číslo: 3
vyšlo: 4. 4. 2013
ročník: 11
Roz h ma ovor jste z M rko g u S r. Len lov en kou str. ska v Litvin 7 cyk ovo list u ike
Cesta za vedou do Francúzka str. 11
Už je to tu školská televízia SPŠ TV odštartovala str. 1
a? h krajin á dúcic t u u b n d h abu ašic nie n ko - Z tr. 14 a s v str. 4 n o á v ň b s o t Al n Oce štude
Boj o majstra okresu vo volejbale str. 10
0
OBSAH Už je to tu školská televízia SPŠ TV odštartovala .................................... 1 Tretiaci traste sa :)!!! .............................................................................. 1 Návšteva z TANAPu nám vysvetľovala dôvody uhynutia 13. kamzíkov ..... 2 Hobit ........................................................................................................................... 3 Oceňovanie našich budúcich študentov ..................................................................... 4 Za krasu slova ............................................................................................................. 5 Wortspiel .................................................................................................................... 6 Rozhovor z Mgr. Lenkou Litvinovou majsterkou Slovenska v cyklistike ................ 7 Boj o majstra okresu vo volejbale .............................................................................10 Cesta za vedou do Francúzka ....................................................................................11 Interaktívne tabule .....................................................................................................12 Cesta do neznáma ......................................................................................................13 Albánsko - Zabudnutá krajina? .................................................................................14
EDITORIÁL Drahí čitatelia, Som rád, že sa opäť stretávame prostredníctvom našich riadkov. Začatie novej školskej televízie SPŠ TV, cesta za vedou do Francúzka, volejbal a omnoho viac na vás čaká v tomto vydaní časopisu. Okrem iného si môžete prečítať rozhovor o Mgr. Lenke Ilavskej Litvinovej a jej športových zážitkoch na jej cestách. Aj keď na počasí jar ešte nevidieť, zato v časopise ju už
pocítite vďaka článku Albánsko zabudnutá krajina? Drahí čitatelia, teraz vám už len prajem silný emotívny a estetický zážitok z čítania nášho časopisu. Autor: Otto Bartek III.EB
1
AKTUALITY Už je to tu školská televízia SPŠ TV odštartovala. Vašu radosť, úspechy a výhry v rôznych aktivitách, to všetko s vami prežíva a informuje vás naša nová školská televízia SPŠ TV. SPŠ TV vám prinesie vždy najaktuálnejšie udalosti a aktivity z našej školy, o ktoré sa už postará televízny tím v zložení Ing. Milan Bečaver, Romana Spirčáková, Gabriela Sojáková, Patrik Kupčo a Otto Bartek. Športové zápasy, telemosty a ostatné školské súťaže, s tým všetkým sa budete môcť stretávať aj vy vďaka našej novej školskej televízii SPŠ TV. Televíziu SPŠ TV je možné pozrieť buď cez prestávky na našej chodbe, alebo na webovej stránke: www. spspp.edupage.sk v sekcii SPŠ TV – školská televízia. Sme radi, že
vám môžeme prinášať každý týždeň nové a nové obrazové informácie z pôdy Strednej priemyselnej školy. Foto: OttoBartek Autor: OttoBartek
Tretiaci traste sa :)!!! Tretiaci traste sa :)!!! Tohtoročná maturita prebehla takmer podľa mojich očakávaní. Ktohovie ako je to u iných spolužiakov, ktorí takisto podstúpili túto skúšku. Testy, niekedy zavádzajúce, nás preverili a vytriasli z našich hláv aj posledné zrniečka múdrosti. Či padli na úrodnú pôdu uvidíme v máji týždeň pred naším "Akademickým týždňom." Výsledky prídu a niektorí (hlavne ja) budú sklamaní. Dopustiť sa banálnych chýb- to je také študentské.
2 Ale nevadí, hlavne, že prejdeme. Niektorí (Kozzy) už teraz vedia, že niečo brutálne zmrvili. Ak si myslíte, že ste frajeri kvôli tomu, že cvičnú maturitu napíšete na 90 a viac percent, tak ste na omyle. Ten stres vás položí na lopatky a vy sa budete len bezmocne prizerať, ako vám plynie čas a vy sa moríte s ťažkou úlohou :D.
