Noviny obce Chocholná - Velèice. Na chodníku ma¾ované K èlánku "Popoludnie plné hier" na str.5

Obecné noviny

Noviny obce Chocholná - Velèice

èíslo 2 - september 2001

Na chodníku ma¾ované K èlánku "Popoludnie plné hier" na str.5.

cena 5 Sk

2.

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

SPRÁVY Z MIESTNEJ SAMOSPRÁVY Obecné zastupite¾stvo na svojom zasadnutí dòa 6. júla 2001 A. vzalo na vedomie - správu starostu obce o kontrole plnenia uznesení z predchádzajúcich zasadnutí obecného zastupite¾stva B. zvolilo - komisiu pre vykonanie inventúry majetku obecného úradu v zložení: 1. Kovaèoviè Dušan 2. Spaèková Elena 3. Adamèiová ¼ubomíra C. schválilo - návrh zápisu roku 2000 do obecnej kroniky - návrh investièných stavieb pre rok 2001: a) pokraèova v prípravných prácach na stavbe kanalizácie b) úprava cintorína Chocholná c) úprava cesty Pálèie d) majetkovo-právne vysporiadanie cesty “A” a “B” v zastavovacej zóne “Pod hliníkyDubenec” e) spracova návrh riešenia budovania cintorína vo Velèiciach s vyhliadkou na 10 rokov f) majetkovo-právne rozšíri cintorín v Chocholnej min. o 20 m šírky g) spracovanie projektovej dokumentácie autobusovej zastávky “Kopunec” h) zabezpeèenie nákupu stolièiek do kultúrneho domu. - zakúpenie traktorovej kosaèky pre kose-

nie verejných priestranstiev a futbalového ihriska pod¾a návrhu Športovej komisie. - odpustenie 1/2 fakturovanej sumy faktúry è. 02/01 (faktúra základnej škole za práce na letnom stanovom tábore) vo výške 5.000,- Sk. D. neschválilo - žiados Ïurišku Jozefa è. d. 404 o zrealizovanie vodovodnej prípojky k stavbe rodinného domu - vybudovanie cesty na Velèickom cintoríne v èasti od domu smútku po hroby v roku 2001 - odkúpenie pozemku 2016/2 (po¾ná cesta na Trebieni) do vlastníctva obce. E. ïalej obecné zastupite¾stvo: - predbežne súhlasilo s výstavbou rekreaènej lokality pod¾a návrhu spoloènosti Executive finance management. Pre koneèné rozhodnutie o zmene, resp. doplnení ÚPD žiada predloži zastavovací plán rekreaènej lokality v Malej Chocholnej, ktorý bude pri tvorbe prerokovaný s dotknutými organizáciami a obèanmi. - nesúhlasilo s výstavbou rodinného domu na Kykuli pod¾a žiadosti Branislava Studienku - žiadalo odstránenie suchých líp v Malej Chocholnej pri p. Janegovej - požadovalo úpravu autobusovej èakárne pri Kopuncovi navezením kamennej drte na plochu èakárne - požadovalo riešenie miesta na ukladanie výkopového materiálu z cintorína v obci.

Uskutoènili sme - pripravujeme 25.5. - Diskotéka SNS 1.6. - Detská diskotéka 3.6. - Výstava ruèných prác - hraèiek detí v KD - Oslava MDD - vystúpenie kapely - kreslenie detí na chodník - súaže 22.6. - Diskotéka MO MS 29.6. - Detská diskotéka 5.7. - Oslava sviatku sv. Cyrila a Metoda 15.7. - Vatra zvrchovanosti (HZDS) 21.7. - Po¾ovnícka zábava (PZ Sokolí kameò) 29.7. - Výlet rodièov a detí pod Tlstú horu 3.-12.8. - Letný stanový tábor - 6. roèník 17.8. - Diskotéka ( TJ Sokol 31.8. - Detská diskotéka - rozlúèka s prázdninami 1.9. - Turistický pochod - 4. roèník “Okolo Chocholanskej doliny” 1.9. - Diskotéka (HZDS) 3.9. - Slávnostné zahájenie školského roka - uvítanie prvákov

PRIPRAVUJEME September - Kurz studenej kuchyne Október - Diskotéka (DPZ) - Súaž v lietaní šarkanov - Súaž o najoriginálnejší svetlonos (upozoròujeme deti i rodièov na súaž o najväèší svetlonos) - Posedenie jubilantov November - Diskotéka (SNS) - Výstava ruèných prác - Posedenie dôchodcov December - Diskotéka (TJ Sokol) - Mikulášsky veèierok - detská diskotéka (7.12) - Stolnotenisový turnaj o pohár starostu obce - 7. roèník (26.12) - Detský deò - detská diskotéka (27.12.)

èíslo 2 - september 2001

Spoloèenská rubrika VÍTAME NAŠICH NAJMENŠÍCH Adela Ištoková è.d. 534 Adam Novák è. d. 286 Matúš Ozimý è.d. 623 Martin Medvecký è.d. 327 Tereza Mizeráková è.d. 53 BLAHOŽELÁME MLADOMANŽELOM Mgr. Roman Didek a Mária Bulková (Tr. Teplice / Chocholná-Velèice è. 157) Tibor Breznický a Anna Stareèková (Chocholná-Velèice, Kykula 565/Trenèín) Libor Kulich a Barbora Feckanièová (Ve¾ké Bierovce/Chocholná-Velèice è. 376) Ján Bariš a Martina Minárechová (Chocholná-Velèice è. 358/Drietoma) Pavol Švec a Alice Jelínková (Nová Dubnica/Chocholná-Velèice è. 127) Pavol Šprtel a Vladimíra Macharová (Chocholná-Velèice è. 306/Trenèín) Peter Šprtel a Andrea Straková (Chocholná-Velèice è. 306/Trenèín) NAVŽDY NÁS OPUSTILI Anna Antalová è. 408 - vo veku 74 rokov ¼udovít Surovèík è. 536 - vo veku 81 rokov Ján Švacho è. 281 - vo veku 71 rokov Jozef Margetín è. 134 - vo veku 76 rokov Anna Ulièná vo veku 79 rokov naposledy bytom Kostolná-Zárieèie DD Pavlína Juríèková vo veku 88 rokov naposledy bytom Hlohovec Anna Liptáková è. 274 - vo veku 79 rokov ODHLÁSILI SA Z OBCE Štefan Ïurech è. 498 - do Tr. Jastrabia Ervín Masár è. 5 - do Beluše, okr. Púchov PRIHLÁSILI SA NA TRVALÝ POBYT Miroslav Ïuriš è. 372 Anna Breznická è. 565 Ing. Štefan Pavlík è. 517 Mária Pavlíková è. 517 Balaj Michal è. 11

Prázdniny sa skonèili ...

