Základná škola, Levočská 6, Stará Ľubovňa
NIEČO Z LITERÁRNEJ TVORBY žiakov ZŠ na Levočskej ulici v Starej Ľubovni školský rok 2015/2016
Práce žiakov boli napísané v rámci projektu „Nestraťme hlavu v mobile“, ktorý sa realizoval vďaka programu e-Školy pre budúcnosť Nadácie Orange
1
Mobily v budúcnosti Monika Sýkorová, V. A
Niekedy ľudia nevedeli, že niečo také ako MOBIL vôbec bude existovať. V minulosti sa iba rozprávali alebo si písali listy. Dnes sú už mobily samozrejmosťou vo väčšine rodín, a aj preto sú niektorí ľudia na nich závislí. Deti častokrát hrajú rôzne hry a dospelí sú najčastejšie na sociálnych sieťach. Ja si predstavujem, že v roku 2050 bude mobil jediným dorozumievadlom, ako aj iné elektronické výrobky – napr. tablety, počítače ... Ľudia si uvedomia, že mobil nie je jediná vec ako sa zabávať a nájdu si aj inú lepšiu a zdravšiu zábavu. Ak si budú chcieť oddýchnuť, mobil vypnú, ak sa budú chcieť hrať s deťmi, dajú si ho aspoň do tichého režimu. Nepôjdu si ľahnúť s vedomím, že : Čo ak mi ešte odpíše Oliver na tú fotku, ktorú som mu poslal?! Každý pochopí, že po deviatej hodine je nočný kľud a že už nemajú nikoho s ničím otravovať. Ráno, keď vstanú, pôjdu sa naraňajkovať , obliecť sa a potom si zapnú mobil z nočného mobilového spánku. V práci budú prijímať len dôležité hovory a na obedovej prestávke nebudú rýchlo do seba hádzať jedlo, aby si mohli pozrieť hlasové správy na Viberi, najedia sa pokojne a ak im zvýši nejaký ten čas, porozprávajú sa o niečom zaujímavom ako je napríklad príroda . A teraz otázka pre deti, dospelých, seniorov, proste pre všetkých : IDEME ZAMENIŤ MOBILMÁNIU NA PRÍRODU, VÝLETY A ZDRAVÚ ZÁBAVU ??? 2
Deň bez mobilu Sára Kičurová, VI. A
Ku dňu strávenému bez mobilu sa môžete prepracovať dvoma spôsobmi. Buď sa ho vzdáte dobrovoľne a užijete si krásny pokojný deň alebo oň prídete nedobrovoľne. Ja som strávila deň - čo deň, celý víkend som musela prežiť- vďaka tej druhej možnosti. A stalo sa to práve vtedy, keď som ho fakt potrebovala. Ale pekne po poriadku. Po dlhom čase sa naša rodinka konečne opäť vybrala na výlet. A nebol to len taký hocijaký výlet. Môj strýko nás totiž pozval na víkend na chatu, rovno na Oravu. Mama nám nič nepovedala, lebo sa bála , že sa niečo pokazí a výlet nám nevyjde. Len štvrtok večer zahlásila: „ Zbaľte si veci, zajtra po škole odchádzame na celý víkend na Oravu!“
Keď sme sa so sestrou spamätali zo šoku (bola len
polovička júna a my už ideme na dovolenku?), obidve sme skočili po mobiloch, aby sme kámoškám oznámili túto zvesť. „ Jasné, narobím fotky, všetko zdokumentujem, neboj sa!“ tvrdila som mojej naj kámoške. A tak som ešte v ten večer neriešila zubnú kefku a hrebeň, ale mobil a nabíjačku. Taká dôležitá vec predsa nemôže zostať doma! Cesta bola dlhá, ale brnkaním do mobilu som ju úspešne prežila. Po príchode na chatu ma v prvom rade zaujímalo, kde je zástrčka, aby som si ho po takej výdatnej spolupráci nabila. Až potom som riešila zvítanie so strýkom a s ostatnými, ktorí tam boli. Každú chvíľu som lietala pozerať, či už je to nabité, koľko tomu ešte treba. 3
Po olovrante strýko zahlásil, že sa
ideme prejsť ku Oravskej
