NEZAMESTNANOSŤ SÚČASNÝ MOR EURÓPY

Apríl/Duben 2013

www.VZDOR.org

NEZAMESTNANOSŤ—SÚČASNÝ MOR EURÓPY

Z OBSAHU:

Kto môže za nezamestnanosť? - U nás vo fabrike—Ostudné chování kapitalistického giganta ČEZ—Kam kráčas Španielsko? - Vláda odborníků: účelový a falešný ideál—Kapitalizmus patrí do múzea, nie do 21. storočia—Ghetta v Česku—Insider: film, který přináší mnoho, ale mohl ještě více...

Z DOMOVA

VZDOR 4/2013

Kto môže za nezamestnanosť? V januári bolo na Slovensku 408 874 nezamestnaných, čo predstavuje aţ 14,8 % Téma nezamestnanosti rezonuje v médiách pravidelne a je vţdy o tom istom. Vládny Smer to zdôvodňuje hospodárskou krízou, pravicová opozícia vysoký rast nezamestnanosti dáva za vinu Ficovi a jeho opatreniam. Bliţšie k pravde je síce Robert Fico, avšak ak by bol v opozícii on, s veľkou pravdepodobnosťou by za nezamestnanosť nevinil krízu ako teraz, ale tieţ vládnu koalíciu. Ide o typické politikárčenie, v ktorom, ak sa mi nemôţe nič stať a nenesiem zodpovednosť, útočím zo všetkých síl na súpera, aj keď pravda je inde. Hlavná časť problému však nestojí a nepadá na opatreniach, nech ich robí ktorákoľvek kapitalistická vláda. Pravica by zrejme najradšej zaviedla tzv. "africký" zákonník práce, v ktorom si zamestnávatelia môţu nakladať so zamestnancami úplne slobodne a zadarmo, kedykoľvek ich prijať, kedykoľvek prepustiť atď. Tak je to podľa nich správne, zamestnávateľom sa treba líškať, ľudí im musíme podhodiť len ako lacnú a poslušnú pracovnú silu a nič od nich za to nemáme chcieť, lebo ich "odplašíme" a budeme bez práce. V súčasnom reţime bez riešenia Pri riešení nezamestnanosti v kapitalizme je však problémov viac a sú vzájomne prepojené. Je to priam zamotaný kruh. Ak chceme "naštartovať" ekonomiku, nemôţeme robiť obrovské sociálne škrty. No tým sa nepodarí zmierniť zadlţovanie. Na druhej strane, ak útočíme na ţivotnú úroveň, asi ťaţko zvýšime dopyt po výrobkoch. Navyše, o mnohom rozhoduje aj situácia v iných krajinách, nakoľko Slovensko značnú časť výrobkov vyváţa. Prejavuje sa tu rozpor kapitalistického výrobného systému, ktorý je odkázaný na neustály odbyt výrobkov. Pracujúci môţu ţiť len vtedy, kedy produkujú kapitál. Ak uţ výrobky nenachádzajú odbyt, pracujúci sú posielaní do chudoby. Dôleţitý je tu teda len samotný akt obracania peňazí, nejde tu o produkciu pre uspokojovanie potrieb ľudí. (Koľké veci pre ţivot potrebujeme, no sú pre nás nedosiahnuteľné?) Opatrenia vlády spočívali v niekoľkých základných bodoch: 23 % daň pre právnické firmy, 25 % daň pre osoby zarábajúce viac ako 3 311 €, zavedenie riadnych odvodov pri práci na dohodu a zvýšenie odvodov pre ţivnostníkov. R. Fico

2

obchodnými partnermi a stavajú si nové sídla. Môţe za to kríza – a kto môţe za krízu?

pred voľbami tvrdil, ţe zvýšenie záťaţe pre obyčajných ľudí je uţ ďalej neúnosné a prílev peňazí sa musí hľadať inde - vo vreckách bohatých (najmä progresívna daň). Vidíme však, ţe sa vo veľkom dotýkajú aj mnohých pracujúcich - dohodárov a ţivnostníkov. Tu ale treba poukázať nie len na Ficovu vládu, ale aj na zamestnávateľov (ktorých správanie väčšina médií a pravica chápu ako normálne a nik im nenadáva). Mnohí nútia zamestnancov do ţivnosti, alebo ich prijímajú akoţe na 2 hodiny denne, no reálne pracujú aj 12 hodín. Niektorí by pri dodrţiavaní pravidiel mohli naozaj padnúť a skončiť, iní by len nemali také zisky. Podľa článku v denníku Pravda ukončilo na začiatku roka činnosť viac ako 300 tisíc dohodárov. Z tohto počtu sa na úradoch práce v januári a vo februári zaevidovalo len 263 osôb, čo znamená, ţe veľké mnoţstvo dohodárov si buď našlo inú prácu, alebo prešli u doterajšieho zamestnávateľa na iný pracovný pomer. Redakcia však nepozná konkrétne skúsenosti ľudí s týmto prechodom. Prešli zamestnávatelia na TPP na kratší úväzok? Ak áno, ako sa zmenili platové podmienky? (Nestrhol zamestnávateľ nové odvodové náklady zamestnancovi z platu?) So ţivnosťou na začiatku roka podľa ÚPSVaR skončilo 7800 ľudí, z ktorých 2000 sa zaevidovalo na úrade práce. Ďalších 1500 ľudí si ţivnosť pozastavilo. Zamestnávatelia, ktorí sa sťaţujú, aké je dnes ťaţké udrţať firmu a tým aj prácu pre zamestnancov, by logicky mali sympatizovať so socializmom, ktorý ich v plánovom hospodárstve zbaví tejto neistoty. Naopak, môţu plne vyuţívať svoje organizačné schopnosti v prospech celej spoločnosti a to bez obáv o zhoršovanie ţivotnej úrovne pre celú rodinu. No poznáme aj takých "vyhováračov sa na krízu", ktorí popri útokov na platy zamestnancov chodia po luxusných dovolenkách, organizujú veľké "ţranice" so svojimi

Teraz však prejdime k hlavnej príčine nezamestnanosti. Pri vzájomných hádkach politikov ostanú všetci stáť pred jednou bránou, vo vzduchu visí niečo, čo však, nik z nich ani náhodou nevysloví. Tou bránou je kapitalistický systém so svojim (vraj efektívnym) trhom, ktorému sa všetci klaňajú a ktorý sa u týchto politikov teší veľkému rešpektu. Za nezamestnanosť podľa R. Fica môţe kríza. Ale kde sa tu tá kríza vzala? Prečo je to tak, ţe napriek mnoţstvu výrobkov, masovej produkcii a najnovším technológiám prudko rastie chudoba? Vieme, ţe kríza ako aj nezamestnanosť (ktorá uţ vo viacerých krajinách EÚ presiahla 20 percent !!!) sú úplne samozrejmými a sprievodnými javmi kapitalizmu, ktorý ako sme uţ vo Vzdore spomínali, je závislý len na odbyte, produkuje len pre zisk a nie pre uspokojenie potrieb ľudstva a ľudí má len ako "ľudské zdroje". Kapitalizmus zvyšuje produkciu a zniţuje náklady vţdy len na úkor pracujúcich a kvality, "racionalizácia" si vţdy vyţaduje prepúšťanie a krízy rieši ničením uţ vyrobeného, pumpovaním peňazí daňových poplatníkov do bánk a vojnami, v ktorých sa zničia celé krajiny, čo znamená nový rast a ekonomický stimul. Do krvi sa hádajú o 10 percent problému, no sú úplne slepí a hluchí voči jeho samotnej podstate, pretoţe riešením podstaty problému by šli sami proti sebe. Aby sme mohli vyriešiť problém nezamestnanosti, musíme najskôr vyriešiť základné rozpory systému. Pracujúci nemôţu byť len strojmi či "ľudskými zdrojmi", ktorí svojou prácou vytvárajú zisky iným osobám. Musia byť vlastníkmi hospodárstva, musia pracovať pre seba a pre spoločnosť - s cieľom naplniť jej potreby, nie kvôli obracaniu peňazí bankárov a korporácií. Samozrejme, tovarová výroba nemôţe zmiznúť hneď, ale v socializme idú peniaze do (dnes tak prázdnej) štátnej kasy, nie súkromnému vlastníkovi akcií takí tu totiţ nesmú mať miesto. Táto cesta je však podstatne ťaţšia, pretoţe je to cesta organizácie tvrdých bojov, politických i ekonomických. Nie je to cesta pochlebovania a podávania si rúk s nepriateľom. No je to jediná moţná cesta. Stanislav PIROŠÍK

VZDOR 4/2013

Z DOMOVA

Krátke správy z domova Fico, Kaţimír a Ţiga v USA vyjednávali o zotrvaní U.S. Steelu na Slovensku S premiérovou delegáciou do USA letel aj primátor Košíc Richard Raši, informovala Linda Šnajdárová z košického magistrátu. "Vedeniu mesta Košice ako aj krajiny záleţí na tom, aby jeden z najväčších zamestnávateľov východného Slovenska zotrval v Košiciach. Verím, ţe táto cesta pomôţe dospieť k dohode, ktorá bude prospešná najmä pre Košičanov," uviedol Raši. Ako agentúre SITA potvrdila hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková, v delegácii bude aj košický ţupan Zdenko Trebuľa. Odchod spoločnosti U.S. Steel zo Slovenska nie je podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského v tejto chvíli aktuálny. "Myslím si, ţe v tejto chvíli nie je ich odchod tak aktuálny, aby odchádzali zajtra, pozajtra, budúci rok. Dúfam, ţe aj po budúcom roku tu budú," povedal po stredajšom rokovaní vlády Malatinský. Slovenská vláda podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského ponúkla americkému investorovi výhody, ktoré by ho mohli presvedčiť, aby na Slovensku zostal. O aké výhody konkrétne ide, však zatiaľ nespresnil. “V energetike sú moţné také opatrenia, aby ich energetická nákladovosť bola niţšia. Tak isto sú ponúknuté nejaké moţnosti v oblasti ţivotného prostredia. Toto všetko bude obsahom správy, ktorá ešte nie je hotová. Keďţe nás poţiadali, aby sme to dovtedy nemedializovali, tak ja by som to rád dodrţal,“ skonštatoval ešte v stredu šéf rezortu hospodárstva. Malatinský verí, ţe rokovania nakoniec skončia úspešne pre Slovensko. “Z krátkodobého hľadiska to vyzerá veľmi nádejne, ale dlhodobé hľadisko neviem, či máme zaručené. Americký investor sa nevyjadril a vnútorné rozhodnutia prebiehajú v sídle firmy v Pittsburghu,“ povedal Malatinský. Materská spoločnosť U.S. Steel Košice, firma United States Steel Corporation, koncom minulého roka informovala, ţe dostala ponuky na odkúpenie košického hutníckeho kombinátu. Firma však odmietla konkretizovať, koľko ponúk dostala a od ktorých subjektov. Podľa medializovaných informácií mala spoločnosť rokovať o odpredaji košickej oceliarne minimálne s ukrajinskou firmou Metinvest, ktorá patrí do skupiny System Capital Management oceliarskeho magnáta Rinata Achmetovova. V dobe keď U. S. Steel kupoval VSŢ Košice pracovalo v podniku 25 tisíc pracovníkov. Dnes je ich niečo cez 10 tisíc. Exekuce a vyhazování na dlaţbu jsou v kapitalistické ČR kaţdodenností Zdá se, ţe v dnešní době se do tzv. „dluhové pasti“, ze které je pak uţ jen málokdy úniku, dostává skoro neustále velká část společnosti. Kdo jsou tito lidé? A proč se opakovaně dostávají do situací, kdy je jim majetek nemilosrdně odebráván lichváři a vydřiduchy? Podle exekutorské komory jde nejčastěji o muţe v průměrném věku 41 let (Největším „dluţníkem“ je muţ ve věku 50 let, jeţ pochází z Prahy a na nějţ bylo uvaleno 209 exekucí!). Kromě muţů, kteří statisticky častěji ţiví rodinu, kteří se po svých 40 stávají na trhu práce „neuplatnitelnými“, se však do těchto situací zákonitě dostává také mládeţ. Ta, pokud chce začít plnohodnotný ţivot, zaloţit si rodinu a koupit si byt, tak dnes jiţ téměř nemá jinou moţnost, neţ se pomalu propadat do pastí, nastraţených těmi, kdo jsou dnes „elitou“ národa a ví, jak vyuţít kaţdé situace…V absolutních číslech sice exekuce v poslední

