Nitra 10.-12.9. 2014 Prednášky- abstrakty
Cystický skvamocelulárny karcinóm krku- cystická metastáza, alebo branchiogénny karcinóm? Štefanička P. Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava Diagnostika solitárnych krčných cystických metastáz karcinómov hlavy a krku môže byť veľmi problematická. Ich klinicky, rádiologický, aj histologický obraz často imituje laterálnu branchiogénnu cystu. Diagnostické chyby následne vedú k nesprávnemu liečebnému postupu. Incidencia cystického skvamocelulárneho karcinómu krku, cystických metastáz, v poslednom období narastá, čo súvisí so zvyšujúcou sa incidenciou HPV asociovaného karcinómu orofaryngu. Na druhej strane primárny branchiogénny karcinóm, karcinóm pochádzajúci z existujúcej branchiogénnej cysty, je extrémne zriedkavá diagnóza, alebo dokonca stále považovaná za kontroverznú klinicko-patologickú jednotku. Preto prakticky všetky cystické karcinómy krku, bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol nájdený primárny tumor, sú považované za metastatické. Autor poukazuje na úskalia v diagnostike cystického skvamocelulárneho karcinómu, potrebu dôsledného uplatňovania diagnostických kritérií na definitívnu diagnózu metastatického karcinómu, alebo eventuálne branchiogénneho karcinómu. Po stanovení diagnózy cystického skvamocelulárneho karcinómu krku musí nasledovať protokol vyšetrení pri neznámom primárnom nádore.
Metastázy primárneho spinocelulárneho karcinómu kože glandulaeparotis a krčných lymfatických uzlín.-kazuistika
do
L. Majáková, B. Zdražil, M. Baraník, Otorinolaryngologické oddelenie, Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s.
Úvod: Metastázy primárneho spinocelulárneho karcinómu kože do krčných lymfatických uzlín sa vyskytujú v menej ako 20% prípadov. Výskyt parotických metastáz je udávaný medzi 0,5-30%. Materiál a metódy: Prezentácia ilustruje kazuistiku pacienta s primárnym spinocelulárnym karcinómom kože retroaurikulárnej oblasti, liečeným dermatovenerológom a chirurgom, s neskorými metastázami do príušnej slinnej žľazy a krčných lymfatických uzlín. Prezentované sú klinické a histologické vlastnosti nádoru a terapeutický manažment. Výsledky a záver: Metastázy do glandulaparotis sa môžu rozvinúť aj niekoľko rokov po odstránení kožného nádoru lokalizovaného za ušnicou. Nami prezentovaný pacient, rok od chirurgickej a rádioterapeutickej liečby nejaví známky recidívy na PET/CT vyšetrení.
Bazocelulárnyadenóm malej slinnej žľazy - kazuistika K. Hanulová, B. Uhliarová, S. Frühwaldová, M. Švec FNsPF.D.Roosevelta, Oddelenie ORL, Banská Bystrica Nádory slinných žliaz tvoria menej ako 1% všetkých nádorov a 3 – 5% nádorov v oblasti hlavy a krku. Iba 10 -15% týchto nádorov postihuje malé slinné žľazy.Bazocelulárnyadenóm je zriedkavým benígnym nádorom slinných žliaz, u ktorého rozlišujeme 4 histologické podtypy: solídny, trabekulárny, tubulárny a membranózny. Najčastejšou lokalizáciou je príušná slinná žľaza. Autori prezentujú prípad 68 – ročnej ženy s bazocelulárnymadenómom malej slinnej žľazy hornej pery. Kľúčové slová: bazocelulárnyadenóm, nádory slinných žliaz, histologické podtypy
Význam bcl-2 génu pre recidívu pleomorfnéhoadenómuslinných žliaz. Prednášajúci autor: Katarína Obtulovičová Autori: Katarína Obtulovičová, Ivo Stárek, AdrianKališ, JiriEhrmann, Richard Salzman, Marián Sičák
Úvod: Pri vzniku recidívy pleomorfnéhoadenómu hrá rozhodujúcu úlohu pravdepodobne vnútorná biológia tumoru vrátane regulácie apoptózy. Cieľom našej štúdie je zhodnotiť význam imunoexpresie a distribúcie B-celllymphoma 2 (bcl-2) onkoproteínu (anti-apoptotický génový produkt) pre vznik primárneho pleomorfnéhoadenómu a jeho recidívu. Materiál a metódy:U 10 primárnych nerecidivujúcich, u 14 primárnych pleomorfnýchadenómov a ich 28 korešpondujúcich recidívach sme hodnotili bcl2 imunohistoexpresiu pomocou histoskóre, definovaného ako výsledok súčinu intenzity farbenia a percentuálneho výskytu pozitívnych buniek a bunkovú distribúciu bcl-2 onkoproteínu. V čase primárnej chirurgickej liečby mali pacienti 19 až 73 (priemer 40,7±16,7) rokov. Pomer žien k mužom bol 5:1. Časový interval medzi primárnou operáciou a následnou prvou, druhou, treťou a štvrtou recidívou bol 2-24 (8,0±7,1), 5-11 (8,3±3,1), 10-13 (11,5±2,1) a 14-16 rokov (15±1,4). Primárny chirurgický výkon v rozsahu od jednoduchej exstirpácie nádoru po totálnu parotidektómiu podstúpili na rôznych pracoviskách Čiech a Slovenska. Pre recidívu ochorenia boli v rokoch 2003 – 2011 operovaní na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Ústrednej vojenskej nemocnice a Fakultnej nemocnice v Ružomberku a na Otorinolaryngologickéklinice Fakultní nemocnice v Olomouci.
Výsledky:Celkovo sme bcl-2 pozitivitu identifikovali v 95.8 % primárnych pleomorfnýchadenómov(tj. recidivujúcich a nerecidivujúcich). Značne variabilná bcl-2 imunopozitivita v epiteliálnej komponente bola prítomná v 91.7 % všetkých primárnych (tj. recidivujúcich aj nerecidivujúcich) a 85.2 % všetkých následných recidív. Podobne veľmi nevyrovnanú bcl-2 imunoreakciu v myxoidnej komponente vykazovalo 62.5 %, resp. 71.4 % vzoriek z uvedených nádorových skupín. V epiteliálnej komponente sme najpravidelnejšiu a najintenzívnejšiu 3+ imunopozitivitu fokálne pozorovali vo vonkajšej vrstve buniek štruktúr napodobňujúcich dobre diferencované exkretorickédukty, t.j. pri bazálnej membráne, a v prípade viacradových duktov aj vo viacerých vrstvách. Luminálne bunky boli vždy bcl-2 negatívne (obr. 1).Štandardná lokalizácia bcl-2 onkoproteínu do bazálnych buniek epiteliálnych štruktúr napodobňujúcich zrelé salivárne tkanivo potvrdzujeDardickov model
histogenézypleomorfnéhoadenómu. V mezenchymálnej komponente bola pozitívna bcl-2 imunoreakcia prítomná ako vo vretenovitých, tak aj v hviezdicovitých bunkách všetkých nádorových skupín.
Veľké nádory príušnej slinnej žľazy. Doležal, P.: Katedra ORL LFSZU, ORL oddelenie Nemocnice sv. Michala, Bratislava Úvod V príušnej slinnej žľaze sa tvoria nádory častejšie v porovnaní s ostatnými veľkými slinnými žľazami. Prevažujú nezhubné nádory – pleomorfnýadenóm a adenolymfóm (Warthinov nádor). Tieto nádory rastú zväčša pomaly a nespôsobujú pacientovi ťažkosti. Preto pacient nemusí byť motivovaný na odborné vyšetrenie a na chirurgickú liečbu. Nádory veľkých rozmerov môžu sťažiť preparáciu tvárového nervu a jeho vetiev a tým zhoršovať funkčný výsledok operácie. Prerastanie do parafaryngického priestoru, sťažená preparácia púzdra nádoru, roztrhnutie nádora pri exstirpácii zvyšuje pravdepodobnosť perzistencie. Materiál a metódy V priebehu posledných 12 rokov sme liečili chirurgicky 6 pacientov s nádorom príušnej žľazy väčším ako 10 cm. 4 pacienti mali veľký pleomorfnýadenóm (z toho 2x s parafaryngickou lokalizáciou), jedna pacientka mala hemangiopericytóm a jedna adenoidne cystický karcinóm. Všetkých sme riešili z rovnakého – transcervikálneho prístupu s identifikáciou kmeňa tvárového nervu. Parafaryngická porcia tumoru sa vyberala po častiach. U pacientky s adenoidne cystickým karcinómom sa dolná vetva tvárového nervu nahrádzala štepom z nervusauricularismagnus. Po chirurgickej liečbe (radikálna parotidektómia a disekcia krčných uzlín) nasledovala adjuvantná rádioterapia. Výsledky Odstránenie nádora bolo úplné u5 pacientov. Pacientka s pleomorfnýmadenómom v parafaryngu mala recidívu toho istého nádora po
dvoch rokoch v takom rozsahu, že sme ju nevedeli bezpečne chirurgicky odstrániť. Pacientka s adenoidne cystickým karcinómom prežíva bez lokálnej recidívy 3 roky, ale so vzdialenými metastázami do pľúc. Porucha funkcie dolnej vetvy tvárového nervu je u 2 chorých (úroveň III podľa HB) Záver: Preparácia kmeňa tvárového nervu zvyčajne nebýva problematická ani u veľkých adenómov príušnej žľazy. Extrémne veľký nádor však môže natiahnuť a obrásť dolnú vetvu tvárového nervu v takom rozsahu, že jeho zachovanie technicky nie je možné. Pri preparácii zhubného nádora, ktorý vrastá do obalov nervu má byť operatér nachystaný na náhradu nervovým štepom, alebo anastomózu s vetvou nervushypoglossus. Veľký pleomorfnýadenóm vrastá do svojho púzdra a vytvára satelitné tumory, ktoré sa nedajú bezpečne resekovať vzhľadom k ich počtu a lokalizácii. Každá reoperácia ohrozuje kontinuitu tvárového nervu.