priehrade. V sobotu sme totiž mali ísť do útrob priehrady na exkurziu, na Oravský hrad a v nedeľu sme sa mali ísť loďou povoziť po priehrade a na Ostrov. „ Super, toľko fotiek narobím!“ bola som celá natešená. Mobil mal už o niečo viac baterky a tak som si ho zobrala so sebou. Oravská priehrada bola fakt obrovská. Prišli sme na most. Keď som sa pozrela dole zo zábradlia, zatočila sa mi hlava. Ale selfie som si musela spraviť. Mobil som si nastavila a fotka už skoro bola. Ale vtedy do mňa strčil brat a ... splnila sa moja nočná mora. Môj mobil mi z ruky preletel rovno do priehrady. Nestačila som sa spamätať a už som ho len zazrela, keď klesal pod vodu. Pochytila ma panika. V prvej chvíli som mala sto chutí prehodiť môjho brata cez zábradlie rovno za ním. Mal šťastie, rodičia mu boli nablízku! Potom som sa rozplakala. Jasné, rodičia si najprv mysleli, že si robím srandu. Mama len predýchavala, otec to vzal s chladnou hlavou. Našťastie mobil už nebol najnovší, zdedila som ho po mame. Ľúto bolo najviac mne. „Žiadne fotky, žiadne selfíčka, žiadny pokec so Soňou. Ako ja tento víkend prežijem? To sa nedá!“ revala som. Mobil som tam nechať nechcela a tak som si sadla na chodník a čakala aj keď dodnes neviem na čo. Nechcela som vôbec odísť. Stále som pozerala na vodnú hladinu a čakala na zázrak. Nestal sa. V tú chvíľu som verila aj na vodníka. Nič. Zlatá rybka... Nič. Víla ... Nič. Vtom prišiel strýko. Prehodil ma cez plece a nasľuboval, že ak sa prestanem správať ako „
4
pribrzdená hysterka“ , kúpi mi nový. Lepší. „ Dotykový?“ „ Ak budeš dobrá celý víkend, bude aj dotykový, “ povedal. Víkend bol nakoniec perfektný aj bez mobilu. Viac som vnímala veci vlastnými očami a nie cez mobil, venovala som sa ľudom okolo seba, neničila som si sluch a pokojne , bez pípkania, som sa vyspala. A nakoniec boli aj fotky. Strýko je totiž vášnivý fotograf a my so sestrou sme boli v tento víkend jeho „modelky v lone krásnej oravskej prírody“. A sľúbený mobil? Jasné, že ho mám! Kúpil mi ho síce oco, ale je krásny, dotykový, novučký a ... iba môj.
Náš výlet Ema Kuzmiaková, VI. B
Jedného slnečného dňa som sa vybrala s rodičmi na kúpalisko do Aquacity Poprad. Poobliekali sme sa, pobalili a frčali... Po rýchlej ceste do Popradu sme sa dostali do areálu. Vstúpili sme do dverí a v chaose sme si šli kúpiť lístky. Chvíľu sme hľadali skrinky, ale napokon sme ich našli. Nahodili sme sa do plaviek a ja s ockom sme išli na tobogany. Mamka nás fotila mobilom na konci toboganu. Premiestňovali sme sa z toboganu na tobogan. O niekoľko minút nás to prestalo baviť. Išli sme si oddýchnuť do prázdneho bazéna. Ja som sa predvádzala pred rodičmi. Mamka a ocko sa zo mňa smiali. Vykríkla som: „Nesmejte sa 5
zo mňa, ale natočte ma, ako sa tu ponáram!“ Ocko zobral mobil a začal ma natáčať. Mamka si šla zaplávať. Po mamkinom odchode som sa pozrela na ocka. Ocko sa s niekým dal do reči. Opýtala som sa ocka: „Kde si položil mobil?“ On mi odpovedal: „Položil som ku schodíkom.“ Šla som ku schodíkom, ale mobilu nikde. Začala som ho hľadať vo vode, kde nič-tu nič.. Ponorila som sa a mobil už plával pod vodou. Nadýchla som sa a ponorila za ním. Vzala som ho von z vody a snažila sa ho zapnúť. Mobil už nereagoval. Dala som ho mamke a tá ho odniesla do reštaurácie, ktorá bola v areáli. Poprosila zamestnanca reštaurácie, aby dal mobil do ryže. Keď mamka zachraňovala mobil, ja s ockom sme sa presunuli do ľadového bazéna. Bola tam veľká zima, začali nám liezť zimomriavky po chrbte. Po chvíli prišla mamka a povedala nám, že mobil je nefunkčný. Mobil má svoje kladné ,ale aj záporné stránky. Môže niekedy zachrániť aj život človeku v nebezpečenstve.
