Nachádzame sa v období, keď farnosti slávia svoje

MÁJ JÚN D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K YC H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X V I I

N

achádzame sa v období, keď farnosti slávia svoje sviatky. Prvé sväté prijímanie a birmovka patria k veľkým udalostiam v živote miestnej cirkvi. Skrze deti, či dospelých prijímajúcich tieto sviatosti, sa posväcujú celé rodiny a skrze ne aj spoločenstvo vo farnosti. Malo by to tak byť. Celá príprava, katechéza a nadobúdanie vedomostí i návyk na určitý štýl kresťanského života majú za cieľ jediné – pomôcť človeku prijať veľký Boží dar – Božiu milosť. Ňou sa človek skutočne mení, zdokonaľuje, zažíva v sebe Boha povolaním ku svätosti. Duch Svätý nám pomáha vo viere, vedie nás k dobru, oslobodzuje od pút hriešnosti a slabostí. Že je to skutočne tak, dosvedčujú mnohé zmenené životy tých, ktorí sa na cestu prípravy a prijatia dali. Prečo to však končí úplne inak?

Boží život alebo splnená povinnosť Ak sa zbavíme nejakej povinnosti, máme dobrý pocit, že sme to zvládli, je to úspešne za nami, dosiahli sme cieľ. To je v poriadku vtedy, ak ide o čiastkové úlohy. Ale pri sviatostiach je to iné. Celá príprava mala za cieľ, akoby odštartovať človeka na dráhe života. S pomocou Božieho Ducha prekonávať náročnosť i prekážky životného zápasu. Všetko sa tým len začalo, dobrodružstvo s Bohom nikdy nebude v cieli, On je nekonečný, v Ňom sa človek vždy naplní až po okraj svojich potrieb. Zdá sa, že nie vždy to chápeme. Už prvý týždeň po tom veľkom dni, kedy sa nás Pán dotkol, pociťujeme v našich kostoloch straty. Opadne nadšenie, vráti sa stereotyp, už nás nikto nekontroluje či sme na stretnutí alebo na sv. omši, sme na to sami a Toho, ktorého sme prijali nechávame čakať. Neradíme sa s Ním, nežijeme hlboký vzťah, ktorý nás celý život pozýva k Nemu. Splnená povinnosť uchlácholí naše svedomie, že už nemusíme dozerať na svoju dušu a vnútorný život. Prichádza prázdnota a pocit, že aj tak to nie je až taká sila, je to tradícia, či zvyk, potrebný do budúcnosti, aby sme si niesli životom tú ctihodnú nálepku slušného kresťana. Chápeme prečo sme takí povrchní vo viere? Prečo ju nevieme prežívať a čerpať z nej „živú vodu“ pre náš biedny život?

2009

Žiť sviatostne, znamená žiť s Kristom. Mať s Ním vzťah ako s ktorýmkoľvek najbližším človekom. A ten bez pravidelného kontaktu, bez lásky, bez obety neexistuje. A preto neurobme tú chybu, že sa po prijatí sviatostí vzdialime od Cirkvi, od Krista, od viery. Keď som prijal milosť, prijal som život. Ak si ju nebudem vážiť, chrániť a zveľaďovať – zahynie aj môj vzťah s Kristom. Cyril Hamrák, kaplán Snímka: Andy Kuhejda

2

FARSKÝ LIST 03/2009

V O ĽN O SŤ N A N EV O ĽN O M oľnom open air Tak, ako aj po iné roky bude na Nev Martin singers, festival. Vystúpia kapely ako: Brian y, eSPé, Saleziáni, Fruhstuck, Dj G, Christalinus, Timoth chvály a iné. Tretí deň, The elements, Lámačské

www.volnost.sk

MU RÁ Ň  LEV OČ A Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže organizuje 18. ročník Pešej púte mládeže – Muráň – Levoča s mottom: „Milosť moja od teba neodstúpi...“ Iz 54, 10. Pešia púť začne 30. júna a potrvá šesť dní – až do 5. júla 2009. Všetci ste srdečne pozvaní!

