Obsah: VÁŽENÍ PRIATELIA – CHOVATELIA KRÁLIKOV PLEMENA ČV ................................................................................................................. 2 VZNIK A VÝVOJ KRÁLIKA ČINČILOVITÉHO ............................... 3 SPRÁVA PORADCU CHOVU KLUBU ČV ZA ROK 2003. .............. 5 SÚČASNÝ STAV PLEMENA .............................................................. 7 Výsledky súťaže o putovný pohár ........................................................ 16 Na výstavách v roku 2003 vystavovali títo členovia klubu: ................. 17 Naši najlepší za rok 2003...................................................................... 18 Moje skúsenosti so zdravotnou prevenciou v chove králikov. ............. 19 Posudzovanie Činčily veľkej a úskalia s tým spojené. ......................... 21 Uznesenie z Včs klubu chovateľov ČV konanej dňa 25.1.2004........... 27 PLEMENNÁ KNIHA........................................................................... 29 TYPIZAĆNÉ KÓDY PRE PLEMENO ČINČILA VEĽKÁ................ 30 NAŠA NÁVŠTEVA V ČECHÁCH ..................................................... 33 ZOZNAM ČLENOV ............................................................................ 35
Klubová výstava v Letanovciach r. 2003
VÁŽENÍ PRIATELIA – CHOVATELIA KRÁLIKOV PLEMENA ČV Dovoľte mi, aby som Vás aj touto formou – Spravodaja králikov Čv – pozdravil. Na Včs klubu Čv, ktorá sa konala v Spišskej Novej Vsi dňa 25. 1. 2004 bol zvolený nový výbor klubu Čv. Viem, a som si plne vedomí, že nový výbor nastúpil do ,, rozbiehajúceho vlaku“. Chovatelia klubu hlavne za posledných pár rokov pod vedením priateľa p. Blašku urobili kus dobrej roboty, za čo im ďakujem. Naši členovia chovajú špičkové králiky, ktoré sú schopné súťažiť a svojou kvalitou konkurovať králikom v okolitých štátoch. Viem, že vychovať kvalitné zviera, ktoré sa čo najviac približuje k štandardu nie je jednoduché. Máme medzi sebou šikovných chovateľov, ktorí to vedia,. Dôkazom mojich slov sú hlavne výstavy na ktorých sa so svojimi zvieratami prezentujú. Nechcem tým povedať, že ďalej sa už ísť nedá. Naopak, dá sa. To čo je dobré treba udržať, čo je zlé treba vyradiť a tak si navzájom pomáhať. Páčilo sa mi doteraz, že členovia klubu si vedeli navzájom pomôcť s výmenou, predajom alebo kúpou kvalitného chovného materiálu, Za takéto gesto si každé ho chovateľa vysoko vážim. Som dlhoročným chovateľom nie len králikov, ale žiaľ niekto radšej kvalitné zviera utratí (keď ich má aj dosť) len aby náhodou nemal o rok alebo dva konkurenciu. V poslednom období, hlavne na cleoštátnej výstave v Nitre boli niektoré králik Čv podhodnotené. Samozrejme, že nespokojnosť chovateľov bola na mieste. Za to, že posudzovateľ nevie posúdiť králikov konkrétne Čv, za to nesie vinu posudzovateľský zbor. Verím, že sa to už viac nestane hlavne na celoštátnych výstavách. To si beriem ja za úlohu č. 1. Na záver by som chcel poďakovať všetkým, ktorí svojou prácou robia dobré meno klubu Čv. Veľa zdravia a rodinnej pohody praje predseda klubu Čv. Juraj Zachar v. r.
VZNIK A VÝVOJ KRÁLIKA ČINČILOVITÉHO Menom činčila sa v prírodopise nazýva skupina juhoamerických hlodavcov, ktoré sa podobajú zajacom. Prírodopis rozoznáva dva druhy činčily, a to viskače a činčilu pravú. Obidva druhy žijú v Andach. Vyznačujú sa hodvábne mäkkou, šedou kožušinou, ktorej vlas je dlhý 3-5 cm, ktorý nazývame činčilový. Všetky druhy sú človeku užitočné mäsom a kožušinou.
Už v dobe Inkov spracovávali Peruánci vlas činčily na šatky a iné látky, ktoré boli veľmi vyhľadávané. Tieto kožušiny sa dostávajú na územie Európy v l8. storočí cez Španielsko. Keďže je o tieto kožušiny veľký záujem začína byť kožušina činčily pravej nedostatkovým artiklom. Prebývajúci nedostatok pravých kožušinových zvierat nútil obchodníkov vyrábať napodobeniny kožušín týchto zvierat. A tak bolo len otázkou času, kedy sa niekto pokúsi vyšľachtiť králikov, ktorých prírodná farba kožušiny by sa podobala farbe srsti činčily pravej. Prvé správy o králikovi Činčile sú z roku 1868 kedy sa o tomto králikovi zmieňuje R. Darwin a v roku 1874 prof. F. Zurn. Ale nejde tu ešte o králika činčilu, ale o dnešného strieborného králika v najsvetlejšej variácii. Králik činčila sa objavuje až v roku 1913 vo Francúzsku v chove ing. Dybowského. Zafarbenie králika činčila je podmienené génom „a“, ktorý stojí v albinotickéj sérii za génom „A“, ktorý je základným faktorom pre farbu. V genetickom založení pre farbu srsti je len malý rozdiel medzi tzv. divokým sfarbením a sfarbením králika činčily, ktorý je len ochudobnený o žltý pigment. Pre králika činčilu je charakteristickým rysom vrstvenie sfarbenia vlasu. Ten je odspodu do dvoch tretín dĺžky tmavo modro-šedý, potom nasleduje asi 0,5 cm široký prúžok bielej farby /tzv. medzifarby/, potom 2-3 mm široký prúžok čierno-šedej farby, ktorý prechádza v čierne alebo biele končeky chlpov. Medzi týmito vrstevnato sfarbenými chlpami vynikajú celočierne pesíky. Toto vrstevnaté sfarbenie vynikne pri rozfúknutí srsti. Z vonku keď nie je srsť rozfúknutá sa farba činčily javí ako šedomodrá s čierno- bielym vlnovitým husienkovaním. Brucho je bielej farby s šedomodrou podsadou. Pôvodný králik činčila bol malý vo váhe 2,5 až 3,5 kg svetlý s jemným husienkovaním. Z francúzska sa dostal v roku 1915 do Anglicka, kde nastalo rozdelenie na dva typy menší svetlejší a väčší tmavší. Väčší typ nazývaný veľkou činčilou vyšľachtili Angličania krížením so železitým belgickým obrom. Z Anglicka sa tento králik činčila dostal v roku 1920 do Švajčiarska a do Nemecka, odkiaľ sa rozšíril do ostatných stredoeurópskych zemí. Roky 1922 – 1929 ,ktoré sú v znamení rozmachu európskeho králikarstva, sú začiatkom chovu králika činčily na území vtedajšieho Československa, sú to však i roky a doba chovateľských zmätkov, ktoré boli vyvolané tvarovou a mnohofarebnou rôznorodosťou tohto králika. A tak v roku
1927 vyústili tieto snahy o ujednotenie monografii o tomto plemene do založenia „ Klubu chovateľov činčily v ČSSR“. Tento klub v ďalších rokoch zanikol. A jeho činnosť bola obnovená až v júni 1963 s názvom “Klub činčil veľkých“ so sídlom Kroměříži, ktorý zjednotil všetkých chovateľov činčily veľkej v celom vtedajšom Československu. Keďže sa postupom rokov ukázalo, že riadiť klub a organizovať jeho činnosť aj na Slovensku je náročné a ťažké začalo sa organizačne pripravovať založenie klubu n a Slovensku. Klub vznikol roku 1972 so sídlom v Košiciach. Od tej doby až po dnes rozvíja svoju činnosť. Dovoľte mi na záver malú polemiku. Dá sa povedať, že mimoriadna aktivita členov klubu priviedla činčilu veľkú na jedno z čelných miest v slovenskom králikarstve. Začal sa výrazne zlepšovať tvar, typ, chrbtová línia a ďalšie znaky. Ale či to nespôsobilo to, že sa stratilo to najzákladnejšie čím je činčila veľká činčilou a to je charakteristická vlastnosť jej srsti a farby ? Pre ktorú bola šľachtená a vznikla? A tak ak chceme zachovať našu činčilu veľkú i pre ďalšie generácie chovateľov, neostáva nám nič iného, než sa vrátiť až na sami začiatok. A dosiahnuť to čím je činčila veľká činčilou. Poprajme si navzájom i tým čo prídu po nás, hodne úspechov v plnení tých vysnívaných a krásnych chovateľských zámerov pre nehynúcu krásu a dokonalosť činčily veľkej.