Tretieho septembra sa otvorili brány všetkých škôl. Zaèal sa nový školský rok. - Aj pre našich 68 žiakov, s ktorými sme sa po dvojmesaènej prestávke zvítali v priestoroch kultúrneho domu. A ako to už býva zvykom, najväèšiu pozornos vzbudzujú tí najmenší školáèikovia - prváèikovia. Do školských lavíc ich usadne v tomto školskom roku rovný tucet. Po slávnostnom zápise rodièov do pamätnej knihy dostali všetci prváèikovia od obecného úradu v zastúpení pána starostu a pani kultúrnej referentky upomienkové darèeky. A na záver obdržali ve¾ký potlesk od všetkých. So želaním pevného zdravia, ve¾a síl a úspechov v práci žiakom, kolegyniam, novému kolegovi a všetkým rodièom sme ukonèili naše prvé školské podujatie. Nezabudnime však ani na závereèný citát: “Smiech a úsmev sú bránou, ktorou sa do èloveka môže dosta ve¾a dobrého.” Tak všetko dobré, milí žiaci! Mgr. Dovinová, riadite¾ka ZŠ

èíslo 2 - september 2001

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

M¼K ponúka ... Steel Danielle: DOM NA ULICI NÁDEJE Tento pútavý román vám ukáže ako ïalej, keï si už myslíte, že vás život zrazil na kolená, ako nachádza odvahu znovu a znovu. Ukáže vám, ako sa teši z malých zázrakov a zároveò veri vo ve¾ké... Quicková Amanda: BERIEM SI A Energická vdova Beatrice požiada Lea Moncresta, ktorý má poves èudáka, o pomoc pri pátraní po stratených vzácnych prsteòoch. Leo súhlasí, lebo od zaèiatku mu je jasné, že Beatrice je zvláštna žena, ktorá ho síce rozèu¾uje, ale rozhodne sa pri nej nenudí. Deverauxová Jude: HORSKÝ VAVRÍN Príbeh mladého kapitána narodeného pod šastnou hviezdou, ktorý je tàòom v oku neschopného velite¾a a tak ho poverí nebezpeènou úlohou. Viac sa doèítate na stranách tejto knihy. Frey Stephen: MILIÓNOVÁ PASCA Vo vydavate¾stve Ikar vyšiel ïalší napínavý príbeh z oblasti bankovníctva. Mladý bankový úradník postupne odhalí svojich nadriadených ako ho chcú predhodi úradom, aby kryli svoje machinácie. Špiesz Anton: ILUSTROVANÉ DEJINY SLOVENSKA Táto kniha je výpoveïou renomovaného historika, zobrazuje svedectvo èasu a v mnohom rozširuje svetlo pravdy. Súèasne je aj odrazom historickej pamäti a tlmoèníkom dôb minulých.

Vatra zvrchovanosti

Rok sa s rokom stretol a slovenský národ si opä vzplanutím vatier po celom Slovensku pripomenul sviatok Slovákov - Deò zvrchovanosti. Nebolo tomu inak ani v našej obci, kde sa slávnos konala dòa 15.7.2001 za prítomnosti poslancov HZDS p. Andrejèáka, p. Reháka a p. Reu, ako aj èlenov okresnej kancelárie HZDS v Trenèíne p. Šajbidorovej a p. Gašparíka. Hoci poèasie sa s usporiadate¾mi pohralo a nad našou obcou sa v èase otvorenia slávnosti prehnala búrka, o to srdeènejší bol priebeh otváracieho prejavu pozvaných hostí. Atmosféru podujatia dotvárala spevácka skupina Studienka, ktorá s prekrásnymi národnými piesòami dodala zapa¾ovaniu vatry nevšedný sviatoèný výraz. Na zapa¾ovaní vatry sa zúèastnil aj žiak ZŠ Chocholná-Velèice Martin Pavlík, ktorý tak ukázal, že ani mládeži nie je osud našej republiky ¾ahostajný. Druhá èas osláv sa niesla už v zábavnej pohode. K tomu prispela skupina JUNIOR z ChocholnejVelèíc pod vedením Juraja Adamèiho, ktorá hrala pre všetkých nielen na poèúvanie, ale aj do tanca a tak dokázala roztancova všetkých bez rozdielu veku. Spestrením zábavy bolo vystúpenie harmonikárov p. Ing. Èerveòanského a p. Juraèku. A èo k tomu doda, snáï len poïakovanie všetkým usporiadate¾om tejto oslavy za skvelú prípravu akcie a prepožièanie svojho vo¾ného nede¾ného popoludnia pre spokojnos našich spoluobèanov. Gabriela Petrová

3.