Multidisciplinárny prístup v liečbe estesioneuroblastómu (kazuistika) Prednášajúci autor: Kavečanský, V. Autori:1. Kavečanský, V. 2. Hriseňko, I. st.,3. Gajdoš, M., 4. Dubinský P. Pracoviská: 1-2. ORL klinika LF UPJŠ Košice, ORL Humenné, s.r.o., Humenné 3. Neurochirurgická klinika LF UPJŠ Košice 4. Oddelenie radiačnej onkológie, Východoslovenský onkologický ústav, a.s., Košice Úvod: Estezioneuroblastóm je veľmi vzácnym zhubným nádorom a podľa niektorých štatistík sa za posledných 20 rokov vyskytlo na celom svete len asi 200 nových ochorení. Vzniká z čuchového epitelu a vyskytuje sa hlavne v nosovej dutine. V pokročilých prípadoch postihuje aj vnútrolebečný priestor a môže sa šíriť aj do orbity. Štandardnou liečbou je kraniofaciálna resekcia tumoru s následnou rádioterapiou. V posledných desaťročiach sa liečba modifikuje s využívaním endoskopických metód. Mortalita pretrváva dodnes okolo 5 %.
Materiál a metóda: Autori popisujú diagnostiku a komplexnú liečbu 41 ročnej ženy s uvedeným ochorením v roku 2011. Zvolili kombinovanú liečbu, ktorá pozostávala z endoskopickej operácie v oblasti nosa a PND na ORL klinike v Humennom, následnej kraniotómii na neurochirurgickej klinike a na záver externej rádioterapii vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Výsledok: Pacientka sa 3 roky po operácii cíti dobre, je plne zapojená do života, pravidelne je kontrolovaná na ORL ambulancii a 1 x ročne pomocou MR vyšetrenia. Doteraz je bez známok recidívy ochorenia. Záver: Multidisciplinárny prístup k liečbe estezioneuroblastómu opodstatnenie a zlepšuje kvalitu života pacientov.
má svoje
Estezioneuroblastóm nosovej dutiny a PND- možnosti endoskopickej resekcie Autori: . Bahýľová D,Sičák M Úvod: Estezioneuroblastóm je zriedkavý nádor vyrastajúci z čuchového epitelu nosovej dutiny, doposiaľ bolo publikovaných viac ako 300 pacientov s týmto nádorom. V liečbe sa odporúča chirurgická liečba v kombinácii s rádioterapiou a prípadne chemoterapiou. Materiál a metódy: Autori hodnotia výsledky liečby 7pacientov s estézioneuroblastómom nosovej dutiny. Chirurgická liečba ako súčasť komplexnej protinádorovej liečby bola použitá u piatich pacientov. Endoskopickú resekciu samostatne alebo ako súčasť kombinovaného prístupu indikovali u piatich z nich. Šesť pacientov bolo žiarených, jeden z nich predoperačne, dvaja dostali chemoterapiu. Jedna pacientka s inoperabilným nádorom absolvovala liečbu žiarením ako monoterapiu. Výsledky: Jeden pacient po resekcii nádoru pre recidívu po primárnej radiochemoterapii zomrel 41 mesiacov po stanovení diagnózy pre intrakraniálnu inváziu nádoru. Pooperačne bol u neho estezioneuroblastóm preklasifikovaný na nediferencovaný karcinóm – SNUC. U pacientky po samostatnej radioterapii prechádza ochorenie do úplnej remisie. Pacientka po endoskopickej resekcii
a pooperačnej rádioterapii (štádium B) prežíva 4roky a 11mesiacov. Pacientka po samostatnej endoskopickej resekcii (štádium B ) prežíva 27 mesiacov. Záver: V chirurgickej liečbe estézioneuroblastómu má v súčasnosti oproti klasickej externej kraniofaciálnej resekcie väčší význam endoskopická chirurgická technika. Prognostický význam má Kadishova klasifikácia stagingu a Hyamsovhistopatologickýgrading.
Má miesto rýchla peroperačná histológia v chirurgii štítnej žľazy ? Prednášajúci autor: Kavečanský, V. Autori: Kavečanský, V., Hriseňko, I. st., Čmilanský, P., Medová, G., Gavaľová, L., Horská, S., Hriseňko, I., ml. Sivčo, P. Pracovisko: ORL klinika LF UPJŠ Košice, ORL Humenné, s.r.o., Humenné Úvod: Najčastejšou indikáciou na operáciu štítnej žľazy je podozrenie na prítomnosť malígneho ochorenia v štítnej žľaze. Rozhodnutie o takomto liečebnom postupe je v rukách endokrinológov. Ich diagnostické možnosti sú však dnes veľmi obmedzené a výsledkom je, že malígne ochorenie sa potvrdí len asi v 20-tich percentách indikovaných prípadov. Neexistuje dnes žiadne vyšetrenie, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou určilo prítomnosť malígneho ochorenia v štítnej žľaze ( okrem hladiny kalcitonínu v sére pri medulárnom karcinóme). Cytologické vyšetrenia punkciou tenkou ihlou sú v našich podmienkach nepresné a endokrinológovia aj pri suspekcii na malígne ochorenie požadujú pri operácii rýchle peroperačné histologické vyšetrenie (RHV), s následne upraveným rozsahom chirurgického výkonu podľa výsledku tohto vyšetrenia. V tejto prednáške sme sa snažili nájsť odpovede na otázky, či má RHV význam v správnej diagnostike a následne aj liečbe ochorení štítnej žľazy. Materiál a metóda: V tejto retrospektívnej štúdii sme hodnotili súbor 602 pacientov, ktorí boli operovaní na ORL oddelení v Humennom od decembra 2007 do decembra 2013. Na základe chybovosti RHV, možnosti upraviť chirurgickú liečbu počas jedného sedenia, využitia pre správnu diagnostiku ochorenia, prítomnosti tkaniva prištítneho telieska s jeho následnou implantáciou a zníženia percenta hypoparathyreóz a optimalizácie pooperačnej liečby
rádiojódom na jednej strane a možným predĺžením operačného výkonu na strane druhej sme sa snažili posúdiť význam RHV. Hľadali sme aj alternatívne možnosti upresnenia diagnostiky. Výsledky: V uvedenom súbore 602 pacientov bolo diagnostikovaných 92 karcinómov. 2 x medulárny karcinóm a 90 x papilárny karcinóm. V súbore sa folikulárny karcinóm nevyskytol. RHV sme robili pri 437 operáciách. RHV vyšetrenie prítomnosti normálneho tkaniva prištítneho telieska bolo pozitívne v 100% prípadov, bez falošne pozitívnych, resp. negatívnych výsledkov. Výsledky peroperačných histologických vyšetrení nám boli oznámené v drvivej väčšine prípadov do skončenia operačného výkonu, resp. v ojedinelých prípadoch do 15 min. po ukončení operácie Záver: Rýchle peroperačné histologické vyšetrenie má v súčasnosti v našich podmienkach pozitívny prínos pre diagnostiku a následnú adekvátnu liečbu ochorení štítnej žľazy. Žiadne iné dostupné vyšetrenie ho nevie nahradiť. Dôležitá je aj skúsenosť patológov a koordinácia práce celého kolektívu, podieľajúceho sa na diagnostike a liečbe pacientov s ochorením štítnej žľazy.
Chirurgia štítnej žľazy na ORL odd. v Humennom HriseňkoI.st.,KavečanskýV.,Čmilanský P., Medová G., GavaľováL., HorskáS., HriseňkoI.ml., Sivčo P., ORL HUMENNÉ, s.r.o. Úvod: Chirurgia štítnej žľazy aj napriek tomu,že bola prvý krát vykonaná TheodoromKocherom už v r.1872,je dodnes zaťažená pomerne vysokým percentom pooperačných komplikácii.Až do roku 2007 tento zákrok bol realizovaný v našom regióne/Humenné,Snina,Vranov n/T/ na oddeleniach všeobecnej chirurgie resp.na chirurgických klinikách Košice,Prešov.V práci prezentujeme operácie štítnej žľazy vykonané na ORL oddelení Humenné v rokoch 2007 až 2013.
