavu dlhodobých záväzkov

C.2.

Zvýšenie a zníženie vlastného imania z vybraných operácií

D.

Rozdiel

R.

Stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia R=P+Z+A+B+C+D Tab.3 Prehľad o peňažných tokoch

20

3.3.1.3 Postup finančnej analýzy

Štandardný postup finančnej analýzy pozostáva z týchto logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich krokov: 1.

Vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele analyzovaného podniku. Medzi

najčastejšie používané patria: - ukazovatele rentability (výnosnosti), - ukazovatele likvidity, - ukazovatele zadĺženosti, - ukazovatele aktivity a produktivity, - ukazovatele trhovej hodnoty (kapitálového trhu). 2.Podnikové ukazovatele sa porovnajú s priemernými ukazovateľmi príslušného odvetvia, 3.Skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase, 4.Analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi, 5.Navrhnú sa opatrenia na budúce obdobie. 3.3.2

Formulácia finančných cieľov podniku

Východiskom pre formuláciu finančných cieľov podniku sú výsledky finančnej analýzy a hodnotenie východiskovej situácie podniku, analýzy a prognózy vývoja podnikateľského okolia. Vrcholový manažment formuluje na príslušný časový horizont plánu finančné ciele podniku: •

široké (všeobecné ) ciele

•

špecifické (konkrétne) ciele

Pre široké ciele je charakteristické ich verbálne vyjadrenie. Spravidla sa nevyjadrujú číselne. Firma musí stanoviť najskôr široké ciele, ktoré bude v nasledujúcom období napĺňať.

Za základný široký cieľ podniku sa považuje neustály rast trhovej hodnoty

podniku. Tento rast spočíva v produkcii a zavádzaní nových výrobkov, ako aj získavania nových geografických polí. S tým súvisí vyšší stupeň vybavenosti strojmi a zariadeniami, rast produktivity práce a rast finančných zdrojov. Aby sa firma stala nadpriemernou, je potrebné dosiahnuť taký stav, aby rástla rýchlejšie než odvetvie, v ktorom pracuje.[2]

21

Zo širokých cieľov vychádzajú špecifické ciele a určujú konkrétne úlohy pre časový horizont plánu. Špecifické ciele môžu byť: •

rast objemu tržieb

•

dynamika rastu ziskovosti,

•

výnosnosť kapitálových vkladov,

•

dividenda na jednu akciu, resp. cieľový dividendový podiel

•

miera zadĺženosti

•

istá úroveň likvidity

•

cieľ v oblasti cash-flow – vnútorne zabezpečiť dostatočný objem prostriedkov na plnenie záväzkov a na bežnú prevádzku

Formulácia cieľov nespočíva len v tom, že je začiatkom tvorby finančného plánu, ale súčasne plní aj funkciu motivácie pre manažérov a je normou na meranie ich výkonností.

3.3.3

Základné stratégie

Vrcholový manažment vypracúva základné stratégie činnosti firmy na najbližšie obdobie. Ide o stratégiu prenikania na nové trhy, stratégie v oblasti výskumu, investovania, financovania, kvality výrobkov, efektívnosti výroby a pod.[2] 3.3.4

Dlhodobý plán zisku

Dlhodobý plán je z hľadiska obsahu zameraný na vybrané oblasti a ukazuje iba súhrnné údaje. Časť dlhodobého plánu je teda viac menej informatívna. Dlhodobý finančný plán spravidla obsahuje tieto komponenty: 1) projekty plánu 2) plán kapitálových výdavkov 3) plánovanú finančnú bilanciu 4) plán zisku 5) plán cash flow 6) projekt dividendovej politiky Stupeň podrobnosti jednotlivých častí závisí od časového horizontu plánu. Dominantnou časťou dlhodobého finančného plánu sú projekty plánu a nadväzujúci plán kapitálových výdavkov.

22

Plánom kapitálových výdavkov rozumieme plánové rozhodnutia o dlhodobých investíciách, od ktorých sa očakáva prílev finančnej hotovosti na dlhší čas ako jeden rok. S plánovaním kapitálových výdavkov je potrebné plánovať aj finančné zdroje, ktoré budú použiteľné v budúcich rokoch, či už vlastné alebo cudzie. Do plánu sa musia zabudovať aj všetky obmedzenia vyplývajúce z formulovaných cieľov, ako napr. ukazovateľ zadĺženosti, dividendový podiel, ukazovateľ likvidity, úrokové krytie a pod. Rozhodnutia o budúcich investíciách sú pre podnik nanajvýš dôležité, pretože tieto rozhodnutia: •

operujú s najväčšími čiastkami peňazí,

•

sú spojené s investovaním do fixných aktív,

•

stoja manažment veľa času,

•

určujú budúcnosť podniku, a tým aj jeho trhovú hodnotu,

•

sú často veľmi neisté a rizikové

Podnik môže mať veľké množstvo investičných príležitostí, ale len obmedzené zdroje na ich financovanie. Plánovanie kapitálových výdavkov zahŕňa analýzy a techniky rozdelenia finančných zdrojov medzi alternatívne investičné príležitosti. Výstupom plánu kapitálových výdavkov je zoznam schválených projektov pre časový horizont plánu. Údaje súvisiace z jednotlivými projektami sú uvedené v plánovacích formulároch (tabuľkách). Konečným cieľom plánu kapitálových výdavkov je maximalizácia trhovej hodnoty podniku.[2] Krátkodobý finančný plán a rozpočty Krátkodobé finančné plánovanie je uplatňované v čase do jedného roka ( plánovanie denné, týždenné, dekádne, mesačné, štvrťročné a pod. ) Krátkodobý finančný plán súvisí z bežnou prevádzkovou činnosťou a spočíva hlavne v plánovaní peňažných príjmov a výdavkov. Krátkodobý finančný plán má za úlohu zabezpečiť platobnú schopnosť podniku, odhaliť možnosti a príčiny vzniku platobnej neschopnosti, riadiť peňažné toky do podniku a z podniku tak, aby bol podnik schopný v každom časovom okamihu uhrádzať splatné záväzky. Krátkodobý finančný plán súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty sú nástrojom vnútropodnikového riadenia a v porovnaní s finančným plánom sú vypracované podrobnejšie. Rozpočty zostavujú manažéri zodpovedný za príslušnú oblasť podnikovej činnosti.

23

Z hľadiska funkcií ich môžeme členiť na rozpočty predaja, výroby, zásob atď. a rozpočty finančného charakteru. Vzťah krátkodobého finančného plánu a rozpočtov je znázornený na Obr.3

Krátkodobý finančný plán Rozpočty

Výroba produkcie

Predaj

Priamy materiál

Náklady na predaný tovar

Nákup

Distribučné výdavky

Priama práca

Administratívne výdavky

Údržba budov

Ostatné príjmy a výdavky

Výrobná réžia

Rozmnoženie kapitálu

Zásoby

PLÁNOVANÉ VÝSTUPY FINANČNÉHO PLÁNU

Plán zisku

Plán (výkaz) Cash flow

Plán nerozdeleného zisku

Finančná bilancia

Obr.3. Vzťah krátkodobého finančného plánu a rozpočtov

3.3.5.1

Plán zisku

Základnou úlohou plánu zisku je plánovanie nákladov a výnosov, následne sa ich porovnaním zistí plánovaný výsledok hospodárenia. Plánovacia tabuľka môže mať rôznu

24

štruktúru a obsah. Všetky prístupy sú konštruované podľa základnej rovnice: tržby mínus náklady rovná sa zisk. Rozdiely sú v prístupe k nákladom. Ide o dva prístupy: 1. Vecný, ktorý člení náklady podľa ich vecnej podstaty ako jednotlivé nákladové druhy. Často sa označuje ako metóda celkových nákladov. 2.Funkčný, ktorý delí plán zisku podľa funkcií (oblasti) podniku (výroba, predaj, správa). Nazýva sa metóda nákladov na obrat. Plánovacie tabuľky pre tvorbu finančného plánu nie sú stanovené legislatívou, ako pri účtovných výkazoch. Ich konštrukcia a obsah by mali zodpovedať základnej charakteristike podniku, ako sú napr. veľkosť podniku, druh vyrábanej produkcie, príslušnosť k odvetviu a pod.[1] V našich podnikoch sa pre plánovanie zisku používa ako plánovacia tabuľka Výkaz ziskov a strát, a to v plnom rozsahu alebo v skrátenej forme. Jeden z možných prístupov ku skrátenej forme výkazu zisku a strát pre plánovanie zisku je uvedený v Tab. 4

Riadok

Plán zisku na rok... Názov položky

1.

Prevádzkové výnosy

2.

Prevádzkové náklady

3.

Prevádzkový hospodársky výsledok

4.

Finančné výnosy

5.

Finančné náklady

6.

Finančný hospodársky výsledok

7.

Daň z príjmu za bežnú činnosť

8.

Hospodársky výsledok bežnej činnosti

9.

Mimoriadne výnosy

10.

Mimoriadne náklady

11.

Daň z príjmu z mimoriadnej činnosti

12.

Mimoriadny hospodársky výsledok

13.