Výsadba stromov pri susedovom plote Pri výsadbe stromov a iných drevín je potrebné zváži viacero okolností, vplývajúcich na umiestnenie a druh vysádzanej dreviny. Okrem nadmorskej výšky a zloženia pôdy podmieòuje možnos vysadenia i tvar záhrady. Pozemky pri rodinných domoch v sústredenej zástavbe v našej obci sú zväèša úzke, èo znemožòuje výsadbu stromov s ve¾kou korunou (napr. èerešní na plnom kmeni). Pod orechom zasa nerastie ani tráva. Živý plot je elegantný, ale na pozdåžnej hranici by nemal trvale zatieòova susedov pozemok. Okrem toho ho treba striha z oboch strán, èo vyžaduje aj prístup zo strany od suseda. Vzdialenos úžitkových drevín vysadených popri plote ovplyvòuje najmä ich výška, hustota a ve¾kos koruny v dospelosti. Pri výbere dreviny a starostlivosti o strom je vhodné dodržiava nieko¾ko zásad, ktorých dodržiavanie vám umožní predchádza susedským sporom: - za vhodné považujeme pred výsadbou drevín a stromov informova o svojom zámere suseda. Umožní vám to zisti jeho stanovisko k pripravovanej výsadbe a vyhovie jeho prípadným požiadavkám, ak sú pre vás prijate¾né. - ak sa so susedom nedohodnete inak, rešpektujte aspoò jednoduchú zásadu - strihajte a orezávajte strom tak, aby žiadne konáre nepresahovali za hranicu vášho pozemku - v žiadnom prípade svojvo¾ne bez vedomia suseda neorezávajte haluze susedovho stromu nad vaším pozemkom. Ak vám prekážajú, požiadajte suseda o ich odstránenie a umožnite mu prístup na vᚠpozemok, aby to mohol urobi sám. - ak presahujú konáre vášho stromu susedovi, spýtajte sa ho, èi mu to neprekáža. Ak sused nesúhlasí s presahom konárov nad jeho pozemok, rešpektujte jeho záujem a presahujúce konáre odstráòte pod¾a požiadavky suseda. - ak sused nemá námietky s presahom konárov nad jeho pozemok, umožnite mu dohodou obra úrodu z takéhoto stromu (v èasti nad jeho pozemkom). Marhule, èerešne, orechy a iné ovocie síce korenia na vašom pozemku, ale dozrejú nad jeho a tienenie stromu nemusí vždy prospieva pestovate¾ským zámerom suseda. - k plotu nesaïte maliny a ruže, lebo od-

nožami budú prerasta na susedov pozemok, èomu sa dá ažko zabráni (ak nie je plot na hlbokom betónovom základe). Základnú orientáciu vzdialeností vysadených drevín od plota získate z uvedenej tabu¾ky. Pri výsadbe ve¾kých stromov v zastavanej èasti obce doporuèujeme vždy informova najbližšieho suseda. Ak strom dorastie do svojej dospelej výšky, môže jeho tienenie alebo presahovanie nad susedov pozemok vyvola zo strany suseda námietky, ktoré môžu prerás do ažko riešite¾ného sporu a vyvola vzájomné nepriate¾stvo susedov na dlhé roky. V záujme zachovania pokojného spolunažívania s najbližšími susedmi je vhodné pri výsadbe drevín predvída možný vplyv dospelého stromu na pozemok suseda a rešpektova oprávnené záujmy a požiadavky vášho suseda. Pri niektorých pozemkoch je vaším susedom obec alebo štát (cesty, potoky, verejné priestranstvá). Býva zvykom, že v snahe èo najmenej zatieni svoj súkromný pozemok vysadí vlastník strom tesne na hranicu pozemku a polovica koruny stromu tak presahuje nad verejný pozemok. Dôsledok takéhoto postupu býva ten, že lístie, prezreté a poškodené plody, suché konáre padajú a zneèisujú verejné plochy, spôsobujú zanášanie potoka a pod. Ak už chce vlastník získa výhodu z takejto situácie, mal by aspoò dobrovo¾ne odstráni z verejného priestranstva všetku neèistotu, ktorú spôsobí jeho strom (oèisti cestu, oreza staré konáre, vyèisti potok a pod.). Pri starostlivosti o stromy je tiež potrebné dba, aby konáre stromov nezasahovali do elektrických vedení, prièom treba poèíta i s pohybom konárov pri silnom vetre. Ak vznikne medzi susedmi spor, ktorého podstatou je rozdielny poh¾ad na vzdialenos stromu od hranice pozemkov, je tento spor ažko riešite¾ný. Nie je nám známe, že by niektorý zákon alebo vyhláška zbierky zákonov taxatívne stanovovali vzdialenosti vysádzaných stromov od hranice pozemkov. Pri riešení takéhoto problému v praxi ide iba o doporuèené vzdialenosti, ktorých dodržiavanie je založené na vzájomnom ústretovom prístupe oboch susedov. Ak však máte úprimný záujem predchádza susedským sporom, najjednoduchším a najlepším riešením je dohoda so susedom, založená na vzájomnej ústredruh dreviny vzdialenos od tovosti pri riešení probléplota v metroch mu. nízke kry (egreše, ríbezle) 0,5 ing. ¼ubomír Škrieèka stromkové egreše a ríbezle, kry do výšky 2 m 1 starosta obce èierne ríbezle nižšie než 2 m 1,5 štvrkmene nižšie než 4 m 2 polokmene vyššie než 4 m 3 (použitá literatúra: vysoké stromy 4 denník SME, 11.7.2001)

4.

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

èíslo 2 - september 2001

CHOCHOLANSKÁ WESTERN RÓDEO SHOW V lokalite pod Tlstou horou sa konal už 5. roèník najnavštevovanejšieho podujatia v našej obci CHOCHOLANSKÁ WESTERN RÓDEO SHOW 2001. Do poslednej chvíle usporiadatelia nevedeli, èi z dôvodu slintaèky , krívaèky a BSE bude akcia vôbec uskutoènená. Nakoniec sa šastie usmialo na organizátorov a ich nieko¾komesaèná príprava nebola zmarená. Akcia prebiehala od 30. júna do 7. júla 2001 a bola zahalená rúškom strachu a obáv, èi aj 5. roèník bude prebieha v znamení búrok alebo dlhotrvajúceho dažïa ako predchádzajúce roèníky. Aj tu sa stal zázrak a prvá súažná sobota, kedy prebiehali súaže dospelých jazdcov vo westernovom jazdení, bola slneèná, spadlo iba pár osviežujúcich výstražných kvapiek. Súaže vystriedali v prestávkach krátke scénky “ z divokého západu”, ktoré vyvolali u prítomných divákov i úsmev na tvári. V popoludòajších hodinách prebiehala jedna z najzaujímavejších disciplín “RÓDEO”. Diváci sa mohli na vlastné oèi presvedèi, že jazda na hovädzom dobytku nie je vôbec ¾ahká. Najdlhšie vydržal na jalovici domáci jazdec Bulejko Vladimír. Poèasie vydržalo až do veèerných hodín a návštev-

