Národná výstava vydarenejia, ne sa o akávalo

ïî ÜÛÝÛÓÞÛÎ îððë

Národná výstava vydarenejšia, než sa o akávalo Liptovský Hrádok sa v sobotu 22. októbra 2005 stal mekkou, vlastne ve kým ú om slovenského v elárstva. Vhodne vybratý termín, lákavý program, „ožívajúci“ duch nášho v elárstva, úsilie predvies nové poznatky, vypo u si viacero kvalitných prednášok, dobre preda i nakúpi , no najmä stretnú sa s priate mi a vymeni si skúsenosti po vykonaní všetkých tohtoro ných pravidelných inností pri v elstvách – treba na návštevu vrcholného tohtoro ného podujatia nášho stavu v elárskeho azda viac impulzov? Podujatie sa uskuto nilo v priestoroch liptovskohrádockého Kultúrneho domu, ktorý bol doslova pritesný pre množstvo v elárov, ktorí nezaváhali a prišli. Národnú výstavu charakterizovali tri aktivity: prezentácia nekomer ných zlepšovate ov, prezentácia komer ných vystavovate ov spojená s predajom a odborná konferencia. Garantom odbornej asti bol VڎV Ústav v elárstva, ktorý pod vedením Tatiany ermákovej pripravil odbornú v elársku konferenciu s názvom Nové možnosti rozvoja slovenského v elárstva. Zazneli prednášky o obhospodarovaní v elstiev (ú ové sústavy, chov v elích matiek a ich vplyv na zvyšovanie ekonomiky a rentability v elárenia – Ing. J. Kopernický, CSc., Ing. K. ermák, CSc.), o zbere obnôžkovaného pe u ako alternatíve zvyšovania ekonomického príjmu na stabilizovanie v elárstva innosti (Ing. J. Gróf), nechýbali témy kvali-

Úvod podujatia patril pôsobivému vystúpeniu detí zo súboru CV Lienka. Foto: B. Bukovský

Poh ad na predsednícky stôl, z ava M. Ivanková, P. Hovorka, . Gál a T. ermáková. Foto: B. Bukovský

Dušou podujatia bol neúnavný organizátor a propagátor v elárstva Martin Piovar i z Hýb, predseda ZO SZV Liptovský Hrádok. Foto: G. Fo ko ty medu (MVDr. Mária Kantíková) a využitia v elích produktov pre zdravie (RNDr. T. ermáková), o aktualitách z Apimondie 2005 referoval Ing. R. Chlebo, PhD. Záver konferencie patril Milade Ivánkovej z Vranova nad Top ou s pútavým rozprávaním o udovom lie ite stve, ktorému sa dlhé roky venuje. Ku konferencii bol ve mi operatívne vydaný zborník prednášok. alšiu podstatnú as podujatia tvorila prezentácia nekomer ných zlepšovate ov a vystavovate ov (bolo ich takmer štyridsa ). Tu sa našiel priestor na výmenu skúseností. Nechýbali ani medovnikárky „v akcii“. Komer ní vystavovatelia z celého Slovenska, z iech, Po ska a Ma arska ponúkli med, medovinu, výrobky z medu, vosku, propolisu, vrátane kozmetiky, no najmä v elárske pomôcky a zariadenia, literatúru, tematické kazety a videonahrávky. Záver podujatia patril prvému pokusu „pasovania“ nádejných adeptov v elárstva a vyhodnoteniu najlepších vystavovate ov. Milou spomienkou na výstavu zostane aj akovný list SZV za propagáciu slovenského v elárstva, ktorý menovite dostal každý z 36 vystavovate ov. Srde nú atmosféru pod iarklo aj spontánne vystúpenie mladého v elára Milan Skokana zo Sebechlieb, predsedu ZO SZV a vedúceho v elárskeho krúžku, ktorý na pódiu zaspieval na udovú melódiu Sedliak som ja pesni ku V elár som ja na vlastné verše. Uviedol ju slovami, že ke hasi i, kominári a alší majú svoju hymnu, pre o by sa o osi také nemali pokúsi aj v elári? Zožal ve ký potlesk, ktovie, možno sa práve zrodila v elárska hymna… Patrí sa po akova všetkým organizátorom, menovite primátorovi Liptovského Hrádku Ing. Vasilovi Popovi ovi, pracovníkom Ústavu v elárstva, lenom ZO SZV Liptovský Hrádok, ú inkujúcim de om a všetkým nemenovaným, ktorí sa ve kou mierou sa pri inili o úspešný a najmä srde ný priebeh podujatia. To napokon pod iarkol aj predseda SZV Ing. udovít Gál, ktorý pre nᚠasopis povedal: Pokra ovanie na 3. strane obálky

ïéé

Je už takým starým zvykom, že na prelome starého a nového roka si nejeden z nás kladie otázku, o nám prinesie nový rok, ím nepredvídaným nás prekvapí, aká bude situácia v rodine – v akom zdraví dožijeme jeho záver. Na druhej strane každý blížiaci sa nový rok vracia udského ducha spä v ase, možno aj preto, aby lovek zhodnotil svoje iny za uplynulý rok, pri om robí bilanciu toho dobrého a zlého. Už je to raz tak, kalendár sa stal svätým almanachom udalostí, ktoré sme prežili a s ktorými sa len stretneme. ažisko tohoro nej práce SZV sa od za iatku sústre ovalo na 8. valné zhromaždenie, ktoré bolo za iatkom apríla v Bratislave. Jeho delegáti o akávajú od nového vedenia konštruktívnejšie riešenie nahromadených problémov. Nedostatky spo ívali predovšetkým v neaktívnej manažérskej práci bývalého vedenia, v strate autority zväzu v štátnych orgánoch a lenskej základni, ako aj v neplnení tých úloh, ktoré mali z rozhodnutia lenov plni predstavenstvo a výkonný výbor zväzu. Išlo predovšetkým o klesajúce štátne dotácie pre lenov zväzu, ktorých výška je dnes odrazom predchádzajúceho naivného riadenia zväzu, a netaktného prístupu predstavenstva zväzu k predstavite om štátnej správy. A to všetko sa dialo na pozadí diletantského hospodárenia s finan nými prostriedkami zväzu riadeného bývalým vedením. Výkonný výbor, predstavenstvo a najmä predseda zväzu – snažíme sa zo všetkých síl o prekonanie odbytových problémov so slovenským medom, ktoré v uplynulom období pred nás postavil pád svetových cien medu. Táto realita, vyvolaná nákupom ázijských medov, najmä ínskeho, predovšetkým ovplyvnená direktívnym rozhodnutím istých ekonomických kruhov v bruselskej administratíve, potvrdzuje, že napriek masovým protestom európskych v elárov proti filtrovaniu medu a jeho dovozu z tretích krajín, existujú v belgickej metropole kruhy, ktorých záujmy nezoh ad ujú potreby riešenia aktuálnych problémov európskej v elárskej pospolitosti. SZV ako záujmová organizácia všetkých v elárov – i malých alebo ve kých –, napriek ich rozdielnemu prístupu k odbytu medu sa popri predaji zo dvora usiluje zabezpe i predaj cez špecializované výkupné firmy. Stále však naráža na nezáujem svojich lenov aktívnejšie sa spolupodie a na zväzovej innosti formou intenzívnejšej

práce ZO SZV. O to vä šmi, ke ZO by mali plni mimoriadne dôležité funkcie nielen pri zoznamovaní sa s novými poznatkami v chovoch v iel, ale aj o nebezpe ných chorobách v iel, zákaze používania niektorých lie iv a podobne. Tu je namieste poukáza aj na tých, ktorí v našich radoch na alej robia zlé meno stato ným v elárom plniacim nariadenia ŠVPS SR a na alej používajú pri v elárení antibiotiká. Takto zne istený med sa potom snažia preda do obchodnej siete. Oni naštrbili poves o vysokej kvalite slovenského medu, ktorý popri eskom, rakúskom a ma arskom mede bol vždy považovaný za kvalitatívnu špi ku medzi európskymi medmi. Že nᚠmed je naozaj hodný vysokého ocenenia, potvrdili aj výsledky sú aže o najlepšie medy po as tohtoro nej 39. Apimondie v Írsku. lenovia ZSSVP tu prezentovali slovenské medy a medovinu, ktoré jednozna ne a oprávnene potvrdili vysokú kvalitu nielen chuti nášho medu, ale aj estetickú úrove predávaných výrobkov z medu. Ceny, ktoré si odniesli domov potvrdzujú, že slovenské v elárstvo má úrove porovnate nú s úrov ou v iných krajinách. Na jednom z prvých miest v Hlavných úlohách SZV na roky 2005 – 2008, ktoré prijalo 8.VZ SZV, je vytvorenie jednotnej celoslovenskej v elárskej organizácie. Bude to možné iba po zvolaní mimoriadneho VZ SZV, ktoré by odsúhlasilo vytvorenie združenia s inými v elárskymi subjektmi. Rozhodnutia takého združenia budú pre lenov SZV a jeho lenov záväzné najmä v oblasti spolupráce so štátnymi orgánmi a organizáciami SR. Pripomínam, že rok 2005 bol prvým celým rokom lenstva SR v EÚ. Naša integrácia v tomto spolo enstve stavia pred nás aj nemalé úlohy a povinnosti. Jednou z nich je napríklad jednotná v elárska organizácia – reprezentujúca naše v elárstvo nielen doma, ale aj v zahrani í. A práve plnenie týchto úloh bude ovplyv ova aj budúcnos nášho v elárstva. Inými slovami, ako a s akou aktivitou budeme u nás aplikova postupy, ktoré sú v lenských štátoch EÚ už bežnou samozrejmos ou, tak bude vyzera úrove nášho v elárstva v budúcom roku, resp. v najbližších rokoch. Prajem vám, milé v elárky a v elári, vážení itatelia V elára, pokojné prežitie viano ných sviatkov v kruhu najbližších. V roku 2006 všetkým želám pevné zdravie, ve a vzájomného porozumenia a lásky, mnoho tvorivých v elárskych nápadov, nech vám pre bohatos budúcoro nej úrody medu nesta ia doma nádoby!

Z OBSAHU PhDr. Beata VRZGULOVÁ: Úlohy zväzu o ami lenov VV SZV . . . 78 Ing. Anna VÁLKOVÁ: Zápis z 2. zasadnutia VV SZV . . . . . . . . 79 Ing. Tibor JÓKAY: Kalendárium – December . . . . . . . . . . . 80 Ing. Róbert CHLEBO, PhD.: ApiExpo 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82 JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí: Od júna 2005 nový zákon . . . . . . . . . . . 85 Mgr. Ján P͊: Sú až ŠVK – Test . 3 . . 86 Martina FORGÁ OVÁ: Roj . . . . . . . . . 86 František BIZUB: Repka pod Krivá om . . . . . . . . . . . . . . . 87 Ing. Michal MA I KA, CSc.: Život naplnený aktivitami . . . . . . . . . . . 88 SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . . . 89 Ludmila HOVORKOVÁ: Viano né recepty . . . . . . . . . . . . . . . . . 90 KR͎OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 PREH AD OBSAHU RO NÍKA 2005 . . . 92 Prvá strana obálky: Ošetrenie v elstiev aerosólovým spôsobom pomocou vyvíja a VAT a na za iatku zimy zabezpe í rýchle a dôkladné zníženie po etnosti klieštikov. Foto: Tibor JÓKAY

Príjemné a pokojné prežitie Vianoc všetkým v elárom a priaznivcom v elárenia želá redakcia

MVDr. Pavel Hovorka podpredseda SZV

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXIX 2/2005. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatné asopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Telefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: [email protected]. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: [email protected], [email protected]. Web: www.vcelari.sk. Šéfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef IŽMÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HOVORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, František BIZUB, Ing. Ján HAŠ ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KOPERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plurality uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2005 je 300,– Sk. Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39–6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o., Galvániho 2/A, 82 04 Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2005.

ÆÑ ’×ÊÑÌß ÍÆÊ

ïéè

V záujme informovanosti a užšej spolupráce s lenskou základ ou sme oslovili lenov Výkonného výboru SZV za jednotlivé kraje s rovnakou otázkou: Na 8. VZ SZV v apríli 2005 ste boli zvolení do najvyšších orgánov nášho zväzu na trojro né obdobie. Ako sa po istom ase vo funkcii pozeráte na plnenie hlavných úloh SZV, aké problémy v elárstva na Slovensku by sa mali rieši prednostne? Ako vy osobne môžete prispie k ich plneniu? Ján Píš, Banskobystrický kraj:

Od konania ostatného VZ SZV sa podarilo celkovo zlepši pružnos v informovanosti lenskej základne cez internet s možnos ou spätnej reakcie lenov na navrhované zmeny, aktuality a aktivity zväzu. Umožnila sa širšia zapojenos lenskej základne na poriadaných akciách zväzu. Zlep šilo sa spojenie a bezprostredný osobný kontakt s lenskou základ ou cez regionálne štruktúry v Banskobystrickom kraji – uskuto nenie regionálnej konferencie a následných aktivitách. Zatia sa nám nepodarilo vysporiada problémy so zväzovým majetkom, nezvládame pomoc v elárom pri odbyte – výkupe v elích produktov za adekvátne, obojstranne akceptovate né ceny, problémy medzi vykupova mi, dovozcami, spracovate mi a v elármi. Živelne a nepriaznivo sa vyvíja dota ná politika štátu na rozvoj v elárstva na Slovensku a za ope ovaciu innos , o bude ma v blízkej budúcnosti ur ite ve mi nepriaznivý a negatívny dosah na stabilizáciu v elárstva v celej Slovenskej republike.

