OBSAH ÚVOD 3 VNÍMANIE NEBEZPEČENSTVA ŠKODLIVOSTI UŽITIA, RESPEKTÍVE UŽÍVANIA DROG PRE JEDNOTLIVCA I CELÚ SPOLOČNOSŤ

OBSAH STRANA ÚVOD

3

I.

VNÍMANIE HROZBY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ VO VEREJNOSTI V KONTEXTE S DOSTUPNOSŤOU NELEGÁLNYCH DROG NA SLOVENSKU

7

II.

ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG NA SLOVENSKU A KONKRÉTNE SKÚSENOSTI OBČANOV S UŽÍVATEĽMI DROG

14

III.

VNÍMANIE NEBEZPEČENSTVA ŠKODLIVOSTI UŽITIA, RESPEKTÍVE UŽÍVANIA DROG PRE JEDNOTLIVCA I CELÚ SPOLOČNOSŤ

34

IV.

POSTOJE OBČANOV K UŽÍVANIU DROG A ICH VZŤAH K ĽUĎOM, KTORÍ SÚ ZÁVISLÍ OD JEDNOTLIVÝCH DRUHOV DROG

45

V.

NÁZORY OBČANOV SLOVENSKA NA RIEŠENIE PROBLÉMOV SPOLOČNOSTI S DROGAMI

58

VI.

KONZUMÁCIA ALKOHOLU U DOSPELEJ POPULÁCIE SR, MLÁDEŽE SR A MLÁDEŽE BRATISLAVY

68

VII.

ROZŠÍRENOSŤ FAJČENIA V NAŠEJ SPOLOČNOSTI

87

ZHRNUTIE

104

METODIKA VÝSKUMOV 18, 19 A 20/2006

108

Informácia z výskumov 18,19 a 20/2006

Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR

ÚVOD K závažným celospoločenských problémom nielen na Slovensku patrí užívanie drog a drogová závislosť, ktoré prinášajú so sebou poškodenie zdravia v dôsledku šírenia infekčných ochorení, napr. AIDS alebo hepatitídy a poruchy duševného stavu jednotlivcov končiace sa celkovým rozkladom hodnotového systému a osobnosti ako takej. Tieto negatíva sa pri väčšom výskyte prenášajú do sociálnej sféry v podobe nárastu kriminality, rozpadu rodín, sociálnej dezintegrácie postihnutej populácie, zníženia jej ekonomickej výkonnosti, nezamestnanosti, bezdomovectva, atď. Na drogovej scéne, ktorá sa od roku 1992 skladbou dostupných drog postupne približuje situácii v západoeurópskych krajinách, nastala po roku 2000 kvalitatívna zmena. Absolútna dominancia heroínu sa prakticky skončila v roku 2003, pričom možno očakávať ďalší posun k častejšiemu užívaniu marihuany a syntetických drog, najmä stimulancií amfetamínového typu a tanečných drog typu extázy. V SR bola skoncipovaná a vypracovaná protidrogová politika, ktorá sa realizuje v súlade s medzinárodnými dohovormi OSN o všeobecnej prohibícii drog zameranej na iné než terapeutické alebo vedecké účely, z ktorých vychádza aj Národný program boja proti drogám (ďalej NPBD) prijatý v auguste 1995. Vláda SR ním prevzala hlavnú úlohu riešenia protidrogovej politiky, nesie zodpovednosť za jej tvorbu a napĺňanie. Schvaľuje národnú stratégiu, definuje jej ciele, zásady a princípy. Príslušným inštitúciám verejnej správy ním stanovuje úlohy a prijíma opatrenia smerujúce k potlačeniu nepriaznivého vývoja v oblasti boja proti drogám. V apríli 2004 vzala vláda SR na vedomie Súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1999 – 2003 s aktualizáciou na rok 2004 a schválila návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2004 – 2008. NPBD reflektuje protidrogovú stratégiu, ktorej cieľom je v súlade s medzinárodnými záväzkami skvalitniť podmienky pre realizáciu progresívneho a kvalitného systému prevencie, liečby, resocializácie a represie. Osobitný dôraz NPBD kladie na regionálny a lokálny rozmer kultúrnych, sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré sa musia modifikovať tak, aby sa predchádzalo ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti drogovej závislosti obyvateľov, osobitne v skupinách detí a mládeže. Tvorba stratégie na obdobie 2004–2008 sa opierala o skúsenosti a poznatky z realizácie zámerov a cieľov prvého a druhého Národného programu boja proti drogám. Základným východiskom tvorby stratégie NPBD je v súlade so Stratégiou EÚ a Akčným plánom boja proti drogám EÚ: 1. dosiahnuť rovnováhu v znižovaní dopytu po drogách a ponuky; 2. vytvoriť efektívnu koordináciu na horizontálnej a vertikálnej úrovni; 3. vypracovať zodpovedajúcu komunikačnú a informačnú stratégiu v praxi, medzi orgánmi verejnej správy, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými inštitúciami; 4. dosiahnuť, aby sa problematika drog stala jednou z priorít spoločnosti v kontexte prijatých opatrení EÚ. Hlavným cieľom stratégie je predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti abúzu a drogovej závislosti občanov Slovenskej republiky, s dôrazom na deti a mládež. Protidrogová politika Slovenskej republiky je tvorená štyrmi základnými piliermi: prevencia (aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách), liečba (dostupnosť programov závislostí pre širokú verejnosť a znižovanie rizík), resocializácia (poskytovanie primeranej pomoci pri opätovnej socializácii jednotlivca) a znižovanie ponuky a presadzovanie práva (súbor zákonných opatrení a aktivít smerujúcich k potlačeniu ponuky drog). V oblasti informovania verejnosti sa pozornosť sústreďuje na podporu programov verejnoprávnych inštitúcii, skvalitnenie vysvetľujúcich kampaní zameraných na riziká užívania nelegálnych drog a s tým spojených zdravotných a sociálnych problémov.

3



K predpokladom úspešného boja proti šíreniu drogových závislostí a obchodu s tradičnými i syntetickými drogami je dôkladné zmapovanie národnej drogovej scény, aby jednotlivé kroky realizované v rámci boja s drogami boli adresované skupinám občanov, ktoré sú najviac ohrozené týmto nebezpečenstvom. V tejto súvislosti uskutočňuje Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR v spolupráci s Generálnym sekretariátom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog od roku 1994 v pravidelných dvojročných intervaloch prieskumy zamerané práve na tematiku drogových závislostí v Slovenskej republike. Aktuálny výskum je teda už siedmym v poradí, pričom skladbou otázok v dotazníku i uplatňovanou metodikou nadväzuje na prechádzajúce zisťovania. Táto skutočnosť v záujme sledovania vývoja slovenskej drogovej scény umožňuje komparovať a analyzovať získané údaje v časových radoch. Metodika zisťovaní však zohľadňuje aj metodiku uplatňovanú pri populačných zisťovaniach v epidemiologických výskumoch užívania drog v Európe vo vyspelých západoeurópskych krajinách, keďže ako už bolo vyššie povedané, jednou z priorít Groupe Pompidou Rady Európy je aj zlepšenie a zosúladenie zberu dát v Európe. Súčasťou prieskumov mapujúcich užívanie zákonných i nezákonných drog v Slovenskej republike, ako aj relevantné súvislosti tohto nebezpečného fenoménu, ktorý sa začal šíriť v našej krajine najmä po spoločenských zmenách v roku 1989, je viacero okruhov problémov: Ústredný okruh otázok v zisťovaniach je od roku 1994 až po ostatný výskum venovaný dostupnosti nezákonných drog medzi obyvateľstvom a ich užívaniu, respektíve skúsenostiam s užívaním sledovaných typov drog v jednotlivých sociodemografických skupinách občanov. Ďalšie otázky sú zamerané na individuálne pociťovanie hrozby drogovej závislosti a vnímanie nebezpečenstva a škodlivosti jednorázového užitia alebo pravidelného užívania drog vo verejnosti. V záujme zistenia názorov občanov na najideálnejšie formy riešenia drogovej závislosti a kroky uskutočňované v rámci boja proti drogám sa v prieskumoch pravidelne objavujú aj otázky sondujúce postoje respondentov k opatreniam realizovaným v rámci protidrogovej politiky štátu a ich názory na prípadnú legalizáciu mäkkých a tvrdých drog. Keďže súčasťou prieskumov o drogovej problematike nie sú len nelegálne drogy, ale sleduje sa aj závislosť občanov od legálnych druhov drog, záverečná časť otázok sa týka rozšírenosti užívania alkoholu (odborníkmi označovaného ako droga č. 1) a fajčeniu v slovenskej populácii. Odborná verejnosť zastáva stanovisko, že práve tieto dve mäkké drogy môžu predstavovať vstupnú, iniciačnú bránu, cez ktorú väčšina závislých prechádza na tvrdé drogy. V rámci sledovania dostupnosti nelegálnych drog alebo prevalencie jednotlivých druhov drog boli v aktuálnom zisťovaní sledované nasledovné druhy, respektíve skupiny zakázaných drog :

marihuana/hašiš – samostatne sú sledované od 1996 rozpúšťadlá (prchavé látky) – od 1996 amfetamíny – od 1998, v roku 1996 boli sledované spoločne s extázou extáza – od 1998, v roku 1996 bola sledovaná spoločne s amfetamínmi LSD/iné halucinogény – od 1996 kokaín/crack – od 1996 heroín – od 1998 lekárske drogy – sedatíva, barbituráty, hypnotiká – od 1996 anaboliká – od 1998

4



Definície základných pojmov používaných vo výskumnom projekte:

DROGA – látka, ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobiť priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém. Môže mať priznané postavenie lieku. Miera rizika vzniku závislosti slúži ako hlavné kritérium pre delenie drog na tzv. mäkké a tvrdé, alebo ľahké a ťažké. Za ľahké, mäkké drogy sa považujú tabakové výrobky všetkých druhov, káva, produkty z konope - kanabis a alkohol. Kanabis je najrozšírenejšou drogou, buď v rastlinnej forme ako marihuana (tráva), alebo ako lisovaná živica (hašiš), či ako vysokoaktívny konopný olej. Riziko závislosti od kanabisu je menšie ako napr. od heroínu. Medzi tvrdé drogy, ťažké drogy patria návykové látky patriace do skupiny opiátov zaradených do širšej skupiny narkotík, ide predovšetkým o heroín, morfín, kodeín. DELENIE DROG - Popredné miesto medzi drogami zaujímajú stimulačné látky (najmä pervitín, ďalej amfetamín, efedrín, kokaín, crack, fenmetrazín, speed). Ich veľké dávky môžu spôsobiť zlyhanie srdca, dochádza i k otravám z predávkovania. ďalej sú to halucinogény (napr. LSD, trip, extáza). Medzi nebezpečné drogy patria tiež opiáty (heroín, kodeín, morfín), získavajú sa z ópiových makovíc. Rizikom opiátov je predávkovanie a smrť- pri zvyšujúcich sa dávkach, či neznalosti kvality drogy, fyzická a psychická závislosť s ťažkými abstinenčnými príznakmi, ktoré nastupujú krátko po odznení účinku dávky. Heroín vystupuje spomedzi ostatných drog ako najčastejšia príčina úmrtí v súvislosti s drogami. Konope a jeho produkty (marihuana a hašiš) sú najpopulárnejšie drogy využívané medzi mládežou. Následkom ich požitia je zhoršená koncentrácia, postreh a spomalenie reakcií. Takýto stav môže pretrvávať niekoľko hodín, opakované požívanie vyvoláva poruchy nálady, pamäti, vznikajú zápaly slizníc a spojiviek, psychická závislosť, poruchy imunity. Do ďalšej skupiny drog patria tlmivé drogy, sedatíva (analgetiká, barbituráty, hypnotiká, sedatíva, anxiolytiká), ktoré spomaľujú aktivitu organizmu, pôsobia na centrálny nervový systém, vyvolávajú ospalosť, náladovosť, spomalené myslenie, reč. Ich nadmerné požívanie má za následok riziko predávkovania drogy s následkom bezvedomia až smrti. Inhalačné látky (t.j. chemické látky v podobe riedidiel, rozpúšťadiel, lepidiel, farieb, čistiacich prostriedkov), ktoré sa užívajú vdychovaním. Rizikom je predávkovanie, následná otrava a smrť. Pri chronickom užívaní sú časté poruchy orgánov (pečene, pľúc, mozgu, krvotvorby), zvýšená únavnosť a psychická závislosť. INTOXIKÁCIA – stav mozgu počas otravy spôsobenej drogou ZÁVISLOSŤ – stav opakujúcej sa intoxikácie vyvolaný opakovaným a nadmerným užívaním drogy. Existuje plynulý prechod od ľahšej psychickej závislosti k ťažkej, pri ktorej sú už prítomné nezvratné poškodenia fyzického a duševného zdravia. Prejavuje sa tým, že človek má neustálu potrebu prijímať určitú látku, alebo vykonávať určitú činnosť, ktorá vyvoláva príjemný stav až do takej miery, že stráca nad svojím konaním kontrolu. Rozvinutá drogová závislosť má dve formy – duševnú a fyzickú. Ak sa pri abstinencii telesná závislosť už prekonala, duševná väzba na drogu zostáva prakticky po celý život. Tejto závislosti sa jedinec zbavuje oveľa ťažšie ako fyzickej a viaže sa na ňu podstata liečby.

5



Cieľom výskumu zameraného na drogovú problematiku bolo: zistiť aktuálnu úroveň obáv občanov z hrozby drogovej závislosti a zhodnotiť súčasný stav v kontexte predošlých zisťovaní; zmapovať úroveň dostupnosti jednotlivých druhov nezákonných drog a na základe porovnania získaných údajov s údajmi z predchádzajúcich zisťovaní identifikovať vývojové tendencie; zistiť hladinu prevalencie sledovaných druhov drog, porovnať ich s predchádzajúcimi prieskumami a na tomto základe odhadnúť pohyby na slovenskej drogovej scéne; sondovať názory respondentov na užívanie drog, ako aj ich postoje k ľuďom závislým od drog; pomocou vybraných indikátorov poskytnúť ucelený obraz názorov verejnosti na riešenie problémov spoločnosti s drogami; zhodnotiť úroveň užívania alkoholu v Slovenskej republike v komparácii s údajmi z predošlých prieskumov, obdobne analyzovať aj skúsenosti občanov s fajčením a na základe získaných údajov podať ucelený obraz o vzťahu verejnosti k užívaniu alkoholu a fajčeniu. Pre splnenie cieľov prieskumu sme stanovili nasledujúce základné indikátory : -

-

výskyt závislých od drog v okruhu respondenta miesta, kde možno získať drogu individuálne, sociálne, alebo kultúrne faktory vplývajúce na riziko užívania drog (rodinné prostredie, v ktorom respondent žil, žije, vzťah medzi rodičmi, vzťah detí k rodičom, osoba, ktorej sa respondent najradšej zdôveruje, religiozita osloveného, sebazaradenie sa do sociálno-ekonomickej skupiny v spoločnosti) obraz drogovo závislého človeka v optike verejnosti (úroveň jeho akceptácie verejnosťou) frekvencia pitia alkoholu a fajčenia cigariet úroveň akceptácie drogovo závislého človeka, alebo alkoholika ako potenciálneho partnera, či spolupracovníka respondenta

Objektom výskumu boli tri výberové súbory: -

populácia SR od 18 rokov vyššie mládež SR vo veku 15 – 29 rokov mládež Bratislavy vo veku 15 – 29 rokov

Terénna fáza zberu údajov bola realizovaná od 19. do 31. októbra 2006, metodika a reprezentatívnosť jednotlivých výberových súborov je detailnejšie rozpracovaná na záver informatívnej správy.

6



I. VNÍMANIE HROZBY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ VO VEREJNOSTI V KONTEXTE S DOSTUPNOSŤOU NELEGÁLNYCH DROG NA SLOVENSKU Po novembrových udalostiach v roku 1989 a po transformácii spoločnosti na trhovú, slobodnú ekonomiku sa v našej krajine, ale nielen v nej, začali vypuklejšie prejavovať problémy s drogami a s ňou súvisiacou kriminalitou. Slovensko malo problémy s drogami aj v minulom režime, avšak verejne sa o takýchto nešvároch nehovorilo a ani médiá sa o tomto príliš nezmieňovali. Dnes možno na území Slovenska zohnať drogy rôzneho druhu a kvality, ale naša krajina slúži aj ako tranzitná, cez ktorú sa drogy prevážajú do iných štátov. Dostupnosť nelegálnych drog na trhu je jednou z príčin celkového nárastu užívateľov drog medzi obyvateľmi, čoho dôsledkom je zvýšenie vnímania hrozby drogových závislostí vo verejnosti, či už pre seba, svoje deti, rodinu, ale aj celú spoločnosť. Hrozba drogových závislostí sa stala akútnou pre všetkých, predovšetkým však pre rodiny, v ktorých vyrastajú deti alebo mládež. Užívanie hlavne tvrdých drog, ako sú heroín, kokaín, amfetamíny, LSD a podobne, so sebou nesie deštruktívne účinky nielen na jednotlivcov konzumujúcich drogy, ale aj na rodiny, v ktorých žijú. Na drogové závislosti sa viaže množstvo problémov a spoločenských ohrození (kriminalita, organizovaný zločin, prostitúcia, šírenie vírusu HIV/AIDS, hepatitídy B a C, atď.), ktoré spôsobujú, že drogové závislosti sa stávajú celospoločenským problémom, ktorý pri rozšírenejšom výskyte zapadá do sociálnej sféry v podobe sociálnej dezintegrácie postihnutej populácie, zníženia jej ekonomickej výkonnosti, nezamestnanosti, bezdomovectva, atď. Približne od roku 2000 sa hladina subjektívneho pociťovania hrozby drogových závislostí vo verejnosti veľmi nezmenila. Po náraste vnímania hrozby drogových závislosti od roku 1994 do roku 1998, nastal v roku 2000 mierny pokles počtu oslovených, ktorí sa v prieskumoch vyjadrili, že pociťujú veľké nebezpečenstvo, rovnako ako v posledných troch skúmaniach je ich približne štvrtina. Čiastočné nebezpečenstvo vzniku drogovej závislosti pre seba, alebo svoju rodinu pociťuje necelá polovica občanov, výraznejšie obavy však nemá. Viac ako štvrtina respondentov z prieskumu si myslí, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo vzniku drogovej závislosti od omamných a psychotropných látok. Graf č. 1

Súbor SR

In d iv id u á ln e p o c iť o v a n ie h r o z b y d r o g o v e j z á v is lo s t i p r e r e s p o n d e n t a a je h o r o d in u ( ú d a je v % ) 2006

23

47

2004

23

49

26

2

2002

23

48

27

2

2000

24

46

1998

29

40

1996

28

41

1994

18

44

27

27 24 26 33

c íti m ve ľ k ú h r o z b u , o b á v a m s a d r o g o ve j zá v i s l o s ti p o c i ť u j e m u r č i té n e b e zp e č e n s tvo , a l e n e m á m v ýr a zn e j š i e o b a vy m ys l ím s i , že m o j e j r o d i n e n e h r o zí ž i a d n e n e b e zp e č e n s tvo , v ô b e c s a n e b o j ím n e vie m

7

3

3 7 5 5



Prehľad názorov mládeže SR a mládeže Bratislavy na hrozbu vzniku drogových závislostí pre seba alebo svoju rodinu od roku 1994 dokumentuje nasledujúca tabuľka. Cítite alebo necítite hrozbu drogovej závislosti pre seba alebo svoje dieťa, pre svoju rodinu? (údaje v %) Mládež SR cítim veľkú hrozbu, rok: obávam sa toho určité nebezpečenstvo tu je, ale nemám výraznejšie obavy nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo, vôbec sa toho nebojím neviem

Mládež Bratislavy

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

13

22

22

17

16

15

17

21

27

32

21

20

19

11

51

50

49

53

55

57

55

47

49

48

57

57

50

61

33

22

23

25

25

25

25

26

19

15

20

21

29

26

3

6

6

5

4

3

3

6

5

5

2

2

2

2

Podobne ako v minulosti sme v najnovšom prieskume medzi mládežou Slovenska vo veku 18 až 29 rokov, v porovnaní so súborom SR, zaznamenali mierne nižší podiel tých, ktorí pociťujú veľké nebezpečenstvo drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo pre svoju rodinu. Približne rovnaký trend je viditeľný aj medzi mládežou z hlavného mesta. Na druhej strane, podiel opýtaných, ktorí majú pocit určitého nebezpečenstva, ale sú bez výraznejších obáv je v porovnaní s celoslovenským súborom vyšší v skupine mládeže Slovenska aj mládeže Bratislavy. Miera absencie obáv pred hrozbou drogových závislostí sa u mládeže Slovenska štyri výskumy po sebe udržiava na stabilnej úrovni (25%) a dosahuje približne rovnakú úroveň ako súbore za celú populáciu. Medzi bratislavskou mládežou v porovnaní s minulým výskumom mierne klesol podiel opýtaných, ktorí necítia žiadne ohrozenie drogovou závislosťou. Výraznejšie rozdiely v intenzite vnímania hrozby vzniku drogových závislostí pre seba alebo svoju rodinu prieskum zachytil predovšetkým z pohľadu pohlavia, veku, socioprofesijného zamerania a tiež v optike územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Možno ich zhrnúť do nasledujúcich bodov: ⇒ v celoslovenskom súbore deklarovali najvyššiu mieru obáv z hrozby drogových závislostí predovšetkým ženy (28%), respondenti v stredných vekových skupinách – 30 až 39 rokov a 40 až 49 rokov (po 29%) a obyvatelia Bratislavského kraja (29%). Naopak, v menšej miere pociťujú intenzívne obavy zo vzniku drogovej závislosti u seba alebo u svojich rodinných príslušníkov hlavne muži (17%), 50 až 59 roční (17%) a z hľadiska socio-profesijného zamerania najmä študenti (14%). ⇒ úplnú absenciu obáv pred hrozbou drogových závislostí prieskum zaznamenal vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor u mužov (32%), respondentov z vekových skupín od 50 do 59 (33%) a 60 a viac rokov (41%), u občanov so základným vzdelaním (35%), podnikateľov (31%), oslovených žijúcich v mestách s počtom obyvateľov od 50 tisíc do 100 tisíc (33%), v Trnavskom a Banskobystrickom kraji (po 32%). Medzi respondentmi, ktorí sú toho názoru, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo drogovej závislosti boli v oveľa menšej miere, ako je priemer za celoslovenský súbor zastúpení občania v strednom veku od 30 do 39 rokov (17%) a od 40 do 49 rokov (20%).

8



Zaujímavé je pozorovať intenzitu obáv občanov zo vzniku drogovej závislosti z pohľadu veku respondentov, keďže vek je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré sa najvýraznejšou mierou podpisujú pod hladinu vnímania hrozby drogového fenoménu verejnosťou. Veľkú hrozbu z ohrozenia seba alebo vlastnej rodiny drogovou závislosťou pociťujú najmä občania stredných vekových kategórií, teda prevažne rodičia detí, ktoré sú najviac ohrozené drogami, a na ktoré sa zameriava najväčší záujem rôznych priekupníkov s omamnými látkami. Nižšiu úroveň obáv z drog pociťujú starší občania v dôchodkovom veku, ktorých sa táto problematika dotýka už iba okrajovo a najmladšie vekové skupiny respondentov 15 až 17 a 18 až 24 ročných, ktorí problém drog vnímajú poväčšine len z vlastného pohľadu, ešte bez pocitu zodpovednosti za niekoho. Podľa prieskumu, vo všetkých vekových kategóriách je najvyšší podiel tých, podľa ktorých je síce prítomné určité nebezpečenstvo drogovej závislosti, ale nemajú výraznejšie obavy, s výnimkou 60 a viac ročných, medzi ktorými prevláda názor, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo drog pre seba, svoje dieťa alebo pre svoju rodinu. Graf č. 2 prezentuje mieru obáv z drogovej závislosti v jednotlivých vekových skupinách občanov. Graf č. 2

C ít it e a le b o n e c ít it e h r o z b u d r o g o v e j z á v is lo s t i p r e s e b a a le b o s v o je d ie ť a , p r e s v o ju r o d in u ? ( ú d a je v % )

57

51

51

49

48 41

23

20

17

17

3

1

30 - 39

40 - 49

31 24

21

3

2 25 - 29

32

29 17

3 18 - 24

29

27

50 - 59

4 via c a k o 6 0 ro k o v

c ít im ve ľ k ú h r o z b u , o b á va m s a t o h o u rč it é n e b e z p e č e n s t vo t u je , a le n e m á m vý ra z n e jš ie o b a vy n á m n e h r o z í ž ia d n e n e b e z p e č e n s t vo , vô b e c s a t o h o n e b o jím n e vie m

Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim mieru vnímania nebezpečenstva vzniku drogových závislostí u seba, u svojho dieťaťa alebo vo svojej rodine je to, či už občan užil nejakú nelegálnu drogu alebo ešte žiadnu drogu neužil. Medzi respondentmi, ktorí už niekedy užili drogu sa častejšie prejavovali tendencie k väčším obavám z drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo pre svoju rodinu ako u tých, ktorí drogu neužili. Na druhej strane, občania, ktorí ešte žiadnu nezákonnú drogu neužili, v oveľa väčšej miere majú pocit nulového nebezpečenstva drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo pre svoju rodinu, teda vôbec sa tohto fenoménu neboja. V grafe č. 3 na nasledujúcej strane je názorne zaznamenaný tento rozdiel medzi hladinou vnímania hrozby drogovej závislosti z pohľadu osobnej skúsenosti respondenta s užitím alebo neužitím nelegálnej drogy.

9



Graf č. 3

V n ím a n ie h r o z b y d r o g o v e j z á v is lo s t i z p o h ľ a d u u ž it ia , r e s p . n e u ž it ia d r o g ( ú d a je v % ) S úb or S R 22

c ít im ve ľ k ú h ro z b u , o b á va m s a t o h o

28 46

u r č it é n e b e z p e č e n s t vo t u je , a le n e m á m vý r a z n e jš ie o b a vy

49

n á m n e h r o z í ž ia d n e n e b e z p e č e n s t vo , vô b e c s a t o h o n e b o jím

30 19 n e u ž il d ro g u

2

n e vie m

4

u ž il n e ja k ú d ro g u

Konzumácia a experimentovanie s nezákonnými drogami závisí vo veľkej miere od dostupnosti týchto drog. V roku 1996 sme prvýkrát zisťovali názory respondentov na otázku, či im niekto ponúkol (v poslednom mesiaci, roku alebo niekedy dávnejšie) zadarmo alebo na predaj jednotlivé druhy drog. Najčastejšie zmienenou drogou bola v celom sledovanom období marihuana/hašiš, ktorú podľa najnovšieho zisťovania ponúkli približne 6% opýtaných počas posledného roka a 14% respondentom niekedy dávnejšie. Na druhom mieste medzi drogami, ktoré niekto najčastejšie ponúka respondentom sa od roku 1998 pravidelne umiestňuje extáza. Túto drogu mohlo podľa aktuálneho prieskumu získať niekedy dávnejšie 5% občanov a 3% počas posledného roka. Ponuka všetkých sledovaných druhov drog je oproti celoslovenskému priemeru tradične vyššia medzi mládežou Slovenska vo veku 15 až 29 rokov, najvyššia medzi touto vekovou skupinou v Bratislave. V porovnaní s predchádzajúcimi zisťovaniami, v ktorých sme mapovali dostupnosť nezákonných drog, prišlo k najväčším posunom medzi dvoma najdostupnejšími drogami – marihuanou/hašišom a extázou: ⇒ Najdostupnejšou drogou na slovenskom drogovom trhu je marihuana/hašiš a podľa prieskumu dostupnosť sa stále mierne zvyšuje. Pokiaľ v roku 1996 nebola ponúknutá táto droga 83%-ám občanom, v roku 2006 už len 78%-ám oslovených. K významnému posunu v tomto ukazovateli došlo aj medzi mládežou Slovenska vo veku 15 až 29 rokov, a to o 14 percentuálnych bodov, z východiskovej úrovne 65% v roku 1996 na úroveň 51% v aktuálnom roku 2006. To znamená, že takmer polovici mladých v tomto veku bola niekedy ponúknutá marihuana/hašiš. Z odpovedí respondentov zo súboru Mládež Bratislavy vyplýva, že tu je situácia najdramatickejšia – viac ako polovica (55%) uviedla, že dostala ponuku na túto drogu niekedy dávnejšie, počas posledného roka alebo posledných 30 dní. ⇒ Od roku 1998, kedy sa extáza začala samostatne sledovať v rámci drogovej ponuky postupne stúpa celkový podiel občanov, ktorým bola táto droga ponúknutá (zlúčené sú pozitívne odpovede). Najviac badateľné je to v prostredí mládeže Slovenska, kde je oproti roku 1998 nárast pozitívnych odpovedí opýtaných o 10 percentuálnych bodov. Medzi mládežou hlavného mesta sa k ponuke na extázu priznala takmer štvrtina respondentov.

10

marihuanu/ hašiš

Áno

počas posl. 30 dní počas posl. roka posledných niekedy dávnejšie

Áno Áno Áno Áno Áno

ml. SR ml. BA

SR

ml. SR ml. Ba

SR

ml. SR ml. Ba

SR

SR

ml. SR ml. Ba

SR

ml. SR ml. Ba

2006

3

6

12

3

7

8

7

10

13

3

10

16

2

8

4

2

7

13

6

15

21

6

15

22

8

18

17

6

19

14

6

15

15

6

18

18

15

9

15

18

10

18

21

12

20

23

13

23

25

14

24

24

51

82

63

52

78

54

49

79

51

47

79

54

56

78

51

45

počas posl. 30 dní posledných počas posl. roka

0

1

2

0

0

0

1

1

0

0

1

1

0

1

1

0

1

3

1

4

5

1

3

3

1

2

7

1

3

3

1

3

2

2

2

4

niekedy dávnejšie

2

2

5

2

4

3

2

4

8

2

4

9

2

4

5

2

7

9

97

93

88

97

93

94

96

93

85

97

92

87

97

92

92

96

90

84


-

-

-

0

2

4

1

2

1

0

2

4

1

2

2

1

2

4

-

-

-

3

7

8

2

7

14

3

9

9

2

8

8

3

10

9

niekedy dávnejšie

-

-

-

2

4

5

3

7

8

3

8

14

5

12

10

5

11

11

-

-

-

95

87

83

94

84

77

94

81

73

92

78

80

91

77

76


1

1

1

0

1

3

0

1

2

0

1

1

0

1

0

0

0

0

1

2

4

1

3

7

2

3

6

1

2

5

1

3

4

1

4

5

niekedy dávnejšie

2

3

4

2

2

0

2

5

8

1

4

6

3

5

6

2

6

7

96

94

91

97

94

90

96

91

84

98

93

88

96

91

90

97

90

88

1

1

3

0

0

0

0

1

1

0

1

1

0

0

0

0

1

1

1

3

5

1

3

5

2

4

6

1

2

4

1

2

2

1

3

4

počas posl. 30 dní posledných počas posl. roka niekedy dávnejšie

neponúkli mi ani raz

heroín

2004

65


kokaín/ crack

2002

14


LSD/ iné halucinogény

2000

8


extázu

1998

83


amfetamíny

1996 SR

Ponúkli vám zadarmo alebo na predaj 1/ 2:


ml. SR ml. Ba




2

3

4

2

4

6

2

2

7

2

5

7

2

4

4

2

4

6

96

93

88

97

93

89

96

93

86

97

92

88

97

94

94

97

92

89

1

1

5

0

1

4

0

1

3

0

0

0

0

0

0

0

1

1

1

4

8

2

4

7

2

2

6

1

3

5

1

3

2

1

2

3

2

3

7

1

3

6

2

3

9

1

3

5

2

3

4

2

4

8

96

92

80

97

92

83

96

94

82

98

94

90

97

94

94

97

93

88

Graf č. 4 na nasledujúcej strane podrobnejšie dokumentuje trend ponuky najrozšírenejšej drogy – marihuany/hašiša od roku 1996 po najnovší prieskum vo všetkých troch sledovaných súboroch – súbore SR, súbore mládeže Slovenska vo veku 15 až 29 rokov ako aj v súbore mládeže Bratislavy v tom istom vekovom rozpätí. Z grafu možno konštatovať, že najväčšia ponuka bola niekoľko rokov sústredená na mládež z hlavného mesta, ale od roku 2000 sa aj medzi mládežou z ostatných častí Slovenska začala ponuka zvyšovať. Pokiaľ v roku 1996 a 1998 ponúkli marihuanu/hašiš asi tretine mládeže SR, aktuálne je to takmer polovica opýtaných. Dlhodobo je situácia najhoršia medzi mládežou Bratislavy – už niekoľko rokov približne polovica respondentov pripúšťa, že im bola ponúknutá od niekoho zadarmo alebo na predaj marihuanu/hašiš. Podiel občanov, ktorým 1

/ Kvôli lepšej prehľadnosti sme zlúčili odpoveď „počas posledných 6 mesiacov“ s odpoveďou „počas posledných 12 mesiacov“ 2 / V roku 1996 sme zisťovali ponuku amfetamínov a extázy súčasne v jednej otázke, od roku 1998 sme sa pýtali zvlášť na amfetamíny a zvlášť na extázu 11



bola ponúknutá marihuana/hašiš v rámci celoslovenskej populácie predstavuje v celom sledovanom období od roku 1996 po rok 2006 asi polovicu z podielu v súbore mládeže SR. Graf č. 41/

P o n ú k li v á m n ie k e d y z a d a r m o a le b o n a p r e d a j m a r ih u a n u /h a š iš ? ( ú d a je v % ) S úb or S R 1996

17

83

1998

18

82

2000

22

78

2002

21

79

2004

21

79

2006

22

78

S ú b o r m lá d e ž e S R 1996 1998 2000 2002 2004 2006

35

65

37

63 46

54

49

51

46

54

49

51

S ú b o r m lá d e ž e B r a t is la v y 1996

49

51

1998

48

52

51

2000

53

2002 2004 2006

49 47

44

56 55

45

p o n ú k li

n e p o n ú k li m i a n i ra z

Je potrebné pripomenúť, že aj vzhľadom na uskutočnenú analýzu výpovedí anketárov po skončení zberu dát, stav v drogovej oblasti na Slovensku nemusí byť v súlade so zistenými skutočnosťami a tieto môžu byť skreslené. Oslovení totiž na túto háklivú tému 1/

V rámci skupiny respondentov, ktorým bola ponúknutá marihuana/hašiš, sú zahrnutí oslovení bez ohľadu na to, či im bola táto droga ponúknutá v posledných 30 dňoch, počas posledného roka alebo niekedy dávnejšie.