níci veèerného country bálu zostali suchí a mohli sa dosýta vytancova pri vynikajúcej country hudbe, skupiny “Neznámi” až do bieleho rána. V nede¾u súaže dospelých jazdcov pokraèovali i keï boli sprevádzané obèasným dažïom a podstatným ochladením. Avšak priaznivci odolali nástrahám prírody a pozorovali priebeh zdravého súperenia jazdcov i koní z priestorov saloona, ale mnohí zostali i pod holým nebom. V priestoroch saloona sa uskutoènilo aj odovzdanie pohára starostu obce ChocholnáVelèice najlepšiemu jazdcovi. Ing. ¼ubomír Škrieèka už po tretíkrát za sebou odovzdal

trofej najlepšiemu jazdcovi CHOCHOLANSKEJ WESTERN RODEO SHOW 2001 Petrovi Margetínovi, jazdcovi z domácej ZO SZCH Chocholná-Velèice II - chovate¾ov

ca ZO SZCH Chocholná-Velèice II - chovate¾ov koní odovzdal pohár ¼ubkovi Blaškovi z Trenèína. Obaja rodièia sa zúèastòujú westernových súaží už viac rokov a syn len

koní. Poèas celého nasledujúceho týždòa sa využíval areál na jazdenie a tréning. Návštevníci si mohli vyskúša jazdu na koni v kolbisku, alebo si objedna hodinovú vychádzku po okolí. Každý veèer sa v priestoroch saloona hralo a spievalo v štýle country až do východu slnka. Vo štvrtok 5. júla si prišli na svoje aj milovníci ¾udovej hudby, keï sa Chocholnianskou dolinou rozozvuèali krásne tóny ¾udových piesní, ktoré zahrala domáca kapela Kykulanská dolineèka. ¼udia tancovali až do bieleho rána a neodradil ich ani nerovný trávnatý terén. Druhá sobota 7. júla 2001 bola venovaná mladým nádejným jazdcom i mladým koníkom. Prítomní sa mohli presvedèi, že westernové jazdenie oslovilo aj tých najmenších a bude ma pokraèovanie aj v budúcnosti. Za sprievodu svojich otcov - trénerov sa zúèastnili súaží aj dvaja 3-roèní jazdci Barborka Margetínová z Chocholnej a Jakubko Adama z Bošáce. Koník Pejko oboch jazdcov priviedol bezpeène k cie¾u. Aj v kategórii detí do 18 rokov bol vyhlásený najlepší jazdec a zástup-

potvrdzuje pravidlo, že jablko nespadne ïaleko od stromu. Domáci zväz má tiež nádejné talenty, veï Martinku Margetínovú porazil víaz iba dvoma bodmi a Natálka Bulejková sa v každej súaži umiestnila do šiesteho hodnotiaceho miesta. Na záver sobotòajšieho dòa sa konal v saloonovom prostredí prvý domáci bluegrasový festival. Návštevníkom sa predstavili 3 kapely - MINIGRASS, GRUNT A TIEÒ. Vonku pred sallonom horela táborová vatra obkolesená indiánskymi TEE-PE, okolo ktorej sedeli priaznivci country štýlu a spevom a gitarou si spríjemòovali posledné chvíle prežité v Chocholnianskej doline. Najvytrvalejší návštevníci odchádzali až ráno, niektorí vydržali až do popoludòajších hodín. ažko sa im lúèilo a už teraz sa tešia na 6. roèník CHOCHOLANSKEJ WESTERN RODEO SHOW 2002. Dovidenia o rok! ZO SZCH Chocholná-Velèice II - chovate¾ov koní chce touto cestou poïakova sponzorom tohto kultúrno-športového podujatia a to nasledovným organizáciám i súkromným osobám: Obecný úrad Chocholná-Velèice, Kooperatíva a.s., Trellis a.s., Tlaèivá - Papier Igaz, PD Drietoma, PD Chocholná-Velèice, Agrostar, Accent networking computer, Spin s.r.o., Rimi Security Trenèín, s.r.o., Trenèianske noviny, Pardon inzertný a info. týždenník, AŠ - Horòák, AŠ - Hriz, Autodoprava ¼ubomír Adamèí Chocholná-Velèice, Rádio Dúha.

èíslo 2 - september 2001

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

POPOLUDNIE PLNÉ HIER V piatok 1. júna 2001 detskou diskotékou s bohatou tombolou zahájil Obecný úrad Chocholná-Velèice už tradiène oslavu MDD - sviatku všetkých detí.

5.

BEH MIERU

Aj naša obec mala dòa 22.5.2001 tú èes privíta na pôde pred obecným úradom skupinu bežcov najväèšieho štafetového Behu na svete. Pracovníci obecného úradu prichystali pre jeho úèastníkov malé obèerstvenie na doplnenie vitamínov pre vyèerpaných bežcov. K bežiacej štafete sa na krátkom úseku pripojili aj žiaci ZŠ v Chocholnej - Velèiciach spolu s pani uèite¾kami a pani riadite¾kou. Pán starosta Ing. Škrieèka si zobral posolstvo mieru k srdcu a bežal spolu s bežiacim teamom vlastnoruène odovzda horiacu pochodeò až do susednej obce p. starostovi Ing. Kadleèíkovi. Veríme, že aj my sme prispeli svojim postojom k posilneniu mieru vo svete. Èo je to Beh mieru? Od jeho založenia v roku 1987 podporilo Beh mieru mnoho politických a náboženských predstavite¾ov a osobností z rôznych oblastí života. Inšpirovaní jeho posolstvom, vládni predstavitelia zasvätili mosty, vrchy, letiská, mestá a aj národy myšlienke mieru.