Hospodársky výsledok Tab.4

Plán zisku

25

Suma (v tis. Sk)

Plán zisku okrem plánovaných údajov (suma v tis. Sk) na príslušný časový horizont plánu obsahuje aj údaje za posledné 2 až 3 roky. 3.3.5.2

Plán nerozdeleného zisku

Na plán zisku nadväzuje plán nerozdeleného zisku. Je to súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení za celú dobu činnosti podniku po odpočítaní čiastky, ktorá bola použitá za rovnaké obdobie. Týmto použitím treba rozumieť napr. výdavky na rozvoj podniku, výplata dividend účastníkom, krytie strát a prevody do základného imania. Obsah plánovacej tabuľky môže byť taký ako sa uvádza v Tab.5

Plán zisku na rok... Názov položky

Riadok 1.

Začiatočný stav k 1. 1. 200x

2.

+ Čistý zisk po zdanení

3.

Spolu

4.

- Výplata dividend, iné použitie.....

5.

Konečný stav nerozdeleného zisku k 31. 12. 200x

Suma (v tis. Sk)

Tab. 5 Plán nerozdeleného zisku

3.3.5.3

Plán cash flow

Plán cash flow (plán toku hotovosti, plán pokladničných príjmov a výdavkov) poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku (pokladnica a bežný účet v banke) o konečnom stave v medziobdobiach určitého časového rozpätia. Cieľom plánu cash flow je plánovať likvidnú polohu podniku ako základňu pre stanovenie budúcich pôžičiek a budúcich investícií. Plán cash flow je spojený s ostatnými časťami plánu podniku, a to najmä s plánom predaja, plánom nákupu, investícií a s ďalšími plánmi resp. rozpočtami. Plánové rozhodnutia v týchto častiach môžu priamo či nepriamo ovplyvniť prúdenie hotovosti s cieľom dosiahnuť žiaducu rovnováhu medzi potrebou hotovosti a disponibilnou hotovosťou. V rozhodujúcej miere však kvalita plánu cash flow závisí od úrovne a kvality vypracovaného plánu zisku.[2]

26

Pre plánovanie cash flow je charakteristické že okrem dlhodobého a krátkodobého časového horizontu sa táto časť finančného plánu vypracúva na bezprostredný časový horizont, čiže na jednotlivé dni v mesiaci. Dlhodobý časový horizont toku hotovosti úzko súvisí s časovou dimenziou dlhodobého finančného plánu a jednotlivými projektmi plánu, napr. projektmi kapitálových výdavkov. Plánovanie dlhodobých pokladničných výdavkov (splátky dlhov, kapitálové výdavky, atď.) a dlhodobých pokladničných prímov (z predaja výrobkov a služieb, financovania, atď.) je základom zdravých finančných rozhodnutí a optimálneho využívania krátkodobého a dlhodobého úveru. Krátkodobý plán toku hotovosti sa viaže na ročný plán zisku a ostatné plány a rozpočty. Bezprostredný časový horizont sa často denne využíva predovšetkým na určenie, usmerňovanie a koordináciu pokladničných prímov a výdavkov. Hlavným cieľom je zabezpečiť, že sa nebudú vyskytovať ani nedostatky ani prebytky v pokladničnej rovnováhe. Minimalizuje úrokové náklady a príležitostné náklady prebytku pokladničných hotovostí tak, že ak hotovosť narastá prostriedky sa investujú. Na plánovanie cash flow sa používa priama alebo nepriama metóda. Priama metóda vychádza z prvotných účtovných zápisov, ktoré ovplyvňujú hotovosť. Pri nepriamej metóde sa vychádza z čistého zisku po zdanení, ktorý sa koriguje o všetky položky spôsobujúce rozdiel medzi výnosmi a príjmami, nákladmi a výdavkami.[2] Obsah ročného plánu cash flow vyjadrený nepriamou metódou je uvedený v Tab.6 Riado

Názov položky plánu položky plánu

k

Suma Sk)

1.

Peňažné prostriedky k 1.1.200x

2.

Čistý zisk

3.

Odpisy investičného majetku

4.

-Prírastok (+úbytok) zásob

5.

-Prírastok (+úbytok) pohľadávok

6.

-Prírastok (+úbytok) cenných papierov

7.

-Prírastok (+úbytok) ostatných bežných aktív

8.

+Prírastok (-úbytok) záväzkov

9.

-Výdavky na investície

10.

-Vyplatené dividendy

27

(v

tis.

11.

-Ostatné použitie zisku

12.

Súčet = prírastok (úbytok) peňažných prostriedkov

13.

Peňažné prostriedky k 31. 12. ...

Tab. 6 Cash flow – nepriama metóda

Príklad ročného plánu cash flow vypracovaného priamou metódou je uvedený v Tab. 7 Riadok Názov položky plánu položky plánu

Suma (v tis. Sk)

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14.

Peňažné prostriedky k 1.1.200x Inkaso pohľadávok Ostatné príjmy Plánované príjmy spolu Celkové peňažné prostriedky na použitie Plánované použitie peňažných prostriedkov Nákup materiálu Priame mzdy Výrobná réžia Distribučná (odbytová) réžia Administratívna réžia Výdavky na investície Dividendy Plánované použitie peňažných prostriedkov spolu Peňažné prostriedky k 31.12.200x Tab. 7 Cash flow – priama metóda

Z hľadiska plánovaných príjmov peňažných prostriedkov je rozhodujúcou položkou inkaso pohľadávok. Presnosť stanovenia jeho výšky závisí najmä od kvality informácií o minulom vývoji ( prepracovaný systém sledovania a štatistického vyhodnocovania inkasa pohľadávok ),od plánovaných zmien v štruktúre predaja a výroby, od dohodnutých platobných podmienok s odberateľmi a od kvalitných informácií o finančnej situácií a platobnej disciplíne odberateľov. Položku „ostatné príjmy“ tvorí predaj nepotrebného hmotného investičného majetku a zásob, úroky z vkladov, výnosy z cenných papierov a pod. Tieto zdroje finančných príjmov majú podstatne vyššiu „reálnosť“ plánovania ako v prípade inkasa pohľadávok.

28

Manažér by mal pri plánovaní peňažných prostriedkov rešpektovať dohodnuté platobné podmienky dodávateľov surovín, materiálov a energie, musí dodržať termíny výplaty miezd, termíny splátok úverov, úrokov a pod. Optimálne časové rozloženie výdavkov vo vzťahu k príjmom (dosiahnutie žiadúcej likvidnej polohy utvorenie minimálnej rezervy), môže manažér dosiahnuť metódou pokusov a omylov využívajúc pritom určité rozpätie predstihu pri nákupe surovín a materiálov, rozpätie výrobných zásob, zásob rozpracovanej výroby a zásob hotových výrobkov. Ak tieto aktivity nezabezpečia minimálnu rezervu peňažných prostriedkov a prípadný deficit má dlhodobejší charakter, môže sa využiť úver pri súbežnom zavádzaní opatrení s cieľom zvýšiť rentabilitu podniku.[1] 3.3.5.4

Finančná bilancia

Základnou funkciou finančnej bilancie ako plánového dokumentu je poskytnúť prehľad o finančnej situácii podniku, o stave jeho finančnej štruktúry a spolu s plánom zisku je významným informačným zdrojom pre analýzu a hodnotenie kvality finančného plánu. Finančná bilancia obsahuje stavové veličiny, t. j. vyjadruje stav a štruktúru aktív a pasív plus vlastného imania v určitom presne danom okamihu (posledný deň časového horizontu plánu). Pri konštrukcii plánovacej tabuľky môžeme ako základ použiť výkaz Súvaha (bilancia).

Špecifiká podniku a finančného plánovania zohľadníme úpravou výkazu. Príklad plánovej finančnej bilancie je uvedený v Tab. 8

Aktíva

Suma

Pasíva

(v tis. Sk)

Stále aktíva:

(v tis. Sk)

Vlastné imanie:

Nehmotný investičný majetok

Základné imanie

Hmotný investičný majetok

Kapitálové fondy

Finančné investície

Fondy tvorené zo zisku

Obežné aktíva:

Nerozdelený zisk

29

Suma

Zásoby

Cudzie zdroje:

Pohľadávky

Dlhodobé cudzie zdroje

Finančný majetok

Dlhodobé záväzky Dlhodobé bankové úvery Krátkodobé cudzie pasíva Krátkodobé záväzky Bežné bankové úvery Pasíva spolu

Aktíva spolu

Tab. 8 Príklad plánovej finančnej bilancie

3.3.6

Metódy a modely tvorby finančného plánu

Finančný manažér môže pri tvorbe plánu využiť celú škálu metód a finančných modelov. Ich základnou funkciou v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií potrebných na rozhodovanie a vypracovanie variantných finančných plánov, vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.[2] Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu možno členiť nasledovne: •

metóda percentuálneho podielu na tržbách,

•

metóda pomerových finančných ukazovateľov,

•

metóda postupného zostavovania rozpočtov,

•

regresná metóda,

•

metóda analýzy nulového bodu,

•

globálna metóda,

Špecifické metódy tvorby finančného plánu sú tie, ktoré vznikli na pôde finančného plánovania a v tejto oblasti sa najčastejšie používajú. Výnimku tvorí metóda pomerových finančných ukazovateľov, ktorá je skôr metódou finančnej analýzy.[2] Globálna metóda Globálna metóda patrí k tradičným metódam tvorby finančného plánu v našich podnikoch. Postupne sa vykryštalizovala ako súčasť v minulosti platnej „metodiky“ a štruktúry komplexného plánu podniku. Vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby, nákupu, investícií, technického rozvoja, ľudských zdrojov...), z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných

30

finančných zdrojov. K negatívnym stránkam tejto metódy môže patriť najmä pasívna funkcia finančného plánu, ak primárnymi z hľadiska plánových rozhodnutí sú vecné časti plánu. .