František Dorák, Košický kraj:

Som lovekom, ktorý sa prijaté funkcie snaží plni k všeobecnej spokojnosti. To, že som bol zvolený do najvyššieho vedenia slovenských v elárov, je to pre m a pocta a vyjadrenie dôvery v moju osobu od v elárov v košickom regióne. Širokou škálou hlavných úloh prijatých na 8. VZ SZV som sa oboznámil už s asti priamo na rokovaní VZ a podrobne na zasadnutí VV SZV. Sú to náro né úlohy, ktorých plnenie bude vyžadova maximálne úsilie lenov VV, ale aj predsedov, tajomníkov ZO a v neposlednej miere kladný prístup štátu k niektorým finan ne náro ným úlohám, ktoré si bez jeho pomoci nedokážem predstavi . Obdobie, ktoré slovenské v elárstvo teraz prežíva, by som nazval bojom o prežitie, nie je jednoduché napredova na nepoznanej ceste, ktorá stojí pred nami, ažké je meni roky zaužívané spôsoby ako vo v elárení, tak aj v obchodovaní s vyprodukovanými komoditami, ktoré sú ur ujúcim meradlom rentability. Momentálne najvä ším problémom slovenského v elára je odpredaj medu, ke nevie realizova predaj svojho medu vo ve kom za slušnú cenu. Oproti tomuto kardinálnemu problému sa môže postavi len silná a jednotná celoslovenská v elárska organizácia, ktorá podporí vznik sekcie komer ných v elárov a v alšej nadväznosti rozvoj a budovanie rodinných v elárskych podnikov. V žiadnom prípade nechcem opomenú ani menších v elárov, ktorých ažia tie isté problémy a asto majú pocit bezradnosti zo sú asného stavu. Komunikácia v regióne je dôležitým nástrojom riešenia problémov. Stretnutia v elárskych funkcionárov, odvážim sa poveda , budú dobrou cestou na zdolávanie ne ahkého obdobia, ktoré v elárov aká. A preto svojou prácou chcem prispie k vyššie uvedeným zámerom.

Ján Haš ík, Bratislavský kraj:

V otázke sú obsiahnuté vlastne tri podotázky. Aprílové VZ SZV prijalo ve mi obsiahly a o do rozsahu široký výpo et cie ov, ktoré je potrebné rieši . Za trojro né obdobie nie je v silách lenov VV SZV všetky do dôsledkov naplni . Je preto potrebné zamera pozornos na najpál ivejšie otázky

a pokúsi sa ich rieši k spokojnosti lenskej základne. Tu považujem za k ú ové zlepšenie zdravotného stavu v elstiev. Za potrebné považujem vytvorenie ú inného systému odovzdávania poznatkov o chorobách v iel, ich rozpoznania a zdolávania bez použitia antibiotík a iných nepovolených látok a postupov. Tým prispejeme k zamedzeniu kontaminácie medu cudzorodými látkami, zlep šíme pošramotenú poves slovenského medu. Aby sme organizovane mohli spolo ne eli nákazám v iel, potrebujeme funk nú organizáciu. Spomínam to preto, že cítim ohrozenie existencie SZV z dôvodov nedostatku finan ných prostriedkov na jeho innos . Tu je prvoradé zlepši finan nú disciplínu od lenskej základne (platenie a poukazovanie lenských príspevkov) až po vrcholové orgány zväzu. Šetreniu finan ných prostriedkov napomáha elektronická komunikácia centra so základnými organizáciami, navyše umož uje vzájomné odovzdávanie aktuálnych informácií. Umiestnenie informácií o v elárstve ako takom a našom zväzovom na webovej stránke môže pritiahnu k v eláreniu i školskú mládež, ím by došlo k želanému omladeniu našej lenskej základne. Dokonca webová stránka môže napomôc k rozbehnutiu úplne zastaveného odbytu medu. V tejto súvislosti chcem napomôc pri dotiahnutí do konca zapo atej komunikácie vo zväze prostredníctvom elektronickej pošty a podie a sa na formovaní a nap aní webovej stránky SZV aktuálnymi informáciami.

Vladimír Wittner, Prešovský kraj:

Za predchádzajúce obdobie sa slovenské v elárstvo dostalo do problémov, ktoré sa ažko dajú rieši za nieko ko mesiacov. Sú to hlavne finan né, ale aj vz ahové problémy. Avšak pod a môjho názoru prednostne by sa mala rieši legislatíva v oblasti chovu v iel v spolupráci s Ministerstvom po nohospodárstva SR, aby chov v iel bol riešený právnym predpisom.

Tibor Jókay, Nitriansky kraj:

Som jediným lenom sú asného VV SZV, ktorý je sú as ou tohto orgánu už tretie volebné obdobie za sebou. Viem porovnáva a ochotný poskytova informácie zo svojho uhla poh adu objektívne a ve mi kriticky o tom, ako sa pracovalo dve volebné obdobie dozadu, v asoch, ke s odbytom a kvalitou medu na Slovensku neboli problémy a tým v elárenie fungovalo, nech už bolo centrum po stránke personálnej také, aké bolo. asto sa hospodárilo „po socialisticky“, chýbal kvalitný manažment. Dnes žneme výsledky týchto období… V sú asnosti – aj napriek skromnému životu centra – chýba do konca roka 2005 približne 700-tisíc Sk, o do SZV neodviedli za lenské v roku 2004 tie ZO, ktoré neboli spokojné s jeho prácou. Sú asný Výkonný výbor SZV nie je rozdelený, rešpektujú sa jeho autority. Na Svr ej 4 však chýba ešte jeden pracovník – muž profesionál, manažér a v elár v riadnom zamestnaneckom pomere. Tieto dve veci sú najpál ivejším problémom sú asnosti. Hlavné úlohy z posledného Valného zhromaždenia sú ve mi rozsiahle, mnohé z nich nebude možné splni . Nie však pre neochotu alebo neschopnos – ale pre nedostatok financií (napr. v elárske laboratórium).

Do spolo ného chcem prispie stavbou a testovaním samofinancujúcej ko ovnej v elárskej farmy pre južné oblasti, ktorá je už takmer hotová a technológia vykryštalizovaná. Aby sa však výsledky dali publikova , je potrebné naplni asové kritérium parametra štatistického hodnotenia (5 rokov), ktoré sa blíži ku koncu. A výsledky sú s ubné. Ve kým problémom je i to, že tí, ktorí po 989-om odišli zo zväzu, sa nechcú vráti . Skôr by nás chceli rozloži a pohlti , a týmto ve mi škodia slovenskému v elárstvu.

Pavol Kozá ik, Žilinský kraj:

Najviac asu pri 2. zasadnutí VV sme venovali majetku SZV a to Slatine a Krá ovej pri Senci. O tieto zriadenia nebol záujem v takom smere, aby z týchto zariadení zisk a výdaj bol nulový, preto VV SZV bol nútený vypísa konkurz na tieto zariadenia. Pri tre om zasadnutí VV bolo viacej záujemcov o tieto zariadenia. VV vybral najvhodnejších záujemcov. Vo VV SZV som prvé volebné obdobie. Zvláštnos ou je, že rokujeme od 9:00 hod. do 20:00 hod. iba s jednou obed ajšou prestávkou. Je ve a bodov na rokovaní, málo asu ostáva na diskusiu a sebarealizáciu.

Tibor Valovi , Tren iansky kraj:

Za prvoradé pokladám dôsledné dodržiavanie stanov. Je chybou, že úpravy sa môžu robi iba na Valnom zhromaždení SZV. Pre o? Máme ve ké finan né problémy. Teraz by sme potrebovali na svoju innos zvýši lenské príspevky. Stále sa boríme len s problémom, o môžeme a nemôžeme, ako a o zafinancova a o nie. Môj návrh, resp. myšlienka je v tom, že by sme na výro ných schôdzach mohli odsúhlasi zvýšenie odvodu lenského. Navrhujem 5,– až 20,– Sk za v elstvo. Schodok v rozpo te by kone ne zmizol. Treba to právnicky upravi – sta ilo by napríklad schválenie 2/3 ( /2) vä šinou lenskej základne. alej si myslím, že kým bude záujem mladších školákov, mali by sme udrža innos krúžkov. Osobne chcem iniciova spoluprácu Tren ianskeho kraja s organizáciami v R, myslím si, že regionálna spolupráca je ve mi významná, a podie a sa na zvýšení záujmu v elárov o každoro nú výstavu Záhradkár – V elár – Zdravý životný štýl v Tren íne v apríli. Na tejto tradi nej výstave by sme mali propagova v elárenie o najpestrejšie, samozrejme, za o najnižšie náklady. Zárove sa chcem zasadi za zvýšenie odberu nášho zväzového asopisu.

Rudolf Morav ík, Trnavský kraj:

Zbierame plody nekoncep nej práce predchádzajúceho vedenia. Nízke dotácie od Ministerstva pôdohospodárstva SR budú negatívne pôsobi na lenskú základ u. Za dôležitú pokladám vzájomnú konštruktívnu komunikáciu medzi lenmi VV SZV, predsedom a podpredsedami, ktorá sa, samozrejme, prejaví v innosti celého SZV. Viacerí lenovia VV okrem svojej práce v regióne, kraji rozvíjajú innos napr. pri práci s mládežou, organizácii významných podujatí a dru žobných stretnutí. Svoj podiel práce vo vedení rozvíjam popri inom aj na našej V elárskej paseke v Krá ovej pri Senci, ktorej chcem prinavráti pôvodné poslanie, vytvori expozíciu moderného v elárstva, vráti do areálu chov v elstiev, prida aj testovanie matiek. Ú elnou propagáciou plánujem zvýši povedomie odbornej a poznatky laickej verejnosti o nenahradite nosti v ely v prírode. Areál by mal obsahom a stvárnením každého návštevníka kladne oslovi . Pripravila Beata VRZGULOVÁ

ÆÑ ’×ÊÑÌß ÍÆÊ

ïéç

S Ú AŽ V Š E TK Ý C H V EL ÁROV

Na Národnej výstave vo v elárstve v Liptovskom Hrádku (22. 0. 2005) reprezentovali v elársky stav dve zástavy základných organizácií – sebechlebská a liptovskohrádocká. Reprezenta nú stavovskú zástavu zväzu slovenskí v elári zatia nemajú. Rokovanie VV SZV viedol pod a schváleného programu predseda SZV Ing. . Gál. VV SZV prijal: 38 uznesení. Prerokoval kontrolu plnenia uznesení z . zas. VV SZV. Schválil rámcový program 3. zasadnutia VV SZV, ktorý sa uskuto ní d a 3. 2. 2005 v Bratislave. Schválil asový a obsahový program rokovaní Predstavenstva SZV v roku 2005. Rozhodol o novelizácií Organiza ného poriadku SZV. Uložil lenom VV SZV zabezpe i plnenie uznesenia 8. VZ SZV a Hlavných úloh SZV. Prerokoval informáciu o erpaní finan ných prostriedkov za prvý polrok 2005. Konštatoval nesprávnos vykonania evidencie úhrady lenských príspevkov za roky 2003 a 2004. Vyzval ZO SZV k vysporiadaniu neuhradenia odvodov na ú et S-SZV, a to pod a po tu v elstiev v zmysle Stanov SZV. Zobral na vedomie predložený návrh na erpanie finan ných prostriedkov v 2. polroku 2005. Zdôraznil potrebu prijatia reštrik ných opatrení s cie om zníženia schodkového rozpo tu. Uložil spracova rozpo et na rok 2006. Prerokoval podmienky erpania ú elovej dotácie, úhrady 30 % nákladov z vlastných zdrojov. Rozhodol požiada MP SR o presun finan ných prostriedkov v zmysle schválených kapitol. Zárove vyzval lenov VV SZV a ZO SZV poskytnú návrhy k dotácii na rok 2006. Zobral na vedomie informáciu o hospodárení ú elových zariadení SZV v Krá ovej pri Senci a v Slatine, ktoré sa skon ilo so stratou. Schválil plán hlavných akcií a podujatí SZV v roku 2006 s tým, že je potrebné ich ekonomicky zhodnoti a zapracova do rozpo tu na rok 2006. Posúdil ú as SZV na Národnej výstave vo v elárstve spojenej s konferenciou a predajom v elárskych potrieb, ktorá sa uskuto ní d a 22. 0. 2005 v Liptovskom Hrádku. Rozhodol o objektívnom pride ovaní aerosólových vyvíja ov pre ZO SZV a upozornení o povinnosti úhrady 30 % z fakturovanej ceny. Súhlasil so zmenami správcu webovej stránky SZV. Zrušil uznesenie VV SZV . 2 /2003, 28. . 2003 o organiza nej štruktúre a schválil novú organiza nú štruktúru S-SZV. Schválil prenájom ú elového zariadenia SZV v Krá ovej pri Senci pre Rudolfa Morav íka na 5 rokov s možnos ou pred ženia, a ú elového zariadenia SZV v Slatine pre Martina Piovar iho na 3 roky s možnos ou pred ženia a podmienkou zachovania v elárskej innosti v oblasti testovania v elích matiek a požiadaviek protinákazovej pokladnice. Ing. Anna VÁLKOVÁ, asistentka, sekretariát SZV

Vedenie SZV preto vyhlasuje sú až na návrh

stavovskej zástavy SZV Vyzývame ZO SZV, v elárov a priaznivcov, aby pripravili návrhy a poslali ich na sekretariát zväzu do Bratislavy do konca februára 2006. Všetky návrhy posúdi odborná komisia, ví azné budú finan ne odmenené.

Pozývame vás na 3. ro ník podujatia

VO

AV É V I A N O C E

sú až 2- lenných družstiev žiakov základných škôl v pe ení a zdobení medovní kov. Kde: Základná škola Hybe Kedy: 9. decembra 2005

Bližšie informácie: Martin Piovar i, predseda ZO SZV Liptovský Hrádok, Tel.: 0903/526 206

PREDPLATNÉ NA ROK 2006

V elár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 336,– Sk V ela ství . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408,– Sk Odborné v elárske preklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 400,– Sk Zloženka na predplatné bola vložená v . 0/2005. Predplatné možno zaplati aj poštovou zloženkou typu U na adresu SZV, Svr ia 4, 842 08 Bratislava, íslo ú tu: 87360 2, kód banky: 0200.Vo vlastnom záujme vypl te zloženku itate ne. Podrobnosti o predplácaní sme písali v . 9/2005, s. 37. UPOZORNENI E Vážení itatelia, viacerí ste si predplatili asopis V elár na rok 2006 nesprávnou sumou. Žiadame všetkých o doplatok, v opa nom prípade vám nebudeme môc zasla kompletný ro ník asopisu. akujeme za pochopenie.

