Osobnosti. Zoznam pamätihodností Rožňavy

Zoznam pamätihodností Rožňavy

Osobnosti Rožňava svojim baníctvom, ktorému tu bola venovaná vždy zvýšená pozornosť a náležitá úcta, vytvárala dlhé storočia materiálne bohatstvo ako základ jeho rozvoja a živnú pôdu rozkvetu troch kultúr. Popri baníctve tu našli svoje miesto aj vzdelanosť a veda. Školy mesta, spomínaného ako Atény na brehu Slanej či Drázusu sa hrdili stáročnými tradíciami. Za ich katedrami stáli pedagógovia, zásluhou ktorých sa pre študentov z blízkeho aj širšieho okolia stali kolískou vzdelania. V gymnáziách často vyučovali kreslenie výtvarní umelci, literatúru spisovatelia a prekladatelia, dejiny európsky zmýšľajúci pedagógovia, ktorí mali za sebou významné výsledky na poli výskumu histórie. Na čele cirkevných zborov stáli na chóroch kostolov hudobníci a skladatelia. Boli časy, keď sa rožňavskí myslitelia zaoberali riešením celoštátnych problémov a tvorivý duch, ktorý sa zrodil medzi múrmi mesta stal sa celonárodne uznávaným, šíriac tak dobré meno Rožňavy. Uctievaní starostovia mesta ovplyvnení bohatými tradíciami zaznamenávali dejinné udalosti do hrubých zväzkov mestských kníh a vzdelané meštianky popri svojej dobročinnej práci kládli na papier básne a novely, alebo prekvapovali svojich čitateľov štúdiami z miestnych dejín. Z mestských divadelných javísk vzišli celonárodne uznávaní herci. Tlačiarne mesta zásobovali rukopismi svojich odborných prác kňazi - učitelia, ktorí sa venovali širokému spektru vedeckého výskumu. Popri tom starostlivo podporovali rozvoj zverených talentov. Rožňava, ktorá dýchala históriou a bola hrdá na svoju minulosť, bola kolískou mnohých spisovateľov. Legendami opradené mesto bolo podnetom k vzniku nie jedného diela z pera klasika našej literatúry. Rožňavčania si po stáročia uctievali svojich známych rodákov a osobnosti v meste pôsobiace.

Gabriel Tököly, Ki kicsoda Rozsnyón, 1999 Preklad Eva Tományová 2006


Evidenčný list Číslo: Zatriedenie:

O1-1 Osobnosti Rodáci

Meno, priezvisko, titul:

Arany Adalbert László /Ladislav/

Pseudonym:

Dátum narodenia: 19.09.1909

Dátum úmrtia: 13. 10. 1967

Miesto narodenia: Betliar

Miesto úmrtia: Rožňava

Štát: Rakúsko-Uhorská monarchia


Oblasť pôsobenia: Publicista, pedagóg, etnograf, muzeológ

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v Rožňavskom mestskom cintoríne sekt. 3 č.hr. 118 Adresa: Ulica akademika Hronca

Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30. decembra 2005 Autor: Gábor Tököly

Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodák

Životopisné údaje: Narodil sa v rodine strojára rožňavského banského závodu, jeho nevlastným bratom bol Franz Zagiba. Po skončení reálneho gymnázia v Rožňave študoval filozofiu a slovanské a maďarský jazyk na univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát filozofie získal v roku 1938. V päťdesiatych rokoch bol prenasledovaný, odsúdený a pracoval v západočeských uránových baniach, čo mu podlomilo zdravie.

Dosiahnuté výsledky: Od druhej polovice tridsiatych rokov bol vedúcim Národopisného výskumného odboru Maďarského vzdelávacieho spolku a riadil prípravy na realizáciu maďarského jazykového atlasu na Slovensku. V roku 1943 sa stal členom Slovenskej akadémie vied. Od roku 1949 bol správcom kaštieľa v Betliari. V roku 1956 bol riaditeľom Baníckeho múzea v Rožňave. V povojnovom období bol aktivistom skupiny a obranu maďarskej menšiny na Slovensku. Publikačná činnosť: - A szlovákiai magyarság néprajza, Bratislava, 1941 - Kolon fonológiai rendszere. Bevezetés a szerkezeti nyelvjárástanba, Bratislava, 1944 - Gramatika jazyka slovenského, Bratislava, 1946 - Régi bányászatunk kezdetei – rukopis, Rožňava, 1957 - The phonological system of Hungarian dialect. An introduction to structural dialectology, Bloomington-Haag, 1967 - Psychologické a logické základy Trubetzkého teórie jazyka a fonológie, 1967.

Pramene:

Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Starostlivosť o hrob prevzala na seba Spoločnosť Alberta Pákha. Motivovať vedenie tejto spoločnosti na podávanie projektov na finančnú podporu k realizácii pomníka. /Do roku 2004 podávali pravidelne žiadosti do nadácií v Maďarsku – doteraz bezvýsledne/.


Evidenčný list

Číslo: Zatriedenie:


Czabán Samu (Samuel)


Pseudonym: „Samu bácsi“

Dátum narodenia: 17. 02. 1878.

Dátum úmrtia: 16. 12. 1942.

Miesto narodenia: Rožňava

Miesto úmrtia: Nagyszőllős


Štát: ZSSR-Ukrajina

Oblasť pôsobenia: Pedagóg, publicista, politik

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Pamätník s bustou Adresa: Veľký mestský park 048 01 Rožňava parc. č. KN – E 175 Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30.12.2005 Autor: Gábor Tököly


Životopisné údaje: Narodil sa v rodine robotníka v Rožňave. Študoval v rodnom meste, učiteľský diplom získal r. 1897 v Prešove. Učil na mnohých miestach a v r. 1912 ho zvolili za predsedu Krajinskej spoločnosti učiteľov v štátnych službách. Vstúpil do sociálno-demokratickej strany a sa usiloval o zoštátnenie cirkevných a obecných škôl. R. 1914 ho prepustili zo zamestnania a v nasledujúcich rokoch sa živil ako domáci učiteľ v Budapešti.

Dosiahnuté výsledky: V revolúcii r. 1918 ho povolali na ministerstvo školstva a počas Republiky rád bol predsedom robotníckej rady v III. obvode Budapešti a ľudovým komisárom povereným pre veci školstva. Po páde revolúcie ho uväznili a v r. 1921 emigroval do Československa a usadil sa v Berehove. Aktívne sa zapájal do činnosti Československej komunistickej strany. V rokoch 1933-1936 redigoval protifašisticky orientovaný učiteľský časopis „Új Korszak“ (Nová éra). V r. 1938 opäť stratil svoje zamestnanie a čoskoro ho znovu uväznili. Publikovať začal na stránkach týždenníka Rozsnyói Hiradó. Publikačná činnosť: - Kertfalu – Képes olvasókönyv, Praha 1930 - A főpróba, Berehovo 1932 - Mese az erdőben (detská divadelná hra), Berehovo 1932

Pramene: 1. Bihari Mór: Czabán Samu (Kioltott fáklyák, Budapest 1963) 2. Győry Dezső“ A veszedelmes ember (životopisný román), Budapest 1950 3. Magyar Életrajzi Lexikon I. A-K, Akadémiai Kiadó, Budapest 1981 4. Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia pomníka vo východnej časti mestského parku Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Reštaurovať bustu a tak ako do roku 2004 ošetrovať okolie a vysádzať kvetinové záhony po oboch stranách prístupového chodníka.


Evidenčný list



Stromp Ilona /Helena/

Meno, priezvisko, titul: Pseudonym:

Dátum narodenia: 06.12. 1900

Dátum úmrtia: ? 12. 1985



Štát: Uhorsko

Štát: Československo

Oblasť pôsobenia: úradníčka, archivárka, kronikárka mesta

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 10a č. hr. 127 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30.12.2005 Autor: Eva Tományová


Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodáčka

Životopisné údaje: Narodila sa a pôsobila celý život až do odchodu do dôchodku na rôznych pracoviskách v samospráve mesta. Je pochovaná v rožňavskom mestskom cintoríne. Jednoduchý náhrobník s pomníkom z umelého kameňa a nápisovou tabuľou.

Dosiahnuté výsledky: Od ukončenia stredoškolského vzdelania pracovala v samospráve mesta. Usporiadala mestský archív a spracovala zoznam dôležitých udalostí, inštitúcií a iných dôležitých hesiel z archívu. Po roku 1945 viedla kroniku mesta až do roku 1957. Jej záznamy v slovenskom a maďarskom jazyku sú v existujúcom prvom zväzku kroniky mesta. Stratený prvý zväzok je pravdepodobne tiež jej dielom. Venovala sa výskumu miestnych dejín, napr. začala spracovávať dejiny novín v meste. Jej diela vychádzali v Kultúrnom kalendári vydávanom Mestským úradom v Rožňave. Od roku 1957 neboli jej zápisky do kroniky zapísané z ideologických dôvodov a zostali v rukopisoch.

Publikačná činnosť: - Kronika mesta Rožňava /dnes prvý zväzok/

Pramene: 1. Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999 2. Kronika mesta Rožňava, dnes I. zväzok

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu a pomníka osobnosti v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Pravidelná starostlivosť mesta o hrob a pomník osobnosti


Evidenčný list




Kiss Antal, Dr. /Anton/

Pseudonym:

Dátum narodenia: 1812 /1813/

Dátum úmrtia: 30.12.1883

Miesto narodenia: Rožňava /Šiatorská Bukovina/ Miesto úmrtia: Rožňava Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: lekár, odborný publicista

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Liatinový pomník vo veľkom mestskom parku Adresa: Veľký mestský park 048 01 Rožňava parc. č. KN 462, Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava LV 3001

Evidenčný list založený: Dátum: 30.decembra 2005 Autor: Gábor Tököly


Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodák

Životopisné údaje: Narodil sa v roku 1812 v Rožňave /podľa iných zdrojov v roku 1813 v Sátoraljaújhely/ Lekársky diplom získal na Viedenskej univerzite. Potom sa usadil a do svojej smrti žil v Rožňave. Obyvatelia mesta mu v juhozápadnom cípe veľkého mestského parku postavili pomník: Dosiahnuté výsledky: Bol vojenským lekárom rožňavského bataliónu počas národnooslobodzovacieho hnutia v rokoch 1848/49. Bol prvým predsedom Rožňavského spevokolu a patril 10. januára 1864 k jeho zakladateľom. Bol iniciátorom postavenia mestskej plavárne na pravom brehu rieky Slanej a veľkého mestského parku v juhozápadnej časti mesta. V roku 1855 bol jedným zo zakladateľov meteorologickej stanice v Rožňave a do roku 1860 ju viedol. Publikoval rozbor vody rožňavských železitých kúpeľov a zaoberal sa geologickým a nerastným zložením Dobšinej a okolia. Publikačná činnosť: - Nocivus influxus aeris atmospherici in sanitatem humanam de quo consensu et auctoritate ..., Wien, 1838 - A rozsnyói vasas fürdővíznek ismertetése, Magyar Orvosok és természetvizsgálók Munkálatai, XII. 1868

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia pomníka v juhozápadnom cípe mestského parku

Odporúčanie: Pravidelná starostlivosť o liatinový pomník včítane jeho ošetrenia a navrátenia do pôvodného smeru /pri ostatnom reštaurovaní bol v roku 2002 pootočený/.