12



odpovedajú veľmi neochotne, možné je tiež pochybovať o úprimnosti ich odpovedí súvisiacich s ponukou jednotlivých nezákonných omamných a psychotropných látok. Nasledujúci graf č. 5 zaznamenáva najčastejšie miesta, v ktorých mohli oslovení získať niektorú z nezákonných drog. Komparácia s rokom 2004 poskytuje možnosť definovať, ktoré miesta sú momentálne obľúbenejšie, na ktoré sa vo väčšej miere v porovnaní s obdobím pred dvoma rokmi koncentrujú díleri ponúkajúci omamné a psychotropné látky. Graf č. 5 1/ 2/

P r o s t r e d ie , v k t o r o m m a li r e s p o n d e n t i m o ž n o s ť z ís k a ť z a d a r m o a le b o n a p r e d a j n e ja k ú d r o g u ( ú d a je v % ) 61

45 28

19

16

2006

12 10

3

6

8 6

7

1

60

47 37 21

18

18 18

2004 7

27

33

27 22 22

11 Súbor SR

4

7

55

26

15

11 5

56

25 24 22

17

10

7

34

33 31

39

10

S ú b o r m l á d e že S R

in d e n a s ta n i c i , a u to b u s o v o m n á d r a ží, vo v l a k u v b y te u k a m a r á ta v p o h o s ti n s tve , k a vi a r n i , b a r e

5 3

S ú b o r m l á d e že B A

v m l á d e žn íc k o m k l u b e n a u lic i, v p a rk u v š k o l e , v i n te r n á te n a d i s k o té k e , n a k o n c e r te

Medzi „inými“ odpoveďami na možnosť získania drogy boli najfrekventovanejšie nasledovné miesta: „v práci“, "na dovolenke", "na vojne", „na futbale, pri športových akciách“, „na oslave“, „v kine“ a pod. Prostredím, v ktorom je najľahšia dostupnosť drog sú diskotéky a koncerty. Uvádzali to všetky tri skúmané súbory (Súbor SR, Mládež SR a Mládež Bratislavy). Aj pred dvomi a štyrmi rokmi boli diskotéky a koncerty najčastejšie uvádzanými miestami, kde sa dali získať drogy. Toto prostredie uviedli viac ako tri pätiny respondentov medzi mládežou SR a takmer tri pätiny medzi bratislavskou mládežou. S výraznejším odstupom nasledujú pohostinstvá, kaviarne, bary, ktoré uviedla asi tretina z oboch mládežníckych vzoriek a takmer dve pätiny zo súboru SR. V porovnaní s rokom 2004 v aktuálnom zisťovaní nenastali výraznejšie rozdiely v preferovaní miest, na ktorých sú pre občanov dostupné drogy. V Súbore SR však štatisticky významne klesla odpoveď „v škole, v internáte“ (o 7 percentuálnych bodov), o rovnaký podiel klesla odpoveď „v pohostinstve, kaviarni, bare“ medzi mládežou Bratislavy, rozdiely v ostatných odpovediach nie sú výraznejšie.

1/ 2/

Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100 Odpovedali len oslovení, ktorí už mali možnosť získať niekedy drogu

13



V rámci protidrogovej politiky štátu by teda bolo potrebné postupne sa preorientovať z najčastejšie uskutočňovaného sledovania a sondovania obchodníkov s drogami na verejnosti na systematickejšie, precíznejšie, ale hlavne namáhavejšie odhaľovanie miest, v ktorých sa sústreďujú najmä mladí ľudia a majú tu možnosť prísť do bezprostredného kontaktu s rôznymi omamnými a psychotropnymi látkami.

II. ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG NA SLOVENSKU A KONKRÉTNE SKÚSENOSTI OBČANOV S UŽÍVATEĽMI DROG Rok 1989 bol prelomovým rokom nielen pre našu krajinu, ale pre mnohé ďalšie, ktoré boli dovtedy označované ako východoeurópske socialistické krajiny silne naviazané na bývalý Sovietsky zväz. Po tomto období sa výrazne zvýšil nárast konzumácie omamných a psychotropných látok a stal sa problémom všetkých bývalých postkomunistických krajín, ktoré prechádzali obdobím transformácie. Jeden z výdobytkov slobody – voľný pohyb občanov cez hranice – mal za následok taktiež zvýšenú možnosť prístupu k nelegálnym drogám. Po nevyhnutných ekonomických, politických a sociálnych reformách v spoločnosti, ktoré boli súčasťou prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva k rozvinutému trhovému hospodárstvu, sa dramaticky zvýšil podiel rodín, ktoré prestali plniť niektoré zo svojich základných funkcií, stúpol počet detí s rizikovým správaním, počet detí a aj dospelých s poruchami správania, nezamestnanosť, ktorá bola v minulom režime neznámym javom rástla každým dňom. Boli to rozhodujúce faktory a v mnohých ľuďoch vyvolali pocit beznádeje pri riešení vlastných problémov, pocit neschopnosti zaujať miesto v novom spoločenskom prostredí. Tieto sa stali živnou pôdou pre rôznych dealerov s nelegálnymi drogami, ktorí si zo získavania finančných prostriedkov prostredníctvom obchodu s drogami urobili základ svojho živobytia. Mnohí ľudia, keďže do roku 1989 neboli nútení vlastným aktívnym prístupom hľadať uplatnenie v spoločnosti, sústredili svoju pozornosť na prostriedky, pomocou ktorých sa im podarí zabudnúť na vzniknuté existenčné problémy. Konzumácia psychoaktívnych látok sa postupne stala jedným z hlavných problémov celej spoločnosti. Pokiaľ do roku 1989 siahali rizikové skupiny obyvateľstva predovšetkým po rôznych liekoch ovplyvňujúcich duševný stav človeka, po rôznych prírodných halucinogénoch, u mladých ľudí sa prejavovali aj známky fetovania. Spoločenské zmeny po roku 1989 nepriniesli len prudký nárast užívania nelegálnych drog, ale v tejto súvislosti prišlo samozrejme aj k rozmachu protizákonného obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Po mäkkých drogách ako je marihuana sa objavili aj tvrdé drogy zastúpené hlavne heroínom, ale aj opiáty, kokaín, amfetamíny, LSD, atď. Zistenie skutočného stavu užívateľov nelegálnych drog nie je vzhľadom na špecifickosť javu vôbec jednoduché. Občania oslovení v prieskumoch často nechcú odpovedať na otázky tohto typu, a aj v prípade, že sa napokon rozhodnú odpovedať, pravdivostná hodnota ich výpovedí je spochybniteľná. Aj napriek tomu je rozšírenosť užívania omamných a psychotropných látok možné sledovať pomocou niekoľkých relevantných indikátorov: ⇒ na základe konkrétneho poznania osôb závislých na drogách vo svojom okolí, či už priamo v rodine, z okruhu priateľov, z okruhu bydliska, či na pracovisku ⇒ na základe osobnej deklarácie respondentom, že už niekedy užil, alebo pravidelne užíva drogy ⇒ na základe konkrétnych skúseností občanov s konzumentmi drog Graf č. 6 dokumentuje odpovede respondentov zo všetkých troch súborov na to, či poznajú lebo nepoznajú človeka, ktorý bol, resp. je závislý od drog. 14



Graf č. 6 1/

P o z n á t e v o V a š o m o k o lí č lo v e k a , k t o r ý je a le b o b o l z á v is lý o d n e z á k o n n ý c h d r o g ? ( ú d a je v % ) S ú b o r m lá d e ž e S R

4

30

S ú b o r m l á d e ž e B r a ti s l a v y

Súb or SR

40 4

13

57

28

7

6

30

34

25

8

37

7

p o z n á m , m á m e t a k é h o v ro d in e p o z n á m , z o k r u h u m ô jh o b y d lis k a nepoznám

p o z n á m , z o k ru h u m o jic h p ria t e ľ o v p o z n á m , z o k ru h u m ô jh o p ra c o vis k a

Zatiaľ, čo medzi dospelou populáciou SR nepoznajú vo svojom okolí žiadneho človeka závislého od nezákonných drog takmer tri pätiny oslovených (57%), medzi mládežou SR sú to len dve pätiny oslovených (40%) a medzi mládežou z hlavného mesta približne tretina opýtaných (34%). Porovnaním podielu občanov, ktorí poznajú vo svojom okolí osoby závislé od drog, v jednotlivých súboroch sledovaných v prieskume – v súbore SR, v súbore mládeže SR a v súbore mládeže Bratislavy, je možné identifikovať nasledovné tendencie: ⇒ v dvoch výberových súboroch (súbor SR a mládež Bratislavy) respondenti poznajú najviac ľudí závislých od drog v okruhu svojho bydliska, v prípade súboru SR je to 25% a v prípade súboru mládeže z Bratislavy je to 37%, ⇒ z okruhu priateľov poznajú osobu závislú od nelegálnych drog v najvýraznejšej miere mladí ľudia v Bratislave a v SR po 30%), v oveľa menšej miere občania v súbore celoslovenskej dospelej populácie (13%). Od roku 1994, kedy sme v záujme zmapovania rozsahu konzumácie nelegálnych drog na Slovensku začali zisťovať, či občania vo svojom okolí poznajú človeka závislého od nelegálnych drog, sa postupne až do roku 2000 zvyšoval podiel tých, ktorí v zisťovaniach deklarovali, že takéto osoby poznajú vo všetkých sledovaných prostrediach – v rodine, v okruhu priateľov, v okruhu bydliska i na pracovisku. Táto tendencia bola zreteľná vo všetkých troch súboroch, ktoré sú základom prieskumu. Na druhej strane, úmerne s tým sa zmenšoval podiel občanov, ktorí v prieskumoch deklarovali, že žiadneho človeka závislého od nezákonných drog nepoznajú. V zisťovaní realizovanom v októbri 2002, však prišlo k istej stagnácii tohto nárastu, keďže v porovnaní s rokom 2000 sme nezaznamenali žiadne výrazné odchýlky. Mierne sa zvýšil len podiel mladých ľudí z Bratislavy, ktorí majú alebo mali drogovo závislého vo svojej rodine a poznajú drogovo závislého z okruhu svojho pracoviska. Najnovšie zistenia z októbra tohto roku naznačujú, že situácia v celoslovenskom súbore a súbore mládeže SR od 15 do 29 rokov je stabilizovaná. V odpovediach oslovených, ktorí 1/

Vzhľadom na možnosť viacerých odpovedí súčet percent v jednotlivých súboroch prevyšuje 100, v záujme prehľadnosti sú napriek tomu použité oválne formy grafov

15



poznajú nejakého človeka vo svojom okolí závislého od drog sú viditeľné iba nevýrazné odchýlky oproti predchádzajúcemu výskumu. Nasledujúca tabuľka názorne dokresľuje vývoj odpovedí na spomínanú otázku. Poznáte alebo nepoznáte vo svojom okolí človeka, ktorý je alebo bol závislý na drogách, ako je napríklad marihuana, hašiš, kokaín, heroín, LSD, extáza ? (údaje v %) 1/ 1994 poznám, máme takého v rodine poznám, z okruhu mojich priateľov poznám, z okruhu môjho bydliska poznám z okruhu môjho pracoviska nepoznám

1996 ml. SR SR

1998

7

ml. Ba

2

2

7

ml. SR SR

1

3

6

13 21 13 25 33 10 25 31 13 29 34 12 28 36 13 27 30 13 30 30

3

5

SR

ml. SR

ml. Ba

3

3

8

2006

1

3

ml. Ba

2004

SR

2

SR

ml. SR

2002

ml. Ba

3

ml. Ba

2000

ml. SR

SR

ml. SR

ml. Ba

SR

ml. SR

ml. Ba

3

3

4

4

4

6

12 16 29 18 24 50 18 26 41 22 29 47 23 32 45 23 33 31 25 28 37 6

7

8

8

8

12

7

8

10

9

8

11

7

8

16

6

6

9

7

7

8

78 68 50 66 51 29 69 49 31 62 43 32 62 43 29 60 39 35 57 40 34

V jednotlivých sociodemografických vrstvách obyvateľstva existujú pomerne významné rozdiely z pohľadu toho, či poznajú alebo nepoznajú osoby, ktoré sú alebo boli závislé od nezákonných drog. Jedným z hlavných faktorov, ktoré, ako preukázal prieskum, spôsobujú výrazné diferencie, je vek. Všeobecne možno povedať, že osoby závislé na drogách poznajú v najväčšej miere mladí ľudia vo veku do 29 rokov, naopak občania strednej a staršej generácie to uvádzali v prieskume v oveľa menšej miere. Medzi 18 až 24 ročnými občanmi SR pozná drogovo závislého 67% opýtaných (v celoslovenskom súbore je to súhrnne 43%), medzi 25 až 29 ročnými 53%, ale medzi 40 až 49 ročnými iba 42%, medzi 50 až 59 iba 37% a medzi viac ako 60 ročnými už len 24%. Väčší podiel občanov, ako je priemer za celoslovenský súbor, ktorí poznajú človeka, ktorý je alebo bol drogovo závislý, je aj medzi zamestnancami, podnikateľmi (po 48%), nezamestnanými (49%), študentmi (69%), v mestách s počtom obyvateľov od 10 tisíc do 50 tisíc (54%), s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (49%) a z krajového členenia v Bratislavskom kraji (54%). Jedným z rozhodujúcich faktorov limitujúcim úroveň poznania drogovo závislých je, identicky ako v minulých prieskumoch, aj otázka náboženského vyznania. Všeobecne platí, že občania s nevyhraneným názorom v otázke náboženstva a neveriaci poznajú ľudí, ktorí sú alebo boli závislí od nezákonných drog vo väčšej miere. Medzi občanmi (v celoslovenskom súbore) bez vyhraneného vzťahu k otázke vierovyznania poznala osobu závislú od drog takmer polovica oslovených (47%), v skupine neveriacich poznalo takéhoto človeka 55% a medzi nábožensky veriacimi necelé dve pätiny oslovených (38%). V oveľa vyššej miere poznajú vo svojom okolí človeka, ktorý je alebo bol drogovo závislý občania, ktorí už niekedy užili drogu. Je to zreteľné aj z grafu č. 7 na druhej strane, tento jav je najviditeľnejší medzi súborom mládeže SR, kde spomedzi tých mladých ľudí, ktorí už užili nezákonnú drogu pozná niekoho, kto je alebo bol drogovo závislý približne deväť z desiatich opýtaných (89%), medzi mládežou z hlavného mesta je to 83% a v celoslovenskom súbore len dve tretiny oslovených (65%). Medzi občanmi, ktorí ešte neužili žiadnu drogu, v celoslovenskom súbore nepozná nikoho, kto je alebo bol drogovo závislý až 64%, medzi mládežou SR je to 52%. 1

/ Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100 16



Graf č. 7 1/ P o z n á te v o V a šo m o k o lí č l o v e k a , k to rý je a le b o b o l z á v isl ý o d d r o g ? (u d a je v % ) Súbor SR u ž il d r o g u n e u ž il d r o g u

65

35

36

64

S ú b o r m lá d e ž e S R u ž il d r o g u n e u ž il d r o g u

11

89 48

52

S ú b o r m l á d e ž e B r a ti s l a v y u ž il d ro g u n e u ž il d ro g u

83 47

17 53

poznám

nepoznám

Za konzumentov drog sa považuje každá osoba, ktorá má akúkoľvek skúsenosť s drogou, to znamená nielen pravidelní užívatelia tvrdých drog, ale aj tí, ktorí ojedinele vyskúšali niektorú z nelegálnych drog. Preto ďalším dôležitým ukazovateľom zisťovania rozšírenosti užívanie drog vo verejnosti prostredníctvom prieskumu verejnej mienky je osobné deklarovanie respondentov, či už niekedy užili nelegálnu drogu. Veľmi dôležitá je ochota oslovených odpovedať na otázku pri takejto forme prieskumu, anketári musia byť schopní vysvetliť respondentom, že zisťovanie je anonymné, že jeho odpovede nebudú zneužité a musia si získať jeho dôveru. Preto môžu byť zistené empirické údaje znovu do určitej miery skreslené, čo ale v zásade neznižuje ich výpovednú hodnotu, nakoľko úplný prehľad za celé sledované obdobie poskytuje plastický obraz o zmenách a tendenciách v konzumácií drog na Slovensku. Údaje zistené v prieskume potom možno porovnávať s výsledkami podobných prieskumov uskutočnených v okolitých krajinách, čo by mohlo napomôcť k lepšej medzinárodnej spolupráci v boji proti nelegálnym drogám, ako aj obchodovaniu s nimi. V tejto súvislosti však nemožno zabudnúť na jednu zásadnú vec – pokiaľ ide o konzumáciu rôznych psychoaktívnych látok, každá spoločnosť má svoje vlastné limity, v priebehu rokov si každá krajina vytvorila vlastné, špecifické názory na drogy a ich konzumáciu na základe kultúrnych tradícií a skúseností. Neznižuje to však potrebu blízkej vzájomnej spolupráce v boji proti narkotikám v rámci medzinárodného spoločenstva. Od roku 1994 do roku 2002 neustále rástol podiel občanov, ktorí už užili nejakú drogu. Aktuálny prieskum však tento trend, s výnimkou súboru mládeže z hlavného mesta, nepotvrdil. V porovnaní s prieskumom spred dvoch rokov sme zaznamenali v jednotlivých výberových súboroch nasledovné zmeny: 1/

Zlúčené sú odpovede: „poznám, máme takého v rodine“, „poznám, z okruhu mojich priateľov“, „poznám, z okruhu môjho bydliska“ a „poznám, z okruhu môjho pracoviska“

17



⇒ v celoslovenskom súbore sa mierne znížil podiel občanov, ktorí už užili drogu o 3 percentuálne body – z 27 na 24 %. Od roku 1994 sa tento podiel zvýšil viac než štvornásobne – zo 6% na 24%. Znamená to, že v súčasnosti má skúsenosť s užitím drogy takmer štvrtina občanov SR. ⇒ v súbore mládeže Slovenska vo veku 15 až 29 rokov sa v porovnaní s rokom 2004 taktiež mierne znížil podiel oslovených ľudí so skúsenosťou s užitím drogy o 2 percentuálne body – z 38 na 36 %. Medzi rokmi 1994 - 2006 tento podiel vzrástol o 26 percentuálnych bodov, z 10 na 36%. V súčasnosti deklaroval v súbore mládeže SR vo veku 15 až 29 rokov skúsenosť s užitím nejakej drogy približne každý tretí opýtaný. Od roku 2000 sa mládež SR mierne približovala k mladým ľuďom v Bratislave, ale ostatný prieskum ukázal, že rozdiel medzi bratislavskou mládežou a mládežou v ostatných častiach SR je značný – 8 percentuálnych bodov. ⇒ Medzi mládežou Bratislavy je tradične najvyšší podiel mladých ľudí so skúsenosťou s užitím drogy. Aktuálne viac ako dve pätiny deklarovali, že užili drogu. Od prieskumu v roku 2004 ich podiel vzrástol o 4 percentuálne body, zo 40 na 44%, oproti roku 1994 až o 28 percentuálnych bodov, z vtedajších 16% na súčasných 44%. Graf č. 8

S k ú s e n o s t i o b č a n o v S R s k o n z u m á c io u d r o g o d r o k u 1 9 9 4 p o r o k 2 0 0 6 ( ú d a je v % ) u ž ili u ž d ro g u 10 10 12

23

n e u ž il i e šte d r o g u

6 Súbor SR

77 73 76

27 24

36 38 36

44

39 40

1994

26

19 21

28 29 28

1996

10 Súbor m lá d e že SR

64 62 64

16 Súbor m l á d e že B r a ti s l a vy

1998

2000

94 90 90 88

2002

64 60 56

2004

81 79 74

72 71 72

90

84

2006

Prieskumy preukazovali nárast počtu užívateľov drog vo všetkých troch skúmaných súboroch za posledných desať rokov (1994 – 2004), avšak s výnimkou mládeže v hlavnom meste tohto roku nastal mierny pokles. Možno konštatovať, že podiel v dvoch celoslovenských súboroch (celá populácia a mládež) je ustálený. K najprudšiemu nárastu dochádzalo medzi rokmi 1994 až 1996 a tiež v období 2000 a 2002. K tomu treba ešte podotknúť, že v skupine občanov, ktorí už skúsili drogu, nie sú zahrnutí len pravidelní konzumenti, ale aj takí, ktorí okúsili drogu len raz, prípadne aj tí, ktorí užili alebo užívajú lekárske drogy.

18



Významne vyššie podiely respondentov, ktorí už skúsili drogu, v porovnaní s celoslovanským súborom, výskum identifikoval medzi mužmi (30%), z pohľadu členenia krajov v Prešovskom kraji (30%), ďalej medzi študentmi (30%) a nezamestnanými (po 37%). Skúsenosť s konzumáciou drogy, rovnako ako v predošlých zisťovaniach, vo výrazne väčšej miere deklarovali oslovení z veľkých aglomerácií s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (29%). V optike veku jednorázových, občasných alebo pravidelných užívateľov drog sme identifikovali tendencie tak, ako ich zachytáva nasledujúca tabuľka. Skúsenosti občanov s užitím drog z hľadiska ich veku (údaje v %) užili už drogu 1994 1996 1998

Vek: 15 až 17 rokov 18 až 24 rokov 25 až 29 rokov 30 až 39 rokov 40 až 49 rokov 50 až 59 rokov viac ako 60 rokov

8 12 7 7 4 5 2

25 22 15 11 6 5 3

ešte neužili drogu

2000 2002 2004 2006

24 20 22 11 7 3 2

27 26 28 10 13 4 1

43 35 38 19 23 19 14

35 39 43 30 20 22 16

36 41 38 26 19 13 16

1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006

92 88 93 93 96 95 98

75 78 85 89 94 95 97

76 80 78 89 93 97 98

73 74 72 90 87 96 99

57 65 62 81 77 81 86

65 61 57 70 80 78 84

Najvyšší podiel konzumentov nelegálnych drog z hľadiska veku sa aj naďalej sústreďuje medzi mladými respondentmi vo vekových kategóriách 15 až 17 rokov (v súčasnosti z nich užilo drogu 36%), 18 až 24 rokov (41%) a 25 až 29 rokov (38%). Vo vekovej vrstve 18 až 24 ročných nastal v porovnaní s minulým prieskumom mierny nárast ľudí so skúsenosťou s drogami, v ostatných vekových skupinách sme zaznamenali pokles, resp. stagnáciu v prípade 60 a viac ročných. Možno konštatovať, že so zvyšujúcim sa vekom respondentov klesá podiel takých, ktorí majú skúsenosť s nelegálnymi drogami. Nasledujúce grafy zaznamenávajú podiely konzumentov drog vo všetkých troch sledovaných súboroch (celoslovenský súbor dospelej populácie, súbor mládeže SR a súbor mládeže z hlavného mesta) z hľadiska ich dosiahnutého vzdelania. Graf č. 9a

S k ú s e n o s t i o b č a n o v S R s k o n z u m á c io u d r o g v r o k o c h 1 9 9 8 a ž 2 0 0 6 ( ú d a je v % ) zá k l a d n é 34

s tr e d n é b e z m a tu r i ty s tr e d n é s m a tu r i to u vys o k o š k o l s k é

7

12 11

1998

15 10

27 22 14 13

2000

21

24

24 25

27 22 22

25

28

10

2002

2004

2006

Posledné údaje z aktuálneho prieskumu naznačujú, že najvyšší podiel užívateľov súbore SR je medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi, viac ako štvrtina a najmenej medzi oslovenými so základným a stredným vzdelaním bez maturity, niečo cez jednu pätinu

19

64 59 62 74 81 87 84



opýtaných. Najväčší nárast konzumentov drog bol zaznamenaný v období rokov 2000 až 2002. U všetkých vzdelanostných skupín sa zvýšil približne na dvojnásobok. Graf č. 9b

S k ú s e n o s t i m lá d e ž e S R s k o n z u m á c io u d r o g v r o k o c h 1 9 9 8 a ž 2 0 0 6 ( ú d a je v % )

zá k l a d n é s tr e d n é b e z m a tu r i ty s tr e d n é s m a tu r i to u vy s o k o š k o l s k é

22 23

18

24

56

31 27

35

41

39

43

42 34

31

39

43 34

23

23 16

1998

2000

2002

2004

2006

Spomedzi respondentov zo vzorky mládeže SR patria medzi najväčších užívateľov drog opýtaní so stredným vzdelaním bez maturity. Aj v tomto prípade došlo k prudšiemu nárastu medzi rokmi 2000 až 2002. Graf č. 9c

S k ú s e n o s t i m lá d e ž e B r a t is la v y s k o n z u m á c io u d r o g v r o k o c h 1 9 9 8 a ž 2 0 0 6 ( ú d a je v % )

zá k l a d n é s tr e d n é b e z m a tu r i ty s tr e d n é s m a tu r i to u vy s o k o š k o l s k é

44 29

57 40

37 29

26

36

39

36

50 38 36

47 41

36

28

11

1998

44

11

2000

2002

2004

2006

Aj graf č. 9c potvrdzuje, že drogová scéna v hlavnom meste je najproblematickejšia. V súbore mladých respondentov z Bratislavy patria medzi najčastejších konzumentov oslovení so stredným vzdelaním bez maturity, momentálne polovica a takmer polovica s úplným stredoškolským vzdelaním. Medzi vysokoškolsky vzdelanými sú to dve pätiny a medzi respondentmi so základným vzdelaním tretina. Ďalším významným určujúcim faktorom užitia drogy zostáva tiež, podobne ako v predchádzajúcich prieskumoch, náboženská orientácia občanov. Už po niekoľký krát sa preukázalo, že ľudia nevyznávajúci žiadne náboženstvo a ľudia bez vyhraneného názoru v otázke náboženstva majú tendenciu vo väčšej miere experimentovať s nelegálnymi drogám, kým medzi nábožensky veriacimi sú vo významne menšej miere zastúpení tí, ktorí už užili niekedy nelegálnu drogu. Podrobnejšie približuje skúsenosti občanov s konzumáciou drog z pohľadu ich náboženského vyznania graf č. 10 na nasledujúcej strane.

20



Graf č. 10

S k ú s e n o s t i o b č a n o v s u ž it ím d r o g z h ľ a d is k a n á b o ž e n s k é h o v y z n a n ia ( ú d a je v % ) Súbor SR n á b o že n s k y ve r i a c i

19

S ú b o r m lá d e ž e B A

28

36

81

n e vy zn á v a j ú c i žia d n e n á b o že n s tv o bez v yh r a n e n é h o vzť a h u k n á b o že n s tvu

S ú b o r m lá d e ž e S R

64

72

37

58 63

56

42

27

44

37

42 63

73

u ž il d r o g u

58

n e u ž il e š t e d r o g u

Najvyšší podiel oslovených zo všetkých troch súborov, ktorí sa deklarovali ako nábožensky veriaci a užili už nejakú nelegálnu drogu, prieskum zaznamenal v súbore bratislavskej mládeže (36%), menej medzi mládežou SR (28%) a najmenej v celoslovenskom súbore (19%). Zo súboru mladých SR a mladých z Bratislavy je medzi tými, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo, výrazne vyšší podiel konzumentov drog (v súbore mladých SR 58% a v súbore mladých z Bratislavy 56%) ako v súbore dospelej populácie SR, ale aj medzi tými, ktorí sú bez vyhraneného vzťahu k náboženstvu. V širšej verejnosti, ale aj v odbornom prostredí prevláda rozšírený názor, že konzumácia drog sa viaže na zlú finančnú a sociálnu situáciu narkomanov alebo nesúrodý rodinný život ľudí núti k experimentovaniu s omamnými alebo psychotropnými látkami. Preto sme sa pomocou druhostupňových korelácií otázok vzťahujúcich sa na užívanie drog s otázkami viažucimi sa na sociálnu a rodinnú situáciu respondentov pokúsili potvrdiť alebo vyvrátiť túto domienku. Sociálno – ekonomická situácia občanov sa do určitej miery podpisuje pod ich spôsob života, v tejto súvislosti najmä pod ich inklinovanie k užívaniu nelegálnych drog. Rozdiely medzi užívaním drog v rôznych sociálno – ekonomických vrstvách obyvateľov (tak ako sa k nim subjektívne v prieskume zaradili) dokresľuje nasledujúca tabuľka. Skúsenosti občanov s užitím drogy v závislosti od ich subjektívneho pocitu svojej sociálno – ekonomickej situácie (údaje v %) Ku ktorej sociálno – ekonomickej skupine by ste sa zaradili ? ku skupine bohatých, k jej vyššej vrstve 1/ ku skupine bohatých, k jej nižšej vrstve k strednej skupine, k jej vyššej vrstve k strednej skupine, k jej nižšej vrstve ku skupine chudobných, k jej vyššej vrstve ku skupine chudobných, k jej nižšej vrstve 1/

užili drogu neužili ešte drogu celoslovenský priemer 24 76 20 44 27 23 20 23

Vzhľadom na nízky počet respondentov sú údaje iba orientačné

21

80 56 73 77 80 77



Z tabuľky vyplýva, že výrazne vyšší podiel respondentov zo skúsenosťami s užívaním omamných a psychotropných látok je medzi opýtanými, ktorí sa zaradili do skupiny bohatých, jej nižšej vrstvy (44%). Miernu odchýlku od celoslovenského priemeru badať aj v strednej skupine, jej vyššej vrstve (27%). Avšak užívatelia drog sa nájdu vo všetkých vrstvách spoločnosti, to znamená, že po drogách siahajú nielen občania v absolútnej hmotnej núdzi, pričom drogy berú ako prostriedok "úniku z reálneho sveta", ale aj občania z najbohatších vrstiev. Drogy sú pre nich často cestou k zažehnaniu nudy alebo k včleneniu sa medzi istú skupinu občanov. Graf č. 11 1/ 2/ 3/

S k ú s e n o s ť o b č a n o v s d ro g a m i v k o n t e x t e v zť a h u k r o d ič o m d o b r ý vzť a h k r o d i č o m

zl ý vz ť a h k r o d i č o m

n e vi e p o s ú d i ť

50%

22%

43%

78%

57% u ž il d r o g u

50%

n e u ž il e š t e d ro g u

Komparácia skúseností oslovených s konzumáciou nelegálnych drog s ich vzťahom k rodičom preukázala, že inklinácia ľudí ku konzumácií omamných a psychotropných látok je do istej miery viazaná na ich rodinnú situáciu, oveľa výraznejšie ako na ich sociálno – ekonomické postavenie. Spomínané porovnanie ukázalo, že medzi opýtanými, ktorí charakterizovali svoj vzťah k rodičom ako dobrý, má skúsenosť s užitím drogy asi pätina respondentov, zatiaľ, čo medzi opýtanými, ktorí deklarovali, že majú zlý vzťah k rodičom, majú skúsenosť s drogami viac ako dve pätiny respondentov. Súvislosť rodinného zázemia s drogovými excesmi dokazuje aj komparácia užívania drog so vzťahom medzi rodičmi respondentov: ⇒ medzi opýtanými, podľa ktorých medzi jeho rodičmi prevažuje alebo prevažoval harmonický vzťah, deklarovalo skúsenosť s užitím drogy 20% respondentov, zatiaľ čo medzi občanmi, ktorí uvádzali, že medzi ich rodičmi prevažuje alebo prevažoval nesúlad, mala v čase terénnej fázy prieskumu skúsenosť s drogou takmer tretina - 32% oslovených. A spomedzi respondentov, ktorých rodičia sa rozviedli deklarovala užitie drogy viac ako tretina opýtaných - 34%. Tieto zistenia presvedčivo dokumentujú, že dobrá atmosféra a harmónia medzi rodičmi má významný vplyv na nekonzumáciu nelegálnych drog respondentov. Štruktúru drog, ktoré sa na Slovensku najviac konzumujú, graficky znázorňujú nasledujúce grafy č. 12 až 14 a tabuľka, v ktorých sú jednotlivé podiely užitia (bez ohľadu na 1/

Zlúčené sú odpovede "veľmi dobrý" a "viac dobrý ako zlý" Zlúčené sú odpovede "veľmi zlý" a "viac zlý ako dobrý" 3/ Pri možnosti odpovede „neviem posúdiť“ sú vzhľadom na nízky počet respondentov údaje iba orientačné 2/

22



to, či jednorázového, občasného alebo pravidelného užívania) jednotlivých druhov omamných a psychotropných látok vypočítané z celých troch výberových súborov, teda nielen z respondentov, ktorí už nejakú drogu užili. Pri nelegálnych drogách, ktorých prevalencie v skúmaných obdobiach sú uvedené vo forme tabuliek, sme túto formu prehľadu zvolili v záujme lepšej prehľadnosti, predovšetkým s ohľadom na nízke podiely užívateľov týchto druhov drog. Skúsenosť s konzumáciou marihuany alebo hašiša uviedla v najnovšom prieskume 2006 viac ako desatina respondentov v súbore dospelej populácie SR – 13%, viac ako štvrtina respondentov medzi mládežou Slovenska – 29% a viac ako tretina oslovených 15 až 29 ročných obyvateľov z hlavného mesta SR (36%). V uvedených podieloch sú zarátaní občania, ktorí užili jednu z týchto drog v priebehu posledných 30 dní, v priebehu posledného roka alebo niekedy v minulosti. Graf č. 12 M A R I H U A N A / H A Š I Š ( ú d a je v % ) 1 3 3

1996

1 3 4

1998

2000

2002

2 3 1 3 1

3

93

7 5

6 5

90 6 8

87 4

9

87 5

9

v p r ie b e h u p o s le d n ý c h 3 0 d n í

87

S ú b o r m l á d e že S R

4

3 92

2 4 4

2004

2006

S úbor S R

5 9

84

4

8

9

83

5

9 8

9

78

6

10 14 10 14

72

71

v p rie b e h u p o s le d n é h o r o k a

75

16

68

14

10 9

10 14

76

11

10

9

75

11

70

4

S ú b o r m lá d e že B A

11

17

n ie k e d y d á vn e jš ie

73

64

n e u ž il

⇒ V porovnaní s rokom 2004 došlo k najvýznamnejšiemu posunu v súbore mládeže Bratislavy – pokiaľ v tom roku malo skúsenosť s nelegálnou drogou 27% opýtaných, podľa najnovšieho prieskumu sa ich podiel zvýšil o 9 percentuálnych bodov (36%). V ostatných dvoch súboroch výraznejšie posuny nenastali už od roku 2002

⇒ V porovnaní s celoslovenským priemerom sú medzi občanmi v súbore SR, ktorí už užili

marihuanu alebo hašiš, vo zvýšenej miere zastúpení muži (20%), mladí respondenti vo veku od 18 do 24 (32%) a od 25 do 29 rokov (29%), robotníci (18%), nezamestnaní (19%), študenti (33%) a z hľadiska rodinného stavu najmä slobodní (33%).