ÕßÔÛÒÜ_Î×ËÓ

ïèð

ײ¹ò Ì·¾±® Ö2ÕßÇô j»´·»¦±ª½» Nastal mesiac, ke by mal vrcholi predviano ný predaj nášho najžiadanejšieho produktu – medu. Októbrové vyhliadky sa však nerysujú tak, že dosiahne úrove nieko kých predošlých rokov, najmä v predaji sudového medu. (Pozn.: príspevok je zadaný do tla e koncom októbra.) Ceny kvetových medov v USA sú na úrovni ,5 USD/kg. Na európskom trhu sa pohybujú v najlepšom prípade na úrovni ,45 eura/kg. Nadhodnotený kurz koruny napomáha ešte viac tomu, aby slovenskí v elári – tí, ktorí nie sú schopní skladova svoj med dlhšie, dostali za svoj med o štyri až šes korún menej. Cena v tržniciach a pri podomovom predaji sa pohybuje od 0 pri kvetových po 80 korún pri medovicových medoch. o alšie je charakteristické pre sú asné slovenské v elárske dianie? Nízke dotácie na v elstvá vyplatené už v októbri, problémy so správou zväzových zariadení (Krá ová pri Senci, Slatina) vrátane centra na Svr ej, alšie ohniská moru, i ve mi zlý rok pre chladné a daždivé leto v podhorských oblastiach? Nehovoriac o spomínaných nízkych výkupných cenách medu. Áno, zhruba tieto. as týchto problémov má korene mimo nás – v globalizácii svetového trhu, no ve kú as sme si „vyrobili“ sami. Životu zväzu chýba 700-tisíc Sk, ktoré základné organizácie neodviedli na lenskom za rok 2004. Neodviedli – a z akého dôvodu? Ako protest, i revoltu? Pre o – to spýtajme tých organizácií. No dôsledky znáša sú asné vedenie a roluje tento dlh rozpo tu pred sebou, kým nepríde k najhoršiemu. Preo jeden kraj, ktorý sa „cíti štátom v štáte“, múti vodu a snaží sa spochyb ova rozhodnutia Výkonného výboru SZV zvoleného Valným zhromaždením SZV? Alebo „by pápežskejším ako je pápež“ dnes na Honte letí? Každý mal a má možnos prezentova výsledky svojich odborných v elárskych schopností. Aj pod a toho ho i sú asná v elárska pospolitos zatrie uje v hierarchii odborných autorít. Nie sme jednotní. Ješitná urazenos jednotlivcov burcuje emócie neinformovaných. Zbavme sa génov Svätoplukových synov a nenechajme po jednom láma prúty. Musíme vydrža v jednote, i ke dotácie klesnú na desa korún na v elstvo. V opa nom prípade sme stratení. Aj v tomto duchu ve me diskusie na blížiacich sa výro ných lenských schôdzach. Musíme ma centrum a musíme ma asopis. Obdobie Adventu využime na o najvä šiu propagáciu medu – nášho slovenského, ktorý svojou kvalitou a biologickou hodnotou vysoko predí lacné ázijské medy ponúkané v na šich obchodných re azcoch. Problémov a svárov je v každej oblasti nášho spolo enského života dos , v elárske dianie nevynímajúc, no teraz v období predviano ných príprav zabudnime na ne a prežime tieto najkrajšie sviatky roka v pokoji. Predstavujem v elársky dom Nie dom v elára ako príbytok v elárovej rodiny, ani dom, kde sa spolo nos v elárov schádza na odborné prednášky i spolo enské vyžitie – ale v elársky dom ako hospodárske zariadenie ú elovo ur ené na vykonávanie výrobných, režijných, úložných a skladových inností potrebných na zabezpe ovanie obhospodarovania vä šieho po tu v elstiev. V krajinách s tradíciou v elárskych ve kochovov (viac ako 50 v elstiev v zmysle kategorizácie EÚ) s európskym štandardom zdravotnej hygieny zvierat sú prvou z podmienok inšti-

tucionálneho uznania a umožnenia prevádzkovania chovu. V našich slovenských chovoch a vznikajúcich v elárskych farmách sú na tento ú el budované zariadenia skôr vzácnos ou. Hlavne v menších chovoch, do 20 – 30 v elstiev, prevláda asto vysoký stupe improvizácie vo výrobe, vytá aní a skladovaní medu. Dá sa však o akáva , že improvizácia bude radikálne obmedzovaná prebratou legislatívou EÚ v oblasti zdravotnej hygieny, predovšetkým a najmä vo ve kochovoch. erpanie finan ných zdrojov z kohézneho a predvstupových fondov EÚ na tieto ú ely je takmer nulové, a tak prvé pokusy sú financované zo samotnej rentability v elárenia. Dispozi né riešenie i už novostavba, alebo rekonštrukcia jestvujúceho objektu by mala by dispozi ne riešená tak, aby bola pohodlná a umož ovala dobrý pohyb pri špi kových prácach (medobraní, vytá aní medu). Vhodné je dispozi né riešenie: – svetlá výška haly miestnosti – minimálne 350 cm, – minimálna plocha manipula nej a skladovej asti – m2/v elstvo, t. j. miestnos 4 4 m pri po te v elstiev 50 (okrem medárne a skladu rámikov), – dispozi né riešenie: hala s vnútornou skeletovou konštrukciou (piliere, nosníky), aby sa v nej dalo otá a nákladným automobilom s nosnos ou 3,5 t s prívesom do ,5 t. Vhodné je priechodné riešenie (dve brány – vchod a východ), – sú as ou manipula nej haly by mal by sklad rámikov s plochou m2/ 0 v elstiev, tepelne zaizolovaný, chladený, – podlaha prispôsobená na ažšiu prevádzku (betón, dlažba), bezprašná, ú inné vetranie (oknami s v elími výklzmi, svetlíkmi), po uzatvorení brán a dverí – v elotesnos , – k manipula nej hale pri lenená dispozi ne samostatná medáre s plochou 4 5 m = 20 m2 s možnos ou umiestnenia dvoch medometov s výkonom 00 – 20 kg vyto eného medu/hod., tepelná komora, sklad medu cca 20 – 25 m2 , – samostatné sociálne zariadenia (WC, sprcha), šat a, prezliekáre , oddychová a stravovacia miestnos pre v elára, rodinu a pomocné pracovné sily. Celý objekt by mal by v blízkosti v elnice, zimného stanoviš a – parkoviska ko ových vozov, aby komunikácia pri medobraní a iných sezónnych prácach bola optimálna, obmedzila sa sliedivos a ob ažovanie v elami v priestoroch medárne. Ideálne konštruk né riešenie: kombinovaný skelet (piliere a obvodový plᚠ– tehla, vodorovné nosné konštrukcie – železobetónové oce ové nosníky), strešná konštrukcia – drevené klincované väzníky, sklon strechy 5 – 25 %. Dispozi né vz ahy jednotlivých

blokov, ktoré by mali by sú as ou tohto špeciálneho ú elového objektu, sú dané technológiou obhospodarovania v elstiev. Do úvahy je potrebné bra križovanie komunika ných trás pri jednotlivých pracovných innostiach (vytá anie medu a uskladnenie rámikov, vytá anie medu a presun do skladových priestorov, snímanie a opa ne – nasadzovanie medníkov a ich presun ku v elstvám a operácie), aby sa pri jednotlivých, hlavne však nárazových prácach dali dosiahnu optimálne výkony (napr. vyto enie 80 medových rámikov/hod., i nasadenie 60 ks medníkov/8 hod. a alšie). Aby vytá anie medu mohlo prebieha v štandardných pracovných podmienkach, je dôležité vytvorenie odv elovacej zóny. Medové rámiky by sa po as prepravy a prípravy na osadenie do medometu mali prirodzenou cestou zbavi o najvä šieho množstva zvyškových v iel. Dá sa to dosiahnu umiestnením odkrytých medníkov do uzatvoreného priestoru dostato ného objemu, nie príliš osvetleného. V ely v tomto prípade nalietavajú na jas okien opatrených výklzmi, cez ktoré sa nezranené dostávajú vo vo ného priestoru. Miestnos na vytá anie medu je potrebné dispozi ne situova tak, aby sa ani v najhorúcejšom lete neprehrievala nad + 25 °C. Tu už neposta uje obvodové murivo hrúbky 5 cm (tehla), ale je potrebná hrúbka. 30 cm, ke sa z vonkajšej strany vyžaduje izolácia, obdobne ako stropná konštrukcia. Ná rt dispozi ného riešenia tohto typu objektu je na perokresbe. Štandard vybavenia Vytá aniu medu v garážach, letných kuchyniach i kôlni kách na drevo odzvonilo, rovnako aj využitiu obdobných typov priestorov na jeho uskladnenie. U malov elárov sa tejto praxe budeme zbavova len postupne, vä ší museli investova . Problémom sú a budú finan né zdroje. No už v era bolo neskoro, a dobre myslí ten, kto myslí dopredu. Je málo v elárov, ktorí sú schopní investova na podobné vybavenie z rentability vlastného v elárenia. A tých, o erpali na tento druh investícii z fondov EÚ, je ešte menej. Dá sa však o akáva , že kontrolné orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR sa ve mi rýchlo zorientujú, o bude ma pre mnohých z nás nepríjemné dôsledky. Proces reštrukturalizácie odvetvia v elárstva u nás vyrieši asi nemilosrdná ruka trhu. Kto v posledných pätnástich rokoch spal na vavrínoch a i bol jestvujúci dota ný systém uplat ovaný v posledných pätnástich rokoch v odvetví v elárstva systémový – v tom nech si spytujú svedomie tí, ktorí sedeli na stoli kách zodpovedných. Príslušné veterinárne a hygienické normy, vz ahujúce sa na objekty výroby, balenia i skladovania potravín, ve mi prísne vymedzujú spôsob stavebno- technických riešení jednotlivých špeciálnych priestorov. Napríklad medáre musí ma umývate nú podlahu s odtokom, steny obložené umývate ným obkladom do výšky 2 0 cm, všetky rohy miestnosti musia by zaoblené, svetlá výška miestnosti viac ako 260 cm, bezkontaktové vodovodné batérie a iné špeciality. Bez takto naprojektovaných riešení orgány štátnej zdravotnej správy povolané vyjadrova sa k projektovej dokumentácii budúcej stavby svoj súhlas nevydajú. Sme už oboma nohami v kultúrnej Európe, a to i nie o stojí. A tak je potrebné po íta s tým, že aj ke množstvo práce na svojom v elárskom dome vykonáme svojpomocne, do objektu s úžitkovou plochou do 240 m2 budeme nútení investova milión. A zajtra, i na budúci rok to bude stále ešte viac. Popri tom konkurencia – nech sú to už štáty východnej Ázie (Argentína, Brazília), alebo Balkán i Rumunsko – nespí a zaplavuje Európu lacnou produkciou. Nahradi zameškané investície – ak sa vôbec dá hovori v odvetví nášho v elárstva o investíciách – je takmer nemožné.

ÕßÔÛÒÜ_Î×ËÓ

ïèï Decembrové v elárske práce Konáme to, o obvykle v tomto ro nom období – dielenské práce. Niektorí opravujú to, o sa ešte opravi dá. Investície do nových ú ových systémov, ke cena nového ú a je cca dvetisíc korún za kus, sú skôr zriedkavos ou. Aj preto je výroba ú ov doplnkovou innos ou niektorých stolárskych dielní. Pozor, ak úle vyrába stolár, ktorý nev elári – pretože i pri poskytnutí vzoru sú detaily na niektorej z astí ú a spravidla skôr problémom. Dezinfikujme a vy istime všetko v elárske náradie, aby sme na jar a po as sezóny mohli siahnu po pripravených pomôckach a základných prostriedkoch.

Ú ové dná ako aj celé nadstavce so zahnitými rohmi, v ktorých v eláril už nᚠpradedo, sa nesnažme opravou vráti do produk ného života, natrime ich a dajme do v elárskeho skanzenu alebo múzea, ak v nás vzbudzujú úctu pre svoj vysoký vek. Po et ohnísk moru v elieho plodu neklesá, stagnuje na po te okolo osemdesiat – oficiálne. No nie je ich viac len preto, lebo sa neh adajú. Staré vyrezané rámiky, ktoré majú otvory nielen v miestach drôtikovania, ale ich prev tala i vija ka a zhrdzavené klince im vypadávajú z rohov, už takisto nezachra ujme. Dobre sa nimi bude zakurova . Predaj medu bude viaznu pre nízke ceny. Diverzifikujme na iné produkty, na odber surového pe u

a propolisu. Technické pomôcky na ich odber si musíme pripravi teraz v zime. Nesnažme sa vymýš a nové konštrukcie. Konzultujme s kolegom, ktorý už má s ur itým typom skúsenosti, než aby nám niektoré technické detaily v letných horú avách s ažovali prácu. Blížime sa k záveru roka 2005. Všetkým vám prajem pokojné prežitie posledných dní roka 2005 a úspešné vykro enie do roku 2006. K lánku pozri aj fotodokumentáciu na zadnej strane obálky.

Perovka: Z autorových podkladov Ing. arch. Martina TRNKUSOVÁ

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

ïèî

ײ¹ò Ή¾»®¬ ÝØÔÛÞÑô иÜòô ÍÐË Ò·¬®¿ α¾»®¬òݸ´»¾±à«²·¿¹ò¿µ

Medzinárodný v elársky kongres Apimondia je už tradi ne sprevádzaný výstavou ApiExpo, ktorá je pre mnohých návštevníkov hlavným lákadlom ú asti a miestom na obchodné rokovania, neformálne stretnutia a zoznámenie sa s novinkami vo v elárstve. Na tohoro nom ApiExpe v írskom Dubline sa zú astnilo 5 vystavovate ov. Vystavovate ov možno rozdeli do 3 ve kých skupín – prvú skupinu tvoria obchodníci s medom a v elími výrobkami, ve ké v elárske farmy a družstvá, alšiu ve kú skupinu tvoria výrobcovia v elárskych pomôcok, zariadení a lie iv a napokon tretiu skupinu tvoria expozície národných v elárskych zväzov, medzinárodných v elárskych organizácií, vládnych a charitatívnych zdru žení. Obchod s medom Ve kú as ApiExpa tvorili stánky obchodníkov s medom. Z európskych spracovate ov medu malo najvä šie zastúpenie Nemecko, vystavovali tu napr. firmy Walter Lang, Alfred L. Wolf, Apimiel, Module, Roeper, Tuchel und Sohn, alej sa prezentovali Španieli (Mongelos), Litovci (Korio Laboratorija), Bulhari (Sizif), Poliaci (Sadecki Bartnik), Fíni (Paradise Honey), Íri (Boyne Valley) a iní. Európskych spracovate ov a importérov medu zastrešovala organizácia FEEDM. Z mimoerópskych krajín sa najvýraznejšie prezentovala Argentína, z Južnej Ameriky boli prítomní ešte exportéri z Uruguaja, Paraguaja a Brazílie. Z ázijskej oblasti boli neprehliadnute né stánky ínskych (napr. Apis) a indických medárov.