Spracoval: František Puci
SPRÁVA PORADCU CHOVU KLUBU ČV ZA ROK 2003. Vážení priatelia chovatelia plemena Činčila veľká, dovoľte mi, aby som Vás oboznámil s úrovňou nášho plemena. Najskôr by som stručne zhodnotil jednotlivé výstavy potom plemeno ako celok podľa jednotlivých pozícií a nakoniec vyhodnotím každú líniu zvlášť s jej prednosťami a nedostatkami v jednotlivých pozíciách. Pokiaľ budete mať na niečo iný názor budem len rád ak ho vyjadríte, pretože je dosť obtiažne aby som vystihol každú líniu stopercentne. Veď predsa každý by mal svoje králiky poznať najlepšie sám.
V chovnej sezóne 2003 sme mali plemenných samcov rozdelených v 13 funkčných líniách a päť samcov bolo bez líniovej príslušnosti. Ďalej sme mali v klube uznané dva P a jeden K chov. K -chov mal uznaný p. Stoklasa na línie č. 41, 44, P chov mal uznaný p. Majerský na línie č. 32, 39, 43 a p. Mlynárčik na líniu č. 48. Činčila veľká patrí medzi plemená, ktoré bývajú na výstavách zastúpené v hojnejších počtoch s čím môžeme byť celkom spokojní. Veď si treba uvedomiť, že pri takom počte vystavených králikov je predpoklad vybrať kvalitné jedince, ktoré reprezentujú plemeno Činčila veľká v celej jeho kráse. Úprimne ma teší, že práve tá kvalita to sú hlavne naše klubové králiky za ktoré sa na našich, ale aj zahraničných výstavách nemusíme vôbec hanbiť ba práve na opak. Priamym dôkazom toho bola aj CVMK ČR – Litovel 2003 Ale po poriadku prvou veľkou výstavou v roku 2003 bola CVMK – Badín. Tu sa so svojimi králikmi prezentovalo 13 členov nášho klubu a spolu vystavili 68 ks králikov. Najkvalitnejšie králiky predviedol priateľ Moško potom p. Stoklasa a p. Baláž. Posudzoval p. Blaško a p. Melich. Bohužiaľ sa na tejto výstave neposudzovalo systémom pár nepár čo ma dosť mrzí, pretože ako riaditeľ tejto výstavy som to žiadal u predsedu zboru posudzovateľov a nebolo to zabezpečené. Hneď o týždeň sa konala pre nás druhá dôležitá výstava a to CVMK ČR – Litovel. Pre klub bola táto výstava mimoriadne dôležitá z viacerých dôvodov. Nebola to pre nás len výstava ale hlavne súťaž medzi našim a českým klubom Čv. Už len ten fakt, že zo Slovenska na tejto výstave vystavovalo len 6 chovateľov a všetci sú členmi klubu Čv je pre nás úspechom. Na tejto výstave nás so svojimi králikmi s celkovým počtom 36 ks. reprezentovali p. Kroták, p. Majerský, p. Moško, p. Stoklasa, p. Puci a p. Zlacký. Posudzovalo sa systémom pár nepár za slovenskú stranu p. Blaško a za českú p. Pavelka. Do súťaže každý klub
vybral pred posúdením 20 králikov z ktorých sa po posúdení štyria najhoršie hodnotení vyškrtli a do súťaže pokračovalo 16 králikov najlepšie hodnotených. Čísla králikov ktoré išli do súťaže 20 ks zo Slovenskej a 20 z Českej strany boli pred posúdením vložené do obálky a zapečatené. Obálku sme po posúdení spoločne otvorili a vyhodnotili súťaž. Nakoľko českí kolegovia mali možnosť do súťaže vybrať králiky s pomedzi 105 ks a my len z 36 ks a aj tak vyhrali len o 0,125 bodu na králika dá sa povedať, že sme vlastne vyhrali. Vyhrali sme už len v tom, že sme dokázali zabezpečiť odvoz králikov zo Slovenska (plus veterinárne potvrdenie) a na tejto výstave vystaviť svoje králiky a to v takej kvalite. Veď tri zo šiestych cien udelené výstavou na plemeno Čv získali naši členovia klubu a to Moško, Majerský a Zlacký. O naše králiky bol aj patričný záujem zo strany českých priateľov chovateľov. Tretia a pre nás hlavná výstava bola klubová výstava. Na tejto výstave vystavovalo 16 chovateľov členov klubu a spolu vystavili 170 králikov v 12 líniách. To znamená, že sme opäť vystavovali králiky v líniách, no čakal som viac vystavených samcov zakladateľov či pokračovateľov jednotlivých línií. Posudzoval p. Zachar p. Blaško systémom pár nepár. Súčastne králiky typizovala typizačná komisia, ktorá pracovala v zložení: Majerský, Moško, Poláček. Určité poviem nedostatky nastali pri určovaní šampiónov, čo by som rád prebral v diskusii. Treba si však uvedomiť, že na klubovej výstave, kde sa treba králikovi určite viac venovať ako na iných výstavách je pre dvoch posudzovateľov posúdiť 170 králikov dosť veľa. Nakoľko máme v klube Čv už dostatok posudzovateľov dúfam, že sa takýto stav nebude opakovať. Poslednou výstavou bola CV – Nitra 2003, kde náš klub reprezentovalo 10 členov a spolu vystavili 48 ks králikov. Posudzoval p. Blaško a p. Zaťko. Hodnotenie králikov bolo pre niektorých chovateľov dosť boľavé, keď králiky ktoré mali na 94 až 95 b. dostávali len 92-93b. Neviem či je to taký veľký problém zabezpečiť, aby sa posudzovalo systémom pár – nepár a vyhodnotili sa aj jednotlivé kolekcie. Táto skutočnosť zbytočne pokazila celkový dojem inak kvalitnej výstavy. Potom je aj pre mňa ťažko hodnotiť plemeno. Aj napriek ročnému obdobiu kedy by už mali mať králiky kvalitnú hustú srsť to nebolo najlepšie. O lepšie to bolo hlavne v tvare a type. U niektorých samcov boli pekné hlavy a silné dobre otvorené ušnice.
SÚČASNÝ STAV PLEMENA hmotnosť - Až na výnimky sa pohybujeme v medziach ktoré nám určuje štandard plemena. Ak sú nejaké problémy
s váhou tak je to hlavne nižšia váha. Takéto králiky potom majú problém v pozícii tvar a hlavne typ. Je to dôsledok zlého kŕmenia, ale najčastejšie takéto králiky prekonali nejakú chorobu. Buď kokcidiózu alebo inú črevnú chorobu a už im nepomôže ani to najlepšie kŕmenie. tvar
- Znovu nastalo určité upevnenie v utváraní zadnej chrbtovej línii čo nám priniesli hlavne králiky v určitých líniách. To však neznamená, že celá konkrétna línia má ideálny priebeh chrbtovej línii. Sú to skôr králiky po určitých samcoch a tu nám môže vo veľkej miere pomôcť založenie plemennej knihy. - Pretrváva volná koža na krku a hlavne u samcov nastalo určité zhoršenie tohto stavu. Je to až náznak lalôčiku čo niekedy hraničí až z výlukou ( jedna výluka na CV Nitra a dve na klubovke). Tu musíme byť nekompromisný a takéto králiky vyradiť. - U samíc sa vyskytuje oproti minulému roku o niečo viac lalokov. Nie je to zas také zlé ale treba tomu venovať patričnú pozornosť. - Trochu sa ustálil dobrý nášľap hrudných končatín, kravský postoj panvových či prešľap hrudných končatín som ani nespozoroval. Možno u niektorých králikov mierny náznak prešľapu. typ
- Môžem povedať že sa zlepšilo osvalenie tela hlavne v hrudnej partii. Nájdu sa však aj králiky ktorým doslova chýba svalová hmota. Budem sa opakovať, ale znovu trochu upozorním na telesný rámec ktorý má byť 53 –58 cm. Len ojedinele sa vyskytujú kratšie králiky čo je dobré zlepšenie oproti minulým rokom. Také králiky potom majú často následne trochu problém s váhou (nižšia prípadne krátke ucho). - Zlepšila sa hrúbka – zmesilosť ucha čo je dobré, ale následne sa prejavujú rozkleslé ušnice. Aj keď oproti minulému roku je to o niečo lepšie. Treba však stále dávať veľký pozor, pretože táto vlastnosť (rozkleslé ušnice) sa dosť dedí. Dĺžka ušníc je len v niektorých prípadoch kratšia tu je určité zlepšenie. Stále ešte chýba dostatok králikov s pekne lyžicovo otvoreným uchom. Najčastejšie je mäkké či žehlené. - Hrúbka hrudných končatín je dobrá len to treba udržať. Je to prednosť našich králikov oproti českým.