Lekárske drogy, teda rôzne sedatíva, barbituráty alebo hypnotiká konzumoval do októbra 2006 každý desiaty občan Slovenska – 10% z opýtaných respondentov v našom prieskume. Pri podrobnejšej analýze rozšírenosti užívania lekárskych drog sme, na rozdiel od iných druhov omamných a psychotropných látok, nezaznamenali výraznejšie diferencie medzi jednotlivými výberovými súbormi. Podiely respondentov, ktorí uviedli užitie lekárskych 23



drog je v celoslovenskom súbore, medzi mládežou Slovenska a mládežou z hlavného mesta na približne rovnakej úrovni oscilujúcej okolo jednej desatiny. Graf č. 13

L E K Á R S K E D R O G Y ( s e d a t ív a , b a r b it u r á t y , h y p n o t ik á ) ( ú d a je v % ) 1996

1 1 2

1998

1 1 2

2000

1 1 2

2002

3 6 3

2004

3 5 6

2006

S úbor S R 96

96

96

2 3 5

1 3 3

86

90

v p rie b e h u p o s le d n ý c h 3 0 d n í

93

1 2 3

94

1 3 3

93

1 88


3 4 3

88

1 3 5

91

1 3 4

4 2

v p rie b e h u p o s le d n é h o r o k a

93

2 4 4

3

90

6

1 3 1

92

90

1

3

6 5


4

87 7

89

7


88

n e u ž il

⇒ V porovnaní s rokom 2004 sme v súbore dospelej populácie SR zaregistrovali mierny pokles konzumentov lekárskych drog o 4 percentuálne body. V ďalších dvoch sledovaných súboroch nastal mierny pokles medzi mládežou Slovenska o 1 percentuálny bod a mierny nárast medzi mladými respondentmi v hlavnom meste o 1 percentuálny bod. Vo všetkých troch výberových súboroch majú najpočetnejšie zastúpenie tí, ktorí sedatíva, barbituráty alebo hypnotiká užili už niekedy dávnejšie. ⇒ V sledovaných sociodemografických kategóriách občanov nie sú výraznejšie diferencie v podieloch konzumentov (jednorázových, príležitostných alebo pravidelných) lekárskych drog. Iba mierne viac ako bol priemer za celoslovenský súbor deklarovali užitie lekárskych drog nezamestnaní (14%), oslovení žijúci v sídlach od 50 do 100 tisíc obyvateľov (15%) a v optike rodinného stavu oslovených najmä rozvedení respondenti (17%). Tieto údaje zreteľne dokazujú, že lekárske drogy nemožno z hľadiska ich užívania chápať ako klasické nezákonné omamné látky, pretože veľká väčšina opýtaných, ktorí uviedli, že už užili nejaké sedatíva, barbituráty alebo hypnotiká, ich užívanie spája so zlým zdravotným stavom a v drvivej väčšine ich získali na lekársky predpis.

Graf č. 14 na nasledujúcej strane dokumentuje, že v porovnaní s ostatnými sledovanými súbormi má najväčšie skúsenosti s drogou extáza predovšetkým mládež z hlavného mesta. V tomto súbore ju tohto roku užila viac ako desatina – 13% bratislavskej mládeže, čo je o 4 percentuálne body viac ako vo výskume spred dvoch rokov. Nárast počtu konzumentov extázy je zrejmý aj medzi mládežou mimo hlavného mesta, aktuálne ju užila takmer desatina opýtaných, zatiaľ čo v roku 1998 to boli len 4%. V celoslovenskom súbore užili extázu 3% opýtaných, čo je podľa našich výskumov zhruba rovnaký podiel už niekoľko rokov.

24



Graf č. 14 E X T Á Z A ( ú d a je v % ) 1998

2000

2002

2004

2006

0 1 1 0 1 1 0 1 1 0 1 2 0 1 2

S úbor S R 98

98

98

97

97

v p rie b e h u p o s le d n ý c h 3 0 d n í

1 2 1


0

96

1 2 2

95


2 3

95

1 2 2

95

1 2

0 2 3

6

91

4 5

91

95

1 3 3

0

93

1 3 5

3 4

91

v p rie b e h u p o s le d n é h o ro k a

6


87

n e u ž il

⇒ V jednotlivých sociodemografických znakoch v súbore SR prieskum zaznamenal nasledujúce rozdiely v hladine skúseností s konzumáciou extázy: mierne vyšším podielom tých, ktorí už užili extázu sa vyznačujú 18 až 24 roční a 25 až 29 roční (po 8%), študenti(9%) a respondenti, ktorí sú z hľadiska rodinného stavu slobodní (7%). Podrobnejší prehľad skúseností občanov Slovenska s ďalšími druhmi omamných a psychotropných látok prezentuje tabuľka na ďalšej strane, z dôvodu veľmi nízkeho podielu respondentov, ktorí s nimi majú skúseností, by prezentácia údajov v grafickej podobe nebola dostatočne prehľadná. Na rozdiel od marihuany/hašiša sa podiel občanov, ktorí majú osobnú skúsenosť s rozpúšťadlami alebo s inými prchavými látkami od roku 1996 nezväčšuje, ale dá sa povedať, že ich počet je stabilný. V porovnaní s minulým výskumom v roku 2004 sa podiel oslovených so skúsenosťou s rozpúšťadlami medzi súborom SR znížil o 1 percentuálny bod a medzi mladými ľuďmi v Bratislave zvýšil o rovnakú hodnotu. V súbore mládeže SR sa situácia nezmenila od roku 2002. ⇒ Skúsenosť s užitím rozpúšťadiel alebo iných prchavých látok uvádzali častejšie v porovnaní s celoslovenským priemerom oslovení vo veku 18 až 24 rokov (6%) a z pohľadu socioprofesijnej príslušnosti nezamestnaní (5%) a študenti (6%). Prieskum naznačil, že vo všetkých troch sledovaných súboroch mierne ustúpilo užívanie anabolík v porovnaní s výskumom realizovaným pred dvoma rokmi. Najčastejšie respondenti uvádzajú, že anaboliká užili niekedy dávnejšie, percento mladých Bratislavčanov však užilo anaboliká počas posledných 30 dní.

⇒ Aktuálny prieskum

nezaznamenal výraznejší podiel niektorej zo sledovaných sociodemografických skupín, veľkostnej kategórii obcí či krajového členenia výraznejšie odchýlky od celoslovenského priemeru.

25


kokaín/ crack

Áno Áno Áno

1/

Áno

SR

ml. SR

ml. Ba

SR

ml. SR

ml. Ba

SR

ml. SR

ml. Ba

SR

ml. SR

ml. Ba

SR

ml. SR

ml- Ba

0

1

0

0

0

1

0

1

0

0

1

0

0

0

0

0

1

0

0

1

2

1

1

2

0

1

3

1

1

1

0

1

1

0

1

2

3

4

5

2

4

2

1

3

5

1

2

3

2

3

2

1

2

2

97 94 93 97 95 95 99 95 92 98 96 96 98 96 97 99 96 96 0

0

0

0

0

0

1

0

0

1

0

0

0

0

0

0

1

1

1

0

1

0

1

1

1

0

1

0

1

2

1

0

1

2

niekedy dávnejšie

1

1

1

1

1

1

0

1

1

1

1

1

1

1

2

1

2

2

98 98 98 99 98 99 99 98 97 99 98 98 98 97 97 99 97 96


0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

1

2

0

1

1

0

1

2

0

1

1

0

0

1

0

1

0

niekedy dávnejšie

1

0

1

1

1

2

1

1

2

1

1

1

1

1

0

1

1

2

99 99 97 99 98 97 99 98 96 99 98 98 99 99 99 99 98 98


-

-

-

0

1

0

0

0

2

0

0

0

0

0

0

0

0

1

-

-

-

0

1

2

0

0

1

0

1

1

0

0

0

0

1

0

niekedy dávnejšie

-

-

-

1

1

1

1

2

2

1

1

2

1

1

1

1

1

1

-

-

-

99 97 97 99 98 95 99 98 97 99 99 99 99 98 98


neužil som

amfetamíny

2006

0

neužil som

anaboliká

2004

0

neužil som

heroín 1/

2002


neužil som

Áno

LSD/ iné halucinogén y

2000

ml. Ba

niekedy dávnejšie

neužil som

1998

ml. SR


1996 SR

rozpúšťadlá

Áno

Ak ste užil niektorú z nasledujúcich drog, mohli by ste, prosím povedať, o akú drogu išlo a kedy ste ju užili ? (v %)



neužil som

-

-

-

0

1

1

0

0

1

0

0

1

1

1

0

0

0

1

-

-

-

1

0

1

1

1

1

1

2

2

1

1

2

0

1

1

1

1

1

2

2

2

2

2

2

2

3

2

2

2

-

-

-

1

-

-

-

98 98 97 98 97 95 97 96 95 96 96 95 98 97 96

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

1

0

0

0

0

0

1

1

1

2

0

0

0

0

1

2

0

1

1

0

1

0

0

1

1

0

1

1

1

2

1

1

1

2

1

1

0

1

2

1

1

2

4

99 98 97 99 98 99 99 98 96 99 98 98 99 97 99 99 97 94

Úroveň jednorázového, občasného užitia alebo pravidelnej konzumácie heroínu, kokaínu / cracku, LSD alebo iných halucinogénov a amfetamínov sa výraznejšie nemení už od roku 1998. Neplatí to ale najmä pre mládež z hlavného mesta Slovenska, ktorá v prípade amfetamínov častejšie uvádzala odpoveď, že túto látku zobrali niekedy dávnajšie, alebo počas posledného roka či posledných dní. Aktuálne 6% z nich deklarovalo, že ju užilo, čo je v porovnaní s minulými zisteniami výrazný nárast. V celoslovenskom súbore má osobnú skúsenosť s konzumáciou uvedených drog len nepatrný podiel občanov, mierne vyšší je ich podiel predovšetkým medzi mládežou v oboch skúmaných súboroch. Podrobnejšia analýza užitia týchto nelegálnych látok v jednotlivých sledovaných sociodemografických charakteristikách obyvateľov je vzhľadom na nízky podiel občanov so skúsenosťami s ich užitím málo významná. 1/

Užitie heroínu a anabolík nebolo v roku 1996 súčasťou zisťovania

26



Najčastejší vek, v ktorom prišli respondenti po prvýkrát do kontaktu s nezákonnou drogou je medzi 15 až 20 rokov. Takto sa vyjadrili tri pätiny oslovených (60%). Podobne to bolo aj v predchádzajúcom prieskume, keď tento vek uviedli viac ako dve tretiny respondentov. Nasledujúci graf ponúka prehľad skúseností občanov s prvým užitím nezákonných drog z pohľadu ich veku. Graf č. 15 1/

P r v é u ž it ie d r o g y z h ľ a d is k a v e k u ( s ú b o r S R ) via c a k o 3 5 ro k o v 20%

d o 1 5 ro k o v 5%

3 1 a ž 3 5 ro k o v 6%

2 6 a ž 3 0 ro k o v 9% 1 5 a ž 2 0 ro k o v 60%

2 1 a ž 2 5 ro k o v 0%

⇒ Vo veku do 15 rokov užili nelegálnu drogu vo zvýšenej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor muži (29%), vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov (11%), nezamestnaní (11%), študenti (15%) a občania žijúci v Košickom kraji (13%). ⇒ Vek 15 až 20 rokov predstavuje obdobie prvej skúsenosti s užitím omamnej alebo psychotropnej látky vo väčšej miere oproti celoslovenskému priemeru pre tých, ktorí mali v čase terénnej fázy prieskumu 18 až 24 (89%), 25 až 29 (90%) a 30 až 39 rokov (70%). V tomto veku taktiež užili prvýkrát nezákonnú drogu najmä muži (68%), respondenti maďarskej národnosti (82%), robotníci (71%), nezamestnaní (69%), študenti (85%), respondenti zo sídiel s počtom obyvateľov od 2 do 10 tisíc (70%), obyvatelia Trenčianskeho (70%), Nitrianskeho (66%), Žilinského (68%) a Košického kraja (66%). Z pohľadu náboženskej orientácie oslovených sem patria tí ktorí nemajú vyhranený názor v náboženskej otázke (68%) a slobodní respondenti (87%). ⇒ Vek 21 až 25 rokov, ako vek prvého kontaktu s nezákonnou drogou neuviedol v najnovšom prieskume ani jeden oslovený respondent. ⇒ Vekové rozpätie 26 až 30 rokov predstavuje prvú skúsenosť s konzumáciou nezákonných drog vo zvýšenej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom pre 30 až 39 ročných (16%), 50 až 59 ročných (19%), pre obyvateľov pochádzajúcich z miest od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov (15%), Banskobystrického kraja (15%), rozvedených (14%) a ovdovených občanov (15%).

1/

Údaje sú vypočítané zo skupiny respondentov, ktorí už majú skúsenosť s nelegálnou drogou

27



⇒ V aktuálnom prieskume deklarovali prvú skúsenosť s nelegálnymi drogami vo veku 31 až 35 rokov predovšetkým stredné a staršie vekové vrstvy respondentov – od 30 do 39 (11%), od 40 do 49 (17%) a od 50 do 59 rokov (12%), robotníci (12%), žijúci v mestách s počtom obyvateľov od 50 do 100 tisíc (11%), v Trnavskom (15%) a Nitrianskom kraji (13%) a opýtaní, ktorí uviedli, že sú rozvedení (24%). ⇒ Vo veku viac ako 35 rokov užili po prvýkrát drogu najmä ženy (25%), 40 až 49 (37%), 50 až 59 (58%) a 60 a viac roční (60%), vysokoškolsky vzdelaní (27%), podnikatelia (47%), oslovení z väčších miest od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov (28%), v Bratislavskom (27%), Trenčianskom (26%) a Prešovskom kraji (26%). V optike rodinného stavu to boli vo zvýšenej miere hlavne ženatí/vydaté (31%), rozvedení (29%) alebo ovdovení (62%) občania. Je dôležité poznamenať, že v tejto vekovej skupine uvádzali oslovení predovšetkým užitie lekárskych drog. Priemerný vek prvého užitia drogy sa v porovnaní s rokom 2004 výrazne zmenil. Vo všetkých troch skúmaných výberových skupinách došlo k zmene: ⇒ v súbore SR je v súčasnosti priemerný vek prvej skúsenosti s nelegálnymi drogami 22 rokov, v roku 2004 to bolo 17 rokov, ⇒ v súbore mládeže SR predstavuje vek prvého užitia drogy podľa najnovších zistení 16 rokov, v roku 2004 to bolo 15 rokov, ⇒ a v súbore mládeže Bratislavy je vek prvého užitia drogy o jeden rok nižší ako v súbore mládeže SR – 15 rokov, čo je taký istý vek, ako pred dvomi rokmi. Z oslovených v celoslovenskom súbore, ktorí pravidelne užívajú nelegálne drogy, ich 5% začalo pravidelne užívať vo veku nižšom ako 15 rokov. Najväčšia časť – 60% pravidelných užívateľov začala pravidelne brať nelegálne drogy medzi 15. až 20. rokom života a viac ako tretina (35%) pravidelných užívateľov nezákonných drog až po viac ako 20 roku života. Porovnanie veku začatia pravidelného užívania drog v troch skúmaných výberových súboroch zaznamenáva graf č. 16. Graf č. 16

V e k o v á h r a n ic a z a č a t ia p r a v id e ln é h o u ž ív a n ia d r o g S úbor S R


2%

5%

14%

35%

S ú b o r m lá d e ž e B ra t is la vy 2%

60% 84% d o 1 5 ro k o v

91%

1 5 a ž 2 0 ro k o v

28

via c a k o 2 0 r o k o v

7%



Z predchádzajúceho grafu znázorňujúceho vekovú hranicu, odkedy začínajú občania pravidelne užívať omamné a psychotropné látky ďalej vyplýva, že: ⇒ z mládeže Bratislavy, ktorá pravidelne užíva drogy, ich necelá desatina (7%) začína pravidelne užívať vo veku nižšom ako 15 rokov, deväť z desiatich opýtaných prechádza na pravidelnú konzumáciu medzi 15 až 20 rokom života. Minimálny podiel, 2% začína s pravidelnou konzumáciou, keď dovŕši viac ako 20 rokov, ⇒ zo súboru mladých vo veku 15 až 29 rokov z ostatných častí Slovenska začína drogy pravidelne užívať vo veku do 15 rokov 14% respondentov a viac ako štyri pätiny (84%) vo veku 15 až 20 rokov, rovnaký podiel ako u bratislavskej mládeže, 2% pravidelne užíva od 20 rokov veku. Priemerný vek začatia pravidelného užívania drog sa líši v závislosti od sledovaných výberových vzoriek nasledovne: ⇒ v súbore SR je v súčasnosti priemerný vek začatia pravidelného užívania nelegálnych drog 30 rokov, ⇒ v súbore mládeže SR začali respondenti pravidelne užívať drogy v priemere vo veku 17 rokov, ⇒ a v súbore mládeže Bratislavy je veková hranica začatia pravidelného užívania nelegálnych drog 18 rokov. Ďalšia tabuľka dokumentuje prehľad spôsobov, ako prišli respondenti k nezákonným drogám v komparácii s údajmi s predchádzajúcimi zisťovaniami od roku 1998. Od koho ste získali drogu ? (údaje v %) 1/

1998 2000 2002 2004 2006 SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba

od kamaráta (kamarátky) zadarmo

54

54

59

41

43

46

31

48

44

38

51

54

40

52

51

kolovalo to v skupine kamarátov

42

54

51

37

46

45

26

42

52

27

43

39

30

43

45

kúpil som v obchode (lekárni)

21

7

7

21

12

5

31

12

17

59

38

43

27

11

14

od kamaráta (kamarátky) za peniaze

14

18

8

14

21

23

8

13

17

8

14

16

11

15

24

od kamaráta (-ky) za protislužbu

7

11

12

11

15

7

7

11

16

11

11

4

9

13

12

od dealera (priekupníka)

12

10

12

13

12

17

6

7

11

4

5

5

9

7

8

dal mi to neznámy človek

7

6

5

6

5

3

5

5

4

3

4

2

4

4

2

od brata alebo sestry zadarmo

3

2

4

3

3

5

2

4

6

6

4

6

2

2

3

zobral som doma bez súhlasu rodič.

3

6

7

1

3

9

2

4

4

6

10

0

1

1

1

od rodičov

0

0

0

1

0

0

1

1

1

4

4

9

1

1

0

od brata alebo sestry za protislužbu

-

-

-

-

-

-

1

1

3

2

0

0

0

0

2

od brata alebo sestry za peniaze

0

0

0

0

1

3

1

1

0

1

0

0

0

0

0

6

3

1

3

2

3

16

4

8

5

2

3

9

1

1

iná odpoveď

1/ 2/

2/

Pri možnosti uviesť viac odpovedí prekračuje súčet percent v jednotlivých rokoch a súboroch 100. Medzi „inými“ odpoveďami bola najfrekventovanejšia odpoveď „lekár“

29



Najčastejší spôsob získavania drog medzi tými, ktorí už užili drogu, v celoslovenskom súbore je od kamaráta alebo kamarátky zadarmo. Takto získali drogu dve pätiny respondentov (40%). Silnú zastúpenie priateľov v získavaní drog pre vlastné použitie preukazuje aj fakt, že takmer tretina opýtaných (30%) so skúsenosťou s konzumáciou nelegálnej drogy užila drogu v situácii, keď kolovala v skupine kamarátov. Tretím najčastejším spôsobom získavania drogy je nákup v obchode (lekárni), uviedla to viac ako štvrtina respondentov (27%). Dôležité je však znovu pripomenúť, že tento spôsob získania drogy sa vzťahuje v drvivej väčšine na lekárske drogy – sedatíva, barbituráty a hypnotiká, ktoré boli značnej časti respondentov predpísané lekárom. Porovnaním empirických údajov zistených v najnovšom prieskume s výsledkami skorších zisťovaní sme identifikovali niektoré posuny v spôsobe získavania nelegálnych drog: ⇒ v dvoch súboroch (dospelá populácia SR a mládež SR) došlo k miernemu zvýšeniu podielu užívateľov drog, ktorí prišli k látke od kamaráta, naopak medzi mladými respondentmi v hlavnom meste došlo k poklesu o 3 percentuálne body, ⇒ v súbore mládeže Bratislavy došlo k zvýšeniu oslovených, ktorí získali drogu, keď kolovala v skupine kamarátov o 6 percentuálnych bodov, v súbore SR o 3 percentuálne body, ⇒ vo všetkých troch súboroch výrazne klesol podiel tých, ktorí si kúpili drogu v obchode (v lekárni), treba však pripomenúť, že odpoveď „od lekára, na lekársky predpis“ bola do značnej miery uvedená medzi inými odpoveďami, ⇒ mierne sa vo všetkých troch súboroch zvýšil podiel odpovedí respondentov, že dostali drogu od dealera (priekupníka), a to v súbore SR o 5, v súbore mladých SR o 2 a v súbore mládeže Bratislavy o 3 percentuálne body. Graf č. 17 zachytáva odpovede oslovených, či mali alebo nemali po prvom užití omamnej alebo psychotropnej látky výčitky svedomia. Graf č. 17

P o c it y o b č a n o v p o p r v o m u ž it í n e le g á ln e j d r o g y ( ú d a je v % ) S úbor S R 40

1996 1998 2000 2002


29 38 27

60 71 62 73

36

S ú b o r m lá d e ž e B r a t is la vy

64

32

68

34

66

40

60

2004

33

67

37

63

2006

30

70

39

61

m a l vý č it k y

30

n e m a l vý č it k y

34

66

41 19

59 81

37 18

63 82

30

70



V porovnaní s rokom 2004 si o niečo menej občanov z celej populácie SR, ktorí už konzumovali nelegálnu látku, po jej prvom požití vyčítalo, že podľahli pokušeniu a vystavili sa riziku, z ktorého niekedy niet návratu. Pocit viny priznal približne každý tretí oslovený. Naopak, v súbore mládeže Slovenska sa podiel oslovených s výčitkami po premiérovom požití drogy mierne a medzi mládežou Bratislavy výrazne zvýšil. V súbore mladých SR mali výčitky takmer dve pätiny opýtaných a v súbore mladých z hlavného mesta necelá tretina respondentov. Prvé užitie nelegálnej drogy a vystavenie sa riziku, ktorému možno natrvalo podľahnúť, si vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor vyčítajú občania, ktorí už užili omamnú alebo psychotropnú látku z radov najmladších vekových kategórií 18 až 24 roční (36%) a 25 až 29 roční (38%), respondenti maďarskej národnosti (53%), s neúplným stredným a s úplným stredným vzdelaním (po 34%), robotníci (46%), podnikatelia (40%), oslovení z miest s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (43%) a respondenti žijúci v Trenčianskom (39%), Banskobystrickom (43%), Prešovskom a Košickom kraji (po 38%). Z pohľadu rodinného stavu si užitie drogy, tak ako to ukazuje graf č. 18, vyčítajú najmä slobodní respondenti, v menšej miere ženatí (vydaté), ďalej rozvedení a v najnižšej miere občania, ktorí sú ovdovení. Graf č. 18

P o c it y o b č a n o v p o p r v o m u ž it í d r o g z p o h ľ a d u ic h r o d in n é h o s t a v u ( ú d a je v % ) 79 77

70

68

vyč íta j ú s i n e vy č íta j ú s i

32

30 23

s lo b o d n í

ž e n a tí

r o z ve d e n í

21

o vd o ve n í

V záujme podrobnejšieho zmapovania vrstiev obyvateľstva, ktorí deklarovali osobnú skúsenosť s užitím omamných a psychotropných látok a tento skutok si následne vyčítajú, respektíve nevyčítajú, je zaujímavé tiež porovnanie hladiny výčitiek po prvom užití drogy s celkovou sociálno–ekonomickou situáciou domácností oslovených, ktorí už užili nelegálnu drogu. Komparáciu úrovne výčitiek občanov po prvom užití drogy s ich subjektívne deklarovanou sociálno–ekonomickou situáciou zachytáva graf č. 19 na ďalšej strane. Respondenti subjektívne sa zaraďujúci ku skupine bohatých, k jej nižšej vrstve si v najvyššej miere vyčítajú prvé užitie nelegálnej drogy, až takmer dve tretiny malo výčitky. Zo strednej skupiny mala výčitky takmer tretina oslovených z jej vyššej vrstvy a viac ako štvrtina z jej nižšej vrstvy. Najmenej si to vyčítajú respondenti, ktorí sa subjektívne zaradili ku skupine chudobných, k jej nižšej vrstve. Možno konštatovať, že druhostupňová korelácia hladiny výčitiek oslovených po prvom užití omamnej alebo psychotropnej látky s celkovou sociálno–ekonomickou situáciou respondentov zreteľne poukázala na to, že relatívne bohatší občania si oveľa viac vyčítajú užitie drogy ako občania zaraďujúci sa k chudobnejším vrstvám obyvateľstva. Do skupiny bohatých, k jej vyššej vrstve sa subjektívne zaradilo len

31



minimum respondentov, preto údaj, že výčitky nepociťuje až 100% týchto občanov, nie je štatisticky významný. Graf č. 19

V ý č it k y o b č a n o v p o p r v o m u ž it í d r o g y v o p t ik e ic h s o c iá ln o e k o n o m ic k e j p r ís lu š n o s t i ( ú d a je v % ) s k u p i n a b o h a týc h , j e j vyš š i a vr s tv a

100

s k u p i n a b o h a tý c h , j e j n i žš i a vr s tv a

64

s tr e d n á s k u p i n a , j e j vyš š i a vr s tv a

36 66

34

s tr e d n á s k u p i n a , j e j n i žš i a vr s tv a

26

74

s k u p i n a c h u d o b n ýc h , j e j vyš š i a vr s tv a

29

71

s k u p i n a c h u d o b n ý c h , j e j n i žš i a vr s tv a

21

79 vyč íta j ú s i

n e vy č íta j ú s i

Mnoho ľudí je čiastočne "závislých" aj od iných činností, nielen od legálnych alebo nelegálnych drog a niektoré z nich sú v primeranej miere prospešné, prípadne sú dôkazom vývoja spoločnosti vytváraním najnovších technológií a technologických postupov. Medzi tieto činnosti, prípadne hmotné predmety sme medzi objekty zisťovania zaradili hracie automaty, internet, aktívne športovanie, mobilné telefóny, jedlo (predovšetkým sladkosti), televíziu a taktiež legálne drogy – alkohol a cigarety, resp. tabak, ktorých stručnú analýzu rozoberieme na záver v tejto časti správy. V prieskume, podobne ako v rokoch 2002 a 2004 sme zisťovali, či má respondent v domácnosti, v ktorej žije, človeka závislého od niektorej z týchto činností alebo hmotných predmetov.

Závislosť rodinných príslušníkov respondentov od legálnych drog alebo iných činností a predmetov (údaje v %) 1/ Mám v domácnosti človeka závislého od: cigariet, tabaku televízie alkoholu mobilného telefónu jedla (sladkostí) hracích automatov internetu aktívneho športovania od iného 2/ Nemáme takého v domácnosti

Súbor SR

Súbor mládeže SR

Súbor mládeže Bratislavy

2002

2004

2006

2002

2004

2006

2002

2004

2006

25 21 12 8 9 5 3 3 3 49

28 17 14 12 10 5 4 3 2 47

26 16 13 11 9 4 7 3 1 48

32 23 13 13 11 7 5 6 4 39

34 19 13 16 11 6 5 3 2 41

35 16 16 14 9 4 8 4 1 41

26 21 10 15 14 6 10 8 2 41

32 26 8 22 12 6 12 5 2 39

34 26 8 20 10 5 20 8 2 31

1/

Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100 Medzi inými závislosťami členov domácností respondentov sa vyskytli napr. závislosť od „práce“, „počítačových hier“ “, „tipovania v stávkových kanceláriách“, „zberateľskej činnosti“ a pod.

2/

32



Údaje z aktuálneho zisťovania závislosti členov domácností respondentov od "iných drog" v komparácii s údajmi získanými v rokoch 2002 a 2004 ukázali, že : ⇒ vo všetkých troch výberových súboroch tvoria najväčší podiel tí, v domácnosti osobu závislú od „drog“ uvedených v tabuľke, alebo od V celoslovenskom súbore i v súbore mládeže sa ich podiel udržiava približne na rovnakej hladine, v súbore mládeže Bratislavy sa počas výrazne zredukoval (menej o 10 percentuálnych bodov)

ktorí nemajú iných činností. od roku 2002 tohto obdobia

⇒ jednoznačne najrozšírenejšou závislosťou príbuzných respondentov vo všetkých skúmaných súboroch je dlhodobo závislosť od cigariet a tabaku, u mládeže SR sa počas uplynulých šiestich rokov mierne zvyšuje, v súbore mládeže Bratislavy sme od roku 2002 zistili nárast závislosti od tabaku a cigariet niekoho v ich domácnosti o 8%. Na druhom mieste je závislosť od televízie s klesajúcim trendom v celoslovenskom súbore dospelej populácie, i mládeže SR, so stabilizovaným podielom od roku 2004 v súbore mládeže Bratislavy ⇒ v súčasnosti je údaj o závislosti od alkoholu v domácnosti respondentov súbore populácie SR a mládeže Bratislavy takmer nemenný od predchádzajúcich zistení, v súbore mládeže mierne – v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vzrástol ⇒ v domácnostiach mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov v Bratislave je vyšší podiel osôb závislých od mobilného telefónu a internetu, čo do istej miery súvisí s vyššou úrovňou vybavenosti domácností v hlavnom meste v porovnaní s inými oblasťami Slovenska ⇒ aktuálny prieskum zaznamenal tendenciu znižovania závislosti v domácnostiach od hracích automatov

33



III. VNÍMANIE NEBEZPEČENSTVA ŠKODLIVOSTI UŽITIA, RESPEKTÍVE UŽÍVANIA DROG PRE JEDNOTLIVCA I CELÚ SPOLOČNOSŤ Konzumácia drog so sebou nesie mnohé z problémov pre jednotlivcov, ktorí s nimi experimentujú, ale aj pre tých, ktorí sa od nich stali závislí. Osobné ťažkosti týchto jednotlivcov sa však ďalej odzrkadľujú v celospoločenských rizikách a ohrození, celkový zdravotný stav obyvateľstva sa zhoršuje, rastie kriminalita, dochádza k odčerpávaniu finančných, prírodných a ľudských zdrojov. Vo verejnosti sa šíria rozličné mýty o bezpečnosti alebo škodlivosti mäkkých a tvrdých omamných látok, ktoré sú potom veľakrát rozhodujúce pri postojoch ľudí k ich náhodnému, resp. pravidelnému užívaniu. V prieskume zameranom na drogy sú od roku 1996 pravidelne zaraďované aj otázky zisťujúce názory oslovených občanov na mieru nebezpečenstva fyzického a psychického sebapoškodenia, ktoré podstupujú ľudia, ktorí: ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒

raz alebo dvakrát vyskúšajú marihuanu/hašiš, alebo ju fajčia pravidelne, raz alebo dvakrát vyskúšajú kokaín/crack, alebo ho užívajú pravidelne, raz alebo dvakrát vyskúšajú heroín, alebo ho užívajú pravidelne, raz alebo dvakrát vyskúšajú extázu, alebo ju užívajú pravidelne, fajčia jeden alebo viac balíkov cigariet denne, pravidelne pijú vo väčšom množstve alkohol

K pravidelným konzumentom alkoholických nápojov sme zaraďovali tých občanov, ktorí častejšie ako trikrát do týždňa pijú viac ako päť pohárov alkoholických nápojov. V nasledujúcich tabuľkách sú porovnávané najnovšie údaje s predchádzajúcimi prieskumami, v ktorých respondenti vyjadrujú názor na možnosť fyzického a psychického sebapoškodenia ľudí, ktorí vykonávajú uvedené činnosti. Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás ľuďom, ktorí raz alebo dvakrát vyskúšajú marihuanu/hašiš ?