Materiál a metódy: V retrospektívnej štúdii sme sa zamerali na operovaných pacientov pre ochorenie štítnej žľazy na ORL oddelení v Humennom. Hodnotili sme obdobie od decembra 2007 do decembra 2013. Zamerali sme sa na indikácie operačnej liečby, typy operačných výkonov, histologické nálezy , komplikácie ako skoré, tak aj neskoré. Podrobne sme spracovali najčastejšie komplikácie. ( poškodenie návratného nervu počas operácie a pooperačnú hypoparatyreózu). Výsledky: V sledovanom období december 2007 až december 2013 sme na ORL oddelení v Humennom operovali pre ochorenie štítnej žľazy 602 pacientov.V súbore bolo510 žien/84,72%/a 92 mužov /15,28%/. Najmladší pacient mal 18 rokov,najstarší pacient mal 86 rokov,vekový priemer bol 55,7 rokov.K operácii boli pacienti indikovaní lenendokrinológom,definitívny rozsah operácie bol určený výsledkom rýchleho histologického vyšetrenia resp.definitívnou histológiou. Totálnu tyreoidektómiu sme vykonali u 320 pacientov,jednostranný výkon u 247 pacientov.Totálnutyreoidektomius kombináciou revízie centrálneho kompartmentu a prípadnou blokovou krčnou disekciou jedno resp.obojstrannou sme vykonali u 35 pacientov. Pre benígnunodóznuhyperpláziu sme operovali 301 pacientov/50%/,pre folikulárnyadenom 112 pacientov/18,61%/,pre tyreoiditídu 95 pacientov/15,78%/, cystu štítnej žľazy 2 pacienti/0,33%/. S pozitívnym histologickým nálezom/malignita/ sme operovali 92 pacientov/15,28%/, z toho pre papilárny karcinóm 89 pacientov/14,78/, medulárny karcinóm 2 pacienti/0,33%/,malígny lymfóm 1 pacienta/0,17%/. Záver: Chirurgia štítnej žľazy na našom pracovisku zaujala dôležité miesto medzi ostatnými operačným zákrokmi-v roku 2013 operácie štítnej žľazy tvorili 5,27% všetkých výkonov v celkovej anestézii/164 operovaných pacientov z celkového počtu 3111/. Kvalita chirurgickej starostlivosti o pacienta s ochorením štítnej žľazy závisí do veľkej miery od spolupráce s endokrinológom,
rtgpracoviskom/USG,CT/,a patológom/využitie rýchleho histologického vyšetrenia pri určovaní rozsahu operačného zákroku./Sledované pooperačné komplikácie v našom súbore -poškodenie návratného nervu s poruchou hybnosti, a s následnou prechodnou alebo trvalouhypoparatyeózou sú porovnateľné s publikovanými údajmi iných ORL pracovísk na Slovensku/Žalman a kol.,Veme a kol.,Čmilanský a kol.,Tedla a kol./
Malígne nádory štítnej žľazy – naše skúsenosti Uhliarová B1,2, Bugová G1, Hajtman A 1 1
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, UK JLF, Martin 2 Oddelenie otorinolaryngológie, FNsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica Ochorenia štítnej žľazy sa vyskytujú u 4-7 % dospelej populácie, incidencia u detí je 0,2-1,8%. Malígne nádory sú častejšie u detí (26% tyreopatií) v porovnaní s dospelými (5-10% tyreopatií). Najčastejším histopatologickým typom zhubného nádoru štítnej žľazy jepapilárny karcinóm (80% všetkých malignít štítnej žľazy), a to u dospelých aj u detí. Autori retrospektívne analyzujú súbor 1745 pacientov (1620 dospelých, 125 detí) s ochorením štítnej žľazy, ktorí boli chirurgicky liečený na Klinike ORL a ChHaK UK JLF a UNM v Martine v rokoch 2006-2013. Zamerali sa na incidenciu a rizikové faktory vzniku malígneho ochorenia štítnej žľazy. Sledovali vek a pohlavie pacientov, rodinnú anamnézu (tyreopatia, malignita), dĺžku trvania choroby a charakter ochorenia štítnej žľazy (funkcia, počet a veľkosť uzlov). Analyzovalihistopatologický typ nádoru, štádium ochorenia ako aj rozsah a komplikácie chirurgickej liečby. Kľúčové slová: malígne nádory štítnej žľazy, uzlová struma, rizikové faktory
Zvýšené hladiny parathormónu (PTH) po paratyreoidektómii pre primárnu hyperparatyreózu.
kuratívnej
MUDr. Peter Čmilanský (1), MUDr. Švajdlerová Eva (1), MUDr. Kríž Oliver (1), MUDr. Jakubeková Miroslava (2)
1 Poliklinika Sekčov, Wesper a.s., Jurkovičova 19, 08001 Prešov 2 Endokrinologická ambulancia JAMIPA, s.r.o., M.R.Štefánika 212, 09301 Vranov n.Topľou Úvod. Zvýšené hladiny PTH po paratyreoidektómii pre primárnu hyperparatyreózu sa môžu vyskytnúť aj po kuratívnej operácii bez známok perzistencie alebo recidívy ochorenia. Materiál, metódy, výsledky. Uvádzame kazuistiky dvoch pacientok operovaných pre primárnu hyperparatyreózu, u ktorých po operácii došlo k úprave kalciémie, kalciúrie, ale s odstupom po operácii boli zaznamenané vzostupy hladín PTH nad normu. Predoperačná diagnóza bola stanovená laboratórne, USG a scintigrafickým vyšetrením, histologické vyšetrenie potvrdilo adenómprištítneho telieska. Ako možná príčina vzostupu PTH bola zistená hypovitaminóza D. Po substitučnej liečbe vitamínom D došlo k úprave hladín PTH. Porovnávame tieto prípady s literatúrou, ktorá udáva výskyt zvýšených hladín PTH pri normálnej kalciémii po paratyreoidektómii pre primárnu hyperparatyreózu v období do 5 rokov od operácie v rozsahu 9-62%. Ako možné príčiny sa uvádzajú hypovitaminóza D, syndróm hladných kostí, rezistencia na PTH. Záver. Aj po úspešnej paratyreoidektómii pre primárnu hyperparatyreózu s normalizáciou kalciémie a kalciúrie môže dôjsť po čase k vzostupu hladín PTH nad normu. Aj keď nie všetky mechanizmy sú známe, najčastejšou príčinou je hypovitaminóza D. V literatúre sa udáva dobrý efekt pooperačnej liečby vitamínom D a kalciom, aj keď randomizované štúdie chýbajú. U našich 2 pacientok došlo k poklesu PTH do normy po saturácii hypovitaminózy D.
Karcinóm nosa po chirurgickej liečbe s krytím defektu epitézou kazuistika. Autor: Legiň Branislav Pracovisko: ORL oddelenie, FNsP FDR Banská Bystrica Úvod:Karcinóm nosovej priehradky a vonkajšieho nosa je zriedkavý nádor. Chirurgická liečby vždy prináša mutilujúci funkčný aj estetický defekt
Materiál a metódy:V apríli 2014 sme diagnostikovali 48 ročnej žene skvamocelulárny karcinóm nosovej priehradky s infiltráciou nosového vchodu vpravo a čiastočne alárnych chrupiek. Pacietnku sme liečili chirurgicky parciálnou amputáciou chrukovej pyramídy nosa a resekciou nosovej priehradky. Rekonštrukčný plastický zákrok je plánovaný po ukončení liečby. Do tej doby sme pacientke ponúkli kryť defekt epitézou. Výsledky: pacientke bola vyrobená individuálna epitéza cestou firmy Ortoprotetika s.r.o. Martin. Záver: Kazuistikou sme chceli poukázať na súčastné možnosti riešenia defektu nosa epitézou.
Problematický stafylokok. Pomôže bakteriofág? Anna Líšková Ústav klinickej mikrobiológie, Fakultná nemocnica Nitra Kmene Staphylococcus aureus sú často bežným komensálom kože a slizníc, môžu prechodne osídľovať sliznicu bez etiopatogenetického významu. Prirodzene sa vyskytuje na slizniciach horných dýchacích orgánov u zdravých jedincov. Spôsobuje lokálne infekcie, ktoré sa môžu v neskorších štádiách rozvinúť do systémových infekcií. V nedávnom období bol zaznamenaný nárast komunitných infekcií spôsobených meticilín-rezistentnými kmeňmi CA-MRSA (Community associated Methicillin resistantStaphylococcus aureus) u detí a dospelých. Kmene MRSA sú rezistentné nielen na oxacilín, sú rezistentné na všetky betalaktámové antibiotiká. U kmeňov Staphylococcus aureus získaných z komunitných respiračných infekcií bol výskyt meticilínovej rezistencie v roku 2013 7 %. Vyšší výskyt kmeňov MRSA je pozorovaný u nozokomiálnych infekcií, posledné roky je zaznamenaný výskyt okolo 20 % rezistencie. Vzhľadom na to, že je veľmi obtiažne získavať nové účinné antibiotiká, do oblastí záujmu sa dostávajú alternatívne spôsoby liečby, včítane fágovej terapie. Akútne, recidivujúce a chronické infekcie vyvolané stafylokokmi, eliminácia pôvodcov stafylokokových infekcií je možná u rinitídy, furunkulózy v oblasti nosa, rinolaryngitíde, hnisavej otitíde, hnisavej sínusitíde a rinosínusitíde. Antistafylokokový fágový lyzát STAFAL obsahuje vysoko účinné virulentné fágové častice so silným a rýchlym lytickým a polyvalentným účinkom. Liek je určený na miestnu aplikáciu, aplikuje sa chorému do postihnutých ložísk,
operačných rán výplachmi, obkladmi, sprejovaním, prikladaním longiet namočených do prípravku. Odporúčaná dĺžka liečby liekom STAFAL závisí od indikácie, anatomickej oblasti a klinického nálezu. Aplikuje sa obyčajne 2-krát denne podľa klinického nálezu 7 – 10 dní. Šírenie stafylokokových infekcií rezistentných na antibiotiká vyzýva výskumníkov k vývoju alternatívnych riešení. Fágová terapia je veľmi sľubným prístupom k riešeniu stafylokokových infekcií.
Punkcia čeľustnej dutiny – je už minulosťou ? MUDr. Edita Hlavačková, MUDr. Iveta Šramková SULIS, s.r.o., ORL ambulancia. Líščie údolie 57, Bratislava V práci prezentujeme skúsenosti z ORL ambulancie v rokoch 2000 - 2014. Za toto obdobie sme vyšetrili 5874 pacientov s diagnózou akútnej sinusitídy, punkciu čeľustnej dutiny sme indikovali 258 krát. V dôsledku zmien v manažmente liečby akútnej a chronickej rinosinusitídy sme zaznamenali výrazný pokles počtu pacientov s diagnózou akútnej sinusitídy a zároveň výrazný pokles indikácií na punkciu a výplach čeľustnej dutiny Pokiaľ v rokoch 2000 -2001 sme urobili okolo 100 výplachov čeľustnej dutiny ročne, v posledných siedmych rokoch sme urobili ročne už len 2 – 4 výplachy čeľustnej dutiny .