Metóda postupného zostavovania rozpočtov Charakteristické črty tejto metódy: uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní (ročný, štvrťročný a mesačný časový horizont), je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti. Finančný plán (nami nazvané výstupy z finančného plánu) má väzbu na tzv. funkčné rozpočty (predaja, výroby, nákupu...) zodpovedajúce funkciám podniku. Rozpočty a porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu, čím vzniká reálny variant finančného plánu. Sústavu rozpočtov využíva pri kontrole plnenia plánu na zistenie odchýlok, zodpovedných osôb a má tiež väzbu na motivačný systém manažérov podniku.[2]

Metóda pomerových finančných ukazovateľov Podstatou metódy je využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovej finančnej bilancie (plánovanie štruktúry aktív a finančnej a kapitálovej štruktúry). Pomerové finančné ukazovatele vystupujú pritom ako „vzorové hodnoty“, ktoré podnik chce v budúcnosti dosiahnuť. Môže ísť o ukazovatele formulované ako: •

špecifické (konkrétne) ciele podniku,

•

priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví alebo vo výrobnom odbore,

•

pomerové finančné ukazovatele prosperujúcej zahraničnej firmy, konkurencie a pod. Pri tvorbe finančnej bilancie nie je nevyhnutné, aby každý pomerový ukazovateľ bol

konformný s priemernou úrovňou v odvetví, odbore a pod. Stačí vytvoriť konformnosť v rozhodujúcich položkách finančnej bilancie.[2]

Metóda – Analýza nulového bodu

31

Analýza nulového bodu skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozprestierania fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti. Finančný manažér pri tvorbe finančného plánu využíva metódu na hodnotenie nových projektov, na hodnotenie variantov plánu a na zisťovanie tzv. minima podnikateľskej aktivity, t. j. hranice, pod ktorú by tržby nemali klesnúť. Umožňuje zistiť, pri akom objeme činnosti dochádza k rovnováhe medzi tržbami a nákladmi a kedy zvýšenie objemu činnosti začína prinášať zisk.

Metóda percentuálneho podielu na tržbách Metóda vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie a celkovým objemom tržieb. Umožňuje odpovedať na otázky: 1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období, aby zabezpečil predpokladaný rast tržieb? 2. Koľko kapitálu potrebuje na investície a v akej štruktúre? 3. Koľko finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku? Postup tvorby finančného plánu aplikáciou metódy percentuálneho podielu na tržbách možno opísať v týchto krokoch: Finančná analýza bežného roka. Informačné zdroje finančnej analýzy. . krok:2Formulácia cieľov na časový horizont finančného plánu. . krok:3Posúdenie splnenia základných podmienok na aplikáciu metódy. K týmto podmienkam patrí: )a väčšina položiek súvahy je úzko spätá s tržbami, )b štruktúra aktív a pasív bežného roka je adekvátna dosahovanej úrovni tržieb. . krok:4Ak nie je splnený bod b) 3. kroku, je žiadúce urobiť korekciu položiek bežného roka. Cieľom tohto kroku je zamedziť prenos „zlej“ východiskovej štruktúry majetku a zdrojov krytia do budúcnosti. Korekciu možno uskutočniť použitím metódy pomerových finančných ukazovateľov. . krok:5Identifikácia položiek súvahy, ktoré sa menia ako dôsledok zmeny tržieb. Vyčíslenie percentuálneho podielu týchto položiek na tržbách. Finančný

32

manažér musí starostlivo zvážiť výber položiek súvahy, ktoré úmerne porastú s tržbami. Na strane aktív sú to spravidla všetky. Na strane pasív automaticky porastú len niektoré. . krok:6Výpočet plánových položiek aktív a pasív vynásobením percentuálneho podielu na tržbách plánovaným objemom tržieb. Pri položkách kde percentuálna závislosť neexistuje sa preberajú čiastky z pôvodnej súvahy. . krok:7Výpočet potreby kapitálu, nových finančných zdrojov. Rozdiel medzi spravidla vyšším percentuálnym rastom aktív a nižším percentuálnym rastom pasív predstavuje potrebu nových finančných zdrojov. . krok:8Rozhodnutie o štruktúre a spôsobe získania nových finančných zdrojov pri rešpektovaní formulovaných cieľov finančného plánu. . krok:9Vypracovanie plánovej finančnej bilancie a plánu cash flow. . krok:10Kontrola dodržania formulovaných cieľov finančného plánu. . krok:11Hodnotenie úrovne a kvality finančného plánu finančných ťažkostí firmy. . krok:12Metóda umožňuje robiť aj ďalšie plánované prepočty napr. vypočítať percento rastu tržieb, pri ktorom nie sú potrebné nové externé finančné zdroje a pod.[1]

Regresná metóda Regresnú metódu možno použiť na plánovanie jednotlivých položiek finančnej bilancie firmy, ktoré sú priamo ovplyvňované dynamikou rastu tržieb. Pokiaľ predchádzajúca metóda pokladala pomer medzi tržbami a položkami bilancie za fixný, regresná naopak, zohľadňuje štatisticky overenú skutočnosť ich premenlivého pomeru. V tom spočíva zásadný rozdiel medzi nimi. Ďalšou charakteristickou črtou je jej aplikovateľnosť na dlhší časový horizont plánu, pri ktorom metóda

percentuálneho

podielu na tržbách spravidla stráca opodstatnenie. Položky finančnej bilancie, pri ktorých nie je preukázateľná závislosť na objeme tržieb, predstavujú alternatívne zdroje financovania a o ich štruktúre a výške použitia rozhoduje finančný manažér.[2]

Finančné modely Vo finančnom plánovaní sa používajú aj matematické modely. Možno ich členiť na dve skupiny:

33

•

simulačné modely finančného plánu

•

optimalizačné modely finančného plánu

Simulačné modely pomáhajú finančnému manažérovi vypracovať plánové finančné výkazy v niekoľkých alternatívach podľa zadaných predpokladov o vývoji ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu. Využitím počítača umožňujú automatizovať dôležitú časť plánovania, ktorá je rutinná a časovo i pracovne náročná. Simulačné modely však nekladú dôraz na také finančné kategórie ako sú súčasná čistá hodnota, prírastkové hotovostné toky, trhové riziko a pod., ani neposkytujú informácie o optimálnej finančnej stratégii a pláne.

Vo finančnom plánovaní sa často využívajú aj optimalizačné modely, ktoré pomáhajú finančnému

manažérovi

hľadať

najlepšie

riešenie

pri

určitých

predpokladoch

a obmedzeniach. Pri ich aplikácii sa snažíme do modelu zahrnúť aj vstupné informácie z iných častí plánu podniku. Pri takomto prístupe sa zlepšuje vzájomná prepojenosť jednotlivých častí a zvyšuje sa kvalita plánu.[1]

Hodnotenie a kontrola finančného plánu Finančné plánovanie je ustavičný proces plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností. Vypracovaný finančný plán sa nikdy nemôže považovať za posledný, nemenný produkt. Musí sa revidovať podľa toho ako sa menia podmienky a ako sa plnia úlohy a ciele plánu. Informácie tohto charakteru poskytuje kontrolná činnosť, ktorá je úzko spätá s plánovacím procesom. Tieto vzťahy sú znázornené na Obr.4

Finančné plánovanie

Realizácia plánu

Kontrola

Obr.4 Vzťah finančného plánovania a kontroly

Úlohou kontroly v procese tvorby finančného plánu je hodnotenie úrovne a kvality návrhu plánu, t.j. či v pláne sú zahrnuté formulované ciele a zadané parametre, či plán

34

zabezpečuje budúcu prosperitu podniku, či dostatočne vyjadruje kto, čo a kedy musí urobiť a pod. V štádiu realizácie plánu sa kontrolná činnosť zameriava na porovnanie plánovaných a skutočne dosiahnutých parametrov, časového priebehu ich plnenia, analýzu a zistenie príčin odchýlok . Štruktúra kontrolovaných parametrov je daná štruktúrou finančného plánu a rozpočtov, t.j. porovnávajú sa skutočné a plánované hodnoty ťažiskových položiek plánu zisku a plánu toku hotovosti (cash flow). Výstupom kontroly je návrh opatrení na operatívne zásahy v štádiu realizácie plánu a návrhy na zmeny v pláne. [2]

ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU V OBLASTI FINANČNÉHO PLÁNOVANIA V A.S. ZORNICA BANKO FASHION 4.1 Všeobecná charakteristika podniku Zornica Banko Fashion a.s. ZORNICA BANKO FASHION, akciová spoločnosť Bánovce nad Bebravou je najväčším výrobcom pánskych košieľ a dámskych blúzok na Slovensku. Výrobný sortiment dopĺňajú sukne, nočná bielizeň, bytový textil a textilná galantéria. Firma má viac ako 50-ročnú tradíciu v tejto výrobe. Zornica bola založená 1. júla 1951 a začala vyrábať pánske košele, dámske blúzky, oblečenie na voľný čas, nočnú bielizeň, posteľnú bielizeň a vyšívané výrobky. Postupne sa Zornica vyprofilovala na najväčšieho výrobcu tohto sortimentu v rámci bývalej Československej republiky. V súvislosti so spoločenskými zmenami v r. 1989 sa Zornica stala súkromnou firmou pod obchodným menom ZORNICA BANKO FASHION, akciová spoločnosť Bánovce nad Bebravou. Ročnú kapacitu 1,5 milióna kusov výrobkov zabezpečuje v dvojsmennej prevádzke približne 700 pracovníkov. Firma sa zameriava na technický rozvoj a skvalitňovanie organizácie výroby, obnovy strojového parku. Od roku 1998 Zornica Banko Fashion investovala viac ako 1. mil. EUR do zmeny organizácie výroby a obnovy strojového vybavenia a zaviedla bezbariérový závesný