Balenie medu firmy Medex ocenené zlatou medailou za inovatívnos .

Zaujímavú marketingovú stratégiu predstavila spolo nos pre organické po nohospodárstvo Maharishi Vedic, ktorá predáva med produkovaný v súlade s princípmi indickej védskej filozofie, teda s oh adom na postavenie slnka, mesia-

Fínska spolo nos Paradise Honey vystavovala automatickú linku na medobranie ur enú pre profesionálnych v elárov a družstevné medárne.

ca a hviezd – med tak možno kúpi aj pod a toho, v akom znamení zverokruhu ste narodený alebo pod a chorôb, ktoré vás najvä šmi trápia. Hlavnými sponzormi tohoro nej Apimondie boli popri výrobcovi lie iv Vita Europe ešte medárske spolo nosti Medex a Tentorium. Slovinská firma Medex, fungujúca od roku 954, napokon získala dve zlaté medaily za najkrajšiu expozíciu a najkrajšie balenie medu. Konzorcium Tentorium z ruského Permu, vyrábajúce vyše 60 originálnych produktov vrátane dražovaného pe u, medu, balzamov, krémov a kúpe ovej kozmetiky, vlastní už nieko ko medailí z predchádzajúcich Apimondií. Tento rok im pribudla alšia zlatá za najkrajšiu zbierku so v elárskymi motívmi. Argentínska firma Apitrack zaujala softvérom ur eným na evidenciu obchodovania s medom a výmenu informácií v medzinárodnom obchode. Z organizácií zameraných na propagáciu medu a podporu výskumu využitia medu ma najviac zaujal National Honey Board z USA, a to najmä svojou filozofiou financovania – tomuto osvetovému združeniu ide cent z každého pol kilogramu medu vyprodukovaného alebo dovezeného do USA. Ostatné v elie produkty Bohaté zastúpenie mali aj firmy vyrábajúce kozmetické a farmaceutické výrobky na báze ostatných darov z ú a. Využitím propolisu sa zaoberajú napr. francúzska firma Apimab a britské spolo nosti Bee Health a Bee Vital. Kanadská firma Apitronic predstavila zariadenie na odber v elích žihadiel, impulzný generátor odoberacieho rámika je už riadený poíta ovo. Celý sortiment výrobkov z pe u, vosku, propolisu a materskej kaši ky prezentovali aj americkí CC Pollen, i ínski Youither Bioscience, Wangs Bee Garden a Sangdi Honeybee. Kanadská v elnica Paradise a britská firma Beelief predstavili svoj kozmetický program ako aj šperky a módne doplnky s motívom v ely. Francúzski v elári z v elníc Flony a Savour Miel spríjemnili výstavu domácimi špecialitami, ako sú džem s medom, cukríky, medovina, medový ocot, medovníky, kolá e a nugáty. Lie ivá a k mne doplnky Nemecká firma Bayer propagovala tradi né lie ivá proti klieštikovi – Perizin, Bayvarol a Checkmite +. K najznámejším produktom britskej firmy Vita Europe patria lie ivá proti klieštikovitosti v iel Apistan a Apiguard, alej prí-

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

ïèí pravok B40 (známy aj ako Certan) proti vija ke voštinovej a testovacie súpravy na rýchlu diagnostiku moru a hniloby v elieho plodu. Na prevenciu pôsobenia vija ky v rezervných plástoch slúži aj prípravok Mellonex od firmy Biovet. Mellonex aj B40 obsahujú patogén Bacillus thuringiensis var. aizawai, ktorý pôsobí deštruktívne na vija ku a je pritom neškodný pre v ely. Švaj iari z Biovetu prezentovali aj ekologické riešenia na kontrolu klieštikovitosti – odparova kyseliny š ave ovej Varrox, prípravok Thymovar založený na esenciálnych olejoch, a odparova e kyseliny mrav ej. Na báze esenciálnych olejov, predovšetkým tymolu, sú založené aj lie ivá proti klieštikovi Api Life Var talianskeho výrobcu Chemicals Laif a Exomite Apis britskej spo-

Stánok firmy Thorne zaujal aj týmto prístrojom na automatické drôtikovanie medzistien.

lo nosti Exosect – tu je zaujímavý aj spôsob aplikácie cez letá ový otvor bez nutnosti otvárania ú ov. Francúzske laboratóriá Biové propagovali popri Apivare (amitrazové pásiky proti klieštikovitosti), aj k mny doplnok Provita Bee, obsahujúci niektoré zried-

Systém Melidry umož uje znižova obsah vody v mede už po as vytá ania.

kavé cukry, fungujúce podobne ako probiotiká, alej aminokyseliny, vitamíny, minerálne soli a látku lactoferín, ktorá fixuje železo potrebné na rozvoj patogénnych baktérií. alším podobným produktom je Aroma Bee, ktorý posil uje imunitný systém v ely, jeho základom je tymol a ostatné esenciálne oleje naviazané na granulovaný substrát zabezpe ujúci postupné odparovanie ú inných látok. Podobný prípravok predstavili aj Rakúšania z BeeVital – ich roztok HiveClean je vodným roztokom sacharózy, kyseliny citrónovej, kyseliny š ave ovej, propolisu a éterických olejov, ktorý sa aplikuje medzi rámiky. Povzbudzuje obranyschopnos v elstva a ú inne pôsobí aj proti klieštikovi. Nemecký cukrovar Südzucker je známy výrobou krmív pre v ely: Apiinvert je priezra ný sirup vyrobený zo sacharózy, glukózy a fruktózy bez tendencie ku kryštalizácii a Apifonda je pastovité cukrové cesto. V elárske zväzy a organizácie Na úrovni národných v elárskych zväzov sa samostatne prezentovali Arménsko, Bulharsko, Írsko, Japonsko, Kórea, Maarsko, Rakúsko, Rusko, Severné Írsko a Škótsko, niektoré štáty zvolili prezentáciu v elárov v spolo ných stánkoch s inými vystavovate mi z ich krajín. Slovanské v elárske zväzy zastrešil stánok organizácie Apislavia. Austrália propagovala nasledujúci kongres Apimondie v Melbourne v septembri 2007. Pri príležitosti konania Apimondie bola vydaná 65-centová známka s motívom v iel, ktorú si bolo možné spolu s ostatnými poštovými ceninami kúpi v stánku Írskej pošty. Tradi ne sa prezentovala organizácia IBRA z britského Cardiffu, najvä šia v elárska knižnica na svete a vydavate stvo v elárskych periodík a kníh. Odborné knihy a asopisy predávalo aj špecializované vydavate stvo Northern Bee Books. Z charitatívnych organizácií pomáhajúcich rozvoju v elárstva v chudobnejších astiach sveta sa predstavili nadácie Bees for Rural Development, Bees Abroad a Self Help Development. Z oblasti plemenitby sa predstavila britská organizácia BIBBA koordinujúca výskumné a chovate ské aktivity na ochranu genofondu britských v iel. ulým dojmom pôsobil Karl Jenter, nestor chovu matiek v Európe, ktorý vystavoval svoj svetoznámy systém odchovu spolu s inštruktážnym videom. V elie matky ponúkali argentínske v elnice Los Manantiales a Malka Qeens.

Kompletný sortiment v elárskych potrieb Katalógový predaj v elárskeho inventára prezentovalo viacero svetových výrobcov a v elárskych predajní, zastúpenie na ApiExpe mali napr. Gréci (Apitec), Nemci (Bienen-Woight und Warnholz a Graze), Turci (Civan a Temel Petek), Francúzi (Ickowicz), Ameri ania (Mann Lake), Fíni (Paradise Honey), Argentín ania (Parodi Apicultura), Poliaci (Tomasz Lyson) a viacero alších. eskú republiku reprezentovala Zdenka Koppová – V elárske potreby Olomouc. Nosným artiklom vä šiny vystavovate ov boli úle, v mnohých prípadoch polystyrénové, a medomety pre záujmových aj profesionálnych v elárov, ktoré pojmú od 2 do 70 rámikov.

Elektronická váha napájaná solárnym lánkom odosiela sms-správy o hmotnosti ú a na mobilný telefón v elára.

Anglické firmy B. J. Sherriff a BB Wear sa špecializujú na výrobu ochranných v elárskych oblekov. Už tradi ne patria k najnavštevovanejším stánkom na Apimondii prezentácie lídrov na trhu s v elárskymi pomôckami, akými sú firmy Thorne, Swienty a Thomas.

Samostatný odvie kova plástov pre stredné a vä šie prevádzky firmy Giordan.

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë Britský Thorne ponúkal okrem tradi ných pomôcok aj personalizované etikety na med a silikónové formy na svie ky. Zaujal ma najmä prístroj na automatické drôtikovanie medzistien. Dánska firma Swienty sa na výstave spojila s nemeckou firmou Carl Fritz. Dáni opätovne potvrdili svoju poves jedných z najinovatívnejších výrobcov technológií a pomôcok pre v elárov. Táto firma ponúka vo svojom katalógu viac než 500 produktov, pri om ich špecialitami sú polystyrénové úle, stekucova e medu, pomôcky na chov matiek a kompletné linky na medobranie a balenie medu. Carl Fritz sa špecializuje na výrobu medometov, skladovacích nádrží na med, odvie kova ov a mieša ov na výrobu pastovaného medu. Ur ite sa oplatí inšpirova aj katalógom francúzskej firmy Thomas vyrábajúcej v elárske pomôcky a technológie už vyše 00 rokov. Úle a ich sú asti Ma arská firma Anivet propagovala ú s rota ným plodiskom, známy aj ako Kónya ú . Výrobcovia tvrdia, že pri jeho používaní nie je potrebné žiadne lie enie proti klieštikovi a ú inne zabra uje rojeniu. Úle z penového polystyrénu boli nepriehladnute né v stánku po ského výrobcu Tomasz Lyson. Americká spolo nos Pierco sa zaoberá výrobou celoplastových rámikov a plastových medzistienok na rozli né rámikové miery. Okrem klasických bielych plastových rámikov vystavovala aj

ïèì robnému programu patria aj medomety, dávkovacie pumpy, automatické aj manuálne plni ky a etiketovacie stroje, z ktorých sa dajú zostavi kompletné baliace linky. Podobný výrobný program má aj firma Giordan, ktorá predstavila integrálnu linku na medobranie, plni ky na med, lis na odvie kovance at . Kvalitné nerezové medomety a plni ky si bolo možné pozrie aj v stánku firmy Lega. Na nerezový inventár pre menších a stredných v elárov sa špecializuje Saf Natura. Linky na baleV stánku firmy Thorne ponúkali aj ú ové dná vhodné pre biologický boj s klieštikom – v strede ú ové dno Happykeeper zostavené z umelohmotných trubíc.

ierne, u ah ujúce prelarvovanie na kontrastnom iernom podklade, a zelené so základmi trúdích buniek slúžiace na produkciu trúdov pri odchove matiek i prevencii proti klieštikovitosti prostredníctvom odstra ovania trúdieho plodu. Na tieto rámiky sa poskytuje 0-ro ná záruka a v mnohých krajinách už používanie celoplastových rámikov nahrádza prácnejšie zatavovanie klasických voskových medzistien.

Jednoduchá plni ka medov firmy Giordan vhodná aj pre menšie prevádzky.

nie medu ponúkal formou reklamných letákov aj chorvátsky výrobca Matuka. Integrálnu automatickú linku na vytá anie medu si bolo možné pozrie v stánku fínskeho výrobcu Paradise Honey. Weilhelm Reus Technik zaujali systémom Melidry, ktorý znižuje obsah vody v mede už pri samotnom vytá aní až o %.

Závod Pierco v USA vyrába celoplastové rámiky a plastové medzisteny rôznych rámikových mier.

Francúzska firma Happykeeper vystavovala ú ové dno pozostávajúce z dreveného rámu s vymenite nými polyetylénovými trubicami umiestnenými v troch držiakoch. Každá trubica je umiestnená pod plodovým rámikom. Medzery medzi trubicami (široké 3,5 mm a dlhé 450 mm) sú tak umiestnené presne na miestach, kam padá melivo a klieštiky. Na v elnici vo Francúzsku, kde používajú tieto dná, údajne nelie ili v elstvá proti klieštikovi už od roku 997 – klieštiky sú síce v ú och prítomné, ale v takých nízkych po etnostiach, že nespôsobia úhyn v elstiev. Medobranie a balenie medu

Jednoduchý prenosný zdvihák firmy Giordan u ah uje prácu pri dvíhaní plných medníkov.

V oblasti nerezových zariadení na vytá anie, skladovanie a balenie medu dominovali Taliani. Cosminox predstavil linky na vytá anie medu a spracovanie vosku. K ich vý-

Polystyrénový ú po ského výrobcu Lyson.

ïèë

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

Zlatú medailu Apimondie za technickú inováciu – radiálny stolový medomet na ru ný pohon ur ený pre hobby v elárov a v elárov v rozvojových krajinách – získala firma Swienty. Medomet váži 20 kg, je široký 90 cm a vysoký 20 cm a vojdú sa do 3 až 4 rámiky. Rámiky sa do vkladajú naležato, med sa vytá a obojstranne, medomet sa po použití dá odloži bez ve kého nároku na priestor.

ÐÎ_ÊÒ×Õ ÎßÜS

Od júna 2005 nový zákon OTÁZKA: Zaujíma nás, ako sa bude aplikova nový zákon o rastlinno-lekárskej starostlivosti s oh adom na životné prostredie a udské zdravie. V elári ZO SZV Tren ín Odpovedá JUDr. udovít Volník, znalec z odboru po nohospodárstvo, odvetvie v elárstvo: Zaujímavý spôsob riešenia medometu bol v argentínskej expozícii. Oto ný plᚠmá plné steny aj dno, ím sa zabráni úniku aromatických látok z medu. Rámiky sa vkladajú vo ne a nie do káps ako pri tradi ných riešeniach.

Za tento ru ný a ahko uskladnite ný medomet ur ený najmä pre v elárov v rozvojových krajinách získala dánska firma Swienty zlatú medailu za technickú inováciu.