Chronická rinosinusitída s a bez nosových polypov – dve rozdielne ochorenia? Uhliarová Barbora1,2, Kopincová Jana1, Kolomaznik Maroš1, Adamkov Marian3, Švec Martin2, Čalkovská Andrea1 1
Ústav fyziológie, UK JLF, Martin 2 Oddelenie otorinolaryngológie, FNsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica 3 Ústav histology aembryológie UK JLF, Martin Úvod:Chronickárinosinusitídapredstavujeheterogénnuskupinuochorení, naktorejvznikusapodielaviacerofaktorov. V súčasnostisaodporúčadeleniena 2 skupiny: chronická rinosinusitídasnosovýmipolypmi (CRSwNP) achronická rinosinusitída bez eznosových polypov (CRSsNP). Ajnaprieknovýmpoznatkomtýkajúcichsafyziológie a
patofyziológierespiračnejsliznice, stale nie je jasné, prečo nosové polypy vznikajú iba u niektorých pacientov. Materiál a metodika: Vprospektívnejštúdiiautorianalyzujúrozdielymedzipacientami s CRSwNP, s CRSsNP a kontrolnouskupinouzdravýchjedincov. Sledujúprítomnosťkomorbidity (atopie,bronchiálnejastmy, intoleranciekys. acetylosalicylovej) ajejvplyvnazávažnosť a recidívuochorenia, akoajukazovateleeozinofilovéhozápalu v hornýchdýchacíchcestách. Výsledky:Pacienti v CRSwNPskupinemali v porovnaní s CRSsNPzávažnejšiuformuochorenia, častejšiupotreburevíznej FESS a signifikantnevýraznejšiezastúpeniemarkeroveozinofilovéhozápalu (eozinofilov, eotaxínu a eozinofilovéhokationicképroteínu) v hornýchdýchacíchcestách (p ≤ 0,05). Rizikové factory boličastejšieprítomné v skupinepacientov s CRSwNP, avšaknemalivplyvnazávažnosť, recidívuochorenia,aninaeozinofilovýzápal v hornýchdýchacíchcestách. Záver:Rizikovéfaktory (atopia, astma, ASA-intolerancia)súčastejšie u pacientov v CRSwNPskupine, avšakichprítomnosťnemávplyvnazávažnosťochoreniaanimnožstvoeozinofilov v hornýchdýchacíchcestách.Vpatogenézenosovejpolypózyzohrávanajdôležitejšiuúl ohueozinofilovýzápal. Kľúčovéslováchronickárinosinusitída, nosovépolypy, komorbidita, eozinofilovýzápal, CT skóre, recidíva Štúdia je podporenáprojektmiVEGA č. 1/0416/12 aAPVV-0435-11.
Resekcia predĺženého styloidného výbežku v liečbe chronických bolestí hrdla a dysfágie Prednášajúci autor: Kavečanský, V. Autori: Kavečanský, V., Hriseňko I. st. Pracovisko: ORL klinika LF UPJŠ Košice, ORL Humenné, s.r.o., Humenné Úvod: Na ORL ambulanciách sa často stretávame s pacientami s chronickými bolesťami hrdla, jednostranným tinnitom alebo dysfágiou. V mnohých prípadoch tieto subjektívne ťažkosti nevieme vysvetliť a ani vyliečiť bežnými metódami.
V takýchto prípadoch by sme mali myslieť na Eagle syndróm (pomenovanie podľa lekára, ktorý prvý popísal subjektívne ťažkosti pacientov ). Eagle syndróm je spojený s predĺženým styloidným výbežkom spánkovej kosti a dráždením a. carotisinterna. Diagnostika je založená na kvalitnom zobrazení bázy lebečnej pomocou 3D CT vyšetrenia. Liečba je chirurgická a pozostáva zo skrátenia styloidného výbežku. Prístup k styloidnému výbežku môže byť transorálny, alebo externý. Materiál a metóda: Autori popisujú resekciu styloidného výbežku z externého prístupu u dvoch pacientov. Prakticky celá operácia je robená pod mikroskopickou kontrolou.Súčasťou prednášky je aj videozáznam z operácie. Výsledky: Pri operácii z externého prístupu pod mikroskopickou kontrolou nedochádza k poškodeniu anatomických štruktúra v uvedenom priestore a ani k možným komplikáciám . Pôvodné ťažkosti pacientov ,ak boli spôsobené predĺženým styloidným výbežkom, vymiznú. Záver: Resekcia styloidného výbežku môže pacientom s chronickou bolesťou hrdla , jednostranným tinnitom, resp. dysfágickými ťažkosti v indikovaných prípadoch výrazne zlepšiť kvalitu života.
Recidivujúcahlbokákrčnáinfekciavoviscerálnompriestore. Prednášajúci:MUDr. KatarínaMlčáková Autori: MUDr. KatarínaMlčáková1., Prof. MUDr. Andrej Hajtman, PhD 2. Pracovisko: 1. UniklinikaKardinálaKorca, Prievidza, 2. Klinika ORL a ChHaK JLF UK a UN Martin. Hlbokákrčnáinfekcia je infekcia (HKI) v krčnomfasciálnompriestore s tvorbouabscesualeboflegmónou. Vo viscerálnompriestoresavyskytujenajčastejšieakonásledoktraumatickejperf orácieprednejstenypažeráka, poraneniakrku, prityreoiditídealeboakokomplikáciaoperácieštítnejžľazy. Ojedineloupríčinou je aj fistula z 3 a 4 žiabrovéhooblúkaalebonádor. V prednáškeautoriprezentujú 2 kazuistikypacientov u
ktorýchsazhubnýnádormanifestovalvznikomrecidivujúcej HKIvoviscerálnompriestore. U obidvochpacientovdošlopoliečbe k úplnejregresiilokálnehonálezuaj zápalovýchparametrov. Histologickévyšetreniestenyabscesovejdutiny bolo prvýkrát u obochpacientovnegatívne. Napriektomudošlo do mesiaca k recidíve HKI. Z opakovanýchhistologickýchvyšetrení bolo u obochpacientovpotvrdenénádorovéochorenie, u prvéhokarcinómhruškovitéhozálivu, u druhéholymfómovéochorenie. Autorizdôrazňujúostražitosťprirecidivujúcej HKI a nutnosťopakovanéhohistopatologickéhoakoajendoskopickéhovyšetreniap rineznámejetiológii HKI.
Ako postupovať pri diagnostike a liečbe tinnitu a hyperakúzy. MUDr. Mária Rečičárová ORL a foniatrická ambulancia, Žilina Problematika managementu liečby pacientov s tinnitom, sprevádzaným poruchou sluchu alebo bez nej, predstavuje v posledných rokoch pomerne častý problém s ktorým sa stretávame v otorinolaryngologických ambulanciách. Autorka v prednáške prináša možnosti diagnostiky a liečby pacientov s vyššie uvedenými ťažkosťami, ktoré sú momentálne na Slovensku dostupné. Na základe najnovších poznatkov existuje reálna možnosť zlepšiť kvalitu života ľudí ktorí trpia aj chronickým a dekompenzovaným tinnitom a hyperakúzou. Najväčším problémom pri diagnostike a liečbe týchto pacientov nie je ani tak nedostupnosť vyšetrovacích metód, liečebných postupov a prostriedkov, ale časová náročnosť liečby.
Zhodnotenie MR nálezov pri diagnostike tinnitu. Prednášajúci autor: Rác P. Pracovisko:ENT CENTRUM s.r.o. Nemšová, ORL JAS NsP Považská Bystrica Autor zhodnotil radiológom popísaný nález na magnetickej rezonancii (MR) mozgu u pacientov s ušným šelestom. V sledovanom období r. 2010-2014 bolo zhodnotených 91 prípadov . Bez patologického nálezu v zadnej jame mozgu
bolo 65 (71,4%) pacientov. U 3 (3,2%) pacientov bol diagnostikovaný schwanóm VIII. hlavového nervu.10(10,9%) malo diagnostikované cievne zmeny a u zvyšných 13(14,2%) pacientov boli popísané iné patológie pri MR vyšetrení mozgu. Až u 28%(26 pacientov) bol zaznamenaný patologický nález na MR mozgu. Jedine uvážená, skorá indikácia MR vyšetrenia u pacientov s ušným šelestom vedie ku rýchlej diagnostike intrakraniálnej expanzie prípadne iných patologických zmien.
Mitochondriálne poruchy z ambulantnej praxe.
sluchu:
etiopatogenéza,
Varga L.1,2, Mašindová I.2, Škopková M.2, Staník J.2,3, Klimeš I.2, Profant M.1
kazuistiky
Gašperíková D.2,
1
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, Antolská 11, 851 07, Bratislava
2
Diabgene, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Vlárska 3, 833 06, Bratislava 3
I. detská klinika LFUK a DFNsP, Limbová 1, 833 40, Bratislava
Úvod: Porucha mitochondriálnych funkcií postihuje najmä orgány s vysokými energetickými nárokmi, vrátane vnútorného ucha. Prebieha pod obrazom obojstrannej progresívnej, degeneratívnej poruchy sluchu, v relatívne mladom veku. Neskôr sa môže asociovať aj s poruchami iných orgánových systémov (CNS, oko, pankreas, kostrové svaly), sprevádzanými často závažnými klinickými prejavmi (diabetes mellitus, retinopatia, svalová atrofia, epilepsia). Môže zvyšovať aj senzitivitu na ototoxický účinok aminoglykozidov (mutácia m.A1555G). Materiál a metódy: Zo vzorky venóznej krvi a steru z bukálnej sliznice sme testovali 2 najčastejšie mutácie mitochondriálnej DNA asociované s poruchami sluchu (m.A3243G, m.A1555G). Pacienti podstupujúci toto vyšetrenie boli vyberaní podľa nasledujúcich inklúznych kriterií: vek do 60 rokov a súčasne aspoň 1 z ďalších kritérií (obojstranná progresívna senzorineurálna porucha sluchu s alebo bez diabetu, matrilineárna dedičnosť, liečba aminoglykozidmi pred vznikom poruchy sluchu).