Autor: Anonym :) 4.SA Foto: Anonym :) 4.SA
Návšteva z TANAPu nám vysvetľovala dôvody uhynutia 13. kamzíkov. Vo štvrtok 16. 3. 2013 študenti II. SA a II. SB mali príležitosť vidieť zaujímavé filmy natočené vo Vysokých Tatrách, a to vďaka návšteve Pavla Kráľa - pracovníka Štátnych lesov TANAPu, ktorý sa venuje ekológii. Pán Kráľ je aj potápačom a jeho koníčkom je tvorba dokumentárnych filmov, s ktorými získal ocenenia na viacerých domácich i zahraničných festivaloch. Niektoré
z nich mohli vidieť i naši študenti. Vo filme s názvom „Obete zimy“ bola pútavým spôsobom zachytená záchranná akcia dvoch vysilených a zranených kamzíkov. Ďalší film sa odohrával pod hladinou Štrbského plesa a poukázal na nové poznatky o vzniku tohto tatranského plesa. Tretí ocenený film pod názvom „Keď odchádza tatranský prales“ zachytáva tatranské pralesy napádané podkôrnym hmyzom. Vo filme bola vysvetlená problematika vývoja spomínaného hmyzu a vplyv jeho premnoženia na les v Tatrách v posledných rokoch. Pán Kráľ pútavo doplnil projekciu filmov svojimi skúsenosťami a zážitkami a ochotne odpovedal na otázky študentov. Autor: Ing. Anna Schaleková Foto: Otto Bartek, III. EB
3
Hudba a film Hobit Prednedávnom, ani neviem ako a už ani neviem po akej dlhej dobe, som sa ocitol v kine. Rozhodovanie o tom, na čo pôjdem bolo celkom jednoznačné .Na Hobita, ospevovaného vo všetkých médiách, som sa tešil od začiatku roka. A teraz vám poviem niečo o filme. Bolo krásne ráno, keď sa pred dverami malého pána Bilba objavila akási vysoká postava so špicatým klobúkom, palicou a vážnym výrazom v tvári. Hobit síce poznal meno, ale nepoznal tú osobu. Bol to vysoký čarodejník Gandalf, ktorý prišiel po malého hobita. Prišiel a ponúkol mu dobrodružstvo. Síce spočiatku váhal, no nakoniec sa pridal k spoločenstvu
štrnástich trpaslíkov. Po ceste ho čaká množstvo dobrodružstiev, nástrah a nečakaných zvratov. A aké pocity vo mne film zanechal? Nepoviem vám tu predsa celý dej. Páči
sa mi, že ten film režíroval práve Peter Jackson. Áno, ten, ktorý nakrútil aj trilógiu pána prsteňov. Som rád, že využil aj trošku fantázie a do filmu pridal aj to, čo v knihe nebolo. Pridalo to filmu niečo viac ako len jednu dejovú líniu, ktorej sa drží rovnomenná kniha od J. R. R. Tolkiena. Vo filme bola využitá aj nová technológia, HFR 3D, ktorá dávala titulu niečo výnimočné. Máte pocit, ako by ste boli priamo vo filme. Nebudem už nič prezrádzať, tí, čo majú záujem, nech si tento film pozrú. Autor: Marek Krett, III. EB Foto: Marek Krett, III. EB
4
Kultúra Oceňovanie našich budúcich študentov Posledný januárový deň v novom roku bol pre žiakov deviatych ročníkov základných škôl veľmi motivačný. Predsedovia predmetových komisií našej školy dopomohli našim budúcim študentom nazbierať nejaké body k prihláškam. A to tak, že usporiadali súťaž, v ktorej si mohli mladé talenty prvýkrát zmerať svoje sily. To na našej škole nie je novinkou, avšak tento rok sa mohli vďaka záujmu a úspechu zapojiť už všetky odbory. Ku každému odboru bola priradená téma, na základe ktorej mali deviataci čo najlepšie urobiť svoju prácu. Najšikovnejší z nich boli samozrejme ocenení vo štvrtok 31.1.2013 v priestoroch Strednej priemyselnej školy. Tí, ktorí sa umiestnili na prvom mieste, boli motivovaní tabletom + 100 bonusových bodov v prijímacom konaní, na druhom mieste získali náramkové hodinky + 70 bonusových bodov a na