35

a náväzný systém výroby v spolupráci s nemeckou firmou WEISS Consulting. Boli zavedené čiarové kódy vo výrobnom procese. Takto sa vytvorili predpoklady pre získanie certifikátu ISO 9002. Technická stránka výroby je zabezpečovaná systémom LECTRA. Na základe dodaného základného strihu a veľkostnej tabuľky je tento systém schopný zabezpečiť celú technickú prípravu výrobného procesu. Striháreň využíva výstup zo systému LECTRA, vložkovina od firmy KUFFNER sa nalepuje na zariadeniach od firmy SACOM a GYGLY. Šijacie dielne sú vybavené strojmi od firiem JUKI, PFAFF, DURKOPF a BROTHER. Výrobný proces strihania až po adjustáciu je sledovaný programom na základe čiarových kódov. Strihovú dokumentáciu spracúva systémom MICRODYNAMICS a LECTRA. ZORNICA BANKO FASHION, akciová spoločnosť Bánovce nad Bebravou ako jediná textilná spoločnosť na Slovensku má certifikát Öko-Tex Standard 1000, ktorý je udeľovaný špecializovanou švajčiarskou a nemeckou firmou. V období posledných 15 rokov firma vyrába košele a blúzky pre renomované zahraničné značky. Podnik vyrába košele pre spoločenské udalosti, košele oblekové, nezabúda však ani na košele pre voľný čas, šport, či iné príležitosti. Výber fazón a tvarov golierov je veľmi variabilný. Kvalitné materiály a najnáročnejšie technológie charakterizujú dámske blúzky nielen do spoločnosti, kostýmové, ale aj pre voľný čas. Do tuzemska dodáva blúzky so značkami Laura Biassini, FEEL YOUNG a Rafaela, pričom ročne vyváža pre zahraničný trh viac ako 91% z celkového množstva 1,5mil kusov ročne. Denná výrobná kapacita je viac ako 5 500 kusov výrobkov. 95 % z tejto produkcie je exportovaných do Nemecka. Exportovaná výroba pánskych košieľ zahŕňa také značky ako sú: CERRUTI, Calvin Klein, Pierree Cardin, LACOSTE, DE FURSAC, POLO RALPH LAUREN, DANIEL HECHTER, HIRSCH. Do tuzemska dodávajú košele s našimi značkami: Ivano Lui, Primo UOMO, Riccardo, ENRICO, ZORNICA in a MAX sú pánske košele najvyššej kvality, zhotovené najnáročnejšími technológiami a z bavlnených tkanín. Výrobky na domáci trh dodáva prostredníctvom svojej veľkoobchodnej a maloobchodnej siete.

36

Analýza podnikateľskej činnosti podniku za rok 2005 Výroba: V oblasti výroby v sortimentovej skladbe za rok 2005 prevládala výroba pánskych košieľ a dámskych blúzok na export hlavne do Spolkovej republiky Nemecko Rast efektívnosti výroby možno najlepšie zdokumentovať znížením celkových nákladov na výrobu bez hodnoty základného materiálu v prepočte na 1 kus, ktoré majú od roku 2001 naledujúci vývoj:

Rok Počet vyrobených kusov Náklady na kus bez ZM

2005 2001 2002 2003 2004 1 030 tis.ks 1 168 tis.ks 1 252 tis.ks 1 348 tis.ks 1297 tis.ks 126 Sk 159 Sk 140 Sk 136 Sk 130 Sk

Tab. 9 Znižovanie celkových nákladov na výrobu bez hodnoty základného materiálu na 1 kus

Štruktúra výroby v ks 2180; 0% 248604; 19%

k oš e le bluzk y os tatné

1046535; 81%

Graf č. 1 Štruktúra výroby v kusoch

Predaj: Akciová spoločnosť za rok 2005 dosiahla odbyt vlastných výrobkov vo výške 166 858 tis. Sk. Prevažnú časť vo výške 91 % tvoril vývoz, ktorý bol v objeme 152 153 tis. Sk.

37

Štruktúra odbytu podľa štátov

150000 100000 50000 0 RUSKO

Švé ds k o

SRN

Švajčiars ko

ČECHY

Slove ns k o

os tatní

2296

256

138042

515

10533

14705

511

tis .Sk

Graf č. 2 Štruktúra odbytu podľa štátov

Personálna oblasť: Vyprodukovaný objem výroby akciová spoločnosť v roku 2005 zabezpečovala s 677 pracovníkmi, čo je v porovnaní s rokom 2004 pokles o 19 pracovníkov. Stav pracovníkov Úkoloví robotníci Režijní robotníci THP Pracovníci spolu

Rok 2001 534 120 109 763 Tab. 10

Rok 2002 556 80 101 737

Rok 2003 544 89 87 720

Rok 2004 544 77 75 696

Rok 2005 548 57 72 677

Počet pracovníkov

V roku 2005 produktivita práce v kusoch na úkolového robotníka a deň bola vo výške 10,34, v roku 2004 bola na zrovnateľnej úrovni - 10,51 ks. Osobné náklady vyplácané na vyrobený kus vzrástlii v porovnaní s predchádzajúcim rokom z 88,96 Sk na vyrobený kus na 91,99 Sk. Uvedený nárast osobných nákladov na vyrobený kus bol spôsobený zvýšením úrovne minimálnej mzdy a tým zvýšením hodinových sadzieb úkolových robotníkov. Priemerná mzda úkolových robotníkov vzrástla o 0,5 %, zamestnancov spolu o 0,3

38

Priemerná mzda podľa kategórií: Kategória zamestnancom rok 2001 úkoloví robotníci 7 659 režijní robotníci 7 244 technicko-hospod.pracovníci 15 294 Zamestnanci spolu 8 700

rok 2002 8 485 7 633 16 868 9 558

rok 2003 8 950 7 842 18 381 9 971

rok 2004 9 692 8 504 20 937 10 849

rok 2005 9 740 8 603 21 329 10 877

Tab. 11 Priemerná mzda

Investičná oblasť: Za rok 2005 akciová spoločnosť preinvestovala 12 052 tis. Sk. Podstatná časť investičných prostriedkov smerovala do obnovy strojového vybavenia výrobných dielní v objeme 4 352 tis.Sk a dopravných prostriedkov v objeme 6 745 tis. Sk. Investície 2005 360; 3% 95; 1% 4352; 38%

s troje dopravné pros trie dk y budovy s oftw é r

6745; 58%

Graf.č.3 Investície za rok 2005

4.3 Analýza súčasného stavu v oblasti finančného plánovania podniku V akciovej spoločnosti Zornica Banko Fashion sa využíva finančné plánovanie. Pri tvorbe finančného plánu používa podnik globálnu metódu, ktorá sa často používa v našich podmienkach. Finančný manažér preberá z čiastkových plánov finančné efekty, ktoré sumárne vyjadrujú finančný plán. Treba však upozorniť, že pri nedôslednej tvorbe niektorého z čiastkových plánov by mohlo dôjsť k tvorbe chybného výsledného plánu. Vo finančnej oblasti dosiahla akciová spoločnosť zníženie straty z finančných operácií oproti roku 2004 o 1326 tis. Sk a to znížením úrokov z úverov, ktoré bolo dosiahnuté jednak znížením úrokových sadzieb, ako aj znížením celkovej úverovej zaťaženosti podniku o 9 209 tis. Sk. 39

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti bol zisk vo výške 2 322 tis. Sk, a v porovnaní s rokom 2004 je to pokles o 2 259 tis. Sk pred zdanením.

Názov položky aktív Dlhodobé záväzky Krátkodobé záväzky Bankové úvery Rezervy Cudzie zdroje spolu

2001 40 980 38 580 107 778 12 177 199 515

2002 1 972 24 467 95 767 28 017 150 223

2003 191 18 561 84 025 37 059 139 836

2004 9 901 15 243 64 896 4 367 94 407

2005 14 243 27 251 55 687 11 374 108 555

Tab. 12 Stav cudzích zdrojov krytia v rokoch 2001 až 2005

-

zvýšenie dlhodobých záväzkov bolo spôsobené uzatvorením nových leasingových zmlúv na nákup dlhodobého majetku /nákup šijacej techniky, traktora a nákladného vozidla/

-

zvýšenie krátkodobých záväzkov bolo prevažne v položkách .1 záväzky z obchodného styku zvýšenie o 6 251 tis. Sk /z dôvodu vyššieho podielu plnej konfekcie v porovnaní s predchádzajúcim rokom/ .2 záväzky zo sociálneho zabezpečenia o 3 716 tis. Sk / z dôvodu úhrady poistného za november 2005 v januári 2006/ .3 daňové záväzky o 1 311 tis. Sk /zúčtovaný predpis odvodu dane z príjmov za rok 2005/

-

zvýšenie rezerv bolo spôsobené zvýšenou tvorbou krátkodobých rezerv a to rezerva na mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ročné odmeny riaditeľom a.s., zákonné poistné k uvedeným mzdám a rezerva na zostavenie účtovnej závierky.