Výsledky: Doteraz sme identifikovali 4 rodiny s mitochondriálnymi poruchami sluchu: 3 rodiny s mutáciou m.A3243G a 1 rodinu s mutáciou m.A1555G. V práci uvádzame jednotlivé kazuistiky zamerané na klinický fenotyp pacientov. Vek nástupu a spektrum symptómov u vyšetrených pacientov s mutáciou m.A3243G je značne variabilný, od takmer asymptomatických prípadov až po plne rozvinuté syndrómy MIDD a MELAS. Mutácia m.A1555G sa prejavuje nesyndrómovou poruchou sluchu rôzneho stupňa. Záver: V klinickej praxi príčina progredujúcich senzorineurálnych porúch sluchu zostáva väčšinou neobjasnená. Vyšetrenie mutácií mitochondriálnej DNA prispieva k efektívnejšej diagnostike, spresneniu prognózy a prevencii extraauditórnych prejavov a ich komplikácií ako súčasť personalizovanej medicíny. Práca podporená grantom APVV 0148-10.
Intradurálnyschwanóm Th12-L1 ako možná príčina Menierskeho syndrómu Šramková Iveta1, Hlavačková Edita1, Hlavačka František2 ORL ambulancia, SULIS,s.r.o.,Poliklinika Karlova Ves, Bratislava1 Ústav normálnej patologickej fyziológie SAV, Slovenská akadémia vied, Bratislava2 V práci prezentujeme prípad 68 ročnej pacientky sledovanej na ORL ambulancii 10 rokov kvôli menierskemu syndrómu. Vzhľadom na typický charakter ťažkostí, priebeh choroby a výsledky zrealizovaných vyšetrení sme pacientku viedli s diagnózou jasná kompletná Menierova choroba vpravo idiopatickej genézy. Napriek nepretržitej medikamentóznej liečbe odporúčanými dávkami betahistínu (64-72mg/d) a dodržiavaniu životosprávy dochádzalo počas 9 rokov k častým exacerbáciám choroby, ktoré občas vyžadovali aj hospitalizáciu. Pred 2 rokmi sa u pacientky v rámci dg.pridruženéholumboischialgického syndrómu s radikulárnou iritáciou L1 vpravo pri MRI vyšetrení zistila susp.Spinálnaintradurálna cysta v úrovni Th12-L1. Pred 10 mesiacmi vzhľadom
na progresiu neurologických ťažkostí sa podrobila hemilaminektómii Th12-L1 dx s exstirpáciou cystického útvaru. Histologické vyšetrenie potvrdilo schwanóm. Bezprostredne po operácii došlo u pacientky k subjektívnemu zlepšeniu sluchu, zmierneniu tinitu, a od operácie sa neobjavil ani jeden meniersky záchvat, a ani žiadne problémy so stabilitou. Výsledky stabilometrického a nystagmografického vyšetrenia potvrdili taktiež výrazné zlepšenie v porovnaní s opakovanými vyšetreniami počas obdobia pred operáciou. V súčasnosti postupne znižujeme dennú dávku betahistinu.
Robotická chirurgia v ORL; prvé skúsenosti z Coventry Tedla, M., Alaani, A., Howe, D., Walton, G.:. Úvod: Robotická chirurgia pomocou “daVinciSurgicalSystem” je v ORL jednou z neinvazívnych alternatív chirurgickým prístupom z vonkajšieho prístupu. V súčasnosti je táto robotická chirurgia v ORL používaná najmä na resekciu tumorov orofaryngu v rozsahu T1 a T2, avšak paleta chirurgických výkonov sa rozvojom robotickej chirurgie rozširuje na iné benign a malígne indikácie. Materiál a metódy:Opisujeme zavádzanie robotickej chirurgie do ORL praxe, potrebný tréning a prvé kroky v začiatkoch používania daVinci robotického operačného systému. Výsledky:Prezentujeme prvé skúsenosti s robotickou chirurgiou v oblasti Head and Necksurgery v Univerzitnej nemocnici v Coventry. Záver: Robotická chirurgia v ORL sa javí ako bezpečná a v niektorých indikáciách veľmi výhodná alternativa v ORL onkochirurgii s potenciálom rozvoja v budúcnosti.
SilentSinusSyndrome - Kazuistika Autor MUDr.LadislavBaráth
Pracovisko :ORL ambulancia, FORLIFE n.o., Mederčská 39, 94501 Komárno Súhrn :SilentSinusSyndrome je názov pre súhrn príznakov : enoftalmos a/alebo hypoglobus zapríčinený kolapsom spodiny očnice so zmenami v čelustnej dutine s prítomnosťou subklinickejmaxilárnejsinusitídy.Pravdepodobne ide o následok hypoventilácie čelustnej dutiny zapríčinený obštrukciou ostiomeatálneho komplexu. Doteraz bolo vo svete popísaných asi 100 prípadov. Autor podáva opis prípadu, ktorý riešil.
Obrovskobunkový kostný nádor v PND- kazuistika Gnojčáková Natália, Kurinec František, Szuszeková Katarína Otorinolaryngologická klinika, FNsP Nové Zámky Úvod:Obrovskobunkový kostný nádor je zriedkavý nádor, charakteristický prítomnosťou mnohojadrových obrovských buniek. Je benígny, v niektorých prípadoch však môže tvoriť metastázy. O tomto nádore prvý referoval Cooper v 18. storočí. Exaktnejšie definoval tento nádor v r. 1940 Jaffe a Lichtenstein. Nádor môže byť samostatný alebo ako vzácna komplikácia Pagetovej choroby. Histologicky nachádzame mononukleárne bunky , vychádzajúce zo spojivového tkaniva, medzi ktorými sú charakteristické osteoklastické obrovské bunky. Predpokladá sa, že vznikajú z mezenchymálnych buniek. Mitotická aktivita je rôznorodá a prognosticky nie je signifikantná. Tieto benígne nádory tvoria 5% primárnych kostných nádorov, ale v 5-10% môžu malignizovať. Vyskytujú sa len o niečo málo viac % u žien vo veku 2040 rokov. Nádory sú lokálne agresívne, vyskytujú sa v 60% na dlhých kostiach. V PND je výskyt len 2% Materiál a metodika V práci popisujeme prípad 37 ročnej pacientky, prijatej na našu kliniku s anamnézou 3 mesiace trvajúcim opuchom pravej dolnej mihalnice, bolesťami pravej polovice tváre nad fossacanina. Na CT a MRI sa zobrazila tumorová expanzia pravého maxilárnehosínu s osteolytickou deštrukciou mediálnej a časti
kraniálnej steny dutiny . V celkovej anestézii prístupom midfacialdegloving sme nádor resekovali. Histológ potvrdil obrovskobunkový kostný nádor. Okraje resekátu boli negatívne. Ďalšiu liečbu už neabsolvovala .Pacientku kontrolujeme v pravidelných polročných intervaloch endoskopicky a MRI. Je bez recidívy 4 roky.
Intrakraniálne komplikácie sinusitíd- môže nás ešte aj dnes prekvapiť? MUDr. Zuzana Balcová ORL a foniatrická ambulancia, Zlaté Moravce Úvod: Očnica je miestom najčastejšieho výskytu komplikácií zápalov PND. Očnicové komplikácie vznikajú veľmi ľahko, lebo prinosové dutiny susedia s očnicou a ich spoločné kostené steny môžu byť poškodené vývojovými dehiscenciami, alebo sa infekcia môže šíriť cez cievne a nervové kanáliky. Zápal z prinosovej dutiny sa môže šíriť buď uvedenými spojeniami, alebo poškodí kostenú stenu a dostane sa do orbity per continuitatem. Najčastejším zdrojom orbitálnych komplikácií sú čuchové dutinky, menej často čeľustná a čelová dutina, zriedkavo klinová dutina. Hlavnými príčinami vzniku orbitálnych komplikácií sú neliečené alebo nesprávne liečené zápaly PND, vyššia virulencia a rezistencia mikroorganizmov, znížená obranyschopnosť pri poruchách imunity, neskorá indikácia k chirurgickej liečbe sinusitídy a úrazy lebky so zlomeninami stien PND. Diagnóza orbitálnych sinusogénnych komplikácií záleží jednak v rozpoznaní primárneho zápalu v PND, jednak v správnom zhodnotení nálezu v očnici. Príznaky sinusitídy bývajú však niekedy v porovnaní so zmenami v orbite len málo výrazné a môžu byť preto prehliadnuté. Pri každom zápale orbity je preto nutné aj starostlivé ORL vyšetrenie na prípadné ochorenie PND. Metodika: je prezentovaná kazuistika 77 ročnej pacientky, ktorá bola privezená RZP na interné oddelenie. Od rána pociťovala silné bolesti a točenie hlavy s nevoľnosťou a zvracaním, mala vysoký krvný tlak, ťažobu na hrudníku a pocit vynechávania srdca. V predchorobí udávala prekonanú nádchu. Pri prijatí bol zistený AVB a akcelerovaná hypertenzia, bola afebrilná, v laboratórnych
vyšetreniach zistená len mierna leukocytóza a hranične zvýšené zápalové parametre, ostatný biochemický nález bol bez pozoruhodností. Po dvoch dňoch AVB už nezachytený, v popredí klinického obrazu sú bolesti hlavy vo frontálnej oblasti a vertigo bez nauzey. Odoslaná na CT vyšetrenie mozgu, ktoré nepreukázalo akútnu ischemickú léziu, hemorágiu či expanziu, popisovalo len hyperplastickú sliznicu vypĺňajúcu ľavostranné sinusy. Zdravotný stav pacientky na 4.deň výrazne zhoršený, je nepokojná, dezorientovaná, schvátená, bolí ju hlava, má zvýšenú teplotu okolo 37,3 C, opuch horných viečok. Privolaný očný lekár vyslovuje podozrenie na orbitocelulitídu vľavo, doporučuje ORL vyšetrenie. Je výrazná elevácia zápalových parametrov. Pri ORL vyšetrení je pacientka somnolentná, nereaguje na slovné podnety, nekomunikuje. Je prítomný výrazný opuch horných očných viečok a v ľavom strednom nosovom priechode je hlienohnisový sekrét. Primár rádiodiagnostického pracoviska popisuje nález na CT vyšetrení ako pansinusitídu vľavo, antrum, etmoidy aj sfenoidálna dutina je vyplnená tekutým obsahom, frontálna dutina vľavo je aplastická, vpravo sú všetky PND vzdušné, bez obsahu. Výsledky: pacientka je preložená na vyššie pracovisko, kde stav pacientky neumožnil operačné riešenie a pacientka zomiera na intrakraniálnu komplikáciu. Záver: pred érou ATB boli komplikácie sinusitíd častou a nebezpečnou príhodou. V súčasnosti frekvencia výskytu, morbidity a mortality komplikácií sinusitíd výrazne poklesla vzhľadom k včasnej diagnostike hlavne zobrazovacími metódami CT a MR a širokému spektru ATB liečby. Napriek tomu zostávajú nepoznané, či neadekvátne liečené komplikácie aj v dnešnej dobe obávanou a zákernou príhodou s možným fatálnymi dôsledkami.