Ostatné inovácie Francúzska firma Chiminove prezentovala podpa a e dymákov do každého poasia vyrobené z celulózy, obilninových pliev a pilín, náplne do dymákov vyrobené z lisovanej pšeni nej slamy, z ktorých dym nedráždi dýchacie cesty a horí až 3 hodiny, alej istiaci prostriedok Calumet na odstra ovanie propolisu z pomôcok a obleenia, ako aj porézny nosi (tablety) vyrobený z celulózy vhodný na impregnáciu

Ma arský tzv. Kónya ú s oto ným plodiskom pôsobí aj ako prevencia klieštikovitosti a rojenia.

rôznymi ekologickými látkami proti klieštikovi (kyselina mrav ia, š ave ová, materinodúškový olej a pod.). Precízny analytický servis kvality medu a ostatných v elích produktov ponúkali laboratóriá z Nemecka (Applica a Eurofins), Argentíny a Írska. Americká firma Hanna Instruments predstavila prenosný kolorimeter a refraktometer C 22 na objektívne stanovovanie farby medu a obsahu vody. Talianska firma Tecnimed prezentovala prístroj Ecosave, ktorý slúži ako prvá pomoc pri bodnutí hmyzom a hadmi, ide o príru ný elektostimulátor s dvoma elektródami, ktoré sa prikladajú na miesto vpichu. Elektrická stimulácia (3 – 7 impulzov) odstra uje symptómy vpichu (opuch, boles ) v priebehu pár minút. alšími výrobkami tejto firmy sú Mosquito Click, ktorý pracuje na podobnom princípe, len s kratšími elektrickými impulzmi, a Thermofocus, prvý nekontaktný teplomer na svete. Francúzsky Bee Wise vyvinul systém na dia kový monitoring v elstiev prostredníctvom sms-správ. Elektronická váha sa nabíja cez 2 V batériu, autobatériu alebo solárny panel. Na vyžiadanie pošle sms s aktuálnou hmotnos ou ú a na v elárov mobilný telefón, pri om sa dajú prepoji až 4 úle, z ktorých údaje pôjdu do jednej sms. Je možné tiež nastavi hmotnos , po jej presiahnutí systém odošle sms-správou upozornenie, údaje o hmotnosti sa dajú automaticky zaznamenáva a archivova 2 x denne v nastavených asoch po as 2 mesiacov. Foto: Ing. Rastislav Pavla a autor

Súhrnný lánok postrehov z Apimondie 2005 spolu s odkazmi na webové prezentácie jednotlivých vystavovate ov a množstvom fotodokumentácie nájdete na stránkach http://afnet.uniag.sk/~chlebo/index.php?page=apimondia.

V máji t. r. bol prijatý zákon o rastlinno-lekárskej starostlivosti pod íslom 93/2005 Z. z., ktorý nadobudol ú innos . júna 2005. Bol ním zrušený dovtedy platný zákon . 285/95 Z. z. (novelizovaný v rokoch 200 a dvakrát v roku 2003). V prílohe tohto zákona je uvedený aj zoznam preberaných právnych aktov Európskych spolo enstiev a Európskej únie: ) Smernica Rady 9 /4 4/EHS zo d a 5. júla 99 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a 2) Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavle eniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spolo enstva a proti ich šíreniu v rámci Spolo enstva. Tento zákon komplexne upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti, opatrenia proti zavle eniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty, podmienky registrácie a kontroly prípravkov na ochranu rastlín, podmienky evidencie a kontroly mechaniza ných prostriedkov, ako aj pôsobnos orgánov rastlinno-lekárskej starostlivosti a kone ne upravuje tiež sankcie za porušenie povinností zakotvených v zákone. Oproti minulej úprave došlo k zmene orgánov rastlinno-lekárskej starostlivosti, ke k orgánom štátnej správy na tomto úseku okrem ministerstva, Kontrolného ústavu, Lesníckeho výskumného ústavu pribudol ešte Technický ústav. (Z doterajších orgánov teda vypadli: obvodný úrad, lesné úrady a oblastné lesné úrady.) V závere ných ustanoveniach je splnomocnenie pre ministerstvo, aby vydalo všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom budú uvedené podrobnosti taxatívne vymenované v § 33 zákona. Nový zákon po všetkých stránkach zvyšuje nároky na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti pri ochrane prírody a krajiny ako aj pri ochrane zdravia udí. Iba jeho komplexné uvedenie do života zabezpe í, aby rezíduá ú innej látky nemali negatívny vplyv na zdravie udí, zvierat, rastlín, na podzemnú vodu, alebo nepriaznivé ú inky na životné prostredie, a v kone nom dôsledku aj na chov v iel.

ïèê ROJ

II I. TEST – N OV EMBER . V d och 2 . – 26. 8. 2005 sa v írskom Dubline uskuto nil medzinárodný v elársky Kongres Apimondie – federácie v elárskych organizácií. Jej sídlo sa nachádza v: a) Melbourne, b) Egypte, c) Ríme. 2. Divo inou vo v elárstve nazývame: a) v prírode vo ne žijúce v elstvo po vyrojení, b) v eliu stavbu vybudovanú bez pomoci medzistienok a zásahu v elára, c) extrémne úto né a pichavé v elstvá. 3. Invertáza – enzým je výlu ok hltanových žliaz v ely, ktorý štiepi repný cukor na glukózu a fruktózu – sa dostáva do medu: a) v ústach, b) v bunkách plástov, c) v mednom vá ku. 4. V elárske kliešte, ktoré majú vrchnú, rozšírenú as bez zubov, vybavenú ostrými riedkymi vrúbkami, sa používajú pri práci v ú och: a) nadstavkových, b) zadovákoch, c) ležanoch. 5. Materská miska je: a) základ materskej bunky, b) k midlo na k menie matiek, c) prípravok na pridávanie matiek do v elstva. 6. V teste . II sme klieštikovitos v iel pomenovali pod a starej literatúry Varroa jacobsoni, za ktorého sa tento parazit pôvodne považoval: a) Varroa mellifica, b) Varroa destructor, c) Varroa cerana. 7. Ruky zne istené propolisom sa najlepšie istia: a) teplou vodou a mydlom, b) octom, c) denaturovaným liehom. 8. Anatomické trúdice sú v ely robotnice: a) s innými vaje níkmi, pri ktorých však chýba ešte plný vonkajší prejav, t. j. kladenie neoplodnených vají ok, b) ktoré za ur itých okolností kladú neoplodnené vají ka, z ktorých sa liahnu trúdy, c) ktoré v ojedinelých prípadoch dokážu plne nahradi chýbajúcu matku. 9. Zásobné v elstvo sa používa: a) iba na zhromaž ovanie medných zásob na zimné obdobie, b) iba na zhromaž ovanie pe ových zásob na zimné obdobie, c) iba na prezimovanie náhradných matiek. 0. Pod nárazovou znáškou rozumieme znášku, ke : a) v kraji kvitne hlavná medujúca rastlina (agát, lipa a pod.), b) v kraji naraz kvitne viacero druhov rastlín, c) sa na znáške zú ast ujú v ely – robotnice všetkých vekových kategórií od mladušiek až po najstaršie robotnice. Pripravil Mgr. Ján P͊

Odpovede posielajte elektronicky na [email protected], poštou: Mgr. Ján Píš, Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

Lístie tichu ko šuchotalo vo vetríku, slnko slabo svietilo, ve bol pekný jarný de . Vôbec nikto si nemyslel, že sa nie o stane. Po oblohe s a šípy leteli vtáky, v ielky ticho bzu ali a poletovali z kvetu na kvet. A práve o nich, o v ielkach je tento príbeh, ktorý píšem. Naše ve mi užito né v ielky, ktoré nám dávajú sladu ký med a pe , propolis, vosk a ešte iné veci. Niekedy môžu by aj životu nebezpe né, ke vás uštipne v ela, to ni , prebolí. Niektorí vravia, že to má lie ivý ú inok. Ako aj ve a liekov, tak aj ve a žihadiel škodí. Aj m a už uštiplo ve a v iel, dokonca aj do ucha. Ale nikdy nie naraz. Ale ja poznám loveka, ktorého uštiplo naraz pä desiat v iel. Tento lovek mi stále hovoril, aby som nechodila po tráve v š apkách, pretože na lenku v elie uštipnutie najviac bolí. V ely ticho bzu ali, ja som trhala kvietky, sestra sa hojdala. V ruke som mala celú kyticu kvetov pre mamku. A vtedy som si uvedomila, že v ely sú nejaké pobláznené, skoro do m a narazili. Utekala som schova sa dnu. No v polovici cesty som si spomenula na loveka, ktorý sa venuje práci so v elami. Vybehla som na ulicu a utekala za ním. Ešte š astie, že býva len o dva domy alej. Vbehla som dnu k nim a zakri ala: „Po , rýchlo, v ely sú pobláznené.“ Vstal a šiel za mnou. Hne , ako vstúpil do nášho dvora, povedal: „Je to roj, cho dnu!“ Príbeh mi dorozprával tento lovek. Rozpráva, ja píšem: Rozhliadol sa, musel nájs v elí roj. Objavil ho na jabloni pred drevár ou. Pod strom dal plachtu a košík. Môj otec mu pomohol s rebríkom. Oprel ho, pripravený na vyliez . Chytil sa, stúpa na prvý stupienok, na druhý, tretí, štvrtý. Púš a sa, na ahuje ruky za košíkom, ktorý mu podáva môj otec. Stúpa ešte o stupienok vyššie. No práve tento stupienok sa mu stal osudným. Ako na stúpal, zárove striasal roj. Roj sa ocitol v koši. Položil si ho na hlavu. Stúpil na stupienok a ten sa prelomil. V návale paniky pustil kôš a pevne sa chytil rebríka. Nemal na výber. Urobil, o mu prebehlo mys ou. Roj alebo zem. Keby držal kôš, spadol by z rebríka a dolámal sa. Ale nie, to sa, naš astie, nestalo. Ale kôš sa mu prevrátil na hlavu a v ely ho za ali štípa . Rýchlo zišiel z rebríka, otec mu oprášil v ely. No tento lovek bol… Jediné výstižné slovo je: na rozpadnutie. Strašne ho bolela celá hlava, ve to ko žihadiel! Dávali sme mu studené obklady, aj octové. Moji rodi ia mu povyberali žihadlá, natreli mas ou, obviazali – v tej chvíli mi pripadal ako múmia – a nechali odpo íva . Poriadne opuchol. Asi týžde nevychádzal z domu. Napriek tomu, o sa prihodilo, má v ielky rád doteraz. Stará sa o ne, najmä o tie naše. No vlastne jeho, pretože tento lovek, ako som ho nazývala, je – môj starký. Martina FORGÁ OVÁ, 2-ro ná, Ve ký Blh

Príbeh sa umiestil na 2. mieste v literárnej sú aži 2005 v kategórii próza.

KOMISIA PRE PRÁCU S MLÁDEŽOU PRI SZV A ASOPIS V ELÁR

v y p i s u j ú: 2. ro ník výtvarnej, literárnej a fotografickej sú aže na tému

V E L Á R S T VO Vekové kategórie: do 6 rokov – 4 rokov

6 – 0 rokov 5 a viac rokov

Výtvarné, fotografické a literárne práce (poézia, próza) musia súvisie so v elami a prírodou. Ku každému dielu uve te názov, meno, vek a adresu autora, školy, CV , príp. tel. kontakt. Uzávierka sú aže: 30. apríla 2006 Práce posielajte: Klasickou poštou: Mgr. Ján P͊ Dodekova 6 968 0 Nová Ba a Elektronickou poštou: [email protected] Pre ví azov v každej kategórii pripravíme hodnotné ceny. -jp-

ïèé

O repke v hornom Liptove som chcel písa už v roku 2003, ke ju po prvý raz u nás zasiali. Ale vtedy vyše 6-hektárový lán repky ozimnej v dolete mojich v elstiev na liptovskoporubskom poli Pod Setiskom neskoré marcové mrazy zni ili a museli ju vyora . Aj v nasledujúcom roku 2004 pestovalo ro nícke družstvo repku ozimnú nad obcou vo Vyšnom poli. Prezimovala dobre, za ala kvitnú 2 . mája. V alšie dni sa však prudko ochladilo, v pondelok 24. mája dokonca pri teplote 4 °C padal sneh nielen na okolitých horách, ale aj dolu v na šej dedine. Pod a obecnej kroniky predtým koncom mája takto zabielil sneh na še, už zelené lúky a polia, 30. mája 966. Chladné a daždivé po asie trvalo do polovice júna, a tak si v elstvá z repky nepriniesli takmer ni . Napriek tuhej zime v januári až marci 2005 vyše 20 ha repky na hybskej Starej Púti dobre prezimovalo. Bola chránená ve kou, až trištvrtemetrovou vrstvou snehu, ešte 7. mája ho bolo pol metra. Prvé kvety repky na uvedenom láne sa zažltli 26. mája. Repka ideálne nadväzovala na dokvitajúce púpavy, ktoré v elstvám poskytovali znášku od 0. mája. Dobré po asie a dostatok vlahy v pôde prispeli k tomu, že hne od za iatku boli z repky dvojkilové denné prínosy. Rados okolitých v elárov však trvala len 5 dní. Posledný Ó™¶

májový de sa rozpršalo a ochladilo. Ke sa 2. júna vyjasnilo, ranná teplota sa zastavila na nule. V ten de pre chlad za ali v ely nosi nektár z repky až o . hodine predpoludním. alšie dva dni bolo po asie premenlivé s akou-takou znáškou. Nato sa na týžde znova ochladilo a bolo po znáške. Repka dokvitla 3. júna, doba je kvitÖ„²

Repka pod Krivá om 29. mája 2005.