Stav pohľadávok po lehote splatnosti sa v roku 2005 sú vo výške 3 008 tis. Sk a ich podiel z celkových pohľadávok je 17%. V roku 2004 tento podiel bol 51 %, to znamená výrazné zlepšenie bonity pohľadávok. Záväzky po lehote splatnosti v roku 2005 dosahujú výšku 9 462 tis. Sk a ich podiel z celkových krátkodobých záväzkov je 35 %. V roku 2004 dosahovali záväzky po lehote splatnosti 18 % z celkových záväzkov a ich výška bola 2 792 tis. Sk. Uvedený stav bol spôsobený zvýšením záväzkov zo sociálneho zabezpečenia o 3 716 tis. Sk, ako i celkovým zvýšením záväzkov z obchodného styku o 6 251 tis. Sk

40

v porovnaní

s predchádzajúcim rokom, ktoré je vplyvom vyšších nákladov na nákup tovaru a materiálu. Analýza vzťahu majetku podniku a zdrojmi jeho krytia Pre posúdenie dodržania zlatého bilančného pravidla by mal platiť vzťah: Stále aktíva < Vlastné imanie + Dlhodobé cudzie zdroje Rok 2003 2004 2005

Stále aktíva < Vlastné imanie + Dlhodobé cudzie zdroje Hodnotenie vzťahu 101 194 000 62 948 000 62 469 000

< 23 756 000 < 28 475 000 < 35 775 000

Neplatí Neplatí Neplatí

Stav podkapitalizovaný podkapitalizovaný podkapitalizovaný

Tab. 13 Posúdenie dodržania zlatého bilančného pravidla v rokoch 2003 až 2005

Pre posúdenie financovania obežného majetku podniku použijeme vzťah: Obežné aktíva > Krátkodobé cudzie zdroje Rok 2003 2004 2005

Obežné aktíva > Krátkodobé cudzie zdroje 35 747 000 > 77 706 000 34 390 000 > 50 159 000 47 668 000 > 74 732 000

Hodnotenie vzťahu Neplatí Neplatí Neplatí

Tab. 14 Posúdenie financovania obežného majetku v rokoch 2003 až 2005

Ako možno z tabuľky vidieť krátkodobé cudzie zdroje prevládajú nad obežnými aktívami, čo môže znamenať pre veriteľov neistotu návratnosti poskytnutých zdrojov.

41

120 000 000 100 000 000 80 000 000 60 000 000 40 000 000 20 000 000 0

neobežný majetok

obežný majetok

časové rozlíšenie aktív

vlastné imanie

záväzky

časové rozlíšenie pasív

Graf č. 4 Štruktúra aktív a pasív

Analýza pomerových finančných ukazovateľov Ako východisko tvorby finančného plánu podniku slúži finančná analýza. Pri finančnej analýze som vychádzal zo skutočných údajov dosiahnutých za roky 2004 a 2005 (Súvaha, Výkaz ziskov a strát), ktoré tvoria prílohy tejto bakalárskej práce. Na popis finančnej situácie podniku som použil metódu pomerových finančných ukazovateľov. Vybrané ukazovatele sú najčastejšie používané na charakteristiku tej ktorej stránky finančnej situácie podniku. Finančné ukazovatele, s ktorými budem pracovať vypovedajú o výsledkoch dosiahnutých v minulosti, pri pohľade zvnútra firmy. Ukazovatele likvidity: Likvidita – schopnosť podniku získať prostriedky na úhradu záväzkov. Likvidita sa viaže k dlhšiemu obdobiu. Veľmi výrazne pôsobí na postavenie podniku voči jeho partnerom. Do tejto skupiny, ktoré podnik používa patria tieto ukazovatele:

Okamžitá likvidita =

krátkodobý finančný majetok krátkodobé záväzky

42

Bežná likvidita =

obežné aktíva - zásoby krátkodobé záväzky obežné aktíva krátkodobé záväzky

Celková likvidita = Rok Okamžitá likvidita Bežná likvidita Celková likvidita

2001 0,08 0,29 0,84

2002 0,15 0,29 0,6

2003 0,56 0,99 1,93

2004 0,25 0,37 1,51

2005 0,24 0,51 0,75

Tab. 15 Vývoj ukazovateľov likvidity za roky 2001 až 2005 v analyzovanom podniku

U okamžitej likvidity (likvidita 1.stupňa) sa všeobecne odporúča interval 0,2 až 0,6. Vyjadruje koľko najlikvidnejších prostriedkov (peniaze, ceniny, krátkodobé CP) pripadá na korunu krátkodobých záväzkov.

V roku 2005 na korunu krátkodobých záväzkov

pripadá 0,24 Sk najlikvidnejších prostriedkov. Možno teda povedať, že okamžitá likvidita v rokoch 2003 až 2005 je v hraniciach odporúčaného intervalu. Vidíme pozitívny vývoj oproti rokom 2001 a 2002 kedy ukazovateľ okamžitej likvidity bol výrazne pod odporúčaný interval a teda podnik nebol schopný okamžite plniť si svoje krátkodobé záväzky. U bežnej likvidity (likvidita 2. stupňa) sú odporúčané hranice v intervale 1,0 až 1,5. K dolnej hranici daného intervalu 1,0 sa bežná likvidita v podniku priblížila len v roku 2003 a to hodnotou 0,99. V ostatných rokoch je koeficient bežnej likvidity hlboko pod dolnou hranicou intervalu a to v dôsledku nízkej úrovne obežného majetku. Krátkodobé záväzky by nemali presiahnuť objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Vyčíslenie likvidity 2. stupňa sa niekedy označuje ako „rýchly test“.

43

2 1,8 1,6 1,4 1,2

Okamžitá likvidita

1

Bežná likvidita

0,8

Celková likvidita

0,6 0,4 0,2 0 2001

2002

2003

2004

2005

Graf č. 5 Vývoj ukazovateľov likvidity v rokoch 2001 až 2005

Posledný ukazovateľ celkovej likvidity (likvidita 3. stupňa) je rovnako na nízkej úrovni, čo nevyvoláva dôveru v platobnú schopnosť podniku. Odporúča sa interval 2,0 až 2,5. Likviditu 3. stupňa môžeme tiež označiť ako „bežný koeficient likvidity“. Podnik má nepriaznivý pomer medzi obežným a neobežným majetkom. Štruktúru aktív bude treba meniť v prospech zvýšenia podielu obežného majetku na celkovom majetku. Uvedený ukazovateľ jednoznačne ukazuje na potrebu hlbšie sa zaoberať štruktúrou neobežného majetku, či je nutné vlastniť tak rozsiahly neobežný majetok, či sa nedá časť dlhodobého majetku odpredať a finančné prostriedky využiť na zníženie krátkodobých záväzkov a podobne. Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity vyjadrujú efektívnosť využívania zdrojov podniku. Podnik pri finančnej analýze využíva tieto: Doba obratu zásob - Vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob. /aká doba je potrebná na úhradu zásob tržbami/.

Doba obratu zásob =

zásoby . 365 tržby

44

Doba obratu pohľadávok ( Priemerná doba inkasa ) - udáva dobu, po ktorú musí firma po predaji čakať na peniaze, čiže vyčísľuje koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie dôjde k inkasu.

Doba obratu pohľadávok =

Tržby na pracovníka =

Rok Doba obratu zásob Doba obratu pohľadávok Tržby na pracovníka ( v tis. Sk)

pohľadávky . 365 tržby

tržby pracovníci

2001 82,83 36,05 299

2002 55,14 22,54 310

2003 34,56 15,28 296

2004 30,57 13,16 307

2005 29,22 20,99 317

Tab. 16 Vývoj ukazovateľov aktivity v rokoch 2001 až 2005 v analyzovanom podniku

Ako možno z grafu č.6 vidieť, doba obratu zásob a doba obratu pohľadávok od roku 2001 až do roku 2004 klesala. V roku 2004 počet obrátok zásob v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol o 4 dni. Takisto doba po ktorú musel podnik po predaji čakať na peniaze sa oproti roku 2003 znížila iba na 13 dní. V roku 2005 ukazovateľ doby obratu zásob naďalej vykazuje pozitívny vývoj /znížil sa o 1 deň/, no ukazovateľ doby obratu pohľadávok opäť vzrástol na úroveň 20,99 čo znamená že sa predlžuje doba splatnosti pohľadávok. Tržby na pracovníka majú naďalej pozitívny vývoj.