- Samice majú hlavy pomerne dobré o niečo horšie je to u niektorých samcov. Často chýba hlavne šírka pysku a výraznejší klabonos. Celkovo však musím konštatovať zlepšenie hlavne pri samcoch. srsť - Oproti minulým rokom vidím veľké plus v tom, že už nemáme také veľké problémy so splsnatenou až vatovou srsťou hlavne v okolí chvosta. Ešte stále je niekedy mäkká a najčastejšie málo pružná. Pokiaľ je pružná býva často kratšia či redšia. Pár králikov má dlhšiu srsť. Celkovo však môžem hodnotiť určité zlepšenie v tejto pozícii pretože hodne králikov bolo s kvalitnou srsťou. - v tejto pozícii treba jednoznačne pridať krycia farba - Je to hlavne húsenkovanie ktoré robí činčilu činčilou je to hlavný typický znak tohto plemena, ktorý často prehliadame na úkor typu a tvaru. Niektoré králiky tento typický znak doslova strácajú a pripomínajú skôr stiebritosť. Na druhej strane však môžem skonštatovať, že oproti minulému roku máme viac králikov, ktoré majú húsenkovanie zreteľné takmer až na lopatkách. - Krycia farba to nie je len húsenkovanie ale farba ako taká. Máme viac králikov s vyrovnanou rovnomernou farbou hlavne čo sa týka pŕs a hrudných končatín. Vyslovene tmavé králiky problém rok či dva roky dozadu je skoro minulosťou. Vyskytlo sa pár jedincov svetlejších, ale nebolo to také hrozné. Hrozný je však fakt, že máme dosť králikov s mierne nahnedlou krycou farbou. Niekedy ako keby konce pesíkov boli nahnedlé a nie čierne. Toto je najväčší nedostatok plemena za uplynulí rok 2003. Takéto králiky majú súčastne problém v medzifarbe. Veď nielenže je činčila s namodralým nádychom krajšia ale aj žiadúca. mädzifarba - Je to typický plemenný znak plemena Čv na ktorý nesmieme zabúdať a venovať mu stále veľkú pozornosť. Je dôležité aby bola ostro ohraničená, sivobiela až biela šírky 5-7 cm pretože potom je nevýrazný aj čierny prúžok pod krycím chlpom a pri rozfúknutí sa vytráca typické lievikové krúžkovanie. Dovolím si povedať, že je to jediné plemeno, kde sa na medzifarbu kladie taký veľký dôraz. Aj preto musíme dôkladne sledovať problém, ktorý sa nám v tejto pozícii vyskytol. Je to ohraničenie medzifarby respektíve jej prechod k čiernemu prúžku. V tomto mieste je často až nahnedlá a vytvára dojem akejsi dúhy. Takéto králiky majú často aj nahnedlú kryciu farbu či zvláštne až nahrdzavelú podsadu.
podsada - Tu nemáme až také vážne problémy. Ojedinele sa vyskytuje svetlejšia podsada, najčastejšie na bruchu. S výškou podsady problémy mo-mentálne nemáme. Ešte pripomeniem ojedinelý, tak povediac nahrdza-velý nádych. Nezabúdajme že podsada má byť tmavomodrá pripomínajúca farbu Vm a zaujímať asi dve tretiny dĺžky chlpu.
VYHODNOTENIE JEDNOTLIVÝCH LÍNIÍ Vysvetlivka: Mierne vystúpené výčnelky panvových kostí –MVHPK Číslo línie + Počet vystavených králikov na jednotlivých Celkový výstavách počet samci v ks L-30 CVMK 0 Litovel 0 Klubovka 0 CV- 0 Nitra 1ks
0
L-31 CVMK 4 Litovel 0 Klubovka 5 CV- 4 13 Nitra 5ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach, MVHPK, Typ Prevládajú tenšie a mäkšie ušnice – jemnejší typ hlavne u samcov – užšie hlavy tenšie hrudné končatiny Srsť Pomerne dobrá u niektorých trochu kratšia alebo redšia Rovnomerná až veľmi dobrá, ale u králikov Farba s kratšou srsťou menej výrazné húsenkovanie. krycieho chlpuhúsenkovanie Medzifarba Dobrá ojedinele mierne užšia Podsada Mierne svetlejšia L-32 CVMK 2 Litovel 0 Klubovka 12 CV- 2 16 Nitra 2ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach, len ojedinele MVHPK, celkovo dobrý tvar Typ Výborný pekné hlavy dobré osvalenie tela, silné hrudné končatiny, silné dobre otvorené ušnice – ale pozor na rozložené. Srsť Pomerne veľmi dobrá u niektorých menej pružná Ucelená. Ojedinele menej výrazné húsenkovanie Farba v prednej časti tela inak veľmi dobré, krycieho u niektorých zväčšený zátylkový klin chlpuhúsenkovanie Medzifarba Dobrá až výborná Podsada Ojedinele mierne svetlejšia hlavne na bruchu
L-33 CVMK 16 Litovel 6 Klubovka 24 CV- 8 54 Nitra 8ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach hlavne u samíc, MVHPK, celkovo dobrý tvar pekný nášľap hrudných končatín Typ Výborný prenáša pekné hlavy dobré osvalenie tela, silné hrudné končatiny, silné dobre otvorené ušnice – ale pozor na rozložené, ojedinele sú tenšie a mierne zožehlené ušnice. Srsť Celkovo menej pružná ale zato hustá Farba krycieho Vyskytuje sa aj tmavšia aj svetlejšia farba, ale chlpuako celok dobrá hlavne húsenkovanie húsenkovanie u niektorých jedincov je po celom tele. U niektorých svetlejšie prsia Medzifarba Ojedinele užšia slabšie ohraničená inak dobrá Podsada Dobrá až výborná L-37 CVMK 4 Litovel 4 Klubovka 3 CV- 0 11 Nitra 5ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach – laloky u samíc, MVHPK, Typ Dobré osvalenie tela dobrý tel. rámec, dobré hrudné končatiny, mäkšie ušnice Srsť Pomerne dobrá ale menej pružná Farba krycieho Ojedinele menej výrazné húsenkovanie v prednej chlpučasti tela, u niektorých zväčšený zátylkový klin húsenkovanie Medzifarba Slabšie ohraničená inak dobrá Podsada Ojedinele mierne svetlejšia
L-38 CVMK 2 Litovel 4 Klubovka 6 CV- 0 12 Nitra 2ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach, MVHPK, Typ Tenšie mierne zožehlené ušnice Srsť Málo pružná Farba krycieho Menej výrazné húsenkovanie v prednej časti tela, chlpuu niektorých jedincov mierne nahnedlá! Svetlejšie húsenkovanie boky a prsia. Medzifarba Málo výrazná mierne našedlá Podsada Ojedinele mierne svetlejšia hlavne na bruchu L-39 CVMK 22 Litovel 6 Klubovka 49 CV- 13 90 Nitra 11ks Tvar Ojedinele volná koža na prsiach až laloky u samíc a ojedinele (volná koža-lalôcik u samcov) !!!, dobrá až výborná chrbtová línia, dobrý nášľap hrud. končatín Typ Ojedinele tenšie mierne zožehlené ušnice, inak dobrý až výborný, silné hrudné končatiny pekné hlavy Srsť Mäkká málo pružná ojedinele dlkšia !!! Farba krycieho U niektorých jedincov menej výrazné chlpuhúsenkovanie v prednej časti tela inak veľmi húsenkovanie dobré, u niektorých jedincov mierne nahnedlá!!! Svetlejšie boky a prsia. Medzifarba U niektorých jedincov mierne našedlá až nahedlí okraj MF pri čiernom prúžku, inak veľmi dobrá až výborná. Bohužiaľ prenáša obidve varianty. Podsada Ojedinele mierne svetlejšia hlavne na bruchu vcelku dobrá
