Školské noviny
OBSAH:
☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺☺☺ 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
Školský časopis pri ZŠ Tematínska ulica Nové Mesto nad Váhom Ročník: IX.
Milan Rúfus..........................................2 LVVK pre siedmakov................................ 3 Fašiangy............................................. 4 Zo života školy .....................................7 Vlastná tvorba.......................................9 Vtipy................................................13 Výtvarné práce ţiakov I. oddelenia ŠKD
Číslo: 2 Marec 2009
„Budúcnosť patrí pripraveným“
pre žiakov – učiteľov – rodičov – priateľov školy Redakčná rada: Mgr. Uhrinová, Mgr. Bartalová, Zrkadielko Technická úprava a tlač: Mgr. Anna Tomková, Jakub Rosypal,5.b, žiaci 7.c a 8.b
Milan Rúfus sa narodil v roku 1928 v Závaţnej Porube na Liptove. Maturoval v Lipovskom Mikuláši. Študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte v Bratislave. Po skončení štúdia zostal pracovať ako vysokoškolský učiteľ literatúry a pôsobil tu aţ do svojho odchodu na dôchodok. Do básnickej podoby prepracoval mnoho rozprávok P.Dobšinského. V poslednom období vydal veľmi obľúbené knihy Lupienky z jabloní, Modlitbičky, Pamätníček. Známe básne, ktoré nás sprevádzali od útleho detstva. Janko Hraško ide s obedom, s ktorou nás reprezentovala na Popoludní s Rúfusom Beátka Plaskurová. Popoludnie bolo venované básnikovej 80. Netušili sme, ţe je to jedno z posledných podujatí venovanom ţijúcemu autorovi. Od 11.1.2009 na neho uţ môţeme len spomínať. A nezabúdať na jeho básne, na jeho ľudskosť v nich, na jeho ţivotnú filozofiu. Nezabúdať na tri groše, ani tri cesty. Z grošov jeden vracať rodičom , druhý poţičať deťom a ţiť z toho tretieho. A z troch ciest si vybrať ani ľahkú, ani ťaţkú, ale tú, pre ktorú sme sa narodili. Kateřina Nešťáková , 5.B Zrkadielko
2
Fašiangy Uţ je to dnes! Na lyţiarsky som sa uţ mesiac tešila. 25.1.09 o 12.45 sme mali zraz pred školou. Hemţilo sa to tam vzrušenými deťmi a rodičmi. Autobus odišiel o 13.00 hod. Cesta bola plná zábavy a očakávaní. Keď sme uvideli značku „Oščadnica,“ tešili sme sa ešte väčšmi. Nasledovalo nie veľmi obľúbené nosenie kufrov a tašiek. Nebyť našich „dţentlmenov,“ asi by sme ich neodniesli. Ubytovanie sa nám páčilo, ak keď nám nešla otvoriť skriňa. Našťastie p. u. Bernovský hneď zakročil. Časom sme spoznali nových a skvelých priateľov a priateľky. Na večeri sme si povedali všetky informácie. Potom bola diskotéka. Všetci sa hanbili , ale napokon sme sa s kamoškami premohli a roztancovali celé pódium. Ráno, sme sa ani postaviť nemohli, ako nás nohy boleli. Na svah nás odviezol plný „skibus“. Podelení v skupinách sme lyţovali a snowboardovali aj lyţiari, aj nelyţiari. Keď sme sa vrátili, boli sme ako dolámaní. Na našej izbe (č.201) sa odohrávali najväčšie párty, cca 20 ľudí. Potom večera, diskotéka a takto kolom dokola. Pre tých, čo na tanec nemali náladu, tam bol biliard. Povaţancom sme to natreli 4:0. Veľmi rýchlo prišiel piatok – posledný deň na LVVK. Nikomu sa nechcelo ísť domov. Cesta autobusom späť bola o niečo smutnejšia. Vymenili sme si čísla, e-maily a nicky na Pokec, aby sme aspoň tak spolu boli v kontakte. Keď sme odchádzali domov, kývali sme si na rozlúčku. Nakoniec len 3 slová : DOVI O ROK ! Jana Sadloňová. 7.C