3

době klesli. Zatímco v předchozích letech byl velký nárůst, nyní počet uvalených exekucí spíše klesl. Roku 2011 bylo uvaleno 936 000 exekucí, zatímco roku 2012 by exekucí uvaleno 820 420. Toto číslo však není rozhodně určujícím ukazatelem pro obyčejné pracující, jelikoţ v poslední době zase obrovsky vzrostl počet vyřízených, dokončených exekucí. Nárůst takto provedených exekucí je 64 000 oproti roku 2011 (v roce 2012) a dokonce 150 000 oproti roku 2010. vše nasvědčuje tomu, ţe podobný vývoj ukazatelů se bude odehrávat i v tomto roce, 2013. Co z toho vyplývá? Na jednu stranu je povzbuzující, ţe stát konečně alespoň v nějaké oblasti začíná fungovat, smutné (a příznačné…) je však to, ţe tou oblastí jsou zrovna (a ne vţdy státem prováděné) exekuce. Kolik lidí skončilo na dlaţbě, kvůli lichvářským praktikám a následným exekucím? Kolikrát je celý tento proces sporný a není ani jisté, zda je onen, komu zabavují majetek, vůbec vinen, nebo uvědomen s tím, co a proč se to vlastně děje? Ovšem to je realita. Realita kapitalismu. Kapitalisté necítí soucit, kdyţ vidí matku na kolenou, jak drţí za ruce děti a pláče nad ztraceným domovem. Jeho budou vţdy zajímat jeho třídní zájmy. A tudíţ, jen socialismus je schopen zajistit většině občanů, pracujícímu lidu, v této otázce bezpečnost, spravedlnost a bezúhonnost. Prácu odchádzajúcich rozdelia ostatným V Hriňovej podobne ako v iných obciach nad tritisíc obyvateľov sa vlani zaviazali, ţe tento rok ušetria päť percent na mzdách a desať percent na tovaroch a sluţbách. Záväzok je jedna vec, no realita môţe byť úplne iná. „Budeme radi, ak sa k piatim percentám priblíţime. Úsporu získame z odchodu našich zamestnancov na dôchodok,“ povedal hriňovský primátor Stanislav Horník. Ľudia dostanú rovnaké výplaty ako v minulosti iba vďaka tomu, ţe magistrát neobsadí miesta po tých, čo odídu do dôchodku. Ich prácu rozdelia ostatným. Zamestnanci mesta majú s vedením mesta podpísanú kolektívnu zmluvu, do budúcnosti primátor ráta s tým, ţe podmienky novej kolektívnej zmluvy budú nastavené o niečo triezvejšie ako v minulosti. Hlavne pôjde o zrušenie 20% zvýšenia miezd formou koncoročnej odmeny na ktoré nebolo uţ ani minulý rok. Päťpercentné šetrenie na mzdách zamestnancov povaţuje Horník za drastické, pretoţe na úrade sa platy neupravovali od deväťdesiatych rokov. Iba o tarify, navýšené zo zákona. Na nejaké ubratie uţ podľa primátora priestor nie je. Napriek týmto skutočnostiam mesto má ambície spomínaných päť a desať percent ušetriť. Protestné zhromaţdenie zamestnancov NsP Myjava Dne 13.3.2013 proběhlo v NsP Myjava od 12:00 do 12:30 protestní shromáţdění pracovníků nezdravotnického personálu za podstatné zvýšení mezd a na podporu Výzvy vládě SR, poslancům NR SR, prezidentovi SR, KOZ SR a Výkonnému SOZ ZaSS od protestujících zaměstnanců NsP Prievidza, pracujících v obsluţných činnostech jako jsou například doprava, vrátnice, pracovníci SVALZ, ošetřovatelé, pomocnice, uklizečky, kuchyně, údrţba budov, kotelna, vodárna, prádelna a další. Současný plat těchto zaměstnanců se pohybuje od 270 do 350 EUR měsíčně. Na protestním shromáţdění a na písemné podpoře této Výzvy spolupracovali společně paní Holanová předsedkyně zdravotnických odborů při NsP Myjava a Zdeněk Rajchl předseda OV KSS na Myjavě.

Z DOMOVA

VZDOR 4/2013

U nás vo fabrike Dlhšie som premýšľal, ako a kam napísať moje pocity. Vlastne ani nie pocity, ale skúsenosti. Výsledkom týchto skúseností je môj hnev a v konečnom dôsledku pocit bezmocnosti. Bezmocnosti preto, lebo všetci politici sú rovnakí. Myslím osoby ako z ľavice, tak z pravice. Problém, ktorý je u nás vo fabrike nikoho z nich nezaujíma a ani nebude zaujímať. Pred pár dňami som si kúpil časopis Vzdor v Ţiline. Myslel som si, ţe ide o Nota Bene. Nota Bene som nikdy poriadne nečítal, ale myšlienka, ţe bezdomovci predávajú časopis z ktorého im ide časť peňazí sa mi páčila. Mám prácu a tie drobné raz za mesiac mi toľko nechýbajú a človeku v núdzi pomôţu (i keď som si vedomý, ţe si len kupujem pocit pomoci druhému, aj keď to problém bezdomovectva nerieši... ale ako inak to mám riešiť, keď politici sú skorumpovaní a klamú nás uţ roky?). Keď predajca chcel len dobrovoľný príspevok, uvedomil som si, ţe kupujem od predavača iný časopis. Našťastie som si ho zobral. Šiel som do nemocnice. Uţ dva mesiace sa mi vracia nachladnutie, keďţe v práci sme finančne „motivovaní“ (skôr vydieraní) aby sme neabsentovali a ak, tak si brali dovolenku a nie „PNku“. Prechodil som nachladenie, ktoré sa mi poslednú dobu stále vracia. Bol som si teda dať predpísať antibiotiká a verte či nie, beriem ich a chodím do práce. Dovolenku si chcem odloţiť na leto, rád by som totiţ šiel konečne k moru. Ostatok budem potrebovať na december, kedy tradične ostávame chtiac-nechtiac doma. Vtedy nemávame zákazky a takto to náš nadria-

dený rieši. V čakárni som si kúpil hnusnú kávu za 50 centov. Iste to poznáte. Tá káva je hnusná a predsa si ju kaţdý v nemocnici kúpi... ani neviem prečo. Tých 50 centov mi zároveň utkvelo, lebo stála rovnako ako som dal za časopis. Zapísal som sa do zoznamu, ale podľa pohľadu do čakárne som to odhadol na dlho (sedelo tam asi 15 dôchodcov). Začal som čítať časopis, čo som si neplánovane kúpil. Tých 15 dôchodcov sa vystriedalo pri čítaní článkov veľmi rýchlo. Hneď som vedel, ţe chcem napísať do časopisu o mojom hneve a beznádeji, akú zaţívam. Pred nejakým časom sa u nás v práci zaviedol systém, ktorým sa eviduje práca kaţdého zamestnanca. Zo začiatku som to bral normálne. S počítačmi som kamarát a vlastne priznávam svoju prvotnú hlúposť – celkom som bol na to zvedavý. Ako to vyzerá v praxi? Máme majstra, ten mne a mojim parťákom ráno zadeľuje úlohy. Zväčša sú rovnaké, záleţí na druhu výrobku aký opracúvame. Tie sa ale často striedajú. Aţ na posledné roky sme mali dosť práce a aţ na pár výnimiek. Stále sa pracuje a neprepúšťalo sa (iba v roku 2009 sa prepúšťalo, keď nám padli objednávky z USA). Ostávali sme doma iba v decembri, kedy si zväčša berieme dovolenky od polovice mesiaca. S plnením noriem nikdy nebol problém a môţem zodpovedne povedať, ţe sme si plnili svoje povinnosti zodpovedne. Nikto z nás sa neflákal a kaţdý pracoval počas celého času. Často sme

INTENZIFIKÁCIA PRÁCE Kapitalista sa v konkurencii snaţí vyrábať čo najlacnejšie a najčastejšie sa to dotýka práve zamestnancov. Okrem útoku na mzdy "lebo kríza" či rušenia prestávok sa to často rieši práve väčšou intenzitou práce. Dosiahne tým teda viac výrobkov za rovnakú cenu. Je to, akoby som si dnes kúpil 1kg chleba za 1€ a zajtra by som od pekára poţadoval 1,5 kg chleba za 1€. Viac práce teda nemusí znamenať ani viac zamestnanosti, nakoľko kapitalisti radšej budú viac naháňať terajších zamestnancov a tí im podajú v strachu o strechu nad hlavou veľké výkony. Práve nezamestnanosť, ktorej sa kaţdý bojí je bičom na zamestnancov.

SOLIDARITA Tak ako je nezamestnanosť zbraňou kapitalistov, zbraňou zamestnancov je solidarita. Pre kapitalistu nie je nič výhodnejšie, ako keď sa zamestnanci medzi sebou predbiehajú, sú voči sebe nevraţiví a donášajú na seba. Takto mu sami dávajú podnety na väčšie vykorisťovanie. Je nočnou morou kaţdého kapitalistu, ak má v podniku solidárnych zamestnancov a vie, ţe či ukrivdí jednému alebo všetkým, môţe sa stať, ţe na druhý deň bude stáť celá fabrika. A kaţdá hodina prirodzene znamená únik obrovských peňazí (v prípade baní na vzácne kovy ide priam o milióny dolárov). Aj preto majitelia zavádzajú do výroby taký spôsob odmeňovania a normy, v ktorých sa zamestnanci, ktorí tento zámer prehliadli, budú vzájomne predbiehať v práci pre pár korún navyše, no keď si to prepočítame na pracovný výkon, tak zarobia podstatne menej.

4

ostávali dlhšie v práci, ak bolo treba a majster nás poprosil, lebo bolo treba stihnúť termíny dodania. Musím povedať, ţe som to zamestnanie, kolektív a aj samotnú prácu mal rád. Teraz, keď máme zavedené sledovanie výkonov cez informačný systém, všetko je inak. Začalo to prezentáciou, kde nás spoločne naučil nejaký kravatkový „vedec“, ako sa so systémom pracuje. Je to jednoduché. Priloţíte ku čítačke svoju osobnú kartu, ako keď prídete do práce. Tá vás prihlási a napíše sa vám meno a povie: „Prajem Vám príjemný deň pán ten a ten...“. Kliknete na „Zaevidovať výkon“ a zadáte kus, dávku a počet aký ste urobili za zmenu. Všetko by bolo normálne, keby sa so spustením systému neprezentoval aj nový systém odmeňovania. Ten, ak mám jednoducho povedať, hovorí o tom, ţe najlepší z tímu, dostávajú prémie naviac a výkon ktorý nám systém na konci mesiaca vypočíta, bude predstavovať naše prémie ku výplate. Doposiaľ, ak sa firme darilo a neurobili ste nič zlé, ako napr. chybné kusy alebo iný prúser, prémie ste dostali automaticky... Koncom minulého roka sa začali dostihy! Kolegovia začali robiť tak ako nikdy pred tým. Niektorí „špecialisti“ dokonca nešli na obed, ale jedli pri stroji, lebo pekná prémia ku platu sa im zdala veľmi lákavá. Prvý mesiac po zavedení boli naozaj vyplatené tučné prémie prvým v poradí podľa plnenia výkonu. A nie malé! Aj ja som im závidel. Priznávam sa! Moje prémie boli 107 percent. Celkom sa mi to páčilo, lebo doteraz som nikdy nemal na výplatnej páske viac, a aj 7 percent na viac sa mi zdalo ako dobrá vec. Prebudenie prišlo aţ tento rok. Som nahnevaný a zároveň bezmocný a zúfalý, nie však uţ zo seba, ako som im na to naletel, ale zo svojich kolegov – kamarátov. Od nového roka sa všetky normy upravili. Majster tvrdil, ţe boli zle nastavené, skúšobná fáza sa skončila a ideme na „ostro“. V zásade všetky kusy sú nastavené výkonovo tak, ţe 100 percentný výkon prislúcha najviac dosiahnutým výkonom z konca minulého roka, kedy sa u nás všetci predháňali v plnení. Nie je moţné ich dosiahnuť, lebo by ste to ťaţko stihli aj bez prestávky. Februárová výplata bola niţšia o viac, ako tá po zavedení systému. Môj výkon klesol podľa systému na 83%! Sledoval som si to a určite bol môj výkonu primeraný ktorémukoľvek výkonu z iných mesiacov. Najviac ma štve, ţe kolegovia sa poslušne sklonili a snaţia sa plniť normy,

VZDOR 4/2013 i keď dobre vedia, ţe sú nastavené nespravodlivo. Nálada vo firme sa pokazila a dokonca sa zmeny prestali medzi sebou navzájom baviť. Za to môţe nový systém, od tohto mesiaca bude najvýkonnejšia zmena odmenená bonusom naviac. Teda jedna z troch zmien odmenená peniazmi za to, ţe urobila sumárne najlepší výkon. Je to 33 Eur pre kaţdého zo zmeny. Systému sa podarilo to, čo nikomu za celé roky. Najskôr sme sa predháňali v plnení výkonu, lebo kaţdý chce viac peňazí a kaţdý chcel byť najlepší, alebo minimálne nikto nechcel byť najslabší. Pokazili sa vzťahy a nálada a teraz sa dokonca jednotlivé zmeny nebavia medzi sebou, akoby sme boli nepriatelia! Som nahnevaný, lebo prácu som pred rokmi nadšený získal. Podpísal som základný plat a súhlasil s vyplácaním prémií, ktoré sú u nás veľkou čiastkou z celkovej mzdy. Jasne mi bolo povedané, ţe keď si budem plniť povinnosti a firme sa bude dariť, budem ich mať vyplatené a aj tomu tak roky bolo. Teraz nás systém odmeňuje a nik z nás nevie, aký je vlastne výkon na ktorý kus, a aj keď to zistíme, mení sa to – samozrejme zvyšuje. To, čo bolo pre nás prirodzené, o to teraz musíme celý mesiac bojovať a aj tak nedostávame rovnaké peniaze, ako pred zavedením systému. Práce vykonávame oveľa viac a nie za rovnaké peniaze, ale za menej peňazí! Moji kolegovia sú ticho, nadávajú iba v šatni a cestou domov! Toto je pravý kapitalizmus! Viac práce za menej peňazí. A zúfalosť, tá ma posadla tým, ţe moji kolegovia ani nechápu, ako nás vedenie firmy oklamalo a získava viac našej práce za menej peňazí. Ako bonus získali absolútne rozhádanie sa doteraz nerozdeliteľných kamarátov (s kolegom na druhej zmene som vyrastal v jednom vchode paneláku a teraz sa máme predháňať pre 33 eur?). Píšete o Grécku, Palestíne, Venezuele, či o Československu – radšej ale vysvetlite mojim spolupracovníkom, ako nás oklamali, lebo ja uţ nemám dosť síl. Jeden nasraný Ţilinčan

Súťaž V apríli súťaţíme o dve knihy REPKIN o kpt. Jánovi Nálepkovi, ktorú minulý rok vydal jeho brat Jozef. Do ţrebovania budú zaradení všetci čitatelia, ktorí na [email protected] pošlú svoj príspevok na zverejnenie v čase od 10. apríla do 5. mája. Výhercom z minulého mesiaca o 1 kg medu sa stala čitateľka z Liptovského Mikuláša.