L-42 1ks
CVMK 0 Litovel 0 Klubovka 0
CV0 Nitra
0
L-43 4ks Tvar
CVMK 4 Litovel 4 Klubovka 9
CV3 Nitra
20
volnejšia koža na prsiach, dobrá až veľmi dobrá chrbtová línia, Typ Pekné valcovité telo, pekné hrudné končatiny a hlavy, mäkšie ušnice, dobrý typ Srsť Výborná pružná, len ojedinele redšia alebo kratšia Farba krycieho Menej výrazné húsenkovanie v prednej časti chlputela, inak rovnomerná u niektorých s dobrým húsenkovanie húsenkovaním u niektorých svetlejšie boky a prsia. Medzifarba Veľmi dobrá ojedinele užšia Podsada dobrá L41+44 CVMK 8 Litovel 4 Klubovka 7 CV- 4 23 Nitra 5ks Tvar volná koža na prsiach až laloky u samíc, MVHPK, Typ Tenšie mierne zožehlené ušnice Srsť Mäkšia málo pružná Farba krycieho Dobrá rovnomerná ale u niektorých menej chlpuvýrazné húsenkovanie v prednej časti tela, húsenkovanie Svetlejšie boky a prsia. Medzifarba Dobrá až veľmi dobrá Podsada dobrá
L481ks
CVMK 0 Litovel 0 Klubovka 0
CV0 Nitra
0
L504ks Tvar
CVMK 0 Litovel 0 Klubovka 21
CV4 Nitra
25
L531ks
CVMK 0 Litovel 0 Klubovka 0
CV0 Nitra
0
L543ks Tvar
CVMK 8 Litovel 4 Klubovka 3
CV4 Nitra
19
Volná koža na prsiach ojedinele laloky u samíc, MVHPK, Typ Tenšie mierne zožehlené ušnice inak dobré Výborný typ pekné hlavy dobré osvelenie tela Srsť Menej pružná inak dobrá Farba krycieho Menej výrazné húsenkovanie v prednej časti chlpuchrbta, u niektorých jedincov svetlejšie boky húsenkovanie a prsia inak dobrá Medzifarba Dobrá Podsada Dobrá
Volná koža na prsiach ojedinele laloky u samíc, MVHPK, Typ Tenšie mierne zožehlené ušnice inak dobré dobré osvelenie tela Srsť Menej pružná inak dobrá Farba krycieho Menej výrazné húsenkovanie v prednej časti chlpuchrbta, u niektorých jedincov svetlejšie boky húsenkovanie a prsia, inak veľmi dobrá hlavne žiadúci namodralí nádych Medzifarba Málo výrazná Podsada Dobrá ojedinele svetlejšia na bruchu
Pár slov záverom zvýrazniť. V roku 2001 sme založili 25 nových línií a mnohí ste si asi kládli otázku: ,, nie je to veľa? Prípadne málo?!“ Určite hodnotiť plemeno v jednotlivých líniách pri takom počte línií je trochu komplikované. Hlavne je to komplikované, keď sa nám postupom času jednotlivé línie medzi sebou prelínajú, alebo lepšie povedané zmiešajú. Preto sme sa rozhodli zaviesť plemennú knihu samcov. To nám určitým spôsobom pomôže sledovať potomstvo po týchto plemenníkoch. Veď údaje z tejto plemennej knihy môžeme zároveň využiť pri zavedení prípadnej novej línii. Treba však vypracovať rozumné kritériá na zápis do tejto plemennej knihy. Tieto mám za úlohu vypracovať ja a na klubovej špeciálke v roku 2004 v Letanovciach, kde bude aj členská schôdza ich môžeme schváliť. Zároveň by sme mohli už prvých plemenníkov ktorí budú spĺňať podmienky zápisu už aj zapísať. Chovu zdar a Čv zvlášť. Juraj Majerský
poradie
Výsledky súťaže o putovný pohár Priezvisko meno
Z akej výstavy Body za kolekciu
CV Litovel - 284,5 b Ing. Moško 1.0 S-1-3 S-39-07 94,5 1. 0.1 S-1-3 S-39-10 95 Miroslav 0.1 S-1-3 S-39-11 95 2.
Majerský Juraj
3.
Kroták Ján
4.
Stoklasa Jaroslav
5.
Mgr. Puci František
6.
Baláž Eduard
7.
Zlacký Pavol
Body za jednotlivcov 1.0
0.1
body spolu
CVMK CVMK S 1-3 S-39-01 96,5 S 1-3 592,5 ŠK S-39-15 95,5 S 1-3 S-31-41 96 ŠK CV Nitra - 286,0 b S 2-3 1.0 S-2-3 S-33-78 96 CV Litovel P-32-01 95 591,5 1.0 S-2-3 S-33-79 94,5 S 1-3 P-39-03 95,5 S 2-3 0.1 S-2-3 S-33-80 95,5 S-32-19 95 ŠK - 285,5 b ŠK ŠK 1.0 S-2-3 S-22 95,5 S 1-3 S-32-10 95,5 591,5 S 2-3 1.0 S-2-3 S-23 95 S 1-3 S-44-10 95,5 S-29 95,5 1.0 S-2-3 S-25 95 ŠK CVMK - 285,5 S 2-3 1.0 S-1-3 K-33-05 95 ŠK K-33-12 95 1.0 S-1-3 K-33-06 591,0 S 1-3 K-41-02 95,5 CVMK 95,5 S 1-3 0.1 S-1-3 K-33-07 95 K-44-04 95 ŠK 285,0 ŠK 1.0 S-1-3 S-33-07 95,5 S-3-3 S-39-115 95 590,0 0.1 S-1-3 S-33-10 94,5 S-3-3 S-39-116 95 0.1 S-1-3 S-33-11 95 S-3-3 S-39-117 95 ŠK S-2-3 CVMK 285,5 S-39-70 1.0 S-1-3 S-39-30 95 ŠK 590,0 94,5 1.0 S-1-3 S-39-31 95,5 S-2-3 S-39-68 95 CVMK 0.1 S-1-3 S-39-32 95 S-1-3 S-39-33 95 ŠK ŠK 284,0 S-1-3 1.0 S-1-3 S-37-10 94 CV Litovel S-33-22 96 589,5 1.0 S-1-3 S-37-12 95 S-1-3 S-37-11 94 S-1-3 0.1 S-1-3 S-37-14 96 S-33-21 94,5
ŠK CVMK 285,5 S-1-3 S-39-43 95 Kamenický 1.0 S-1-3 S-39-42 96 8. S-1-3 S-39-55 0.1 S-1-3 S-39-44 94,5 František 94,5 0.1 S-1-3 S-39-46 95 S-3-3 S-30 94,5 9.
Rožko Vladimír
Mitra 10. Andrej
11.
Hvišč Pavol
CVMK 283,0 ŠK 1.0 S-1-3 S-39-38 94 S-1-3 S-38-06 1.0 S-1-3 S-39-39 94,5 94,5 0.1 S-1-3 S-39-41 94,5 CVMK CV 283,0 S-1-3 S-37-16 94 1.0 S-3-3 S-39-74 94,5 ŠK 1.0 S-3-3 S-39-76 94 S-1-3 S-39-71 0.1 S-3-3 S-39-77 94,5 94,5 ŠK 283,0 1.0 S-3-3 S-39-104 95 1.0 S-3-3 S-39-105 94 0.1 S-3-3 S-39-107 94
CVMK S-1-3 S-39-100 93 S-1-3 S-39-101 93,5
589,5 ŠK S-3-3 S-38-26 94 S-3-3 S-38-27 94
586,5
ŠK S-1-3 S-39-73 94,5
586,0
ŠK S-3-3 S-39-106 94
583,5
Na výstavách v roku 2003 vystavovali títo členovia klubu: KLUBOVKA: E. Baláž P. Blaško P. Hvišč M. Moško J. Kroták J. Majerský F. Puci J. Stoklawsa P. Zlacký V. Rožko F. Kamenický A. Mitra J. Poláček F. Pavličko J. Repaský Ľ. Lesňak CVMK ČR – Litovel: J. Kroták J. Majerský M. Moško F. Puci J. Stoklasa P. Zlacký CVMK – Badín: E. Baláž M. Moško J. Kroták J. Majerský F. Puci J. Stoklasa V. Rožko P. Hvišč F. Kamenický A. Mitra CV – Nitra: M. Moško J. Kroták J. Majerský F. Puci J. Stoklasa A. Mitra
Naši najlepší za rok 2003
V strede víťaz súťaže a držiteľ putovného pohára za r. 2003 ing. Miroslav Moško, zľava Juraj Majerský druhý v súťaži, z práva Ján Kroták tretí v poradí. Víťazom blahoželáme a prajeme veľa úspechov v chove.