3
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Čechách sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy. Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných, materiálov. U Slovanov sa oslavovalo na prelome zimného a jarného obdobia. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady (prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi). V domoch sa pečie mäso, varí huspenina, vyprážajú šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Fašiangy na dedine sa oslavujú inak než v meste. Ako sa vraví - iný kraj, iný mrav - tu to tiež platí. I keď sa tu vyskytujú aj spoločné črty. V obci Devín sa pražila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli pobrať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina… V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Spočiatku boli v ostatných regiónoch Slovenska tieto zvyky dosť podobné, aj keď sa vyskytovali isté odlišnosti v slávnostiach, dĺžke ich trvania, 4
spôsobe zábavy, typoch jedál a pod. V meste sa tu skôr konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Konali sa tieto zábavy väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne atď. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí (husacia jazda). Snažili sa získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami atd. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou. Fašiangy - symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Fašiangy boli a hádam ešte i sú nielen tou zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „by malo byť všetko naopak “, ale je to i čas stretávania sa , spoločenských posedení a akéhosi „vzývania“, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý ako fašiangový čas. Natália Remiášová, 7.C
Poznám ja jeden deň plný radosti, nájdeme tu zábavu a mnoho sladkostí. Úplne najradšej mám súťaţe, v nich sa kaţdý ukáţe. Minulý rok som mala príšerný kostým, predstierala som, ţe sa zlostím. Niektorí ţiaci podľahli zasa maske, nepodobalo sa to zrovna kráske. Koho sa spýtate, ten sa tam zabával, veď kto by nemal rád karneval?! 5
Beátka Plaskurová, 4.A Zrkadielko
Spev a hudba všade znie, nikde žiadne trápenie.
Akú masku vymyslieť, piráta či princeznú ?
Koniec zimy blíži sa, všetko pekne zdobí sa.
V požičovni masky niet a robiť novú nemá cenu.
Masky sa už chystajú, veď fašiangy prichádzajú.
Babka ma však zachráni, rýchlo masku vymyslí.
Karneval sa blíži rýchlo, všetko zrazu celkom stíchlo.
Pohrabe sa na povale, nájde, čo nosila ona na bále.
Večne ženská otázka : Čo na seba ? Veď na seba nič nemám , pritom veľká skriňa praská.
Operie sukňu, vypráši šál, a zo mňa sa stane Lady karneval. Alexandra Smatanová, 7.A Zrkadielko
Raz ráno, keď som sa zobudil, mi tato oznámil, ţe pôjdeme na zabíjačku k starej mame. „ Hurá !! “ povedal som. Keď sme tam prišli, ešte som išiel so starou mamou do obchodu kúpiť potrebné veci, aby nič nechýbalo. O 7:00 doviezli prasa. Malo úctyhodných 190 kg! Hneď sa začalo pracovať. Samozrejme, majstri sa museli predtým posilniť, aby takého macka zvládli. Prasa najprv oškriabali a potom rozrezali. Len som sa divil, aké vnútornosti sa skrývali v jeho útrobách. My so starou mamou sme si zobrali polovičku. Potom sme mäso vykostili, rozporcovali a pomleli. Bolo pripravené na výrobu klobás. Začali sa plniť. Keď sa plnenie dokončilo, začalo sa s údením. Navečer sa zovšadiaľ šírila lákavá vôňa. Slinky som mal aţ za ušami. O deviatej večer sme prišli od starej mamy domov uťahaní, unavení, ale s dobrotami v brušku i v taškách. Nasýtení a spokojní sme išli spať. Jakub Rosypal, 5.B, Zrkadielko 6