1996

1998

2000

2002

2004

2006

Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR malé nebezpečenstvo Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR stredné Súbor mládeže SR nebezpečenstvo Súbor mládeže BA Súbor SR veľké nebezpečenstvo Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR neviem posúdiť Súbor mládeže BA

13 20 25 23 31 29 20 22 21 33 21 14 11 6 11

10 18 21 22 29 35 22 24 18 34 22 20 12 7 6

13 24 28 26 34 28 23 21 26 32 18 15 6 3 3

11 21 22 23 30 31 27 26 24 35 21 19 4 2 4

13 23 25 23 31 29 23 23 27 34 19 13 7 4 6

11 21 27 24 32 32 27 25 21 34 19 16 4 3 4

žiadne nebezpečenstvo

⇒ V porovnaní s rokom 2004 sa v celoslovenskom súbore a v súbore mladých SR vo veku 15 až 29 rokov mierne znížil podiel oslovených, podľa ktorých nepredstavuje jednorázové vyskúšanie marihuany/hašiša žiadne nebezpečenstvo fyzického a psychického sebapoškodenia. Na druhej strane sa za to isté obdobie mierne zvýšil podiel tých, ktorí

34



súhlasia s tým, že isté riziko nebezpečenstva tu je. Obrátená situácia je medzi mladými ľuďmi v Bratislave, ktorých v súčasnosti o niečo viac tvrdí, že jednorázové fajčenie marihuany nepredstavuje žiadne riziko a menší podiel je toho názoru, že hrozí nebezpečenstvo. ⇒ Mienka, že jednorázové vyskúšanie marihuany/hašiša nepredstavuje žiadne alebo len malé nebezpečenstvo je momentálne, podobne ako v minulých prieskumoch, najviac deklarovaný v prostredí mládeže hlavného mesta, v menšej miere medzi mládežou v SR, v najmenšej miere v celoslovenskej populácii. ⇒ Ľuďom, ktorí raz alebo dvakrát vyskúšajú marihuanu/hašiš nehrozí žiadne nebezpečenstvo sebapoškodenia v omnoho vyššej miere podľa tých, ktorí už užili drogu, ako tých, ktorí so žiadnou nelegálnou drogou nemajú osobnú skúsenosť (29% v porovnaní 5%). Naopak, oslovení, ktorí neužili ešte drogu, vidia vo vyskúšaní marihuany vo výraznej vyššej miere veľké nebezpečenstvo (38%, tí, so skúsenosťou s drogou "len" 19%). Jednorázové požitie marihuany hašiša nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo fyzického a psychického sebapoškodenia vo väčšej miere v porovnaní s celoslovenským súborom podľa 18 až 24 ročných a 25 až 29 ročných (po 21%), vysokoškolsky vzdelaných (15%), študentov (23%), nezamestnaných (15%), obyvateľov Trenčianskeho kraja (16%), ďalej podľa ľudí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo (19%) a z pohľadu rodinného stavu vo výraznejšej miere podľa slobodných respondentov (22%). Veľké nebezpečenstvo fyzického alebo psychického sebapoškodenia pripisujú jednorázovému vyskúšaniu marihuany/hašiša predovšetkým ženy (39%), 50 až 59 roční (41%), ďalej 60 a viac roční (55%), opýtaní so základným vzdelaním (45%) – vysokoškolsky vzdelaní vo výrazne nižšej miere preferujú tento názor ("len" 26%), ďalej obyvatelia Trnavského (38%) a Nitrianskeho kraja (39%) a z hľadiska rodinného stavu najmä ovdovení respondenti (61%). Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí pravidelne fajčia marihuanu / hašiš ? žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť

Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR

Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA

1996

1998

2000

2002

2004

2006

1 3 3 7 10 13 17 27 32 66 56 45 9 4 7

2 2 2 7 10 15 17 26 31 65 56 48 9 6 4

1 3 4 9 15 19 23 29 32 62 50 44 5 3 1

1 2 2 7 13 13 20 30 33 68 52 50 4 2 2

1 3 3 5 10 14 23 31 31 66 53 48 5 3 4

1 2 2 6 12 10 21 29 37 69 55 47 3 2 4

⇒ Podobne ako pri jednorázovej konzumácií marihuany/hašiša, aj pravidelné fajčenie tejto najrozšírenejšej drogy považujú občania zo všetkých výberových súborov za veľmi

35



rizikové pre fyzické a psychické zdravie jedinca. V porovnaní so zisťovaním realizovaným v roku 2004 sa aktuálne mierne zvýšil podiel tých, podľa ktorých pravidelné fajčenie marihuany/hašiša predstavuje veľké nebezpečenstvo fyzického a psychického sebapoškodenia (v súbore SR a v súbore mládeže SR). ⇒ Zároveň platí, že medzi mladými z Bratislavy a v súbore mladých SR vo veku 15 až 29 rokov je pravidelné fajčenie marihuany/hašiša považované za menej nebezpečné pre fyzické a psychické sebapoškodenie ako medzi dospelou populáciou SR. ⇒ Respondenti, ktorí už niekedy užili drogu, podľa prieskumu vidia v pravidelnom fajčení marihuany/hašiša veľké nebezpečenstvo vo výrazne nižšej miere ako tí, ktorí žiadnu omamnú látku doteraz neužili (47% oproti 76%). V pravidelnom fajčení marihuany/hašiša nevidia žiadne alebo malé nebezpečenstvo fyzickej, prípadne duševnej ujmy najmladšie vekové kategórie oslovených – 18 až 24 (súhrnne 16% so žiadnym alebo malým rizikom), 25 až 29 roční (12%), študenti (20%) a slobodní respondenti (13%). Veľké riziko fyzického a psychického sebapoškodenia predstavuje pravidelná konzumácia marihuany/hašiša vo väčšej miere oproti priemeru za celoslovenský súbor podľa žien (74%, muži "len" 64%), ďalej podľa oslovených zo stredných a starších vekových vrstiev obyvateľstva – 40 až 49 ročných (74%), 50 až 59 ročných (80%) a viac ako 60 ročných (79%), respondentov žijúcich v sídlach s počtom obyvateľov od 50 tisíc do 100 tisíc (75%), v Prešovskom kraji (78%) a ovdovených občanov (82%).

Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí raz alebo dvakrát vyskúšajú kokaín/crack ? žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť

Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA

1996

1998

2000

2002

2004

2006

3 5 3 13 14 13 23 29 25 51 46 47 10 6 12

3 4 3 10 12 15 22 25 27 54 51 47 11 8 8

2 4 4 11 12 10 28 30 32 52 49 51 7 5 3

3 4 3 10 15 11 26 32 34 57 47 48 4 3 4

2 3 5 11 15 12 25 28 34 56 50 43 6 4 6

2 5 3 12 17 17 29 31 33 52 43 41 5 4 6

⇒ Aj jednorázové vyskúšanie kokaínu/cracku považujú za najmenej nebezpečné pre poškodenie fyzického a psychického stavu mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov v celoslovenskom súbore mladých i v Bratislave. V súbore reprezentujúcej dospelú populáciu považuje vyskúšanie kokaínu/cracku za veľmi nebezpečné viac ako polovica opýtaných, mládež SR i mladí ľudia v Bratislave prikladajú vo väčšej miere oproti celoslovenskému priemeru užitiu kokaínu/cracku stredné nebezpečenstvo.

36



⇒ Respondenti so skúsenosťou s užitím nelegálnych drog vo väčšej miere pripisujú vyskúšaniu kokaínu/cracku len malé nebezpečenstvo (17%), ako tí, ktorí ešte s nelegálnou drogou nemajú osobnú skúsenosť (10%). Veľké nebezpečenstvo je v užití kokaínu/cracku najmä podľa občanov bez skúsenosti s užitím drogy (58%) ako medzi opýtanými, ktorí už užili drogu (38%). V jednorázovom vyskúšaní kokaínu/cracku nevidia žiadne alebo len malé nebezpečenstvo vo väčšej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom 18 až 24 roční (22% - pri zlúčení odpovedí "nepredstavuje žiadne" a "predstavuje malé nebezpečenstvo") a 25 až 29 roční (21%), nezamestnaní (19%), študenti (24%), respondenti z obcí od 2 tisíc do 10 tisíc obyvateľov (21%), Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja (po 20%), oslovení nevyznávajúci žiadne náboženstvo (19%) a tiež slobodní občania (20%). Vyskúšanie kokaínu/cracku predstavuje veľké nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia zdravia človeka v relatívne vyššej miere oproti celoslovenskému priemeru podľa 50 až 59 ročných (58%) a viac ako 60 (64%) ročných, oslovených bývajúcich v mestách s počtom obyvateľov nad 100 tisíc (58%) a v Žilinskom kraji (60%). Z pohľadu rodinného stavu k nim patria aj ovdovení (68%) respondenti.

Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí pravidelne užívajú kokaín / crack ? žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť


1996

1998

2000

2002

2004

2006

0 0 0 1 1 1 5 7 6 87 88 86 7 4 7

1 0 0 1 1 1 5 6 8 85 86 85 8 7 6

0 1 0 2 1 3 6 7 6 87 88 89 5 3 2

0 0 0 1 1 1 7 11 10 88 85 86 4 3 3

0 0 0 1 2 2 7 9 13 87 86 82 5 3 3

0 0 0 1 3 3 7 10 6 89 84 88 3 3 4

⇒ Veľká väčšina – približne deväť z desiatich občanov Slovenska považuje pravidelnú konzumáciu kokaínu/cracku za veľmi rizikovú z pohľadu poškodenia vlastného fyzického a psychického zdravia. Medzi sledovanými výberovými vzorkami – celoslovenským, súborom mládeže SR a súborom mladých v Bratislave nie sú viditeľné takmer žiadne rozdiely v posudzovaní nebezpečenstva pravidelného užívania kokaínu/cracku. Iba malé rozdiely sme zaznamenali medzi analyzovanými sociodemografickými kategóriami respondentov, keď častejšie ako je celoslovenský priemer považujú za veľmi nebezpečné pravidelné užívanie kokaínu/cracku najmä občania s vysokoškolským vzdelaním a tí, ktorí bývajú v najväčších mestách nad 100 tisíc obyvateľov (po 94%).

37



⇒ Respondenti, ktorí ešte nemajú skúsenosť s užitím nejakej nelegálnej drogy, vo výrazne vyššej miere pripisujú pravidelnému užívaniu kokaínu/cracku možnosť veľkého fyzického a psychického poškodenia zdravia (91%) ako tí, ktorí už užili drogu (81%). Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí raz alebo dvakrát vyskúšajú heroín ? žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť


1996

1998

2000

2002

2004

2006

2 3 1 9 9 8 19 23 20 60 59 60 10 6 8

2 2 2 6 8 8 19 22 22 63 59 61 10 8 7

1 2 3 8 10 7 23 24 24 61 60 64 7 4 2

2 3 3 7 8 6 21 26 27 66 60 60 4 2 4

1 2 3 9 10 7 20 26 31 64 58 54 6 4 5

1 4 1 9 13 10 24 26 28 61 54 55 5 3 6

⇒ Súhrnne viac ako štyri pätiny respondentov si myslí, že jednorázové vyskúšanie heroínu je veľmi alebo stredne nebezpečné. Oslovení zastupujúci dospelú populáciu SR v porovnaní so súbormi mládeže SR a mládeže Bratislavy vo zvýšenej miere prikladajú vyskúšaniu heroínu veľké riziko, v oboch súboroch mladých Slovenska i Bratislavy je na druhej strane o niečo vyšší podiel tých, podľa ktorých predstavuje jednorázové užitie heroínu stredné nebezpečenstvo. V porovnaní s rokom 2004 sa ale v dvoch sledovaných súboroch (súbor SR a mladí SR) mierne znížil podiel respondentov, ktorí považujú vyskúšanie heroínu za veľmi nebezpečné. ⇒ Opýtaní, ktorí už niekedy v minulosti užili nejakú omamnú alebo psychotropnú látku považujú vyskúšanie heroínu za veľmi nebezpečné v oveľa nižšej miere ako tí, ktorí zatiaľ nemali osobnú skúsenosť s užitím nelegálnej drogy – 50% so skúsenosťou oproti 64% bez skúseností s užitím nejakej drogy. Súhrnne žiadne, resp. malé nebezpečenstvo fyzického a psychického sebapoškodenia hrozí ľuďom po vyskúšaní heroínu vo zvýšenej miere podľa mienky 18 až 24 ročných (16%) a tiež podľa rozvedených respondentov (16%). Jednorázové užitie, resp. užitie heroínu dvakrát predstavuje možnosť veľkého nebezpečenstva telesnej a duševnej ujmy na zdraví jedinca vo významne vyššej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom podľa starších respondentov vo veku 50 až 59 rokov (67%) a viac ako 60 rokov (67%), z hľadiska krajového rozdelenia v Bratislavskom (67%) a Žilinskom kraji (68%) a v optike rodinného postavenia podľa ovdovených občanov (72%).

38


Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí pravidelne užívajú heroín ? žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť



1996

1998

2000

2002

2004

2006

0 0 0 0 0 0 2 3 3 91 93 93 7 4

0 0 0 1 1 0 2 2 4 89 91 91 8 6

0 0 0 0 1 2 3 4 3 91 92 93 6 3

0 0 0 0 0 0 4 6 3 92 91 92 4 2

0 0 0 0 1 1 5 6 8 90 90 89 5 3

0 0 0 1 2 1 4 6 2 92 89 93 3 3

4

5

2

4

2

4

Nikto z respondentov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, si nemyslí, že z pravidelného užívania nehrozí žiadne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia človeka. O malom a strednom nebezpečenstve je presvedčené len malé množstvo oslovených. Približne deväť z desiatich opýtaných v každom z troch sledovaných súboroch deklarovalo, že pravidelná konzumácia heroínu predstavuje pre jeho užívateľov veľké nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia. Medzi jednotlivými vzorkami aktuálny prieskum nezaznamenal žiadne výraznejšie diferencie v posudzovaní pravidelného užívania heroínu na fyzický a psychický stav jeho konzumentov. Výraznejšie rozdiely nie sú ani medzi skúmanými sociodemografickými skupinami až na vysokoškolsky vzdelaných občanov, spomedzi ktorých až 97% hovorí o veľkom nebezpečenstve pre tých, ktorí pravidelne užívajú heroín. ⇒ V skupine respondentov so skúsenosťou konzumácie nejakej omamnej alebo psychotropnej látky je mierne nižší podiel opýtaných, ktorí považujú pravidelné užívanie heroínu za veľmi nebezpečné (87% oproti 94% bez skúsenosti s drogami).

Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí raz alebo dvakrát vyskúšajú extázu? (údaje v %) Súbor SR Odpovede: žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť

2002 5 13 24 51 7

2004 5 13 23 51 8

Súbor mládeže SR 2006 4 14 29 47 6

2002 8 20 28 38 5

2004 8 18 28 41 5

2006 9 22 32 34 3

Súbor mládeže Bratislavy 2002 2004 2006 11 10 8 15 16 22 32 36 30 36 32 34 6 6 6

⇒ Otázky sondujúce hodnotenie vplyvu vyskúšania alebo pravidelného užívania extázy na fyzický a duševný vývoj jej konzumentov boli do prieskumu zaradené až vo výskume 2002. Zozbierané údaje preukázali, že v celoslovenskom súbore je výrazne vyšší podiel respondentov, podľa ktorých vyskúšanie extázy predstavuje veľké nebezpečenstvo

39



fyzického a psychického sebapoškodenia, ako v oboch mládežníckych súboroch Slovenska aj Bratislavy. ⇒ Oveľa väčšie nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia zdravia vidia vo vyskúšaní extázy tí respondenti, ktorí už v minulosti užili nelegálnu drogu – 52% v porovnaní s 32% v skupine bez osobnej skúsenosti s nejakou drogou. Jednorázové užitie extázy nepredstavuje žiadne riziko vplyvu na fyzický a psychický stav konzumentov vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor podľa oslovených vo vekovej kategórii 18 až 29 a 25 až 29 rokov a a tiež študentov (všetci po 9%). Vyskúšanie extázy predstavuje veľké nebezpečenstvo pre zdravotný stav konzumenta predovšetkým podľa žien (52%), respondentov v starších vekových kategóriách od 50 do 59 rokov (55%) a 60 a viac rokov (62%), oslovených z obcí do 2 tisíc obyvateľov (53%), Trnavského kraja (56%), občanov, ktorí sú nábožensky veriaci (52%), ženatých/vydaté (52%) a ovdovených respondentov (64%). Aké nebezpečenstvo hrozí, podľa Vás, ľuďom, ktorí pravidelne užívajú extázu? (údaje v %) Súbor SR Odpovede: žiadne nebezpečenstvo malé nebezpečenstvo stredné nebezpečenstvo veľké nebezpečenstvo neviem posúdiť

2002 0 2 12 79 7

2004 1 2 10 80 7

Súbor mládeže SR 2006 0 2 12 82 4

2002 1 4 20 72 4

2004 1 5 16 74 4

2006 0 4 18 74 4

Súbor mládeže Bratislavy 2002 2004 2006 1 1 2 4 6 3 20 19 21 70 69 70 5 5 4

⇒ Jasná väčšina obyvateľstva so súboru SR, viac ako štyri pätiny, je presvedčená, že pravidelná konzumácia extázy predstavuje veľké nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia zdravia. Takáto mienka prevládala vo všetkých troch skúmaných výberových súboroch. Medzi mladými ľuďmi SR aj mládežou Bratislavy je o niečo nižší podiel opýtaných, podľa ktorých pravidelné užívanie extázy predstavuje veľké riziko, na druhej strane je však v týchto súboroch vyšší podiel tých, ktorí si myslia, že predstavuje stredné riziko. ⇒ Medzi respondentmi, ktorí nemali osobnú skúsenosť s užitím nelegálnej drogy je významne vyšší podiel oslovených podporujúcich názor, že pravidelné užívanie extázy predstavuje veľké riziko fyzického a psychického sebapoškodenia – 85% oproti 71% z tých, ktorí ešte neužili drogu. Relatívne najvyšší podiel respondentov, ktorí prezentujú názor, že pravidelné užívanie extázy nepredstavuje žiadne, resp. predstavuje len malé nebezpečenstvo na fyzický a psychický stav užívateľov, je medzi študentmi (7%). O veľkom nebezpečenstve pravidelným užívaním extázy na fyzický a psychický stav jedincov sú presvedčení vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor 60 a viac roční (88%), vysokoškolsky vzdelaní (86%), oslovení pochádzajúci z Nitrianskeho (86%) a Žilinského kraja (88%) a z pohľadu rodinného stavu ovdovení občania (86%). V ďalších otázkach sme sa sústredili na názory verejnosti na škodlivosť pri užívaní verejnosťou akceptovaných, zákonných drog – tabaku a cigariet a ich vplyv na zdravie občanov. Potvrdilo sa, že občania v oveľa vyššej miere akceptujú konzumáciu alkoholu a fajčenie ako užívanie nelegálnych druhov omamných a psychotropných látok, napriek tomu

40



si veľká väčšina ľudí uvedomuje vplyv užívania alkoholu a fajčenia cigariet na zdravotný stav nielen jednotlivcov, ale v širších súvislostiach celej populácie. Graf č. 20

A k é n e b e z p e č e n s t v o h r o z í, p o d ľ a V á s , ľ u ď o m , k t o r í f a jč ia je d e n a le b o v ia c b a lík o v c ig a r ie t d e n n e ? ( ú d a je v % ) S ú b o r m lá d e ž e S R

S úbor S R

39%

1%

3%

14%

34%

1%


5%

42% 43%

ž ia d n e n e b e z p e č e n s t vo

m a lé n e b e z p e č e n s t vo

ve ľ k é n e b e z p e č e n s t vo

n e vie m p o s ú d iť

18%

27%

3%

4%

16%

50%

s t re d n é n e b e z p e č e n s t vo

⇒ Vo všetkých troch sledovaných súboroch – v súbore dospelej populácie SR a v oboch mládežníckych prevažuje názor, že fajčenie jedného alebo viacerých balíčkov cigariet denne predstavuje stredné, prípadne veľké nebezpečenstvo poškodenia zdravia. Súhrnne je o tom presvedčených 82% opýtaných spomedzi celoslovenského súboru a viac ako tri štvrtiny (76%, resp. 77%) oslovených spomedzi oboch súborov mladých vo veku od 15 do 29 rokov. Približne jedna pätina respondentov vyjadrila v zisťovaní názor, že fajčenie so sebou neprináša žiadne alebo len malé riziko fyzickej a psychickej ujmy.

⇒ V omnoho vyššom podiele sú o veľkej škodlivosti fajčenia presvedčení respondenti, ktorí

vôbec nefajčia (48%), ako opýtaní, ktorí fajčia denne alebo príležitostne (33%). Pravidelní fajčiari tiež vo vyššie miere presadzujú názor, že fajčenie jedného alebo viacerých balíkov cigariet denne nespôsobuje žiadne alebo len malé fyzické a psychické sebapoškodenie fajčiara (21%), pričom medzi nefajčiarmi bolo takýchto názorov len 11%.

Fajčenie jedného alebo viacerých balíčkov cigariet denne nespôsobuje žiadne alebo len malé riziko fyzického a psychického poškodenia zdravia predovšetkým podľa mužov (23%), mladších respondentov vo veku 18 až 24 (25% - súhrnne žiadne nebezpečenstvo a malé nebezpečenstvo ) a 25 až 29 rokov (23%), respondentov maďarskej národnosti (22%), z pohľadu socioprofesijných skupín podľa robotníkov (21%), nezamestnaných (22%) a ďalej tiež slobodných respondentov (po 22%). Medzi tých, ktorí nadmernému fajčeniu pripisujú veľké nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia zdravia patria vo vyššej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom ženy (43%), ďalej 60 a viac roční (50%), respondenti s najnižším vzdelaním (44%), obyvatelia Trnavského, Košického (po 47%) a Prešovského kraja (49%), občania, ktorí uviedli, že sú nábožensky veriaci (43%) a ovdovení respondenti (62%).

41



Graf č. 21

A k é n e b e z p e č e n s t v o h r o z í, p o d ľ a V á s , ľ u ď o m , k t o r í p r a v id e ln e p ijú v o v ä č š o m m n o ž s t v e a lk o h o lic k é n á p o je ? ( ú d a je v % ) S úbor S R

1% 1%

47%


9%

42%

1% 2%

42%

S ú b o r m lá d e ž e B ra t is la vy

13%

42%

ž ia d n e n e b e z p e č e n s t vo

m a lé n e b e z p e č e n s t vo

ve ľ k é n e b e z p e č e n s t vo

n e vie m p o s ú d iť

3% 36%

1%

12%

48%

s t re d n é n e b e z p e č e n s t vo

⇒ Takmer deväť z desiatich oslovených v našom prieskume sa vyjadrilo, že pravidelné pitie alkoholu vo väčšom množstve je predpokladom stredného alebo veľkého rizika fyzickej a psychickej deštrukcie zdravotného stavu. Úroveň deklarovania tohto názoru je o niečo vyššia v celoslovenskom súbore (89%) v porovnaní so súborom mládeže Slovenska a mládeže Bratislavy (po 84%). Pravidelné pitie alkoholu v prieskume znamená, ak občan pije vo väčšom množstve alkoholické nápoje častejšie ako trikrát do týždňa (viac ako tri poháre 10 až 12 stupňového piva, 3 dcl vína alebo 0,05 dcl tvrdého alkoholu). Žiadne, resp. len malé nebezpečenstvo fyzického a psychického sebapoškodenia pri pravidelnom pití alkoholu deklarujú vo zvýšenej miere hlavne muži (15% - opäť pri zlúčení odpovedí "žiadne" alebo "malé" nebezpečenstvo), 25 až 29 roční (14%), respondenti maďarskej národnosti (17%), nezamestnaní (17%), oslovení, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo a slobodní občania (po 14%) . Veľkú hrozbu fyzického a psychického poškodenia organizmu predstavuje pravidelná konzumácia alkoholických nápojov predovšetkým podľa žien (52%), respondentov vo veku od 50 do 59 (51%) a viac ako 60 rokov (56%), oslovených bývajúcich v mestách s počtom obyvateľov nad 100 tisíc (54%), Prešovskom kraji (59%), nábožensky veriacich (51%) a z hľadiska rodinného stavu najmä podľa ovdovených (59%). Užívanie omamných a psychotropných látok má negatívne dôsledky takmer na všetky sféry života spoločnosti. Drogové excesy idú na vrub rastúcej miery kriminality, šíreniu vírusu HIV, prípadne hepatitídy a hlavne sú veľkou finančnou stratou nielen pre drogovo závislého a jeho príbuzných, ale pre celú spoločnosť. Osoby závislé od nelegálnych drog vo svojom živote akcentujú v prevažnej miere negatívne stránky života spoločnosti, čím do nej vnášajú prvky beznádeje a sklamania, čo determinuje aj zmýšľanie a konanie ďalších ľudí, predovšetkým z rizikových skupín obyvateľstva. Aj z tohto je zrejme, že problém drog a drogových závislosti treba riešiť v širších súvislostiach. Graf č. 22 na ďalšej strane prezentuje hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti pre spoločnosť podľa názorov občanov z najnovšieho prieskumu, ako aj porovnanie výsledkov s predchádzajúcimi zisťovaniami.

42



Graf č. 22 1/

H la v n é n e b e z p e č e n s t v á v y p lý v a jú c e z d r o g o v e j z á v is lo s t i p o d ľ a m ie n k y o b č a n o v ( ú d a je v % ) r a s t ie s ň o u k rim in a lit a

57

63 64 66 61

27 29 25 29 23

n a r k o m a n s t rá c a s vo ju o s o b n o s ť

n a r k o m a n o vi h r o z í s m rť z p r e d á vk o va n ia

25

32 33

38 35 37 34 39

28 29

27

31 33

18 22 24 24 25 25 21

p rin á š a fin a n č n é s t ra t y p re s p o lo č n o s ť

7 6 6 7

n a p o m á h a š ír e n iu p r o s t it ú c ie

7

in á o d p o ve ď

1 1 1

1 1

n e vie m

1

67

32

28

p o d p o ru je š ír e n ie víru s u H IV / A ID S , h e p a t it íd y B

64

30

9

8

2006 2004 2002

2 2 2

2000 1998 1996

2

1994

2 2 2 2

Oproti zisťovaniu v októbri 2004 sa v najnovšom prieskume neprejavili výraznejšie diferencie v názoroch občanov na najväčšie nebezpečenstvá, ktoré môžu plynúť z drogovej závislosti pre spoločnosť. V aktuálnom prieskume sa nárastu kriminality v súvislosti s drogovou závislosťou obávajú viac ako tri pätiny občanov. K malému posunu v porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním prišlo aj v názore na to, že drogami človek stráca svoju osobnosť. Je o tom presvedčená takmer tretina respondentov. Identický podiel občanov 1/

Pri možnosti uviesť dve odpovede presahuje súčet percent 100

43



deklaroval názor, že hlavným nebezpečenstvom vyplývajúcim z drogovej závislosti je šírenie vírusu HIV/AIDS, prípadne hepatitídy typu B. Pritom ešte pred dvoma rokmi túto mienku prezentovala viac ako štvrtina oslovených. Nasledujúci graf č. 23 dokresľuje názory zvyšných dvoch súborov – mládeže Slovenska a mládeže Bratislavy na rovnakú otázku. Graf č. 23 1/

H la v n é n e b e z p e č e n s t v á d r o g o v e j z á v is lo s t i p r e s p o lo č n o s ť p o d ľ a n á z o r u m lá d e ž e S R a m lá d e ž e B r a t is la v y ( ú d a je v % ) 63 54 37

36

35

32

30

31 19

16 9

8 1

1


2

0


ra s t ie s ň o u k rim in a lit a n a rk o m a n s t rá c a s vo ju o s o b n o s ť p o d p o r u je š íre n ie víru s u H IV / A ID S , h e p a t it íd y B n a rk o m a n o vi h r o z í s m rť z p re d á vk o va n ia p rin á š a fin a n č n é s t ra t y p re s p o lo č n o s ť n a p o m á h a š ír e n iu p r o s t it ú c ie in á o d p o ve ď n e vie m

⇒ Medzi mládežou Slovenska je v porovnaní s ich rovesníkmi z hlavného mesta a súborom SR výrazne nižší podiel tých, ktorí medzi hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti uvádzajú rastúcu kriminalitu. ⇒ Mládež vo veku 15 až 29 rokov na Slovensku ale aj v Bratislave považuje v mierne vyššej miere v porovnaní s celoslovenským súborom za jedno z hlavných nebezpečenstiev drogovej závislosti stratu osobnosti narkomana a jeho prípadnú smrť z predávkovania.

Rast kriminality v súvislosti z rozšírením drogovej závislosti považujú za jedno z hlavných nebezpečenstiev pre spoločnosť vo väčšej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom občania z vekovej kategórie viac ako 60 rokov (70%), respondenti žijúci v mestách s počtom obyvateľov od 50 tisíc do 100 tisíc (68%) a nad 100 tisíc (67%), obyvatelia Bratislavského (71%), Trnavského, Nitrianskeho a Žilinského kraja (po 68%), oslovení, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo (67%) a ovdovení občania (72%). 1/

Pri možnosti uviesť dve odpovede presahuje súčet percent 100

44



Zo straty osobnosti narkomanov v súvislosti s rozmachom omamných a psychotropných látok majú najväčší strach predovšetkým mladšie a stredné vekové vrstvy obyvateľstva 18 až 24, 25 až 29 a 30 až 29 ročných (po 36%), vysokoškolsky vzdelaní (36%), podnikatelia (41%), študenti (38%), respondenti v Banskobystrickom, Prešovskom (36%) a Košickom kraji (37%) a taktiež slobodní respondenti (36%). Šírenie vírusu HIV/AIDS, resp. hepatitídy typu B je jedným z najvážnejších rizík pre spoločnosť v dôsledku drogovej závislosti najmä pre 25 až 29 ročných (37%), občanov maďarskej národnosti (35%), študentov (36%), oslovených z miest od 10 tisíc do 50 tisíc (36%) a nad 100 tisíc obyvateľov (37%), respondentov z Trnavského (36%), Nitrianskeho (38%), Prešovského (37%) a Košického kraja (35%), nábožensky nevyhranených (35%), slobodných (35%) a rozvedených občanov (40%).

IV. POSTOJE OBČANOV K UŽÍVANIU DROG A ICH VZŤAH K ĽUĎOM, KTORÍ SÚ ZÁVISLÍ OD JEDNOTLIVÝCH DRUHOV DROG Určiť presný počet užívateľov omamných a psychotropných látok je veľmi obtiažne a tiež predikovať ich stav v budúcnosti nie je jednoduché. Avšak na základe viacerých relevantných indikátorov je možné vysloviť predpoklad, ako sa môže v budúcnosti vyvíjať počet užívateľov drog. Jedným z takýchto ukazovateľov je schopnosť občanov odmietnuť alebo na druhej strane prijať nelegálnu drogu v prípade, že od niekoho dostanú ponuku. Postoj občanov prijať alebo odmietnuť drogu sme zisťovali v prieskumoch od roku 1998 prostredníctvom predpokladanej reakcie respondenta na hypotetickú otázku, keď by mu na večierku alebo v nejakej spoločnosti ponúkli nelegálnu drogu. Podľa zistených údajov je potom následne možné analyzovať celkovú potenciálnu silu spoločnosti odolávať drogovému pokušeniu. Graf č. 24 1/

P r ija li b y s t e n a v e č ie r k u a le b o v s p o lo č n o s t i d r o g u , ro k 1 9 9 8 v p r íp a d e , a k b y v á m ju p o n ú k li? S úbor S R 89%

82%

5%

86%

6%

8%

áno

1/



n ie

10%

n e v ie m

zlúčené sú odpovede „určite áno“ a „asi áno“, resp. „asi nie“ a „určite nie“

45

7%

7%



Graf č. 25 1/

P r ija li b y s t e n a v e č ie r k u a le b o v s p o lo č n o s t i d r o g u , ro k 2 0 0 0 v p r íp a d e , a k b y v á m ju p o n ú k li? S úbor S R



90%

82%

5%

87%

5%

8%

10%

áno

n ie

8%

5%

n e v ie m

Graf č. 26 1/




92%

84%

87%

4% 4%

10%

áno

n ie

6%

9%

4%

n e v ie m

Graf č. 27 1/

P r ija li b y s t e n a v e č ie r k u a le b o v s p o lo č n o s t i d r o g u , ro k 2 0 0 4 v p r íp a d e , a k b y v á m ju p o n ú k li? S úbor S R 80%

14%

76%

6%

84%

7%

17%

áno

1/



n ie

n e v ie m


46

14%

2%



Graf č. 28 1/



93%


86%

4% 3%

86%

10%

áno

n ie

4%

11%

3%

n e v ie m

Pri komparácií výsledkov z najnovšieho prieskumu s údajmi zistenými v predchádzajúcich prieskumoch realizovaných v rokoch 1998 až 2004 je možné konštatovať nasledujúce závery: ⇒ pri zlúčení odpovedí „určite áno“ a „asi áno“ a odpovedí „asi nie“ a „určite nie“ výrazne dominuje odmietavý postoj k prijatiu drogy vo všetkých troch sledovaných súboroch, najmarkantnejšie sa to prejavuje v súbore dospelej populácie SR, ⇒ s výnimkou roku 2004, keď o niečo viac ľudí deklarovalo pozitívny postoj k ponúknutej droge, boli v oboch skúmaných súboroch mladých približne rovnaké podiely respondentov, ktorí prejavovali ochotu zobrať drogu, ale aj ju odmietnuť, ⇒ z najnovšieho prieskumu vyplýva, že so súboru SR je ochotných zobrať si nelegálnu drogu v spoločnosti, resp. na večierku jeden z dvadsiatich piatich, spomedzi mladých respondentov či už v Bratislave, alebo v ostatných častiach Slovenska je to približne každý desiaty. Medzi hlavné rizikové skupiny so sklonom prijať ponúkanú nezákonnú drogu podľa najnovšieho prieskumu patria najmä najmladší respondenti - "určite " alebo "asi by prijala drogu" v prípade ponuky viac ako desatina mladých vo veku od 18 do 24 rokov (12%), z hľadiska socioprofesijnej skupiny hlavne nezamestnaní (11%) a študenti (8%). V optike náboženského vyznania sa väčšia ochota prijať nelegálnu drogu prejavila medzi občanmi, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo (9%) a z pohľadu rodinného stavu medzi slobodnými opýtanými (9%). Oveľa vyššiu tendenciu prijať nelegálnu drogu, v prípade ak je na to príležitosť, podľa našich zistení, deklarovali občania, ktorí už mali osobnú skúsenosť s užitím omamnej a psychotropnej látky. Dokumentuje to graf č. 29 na nasledujúcej strane. Medzi respondentmi, ktorí už užili drogu, by v prípade možnosti znova "určite" alebo "asi" prijalo drogu 15% oslovených, kým spomedzi tých, ktorí drogu neužili, iba 1%. Táto skupina pre zmenu dominuje v schopnosti odolať ponúkanej droge, až 97% by určite, resp. asi nezobralo drogu, ak by na to mali príležitosť. 1/


47



Graf č. 29 V ô ľa o b č a n o v v p ríp a d e p o n u k y v z ia ť a le b o u ž iť d r o g u v z á v i s l o s t i o d s k ú s e n o s ti s d r o g a m i ( ú d a je v % ) u rč it e á n o asi áno

2 0 13

u ž ili u ž d r o g u

1

n e u ž ili d ro g u

28

a s i n ie

10 51

u r č it e n ie n e vie

87 6 2

Schopnosť odolať alebo neodolať vziať ponúkanú nezákonnú drogu je do značnej miery predurčená aj rodinným životom občanov. Súvis medzi užitím alebo neužitím nelegálnej drogu v prípade ponuky na večierku alebo v spoločnosti a rodinnou situáciou opýtaných zaznamenáva nasledujúca tabuľka. Prijali by ste na večierku alebo v spoločnosti drogu, v prípade, ak by Vám ju ponúkli? (údaje v %) Rodinný život rodičov: prevažuje, prevažuje, prevažoval medzi prevažoval medzi rozviedli sa iná odpoveď 1/ nimi súlad nimi nesúlad určite áno 0 2 1 0 asi áno 2 6 8 3 asi nie 13 14 25 16 určite nie 83 72 63 78 neviem 2 6 3 3 ⇒ Z tabuľky je zrejmé, že väčší sklon prijať v prípade ponuky nelegálnu drogu majú občania, ktorí v prieskume uviedli, že medzi ich rodičmi prevažoval, resp. prevažuje nesúlad, alebo sa rozviedli. Z nich takmer desatina (súhrnne „určite áno“ a „asi áno“) uviedla, že by v prípade ponuky prijala drogu. ⇒ Drvivá väčšina tých (96%), ktorých rodičia mali alebo majú harmonický vzťah a prevažuje medzi nimi súlad, uviedla, že by drogu v spoločnosti, alebo na večierku nevzala (súhrnne „asi nie“ a „určite nie“). Azda vo všetkých spoločnostiach si na základe vlastných kultúrnych tradícií počas vývinu veľká časť obyvateľstva vypestuje vlastný, špecifický vzťah k osobám, ktoré sa svojou životnou orientáciou od nich odlišujú. K takýmto jedincom je možné zaradiť aj osoby závislé na užívaní omamných a psychotropných látok, keďže napriek zvyšovaniu ich podielu stále patria k výrazne malej vrstve obyvateľstva. Pohľad verejnosti na drogovo závislých je