Moje skúsenosti so zdravotnou prevenciou v chove králikov. Chovnú sezónu máme v plnom prúde. Chovatelia si už pomaly robia predstavu o tom čo by mohli v tomto roku vystavovať. Z januárových vrhov sa nám postupom času viac a viac ukazuje kvalita jednotlivých zvierat. Čo nám pribudlo do chovu v marci a apríli je už tiež jasné. Keďže králiky narodené v apríli sú posledné, ktoré budú na decembrových výstavách posudzované ako dospelé, z neskorších vrhov si už veľké výstavné nádeje nerobíme. O počte králikov a kolekciách mláďat, s ktorými môžeme počítať na výstavy je rozhodnuté. Chovateľa teraz čaká ďalšia úloha, ktoré z mláďat vybrať a úspešne dochovať až po výstavu.Tu však môžu nastať problémy. Ako sa prekľučkovať cez riziká chorôb a iných nástrah, ktoré číhajú na naše zvieratá?
Vážený priatelia ak dovolíte spomeniem tu niekoľko mojich skúseností zo zdravotnej prevencie v chove. Očkovanie králikov proti moru a myxomatóze je nevyhnutnou samozrejmosťou, a zároveň po zaočkovaní králikov proti týmto chorobám máme problém zvyčajne vyriešený. Čiže je to relatívne jednoduché a bezproblémové. Stačí dodržať termíny. V podstate je dôležité, aby králiky získali imunitu skôr ako začnú lietať komáre, ktoré tieto choroby prenášajú Ja to robím prakticky tak, že proti moru očkujem králiky postupne ako dorastajú, asi 6 týždňové a zároveň zaočkujem aj všetky staršie chovné jedince. V posledných dvoch rokoch používam vakcínu Castorex inj.. Proti myxomatóze všetky králiky zaočkujem koncom marca, alebo začiatkom apríla. Králiky narodené v apríli, potom ešte očkujem neskôr, po dosiahnutí veku 6 týždňov. Používam vakcínu Pharmavac MXT. Väčšie problémy v chove nám však môže narobiť kokcidióza. Podľa mojich skúseností na kokcidiózu sú najcitlivejšie mladé králiky vo veku 1 až 3 mesiace, vtedy zaznamenávam najviac ochorení. Králikom podávam do vody práškové prípravky Salicox plv. sol. ,alebo Klozanit plv.sol. Dávkovanie je podľa návodu. Dobrý je aj tekutý Sulfacox, ale je dosť drahý a pri väčšom množstve králikov je pre chovateľa finančne náročnejší. Pri decembrových a januárových vrhoch obyčajne s kokcidiózou nie je až taký problém, kedže je chladnejšie počasie a mrzne. Obyčajne stačí preliečiť preventívnou dávkou v trojdňovom intervale. Horšia situácia nastáva pri neskorších vrhoch v marci a apríli, keď pri vlhkejšom a teplejšom počasí sa kokcídiám dobre darí. Základom úspechu je pravidelné čistenie kotercov. Veterinár mi prízvukuje, že dôležitá je dezinfekcia chovateľského zariadenia Chloramínom alebo Lúhom
sodným. Niekedy to však časovo nestíham. V králikárni mám podlahy z pletivových roštov, kde králiky takmer neprídu do styku s trusom a aj napriek tomu mi za sezónu uhynie niekoľko mláďat na kokcidiózu. Chloraminom dezinfikujem obyčajne až potom, keď prepukne choroba. Zároveň podávam liečivá, ale niektorí silnejšie zasiahnutí jedinci to neprežijú. Tu by som chcel priateľom chovateľom odporučiť prípravok Borgal 7,5% inj., ktorým sa mi podarilo zachrániť zopár chovných mláďat. Podáva sa injekčne pod kožu. Králik ho dostane do tela aj vtedy, keď už neprijíma potravu a vodu. Borgal mi tiež dobre zaberá pri náznakoch kýchania a fŕkania králikov, a ďalších infekciách ako je slzenie očí. Obyčajne stačí jedna dávka 0,5 – 1,5 ml podľa váhy králika, a problém sa zastaví. Dôležité je zaočkovať králika včas pri prvých príznakoch ochorenia. Keď sa už v chove rozšíri pasteurelóza a s tým spojená infekčná nádcha, prakticky nepomôže už nič a chorých jedincov treba vyradiť. Hovorí sa tomu liečenie nerezom. V minulosti som to zažil v roku 2000, keď som po výstavách musel kvôli nádche celý chov zlikvidovať. Keď všetky jarné a letné choroby prekonáme a teším sa z dochovaného materiálu, tak pri prečesávaní králikov zistím, že majú v zátylku holé miesta a na koži sa odlupujú drobné šupinky. Jedná sa o kožných klieštikov. Pomôže viacnásobné postriekanie, alebo namáčanie roztokom Neostomosanu Je to široko spektrálne ektoparazitikum. Roztok sa pripraví podľa návodu v priloženom letáčiku, dobré je zároveň vystriekať aj celé chovné zariadenie. Tu sa mi dobre osvedčil aj prípravok Brema-mectin, účinná látka je Ivermectin, dávkovamie: 0,2 ml na králika, podáva sa injekčne pod kožu a králika prakticky vylieči. Podstatné je prezrieť celý chov a zaočkovať všetky napadnuté jedince. Priatelia prajem Vám veľa úspechov v chove a čo najmenej ochorení vašich králikov. Zároveň prajem aj veľa chovateľského šťastia, lebo obyčajne to býva tak, že pri našich prešľachtených chovoch nám najskôr ochorejú a odchádzajú tie najkrajšie jedince. Ing. Miroslav Moško
Posudzovanie Činčily veľkej a úskalia s tým spojené. Vážení priatelia, dovoľte mi, aby som na stránkach nášho spravodaja vyjadril svoj názor na posudzovanie Činčily veľkej. Možno vo všetkom so mnou súhlasiť nebudete, čo je prirodzené, ide mi o to, aby sa pri posudzovaní tohto plemena robilo čo najmenej chýb a nebola dehonestovaná práca našich chovateľov. Postupne sa zmienim o jednotlivých pozíciách podľa oceňovacieho lístka. Hmotnosť: Tu by malo byť všetko jasné, náš vzorník váhové rozpätie a mesačné prírastky presne stanovuje. Pri veľkých výstavách umožňuje upraviť hmotnosť smerom hore podľa rozhodnutia vedúceho posudzovania. Všetko jasné? Ale kdeže. Veľa posudzovateľov si 5% z naváženej hmotnosti vysvetľuje po svojom a pridáva dovtedy kým to nie je na 10 bodov, alebo králikovi nepridá vôbec nič a bez problémov udelí 9 bodov. V oboch prípadoch je králik poškodený o jeden bod, a to sme ešte ani posudzovať nezačali. Chybou je aj prižmurovanie očí nad veľmi vysokou hmotnosťou. Čv je stredné plemeno s ideálnou hmotnosťou 4,8 - 5,2kg. Králik s hmotnosťou 5,8kg a viac na výstavu nepatrí, je jednoducho netypický. Takže doporučujem všetkým, aby sa pridržiavali vzorníka a dohodnutých pravidiel pri stanovovaní hmotnosti. Tvar a priebeh chrbtovej línie: Tu sa najväčšie chyby robia v posúdení prečnievajúcich hrboľov bedrových kostí nad kosť krížovú a hlavne v závažnosti tejto vady. Niekedy má králik nedostatočne osvalený zadok a chrbát a vyčnievajú mu "všetky kosti, ale to už nie je chyba tvaru ale typu. V žiadnom prípade nechcem ovplyvňovať posudzovateľov, aby boli pri posudzovaní tejto vady benevolentní, chcem aby posudzovali správne a s citom. Králika treba pred posúdením tejto pozície postaviť do výstavného postoja s dôrazom na správny postoj panvových končatín a až potom zhodnotiť závažnosť tejto vady. Máme králiky ktoré sú v tomto znaku bezchybné. Menej si všímame prehnutých chrbtov, kolmých zadkov a jednej