5

Z DOMOVA

Ostudné chování kapitalistického giganta ČEZ a jeho následky Prudké zvýšení cen elektřiny v Bulharsku, za kterým stojí kapitalistický monopol ČEZ, je příkladem toho, jak nestabilní je mezinárodní ekonomika v současném imperializmu (který je charakterizován růstem monopolů a kartelů a falešným udrţováním „volného“ trhu). Je také příkladem toho, jak se z celých států a národních ekonomik stávají figurky, které se mohou kdykoliv zhroutit. Ne nepodobná situace panuje i v ČR, kde, jak známo, drtivou většinu průmyslu a dalších důleţitých odvětví vlastní cizí, zejména německý kapitál. Jaký mají zájem tyto nadnárodní korporace na blahobytu národů a pracujících, kteří se ocitli v situaci závislosti na nich? Jejich zájmy se mohou shodovat se zájmy místních proletářů jen tehdy, kdy jim v dané lokalitě vycházejí kšefty a vlády jsou jim nakloněny…Co se tedy stalo Bulhari protestujú proti gigantovi ČEZ

vlastně v Bulharsku? Čeho je tato událost příkladem? A jaké budou důsledky i pro naši republiku? Jiţ bylo řečeno, ţe jde o příklad situace, kdy se nadnárodní kapitál octne v situaci, kdy je pro něj nemoţné přeţít bez toho, aniţ by přistoupil k velkému zbídačení pracujících (v tomto případě šlo o rapidní pozvednutí cen elektřiny, nutný pro stabilitu a navýšení zisků ČEZ). Dále jde o konfrontaci moci monopolů a států, které si, jakoţto liberální, burţoazní demokracie snaţí zachovat klasický volný trh (v likvidaci volného trhu pak de nejdále fašismus, ten vytvoří podmínky pro převzetí moci monopoly, tudíţ nejde o likvidaci kapitalizmu, nýbrţ o jeho autoritářskou, nejagresivnější verzi). A co se týče ČR, těţká zahraniční poráţka domácí firmy můţe znamenat jen další úpadek a ztíţení jiţ tak těţké ekonomické situace. Takovýmto krizím, které znamenají nestabilitu a pád celých vlád, je moţné zabránit pouze zničením světového systému imperializmu a jeho nahrazení socialismem, ve kterém výrobní prostředky vlastní lid a tudíţ je to on, kdo rozhoduje o vrcholných ekonomických otázkách na všech úrovních a má zájem, skutečný třídní zájem, na zkvalitňování svého ţivota. Tárik MUHIČ

Novinky na úradoch práce Celkovo je na Slovensku 437 039 nezamestnaných, z toho ihneď nastúpiť do práce môţe 397 070 ľudí, ktorí sa môţu uchádzať o 4 279 pracovných miest. "Na okresnej úrovni sa vo februári 2013 dosiahol pokles miery evidovanej nezamestnanosti v 51 okresoch, v 26 okresoch sa zaznamenal mierny nárast nezamestnanosti a 2 okresy zaznamenali pôvodnú výšku nezamestnanosti ako v januári tohto roku," spresnil šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter. Najviac nezamestnaných, aţ 34,49% vykazoval aj tento mesiac okres Rimavská Sobota. Po novom sa rušia periodické mesačné návštevy evidovaných na úrade práce, čo v praxi znamená, ţe človek by mal úrad navštíviť raz za dva mesiace. Minister Richter však varuje, ţe novinkou budú aj viac mesačné návštevy, keď k tomu bude dotyčný vyzvaný. Týmto sa chce zamedziť zneuţívaniu pomoci zo strany štátu, ale aj napomôcť k efektívnej-

šiemu ponúknutiu aktuálnej pracovnej ponuky. „Novela zákona o službách zamestnanosti vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu, individuálny prístup a boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Dá tiež väčšie právomoci v reakcii na potreby regionálneho trhu práce,“ povedal minister Richter. Zvyšuje sa tieţ výška príjmu na dohodu. Po novom bude môcť človek v evidencii úradu práce zarobiť na dohodu do 146 eur. Upravujú sa aj podmienky v príspevku na podnikanie. Do teraz ste po získaní príspevku museli podnikať 2 roky. Po novom sa táto hranica zvyšuje na 3 roky. Tieţ sa mení proces vyplácania tohto príspevku. Po novom dostanete 60% hneď po podpísaní dohody a ďalších 40% Vám úrad vyplatí po roku činnosti. Opozícia uţ teraz avizuje, ţe návrh novely zákona o sluţbách zamestnanosti nezlepší zamestnanosť, ale otvorí dvere korupcii, klientelizmu a čiernej práci. Spracoval Miroslav Pomajdík

ZO SVETA

VZDOR 4/2013

Kam kráčas Španielsko? (dokončenie z marcového čísla) Aká je situácia medzi mládeţou, ako sa organizuje a myslí? Ťaţko generalizovať. Človek môţe mať rôzne pocity podľa toho, v akej sociálnej skupine sa pohybuje, s akými ľuďmi sa stretáva atď. Ak to mám akýmsi spôsobom vysvetliť… Je badateľná veľmi jasná zmena v myslení mladých ľudí, napokon, sme to my mladí, ktorých sa kríza dotýka takpovediac najviac. Kaţdý nadobúda istým spôsobom či uţ priamo či nepriamo dosť jasný pohľad na aktuálnu politickú, ekonomickú a sociálnu situáciu. Odráţa sa to nie len vo veľkej participácií mladých na protivládnych demonštráciách a na čiastkových aktivitách najmä v oblasti obrany verejného vzdelávania. Politické povedomie je vysoké. Moţno to bude znieť ako somarina, ale tunajší mladí si na Facebooku navzájom zdieľajú veci s veľmi jasným politickým a antikapitalistickým kontextom, na rozdiel od mladých na Slovensku, kde je to väčšine jedno. Tu sú takí v menšine. Ešte aby som nezabudol, prečo mladí ľudia zohrávajú dôleţitú úlohu v tomto politickom zápase. Veď pripravovaná reforma pracovného trhu sa dotýka práve najviac mladých ľudí, čo je pochopiteľné, ale robí z nich otrokov bez akýchkoľvek pracovných práv, hodných vykorisťovania, ktoré moţno prirovnať k obdobiu raného kapitalizmu. Naozaj sila. Aké formy boja na ochranu práv pracujúcich sa najčastejšie pouţívajú v Španielsku Jednoznačne ide o demonštrácie a štrajky rôzneho charakteru. Väčšinou sú akcie pacifistické, zriedka ako v prípade baníkov z AK Asturias sa situácia vyhrotí do takmer ozbrojeného konfliktu v tej, či onej forme. Čo sa týka boja pracujúcich na pracovisku, nie vţdy sa môţu spoľahnúť na ochranu „klasických“ odborov. Áno, je tu niekoľko odborových organizácií, niektoré s veľkou históriou ako CNT, CGT, UGT, CC.OO. a i. Všetky sa deklarujú ako ľavicové, dokonca by som povedal, ţe sa deklarujú všetky viac ako socdemácke. CC.OO. sú napríklad odbory, ktoré majú silné prepojenia s eurokomunistickou Izquierda Unida, na predchádzajúcich generálnych štrajkoch zohrali silnú úlohu, ale stále je to vo forme KOZ na Slovensku, alebo nejakého OZ Kovo. V čom? O 18:00 začne a 20:00 skončí generálny štrajk, ľudia idú domov a ţivot ide ďalej. Ţiaľ, osobne nevidím veľkú perspektívu v týchto systémových odboroch. Iné je to v prípade anarchosyndikalistických odborov CNT a CGT, ktoré sú určite kaţdému známe z histórie Španielskej občianskej vojny

6

a literatúry z toho obdobia, ak niekto čítal napríklad Orwellov Hold Katalánsku. Tieto odbory sú reálne odbormi pracujúcich, ktoré stoja za radikálnymi akciami priamo tam, kde je to potrebné. Sú to práve tieto odbory, ktoré sa nezľaknú prvých výstrelov gumových projektilov na demonštráciách. Rozdiel je práve vo veci, ţe pracujúci či nepracujúci proletariát organizovaný v CNT a CGT sa nespolieha na ţiadne autority na tribúne, kdeţto v tom predchádzajúcom prípade ľudia len prídu s balónikom, či igelitovou zástavou na námestie na dve hoďky si zakričať a vypočuť odborových predákov, ktorí sú navyše subvencovaní zo štátneho rozpočtu desiatkami miliónmi eur ročne! Je badať zmenu v myslení pracujúcich, mládeţe a nezamestnaných smerom k hľadaniu alternatív voči kapitalizmu? Samozrejme. Hovoria o tom mnoţiace sa demonštrácie, protestné hladovky, štrajky a všeobecná nálada v spoločnosti. Antikapitalistická ľavica má obrovskú podporu, problém je v jej roztrieštenosti, čo však nie je vţdy riešiteľné, aj keby to bolo aktuálne najviac ţiaduce. Uţ len kvôli ideologickým a kultúrnym rozdielom. Jedna zo zaujímavých alternatív je aj zakladanie kooperatív. Keď tu nedávno boli kolegovia zo Slovenska, tak sme navštívili kooperatívu Can Calçada v obci Riudellots de la Selva, čo je súčasťou projektu alternatívnej ekonomiky a výrobnej siete Cooperativa Integral Catalana. V Andalúzií sú to zase kooperatívy, ktoré spadajú pod tamojšie odbory SAT (Sindicato Andaluz de Trabajadores) – najznámejšia je snáď Somonte, o ktorej sa poslednou dobou písalo niekoľko článkov na ČSAF. Aké organizácie a hnutia získavajú v Španielsku počas krízy väčšiu popularitu ľudí? Záleţí v akej časti. Ja bývam v Barcelone a tu je situácia špecifická, vo všeobecnosti v Katalánsku. Jasné je, ako som uţ spomínal, ţe je to antikapitalistická ľavica, ktorá naberá na sile. Tu sú to navyše aj emancipačné a národnooslobodzovacie hnutia. Čo sa týka parlamentnej ľavice v Španielsku rastú výrazne preferencie strane Izquierda Unida a v Katalánsku je to novovzniknutá radikálneľavicová CUP, ktorá chce ale samostatnosť Katalánska. Dôleţité je ţe IU a PSOE (socdem) vládnu v koalícií v Andalúzií, takţe môţeme v nasledujúcom čase sledovať akú silnú ľavicovú politiku bude presadzovať komunistická IU. CUP v Katalánsku získal niekoľko primátorov men-

ších miest a obcí ako napríklad Vilanova i la Geltrú. Čo by som spomenul a myslím, ţe bude mať značný dopad na smerovanie hnutia v Španielskom štáte je vznikanie radikálnych organizácií, ktorých cieľom je boj za spoločenskú zmenu a proti utláčateľskej autorite – t.j. aktuálnej vláde a policajným zloţkám, ktorých násilnými akciami bol práve podmienený vznik týchto organizácií. Relatívne sú tieto organizácie len v zárodku, ale môţeme pomaly hovoriť o novovznikajúcich „RAF“ na území Španielskeho štátu. Len na okraj, sú to uţ tradične Black Block na demonštráciách, ktorý je stále aktívnejší, ale taktieţ “bojové bunky (Células Autónomas de Combate), desiatky malých afinitných skupín a taktieţ radikálni futbaloví fanúšikovia madridského klubu Rayo Vallecas, ktorých členovia sa nazývajú „bukaneros“ a aktuálne po všetkých ide tunajšia informačná sluţba a polícia.” Ako sú na tom krajne pravicové, neonacistické a nacionalistické hnutia v Španielsku. Je badateľný ich vzostup? Čo separatistické nálady Kataláncov a Baskov ? V prvom rade by som nemiešal do jednej otázky neonacistov a separatistické nálady Kataláncov, Baskov a Galícijčanov. Ako som uţ kdesi o tom písal, respektíve citoval kolegu z Baskicka, ktorý túto problematiku vysvetlil nasledovne: “Katalánsky ako aj baskický či galícijský nacionalizmus plynie z histórie Iberijského polostrova. Ani Katalánci, ani Baskovia ani Galícijčania neponímajú svoj nacionalizmus ako boj proti všetkému cudziemu, ako xenofóbny, či rasistický. Tento nacionalizmus sa zakladá na boji proti madridskej centralizácií, pozostatkom frankistického reţimu, kedy nemohli existovať de facto ţiadne kultúrne rozdiely. Tunajší nacionalizmus je ľavicový a internacionalistický, spočíva iba v tom, ţe ľudia v konkrétnych regiónoch si cenia tamojší jazyk, kultúru a ide primárne o ich ochranu. Ale za Katalánca sa môţe povaţovať kaţdý, kto tu ţije, deti prisťahovalcov, ktoré od malička rozprávajú katalánsky. Naopak, je to vítané. Sme antifašisti a nechceme sa izolovať. To, ţe rozprávame od malička dvoma jazykmi je výhodou”. Náckovia tu sú, ale sú dosť marginalizovaní. Najnebezpečnejší náckovia sedia v parlamente v kravatách a radi si pospomínajú pri šálke kávy na Franca. Existuje aj pár magorov, ktorí chodia s vytetovaným hakenkreuzom, ale nie je ich veľa a nakoľko je tu silná Antifa, väčšinou dostanú na drţku. Barcelona je veľmi koz-