www.muranlevoca.sk

L E V O Č A 2009 Tak ako každý rok, opäť sa chystá cyklotúra do o Levoče. Samotná akcia sa uskutoční v dňoch od 3. 7. – 6. 7. 2009. V prí pade pekného počasia sa budú každú nedeľu až do tohto dátumu konať predprípravné cy klotúry. Kto by mal záujem a silu ísť s nami, nech sa včas prihlási u vedúcej mládežníckeho zboru.

VER ÍM PA NE 200 9 V dňoch od 21. 7. – 26. 7. 2009 sa v Námestove uskutoční ďalší ročník festivalu Verím Pane. Program ešte nie je celkom známy, ale čoskoro bude zavesený na webe:

www.verimpane.sk

PU ŤÁK 200 9 Posledný júlový týždeň sestry saleziánky spolu s mladými pripravujú tradičný Puťák. Putovať budeme od 27. – 31. júla. Presnejšie informácie hľadajte na plagátoch pred kostolom.


Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch apríl a máj privítali: Jakub Ťapaják Miroslava Halušková Viera Košťálová Michal Kiebel Henrieta Kubačková Adam David Igor Povala Michal Pisarčík Marek Katrenčík Marián Staš Karolína Vnenková Tereza Prílepková Ella Dudášová Ema Vargová Filip Hucko Timea Mária Baňasová Miriam Helková

Diana Janidžárová Lia Pjonteková Laura Branická Richard Branický Katarína Bartošková Patrik Sucháň Karin Lepetová Ema Prachárová Daniela Vojtasová Patrik Vojtas Andrej Slávik Pavlína Tomagová Ivan Badík Katarína Matečková Matej Kiska Peter Molnár Alžbeta Molnárová

Pán si z našich radov povolal: Mária Tekeliaková Tomáš Zubaj Margita Štefanicová Mária Sališová Jozef Matejčík

Sviatosť manželstva prijali: Andrej Kubinda – Lenka Gruchaláková Radovan Majzel – Zuzana Kyselová Michal Čaučík – Jana Dignová Ing. Ján Chovanec – Agnieszka Ewa Kmiecik František Kuckovič – Marcela Hegyiová Jaroslav Dudáš – Zuzana Novotná

Bohoslužobný poriadok v týždni: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a 18.00 hod. (sobota – 6.30 a 18.00 hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 18.30 hod. (štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (piatok – 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota – 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín Piatok – 17.00 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 7.45, 10.00, 18.30 hod. Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod.

Požehnanie mamičiek pred pôrodom:

Úmysly Apoštolátu modlitby na jún a júl • Aby sme si pri spytovaní svedomia stále pripomínali život, prácu a odhodlanosť sv. Pavla žiť s Kristom a pre Krista. • Aby sme v čase prázdnin, dovoleniek, výletov či akejkoľvek rekreácie nezabúdali na náboženské povinnosti.

v sobotu 27. júna 2009 po ranných sv. omšiach Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej – 6.30 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade: Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308.