Evidenčný list



Krajčiová Eva

Meno, priezvisko, titul: Pseudonym: –––







Oblasť pôsobenia: archivárka, knihovníčka

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Rodný dom Adresa: Námestie baníkov 1 048 01 Rožňava parc.č. 255/1 Súčasný majiteľ: Gabriel Šikúr Čučmianska 8 048 01 Rožňava LV 3682



Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodáčka

Životopisné údaje: Narodila sa v rodine známeho rožňavského lekára L.Friedmanna. Študovala v Rožňave na dievčenskej meštianskej škole a pedagogickej strednej škole. Krátko učila na základnej škole a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Je pochovaná v rožňavskom cintoríne v rodinnej hrobke s nápisom na pomníku: „Anyu.“

Dosiahnuté výsledky: V Okresnej knižnici založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých z Rožňavou, ktoré vyšli tlačou v knižnici, v Okresnom archíve v Brzotíne spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva. Publikačná činnosť: - Založenie rožňavského dobrovoľného požiarneho zboru, Obzor Gemera, 1975/2 - Jozef Mikulik 1852 – 1886, Obzor Gemera, 1976/4

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Dokumentácia o činnosti E. Krajčiovej sa nachádza v Gemerskej knižnici P.Dobšinského a Štátnom oblastnom archíve v Rožňave. 2. Fotografia rodného domu Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: ––––




Markó Árpád, Dr.


Dátum narodenia: 12. 10. 1885



Miesto úmrtia: Budapešť

Štát: Rakúsko-uhorská monarchia

Štát: Maďarská ľudová republika

Oblasť pôsobenia: Dôstojník, vojenský historik, člen Akadémie vied

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 6 č. hr. 148 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava

Súčasný majiteľ: pozostalí – rodina Markova



Životopisné údaje: Narodil sa v rodine významných rožňavských mešťanov, otec: Dr. Sándor (Alexander) Markó bol advokátom, matka: Anna Sztehlová. Do gymnázia chodil vo svojom rodnom meste a potom sa stal poslucháčom vojenskej akadémie vo Wiener Neustadt.

Dosiahnuté výsledky: Ako aktívny dôstojník maďarskej armády sa zúčastnil bojov I. svetovej vojny. Od roku 1920 do roku 1940, kedy odišiel do dôchodku, bol vedeckým spolupracovníkom Maďarského vojenského archívu. Zaoberal sa históriou Rákócziovského povstania, vojvodcu Františka II. Rákócziho a Mikulášom Zrínyim. Publikačná činnosť: - Rákóczi Rozsnyón, 1706-1707, Budapešť 1928 - A romhányi csata 1710. jan. 22., Hadtört Közl. 1930 - II. Rákóczi Ferenc a hadvezér, Budapest 1934 - Gróf Zrínyi Miklós, Budapest 1942 - Futaki gróf Hadik András tábornagy, Budapest 1944 - Zrínyi Miklós levelei, Budapest 1951 - Egy elfelejtett magyar írókatona. Jakkó László huszárkapitány, 1781-1833, Budapest, 1960

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobového miesta rodiny Markó a pomníka v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Motivovať pozostalých k starostlivosti o kovanú ohradu okolo pomníkov




Néhrer Mátyás /Matej/



Dátum úmrtia: 14. 02 1895

Miesto narodenia: Dobšiná


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: Podnikateľ, továrnik

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Rožňavský mestský cintorín Sektor 10a, hrob č. 308 Adresa: Ulica akad. Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Eva Mikulíková Ulica pionierov 12 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30. december 2005 Autor: Zoltán Beke


Vzťah osobnosti k Rožňave: miesto pôsobenia

Životopisné údaje: Nehrer Mátyás sa narodil v Dobšinej. Študoval v Debrecíne, kde sa zoznámil so Sándorom Petőfim, a od ktorého dostal darom niekoľko rukopisov básní, ktoré chránil až do svojej smrti.. Zúčastnil sa národnooslobodzovacieho hnutia 1848/49. V Rožňavskom mestskom cintoríne stojí hrobové miesto rodiny Nehrer,

Dosiahnuté výsledky: V tretej tretine 19. storočia založil a prevádzkoval v Rožňave továreň na klince, ktorá bola známa nielen v monarchii ale aj v zahraničí. V Rožňave mal predajňu železiarstva a vlastnil vysokú pec v Medzeve. Bol členom Rožňavského konverzačného spolku. Budova továrne stála oproti starej železničnej stanici do 70. rokov 20. storočia. Publikačná činnosť: ––

Pramene: Gábor Tököly: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio Šamorín, 1999 Bečková Helena: Potulky po rožňavskom cintoríne, Gemerská knižnica

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu a pomníka v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčania: Motivovať pozostalých na pravidelnú starostlivosť o hrobové miesto


Evidenčný list



Pákh Albert

Meno, priezvisko, titul: Pseudonym: „Kaján Ábel“

Dátum narodenia: 11. 03. 1823.






Oblasť pôsobenia: Spisovateľ, knihovník, redaktor, publicista

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Rodný dom Adresa: Námestie baníkov, Lutherov dvor 048 01 Rožňava parc. č. KN Súčasný majiteľ: Cirkevný zbor evanj. cirkvi a.v. 048 01 Rožňava LV 2968

Evidenčný list založený: Dátum: 30. december 2005 Autor: Tököly Gábor

Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: rodák Životopisné údaje: Narodil sa v Rožňave ako syn evanjelického farára Mihálya (Michala) Pákha a Márie Remenyikovej. Študoval v Rožňave, Miskolci, Spišskej Novej Vsi, Levoči, ev. teológiu v Soproni a právo v Debrecíne. V Soproni sa zoznámil s básnikom Sándorom Petőfim a pod jeho vplyvom sa čoraz viac zaujímal o literatúru. V rokoch 1844-46 pracoval v Pešti ako pomocný advokát, ale po zložení advokátskej skúšky sa stal spisovateľom. V tom čase býval spolu s Petőfim. Od r. 1845 publikoval v Pesti Hírlap, r. 1846 sa stal členom Spolku desiatich. V roku 1847 ochorel a do r. 1850 sa liečil v českých a rakúskych sanatóriách.

Dosiahnuté výsledky: Bol redaktorom rôznych novín a časopisov a v roku 1854 založil a redigoval mimoriadne populárny „Vasárnapi Újság“ (Nedeľné noviny), čoskoro spolu s kráľom vtedajšej maďarskej literatúry Mórom Jókaim. Od r. 1865 bol členom Kisfaludyho spoločnosti. Svoje satirické články publikoval pod pseudonymom Kaján Ábel. Publikačná činnosť: Kalauz a nemzeti casino könyvtárához, Pest 1852 Pákh Albert humoros életképei, Pest 1870

Pramene: - Magyar életrajzi lexikon II. L-Z, Akadémiai Kiadó, Budapešť 1982 - Galamb Sándor: Kaján Ábel. P. A. halálának 100. évfordulójára (Magyar Nemzet, 1967. febr. 10.) - Gyulai Pál: Emlékbeszéd Pákh Albert felett, Budapešť 1879 - Tichy Kálmán: Pákh relikviák a Rozsnyói Városi Múzeumban, Rožňava, 1943 - Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. V Oblastnom archíve v Brzotíne uchovávajú zlomok korešpondencie súvisiacej s úmrtím A. Pákha, v Baníckom múzeu by sa mali nachádzať niektoré osobné predmety spisovateľa a jeho pracovný stôl (?). 2. Fotografia rodného domu osobnosti Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčania: Umiestniť tabuľku s označením miesta narodenia tejto osobnosti v Rožňave


Evidenčný list




Pósch József, Dr. (Jozef)

Pseudonym:

Dátum narodenia: 1875

Dátum úmrtia: 1943




Štát: Maďarská republika

Oblasť pôsobenia: Právnik, prokurátor, politik, redaktor, publicista, starosta

Lokalita viažuca sa k osobnosti: 1. Tzv. Póschova vila, parc. č. KN 1739/9, LV 3001 Park Póschova záhrada 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava, parc. č. KN 1740/1, LV 3001 Podnájom: Slovenský červený kríž Rožňava 2. Hrob a pomník v mestskom cintoríne sekt. 10a č. hr. 59 Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava



Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodák

Životopisné údaje: Narodil sa vo veľmi významnej šľachtickej rodine bankárov, právnikov, lekárov, lekárnikov. Jeho rodina pochádzala zo Zvolenskej župy. Základné vzdelanie získal na školách vo svojom rodnom meste. Po ukončení právnických štúdii sa vrátil do Rožňavy, kde sa na trvalo usadil a oženil sa s Erzsébet (Alžbetou) Stechovou.