VZDOR 4/2013 mopolitné a multikultúrne mesto, naozaj tu nemá miesto nič tak choré ako nacizmus a fašizmus, aj keď niektorí ľudia vravia, ţe najmä starší z rurálnych oblastí majú istú dávku rasizmu a predsudkov v sebe, ale to mi príde asi viac-menej normálne, nakoľko som zo Slovenska. Čo je horšie, v Madride som videl dosť propagandy s hakáčom po uliciach, nakoľko tu nie je zakázané pouţívanie tohto symbolu a samozrejme dá sa hovoriť o miernom vzostupe týchto chorých ideí v posledných rokoch, ale je to prirodzené. Kríza kapitalizmu plodí fašizmus pretoţe je jednoduché nájsť ľahké terče a ešte jednoduchšie riešenia. Ako vidíš ďalšie spoločenské smerovanie Španielska a aké opatrenia vyuţíva španielska vláda v boji s krízou a protestným hnutím? Osobne vidím ďalšie smerovanie Španielskeho štátu veľmi čierno. Myslím si, ţe od reálnej a hlbokej spoločenskej zmeny nie je aţ tak ďaleko. Mnoţiace sa tragédie, stále radikálnejšie protestné hnutia a mnoho ďalších faktorov napovedajú o tomto smere. Španielsko uţ istý čas nie

ZO SVETA je ţiadnou demokraciou, je to diktatúra kapitálu, kde sú beţní ľudia trpiacimi na potápajúcom sa korábe, na ktorý sa dostali podvodom a klamstvom. Španielska vláda reaguje na protestné hnutia veľmi tvrdo a totálne neľudsky, čo sa jej vráti ako bumerang uţ čoskoro. Nehovorím o mŕtvych a desiatkach ťaţko ranených ľudí, študentov, dôchodcov, invalidov, matiek atď. z minulého roku, o ktorých hádam uţ kaţdý, kto sa trochu hlbšie zaujíma vie. Len teraz v sobotu boli ďalšie masové protesty o ktorých bolo samozrejme v médiách ticho a ktoré sa skončili brutálnym zásahom polície. Niekoľko desiatok súdruhov je vo väzení, len v Madride bolo niekoľko desiatok ranených. Ťaţko povedať presné číslo, preto sa ani nesnaţím veľmi upresňovať. Dôleţité je, ţe to vyzerá, akoby pravicová vláda vyťahovala z archívu frankistické zákony typu „bonzni suseda ak vieš, ţe je ľavičiar“. Je to pravda a je to fakt. Od sobotných demonštrácií bolo zadrţaných niekoľko desiatok súdruhov a súdruţiek ako som uţ vravel a represálie pokračujú. Aktuálne pokračuje monitoring sociálnych sietí – môţeš byť podozrivý z terorizmu len za to, ţe zdieľaš nejaký status na FB alebo Twitteri. Nie jednému z kolegov minimálne vymazali FB profil kvôli obsahu, ktorý propagoval. Treba si dávať naozaj pozor. Tak isto bolo za posledných niekoľko mesiacov násilne vysťahovaných niekoľko veľkých squatov – sociálnych centier, ktoré slúţia

ako spoločenské a kultúrne priestory, kde sa ľudia majú moţnosť slobodne zhromaţďovať. Štát zo strachu pred akousi diverznou činnosťou má snahu zničiť všetko, čo je moţné v aktuálnej situácií. Len pre predstavu o veľkosti hnutia v Barcelone, existuje tu okolo 550 squatov, z čoho veľká časť slúţi širokej verejnosti a supluje taktieţ terénnu, sociálnu a kultúrnu prácu štátu. Aké kultúrne, hudobné a alternatívne trendy si zaznamenal v Španielsku? Reflektuje tamojšia kultúrna scéna zlú sociálnu situáciu v Španielsku? Isteţe. Ale ak čakáš, ţe ti porozprávam ako sú tu beţné koncerty radikálnych punkových kapiel, tak nie. Ţiaľ, „hviezdy“ ako SKA-P, Boikot či Non Servium si nechávajú platiť za vstupné od 15-20 Eur vyššie, na čo väčšina naozajstnej alternatívnej ľavice peniaze nemá. Na tieto koncerty uţ chodia len deti rodičov, ktoré majú peniaze investovať do svojho imidţu v zmysle naleštených „ťaţkých“ z ekologickej koţe, značkovej herringtony a pod. Radikálna undergroundová ľavica sa stretáva na akciách iného typu. V Barcelone je momentálne veľmi populárna hudobná scéna „free party“, ktorá vznikla vo Francúzsku ako anarchistický politický projekt. Sú to vlastne ilegálne viacdňové technopárty (rave) v okupovaných výrobných halách firiem, ktoré skrachovali, alebo počas letných mesiacov mimo miest v horách alebo na vidieku. Ľudia si potrebujú vyčistiť hlavu. Ja si tu na staré punkové časy uţ tieţ zaspomínam iba cez slúchadlá a môj PC. Rozhovor pripravil Miroslav POMAJDÍK

Válka jako obchod V roce 2011 sto největších dodavatelů prodalo zbraně a sluţby za 410 miliard dolarů. Jen prvních deset z nich tvoří 208 miliard. Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI) v roce 2011 sestavil ţebříček sto nejvíce prodávajících společností. 24/7 Wall St. provedl revizi a vybral prvních deset z nich. 1) Lockheed Martin (LMT): Prodej zbraní: 36,3 miliard dolarů, Celkový prodej: 46,5 miliard dolarů. Hrubý zisk: 2,7 2) Boeing (BA): Prodej zbraní: 31,8 miliard dol., Celkový prodej: 68,7 miliard dolarů, Hrubý zisk: 4 miliardy dolarů 3) BAE Systems: Prodej zbraní: 29,2 miliard dolarů, Celkový prodej: 30,7 miliard dolarů, Hrubý zisk: 2,3 miliard 4) General Dynamics: Prodej zbraní: 23,8 miliard dolarů, Celkový prodej: 32,7 miliard dolarů, Hrubý zisk: 2,5 5) Raytheon (RTN): Prodej zbraní: 22,5 miliard dolarů, Celkový

7

prodej: 24,9 miliard dolarů, Hrubý zisk: 1,9 miliard 6) Northrop Grumman: Prodej zbraní: 21,4 miliard dol., Celkový prodej: 26,4 miliard dol., Hrubý zisk: 2,1 miliard 7) EADS: Prodej zbraní: 16,4 miliard dolarů, Celkový prodej: 68,3 miliard dolarů, Hrubý zisk: 1,4 miliard dolarů 8) Finmeccanica: Prodej zbraní: 14,6 miliard dol., Celkový prodej: 24,1 miliard dol., Hrubý zisk: -3,2 miliard dolarů 9) L-3 Communications: Prodej zbraní: 12,5 miliard dol., Celkový prodej: 15,2 miliard dol., Hrubý zisk: 956 milionů 10) United Technologies (UTX): Prodej zbraní: 11,6 miliard dolarů, Celkový prodej: 58,2 miliard dolarů, Hrubý zisk: 5,3 miliard dolarů Zdroj: www.freepub.cz.

ZO SVETA

VZDOR 4/2013

Krátke správy zo sveta Študentské protesty v Kanade Montrealská polícia zatĺka v sobotu 23. marca 294 ľudí počas protestu pri príleţitosti výročia začatia študentských protestov v Kanade. Polícia však rýchlo zasiahla, aby sa protest nerozšíril a takmer kaţdému zatknutému dala pokutu 654 dolárov za blokovanie premávky.

Francúzi a Belgičania na strane sýrskych rebelov Francúzske a belgické ministerstvo vnútra má informácie o tom, ţe občania oboch krajín sa zúčastňujú bojov na strane sýrskej ozbrojenej opozície. Francúzi dokonca bojujú aj v Mali. U týchto ľudí existuje nebezpečenstvo, ţe po návrate do Európy budú vyuţívať nadobudnuté bojové skúsenosti v teroristických praktikách na území EÚ.

Samovraţedný bombový útok v Damasku Vo štvrtok sa v centre Damasku v mešite Al-Eman odpálil samovraţedný atentátnik. Zahynulo vyše 50 ľudí a 40 ďalších zostalo zranených. Medzi obeťami je aj Dr. Mohammad Sajíd Ramadan al-Buti. Odhaduje sa, ţe v Libanone bolo vycvičených aţ 15 000 povstaleckých bojovníkov, ktorí momentálne pôsobia v Sýrii. V Sýrii tieţ podľa tuniských novín "Al-Jarida" bojuje na strane sýrskych rebelov aţ 2 000 Tunisanov

CIA školí v Turecku sýrskych fanatikov Wall Street Journal zverejnil správu, ţe má informácie o tom, ţe dôstojníci CIA školia v Turecku sýrskych rebelov. Na ich školení sa zúčastňujú aj britskí, francúzski a jordánski príslušníci spravodajských sluţieb. Na vyzbrojovaní sýrskej opozície sa vo veľkom podieľajú aj arabské štáty Perzského zálivu. Sýrski mudţahedíni sa neštítia naozaj ničoho. Posledný závaţný incident sa stal v dedine Khan al-Assai, kde odpálili 19. marca raketu s jedovatým plynom, pričom zabili 25 ľudí.

Kultúra stavia na nohy islandskú ekonomiku Island vsadil na kultúru. Vláda začala mohutne podporovať túto sféru, čo sa im nesmierne vyplatilo. Kultúra sa stala druhým najsilnejším ťahúňom hospodárskeho rastu Islandu, ročne tak prinesie tomuto ostrovnému štátu miliardu eur. HDP Islandu zaznamenal 3% rast. Kultúra začína atakovať aj rybolov, ktorý je tradične najsilnejším hospodárskym odvetvím a nechala za sebou aj poľnohospodárstvo, ktoré svojim významom prevyšuje aţ dvojnásobne.

Anonymous uštedrili Izraelu riadnu blamáţ Uverejnili tisíce mien, identifikačných čísel, e-mailových adries, geografických údajov o izraelských politikoch, dôstojníkoch armády a členov Mossadu. Predpokladá sa, ţe Anonymous takto získali aţ 30 000 osobných záznamov. Podarilo sa im nabúrať aj webovú stránku Mossadu. Za útokmi stoja hackerské skupiny “The Red Hack,” a “Sektor 404.”

8

47,8 milióna Američanov ţije z potravinových lístkov! Posledná správa Amerického ministerstva poľnohospodárstva odhalila, ţe aţ 47,8 milióna Američanov ţije z potravinových lístkov. Väčšinu poberajúcich potravinovú pomoc nájdete v Texase, kde takto preţíva 4,04 milióna ľudí, nasleduje Kalifornia s 3,96 mil. a Florida s 3,35 miliónom závislých. Zaráţajúce sú aj štatistiky z hlavného mesta Washingtonu, kde je na lístkoch 141 147 ľudí.

Iracký patriarcha Louis Sako kritizuje americkú intervenciu „Tu sa nebojovalo preto, aby Iračania boli zachránení pred diktatúrou. Presne ako je tomu teraz v tzv. Arabskej jari. Oni hlásajú demokraciu, ale predávajú, alebo rozdávajú zbrane všetkým. Zmenili Egypt a teraz je rada na Sýrii, kde prebieha takmer občianska vojna. Reformy sa nerobia zbraňami, ale dialógom. Pokiaľ chceli v Iraku zmenu, mohli tak učiniť iným spôsobom a bez vojny.“

Vojenské C-130 „bombardujúce“ stromčekmi Unikátny nápad dostal bývalý pilot RAF Jack Walters, ktorý navrhol zariadenie na sadenie stromčekov, ktoré by bolo súčasťou výbavy obrovských dopravných lietadiel C-130-tok. Nápadu sa chytila spoločnosť Lockheed Martin Aearospace. Peter Simmons z Lockheedu povedal: „Zariadenie, ktoré sme vyvinuli pre presné rozmiestňovanie minových polí, môžeme ľahko upraviť na sadenie stromčekov.“ V 70 krajinách na svete existuje 2 500 lietadiel C-130, do ktorých sa môţe inštalovať zariadenie na sadenie. Jedno lietadlo takto dokáţe posadiť 3 000 „šišiek“ za minútu. Čo činí aţ 900 000 posadených stromčekov denne. Tzv. šišky obsahujú vo vnútri sadenicu. Po vypustení z lietadla sa táto „šiška“ zavŕta do zeme v rovnakej výške, ako keby ste stromček vysadili ručne. Šiška obsahuje hnojivo a materiál, ktorý nasaje vlhkosť z prostredia a takto stromček zavlaţí. Puzdra sú kovové, ale ihneď skorodujú, takţe stromčeky môţu bezstarostne zakoreniť.

USA rozmiestňujú v Rumunsku raketové systémy Američania naďalej rozmiestňujú v Rumunsku protiraketový systém. Deje sa tak navzdory nesúhlasu Ruska. Rumunský minister Mircea Dusa sa vyjadril, ţe vojenské vzťahy medzi jeho krajinou a USA sú výnimočné. Tieţ sa mu dostalo uistenia od americkej strany, ţe investície v Rumunskú budú pokračovať. Raketový systém bude nasadený v roku 2015.