Zo života školy
lístka, ktorý by mal obsahovať najmä veľa zeleniny. Naopak, vyhýbať sa máme sladkým nápojom. Barbora Bruštíková, V.B Zrkadielko
Je to prvý rok, čo mávame besedy. No a tá najlepšia je podľa mňa s políciou. Naposledy sme mali dve témy na jednej hodine. Jedna bola o doprave a druhá Cestný zákon. Bolo to o tom, ako sa máme správne orientovať na ceste, semaforoch a pod. Druhá téma hovorila o tom, ţe sa majú nosiť prilby. Mne tento zákon nevadí. Ale vadí mi, ţe deti do dvanástich rokov musia mať v aute sedačky na vyvýšenie, aby ich pás pri havarovaní neuškrtil. Viem, ţe keď som pripútaný, to je dobre, ale byť na tej sedačke mi vadí. Cieľom besied i nových predpisov je však záchrana ľudských ţivotov, teda aj tých našich. A to za trochu nepohodlia stojí. Ale milujem, keď sa otvoria dvere a v nich sa zjaví sympatická dvojica mladých policajtov. Jakub Šelepák, 5.B Zrkadielko
Čo je to diabetes? Ako sa ţije s diabetom? Čo to všetko obnáša? Aj na tieto otázky nám odpovedala p. Zajoncová zo Zväzu diabetikov Slovenska. Najskôr nám začala rozprávať, prečo pracuje v zväze. Jej dcéra má uţ od pol roka cukrovku. Rozprávala o tom, ako toto ochorenie zasiahlo do ţivota celej rodiny. Ako museli všetci členovia, najmä ona ako matka, podriadiť svoje záujmy boju s diabetom. Lebo na chorobu sa síce nezomiera, ale musí sa dodrţiavať správna ţivotospráva – jedálniček, denný reţim a podobne. Pani Zajoncová nám povedala, ţe lepšie, ako bojovať s ochorením, je predchádzať mu. Počas besedy nám dala kniţky a pomôcky, ktoré pomáhajú diabetikom. Nakoniec pani Zajoncová ukončila besedu tým, ţe nám ponúkla jednu z foriem prevencie, a to zmeranie cukru v krvi. Z besedy som sa ponaučila a dúfam, ţe sa tomuto ochoreniu vyhnem, keď budem dodrţiavať rady p. Zajoncovej. Prvé, čo urobím, keď prídem domov, si oškriabem mrkvičku a moţno si pridám aj kyslú kapustu či jablko. Dala nám aj ukáţku správneho jedálneho 7
Hurá!!! Skončila sa druhá vyučovacia hodina a my sme sa presunuli do telocvične na hodinu exotiky. Tu nás čakali dvaja páni z českej súkromnej ZOO. Prišli nám ukázať exotické zvieratá. Prvými hosťami boli
korytnačky. Existujú tri druhy: suchozemské, sladkovodné morské. Suchozemské sa živia ovocím a plodmi. Ohrozujú ich viaceré živočíchy. Jedným z nich je krokodíl, ktorý im rozbíja pancier. Naše boli veľmi milé a niektoré aj obratné.
Potom nám ukázali varana , ktorý sa živí surovým mäsom. Žije v Amerike a má dlhý jazyk. Dorastá do dĺžky až 80 cm a váži 35 kg. Bol
krásne sfarbený. Videli sme aj leguána zeleného. Tento žije v severnej Amerike. Dorastá do dĺžky 1 -2m. Živí sa zeleninou a ovocím. Žije na stromoch. Prekvapilo nás, že na obranu používa chvost, ktorý je silnejší ako bič.
Ďalej nám predviedli pytóny. . Sú to veľké hady, ktoré dorastajú až do dĺžky 7m. Nie sú jedovaté, ani slizké. Naopak, keďže sme ich mohli pohladiť, zistili sme, že na dotyk sú veľmi príjemné.