Dosiahnuté výsledky: Krátky čas spolu Dr. Rezső Hazslinszkym redigovali miestny týždenník Sajó-Vidék. V r. 1908 ho zvolili za starostu Rožňavy a tento úrad zastával bez prerušenia do 28. apríla 1923. Publikačná činnosť: - Rozsnyó fejlődése, Rozsnyói Hiradó, 12. 02. 1911 - A Rozsnyói Társalgási Egylet százéves története 1831-1931, Rožňava 1932

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia: Póschova vila 2. Fotografia pomníka v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčania: 1. Starostlivosť mesta o pomník osobnosti / reštaurovanie, úprava okolia 2. Každoročne, počas Dní mesta uctiť si pamiatku všetkých starostov a primátorov mesta /podľa ich zoznamu na I. poschodí Radnice/


Evidenčný list


O 1 - 10 Osobnosti Rodáci

Tichy Kálmán (Koloman)

Meno, priezvisko, titul: Pseudonym: Nyíresi Tichy Kálmán






Štát: Maďarská ľudová republika

Oblasť pôsobenia: maliar, grafik, etnograf, muzeológ, spisovateľ, publicista

Lokalita viažuca sa k osobnosti: 1. Obytná vila Kálmána Tichyho, par.č. KN 2058 Adresa: Vajanského ul. Rožňava Súčasný majiteľ: Mgr. Dionýz Kemény 2. Hrob a pomník v mestskom cintoríne sekt. 8 č. hr. 826 Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30.decembra 2005 Autor: Gábor Tököly

Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodák pôsobiaci takmer celý život v Rožňave

Životopisné údaje: Bol synom sudcu Mihálya /Michala/ Tichyho/ a bratom maliara Gyulu /Júliusa/ Tichyho. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Dva roky bol žiakom Simona Hollóssyho v Mníchove. V štúdiách pokračoval os roku 1907 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde získal diplom učiteľa výtvarnej výchovy. V rokoch 1912 absolvoval študijnú cesto do Benátok, 1913-1914 v Dalmácii- Zúčastnil sa I. svetovej vojny a po jej skončení sa vrátil do Rožňavy. V roku 1940 bol predsedom Rožňavského vzdelávacieho spolku, ďalej bol členom redakčnej rady časopisu Új Magyar Múzeum. Tesne po skončení II. svetovej vojny vykonal inventarizáciu zbierok Baníckeho múzea. V roku 1945 bol vysťahovaný do Maďarska odkiaľ sa pravidelne vracal do Rožňavy, kde aj tvoril. Zomrel v Budapešti ale pochovaný spolu s manželkou je v Rožňave. V mestskom cintoríne je ním navrhnutý náhrobník pre brata Júliusa, kde je pochovaný aj on. Dosiahnuté výsledky: V roku 1920 bol redaktorom jediného čísla novín Sajó Vidék. V roku 1921 sa stal predsedom národopisnej sekcie Gemersko-novohradského hospodárskeho spolku so sídlom v Rimavskej Sobote v v gazdovskom kalendári publikoval projekt záchrany gemerského ľudového umenia, ktorý sám čiastočne aj realizoval. Výsledkom jeho vyhľadávacej činnosti bolo množstvo fotografií a kresieb, ktoré sú uložené v archívoch Národopisného múzea v Budapešti, Gemerského múzea v Rim. Sobote a Baníckeho múzea v Rožňave. Koncom 20. rokov 20. storočia bol riaditeľom Mestského múzea. Publikoval okrem miestnej tlače v Prágai Magyar hírlap, ale jeho práce boli uverejňované takmer vo všetkých maďarských časopisoch ČSR. Po roku 1945 tvoril v Budapešti. Jeho výtvarná tvorba sa zameriavala na kresby, tempery, medirytiny a olejomaľby, v ktorých zobrazoval Rožňavu a okolie. Menej známa je jeho figurálna tvorba. V roku 1944 reštauroval známu olejomaľbu Franza Paczku: Attilova smrť. Prostredníctvom listov navrhol povojnovú obnovu veľkej sály radnice, ktorá bola podľa jeho návrhov aj realizovaná. Publikačná činnosť: Výber - A „Gömörmegyei bányászati kar“ 1857-ből való díszzászlója, Budapest 1914 - Több kegyeletet! Néhány szó a pusztuló népművészet érdekében, Rimaszombat (Rimavská Sobota) 1921 - Magyar kincskeresők, Prágai Magyar Hírlap 1926 - Négy évszak – Szinek, mosolyok, könnyek, Berlin 1927 - A magyar dal születése, Magyar Néplap 1928 - Regösjárás és népművészet, A Mi Lapunk 1930 - Pelsőc története, Rozsnyói Hirlap 1931 - Kallódó népművészet, Magyar Írás 2. 1932 - Rozsnyói Körkép, Rozsnyói Hirlap 1935 - Phileciumtól Pelsőcig, Rožňava, 1936 - Pákh relikviák a Rozsnyói Városi Múzeumban, Rožňava, 1943 - Rozsnyó múzeumügye új csapásokon, Új Magyar Múzeum, Košice, 1944

Pramene: - Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999 - Eva Tományová, Angela Czintelová: Koloman Tichy a múzeum, Zborník Baníckeho múzea, Rožňava, 1985


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Dokumentácia o živote a diele Kálmána Tichyho je v knižnici a zbierkach baníckeho múzea v Rožňave. 2. Fotografia hrobu a pomníka v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Starostlivosť mesta o hrob a pomník osobnosti


Evidenčný list




Vargáné Scheffer Etelka

Pseudonym:





Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: spisovateľka, osvetárka

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne sekt. 2 č. hr.55 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava


Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodáčka Životopisné údaje: Spomínaná často ako „Prvá dáma Rožňavy“. Popri svojej spisovateľskej práci sa podieľala na spoločenskom živote mesta a charitatívnych činnostiach. Je pochovaná v rožňavskom mestskom cintoríne. Hrobová mrežová ohrada zo železných prútov tvarovaných do srdcovitých a kruhových motívov zdobených volútami, rozmiestnených v troch radoch nad sebou. Volúty sú kombinované s vertikálnymi prútmi rôznej výšky s ľaliovitým ukončením; na nárožiach vyššie stĺpiky ukončené guľou. Niektoré prúty sú čiastočne zdeformované - mierne ohnuté, a pôsobia ako skutočné ľalie rastúce okolo hrobu, čo dodáva ohrade zvláštny pôvab. Z toho dôvodu ani nenavrhujeme ich vyrovnanie do pôvodného tvaru. Ohrada je osadená do obiehajúcej kamennej obruby. Mimoriadne kvalitná kováčska práca vysokej výtvarnej úrovne.

Dosiahnuté výsledky: Počas prvej svetovej vojny bola spolupredsedníčkou miestneho Červeného kríža a viedla vývarovňu pre chudobných. Vo februári 1905 bola zvolená za predsedníčku Rožňavského podporného ženského spolku. Za svoju činnosť obdržala zlatú medailu Signum laudis. Venovala sa výskumu a spracovaniu spolkového života v meste. V roku 1906 vydala v tlačiarni Gömöri Zoltán knižočku spracovávajúcu 50 rokov činnosti Ženského spolku. Spolupracovala pri rozvoji zbierkového fondu Mestského múzea v Rožňave.

Publikačná činnosť: - A Rozsnyói nőegylet 50 éves története, Rožňava, 1906 - Az uszoda ötven éves története, Rozsnyói Hiradó, 22.5.1910 - Visszaemlékezések a régi dalárdára, Rozsnyói Hirlap, 26.2.1928 - Emlékezés a néhai tek. Nemes és vitézlő jólészi Cházár Andrásra, Rozsnyói Hirlap, 31.3.1929 - Régen elmúlt történetek, Rozsnyói Hirlap, 15.4.1934 - Emlékezések Markó Károlyról, Rozsnyói Hirlap, 25.4.1937

Pramene:






Evidenčný list




Starostovia mesta Rožňava - zoznam

Pseudonym:

Dátum narodenia:

Dátum úmrtia:



Štát:

Štát:

Oblasť pôsobenia: dejiny samosprávy mesta Rožňava

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hroby v mestskom cintoríne Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava


Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Rodáci, resp. Rožňava bola miestom ich pôsobenia

Životopisné údaje: Hroby niekoľkých richtárov, mešťanostov, starostov, primátorov a predsedov národného výboru sú v rožňavskom mestskom cintoríne: Ambrus Ladislav Collinasi Flórián Dávid František Lučko Ľudovít Miklôšik Ján Munka József Molnár Vojtech Petrinec Július Pósch József, dr. Sthymmel Samuel Stromp Ignác, dr. Sziklay Géza Dosiahnuté výsledky: Publikačná činnosť:

Pramene: 1. Oblastný archív v Rožňave 2. Gemerská knižnica P.Dobšinského 3. Súdobá tlač – Sajó-Vídék, Rozsnyói Hirlap, Rozsnyói Hiradó, Zora Gemera, Rožňavský kalendár, Rožňavský mesačník 4. Doc. Dr. Ladislav Tajták a kol.: Dejiny Rožňavy I., II., Vsl. Vydavateľstvo Košice, 1978 5. Eva Tományová: Zoznam starostov v Rožňave, 2001, rukopis

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia zoznamu starostov z I. poschodia Radnice 2. Rukopis zoznamu starostov 3. Fotografia hrobu a pomníka osobností v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: 1. Pravidelná starostlivosť mesta o hroby a pomníky starostov, ktorých pozostalí už nežijú. 2. Motivovať žijúcich pozostalých na starostlivosť o náhrobníky a pomníky 3. V rámci Dní mesta pripravovať programy o dejinách samosprávy Rožňavy