Oceliarsky gigant ArcelorMittal zatvára výrobné linky Najväčší výrobca ocele na svete ArcelorMittal oznámil, ţe plánuje zavrieť šesť výrobných liniek a koksovňu. To by znamenalo stratu zamestnania pre viac ako 1 300 zamestnancov. Zhruba 500 zamestnancov gigantu preto vyšlo do ulíc v meste Namur, kde ich čakalo 300 policajtov s vodným delom. To polícia vyuţila v následných stretoch a rozohnala tak protestujúcich oceliarov. Aj belgická vláda ide cestou drsných ekonomických reforiem, ktoré vyvolávajú stále silnejší odpor zo strany pracujúcich.

REFLEXIE

VZDOR 4/2013

O našej dobe a potravinách Dnešná doba sa vyznačuje konzumom. Ako huby po daţdi vznikajú po celom svete, Slovensko nevynímajúc, obrovské multifunkčné obchodné centrá, ktorých hlavná myšlienka je tá, aby ste len nakupovali a nakupovali. Všimnite si, ţe v podobných centrách nájdete niekoľko inštitúcií, ktoré sa zameriavajú na vaše oddychové aktivity. Spomeniem fitness centrá, kaviarne, bary, masáţne salóny..., no hlavné gro je o obchode. Z kaţdej strany vás láka tá či oná predajňa, zo všetkých smerov svietia rôzne druhy akcií. Všetko má na vás pôsobiť psychologicky. Príďte si zacvičiť, ale cestu sa zastavte v predajni s oblečením, veď je tam skvelá 50% zľava, zastavte sa potom v potravinách, usmieva sa na vás 30% zľava, kúpte si nový televízor, pri jeho kúpe dostanete „repráky“ zdarma... Je to jeden dokonale prepracovaný komplot, smerom k nám. Nútia vás nakupovať aj veci, ktoré by ste si vôbec nekúpili. Reklama, bilboardy, p o n u k y o t r a vn ýc h m o b i l n ýc h “obchodníkov“, jeden veľký kolotoč. Z celého pre nás ponúkaného tovaru sa zameriam na najdôleţitejšiu zloţku a to sú potraviny. Nie je to tak dávno, kedy sme konzumovali skoro výlučne naše potraviny. Naša krajina bola za socializmu potravinovo sebestačná, skoro v kaţdej dedine bolo roľnícke druţstvo, ktoré sa staralo o našu plnohodnotnú výţivu. Naše polia obrábali naši ľudia, pásol sa náš dobytok. Súčasnosť je však viac neţ zaráţajúca. Kedysi z potravinovo sebestačnej krajiny sa stala doslova „skládka“ rôzneho potravinového sajrajtu z celej Európy. Nemusíme si pripomínať aféry s jedmi a konským mäsom.... Iba 30% potravín na našich stoloch pochádzajú z našej krajiny. Vymenili sme kvalitu, tradíciu a naše výborné výsledky, za kvantitu, krásne obaly a potraviny plné umelých dochucovadiel. Emulgátory sú prakticky všade. Prirodzenosť potravín sme nahradili umelosťou. Tie sa do nich pridávajú hlavne z dôvodu predĺţenia ich trvanlivosti, ich vzhľadu či chuti. Tieto látky nie sú prirodzenou súčasťou potravín, sú do nich umelo pridávané. Odhaduje sa, ţe priemerný spotrebiteľ skonzumuje ročne okolo 4,5 kg chemikálií, ktoré obsahuje naše jedlo. Uţ teraz niektorí pokrokoví vedci, ktorí si nedajú zavrieť ústa peniazmi varujú, ţe takto nadopované výrobky zvyšujú u spotrebiteľov riziko rakoviny. Prečo výrobcovia pridávajú do potravín toľko chémie? Na to je jednoduchá odpoveď. Ide

9

o peniaze. Viac chemikálií, väčší zisk. Potraviny do ktorých sa pridávajú umelé prísady sú väčšinou o polovicu, niekedy aţ o 2/3 lacnejšie, ako tie prirodzené. Také trvanlivé mlieko vám vydrţí aj pol roka. Otázkou však je, či to čo pijete, sa dá ešte nazvať mliekom. Väčšinou ide o biele tekutiny prepchaté chémiou, ktorá mu umelo predlţuje ţivotnosť a prakticky odbúrava všetko výţivné. Ako si môţeme vysvetliť to, ţe takéto mlieko nemusíme skladovať ani v chladnom prostredí a napriek tomu nám vydrţí veľmi dlho? Kedysi sa mlieko či jogurty predávali v sklenených nádobách. Malo to viacero výhod. Chránili sme ţivotné prostredie, lebo po prvé sklenené nádoby sa vracali opäť do obehu, alebo sa opätovne spracovali a po druhé nevyrábalo sa také kvantum plastových téglikov, ktoré zaťaţujú náš ekosystém a ich rozklad trvá stovky rokov. Malo to aj obrovskú výhodu pre spotrebiteľa, lebo takto mohol nahliadnuť do daného výrobku. Pozitívne je, ţe jogurty v sklenených nádobách, obsahujúce pravý dţem sa začínajú opäť objavovať, ţiaľ ide o veľmi menšinové prípady. Jogurty, ktoré si môţeme kúpiť v obchodoch majú ďaleko za pôvodnými originálmi. Všade prítomné „éčka“ dodajú jogurtu chuť a vôňu. Je vedľajšie, ţe višňový jogurt nikdy višne ani len nevidel. Zahusťované sú škrobom (ktorý obsahuje rôzne sacharidy) a ţelatínou, krémovosť vykúzli zemiaková vláknina. Syry neobsahujú mlieko, ale lacné chemické náhrady. Len ťaţko uţ môţeme nazývať tavené syry syrmi. To čo obsahujú je zmes sušiny a chémie, či rôznych lacných náhrad. Do čokolád sa kvôli zníţeniu nákladov nepridáva kakaové maslo, ale stuţené tuky-margaríny, ktoré nie sú pre náš organizmus dvakrát zdravé. Zvyšujú nám tzv. zlý cholesterol. Chuť dorobí mnoţstvo dochucovadiel. Pozrime sa na mäsové výrobky Tak napr. párky. Veľká väčšina párkov videla mäso akurát tak z rýchlika, pravda, ak ho vôbec videli. Párky sa dnes vyrábajú z tzv. kuracieho koncentrátu. Predstavte si upečené kura. Z neho odstránime krídla, stehná a prsia a to všetko čo ostane, chrupavky, koţky a zvyšky mäsa idú na ďalšie spracovanie. Pod vysokým tlakom vznikne zmes, ktorá pripomína mleté mäso. Jedná sa o tzv. mäkkú prípravu. Z tohto koncentrátu sa potom vyrábajú hamburgery či salámy. Pri tvrdej príprave sa drvia aj kosti. Takto získaná zmes vyzerá ako pas-

ta. Tá sa pouţíva do párkov či údených výrobkov. Dnešné párky sú zmesou takto vyrobeného slepačieho separátu, sóje, tuku a rôznych farbív a emulgátorov. U spotrebiteľov sa veľkej obľube vţdy tešili Spišské párky. Nebolo to len tak pre nič za nič. Ich dokonalú chuť zvyšoval aj veľký podiel mäsa. Rôzni výrobcovia však „bastardia“ aj Spišské párky. Našťastie aj pri nich existuje adekvátna náhrada pravých Spišských párkov, ktoré nie sú nič dlţné svojmu hrdému názvu. Treba len hľadať a poriadne čítať, čo daný výrobok obsahuje. Do šunky sa kvôli jej vzhľadu dnes pridáva zemiakový škrob, potom koţe, sojový granulát. Z 50 kg mäsa tak môţete vyrobiť aţ 100 kg šunky. A čo mäso v konzerve známi to luncheon meat. Kým kedysi obsahovali tieto konzervy mäso, dnes ide väčšinou o zmes spracovaných koţí, šliach a zafarbeného škrobu. Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. To, ţe naše pulty sú plné nekvalitných potravín, ktorých názvy majú veľakrát ďaleko od obsahu je jednoducho fakt. Aj dnes si však môţeme vyberať a kupovať kvalitu, ktorá sa nachádza v našich tradičných potravinách. Sú veľakrát drahšie, no ide o naše zdravie. Dbáme na svoju líniu, zdravie, nechceme priberať a preto míňame peniaze na rôzne “zaručene zdravé“ potraviny, ktoré garantujú svoju nízkotučnosť, zdravosť... a pritom ide o moderné ohlupovanie. Prečo nesiahnete po pravej slovenskej ţinčici, bryndze, ovčom syre, jogurte, tradičnom masle, nejdete si kúpiť čerstvo nadojené mlieko z blízkeho druţstva, alebo od chovateľa kráv na dedine, nepreferujete naše mäsové kvalitné výrobky, ktoré obsahujú veľký podiel mäsa. Len my a naše spotrebné správanie ovplyvní aj to, ako ţijeme a ako sa stravujeme. Tým, ţe kupujeme lacné zahraničné „šmejdy“, ničíme aj našich chovateľov a potravinárov. Sami sa ochudobňujeme o kvalitu a nahrávame kvantite. Zmeňme myslenie a naše stravovacie návyky. Preferujte takých predajcov, ktorí dbajú aj o vaše zdravie a garantujú kvalitu nimi predávaných výrobkov. Aj dnes sa takí nájdu. Alternatíva je moţná, no treba otvoriť oči.

Miroslav POMAJDÍK

REFLEXIE

VZDOR 4/2013

Vláda odborníků—účelový a falešný ideál Téměř všeobecný marasmus současné oficiální politiky nejen v českých zemích a na Slovensku má řadu negativních, ale i pozitivních důsledků. Budeme-li situaci pozorně sledovat a analyzovat, zjistíme, ţe těch negativních je rozhodně více. Nemyslím teď katastrofy pro kapitálem, jeho lobbisty a manaţery ovládaný státní aparát (včetně institucí EU), jeţ systematicky utlačuje většinu společnosti a dohlíţí na to, aby nemohla provést skutečnou změnu. Za negativní a matoucí povaţuji některé názory a představy, implementované do myslí nemalé části lidí reţimními sdělovacími prostředky, různými školskými a společenskovědními zařízeními.V situaci, kdy neexistuje organizované a silné lidové hnutí, jehoţ hybatelem by byla zásadová dělnická (nikoliv s velkým „D“), antikapitalistická strana, se nálady vykořisťované a zbídačované většiny společnosti často ubírají buďto směrem k neuvědomělému radikalismu (výzvy k násilí proti různým jednotlivým představitelům současného systému a jeho státu bez ohledu na systém samotný, agrese vůči názorově či vzezřením odlišným lidem), nebo k falešným a naivním iluzím. Jednou z nich je představa a naděje vkládané deprivovanými lidmi v odborníky, kteří svou odborností údajně „dovedou dát věci do pořádku.“ Velmi často zaznívá volání po vládě odborníků, profesionálů, pokud moţno „nezávislých.“ Přitom slovo „nezávislý“ se pouze v některých případech jeho uţití rovná obsahově slovu „nestranický.“ Budeme se zabývat oběma významy zmíněného slova tak, abychom pokryli argumentační úskoky zastánců tohoto fetiše. Nejprve si ale poloţme otázku, kde a proč se volání po spáse „nezávislými odborníky“ vzalo, a zda představuje něco nového. Vznikla snad poptávka po „nezávislých odbornících“ z ţivelných tuţeb znechucených lidí? Dovolím si tvrdit, ţe nikoliv. Tyto touhy jsou uměle vyvolávány určitými kapitálovými skupinami, které jednak baţí po přímé politické moci, za druhé mají tyto návrhy odvést pozornost nespokojených lidí, kteří se začínají poohlíţet po alternativě. Kdo bývá hlavním hlasatelem odbornické spásonosnosti? Především média a korporace, která je vlastní a jejich zájmy prezentují, různé tzv. nezávislé spolky, občanská sdruţení a instituce občanské, tj. na soukromém vlastnictví výrobních prostředků zaloţené společnosti (např. Člověk v tísni, Římský klub, Bilderberg). Včetně vlivových a ideologických center různých oligarchů a jim slouţícím představitelům (dnes řečených think-tanků – v ČR např. CEP, CESTA, Liberální institut, ale i Pro-