V nede¾u 3. júna 2001 obecný úrad v spolupráci s kultúrnou komisiou pripravil pre deti k ich sviatku popoludnie plné hier a dobrej zábavy. Deti a rodièia zaplnili priestory kultúrneho domu a jeho okolia. V kultúrnom dome hrala kapela mladých hudobníkov z Chocholnej-Velèíc. Svojou hudbou spríjemòovala prehliadku výstavy detských ruèných prác, ktorú si prítomní mohli prezrie v prísalí kultúrneho domu. Exponáty zhotovili deti ZŠ, MŠ, ale aj jednotlivci a najlepšie a najkrajšie práce boli odmenené darèekmi. Keïže sa poèasie trocha umúdrilo a vyšlo slnieèko i keï “zubaté”, deti sa mohli vyšanti aj vonku. V areáli

obecného úradu boli rozmiestnené stanoviská s rôznorodými súažami ako: hod loptièky do koša, lov rýb, zhadzovanie konzerv, kolky, šípky a deti mohli prejavi aj svoje maliarske nadanie, keï svojimi kresbami spestrili celý chodník lemujúci kultúrny dom. Najkrajšie výtvory boli tiež odmenené vecnými cenami. Všetkým prítomným deom osladili ich deò organizátori rôznymi sladkosami a zmrzlinou. Poïakovanie patrí sponzorom Liborovi Kulichovi a ZO ZSCH Chocholná-Velèice II - chovate¾ov koní. Najväèšou odmenou pre organizátorov akcie boli rozžiarené detské tvárièky, ktoré vyjadrovali spokojnos a rados z pripraveného programu. Má nieèo väèšiu cenu ako veselý detský smiech?! Najkrajšie na tomto vydarenom podujatí bolo, že väèšina detí prežila toto popoludnie spolu so svojimi rodièmi. Tento fakt bol najväèšou odmenou pre organizátorov podujatia - èlenov kultúrnej komisie.

Po ve¾mi úspešnom európskom Behu mieru v roku 1999 aj v tomto roku medzinárodná skupina bežcov niesla posolstvo mieru do 45 európskych krajín po trase dlhej 24 000 km. Zaèala 1. marca v Lisabone v Portugalsku a skonèí v Budapešti v Maïarsku 24. októbra a spojí všetky hlavné mestá v Európe. Na Slovensko pribehnú bežci 19. októbra z Rakúska a 23. októbra prebehnú maïarské hranice. Beh mieru je najväèší štafetový Beh na svete. Skupiny bežcov z najrôznejších krajín podávajú mierové pochodne, inšpirujúce symboly túžby ¾udstva po svetovom mieri, od národa k národu po celom svete. Mierový plameò putuje do najväèších svetových miest ako aj do najmenších dediniek na Zemi, dotýkajúc sa dynamickým spôsobom životov nespoèetného množstva ¾udí. Každý rok sa k Behu mieru pripájajú tisícky ¾udí, ktorí sa chcú zúèastni globálneho mierového procesu prostredníctvom dynamického športu - behu. Prichádzajú so stále väèším odhodlaním odovzdáva mierové posolstvo ïalším. Každý sa môže zapoji - športovci i nešportovci, starí i mladí. Všetko na èom záleží je túžba po mieri. Každý kto beží s pochodòou alebo drží pochodeò osvet¾uje cestu pre tých, ktorí nasledujú. Zakaždým, keï sa pochodeò podáva z ruky do ruky, plameò jednoty horí trochu jasnejšie. Je to vízia, ale aj skutoènos, pretože Beh mieru sa dotýka životov miliónov ¾udí po trase. Prináša nádej, inšpiráciu a priate¾stvo. A èo viac, mení postoje - v bežcoch, v tých èo povzbudzujú, v politikoch, ktorí vidia živnú pôdu pre mier. Keï ¾udia môžu beža spolu v mieri, potom môžu tiež ži spolu v mieri a harmónii. Pretože dnešné deti sú zajtrajší mierotvorci, Beh mieru navštívil tisícky škôl na celom svete, aby ich inšpiroval k mierovým aktivitám. Po tisícroèia si ¾udstvo túžobne želalo skutoène mierový svet. Teraz zaèalo nové tisícroèie. Poïme ho spoloène urobi Tisícroèím mieru!

6.

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

Slováci a kultúra Rok 1989 priniesol zásadné zmeny do života našich národov, myslím tým Èechov a Slovákov. Ale zásadnejšie zmeny nastali v roku 1993, rozdelením bývalej ÈSFR na Slovensko a Èechy. Kultúra v živote Slovákov znamenala ve¾mi ve¾a i keï tento vývoj nepostupoval všade rovnakou mierou (Západné Slovensko, Východné Slovensko, Kysuce, Orava, Horehronie). Ostatné kraje boli prechodom medzi tými oblasami. Celú kultúru možno rozdeli na hmotnú a nehmotnú(duchovnú) kultúru. K duchovnej kultúre patria aj rodinné zvyky. NARODENIE DIEAA Poèas tehotenstva, pri narodení aj v prvých rokoch života dieaa popri iných úlohách hrala dôležitú úlohu aj mágia a samozrejme aj hospodársky moment. Mágia mala ochráni diea, jeho zdravie, zdatnos v priaznivom zmysle a zahna zlých duchov i osoby, ktoré by mohli uškodi dieau. Tak isto šlo aj o matku. Táto sa po urèitú dobu zrieka istých pokrmov a prác. Tehotná žena mala v spoloènosti ve¾mi dobré postavenie. Všetci jej pomáhali, núkali jedlá, aby chorobne po nich nezatúžila a nez¾akla sa. Ona sama sa musela taktiež o to prièini. Tehotná žena nesmela vidie napr. vychádzajúce slnko, zapálené zore, ve¾ký oheò, hada a pod. Tehotná žena pracovala na gazdovstve takmer do pôrodu. Najväèšou jej starosou bolo budúce diea a normálny priebeh pôrodu. Slovenky rodili mnohokrát aj bez asistencie pôrodnej baby, ale len zriedkakedy volali lekára. Miesto pôrodu bývalo v kúte izby, v ktorom bola poste¾ pre rodièku. Poste¾ rodièky musela by pokrytá plachtou, ktorá bola pripevnená na žàdke. Rodièka tu bola zahalená kútnou plachtou, ktorá mala (pod¾a vyjadrenia ¾udí) magickú moc. Samotné miesto bolo vysvätené vodou a v niektorých oblastiach Slovenska natreté cesnakom. Takéto miesto malo predovšetkým chráni rodièku a diea pred nepriazòou démonov.