Refluxová choroba pažeráka a jej prejavy v oblasti dýchacích ciest v detskom veku MUDr. Kučerová Renáta Centrum Kramáre - jednodňová chirugia, ORL ambulancia Bratislava Úvod: Cieľom práce je zamerať pozornosť pri diferenciálnej diagnostike ochorení dýchacích ciest v detskom veku aj na refluxovú chorobu pažeráka. Samotné ochorenie u detí môže mať odlišné klinické prejavy ako v dospelom
veku, preto je veľmi často komplikovaná diagnostika. Je potrebná medziodborová spolupráca a okrem bežných ambulantných vyšetrení je vhodné sa zamerať aj na presné stanovenie pH v pažeráku. Hodnoty pH-metrie nám pomôžu na 98% stanoviť presnú diagnózu a tak výrazne urýchliť terapiu malého pacienta. Metóda: Meranie pH v pažeráku je potrebné uskutočniť počas dlhšej doby- 12 až 24 hodín, kedy monitorujeme pH v distálnom a proximálnom pažeráku flexibilnými katétrami v kľude aj počas fyzickej záťaže pacienta. Posudzujeme pH menšie ako 4. Ak nameriame opakovane pH menšie ako 4 a refluxtime ( dĺžka refluxu) je dlhší ako 30 sekúnd – hovoríme o refluxnej epizóde. V prípade pH menšom ako 4 a refluxtime dlhší ako 5 minút sa jedná o závažnú refluxnú epizódu. Kazuistika: V práci uvádzame prípad 10 ročného dievčatka, ktoré je od útleho detstva opakovane liečené ATB pre recidivujúce infekty dýchacích ciest a to najmä rinitídy , neskôr rinosinusitídy, často mukopurulentné soplíky, výrazný kašeľ, ktorý sa zhoršuje najmä pri pohybe (dieťa aktíve športuje- behá a pláva). Pacientka absolvovala kompletné vyšetrenie v alergo-imunologickej ambulancii bez potvrdenia atopie , pri ORL vyšetrení fibroskopicky nepotvrdené zväčšená nosohltanová mandľa. Občas sa dieťa sťažovalo na bolesť bruška, bez typického pocitu pálenia žáhy. Pre doplnenie komplexnosti vyšetrenia sme sa rozhodli pre vykonanie 24 hodinovej pH- metrie. Počas tohto obdobia dieťa jedlo, spalo, malo zvýšenú pohybovú aktivitu- behalo, merali sa hodnoty pH v distálnom a proximálnom kanáli a na základe výsledkov meraní, kde sa hodnotilo pH nižšie ako 4 sa potvrdil gastroezofagovýreflux. Pacientke bola odporučená terapia Omeprazolom v postupne sa znižujúcich dávkach a následná kontrola po 1 roku. Záver:Refluxová choroba pažeráka môže aj v detskom veku byť príčinou recidivujúcich ochorení dýchacích ciest, spôsobovať kašeľ, zahlienenie. Je potrebné na toto ochorenie myslieť a správne ho zdiagnostikovať a predísť zbytočnému liečeniu pacienta antihistaminikami, ATB, kortikoidmi, liekmi na posilnenie imunity po ktorých bežne v ORL ambulanciách siahneme pri ochorení dýchacích ciest. Ph- metria je správnou a najistejšou cestou na presné stanovenie diagnózy a je potrebné si zvyknúť ju v našej ambulantnej praxi využívať.
Dysfónia u hlasového profesionála-kazuistika Ľubica Šuchová Foniatrické oddelenie UN Bratislava, pracovisko Antolská 11. 25 ročná pacientka končí VŠMU - odbor herectvo, hrá aj v divadle, sťažuje sa na zvýšenú hlasovú únavu a pretrvávajúcu dysfóniu, predovšetkým po zvýšenej hlasovej námahe. Pred návštevou našej ambulancie bola vyšetrená na inej foniatrickej ambulancii so záverom Noduluscantorumplicaevoc. l. sin., užívala Aescin 2 mesiace, lokálnu liečbu odmietla. Po liečbe subjektívne stav zlepšený, prestala fajčiť, predtým fajčila do 10 cigariet denne. Alergiu neudávala, neužíva žiadne lieky ,v detstve absolvovala operáciu adenotómiu, inak je zdravá. V rodine bez výskytu vážnejších chorôb. Z objektívneho nálezu: chrup sanovaný, zhryz v norme, jazyk dobre pohyblivý, velofaryngický uzáver správny. Hltan: sliznice bez zápalu. Videolaryngostroboskopicky na frekvencii 200-220 Hz - hlasivky trocha viac prekrvené, belavé, vpravo v strednej časti mierne plošné zhrubnutie edematózneho charakteru ,vľavo v strednej časti naznačené ohraničené zhrubnutie charakteru uzlíka, stroboskopické kmity asymetrické, uzáver glotis pri fonácii úplný. Hlas: zvučný, v primeranej polohe, občas prítomná dysfónia ľahkého stupňa G0-1, R0-1 BAS 0. Reč: percepcia, expresia - orientačne v norme. Záver: dysfónia na podklade topických zmien v glotickej oblasti. Odporúčanie: maximálne šetriť hlas, nespievať, Aescin naďalej 3x2 t.b. p.o. dlhodobejšie , pokračovať v cvičeniach s hlasovým pedagógom kontrola podľa. potreby , nefajčiť. Pacientka nechce vzhľadom na ukončovanie školy a hranie v divadle zachovávať hlasový oddych. Ako by ste postupovali pri takomto laryngoskopickom náleze?
Pemphigusvulgaris v ORL ambulancii. MUDr.ZoraFeriancová OLION,s.r.o., neštátna ORL a foniatrická ambulancia Nové Mesto nad Váhom
Úvod: Pemphigusvulgaris je recidivujúce zdĺhavé a závažné ochorenie kože a slizníc, kedy sa na postihnutých miestach tvoria veľké splývavé pľuzgiere a výsledkom môže byť nehojaca sa krvavá rana celého tela. Ochorenie je potenciálne život ohrozujúce, má úmrtnosť 5-15%.Príčina ochorenia je autoimúnna. Jeho podstatou je“ akantolýza“,t.j. strata medzibunkových spojov medzi keratinocytmi v hornej vrstve pokožky s následnou tvorbou pľuzgiera naplneného medzibunkovou tekutinou.Sliznice dutiny ústnej sú postihnuté takmer u všetkých pacientov s pemphigusvulgaris. Pacienti majú veľké nepravidelne tvarované slizničné erózie ,ktoré sú bolestivé a pomaly sa hoja.Taktiež môžu byť postihnuté aj iné slizničné povrchy-nosová sliznica,spojivky,sliznice pohlavných orgánov, močovej rúry a konečníka.Materiál a metódy:52-ročný pacient ma l v roku 2011 diagnostikovaný a histologicky verifikovaný pemphigusvulgaris .Bol preliečený, pri prepustení v terapii Prednison 40mg/d.Recidíva ochorenia so slizničnými prejavmi v dutine ústnej od marca 2014,kedy už pacient pôvodnú liečbu neužíval.Pri lokálnom ošetrovaní a vitaminoterapii sa orofaryngeálne prejavy zlepšili,ochorenie však progredovalo do tvorby pľuzgiernatých ložísk na stehnách a trupe.Pacient bol odoslaný cestou kožnej ambulancie na hospitalizáciu na kožné oddelenie ,kde sa stav po 11 dňoch stabilizoval a pacient bol prepustený s nastavenou liečbou domov. Záver:So stomatitídou sa stretávame v ORL ambulancii pomerne často.Ulcerózne a nehojace sa prejavy by nás mali viesť k interdisciplinárnej spolupráci.Pemphigusvulgaris prebieha v atakoch a bez liečby má pre pacienta fatálny priebeh.S liečbou, najmä kortikoidnou a imunosupresívnou sa priebeh ochorenia a život pacienta predlžuje na desaťročia v znesiteľnom stave.