ROSENAU ROZSNYÓ ROŽŇAVA Naši starostovia Polgármestereink Unserem Bürgermeistern 1417, 1450 Jakab * 1481 Dulai Miklós * 1520 Tomasch Seth * 1521 Georg Herman 1522 Tomasch Seth * 1523 Gregor Gell * 1524 Ambrusch Czakann * 1525 Georg Herman 1527 Schneider György * 1530 Tomasch Sehe * 1534 Panhalm Farkas * 1538 Schneider Mihály * 1539 Halbschuc János * 1540 Thomas Sehe * 1541Wolf Lenárt * 1546-1547 Hans Morgener * 1548 Schneider Mihály * 1566, 1569, 1573, 1577 Jakub Stenczel 1579 Blažej Goldschmidt Baláž * 1594 Gothard János * 1595 Kopasz Imre *1596 Jeronym Schneider - Gros * 1597 Stenczel János * 1598 Groó Jeromos 1600 -1601 Balczer Weiszer * 1602 Balstazár Eisenreich * 1604 Stenczel János *1607 Baltazár Eisenreich * 1612 Ján Stencszel * Balczer Weiszer * 1614 Ján Németh *1630 Michal Weiszer, Gothardt János * 1631 Hans Mumhartt * 1632 Girge Deakh *1633 Steffen Németh * 1634 Hans Mumhardt * 1635 Merten Blassko * 1636 Georg Deakh *1637 Steffen Nemeth * 1638 Martin Blaschko * 1642 Szabados Tóth Péter * 1643 Martin Weiszer * 1644 Kalmár Mihály * 1648 Michal Kalmár * 1650 Matej Bakos Tóth, Szkalos György * 1651 Nyíró József * 1654 Matej Bakos * 1676 Theisz György *1689 Gaspar Pozsgay * 1690, 1691 Martin Theisz * 1692- 1693, 1695 - 1699 Gaspar Pozsgay 1700 - 1702 Matej Bukovič * 1703 Singer Csapó Lukács * 1705 Engelmayer István *1706 Singer Csapó Lukács * 1707 Gaspar Ábrahám * 1718, 1723 Miticky Mihály * 1729 Petz János * 1730, 1733 Egerer Frigyes * 1751 Rokvaczki János * 1760 Vadics Márton * 1774 - 1776 Nagy József * 1778 Kriner István * 1779 - 1780 Joannes Florianus Colinasi * 1781- 1784 Nagy József * 1791 Meösz Dávid * 1792 - 1794, 1800 Schmidt János * 1801 - 1802 Schlosser Sámuel * 1828 – 1832 Gode József * 1833 – 1838 Eötvös József * 1839 - 1847 Gode József * 1848 - 1850 Rosty József * 1851, 1856 Zsigmond Szeghő * 1856, 1960 Gotthardt Alajos * 1861 Zsigmond Szeghő * 1862 - 1863 Bölcsházy József * 1864 - 1866 Kek József * 1867 – 1870 Zsigmond Szeghő * 1871 - 1872 Bölcsházy József * 1872 - 1888 Sthymmel Sámuel * 1889 - 1892 Dr. Stromp Ignác * 1892 - 1908 Sziklay Géza * 1908 - 1923 Dr. Pósch József * 1922 - 1927 Ernest Róth * 1927 - 1931 Dr. Ladislav Knóth 1931 - 1938 Ernest Róth * 1938 - 1939 Albert Majkúth * 1940 Dr. Arpád Michailovič * 1945 Dr. Ladislav Knóth * Dr. Karol Kiss * 1945 – 1948 Ján Miklôšik * 1948- 1950 František Kurcina * 1950 Ján Miklôšik * 1951 – 1954 * Ladislav Ambrúsz 1954 – 1964 Vojtech Molnár * 1964 – 1976 Ľudovít Lučko * 1976 - 1980 Mikuláš Filipovič * 1980 - 1984 Július Petrinec * 1984 - 1989 Margita Bradovková * 1989 – 1994 Imrich Ondréšik * 1994 - 1998 Ing. István Mátyus * 1998 - 1999 Karol Katrenics 1999 - Ing. František Kardoš

Zoznam pamätihodností Rožňavy Storočia samosprávy mesta Rožňava Rozsnyó város önkormányzata századai Stadtverwaltung der Stadt Rožňava in Jahrhunderten

1417, 1450 Jakab 1481 Dulai Miklós 1520, 1522, 1530, 1540 Tomasch Seet 1521, 1525 Georg Herman 1523 Gregor Gell 1524, 1528 Ambrusch Czakann 1527, 1529 Schneider György 1534 Panhalm Farkas 1538 Schneider Mihály 1539 Halbschuc János 1541 Wolf Lenárt 1546- 1547 Hans Morgener 1548 Schneider Mihály 1566, 1569, 1573, 1577 Jakub Stenczel 1579 Blažej Goldschmidt Baláž 1594 Gothard János 1595 Kopasz Imre 1596 Jeronym Schneider 1597, 1604 Stenczel János 1598 Groó Jeromos 1600-1601, 1612 Balczer Weiszer 1602, 1607 Baltazár Eisenreich 1614 Ján Németh 1630 Michal Weiszer 1631, 1634 Hans Mumhartt 1632, 1636 Georg Deakh 1633, 1637 Steffen Németh 1635, 1638 Martin Blassko 1642 Szabados Tóth Péter 1643 Martin Weiszer 1644, 1648 Michal Kalmár 1650, 1654 Matej Bakos 1651 Nyíró József 1676 Theisz György 1689, 1692-1693, 1695, 1697-1699 Gaspar Pozsgay 1690-1691 Martin Theisz 1700-1702 Matej Bukovič 1703, 1706 Singer Csapó Lukács 1705 Engelmayer István 1707 Gaspar Ábrahám 1718, 1723 Miticzky Mihály 1729 Petz János 1730, 1733 Egerer Frigyes 1751 Rokvaczki János

Zoznam pamätihodností Rožňavy 1759,1760 Vadics Márton 1774 –1776, 1781-1784 Nagy József 1778 StephanyKriner 1779 -1780 Joannes Florianus Collinasi 1791 Meösz Dávid 1792-1794, 1800 Schmidt János 1801-1802 Schlosser Sámuel 1828-1832 Gode József 1833-1838 Eötvös József 1839-1847 Gode József 1848-1850 Rosty József 1851 Zsigmond Szeghő 1856- 1860 Gottthardt Alajos 1861, 1867-1870 Zsigmond Szeghő 1862, 1863, 1871-1872 Bölcsházy József, posledný richtár 1864 - 1866 Kek József 1872 - 1888 Sthymmel Sámuel - prvý starosta 1889 - 1892 Dr. Stromp Ignác 1892 - 1908 Sziklay Géza 1908 - 1923 Dr. Pósch József 1922 – 1926, 1931 – 1938 Ernest Róth 1927 - 1931 Dr. Ladislav Knóth 1938 - 1939 Albert Majkúth 1940 Dr. Arpád Michailovič 1940-1945 Dr. Ladislav Knóth a Dr. Karol Kiss 1945, 1951 Ladislav Ambrúzs 1945 – 1948, 1950 Ján Miklôšik 1948 František Kurcina 1954 - 1964 Vojtech Molnár 1964 - 1976 Ľudovít Lučko 1976 - 1980 Mikuláš Filipovič 1980 - 1984 Július Petrinec 1984 - 1989 Margita Bradovková 1989 - 1994 Imrich Ondréšik 1994 - 1998 Ing. István Mátyus 1998 Karol Katrenics 1998 Ing. František Kardoš


Evidenčný list



Branszky Vendel







Štát: Uhorsko

Oblasť pôsobenia: Baníctvo v Rožňave

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 8, hrob. č. 194 Ul. akademika Hronca 048 01 Rožňava

Súčasný majiteľ:

Evidenčný list založený: Dátum: 30.12.2005 Autor: Zoltán Beke


Životopisné údaje: Vendel Branszky sa narodil v Rožňave a pôsobil v Rožňave a Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mestskom cintoríne vysoký náhrobník z kameňa, na čelnej stene kovová nápisová tabuľa. Pôvodne nad ňou umiestnený znak chýba. . Dosiahnuté výsledky: Držiteľ železnej koruny rytierskeho rádu. Od roku 1901 bol poslancom mestského zastupiteľstva Od roku 1910 bol hlavným radcom a v roku 1913 banským správcom na panstve krásna Hôrka. V rokoch 1911 – 15 bol predsedom Rozsnyói Társalgási Egylet /Rožňavská beseda/. Bol predsedom školskej komisie na otvorenie baníckej školy v Rožňave. Dohliadal na výstavbu Baníckeho múzea v Rožňave projektovanom Alexandrom Müllerom. Publikačná činnosť: –––– Pramene: - Gábor Tököly: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry ratio, Šamorín, 1999 - Hedviga Bečková: Potulky po rožňavskom cintoríne, Okresná knižnica

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: Fotografia hrobu a pomníka osobnosti v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Prebrať náhrobník do starostlivosti mesta, resp. Gemerského baníckeho spolku Bratstvo



O2-1 Osobnosti Miesto pôsobenia


Berki Flórián

Pseudonym: „Flóris“

Dátum narodenia: 1855 ?


Miesto narodenia: Szécsény

Miesto úmrtia: Nálepkovo



Oblasť pôsobenia: Huslista, cigánsky primáš

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 1 hrob č. 37 Adresa: Mestský cintorín Ul. akademika Hronca


Evidenčný list založený: Dátum: 30.12. 2005 Autor: Gábor Tököly

Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Miesto pôsobenia

Životopisné údaje: Narodil sa v maďarskom Szerénye, kde bral hodiny hudobnej výchovy od učiteľa hudby Antala Kheinera.. V Rožňave sa usadil v roku 1881. V roku 1886 už pravidelne dvakrát týždenne koncertovala jeho kapela v malom parku na Námestí baníkov. Vzdelanému a talentovanému huslistovi postavili obyvatelia Rožňavy pomník v mestskom cintoríne.

Dosiahnuté výsledky: Od roku 1867 pôsobil v Lučenci v kapele Jánosa Ráca. Pôsobil v rokoch 1870 v Sécsényi, 1872 v Kecskeméte, 1880 s Andrisom Balogom v Sankt Peterburgu, kde hral pred ruským cárom Alexanderom III. Určitý čas bol dvorným hudobníkom Andrássyovcov a koncertoval v jednej zo sál Dobšinskej Ľadovej jaskyne. Zomrel v spišskom Nálepkove, ale pochovaný je v Rožňave.

Publikačná činnosť: –––

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu s pomníkom v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Starostlivosť mesta o pravidelnú údržbu a obnovu hrobového miesta a pomníka.




Eisele Gusztáv /Gustáv/


Pseudonym:



Miesto narodenia: Banská Štiavnica

Miesto úmrtia: Ózd

Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: Banský inžinier, verejné funkcie – riaditeľ baníckej bratskej pokladnice, člen rady škôl, člen Krajinskej sekcie Uhorskej bansko-hutníckej spoločnosti pre Gemer a Boršod

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Banícke múzeum Adresa: Šafárikova 49 048 01 Rožňava par.č. 1998/1 Súčasný majiteľ: Košický samosprávny kraj V správe: Banícke múzeum v Rožňave

Evidenčný list založený: Dátum: 30. 12. 2005 Autor: Ing. Peter Štefanča


Životopisné údaje: Narodil sa v Banskej Štiavnici. Po vyštudovaní na banského inžiniera pracoval v roku 1884 na riaditeľstve RIMA v Ózde. V roku 1866 prešiel pracovať na najväčší železorudný závod na Železníku. V roku 1897 sa stal riaditeľom závodu, kde pôsobil do roku 1905. V rokoch 1900 – 1901 pôsobil na banskom riaditeľstve RIMA v Rožňave a do Železníka dochádzal. V roku 1905 bol preložený do Ózdu, kde zomrel a je tam aj pochovaný.