treťom mieste USB kľúč 8GB + 50 bonusových bodov. Sú to: Elektrotechnika 1. Matúš Gajdoš 2. Jozef Balážik 3. Ján Kurila Strojárstvo a mechatronika 1. Peter Tomečko 2. Lukáš Michelko 3. Ján Kurila Staviteľstvo 1. Lukáš Wojtas 2. Peter Rakoci 3. Richard Baran Propagačná grafika a Grafický a priestorový dizajn 1. Zuzana Hámorová 2. Jaroslava Čarnogurská 3. Zuzana Modlová
5 3. Richard Fudaly
Oceneným gratulujeme a dúfame, že im motivácia z výhry vydrží natoľko, aby nám opäť mohli ukázať, čo v nich je, už v septembri. Autor: Alexandra Jurišová, 3.PG Foto: Alexandra Jurišová, 3.PG
Za krasu slova spolužiakom najväčší problém. Nie je to ľahké len tak sa postaviť a zaujať prejavom ostatných. Myslím si, že už len zato patrí súťažiacim veľké uznanie. No, ale ako to už na každej súťaži chodí, aj na tejto sa každý snažil čo najlepšie umiestniť a výsledky boli nasledovné:
Dňa 8.3.2013 sa na našej škole konala „slovenčinárska“ súťaž ZA KRÁSU SLOVA, na ktorej si zmerali vedomosti žiaci 1. – 3. ročníka. Súťaž pozostávala z troch častí. Prvou bol test, na ktorý mali súťažiaci 20 minút. Pozostával z rôznych gramatických cvičení. Súťažiaci si museli zaspomínať nielen na slovné druhy, ale aj vetné členy a rytmické krátenie. Druhou úlohou bol ústny prejav, pripravený doma na rôznu tému. Ďalšou, a to poslednou časťou súťaže, bol prejav na vybranú tému, ktorý určite robil našim
1.Mária Šugareková III.SA 2.Dávid Furcoň II.SA 3.Miloš Mrozek II.EA A Márii a Dávidovi držme palce, lebo
6 Text: Patrik Horník, II.EA Foto: Ján Kuna, II. EA
čoskoro pocestujú do Prešova, kde budú svoje vedomosti prezentovať na krajskom kole ;) !
Wortspiel V stredu 13.2. sa uskutočnila súťaž pre nemčinárov Wortspiel. Prihlásilo sa 20 žiakov, ktorí si vyžrebovali svojho partnera a vo dvojiciach spolu riešili modelové situácie, napr. mám poprosiť o pomoc predavača v kníhkupectve, pretože chcem kúpiť knihu k narodeninám pre svoju sestru atď. Po vzájomných súbojoch a vyradení nakoniec ostali traja žiaci, ktorí si vyžrebovali výrok, ku ktorému mali zaujať svoj postoj, napr. čo si myslíte o tom, keď niektoré deti nedostávajú žiadne vreckové atď. Keďže sa táto súťaž v rámci nemčiny konala prvýkrát, nevedeli sme presne, čo môžeme čakať. Našťastie sa všetko podarilo, žiaci boli veľmi aktívni, "akční" a z čoho sa najviac tešíme, súťaž nebola nudná. Samotní súťažiaci sa pričinili o veľmi priateľskú atmosféru. Snáď ich posmelil fakt, že sme nedbali tak dôsledne na gramatiku, dôležitejšia bola pohotová reakcia a schopnosť problém vyriešiť. Pre štvrtákov to bola skvelá generálka pred ústnou maturitnou skúškou a pre mladších dobrá príležitosť, ako reálne zhodnotiť svoje sily v takejto disciplíne.
Umiestnenie žiakov: 1. Sebastián Smoleňák 3.PG 2. Leo Bartečko 4.EB 3. Miloš Mrozek 2.EA Všetkým súťažiacim ďakujeme, víťazovi blahoželáme. Ceníme si, že sa prihlásili aj žiaci z 2.SA Lenka Gerdová a Dávid Furcoň, pre ktorých je nemčina len druhý cudzí jazyk a po roku a pol učenia sa sú schopní popasovať sa s takouto výzvou. Autor: Mgr. Marcela Kovalčíková učiteľka nemeckého jazyka Foto: Mgr. Marcela Kovalčíková učiteľka nemeckého jazyka
7
Rozhovor Rozhovor z Mgr. Lenkou Litvinovou majsterkou Slovenska v cyklistike Drahí čitatelia, prinášame vám rozhovor s Majsterkou Slovenska v cyklistike, úžasnou učiteľkou a človekom Mgr. Lenkou Litvinovou Pochádzate z Popradu? Nie, pochádzam z Liptova. V Poprade som vyrastala, strávila detstvo a teraz pracujem. Ako dlho učíte na našej škole? Učím tu ôsmy rok. Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou práve SJL a TEV?