Víkend dokáže všetko zmeniť Beatrice Kačmarská, VI.A
,,Najbližšia zastávka Krestaun.“ Cestovala som vlakom ako každý piatok domov na víkend. Volám sa Sarah. Mám 17 rokov. Chodím na strednú zdravotnícku školu do Buretadu. Chcem sa stať detskou lekárkou. 6
Konečne som prišla do Krestaunu. Chcela som zavolať ockovi, aby po mňa prišiel, no nevedela som nájsť mobil. Začala som si prehmatávať vrecká, pozrela som sa aj do kabelky asi desaťkrát a nič. Dokonca som popýtala jednu paniu, aby mi zavolala, no ani to nepomohlo. Stratila som mobil. Bolo to hrozné, ale ešte horšie bolo, že ma rodičia ZABIJÚ!!! Tento mobil bol už asi piaty, čo som stratila alebo sa mi rozbil. Neviem, ako je to možné, ale mne mobily len tak miznú. Cítila som, ako mi po líci začali stekať slzy. ,,Super!“ pomyslela som si. Budem celá čierna od špirály, no nedalo sa tomu zabrániť. Ešteže existujú telefónne búdky. Najprv som zavolala na železničnú stanicu, kde ma prepojili na dáke Straty a nálezy či čo, a povedali, že mám chvíľu počkať. Volala som im každých 15 minút. Zakaždým mi povedali: ,,Ak sa nájde, tak vám zavoláme.“ Lenže na čo, ak nemám mobil. Dala som im číslo na môjho oca. Keď som im volala poslednýkrát, tak mi povedali toto: ,,Je veľa hodín. Choďte domov a vyspite sa. Ak sa mobil nájde, zavoláme vám.“. Bolo takmer nemožné ten mobil nájsť. Vlak mal minimálne 10 vozňov. Len tak sa to tam hmýrilo ľuďmi. A kto by si nezobral nový iphon 6s... Bol najdrahší mobil zo všetkých mobilov, čo som mala doteraz. Zavolala som ockovi. Prišiel po mňa. Doma som to všetko vysvetlila rodičom. Boli na mňa naštvaní. ,,Ďalší mobil ti už nekúpime. Buď si naňho našetríš sama, alebo budeš bez mobilu.“ Bola som na pokraji. Peniaze som minula na iphone. Budem si musieť zohnať prácu. Bolo už veľa hodín, a tak som išla spať. 7
Ráno som vstala. Začala som sa nudiť. Brat bol v Amerike a s rodičmi som sa do reči veľmi nedávala. Na hornej polici som našla dáku knižku. Okrem kníh o medicíne a ľudskom tele, baktériách, vírusoch som normálnu knihu nedržala v ruke asi 5 rokov. Veď som mala mobil. Otvorila som ju a začala čítať. Za 1 a pol hodiny som ju mala prečítanú. Úplne ma pohltila. Snažila som sa nájsť ešte nejakú, no po chvíli ma to prestalo baviť, a tak som išla do knižnice. Strávila som tam celé poobedie. Nebolo to zlé. Celkom sa mi to zapáčilo. Išla som aj na nákup. Zobrala som do rúk noviny a išla som si hľadať inzeráty s ponukou práce. Všetky tieto veci boli pre mňa úplne nové. Doteraz pre mňa existoval len mobil. Uvedomila som si, že by som mala viacej pomáhať rodičom. Neviem prečo, ale doteraz, ak som stratila mobil, tak mi to akosi neprekážalo. Vedela som, že dostanem nový. No teraz som mala veľmi zlé svedomie. Možno to bolo tým, že bol taký drahý alebo že tak ľahko už nový nedostanem. Postupne som sa s tým zmierila. V nedeľu volali zo železnice. ,,Dobrý deň. Je pri telefóne Sarah Advurgen? „ ,,Áno.“ ,Našiel sa asi váš mobil. Iphon 6s.“ Rozplakala som sa. ,,Áno. Áno, je to môj mobil. Kedy si poň môžem prísť?“ ,,Keď chcete, môžete aj teraz. Vyzdvihnete si ho pri okienku Straty a nálezy.“ ,,Ďakujem. Veľmi pekne vám ďakujem.“ Vyzdvihla som si mobil a rovno som išla na vlak. Bola som nesmierne šťastná, no rozhodla som sa, že už nebude môj celý život len mobil.