Rodièku po pôrode purifikovali (oèisovali), èo pripúšala aj cirkev. Šestonedie¾ka nesmela vykonáva mnohé hospodárske práce ani by pri nich prítomná. Ïalej tu bola skupina zvykov a povier spojená s veštbou budúceho pohlavia. V gazdovstve nebolo jedno, èi sa narodí chlapec alebo dievèa a to sa èlovek snažil ovplyvni rôznymi magickými úkonmi, ktoré sa stali zvykom (napr. pri svadbách). Pri pôrode obyèajne asistovala pôrodná baba, ktorá diea umyla, povila a uložila do kolísky alebo ho podala rodièke. S narodením dieaa prichádzali aj rôzne úkony symbolického rázu (do kúpe¾a rôzne predmety: chlieb, so¾, kúsky lastovièieho hniezda, slama z vrabèieho hniezda, kúsok kože z veverièky, dubové lístie, žitná slama, peniaze, cukor; voda z kúpe¾a sa nesmela lia na kameò, ale pod strom). V ktorom dome sa narodilo diea, tam do krstu nesmel vstúpi muž. Šestonedie¾ka sa nesmela od dieaa vzdiali do vádzky (kresanský cirkevný obrad, ktorému sa podrobuje šestonedie¾ka). Nesmela sa zúèastòova na po¾nohospodárskych prácach (sejba, sadenie), inak by pole znièila búrka. Pôrod bol v dedine hneï známy. Prichádzali návštevy, donášali jedlá, poskytovali rady. Toto všetko sa neobišlo bez alkoholu. V rôznych èastiach Slovenska boli rôzne zvyky, ktoré predchádzali tomu, aby diea nebolo urieknuté a neprišlo mu z oèú. Ženy ešte za slobodna si urèovali, kto bude kmotrom a krstným ich budúcich detí. Hneï po pôrode sa vyslala pôrodná babica s posolstvom, s bolestníkom i radostníkom k nastávajúcim kmotrovcom. Krst býval skoro, najèastejšie do týždòa. Na krštenie bývala pozvaná celá rodina a boli to ve¾mi milé chvíle, keï sa po obede schádzala celá rodina na krštenie s plnými košmi koláèov a kmotrovci so sliepkou alebo kohútom. Bola to veselá zábava a podobne aj veèerný rozchod s naplnenými košmi bolestníkov. Ivan Štrofek (pokraèovanie v budúcom èísle) Použitá literatúra: Dr. Rudolf Bednárik Duchovná kultúra slovenského národa.

Ako to bolo u nás ... U nás musela by kútna plachta - kútnica súèasou nevestinej výbavy. Kútnicou nazývali nielen plachtu, ale aj ženu šestonedie¾ku. Kútnica sa nededila z matky na dcéru, lebo nakoniec sa použila ako matkin posmrtný príkrov. U nás “do kúta” (na návštevu) chodili iba staršie a vydaté ženy s neodmyslite¾nou kanvou silnej slepaèej polievky s rezancami, aby

kútnica nabrala rýchlo nových síl i s opaèkovým košíkom plným koláèov. Nezabúdali ani na novorodenca - korunkami “do podušky”. Slovo kútnica sa u nás zachovalo vo frazeologizme: “èo si kútnica?” Touto otázkou hanlivo èastovali pohodlnú ženu, èi dievku, ktorá konzumovala jedlo poležiaèky, èi nechávala sa pri jedle inými obsluhova. Mgr. Dodeková O¾ga

èíslo 2 - september 2001

Výlet pod Tlstú horu

Po vlaòajších skúsenostiach je až neuverite¾né, že sa mohol uskutoèni v prvý plánovaný termín. Po nekoneènom období dažïov koneène zasvietilo túžobne oèakávané slnieèko a v nede¾u 29. júla 2001 aspoò trochu ožili priestory v areáli chovate¾ov koní vravou a smiechom.

Bohužia¾, ¾udia sú nevyspytate¾ní, keï prší, je zle, keï je pekne ešte horšie. Dúfajme, že príèina malého poètu zúèastnených detí a rodièov bola iba v tom, že po dlhom èase mohli ís ¾udia koneène na kúpaliská. Tí, ktorí predsa len prišli,

mohli si zasúaži už v známych hrách ako rybièky, šípky, vedrá na hlave. Bohužia¾, ani deom sa akosi v takom teple nechcelo podáva ve¾ké výkony, nenalákali ich ani sladké odmeny, a tak sa ve¾a hier ani neodohralo a sladkosti dostali len ako pozornos. V závere sa deti povozili na koníkoch a poopekali si špekáèiky. Najväèší úspech mala u detí urèite zmrzlina a u otcov vychladené pivo, èo zabezpeèil pán Kulich , ktorému patrí vïaka za jeho ochotu vždy pomôc so zabezpeèením bufetu a tiež za sponzorský príspevok. Poïakovanie patrí aj èlenom kultúrnej komisie: Mgr. Dodekovej, Mgr. Spaèkovej, p. Petrovej, ing. Hoštákovi a p. Surovskému. V budúcnosti budú organizátori - kultúrna komisia a obecný úrad uvažova o inom možnom termíne na uskutoènenie tejto akcie. Keïže júl - august je obdobie prázdnin, ve¾a detí je aj mimo domova, najideálnejší bude asi mesiac september.

èíslo 2 - september 2001

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

7.

Na Kykuli krásne a veselo Napriek poèiatoèným problémom, spôsobených odcudzením vojenského stanu, ktorý už nieko¾ko rokov slúžil pre organizáciu stanového tábora, uskutoènil obec-

Blízkos štátnej hranice využili táborníci i na návštevu Èeskej republiky vychádzkou na blízky Mikulèin vrch. Vo vo¾ných chví¾ach sa najväèšiemu záujmu tešila

1.

ný úrad v mesiaci august už 7. krát letný (už nie stanový) tábor v Chocholnianskej doline. Vïaka ochote vlastníka a.s. Cesty Nitra, závod Trenèín sa chata na Kykuli - bývalá škola - stala na 2. 10 dní miestom oddychu i zábavy pre 35 detí z našej obce. Tábor na Kykuli neponúka svojim úèastníkom pohodlné a bezstarostné trávenie vo¾ného èasu. Jeho úèelom je nauèi deti prispôsobi sa i horším životným podmienkam, než na aké sú zvyknuté doma. Poèas tvorby a uskutoèòovania denného programu museli deti preukáza i vlastnú prácu, tvorivos a usilovnos. Pod vedením svojich vedúcich, ktorými boli Vieroslava Jakvirtová, Andrea Adamèiová, Adriana Heberová a Veronika Brumovská, sa deti nielen zúèastòovali jednotlivých èastí programu, ale pri ich priebehu i aktívne pomáhali. O to väèší záujem mali potom o zapájanie sa do jednotlivých akcií. Kratšie i dlhšie vychádzky do okolitej krajiny, táboráky, športové hry a táborová olympiáda, veèerné zábavné programy, vo¾ba miss a mistra, rôzne zábavné súaže, ale i vo¾ná zábava ... to bol táborový život.