Prvé skúsenosti s inzerciou fonačných protéz na ORL klinike FN Nitra Korch J., Boldiš M., Mojtová M., Kúdelová D. : Hlasová rehabilitácia laryngektomovaných pacientov pomocou chirurgických metód dosahuje v posledných rokoch dobré výsledky. Zásluhu na tom má zavedenie techniky tracheoezofageálnej punkcie podľa Herrmanna do klinickej praxe. Do punkčného kanála sa zavádza ventilová protéza, ktorá vo svojej postate predstavuje jednocestný ventil. Protézu možno
pacientovi inzerovať buď primárne /počas laryngektómie/, alebo sekundárne/s časovým odstupom po laryngektómii/. Na ORL klinike FN Nitra sme od roku 2010 inzerovali fonačnú protezu 46 pacientom. Z toho 22 pacientov dostalo protézu primárne a 24 sekundárne. V našom súbore sme sa zamerali na hodnotenie hlasových výsledkov a analýzu skorých a neskorých komplikácii. U 27 pacientov sme dosiahli uspokojivú fonáciu. U 19 pacientov sa tvorba hlasu nedosiahla. Najčastejšou príčinou neúspešnej hlasovej rehabilitácie je hypotonia alebo hypertonia až spasticita v oblasti horného esofageálneho zvierača. Ďalšou príčinou je nespolupráca zo strany pacienta a neschopnosť edukácie. Na základe našich výsledkov konštatujeme že najčastejšie sa vyskytujú len ľahké komplikácie. Nadmerná tvorba granulácii okolo protézy sa vyskytla asi u 25%pacientov. U malej časti pacientov došlo k odynofágii a dysfágii po inzerciii. Asi u 10% pacientov sme zaznamenali dislokáciu protézy. Intolerancia na materiál protézy sa v našom súbore nevyskytla. U 30% pacientov sme zaznamenali dilatáciu punkčného kanála a obtekanie okolo protézy. Tieto komplikácie riešime chirurgickým zmenšením TE shuntu. Závažné komplikácie v zmysle mediastinitídy pri nesprávnom vpichu sa nevyskytli
Naše skúsenosti s využitím myokutánneho laloka z m.pectoralis major Szuszeková K, Hudák R., Kurinec F., Gnojčáková N. Otorinolaryngologická klinika FNsP Nové Zámky Cieľ práce: Retrospektívna analýza pacientov operovaných na ORL klinike Nové Zámky s použitím myokutáneho laloka z m. pectoralis major v rokoch 2003-2013. Materiál : Od roku 2003 do roku 2013 bola na ORL klinike Nové Zámky použitý myokutánny lalok z m. pectoralis major 8 pacientov. Výsledky: V našom súbore išlo o pacientov s primárnou chirurgickou aj nechirurgickou liečbou, s recidívou ochorenia, kde bol pri následnej liečbe recidívy ochorenia využitý myokutánny lalok z m. pectoralis major. U 5
pacientov bol lalok použitý na krytie pooperačného defektu prednej steny krku, u 2 pacientov bol využitý na krytie defektu spodiny ústnej, jazyka, u jedného pacienta sa lalok umiestnil na defekt v oblasti sánky a spodiny ústnej kombinovaný s myokutánnym lalokom z m. trapezius. U 4 pacientov sa lalok primárne prihojil, u troch pacientov vznikla faryngokutánna fistula , z nich sa u jedného po konzervatívnej liečbe uzavrela, u dvoch pretrvávala napriek konzervatívnej liečbe opakovanej plastike. U jedného došlo k nekróze kožnej komponenty laloka. Záver: U pacientov s pokročilými nádormi hlavy a krku je v súčasnosti najefektívnejšia kombinovaná onkologicko-chirurgická liečba. Po resekcii rozsiahleho tumoru je často potrebná rekonštrukcia rozsiahleho defektu, najmä u pacientov kde došlo k recidíve ochorenia. Myokutánny lalok z m. pectoralis major je vhodným materiálom na použitie pre jehodobré krvné zásobenie, rôznorodosť použitia , umiestnenie mimo ožarovaných polí. Jeho použitie aj pri rozsiahlych onkologických ORL ochoreniach umožňuje zvýšiť radikalitu chirurgickej liečby a zlepšiť pooperačný stav pacienta.
Prežívanie pacientovs karcinómom hypofaryngu a hypofaryngolaryngu riešených chirurgicky na klinike ORL a chirurgie hlavy a krku ÚVN Ružomberok Autori: Maťašová Silvia, Sičák Marián Pracovisko: Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku ÚVN Ružomberok Nádory hypofaryngu tvoria asi 6-8% zo všetkých nádorov hlavy a krku. Majú jednu z najhorších prognóz. Vek chorých spadá do 6-7- decénia. Pomer mužov a žien sa pohybuje od 5:1 do 7:1. Medzi rizikové faktory patrí fajčenie a konzumácia alkoholu. Najčastejšie sa vyskytujúci histologicky typ je dláždicovobunkový karcinóm. Najčastejšie postihnutou oblasťou je piriformnýrecesus 60-70%, zadná stena hltana 25%, postkrikoidná oblasť 5%. Metastazujú do II. a III. skupiny hlbokých krčných lymfatických uzlín, retrofaryngeálnych uzlín, odkiaľ je možné metastatické šírenie do paratracheálnych a paraezofageálnych uzlín v mediastíne. V našej práci sme retrospektívne spracovali údaje zo zdravotnej dokumentácie 44 pacientov s diagnostikovaným karcinómom hypofaryngu a hypofaryngolaryngu liečených chirurgicky na ORL klinike ÚVN v Ružomberku
a následne nechirurgicky chemoterapiou, rádioterapiou, alebo kombináciou tejto liečby na Onkologickom oddelení ÚVN v Ružomberku v období od 1.1.1998 do 31.12.2009. Vyhodnotili sme prežívanie pacientov do 1.7.2014. Súbor tvorí 41 mužov a 3 ženy, priemerný vek pacientov bol 55,6 rokov. U týchto pacientov sme vyhodnotili vplyv rizikových faktorov, primárnu lokalizáciu nádoru, najčastejší histologický typ karcinómu, najčastejšie štádium diagnostikovania karcinómu, výskyt MTS na krku a vzdialených MTS, liečebnú modalitu, rozsah chirurgickej liečby, remisiu ochorenia, recidívy a duplicitné nádory, komplikácie po liečbe a prežívanie pacientov. V našom súbore bolo 26% pacientov diagnostikovaných v III. štádiu ochorenia, 70% v IV. štádiu ochorenia. Histologicky išlo najčastejšie o dláždicovobunkový karcinóm- 95%, postihnutou oblasťou bol najviac piriformnýrecesus- 77%, muži boli postihnutí v 97%. Výskyt krčných MTS pri stanovení diagnózy bol u 88% pacientov. Zo 44 pacientov prežilo 5 rokov a viac od chirurgickej liečby 13 pacientov, čo je 29,5%. Stále žije 9 pacientov, pričom 1 pacient v súbore prežíva už 14 rokov po chirurgickej, CH a RAT liečbe, diagnostikovaný v IV.A štádiu ochorenia.
Funkčné následky po liečbe nádorov hlavy a krku Tedla, M.: Úvod: Vďaka pokroku v rádiochemoterapii a chirurgických technikách dochádza k rozvoju liečebných metód v liečbe tumorov hlavy a krku. Pozorujeme zmeny v prevalencii, výskyt určitých druhov nádorov sa posúva do iných vekových a spoločenských skupín. Nádory hlavy a krku a ich chirurgická a nechirurgická liečba vedú k širokému spektru príznakov, ktoré znižujú kvalitu života pacienta. Pacienti a metódy: Urobili sme systematický prehľad svetovej literatúry a identifikovali sme a) najčastejšie funkčné následky po liečbe tumorov hlavy a krku a b) najhoršie vnímané funkčné následky po liečbe tumorov hlavy a krku. Pomocou dotazníkových radnomizovaných kontrolných štúdií (DETERMIN, QUENCH) sme sledovali incidenciu a závažnosť jednotlivých symptómov, ktoré sú skorými slebo neskorými funkčnými následkamy liečby onkologickej choroby
hlavy a krku. V 17 centrách v UK sme dotazníkovou metódou vyšetrili 583 pacientov. Výsledky: Zostavili sme zoznam najčastejších a tiež najviac problematických neskorých následkov po onkoliečbe tumorov hlavy a krku. Ako najviac problematických bolo vnímaných nasledovných päť symptómov: bolesť, porucha funkcie orgánu, úzkosť, xerostómia a chronická únava. Záver: Sme v procese prípravy komplexnej intervencie, ktorá bude “šitá na mieru” konkrétnemu pacientovi a mala by za následok odstrániť alebo zmierniť neskoré funkčné následky, ktoré vznikli po liečbe tumorov hlavy a krku.
Subjektívne a objektívne tyroidektómii.
zmeny hlasu po nekomplikovanej
Tedla, M., Weickert, M.O.,Mehanna, H.: Úvod: Problémy s kvalitou hlasu sú častokrát prítomné aj po nekomplikovanej operácii štítnej žľazy a pri zachovaných návratných nervoch. Pacienti a metódy:Sledovali sme subjektívnu (Voiss dotazník) a objektívnu (GRBAS) kvalitu hlasu po nekomplikovanej operácii štítnej žľazy v súbore 41 pacientov pred operáciou a v dvoch intervaloch po operácii. Výsledky: Prezentujeme vplyv rôznych faktorov (pohlavie, typ operácie, funkčný stav štítnej žľazy) na pooperačnú kvalitu hlasu. Záver: Zmeny hlasu sa môžu vyskytnúť po tyroidektómii i bez zjavného poškodenia návratného nervu. Pre a pooperačná analýza hlasu je nápomocná pri dokumentácii týchto zmien a mala by sa stať štandardom pri operácii štítnej žľazy na klinickom pracovisku.