3

OBSAH Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Úmysly apoštolátu modlitby . . . . . . . . 3 Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3 Udalosti v našej farnosti Cez Máriu kráčame k Ježišovi . . . 4 KUBCUP 2009 . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Naša cesta za sv. Pavlom . . . . . . . . 5 Misijná púť detí v Raj. Lesnej . . . . 6 Za tajomstvom do Prešova . . . . . . 6 Freiheit – Freedom – Sloboda. . . . 7 Poďakovanie za lásku. . . . . . . . . . . 8 Moja príprava na birmovku . . . . . 8 Meno je dôležité. . . . . . . . . . . . . . . 9 Rozhovor s biskupom . . . . . . . . . . . . 10 Máj – lásky čas . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Z vašich listov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Rok sv. Pavla vystrieda Rok kňazov . 12 Žili medzi nami – Bl. Sára Salkaházi 13 Saleziánske okienko Akcia: Animátor 2009 . . . . . . . . . 14 Oslava Márie Pomocnice. . . . . . . 14 Večer ich bude menej na námestí . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 SALMAG? To čo je??? . . . . . . . . . 15 ZŠ a MŠ A. Radlinského Cirkevné gymnázium A. Radlinského Na tvári nechýbal úsmev a v srdci mali Ježiša . . . . . . . . . . . 16 Prednášky, ale aj futbal . . . . . . . . 16 Prekvapenie . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 „Duchovné“ . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Tehlička pre Sudán. . . . . . . . . . . . 17 Recenzie Čas pre Boha: Jacques Philippe. . 18 Giulio Base – Svätý Peter. . . . . . . 18 Kresťanský rock má meno Third day. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Na aktuálnu tému Solidarita ako životný štýl . . . . . . 19 Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Júlia Čižmárová. Redakčná rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. František Bebko, Mgr. Marek Ondra, Ľudovít Oravec, PhDr. Zuzana Machajová, Oľga Nemčeková, Monika Kočalková, Simona Kšenzuláková. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: MK SR 1417/08. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho čísla je 16. augusta 2009. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu farskylist.dk@gmail. com • Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

4


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

KUBCUP 2009

Cez Máriu kráčame k Ježišovi Už v blahej pamäti Ján Pavol II. nás svojím životom, ale aj svojím pápežským heslom TOTUS TUUS – povzbudzoval v úcte k Panne Márii. Úcte k tej, ktorá sa stala Ježišovou i našou matkou. Panna Mária nám svojím životom ukazovala, ako uveriť a ako dôverovať. Nemáme zabúdať vo svojom živote na matku Máriu. Ona, plná viery vyhlasuje slová: „Nech sa stane Božia vôľa.“ Ona sama dáva celý svoj život Bohu k dispozícii. A tak Panna Mária sa pre nás stáva Matka viery a Matka dôvery. Všade dôverovala a verila, keď sama povedala v Kaáne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie.“ Vidíme, že Matka viery sa stáva Matkou milosrdenstva. Panna Mária dôverovala aj pod krížom, napriek tomu, že videla ako jej syn umiera. Panna Mária vo svojom živote neprotestuje, ale prijíma testament milosrdenstva, viery a života. Panna Mária je darom pre nás od Boha a my prijímame Pannu

Máriu, lebo vo svojom živote sme bez nej bezmocní. Nestačí ju len slovne prosiť, ale je potrebné skutkami a svedectvom. A tak ak toto prijmeme, tak Pannu Máriu máme považovať za učiteľku a Matku. Na podnet 4. výročia úmrtia Jána Pavla II. a výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime sa v našej farnosti 9. mája 2009 uskutočnil dekanátny mariánsky deň s myšlienkou na Pannu Máriu. Hlavným celebrantom bol pomocný spišský biskup o.b. Štefan Sečka, ktorý vo svojej homílii vyzdvihol hodnotu Panny Márie a poukázal na potreby v dnešnom svete. Týmto sa chceme poďakovať o. b. Štefanovi za je prítomnosť medzi nami, za jeho povzbudivé slová i za slávenie Eucharistie. Ďakujem všetkým kňazom a všetkým veriacim z celého Dolnokubínskeho dekanátu, ktorí sa zišli v tento nádherný Mariánsky deň, že sme mohli stráviť nádherné chvíle pri našej Matke. Veríme, že tento deň ostane hlboko v našich mysliach. Nech nás Panna Mária ochraňuje! František Bebko, kaplán Snímky: Marek Nemček