Posledné zviera bol krokodíl. Žije v Severnej a Južnej Amerike. Živí sa mäsom. Ma veľmi ostré čeľuste, ktorými rýchlo rozhryzie ukoristenú potravu, ba aj korytnačí pancier. Na záver nám jeden z pánov predviedol, ako šikovne sa vie holou rukou dotknúť krokodílej čeľuste a zatvoriť ju. 8
Tým sa naša hodina exotiky skončila. Zvierací hostia nás očarili a dozvedeli sme sa aj veľa zaujímavostí zo sveta prírody. Nikola Slaninová, V.B, Zrkadielko
Vlastná tvorba
V jeden krásny slnečný deň sa moji rodičia zoznámili. Môjmu tatovi sa ihneď moja mama zapáčila. Pozval ju do kina. Mama sa veľmi bavila. Po ceste domov sa rozprávali. Tatino jej veľmi lichotil. Po roku si dali prvú pusu. O chvíľu sa začali smiať. Tato ju išiel odprevadiť. Cestou sa zastavili u maminej kamarátky. U nej sa rozprávali a tatino len počúval. Keď sa dorozprávali, bol uţ večer. Keď mama prišla domov, tak sa jej rodičia pýtali, kde tak dlho bola. Mama hovorila, ţe bola u svojej kamarátky. To hlavné povedala aţ naposledy. Aj to o tej puse. O pol roka sa zosobášili. Na svadbe boli šťastní, ţe sú uţ spolu. Po zábave išli na svadobnú cestu do Chorvátska. Keď prišli domov, mama zistila, ţe je tehotná. O deväť mesiacov sa narodila sestra Erika. Dostala meno po mame. O dva roky som prišla na svet ja. Odvtedy sme štyria. Je nám spolu dobre a veselo. Celý náš ţivot sme šťastní. Dominika Šulhaňová, 5.B Zrkadielko
Jedného dňa som bola zvedavá a vykukla som z mamičkinho bruška. Keď som mala päť mesiacov, začala som hovoriť prvé slová. Boli to slová ako “mama“ , “papať“ a “tata“. Po jeden a pol roku sme sa presťahovali do dediny Krajné. Ţili sme tam takmer päť rokov. Potom prišla na svet moja sestrička. Práve vtedy sme boli na návšteve v Nových Zámkoch, kde som sa narodila pred jedenástimi rokmi aj ja. Máme teda rovnaké miesto narodenia. Všetci sme boli radi. Rodičia jej dali meno Jasmína. Onedlho sme sa však presťahovali z Krajného do mesta Šurany, neďaleko Nových Zámkov. Tam som tri roky chodila do školy. Len čo som si zvykla, opäť sme sa presťahovali. Do Nového Mesta nad Váhom. Bolo to takmer pred dvoma rokmi. Postupne sme si zvykali. Dnes mám jedenásť rokov a sestra šesť. Rodičia si rozumejú a starajú sa o nás. Ale nielen o nás. Do našej rodiny patrí aj papagáj Pipo a zajačik Ňuska. Sú to naši domáci miláčikovia. Spolu nám je dobre. Ráchel Šípošová, 5.B Zrkadielko
Jedného dňa povedala moja milá mamina, ţe pôjdeme ku krstnej mame na návštevu. Na aute nás k nej odviezol šikovný tatino. Keď sme zazvonili, pri dverách stál vyfintený krstný. Len čo sme vošli dovnútra, privítala nás malá Ivanka, ktorá nás zavolala, aby sme sa išli hrať. Ale my sme sa išli najskôr pozrieť na uplakanú Emušku. Ja som od šťastia povedala: „Aká je malá a krásna.“ Emka a Ivanka sú moje a Jurajove sesternice. Potom sme išli za ubolenou Alenkou. Ona sedela na gauči. Všetci sme si posadali. Keď šla Ivanka papať klobásku s chlebom, tak nám pustili Krtka. Potom, keď sa uţ malá Emuška dala spať, všetci sme boli tichí ako myšky. Nikto ani nemukol. O niečo neskôr sme sa ja a môj starší brat Jurko išli pohrať s Ivankou. Keď si Ivanka umyla zúbky, dala si pyţamo. Alenka povedala, ţe si môţe ľahnúť do postele pod teplý paplón. Ja som jej čítala rozprávku a ona ospanlivo zívala. Keď zaspala, chvíľu sme sa ešte rozprávali s krstným Danom a s krstnou Alenkou. Potom sme sa rozlúčili a išli sme domov. Lucia Kýšková, V.B Zrkadielko