Dosiahnuté výsledky: Gusztáv Eisele sa okrem povinností spojených s výkonom riaditeľskej funkcie zapájal do verejných funkcií – podporoval bratskú pokladnicu a výstavu škôl. Najväčšiu iniciatívu však vyvíjal ako člen krajinskej uhorskej bansko-hutníckej spoločnosti. G. Eisele bol telom a dušou baníkom, s láskou sa venoval tomuto povolaniu a dlhé roky sa usiloval o odborné povznesenie tohto významného priemyselného odvetvia v Gemeri. Jeho činnosť: - napísanie monografie o baníctve a hutníctve v Gemeri - výstavbu Baníckeho múzea v Rožňave - zriadenie školy pre výchovu banských technikov v Rožňave. - V roku 1902 sa pobočka na návrh G. Eiseleho postavila proti tomu, aby banícka akadémia v banskej Štiavnici bola preložená do Budapešti. - Bol iniciátorom založenia Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré vzniklo v roku 1912 a napísaním Baníckej monografie Gemera si vybudoval nehynúci pomník.

Publikačná činnosť: - Gömör és Kishont törvényesen egyesült vármegye bányászati monográfiája, Banská Štiavnica, 1907 - Jámbor szándék egy gömörmegyei bányászati és kohászati múzeum létesítése iránt, Sajó-Vidék, 1902 - Rozsnyó bányászata a quadok idejében, Sajó-Vidék, 1902 - A rozsnyoí régi bányakönyv, Rozsnyói Hiradó, 1902

Pramene:

Bányászati és kohászati lapok, príslušné ročníky Rozsnyói Hiradó, príslušné ročníky Gustáv Frák: Baníctvo na Železníku, Vs. Vydavateľstvo n.p. Košice, 1987

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: –––

Odporúčanie: Pri okrúhlych výročiach narodenia osobnosti pripraviť a realizovať v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo spomienkový program


Evidenčný list




Hazslinszky Rezső /Rudolf/ Dr.

Pseudonym: Ahasverus



Miesto narodenia: Prešov




Oblasť pôsobenia: historik, pedagóg, novinár, muzeológ a riaditeľ múzea

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 10b č. hr. 10 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava



Životopisné údaje: Narodil sa v Prešove, kde ukončil gymnaziálne štúdiá.. V Budapešti študoval dejiny a archívnictvo. V roku 1894 obdržal doktorát filozofie. Zúčastnil sa I. svetovej vojny, kde bol ranený a vrátil sa z frontu domov. Zomrel a pochovaný je v Rožňavskom mestskom cintoríne. Kamenný náhrobník s jednoduchým kamenným pomníkom nesie meno Hazslini Hazslinszky Rezső, .... dva riadky pod týmto textom boli pravdepodobne v polovici 20. storočia dlátom odstránené. V o foyeri riaditeľstva Baníckeho múzea má ako riaditeľ Mestského múzea uloženú pamätnú tabuľku. Dosiahnuté výsledky: Od roku 1898 vyučoval v rožňavskom evanjelickom gymnáziu latinčinu, maďarčinu, literatúru, dejepis, gréčtinu a geografiu. V roku 1898 založil Rožňavský spolok pedagógov. V rokoch 1901 – 1903 bol redaktorom novín Sajó-Vidék, v rokoch 1906 -1910 novín Rozsnyói Hiradó. Spolupracoval pri zostavovaní monografie Magyarország vármegyéi és városai. Od roku 1904 /1905/ bol riaditeľom vznikajúceho Mestského múzea v Rožňave a zakladateľom zbierkového fondu múzea. Bol členom mnohých celoštátnych aj miestnych spolkov a združení. Bol plodným autorom historických a vzdelávacích štúdií. Publikačná činnosť: Výber - Atanügybarátokhoz, Sajó-Vidék, Rožňava, 1901 - A magyar föld és népe történetének főbb adatai, Rožňava, 1902 - A világtörténelem főbb adatai, Sajó Vidék Rožňava, 1903 - Rákóczy tanácsülései Rozsnyón, Sajó-Vidék, Rožňava, 1903 - Sajómenti álmok,Rožňava, 1904 - A magyarság küzdelmei Rozsnyón, főleg a XVII. század végén és a XVIII. század elején, Sajó-Vidék, Rožňava 1906 - Az uszoda története, Rozsnyói Hiradó, Rožňava, 1907 - Kalauz Rozsnyó és vidéke számára, Rožňava, 1910

Pramene: 1. Archív Baníckeho múzea v Rožňave 2. Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999 3. Eva Tományová: Dejiny múzejníctva v Rožňave do roku 1945 - rukopis


Odporúčanie: Pravidelná starostlivosť mesta o hrob a pomník osobnosti Motivovať Banícke múzeum v Rožňave, aby si v rámci Medzinárodného dňa múzeí pripomínalo riaditeľov inštitúcie



Evidenčný list




Kathona László /Ladislav/, Dr.

Pseudonym: Dr. Börvey Kathona László

Dátum narodenia: 1864 ?


Miesto narodenia: Rimavská Seč


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: advokát, hlavný slúžny, kurátor reformovanej cirkvi

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt.10b hrob č. 135 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava



Životopisné údaje: Narodil sa v Rimavskej Seči a zomrel v Rožňave. V rožňavskom mestskom cintoríne má hrob a masívny pomník z červeného mramoru zo Silickej Brezovej Dosiahnuté výsledky: Hlavný notár mesta, hlavný správca reformovanej cirkevnej obce, člen mestského zastupiteľstva. 30 rokov bola v jeho dome redakcia a vydavateľstvo novín Sajó-Vidék a pozdnejšie aj predajňa kníh a papiernictvo.

Publikačná činnosť:

Pramene:





Evidenčný list




Kek József /Jozef/

Pseudonym:

Dátum narodenia: okolo 1780


Miesto narodenia: ?


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: Tlačiar, vydavateľ

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Námestie baníkov, budova cestovnej kancelárie SATUR Adresa: Námestie baníkov 23 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Rímsko-katolícka cirkev Rímsko-katolícke biskupstvo Námestie baníkov 20 LV 3118 Podnájomník: Cestovná kancelária SATUR



Vzťah osobnosti k Rožňave: Miesto pôsobenia

Životopisné údaje: Do Rožňavy sa dostal z Földváru. V roku 1826 kúpil tlačiareň Károlya Józsefa Mayera a prevádzkoval ju ako cisársky a kráľovský tlačiar v rokoch 1831 – 1839.

Dosiahnuté výsledky: Jeho výrobkom boli prvé rožňavské noviny Egyházi Töredékek /Cirkevné čriepky, 1834/. V 40. rokoch 19. storočia spravovali jeho tlačiareň už dedičia, z ktorých za Ladislava Kek boli vytlačené Slovenské ľudové rozprávky P.E.Dobšinského. Pamiatkou na jeho činnosť je text vo vydaniach z jeho tlačiarne: „készült Kek József betűivel“ / tlačené písmenami Józsefa Keka/. Publikačná činnosť: ––-

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam:

Odporúčanie: Vytvoriť v Rožňave tradíciu spomienky na všetky mestské tlačiarne a vydavateľstvá a rámci tejto spomienky organizovať semináre, konferencie, výstavy ...


Evidenčný list




Mikulik József /Jozef/

Pseudonym:

Dátum narodenia: 24. 01 /18.03./ 1852


Miesto narodenia: Dobšiná


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: advokát, archivár, historik

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 2 č. hr. 14 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Mestský úrad Šafárikova 29 048 01 Rožňava



Vzťah osobnosti k Rožňave: Miesto pôsobenia Životopisné údaje: Pochádzal z chudobnej baníckej rodiny z Dobšinej. Gymnaziálne štúdiá ukončil v Rožňave. V Prešove zložil advokátske skúšky a svoju prax začal v Dobšinej. Všetok svoj čas venoval výskumu dejín Dobšinej. V roku 1880 bol kandidátom na primátora mesta, ale po neúspechu sa presídlil do Rožňavy, kde žil až do svojej smrti. V januári 1886 navštívil grófa Emanuela Andrássyho v jeho betliarskom kaštieli, po ceste prechladol a zomrel ešte v januári na zápal pľúc. Dosiahnuté výsledky: Po presídlení do Rožňavy v roku 1882 pôsobil v advokátskej kancelárii Dr. Sándora Markó. V tomto období začal študovať rozsiahly archív mesta. Výsledkom 4 ročného štúdia bola prvá monografia Rožňavy s názvom Magyar kisvárosi élet /Život maďarského malomesta/, v ktorej spracoval dejiny v rokoch1526-1715. Kniha vyšla v tlačiarni Michala Kovács v Rožňave. Mnohé práce z jeho rozsiahlej tvorby nikdy neboli vydané tlačou a zostali v rukopisoch. Publikačná činnosť: Výber - Rozsnyó város tanácsa közvetlenül a mohácsi vész előtt, Rozsnyói Hiradó, Rožňava, 1882 - Képek Rozsnyó város múltjából, Rozsnyói Hiradó, Rožňava, 1882 - Kalmár Mihály, Rozsnyó – városi főbíró 1644-ben, Rozsnyói Hiradó, Rožňava, 1883 - Rozsnyó város a török igában 1556-1686, Rozsnyío Hiradó, Rožňava, 1884 - Andrássy Péter megsdzerzi Krasznahorkát, Rozsnyói Hiradó, Rožňava 1884 - Magyar kisvárosi élet 1526 – 1715, Rožňava, 1885 - Képek Rozsnyó város multjából, Rozsnyói Hiradó, Rožňava 1885 Pramene:



Odporúčanie: Realizovať výstavbu dôstojného náhrobníka osobnosti.