1/

Pre malý počet respondentov sú údaje len orientačné. Najčastejšie odpovede boli „neviem, otec skoro zomrel“, „aj súlad, aj nesúlad“, „matka zomrela“, atď. 48



v rôznych krajinách rozdielny a je ho možné skúmať pomocou rôznych ukazovateľov. V našich prieskumoch zameraných na drogovú problematiku sú preto otázky, ktoré: ⇒ mapujú celkový náhľad verejnosti na narkomanov, ⇒ zisťujú názory občanov na jednotlivé formy závislosti, ⇒ a skúmajú vzťah k osobám závislým na drogách z hľadiska pracovných a partnerských vzťahov. Od roku 1994 sledujeme vývoj názorov verejnosti voči ľuďom, ktorí prepadli drogám, ako aj úroveň odsudzovania náhodnej či pravidelnej konzumácie nezákonných drog, ale aj drog, ktoré sú v spoločnosti akceptované, alkoholu a cigariet. Graf č. 30 1/

P o d ľ a n á z o r u v e r e jn o s t i, n a r k o m a n i s ú : ( ú d a je v % ) 60 63 62

c h o r í ľ u d ia

67 64 63 61 54 56

vý s t re d n é o s o b y n e s p o k o jn é s p re vlá d a jú c im s p ô s o b o m ž ivo t a

59 56 50 52 44 40 38 41 40 36 43 40

k rim in á ln e ž ivly

9

2006 2004 2002 2000 1998 1996 1994

8 8

in á o d p o ve ď

9 8 11 7 2 4 2

n e vie p o s ú d iť

3 5 4 6

1/

Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100

49



Z predchádzajúceho grafu vyplýva, že za dvanásť rokov nenastali významnejšie zmeny v názoroch verejnosti na osoby, ktoré podľahli drogovému ošiaľu. Veľká časť spoločnosti, tri pätiny, považuje narkomanov za chorých ľudí, pritom v roku 2000 sa s takýmto názorom stotožnili dve tretiny respondentov. Viac ako polovica opýtaných si o drogovo závislých myslí, že sú to výstredné osoby nespokojné so spôsobom života, akým žije väčšina ľudí spoločnosti. Pri tomto hodnotení dochádzalo k najväčším posunom, pokiaľ v prvom meraní v roku 1994 deklarovali tento názor viac ako dve pätiny občanov, v roku 2002 už bol charakteristický pre takmer tri pätiny oslovených. Treťou najfrekventovanejšou charakteristikou osôb drogovo závislých je, že sú to kriminálne živly. Súhlasili s ňou dve pätiny. Respondenti mali možnosť aj sami uviesť svoju vlastnú charakteristiku narkomanov, približne desatina občanov túto možnosť aj využila. V rámci iných odpovedí sme najčastejšie zaznamenali nasledovné hodnotenia drogovo závislých: „nešťastní ľudia“, „psychicky labilní ľudia“, „ľudia so slabou vôľou, slabým charakterom“, „neposlušné deti, väčšinou z rozvrátených rodín“, „mládežnícka nerozvážnosť“, „spodina“, „nezodpovední“, „hľadajú únik pred problémami v živote“, „v puberte im rodičia nevenovali pozornosť“, „normálni, kráčajú s dobou“, „nevedia nájsť cestu v živote“, „z rôznych sociálnych skupín“, „trosky“, a podobne. Graf č. 31 1/

P o d ľ a n á z o r u m la d ý c h , n a r k o m a n i s ú : ( ú d a je v % ) vý s t re d n é o s o b y n e s p o k o jn é s p re vlá d a jú c im s p ô s o b o m ž ivo t a

58 54

57 c h o rí ľ u d ia 56

31 k r im in á ln e ž ivly 27

10 in á o d p o ve ď

15

3


n e vie p o s ú d iť


2

1/


50



⇒ V aktuálnom hodnotení mládeže vo veku 15 až 29 rokov v oboch skúmaných súboroch na drogovo závislých nie sú výraznejšie rozdiely v tom, či sú to chorí ľudia alebo výstredné osoby. Obe charakteristiky narkomanov majú približne rovnaný podiel medzi opýtanou mládežou. ⇒ V oboch súboroch mládeže Slovenska i Bratislavy sú v porovnaní s celoslovenským priemerom významne nižšie podiely respondentov, ktorí hodnotia drogovo závislých ako kriminálne živly. Medzi dospelou populáciou SR sa z hľadiska jednotlivých sociodemografických vrstiev obyvateľstva preukázali niektoré výraznejšie rozdiely v pohľade na drogovo závislých ľudí. Opýtaných s názorom, že narkomani sú chorí ľudia, prieskum vo vyššej miere zaznamenal medzi najstaršími respondentmi vo veku 60 a viac rokov (64%), s vysokoškolským vzdelaním (65%), v sídlach s počtom obyvateľov od 2 tisíc do 10 tisíc (66%), v Nitrianskom, Žilinskom (po 65%) a Prešovskom kraji (69%). Ako výstredné osoby nespokojné so spôsobom života, akým žije väčšina ľudí v spoločnosti charakterizovali narkomanov vo zvýšenej miere ako je celoslovenský priemer respondenti v mladších vekových kategóriách – 18 až 24 rokov (60%) a 24 až 29 rokov (62%), vysokoškolsky vzdelaní (59%), podnikatelia, študenti (po 62%), oslovení z miest od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov (58%), Prešovského (65%) a Košického kraja (58%). V kategórii občanov, ktorí považujú drogovo závislých za kriminálne živly sú vo vyššej miere predovšetkým 50 až 59 roční (46%), 60 a viac roční respondenti (51%), občania so základným vzdelaním (49%), bývajúci v mestách od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov (45%), v Trnavskom (49%) a Nitrianskom kraji (46%). Z hľadiska rodinného stavu oslovených sem patria tiež ženatí/vydaté (44%) a ovdovení občania (49%). Mienka občanov o ľuďoch závislých od omamných a psychotropných látok je do určitej miery podmienená aj skúsenosťami s užitím nelegálnych drog. Respondenti, ktorí podľa prieskumu užili drogu v nižšej miere, v porovnaní s celoslovenským súborom, súhlasia s tým, že narkomani sú kriminálne živly (34%, v prípade celého súboru je to 40%) a tiež v nižšej miere považujú drogovo závislých za chorých ľudí (55%, v celoslovenskom súbore je to 60%). Zároveň častejšie ako celoslovenský priemer uvádzali, že ľudia závislí od drog sú výstredné osoby nespokojné so spôsobom života, aký žije väčšina spoločnosti.

Okrem mapovania celkovej mienky obyvateľstva o drogovo závislých je ďalším zo spôsobov zistenia celkového pohľadu spoločnosti na osoby drogovo závislé potrebná aj podrobnejšia sonda do názorov respondentov na jednotlivé druhy závislostí. Medzi skúmané druhy závislostí boli v najnovšom prieskume, podobne ako v predchádzajúcich rokoch 1998, 2000, 2002, 2004 a 2006 zaradené mäkšie a rozšírenejšie druhy závislostí, čo umožňuje odhaliť úroveň tolerancie týchto druhov závislostí medzi občanmi Slovenska. Objektom skúmania boli teda ľudia, ktorí:

⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒

raz alebo dvakrát užili extázu, raz alebo dvakrát užili heroín, fajčia 10 alebo viac cigariet denne, pijú alkohol viackrát do týždňa, a príležitostne fajčia marihuanu/hašiš.

51


Názory občanov na ľudí, ktorí raz alebo dvakrát užili extázu (údaje v %) 1/

odsudzujú ich 2/ neodsudzujú ich sú im ľahostajní nevedia posúdiť Názory občanov na ľudí, ktorí raz alebo dvakrát užili heroín (údaje v %) 1/

odsudzujú ich 2/ neodsudzujú ich sú im ľahostajní nevedia posúdiť

1998

2004

2006

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

34 40 21 5

29 46 20 5

31 49 16 4

29 48 21 2

20 53 25 2

26 54 18 2

49 29 18 4

33 44 19 4

35 43 20 2

48 27 20 5

36 40 21 3

38 39 19 4

47 30 18 5

35 43 19 3

34 46 18 2

1998

2000

2002

2004

2006

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

62 15 13 10

55 21 15 6

55 24 13 8

62 17 17 4

54 24 18 4

59 22 16 3

58 23 16 3

48 31 18 3

50 29 19 2

58 19 19 4

50 28 19 3

51 26 19 4

57 21 18 4

49 30 18 3

49 31 19 1

odsudzujú ich 1/ neodsudzujú ich 2/ sú im ľahostajní nevedia posúdiť

34 40 21 5

1998

Názory občanov na ľudí, ktorí pijú alkohol viackrát do týždňa (údaje v %)

SR

odsudzujú ich 1/ neodsudzujú ich 2/ sú im ľahostajní nevedia posúdiť

49 31 19 1

2/

2002

ml. SR

SR

1/

2000

SR

Názory občanov na ľudí, ktorí fajčia 10 alebo viac cigariet denne (údaje v %)

Názory občanov na ľudí, ktorí príležitostne fajčia marihuanu/hašiš (údaje v %) 1/ odsudzujú ich 2/ neodsudzujú ich sú im ľahostajní nevedia posúdiť


ml. SR 29 46 20 5

2000 ml. BA 31 49 16 4

SR 29 48 21 2

1998 ml. SR 41 35 23 1

59 17 14 10

ml. SR 52 24 16 8

ml. BA 26 54 18 2

SR 32 46 21 1

2000 ml. BA 46 38 15 1

SR 52 28 16 4

1998 SR

ml. SR 20 53 15 2

2002

ml. SR 50 28 18 4

SR 58 21 17 4

ml. SR 47 31 19 3

ml. BA 27 52 20 1

SR 33 45 20 2

2002 ml. BA 50 33 14 3

SR 48 31 19 2

2000 ml. BA 46 33 15 6

ml. SR 23 52 23 2

2004

ml. SR 42 35 21 2

SR 53 15 18 4

ml. SR 40 39 19 2

ml. BA 29 48 19 4

33 45 20 2

ml. BA 42 37 20 1

SR 50 30 19 1

ml. SR 44 33 22 1

ml. BA 41 35 20 4

SR 51 29 18 2

2004 ml. BA 39 38 21 2

SR 52 23 21 4

ml. SR 43 35 20 2

ml. SR 26 52 20 2

ml. BA 26 54 19 1

2006 ml. SR 44 34 20 2

ml. BA 40 41 18 1

2006 ml. BA 41 33 21 5

Zlúčenú sú odpovede "veľmi ich odsudzujem" a "viac ich odsudzujem ako neodsudzujem" Zlúčené sú odpovede "vôbec ich neodsudzujem" a "viac ich neodsudzujem ako odsudzujem"

52

SR

2004

2002 ml. BA 48 36 15 1

ml. SR 26 50 23 1

2006

SR 54 22 20 4

ml. SR 43 35 19 3

ml. BA 37 43 19 1



Z najnovších zistení vyplýva, že občania, ktorí odsudzujú závislosť na uvedených drogách je vo verejnosti väčšina. Vyššiu mieru tolerancie prieskum zistil iba v prípade fajčenia 10 alebo viac cigariet denne. Podobne tomu bolo aj v predchádzajúcich prieskumoch, pri cigaretách sa u občanov prejavuje najväčšia akceptácia. Odlišná situácia je v miere tolerancie medzi súbormi mládeže SR aj Bratislavy. Mládež vo väčšej miere dokáže akceptovať ľudí, ktorí raz alebo dvakrát užili extázu, fajčia a mládež z hlavného mesta Bratislavy prevažne neodsudzuje ani ľudí, ktorí viackrát do týždňa pijú alkohol a príležitostne fajčia marihuanu. Na základe získaných údajov možno v porovnaní s predchádzajúcimi vysloviť nasledujúce závery: ⇒ najvyššia miera odmietania, a to vo všetkých sledovaných súboroch, sa preukázala v prípade užívateľov heroínu, odsudzujú ich takmer tri pätiny oslovených zo súboru dospelej populácie a takmer polovica respondentov z oboch súborov mladých, ⇒ v súbore mládeže Bratislavy došlo v porovnaní s predošlým prieskumom k zvýšeniu podielu občanov, ktorí neodsudzujú príležitostné fajčenie marihuany/hašiša (o 10 percentuálnych bodov), ⇒ medzi mládežou vo veku 15 až 29 rokov z hlavného mesta sa tiež v porovnaní s rokom 2004 výraznejšie zvýšil podiel oslovených, ktorí neodsudzujú občanov, ktorí užili extázu (o 7 percentuálnych bodov), fajčia 10 alebo viac cigariet denne (o 6 percentuálnych bodov), užili heroín resp. pijú alkohol viackrát do týždňa (v oboch prípadoch o 5 percentuálnych bodov), ⇒ v súbore SR od roku 1998 mierne klesá podiel respondentov, ktorí odsudzujú jednorázových užívateľov heroínu alebo príležitostne fajčia marihuanu/hašiš, pokiaľ v uvedenom roku patrilo medzi odporcov 62, resp. 59% aktuálne je to iba 57% v prípade heroínu a 54% v prípade marihuany. Závislosť na legálnych aj nelegálnych drogách prináša narkomanom a alkoholikom problémy na celý život a väčšinou odmietavé postoje verejnosti ich sprevádzajú aj vtedy, ak sa pokúšajú začať nový život od začiatku, ako abstinenti. V záujme zistenia postojov obyvateľstva k ľuďom, ktorí boli niekedy závislí na drogách (nelegálnych, ale aj legálnych, kde zaraďujeme napríklad alkoholizmus) boli do prieskumov v rokoch 1994, 2000, 2002, 2004, ako aj do aktuálneho prieskumu zaradené otázky, ktoré mapujú: ⇒ mieru ochoty občanov pokračovať v partnerskom vzťahu s človekom po zistení, že absolvoval protialkoholické liečenie, ⇒ či sú oslovení občania ochotní pokračovať v partnerskom vzťahu s človekom aj po tom, čo by zistili , že má za sebou liečbu drogovej závislosti, ⇒ ako by občania zareagovali v prípade, že by boli v pozícií zamestnávateľa a dozvedeli by sa, že potenciálny uchádzač o zamestnanie bol alkoholik, resp. narkoman a liečil sa z alkoholizmu alebo zo závislosti na drogách. Resocializácia vyliečených ľudí závislých od drog mnohokrát naráža na predsudky (treba povedať, veľakrát oprávnené) ostatnej časti populácie. Ľudia, ktorí boli v minulosti závislí od rôznych drog, majú väčšie problémy nájsť prácu alebo životného partnera, čo dokumentujú aj údaje získané prieskumom, zobrazené v grafoch č. 32 a 33 na ďalších stranách.

53



Otázka o pokračovaní partnerského vzťahu po zistení, že partner absolvoval protialkoholické liečenie alebo protidrogovú liečbu bola v prieskume položená len slobodným respondentom. Od začiatku zisťovania je zrejmé, že väčšina respondentov by v ďalšom vzťahu s partnerom, ktorý má za sebou protialkoholické liečenie, nepokračovala. Výnimkou je len súbor mládeže z Bratislavy, kde už v roku 2004 väčšina uviedla, že by bola ochotná vo vzťahu pokračovať ďalej a v tomto roku sú podiely v prospech pokračovania vzťahu a nepokračovania vzťahu vyrovnané. V celoslovenskom súbore by s človekom, ktorý sa liečil z alkoholizmu, nepokračovala viac ako polovica opýtaných, približne rovnaký názor prevláda aj medzi mládežou Slovenska vo veku od 15 do 29 rokov. Graf č. 32 prináša prehľad odpovedí oslovených slobodných respondentov na pokračovanie vzťahu s partnerom po zistení jeho skúseností s protialkoholickou liečbou. Graf č. 32 1 2/

P o k r a č o v a li b y s t e v o v z ť a h u s č lo v e k o m , k t o r ý m á z a s e b o u p r o t ia lk o h o lic k é lie č e n ie ? ( ú d a je v % ) S úbor S R 27

1994 2000

2004 2006

41 9

42 8 40

39

50

10 42 9

50 52

p o k r a č o va l b y s o m

25

48

28

44 46

10

8

24

47

26

2002



42 8 42 8

51

49 50 50

n e p o k r a č o va l b y s o m

48

27 39

52

9 12

12 10

43 45 40

48 45 45

n e vie m

V partnerskom vzťahu s človekom liečeným na alkoholizmus by nepokračovali vo väčšej miere oproti celoslovenskému priemeru ženy (60%), z pohľadu socioprofesijnej skupiny opýtaných najmä robotníci (60%), zamestnanci (56%), respondenti z miest od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov (60%) a oslovení pochádzajúci z Prešovského a Košického kraja (po 56%). Vo vzťahu s partnerom/partnerkou, o ktorom by vedeli, že sa liečil z alkoholizmu, by aj naďalej pokračovali predovšetkým muži (48%), mladí od 18 do 24 rokov (46%), respondenti so stredným vzdelaním s maturitou (44%), podnikatelia (44%), nezamestnaní (49%), študenti (46%), oslovení žijúci v najväčších sídlach s počtom obyvateľov nad 100 tisíc (45%), v Žilinskom kraji (46%) a tí respondenti, ktorí deklarovali, že nevyznávajú žiadne náboženstvo (49%).

1/ 2/

Zlúčenú sú odpovede "pokračoval by som" a "asi by som pokračoval" Zlúčené sú odpovede "asi by som nepokračoval" a "nepokračoval by som"

54



Graf č. 33 1 2/

P o k r a č o v a li b y s t e v o v z ť a h u s č lo v e k o m , k t o r ý m á z a s e b o u lie č b u d r o g o v e j z á v is lo s t i? ( ú d a je v % ) S úbor S R 19

1994 2000 2002 2004 2006

41 9 31 10 28 8 23 8

15

58

23



24 39

50

10 9 64 69

p o k r a č o va l b y s o m

28 9 27 7

64

19 39

51

29

59

17

61

9 62 63 66

n e p o k r a č o va l b y s o m

33 9 33 13 34 11

52

58 54 55

n e vie m

V porovnaní s predchádzajúcimi zisťovaniami badať niekoľko významnejších posunov. Od roku 2000 neustále rastie podiel občanov, ktorí by nepokračovali v partnerskom vzťahu s človekom, ktorý má za sebou liečbu z drogovej závislosti. Kým v uvedenom roku tento názor deklarovala polovica opýtaných, v najnovšom prieskume sa k tomuto priklonili viac ako dve tretiny občanov. Za pokračovanie partnerského vzťahu sa vyslovila necelá štvrtina opýtaných. Podobný nárast ľudí odmietajúcich vzťah s bývalým narkomanom je aj v súbore mladých ľudí Slovenska, pokračovať vo vzťahu odmietajú dve tretiny z nich. O niečo benevolentnejšie sa vyjadrovali mladí ľudia z hlavného mesta. O pokračovanie vzťahu s človekom, ktorý má za sebou protidrogovú liečbu, prejavila záujem tretina mladých Bratislavčanov a viac ako polovica uviedla, že by ďalej vo vzťahu nepokračovala, čo je takmer identický podiel, ako v prieskume realizovanom pred dvoma rokmi. S človekom, ktorý má za sebou liečbu z drogovej závislosti by vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor pokračovali hlavne muži (27%), mladí od 18 do 24 rokov (27%), stredoškolsky vzdelaní s maturitou (27%), nezamestnaní (30%), študenti (28%), respondenti žijúci v Trnavskom (29%) a Nitrianskom kraji (27%) a tiež tí, ktorí sú neveriaci (32%). S bývalým liečeným narkomanom by v partnerskom vzťahu nepokračovali vo vyššej miere ako je celoslovenský priemer predovšetkým ženy (73%), vysokoškolsky vzdelaní respondenti (75%), robotníci (74%), podnikatelia (80%), opýtaní žijúci v sídlach s počtom obyvateľov od 2 tisíc do 10 tisíc (73%) a tiež občania, ktorí majú bydlisko v Trenčianskom (75%) a Prešovskom kraji (80%). Ďalej nás v prieskume zaujímalo, aké šance uplatniť sa na trhu práce majú tí, ktorí sa liečili zo závislosti na drogách alebo na alkohole. Oslovení občania si mali predstaviť, že sú v 1

/ Zlúčenú sú odpovede "pokračoval by som" a "asi by som pokračoval"

2/

Zlúčené sú odpovede "asi by som nepokračoval" a "nepokračoval by som"

55



pozícií zamestnávateľa a záleží od nich, či príjmu do pracovného pomeru človeka, o ktorom sa dozvedeli, že sa v minulosti liečil na alkoholizmus alebo narkomániu. Respondenti sú, podľa prieskum, ochotní dať šancu bývalým alkoholikom a narkomanom, avšak výrazne sa prejavuje určitá opatrnosť, teda sú ochotní takýchto ľudí prijať, ale len na skúšku, či sa uchádzač o zamestnanie osvedčí. Zo súboru SR prejavila vôľu prijať do zamestnania ľudí preliečených zo závislosti takmer pätina a polovica oslovených by zaváhala a ak by takýchto ľudí prijala, tak len na dobu určitú. Niečo viac ako štvrtina opýtaných by bývalých ľudí závislých na omamných a psychotropných látkach a alkoholizme určite neprijala.

Postoje občanov v roli zamestnávateľov k prijatiu bývalého narkomana alebo alkoholika do zamestnania (údaje v %) 1994 Odpovede: prijal by ho, ak by vyhovoval požiadavkám zaváhal by a ak by ho prijal, tak na dobu určitú určite by ho neprijal nevie posúdiť

2000

2002

2004

2006

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

18

24

12

24

26

20

18

25

23

18

24

28

18

25

25

52

51

59

49

50

49

48

51

51

48

51

42

50

51

45

20

17

20

25

18

25

27

17

21

28

18

21

27

18

22

10

8

9

6

6

6

7

7

5

6

7

9

5

6

8

⇒ Z tabuľky ďalej vyplýva, že mladí ľudia zo súborov Slovenska aj Bratislavy v potenciálnej pozícií zamestnávateľa sú viac ústretovejší k bývalým alkoholikom alebo narkomanom ako respondenti zo súboru dospelej populácie Slovenskej republiky. Vyšší podiel mladých z oboch súborov (štvrtina) by bez väčších problémov prijala preliečených alkoholikov alebo narkomanov do práce a naopak nižší podiel v porovnaní s celoslovenským súborom by takýchto žiadateľov o zamestnanie neprijal. Vyliečeného narkomana alebo alkoholika, by prijali do zamestnania, ak by vyhovoval požiadavkám, vo vyššej miere oproti celoslovenskému priemeru hlavne 18 až 24 roční (27%), 25 až 29 roční (24%), občania maďarskej národnosti (25%), nezamestnaní (27%), študenti (23%), z hľadiska rodinného stavu slobodní respondenti (24%) a tí, ktorí už užili drogu (26%). Na určitú dobu by bývalých alkoholikov alebo narkomanov do zamestnania prijali predovšetkým 18 až 24 (54%), 30 až 39 (55%) a 50 až 59 roční (54%), stredoškolsky vzdelaní s maturitou (54%), vysokoškolsky vzdelaní (55%), zamestnanci (56%), študenti (57%), respondenti žijúci v sídlach od 2 tisíc do 10 tisíc obyvateľov (55%), slobodní (54%) a oslovení, ktorí nemajú v otázke náboženstva vyhranený názor (55%). Ľudí, ktorý majú za sebou protialkoholické alebo protinarkotické liečenie by v žiadnom prípade nezamestnali najmä 60 a viac roční (39%), oslovení so základným vzdelaním (34%), oslovení z miest s počtom obyvateľov od 50 tisíc do 100 tisíc (35%), respondenti žijúci v Bratislavskom kraji (33%) a z pohľadu rodinného stavu ovdovení občania (41%).

56



V rámci mapovania vzťahu občanov k ľuďom, ktorí užívajú alebo užívali omamné alebo psychotropné látky, sme skúmali aj názory verejnosti na najlepšie riešenie situácie, keď sa partner v manželstve stane závislým od alkoholu alebo nelegálnych drog. Nasledujúca tabuľka prezentuje najnovšie odpovede oslovených aj s údajmi, ktoré prieskum zaznamenal v minulosti.

Názory občanov na najideálnejšiu formu riešenia krízy vyvolanej skutočnosťou, že sa manželský partner stane závislým na alkohole alebo drogách (údaje v %) 1994

2000

2002

2004

2006

Odpovede:

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

trvanie na bezpodmienečnom liečení

71

74

62

66

67

70

70

68

67

67

70

71

71

69

68

rozvod

9

9

13

13

11

14

8

8

6

11

9

8

8

8

7

vyčkávanie, kým sa toho nezbaví sám

6

6

3

8

9

5

13

13

14

12

12

9

12

14

12

iná odpoveď

4

3

7

6

5

7

4

4

8

2

2

3

4

3

4

nevie

10

8

15

7

8

4

5

7

5

8

7

9

5

6

9

⇒ Podľa väčšiny respondentov, najideálnejším riešením manželskej krízy spôsobenej závislosťou jedného z partnerov od alkoholu alebo drog zostáva stále trvanie na bezpodmienečnom liečení partnera. Túto odpoveď deklaroval približne každý siedmy opýtaný a to vo všetkých troch sledovaných vzorkách. V porovnaní s prieskumom v roku 2004 mierne poklesol rozvod vo všetkých troch súboroch ako najlepšie riešenie manželskej krízy vyvolanej alkoholizmom alebo drogovou závislosťou. Viac ako desatina opýtaných by najradšej vyčkala, kým sa partner sám nezbaví závislosti na alkohole alebo omamných, či psychotropných látkach. V „inej“, nepredznačenej odpovedi, oslovení občania najčastejšie uvádzali, že by sa svojmu partnerovi snažili aktívne pomôcť pri zbavovaní sa závislosti.

57



V. NÁZORY OBČANOV SLOVENSKA NA RIEŠENIE PROBLÉMOV SPOLOČNOSTI S DROGAMI Proti nebezpečnému ataku šírenia a konzumácie drog po otvorení hraníc v roku 1989 musel štát zaujať účinné a kvalifikované stanovisko v súčinnosti viacerých zložiek štátnych orgánov, samospráv a mimovládnych združení na základe vypracovaného a schváleného dokumentu Národný program boja proti drogám. V prieskume o drogách pravidelne zaraďujeme otázky zisťujúce mienku verejnosti o potrebných prioritných opatreniach štátnej protidrogovej politiky, ktoré sú v tomto programe zakotvené. Respondenti sa vyjadrujú, ktoré opatrenia považujú za najúčinnejšie v záujme zastavenia šírenia drogovej závislosti. Aktuálne údaje za rok 2006 v tabuľke na nasledujúcej strane možno porovnať s predchádzajúcimi zisteniami a vyvodiť z nich nasledujúce základné poznatky:

⇒ pri sledovaní vývoja názorov v časovom horizonte 10 rokov, teda od roku 1996, na opatrenia, ktoré by bolo potrebné urobiť proti šíreniu drogovej závislosti v SR je zrejmé, že verejnosť dlhodobo prioritne podporuje prísne protidrogové zákony a zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly. Napriek tomu, že tento názor v odpovediach postupne strácal na intenzite, ostatné 2 roky si udržuje rovnakú hladinu zastúpenia. Rozdiel medzi aktuálne zistenými údajmi a údajmi z roku 1996, teda pred 10 rokmi, predstavuje –11% až –8 %. Účinnosť prísnych protidrogových zákonov vyzdvihuje momentálne, rovnako ako pred dvoma rokmi, 55% oslovených, zvýšenie aktivity represívnych zložiek - policajtov a colníkov si žiada, rovnako ako v roku 2004 - 53% respondentov, čo je oproti roku 1996 menej o jedenásť percentuálnych bodov. ⇒ u respondentov vo všetkých troch skúmaných súboroch majú trvalú obľubu školské vzdelávacie protidrogové programy a kampane zamerané na riziká užívania drog. Tieto dve opatrenia proti omamným a psychotropným látkam aktuálne uviedol približne rovnaký podiel respondentov ako v minulých výskumoch, v druhom prípade dokonca stúpa podiel tých, ktorí kampane považujú za vhodné opatrenie proti šíreniu drogovej závislosti. U školských vzdelávacích programov sa podiely odpovedí v súbore SR pohybujú od 43% po 40%, medzi mládežou SR sa pohybuje v rozpätí od 41 do 46%, v súbore mládeže Bratislavy sa však zastúpenie tejto odpovede znížilo od roku 1996 o 8 percentuálnych bodov. Pri kampaniach zameraných na nebezpečenstvo drog podiely respondentov kolíšu od 21% do 30%. V prípade bratislavskej mládeže sa od r.1996 znížil podiel oslovených, ktorí zvolili túto odpoveď o 5 percentuálnych bodov. ⇒ v optike uplynulých 10 rokov vo verejnosti všeobecne zintenzívnel názor, že drogovo závislí by mali podstúpiť nútenú liečbu. V celoslovenskom súbore i v súbore mládeže SR sa jeho vyjadrenie počas tohoto obdobia zintenzívnilo o 6 percentuálnych bodov, u mládeže SR o 5 a u mládeže Bratislavy stúpol až o 11 percentuálnych bodov. Tabuľka na nasledujúcej strane prezentuje prehľad názorov oslovených v jednotlivých súboroch, aj v komparácii s názormi, ktoré sme získali v predchádzajúcich prieskumoch .

58



Opatrenia, ktoré by bolo potrebné urobiť proti šíreniu drogovej závislosti v názoroch verejnosti (údaje v %) 1/ 1996 1998 2000 2002 2004 2006 zvýšenie aktivity Súbor SR 64 63 57 55 53 53 polície a colnej Mládež SR 58 55 50 48 48 45 kontroly Mládež B-vy 58 64 50 51 54 55 prísne protidrogové Súbor SR 63 62 58 56 55 55 zákony Mládež SR 51 54 47 47 45 47 Mládež B-vy 51 57 53 45 43 46 školské vzdelávacie Súbor SR 41 41 41 41 43 42 protidrogové Mládež SR 46 44 46 41 45 44 programy Mládež B-vy 48 41 45 43 46 40 nútená liečba Súbor SR 30 28 29 29 35 36 drogovo závislých Mládež SR 26 26 25 27 32 31 ľudí Mládež B-vy 25 29 29 27 32 36 kampane zamerané Súbor SR 22 21 27 25 30 29 na riziká užívania Mládež SR 27 27 28 30 33 33 drog Mládež B-vy 31 31 29 33 37 26 Súbor SR Mládež SR Mládež B-vy ekonomická a Súbor SR sociálna pomoc Mládež SR drogovo závislým Mládež B-vy legalizácia mäkkých Súbor SR drog Mládež SR Mládež B-vy iná odpoveď Súbor SR Mládež SR Mládež B-vy nevie Súbor SR Mládež SR Mládež B-vy netreba robiť žiadne Súbor SR opatrenia Mládež SR Mládež B-vy

dobrovoľná liečba drogovo závislých ľudí

14 18 16 10 16 17 5 8 11 2 5 2 2 1 1 1 1 2

13 15 16 11 15 13 4 8 10 2 3 2 2 3 2 1 1 0

13 16 17 8 14 11 6 11 10 2 3 2 2 2 1 2 2 1

13 18 15 8 11 12 5 10 14 1 4 3 3 3 1 2 3 2

15 19 16 11 16 14 6 13 10 1 1 1 2 1 1 2 3 3

14 16 15 9 13 11 4 10 13 3 2 3 1 2 2 1 2 1

Podiely ostatných opatrení, ktoré by bolo potrebné urobiť na zastavenie šírenia drogovej závislosti sa v súčasnosti od predchádzajúcich meraní výraznejšie nezmenili. Za legalizáciu mäkkých drog sa vyslovili 4% opýtaných zo súboru dospelej populácie, čo je porovnateľný údaj s minulými zisteniami. Opäť sa ukázalo, že mladí ľudia sú tradične liberálnejší v otázke legalizácie mäkkých drog, vo všetkých meraniach by takúto formu opatrenia 1/

Respondenti mohli uviesť najviac tri odpovede, preto súčet percent prevyšuje 100

59



v protidrogovom boji privítal viac ako dvojnásobný až viac ako trojnásobný (v súbore mládeže Bratislavy) podiel mladých. Medzi „inými odpoveďami“ sa najčastejšie vyskytli: „robiť razie na mládežnícke podujatia“, “dávať im viac lásky v rodine“, “zmena hodnotovej orientácie v spoločnosti“, “rozšíriť mimoškolské aktivity“, “tvrdé opatrenia – väzba“, “pomery v rodine“, “väčšia protidrogová kampaň v médiách“, „sporiadaný rodinný život“,“ „liečba, ktorú si musí sám zaplatiť“, „ukázať v TV ako dopadne narkoman“, „úplné zastavenie šírenia drogovej závislosti je nereálne“, „tvrdá izolácia s obmedzením slobody“. Zvýšená pozornosť v prioritách boja proti drogovým závislostiam sa venuje liečbe ľudí, ktorí sa už dostali do zajatia drogovej závislosti od omamných a psychotropných látok. Verejnosť je značne diferencovaná v otázke liečby ľudí závislých na drogách, značná časť je skôr za radikálnejšie riešenie, teda, aby sa drogovo závislí povinne liečili a časť, treba povedať že menšina, je za dobrovoľnú liečbu narkomanov. Ďalšia tabuľka v časovom horizonte od roku 1994, teda od začiatku sledovania drogovej problematiky v ÚVVM, sa týka uvedeného problému.