nutia bola 9 dní. Prínos z nej váha ú a . 60 zaznamenala 2,6 kg, po as daždivých a chladných dní z toho v elstvo spotrebovalo 3,6 kg, teda istý prínos bol 9 kg. Z priloženého grafu vidno, aký vplyv na prínos medu malo po asie. No ná teplota sa prejavila len tým, že ke bola nízka, v ely za ali na pašu vyletova neskôr. Ale ke nasledoval slne ný a teplý de , znášku to vôbec neovplyvnilo. Tak bolo 26. mája, ke ráno bolo len 5 °C, napoludnie 23 °C a denný prínos medu 2 kg. Nasledujúci de ráno bolo 0 °C a prínos taký istý. Vhodná denná teplota pre znášku bola od 23 do 30 °C. Ke bola nižšia, aj prínos bol menší, pod 8 °C žiadny. Ak však pri vhodnej teplote 23 °C fúkal vietor, ako 4. júna, v elám to prácu s ažovalo a priniesli len kg sladiny. Koncom júna rozkvitla ne aleko železni ného mosta ponad Váh v liptovskoporubskom poli repka jarná. Z nej i z horských lúk boli za priaznivých dní tiež 2 – 2,5 kg denné prínosy. Ale tú využili len novoutvorené odložence, lebo s produk nými v elstvami som napriek takej znáške vyko oval na ierny Váh. Lebo med z kvetov lesných malín je žiadaný a neviem, ako by moji dlhoro ní odberatelia zareagovali na med z repky. Záverom môžem konštatova , že pestovanie repky ozimnej v oblasti horného Liptova je pre v elárov prínosom. Najmä preto, lebo doba jej kvitnutia vykrýva dvojtýžd ové bezznáškové obdobie, ktoré predtým trvalo po odkvitnutí púpav až do doby, kým neza ali kvitnú lúky a medova smreky. Foto a graf: Autor

ïèè

Milada SKUKÁLKOVÁ, rodená Blahušiaková – narodila sa 4. 8. 930 v Martine. Vzdelanie: Obchodná akadémia, Martin ( 945 – 949), U ite ská akadémia, Tren ín ( 950 – 954). Pracovala ako u ite ka v Osemro nej strednej škole v Dubodieli ( 953 – 956) a Osemro nej strednej škole v Martine ( 956 – 986). Za iatky jej v elárenia spadajú do roku 946. V roku 948 mala už 6 v elstiev a preto ju rodi ia poslali na týždenný kurz všeobecného v elárenia do Prievidze na paseku Púš . Na kurze prednášali osobnosti, akými boli JUDr. Koloman Novacký, Ján Natšin, Albert Predmerský a Augustín Unger. Získala tam vynikajúce základy v elárenia, chovu matiek i získavania a spracovania v elieho vosku. Najviac obhospodarovala 80 v elstiev (v rokoch 965 až 985). Aj v sú asnosti obhospodaruje 25 v elstiev. Pri v elárení sa zameriavala najmä na produkciu medu. Takmer 5 rokov produkovala aj materskú kaši ku (MK) pre Slovakofarmu Hlohovec. Ro ne jej vyprodukovala okolo 2 500 g. Aj v sú asnost produkuje MK, ale len pre svoju potrebu. V zmesi g MK v 00 g krémového medu požije každé ráno na la no túto zmes vo ve kosti fazule. Pomáha jej to proti vysokému krvnému tlaku a podporuje aj innos srdca. Predtým užívala tabletky, dnes nemusí siaha po liekoch. Spo iatku mala v elstvá umiestené v domcoch za obcou Bystri ka, kde získala aj prvé skúsenosti s medve mi. Medvede tam rozlámali domce a v elstvá z nich postupne zožrali. Medvede boli dôvodom pres ahovania v elstiev do nového v elína vo Val ianskej doline, vzdialenej od Martina asi 8 km. Ani tu jej však nedali pokoj. Spo iatku ich odpudzovala rozvešanými karbolovými handrami. Ke to nepomáhalo, celý v elín oplechovala do výšky 2,5 m. Neskôr okolo neho rozmiestila aj dosky s nabitými klincami hrotmi obrátenými nahor. Vytvorila tak ,2 m široký ochranný priestor najmä pred v elínom. Spo iatku jej toto riešenie pomáhalo. Po nieko kých rokoch dosky zhnili a stratili ú innos . V osemdesiatych rokoch tieto opatrenia doplnila naskrutkovaním oce ových hro-

tov do konštxrukcie v elína v okolí letá ov. Odvtedy má od medve ov spravidla pokoj. Ke prídu, ohryzú len letá e, alebo zatla ia úle iasto ne do v elína, takže neurobia ve kú škodu. Výnimkou boli dve návštevy. Pri prvej škodu spôsobila medvedica s dvoma mladými. Po chrbte medvedice medvie atá vyliezli nad úrove oplechovania, kde v štíte v elína vytrhali dosky a tak vnikli dnu. Vtedy úplne vyprázdnili 7 v elstiev (na viackrát). V druhom prípade v zimnom období medvede zatla ili 27 ú ov v spodnom rade, ktoré sa prevrátili dovnútra v elína. Tento stav majite ka zistila až po dlhšom období, ím jej vznikla ve ká škoda. Milada Skukálková okrem praktického v elárenia absolvovala aj kurz a skúšky pre odborných u ite ov v elárstva ( 950). Na svoj prvý kurz chovu matiek, ktorý viedla v Dolnom Kubíne, si spomína: „Bol to pekný kurz. Bola som ve mi prekvapená, že ja – mladý lovek – som vysvet ovala „starým“ šedivým pánom a tí ma po úvali s ve kým záujmom. Iste to bolo spôsobené aj tým, že som získala ve mi dobré základy na kurze v Prievidzi, ke po návrate z kurzu som založila sériu na matky a vyliahlo sa mi 40 krásnych matiek. Bol to povzbudzujúci moment. Mám z toho nezabudnute né zážitky, na ktorých sa už dalo stava .“ Bola aj registrovanou chovate kou v elích matiek, ke pre záujemcov odpredávala vychované spárené matky. V sú asnosti odchováva okolo 20 matiek pre svoju potrebu. Z pozície vo v elárstve rozh adenej ženy doteraz vykonala viac ako 60 prednášok. Špecializovala sa najmä na problematiku všeobecného v elárenia, chovu matiek a chorôb v iel. Ako zapálená žena pre v elárstvo stala sa aj odbornou

Pri práci so v elami dnes.

u ite kou zužitkovania medu v domácnosti ( 977). Po odchode do dôchodku sa už nevenuje vedeniu kurzov, ale výrobe medovníkov zostala verná. Od roku 992 sa intenzívne venuje pe eniu medového pe iva pre potreby Slovenského národného múzea v Martine a na rôzne jarmoky. o to znamená, ke treba napiec 5 000 medovníkov? „Musí by odskúšaný recept, dodržaná doba pe enia, aby sa ni nepokazilo, musí by dobre vypracované a odstáte cesto. Medovníky tematicky zameriavam na sviatky Mikuláša ( erti, anjelikovia), Vianoce a Nový rok (srdie ka dvoch ve kostí s nápisom Š astný nový rok a s vetvi kou), Ve kú noc (vají ka ploché, vají ka plnené lentilkami, zaja kovia). Zdobenie medovníkov vä šinou robím sama. Ke sa robia ve ké kusy, pomáha mi dcéra. Všetky medovníky odpre-

Recept Milady Skukálkovej na medovní ky Suroviny: 80 g medu, 80 g práškového cukru, 360 g hladkej múky T 65O (musí by staršia ako 3 mesiace), 2 vajcia, kávová zarovnaná lyži ka zmesi mletej škorice a anízu v pomere : , kávová lyži ka sódy bikarbóny. Postup: Vymiesené cesto treba necha 48 hodín odleža pri izbovej teplote. Cesto musí by trošku mäkšie, ako býva na rezance. Z vyva kaného cesta hrubého asi 5 mm vykrajujeme potrebné tvary a kladieme ich na plech tenko potretým olejom Raciol (aby sa medovníky neprilepili). Medovníky treba pred pe ením zvrchu natrie rozš ahaným vajcom. Medovníky pe ieme vo vyhriatej elektrickej rúre na teplotu 200 °C len 6 minút. Odporú am na za iatku na skúšku upiec 3 až 4 medovníky. Poleva na zdobenie: 50 g cez husté sito dobre preosiaty práškový cukor, vaje né bielko, 5 až 6 kvapiek citrónovej š avy. Zmes treba š aha ru ne asi 20 minút do hustoty ako sneh. Zdobíme pomocou kornútka zhotoveného z mikroténového vrecúška alebo z mastného papiera s odstrihnutým rožkom. Dobrú chu !

ïèç Gratulujeme! 85 rokov Andrej SEDLÁK, Prešov; Andrej GAŽI, Raslavice 80 rokov Štefan MIKLOŠKO, Polomka; Ján ORAVEC, Kremni ka

V elín vo Val ianskej doline pred rokmi.

dávam stálym zákazníkom. Do žiadneho medovníkového cesta nedávam žiadnu vodu, olej ani iný tuk. Používam len med, vajcia, múku hladkú T 650 a múku . 050, ktorá je podobná špeciálnej hladkej a kupujem ju priamo od mlynára, a miešam ich v pomere : , ešte pridám práškový cukor, sódu bikarbónu, škoricu a aníz.“ Táto aktívna žena si nielenže vybrala náro né u ite ské povolanie, ale stihla postavi rodinný dom, ošetrova v elstvá, vies kurzy, vykonáva prednášky, ako aj pracova ako funkcionárka Slovenského zväzu v elárov. V Základnej organizácii SZV Martin vykonávala funkciu predsední ky ( 959 – 962) a tajomní ky ( 962 – 970), alej pracovala v Okresnom výbore SZV v Martine (ako lenka), v Krajskom výbore SZV v Banskej Bystrici (ako vedúca osvetovej komisie), ale aj v Ústrednom výbore SZV. Za svoje aktivity obdržala viacero najvyšších vyznamenaní: Vynikajúci pracovník po nohospodárstva od ministerstva pôdohospodárstva ( 985), Vzorný v elár, Medaila SZV (bronzová, strieborná a zlatá) od SZV za vynikajúce zásluhy v rozvoji slovenského v elárstva. Milada Skukálková o svojom vz ahu k v eláreniu povedala: „V aka v elárstvu som poznala kus slovenskej prírody (koovanie, prednášky, kurzy, práca v orgánoch SZV), ale dopracovala som sa aj k dobrému ekonomickému zabezpe eniu. Ak chceme úspešne v elári , musíme pozna nielen v elársku prax, ale musíme ma aj širší rozh ad (biológia v ely, prevencia chorôb v iel). Musíme stále na sebe pracova v získavaní nových poznatkov. Jedným zo zdrojov informácií je aj nᚠodborný asopis. Ke že sa blížia Vianoce, na sviato nom stole by nemalo chýba medové pe ivo. Prikladám preto svoj vyskúšaný recept na medovníky.“ Ing. Michal MA I KA, CSc., Liptovský Hrádok Foto: Archív M. S.

75 rokov Dezider MAJER ÍK, Trávnica; Ondrej LEHOTSKÝ, Rastislavice; Michal VASI . Suché; Štefan SELECKÝ, Banská Bystrica; Aurélius ROZENBERG, Prochot; Ján HRONEC, Holcov Majer; Viliam GERBEL, Dolné Ko kovce; Jozef NAGY, Pribeta; Štefan KÁN, Prešov; Jozef ELINÁK, Košická Polianka 70 rokov Michal MRÁZ, Tušice; Ján ERVIENKA, He pa; TomᚠORAVKIN, He pa; Jozef HAZUCHA, Pieš any; Sebestijan KNAZEK, Nemšová; Ján DVORSKÝ, Tren ín; Anton TVAROŽEK, Lazy pod Makytou; Imrich DETKO, Jacovce; Vladimír MAJAN, Striežovce; Ján KUBÍK, Bzenica; Ján MELA, Hlboké; Michal KONTER, Svit; Ing. Ján KO VEK, Košice 65 rokov Viliam RIŠKA, Ú any nad Žitavou; MikulᚠCIGÁ , Ú any nad Žitavou; udovít BEN ÍK, Bardo ovo; Terézia TISUCKÁ, Ve ký Kýr; MikulᚠJACKO, Naciná Ves; Anton PAŠÁK, Piešany; Baltazár RUSNÁK, Dulovce; Ondrej RAGAN, Trebišov; Magdaléna BOCH OVÁ, Bardejov; Ladislab IMRECZE, Rimavská Sobota 60 rokov Ján KRIŠTEK, Michalovce; MikulᚠPRAMUKA, Vyhne; Viktor ADAMOV, Dolný Hri ov; Jozef MACKOVJAK, Kojšov; Milan DVOROVÝ, Trebišov 55 rokov Viktor TOM IAK, Klubina; Milan SOJKA, Ma a; uboš MALÍK, Ú any nad Žitavou; Jaroslav BOŽÍK, Kuzmice; Milan SIVOK, Tisovec; Peter BRICHTA, Ve ké Leváre; MikulᚠUROVEC, Dolné Ko kovce; JUDr. Štefan SCHNELLY, Gbe any; Ondrej AMBRUŠ, Hurbanovo; Štefan JARABICA, Družstevná pri Hornáde; Štefan WEISER, Košice; Jozef ŽUMAR, Zborov; Andrej FEDORKO, Becherov 50 rokov Štefan SEDMÁK, Lúky; Dušan ANTAL, Tisovec; Ján CIMBA, Kremni ka; Jozef ŠTEVEK, Dovalovo; Miroslav GAŠPÁREK, Lednica; Gašpar KRIŠTOFÍK, Dolná Tizina; František CÉDRA, Košice; Štefan DŽUBAKOVSKÝ, Bardejov; Pavol HOLLÝ, Fa kov; Michal ZVRŠKOVEC, ur ina; Ing. Peter JURI ÁK, Námestovo Jubilantom srde ne blahoželáme!

Redakcia uverej uje mená jubilantov a oznamy o úmrtí lenov SZV pod a listov z jednotlivých základných organizácií. Žiadame diferencova mesiac narodenia, inak nevieme oslávenca zaradi do správneho ísla V elára. Uzávierka . 2/2006 bude 0. decembra 2005.

Pevné zdravie, ve a životnej energie a lásky, aby ho koní ek – v elárenie – ešte dlho tešil, to želajú k šes desiatke dlhoro nému lenovi Ing. Štefanovi MAJOROŠOVI priatelia zo ZO SZV Zvolen. Zárove mu akujú za dlhoro nú prácu vo funkcii predsedu RK.