8
Život bez mobilu Soňa Kovaľová, VI.B
Žijeme v 21. storočí, kedy si mnohí z nás nevedia život bez mobilu a ďalšej techniky ani len predstaviť. Dlho som sa zamýšľala, aké by to bolo prežiť aspoň deň bez mobilu, počítača, MP3. Najskôr som sa opýtala rodičov, aké boli časy bez mobilov. Neskôr som si takýto deň vyskúšala aj ja. Ale poďme pekne po poriadku. Pri rozhovore s rodičmi som sa dozvedela, že doba, v ktorej nepoužívali mobily, počítače a inú techniku, bola krásna. Jej čaro bolo v tom, že sa ľudia stretávali, komunikovali. Namiesto telefonátov a sociálnych sietí sa dohodli na stretnutí. Práve preto sa upevňovali vzťahy, rodina bola spolu. Dnes chvíle s priateľmi, rodinou odkladáme na druhú koľaj. Ako som už spomínala, vyskúšala som si deň bez PC a mobilu aj ja. Poviem vám, bola som stratená. Ako keby som nemala kúsok zo seba. Technika je súčasťou našich životov, potrebujeme ju v práci, štúdiu... no niekedy sa zamýšľam, aké by to bolo tráviť čas so svojimi blízkymi namiesto sedenia a vypisovania na Facebooku. Jedno viem určite. Od dnešného dňa budem tráviť viac času so svojou rodinou.
9
Bez mobilu? Natália Kuľková, IX.A
Čo by som robila, keby som nemala mobil? Na deň, na týždeň či dokonca na mesiac... ? Mnohí dospelí by si pomysleli len jedno: „Dnešná mládež nevydrží bez mobilu ani hodinu, tobôž nie celý týždeň!“ Všetkých nás hádžu do jedného vreca. Áno, sú aj takí, ktorí bez mobilu naozaj dlho nevydržia. Dokonca sa bez neho nedokážu ani pohnúť. No nie sme všetci rovnakí! Aj keď je pravda, že s mobilom v ruke trávime veľa času, neznamená to, že sme bez neho úplne stratení. Pre mňa by bol asi najväčší problém to, že by som nemohla telefonovať a komunikovať s ľuďmi na diaľku. A to je asi najväčší problém pri nepoužívaní mobilného telefónu. Nielen pre mladých ľudí, ale aj pre dospelých či starších. Ale to, že by sme bez mobilu nemali čo robiť, nie je úplne pravda. Veď predsa existuje množstvo iných činností, ktorými by sme vyplnili svoj voľný čas! Šport, varenie, kreslenie, tanec, čítanie kníh či prechádzky. Naozaj je z čoho si vybrať. Je pravda, že niektoré z týchto činností nám mobil dokáže nahradiť, a práve preto ho používame tak často. Ale uvariť večeru či upratať izbu, to veru nedokáže. Mobil nám síce život značne uľahčuje, ale myslím si, že určite by sme si bez neho dokázali poradiť.