Vidím v tejto kombinácii určitú kalokagatiu – vyváženie duševného a fyzického, harmonický súlad tela aj ducha. Učíte radšej SJL alebo TEV a prečo? Obidva predmety učím rada. Ich striedanie je pre mňa spestrením každého pracovného dňa. Na obidvoch predmetoch zažijem veľa úsmevných okamžikov. Dosiahli ste nejaké športové úspechy vo svojom živote?
8
Áno, tých úspechov počas 12 rokov vo vrcholovej cyklistike bolo viac. Som 25 – násobná Majsterka Slovenska, 109 – krát som stála na stupni víťazov na pretekoch svetového pohára, 16 – krát na tom najvyššom ako víťazka etapových pretekov. Z ktorých športových ocenení máte najväčšiu radosť? Vážim si všetky úspechy i ocenenia, a to nielen tie, ktoré som si doniesla v podobe víťazstiev, ale aj tie, ktoré sa mi dostali od iných ľudí. Vážim si, že som mala možnosť 7 – krát štartovať na majstrovstvách sveta, 1 – krát na OH, že som mohla zažiť atmosféru veľkých etapových pretekov ( Giro d´Italia, Tour de France) a držať ruky nad hlavou v r. 1993 pri víťazstve na Giro d´Italia. Aký najzábavnejší zážitok ste zažili počas Vášho „teenegerstva“? Ach jaj, a či si ja pamätám? Patrila som medzi tých pokojnejších. No tiež som rada oponovala mojim rodičom, hlavne vtedy, keď mi kvôli “ pre mňa nezmyselným dôvodom“ všeličo zakazovali. Aký šport mávate najradšej, apropo s ktorým sa veľmi nemusíte? Najradšej? Asi by ste čakali, že odpoviem – cyklistiku. Ale kdeže! Už pri pohľade na ňu v televízii ma bolia
všetky svaly na nohách. Učaroval mi beh, rada mám kolektívne športy. Osobne som si nevytvorila vzťah k posilňovaniu so závažím. Radšej by som rúbala drevo, ako dvíhala ťažké činky. Kde najradšej trávite svoj voľný čas? A to je čo? Ale vážne – najradšej ho trávim tam, kde sa športovaním zabavím. A v poslednom čase v tichom a pokojnom prostredí našej obývačky s vyloženými nohami a dobrou knihou v ruke. Ale to len do chvíle, kým sa nezjaví moje malé “tornádo“ .
9 Aké je Vaše najväčšie želanie, ktoré by ste si chceli splniť? To najväčšie sa už naplnilo, keď sa mi narodil syn. Už dávnejšie som chcela zabehnúť maratón. Moje prvé nabehané kilometre však prerušila materská dovolenka, a tak sa štart posunul. No verím, že nie na neurčito. Potrebovala by som, aby sa deň predĺžil aspoň o pár hodín, počas ktorých by som stihla prevetrať tenisky a pripraviť nohy a hlavu na trať dlhú 42, 195km. Máte nejakú športovkyňu, ktorú beriete ako svoj idol? Nie, nemám a ani som nikdy nemala. Na to, aby som dosiahla to, po čom túžim, aby som dosiahla cieľ, potrebujem motiváciu, vedomie, že to má zmysel a podnety, ktoré mi ukážu cestu.
obed v školskej jedálni, niekedy bageta z bufetu či šk. firiem. Doma narýchlo nejaké jablko, smotanový krémik po 3 - ročnom synovi. Našťastie mám vedľa seba kolegynky, ktoré včas zasiahnu a narovnajú ma na racionálnejšiu stravu. Víkendový jedálniček je zdravší. Mám viac času nielen na jeho prípravu, ale aj konzumáciu. A tak si pochutnávam na cestovinkách, rybacinke, ovocí, zeleninke, kuracinke... . A keďže aj ja som len z mäsa a kostí, neodmietnem sladkú maškrtu. Dá sa povedať, že z mäsa mám najradšej niečo sladké a zo sladkého vyhrávajú obľúbené palacinky s džemom a poliate čokoládou. Mňam.