Malígny nádor štítnej žľazy u 2-ročného dieťaťa Uhliarová B1,2, Bugová G1, Hajtman A 1 1
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, UK JLF, Martin Oddelenie otorinolaryngológie, FNsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica
2
Malígne nádory štítnej žľazy u detí sú zriedkavé, tvoria 0,5 – 1,5% tumorov v detskom veku. K rizikovým faktorom ich vzniku patrí už existujúce ochorenie štítnej žľazy, predchádzajúca rádioterapia v oblasti hlavy, krku,mediastina a pozitívna rodinná anamnéza tyreopatie. U detí mladších ako 10 rokov bez rizikových faktorov sa malígne nádory štítnej žľazy vyskytujú raritne. Autori prezentujú kazuistiku2-ročného dievčaťa s negatívnou anamnézou v zmysle tyreopatie a nádorového ochorenia u nej i v rodine. Dieťa bolo operované na Klinike ORL a ChHaK UK JLF a UNM v Martine pre pravostrannú eufunkčnú uzlovú strumu, ktorú spôsobil folikulárny variant papilárneho karcinómu štítnej žľazy. Kľúčové slová: uzlová struma, papilárny karcinóm, detský vek, diagnostika, liečba
Blokové krční disekce u karcinomůštítnéžlázy Jan Betka, PetrLaštůvkaJanPlzák Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku 1. LF UK a FN v Motole, Praha Nedílnousoučástí chirurgické léčbypacientů s karcinomemštítnéžlázy je léčbakrčních uzlinových metastáz. Terapeutická bloková krční disekce u pacientů s klinicky či dle zobrazovacích metodprokázanými uzlinovými metastázami je standardemléčby. Celosvětově však nejsouzcela jednotná doporučení ohledněelektivních blokových krčníchdisekcí oblasti VI. V léčbě metastáz v laterální oblasti krku jsoudoporučeny terapeutické selektivní a modifikované krční disekce. Důležitýmfaktorempro určení rozsahu a indikace (elektivní/terapeutické) krční blokové disekce u karcinomuštítnéžlázy musí
býtzhodnocenípotenciálníhobenefituprovedení krční disekce v jednédobě s totálnítyroidektomií a úvaha, zdajejíprovedenínepřinášíneúměrné zvýšení morbidity výkonu. V České republicebychomsemělidržet doporučení EuropeanThyroidAssociation, kteráprováděníelektivníchcentrálních blokových krčníchdisekcínedoporučuje.
Diagnóza aléčba karcinomu orofaryngu Jan Betka, Miloš Taudy, Jan Plzák, Eva Košľabová, Jan Klozar Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku 1. LF UK a FN v Motole, Praha
Karcinomy hlavy a krku představují světově přibližně 5-7 % všech nádorových onemocnění. Obecně bylo prokázáno, že konzumace alkoholu a kouření cigaret odpovídá zhruba za 75 % všech dlaždicobuněčných karcinomů hlavy a krku. Incidence orofaryngeálních karcinomů – především tonzilární, na rozdíl od jiných nádorů hlavy a krku, jsou stále častější, a to především vzhledem k častému spojení s infekcí lidského papillomaviru. Důležitá je rychlá a správná diagnóza onemocnění a stanovení stagingu. Patří k tomu klinické vyšetření – aspekce, palpace. Dále panendoskopie, NBI a pomocné zobrazovací vyšetření. Důležitá je také histologická verifikace nádoru a eventuální molekulární analýza tkáně. Nejčastějším typem je spinocelulární karcinom. Při terapii nádoru orofaryngu se uplatňuje chirurgie, radio/chemoterapie nebo jejich kombinace. Výběr terapeutického postupu záleží nejenom na klinickém stadiu onemocnění, ale i na celkovém stavu pacienta, či jeho přání. K chirurgickým přístupům patří: perorální, laterální či mediální faryngotomie nebo přístupy vyžadující porušení kontinuity mandibuly s/bez její resekce. K nechirurgické terapii patří radioterapie s dávkou 60-70 Gy. Postupně se vyvinuly nové techniky – robotická chirurgie, terapie protony nebo terapie modulovanou intenzitou záření mající potenciál ke snížení toxicity a morbidity, a zároveň nabízí rovnocennou lokální míru kontroly. Dále - v rámci vývoje, je biologická či fotodynamická terapie. Raná stadia mohou být léčená jedním způsobem léčby (chirurgický zákrok nebo radioterapii) s pětiletým celkovým přežitím více než 80 %. Pokročilá stadia potřebují terapeutické sdružení a sazba pětiletého přežití je nižší než 50 %.
Vývoj a klasifikace blokových disekcí Jan Betka, Jaroslav Betka Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku 1.LF UK a FN v Motole, Praha Výskyt krčních metastáz je jeden z nejdůležitějších prognostických faktorů u maligních nádorů hlavy a krku. Bloková disekce krčních uzlin tak stále zůstává metodou volby pro jejich léčbu. Tento výkon je již používán více jak 100 let a během této doby prošel řadou modifikací, například rozšířením resekovaných oblastí nebo naopak zachováním důležitých nervově cévních struktur. Počet těchto modifikací tak značně narostl a jejich názvosloví se postupně stává nejednoznačným. Tento příspěvek podává přehled o novém návrhu klasifikace blokových disekcí z roku 2013.
Markery HPV infekcie a ich klinický význam u nádoroch hlavy a krku Košľabová E.1,2,Saláková M.2, Rotnáglová E.1,2, Hamšíková E.2, Lukešová E.1,2, Klozar J.1, Tachezy R.2 1 Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku 1. LF UK a FN v Motole, Praha 2 Oddelenie experimentálnej virológie, Ústav hematológie a krvnej transfúzie, Praha Úvod:Štúdie vykonávane v posledných 20 rokoch poskytli údaje, ktoré ukazujú, že spinocelulárne karcinómy hlavy a krku (HNC) majú aspoň dve rôzne etiológie. Okrem fajčenia a užívania alkoholu, preukázaným etiologickým faktorom je i infekcia ľudskými papillomavirmi. Cieľom tejtoštúdie bolo zistiť, čiprítomnosť HPV DNA vo výplachu dutiny ústnej a prítomnosť protilátok (E6,E7,VLP) v séru pacienta koreluje s výskytom HPV DNA v nádorovom tkanive a či majútietomárkeryprognostický význam. Materiál a metóda:Do tejto štúdie bolo zarazeno 142 pacientov s primárnym spinocelulárnym karcinómom dutiny ústnej a orofaryngu. Všetci pacienti boli liečení chirurgicky. HPV DNA detekcia bola urobená pomocou polymerázovejreťazovej reakcie (PCR) a reverznej hybridizácie (RLB) z nádorového tkaniva a výplachu dutiny ústnej. HPV-špecifické protilátky boli detegované v séru enzymoimunoanalýzou (ELISA). Sérum bolo odobrané pri
zaradení pacienta do štúdie, ďalej jeden mesiac a rok po skončení liečby a rok po ukončení liečby bol odobraný i výplach z dutiny ústnej. Výsledky:Celkom bolo 59,2% pacientov HPV DNA pozitívnych, najčastejšia lokalizácia bola v orofaryngu, konkrétne v tonzilách (69/80). Prítomnosť HPV DNA v tkanive vysoko korelovala s pozitivitou vo výplachu a taktiež i s prítomnosťou HPV-špecifických protilátok v séru. Zo 66 pacientov s HPV pozitívnym výplachom pri zaradení, 84,8% sa stalo negatívnym. Priemerné titry HPV 16 E6 a E7 protilátok v priebehu sledovania klesali a rozdiely boli štatisticky významné. To sa však nepreukázalo u HPV 16 VLP špecifických protilátok. Pacienti pozitívni na HPV DNA v tkanive, vo výplachu a/alebo s pozitívnymi protilátkami pri zaradení do štúdie mali menej často recidívu a lepšie prežívali. Zo 16 pacientov s rekurenciou, 6 bolo pozitívnych pri zaradení do štúdie na HPV16 E6 a/alebo E7 protilátky a u 5 nedošlo k poklesu hladiny protilátok. Záver:Naše dáta naznačujú, že prítomnosť protilátok špecifických pre HPV 16 E6 a/nebo E7 onkoproteínov a prítomnosť HPV DNA vo výplachoch v dobe diagnózy sú dobrými márkermi zapojenia HPV do etiológie skupiny HNC. Prítomnosť HPV špecifických protilátok HPV 16 E6 a E7 proteínov môže byť citlivým ukazateľom recidívy pri dispenzarizácii pacienta.
Výtok z nosa: likvor alebo nosový sekrét ? - kazuistika Prednášajúca autorka: Ľudmila Lysinová Autorky:MUDr. Ľudmila Lysinová, MPH, ORL Zvolen, s.r.o., Zvolen Ing.Jana Krokošová, Nemocnica Zvolen, a.s. Abstrakt: Autorky uvádzajú postup pri diagnostike jednostranného výtoku z nosa u 76 – ročného pacienta po FESS operácii (2004), liečeného v ORL ambulancii pre chronickú rinosinusitídu. Medziodborovou spoluprácou ORL ambulancie a SVaLZ pracoviska bola vylúčená likvorea. Rozlíšenie nosového sekrétu a likvoru bolo vykonané biochemicky stanovením obsahu beta – trace proteínu. Stanovenie beta – trace proteínu je neinvazívna, vysoko senzitívna, rýchla metóda. Mohla by byť štandardnou metódou na rozdlíšenie likvoru a nosového sekrétu a pacienti by nemuseli absolvovať náročné rádiologické vyšetrenia.
