6.mája 2013 -Trenčín
NSRR a Partnerská dohoda porovnanie, zmeny a zlepšenia v novom programovom období 2014-2020
Kancelária podpredsedu vlády pre investície
Ivan Dvorsky
Programové obdobie 2007-2013 NSRR
neexistencia strategických dokumentov (sektorové stratégie, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja) zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES nadobudli účinnosť až v roku 2009 národná stratégia regionálneho rozvoja SR bola prijatá až v roku 2010 doteraz nie je zabezpečený úplný súlad zákona č. 24/2006 Z. z. s príslušnou smernicou EÚ, čo komplikuje preukazovanie vplyvov programov a projektov na životné prostredie neexistuje systém centrálneho dožadovania potvrdení úradov a overovania údajov evidovaných vo verejných registroch
Priority a procesy sa nestanovujú v prvom rade na základe analýzy rastového potenciálu, ale na základe logiky........ Vyústením tohto prístupu je snaha eliminovať princíp koncentrácie pomoci a prideľovať prostriedky do čo najväčšieho počtu sektorov a čo najširšiemu okruhu záujemcov Roztrieštením 11,5 miliardy eur medzi 98 opatrení, ktoré pokrývajú takmer každú oblasť regionálneho rozvoja ŠF a KF sú z definície doplnkovým zdrojom financovania rozvoja (viď. najmä čl. 15 nariadenia 1083/2006). V optimálnom prípade členská krajina identifikuje menší počet kľúčových oblastí/sektorov s vysokým rastovým potenciálom, kde intenzívne investície prinesú za krátku dobu výraznú rozvojovú zmenu a pridanú hodnotu Synergia európskych a národných zdrojov by mala aspoň približne zodpovedať finančným nárokom na dosiahnutie cieľov národnej rozvojovej stratégie Slovensko tým prichádza o šancu v priebehu krátkeho časového obdobia prekonať zaostávanie kľúčových sektorov a zvýšiť konkurencieschopnosť vybraných prioritných rastových oblastí
Slabá koncentrácia pomoci umožňujúca prideľovať prostriedky širokému okruhu záujemcov v kombinácii s vysokým podielom financovania projektov zo ŠF a KF a štátneho rozpočtu je zároveň hlavnou príčinou nadmerného dopytu žiadateľov o podporu, čo spôsobuje............. Princíp partnerstva je v legislatíve EÚ (čl. 11 nariadenia Rady č. 1083/2006) definované ako podmienka pri rozhodovaní o využívaní fondov EÚ, orgány zapojené do riadenia programov neradi aktívne spolupracujú so sociálnoekonomickými partnermi Jedným z dôvodov môže byť skutočnosť, že politika súdržnosti EÚ nepredstavovala samostatnú kapitolu v rámci prístupových rokovaní SR a ani následne EÚ nepodmienila čerpanie prostriedkov ŠF a KF splnením istých štandardov na úrovni národnej legislatívy a strategického plánovania
Bola to len možnosť poučiť sa?
Európska komisia pri príprave súčasného obdoba 2007-2013 ponechala členským štátom voľnosť ohľadne miery koncentrácie programov (počet cieľov a priorít) aj spôsobu merania dosahovania stanovených cieľov (merateľné ukazovatele), čo spôsobilo nízky dopad fondov EÚ na kľúčové priority EÚ a problémy s jednotným výkazníctvom údajov. Nejednoznančné definovanie niektorých dôležitých pravidiel (najmä čl. 55 nariadenia 1083/2006, čl. 7 nariadenia 1080/2006, čl. 44, 56 a 78 nariadenia 1083/2006), má za následok časté zmeny nariadení, nestabilitu a neprehľadnosť pravidiel. Európska komisia si je vedomá týchto nedostatkov a v programovom období 2014-2020 sa ich pokúsi eliminovať.
Partnerská dohoda 2013-2020
Spoločný strategický rámec EÚ v podmienkach SR a Pozičný dokument vytvára základ na proces negociácií s Európskou komisiou k Partnerskej dohode a programom SR na roky 2014 – 2020.
Dôležitým prvkom reformy politiky súdržnosti EÚ je koncentrácia zdrojov z budúcich fondov EÚ na obmedzené množstvo priorít s jasnými výsledkami. Fondy EÚ je potrebné nasmerovať na financovanie priorít s najväčším potenciálom rastu, viac využívať návratné finančné zdroje a národné financovanie.
Z pohľadu Európskej komisie je najúčelnejšie využiť fondy Spoločného strategického rámca EÚ na podporu týchto oblastí: • podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie • infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť • rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce • trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov
• moderná a profesionálna verejná správa.
Európska komisia zároveň otvorene identifikovala nasledovné oblasti podpory, ktoré už ďalej neodporúča financovať z prostriedkov EÚ: • všeobecná školská infraštruktúra
• infraštruktúra v zdravotníctve • miestne komunikácie, údržba ciest, verejné osvetleni • komerčné zariadenia cestovného ruchu (hotely,penzióny,aquaparky).