Súbor SR

Súbor mládeže SR

Súbor mládeže Bratislavy

1994

mali by sa povinne liečiť mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú nevie posúdiť

60 32 8

53 41 6

52 39 9

1996


56 34 10

45 46 9

45 49 6

1998


58 32 10

47 42 11

49 43 8

2000


59 36 5

47 47 6

47 48 5

2002


59 36 5

49 46 5

49 48 3

2004


58 37 5

53 43 4

53 45 2

2006

Názory občanov na liečbu drogovo závislých (údaje v %)


63 33 4

50 46 4

56 39 4

Z najnovších údajov vyplýva, že v súbore SR viac ako tri pätiny oslovených a v súboroch mládeže polovica, respektíve viac ako polovica sa prikláňa k prísnejšej verzii, teda že drogovo závislí by sa mali povinne liečiť zo svojej závislosti. V súbore dospelej populácie tento názor v súčasnosti presadzujú ešte intenzívnejšie, ako v roku 2004 (+ 5 60



percentuálnych bodov), v súbore mládeže Bratislavy sa zvýšil podiel týchto odpovedí o 3 percentuálne body. Medzi narkomanmi, ktorí sú považovaní za rizikovú skupinu, je značne rozšírený výskyt infekčných chorôb často s fatálnym koncom - ako sú hepatitídy B, C, TBC ale i vírusu HIV. Môžu sa prenášať injekčnými striekačkami, ktoré si drogovo závislí medzi sebou často požičiavajú. Pri možnosti, že by osoby závislé od drog dostávali zadarmo, prípadne za minimálnu úhradu injekčné striekačky a sterilné ihly by sa do istej miery predišlo prenosu infekcií uvedených infekčných chorôb. O názoroch verejnosti na túto alternatívu predchádzania šíreniu týchto chorôb vypovedá nasledujúci graf s prehľadom údajov získaných o tejto téme od roku 1994. Graf č. 341/ Názory verejnosti na to, či by mali drogovo závislí dostávať zadarmo, resp. za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky (údaje v %)

64 6161 58 57 52 47 44

43

49 48 46 45 45 4243 42 42

44 40

39 37 3535 34 32

3736 38 30

mali by ich dostávať

nemali by ich dostávať


Súbor SR

41 38 35

32 2929 28



Mládež SR

1994

1996

54

53 50

52

52

1998

2000


Mládež BA

2002

2004

2006

Od prvého zberu názorov na uvedenú otázku v roku 1994 sa vo verejnosti všeobecne výrazne zvýšil podiel tých, ktorí si myslia, že by drogovo závislí mali dostávať zadarmo, či za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo nežiaducim chorobám postihujúcim závislých na drogách z počiatočných 30% na súčasných 43%, keď najviac respondentov z celoslovenského súboru zastávalo tento názor v roku 2004 (47%). 1/

Dopočet do 100 percent v každom súbore tvoria odpovede „neviem posúdiť“

61



V aktuálnom výskume však u dospelej populácie prevážil názor, že by injekčné ihly a sterilné striekačky drogovo závislí nemali dostávať zadarmo, či za minimálnu úhradu. Medzi mladými z oboch súborov viac ako polovica oslovených pozitívne posudzuje možnosť poskytovať drogovo závislým zadarmo či za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, i keď opäť treba konštatovať, že najvyššie podiely v týchto súboroch podporujúcich uvedený názor zaznamenal výskum v roku 1998 - 58% a v roku 2004 - 57 % u mládeže SR a v roku 2000 - 64% u mládeže Bratislavy. Podiely tých, pre ktorých je takáto forma prevencie neprijateľná a sú toho názoru, že narkomani by zadarmo ani striekačky, ani ihly nemali dostávať sa vo všetkých troch skúmaných súboroch v aktuálnom výskume oproti r. 2004 mierne zvýšili, v súbore mládeže Bratislavy dokonca dramaticky (o 7 percentuálnych bodov). Tento názor deklarovali viac ako dve pätiny oslovených zo súboru dospelých SR, takmer dve pätiny so súboru mladých SR a vyše tretiny mladých respondentov z hlavného mesta.

Na Slovensku je v súčasnosti vybudovaná už pomerne solídna sieť špecializovaných pracovísk na pomoc drogovo závislým. Sú zriadené takmer v každom regióne a narkomanom sa v nich venujú lekári, psychológovia a ostatný vyškolený personál. Okrem toho fungujú rôzne linky nádeje, poradne, obrátiť sa možno na špecializovaných lekárov a pod. Výskum sonduje, do akej miery o nich verejnosť vie, kam, na koho by sa v prípade potreby obrátili o pomoc v prípade, že by im, resp. ich deťom hrozilo nebezpečenstvo užívania drog. Z tabuľky na nasledujúcej strane s ich odpoveďami vyplýva, že najviac oslovených v súčasnosti, v súbore dospelých viac ako dve pätiny, v súbore mladých SR takmer dve pätiny a v súbore mladých respondentov z hlavného mesta viac ako štvrtina by sa v prípade nebezpečenstva na závislosti od omamných a psychtropných látok obrátilo na lekára, prípadne na zdravotnícke zariadenie. Bližšie nešpecifikovaný lekár ako kontaktná osoba bol najčastejšie uvádzaný aj v predošlých výskumoch, avšak od roku 2000 predstavuje aktuálny údaj v súbore SR a mládeže SR najvyšší podiel odpovedí, oproti roku 2004 vyšší o 5, resp. o 7 percentuálnych bodov, v súbore mládeže Beratislavy vyšší o 5 percentuálnych bodov. V porovnaní s rokom 2004 sa mierne zmenšil podiel tých, ktorí by v tomto prípade vyhľadali odborníka, psychiatra, opsychológa, na linku dôvery, či nádeje, vo všetkých troch skúmaných súboroch osciloval okolo 20%. Špecializované zariadenie – centrum pre liečbu drogových závislostí - by vyhľadalo v súbore dospelej populácie 14%, v súbore mládeže SR 11% respondentov, čo je približne rovnaké zistenie ako v roku 2004.Mierne viac – aj v porovnaní s rokom 2004 – by sa na toto zariadenie obrátili mladí ľudia v Bratislave (21%). Rodičia zostávajú pre oba súbory mládeže ako pomocná, či záchranna ruka približne na rovnakej frekvencii odpovedí ako v roku 2004, o niečo menej ich uvádzali oslovení z celoslovenského súboru. Pätina respondentov v celoslovenskom súbore, takmer štvrtina v súbore mládeže SR a vyše desatina v súbore mládeže Bratislavy stále nevie, na koho sa má obrátiť, ak by ich dieťaťu, alebo im samým hrozilo nebezpečenstvo drogovej závislosti.

62



Subjekty, na ktoré by sa občania obrátili v prípade, ak by im alebo ich dieťaťu hrozilo nebezpečenstvo závislosti na drogách (údaje v %) 1/ Súbor SR Mládež SR Mládež Bratislavy

na lekára (bližšie nešpecifikovaného, na zdravot. zariadenie) na odborníka, psychiatra, psychológa, na linku dôvery, na linku nádeje na špec. zariadenie – na centrum pre liečbu drog. závislostí na rodičov, mamu, otca na kamaráta, priateľa, známych na školu, na vedenie školy, na učiteľa na manžela, partnera na Policajný zbor na súrodenca, na ďalšieho člena rodiny na cirkev, modlili by som sa na nikoho, poradil by som si sám iná odpoveď nevie, na koho by sa obrátil

2000

2002

2004

2006

2000

2002

2004

2006

2000

2002

2004

2006

40

36

38

43

30

28

30

37

34

26

23

28

18

18

25

21

18

18

23

18

15

17

22

20

9

13

12

14

9

12

12

11

17

23

15

21

5

6

10

6

17

18

18

16

19

15

24

23

11

5

4

4

10

8

7

9

18

6

11

16

5

4

5

7

3

3

5

6

1

2

5

2

3

3

5

7

1

2

3

4

2

2

6

3

3

3

5

3

2

2

3

1

2

1

11

2

1

3

10

3

2

2

18

3

3

4

1

0

1

1

1

0

1

0

1

1

1

1

3

3

4

3

3

3

3

3

4

4

1

2

2

2

1

4

1

1

1

3

1

1

4

22

25

21

20

26

24

22

24

14

17

17

5 3

3 12

Od niektorých neformálnych združení a skupín obyvateľstva zaznievajú hlasy o dekriminalizácii mäkkých drog, a to marihuany alebo hašišu. Legalizácia drog by sa mala udiať na spôsob Holandska, kde v niektorých špecializovaných obchodoch dostať marihuanu. Prívrženci legalizácie marihuany sú presvedčení o jej malej nebezpečnosti a podľa ich názoru by jej spotreba nemala oproti dnešnému stavu stúpnuť. Na druhej strane existujú príklady, napr. vo Švédsku, kde sa po dočasnej dekriminalizácii marihuany opäť vrátili k trestnému stíhaniu za jej pestovanie, predaj a konzumáciu. K problému legalizácie drog, a teda k liberálnym tendenciám v oblasti legalizácie drog sa mohli vyjadrovať aj oslovení vo výskume. Ich názory prezentujú grafy na ďalších dvoch stranách.

1/


63



Graf č. 35

Súbor SR Názory na potenciálnu legalizáciu drog (údaje v %)

74

77

73 74

10 9 10 9

8 6 9 8

2 3 3 3

1 1 1 1

5 4 4 5

všetky drogy by marihuana by mala všetky drogy by marihuana by mala všetky drogy by mali byť zakázané byť povolená s mali byť povolené byť povolená bez mali byť povolené určitými s určitými akýchkoľvek bez obmedzení obmedzeniami obmedzeniami obmedzení (napr. v (napr. na lek. niekt.obchodoch a predpis) rok 2000 rok 2002 rok 2004 baroch)

neviem

rok 2006

Graf č. 36 Súbor mládeže SR Názory na potenciálnu legalizáciu drog (údaje v %) 61 62

57

59

18

16

18

16 8

8

12 12 5

5

7

6

3

3

1

2

všetky drogy by marihuana by mala všetky drogy by marihuana by mala všetky drogy by mali byť zakázané byť povolená s mali byť povolené byť povolená bez mali byť povolené určitými s určitými akýchkoľvek bez obmedzení obmedzeniami obmedzeniami obmedzení (napr. v (napr. na lek. niekt.obchodoch a predpis) rok 2000 rok 2002 rok 2004 baroch)

64

5

6

5

5

neviem

rok 2006


Graf č. 37


Súbor mládeže Bratislavy Názory na potenciálnu legalizáciu drog (údaje v %)

66

62 56 56

27 18

19 14 6

všetky drogy by mali byť zakázané

10 11

8

8 5 5 7

marihuana by všetky drogy by mala byť mali byť povolené povolená s s určitými určitými obmedzeniami obmedzeniami (napr. na lek. (napr. v predpis) niekt.obchodoch a baroch)

marihuana by mala byť povolená bez akýchkoľvek obmedzení rok 2000

3 3

0 1

všetky drogy by mali byť povolené bez obmedzení

rok 2002

rok 2004

6 4 2 4 neviem

rok 2006

Pri konfontácii názorov súboru dospelej populácie SR a súborov mládeže je na prvý pohľad jasné, že mladí ľudia majú liberálnejší názor na legalizáciu drog, než starší. Vývoj názorov dospelej populácie SR v horizonte šiestich rokov nasvedčuje tomu, že mienka o prípadnej legalizácii drog je stabilizovaná, pričom dominuje výrazne odmietavý postoj k legalizácii drog. Približne tri štvrtiny oslovených počas šiestich rokov zastávajú stanovisko, že všetky drogy by mali byť zakázané. Za legalizovanie marihuany s určitými obmedzeniami, napr. predajom vo vyhradených obchodoch, či baroch je v tomto súbore približne jeden z desiatich respondentov a takmer na rovnakej hladine doteraz realizované výskumy zaznamenali názor, že všetky drogy by mali byť povolené s určitými obmedzeniami, napr. na lekársky predpis. Iba jeden respondent zo sto v celoslovenskom súbore si myslí, a to počas celého uvedeného obdobia, že všetky drogy by mali byť povolené. Mladí, 15 – 29 roční ľudia na Slovensku, majú v porovnaní s populáciou nad 18 rokov o niečo benevolentnejší postoj k legalizácii drog. Rigorózny, odmietavý názor na legalizáciu všetkých drog zaujímali počas ostatných šiestich rokov približne tri pätiny respondentov a približne necelý dvojnásobok respondentov, ako v celoslovenskom súbore, sa vyjadroval za povolenie marihuany s určitými obmedzeniami. Za povolenie marihuany bez akýchkoľvek obmedzení sa v oboch súboroch prihovárali v rokoch 2000 a 2002 takmer rovnaké podiely respondentov, v rokoch 2004 a 2006 medzi mládežou mierne zintenzívnel názor (12%), že všetky drogy by mali byť povolené s určitými obmedzeniami (napr. na lekársky predpis). Odlišnejšia je z pohľadu uplynulých šiestich rokov situácia v názoroch na prípadnú legalizáciu drog v súbore mládeže Bratislavy. Z počiatočných 66% respondentov, ktorí boli v roku 2000 za zákaz všetkých drog (o 8 percentuálnych bodov menej ako v súbore SR a o 5 percentuálnych bodov viac ako v súbore mládeže SR), klesol ich podiel v roku 2004 o 10 percentuálnych bodov a na tejto hladine zotrváva aj v súčasnosti. Bratislavská mládež je v súčasnosti výrazne tolerantnejšia k užívaniu marihuany ako celoslovenská, keď viac ako

65



štvrtina z nej si myslí, že by mala byť povolená s určitými obmedzeniami (v súbore mládeže SR 16%). Naopak, v názore, že všetky drogy by mali byť povolené s určitými obmedzeniami je v súčasnosti mierne odmietavejšia, než celoslovenská mládež (rozdiel – 4%) a deklarovala ho v súčasnosti rovnako ako respondenti z celoslovenského súboru od 18 rokov vyššie (8%). Z pohľadu skúmaných sociodemografických charakteristík opýtaných sa za zákaz všetkých drog vyslovili predovšetkým ženy, starší respondenti 50 až 59 a 60 a viac roční a obyvatelia bývajúci v obciach od 2 do 10 tisíc obyvateľov, v Trnavskom kraji. Legalizáciu marihuany, avšak s určitými obmedzeniami, napr. predaj len v niektorých obchodoch, či baroch podporujú najmä mladší respondenti od 18 - 24, 25 – 29 roční, študenti a respondenti, ktorí už užili nejakú drogu. S určitými obmedzeniami (napr. na lekársky predpis) povoliť všetky drogy požadujú hlavne mladší opýtaní vo vekovej skupine 18 až 24 rokov, oslovení z Bratislavského a Prešovského kraja. Aj za legalizáciu marihuany bez obmedzenia sú častejšie ako celoslovenský priemer prevažne 18 až 24 roční, študenti, respondenti z Trenčianskeho kraja a tí, ktorí už užili nejakú drogu . Vzťah verejnosti k drogám je možné pozorovať aj v závislosti od ich názoru na dôsledky legalizácie drog tak ako to prezentuje nasledujúca tabuľka. Súbor SR Rok 2000

Rok 2002

Rok 2004

Rok 2006

Legalizáciou drog by sa:

A

N

P

A

N

P

A

N

P

A

N

P

zvýšil počet narkomanov

78

16

6

80

16

4

79

17

4

78

17

5

zvýšil dopyt po drogách

68

22

10

76

17

7

74

19

7

75

18

7

sprístupnili zdravotné a sociálne služby narkomanom

45

34

21

45

38

17

49

35

16

49

35

16

zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami

38

41

21

38

44

18

37

48

15

37

48

15

znížila kriminalita, prostitúcia a nelegálne obchodovanie s drogami

22

68

10

21

72

7

20

74

6

19

73

8

32

49

19

36

53

11

31

57

12

32

56

12

21

69

10

20

72

8

20

72

8

17

73

10

znížili ceny drog a umožnila kontrola obchodu s drogami zvýšila úcta k zákonom a obmedzila činnosť zločineckých organizácií

Legenda: A – áno, zlúčené sú odpovede "áno" a "viac áno ako nie" N – nie, zlúčené sú odpovede "nie" a "viac nie ako áno" P – nevie posúdiť

66



Súbor mládeže SR Rok 2000 Legalizáciou drog by sa:

Rok 2002

Rok 2006

A

N

P

A

N

P

A

N

P

A

N

P

75

20

5

75

22

3

77

19

4

74

20

6

68

23

9

72

20

8

72

23

5

71

22

7

50

29

21

47

35

18

53

34

13

54

30

16

42

41

17

46

39

15

44

46

10

44

45

11

28

63

9

25

66

9

23

72

5

24

68

8

41

45

14

40

49

11

38

53

9

40

50

10

23

66

11

22

69

9

22

71

8

20

71

9

zvýšil počet narkomanov zvýšil dopyt po drogách sprístupnili zdravotné a sociálne služby narkomanom zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami znížila kriminalita, prostitúcia a nelegálne obchodovanie s drogami znížili ceny drog a umožnila kontrola obchodu s drogami zvýšila úcta k zákonom a obmedzila činnosť zločineckých organizácií

Rok 2004

Súbor mládeže Bratislavy Rok 2000 Legalizáciou drog by sa: zvýšil počet narkomanov zvýšil dopyt po drogách sprístupnili zdravotné a sociálne služby narkomanom zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami znížila kriminalita, prostitúcia a nelegálne obchodovanie s drogami znížili ceny drog a umožnila kontrola obchodu s drogami zvýšila úcta k zákonom a obmedzila činnosť zločineckých organizácií

Rok 2002

Rok 2004

Rok 2006

A

N

P

A

N

P

A

N

P

A

N

P

73

23

4

75

20

5

67

24

9

62

30

8

65

26

9

69

22

9

59

29

12

56

31

13

50

30

20

43

39

18

41

44

15

54

34

11

45

40

15

41

44

15

44

43

13

50

40

10

28

67

5

27

65

8

24

68

8

30

58

12

41

47

12

33

54

13

37

52

11

45

44

11

22

70

8

20

71

9

21

69

10

28

59

13

Legenda: A – áno, zlúčené sú odpovede "áno" a "viac áno ako nie" N – nie, zlúčené sú odpovede "nie" a "viac nie ako áno" P – nevie posúdiť

67



Počas uplynulých šiestich rokov – ako dokumentujú tabuľky na predchádzajúch dvoch stranách – vo verejnosti výrazne dominoval názor, že legalizácia drog by priniesla zvýšenie počtu narkomanov. V súbore SR i mládeže SR sa podiel takýchto vyjadrení stabilne pohybuje na úrovni troch štvrtín z celého súboru. Aj v súbore mládeže Bratislavy trvale prevláda tento názor, avšak len vo vyjadreniach približne troch pätín, kedže od roku 2000 stratil na intenzite (pokles zo 73% na 62%). Aj druhé miesto je počas sledovaného obdobia stabilizované odpoveďou, že by sa zvýšil dopyt po drogách, v súboroch SR a mládeže SR sa mierne zvýšil podiel oslovených, ktorí sa k nemu prikláňali a dosiahol 75%, resp. 71%. Mládež Bratislavy si to v súčasnosti myslí v podstatne menšom počte 56% - čo je od roku 2000 pokles o 9 percentuálnych bodov. Približne polovica respondentov vo všetkých troch súboroch sa zhodla v názore, že legalizácia drog by sprístupnila zdravotné a sociálne služby narkomanom. V súbore SR pretrváva identická mienka , ako v roku 2004, a to, že legalizácia drog by nepriniesla so sebou zvýraznenie rozdielu medzi tvrdými a mäkkými drogami. Tento názor v súčasnosti nevýrazne prevýšil i v súbore mládeže SR. Naopak v súbore mládeže Bratislavy prevažuje v súčasnosti o 10 percentuálnych bodov opačný názor, že by sa zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami. Občania dlhodobo a v drvivej väčšine nesúhlasia s tým, že legalizáciou drog by sa znížila kriminalita, prostitúcia a nelegálne obchodovanie s drogami, prípadne by sa zvýšila úcta k zákonom a obmedzila činnosť zločineckých organizácii.

VI. KONZUMÁCIA ALKOHOLU U DOSPELEJ MLÁDEŽE BRATISLAVY

POPULÁCIE

SR, MLÁDEŽE SR A

Alkohol patrí medzi psychotropné látky, avšak je v spoločnosti všeobecne tolerovaný. Jeho užívanie je obmedzené zákonmi, ale je dostupný pre väčšinu populácie, vo verejnosti má svoje miesto a nie je jednoduché ho z nej vyčleniť. Mnohí odborníci prízvukujú, že čo sa týka návykového potenciálu a rizík užívania alkoholu, pohybuje sa v rovine tvrdých drog. Masové pitie alkoholu a rôzne excesy s ním spojené boli dôvodom pre zákonodarcov mnohých krajín na uvalenie vysokých daní, obmedzenie predaja prípadne prohibíciu. Hlavné typy alkoholických nápojov: pivo - má najčastejšie 2 až 4 % alkoholu, víno obsahuje 10 – 12 % alkoholu, alkoholizované vína až 20 %, liehovina - obsahuje alkohol, ktorý je niekoľkokrát vyšší ako u piva a vína, pohybuje sa od 30 % po 75 % pri vysoko alkoholických destilátoch. U muža priemernej hmotnosti približne platí, že po vypití pollitra desaťstupňového piva má v krvi asi 0,3 promile alkoholu. Po vypití pollitra dvanásťstupňového piva, 0,5 dl liehoviny alebo 2 dl vína má asi 0,4 promile alkoholu v krvi. V psychike človeka vyvolávajú príjemné účinky dávky alkoholu, pri ktorých nie je prekročená koncentrácia 0,6 – 0,8 promile alkoholu v krvi. Dávky nad touto koncentráciou spravidla spôsobujú pravý opak, nežiaduce účinky. Dlhotrvajúce zneužívanie alkoholu sa prejavuje vo fyzickej a psychickej oblasti a vedie až k závislosti od tejto drogy, ktorá je svojou závažnosťou porovnateľná so závislosťou na opiátoch a prejavuje sa fyzickými a abstinenčnými príznakmi. Poškodzovanie zdravia nadmerným pitím alkoholu nie je jediným problémom, alkohol naviac spôsobuje veľké problémy v sociálnom prostredí, v rodine, v živote alkoholika. Všeobecne sa porovnávajú škody vzniknuté alkoholom ako tzv. legálnou drogou, so škodami, ktoré sú výsledkom užívania nelegálnych drog.

68



K cieľom výskumu patrilo aj skúmanie súvislosti medzi požívaním alkoholu a konzumáciou, užívaním tzv. nelegálnych drog. Prehľad konzumácie piva v časovom horizonte 8 rokov prezentujú tabuľky na ďalších stranách. Od roku 1996 po súčasnosť sa v súbore SR významnejšie nezmenili podiely respondentov, ktorí o sebe uviedli, že pijú 10 a viacstupňové pivo denne a 2-3 krát do týždňa, mierne sa opäť znížil podiel tých, ktorí ho pijú príležitostne (oproti r.2004 o 2 percentuálne body). Podiel absolútnych nekonzumentov 10 a viacstupňového piva v celoslovenskom súbore sa v súčasnosti blíži k takmer dvom pätinám oslovených, čo je doteraz najväčšia skupina. Medzi dennými konzumentmi boli najčastejšie zastúpení muži, robotníci, respondenti so základným vzdelaním, podnikatelia, nezamestnaní, oslovení zo Žilinského kraja, zatiaľ čo u tých, ktorí o sebe tvrdli, že vôbec pivo nepijú prevažovali predovšetkým ženy, 60 a viacroční, zamestnanci, opýtaní z miest od 50 do 100 tisíc obyvateľov a Trnavského kraja. Pitie piva v súbore dospelej populácie SR (údaje v %) rok

denne

1996

9

2–3 krát do týždňa 16

1998

7

16

41

36

2000

8

17

43

32

2002

7

14

45

34

2004

8

15

42

35

2006

8

15

40

37

len vôbec nepije príležitostne 41 34

Denná konzumácia 10 a viacstupňového piva v súbore 15 –29 ročnej mládeže SR dosahuje v aktuálnom prieskume takmer identické hodnoty ako v predchádzajúcich rokoch. Mierne sa zvýšil (o 2%) podiel príležitostných konzumentov piva a takým istým podielom sa od r. 2004 znížilo percento mládeže, ktorá pivo nepije vôbec. Medzi denných konzumentov 10 a viacstupňového piva sa zaradili najmä robotníci a nezamestnaní, zatiaľ čo v skupine tých, ktorí ho nekonzumujú vôbec boli nadpriemerne zastúpení 15-17 roční, ženy, študenti, respondenti žijúci v mestách 50 do 100 tisíc obyvateľov a z Trnavského kraja.

Pitie piva v súbore 15 - 29 ročnej mládeže SR (údaje v %) rok

denne

1996

6


1998

3

14

41

42

2000

4

17

44

35

2002

4

14

45

37

2004

4

15

43

38

2006

4

15

45

36

69




V súbore mládeže Bratislavy sa stalo frekventovanejším denné pitie piva a zreteľne sa znížil podiel tých, ktorí ho pijú 2-3-krát týždenne. Oproti roku 2004 vzrástol v súčasnosti podiel príležitostných konzumentov piva o osem percentuálnych bodov a klesol podiel nekonzumentov piva (o 5 percentuálnych bodov), táto hodnota dnes predstavuje viac ako tretinu respondentov. Medzi dennými konzumentmi tohoto nápoja sú viac zastúpení opäť muži, 25 – 29 roční, vysokoškolsky vzdelaní, robotníci. Pivo vôbec nepožívajú, podľa vlastných vyjadrení, opäť ženy, 15 – 17 roční, so základným vzdelaním, študenti. Pitie piva v súbore 15 – 29 ročnej mládeže Bratislavy (údaje v %)

4


1998

3

14

43

40

2000

5

16

42

37

2002

7

17

41

35

2004

3

18

38

41

2006

7

11

46

36

rok 1996

denne


Pitie vína na Slovensku nie je tak rozšírené ako užívanie piva, dokumentujú to aj výsledky zistených údajov v rozpätí desiatich rokov v nasledujúcich tabuľkách. Konzumáciu vína denne v dospelej populácii SR priznalo 1% opýtaných, čím sa zistený údaj vrátil k doterajším poznatkom s výnimkou roka 2004, 2-3 krát do týždňa ho pije 6 % oslovených. Na druhej strane stúpol podiel príležitostných konzumentov o päť percentuálnych bodov a aktuálne predstavuje sedem z desiatich oslovených. Nekonzumentov vína prieskum od začiatku meraní zistil asi medzi štvrtinou dospelej populácie a toto číslo je takmer stabilizované od roku 1996. Medzi denných konzumentov sa zaradili najmä nezamestnaní, ostatné sledované sociodemografické skupiny sa nevymykali z celoslovenského priemeru. Nekonzumenti sa grupujú hlavne medzi 60 a viac ročnými, so základným vzdelaním, obyvateľmi Banskobystrického a Košického kraja. Nasledujúce tri tabuľky prinášajú prehľad o zistených údajoch vo všetkých sledovaných súboroch v časovom horizonte desiatich rokov. Pitie vína v súbore dospelej populácie SR (údaje v %) rok

denne

1996

1


1998

1

6

70

23

2000

1

7

69

23

2002

1

6

69

24

2004

2

8

64

26

2006

1

6

69

24


Konzumácia vína v súbore mládeže SR zaznamenala v priebehu roka mierny nárast u príležitostne konzumujúcich víno o tri percentuálne body. K nekonzumujúcim tento nápoj

70



sa hlásia najmladší respondenti od 15 do 17 rokov, respondenti so základným vzdelaním, študenti a oslovení z Banskobystrického kraja.

Pitie vína v súbore 15 – 29 ročnej mládeže SR (údaje v %) rok

denne

1996

1


1998

0

6

67

27

2000

1

5

69

25

2002

1

4

70

25

2004

1

6

66

27

2006

0

5

69

26


V súbore mládeže Bratislavy sa výraznejšie, o päť percentuálnych bodov, zvýšil podiel príležitostných konzumentov vína. Skupina nekonzumentov vína sa od r. 2004 zmenšila o tri percentuálne body. Pitie vína v súbore 15 – 29 ročnej mládeže Bratislavy (údaje v %)

1


1998

0

8

64

28

2000

1

9

66

24

2002

1

4

68

27

2004

1

8

65

26

2006

0

7

70

23

rok 1996

denne


Požívanie liehovín medzi dospelou populáciou sa v porovnaní s požívaním piva a vína nachádza svojou frekventovanosťou v súčasnosti niekde uprostred, keď pitie vína (denne, 2-3 krát do týždňa, či príležitostne) súhrnne uviedlo 76% oslovených, pitie liehovín 67% respondentov a pitie piva 63% oslovených. Podiel požívateľov liehovín v súbore dospelej populácie narástol oproti roku 2004 o 2 percentuálne body. Prieskum zaznamenal tiež o 2 percentuálne body viac príležitostných konzumentov liehovín. Denných konzumentov a takých, ktorí pijú „tvrdý“ alkohol 2 – 3 krát do týždňa je rovnaké množstvo ako v minulých meraniach. Medzi tými, ktorí pijú liehoviny 2 – 3 krát do týždňa sú najmä muži, respondenti so základným vzdelaním, robotníci a nezamestnaní. Abstinentov liehovín prieskum zaznamenal v skupine žien, 60 a viac ročných, opýtaných so základným vzdelaním a študentov a v Trnavskom kraji.

71



Graf č. 38 Pitie liehovín v súbore dospelej populácie (údaje v %) 2006 2

7

2004 2

7

2002 2

6

61

31

2000 1

7

61

31

59

32

1998 2 1996 2

58

33

56

7 9

35

61

denne

2–3 krát do týždňa

28

len príležitostne

vôbec nepije

Počas celého obdobia výskumu problematiky pitia liehovín sa v súbore mládeže SR denné pitie „tvrdého“ alkoholu aktuálne zistilo u 1% respondentov, nekonzumentov sú takmer – s výnimkou roku 1996 a 1998 - približne dve pätiny opýtaných. Tí sa najčastejšie nachádzajú medzi ženami, mladými vo veku 15 až 17 rokov, so základným vzdelaním, študentmi, respondentmi žijúcimi v mestách od 50 do 100 tisíc obyvateľov, v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Graf č. 39 Pitie liehovín v súbore 15-29 ročnej mládeže SR (údaje v %) 2006 1 6

54

39

2004 1 6

54

39

2002 1 4

56

39

2000 1 5

55

39

1998 0 6 1996 1

50 7

44 56

denne

36


len príležitostne

vôbec nepije

V skúmanej vzorke Bratislavskej mládeže stojí za povšimnutie nárast (v porovnaní s rokom 2004) príležitostných konzumentov liehovín oproti roku 2002 o tri percentuálne body a úbytok nekonzumentov o 3 percentuálne body počas toho istého obdobia. K nekonzumácii liehovín sa prihlásili predovšetkým ženy, najmladší oslovení od 15 do 17 rokov, so základným i učňovským vzdelaním, nezamestnaní a mladí obyvatelia Bratislavy V.

72



Graf č. 40 Pitie liehovín v súbore 15 - 29 ročnej mládeže Bratislavy (údaje v %) 2006 0 5

54

2004 1 4

41

51

2002 0 3

59

2000 1 4

54

1998 0 3

44 38 41

54

1996 0 4

43 62

denne

34


len príležitostne

vôbec nepije

Súvis medzi pitím alkoholických nápojov – piva, vína, liehovín – denným, 2 – 3 krát do týždňa, príležitostným – a užívaním zákonom nepovolených drog v priebehu šiestich rokov v skúmanej vzorke mládeže SR prezentujú nasledujúce tabuľky. Pre porovnanie sme použili dichotomické vyjadrenie štyroch odpovedí – užil v priebehu posledných 30 dní, 6 mesiacov, 12 mesiacov, niekedy dávnejšie – ako užil drogu a odpovede neužil drogu, proti trom odpovediam pije denne alebo takmer denne, 2 – 3 krát do týždňa, len príležitostne, ako odpovede pije a vôbec nepije. Mládež SR Pivo pije respondent užil drogu neužil drogu

nepije

1998 2000 2002 2004 2006 1998 2000 2002 2004 2006 80 85 77 82 79 20 15 23 18 21 52

59

55

50

55

48

41

45

50

45

Víno pije respondent užil drogu neužil drogu

nepije

1998 2000 2002 2004 2006 1998 2000 2002 2004 2006 88 86 88 87 85 12 14 12 13 15 69

71

67

64

68

31

29

33

36

32

Liehoviny pije respondent užil drogu neužil drogu

nepije

1998 2000 2002 2004 2006 1998 2000 2002 2004 2006 75 80 73 76 76 25 20 27 24 24 51

54

54

51

73

53

49

46

46

49

47



Aktuálny prieskum potvrdzuje súvis medzi konzumáciou alkoholických nápojov, či už dennou, 2-3 krát do týždňa alebo len príležitostnou a užívaním nelegálnych drog. ⇒ takmer štyri pätiny respondentov, ktorí drogovali pijú pivo, z tých, čo nedrogovali pije pivo viac ako polovica ⇒ viac ako štyri pätiny tých, čo drogovali, pije aj víno, z tých čo nedrogovali pije víno 68 % ⇒ tri štvrtiny respondentov, ktorí užili drogu pije aj liehoviny, z tých, čo nedrogovali ho pije približne polovica ⇒ takmer štyri pätiny mládeže SR, ktorá pivo nepije a takmer ten istý podiel, ktorý nepije liehoviny, či víno drogu neužili. Respondentov sme sa ďalej spýtali, v akom veku po prvýkrát ochutnali alkohol. Odpovedali len tí, ktorí priznali denne pitie alebo konzumáciu 2 – 3 krát za týždeň. Z tabuľky vidieť, že „najskôr“ okúsila alkohol mládež Bratislavy, a to vo veku približne štrnásť a štvrť roka. Priemerný vek respondenta, keď prvý raz ochutnal alkohol: populácia SR

16,03

mládež SR 15 až 29 rokov

14,7

mládež Bratislavy 15 až 29 rokov

14,22

Z nasledujúceho grafu je zrejmé, že medzi mládežou SR sa viac ako tretina (34%) a medzi mládežou Bratislavy ešte mierne vyšší podiel oslovených (37%) stretla s alkoholom vo veku od 11 do 14 rokov. Graf č. 41 Kedy ste prvý krát ochutnali alkohol? (údaje v %)

súbor SR 3

mládež SR od 15 do 29 rokov

4

mládež Bratislavy od 15 do 29 rokov

5

do 10 rokov

20

65

34

12

60

37

2

55

11 až 14 rokov

15 až 19 rokov

3

20 a viac rokov

Vo všetkých troch skúmaných súboroch prevažuje vek 15 – 19 ako roky, ktoré oslovení označili za obdobie, kedy prvý raz požili alkohol. Vyše tretinový a takmer dvojpätinový podiel tých, ktorí ochutnali prvý raz alkohol v období 11 až 14 rokov v súboroch mládeže SR a Bratislavy však stojí za zamyslenie. V súbore mládeže SR sú medzi nimi najčastejšie zastúpení oslovení so základným vzdelaním, študenti a tí, ktorí už užili nejakú drogu a fajčia. Rovnaké sociodemografické zloženie je pri tejto odpovedi aj v súbore mládeže Bratislavy. 74



V súbore populácie SR sú v skupine respondentov, ktorí ochutnali alkohol vo veku 11 – 14 rokov najčastejšie zastúpení robotníci, nezamestnaní, študenti, a tí, ktorí užili drogu. Vo veľkej skupine celoslovenského súboru tých, ktorí po prvý raz okúsili alkohol, keď boli vo veku 15 – 19 rokov sú nadpriemerne zastúpení 60 a viacroční, vysokoškolsky vzdelaní, zamestnanci, obyvatelia Trenčianskeho a Prešovského kraja. Vo veku 20 a viac rokov ochutnali prvý krát alkohol najmä 60 a viac roční, respondenti maďarskej národnosti, so základným vzdelaním, vysokoškolsky vzdelaní a respondenti, ktorí nefajčia. V nasledujúcich troch grafoch sú znázornené odpovede respondentov z jednotlivých súborov na otázku, v ktorom veku začali pravidelne konzumovať alkoholické nápoje. Graf č. 42 Vek, v ktorom začala dospelá populácia SR pravidelne piť alkohol (údaje v %)

2

19

43 13 23 do 15 rokov

15 až 19 rokov

25 až 29 rokov

30 a viac rokov

20 až 24 rokov

Z údajov získaných v súbore dospelej populácie SR vyplýva, že pravidelné užívanie alkoholu respondenti koncentrovali do obdobia 15 až 19 rokov (viac ako dve pätiny). Takmer štvrtina oslovených si pravidelne dopraje alkohol od svojich 20 až 24 rokov. Relatívne nemalá časť dospelej popuklácie pravidelne pije vo veku 30 a viac rokov (19%). Graf č. 43 Vek, v ktorom začala mládež SR pravidelne piť alkohol (údaje v %) 3

10

21

66 do 15 rokov

15 až 19 rokov

75

20 až 24 rokov

25 až 29 rokov



Dvojnásobný počet mladých ľudí zo súboru mládež SR ako v súbore mládeže Bratislavy už začala pravidelne piť alkohol pred svojím 15. rokom. V porovnaní s mládežou SR mládež hlavného mesta pravidelne vo vyššej miere pije alkohol od svojich 15 až 19 rokov, uviedli to siedmi z desiatich oslovených. Úroveň pravidelného pitia od 20 rokov a do 15 rokov je približne rovnaká v oboch mládežníckych vzorkách. Graf č. 44

V e k , v k t o r o m z a č a la m lá d e ž B r a t is la v y p r a v id e ln e p iť a lk o h o l ( ú d a je v % )

20

3

5

72 d o 1 5 ro k o v 2 0 a ž 2 4 ro k o v

1 5 a ž 1 9 ro k o v 2 5 -2 9 ro k o v

Respondenti zo všetkých troch súborov, ktorí uviedli, že sú dennými konzumentmi, alebo konzumentmi 2 až 3 krát do týždňa aspoň jedného zo zmienených alkoholických nápojov (pivo, víno, liehoviny), sa mali vyjadriť, či pociťujú účinok jedného, príp. dvoch pohárov alkoholu slabšie ako v minulosti. Údaje, prezentované v grafe na nasledujúcej strane vypovedajú o tom, že vo všetkých troch súboroch výrazne a trvale prevažuje odpoveď „je rovnaký“ (okolo troch pätín), pričom medzi dospelou populáciou sa jej frekvencia, v porovnaní s rokom 2004, nezmenila. Úbytok nastal – v komparácii s údajmi za rok 2004 – pri súbore mládeže SR (o 5 percentuálnych bodov) a v súbore mládeže Bratislavy (o 2 percentuálne body). O značne slabšom účinku vypovedali najčastejšie respondenti zo súboru mládeže SR (menej o 8 percentuálnych bodov) ako v roku 2004. Boli medzi nimi najmä 15 – 17 roční, respondenti z obcí od 10 do 50 tisíc obyvateľov a zo Žilinského kraja.