ve¾ká húpaèka, ktorú pre deti postavili organizátori tábora. Dôležitou súèasou táborového života

býva i stravovanie, ktoré mali na starosti Daniela Hodulíková a Hana Heberová. Zabezpeèenie a príprava stravy v táborových podmienkach nie je jednoduchá. Obe kuchárky svoju prácu zvládli k spokojnosti všetkých táborníkov tak ako každý rok. Ich zásluhou sa kuchyòa stala nielen miestom prípravy stravy, ale i centrom života tábora, kde sa riešia všetky organizaèné problémy, pripravujú nasledujúce akcie i lieèia choroby táborníkov. Diskotéka do neskorých veèerných hodín v predposledný deò tábora bola predzvesou návratu domov. V nede¾u ráno pobalili deti svoje veci, pomohli pri likvidácii tábora a pešo cez Sokolí kameò sa vrátili do obce. Každoroèné usporiadanie tábora je možné iba za pomoci mnohých osôb a organizácií, ktoré si za svoj ochotný prístup zaslúžia našu vïaku a úctu. Vedúce tábora i obe kuchárky obetovali svoj vo¾ný èas a prácu pre spokojnos detí. Iba ten, kto podobnú prácu už sám vykonával, vie aké ne¾ahké je zabavi a nakàmi 35 detí tak, aby boli spokojné. Vedenie a.s. Cesty Nitra, závod Trenèín poskytnutím celého objektu rozhodlo, že tábor bude možné uskutoèni. Materiálne pomohli ing. Pavol Vanek, Marián Pribiš, Rudolf Šilhán, ale i sami organizátori a mnohí rodièia. Pri výstavbe a likvidácii tábora pomohli Ján Medvedík a Ján Matejíèek. Finanène podporili usporiadanie tábora firma Agrostar, Branislav Gáborík, Vladimír Holásek a iní. Organizátori v mene všetkých zúèastnených detí ïakujú za poskytnutú pomoc. 1. fotografia: V závere tábora poïakovali všetci úèastníci tábora tým ktorí sa desa dní starali o ich zábavu a pohodlie: z¾ava Daniela Hodulíková, Hana Heberová, Andrea Adamèiová, Adriana Heberová, Veronika Brumovská a Vieroslava Jakvirtová. 2. fotografia: Tajným hlasovaním si mužská èas tábora zvolila svoju “miss”, ktorou sa stala Marianna Chlapíková (v strede). Miesta vicemiss získali Silvia Pribišová (v¾avo) a Martina Kotrhová.

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

8.

Gazda Slamka a sváko Brèko “Gazdíèko náš, vy ste èlovek, akého nieto široko-ïaleko. O vás ide chýr po mestách aj po dedinách. Všetkému rozumiete, keï treba - viete všetko pekne vysvetli - aj poradi viete. Takého èloveka, ako ste vy, treba poh¾ada. Povedzte mi, prosím vás, èo má èlovek robi, aby dlho žil?” “É - sváèko, naèo je vám dlhý život? Buïte rád, že zomriete. Naèo je vám staroba? Viete, ja vám poviem len to¾ko, že pre starého èloveka by bolo najlepšie, keby hneï zamlada zomrel.” “No máte, namojdušu, pravdu, ale viete èo aký je ten život, predsa sa len èlovek smrti bráni.” “Sváèko, kto sa smrti bojí, nech sa radšej nenarodí. Nuž, ale keï je raz už tu, nech žije. A keï zomrel, nech je rád, že má už po trápení. Sváko, ešte ani jeden, èo zomrel, neobanoval.” “Nuž, ale viete, každý chce ži èo najdlhšie. Nie jeden by to rád vedel, èo má robi, aby dlho žil.” “Sváèko môj, ja vám ve¾mi krátko poviem: kto chce dlho ži, nech sa zavèasu narodí a neskoro zomrie.” “Ale nechajme to tak, èo je nás po dlhom živote. Ja som vám povedal pravdu - viete èo je pravda?” “To je, sváko náš, ažko poveda. Pravdy sú všelijaké: pravdivá pravda, pravda vyššie postavených, cigánska pravda a ïalšie. Každý chce ma svoju pravdu.” “Máte pravdu. Tí hore majú svoju pravdu a my máme tiež svoju pravdu. Keï sa dvaja súdia, každý chce ma pravdu. Dve pravdy sa tak nenávidia ako dva kohúty.” Ivan Štrofek Obecné noviny - štvrroèník obyvate¾ov obce Chocholná -Velèice, roèník V., èíslo 2/2001. Vydáva Obecný úrad Chocholná-Velèice. Vychádza vo vydavate¾stve DELTA, Jiøí Foldyna tel.: 0905/ 259315, e-mail: [email protected]. Adresa redakcie: Obecný úrad 913 04 Chocholná -Velèice, tel./fax (032) 6484-241, 6484-252, e-mail: [email protected], http://www.chocholna-velcice.sk. Zodpovedný redaktor: Dagmar Margetínová. Redakèná rada: Mgr. O¾ga Dodeková - predseda, Dagmar Margetínová, Jarmila Spaèková, Eva Beòová, Anna Petrová, Mgr. Elena Spaèková, Ing. ¼ubomír Škrieèka. Reg. èíslo: OÚ Trenèín 97/ 01841-PT1 © DELTA