10

Zlepšila „vláda odborníků“ poměry? Alt a Alternativy zdola). Zkusme zapátrat v paměti a vybavit si, odkud návrhy k vytvoření vlády „nezávislých odborníků“ nejčastěji slýcháme. Odpověď je snadná – z médií a velmi často před různými typy voleb. Naposledy zaznívaly v českých zemích při volbách do krajských zastupitelstev na podzim loňského roku, kdy bylo několik podobných kandidátek postaveno. Kartu „nezávislých odborníků“ však pouţívaly některé strany i při volbách do Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR r. 2010, nebo při volbách do Národní rady SR r. 2012. Nutno dodat, ţe sázka na tuto rétoriku vyšla velmi dobře. Ve volbách do NR SR uspěly uskupení Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti či Sloboda a solidarita, ve volbách do krajských zastupitelstev v témţe roce v českých zemích se podobné struktury dostaly do zastupitelstev sedmi krajů ze 13, úspěch zaznamenaly i ve volbách do PS PČR r. 2010, zejména rétorikou dnes zcela zdiskreditované strany Věci veřejné. Kromě VV všechny jmenované politické síly hovořily a propagovaly „nezávislé odbornictví.“ Zaměřme se nyní na „nezávislé odbornictví“ v širším pojetí, které velmi často odmítá podíl na vládě politických stran, přestoţe tak v praxi nikdy nečiní striktně a úplně. Z jakých důvodů se prosazovatelé tohoto pojetí domnívají, ţe spásonosnost jejich dogmatu se projeví nejlépe ve vládě „nepolitické,“ ale ţe dokáţe překonat i kazajku koalice stran? Protoţe hlasatelé tohoto výkladu „nezávislého odbornictví“ chápou tento pojem zcela absolutně, všeobecně, formálně nepoliticky, neideologicky a hodnotově neutrálně. Zastánci tohoto pojetí tvrdí, snaţíce se uplatnit principy některých exaktních, přírodních věd (a to je ještě v pokřivené podobě) ve vědách společenských, ţe je moţná existence skutečné, nikomu neškodící, všem lidem slouţící nezávislosti. Ţe právě odbornost je prostředkem této nezávislosti a ţe kdyţ se můţe 1+1 všude na světě rovnat dvěma, můţe také pro všechny na světě existovat

jedna vědecká hospodářská, sociální, zahraniční, bezpečnostní politika atd. Proto si toto „nezávislé odbornictví“ berou pod svá křídla některé reţimní politické strany a skupiny, které mu buď skutečně věří, nebo které si od něj účelově slibují růst moci a zisků. Ve své podstatě nejsou tyto názory ničím novým. Gró přenášení metodologie přírodních věd do společenských známe stovky let, od zastánců přirozené filozofie či některých naturalistů, líčení nezávislosti je zase vlastní pozitivismu. Teorie elit tkví v existencialistické filozofii (M. Heideger), která hluboce pohrdá i formálně demokratickým zřízením. Tato teorie kritizuje úpadek formálně demokratického zřízení (které v současnosti panuje v českých zemích a na Slovensku) a vyvozuje z něj, ţe všichni lidé nemohou mít z objektivních důvodů stejnou politickou moc a práva, jako jiní, „povolaní.“ Mezi povolané řadí tento myšlenkový směr různé samozvané elity, jejichţ elitní postavení má být dáno zejména jejich vzděláním, intelektuální úrovní, původem, morálními vlastnostmi a postavením ve společnosti. Ne nadarmo byly a jsou v českých zemích představiteli tohoto politického směru Václav Havel a na něj navázané mocenské skupiny (Římský klub, Strana zelených, Věci veřejné, Bilderberg, část TOP 09, KDU-ČSL), které se „nezávislým odbornictvím“ ohánějí. Podívejme se nyní velmi heslovitě na výsledky vládnutí „obecně nezávislých odborníků.“ V ČR je často poukazováno na úspěšnost a oblíbenost tzv. úřednických vlád, za jejichţ vznikem v obou případech po r. 1993 stálo okolí Václava Havla. Vlády Josefa Tošovského z r. 1998 a Jana Fischera z let 2009-2010 byly bezesporu vedeny odborníky ve svém oboru. Ve vládních lavicích tehdy seděli univerzitní profesoři a pedagogové (ministerstvo dopravy, školství, kultura, zdravotnictví, ţivotní prostředí), známí herci (kultura), budoucí ústavní soudci (legislativní rada vlády), dlouholetý předseda Úřadu pro ochranu hospodářské soutěţe (vnitro), Josef Tošovský byl guvernérem České národní banky a docentem ekonomie, Jan Fischer předsedou Českého statistického úřadu. Byla jejich „nezávislá odbornost“ zárukou zlepšení kvality ţivota, práv a perspektiv rozvoje pro většinu společnosti? Zastavila snad hospodářskou krizi v ČR v letech 1997-98 a v letech 2008 2010? Nikoliv, krize pokračovala dál. Dokázaly snad tyto „odbornické“ vlády zatočit s nemocí nezaměstnanosti? Nikoliv, v obou případech nezaměstnanost poměrně rychle narostla. Zastavily tyto vlády privatizační projekty? Rozhodně ne,

VZDOR 4/2013 pokračovaly v nich, Tošovského vláda sehrála doslova destruktivní úlohu v případě privatizace Mostecké uhelné společnosti, při níţ stát přišel o stovky miliard korun, Fischerova vláda plánovala financializaci (školné, odloţené školné, zápisné) vysokého školství a sociálních sluţeb. Zastavily nebo zpomalily obě vlády astronomický nárůst veřejného dluhu? Nikoliv, naopak, veřejný dluh v dobách vlády Jana Fischera prudce narůstal. Omezili tito odborníci okrajování základních lidských práv a podmínek k ţivotu u většiny společnosti – dělníků, zaměstnanců, nezaměstnaných, důchodců některých OSVČ či matek samoţivitelek? Nikoliv, tyto procesy nadále probíhaly, Fischerova vláda je urychlila tzv. Janotovým úsporným balíčkem (zvýšení DPH ve sníţené i zvýšené sazbě=všeobecné zdraţování). Podobných příkladů bychom mohli najít v n a ši ch d ějin á ch , z ejm én a v meziválečném Československu, celou řadu. Oblíbenost úřednických vlád je výsledkem účelového působení médií a společností pro výzkum veřejného mínění, které jsou ve velké míře ovládány zastánci teorie odbornického elitářství. Takové a podobné otázky bychom mohli klást ještě dlouhou dobu. To ale není naším účelem, touto krátkou charakteristikou jsme se pouze pokusili přiblíţit k jádru věci. Nic jako obecné nezávislé odbornictví ve společenském prostoru nemůţe existovat. Porovnání s přírodními vědami, které pouţívají zastánci této ideologie, svědčí o jejich zásadním nepochopení obsahových, pojmových, ale hlavně metodologických rozdílů mezi současnými společenskými a přírodními vědami. Rozdíl tkví hlavně v tom, ţe kaţdý společenský názor (světový, politický, náboţenský) slouţí, i kdyţ si to jeho zastánce nemusí uvědomovat, určité společenské třídě, vrstvě nebo skupině. Můţe jí slouţit přímo, jako v případě politicky se angaţujících představitelů burţoazních stran, nebo nepřímo, např. u politicky pasivních, ne vlastní vinou neuvědomělých, nebo naivních občanů. Dokonce i názor, ţe nic na světě nemá smysl, protoţe člověk je jen kolečkem v soukolí, které neovlivní jinak, neţ svou smrtí, je politický a slouţí současným vládcům z řad monopolů, finanční oligarchie a jejich sluhům. Jedná se o nihilistický světový názor. I přírodní vědec, dejme tomu fyzik, bude slouţit určité společen-

REFLEXIE ské třídě, bude-li se angaţovat v politice, musí, jinak by nebyl politikem a nebylo by politiky. Ke svým záměrům potřebuje stát a jeho aparát, další instituce, závislé buď na lidské společnosti a jejích institucích, nebo na kapitálu. Všechny tyto organizace mají třídně, sociálně a tím pádem i zájmově a finančně podmíněnou podstatu. I sociálně smýšlející člověk se v tomto soukolí buďto přizpůsobí, nebo bude odejit. Ještě se krátce vyjádříme k druh ém u pojí mání význ am u „odbornické“ otázky. Tentokrát u odborníků, kteří se nehalí nestranickostí, ale svou „odbornost“ dávají do sluţeb určité politické strany. Jako v minulosti vedlo existencialistické elitářství k obnaţení formální demokracie, ke zdůraznění její podstaty a k podpoře fašismu, pak stranické odbornictví hraje kromě odborné téţ na politickou strunu, čímţ sice zdůrazňuje hodnotovou orientaci (na rozdíl od obecné nezávislosti) ve společenském prostoru, ale zároveň pokračuje ve falešné hře na různost burţoazních, tj. reţimních stran, respektive na svobodu při volbách v tomto systému. V řadách současných velkých stran, ať uţ se jedná o ODS, ČSSD, TOP 09 nebo Smer-sociální demokracii, působilo a působí mnoţství vědců a odborníků. Od r. 1989 také zasedali v jejich vládách. Nemusím snad připomínat, ţe Václav Klaus je profesorem ekonomie. Projevila se tato odbornost v jeho působení na ministerstvu financí a v čele vlády? Vím, tato otázka můţe znít jako ironie…. Robert Fico je docentem práva, zabránil po dobu volebního období svých vlád v řádění exekutorům, dalším lichvářům, v obří korupci a klientelismu? Dovede zajistit stejná práva pro všechny, pro bankéře, stejně jako pro nezaměstnaného a zadluţeného otce od rodiny? Jistěţe nikoliv. Fico slouţí sladkými a pseudosolidárními slovy bankéři tím, ţe sype nezaměstnanému otci drobky ze stolu, aby se tento otec nechtěl stát vládcem ve vlastní zemi, tím, kdo spoluurčuje právo proti návratu moci hrstce bankéřů a oligarchů. Krásným příkladem toho, jaké iluze dovede vyvolat „stranicko-nezávislé“ odbornictví, je angaţmá ministra školství, mládeţe a tělovýchovy Petra Fialy ve vládě Petra Nečase. Tento vysokoškolský profesor, bývalý rektor brněnské Masarykovy univerzity, nastoupil do funkce v květnu r. 2012. Od té doby posílil iluze mnohých učitelů, víru v jeho znalost prostředí a odbornost, v profesionální přístup. Čím si to zaslouţil? Tím, ţe zastavil nebo pozměnil některé nejšílenější projekty svého předchůdce, např. státní maturity či omezení financování regionálního školství. Co bude s vysokou pravděpodobností znamenat

ono přehodnocení projektů? Postup stejným, zpátečnickým, protilidovým směrem, který však bude doplněn tóny lákavých fanfár. Kompromis s poţadavky studentů a jiných aktivistů, kteří sesbírali proti placení školného na vysokých školách desítky tisíc podpisů. Jaký to bude kompromis? Platit se pravděpodobně bude, ale o něco méně, nebudeme to nazývat školným, ani zápisným, ale dají tomu vznešenější název. Takţe se o ţádný kompromis vlastně nebude jednat. Skutečné příčiny úpadku českého školství se řešit nebudou, naopak, budou se trestat jejich oběti (např. u státních maturit, omezováním vstupů na VŠ – celý systém více neţ deset let vtlouká do hlav mládeţe dogma o nezbytnosti VŠ vzdělání a nyní je za snahu uplatnit toto dogma v praxi kapitalistický stát trestá). Sečteno podrţeno, Petr Fiala ţádné kvalitativní zlepšení nepřináší, postupuje v podstatě po stejných zpátečnických cestách, jako jeho předchůdci, jen vypadá „seriózně, hovoří na úrovni a má za sebou aureolu vysokoškolského profesora.“ Obsah je stejný jako u jiných a bývalých ministrů, liší se forma. O to je nebezpečnější. Tak bychom mohli pokračovat dále. Členové redakce „Vzdoru“ a okruh jeho sympatizantů v ţádném případě neodmítají jakoukoliv odbornost. Tvrdíme pouze, ţe odbornost musí být vţdy propojena s političností, přičemţ sluţba cílovým společenským třídám a vrstvám je ve většině případů na prvním místě. Soudíme, ţe uvědomělý dělník, který nemá vzdělání, je aţ na výjimky schopen zvládnout základní úkony, činnosti při řízení státu, je schopen se rychle učit a vzdělávat. Kdeţto maloměšťácký intelektuál, třeba i profesor, který vnitřně a celý ţivot těmi, co se ţiví prodejem své pracovní síly, opovrhuje, přijme pokrokové společenské názory většinou jenom v případě, cítí-li za nimi prospěch. V tomto případě je jeho učení názorům a postojům převaţující většiny společnosti velmi sloţité. Volat po vládě nezávislých odborníků není jen falešným a účelovým ideálem, slouţícím k udrţování proletariátu v nevědomosti a porobě. Je také hlubokým pohrdáním objektivními schopnostmi většiny společnosti a jejím poniţováním tzv. elitami, „povolanými k vládnutí.“ U proletářů, kteří teorii potřeby nezávislých odborníků hlásají, lze hovořit o jejich nedobrovolném sebemrskačství, podceňováním schopností sebe sama. „Vzdor“ chce napomáhat k tomu, aby falešné a účelové ideály byly odhalovány, a aby si i všichni sebemrskači uvědomili svou sílu, práva a schopnosti. Jaromír JANDÁK