76



Graf č. 45 Pocity respondentov po požití 1- 2 pohárov alkoholu v porovnaní s minulosťou (údaje v %)

rok 2006

súbor SR

rok 2004

rok 2000

súbor mládeže SR

rok 2002

súbor mládeže B-vy

60

25

15

rok 2000

66

24

10

rok 2002

63

25

12

rok 2004

57

33

10

rok 2006

rok 1998

67

24

9

rok 1998

65

24

11

18

je značne slabší

64

30

6

trochu sa znížil

59

27

14

je rovnaký

63

27

10

rok 2000

63

25

12

rok 2006 rok 2004

65

27

8

rok 1998

61

28

11

rok 2002

61

27

12

53

29 32

7

61

Tzv. „pravidelní“ konzumenti alkoholu mali uviesť, či si v spoločnosti potrebujú vypiť viac ako ostatní, resp. dať si dva tri poháre vopred, ak sa chcú dostať do rovnakej nálady. Tento jav, rovnako ako skúmaná situácia v predchádzajúcej otázke, signalizuje návykovosť na alkohol. Odpovede za všetky tri skúmané súbory sú v grafoch na nasledujúcej strane.

77


Graf č. 46


Rok 2004 Potrebujete si vypiť viac ako ostatní, ak sa chcete dostať do dobrej nálady? (údaje v %) 56

54

52 45

42

39

5

súbor SR

4

mládež SR

nie, nikdy

Graf č. 47

3

mládež Bratislavy

občas áno

skoro vždy

Rok 2006 Potrebujete si vypiť viac ako ostatní, ak sa chcete dostať do dobrej nálady? (údaje v %)

58

56

51 45 39

39

5

súbor SR

4

mládež SR

nie, nikdy

občas áno

3

mládež Bratislavy

skoro vždy

Prevaha záporných vyjadrení, teda že si respondent nepotrebuje vypiť viac ako ostatní, aby sa dostal do podobnej nálady, dominuje v celoslovenskom súbore dospelej populácie s rovnakým podielom ako v roku 2004. Podstatne sa, v porovnaní s rokom 2004, zmenil pomer odpovedí v súboroch mládeže, keď v oboch súboroch získala prioritu odpoveď „občas áno“

78



(respondent si v spoločnosti potrebuje vypiť viac ako ostatní, alebo si dať 1-2 poháre vopred, aby sa dostal do takej nálady ako ostatní). Oproti roku 2004 ju v súbore mládeže SR uviedlo o 9% oslovených viac a v súbore mládeže Bratislavy o 6 % viac respondentov. Odpoveď „skoro vždy“ (si musí vypiť viac ako ostatní, ak sa chce dostať do dobrej nálady, akú majú ostatní v spoločnosti) dal približne rovnaký podiel oslovených vo všetkých troch skúmaných súboroch v aktuálnom prieskume i v roku 2004. Aj ďalšia otázka sa týkala sondovania stupňa návykovosti na alkohol, a to, či si respondenti musia dať niečo navyše, ak pociťujú stratu dobrej nálady (graf č. 48). Graf č. 48 Potreba požiť ešte 1- 2 poháre alkoholu pri strate dobrej nálade (údaje v %) 39

súbor SR

rok 2006

7 35

rok 2004

7

33 22

súbor mládeže SR

72

6 27

rok 2004

10 31

rok 2002

56 33

rok 2000

63

nerobí tak nikdy

63

robí tak občas robí tak skoro vždy

58

9 20

rok 2006 súbor mládeže B-vy

60

7

rok 2006

rok 2000

63

6

rok 2000

rok 2002

58

31

rok 2002

rok 2004

54

70

10 37

63

0 37 7 33 13

56 57

Nikdy si nepotrebujú dať pohár - dva alkoholu navyše ak zisťujú stratu dobrej nálady takmer dve pätiny dospelej populácie a je to v súčasnosti o 4 percentuálne body viac ako pred dvoma rokmi. V súboroch mládeže sa situácia oproti roku 2004 zmenila, nikdy si nemusí dať pohár – dva navyše, keď má pocit, že sa dobrá nálada stráca vyše pätina (o 5 percentuálnych bodov menej ako v r. 2004) respondentov zo súboru mládeže SR a rovná pätina (o 17 ! percentuálnych bodov menej ako v roku 2004) respondentov zo súboru mládeže Bratislavy. V oboch týchto súboroch mládeže výrazne stúpol podiel odpovedí „robím tak občas“, pričom „skoro vždy“ tak robí jeden z desiatich oslovených mladých ľudí v súbore mládeže Bratislavy.

79



Alkohol a drogy spôsobujú nemalé problémy ich užívateľom, ich rodinám a nakoniec aj celej spoločnosti. Legálne i nelegálne drogy prinášajú ich užívateľom v konečnom dôsledku psychické útrapy a zdravotné problémy odhliadnuc od dôsledkov, ktoré prinášajú na okolie, a rodinu ich užívateľov. K zámerom výskumu patrí aj zisťovanie, ako verejnosť vníma škodlivosť jedných, či druhých drog, ktorý typ drogy, alkohol alebo nelegálne drogy, je podľa nej nebezpečnejší. Nasledujúca tabuľka prináša odpovede oslovených v časovom slede ôsmich rokov. Je z nej na prvý pohľad zrejmé, že verejnosť na Slovensku si v prevahe uvedomuje rovnakú škodlivosť oboch druhov drog, na druhej strane však značne viac toleruje alkohol ako nelegálne drogy. Spôsobuje viac problémov v spoločnosti alkohol alebo drogy? (údaje v %) 1996

2000

2002

2004

2006

18 46 32 4

19 46 33 2

17 43 37 3

19 43 35 3

22 45 30 3

18 42 38 2

20 42 35 3

Mládež Bratislavy 15 až 29 ročná Alkohol viac 22 16 16 21 Oboje rovnako 34 40 43 48 Drogy viac 39 37 38 30 Neviem posúdiť 5 7 3 1

13 41 42 3

21 37 38 4

Alkohol viac Oboje rovnako Drogy viac Neviem posúdiť

Alkohol viac Oboje rovnako Drogy viac Neviem posúdiť

22 44 28 6

1998 Súbor SR 21 46 28 5

Mládež SR 15 až 29 ročná 22 23 21 43 43 42 28 28 33 7 6 4

V súbore dospelej populácie osciluje názor na škodlivosť alkoholu, či názor na rovnakú škodlivosť alkoholu i drog v priebehu desiatich rokov takmer na rovnakej percentuálnej úrovni, pričom dominuje názor, že oba druhy drog škodia rovnako. Počas uvedeného obdobia stúpol podiel odpovedí o škodlivosti drog z 28% na 37%, v r. 2004 a 35 % v súčasnosti. Takmer obdobný názor na nebezpečnosť alkoholu ako v celoslovenskom súbore má v súčasnosti aj mládež SR. Zároveň je u nej od roku 1996 viditeľný posun v silnejšom presvedčení o škodlivosti drog. Dnes je o vyššej nebezpečnosti drog pre spoločnosť presvedčená viac ako tretina mladých ľudí zo súboru SR. Aj bratislavská mládež považuje alkohol v súčasnosti za takmer rovnako škodlivý, ako mládež SR, čím sa zvýšila frekvencia tejto odpovede oproti roku 2004 o 11 percentuálnych bodov. Názor, že drogy sú škodlivejšie prevážil v tomto súbore nad ostatnými odpoveďami, teda aj nad odpoveďou, že oboje drog sú rovnako škodlivé. V súbore mládeže Bratislavy prisudzovali väčšiu škodlivosť drogám aj v roku 1996 i v roku 2004. Túto otázku sme analyzovali ďalej v optike konzumentov a nekonzumentov alkoholu a užívateľov, resp, neužívateľov drog. Pre komparáciu sme použili dichotomické vyjadrenie štyroch odpovedí – užil v priebehu posledných 30 dní, 6 mesiacov, 12 mesiacov a niekedy dávnejšie – ako užil drogu a odpovede neužil drogu. Medzi tými, ktorí sú označení ako

80



„pije“ sú zastúpení denní, príležitostní a tí, ktorí deklarujú, že pijú alkohol 2 – 3 krát za týždeň. Rok 2004 Spôsobuje viac problémov v spoločnosti alkohol alebo drogy? (údaje v %) alkohol oboje rovnako Súbor SR alkohol

pije nepije užil drogy neužil Súbor mládeže SR pije alkohol nepije užil drogy neužil Súbor mládeže Bratislavy pije alkohol nepije užil drogy neužil

drogy

neviem

17 17 19 16

32 47 38 45

46 34 39 37

5 2 4 2

19 18 20 17

29 46 36 46

48 34 40 36

4 2 4 1

10 13 13 12

39 42 35 45

48 42 48 41

3 3 4 2

Rok 2006 Spôsobuje viac problémov v spoločnosti alkohol alebo drogy? (údaje v %) alkohol oboje rovnako Súbor SR alkohol

pije nepije užil drogy neužil Súbor mládeže SR pije alkohol nepije užil drogy neužil Súbor mládeže Bratislavy pije alkohol nepije užil drogy neužil

drogy

neviem

19 13 16 19

43 53 47 42

36 29 33 37

2 5 4 2

21 10 20 19

42 49 43 42

34 37 32 37

3 4 5 2

21 18 22 21

35 59 34 40

40 19 38 37

4 4 6 2

Z oboch tabuliek vyplýva, že vo všetkých troch súboroch je medzi konzumentmi ako i nekonzumentmi, ľuďmi, ktorí užili alebo neužili drogu, oveľa väčší rešpekt k drogám, než k alkoholu. Nelegálne drogy sú vo verejnosti vnímané ako tie, ktoré spôsobujú väčšie problémy, prípadne narobia viac škody ako alkohol. Zároveň je zaujímavé, že aj konzumenti alkoholu, aj užívatelia drog prisudzujú obom druhom drog približne rovnakú škodlivosť s výnimkou súboru dospelej populácie SR, kde sú diferencie v názoroch na škodlivosť oboch druhov drog u ich užívateľov mierne väčšie. Presvedčenie, že oboje drogy sú rovnako škodlivé je najintenzívnejšie medzi respondentmi, ktorí deklarovali , že nepijú alkohol.

81



Vplyv rodinného prostredia, výchova rodičov, ich vzájomný vzťah vtláča na osobnosť človeka svoje znaky, pôsobí na jeho formovanie. Výskum sondoval, do akej miery sa tento predpoklad napĺňa, či vzájomný vzťah rodičov možno považovať ako faktor determinujúci potenciálny vzťah človeka k legálnym, resp. nelegálnym drogám, teda, či sa prejaví súvis medzi pitím alkoholu na jednej strane a rodinným životom rodičov oslovených na strane druhej. Nasledujúce grafy dokumentujú skutočnosť, že z rodín, kde medzi rodičmi panoval, či panuje súlad, vyvstáva menej ľudí, ktorí sa sami definujú ako konzumenti alkoholu. Nekonzumenti alkoholu vo všetkých troch súboroch vo vyššej miere uvádzajú, že vzťah rodičov bol (je) harmonický. Tí, ktorí o sebe tvrdia, že alkohol pijú, častejšie - v porovnaní s nekonzumentmi - deklarujú, že rodičia žili (žijú) v nesúlade, prípadne sa rozviedli. Graf č. 49

Rok 2004 Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor SR (údaje v %)

76

prevažuje, prevažoval medzi nimi súlad

66

prevažuje, prevažoval medzi nimi nesúlad

12 20

11

rozviedli sa

iná odpoveď

14 nepije alkohol pije alkohol

1 0

Graf č. 50

Rok 2006 Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor SR (údaje v %)


73 69


16 17 9

rozviedli sa

iná odpoveď

11

nepije alkohol pije alkohol

2 3

82



Graf č. 51 Rok 2004

Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor mádeže SR (údaje v %)


69 58


16 25 14 16

rozviedli sa

iná odpoveď


1 1

Graf č. 52

Rok 2006

Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor mládeže SR (údaje v %) prevažuje, prevažoval medzi nimi súlad

65 8


iná odpoveď

18 12 15

rozviedli sa

77


3 2

83



Graf č. 53

Rok 2004 Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor mládeže Bratislavy (údaje v %)


71 65


9 16

19

rozviedli sa

19

nepije alkohol iná odpoveď

1

pije alkohol

0

Graf č. 54

Rok 2006

Rodinný život rodičov respondenta a jeho vzťah k alkoholu, súbor mládeže Bratislavy (údaje v %) prevažuje, prevažoval medzi nimi súlad

74 63


7 17 19 17

rozviedli sa

iná odpoveď


0 3

Ak medzi rodičmi prevažoval, alebo prevažuje nesúlad, objavuje sa častejšie vzťah k požívaniu alkoholu. Menej zreteľne sa vzťah k alkoholu vyvinul u tých, ktorí deklarovali, že sa ich rodičia rozviedli.

84



Vzťah rodičov k svojmu dieťaťu reflektuje ich výchova, starostlivosť, láska, celkový záujem o dieťa a logicky sa premieta do celého života dieťaťa. Má spätnú väzbu, vplýva, pochopiteľne, aj na postoje človeka k legálnym a nelegálnym drogám. V grafe č. 55 sú zlúčené odpovede veľmi dobrý a viac dobrý ako zlý do odpovede dobrý (vzťah) k rodičom, respektíve veľmi zlý a viac zlý ako dobrý do odpovede zlý (vzťah) k rodičom. Graf č. 55

Rok 2004 Vzťah respondenta k rodičom (údaje v %)

94

94

93

90

84

83

15 5

5

1

Súbor SR

5

10

2

1

2

0

Mládež BA

Súbor SR

Mládež SR

Mládež BA

1

Mládež SR

15

nepije alkohol

pije alkohol

dobrý

zlý

neviem

Graf č. 56 Rok 2006 Vzťah respondenta k rodičom (údaje v %) 100

96

93

6

1

Súbor SR

3

1

Mládež SR

93

0

6

0

Mládež BA

90

89

1

Súbor SR

nepije alkohol

9

2

Mládež SR pije alkohol

dobrý

zlý

85

neviem

8

2

Mládež BA



Tak ako sme v grafoch na predchádzajúcich stranách prezentovali zistenie, že nepožívatelia alkoholu v oveľa väčšej miere deklarovali súlad medzi rodičmi oproti požívateľom, aj z grafu č. 56 vyplýva, že nekonzumenti alkoholu majú lepší vzťah s rodičmi ako konzumenti. Hoci v súbore SR sa to v súčasnosti neprejavilo, u mládeže SR tento fakt prezentovalo približne o 7% viac nekonzumentov ako konzumentov alkoholu. V prípade mladých respondentov z Bratislavy je tento rozdiel menší. Zlý vzťah k rodičom je výrazne vyšší u požívateľov alkoholu ako u tých, ktorí alkohol nepijú. Vzťah k alkoholu môže vyústiť do nežiaducich foriem, ktoré dostávajú patologické príznaky, na likvidovaní ktorých sa musí už zúčastňovať tím odborných lekárov. Jedným z cieľov tohto výskumu bola i modelová situácia, v ktorej sme sondovali mieru tolerancie opýtaných k ich potenciálnym partnerom, keby u nich neskôr zistili absolvovanie protialkoholickej liečby v minulom období. I keď táto téma už bola v predmetnej informatívnej správe z výskumu analyzovaná, vraciame sa k nej z pohľadu konzumentov a nekonzumentov alkoholických nápojov. V ďalšej tabuľke prinášame rozloženie odpovedí za všetky tri skúmané súbory v časovom rade štyroch rokov, pričom sme zlúčili odpovede „pokračoval by som“ a „asi by som pokračoval“ do odpovede pokračoval by v ňom, resp. „asi by som nepokračoval“ a nepokračoval by som“ do odpovede nepokračoval by v ňom.

Ako by riešili partnerský vzťah slobodní ľudia, keby zistili, že má za sebou protialkoholické liečenie ? (údaje v %) 2002

2004

2006

pokračoval by v ňom

2002

2004

2006

2002

nepokračoval by v ňom

2004

2006

nevie

Súbor SR Pije alkohol Nepije alkohol

45

57

42

46

37

51

9

6

7

19

35

25

72

56

61

9

9

14

Pije alkohol Nepije alkohol

46

57

45

43

37

49

11

6

6

30

38

21

67

54

63

3

8

16

Pije alkohol Nepije alkohol

48

65

48

40

33

44

12

2

8

20

42

18

70

42

50

10

16

32

Súbor mládeže SR

Súbor mládeže B-vy

Odpovede oslovených sú značne diferencované medzi konzumentmi a nekonzumentmi alkoholu. Tí, ktorí alkohol pijú, sú náchylnejší tolerovať protialkoholickú liečbu potenciálneho partnera a neprekáža im pokračovanie partnerstva s takouto osobou. Najviac tolerantní, ako ukazuje tabuľka, sú mladí ľudia z Bratislavy, kde takmer polovici z tých, ktorí pijú alkohol, nevadí predchádzajúca liečba zo závislosti na alkohole ich partnera. U tých, ktorí nepijú alkoholické nápoje v súbore SR a mladých SR prevažuje skončenie vzťahu s osobou, o ktorej sa dozvedia, že bola na protialkoholickom liečení.

86



VII. ROZŠÍRENOSŤ FAJČENIA V NAŠEJ SPOLOČNOSTI Fajčenie nikotínu, podobne ako alkohol je všeobecne považované za legálnu návykovú látku a je vo verejnosti tolerovanou drogou, ktorá vyvoláva v organizme fajčiara reakcie, prinášajúce účinky relatívne rýchlejšie ako iné drogy, predovšetkým odbúranie stresu, dočasné upokojenie, prípadne osvieženie. Ako každá droga vyvoláva veľmi silný návyk a má rovnako neblahé následky na zdravotný stav závislého ako všetky drogy. Vo väčšine civilizovaných krajín je už dlhodobejšie vyhlásený boj proti fajčeniu, vedú sa otvorené kampane proti fajčeniu na verejných uzavretých priestranstvách. Na Slovensku sa legislatíva v tejto súvislosti zosúlaďuje s prísnymi normami zavedenými v EÚ a v súčasnosti sú už aj u nás sú v platnosti vyhlášky o zákaze fajčenia na vyhradených miestach. Výskum sa problematikou fajčenia, závislosti od neho ako ďalšej legálnej drogy, zaoberá od roku 1994, pretože je považované za vstupnú drogu k užívaniu nelegálnych drog. Nasledujúce tri grafy prinášajú prehľad získaných údajov o fajčení v horizonte 12 rokov v každom skúmanom súbore osobitne. Graf č. 57 Podiely fajčiarov (denných a príležitostných) a nefajčiarov,súbor SR (údaje v %)

56

58

57

27

28

29

14

14

17

1994

1996

1998

denne

60

59

27

28

13

13

62

54

32

14

2000

príležitostne

2002

2004

25 13

2006

vôbec

Najväčšie hodnoty prezentujúce podiel denných fajčiarov v horizonte 12 rokov, počas ktorých výskum zisťoval koľko a akých občanov v SR fajčí denne, či príležitostne boli zistené v roku 2000 v súbore dospelej populácie (32%), potom v súbore dospelej populácie SR v roku 1998 (29%), mládeže SR v roku 2000 (29%), mládeže Bratislavy v rokoch 2002 (29%) a 2006 (29%). Na druhej strane – najvyššie podiely nefajčiarov zaznamenal výskum v súčasnosti v súbore SR - 62%. Z tohto zistenia, by sa dalo usudzovať, že v populácii Slovenska od 18 rokov vyššie nastúpil od roku 2002 trend postupného odklonu od nikotinizmu, keď podiely nefajčiarov predstavujú trojpätinovú väčšinu obyvateľstva.

87



V súčasnosti sa v dospelej populácii SR medzi denných fajčiarov najčastejšie zaraďovali: ⇒ muži (34%), 25 – 29 roční (30%), robotníci (31%), nezamestnaní (37%), respondenti z obcí od 10 do 50 tisíc obyvateľov (30%), rozvedení (39%) a tí, ktorí užili drogu (39%). Medzi príležitostnými fajčiarmi sú predovšetkým: ⇒ 18 – 24 roční (27%), študenti (29%), respondenti z Prešovského kraja (19%), slobodní (13%) a tí, čo užili drogu (19%) Za nefajčiarov sa označovali najmä: ⇒ ženy (72%), 60 a viacroční (78%), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (68%), tí, čo neužili drogu (68%) a nepijú alkohol (93%) Graf č. 58 Podiely fajčiarov (denných a príležitostných) a nefajčiarov, súbor mládeže SR (údaje v %)

54

55

56 48

23

1994

26 19

1996

29 23 21

1998

denne

23

2000

príležitostne

52

26 22

2002

54

54

24 22

25 22

2004

2006

vôbec

V súbore mládeže SR bol najvyšší podiel nefajčiarov zaznamenaný v roku 1998, potom klesol a v rokoch 2004 a 2006 sa udržuje na hladine 54 %, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako v súbore dospelej populácie. Približne štvrtina mládeže v sledovanom veku deklarovala, že fajčí denne, a to počas celého skúmaného obdobia, teda od roku 1994, za príležitostných fajčiarov sa počas tohto obdobia deklarovala približne pätina oslovených 15 – 29 ročných. Medzi dennými fajčiarmi sú v súbore mládeže SR najmä: ⇒ muži (29%), 25 – 29 roční (30%), respondenti maďarskej národnosti (33%), robotníci (35%), nezamestnaní (43%), oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov (29%), z Trnavského kraja (31%) a tí, ktorí užili drogu (42%). Príležitostne fajčia najčastejšie : ⇒ 15 – 17 roční (31%), respondenti so základným vzdelaním (32%), oslovení z obcí do 2 tisíc obyvateľov, z Bratislavského Žilinského a Prešovského kraja (všetko po 27%).

88



Nefajčia vôbec – podľa vlastných vyjadrení – najčastejšie: ⇒ ženy (58%), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (58%), oslovení z miest od 10 do 50 tisíc (59%) a od 50 do 100 tisíc obyvateľov (66%) a tiež obyvatelia Banskobystrického kraja (61%),a tiež tí, čo neužili drogu (68%) a nepijú alkohol (90%). Graf č. 59 Podiely fajčiarov (denných a príležitostných) a nefaj čiarov, súbor mládeže Bratislavy (údaje v %)

63 56

22

22

53

53

24

27

23

20

53

53

53

29

28

29

20

19

18

15

1994

1996

1998

denne

2000

príležitostne

2002

2004

2006

vôbec

V súbore mládeže Bratislavy je v porovnaní s ostatnými sledovanými súbormi takmer po celé obdobie najnižší podiel nefajčiarov a od roku 1998 sa udržuje na hladine 53%. Podiel denných i príležitostných fajčiarov sa pohybuje na znepokojujúcej úrovni. Do skupiny denných fajčiarov sa zaradili najmä:

⇒

⇒

muži (36%), 25 – 29 roční (36%), respondenti s učňovským vzdelaním(44%), robotníci (59%) a tí, čo užili drogu (45%) Príležitostne fajčia predovšetkým: 18 – 24 roční (25%), a tí, čo užili drogu (25%)

Za nefajčiarov sa považujú najčastejšie: ⇒ ženy (58%), 15 – 17 roční (72%),respondenti s vysokoškolským vzdelaním (62%), študenti (61%), tí, čo neužili drogu (71%) a nepijú alkohol (85%) Podiely denných fajčiarov sa v súčasnosti pohybujú na úrovni jednej štvrtiny, v súbore mládeže Bratislavy sa približujú dokonca k tretine (traja z desiatich Bratislavčanov vo veku 15 – 29 rokov uviedlo, že fajčí denne. Najvyšší podiel (32%) denných fajčiarov bol počas celého zisťovania identifikovaný v dospelej populácii v roku 2000. Údaje v súbore mládeže SR sú v priebehu ostatných troch prieskumov, teda od roku 2000 stabilizované, v tejto skupine bol zistený najvyšší podiel 29% taktiež v roku 2000. Mládež Bratislavy má od roku 2000 vyrovnaný podiel fajčiarov (47%).

89



Prieskumy od roku 1994 (až na rok 2000 u mládeže SR) poukazujú na skutočnosť, že viac ako polovica respondentov vo všetkých troch skúmaných súboroch deklarovala, že nefajčí. Štruktúru fajčiarov v súbore mládeže SR a mládeže Bratislavy z hľadiska veku v aktuálnom prieskume prinášajú nasledujúce grafy. Graf č. 60 Rok 2004

Podiely fajčiarov z hľadiska veku v súbore mládeže SR (údaje v %) 56

56

51

29

25

29

24

15

15

15-17 rokov

18-24 rokov denne

25-29 rokov

príležitostne

vôbec

Graf č. 61 Rok 2006 Podiely fajčiarov z hľadiska veku v súbore mládeže SR (údaje v %) 53

55

53

32

30 25

22

15

15-17 rokov

15

18-24 rokov denne

príležitostne

90

25-29 rokov vôbec



So stúpajúcim vekom respondentov sa zvyšuje podiel tých, ktorí o sebe tvrdia, že fajčia denne. Nefajčiarov je v každej vekovej kategórii viac ako polovica. Graf. č. 62 Rok 2004 Podiely fajčiarov z hľadiska veku v súbore mládeže Bratislavy (údaje v %) 65

59 45 33

24

29 22 12

11

15-17 rokov

18-24 rokov denne

Graf č. 63

25-29 rokov

príležitostne

vôbec

Rok 2006

Podiely fajčiarov z hľadiska veku v súbore mládeže Bratislavy (údaje v %) 72 52 46 36 29 25 15

13

12

15-17 rokov

18-24 rokov denne

príležitostne

91

25-29 rokov vôbec



Denných fajčiarov je medzi mládežou Bratislavy v súčasnosti takmer dvakrát viac v skupine 18 až 24 ročných (29%), ako ich mladších spoluobčanov, 15 – 17 ročných (15%), avšak v porovnaní s rokom 2004 si treba všimnúť ich nárast (+4 percentuálne body) vo vekovej kategórii 15 -17 rokov. U najstaršej mládeže je viditeľný nárast podielu denných fajčiarov (+ 7 percentuálnych bodov) a o to isté percento pokles nefajčiarov. Tých je naopak najviac, tak ako v roku 2004, medzi 15 až 17 ročnými. Výskum ponúkol možnosť zisťovať súvislosť medzi fajčením a pitím alkoholu u mládeže SR a Bratislavy. Prezentujeme údaje získané v súboroch mládeže SR a Bratislavy v rokoch 2004 a 2006. Graf č. 64

Rok 2006 Súvis medzi fajčením a pitím alkoholu , súbor mládeže SR (údaje v %)

51

pije alkohol

nepije

49

10 90

fajčí

Graf č. 65

nefajčí

Rok 2006 Súvis medzi fajčením a pitím alkoholu, súbor mládeže Bratislavy (údaje v %)

69

pije alkohol

nepije

31

15 85

fajčí

nefajčí

Takmer siedmi z desiatich v skupine mládeže SR, ktorí uviedli, že pijú alkohol zároveň aj fajčia. Naopak, deviati z desiatich nekonzumentov alkoholu vôbec nefajčia. U mládeže z hlavného mesta sú percentá fajčiarov a zároveň konzumentov alkoholu zreteľne vyššie. 92



Mierne viac nekonzumentov alkoholu oproti súboru mládeže SR tu však fajčí (+ 5 percentuálnych bodov). Aj tento poznatok potvrdzuje priamu koreláciu medzi užívaním oboch tzv. legálnych drog. Požívanie alkoholu sa úzko viaže na fajčenie. Analogicky sme u mládeže SR a Bratislavy zisťovali aj potenciálnu súvislosť medzi užívaním nelegálnych drog a fajčením. Graf č. 66

Rok 2006

Súvislosť medzi užívaním drog a fajčením (údaje v %) 90

83 48

57

53

43

17

10

užil nejakú drogu

neužil drogu

užil nejaku drogu

mládež SR

neužil drogu mládež B-vy

fajčí

nefajčí

Je jednoznačné, že mladí ľudia, ktorí užívajú drogu vo veľkej väčšine aj fajčia, v súbore mladých ľudí SR medzi užívateľmi drog osem z desiatich fajčí, v súbore mládeže Bratislavy fajčí medzi drogujúcimi deväť z desiatich. Medzi nekonzumentami drog je fajčiarov podstatne menej, i keď aj medzi nimi sa podiel fajčiarov pohybuje medzi dvoma pätinami až polovicou. Množstvo cigariet, ktoré vyfajčia denní fajčiari uvádzajú nasledujúce grafy porovnávajúce stav v roku 2004 a 2006. Graf č. 67

Rok 2004

Počet denne vyfajčených cigariet (údaje v %) 44

43

40

34

34

35

20 12

11

9

súbor SR

do 5 kusov

6 až 10 kusov

8

5

2

3

0

mládež SR

11 až 20 kusov

93

mládež Bratislavy

21 až 30 kusov

viac ako 30 kusov



Graf č. 68

Rok 2006 Počet denne vyfajčených cigariet (údaje v %)

41

38

37

35

33

19

17

14

11

35

11 7 1

súbor SR do 5 kusov

1

0

mládež SR 6 až 10 kusov

11 až 20 kusov

mládež Bratislavy 21 až 30 kusov

viac ako 30 kusov

V porovnaní s rokom 2004 sa v súbore populácie SR a mládeže SR mierne zvýšil podiel fajčiarov do 5 kusov cigariet denne a znížili sa podiely fajčiarov od 6 do 10 a od 11 do 20 kusov cigariet denne. Zároveň v týchto súboroch počas uvedeného obdobia mierne stúpli podiely tých, ktorí vyfajčia denne 21 – 30 kusov. Súbor mládeže Bratislavy zostal počas uvedeného obdobia pomerne stabilizovaný, pričom viac oslovených denných fajčiarov uviedlo, že vyfajčí do 5 cigariet a menej ako v súbore SR a mládeže SR sa v ňom vyjadrilo, že vyfajčí denne 6 –10 respektíve 11 – 20 cigariet. Výskum zistil i priemerný vek respondentov, kedy začali fajčiť. V porovnaní dvoch súborov mládeže – SR a Bratislavy – bratislavská začala fajčiť v neskoršom veku. Priemerný vek respondentov, v ktorom začali fajčiť (v rokoch) 17,46 15,53 16,30

Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže Bratislavy

Silnú závislosť fajčiarov od nikotínu charakterizuje tiež prvá ranná cigareta po zobudení. Graf č. 69 na ďalšej strane prináša podiely denných fajčiarov, ktorí si musia zapáliť prvú cigaretu do polhodiny a po polhodine po prebudení.

94


Graf č. 69


Rok 2004

Prvá ranná cigareta po zobudení (údaje v %) 77

74 59 41 26

súbor SR

23

mládež SR do 30 minút

Graf č. 70

mládež Bratislavy

po 30 minútach

Rok 2006 Prvá ranná cigareta po zobudení (údaje v %) 70 60

60 40

40 30

súbor SR

mládež SR do 30 minút

mládež Bratislavy

po 30 minútach

Ako ukázali údaje získané v roku 2004 i v súčasnosti - v súbore dospelej populácie SR si dve pätiny denných fajčiarov zapaľuje prvú cigaretu do 30 minút po prebudení a zvyšok po 30 minútach. V súboroch mládeže SR a mládeže Bratislavy sa podiel tých, ktorí si musia zapáliť už do polhodiny po prebudení v súčasnosti, oproti roku 2004, zreteľne zvýšil, medzi bratislavskou mládežou významne (+17%). Taktiež spôsob fajčenia cigarety charakterizuje potenciálny stupeň ohrozenia zdravia fajčiara. Respondentov, ktorí denne fajčia, sme sa spýtali, či vdychujú (šlukujú) cigaretový dym (grafy na nasledujúcej strane).