Čo Vás vie najviac nahnevať a zároveň aj upokojiť ? Veľmi ma vie nahnevať neúcta voči druhému človeku. Na upokojenie mám priateľov a dodať energiu mi vedia aj slnečné lúče. Na záver trošku voľnejšie. Aký je Váš najobľúbenejší jedálny lístok? Pracovný alebo víkendový? Pracovný je katastrofálne nevyrovnaný – ráno káva, potom druhá, niekedy
Autor: Otto Bartek, III.EB Foto: Internet
Ďakujem Mgr. Lenke Litvinovej za jej čas a prajem jej všetko najlepšie či v súkromnom alebo verejnom živote.
10
Šport Boj o majstra okresu vo volejbale Žiaci Strednej priemyselnej školy v Poprade sa v pondelok 18.3 2013 zúčastnili na súťaži o Majstra okresu Poprad vo volejbale stredných škôl. Z pondelka sme postúpili po súbojoch s Obchodnou Akadémiou, Gymnáziom na Kukučínovej ulici, Strednou odbornou školou Svit a Tatranskou Akadémiou do finále, ktoré sa konalo v stredu. Tam sme sa stretli s postupujúcim družstvom
aj z utorka. Vo veľmi dramatickom prvom zápase, kde sa nám proti SOŠT na Kukučínovej ulici, ktorá postúpila z utorka, zrodila remíza. V tomto zápase sa nám zranil hráč Jano Theis, ktorý si vykĺbil rameno, a týmto mu chcem zaželať skoré uzdravenie. Túto „stratu“ sa nám podarilo vykryť a hneď druhý zápas proti Tatranskej Akadémii sme vyhrali 2:0 na sety. No tretí zápas sme
zase remizovali s Gymnáziom Dominika Tatarku. Nakoniec bolo do poslednej chvíle všetko nerozhodné, lebo my a Tatranská akadémia sme mali rovnaký počet bodov. Po dlhšom počítaní rozhodca dospel k rozhodnutiu, že Tatranská akadémia mala lepší podiel lôpt ako my. Na treťom mieste sa umiestnilo Gymnázium Dominika Tatarku, naši chlapci obsadili pekné druhé miesto a Tatranská akadémia vyhrala a následne
11 postúpila na krajské kolo. Dúfam, že na budúci rok sa to podarí nám a budeme našu školu reprezentovať na krajskom kole. Autor: Ján Kuna, II. EA Foto: Ján Kellner, III.EB
Veda a technika Cesta za vedou do Francúzka
V pondelok 28.1. sa nám nechcelo ísť do školy. Známky sme mali zakrúžkované, tak čo už. Sadli sme do autobusu a vydali sa na 1500 km cestu do CERN-u. Poobzerali sme si všetko, čo bolo dostupné širokej verejnosti. Zvyčajne takáto prehliadka trvá 3 hodiny, my sme tu strávili 2 dni! V úvode nás čakala prednáška o tomto veľkom komplexe. Vysvetlili nám, ako sa pohybujú častice a zoznámili sme
sa s Higgsovým bozónom. Videli sme lineárny urýchľovač, kde sa rozbiehajú častice a pokračujú v cyklickom urýchľovači. Obzreli sme si Atlas a porovnali sme ho s CMS. Škoda, že sme tam neboli skôr (natáčali tam Anjelov a démonov), alebo budúci rok (CMS bude otvorený a prístupný verejnosti). Boli sme LEN v hĺbke 90 metrov a dostali sme sa až pred dvere solenoidu, lebo práve prebiehal experiment. Nakoniec sme sa stretli aj s bývalým študentom SPŠ, ktorý pracuje pre CERN. Sme radi, že študenti našej školy nás reprezentujú aj medzi desiatimi tisícmi zamestnancov tohto komplexu a svojou prítomnosťou prispievajú k vedeckej práci pri objavoch mikrosveta. V stredu poobede nás čakala interaktívna hra a dvojhodinové behanie po Ženeve. Súťaž sme si vyhodnotili na ubytovni a