Druhý májový víkend sa v Dolnom Kubíne zišlo viac ako 200 volejbalistov – neprofesionálov z celého Slovenska. Šiesteho ročníka KubCup-u sa zúčastnili družstvá z Banskej Bystrice, Trnavy, Trenčína, Dubnice, ale aj z Brezna, Námestova, Michaloviec a Košíc. Samozrejme, nechýbali ani domáce družstvá z Dolného Kubína. Do turnaja sa zapojil zatiaľ najväčší počet družstiev. Z 30-tich zaregistrovaných tímov nakoniec odohralo zápasy „len“ 28 družstiev. Celý turnaj sa niesol v saleziánskom duchu – hralo sa o pohár Márie Dominiky Mazzarellovej, zakladateľky saleziánok, ktorá má v máji svoj sviatok. Po prvýkrát sa hralo súčasne na 5 ihriskách – v troch telocvičniach a keďže nám počasie prialo, mohlo sa hrať aj na dvoch antukách. Celý piatok sa niesol v znamení buchiet. Od rána nám tety z farnosti nosili rôzne koláče, žemľovky, štrúdle a buchty, ktoré účastníci celý deň vyhrýzali. Tetám veľmi pekne ďakujeme, lebo bez ich pomoci by sme

v piatok boli asi hladní. Sobota bola menej vegetariánska – v guláši bolo oveľa viac mäsa ako zemiakov, čo nikomu určite nevadilo. Po dlhých a napínavých dvojdňových zápasoch sa šťastie usmialo na kubínske družstvo „Prekvapenie“, ktoré si nakoniec odnieslo KubCup pohár. Na druhom mieste skončil kubcupový nováčik z Košíc – družstvo „KáVePé“ a tretie miesto obsadili Dubničania – „Taký komplet“.


5


Pohár si odnieslo družstvo Prekvapenie

Okrem diplomov za 1., 2. a 3. miesto organizátori udelili ešte aj Imagediplom popradskému nováčikovi „Ta3 B&“ za dobrú náladu, „pozitívnu energiu“, sympatie, chuť hrať s radosťou „fér-plej“, originálne batikované tričká... Ako uviedla Monika Čižmárová, členka organizačného tímu: „Hrá sa síce o pohár, ale cieľom nášho turnaja nie je ukázať profesionálny volejbal, ale spoznať nových ľudí, stretnúť sa a zabaviť sa.“ Špeciálnu cenu by si zaslúžilo aj družstvo z Vyšného Kubína, ktoré pôsobilo dojmom: „keď podáme, bude fajn, ale keď nepodáme, bude aspoň sranda.“ Ťažko povedať, či sa Maťove (kapitán tímu) družstvo tešilo viac z úspechu, alebo z neúspechu. ☺ Jednoznačne mali získať Image – diplom 2. Celý turnaj prebehol bez väčších úrazov (i keď k nejakým menším úrazom došlo) a vďaka všetkým dobrovoľníkom (kuchárkam, tetám, ktoré napiekli buchty, rozhodcom) a sponzorom si mohli všetci účastníci turnaja odniesť domov krásne a nezabudnuteľné zážitky.

julja Snímky: autorka

Naša cesta za sv. Pavlom Samotná myšlienka vybrať sa za sv. Pavlom, t.j. urobiť divadlo alebo nejaké pásmo o tomto svätcovi, priletela v podobe Ducha Svätého, ktorý sa nám prihovoril skrze pastiersky list našich otcov biskupov. Títo odporúčali z príležitosti Roku sv. Pavla na druhú Veľkonočnú nedeľu uskutočniť akadémiu na jeho počesť.