nepríjemnej novoty a tou je nerovnomerný priebeh chrbtovej línie. Niektoré králiky majú v spodnej časti zadku, takmer pri koreni chvosta chrbticu deformovanú a to je tak isto chyba a treba ju trestať. -koža králika: tu nerozumiem prečo stále nevieme alebo nechceme pochopiť, čo je lalok a čo voľná koža a to hlavne u samcov. Keď koža vytvára záhyb je to lalok a nemáme o čom diskutovať. Je to vada, ktorá králika špatí, je viditeľná a hlavne dedičná. Musíme ju v každom prípade trestať prísnejšie. Nesmieme zabúdať, že voľná koža sa vyskytuje aj na iných miestach tela králika (stehná ,boky, hrudné končatiny),čo sú taktiež závažné chyby a to najmä pri mladých králikoch. Taktiež je treba rozlišovať pri samcoch čo je lalok, čo oriešok a čo zväčšené pachové žľazy. Lalok je to, čo je pod krčným zárezom ostatné je na hlave a vtedy sú to prípustné chyby. -poloha končatín: pozícia ktorej posúdenie vo veľkej miere závisí od samotného chovateľa, od toho, ako je králik na tom psychicky, či vie zaujať správny výstavný postoj. Pri posudzovaní nášľapu , resp. prešľapu, je nám vodítkom nášľapná plocha hrudných končatín, ktorá má byť kruhového tvaru a nemá zasahovať za piaty prst.( Posudzujeme vtedy, keď máme králika na chrbte.) Ak tomu tak nie je, je to chyba a treba ju trestať podľa závažnosti a v prípade silného prešľapu udeliť aj výluku. Pri hrudných končatinách treba dávať pozor na vybočený ale aj vybočený postoj a na krivé a deformované končatiny. Vôbec to nie sú ojedinelé vady a dosť často sa prehliadajú najmä ak ide o inak veľmi kvalitné zviera. Polohu panvových končatín najlepšie posúdime ak je zviera v pohybe, ak urobí aspoň jeden skok a až vtedy s istotou zistíme, ako na tom v skutočnosti je. Stretol som sa aj s vytočenými panvovými končatinami, králik našľapuje iba na vnútornú stranu končatín, čo je samozrejme chyba. -chvost králika: správne posúdiť polohu chvosta nie je vôbec jednoduché. Vleklý chvost je chyba ktorú má každý druhý králik, pretože je spojená s jeho psychickou stránkou. Ak mu umožníme prirodzený pohyb na 90% ho zdvihne a aj keď to nie je pritiahnutie k zadku úplné ,nie je to závažná chyba. Ďaleko závažnejšou chybou je hravý chvost a výlukou trvale šikmý a krivý chvost. Keď nájdeme na chvoste miesto po zraste králika neklasifikujeme tak isto v prípade ak ide o kratší chvost. Veľmi častou vadou je aj drôtený chvost, čo prísnejšie trestáme pri mladších králikoch. -vonkajšie pohlavné orgány: v tejto pozícii je chýb najmenej, ale vyskytujú sa a treba dávať veľký pozor, aby sme niektorú neprehliadli. Ide
najmä o rozštep penisu, kde keď si nedáme záležať a nevysunieme pri prezerali poriadne celý penis, ľahko túto chybu prehliadneme. Penis je akoby rozštiepený a jeho polovičky sa od seba rozťahujú do strán čo prinajmenšom sťažuje akt párenia. Je to výluková chyba a treba ju trestať. Nie je rozhodujúce, či ju uvedieme v "tvare" alebo v "zdraví" ako to hovorí vzorník, dôležité je, ju nájsť. Trestať treba aj ovisnuté semenníky a to najmä pri mladých králikoch. Veľký pozor treba dávať aj na to, aby mali samce obidve varlatá. Netreba sa hanbiť a zájsť za kolegom, nech to "druhé "skúsi nájsť on. Ak ho niet je to výluka. Miernou pomôckou je vonkajšia koža, na semenníkoch, ktorá musí byť v mieste kde má vystúpiť varla, uvoľnená. Ak to tak nie je, a koža je rovná a napnutá, tak varla budeme hľadať zbytočne. S ostatnými chybami som sa pri Čv nestretol, čo ale neznamená, že sa to nemôže stať. V takom prípade postupovať podľa vzomíka.
Typ : Často veľmi diskutovaná téma, ako a čo má Čv v type spĺňať, takže poporiadku. -telo: valcovité, veľmi dobre osvalené, dostatočnej ale primeranej dĺžky. V tomto smere je dostatok veľmi kvalitných králikov, občas sa vyskytuje užší hrudník, dlhšie pretiahnuté, ale aj kratšie telo. U niektorých králikov slabšie osvalenie chrbta a najmä zadku, čiže chyba v type, nie v tvare. -hlava: výrazná hlavne u samcov široká v čelovej partii, mierne klabonosá. V poslednom čase s tým máme problémy hlavne u samcov. I keď nechýba pohlavný výraz hlavy sú málo výrazné, niekedy akoby dlhšie. Je pravdou, že ako plemeno v tejto pozícii nikdy nejako zvlášť nevynikala a cieľom šľachtenia bolo niečo iné, ale ak má byť plemeno životaschopné aj v budúcnosti musíme cieľavedome túto pozíciu vylepšovať. Dôkazom toho, že sa to dá sú niektoré jedince našich chovateľov, ale tých je pomenej. Podstatne lepšie sú na tom samice. -ušnice: mäsité, lyžičkovo otvorené na konci mierne zaoblené, dĺžky 13,5 - 14,5 cm. 95% Čv má v tejto pozícii chybu. Najčastejšou sú tenšie slabo osrstené uši, občas kratšie resp. dlhšie, pri dostatočnej hrúbke aj rozložené, čo je chyba šírky ušnice pri koreni - slabé nasadenie. Akékoľvek odchýlky od ideálu treba, samozrejme podľa závažnosti, trestať. -hrúbka a dĺžka končatín: častú chybu robia posudzovatelia v tom, že pri posudzovaní, neberú do úvahy dĺžku srsti, ktorá je samozrejme aj na končatinách a tieto sa potom javia hrubšie, než naozaj sú, takže toto treba brať do úvahy. Dĺžka končatín sa dá posúdiť pri správnom výstavnom
postoji s ktorým majú mnohé naše králiky problém. Výstavný postoj je prejavom typu a ak ho nevie králik zaujať, je to chyba a dosť závažná, pretože bez správneho postoja s nedajú posúdiť ďalšie pozície a navyše je to záležitosť dedičná. Väčšina králikov s dĺžkou končatín problémy nemá, občas sa vyskytnú dlhšie hrudné končatiny a je to v spojitosti s dlhším pretiahnutým telom a dlhšou hlavou, čo treba tiež trestať.
Srsť: v tejto pozícii by Čv mala vynikať, veď v minulosti patrila ku kožušinovým králikom. S ľútosťou musím konštatovať, že tomu tak možno bolo, súčasnosť je ale iná. Máme králiky ktoré si zaslúžia v tejto pozícii 20 bodov, ale je ich asi tak 5%. Čo k tomu dodať? Je jednoznačne na chovateľoch, aby sa týmto faktom začali vážne zaoberať a na posudzovateľoch, aby sprísnili klasifikáciu v tejto pozícii. Králik s dlhšou srsťou je fenotypicky impozantnejší a od posudzovateľa mu nehrozí kritika za klasifikáciu v pozícii typ. Nie je to ale pravda, dlhšia srsť je aj na hlave, končatinách a skresľuje skutočnosť. Tu robí veľa posudzovateľov chybu a vyzdvihuje hrúbku končatín, peknú hlavu a ono je to vlastne spôsobené dlhšou , zlou srsťou. Čv má mať srsť dlhú 3 cm s veľmi hustou podsadou, ktorú chráni asi 5 mm presahujúci pesík. Pomer pesíkov k podsadovým chlpom je asi 1:40. Zamyslime sa nad týmto faktom a zistíme, že minimálne polovica našich králikov má srsť redšiu a neobstojí obhajoba, že je nevhodný termín výstavy. Keď má králik kvalitnú srsť, má ju aj v lete, samozrejme trocha redšiu, ale hovorím trocha redšiu, nie riedku. Výnimkou je obdobie pĺznutia. Platí, že králik s kvalitnou srsťou prepĺzne rýchlo a ten so zlou pĺzne prakticky celý rok. Hustotu zisťujem rozfúknutím na kožu a nabratím medzi prsty. Ak mám medzi prstami dostatok hmoty, 2-3mm je to z hustotou v poriadku, ale toto sa dá získať najmä praktickým posudzovaním. Kvalita srsti sa prejaví o. i. najmä na osrstení chvosta a dĺžke fúzov. Častou chybou je aj mäkšia srsť, čo je spojené s už spomínanou dĺžkou . S kratšou a nepružnou srsťou som sa nestretol, táto býva naopak pružná, ale redšia a podsadových chlpov je podstatne menej ako 1:40. Ďalšou chybou, ktorá sa začína prejavovať čoraz častejšie, je prerastený pesík, čo je samozrejme chyba a dosť závažná. Poslednou vadou s ktorou som sa stretol je hrubšia, akoby drôtená srsť, čo je samozrejme chyba a dosť závažná, čo treba samozrejme tak isto trestať. Myslím, že pre skvalitnenie srsti Čv je rozhodujúci výber rodičovských párov, neustále sledovanie dedičných vlastností a neúprosná selekcia.