45

Doba obratu zásob Doba obratu pohľadávok

90 80 70 60 50 40 30 20 10 0

2001

2002

2003

2004

2005

Graf č. 6 Vývoj ukazovateľov aktivity v rokoch 2001 až 2005

Ukazovatele zadĺženosti Ukazovatele zadĺženosti hodnotia finančnú štruktúru podniku a schopnosť splácať dlhy. Umožňujú analyzovať podiel cudzieho kapitálu na financovaní podnikových potrieb a vplyv tohto podielu na podnikové výsledky. Podnik vyhodnocuje tieto ukazovatele: Koeficient dlhu =

celkové cudzie zdroje celkové aktíva

Stupeň samofinancovania =

vlastné imanie stále aktíva

Obidva tieto ukazovatele veľmi bezprostredne vypovedajú o štruktúre finančných zdrojov. Ich súčet (podľa spôsobu vyjadrenia) je 1 resp. 100. Rok Koeficient dlhu Stupeň samofinancovania

2001 101,24 -4,51

2002 101,44 -4,46

2003 100,37 -1,29

2004 96,51 5,41

2005 98,23 3,12

Tab. 17 Vývoj ukazovateľov zadĺženosti v rokoch 2001 až 2005 v analyzovanom podniku

Podnik v prevažnej miere využíva na financovanie bežnej činnosti cudzí kapitál. Zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu zvyšuje v podniku riziko vzniku platobnej

46

neschopnosti. Využívanie cudzieho kapitálu na financovanie činnosti podniku môže byť aj výhodou, pretože vlastný kapitál môže byť drahší ako cudzí. Ako optimálny sa javí taký podiel cudzieho kapitálu, pri ktorom je priemerná cena kapitálu pre podnik minimálna. Z ukazovateľov zadĺženosti je vidieť, že zadĺženosť podniku je dosť vysoká, keď u iných spoločnosti sa pohybuje okolo 75 %. Vzhľadom nato, že podnik mal v minulosti záporné vlastné imanie, musel vykryť majetok podniku cudzími zdrojmi. Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability (výnosnosti) t. j. rôzne miery zisku ako všeobecne akceptovaného ukazovateľa rentability podniku, vyjadrujú schopnosť manažmentu využívať zdroje a aktíva podniku na tvorbu zisku. Používajú sa tieto ukazovatele:

Rentabilita vlastného kapitálu =

čistý zisk vlastný kapitál

Rentabilita celkového kapitálu =

èistý zisk vlastný kapitál + cudzí kapitál

Hrubá rentabilita tržieb =

Čistá rentabilita tržieb =

Rok Rentabilita tržieb v %

hrubý zisk tržby

èistý zisk tržby

*2001 -

2002 1,14

2003 0,77

2004 1,56

2005 0,39

Tab. 18 Vývoj ukazovateľa rentability tržieb za roky 2001 až 2005 v analyzovanom podniku

Pri hodnotení rentability som pracoval s údajmi čistého zisku t. j. s hospodárskym výsledkom. Ukazovateľ rentability v slovenských spoločnostiach sa väčšine nedajú vyčísliť lebo organizácie vykazujú stratu. Údaj v roku 2001 nie je porovnateľný s ostatnými rokmi, nakoľko firma dosiahla stratu. Firma sa v posledných rokoch radí rentabilitou tržieb medzi ziskové organizácie, i keď ukazovateľ rentability vykazuje veľmi nízke hodnoty.

47

Zhrnutie analýzy Na základe uskutočnenej finančnej analýze podniku možno konštatovať, že finančnú situáciu spoločnosti v roku 2005 priaznivo ovplyvnilo celkové zníženie výrobných nákladov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rast efektívnosti výroby bol dosiahnutý znížením celkových nákladov na výrobu bez hodnoty základného materiálu. Prevažná časť odbytu vlastných výrobkov bola určená na vývoz. Akciová spoločnosť podstatnú časť investičných prostriedkov investovala do obnovy strojového zariadenia. Podniku sa podarilo znížiť straty z finančných operácií oproti predchádzajúcemu roku, čo bolo spôsobené hlavne znížením úrokov z úverov. Podnik používal krátkodobý cudzí kapitál na krytie dlhodobého majetku, možno teda hodnotiť podnik ako podkapitalizovaný. Krátkodobé cudzie zdroje prevládali nad obežnými aktívami, čo mohlo znamenať pre veriteľov neistotu návratnosti poskytnutých zdrojov. Záväzky tvorili prevažnú časť štruktúry pasív. Pri optimalizácií finančnej štruktúry musíme riešiť otázky, aký pomer vlastného a cudzieho kapitálu je pre daný podnik najvýhodnejší. Získavanie zložiek kapitálu zaťažuje podnik rôzne vysokými nákladmi. Zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu zvyšuje riziko vzniku platobnej neschopnosti. Podnik si môže dovoliť aj vyššie úverové zaťaženie, ak očakáva uspokojivú mieru rentability. Okamžitá likvidita podniku v analyzovaných rokoch sa nachádza v hraniciach odporúčaného intervalu. U bežnej likvidity sa k dolnej hranici intervalu priblížil podnik len v roku 2003. V dôsledku nízkej úrovne obežného majetku je bežná likvidita hlboko pod odporúčaným intervalom, U celkovej likvidity je ukazovateľ na nízkej úrovni, čo nevyvoláva dôveru v platobnú schopnosť. Na zlepšenie likvidity firmy bude potrebné analyzovať potrebu neobežného majetku a prostriedky získané jeho prípadným predajom použiť na úhradu krátkodových záväzkov. Ukazovatele aktivity ukazujú ako podnik využíva svoj majetok. Nedostatočné využitie je spojené s nadpriemernými nákladmi. Doba obratu zásob klesala a doba obratu pohľadávok mierne stúpla v sledovanom období čo možno považovať za priaznivý vývoj pre podnik. Podnik vykazoval vysoké hodnoty ukazovateľov zadĺženosti, vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2003 mal záporné vlastné imanie a musel vykrývať majetok podniku cudzími zdrojmi. Treba však poukázať aj nato, že rast podielu cudzieho kapitálu

48

na celkovom kapitále zvyšuje riziko bankrotu podniku. Pri vysokom podiele dlhu podnik už nemusí byť schopný uhrádzať úroky a splátky dlhu. Uplatňovanie ukazovateľov pri analýze finančnej situácie podniku nemusia vždy pravdivo a verne zobrazovať skutočnosť. Mnohé nové teórie sú ešte v etape testovania a praktického overovania.

NÁVRH OPORÚČANÍ PRI TVORBE MODELU FINANČNÉHO PLÁNOVANA PODNIKU V tejto časti bakalárskej práce navrhujem odporúčania v oblasti tvorby finančného plánovania podniku. Návrhy odporúčaní pri tvorbe finančného plánovania podniku majú podobu konkrétneho návrhu modelu finančného plánovania v analyzovanom podniku na základe vykonanej finančnej analýzy a formulovania finančných cieľov podniku. Finančné ciele Každý podnik sa snaží organizovať finančné hospodárenie tak, aby čo najlepšie prispievalo k dosahovaniu jeho podnikateľského cieľa. Na to je potrebné, aby si tento svoj cieľ dostatočne ujasnil a formuloval. Ciele majú byť natoľko ambiciózne, aby vyvolali skutočnú výraznú zmenu, na druhej strane však nesmú byť také náročné, aby boli vopred odmietnuté ako nereálne, alebo pôsobili v prípade nesplnenia demoralizujúco. Význam formulácie cieľov nespočíva iba v tom, že sú začiatkom tvorby finančného plánu, ale súčastne plnia aj funkciu motivácie manažérov a sú normou na meranie ich výkonnosti. Na základe finančnej analýzy a hodnotenia východiskovej situácie podniku, základným širokým cieľom podniku, ktorý svojím obsahom je blízky poslaniu podniku je rozšírenie plnej konfekcie v oblasti tuzemského trhu. Tým chce podnik rozšíriť ponuku pre tuzemských odberateľov, ktorí prejavujú o výrobky čoraz väčší záujem. Zároveň chce podnik plniť existujúce a uchádzať sa o nové štátne zákazky formou verejných súťaží. K špecifickým cieľom podniku, ktoré určujú konkrétne úlohy pre časový horizont plánu patria: 49

•

Zabezpečiť 12,7 % rast tržieb za tovar a vlastné výrobky a služby, ktorý by sa mal dosiahnuť z plnenia nových štátnych zákaziek Tým by sa zvýšili tržby podniku z pôvodných 186 403 tis. Sk na 210 000 tis. Sk.

•

Dosiahnutie zvýšenia ukazovateľa „rentabilita tržieb“ na 7,6 % z pôvodných 0,4 % dosiahnutých za rok 2005, čo vyplýva z predpokladaného rastu tržieb.

Osobitne dôležité je uvedomenie si vzťahov medzi rentabilitou a likviditou ako základným finančnými cieľmi. Ide o ciele, ktoré sú do značnej miery cieľmi konkurenčnými. Zvyšovanie stupňa likvidity znižuje síce riziko vzniku platobnej neschopnosti podniku, no súčastne znižuje aj jeho rentabilitu a opačne. No existujú tiež možnosti, ako obmedziť zníženie rentability vyvolané snahou zvýšiť likviditu. V našom prípade napríklad odpredajom nepotrebného dlhodobého majetku a využitím získaných prostriedkov na zníženie krátkodobých záväzkov by malo vplyv na zvýšenie likvidity firmy, a pokiaľ by predaj nepotrebných budov a strojov bol za cenu vyššiu ako je jeho zostatková hodnota, teda so ziskom, zlepšil by sa i ukazovateľ rentability. Zo vzájomnej súvislosti týchto dvoch faktorov nám tak vznikajú štyri variácie a následne aj možnosti strategických aktivít: •

bezkrízový stav (firma má silne zabezpečenú rentabilitu aj likviditu, čiže jej strategické rozhodovanie môže mať najmä rozvojový charakter),

•

prechodná kríza ( firma je vysokovýkonná, no neprodukuje sa dostatočný zisk a dochádza k prechodným problémom s likviditou, čo je však možné odstrániť napr. zvyšovaním zisku či iniciovaním finančnej disciplíny, strategické aktivity smerujú k zvyšovaniu produktivity alebo majú stabilizačný charakter),

•

chronická kríza (likvidita je síce v poriadku a nehrozí úpadok, či zánik , no firma nie je schopná zvýšiť nízku rentabilitu, a tak nemožno pomýšľať na rozvojové tendencie v blízkom čase),

•

stav ohrozenia (upozorňuje na zlý finančný stav firmy, na jej silný krízový stav práve v tejto situácií je nutné počítať s krízovým riadením).