Aká by to bola cesta bez nejakého plánu alebo mapy? Na začiatku každej cesty je potrebné vypracovať plán, alebo vziať do rúk mapu, podľa ktorej sa neskôr pri hľadaní toho správneho smeru riadime. Predtým, ako sme začali tvoriť scenár, pustili sme sa do čítania Sv. písma. Zamerali sme sa na Skutky apoštolov (kde je opísaný Pavlov život, jeho obrátenie a všetky tri jeho misijné cesty) a na Pavlove listy (tie nesú jeho posolstvo a povzbudenie vo viere všetkým cirkvám, kde pôsobil). Potom sme mohli pracovať na scenári. Bolo to dosť časovo náročné, keďže náš organizačný tím tvorili samí vysokoškoláci. Okrem scenára sme mali v úmysle zakomponovať do tohto diela aj piesne. Primárnou úlohou týchto piesní bolo kompenzovanie hovoreného slova a celkové spestrenie deja. O to sa postaral náš odborník na hudbu – Stefo. Na znázornenie Pavlovej misijnej činnosti sme použili tri mapy. Takto sme mohli ľuďom viac priblížiť miesta, kadiaľ tento apoštol chodil a hlásal Božie slovo. Pre nás samotných to bolo veľkým obohatením. Keď sme oboznámili mladých s týmto „našim projektom“, stretli sme sa s veľkým záujmom. Práve tak ako dievčatá, aj chlapci boli naplnení očakávaním a túžbou po dobrodružstve. Potrebovali sme najmä chlapcov, pretože práve oni sa mali zhostiť hlavných úloh. Keďže sme ich však mali nedostatok, bolo potrebné, aby pár z nich hralo niekoľko postáv ☺. Zhodli sme sa, že na úlohu sv. Pavla sa najviac hodí náš pán kaplán Cyril. Ochotne súhlasil a neskôr sám povedal, že vždy bolo jeho snom zahrať si s mládežou v divadle ☺. Tvorba samotného scenára trvala približne dva mesiace a po Veľkej noci sme začali konečne cvičiť. Bolo to ťažké a pre mnohých vyčerpávajúce. Stretávali sme sa len cez víkendy, keďže sme mali hercov širokej vekovej škály (od 8. triedy ZŠ cez stredoškolákov a vysokoškolákov až po absolventov VŠ). Ale každá cesta býva namáhavá a nikdy to nie je len prechádzka. Je to obeta. Každá obeta

však prináša ovocie. Dôležité je vytrvať. Títo mladí naozaj obetovali svoj čas, premáhali sa, keď sa im nechcelo, dokázali udržať na uzde svoje negatívne emócie a vytrvali až do konca. A oplatilo sa! Nezabudnem na pohľad, ktorý sa mi naskytol pri záverečnom potlesku našej premiéry ☺. Tie usmiate šťastné tváre! ☺ Ale aké by to všetko bolo bez Božieho požehnania? Boh nás sprevádzal od začiatku až do konca. Veď On nám vnukol túto myšlienku a jedine s Jeho pomocou sa nám podarilo zrealizovať toto naše dielo ☺.

Stretáme sa s pozitívnymi ohlasmi ☺. Okrem vystúpenia v Dolnom Kubíne sme nedávno hosťovali na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Dostali sme aj pozvanie ísť hrať do Zázrivej (21. 6.), či do iných kútov Slovenska. Najviac nás teší, že toto predstavenie zanechalo a veríme, že ešte zanechá vo viacerých nielen pekný umelecký zážitok, ale aj veľkosť posolstva sv. Pavla. Osobnosť tohto apoštola národov hlboko zasiahla i naše životy. Častejším čítaním a počúvaním Sv. písma – pri príprave scenára, ako aj pri samotnom hraní, sme si viac dokázali uvedomiť silu a krásu Božieho Slova. „Prinútilo“ nás to hlbšie sa zamyslieť nad Pavlovým životom a poslaním. Skrze predstavenie o ňom sme tiež mali – a stále máme – možnosť priblížiť sa nielen k sebe navzájom, ale aj k samotnému Bohu. Som si istá, že v mnohých z nás sa to skutočne udialo, za čo Mu patrí obrovská vďaka. Veď práve o Ňom to všetko bolo a aj je. Za divadelníkov Zuzana Mahútová Snímka: Katka Kuhejdová