Uchováva rodinnú tradíciu

Priate Milan MI O oslávil 7. novembra 2005 okrúhle sedemdesiatiny. K v elám má vz ah už od detstva, vyrastal v rodine s bohatou v elárskou tradíciou. V eláril jeho dedo Michal aj otec Tomáš, od nich si zachoval Kalendár slovenských v elárov z roku 935, po nich zdedil aj v elstvá, v elárske pomôcky a alšie. Dodnes uchováva pomôcku na výrobu medzistienky, dnes ju obdivujú mladší ako rekvizitu na výstavách. Samostatne v elári viac ako 40 rokov, popri v elárskej innosti stihne aj funkcie – je podpredsedom ZO SZV a pomocníkom veterinárnej správy. Za aktívnu prácu bol vyznamenaný viacerými vyznamenaniami. Na spolo ných podujatiach sa rád podelí so skúsenos ami, podporuje myšlienku neustálej potreby vzdelávania v elárov. Želáme mu pevné zdravie, rodinnú pohodu v jeseni života a ve a pekných chví na v elnici, ktorá sa mu stala neoddelite nou sú as ou života. Štefan ŽELIZ ÁK, tajomník ZO SZV Svidník

Za š achetným v elárom Vo veku 82 rokov dot klo š achetné srdce v elára MUDr. Štefana HALÁSZA d a 9. mája 2005. V elárskej zá ube sa za al priú a pri pomáhaní starším v elárom. Elán a chu ho postupne priviedli na cestu samostatného v elárenia. Najlepším u ite om mu bol sám život a vlastná prax. Skúsenosti rád rozdával aj alším. Takmer 20 rokov predsedal ZO SZV v Rož ave, ako lekár pôsobil v zdravotnej komisii ústredia SZV. Jeho nezištná práca a pomoc boli ocenené vyznamenaním II. stup a a odznakom V ielka, v roku 997 dostal zlatú plaketu I. stup a. Jeho obetavos , udský prístup k lenom ZO SZV natrvalo zostanú v našich srdciach. Mgr. Martin KANABA, Mgr. Karol SAMSELI, Nižná Slaná

Vnuci budú pokra ova …

D a 23. 0. 2005 dot klo srdce našej priate ky v elárky Kataríny KEMPOVEJ zo Sebechlieb vo veku 76 rokov. Už od detstva ju zaujímala príroda, ako malá chytávala v ely do pohára a papierových škatuliek. Ke to videli starší v elári, hovorievali: „Len si nachytaj, my máme dos …“ Ke sa vydala, narodili sa jej dve dcéry Cilka a Anka, práce bolo vyše hlavy, no našla si as aj na chov v iel, zá ube sa venovala do vysokého veku (v elárila 35 rokov). Bohaté poznatky zo v elárenia i životné skúsenosti odovzdala aj svojim trom vnukom – Skokanovcom, ktorí svorne v elária dodnes. Na v elárskej farme v Sebechleboch, ktorú založila ich starká, obhospodarujú 200 v elstiev. V oblasti Hontu patria k v elárskej špi ke. V elári ZO SZV Hontianske Nemce a priatelia zo Sebechlieb

es ich pamiatke!

ïçð

00 30 90 60 2 60

OKOLÁDOVÉ GU KY

g nastrúhanej horkej okolády g kokosovej mú ky g medu g nastrúhaných mandlí PL rumu g kokosovej mú ky na obalenie guliek Postrúhanú okoládu zmiesime spolu s kokosovou mú kou, mand ami rumom a medom. Z pripravenej masy ušú ame približne ako palec hrubý šú ok. Nožom ho rozdelíme na pravidelné asti. Z nich potom vyformujeme gu ky, ktoré nakoniec vyva káme v kokosovej mú ke. Skladujeme v chlade.

Cena 750,– Sk/kg V

Matej Osuský Štúrova 34 90 0 Malacky

PUSINKY Z OVSENÝCH VLO IEK

2 vaje né bielka 2 L medu 2 PL prepasírovaného u oriedkového lekváru 5 g olúpaných pomletých mandlí 30 g ovsených vlo iek, do ktorých sa naplní pasírovaný lekvár Do vyš ahaných bielkov zamiešame med s pasírovaným u oriedkovým lekvárom. Do masy primiešame mandle s ovsenými vlo kami. Z ahko vypracovanej masy odoberáme ajovou lyži kou na plech vystlaný papierom na pe enie malé množstvá masy, do ktorých opakom lyži ky urobíme malé jamô ky. V trúbe predhriatej na 50 °C pe ieme cca 25 – 30 minút. Do ešte teplých pusiniek – do jamiek plníme u oriedkový lekvár.

TY INKY Z VLAŠSKÝCH ORECHOV 70 50 75 00

g hladkej múky g medu g pomletých vlašských orechov g margarínu alebo tuku na pe enie vají ko balí ek vanilkového cukru štipka soli Na glazúru: cca 50 g tmavej okolády a jedna polievková lyžica masla Múku s medom, pomletými orechami, margarínom, vajcom, vanilkovým cukrom a so ou vymiesime na cesto, zakryjeme a necháme dve hodiny stá v chlade. Po dvoch hodinách cesto rozdelíme na dve asti a každú vyva káme na 3 cm hrubé rolky, z ktorých vytvarujeme cca 5 cm ty inky. Uložíme na plech vystlaný papierom na pe enie a v predhriatej trúbe na 60 °C pe ieme cca 5 minút. Necháme vychladnú . okoládu a maslo rozpustíme vo vodnom kúpeli. Ty inky namá ame do polovice a glazúru necháme stuhnú . Prajem vám pokojné a radostné viano né sviatky a ve a úspechov pri zhotovovaní dobrôt pod a mojich receptov. udmila HOVORKOVÁ

ELÁRSTVO

Tel.: 0903/697 67

Výrob a medzistienok, s. r. o., P. O. Box , 99 06 Želovce 047/48 93 4, 48 930 4

Ve koobchod a maloobchod so v elárskymi potrebami Výmeny medzistienok v roku 2006: ZAMAZ Hlohovec: Radlinského 9 Tel.: 033/74 23 9 . 3., 9. 4., 3 . 5., 9. 8., 20. 9., 8. 0. 0.00 – .00 hod. UNISEM Pieš any: Teplická 56 Tel.: 033/76 24 724 . 3., 9. 4., 3 . 5., 9. 8., 20. 9., 8. 0. 2.30 – 4.00 hod.

ABC – ZÁHRADKÁR, Košice: Skladná 0, Tel.: 055/678 2206 5. 2., 22. 3., 26. 4., 24. 5., 6. 8., 2. 9., 25. 0. .00 – 2.00 hod. P. Gerši Nitra: akajovce 24 , 9 km od Nitry Tel.: 037/779 32 95, 8. 2., 2. 4., 7. 5., . 8., 27. 9., 27. 0. 2.00 – 4.00 hod. P. Gerši vymie a aj mimo asu výmeny po predbežnom telefonickom dohovore.

Materiál preberáme, iba ak je zabalený v obaloch – kartónoch, vreciach.

EKOIMPEX, s. r. o. Zásielkový obchod v elárskych potrieb

Teraz bzu í aj na webe: www.vcelarske-centrum.sk NAJŠIRŠÍ SORTIMENT V MO CEZ INTERNET.

ELÁRSKYCH POTRIEB S MOŽNOS OU NÁKUPU PRIA-

V ponuke napr.: JENTER – chovný systém už za 2 799,– Sk Pre tých, ktorí internet ešte nemajú – za obálku C 5 s vašou adresou a 3,– Sk známkou, zašleme zdarma cenový katalóg v elárskych potrieb. K o n t a k t u j t e n á s: EKOIMPEX, s. r. o., Revolu ná 67, 044 25 Medzev Tel.: 0905/292 403

Fax: 055/489 86 77

E-mail: [email protected]

ÕÎS’ÑÊÕß

ïçï Výrob a medzistienok udovít Klí – NAWAX oznamuje, že vyrába medzistienky zo v elieho vosku metódou kontinuálneho priameho liatia na plnoautomatických strojoch typu VAII (NSR – Rietsche). Medzistienky, ako aj celý závod, vykazujú vysoký stupe veterinárnej a hygienickej bezpe nosti. Vosk na výrobu medzistienok filtrujeme a potom sterilizujeme teplom. ڞitková, bezpe nostná a estetická hodnota medzistienok sp a kritériá noriem platných v EÚ, o oce ujú aj naši zahrani ní odberatelia. Výmenu surovín za medzistienky, predaj medzistienok a nákup vosku a voštín vykonávame osobne a poštou. Zna nú as uvedených služieb vykonávame prostredníctvom naších spolupracovníkov, kontakt uverej ujeme na našich webových stránkach, prípadne poskytneme telefonicky. Nᚠpracovný as: Pracovné dni od 7,00 do 5,30 hod. Sobota od 8,00 do 2,00 hod. V prípade nutnosti môžeme vašu návštevu u nás individuálne dohodnú aj okrem uvedeného pracovného asu. Platba pri nákupe, predaji, alebo odplata za služby je v hotovosti. Vašu návštevu alebo poštovú zásielku s rados ou o akávame na adrese: udovít Klí – NAWAX, Pivni ná 35, 946 57 Svätý Peter, tel.: 035/7685 44, 7685 504, 7685 505, fax: 035/7685 226, E-mail:

[email protected] http:\\www.nawax.sk, alebo www.nawax.com Výrob a medzistienok, s. r. o., 99 06 Želovce oznamuje, že – vyrába medzistienky, – vykupuje V ELÍ VOSK ( Sk/kg), súše, odpad po spracovaní súší, propolis, platba v hotovosti, – predáva v elárske potreby. Otvorené Pon – Pia 7.00 – 5.00 hod. Tel./fax: 047/48 93 4, tel.: 047/48 93 04 . E-mail: [email protected]. Vyrábam ú ové rámiky. Informácie: 048/6 8 3 52, 0908/ 57 6 48. Predám skri ovú Pragu V3S vhodnú na prevoz v elstiev, upravená na bývanie s 2 lôžkami. Cena dohodou. Tel.: 045/67 43 829, od 20,00 hod.: 09 5/22 86 32. Predám 4-rámikový medomet s el. pohonom na 220 V, hl. kanvy, nové rámikové prírezy B, parák na vosk. Tel.: 02/44 88 4 55. Výrob a medzistienok MEDOVID – Miroslav ernek, 906 05 Sobotište (Trnavský kraj) oznamuje, že: – vyrába medzistenky, vymie a vosk a voštie – predáva v elárske potreby Pracovný as: Pon – Pia 9.00 – 6.00 hod. Sob. 9.00 – 2.00 hod. Návštevu odporú ame vopred ohlási . Tel.: 0902/ 3 94.

Predám ko ovný voz na 30 v elstiev, kompletne zariadený, s náradím, bez v elstiev. Aj jednotlivo. Kon ím pre zdravotný stav. Tel.: 0902/52 89 08. Predám ko ovný voz bez v iel a bez rámikov, 20 ú ov B 0 – zasúvacie bedni ky, manipula ná miestnos . Tel.: 047/56 26 445 – ve er. (0905/52 73 25) Predám 0 zdravých v elstiev RM 40 25 s ú mi i bez ú ov. Tel.: 032/77 5 390. Predám 4 v elstiev s ko ovným vozom s malou manipula nou miestnos ou zo zdravotných dôvodov. Cena dohodou. Tel.: 035/65 00 4.

Cenník riadkovej inzercie Inzeráty prijímame poštou, telefonicky alebo e-mailom. Kontakt na redakciu je v tiráži. Za inzerát v rozsahu 3-och kých riadkov ú tujeme – Za každý alší riadok – Manipula ný poplatok –

asopisec00,– Sk. 30,– Sk. 30,– Sk.

Zloženku so sumou zašleme po uverejnení inzerátu.

ïçî Príhovor – Aktuálna téma Simon: Novoro ný príhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sel an: Príhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Meleg: Bilancujeme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Bíreš: Veterinárne podmienky na predaj a nákup medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 Meleg: Rozhodnime sa správne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Jókay: Aká je cena slovenského medu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54 Kiss: Demonštrácie ma arských v elárov v Bruseli . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 Uznesenie 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 5/2005 Rokovanie 8. VZ SZV/preh ad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 5/2005 Delegáti rozhodli o novom smerovaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65 Bíreš: Metodický pokyn . 8 (inšpektori zdravia v iel) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70 Najvyšší predstavitelia SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 6/2005 Hlavné úlohy SZV na roky 2005 – 2008 . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 6/2005 Gál: o nás aká, priate ky a priatelia v elári? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Hovorka: Na budúci rok v Bratislave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82 Zábojníková: Nielen podpora, ale najmä ekonomické podnikanie . . . . . . . . . . 86 Gál: Vážme si vlastnú prácu! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97 Hovorka: Med ako zrkadlo vz ahov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Slávi ek: Najbližšia úloha: realizácia predaja medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 Slávi ek: K vytvoreniu jednotnej celoslovenskej organizácie v elárov . . . . . . 45 Jókay: Z jesenného zasadnutia VZ ZSSVP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66 Vrzgulová: Úlohy zväzu o ami lenov VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

V elie produkty Chebo – Kreškóci: Obnôžkový pe – žiadaný produkt so stabilným odbytom . . . Blecha: Veterinárne podmienky predaja a nákupu pe u . . . . . . . . . . . . . . . . . . Silný: Ve ký význam malého „e“ na obale . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ZSSVP: Ako budeme vykupova med? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kodrík: Pozor na medovicu z topo ov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Pichler: V elárska žatva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Volník: Pripime si chutnou vlastnou medovinou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Výstavy a konferencie Gab o: V elárska rodina sa stretla v Brne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Meleg: Prvé krô iky plnenia uznesení . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 0/2005 Hovorka: Aj v Írsku môže dôjs k chaosu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46 Chlebo: Prvá zlatá medaila pre Slovensko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 Chlebo: Tendencie vedeckých a výskumných aktivít . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Chlebo: ApiExpo 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82 Vrzgulová: Národná výstava vo v elárstve . . . . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 2/2005

V elárske krúžky ŠVK Píš: Najlepších privíta v elársky skanzen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88 Píš: Vyhodnotenie sú aže ŠVK 2004 – 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 08 Vrzgulová: Starajme sa o nastupujúcu generáciu . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 9/2005 Šuška: Ve ký úspech družstva z Novej Bane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30 Píš: Vyhlásenie nového ro níka sú aže ŠVK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57 Píš: Testy ŠVK IV. – VII./2004 – 2005; I. – III./2005 – 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7, 26, 38, 57, 57, 73, 90