95



Graf č. 71

Rok 2004 Vdychovanie (šlukovanie) cigaretového dymu u fajčiarov (údaje v %)

75

71

70

28

26

24

3

2 súbor SR

1

mládež SR

nikdy

Graf č. 72

občas

mládež Bratislavy

vždy

Rok 2006 Vdychovanie (šlukovanie) cigaretového dymu u fajčiarov (údaje v %)

70

64

59 39

33

3

súbor SR

26

2

4

mládež SR nikdy

občas

mládež Bratislavy vždy

Z oboch grafov vyplýva, že zanedbateľné percento respondentov vo všetkých troch súboroch nikdy nevdychuje cigaretový dym, zvýšil sa podiel tých, ktorí šlukujú občas, a to v súboroch SR i mládeže SR (o 5 resp. až 13 percentuálnych bodov) a zmenšil sa podiel fajčiarov v oboch súboroch, ktorí vdychujú cigaretový dym vždy (o 6 resp. o 12 percentuálnych bodov). Súbor mládeže Bratislavy je špecifický tým, že i v roku 2004 i v súčasnosti pozostáva z najväčšieho podielu fajčiarov, ktorí vždy vdychujú cigaretový dym, hoci v súčasnosti sa ich podiel oproti minulému výskumu znížil o 5 percentuálnych

96



bodov. K denným fajčiarom smerovala aj ďalšia otázka. Zisťovali sme, či sa nevzdávajú svojho zlozvyku počas trvania choroby, keď sú pripútaní na lôžko. Trend odpovedí zistených počas 5 rokov prezentuje tabuľka. Ak je každodenný fajčiar chorý a väčšinu dňa preleží: (údaje v %) 1998

2000

2002

2004

2006

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

SR

ml. SR

ml. BA

fajčí

45

43

39

41

43

52

48

42

35

45

44

37

47

42

44

nefajčí

55

57

61

59

57

48

51

58

65

55

56

63

53

58

56

Zistené údaje vypovedajú o tom, že veľkú časť respondentov ani choroba a pobyt na lôžku neprinúti prestať s fajčením. V aktuálnom prieskume sa k fajčeniu počas pobytu na lôžku priznalo 47% dospelej populácie, čo je mierne frekventovanejší podiel ako v prieskume z roku 2004 a takmer rovnaký ako v roku 2002. V súbore mladých SR si fajčenie počas liečenia na lôžku neodoprie 42% respondentov a tento podiel respondentov je počas obdobia od roku 1998 takmer nemenný. Viac ako dve pätiny mladých Bratislavčanov, každodenných fajčiarov, počas pripútania k lôžku taktiež fajčí a v aktuálnom prieskume je to o 7 % viac ako v roku 2004. Aký je vplyv osvety, smerujúcej k odvykaniu fajčiarov od tejto závislosti? Na Slovensku je zakázaný predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, na škatuľkách od cigariet je zdôraznená škodlivosť fajčenia, rovnako, ako pri tabakovej reklame. V niektorých krajinách je tabaková reklama dokonca zakázaná. Na zákernosť fajčenia poukazujú rôzne formy, predpisy, vyhlášky, upozornenia. Škodlivosť fajčenia je známa v širokých vrstvách obyvateľstva, školskou mládežou počnúc. Každodenným fajčiarom preto v každom výskume kladieme otázku, ktorou sondujeme ich záujem prestať s fajčením. Nasledujúce dva grafy prezentujú získané údaje z rokov 2004 a 2006 zo všetkých troch skúmaných súborov.

Graf č. 73 Rok 2004 Záujem prestať s fajčením (údaje v %)

48 37 26

26

41

39

37

24 22

súbor SR

mládež SR

mládež Bratislavy

pokúšal som sa, aj sa mi to na dlhší čas podarilo pokúšal som sa, no bezúspešne nepokúšal som sa

97


Graf č. 74


Rok 2006 Záujem prestať s fajčením (údaje v %) 48 42 26

26

20

súbor SR

mládež SR

38

36

43

21

mládež Bratislavy

pokúšal som sa, aj sa mi to na dlhší čas podarilo pokúšal som sa, no bezúspešne nepokúšal som sa

Počas uplynulých dvoch rokov sa situácia s pokusmi o ukončenie závislosti od cigariet v súbore dospelej populácie vôbec nezmenila. Viac ako štvrtina z oslovených v skupine fajčiarov sa údajne o to pokúšala a dočasne sa im to aj podarilo. K takémuto tvrdeniu sa najčastejšie prikláňali predovšetkým ženy, 25 – 29 a 40 – 49 roční, vysokoškolsky vzdelaní, zamestnanci, oslovení z obcí od 10 do 50 tisíc obyvateľov a z Banskobystrického a Prešovského kraja, respondenti, ktorí neužili drogu. O neúspešnosti skoncovania s fajčením sa zmienila takmer polovica dospelých respondentov SR - fajčiarov, čo je najviac spomedzi troch súborov a počas uvedeného obdobia. Medzi nimi prevažovali muži, 50 až 59 roční, vysokoškolsky vzdelaní, robotníci, podnikatelia, opýtaní z miest nad 100 tisíc obyvateľov, z Bratislavského a Trenčianskeho kraja. Prestať fajčiť sa nikdy nepokúsila približne štvrtina oslovených z populácie SR, čo je najmenej zo všetkých troch vzoriek. Dominujú mladí od 18 do 24 a 25 do 29 rokov, podnikatelia, oslovení žijúci v Nitrianskom kraji a tiež respondenti, ktorí užili drogu V skúmanom súbore mládeže SR sa oproti roku 2004 mierne znížil podiel tých, ktorí sa pokúšali prestať s fajčením a na nejaký čas sa im to aj podarilo a zvýšil sa podiel tých, ktorí sa bezúspešne pokúšali prestať s fajčením. V skupine fajčiarov, ktorí sa pokúšali prestať so závislosťou na cigaretách a dočasne sa im to aj podarilo boli v súčasnosti najviac zastúpení 25 - 29 roční, respondenti maďarskej národnosti, fajčiari s učňovským vzdelaním, zamestnanci, obyvatelia z Nitrianskeho kraja, oslovení, ktorí neužili drogu a nepijú alkohol. Bezúspešné pokusy deklarovali stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní, respondenti z najväčších miest nad 100 tisíc obyvateľov, z Bratislavského, Žilinského a Prešovského kraja. Nikdy sa nepokúsili prestať s týmto zlozvykom najmä 15 až 17 roční, so základným a učňovským vzdelaním, robotníci, oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov, z Trenčianskeho a Košického kraja. Relatívne najmenej tých, ktorí mali vôľu prestať fajčiť a aj sa im to dočasne podarilo bolo v súbore mládeže Bratislavy – pätina. V súčasnosti medzi nimi prevažujú 15 - 17 a 25 – 29 roční, s úplným stredoškolským vzdelaním, zamestnanci, oslovení, ktorí neužili drogu a nepili alkohol. Bezúspešne sa o to pokúšali najmä 25 – 29 roční. Vôbec sa o to

98



v súčasnosti nepokúšali predovšetkým 18 až 24 roční, respondenti so základným vzdelaním a tí, ktorí už užili drogu. Prehľad údajov získaných k tejto problematike od roku 1998 prezentuje nasledujúca tabuľka. Možno z nej dedukovať, že najmenej fajčiarov, ktorí sa pokúšali prestať s týmto zlozvykom je počas uvedeného prezentovaného časového horizontu práve medzi mládežou, tak celoslovenskou, ako i bratislavskou.

Skúsili ste niekedy prestať s fajčením? (údaje v %) 1998

2000

2002

2004

2006

SR ml. ml. SR ml. ml. SR ml. ml. SR ml. ml. SR ml. ml. SR BA SR BA SR BA SR BA SR BA pokúšal som sa, aj sa mi to na 29 dlhší čas podarilo pokúšal som sa, no bezúspešne 45 nepokúšal som sa 26

24

23

26

22

31

22

17

19

26

24

22

26

20

21

33

36

47

37

24

46

33

37

48

37

41

48

42

36

43

41

27

41

45

32

50

44

26

39

37

26

38

43

Významným faktorom ovplyvňujúcim vývoj a správanie človeka sú medziľudské vzťahy. Od úrovne vzťahov v rodine, v škole, na pracovisku sa odvíja utváranie osobnosti, jeho záujmov, spôsobu života. Výskum mapoval, kto je pre oslovených občanov najdôveryhodnejšou osobou, komu je respondent ochotný zdôveriť sa so svojím problémom, ak ho niečo trápi. Grafy na ďalších dvoch stranách prinášajú vyjadrenia všetkých oslovených z troch skúmaných vzoriek v rokoch 2004 i 2006. V súbore dospelej populácie výraznejšie dominuje po oba prezentované roky v situáciách, keď respondenti potrebujú riešiť svoje problémy manželský, či životný partner. Medzi mládežou zohráva úlohu dôverníka predovšetkým priateľ, priateľka, menej manželský partner, čo je pochopiteľné, keďže v uvedenej vekovej kategórii je ešte relatívne málo mladých respondentov zosobášených. Priateľovi, priateľke sa zdôveruje približne pätina dospelej populácie a nikomu jedna desatina. V oboch súboroch mládeže je matka tou osobou, ktorej sa respondenti radi zdôverujú, v aktuálnom prieskume jej pozícia v súbore mládeže SR mierne stúpla. Súhrnne sa dá konštatovať, že počas uplynulých dvoch rokov sa buď nezmenil alebo všeobecne znížil záujem o zdôverovanie sa iným osobám.

99



Graf č. 75 1/

Rok 2004

Komu sa respondent najradšej zdôveruje? (údaje v %) 45

manželovi (ke), partnerovi (ke)

15 18 21

priateľovi (ke)

36 35 10 7

nikomu 5

8 22

matke 17 5 niekomu z rodiny

3 5

súbor SR

4 súrodencovi

mládež SR

7 8

mládež Bratislavy

2 6

otcovi

8 2

spolupracovníkovi (čke), spolužiakovi (čke)

3 3 3

iná odpoveď

1/

1 1


100



Graf č. 76 1/

Rok 2006 Komu sa respondent najradšej zdôveruje? (údaje v %)

manželovi (ke), partnerovi (ke)

13

42 16 19

priateľovi (ke)

nikomu

6

9 17 7

súrodencovi

7 4

niekomu z rodiny

2

otcovi

2 2

spolupracovníkovi (čke), spolužiakovi (čke)

iná odpoveď

1

27

9 súbor SR

5 6 5

36

10

7

matke

33

mládež SR mládež Bratislavy

7

4 4

2

Ďalší pohľad na záujem mladých ľudí zdôveriť sa niekomu so svojimi problémami prináša graf na nasledujúcej strane, ktorý približuje túto problematiku cez optiku užívania, či neužívania drog. Údaje z aktuálneho výskumu predovšetkým dokumentujú, že mládež v oboch súboroch je otvorenejšia, viac sa zdôveruje so svojimi problémami iným osobám v prípade, ak neužíva drogy. Najdôveryhodnejšou osobou je pre nich najmä matka (v súbore tých, ktorí neužívajú drogu takmer trikrát častejšie), súrodenec (takmer dvaapolkrát častejšie), manžel, či partner (trikrát častejšie ako tí, ktorí užívajú drogy), v súbore ktorých zasa prevážila odpoveď – neriešim svoje problémy s nikým. Analogická situácia je aj v súbore mládeže Bratislavy, kde pozíciu matky, posunul na druhé miesto súrodenec ako najdôveryhodnejšia osoba, s ktorou respondent rieši svoje problémy - v prípade, že neužíva drogy. Pomerne významnú rolu tu zohráva aj otec, či niekto iný z rodiny. U mladých ľudí, Bratislavčanov, ktorí uviedli, že užívajú drogy je na prvom mieste priateľ, priateľka, na druhom mieste manžel, partner, potom spolupracovník. Za povšimnutie stojí relatívne vysoké percento mladých ľudí, ktorí uviedli, že svoje problémy neriešia s nikým. 1/


101



Graf č. 77

S kým riešia svoje problémy respondenti užívajúci, či neužívajúci drogy? (údaje v %)

26

45

30

užil drogu

44

36

Mládež SR

25

47

28

52 55

70

56

neužil drogu

64

53

73 75

48 20

54 28

38

Mládež B-vy

užil drogu

74

46

50

40 39

53

46

neuzil drogu 47

50

54

62

72

80

60 61

s priateľkou

so súrodencom

s matkou

s otcom

s niekým iným z rodiny

so spolupracovníkom

s manželom,partnerom

iná odpoveď

s nikým, nezdôverujem sa

102



Graf č. 78

Mládež SR

Vplyv vzájomného vzťahu rodičov na záujem respondenta riešiť svoje problémy s inými ľuďmi (údaje v %) 31

10

prevažoval súlad

2

29

7

3

14

4

44

6

3

prevažoval nesúlad

16

8

1

10 11 33

10

1 1

rozviedli sa

31

5 9

11 34

9

prevažoval súlad

18

10

2 2

18

5

46

Mládež Bratislavy

2

prevažoval nesúlad

17

4

11

0

15

2

33

2

rozviedli sa

2

s priateľom(-kou) s otcom s manželom,partnerom

15

8

13 13

15

so súrodencom s niekým iným z rodiny s nikým, nezdôverujem sa

s matkou so spolupracovníkom

Pri skúmaní vplyvu domáceho prostredia respondenta na jeho záujem zdôverovať sa so svojimi problémami iným osobám, sme hľadali ako je reflektovaný usporiadaný, či naopak neusporiadaný život jeho rodičov v schopnosti, záujme osloveného riešiť svoje problémy s niekým v rodine. Výskum ukázal, že v každom prípade, aj pri súlade, aj pri nesúlade vo vzťahu rodičov, či ich rozvode je najčastejšou osobou, s ktorou riešia svoje problémy priateľ, priateľka. Je to predsa len príznačnejšie pre prípad, ak medzi rodičmi bol nesúlad, a to približne rovnako v súbore mládeže SR, ako i Bratislavy. Ďalšou významnou osobou, s ktorou mladí ľudia riešia svoje problémy je matka, tak v prípade súladu vo vzťahu rodičov, ako aj keď sa rodičia rozviedli sa tak vyjadrili takmer traja z desiatich v súbore mládeže SR, zriedkavejšie (18 – 19%) v súbore mládeže Bratislavy. Otec je ďalším činiteľom, na ktorého sa mladí respondenti obracajú pri potrebe riešiť svoje problémy, približne rovnako v prípade súladu i nesúladu vo vzťahu rodičov.

103



ZHRNUTIE

⇒ hladina subjektívneho pociťovania hrozby drogových závislostí sa v najnovších zisteniach v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami v rokoch 2002 a 2004, výraznejšie nezmenila. V súčasnosti pociťuje veľkú hrozbu drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo rodinu necelá štvrtina občanov z celoslovenského súboru dospelej populácie, necelá pätina zo súboru mládeže SR a viac ako desatina z opýtaných mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov v Bratislave. Najnižší podiel oslovených nepociťujúcich žiadne nebezpečenstvo drogových závislostí – približne štvrtina je medzi mládežou SR aj v hlavnom meste ⇒ najdostupnejšími drogami na Slovensku sú už dlhodobo mäkké drogy marihuana a hašiš. Túto drogu už niekedy ponúkli viac ako pätine opýtaných v celoslovenskom súbore. Ponuku užiť túto najrozšírenejšiu drogu však dostalo až 49% opýtaných medzi mládežou SR a 55% mladých ľudí v Bratislave. V porovnaní s rokom 2004 sa podiel občanov, ktorí už dostali ponuku marihuany alebo hašiša v súbore SR mierne zvýšil vo všetkých troch sledovaných vzorkách. Ponuka ostatných nezákonných omamných psychotropných látok je výrazne nižšia. Z nich je „najpopulárnejšia“ extáza, ktorú malo možnosť niekedy užiť 9% oslovených v súbore SR, ale až 23% mládeže SR a 24% mladých ľudí z Bratislavy. Najčastejším prostredím, v ktorých je možné najľahšie prísť k nezákonným drogám sú dlhodobo predovšetkým diskotéky a koncerty ⇒ najväčší podiel opýtaných, ktorí sa vyslovili, že vo svojom okolí poznajú človeka závislého od drog, bol podľa prieskumu v súbore mládeže Bratislavy – až dve tretiny. Zo vzorky mládeže SR to deklarovali tri pätiny respondentov a v súbore dospelej populácie SR takého človeka pozná 43% oslovených. Oslovení poznajú drogovo závislého najmä z okruhu svojho bydliska a potom z okruhu priateľov, v menšej miere z pracoviska a najmenej ľudí má drogovo závislého v rodine. Častejšie poznajú vo svojom okolí drogovo závislého takí, ktorí už niekedy užili drogu ⇒ v roku 2006 došlo s výnimkou mládeže Bratislavy k poklesu podielu respondentov, ktorí už majú skúsenosť s užitím nelegálnej drogy. V súbore SR sa vyjadrilo, že už niekedy užilo drogu 24% respondentov, čo je o 3 percentuálne body menej ako v roku 2004, v súbore mládeže SR 36% oslovených, pokles za obdobie dvoch rokov predstavuje 2 percentuálne body. Naopak, v súbore mládeže Bratislavy až 44% opýtaných uviedlo, že má skúsenosť s užitím nelegálnej drogy čo je o 4 percentuálne body viac ako v roku 2004. Najviac občanov, ktorí už prišli k osobnému kontaktu s nezákonnou drogou je medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 29 rokov a z hľadiska vzdelania medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi. ⇒ najviac respondentov, ktorí už užili drogu – dve pätiny v súbore SR a viac ako polovica v oboch mládežníckych - ju dostali od kamarátov zadarmo. Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria respondenti, ktorí tvrdia, že droga kolovala v skupine kamarátov, deklarovala to necelá tretina zo súboru SR a viac ako dve pätiny zo súborov mladých ⇒ za najmenej nebezpečnú drogu považujú občania Slovenska, podobne ako v predchádzajúcich prieskumoch, marihuanu alebo hašiš, pričom jej vyskúšanie raz alebo dvakrát nepovažuje za nebezpečné, resp. považuje za málo nebezpečné 35% oslovených v súbore SR, 53% v súbore mládeže SR a 59% v súbore mládeže z hlavného mesta. Pravidelnému fajčeniu však už občania pripisujú výrazne väčšie riziko fyzického a psychického sebapoškodenia. Druhá najmenej škodlivá droga je podľa mienky slovenskej verejnosti extáza, jej vyskúšaniu nepripisuje žiadne alebo len malé riziko necelá pätina opýtaných so súboru dospelej populácie a približne

104



tretina zo súborov mladých SR i Bratislavy. Pravidelná konzumácia extázy je však podľa 76% oslovených stredne alebo veľmi nebezpečná. Užitie alebo pravidelná konzumácia ostatných sledovaných drog – kokaínu/cracku a heroínu je podľa mienky občanov v drvivej väčšine veľmi rizikové z hľadiska vlastného fyzického a psychického sebapoškodenia. Vo verejnosti je výrazne viac akceptované užívanie legálnych drog – cigariet a alkoholu

⇒ za najväčšie nebezpečenstvo drogovej závislosti považujú občania zvyšovanie kriminality, pričom v súvislosti s narkomániou sa jej obávajú takmer dve tretiny opýtaných (63%) v súbore SR, 54% oslovených medzi mládežou SR a 63% v sledovanom súbore mládeže Bratislavy. Drogovú závislosť spájajú obyvatelia Slovenska tiež so stratou osobnosti narkomanov a so šírením vírusov HIV/AIDS, prípadne hepatitídy typu B ⇒ za chorých ľudí považujú tri pätiny občanov Slovenska drogovo závislé osoby. Pritom ešte v roku 2000 to boli viac ako dve tretiny. Narkomanov za výstredné osoby nespokojné s prevládajúcim spôsobom života považuje viac ako polovica opýtaných a dve pätiny si myslia, že sú to kriminálne živly. O niečo miernejšie ich hodnotili respondenti zo súborov mladých ⇒ väčšina oslovených by nepokračovala v partnerskom vzťahu po zistení, že partner absolvoval protidrogové alebo protialkoholické liečenie. Tento názor deklarovalo v súbore SR 69% opýtaných v prípade liečenie závislosti na drogách a 52% v prípade liečenia z alkoholizmu. Od roku 2000 však výrazne narástol podiel tých, ktorí by nepokračovali v partnerskom vzťahu po zistení, že partner sa liečil zo závislosti od drog, pokiaľ v uvedenom roku by nepokračovalo 50% opýtaných, najnovšie zistenia zaznamenali až 69%. Postoj občanov – potenciálnych zamestnávateľov k osobám, ktorí majú za sebou protialkoholické alebo protinarkotické liečenie sa v porovnaní s rokom 2004 zásadne nezmenil. Najviac oslovených sa vyjadruje v tom zmysle, že pri prijímaní vyliečeného alkoholika alebo narkomana do práce by zaváhali, ale nakoniec by ho prijali na dobu určitú. Pri výskyte manželskej krízy alebo krízy v partnerskom vzťahu by najväčší podiel opýtaných (71%) trvalo na bezpodmienečnom liečení partnera ⇒ aktuálny prieskum, rovnako ako predchádzajúce realizované v predmetnom projekte opäť potvrdil, že verejnosť za považuje za najúčinnejšie prostriedky v boji proti drogám prísne protidrogové zákony (55%) a zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly (53%) ⇒ viac ako tri pätiny polovica oslovených v súbore dospelej populácie SR (63%), polovica mládeže SR (50%) a vyše polovice mládeže Bratislavy (56%) sa prikláňa k názoru, že drogovo závislí by sa mali povinne liečiť zo svojej závislosti. Podotýkame, že počas celého obdobia - od roku 1994 - je to v súbore dospelej populácie SR a mládeže Bratislavy najvyšší podiel respondentov zhodujúcich sa na tomto názore ⇒ vo verejnosti sa počas celého uvedeného obdobia stáva čoraz populárnejším názor, že drogovo závislí by mali dostávať zadarmo alebo za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo infekcii HIV/AIDS, hepatitídy B a ďalším chorobám. V súbore populácie SR sa k tomuto názoru v súčasnosti prikláňa 43 % oslovených (v roku 1994 – 30%), v súbore mládeže SR 52% (v roku 1994 – 42%), v súbore mládeže Bratislavy 54% (v roku 1994 - 41%)

105



⇒ veľká väčšina respondentov trvale odmieta legalizáciu všetkých drog a je presvedčená, že ich prípadnou legalizáciou by sa zvýšil počet narkomanov a dopyt po drogách. V súbore populácie SR sa zhoduje na tomto názore v súčasnosti 74%, v súbore mládeže SR 59% a v súbore mládeže Bratislavy 56% oslovených, pričom bratislavská mládež prejavila - v porovnaní s ostatnými skúmanými súbormi najvyššiu ústretovosť názoru, že marihuana by mala byť povolená s určitými obmedzeniami – 27%. Zároveň si respondenti zo súboru mládeže Bratislavy v súčasnosti myslia menej často (62%) ako ostatní (78 % súbor SR a – 74% súbor mládeže SR), že by sa legalizáciou drog zvýšil počet narkomanov ⇒ v súbore dospelej populácie SR je od začiatku skúmaného obdobia stabilne približne tretina respondentov, ktorí nepijú pivo, tento údaj sa počas desiatich rokov mierne zvýšil na 37% v súčasnosti. Nekonzumentov vína je dlhodobo približne štvrtina dospelých a podiel tých, ktorí nepijú tvrdý alkohol osciloval okolo jednej tretiny, v súčasnosti sa znížil na 28%. Nekonzumáciu piva deklarovalo v súčasnosti 36% mladých SR a rovnaký podiel mladých Bratislavčanov. Aj podiely tých, ktorí nepijú víno, sú medzi oboma výberovými súbormi mladých na približne rovnakej, štvrtinovej úrovni. V roku 1996 nepilo liehoviny 36% mladých SR – v súčasnosti 39%, v súbore mládeže z hlavného mesta uviedlo v roku 1996 34%, a v súčasnosti 41% respondentov, že vôbec nepijú liehoviny ⇒ v skúmanom súbore mládeže SR sa od roku 1998 potvrdil súvis medzi pitím alkoholu a užívaním drog. Veľká väčšina z tých, ktorí pijú či už pivo, víno alebo liehoviny potvrdila, že užíva aj drogy, tí ktorí nepijú alkohol deklarovali v menších podieloch užitie nelegálnych drog. ⇒ doterajšie výskumy potvrdzujú, že mládež z Bratislavy v porovnaní so svojimi rovesníkmi z ostatných častí SR prvýkrát ochutnala alkohol v mladšom veku , vyšší podiel mladých Bratislavčanov (37%) po prvýkrát ochutnali alkohol, keď mali 11 až 14 rokov, u mládeže SR je to 34% ⇒ aj v súčasnosti prevláda, v súbore dospelých SR a mladých SR názor, že drogy aj alkohol spôsobujú v spoločnosti rovnaké problémy, v súbore mladých z Bratislavy nepatrne prevažuje názor (rovnako ako v roku 2002), že väčšie problémy spôsobujú drogy. U dospelých a mladých v aktuálnom prieskume badať mierny nárast odpovedí, že alkohol spôsobuje v spoločnosti závažnejšie problémy. O väčšej škodlivosti drog sú presvedčení aj tí, ktorí deklarovali užitie drog alebo alkoholu ⇒ výskum dokumentuje, že rodinné zázemie má vplyv na konzumáciu alkoholu respondentov. Vo všetkých troch výberových súboroch (najmä však v súboroch mládeže) sa nekonzumenti alkoholu častejšie ako konzumenti vyjadrovali, že medzi ich rodičmi prevažuje, resp. prevažoval súlad v rodinnom živote. Naopak, tí, ktorí pijú nejaký alkohol, častejšie ako nekonzumenti deklarovali nesúlad medzi rodičmi, prípadne, že rodičia sa rozviedli. Aj vzťah k rodičom bol o niečo lepší u tých, ktorí nepijú alkohol. Zároveň viac „pijákov“ alkoholu ako tých, ktorí ho nepijú, priznalo zhoršený vzťah k rodičom ⇒ v situácii, ak by sa respondent dozvedel, že jeho partner bol v minulosti na protialkoholickom liečení, sú ich odpovede značne diferencované. Požívatelia alkoholu sú tolerantnejší k takémuto partnerovi a vo vzťahu s ním by pokračovali vo vyššej miere ako nekonzumenti alkoholu. Najvyššiu mieru tolerancie prejavujú respondenti zo súboru mladých Bratislavčanov

106



⇒ od roku 1998 sa podiel mladých fajčiarov z Bratislavy ustálil na úrovni 47%, u mladých SR kolíše od 44% po 52% a v súbore dospelej populácie SR sa v súčasnosti znížil podiel fajčiarov na úroveň 38 %, čo je od roku 1994 najnižšia nameraná hodnota v tomto súbore. Najviac denných fajčiarov v súčasnosti je vo vekovej kategórii 25 – 29 ročných, a to v oboch súboroch mládeže. Nefajčiari sú najčastejšie zastúpení medzi ženami a respondentmi s vysokoškolským vzdelaním ⇒ prieskum opätovne potvrdil súvis medzi pitím alkoholu a fajčením. V skupine mladých SR, ktorí deklarovali, že nepijú alkohol až 9 z desiatich nefajčí, v súbore bratislavskej mládeže je to tiež takmer toľko ⇒ s alkoholom začali všetky tri súbory v skoršom veku ako začali s fajčením, najskôr začali fajčiť respondenti so súboru mladých SR, približne v 15,3 roku života. Najčastejší počet vyfajčených cigariet u každodenných fajčiarov v súbore dospelých SR je 11 až 20 kusov, v súbore mladých SR 6 až 10 kusov a v súbore mladých respondentov z hlavného mesta je na rovnakej úrovni 6 – 10 a 11 – 20 kusov ⇒ prvú rannú cigaretu si zapaľujú dve pätiny dospelých a mládeže Bratislavy, približne tretina mladých SR do 30 minút po prebudení, čo je v súboroch mládeže od roku 2002 výrazný nárast. Vysoký podiel fajčiarov, avšak nižší ako v roku 2002, najmä v súbore bratislavskej mládeže, vždy pri fajčení šlukuje. Viac ako dve pätiny fajčiarov zo súborov mladých SR a takmer polovica zo súboru SR fajčí aj pri liečení počas pobytu na lôžku ⇒ so záujmom prestať fajčiť sa najčastejšie stretávame v skúmanej vzorke dospelej populácie SR, medzi nimi sa o skončenie závislosti od nikotínu nikdy nepokúsila viac ako štvrtina opýtaných, v oboch súboroch mladých sa o skončenie s týmto zlozvykom nepokúsili približne dve pätiny ⇒ s vážnym problémom sa respondent zo súboru dospelej populácie SR najčastejšie zdôverujú manželovi/manželke (resp. partnerovi/partnerke) a respondenti zo súborov mladých SR a Bratislavy najviac preferovali priateľa ako osobu, ktorej sú ochotní sa najradšej zdôveriť ⇒ užívanie drog modifikuje aj respondentovu ochotu zdôverovať sa so svojimi problémami inej osobe. Mladí, drogovo závislí, menej ako tí, čo neužívajú drogu vyhľadávajú osoby, s ktorými riešia svoje vážnejšie problémy a podstatne menej medzi týmito osobami figurujú rodičia – matka, otec. Nesúlad vo vzťahoch rodičov tiež pôsobí na potrebu mladého respondenta menej sa zdôverovať so svojimi problémami, a to predovšetkým priateľovi, priateľke.

107



Tabuľka č.1: Reprezentatívnosť výberového súboru "Súbor SR" vo veku 18 a viac rokov Základný Výberový Rozdiel CHI2 Test HV 5 Znak súbor súbor % % Pohlavie: rozdiely nie sú muž 47,83 47,46 -0,37 štatisticky žena 52,17 52,54 +0,37 významné Vek: rozdiely nie sú 18-24 14,47 14,25 -0,22 štatisticky 25-29 11,08 11,12 +0,04 významné 30-39 18,59 17,86 -0,73 40-49 18,40 18,69 +0,29 50-59 17,00 17,10 +0,10 60 a viac 20,46 20,99 +0,53 Vzdelanie: rozdiely nie sú základné 20,50 20,01 -0,49 štatisticky stredné bez maturity 28,50 28,70 +0,20 významné stredné s maturitou 39,00 39,19 +0,19 vysokoškolské 12,00 12,09 +0,09 Národnosť: rozdiely nie sú slovenská 86,14 86,73 +0,59 štatisticky maďarská 10,42 9,94 -0,48 významné iná 3,44 3,34 -0,10 Veľkostná skupina obce: rozdiely nie sú do 1999 30,08 31,34 +1,26 štatisticky 2000 -9999 20,85 19,46 -1,39 významné 10000 - 49999 24,16 22,93 -1,23 50000 - 99999 12,09 12,65 +0,56 100 000 a viac 12,82 13,62 +0,80 Kraj: rozdiely nie sú Bratislavský 11,77 12,09 +0,32 štatisticky Trnavský 10,48 10,98 +0,50 významné Trenčiansky 11,36 10,49 -0,87 Nitriansky 13,46 13,13 -0,33 Žilinský 12,65 13,06 +0,41 Banskobystrický 12,30 13,20 +0,90 Prešovský 14,02 13,48 -0,54 Košický 13,96 13,55 -0,41

108



Tabuľka č.2: Reprezentatívnosť výberového súboru „Mládež SR“ vo veku 15 až 29 rokov Základný Výberový Rozdiel CHI2 Test HV 5 Znak súbor súbor % % Pohlavie: rozdiely nie sú muž 51,03 52,98 +1,95 štatisticky žena 48,97 47,02 -1,95 významné Vek: rozdiely nie sú 15-17 18,06 18,48 +0,42 štatisticky 18-24 46,40 46,43 +0,03 významné 25-29 35,54 35,09 -0,45 Vzdelanie: rozdiely nie sú základné 29,00 32,16 +3,16 štatisticky stredné bez maturity 21,00 21,05 +0,05 významné stredné s maturitou 42,00 38,48 -3,52 vysokoškolské 8,00 8,30 +0,30 Národnosť: rozdiely nie sú slovenská 88,29 87,72 -0,57 štatisticky maďarská 8,69 9,36 +0,67 významné iná 3,02 2,92 -0,10 Veľkostná skupina obce: rozdiely nie sú do 1999 29,11 32,05 +2,94 štatisticky 2000 -9999 21,58 20,12 -1,46 významné 10000 - 49999 25,09 23,27 -1,82 50000 - 99999 12,27 12,28 +0,01 100 000 a viac 11,95 12,28 +0,33 Kraj: rozdiely nie sú Bratislavský 10,96 11,35 +0,39 štatisticky Trnavský 10,21 10,76 +0,55 významné Trenčiansky 11,12 10,41 -0,71 Nitriansky 12,70 12,16 -0,54 Žilinský 13,08 13,68 +0,60 Banskobystrický 11,94 12,63 +0,69 Prešovský 15,53 15,09 -0,44 Košický 14,46 13,92 -0,54

109



Tabuľka č.3: Reprezentatívnosť výberového súboru „Mládež Bratislavy“ vo veku 15 až 29 rokov Základný Výberový Rozdiel CHI2 Test HV 5 Znak súbor súbor % % Pohlavie: rozdiely nie sú muž 50,39 50,17 -0,22 štatisticky žena 49,61 49,83 +0,22 významné Vek: rozdiely nie sú 15-17 15,37 16,38 +1,01 štatisticky 18-24 45,18 45,30 +0,12 významné 25-29 39,45 38,33 -1,12 Vzdelanie: rozdiely nie sú základné 25,00 25,44 +0,44 štatisticky stredné bez maturity 14,00 13,94 -0,06 významné stredné s maturitou 48,00 47,74 -0,26 vysokoškolské 13,00 12,89 -0,11 Národnosť: rozdiely nie sú slovenská 96,43 95,82 -0,61 štatisticky maďarská 1,84 2,79 +0,95 významné iná 1,73 1,39 -0,34 Okres: rozdiely nie sú Bratislava I 8,17 8,01 -0,16 štatisticky Bratislava II 22,10 22,30 +0,20 významné Bratislava III 12,34 13,24 +0,90 Bratislava IV 19,92 21,60 +1,68 Bratislava V 37,47 34,84 -2,63

110

OBSAH ÚVOD 3 VNÍMANIE NEBEZPEČENSTVA ŠKODLIVOSTI UŽITIA, RESPEKTÍVE UŽÍVANIA DROG PRE JEDNOTLIVCA I CELÚ SPOLOČNOSŤ

Recommend Documents