12 dostali sme aj ocenenia.Vo štvrtok ráno sme nastúpili do autobusu a zamierili do Paríža. Čakala nás tam prekrásna Eiffelova veža a plavba po Seine. Pocit, ktorý zažijete na kývajúcej sa veži je nezabudnuteľný. A vysvietená Eiffelova veža na vlastné oči, no proste zážitok na celý život. V piatok sme si urobili prechádzku popri Seine, obzreli sme si Notre Dame (v tomto roku oslavuje 850 rokov existencie), v Louvre nás čakala Mona Lisa ( Posledná večera hosťuje v Miláne) a kto mal ešte dosť energie, poprechádzal sa po Avenue des ChampsElysées. Naskytol sa mu pohľad na Paríž (vraj je to väčší zážitok ako pohľad z Eiffelovky).Unavení a plní zážitkov sme nasadli do autobusu a zamierili domov. Škoda, že ste neboli s nami. Môžete nám
závidieť. To, čo sme videli a kde sme boli, a aj priateľstvá, ktoré sa tam začali. A hlavne nezabudnuteľné zážitky, na ktoré budeme spomínať celý život. Autor a Foto: Janette, Filip, Jakub, Žitto, Rišo, Domino, Marek, Tomáš, Kozi, Jano, Denis, Miloš, Samo a Andreas
Interaktívne tabule “Interaktívna tabuľa je moderná učebná pomôcka na zefektívnenie vyučovania. Je to elektronické zariadenie, ktoré umožňuje živo-interaktívne pracovať s PC a napomáha uplatňovaniu zásady názornosti.” Ešte pred niekoľkými rokmi som ani len nepomyslel na to, že niečo také ako ''obrovské dotykové monitory'' ,interaktívne tabule, sa dajú vôbec vyrobiť. A už vôbec by mi nenapadlo, že to bude mať také široké možnosti využitia. No a dnes ich už používame aj pri výučbe, ba dokonca už tieto pomerne mladé prístroje pomaly, ale isto, vytláčajú klasické tabule. Interaktívne
tabule hodnotím ako veľké plus, ktoré pomáha skvalitniť, uľahčiť a obohatiť vyučovanie. Okrem toho tiež pomáhajú zlepšiť ovzdušie, keďže sa na nich nepíše kriedou. Preto si myslím, že interaktívne tabule môžu v dosť veľkej miere pomôcť
13 skvalitniť a zefektívniť výučbu a aj zaujať ''tých menej pozorných''. Z malého prieskumu, ktorý sme na škole robili, sme zistili že niečo vyše 60% študentov si myslí, že interaktívne
tabule dokážu pomôcť spestriť a vylepšiť vyučovanie. Autor: Patrik Horník, Marcel Jerdonek Foto: Patrik Horník, Marcel Jerdonek
Literárne okienko Cesta do neznáma Zobudil som sa do krásneho rána, nadýchol vzduchu ako Carlos Santána. Nemohol som uveriť, že sa mi to splnilo, vďaka mojej otázke sa to poradilo. Cestou do „downtown“ som si všetko všímal, Nablýskané autá, o ktorých som vždy len sníval. Mrakodrapy z diaľky som už zahliadol, krásnu betónovú cestu som skoro prehliadol. Nevedel som vôbec, kam ideme, pevne som dúfal, že sa konečne najeme. Keď som zblízka uvidel tie krásne mrakodrapy, bral som všetky „downtown“ mapy. Najvyššia chicagská budova sa týčila pred nami, pozeral som na ňu s rešpektom a obavami. Výťah nás vyviezol na 103. poschodie, úžasný výhľad na mestské rozvodie. Pri státí v „skydecku“ sa mi chvel žalúdok, myslel som si, že dostanem slabý šok. Ulice, ktoré sa strácali v diaľke, ľúbim ťa, chcel som povedať mamke.