Krycia farba: Jednoznačne najdôležitejšia pozícia a prirodzene najviac chýb pri posudzovaní. Zdá sa mi, že veľa posudzovateľov nepozná poriadne štandard a posudzuje ako by ani nešlo o Činčilu. Ideálne sfarbenie je na povrchu tela sivasté s namodralým nádychom, pričom vynikajú skupinky čiernych a bielych pesíkov (vločkovanie) navzájom pospájaných tak, že vytárajú pre Činčilu typický znak – húsenkovanie, ktoré býva najvýraznejšie na zadku a chrbte. Čím je králik po celom tele vyfarbený rovnomernejšie a vločkovanie zasahuje čo najďalej na boky a k zátylkovému klinu, tým je cennejší. Najčastejšou chybou sú svetlejšie psia a hrudné končatiny, ale pozor, krycia farba na prsiach aj na končatinách, nikdy nebude taká intenzívna ako na povrchu tela. Tu treba trestať veľmi opatrne a zasa naopak, oveľa prísnejšie trestať kryciu farbu na chrbte bokoch a zadku. Len máloktorý posudzovateľ nezabúda na namodralý nádych, pre Činčilu typický. Ten veľa krát chýba alebo je nahnedlý a to je závažná chyba. Ďalšou chybou je príliš tmavá krycia farba, ktorú spôsobuje zväčšený závoj. Táto vada je bezprostredne spojená so začernalými koncami ušníc a takmer čiernou podsadou. Všetky tieto vady treba prísne trestať. Opakom veľmi tmavej krycej farby je veľmi svetlá krycia farba. Prejavuje sa najmä na aguti znakoch, ktoré sú zväčšené, často chýba tmavý lem ušníc, vyskytne sa aj biely pazúrik. Takýchto králikov máme ale minimum. Farba podsady a medzifarba: Pozícia v ktorej si drvivá väčšina posudzovateľov urobí čo potrebuje, veď je to posledná pozícia. Samozrejme tým poškodí králika v pozícii pre Činčilu veľmi dôležitej. Treba si uvedomiť že existujú aj pol body a treba ich náležite využívať. Najčastejšie chyby: svetlejšia podsada pri koreni, veľmi tmavá až čierna podsada čoho následkom je nahnedlý nádych krycej farby. Svetlejšej podsady je čoraz menej, čo je veľmi dobre. Trochu horšie je to s medzifarbou, i keď máme jedince v tejto pozícii dokonalé. Šírka podsady je v poriadku horšie je to s jej ohraničením a farbou, ktorá býva našedlá. Čierny prúžok ktorý ohraničuje medzifarbu zhora, býva rozmazaný a nie je čierny ale nahnedlý čo považujem za závažnú chybu. Zdravie a starostlivosť chovateľa. Pre niektorých chovateľov pojem neznámy. Našťastie členovia nášho klubu pochopili, že nestačí králika vybrať z klietky a hodiť na posudzovateľský stôl. Naše králiky až na malé výnimky sú ozdobou
výstav za čo Vám všetkým patri poďakovanie. Chcem Vás ešte upozorniť na to, že už tohto roku budeme udeľovať body aj v tejto pozícii takže príprave králikov na výstavu aj celoročnú starostlivosť bude treba skvalitniť. Na záver: Činčila veľká je nádherné plemeno králikov, ale len pre toho, kto jej trochu rozumie. Poskytuje obrovské možnosti plemenárskej práce pri jeho zošľachťovaní. Snažil som sa upozorniť na chyby ktoré sa u neho vyskytujú. Určite som nevystihol všetky. Vy skúsení chovatelia, ale o nich určite viete. Napriek všetkým nedostatkom, musím konštatovať, že asi máloktoré plemeno urobilo taký krok dopredu. Je to v prvom rade Vaša zásluha a zásluha klubu, kde nám je všetkým jasné čo a kde treba zlepšiť. Do ďalšej práce prajem všetkým veľa zdravia a šťastnú ruku pri zostavovaní chovných párov. Pavel Blaško predseda zboru posudzovateľov
Posudzovateľ Pavel Blaško pri práci
Uznesenie z Včs klubu chovateľov ČV konanej dňa 25.1.2004. Schôdza berie na vedomie jednotlivé správy podľa programu schôdze. Včs schvaľuje voľbu jednotlivých komisií: - návrhová – Ing. M. Moško, F. Pavličko - volebná – Š. Forberger, P. Zlacký, F. Kamenický - revízna – predseda – F. Kamenický, členovia – F. Pavličko, V. Rožko
Včs schvaľuje voľbu výboru klubu, zvolení členovia: P. Blaško, Mgr. F. Puci, J. Majerský, Ľ. Lesňák, J. Zachar, A. Mitra, Ing. M. Moško. Včs schvaľuje vyhodnotenie klubovej súťaže. Víťazom boli odovzdané poháre a tiež pamätné plakety jubilujúcim členom. Včs ďalej schvaľuje: - zmenu súťažných podmienok na klubovej výstave: Grand šampión bude vyhodnocovaný zo všetkých králikov výstavy bez obmedzenia. Do súťaže o klubové ceny pre jed-notlivcov a kolekcie, tiež aj vyhodnotenie jednotlivých po-zícií (húsenkovanie, medzifarba, chrbtová línia) sa budú zaraďovať iba králiky slovenské, teda s označením S v ľavom uchu. Cenu dostane vystavovateľ králika. -
prijatie nového člena klubu: – p. Anton Slebodník, Štúrova 32, Levoča. Jednomyselne prijatý.
-
členská schôdza a prítomní posudzovatelia – J. Zachar, J. Majerský, J. Stoklasa, A. Mitra, F. Mizerák, Ľ. Lesňák, Š. Forberger navrhujú priateľa Pavla Blaška za predsedu zboru posudzovateľov králikarskej komisie pri ÚV SZCH.
-
zrušenie účtu klubu vo VÚB do 31.1.2004. Zodp.: J. Kroták, F. Pavličko, F. Kamenický
-
vypracovať návrh plemennej knihy klubu. Zodp.: J. Majerský, J. Zachar
-
doplnenie nových hodnotených pozícií pri typizácií králikov – typizačných kódov, tak ako ich spracoval J. Majerský.
-
kritériá pre typizáciu králikov na klubovej výstave. Typizovaní budú samci od 94 bodov vyššie a samice od 93 bodov vyššie.
-
delegáta na snem SZCH za klub ČV – p. Mitra, podpredseda klubu. A. Mitra bude zároveň zastupovať klub na jednaniach
-
s králikárskou komisiou a zborom posudzovateľov. Včs ukladá: - vydať klubový spravodaj. Zodp.: výbor klubu - usporiadať klubovú výstavu pri oblastnej výstave v Leta-novciach druhý októbrový víkend. Zodp.: výbor klubu
-
zaslanie kópií rodokmeňov chovných samcov pre rok 2004 p. Majerskému do 31.1.2004. Zapísal: Ing. Moško
PLEMENNÁ KNIHA /navrh/ Návrh je na tri stupne plemennej knihy a to : - základná plemenná kniha - elitná plemenná kniha - super elitná plemenná kniha Podmeinky zápisu do jednotlivých stupňov plemennej knihy. 1. Do zákleadnej plemennej knihy môže byť zapísaný samec, ktorý pochádza z minimálne 5 početného vrhu, na cleoštátnej alebo klubovej výstave dosiahol bodové hodnotenie minimálne 94,0 b a jeho súrodenci na vyššie spomínaných výstavách dosiahli jeden minimálne 94,0 b a druhý 93,5 b. 2. Do elitnej plemennej knihy môže byť zapísaný samec, ktorý je už zapísaný v základnej plemennej knihe. Na celoštátnych alebo klubových výstavách získal oceneni minimnálne 94,5 b a jeho potomstvo po dvoch samichiach získalo ocenenie minimálne 94,0 b. 3. Do super elitnej knihy bude zapísaný samec, ktrorý je už zapísaný v nižších plemenných knihách a bol ocenený minimále 95,0 b na spomínaných výstavých. Jeho potomstvo získa ocenenie aspoň aspoň 95,0 b a jeho vnúčatá minimálne 94,5 b po viacerých samiciach. O zápis do jednotlivých stupňov plemennej knihy požiada chovateľ a zároveň musí predložiť potrebné ocenňovacie lístky konkrétnych jedincov. Správnosť údajov preberí poradca chovu. Hlavnou podmienkou členov ktrý budú žaidať o zápis do elitnej či super elitnej plemnnej knihy bude vystaviť potomstvo plemenníkov n a špeciálnej klubovej výstave. Návrh PLK spracoval: Juraj Majerský poradca chovu.