Evidenčný list




Réz László /Ladislav/

Pseudonym:



Miesto narodenia: Šiatorská Bukovina


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: kňaz reformovanej cirkvi, redaktor, predseda Vzdelávacieho spolku

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne sekt. 10b č. hr. 12 Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava



Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Miesto pôsobenia Životopisné údaje: Základné vzdelanie získal v rodnom meste, potom študoval teológiu v Blatnom Potoku /MR/. V roku 1896 absolvoval kňazské skúšky. Pôsobil vo východoslovenských mestách a v roku 1902 sa z Humenného presídlil do Rožňavy, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 1924. Pochovaný na v rožňavskom mestskom cintoríne. Hrob s kamenným rámom dotvárajú po oboch stranách cestičky uprostred náhrobníky, pomník tvorí otvorená kniha z bieleho mramoru. Dosiahnuté výsledky: Aktívne sa zúčastňoval politického a kultúrneho života Rožňavy. 20rokov bol členom mestskej rady. Od roku 1902 redaktorom novín Sajó-Vidék. Svoj vynikajúci rečnícky talent prezentoval v roku pri spomienkovom prejave na grófku Františku Andrássyovú, v roku 1906 bol hlavným rečníkom pri odhalení pamätnej tabule Františkovi II. Rákóczimu na budove Radnice, slávnostný prejav mal v roku 1907 pri odhalení sochy Lajosa Kossutha na námestí. V rokoch 1921-1923 redigoval časopis s názvom Református egyházi lapok. Bol iniciátorom založenia Mestského múzea v Rožňave. Publikačná činnosť: Výber - A rozsnyói ev. ref. Egyház és temploma, Rozsnyói Hiradó, Rožňava, 1905 - Rozsnyói városi múzeum, Rozsnyói Hiradó, Rožňva, 1911 Pramene: 1. Tököly Gábor: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry Ratio, Šamorín 1999 2. Eva Tományová: dejiny múzejníctva v Rožňave do roku 1945 - rukopis Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu a pomníka osobnosti v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány




O 2-8 Osobnosti Miesto pôsobenia

Szabó István (Štefan)




Miesto narodenia: Bakonyszentkirály

Miesto úmrtia: Kazár

Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: Farár, pedagóg, básnik, prekladateľ, mecén

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Budova bývalého premonštrátskeho gymnázia Pamätník s bustou postavený v roku 1906, hodnota: 15 000.- Sk Parc. č. KN 59/1, Adresa: Ulica akademika Hronca 048 01 Rožňava

Súčasný majiteľ: Fabínyi Miron Slnečná 17 048 01 Rožňava LV 4894



Životopisné údaje: István Szabó, prekladateľ Homéra sa narodil v Veszprémskej župe /MR/. Od detských rokov vyrastal ako sirota, študoval v protestantskom kolégiu meste Pápa. Štúdiá však ukončil v roku 1819 v premonštrátskom gymnáziu v Rožňave za podpory rožňavského biskupa Ladislava Eszterházyho. Svoje takmer všetky diela venoval obľúbenému rožňavskému učiteľovi Antalovi Szidorovi. Za kňaza bol vysvätený v roku 1826. Krátko pôsobil v meste ako plebán a učiteľ gymnázia. V tomto období bol literárne veľmi plodný. V roku 1857 odchádza do Kazáru, kde žije do svojej smrti. 24. októbra 1897 bola odhalená jeho busta pred budovou bývalého premonštrátskeho kláštora. Jej autorom je významný maďarský sochár Holló Barnabás.

Dosiahnuté výsledky: Katalogizoval učiteľskú knižnicu premonštrátskeho gymnázia v Rožňave, študoval palócske nárečie a vydal Heródotov opis bitky pri Termopylách v palócskom nárečí. Od roku 1839 bol členom Maďarskej akadémie vied a Spoločnosti Kisfaludyho. Preložil do maďarčiny Homérovu Odyseu /1826/ a Ilias /1853/. Svoju rozsiahlu knižnicu /817 zväzkov/ zanechal rožňavskému katolíckemu gymnáziu. Publikačná činnosť: - Görög virágok az athológiából, Košice, 1934ä - Aezop meséi, Budapešť, 1846 - Homérova Iliás, Budapešť, 1853 - Homérova Odysea, Budapešť 1857 - Mózes nyomai Homérnál, Budapešť, 1889 - Mamzer, Budapešť, 1890 - A múzsák eredete és nevük jelentése, Budapešť, 1891 - A holdelői arkassok, Budapešť, 1891. A magyarok istene, Budapešť, 1892

Pramene:


Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia podstavca pred budovou bývalého premonštrátskeho kláštora Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: 1. Zistiť miesto uloženia busty osobnosti, previesť do úschovy Krajského pamiatkového úradu v Rožňave, následne ošetriť, resp. reštaurovať. 2. Umiestniť bustu v rámci úpravy Námestia baníkov do malého parku pri strážnej veži k západnej strane kostola Sv. Františka Xaverského /žiackeho kostola/.



Evidenčný list



Müller Alexander




Miesto narodenia: Rudolfschwerthben


Štát: Rakúsko


Oblasť pôsobenia: Baníctvo v Rožňave

Lokalita viažuca sa k osobnosti: 1. Dom v ktorom býval v Rožňave, č. parc. KN 2043 Hviezdoslavova ul. č. 3 048 01Rožňava Súčasný majiteľ: JUDr. Csákó Ladislav + Slovenský rybársky zväz 2. Hrob v mestskom cintoríne,sekt. 2 hrob č. 29 Ul. akademika Hronca 048 01 Rožňava Súčasný majiteľ: Mesto Rožňava Šafárikova 29 048 01 Rožňava

Evidenčný list založený: Dátum: 30.12.2005 Autor: Ing. Peter Štefanča


Životopisné údaje: Alexander Müller sa narodil v Rakúsku. Jeho otec pochádzal z Brna a matka z Kremnice. Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Badíne pri Zvolene Ako vedúci banského úseku pracoval v rokoch 1908-1909 v závode Rákošská Baňa. Odtiaľ prešiel pracovať na riaditeľstvo Rimamuránsko-šalgotarjánskej úč. spol. v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom závodu na Rožňavskej Bani. Dosiahnuté výsledky: Ako člen Boršodsko-gemerskej bansko-hutníckej spoločnosti sa zaslúžil o vybudovanie Baníckeho múzea v Rožňave. V roku 1904 dokončil projektovú dokumentáciu secesnej budovy Baníckeho múzea v Rožňave, kde odovzdal aj svoju rozsiahlu súkromnú zbierku minerálov. Alexander Müller bol telom aj dušou baníkom a tomuto povolaniu venoval celú svoju energiu. Svojou prácou prispel k vybudovaniu závodu v Rožňavskej Bani a k jeho technickému rozvoju. Publikačná činnosť: Adalékok a rozsnyói bányászat történetéhez, Rožňava 1943

Pramene: 1. Bányászati és kohászati lapok, príslušné ročníky 2. Rozsnyói Hiradó, príslušné ročníky 3. MUDr. Roska Lajos, Budapest V., Régi posta út. 5

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: 1. Fotografia hrobu a pomníka osobnosti v mestskom cintoríne 2. Dom A. Müllera Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: 1. Pravidelná starostlivosť mesta Rožňava o hrob osobnosti 2. Spomienka na osobnost pri okrúhlych výročiach narodenia – Gemerský banícky spolok Bratstvo


Evidenčný list


O 2 - 10 Osobnosti Miesto pôsobenia

Giesel Alois



Dátum úmrtia: 1956

Miesto narodenia:


Štát:


Oblasť pôsobenia: Rožňavská banícka dychovka





Životopisné údaje: Miesto narodenia osobnosti nie je známe. Je pochovaný v rožňavskom cintoríne.

Dosiahnuté výsledky: Jeho otec, Alois Giesel st. bol v roku 1911 zakladateľom rožňavskej baníckej dychovej hudby. Po jeho smrti pokračuje o vedení tejto hudby syn Alois až do roku 1956. Pochovaný je v mestskom cintoríne vysoký náhrobník z kameňa, na čelnej stene kovová nápisová tabuľa. Pôvodne nad ňou umiestnený znak chýba. Publikačná činnosť: –––– Pramene: - Hedviga Bečková: Potulky po rožňavskom cintoríne, Okresná knižnica, 2000


Odporúčanie: ––––-


Evidenčný list




Greck Lajos /Ľudovít/

Pseudonym:


Dátum úmrtia:

Miesto narodenia: Nové Mesto nad Váhom


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: stredné školstvo





Životopisné údaje: Od roku 1905 žil v Rožňave a pôsobil ako riaditeľ evanjelického gymnázia. Pochovaný je v rožňavskom mestskom cintoríne. . Dosiahnuté výsledky: V roku 1905 bol profesorom matematiky, geografie, prírodopisu a fyziky v evanjelickom gymnáziu v Rožňave. Pozdejšie bol menovaný za jeho riaditeľa, ktorým bol až do odchodu do dôchodku v roku 1936. Pravidelne vydával ročenku gymnázia. Publikačná činnosť: A Protesztáns Egylet története, Rozsnyói Hírlap, 1932.

Pramene: - Gábor Tököly: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry ratio, Šamorín, 1999 - Hedviga Bečková: Potulky po rožňavskom cintoríne, Okresná knižnica


Odporúčanie: Prebrať náhrobník do starostlivosti mesta, resp. Gemerského baníckeho spolku Bratstvo


Evidenčný list




András Zsigmond Levente Móricz

Pseudonym: Bandika

Dátum narodenia:

december 1905


Miesto narodenia: Budapešť


Štát: Uhorsko

Štát: Uhorsko

Oblasť pôsobenia: syn spisovateľa Zsigmonda Móricza




Zoznam pamätihodností Rožňavy Vzťah osobnosti k Rožňave: Miesto úmrtia

Životopisné údaje: Syn Zsigmonda Móricza ako deväťmesačný zomrel počas návštevy v Rožňave. Podľa knihy spomienok sestry Virágh Móriczovej „Anyám regénye“ v Anyám regényeel. Mal vysoké teploty. Jeho otec utekal pre lekára, ktorý konštatoval, že nie je to žiadny problém, u detí sa to stáva. V noci mal už horúčku väčšiu a do rána zomrel. . Dosiahnuté výsledky: –––– Publikačná činnosť: ––––

Pramene: - Gábor Tököly: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry ratio, Šamorín, 1999 - Móricz Virágh: Anyám regénye, Madách, Bratislava, 1988

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: Fotografia náhrobníka v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Motivovať vlastníkov hrobky k jej rekonštrukcii, alebo nutnej oprave


Evidenčný list




Gömöri Zoltán

Pseudonym:

Dátum narodenia:

1873


Miesto narodenia: Orosháza


Štát: Uhorsko


Oblasť pôsobenia: Tlačiar, vydavateľ

Lokalita viažuca sa k osobnosti: Hrob v mestskom cintoríne, sekt. 10b, hrob. č. 34 Ul. akademika Hronca 048 01 Rožňava