Moţno sa vám bude zdať, ţe moja rodina je celkom obyčajná, ale nie je to tak. Ja sa volám Silvika a mám 10 rokov. Mama s tatom vravia, ţe som múdra. Rada športujem a učím sa nové veci, ktoré potom s radosťou ukazujem mojej mladšej sestre Lucke. Lucka je najmladší člen našej rodiny. Je trošku viacej urečnená ale veľmi milá. Aj keď sa občas pobijeme a pohádame, za nič na svete by som ju nevymenila. Mama nám vţdy vraví, ţe si máme pomáhať. Myslím si, ţe je veľmi múdra. Mamina aj tato vedia veľa vecí a snaţia sa zarábať peniaze, aby sme sa mali dobre. Rodičia sú pracovití. Aj keď som niekedy lenivá, snaţím sa im pomôcť. Je s nimi „ sranda “, hlavne s tatom. A keď k nám príde ešte aj dedko, to sa nasmejeme, aţ nás bruchá bolia. Starí rodičia sú veľmi dobrí. Vţdy keď k nim prídeme, utrieme im prach a pomôţeme im s vecami, ktoré potrebujú. Uţ sú starší, ale zato pracovití. Babka má vţdy pre nás navarenú nejakú dobrotu. Kým ju navarí, my s dedkom zatiaľ pozeráme jeho veľkú zbierku známok alebo mu čítame. Je to veľmi pekné. Som veľmi rada, ţe mám takú jednoduchú, ale pritom dobrú rodinu. Je nám spolu fajn. Silvia Gondárová, 5.B, Zrkadielko
10
Včela a príroda Keď sa uţ stiahol sneh z našej premrznutej pôdy, vykukli spoza vysokej ţltozelenej trávy krásne maličké jarné sneţienky. Boli krásne snehobiele, voňali mladosťou a neopísateľne krásnou jarnou vôňou. Hneď po sneţienkach vykukli a zahliadli teplé lúče slnka fialky, púpavy a prvosienky. Fúkal jemný, teplý vánok a včielky – robotnice uţ nastúpili do práce. Lietali z kvetu na kvet. Vedela by som si predstaviť ich úhľadný, maličký úlik, ktorý je poskladaný z miliónov malých plástikov naplnených sladkým nektárom. Včelári musia mať radosť z toho, ţe môţu pracovať s tak uţitočnými, neskutočne malými tvormi. Môţu sledovať kaţdý ich pohyb, ktorý pripomína baletný tanec z krásneho predstavenia. Na stromoch sa objavujú maličké púčiky, na ktorých visia malé kukly motýľov. Po dvoch týţdňoch motýle vyleteli na znovuobjavovanie prírody. V diaľke hučal malý, čistý prameň blýskajúcej sa riečky. Vo vode sa len tak hmýrili rybičky rôznych farieb. Na oblohe tancovali rôzne malé vtáčiky. Keď som nakukla cez oblok, deti sa naháňali po zelenej tráve a jačali od radosti, ţe pani Jar uţ prišla. Hrali rôzne hry a spievali si. Mamičky a babičky doma vysedávali pri plánovaní jarných prác. Len včelári uţ mohli začať zberať prvú úrodu. Malé usilovné včeličky – robotnice-sa opäť pustili do práce zberať sladký nektár, premenený na voňavý medík. Všade panovala príjemná jarná atmosféra a ľudia boli veselí. Lúky zďaleka rozvoniavali peľom. Príjemne hladil oči pohľad na prírodu, ktorá sa práve prebudila zo zimného spánku. Zvieratá v lese sa taktieţ prebudili a vybiehali sa pred svoj brlôţtek vyblázniť. Veveričky sa veselo šplhali po stromoch, aj zajačiky skákali po poli. Všetci boli radi, ţe pani Jar so svojím krásnym zlatým závojom, akoby posypaným lupienkami kvetov, sa jemne rozprestrela nad naším milým, veselým mestečkom. Alţbeta Kubová, 6.A Zrkadielko
Jedna istá Pani má na starostí
Jar, vecí pár.
Ako prvú si a dá život
zoberie kúzelnícku paličku plodom ako jabĺčku.
Potom si dá a prebudí
zázračnej masti na paličku prvosienku malú i trávičku.
A na úplný prášok vezme, posype ním Lezme!
koniec si nádherný zlatý zvieratká a im napadne: Beátka Plaskurová, 4.A Zrkadielko
1. Blondínka Viete zabaviť blondínku na celý ţivot ? NEVIETE ? Posaďte ju do kruhovej miestnosti a povedzte jej, nech si sadne do rohu.
2. Odvaha Viete, čo je maximálna odvaha ? NEVIETE ? Dať si preháňadlo a tabletku na spanie.
3. Dážďovka Viete, čo je dáţďovka ? NEVIETE ? Motorizovaná špageta.
4. Skríženie Viete, čo vznikne skríţením ţirafy a jeţka ? NEVIETE ? Dvojmetrová zubná kefka. Foto: Dáša Wernerová. 7.C
11
Silvia Gondárová , Ţaneta Heldesová, 5.B Zrkadielko 12