11

VZDOR 4/2013

NAPÍSALI STE NÁM

Ghetta v Česku aneb koncentrace chudých a sociální diskriminace v kapitalismu pokračuje Ghetta jsou jiţ neodmyslitelná součást kapitalismu a typický příklad toho, ţe kapitalismus jako systém nefunguje. Ač se to nemusí zdát, můţe být potenciálním rodištěm nových revolucionářů. A to i dnes, kdyţ jsou lidé z ghett bráni jako méněcenní. Není tomu tak. V ghettech ţije mnoho lidí i s vysokoškolským vzděláním, ale v důsledku kapitalistické diskriminace chudých nenajdou ţádné nebo jen velmi špatné uplatnění v pracovní sféře. Lidi v těchto ghettech lze označit za novodobou chudinu ač se to asi pravdoláskařům a zastáncům kapitalismu nebude líbit. Ti tvrdí, ţe problém ghett je buď součástí (nemůţeme si být přeci v kapitalismu rovni) nebo nadsazený (problém ghett není tak velký a závaţný jak se zdá).To je ovšem velký omyl! Je to problém zcela zásadní pro současnou společnost a ţádný kapitalistický stát zatím problém ghett nijak nevyřešil. Kapitalismus takové problémy řešit ani nemůţe, kapitalismus je sám zaloţen na vylučování celých vrstev obyvatelstva. V ČR je tento fenomén znám od 90. let, kdy nám za cinkotu klíčů v naivních nadějích na lepší zítřky přišla „demokracie“ a kapitalismus. Ghetta začala vznikat skoro okamţitě po uchycení kapitalismu ještě v Československu. A to především ve velkých a do té doby průmyslových městech našeho státu, která záhy začala ztrácet jejich význam v důsledku rozsáhlého prodeje do té doby státního majetku (továren, fabrik a pod…). Poté, co se státní majetek rozprodal za mrzký peníz, začalo se ihned buď s propouštěním nebo rovnou zavíráním podniků a jejich stěhováním do jiných zemí. Prvními oběťmi se tedy stali ti nejchudší a nejpotřebnější a to nemusíme mluvit pouze o Romech. Faktem je, ţe většina Romů dnes neţije v ghettech. Kvůli nefunkčnímu sociálnímu systému tak tedy nebyla moţnost tomuto scénáři nijak zabránit a obyvatelé měst se tak mohli pouze dívat jak se ghetta rozrůstají. Vţijme se na chvíli do kůţe obyvatele ghetta: Společnost na vás pohlíţí jako na spodinu. Ve vašem okolí se i přes vaši neli-

bost mohou vyskytovat zločinecké skupiny a stát s tím nic nedělá, protoţe i samotná státní správa bývá tak hluboce zkorumpovaná, ţe je naivní si jen myslet, ţe by se mohlo něco změnit. Sociální zabezpečení funguje pouze pro lidi se známostmi. Všechny důleţité lokace ve městě jsou pro vás nepřístupná. V dnešní době, kdy kaţdý se řídí heslem „kaţdý sám za sebe“ je takřka nemoţné v ghettu ţít bez toho, aniţ by jste nepřijali ţivot a organizaci ghetta. Další problém je s výchovou dětí v ghettech. Jak má člověk vychovat děti, aby byla slušná a ţila podle společenských zásad, kdyţ v jejich okolí nic takového neplatí? Tím pádem nám vyrůstají další generace lidí, kteří uţ v podstatě ani nevidí jinou moţnost neţ ţít v ghettu. Typickým příkladem můţe být sídliště Chanov, osada Bedřiška nebo Matiční ulice. Matiční ulice je naprosto ukázkový příklad jak kapitalismus zničil do té doby prosperující oblast tím ţe, do ní sestěhoval problémové neplatiče ze širokého okolí a místo toho, aby na ně bedlivě dohlíţel, nechal je zničit celé okolí. Díky těmto neplatičům většinou romského etnika dostali i ostatní spořádaní Romové v této oblasti nálepku „problémoví“. Systém problémy v této oblasti vyřešil tím, ţe postavil kolem paneláků s neplatiči zeď… Tento pokus byl od začátku odsouzen k neúspěchu a tak muselo město zeď zbourat. Jediné, na co se stát zmohl bylo vykoupení pozemků od tamních domkařů a jejich vystěhováním. Po dlouhé době nicnedělání s Matiční ulicí se stát rozhodl ţe, „problémové“ přestěhuje o kus dál a tím by se měl problém zázračně vyřešit. Stal se pravý opak, tito lidé se přestěhovali a za nimi se přistěhovali další neplatiči z okolí. Pokud bude státní hra „na stěhovanou“ dále pokračovat, nejspíše z Krásného Března nezbude nic tak krásného kromě jména…Protoţe bude většina obyvatel odstěhována a okolí města bude zdevastované. Miroslav SOUČEK

Organizovanie revolúcie K zrelosti revolučnej situácie sú smerodatné dva hlavné faktory: faktor objektívny, t. j. rozvrátenosť kapitalistického hospodárstva, neschopnosť panujúcej triedy upraviť výrobný proces do “normálnych” koľají, rozpory medzi jednotlivými kapitalistickými skupinami, rozklad a zmätok v tábore burţoázie a pod., a faktor subjektívny, t. j. nespokojnosť pracujúcich, ich vôľa na zmenu a tieţ ich ideologická a organizačná pripravenosť k boju o moc. Všetky akcie hnutia musia byť vedené so zreteľom na to, previesť pomery do takejto situácie. Dnes je stav taký, ţe uţ kaţdý mzdový boj, vedený na širšej základni, hatí kapitalistickú konsolidáciu, a práve to, ţe uţ aj obyčajné mzdové zápasy sa riešia ţandárskymi praktikami, je dôkazom stareckej “sily” kapitalizmu a jeho strachu pred sociálnymi nepokojmi a sociálnou revolúciou. Veď uţ dnes stojíme v období stálych triednych zápasov, ktoré avizujú burţoázii, ţe vstáva nový vladár, ktorý chce moc – ľudia. Treba len, aby všetky, hoci aj mzdové zápasy boli sústredené, aby neboli len náhodné a lokálne. Je potrebné tieto zápasy podchytiť hnutím, a je nutné mať na zreteli, ţe z kaţdého hospodárskeho boja sa môţe pri správnom vedení vyvinúť boj politický, boj o moc. Práve preto je treba myslieť na organizovanie revolúcie. Organizovať revolúciu značí: pripraviť komunistické hnutie na túto situ-

12

áciu a začať presviedčať o nevyhnutnosti zmeny, a to v širokých vrstvách spoločnosti. Dôleţitý je osobný, fyzický kontakt, potom rozširovanie agitačnej tlače, organizovať besedy a rozpravy pre široké masy verejnosti, diskutovať s ľuďmi osobne, poukazovať a vysvetľovať to, ţe sú reálne okrádaní a vykorisťovaní, ţe ich prácou ţivia iné, povaľačské ţalúdky a čo je najdôleţitejšie, vysvetľovať, čo má ich boj priniesť. Dôleţité nie je rozprávať o tom, čo všetko urobíme, ale ako to urobíme. Hnutie musí vedieť presvedčiť o nevyhnutnosti zmien široké masy pracujúcich, hnutie musí tieto zmeny a boj za ne viesť a nesmie len čakať na “zázrak” ţivelnosti ľudí, hnutie musí byť pripravené ísť aţ do krajných dôsledkov (ale nikdy nie násilne) a nesmie sa zastavovať; jej cieľom vţdy musí byť zvrhnutie nadvlády kapitalistickej korporačnej oligarchie, úplné prebudovanie pomerov v spoločnosti a odovzdanie reálnej rozhodovacej moci o štáte ľuďom. Široké, dnes ţiaľ ľahostajné masy vedieť dať do pohybu, vzbudiť v nich politický ţivot a uvedomiť si, ţe nie tam, kde sú tisíce, ale tam, kde sú milióny hláv v prúde, tam sa začína reálna sociálno-proletárska politika, to bude ťaţké. No nespokojnosť a hnev v ľuďoch stúpa, čo musíme vyuţiť! A. LENGER

Z ČINNOSTI ORGANIZÁCII

VZDOR 4/2013

Kapitalizmus patrí do múzea, nie do 21. storočia “Kapitalizmus – vojna, bieda, hnus! Nech ţije socializmus!”, znelo v sobotu, 30. marca na Námestí slobody v Bratislave, neďaleko novootvoreného “Múzea zločinov komunizmu”. Svoj postoj v inak poloprázdnej Bratislave tu prišlo vyjadriť pribliţne 50 ľudí. Prvý rečník, predseda SZM, Miroslav Pomajdík, poukázal na obete kapitalistického reţimu, ktoré napriek tomu, ţe ich kaţdým dňom pribúda, sú ignorované, alebo sa skrátka nechápu ako obete kapitalizmu. Buď sa chápu ako samozrejmosť (ľudia, ktorí zomrú v dôsledku chudoby, hladu a zlých ţivotných podmienok), alebo ako dôsledok vojenských konfliktov (invázie do krajín z ekonomických dôvodov, násilné zvrhávanie vlád v krajinách, kde sa malo znárodňovať, alebo svetové vojny pre nové prerozdelenie trhov a zničenie tých starých, aby prišiel nový rast a odbyt). Za tristo rokov kapitalistického reţimu môţeme hovoriť najmenej o 260 miliónoch jeho obetí. Na druhej strane socializmu dnešní propagandisti vyčítajú úplne všetko. Napríklad aj občiansku vojnu, ktorú po VOSR rozpútali západné mocnosti. “Pred vchod múzea zločinov kapitalizmu by sme mali dať fotografie tých, ktorí v roku 1999 dovolili prelet lietadiel zločineckej organizácie NATO nad naším územím, aby mohli bombardovať Juhosláviu”, povedal vo svojom príhovore zástupca KSS, Jalal Sulejman a dodal, ţe najvyššie poschodia tohto múzea by mali patriť práve najvyššiemu štádiu kapitalizmu – imperializmu. Na to čo je a čo nie je demokracia

poukázal ďalší zástupca Stanislav Pirošík slovami: “Demokracia neznamená len moţnosť sťaţovať sa. Demokracia znamená predovšetkým moţnosť o niečom rozhodovať. A národ, ktorý nič nemá o ničom rozhodovať nemôţe.” Kapitalizmus zhodnotil ako demokraciu panskej menšiny proti vykorisťovanej väčšine a zdôraznil, ţe “my sme za demokraciu pre vykorisťovanú väčšinu a proti panskej menšine.” Ako zástupca našej najbliţšej partnerskej organizácie SMKČ-KSM z Českej republiky vystúpil David Pazdera. “Ľudské práva sú nedeliteľné. Nemôţeme oddeliť občianske práva od práv sociálnych. Keď človek nemá sociálne práva, nemôţe vyuţívať ani tie občianske. A okrem toho, kapitalizmus čoraz viac útočí na obe skupiny práv”, povedal. Tieţ poukázal na to, ako súčasný reţim robí z vrahov hrdinov a z hrdinov vrahov a dodal: “Ja tento systém pre seba a svoje deti nechcem. A kto ho chce, je pre mňa úboţiak. Antikomunista – úboţiak!”. Ďalšou organizáciou bolo maďarské mládeţnícke komunistické zdruţenie MIKSz. Jeho zástupca zhromaţdeniu priblíţil predovšetkým podmienky ţivota v kapitalistickom Maďarsku a antikomunis-

tickú politiku vládneho FIDESzu. Mikrofón na záver dostali aj ostatní záujemcovia z publika. Týmto zhromaţdením SZM nechcel porovnávať, ktorý reţim je viac zločinný, ale poukázať na realitu triedneho boja, poukázať na to, ţe ktorá trieda je vládnuca, tá pouţíva štátny aparát proti nepriateľskej triede. Kapitalistické reţimy svojou propagandou a antikultúrou, ale i systémom práce v podnikoch sa snaţia udrţať pracujúcich neorganizovaných, honiacich sa vo voľnom čase len za zábavkami a vzájomne si závidiacich. Ak sa predsa len značná časť pracujúcej triedy zorganizuje a uvedomí, prídu tvrdšie opatrenia, ktoré môţu vrcholiť komandami smrti alebo vojenskými prevratmi. “My sa netvárime, ţe sme tu pre všetkých a pritom len straníme úzkej skupine ako to robia kapitalistické médiá a politika. My otvorene hovoríme za koho sme a proti komu sme.”, zaznelo na demonštrácii. A preto odpoveď na otázku, ktorý reţim je zločinnejší, či kapitalizmus alebo socializmus je jednoduchá. Je to kapitalizmus, pretoţe vykorisťuje ľudstvo, berie mu výsledky vlastnej práce a drţí ho v chudobe. A socializmus mu v tom bráni, preto zločinecký nie je. Je zločin zmlátiť zlodeja, ktorý obťaţuje celú spoločnosť? Kto ešte nechápe, moţno pochopí v najbliţších rokoch totálneho sociálneho úpadku a spoločenského chaosu v kapitalistickom 21. storočí. SZM

VZDOR.org prešiel na redakčný systém Všetky články zo zverejnených vydaní Vzdoru si uţ budete môcť prečítať jednotlivo na internete a nie len v stiahnutých PDF súboroch. Redakcia tak splnila jednu zo svojich úloh, ktorú si stanovila na poslednej redakčnej rade v Ţiline. Našim cieľom je predovšetkým uľahčiť prístup k textom verejnosti a spraviť čítanie čo najpohodlnejším. Okrem základných informácii o projekte a moţnostiach ako sa dostať k časopisu či ako nám pomôcť na novej stránke nájdete texty prehľadne rozdelené do jednotlivých rubrík. Okrem textov uţ vydaných vo Vzdore tu tieţ bude priestor pre zverejňovanie textov a názorov, ktoré sa nám do tlačenej podoby časopisu nevošli. Priestor tieţ chceme vyuţívať na rôzne oznamy a pozvánky. Ţeláme vám príjemné čítanie!