14
Prechádzali sme sa po uliciach zahalenými tieňmi, vysoké budovy ich zakrývali veľmi. Architektúry budov sú veľmi krásne, preto píšem tieto básne. Zaspávam s pocitom, že som navštívil veterné mesto, rodina a priatelia majú v mojom srdci miesto. Pre mňa je to najkrajšie mesto na svete, navštíviť ho chcem opäť raz v lete. Autor: Ivan Thomas Bobovský, 2. EB
Životný štýl Albánsko - Zabudnutá krajina? ,,Shfaq letërnjoftimi,“ (čo v preklade znamená: Ukážte cestovný pass) bolo počuť z vchodových dverí autobusu, keď sme minuli tabuľu s nápisom Albania. Policajt tmavšej pleti vstúpil do autobusu a postupne si pozorne začal prezerať preukazy cestujúcich. ... ,,Ako prvé majú prednosť zvieratá, potom autá.“ ... Rozžeravené slnko nás vyháňa z postelí v rezorte Zlatna Obala na Čiernej Hore. Ranný horský vzduch prerážala vôňa slaného mora a my, už zbalení, čakáme na autobusovej zastávke stojacej na úpätí pohoria Rumija s vrcholom Sutorman. Čiernohorské
pomery, na ktoré som si navykol už počas ôsmich dní, mi avizovali, že na výlet do Albánska sa budeme trepať starým autobusom, ktorý drží pokope už len silná vôľa vodiča. Na naše prekvapenie a 15-minutové meškanie prišiel čistý, lesklý, klimatizovaný
15
autobus. Po kľukatých čiernohorských cestách, po ktorých pri pohľade dole behali zimomriavky nielen na chrbte, nás upokojuje milá česká sprievodkyňa, že zvodidlá tam vídať asi tak často ako Čecha za vlastným ferrari. Po pár užitočných radách sa po chvíli ocitáme za hranicami Albánska, na bezcolnej zóne, kde starší cestujúci potrebujú nakúpiť haldy darčekov pre vnúčatá. Stojac na parkovisku mi pri pohľade na pustú rovnú krajinu, na horizonte zakončenú mohutnými kamenistými horami, napadajú rôzne filmy, týkajúce sa westernu. Pekný výhľad preruší pán na somárovi, ktorý pomaly vedie za sebou stádo kráv po hlavnej ceste. Do toho nám sprievodkyňa začala rozprávať zákon albánskej dopravy: ,,Ako prvé majú na ceste prednosť zvieratá, potom domáce zvieratá a nakoniec autá a ostatná doprava.“ Smejem sa. Po návale albánskych vlajok, odznakov, čiapok a legendárnych albánskych koňakov sa vyberáme naprieč rozbitými cestami.
No môj smiech rýchlo preruší náhly náraz čelom na mäkučký kovový popolník oproti na sedadle. Autobus zastavil. Ako sa tak zmätene obzerám okolo seba, zbadám, že pred autobus vbehlo stádo kôz, pomaly kráčajúc pred autobusom. Práve tu nám všetkým dochádza takzvaný albánsky zákon dopravy. Opar = Pivo Po hodinke cesty sa nám naskytá pohľad na najväčšiu rieku v Albánsku – Drin, vchádzame do mesta Skadar. Moje oči sondovali priestor, keď sa ku mne priklonil môj strýko, ktorý sedel vedľa mňa v autobuse a šepkajúc povedal, že Albánci trpia až chorobnou túžbou po Mercedesoch. A je to pravda, len ťažko nachádzam autá s inou značkou. Ťažko povedať, či každé druhé, skôr každé auto je tu mercedes a aby toho nebolo málo, krádež tohto typu auta sa tu stalo národným športom. Jazdou mestom zisťujem, že mesto Skadar sa skladá z Rómov, Moslimov s dlhými bradami zahalených v bielom plášti a sliepok,
16
motajúcich sa kade-tade. Onedlho už vychádzame z autobusu pod pevnosťou Rozafa. Už po pár minútach výstupu po hladkých šmýkajúcich kameňoch začíname ľutovať výber obuvi, ale vyberte si – tridsaťšesť stupňov a obuté môžete mať vzdušné a pohodlné sandále, síce šmýkajúce sa, alebo pevné topánky a v nich o 10 stupňov viac ako vonku. Síce unavujúca, ale krátka túra, nás nemohla nechať utápať sa v pote večne a zakrátko sa nachádzame na najvyššom bode pevnosti. Výhľad na mesto a časť skadarského jazera bol nenahraditeľný, ale opar nad jazerom nás donútil dať si v hradnej reštaurácii jedno pivko. Moje kroky viedli po namáhavej túre k autobusu, v tom mi pohľad padol na značku nášho autobus - Mercedes. Oblial ma pot. Ako dobre, že stál na pôvodnom mieste. Národný šport Albáncov nám v tomto prípade doprial šťastnú cestu domov. Poviem vám, príjemný pocit. Dobrá rada nadovšetko