50

Ďalšie podporné finančné ciele podniku: •

Plánovať reálny rast produktivity práce – do plánov zaradiť aktivity, ktoré zvýšia úroveň technológie napr. aplikáciu počítačovej techniky, automatov. Rast produktivity práce sa musí prejaviť nižšími jednotkovými nákladmi.

•

Zvýšiť kontrolu kvality vyrábanej produkcie, kontrolu nákladov, osobitne náklady práce.

•

Zvýšiť obchodné aktivity firmy formou vhodnej marketingovej práce s cieľom nájsť nové trhy nielen pre Európu, ale i v iných častiach sveta formou prezentácie výrobkov na zahraničných veľtrhoch a výstavách, ako i nadviazanie priamych kontaktov s potenciálnymi zákazníkmi v zahraničí.

Návrh modelu finančného plánovania podniku Pri návrhu modelu finančného plánovania pre podnik ZORNICA BANKO FASHION, akciová spoločnosť Bánovce nad Bebravou vychádzam z informácií, ktoré sú obsiahnuté vo výkaze súvaha, výkaz ziskov a strát, plán cash flow k 31. 12. 2005. Zameriam sa na tvorbu krátkodobého finančného plánu na rok 2006.

Krátkodobý finančný plán sa bude skladať: •

plánovaná finančná bilancia

•

výkaz ziskov a strát pre plánovanie zisku

•

plán cash flow Pri tvorbe finančného plánu podniku použijem metódu percentuálneho podielu na

tržbách. Táto metóda vychádza z pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie a celkovým objemom tržieb. Metóda je bližšie popísaná v podkapitole 3.3.6 bakalárskej práce.

51

Podiel na tržbách v % z 186 403 mil. Sk (1) 8,3

Plánovaná finančná bilancia tržby x stl. 1 (2) 17 430 tis. Sk

9

18 900 tis. Sk

Finančné účty

8,3

17 430 tis. Sk

Neobežný majetok** Aktíva spolu Rezervy Krátkodobé záväzky

33,5 59,3 14,6

57 439 tis. Sk 111 199 tis. Sk 13 474 tis. Sk 30 660 tis.Sk

Dlhodobé záväzky

7,6

15 960 tis. Sk

Zásoby Pohľadávky

Krátkodobé úvery *

34 107 tis. Sk

Dlhodobé úvery *

9 180 tis. Sk

Vlasté imanie * Pasíva spolu

14,2

17 902 tis. Sk 121 283 tis. Sk

Tab. 19 Výpočet plánovaných položiek aktív a pasív

* Položky, pri ktorých nepredpokladáme, že porastú úmerne s tržbami. ** Neobežný majetok nebude rásť úmerne s tržbami s dôvodu množstva nepotrebných budov a strojov, ktoré nie sú využívané na podnikanie a ktoré sú určené na odpredaj (pozostatok privatizácie – prázdne haly, nevyužívané stroje) Výpočet potreby nových finančných zdrojov:

Potreba nových finančných zdrojov (PNFZ) = Aktíva - Pasíva PNFZ = 111 199 tis. - 121 283 tis. = - 10 084 tis. Sk Prebytok finančných zdrojov na zabezpečenie rastu tržieb 10 084 tis. Sk. Nové finančné zdroje podniku navrhujem upraviť v položke krátkodobé záväzky, teda prebytok finančných zdrojov použiť na zníženie krátkodobých záväzkov. - nový stav v položke krátkodobých záväzkov: 30 660 – 10 084 = 20 576 tis. Sk

52

Vypracovanie plánovej finančnej bilancie, plánu zisku a plánu cash flow: V tis. Sk

Aktíva

Plán

Skut

2006

očn

Pasíva

Plán

Skuto

2006

čnosť

ost

2005

2005

Neobežný majetok

57 439

62 469

Vlastné imanie

17 902

1952

Dlhodobý nehmotný

1 947

6070

Základné imanie

1 000

1000

55 492

56399

Kapitalové fondy

190

190

0

0

Výsledok hospod.

Obežný majetok

53 760

47668

minulých rokov

762

38

Zásoby

17 430

15466

Výsledok hospod.

Pohľadávky

18 900

16716

za účtovné obdobie

15 950

724

Finančné účty

17 430

15486

Záväzky

93 297

108555

Krátkodobé rezervy

13 090

11 374

Krátkodobé záväzky

20 960

27251

Dlhodobé záväzky

15 960

14243

Bankové úvery

43 287

55687

Krátkodobé úvery

34 107

36107

9 180

19580

111 199

110507

Dlhodobý hmotný Dlhodobý finančný

Časové rozlíšenie

370

Dlhodobé úvery Časové rozlíšenie

Aktíva spolu

111 199 110 507

Pasíva spolu

Tabuľka 20: Plánovaná finančná bilancia

53

Suma v tis. Sk Ria dok 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15

Názov položky plánu

Plán 2006

Tržby za predaj tovaru Náklady vynaložené na predaný tovar Obchodná marža Výroba Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb Zmena stavu vnútropodnikových zásob vlastnej výroby Aktivácia Výrobná spotreba Pridaná hodnota Osobné náklady Dane a poplatky Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku Iné výnosy z hospodárskej činnosti Iné náklady z hospodárskej činnosti Tvorba rezerv, opravných položiek a časového rozlíšenia do nákladov z hospodárskej činnosti

16 Zúčtovanie rezerv, opravných položiek a časového rozlíšenia do výnosov z hospodárskej činnosti 17 Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 18 19 Finančné výnosy Finančné náklady 20 Zúčtovanie rezerv a opravných položiek do 21 finančných výnosov Tvorba rezerv a opravných položiek do finančných 22 nákladov 23 Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti 24 Splatná daň z príjmov za bežnú činnosť 25 Odložená daň z príjmov za bežnú činnosť 26 Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti 27 Mimoriadne výnosy 28 Mimoriadne náklady 29 Splatná daň s príjmov z mimoriadnej činnosti 30 Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie Tab. 21 Výkaz ziskov a strát pre plánovanie zisku

54

skutočnosť 2005

40 000 24 800 15 200 170 000 170 000 33 800 151 400 107 000 1 000 13 000 4 000 6 000 1 6 100 14 00 0

22 031 13 680 8 351 166 721 164 372 -629 2 978 32 881 142 191 119 313 757 13 199 7 676 3 441 16 193 11 490 8 454

26 300 2 000 8 000

1558 7 680

-6000 3 800 550 15 950 15 950

-6132 1 422 550 350 467 4 89 374 724

Riado k

Názov položky plánu

Z/S

VH z bežnej činnosti pred zdanením +/Nepeňažné operácie ovplyvňujúce VH z bežnej činnosti pred zdanením A Odpisy dlhodobého majetku + . Zostatková hodnota dlhodob. majetku pri vyradení 1 s výnimkou predaja + . Odpis opravnej položky k nadobud. +/A1.1 Zmena stavu dlhodobých rezerv +/A.1.2 Zmena stavu opravných položiek +/Zmena stavu položiek časového rozlíšenia . nákladov a výnosov +/A.1.3 Úroky účtované do nákladov + Úroky účtované do výnosov – . A.1.4. Kurzový zisk + A.1.5. Kurzová strata – A.1.6. Výsledok z predaja dlhodobého majetku Ostatné položky nepeňažného charakteru A.1.7. Vplyv zmien stavu pracovného kapitálu A.1.8. Zmena stavu pohľadávok z prevádzkovej činnosti A.1.9. +/A.1.10 Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej činnosti +/Zmena stavu zásob +/. A.1.11 Zmena stavu krátkodobého finančného majetku Peňažné toky z prevádzkovej činnosti . príjmov a výdavkov (súčet A.1.12 s výnimkou Z/S+A1+A2) . A.2 Prijaté úroky + A.2.1. Výdavky na vyplatené úroky – A.2.3. Peňažné toky z prevádzkovej činnosti +/A.2.4. (súčet A1- A4) A.2.5. Výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky +/Príjmy mimoriadneho charakteru + Výdavky mimoriadneho charakteru – A.3. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti A.4. (súčet A1 až A7) Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku – Príjmy z predaja dlhodobého majetku + A.5. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti A.6. A.7. B.1. B.2. B.

55

Plán 2006

Skutočnosť

20 300

2005 2 321

19 131 13 000

18 559 13 199

0 - 1 960 0 0 2 100 6 000 - 2 130 1 160 0 -9 -10 827 -2 184 -6 679 -1 964 0 28 604 - 6 000 2 304 -3 800 -1 496 -6 466 2 000 -4 460

1 961 -376 7110 4 473 -5 -921 640 -3 427 -173 6 117 -10007 15 554 570 0 26997 5 -4 473 20 208 -1 511 467 -4 19 160 -12 052 4 721 -7 331

Riadok C.1. C.2. C.3. C. D. E. F. G. H.