Súčasný majiteľ: Gabriela Gömöriová Čučmianska 3 048 01 Rožňava



Životopisné údaje: Gömöri Zoltán, pôvodným menom Zoltán Görbics. Svoje meno si zmenil po roku 1906. Tlačiarenskému remeslu sa vyučil v Budapešti, kde začala aj jeho spolupráca s Károlyom Bauerom. Presťahoval sa do Rožňavy a žil a pracoval tu až do svojej smrti. Pochovaný je v rodinnej hrobke v mestskom cintoríne. . Dosiahnuté výsledky: V roku 1902 spolu s Károlyom Bauerom odkúpili tlačiareň Michala Kovácsa. Po rozchode s Bauerom si Z. lGörbics kúpil dom na Šafárikovej ulici, v ktorom po prestavbe založil vlastnú tlačiareň a neskôr predajňu papiera a športových potrieb. Do roku 1936 bol majiteľom a vydavateľom Rozsnyói Hírlap a v rkoch 1938 – 39 zodpovedným redaktorom Rozsnyói Hiradó. Bol najlepším tlačiarom a vydavateľom celého regiónu. Publikačná činnosť: ––––

Pramene: - Gábor Tököly: Ki kicsoda Rozsnyón, Méry ratio, Šamorín, 1999 - Hedviga Bečková: Potulky po rožňavskom cintoríne, Okresná knižnica, 2000

Dokumentácia k zisteným skutočnostiam: Fotografia hrobky v mestskom cintoríne Foto: Ing. Karol Tomány

Odporúčanie: Motivovať vlastníkov hrobky k jej rekonštrukcii, alebo nutnej oprave


Zoznam osobností mesta Rožňava

1.

Adamis Gusztáv /Gustáv/ 1897 - + ? Gymnaziálny profesor, riaditeľ, knihovník, v rokoch 1901-1919 bol učiteľom evanjelického gymnázia v Rožňave.

2.

Alt János /Ján/ ? - ? významný fotograf prvej pol. 20. storočia, bankový úradník, športovec. S Kálmánom Tichym usporiadal výstavu fotografií, prvú svojho druhu o Rožňave a okolí. V rokoch 1932 a 1934 predseda Maďarskej sekcie Československého zväzu zápasníckeho športu a Krajinského zväzu telovýchovy. Za svoj postoj počas II. svetovej vojny prenasledovaný.

3.

Andrássyovci Do dejín Rožňavy sa významným spôsobom zapísal šľachtický rod Andrássyovcov z Betliara a Krásnej Hôrky. Z nich Juraj Andrássy II. (1650-1725) dal postaviť v meste prvú verejnú nemocnicu - špitál pre chudobných, Juraj Andrássy III. (1797-1872), veľkopodnikateľ a mecenáš, bol v Rožňave vysoko váženým občanom a predsedom spolku Rozsnyói Társasági Egylet, (Rožňavská beseda), ktorý bol prvým vidieckym pánskym kasínom na území Uhorska). Anton Andrássy (1742-1799) bol jedným z prvých rožňavských biskupov, Emanuel Andrássy (1821 - 1891) a jeho syn Gejza ( 1857 - 1938) boli dlhé roky poslancami uhorského snemu za rožňavský volebný obvod. Manželka Gejzu Andrássyho Eleonóra, rodená Kaunitzová (1862-1936), mecenáška, dobrodinka chudobných, bola doživotnou čestnou predsedníčkou rožňavského ženského spolku. Najväčším dobrodincom a mecenášom Rožňavy bol posledný potomok monockej vetvy Andrássyovcov, Dionýz (1835-1973), ktorý daroval mestu nádherný pomník - symbol dobročinnosti a charity jeho milovanej manželky Františky.

4.

Tomáš Bakócz (1442 - 1521) Ostrihomský arcibiskup, zemepán Rožňavy, kde mal postavené svoje letné sídlo. K rožňavskému farskému kostolu dal v rokoch 1516-18 pristaviť osobitnú neskorogotickú kaplnku pre baníkov, dodnes nazývanú "Bakóczovou". Na portál kaplnky dal vytesať svoj erb.

5.

Bakos Matyás /Matej/ * ? + ? Starosta mesta Rožňava v rokoch 1650 a 1654. Pričinil sa v roku 1654 o ukončenie stavby strážnej veže.

6.

Baska József /Jozef/ 1935 Maliar, významne sa pričinil o rozvoj partnerských vzťahov medzi Rožňavou a mestským obvodom Budapest Belváros-Lipótváros, čestný občan mesta Rožňava /1999/

7.

František Bebek (? - 1558) Hádam najznámejší z Bebekovcov, legendárny "lúpežný rytier", ktorý sa preslávil razením falošných mincí na svojom sídle Krásnej Hôrke, zlapaním svojho bývalého spojenca Matúša Bašu, ale hlavne neuveriteľným víťazstvom nad cisárskym vojskom, ktoré v septembri 1556 s pomocou Turkov na hlavu porazil v známej bitke pri Rožňave.


8.

Anton Benčič ( 1745 - 1805) Rímskokatolícky kňaz, františkán; vedúca osobnosť bernolákovského hnutia v Rožňave. Významný a plodný prekladateľ z latinčiny do bernolákovskej slovenčiny.

9.

Johann Baumerth /Ján/ 1788 - 1833 Grafik, maliar, medirytec a učiteľ kreslenia. Je autorom známej veduty Rožňavy na majsterskej listine medovnikárskeho cechu.

10.

Briestenská Viera, 1930 – 1993 Maliarka, grafička, v Rožňave žila a tvorila od roku 1967 do svojej smrti. Jej dielom je reliéf a fontána v kine, slnečné hodiny pri hvezdárni, reliéf na dome smútku. Je pochovaná v rožňavskom mestskom cintoríne.

11.

Vladimír Čaplovič (1905 - 1963) Literárny historik, v rokoch 1932 - 38 profesor rožňavského vyššieho reálneho katolíckeho gymnázia. Početnými článkami prispieval do Šafárikovho kraja, obľúbených predvojnových regionálnych rožňavských novín.

12.

Dobšinský Pavol Emanuel, 1828 – 1885 Evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ, zberateľ a vydavateľ slovenských ľudových rozprávok. V rokoch 1837 - 1838 študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave a v roku 1858 tu vydal prvý zväzok jeho slovenských povestí (boli vytlačené v tlačiarni Jozefa Keka.

13.

Eisele Gusztáv /Gustáv/, 1861 - 1911 Banský inžinier, riaditeľ baníckej bratskej pokladnice, člen rady škôl, člen Krajinskej sekcie Uhorskej bansko-hutníckej spoločnosti pre Gemer a Boršod. Autor monografie o baníctve a hutníctve v Gemeri, iniciátor výstavby Baníckeho múzea v Rožňave a zriadenia školy pre výchovu banských technikov v Rožňave.

14.

Cieľ Igor, 1931 rodák, filmový, televízny režisér, scenárista, vysokoškolský pedagóg. 1960-1966 riaditeľom divadla v Nitre. Od r. 1966 bol pracovníkom Československej televízie, v ktorej natočil niekoľko úspešných hraných televíznych filmov.

15.

Cházár András /Ondrej/ 1745 - 1816 Advokát, hlavný župný notár, zdravotný pedagóg. Od roku 1773 pôsobil v Rožňave ako advokát a župný notár. Pričinil sa o založenie ústavu pre hluchonemých vo Váci. Svoju rozsiahlu knižnicu evanjelickému gymnáziu v Rožňave.

16. Colinasi Johann Florián 1773 – 1785 Starostom mesta bol v rokoch 1779 a 1780. 17. Fellegi /Feigler/ Viktor 1840 – 1904 Rodák, publicista, právnik, učiteľ hudby, organista, hudobný skladateľ. V roku 1872 založil prvý hudobný časopis Uhorska a bol jeho redaktorom až do r. 1881.


18. Fábry Zoltán 1897 - 1970 Spisovateľ, kritik, predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave a jeho meno nesie Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským na Ulici Komenského. 19. Falvy Jenő /Eugen/ 1852 - 1932 Vydavateľ, tlačiar. V roku 1897 založil tlačiareň v Rožňave, v ktorej vydával knihy ale hlavne pohľadnice mesta a okolia. 20. Gode József /Jozef/ 1743 -1806 Sochár. Pôsobil od roku 1769 v Rožňave. Je autorom kazateľnice a neskorobarokového oltára v katedrálnom kostole a časti interiérovej výzdoby evanjelického kostola. 21. Peter Kellner - Hostinský (1823 Gemerská Poloma - 1873 Rimavská Sobota). Básnik, spisovateľ, filozof, redaktor Štúrových Slovenských národných novín a Orla tatránskeho. V rokoch 1831 - 1836 študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde aj maturoval. V rokoch 1849 - 1850 pracoval ako úradník v Rožňave. Jeho meno je uvedené spolu s J. Hroncom, P. Dobšinským a P .J. Šafárikom na pamätnej tabuli na budove ZŠ Sama Tomášika na ul. Zeleného stromu. 22.

Jur Hronec 1881 - 1959 Matematik svetovej úrovne, akademik, zakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde aj maturoval. Ako univerzitný profesor a slávny vedec často trávil prázdniny či dovolenku spolu s manželkou a dcérou v Rožňave - Čučme, kde býval v tzv. Maurerovskej vile.

23. Hablawetzová Franciska /Františka/ 1838 - 1902 Mecénka, manželka grófa Dionýza Andrássyho. Podporovala rozvoj vzdelanosti a kultúry v Rožňave a Gemeri. Pričinila sa o vybudovanie chodníkov na námestí v Rožňave, opravu a údržbu kostolov, založenie sirotinca, múzea a rôznych iných inštitúcií. Z verejnej zbierky jej bol v roku 1905 postavený pomník na Námestí baníkov. 24. Hoffmann Ján 1780 - 1843 Podnikateľ, majiteľ továrne na výrobu kameniny, ktorú založil v Rožňave v roku 1810 na dnešnej Hrnčiarskej ulici. 25. Hollók Imre /Imrich/ 1796 - 1871 Učiteľ, cirkevný historik , kanonik, redaktor. V rokoch 1845-1854 bol riaditeľom kňažského seminára v Rožňave. Podporoval bernolákovské hnutie, bol redaktorom časopisu Rozsnyói Egyházi Töredékek „Čriepky z rožňavskej cirkvi“/ 26. Jakub * ? + ? Prvý známy starosta mesta uvedený na listine kráľa Žigmunda datovanej rokom 1417. 27.