èíslo 2 - september 2001

Oslavy svätého Cyrila a Metoda Ako už tradiène i toho roku miestny odbor Matice slovenskej a miestna organizácia Slovenskej národnej strany poriadali dòa 5. júla 2001 oslavy na poèes príchodu vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda na naše územie. V prvej èasti osláv v kultúrnom dome o 15.OO hodine bola svätá omša venovaná tomuto výroèiu. Nasledovala druhá èas osláv. Prítomných pozdravil pozvaný hos, poslanec NR SR pán Víazoslav Móric. Zhodnotil význam príchodu vierozvestcov pre slovanské národy. V bohatom kultúrnom programe vystúpili žiaci miestnej ZŠ. Po nich striedavo vystupovali - spevácka skupina Studienka, mladí hudobníci z našej obce pod názvom JUNIOR, dychová hudba Kykulanská dolineèka a pozvaní hostia z folklórneho súboru - Flajšovan - z Oravskej Lesnej. Vedúci súboru Viktor Chudoba so svojimi synmi obohatili celé vystúpenie krásnou hrou

na husle a harmoniku i prekrásnymi piesòami. I poèas svätej omše zahrali a zaspievali

Mariánsku pieseò. Svätú omšu slúžil bývalý drietomský pán farár ThMgr. Stanislav Lugowski, pôvodom Poliak. Chudobovci ho pozdravili goralskou piesòou, ktorú si s nimi i zaspieval. Bolo to dojímavé vystúpenie a malo u prítomných búrlivý ohlas. Emília Schneiderová, predsedníèka MO MS

MÁTE ZÁUJEM O VECI NÁRODNE? Posledný augustový týždeò si pripomína Slovenská republika dve významné udalosti -Slovenské národné povstanie a prijatie ústavy SR. Ich význam v histórii našej spoloènosti zvýrazòuje i uzákonenie 29. augusta a 1. septembra za štátne sviatky. V slávnostných prejavoch pri príležitosti týchto ale i iných štátnych sviatkov znejú èasto slová o bohatej histórii slovenského národa, o našich národných tradíciách, láske ku svojej krajine, o jej krásach a prírodných bohatstvách... Hrdo sa hlásime k popredným európskym národom a vo forme èlenstva v Európskej únii chceme medzi ne právom i patri. Ak však chceme by hrdí na svoju krajinu a jej históriu, ak sa chceme pýši jej krásou, musíme pre to i nieèo urobi. Pozorný poslucháè môže ve¾mi rýchlo zisti, že naše hrdé slová o histórii Slovákov alebo o kráse našej krajiny sú len prázdne slová, ak sa za nimi neskrývajú osobné poznatky a vedomosti z vlastnej histórie. Akú hodnotu má ospevovanie krás našej vlasti, ak ich sami nepoznáme? Z poh¾adu obecného úradu, ktorého pôsobnos je zameraná na obèanov obce a jej územie, ide predovšetkým o šírenie poznatkov z histórie obce a poznávanie vlastného okolia. Jednou z akcií, ktorých cie¾om je propagácia krás našej doliny je i turistický pochod, ktorý poriada obecný úrad v závere augusta. V tomto roku sa uskutoènil už jeho štvrtý roèník. Organizaène bol pripravený na ve¾mi dobrej úrovni, prièom jeho príprava si mimo finanèných nákladov vyžiadala i znaèné úsilie všetkých organizátorov. Organizaèný team pracoval v zložení Mgr. Elena Spaèková, ¼ubomíra Adamèiová, Mgr. O¾ga Dodeková, Alexandra A. Petrova, Andrea Adamèiová, Michaela Adamèiová, Martina Fáriková, Veronika Brumovská, Jarmila Spaèková, Mária Spaèková, Juraj Škrieèka a TomᚠHriz. Kladné hodnotenie zabezpeèenia akcie z úst skúsených turistov z Trenèína slúži ku cti všetkých organizátorov akcie, prièom zvl᚝ ocenili ich úprimný a ¾udský prístup. Usporiadanie podujatia podporili i viacerí sponzori. Pochodu sa zúèastnilo asi 50 úèastníkov, prièom z našej obce ich bolo asi 12 (ak nepoèítame

organizátorov). Potešila skutoènos, že väèšina úèastníkov pochodu z našej obce bola vo veku školopovinnej mládeže. Napriek tomu však záujem vlastných obèanov o prechádzku po okolí svojej obce bol pre organizátorov sklamaním. Iste, poèasie v tomto roku podujatiu neprialo, ale ako povedali skúsení turisti “neexistuje zlé poèasie, iba zle obleèený turista”. Organizaène boli usporiadatelia pripravení zabezpeèi nieko¾konásobné množstvo úèastníkov a ich poèet je jediným ocenením za ich obetavú a nezištnú prácu. Malý poèet úèastníkov z obce bol sklamaním. Úèas turistov z iných miest a obcí je tiež prejavom dobre pripravenej akcie. Majú možnos porovnáva a vybra si, preto si ich úèas i kladné hodnotenie treba váži, ale rovnako pozorne prija i pripomienky a rady pre zlepšenie organizácie akcie. Trasa pochodu umožnila všetkým spozna najkrajšie vyhliadky a miesta v našej doline. Jej dåžka 27 km však mohla odradi menej zdatných záujemcov (12 roèná Iveta Matejíèková ju prešla bez problémov). Zvládnutie trasy je však skúškou vlastných síl a pevnej vôle každého úèastníka. Na základe pripomienok úèastníkov organizátori pripravia v budúcom roèníku i druhú trasu, ktorej dåžka bude kratšia. Podujatí, ktorých úèelom a cie¾om je zvyšova poznanie vlastnej histórie i svojej rodnej krajiny ako základu národného povedomia, sa v našej obci poèas roka uskutoèòuje viacero. Ich organizátori, ktorými sú obecný úrad, MO Matice slovenskej, MO SNS, ale i mnohé ïalšie organizácie, obetujú pri ich príprave ve¾a vlastného vo¾ného èasu i finanèných prostriedkov, prièom jedinou odmenou za ich snahu je záujem obèanov, vyjadrený poètom úèastníkov podujatia. Žia¾, èasto sa im tejto odmeny nedostáva a výsledkom býva poloprázdna sála alebo väèší poèet usporiadate¾ov ako úèastníkov podujatia. O to viac si treba váži prácu organizátorov, ktorí napriek nezáujmu širokej verejnosti nepodliehajú pocitom beznádeje a trpezlivo pre vás pripravujú podobné podujatia. Venujú im svoju prácu o od obèanov èakajú iba jediné - aby svojou úèasou na podujatí prejavili svoj úprimný záujem o veci národné.