10
Keby som nemal mobil Samuel Duda , IX.A
Čo by som robil, keby som nemal mobil jeden týždeň ? Stratil by som kontakt s osobitým svetom, prístup k aktuálnym informáciám ? Myslím, že nie. Telefón má mnoho funkcií, ale niektoré veci nenahradí. Napríklad osobný kontakt či dôverný rozhovor. Komunikácia cez telefón je niečo úplne iné ako z očí do očí. Mnohokrát tí, ktorí na sociálnych sieťach veselo komunikujú, sa v realite na seba ani nepozrú. Myslím, že týždeň bez mobilu by som zvládol, keďže využívam predovšetkým počítač. Počul som, že elektronická závislosť sa oveľa rýchlejšie rozvinie ako látková závislosť. Potom (ako pri každej závislosti) sa už veľmi ťažko prestáva... Možno by nebolo na škodu vrátiť sa do čias, kedy neexistovali mobily, počítače a podobné vymoženosti dnešnej doby. Všetko nebolo také jednoduché, ale ľudia boli šťastnejší. Už málo mladých číta knihy, časopisy, encyklopédie. Všetko nájdu v mobile... Každá vec má svoje plusy aj mínusy. Na jednej strane mladí trávia čoraz viac času na mobiloch, na druhej majú rýchly a jednoduchší prístup k informáciám. V dnešnej rýchlej dobe to neraz nie je na škodu...
11
Láska mobilová Filip Miloslav Šarnik, VII. B
Každý deň vždy a znova, horúčka je tu mobilová. Bez iPhonu ani krok, už som jeho malý otrok. Tak si vravím – seknem s tým! Bez neho žiť sa naučím. Skryjem mobil do vankúša, už ma veru nepokúša. Ale čo to deje sa? Mama s prádlom natriasa. Padne chudák zrazu von, tu je môj drahý iPhone! Beriem do rúk chudáčika, už ťa nedám do vankúšika. Veď každý dnes mobil má, ani babka sa ho nevzdáva! Ó, mobil, mobil, mobily... Čo by sme bez vás robili? Je to pliaga celkom nová, tá naša láska mobilová!
12
Hlava v mobile Oliver Ploščica, IX.A
Aj vás desí pohľad, keď idete po reštaurácií a pozriete sa na ,,bandu“ mladých ľudí s telefónmi v rukách za jedným stolom? Alebo to už beriete ako samozrejmosť? No neviem ako vy, ale ja si pri pohľade na takýchto ľudí väčšinou poviem: ,,Áááá, zombíci, zas a znova, no, to je ale doba!“ Mobil je úžasný vynález modernej doby, ktorý nám uľahčuje mnoho vecí. No občas je to tak trochu kríž mladej spoločnosti. Ja sám pri ňom dokážem za deň stráviť aj viac ako 2 hodiny. Či už pri počúvaní hudby alebo pri hraní hier, či písaní správ. Snažím sa to síce obmedzovať, ale všetci predsa poznáme tu situáciu, keď svoju obľúbenú knihu máme prečítanú na 5-krát a po 6.-krát sa nám to už čítať nechce. Kamaráti akoby sa pod zem prepadli a v TV dávajú obohraté telenovely a seriály. Tak v takom prípade väčšina mladých a moderných ľudí siahne po mobile. Je to zlé? Myslím si, že nie. Pretože si ak tým mobilom vyplníme len krátku voľnú chvíľku zo dňa, tak je to v poriadku a vtedy sa mobil stáva veľmi dobrou pomôckou a zábavkou. Avšak ,ak máme hlavu v mobile takmer vždy, keď je to len možné, tak to už úplne v poriadku nie je. Len si predstavte, ako by sa ten čas dal využiť lepšie! Napríklad hraním futbalu, rozprávaním sa s rodičmi alebo kamarátmi, hraním sa s mladším súrodencom atď., atď. 13
Možností je vzácne veľa doba rýchla ako strela na nápady vážne vrelá. Preto nemaj hlavu v mobile, spolu čosi vymyslíme, spolu čosi spravíme, len nepreži svoj život uzavretý v bubline.