Názov položky plánu Peňažné toky vo vlastnom imaní Príjmy z úverov poskytnutých banke + Výdavky na splácanie úverov banke – Čisté peňažné toky z finančnej činnosti Čisté zvýšenie alebo zníženie prostriedkov (súčet A+B+C) Stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia Stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia pred zohľadnením kurzových rozdielov Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom ku dňu, u ktorému sa zostavuje účtovná závierka Zostatok peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia

- 12 400 - 12 400

-2 176 4 104 -13 313 -11 385

- 18 356

444

15 486

12 440

17 430

15205

-

281

17 430

15 486

Tab. 22 Plán cash flow

KONTROLA

A

ZHODNOTENIE

PRÍNOSU

NAVRHOVANÝCH

ODPORÚČANÍ Cieľom bakalárskej práce bolo zanalyzovať súčastný stav finančného plánovania podniku ZORNICA BANKO FASHION, akciová spoločnosť Bánovce nad Bebravou. Zhodnotiť a identifikovať existujúce nedostatky a navrhnúť odporúčania, ktoré sú v podobe navrhnutého krátkodobého finančného plánu. Súčasťou tejto kapitoly bude súhrné hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu. Dobrý finančný nanažér by sa nemal uspokojiť s vypracovaným finančným plánom pokiaľ nezistí, aká je jeho úroveň a kvalita. Plán by mal zabezpečovať prosperitu podniku.

56

Kontrola dodržania formulovaných cieľov finančného plánu: Rentabilita tržieb =

čistý zisk 15.950 = = 7,595 = 7,6% tržby 210.000

Formulovaný cieľ finančného plánu „rentabilita tržieb“ 7,6 bol do plánu zapracovaný. Proces kontroly finančného plánu v akciovej spoločnosti Zornica by mohol mať takú podobu ako znázorňuje nasledovná schéma:

Finančný plán, ciele, projekty plánu, normy

Realizácia plánu

Informácie o priebehu plnenia plánu Zistenie odchýlok od plánu

Zmeny plánu, preplánovanie

Operatívne zásahy do organizácie a riadenia finančných procesov

Analýza zistených odchýlok Rozhodnutia o odstránení odchýlok Odchýlky v časovej schéme tvorby plánu Zmena tvorby finančného plánu

Obr. 5 Kontrolný proces finančného plánu v podniku[1]

Na hodotenie úrovne a kvality vypracovného finančného plánu môžno použiť viaceré metódy súhrného hodnotenia finančnej situácie. V bakalárskej práci som použil viacrozmernú diskriminačnú analýzu a to index bonity. Viacnásobná diskriminačná analýza sa stala najčastejšou metódou predikovania finančnej situácie podniku a prostriedkom včasného zachytenia signálov vznikajúcej krízy. Metóda indexu bonity pracuje s nasledujúcimi ukazovateľmi:

57

x1 =

cash flow 1 944 = = 0,02 cudzí kapitál 93 297

x2 =

celkový kapitál 111 199 = = 1,19 cudzí kapitál 93 297

x3 =

zisk pred zdanením 20 300 = = 0,18 celkový kapitál 111 199

x4 =

zisk pred zdanením 20 300 = = 0,09 celkové výkony 230 000

x5 =

17 430 zásoby = = 0,16 aktíva celkom 111 199

x6 =

celkové výkony 230 000 = = 2,07 celkový kapitál 111 199

Index bonity = 1,5 x1 + 0,08 x2 + 10 x3 + 5 x4 + 0,3 x5 + 0,1 x6

Index bonity podniku vypočítaný na základe finančného plánu v roku 2006: B = 1,5x0,02 + 0,08x1,19 + 10x0,18 + 5x0,09 + 0,3x0,16 + 0,1x2,07 = 2,63

Podrobné hodnotenie možno urobiť podľa nasledovnej stupnice:

-3

extrémne

veľmi

zlá

zlá -2

zlá

určité

dobrá

problémy -1

0

1

58

2

veľmi

extrémne

dobrá

dobra 3

Na základe vypočítaného indexu bonity možno konštatovať, že finančno – ekonomická situácia podniku je veľmi dobrá.

Kontrola finančného plánu cez ukazovatele zadĺženosti:

Koeficient dlhu =

celkové cudzie zdroje = 93297:111199= 83,9 celkové aktíva

Stupeň samofinancovania =

vlastné imanie = 17902:57439= 3,31 stále aktíva

Rok 2001 Koeficient dlhu 101,24 Stupeň samofinancovania -4,51

2002 101,44 -4,46

2003 100,37 -1,29

2004 96,51 5,41

2005 98,23 3,12

plán2006 83,9 3,31

Tab. 23 Vývoj ukazovateľov zadĺženosti v rokoch 2001 až 2005 v analyzovanom podniku a plán 2006

-z uvedeného hľadiska je plán vyhovujúci, z dôvodu predpokladu zníženia zadĺženosti firmy. Vysoká miera zadĺženosti v minulých obdobiach sa postupne dostáva do vyhovujúceho stavu a podniku v budúcnosti nehrozí platobná neschopnosť. Kontrola finančného plánu cez ukazovatele aktivity: Rok Doba obratu zásob Doba obratu pohľadávok Tržby na pracovníka ( v tis. Sk)

2001 82,83 36,05 299

2002 55,14 22,54 310

2003 34,56 15,28 296

2004 30,57 13,16 307

2005 29,22 20,99 317

Plán2006 29,73 32,24 316

Tab. 24 Vývoj ukazovateľov aktivity v rokoch 2001 až 2005 v analyzovanom podniku a plán 2006

-

ukazovatele aktivity vykazujú hodnoty na úrovni roku 2005, znamená to že vývoj firmy na základe finančného plánu z pohľadu ukazovateľov aktivity je stabilizujúci, nepredpokladajú sa výrazné zmeny v tejto oblasti.

59

Kontrola finančného plánu cez ukazovatele likvidity: Rok Okamžitá likvidita Bežná likvidita Celková likvidita

2001 0,08 0,29 0,84

2002 0,15 0,29 0,6

2003 0,56 0,99 1,93

2004 0,25 0,37 1,51

2005 0,24 0,51 0,75

plán2006 0,83 1,73 2,56

Tab.25 Vývoj ukazovateľov likvidity za roky 2001 až 2005 v analyzovanom podniku a plán 2006

Ak berieme do úvahy ukazovatele likvidity v stanovenom ročnom finančnom pláne, tak možno konštatovať, že splnením uvedeného finančného plánu dosiahneme stav vysokej miery likvidity firmy, čo posilní dôveryhodnosť

podniku voči jeho obchodným

partnerom. Vo všetkých stupňoch likvidity podnik v roku 2006 podľa finančného plánu bude dosahovať hodnoty presahujúce hornú hranicu odporúčaných intervalov čo hovorí o správnosti postavenia finančného plánu pre podnik.

60

7

ZÁVER Hlavným kapitálom firiem v rýchle sa meniacom trhovom prostredí sú najnovšie

poznatky v oblasti ekonomiky a riadenia, ako i dobre pripravení manažéri. Musia hľadať a nachádzať odpovede na hospodárske diania v súčastnom svete, vedieť správne reagovať na pohyby v makroekonomickom i mikroekonomickom prostredí, a tak dosahovať zásadné zmeny vo výkonnosti podniku. V tejto situácií sa výrazne mení aj postavenie finančného manažmentu firiem a jeho úlohy a obsah činnosti. Finančný manažment podniku, ktorého súčasťou je aj finančné plánovanie, je nielen vedou, ale aj umením. Možno teda aj povedať, že finančný plánovač by mal byť nielen manažérom, ale aj vodcom. Finančný manažéri musia zosúladiť interné a externé poznatky a zostaviť finančný plán, ktorý bude zameraný na dosiahnutie budúcich cieľov podniku a na zabezpečenie finančnej stability podniku. Pri tvorbe finančného plánu môže využiť celú škálu metód, techník a finančných modelov. Ich základnou funkciou v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a vypracovanie variantných finančných plánov vychádzajúcich z formulovaných cieľov podniku. V bakalárskej práci som poukázal na význam finančného plánovania podniku, jeho štruktúru, obsah a postup tvorby. Charakterizoval som jednotlivé časti finančného plánu, metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu. Pozornosť som venoval aj finančnej analýze ako východisku tvorby finančného plánu. Zanalyzoval som súčastný stav v oblasti finančného plánovania v podniku Zornica Banko Fashion, a. s. Bánovce nad Bebravou. Na základe analýzy som navrhol odporúčania pri tvorbe modelu finančného plánovania, ktoré majú podobu krátkodobého finančného plánu. Na záver som skontroloval a zhodnotil prínos navrhovaných odporúčaní, hodnotil som úroveň a kvalitu vypracovaného krátkodobého finančného plánu. Som toho názoru, že mnou odporúčaná metóda zostavenia finančného plánu pre podnik ZORNICA BANKO FASHION a.s. je postavená na reálnom základe, že stanovený finančný plán možno realizovať v praxi a prinesie podniku očakávanú optimalizáciu finančnej štruktúry zdrojov krytia kapitálovej potreby.

61

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1]

Doc. JUDr. Katarína Válková, CSc., Prof. Ing. Jozef Kráľovič,CSc. a kol. Akciová Spoločnosť jej organizačné a finančné riadenie. Bratislava: Verlag Dashöfer 2000

[2]

Prof. Ing. Karol Vlachynský, CSc. a kol. Podnikové financie. Bratislava: Súvaha 1997

62