Zo života ZO SZV Raga : Oslavujúci Novohrad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005 Šóš: Zaujímavý a pou ný výlet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005 Troják: Roj sa usadil vo vo nej prírode . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005 Lipták, Hazucha: Spomienky na oslavy 85. výro í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Piovar i: Slatina – aká bola, je a mohla by by . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky /2005 Demian: Sebechlebský v elársky boom . . . . . . . . . . . . . . 2 a 3. s. obálky 2/2005 Zábojníková: Medovníková fantázia sa šírila z Liptova . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Vrzgulová: Od rána do ve era ako v úli (CV Púchov) . . . 2 a 3. s. obálky 3/2005 Dobrovodský: Rok 2004 na V elárskej paseke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Sel an: Iniciátor rozumného v elárenia . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 4/2005 Kvasnicová: Spomienkové oslavy k 20. výro iu úmrtia Š. Závodníka . . . . . . 49 Vrzgulová: O samozásobite ských farmách a odbytových organizáciách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 4/2005 Staško: Škodové udalosti za 2. polrok 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Topor: prvé rokovanie VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98 Haš ík: Nová webová stránka SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99 Bako: Stretnutie požitavských v elárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59 Jókay: Festival medu v Dolinke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 a 3. s. obálky /2005 Ma i ka: Vydarený sviatok medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky /2005 Vrzgulová: Prezentácia v TV Markíza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67 Bizub: Pribylinský skanzen patril v elárom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70 Mú ka: V elári v dobrej spolo nosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Kozá ik: Už piaty výmenný zájazd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Jane ek: V Kežmarku ví azne vosk a medovní ky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75 Válková: Zápis z 2. zasadnutia VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

Moja skúsenos , môj názor Husárik: Môj poh ad na rentabilitu v elárenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 Bizub: Dvadsa rokov ko ovania so v elami, . a 2. as . . . . . . . . . . . . . 30, 42 Husárik: Ochrana pred neželaným hos om . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Lipták: Zlodej vyrušil zlodeja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Jóna: Reakcia stredného v elára na sú asný vývoj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58 Sivák: Využitie oligodynamických vlastností striebra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74 Silný: Zimovanie v elstiev na drôtenom dne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93 Hovorka: Viete si poradi s rojom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95 Bizub: Vyhovuje v elstvám vysoký podmet? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Kovani : Geomagnetická i astronomická orientácia v iel? . . . . . . . . . . . . . . 24 Brna: Peripetie s vymáhaním náhrady škody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38 Pichler: Moja práca so v elami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

V elársko-zdravotný rok Jendreják: Január – August . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2, 20, 34, 52, 66, 84, 00

Kalendárium Jókay: September – December . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

30, 48, 62, 80

Choroby a lie enie v elstiev Hovorka: Stane sa Aethina tumida hrozbou pre v ely? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Matisovský: Preh ad ohnísk a ochranných pásiem moru v elieho plodu . . . 38, 5 Hovorka: Aby mor nebol postrachom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Hovorka: Nozematóza – tzv. májová choroba v elstiev . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73 Tit ra: Skorá diagnostika moru v elieho plodu z meliva . . . . . . . . . . . . . . . . . 90 Hrabák: Mor v elieho plodu – terénna a laboratórna diagnostika . . . . . . . . . . 06 Hovorka: Ples ami proti varoóze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 07 Haš ík: Spôsoby ošetrovania v elstiev proti klieštikovi v eliemu .– 3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6, 34, 50 Matisovský: Je BienenFit ú inný a užito ný? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Hovorka: Garanti ochrany zdravia v iel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 Haš ík: Preh ad používaných lie iv a chemických látok . . . . . . . . . . . . . . . . . 52 Nem ok: Moje skúsenosti s lie ením KM po hlavnej znáške . . . . . . . . . . . . . 68 Hovorka: Stanovisko k lánku J. Nem oka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69

23 25 6 7 75 02 22

Technické novinky Haš ík: Sledovanie v elstiev na dia ku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 , 22, 36, 68, 04 Ma i ka: Seriál o ú och . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Právna porad a (autor: Volník) Zápis do obchodného registra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Medvedí škodcovia na v elniciach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . alšie predpisy o podnikaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Preml anie a vlastnícke právo na nehnute nos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Náhrada škody spôsobenej chemickým postrekom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zneužitie práva verejného inite a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ohlasovanie chorôb v iel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Podanie na súd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Od júna 2005 nový zákon . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8 4 57 70 88 22 55 73 90

V elstvá a životné prostredie avojský: V ely vytvárajú miliardové hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65 Chov a plemenitba Zábojníková: Zoznam chovate ov v elích matiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kopernický: EurBee je významný plemenársky projekt . . . . . . . . . . . . . . . . . avojský: o prezradila zatia jediná anketa? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kol.: Molekulárna biológia a inseminácia vo v elárstve . . . . . . . . . . . . . . . . . Šimúth: Funk ná genomika a jej uplatnenie vo v elárstve . a 2. . . . . . . 36,

78 87 89 20 54

Medonosné rastliny 8 Popovi : Ope ovanie kapusty repkovej pravej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Popovi : V ely pomáhajú zvyšova úrody zeleniny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72 Rekoš: Slne nica ro ná je významná v elia paša . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 8/2005 Popovi : V elársky význam nízkej okrasnej zelene . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Bizub: Repka pod Krivá om . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87 Nápady z dielne Bizub: Odvie kovací stôl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

0

Žijúce osobnosti nášho v elárstva (autor: Ma i ka) Jendreják (s. 4), Dobrovoda (44), Ferko (62), Franko ( 42), Bizub ( 58), Kohútová ( 74), Skukálková ( 88) Do knižnice avojský: Všetko o medovici a v elách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Zaujímavosti Chlebo: V ely vo víre bojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 7/2005 Prílohy Príprava na 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . /2005 Príprava na 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2/2005 Smernica Rady 200 / 0/ES o mede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4/2005

б³‡½µ§æ ×Îô ¿¹·´»ô ¿»®ô ͱ¬·´¿ ·³·¼ô ´»µô ¿·®ô ¼±ª²„¬®¿ ´´±ô Ùßô ¿ª»

Æ¿¾™ª¿´±

ƾ·´±

Ѽ±ª¦¼¿´¿

Õ±²¦»®ª«¶» ÎŽ³-µ§½¸ ¼§³±³ ïðï

Ó«f-µ’ ³»²±

V ely spia už v zimnom spánku. Ostáva as aj na to, o by sme mohli… (dokon enie výroku ukrýva tajni ka krížovky). Z itate ov, ktorí správne vyriešili tajni ku z ísla 0/2005 (… A JA UŽ S OU UROBÍM PORIADOK), sme vyžrebovali: Editu Štecovú, Nová 7 0, 053 33 Nálepkovo a Moniku Scholtzovú, Blok Január 74, 059 60 Tatranská Lomnica. Obom výherkyniam srde ne gratulujeme a posielame knižný dar ek.

¬®ª™½¿ ¾§´·²¿ ÓÐÆ ™«¬ ×®™²«

ѳ±¬¿´·

³»²± Ó»²± ѬŽ´·»

Ñ´»¶ô ¿²¹´·½µ§

Ó»-¬± ª л®« Õ¿¦·´¿ α¦-¿¸ô

ß«¬±®æ ªŽ²¿

²¿ ¸®¿²·½·

͵±®±

Ù®¿¬«´™½·»

ײ¼·½µ™ ¸±¼ª™¾²¿ ¬µ¿²·²¿

¼™®²§ ¿³·¼

-¬®±³

ß´¾™²-µ»

´™¬µ§

ÎŽ³¿

ѽ¸«½±ª¿´

Ó±´§¾¹’²

ÎŽ³-µ§½¸

Ѧò ´·»¬ò Ù¸¿²§

»´’¹··

ʦ¼«½¸ô ¹®’½µ§

Ó»²±

HARMONOGRAM REDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU NA ROK 2006 . 3/2006

. 4/2006

7. 0 . 2006

5. 02. 2006

Ê´¸µ±³·´²™ ®¿-¬´·²¿

б³‡½µ§æ ߬¿®ô Ô»«µô ß®®¿-ô Û±ô ª·®ô Ô¿°«¿ô ¿ª±

– Sused, toto vás bude hodne stá . Jedna vaša v ela ma poštípala! – Ale pre to nemusíte hne robi taký krik. Ukážte mi, ktorá to bola… (dokon enie výroku ukrýva tajni ka krížovky). Z itate ov, ktorí správne vyriešili tajni ku z ísla 8/2005 (…PRÍNOS PE U A NEKTÁRU), sme vyžrebovali: Milana Hrabušu, Liptovská Štiavnica 58, 034 0 Ružomberok, a Dušana Gaša, 906 4 Bukovec 89. Obom výhercom srde ne gratulujeme a posielame knižný dar ek.

Æ¿¾¿ª·´

Ѿ¿®·´

Ι¼·±ó ´±µ™¬±®

ײ¿µh ·»

͵®¿¬µ¿ ¿¬´»¬·µ§

-„¸´¿-

ѳ±¬¿´¿

ᦱ®±ª¿´ „-»µ Юª™ f»²¿

Χf±ª™ °™´»²µ¿

Ѽ°±®±ª¿½·¿ -°±¶µ¿

ª¬™µ ß«¬±®æ

Ñ´§³°·»

Ю¿-µ¿´

-³»®

±¾®±¾·´

-µ®¿¬µ¿ Û°±½¸¿ µ®·»¼§ Æ´±f·´¿ ͬ¿®±ó

¾±¸ ¦»³»

¾±¸ -´²µ¿

®·»µ¿

®§¾¿

η»µ¿ ª±

HARMONOGRAM REDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU NA ROK 2006 . /2006 8.

. 2005

. 2/2006 3. 2. 2005

. 3/2006

. 4/2006

7. . 2006

7. 02. 2006

-¬®±³

Æ™°¿´ -´·¦²·½»

б³‡½µ§æ

Vo v elíne je už ticho. V ely si utvorili svoj zimný chumá . Zimný spánok… (dokon enie výroku ukrýva tajni ka krížovky). Z itate ov, ktorí správne vyriešili tajni ku z ísla 9/2005 (… ODOBERÁME ZVYŠNÉ PLÁSTY), sme vyžrebovali: Máriu Püšpökyovú, Hlavná 52 / 5, 9 9 65 Dolná Krupá a Dušana Krištana, Záborského 7 8, 093 03 Vranov nad Top ou. Obom výhercom srde ne gratulujeme a posielame knižný dar ek.

û ¿³

HARMONOGRAM REDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU NA ROK 2006 . 2/2006

. 3/2006

3. 2. 2005

7. 0 . 2006

„Nadväzujeme na nedávne podujatia – XIV. konferenciu zlepšovate ov v Nitre 2004, sú až o najlepší med na tohtoro nom Agrokomplexe a menšie akcie poriadané v rámci ZO, pretože sú príležitos ou zvyšova odborné vedomosti a osvetu v radoch v elárov. Dnešný kladný ohlas, potešujúca vysoká návštevnos , prezentácia vystavovate ov a najmä kvalita exponátov sú dôkazom zvyšujúceho sa záujmu z radov v elárov o celkové povznesenie nášho v elárstva. Plánujeme pripravova viacero takýchto akcií, roz leni záujem do jednotlivých regiónov, aby sme mali k sebe ešte bližšie. Dôvodom sú aj priestorové možnosti, ako sa ukázalo aj tu v Hrádku. Som rád, že sme našli vhodný termín a Národná výstava vo v elárstve 2005 mala aj charakter bilancovania celoro nej v elárskej práce. Verím, že sa zrodila nová tradícia národných výstav.“

NAJLEPŠÍ VYSTAVOVATELIA Výrobcovia medovníkov (predseda hodnotiacej komisie Gabriel Fo ko) 1. Eva PIOVAR IOVÁ, Hybe 2. Viera BOJNÁKOVÁ, Námestovo 3. Alena SLOVÁKOVÁ, adca Nekomer ní zlepšovatelia (predseda hodnotiacej komisie Ján Kopernický) 1. Josef SMÝKAL, Hranice n. Moravou, R 2. Gabriel NEM ÍK, Bretejovce 3. Ján PAŠTRNÁK, Liptovský Hrádok

Pavol Kozá ik inšpirovaný krakovskými tradíciami pasovania do v elárskeho stavu pasoval 8 nádejných v elárov, medzi nimi aj krá ovnú medu z Pribiliny 2005. Slávnostný akt uskuto nil pomocou zväš eniny rozperáka, ktorý pomohol v elárom z Kálnice zhotovi stolársky majster Rabatin. Foto: G. Fo ko

Komer ní vystavovatelia (predseda hodnotiacej komisie Ján Meleg) 1. Ján FERIAN ÍK, Mošovce 2. Jozef SEKULA, Divín 3. Roman BARANÍK, Cabaj- ápor

V elár som ja… (slová Milan Skokan)

V elár som ja, úbim v ielky, mám ich rád, žihadlami nedám sa ja doboda . Za v ielkami zájdem si do v elína, bzu ia ve mi, bude dobrá hostina.

Jedna z medovníkových kreácií Viery Bojnákovej z Námestova. Foto: P. Hovorka

Mám ja v ielky, ktoré medu znášajú, ale mi ho ony len tak nedajú. Štípu riadne, žihadlami sekajú, že mi ony toho medu nedajú. Ke ma ony dosekajú, doštípu, budeže to ve kej hanby, aj smiechu. Smia sa budú všetci udia doista, ke napuchne oko, brada aj líca.

Vychová najlepšia medovnikárka Eva Piovar iová (vpravo) svoju pokra ovate ku z dcéry? Foto: G. Fo ko Pripravila Beata VRZGULOVÁ alšiu fotodokumentáciu z Národnej výstavy vo v elárstve uverejníme v nasledujúcom ísle.

Obrázky dokumentujú v elársky dom, o ktorom píšeme na strane 80. Dobrý komunika ný prístup zo zimného stanoviš a v elstiev do v elárskeho domu je tiež ve mi dôležitým bodom, ktorý treba zoh adni pri výbere miesta na stavbu. Riešenie vnútornej asti chladiarenského zariadenia, výparník je umiestnený na strope. Vonkajšia as chladiarenského zariadenia – agregát s automatickým ovládaním. Teplota je nastavená v medziach + 8 a ž + 0 °C. Vnútorná variabilita centrálnej haly nie je obmedzovaná vertikálnymi nosnými kon štrukciami, len jediným pilierom v centre miestnosti. V elársky dom z vtá ej perspektívy. Prístup do haly zabezpe uje betónová prístupová cesta, vráta majú rozmery 500 350 cm. Foto: Tibor Jókay 1

3

2

4

5

6