13

KULTÚRA

VZDOR 4/2013

Cykloturistika poskytuje množstvo slobody Vďaka cykloturistike prejdeme oveľa väčšie vzdialenosti ako pri pešej túre a pritom si uţijeme oveľa viac prírody a pohybu ako pri automobilizme. Cyklotursitka tieţ nie je tak finančne náročná, najmä pri dnešných cenách pohonných hmôt. Nemusíte na to mať ani drahý a značkový bicykel. Mnohí precestovali niekoľko krajín na obyčajných horských bicykloch. Samotnú cykloturistiku by sme mohli rozdeliť podľa vzdialenosti ale aj prostredia. Sú ľudia, ktorí radi jazdia na horských bicykloch po lesoch a vrchoch (tzv. „MTB“), ale tieţ takí, ktorí jazdia po cestách jednotlivých krajín. Medzi cykloturistami sú takí, ktorí obišli na bicykli svet a aj takí, pre ktorých je cyklotúrou jednodňová cesta po okolí. Ak sa rozhodneme pre cyklotúru, mali by sme dopredu vedieť, koľko pribliţne bude trvať a kadiaľ pôjdeme. Dobré je vopred sa informovať o nejakých zaujímavých miestach, ktoré stojí za to vidieť. Ak vieme, ţe pôjdeme výhradne po cestách, najvhodnejší je cestný bicykel s uţšími plášťami, no ak to má byť kombinovaná trasa, na ktorej sa nevyhneme aj lesným cestám, je potrebný horský bicykel, nakoľko cestný by oveľa ťaţšie utiahol nerovný terén a v takom prostredí sa oveľa ľahšie poškodí. Treba ale dbať aj na bezpečnosť a v prípade cestnej turistiky sa snaţiť vyhýbať úzkym frekventovaným cestám s častými dopravnými nehodami. Trasu tieţ treba voliť podľa svojich psychických a fyzických moţností. Sami poznáme svoje skúsenosti a musíme vedieť odhadnúť aký výkon je za hranicami našich moţností. Pre niekoho je vyčerpávajúca cesta do susedného mesta, iný prejde za je-

den deň dvesto kilometrov. Ak je cesta plánovaná na viac dní, s tým, ţe budeme spať aj vonku, je potrebný stan a spací vak. Pre prípad zlého počasia by na bicykli mali byť pripevnené oba blatníky. Dnes musí byť samozrejmosťou osvetlenie, reflexná vesta a cyklistická helma. Tieţ nesmieme zabúdať na neočakávané udalosti na cestách a preto by sme mali mať so sebou aspoň základné náradie na opravu bicykla ako sú vidlicové kľúče, kľúč na sťahovanie ozubených kolies, náradie na výmenu reťaze, pumpu a samozrejme náhradné duše. Aj pred samotnou túrou je vhodné celý bicykel poriadne skontrolovať, opraviť a dotiahnuť nedostatky. Vyhneme sa tak mnohým problémom a nepríjemnostiam. K viacdňovej výbave na cyklotúru nesmie chýbať ani teplé oblečenie, potraviny a nejaká finančná rezerva. Moţností kam tieto veci umiestniť je viac, od improvizácie, aţ po riešenie v podobe kúpy cyklotašiek, ktoré sa dajú umiestniť na rôzne časti bicykla. Ak cestujeme do iných krajín, najmä mimo schengenského priestoru, nemali by sme zabudnúť vopred si vybaviť potrebné víza. Cykloturistika má v mnohých ohľadoch neobmedzené moţnosti a človek sa môţe odviesť takmer na všetky miesta, kam sa dá dostať bicyklom a nie je pritom obmedzený len svojim regiónom alebo drahými pohonnými hmotami. Prístupné sú nám ako cesty, tak i lesy a trasy pre peších turistov. Môţeme sa ísť pozrieť tam, „kam nás nohy zavedú“, avšak nesmieme pritom preceňovať sily. Stanislav PIROŠÍK

Kto sa komu klania? Kto vládne?

Štát alebo kapitalista? Insider: film, který přináší mnoho, ale mohl ještě více.. V roce 1999 natočil americký reţisér Michael Mann zajímavý a brilantně natočený snímek "Insider: Muţ, který věděl příliš mnoho". Ač se můţe na první pohled zdát, ţe ústředním tématem je boj proti kouření tabákových výrobků a odpuzování od nich, ve skutečnosti je jím stav tolik proklamované svobody slova v podmínkách systému kapitalismu na celém světě. Protagonisty snímku jsou skutečné osobnosti: Lowell Bergman (hraný Al Pacinem, známým např. rolí Michaela Corleoneho z trilogie filmů "Kmotr", nebo skvělého filmu "Serpico" podle jiného reálného případu - masové korupce u ame-

14

rické policie) a Dr. Jeffrey Wigandem (kterého hraje Russel Crowe, známým z filmů "Gladiátor", "Čistá duše" či v novém zpracování "Bídníků", které dávala kina nedávno). Lowell je novinář a producent fiktivního pořadu 60 minut, kde moderátor Mike Wallace (Christopher Plummer, který hrál např. také následníka rakouskouherského trůnu, arcivévodu Ferdinanda D' Este, v jugoslávsko-československém filmu "Sarajevský atentát") zpovídá známé osobnosti. Film začíná tím, kdyţ jedno takové interview Lowell vyjednává v Libanonu s představitelem šíitského militan-

tního hnutí Hizballáh (Hízb Alláh - Strana boţí), které zde po imperialistické agresi Izraele v roce 1982 získává stále silnější pozice. Ve stejné době je Dr.Wigand vyhozen ze svého místa u tabákového koncentru Brown and Williams pro svůj nesouhlas s rozhodnutím vedení. Lowell, zpět v "baště svobody" - USA, dostává na práci reportáţ o případech uhoření lidí, kteří usnuli s cigaretou v posteli. Získává k tomu dokumenty z tabákové firmy a potřebuje odborný výklad. Je mu doporučen právě Dr.Wigand. Ten zprvu sice nesouhlasí, ale nakonec je ochoten pomoci, ov-

VZDOR 4/2013 šem pouze v mezích jeho prohlášení o mlčenlivosti, které musel s firmou Brown and Williams sepsat. Po tomto rozhovoru je Wigand pozván do svého bývalého tabákového koncernu a je mu důrazně naznačeno, ţe pokud poruší či se pokusí porušit prohlášení, bude mu zrušeno zdravotní pojištění, které je závislé na odstupném a můţe ztratit další věci - školu pro své dvě dcery, z nichţ jedna je těţká astmatička, hypotéku na dům i auto na splátky. Zde je výmluvně zobrazeno, jak bohatství tzv. "střední třídy"- jakési neuchopitelné skupiny o které nikdo neví, kdo do ní patří, ale o které tento reţim neustále hovoří - je zaloţeno na dluhu, který působí jako okovy poslušnosti.. Kdyţ uţ získáte konečně pocit, ţe máte svůj ţivot pevně v rukou, stačí lusknout prsty a tenhle váš ţivot se rozsype jako domeček z karet. Jen tak pro nic za nic nejsou tabákové koncerny (vedle ropných) jedny z nejvlivnějších podniků na světě. I kdyby jim šlo po krku tisíc novinářů.. Dr.Wigand nařkne Lowella, ţe ho zradil a prodal. Ten to samozřejmě rezolutně popírá. V celém filmu není vysvětleno, jak či proč tabáková firma prohlášení o mlčenlivosti chtěla upřesnit a zpřísnit, divák se můţe jen domýšlet jaké můţe mít taková korporace praktiky a sítě, kterými si chrání na ničení zdraví lidí vybudovaný zisk.. Dr.Wigand je poté vystaven různým způsobům nátlaku jako je neoprávněný zásah FBI či výhruţky rodině, aţ se rozhodne promluvit na veřejnosti v soudní síni, kde se na prohlášení o mlčenlivosti nebere zřetel. Stane se tak ve státu Mississippi, přestoţe se ho tabákový průmysl stále snaţí umlčet.. Vidí jiţ, ţe jedinou jeho šancí je právě Lowell, který to nedělá z honby po senzaci či ziskuchtivosti, spíše z víry v informovanost veřejnosti v těchto záleţitostech. Ve filmu je zdůrazněno, ţe Lowell je "levicový novinář", který vyrůstal v 60.letech, v generaci ovlivněné Herbertem Marcusem, moderním revizionistou tzv. "Frankfurtské školy", ze které čerpá i novodobý eurokomunismus - tedy oddělení Marxe od třídního boje, diktatury proletariátu a socialistické revoluce. Jinými slovy - jeho naprosté popírání. Byla to jistá reakce na levičáctví, které poté vybujelo zejména roku 1968 v zemích Západního bloku. Šlo převáţně o radikální studentstvo, které poměrně správně odmítalo jak široce nenáviděný kapitalismus, v té době

15

KULTÚRA

kobercově bombardující Severní Vietnam, tak soudobý sovětský revizionistický a byrokratický reţim (byť v té době jiţ zbavený nejhorších chruševovských výstřelků a mnohem narovnanější pateří, co se týče podpory protikoloniálního boje a proletářského internacionalismu), které o socialismu rádo tlachalo s Rudou kníţkou Předsedy Maa v kapse, ale většinou pro ideu nic reálně nedělalo. Poté co se tato, do určité míry správná revolta proti systému sesypala, mladí "marxističtí revolucionáři" vychladli do sociálních demokratů. Reţimu, ve spolupráci, např. s pasivní, revizionistickou KS Francie, prospěli tito planí radikálové na barikádách, a prospívají mu i dnes, jako ministři sociálnědemokratických vlád, které v zájmu burţoazie okrádají dělnickou třídu i další třídy nejen materiálně, ale zejména o zbytky jakékoliv lidské důstojnosti, stejně, jako jiné prokapitalistické strany. I přes to toto hnutí, stejně jako v dnešní době Occupy Wall Street, mělo svůj určitý klad a vyvinuly se z něho i některé, po provedení své sebekritiky i velmi dobré, organizace, které se na rozdíl od revizionistů orientují na dělnickou třídu, vzdělanostní a slouţící proletariát a zbytky rolnictva v rozvinutých zemích a na rolnické bezzemky a brutálně zneuţívanou, historicky zde nedávno vzniklou, dělnickou třídu v zemích rozvojových. Dr.Wigand se po zahájení soudního stání vyjadřuje ke skutečné výpovědi sedmi exekutivců tabákových firem, kteří tvrdili, ţe tabák nezpůsobuje závislost.. Naopak podle něho tabákové korporace jsou hlavními dodavateli nikotinu jako drogy a chtějí, řízeny zákony zisku, samozřejmě dále zvýšit prodej cigaret. V následné části filmu poté sledujeme sílu kapitálu a moţnost ovládání společnosti ním. Tabákové korporace mají ohromné moţnosti ţalob, která můţe přes svoje nastřádané bohatství komukoliv zlomit vaz prostřednictvím soudních tahanic, které poté musí zaplatit poraţený. Navíc by tyto

ţaloby mohly poškodit ziskovost a cenu televizní stanice a to se dotýká Lowella samotného.. Navíc, vţdy můţe armáda detektivů najít "kupa usvědčujících důkazů" z minulosti jakékoliv osoby a znevěrohodnit jeho výpověď. Lowell ale přece jenom není obvyklý snadný soupeř.. Ţe by nastala, alespoň jednou pohádka s dobrým koncem..? Ale ve skutečnosti bude stejně s dalším ale.. Kdo tedy média a de facto celou společnost ovládá? Kde je řešení? Řešním je cynický závěr - kdo nemá známosti, je stejně vyřízený. Hranice tohoto filmu je pojmenování nadvlády burţoazie. Poselstvím filmu má být, ţe se více vyplatí drţet hubu? V tomto neudělal a v totální prokapitalistické propagandě dnešních dnů ani nemohl (reţim i tvorbu eliminoval na nosič reklamy), ten příslovečný poslední krok. Obsahově se snad jedná o vylíčení skutečných událostí - no, Serpico to není, ale filmu bych věřil dost. Al Pacino i Russell Crowe jsou potom v ţivotní formě. Russell Crowe byl za roli nominován na Oscara (je těţké uvěřit, ţe je to i rolí římský Gladiátor). Skvěle natočený film o tom, jaký je svět a ţe za vší tou špínou je vţdycky nějaký člověk, který ctí větší ideály neţ peníze a bohatství. Velká hra na pravdu ve velmi těţkém filmu, který by málo kdo zvládl jako reţisér Michael Mann. Přesah tématu vidíte kaţdý den v trafikách na krabičkách od cigaret.. Myslíme si, ţe Michael Man, na co šáhne, to mu jde. Přizve si herce, co film nemůţou zkazit. Kamera a hudba jsou vynikající, scénář špičkový. Více takových filmů, více takových příběhů a hlavně lidí.. Celý film je výbornou ukázkou toho jak můţe velkokapitál manipulovat a ovládat společnost, jak v dnešní době můţou soukromé korporace vysávat "zákazníky" a hrozit exekucemi a postupným vyvlastněním oběti. Samotný člověk nemá šanci proti moci kapitálu prostřednictvím burţoazního právního systému zasáhnout a dlouho ji odolávat. Musí se organizovat - být členem celosvětového antiimperialistického vojska. Jinak nechává své děti dál v systému dneška - kapitalismu - systému vykořisťování, útlaku a válek. Neodsuzujte nás, kdyţ nechceme být poloţkou v marketingových plánech. V pasivní společnosti s komunikačními hračkami má informovaný člověk obrovskou moc. Josef DASTAN, David PAZDERA

Čítaj, píš, rozširuj, organizuj sa! Časopis si môţeš predplatiť na adrese:

[email protected] Na danú adresu tieţ môţeš posielať svoje námety, pripomienky, texty, polemiku i kritiku

APOKALYPSA! Lidé, zle je ! Půda pod námi je stále více horká ! Z láhve dţina jsme uţ k nebi vypustili, utopili čolka ! Jeden druhého tu ţdímá z kůţe, ţe to dál tak jít nemůţe, u zadku nám koudel všude kouká ! Pravidla měníme, vzájemně se šidíme ! Svět stále víc jeví se jak mina nevybouchlá. Neţ bezbřehé zabíjení chceme jiné potěšení ! Stále víc nenávidíme ! Kam se to řítíme ? ! Kde kaţdý z nás ostrouhá ! J.Juráň Čitateľ VZDORu

Časopis na internete:

Československý komunistický videokanál na YouTube „KOMINFORM CS“