Čo teraz? Aj keď na nové programové obdobie môžeme dostať cca14,2 miliardy € (v skutočných cenách)
V programovom období 2014-2020 sa od dopytovo orientovaných projektov upúšťa a plánuje sa intenzívne využívanie integrovaných stratégií miestneho/regionálneho rozvoja, ktoré umožňujú efektívnejšie zameranie obmedzenej podpory na ciele EÚ2020 a také typy aktivít, ktoré majú priamy vplyv na hospodársky rast a zvyšovanie zamestnanosti S ohľadom na zabezpečenie cieleného rozvoja území je nevyhnutné regionálny rozvoj realizovať aj na menšom území ako sú administratívne vymedzenia samosprávnych krajov (úroveň NUTS 3) Taktiež je potrebné do rozvoja území angažovať nielen zástupcov verejnej a štátnej správy, ale aj zástupcov podnikateľskej sféry a ďalších významných aktérov v území Kľúčovým nástrojom sa preto javia integrované stratégie územného rozvoja, ktoré by zastrešili uvedené subjekty so spoločným cieľom a tým by mala byť ekonomická prosperita územia.
Nakoľko sa doteraz takýto prístup neuplatňoval, je potrebné zadefinovať metodiku tvorby a obsahu integrovaných stratégií Je preto možné vychádzať z modelu výberu pólov rastu, ktorý však musí byť zjednodušený a transparentný. Je nevyhnutné vychádzať z celoštátnej územnoplánovacej dokumentácie KURS 2001 a jeho zmien a doplnkov V záväznej časti tohto dkumentu sú stanovené záväzné zásady a regulatívy využitia a usporiadania územia Slovenskej republiky, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001
V druhom kroku sa cez ekonomickú štruktúru, podiel zamestnancov v sektore, a lokalizácii VŠ, univerzít, SŠ a výskumných inštitúcii zadefinujú odvetvové klastre, ktoré by mali sledovať ich horizontálny priemet. Týmto budú zadefinované póly rozvoja, ktoré majú najväčší potenciál na zhodnotenie investícii a tým aj pre ekonomický rast a rast zamestnanosti, tzv. rastové póly rozvoja. V rámci ďalšieho kroku budú zadefinované póly rozvoja, ktoré majú význam predovšetkým na rozvoj malého podnikania, zabezpečenie bývania a služieb súvisiacich s regeneráciou ľudského kapitálu, tzv. obslužné póly rozvoja. Zostávajúce obce budú definované ako oblasti rozvoja a podpory eko systémov, tzv. eko póly rozvoja. Tieto územia sa vyznačujú vysokým podielom chránených území, lesnej plochy, vodnej plochy, vojenský okres a ďalšie, ktoré majú v zmysle platnej legislatívy SR rôzny stupeň ochrany a s tým súvisiace možnosti využitia územia.
Na základe čl. 24 a 87 návrhu všeobecného nariadenia EÚ je v programovom období 2014 – 2020 potrebné ešte užšie zapojiť územnú a miestnu správu prostredníctvom nástrojov integrovaných stratégií.
Integrovaná územná stratégia (IUS) by mala byť spoločným dielom zainteresovaných subjektov na presne vymedzenom území, ktoré majú spoločný cieľ Územie IUS by malo byť vymedzené minimálne dvoma skupinami pólov rozvoja Počet obcí združených v IUS by limitovaný byť nemal, tvorba stratégii by mala vychádzať a prirodzeného prepojenia katastrálnych území obcí či už dopravného, kooperačného, alebo aj úmyselného Každá obec by si mala transparentným spôsobom zvoliť priradenie k práve jednej vybranej IUS tak, aby každý realizovaný projekt bol zahrnutý v nejakej IUS. Týmto spôsobom by proces formovania IUS viedol k vytvoreniu určitých „územných zoskupení“, ktorých úlohou by bolo vytvorenie partnerstva a dopĺňanie IUS preddefinovanej v zmysle Partnerskej dohody Prípadnú neochotu samospráv alebo absenciu kapacít pri vytváraní partnerstiev a formovaní IUS by mohol svojou angažovanosťou kompenzovať súkromný sektor. Regionálny rozvoj je totiž o všetkých hráčoch a obyvateľoch daného územia, nie o jedincoch, ktorých volebné obdobie je kratšie ako programové obdobie 2014-2020
Integrovaný územný prístup by mal byť realizovaný cez CLLD/LEADER (MAS) na území vidieckych obcí V rámci rozvojových obcí by sa mohli realizovať ITI lokálne V rámci inovačných obcí a ich okolia špecifikovaného ťažiskom osídlenia prvej a druhej úrovne by sa mohli realizovať ITI mestské.
30.04.2013
bola Partnerská dohoda zaslaná na neoficiálne posúdenie a pripomienkovanie
Ďakujem za pozornosť Ivan Dvorský
Kancelária podpredsedu vlády pre investície Úrad vlády Slovenskej republiky Námestie slobody 1 813 70 Bratislava
Tel. číslo: 02/ 57 295 671
[email protected]