Nestraťme hlavu v mobiloch Viktória Dufalová, IX.A
V dnešnej dobe žijú ľudia takmer iba vo virtuálnom svete. Týka sa to nielen detí, ale aj staršej generácie. Ale prečo? To je také ťažké byť s priateľmi vo verbálnom kontakte? Mobily spôsobili ľuďom nezávislosť. Po pípnutí správy sa na ne vrhneme ako na mäso. Máme tu niekoľko prípadov na povšimnutie a zamyslenie . Túto nezávislosť vštepuje už aj matka malému plačúcemu dieťaťu, keď mu do rúčky namiesto hračky vloží mobil, aby stíchlo. Na internetovej stránke máme priateľov neúrekom, ale skutočné úprimné priateľstvo to nie je. Vytratila sa ľudskosť...Na sociálnych sieťach sa často objavujú
Jolly perfektne upravených
jedál, ktoré sme si pripravili len kvôli veľkej popularite, namiesto toho, aby sme chutným jedlom niekoho potešili. Myslím si, že je to posadnutosť. Väčšina sa bez telefónu, pardon smartfonu, nikam 14
nepohne. Dokonca ani na WC...Pomocou mobilu sa dá dnes urobiť skoro všetko, ba ja nákupy. Niekedy sme natoľko leniví ísť do obchodu, že si objednáme či už prostredníctvom hovoru, alebo internetu. Objednávka príde, ako sa hovorí, rovno k nohám. Veď čo by sme neurobili pre svoju pohodlnosť...? Nevravím, že mobily majú iba samé nevýhody. Je to skvelá vec, len to trochu preháňame. Veď aj ja mám mobil a dosť často ho používam. No v niektorých prípadoch, s ktorými sa často stretávam, sa mi chce plakať. Kde sú tie časy, keď sa deti hrávali na ihriskách a mobily nepoznali ani nepotrebovali. Ľudia, umúdrime sa a nestraťme hlavy v mobiloch!
Nestraťme hlavu v mobile Kristína Štucková, IX.A
Nestraťme hlavu v mobile ? Žeby mi spadla hlava rovno do mobilu a už by som ju nenašla? Určite nie. Skôr sa to myslí tak, že dnešní ľudia si naozaj prestali vážiť hmotné veci, ktoré potešia. Pohľadnica na Vianoce ? SMS-ka. Prianie na narodeniny ? SMSka. Nákupný zoznam? Papier stráca význam, veď mám mobil! Ľudia si ani neuvedomujú ako ničia samých seba, svoje deti a všetko okolo nás. Nevravím, že ja taká nie som. Áno, tiež si skontrolujem e-mail, kým 15
idem spať. No snažím sa čo najmenej tráviť čas na mobile. Radšej pôjdem von, porozprávam sa s kamarátkami...Keď som bola menšia, chcela som ísť von s kamarátkou, musela som sa obliecť a ísť za ňou. Dnes jej napíšem správu a o 5 minút viem všetko, čo som vedieť potrebovala. Takto je to v dnešnej dobe. Podľa mňa sa to nezmení, pôjde to takto ďalej a ďalej, kým ľudia neostanú sami so svojim mobilom. Možno si potom uvedomia, že celý svoj život prežili s mobilom a teraz, keď vyjdú na ulicu, ani nebudú vedieť prihovoriť človeku... Chcela by som, aby sa tento pokrok zastavil aspoň v súvislosti s mobilmi. Dnes už ani neviem spočítať všetky značky, ktoré ponúkajú mobily s rôznymi rozmermi a farbami. Naozaj nechcem, aby sa moje dieťa narodilo do sveta plného mobilov a nie ľudí... Mobily nemajú len negatíva, ale aj pozitíva. Dosť to uľahčuje život, v telefóne si môžem nájsť všeličo, a to hneď. Napriek všetkému ľudia vypnime telefóny a poďme do prírody, poďme športovať... Nestraťme hlavu v mobile, radšej straťme mobil!
16
Stratená chvíľa Šimon Mikluš IX.B Stratená chvíľa je tá chvíľa, ktorá nám neskôr chýba. A neskutočne čas letí... Veď si ho užívajme – stále sme len deti!
Internet , telka, mobily. Už sme si ich predsa užili! A tie chvíle, čo stratíme pritom, nik nám nevráti mávnutím prstov.
Vybehnime všetci na ulicu, zoberme si hoc ´čo aj udicu, a hneď tá chvíľa ,,stratená“, bude nám vlastne odmena.
Začnime teda, majme odvahu, chyťme do dlaní tú chvíľu chvíľ, aby sme pohli svetom, nestáli na prahu prajem, každému veľa šťastných míľ!
17