Kolesá autobusu nás ďalej zaviezli do jednej z mnohých mešít mesta Skadar. Po 15 minútovom čakaní pred ňou nás starší pán s briadkou a pohľadom, akoby som mu zjedol sliepku, pustil bosých dovnútra. Pri pohľade na zdobené okná, nábytky a neustále klaňajúceho sa muža, ktorý si potichu šomre svoje modlitby, si začínam uvedomovať, že sme vstúpili do inej krajiny, krajiny tajomnej. Moje rozjímanie preruší starší pán, ktorý nás decentne vyháňa z mešity. ,,O hodinu a pol pri kruhovom objazde,“ a českej sprievodkyne nikde, čo teraz, kde je kruhový objazd? Na začiatok sme sa rozhodli že si prezrieme mesto. Okrem trhu, mimochodom už s nosenými topánkami, sme nenašli nič zaujímavé. Vidieť vychudnuté mačky, poskakujúce po kobercoch na trhu, hneď vám vyhladne. Jediné miesto, ktoré sme našli, bola celkom slušne vyzerajúca kaviareň. No jedlo nikde. Po krkolomnej angličtine čašníka, sme sa dostali k hlavnej ceste. Podľa neho tam
17 pôvodne mala byť reštaurácia. Dobrá rada nadovšetko! Pri prechode cez cestu si začínam všímať albánsky štýl jazdy. Jazdia tam ako o život a je jedno či riadia motorku, auto, kamión alebo somára. Menšie zaváhanie na ceste a konflikt je na svete. Toľko trúbenia nepočuť ani na slovenskej svadbe. Naše žalúdky však neostali hladné a my nachádzame pizzeriu v strede mesta. Vojdeme do prázdnej pizzerky a za pultom stojí mladý chlapík tmavšej pleti, podozrivo pozerá. Podídeme k pultu, stále je ticho, začneme si prezerať menu. Verte mi, skôr by ste bez hmatu prečítali Braillovo písmo ako túto hatlaninu, tak skúšame anglicky. Máme šťastie, pán vie little english. Horko-ťažko sme si vybrali. Sediac za stolom, všímam si interiér. Chladnička s nápojmi je napchatá všetkými možnými prísadami, len nie nápojmi a je jediná, ktorá je v miestnosti zapnutá. V pultoch, ktoré sú z neznámeho dôvodu vypnuté, sa vyhrieva šunka a mäso. Veď ako sa hovorí: čistota pol života. Nepríjemný pocit z predávajúceho mi vymazala jeho pohostinnosť. Dokopy sme sa najedli za 850 lekov, čo je asi 6€ a to sme mali dve veľké pizze a dvakrát nápoj. A vidiac spotené mäso vo vypnutom pulte, bola tá pizza celkom chutná. Rozlúčili sme sa s úsmevom a namierili k autobusu. Našli sme ho! Aby toho ešte na dnes nebolo málo, pozriem von z okna a okolo autobusu sa zakráda muž s dlhou bradou, celý zahalený v bielej plachte,
podozrivo a “nenápadne“ si prezerá autobus. Ťažko povedať, či to bol strach, ale hlavou mi prebehlo kopec informácií o teroristických útokoch na turistov. Videl som, že sprievodkyňa rázne vybehla von z autobusu a začala mu niečo hovoriť. Po chvíli sa vrátila, do rúk vzala mikrofón a upokojila nás. Pán si prezeral autobus iba preto, že si chce taký kúpiť. Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať, veru tak. Zapadajúce slnko ako z gýčových pohľadníc nás odprevádzalo z kamenistých hôr za mestom Skadar. Po chutnej večeri, už v hoteli na Čiernej Hore, ľahám si do postele s pocitom, že som spoznal novú krajinu, krajinu úplne inú ako tie predošlé. Navštívil som už viacero krajín, ale táto vo mne zanechala silný zážitok, ale aj dôvod na zamyslenie sa. Albánsko – naozaj zabudnutá krajina? Autor: Miroslav Bača, I. PG Foto: Internet
Šéfredaktor: Otto Bartek, III. EB Zástupca šéfredaktora: Jakub Klembara III. EB Pedagogický dozor: Mgr. Barbora Baňasová Ing. Dušan Herák Ing. Arch. Ivana Mináriková Redaktori: Juraj Javorský, I. PG Miroslav Bača, I. PG Miloš Mrozek, II. EA Patrik Horník II. EA Marcel Jerdonek II. EA Ján Kuna II. EA Richard Orlet, II. SA Vladimír Ambróz II. EA Filip Glejdura, III.EB Martin Chlebovec, III. EB Dávid Kormaník III. EB Marek Krett III. EB Gabriela Sojáková, III.PG Alexandra Jurišová, III. PG Romana Spirčáková, III. PG Milan Kancian, IV. SA