Poznámka: Tento návrh je pracovný. Svoje pripomienky k nemu si pripravte a budete môcť ich predložiť na členskej schôdzi v Letanovciach, kde by návrh mal byť schôdzou schválený.
TYPIZAĆNÉ KÓDY PRE PLEMENO ČINČILA VEĽKÁ Doplnené a schválené na výročnej členskej schôdzi klubu Čv dňa 25. 1. 2004 Spišská Nová Ves
Vo výslednom typizačnom kóde veľké písmeno znamená, že králik je v typizovanej pozícii dokonalý alebo len s minimálnou vadou. Malé písmeno s číselným označením udáva prípustnú vadu. TVAR A – výborná chrbtová línia, chvostík, končatiny, koža, vonkajšie pohlavné orgány. a1 – mierne vystuplé lopatky a2 – mierne prehnutý chrbát a3 – nábeh na kaprí chrbát a4 – mierne prečnievajúce bedrové hrboly pánvovej kosti a5 – mierne zrazený zadok a6 – nábeh na kolmý zadok a7 – hravý chvostík a8 – ťahavý chvostík a9 – drôtený chvostík a10 – mierny prešľap hrudných končatín a11 – mierne vybočený resp. sudovitý postoj hrudných končatín a12 – nábeh na kravský postoj pánvových končatín a13 – voľná koža na prsiach a14 – lalok u samíc a15 – oriešok u samcov a16 – voľná koža na tele a17 – mierne ovisnuté varlatá
TYP T – telo primeranej dĺžky, zavalité, valcovité, končatiny silné, ušnice pevné, mäsité, lyžicovite otvorené, dl. 13,5 – 14, 5 cm, hlava výrazná, široká, mierne klabonosá, hlavne pri samcoch. t1 – kratšie telo t2 – pretiahnuté, užšie, slabo osvalené telo t3 – užšia hrudná partia t4 – užšia zadná, sedacia partia
t5 – dlhší krk t6 – tenšie hrudné končatiny t7 – kratšie ušnice t8 – dlhšie ušnice t9 – mierne rozložené ušnice t10 – tenšie, mäkšie, mierne zožehlené ušnice t11 – užšia, dlhšia, netypická hlava t12 – užšia nosná partia hlavy SRSŤ
S – veľmi hustá, pružná s výrazným, rovnom. pesíkovaním dl.3 – 3,5 cm s1 s2 s3 s4 s5 s6 s7
– dlhšia – kratšia – redšia – mäkšia, – málo pružná – hrubšia – nevýrazné, nerovnomerné pesíkovanie s8 – slabo osrstené ušnice s9 – pružná ale riedka s10 – hustá ale málo pružná s11 – nábeh na splsnatenú srsť (hlavne na zadku v okolí chvosta) FARBA KRYCIEHO CHLPU, OĆÍ A PAZÚRIKOV K – ideálna krycia farba, sivastá s namodralým nádychom, výrazné vločkovanie – húsenkovanie po celom povrchu tela, čierne lemovanie ušníc tmavohnedé oči, tmavorohovité pazúriky. k1 – tmavá krycia farba, pesíky vytvárajú tmavý závojk2 – svetlejšia krycia fara k2 – svetlejšia krycia farba k3 – mierne nahnedlá, nehrdzavelá krycia farba k4 – svetlejšie boky, prsia a hrudné končatiny, k5 – svetlejšie pásy na hrudných
končatinách k6 – tmavé hrudné končatiny k7 – málo výrazné vločkovanie, húsenkovanie-nábeh na striebritosť k8 – nevýrazné húsenkovanie v prednej časti chrbta
k9 – zväčšený, svetlejší zátylkový klin k10 – nedokonalé, slabé lemovanie ušníc k11 – začernalé konce ušníc, zmytý lem k12 – svetlejšie pazúriky k13 – svetlejšie oči MEDZIFARBA
M – ideálna, sivobiela až biela medzifarba, šírka 5 – 7 mm, ostro ohraničená čiernym 1 – 3 mm širokým prúžkom. m1 – užšia medzifarba m2 – širšia medzifarba m3 – našedlá málo výrazná medzifarba m4 – zle ohraničená medzi farba m5 – nahnedlý okraj medzi farby (dúhová MF.) m6 – nevýrazný čierny prúžok – vytráca sa PODSADA P – ideálna výška 2/3 dĺžky chlpu a tmavomodrá farba podsady. p1 – nízka podsada p2 – vysoká podsada p3 – svetlá podsada p4 – svetlejšia pri koreni p5 – svetlá na bruchu p6 – veľmi tmavá až čierna podsada p7 – ojedinelé biele chĺpky v podsade
NAŠA NÁVŠTEVA V ČECHÁCH Podľa dohody z minulého roku sme sa v dňoch 5. – 6. septembra 2003 stretli v Litoveli na výstave mladých králikov v Čechách. Výstavu sme oboslali 36 králikmi, za čo patrí poďakovanie členom nášho klubu: p.Moškovi, Majerskému, Krotákovi, Pucimu, Stoklasovi a Zlackému.
Členovia Českého a Slovenského klubu
. Poďakovanie patrí aj touto cestou našim priateľom z čiech za srdečné prijatie a priateľskú atmosféru počas celého pobytu, čo dosvedčujú fotografie. Veríme, že spolupráca bude pokračovať a súťaž sa uskutoční tohto roku na Slovenskej výstave mladých králikov v Adamovských Kochanovciach.
Z návštevy u priateľa Jozefa Říhu
Priateľská debata - výstava Litovel
ZOZNAM ČLENOV 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40. 41.
Baláž Eduard Bátovský Pavol Blaško Pavel Csáno Ján Drienek Imrich Farkašovský Jozef Forberger Štefan Hvišč Pavol Ivanický Jozef Ivan Mikuláš Josko Martin /MCH/ Kamenický František Kováč Vladimír Kroták Ján Kútny Jozef Labuda Jozef Lesňák Ľudovít Lisický Miloš Macko Pavol Mačo Ján Majerský Juraj Ing. Mikula Miroslav Mitra Andrej Mizerák František Mlynarčík Milan Ing. Moško Miroslav Ondřej Jozef Pahuli Ľudovít Pavličko František Poláček Július Mgr. Puci František Repaský Ján Rožko Vladimír Ružička Ladeslav Slebodník Anton Stoklasa Jaroslav Sabo Július Szabó Ivan Várady František Várga Štefan Zachar Juraj
064 01 Starí Ľubovňa, Štúrova 67 935 29 Hronské Kľačany 336, 059 38 Štrba, ČSA 25/26 930 34 Holica na Ostrove, Pošta 28 018 61 Beluša, Ľ. Štúra 16/27 054 01 Levoča sídlisko Pri prameni 052 01 Spišská Nová Ves, S. Chalúpku 15 086 45 Marhaň, Stuľany 171 935 29 Hronské Kľačany 448 044 13 Košice, Valaliky 4/50 059 91 Veľký Slavkov, Tatranská 18 054 01 Levoča, Ovocinárska 40 026 01 Dolný Kubín Na Sihoti 1161/19 054 01 Levoča, Pod vinicou 27 018 61 Beluša, Sládkovičova 627 054 01 Levoča , Ovocinárska 44 053 13 Letanovce, Slobody 19 917 01 Trnava, Sibírska 4 909 01 Skalica, Hodonínska 15 082 13 Demjata 253 976 32 Bydín, Družstevná 80 913 05 Melčice, Adamovské Kochanovce 185 080 01 Župčany 183 086 41 Bardejov, Janovce 43 033 01 Liptovský Hrádok, Podtúreň 45 082 01 Kendice, Drinovská Nová Ves 190 905 01 Senica, Robotnícka 58/21 040 01 Košice, Opatovská 28 059 12 Hôrka pri Poprade, Švabovce 102 082 01 Demjata 149 071 01 Michalovce, Hollého 4 054 01 Levoča, G. Haina 34 053 03 Jablonov 227 040 17 Košice-Barca, Šebastove 116 054 01 Levoča, Štúrova 32 029 42 Borov 394 072 22 Strážske, Komenského 663 054 01 Levoča, Francisciho 13 040 01 Košice, Sputnikova 11 929 01 Dunajská Streda, Veľké Dvorníky 153 962 31 Sliač, Štúrova 27
42. 43.
Zlacký Pavol ZO SZCH Letanovce
080 05 Prešov-solivar, Banícka 29 053 13 Letanovce