Judt Arnold 1938 - 2002 ? Operný spevák, člen opery Národného divadla v Bratislave.


28. Kiss Antal, dr. 1812 /1813/ - 1883 Lekár, spisovateľ. Bol vojenským lekárom rožňavského bataliónu 1848/49, zakladateľom kúpaliska Rožňavského spevokolu a veľkého mestského parku. 29. Kollarcsik István /Štefan/ 1796 - 1896 Biskup rímsko-katolíckej cirkvi. Pričinil sa o rozšírenie gymnázia v Rožňave na 8 tried, v roku 1862 realizoval veľkolepú prestavbu katedrálneho kostola, pričinil sa o výučbu slovenského jazyka v gymnáziách. Založil dievčenskú internátnu školu na námestí. V roku 1866 dal opraviť zastavenia krížovej cesty na rožňavskú kalváriu. 30. Kósa Károly Dr. /Karol/ 1796 – 1847 Lekár, mecén. V roku 1825 bol biskupským lekárom, od roku 1833 župným lekárom. Zaslúžil sa o založenie rožňavského sirotinca a nemocnice. Venoval sa výskumu liečby epidémií, hlavne cholery. 31. Köves Dezider *1922 Sochár, autor sochárskej kompozície baníckych kahancov na Šafárikovej ulici. Narodil sa v Rožňave a pôsobí v Bratislave. 32. Krausz Zoltán 1923 - 1993 Filmový a divadelný režisér, robotník, fotograf. Študoval v Rožňave, pôsobil vo filmových ateliéroch Hunnia v Budapešti. Protestoval proti repatriácii v Československu. V rokoch 1949-1955 pracoval ako politický väzeň v jáchymovských uránových baniach. Potom bol režisérom v maďarskom oblastnom divadle v Komárne a potom ako robotník, fotograf a osvetár v Rožňave. 33. Lammel Antal /Anton/ 1871 - 1963 Výtvarný umelec, učiteľ kreslenia. V rokoch 1897 – 1921 učiteľ kreslenia a deskriptívnej geometrie v rožňavskom katolíckom gymnáziu. Bol dvorným učiteľom kreslenia detí Andrássyovcov. 34. Libay, Andrej Pavol 1799 – 1866 významný zlatník; v l. pol. 19. stor. niekoľko rokov žil a pracoval v Rožňave, kde sa zachovali aj jeho diela. 35. Magda Pál /Pavol/ 1770 – 1841 rodák, učiteľ jazykov, publicista, člen Maďarskej akadémie vied, publikoval diela o štatistike a hospodárstve. 36. Marikovszky Márton (Martin) 1728 – 1772 lekár, spisovateľ, rožňavský rodák 37. Marikovszky György (Juraj) 1770 – 1832 lekár, spisovateľ, rožňavský rodák, ako prvý v Gemeri očkoval proti kiahňam. 38. Marichovszky Gustáv, 1806 – 1892 syn Juraja, lekár, spisovateľ, rožňavský rodák, hlavný lekár gemersko-malohontskej župy.


39. Mariška Václav 1816 – 1901 hudobník, skladateľ, organista rožňavskej katedrály, dirigent rožňavského spevokolu, pôvodom Čech, pôsobil v Rožňave, kde aj zomrel. 40. Markó Árpád, 1885 – 1966 vojenský historik, člen Maďarskej akadémie vied, doktor vied, rožňavský rodák, autor diela: Rákóczi v Rožňave, 1706-1707. 41. Markó Károly /Karol/, 1791 – 1860 výtvarný umelec. V roku 1819 zhotovil mapu biskupských lesov. 42. Markó Miklós /Mikuláš/, 1865 – 1933 novinár, športovec. Rožňavský rodák, majster Maďarska v rýchlokorčuľovaní, prispieval do časopisov Magyarország, Vasárnapi Ujság, Rozsnyói Hiradó, Sajó Vidék a bol redaktorom novín Független Hírcsarnok. 43. Markó Pál /Pavol/, 1751 - ? podnikateľ, továrnik. V roku 1872 založil koželužnú manufaktúru v Rožňave /dnes budova riaditeľstva Baníckeho múzea/. 44. Mayer Ján, * ? +? najvýznamnejší staviteľ 18. storočia v Rožňave (evanjelický kostol, františkánsky kostol, veža katedrálneho kostola, biskupský palác. 45. Mišovič Michal, ?-1710 významný pedagóg, vedec, autor mnohých latinských vedeckých diel, riaditeľ a rektor evanjelického gymnázia v Rožňave, ktorý pozdvihol jeho úroveň tak, že bolo známe v celom Uhorsku. 46. Molnár Béla, 1907 – 1972 kamenár, prvý rožňavský pamiatkár - spolupracovník Dr. Güntherovej, predseda Národného výboru v Rožňave. 47. Németh Ladislav, 1931 – 1999 Gymnaziálny profesor, tréner. Rodák, 4estný občan Rožňavy, In memoriam. V rokoch 1960 – 1993 bol učiteľom telesnej výchovy gymnázia v Rožňave a trénerom rožňavského futbalového klubu. 48. Paecken Kristián, 1730 – 1779 lekár, spisovateľ, rožňavský rodák; pôsobil ako vojenský lekár v Moskve, Petrohrade a Smolensku. Spracoval prvý ruský liekopis, ktorý s veľkým úspechom dlhé roky využívali skoro všetci lekári a lekárnici v Rusku. Zomrel v Petrohrade. 49. Pauchly Nándor, 1874 – 1907 Vydavateľ, obchodník. V roku 1902 vydal leporelo s 27 pohľadnicami Rožňavy, ktoré sú zdrojom informácií o súdobej Rožňave. 50. Pekár Imre /Imrich/, 1838 - 1923 Rodák, inžinier, vynálezca, významný odborník v oblasti mlynárenstva. Vo Fiume postavil prvý elevátor pracujúci na americkom princípe v Uhorsku. Vynašiel novú


metódu skúmania kvality múky, čo dodnes po ňom nazývajú „pekárovanie“. V r. 1910 zriadil základinu vo výške 10.000 korún na pomoc chudobných žiakov rožňavského evanjelického gymnázia. 51. Pray Juraj, 1723 – 1801 jezuita, významný historik a spisovateľ, pôsobil v Rožňave ako profesor na jezuitskom gymnáziu. Neskôr bol knihovníkom na univerzite v Budíne. Jeho najvýznamnejším dielkom je tzv. Prayov kódex, ktorý obsahuje aj tzv. Halotti Beszéd (pohrebnú reč) – najstaršiu maďarskú literárnu pamiatku. 52. Schablik Karol, 1876 – 1909 rodák z Nižnej Slanej, nadaný maliar, o.i. maľoval aj oltárne obrazy; žiak Gyulu Tichyho. Pre Dionýza Andrássyho vytvoril reprezentatívnu listinu, na ktorej namaľoval pohľad na Rožňavu a rožňavský erb. Zomrel v mladom veku v Rožňave. 53. Schopper Juraj, 1819 – 1895 rožňavský biskup, zakladateľ rožňavskej nemocnice, sirotinca a knižnice. Pochovaný je v neogotickej nemocničnej kaplnke v Rožňave. 54. Schmögner Ján, 1901 – 1933 Najznámejší rožňavský fotograf prvej polovice 19.storočia. V roku 1930 otvoril fotoateliér na Košickej ulici, ktorý bol svojho času najmodernejší na Slovensku. Jeho negatívy a časť zariadenia sú v zbierkovom fonde baníckeho múzea v Rožňave. 55. Sulán Béla, 1916 -1968 rožňavský rodák, lingvista, historik, vysokoškolský profesor, v 50. rokoch 20. stor. predseda Maďarskej akadémie vied. Zomrel v Budapešti. 56. Sulyovszky István (Štefan), 1850 – 1927 správca gemerských majetkov Dionýza Andrássyho a jeho najbližší spolupracovník, ktorý zabezpečoval tok všetkých Dionýzových a Františkiných donácií a darov. Napísal "Franciska emlékkönyv" (pamätnicu Františky Andrássyovej) - reprezentatívnu knihu, ktorá vyšla v Budapešti v roku 1908. 57. Szilassy Johannes, 1705 – 1782 rožňavský rodák, chýrny zlatník v Levoči, ale máme jeho diela aj v Rožňave. Jeho súborné dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. 58. Staník Gustáv, 1857 – 1941 hudobník, organista, skladateľ, učiteľ umeleckého spevu na premonštrátskom gymnáziu v Rožňave. Zomrel v Rožňave. 59. Szilvássy Nándor, 1855 – 1913 Staviteľ, podnikateľ mnohých budov v Rožňave a okolí z rozhrania 19. a 20. storočia. Jeho dielom je budova nemocnice Kósu-Schoppera a kostol reformovanej cirkvi. V roku 1912 postavil v meste modernú tehelňu, neďaleko ktorej si postavil vilu s vežičkou /dnes prestavanú a nevyužívanú/.


60. Szontágh Samuel, 1745 - 1813 Papiernik, rožňavský šľachtic, v roku 1779/1785/ postavil na brehu potoka Drázus papiereň, ktorá pozdnejšie vyrábala papier zo slamy. Továreň vyrábala počas národnooslobodzovacieho hnutia 1848/49 pušný prach. 61. Vandrák Karol, 1803 – 1882 maliar, rožňavský rodák; maľoval oltárne obrazy a krajiny v štýle Karola Marka. Významný portrétista v 40. rokoch 19. stor. v Budapešti. 62. Wolframm Willibald, 1844 – 1948 maliar kostolov a interiérov pozvaný do Rožňavy Andrássyovcami z Viedne; svokor maliara Gyulu Ádáma, ktorý sa uňho vyučil. Zomrel v Rožňave. 63. Zagiba František, 1912- 1977 rožňavský rodák, hudobný historik a publicista, univerzitný profesor vo Viedni, kde žil a zomrel. Okrem iného autor významnej štúdie Literárny a hudobný život v Rožňave v 18. a 19. storočí.

Osobnosti. Zoznam pamätihodností Rožňavy

Recommend Documents