6


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI milosť, ktorej sa nám na tomto požehnanom mieste dostalo. Za všetkých eRkárov Renča Jedláková Snímka: autorka

Za tajomstvom do Prešova

Misijná púť detí v Rajeckej Lesnej Sobotný 9. máj 2009 bol pre nás (deti a vedúcich z Oblastného centra eRka Dolný Kubín) putovným dňom. Svoje kroky a autobus sme nasmerovali tento rok pre zmenu do Rajeckej Lesnej (po iné roky sme putovali do Levoče), aby sme sa tam stretli a povzbudili spolu s kamarátmi z celého Slovenska už na v poradí 8. Misijnej púti detí, ktorú pre koledníkov Dobrej noviny organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Po strastiplnej ceste (normálne sme zablúdili) sme konečne pristáli na správnom mieste. Prihlásili sme sa, dostali na krk pestrofarebné šatky a pevne stisli v rukách malé darčeky. Už nám nič nebránilo, aby sme sa vnorili do bzučiacej atmosféry. Pred Bazilikou minor Narodenia Panny Márie sme si zatancovali, zaspievali a aj „zaukazovali“ ukazovačky spolu s Máriou Podhradskou a Richardom Čanakym. Hoci to bolo fakt perfektné, toto nebolo podstatou našej cesty. Keď skončil ich skvelý program, putovali sme do blízkeho okolia Rajeckej Lesnej a v katechéze sa zoznamovali so životom apoštola národov, ktorému je zasvätený tento rok. Tohtoročnú púť sprevádzala téma Putovanie sv. Pavla. Súčasťou programu bol aj duchovný most s Afrikou. Pripomenul slovenským deťom ich kamarátov na africkom konti-

nente, ktorým cez Dobrú novinu podávajú pomocnú ruku vo vianočnom období. Vyvrcholením misijnej púte bola o 15.00 hod. slávnostná svätá omša, ktorú v Rajeckej Lesnej celebroval spolu so množstvom zúčastnených kňazov žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Vo svojom príhovore označil deti za nositeľov pokoja a vyzval ich, aby sa modlili za pokoj v rodinách i vo svete. Vyjadril svoje presvedčenie, že detská modlitba má veľkú silu. Jeho slová potvrdili aj vrtochy počasia, pretože ráno sme sa zobudili do „uplakaného“ dňa, ale celú púť sprevádzal prekrásny slnečný deň. A to všetko preto, že sa deti spojili v modlitbe za pekné počasie. Slávnostná svätá omša za účasti detí z celého Slovenska bola naživo vysielaná na STV 2. Deti priniesli ako svoj obetný dar zdravotnícke obväzy, ktoré darujú slovenským charitatívnym zariadeniam. Keďže sa v Rajeckej Lesnej stretlo viac ako 3500 detí a v Levoči okolo 1500, obväzov sa nazbierala úžasná kopa. Po skončení svätej omše sme ešte nezabudli nahliadnuť aj do známeho Slovenského dreveného betlehema. Až potom sme mohli plní krásnych zážitkov nasadnúť do autobusového tátoša, ktorý s nami bezpečne (a hlavne bez blúdenia) docválal domov. Chceme sa všetci spoločne poďakovať najmä Pánu Bohu za skvelé počasie, za radosť ktorú sme mohli zažiť, za nových priateľov, za šťastnú cestu tam aj späť a v neposlednom rade za

Ísť na výlet je vždy zážitok. Najmä pre deti. Na ten náš sme sa s prvoprijímajúcimi deťmi z Kukučínky veľmi tešili. Bol to piaty deň nášho deviatnika (27. 5.) v príprave na stretnutie s Pánom Ježišom, v ktorom sme sa modlili za našu farnosť i pána dekana, ktorý mal práve v ten deň narodeniny. Keďže cesta bola ďaleká, naplánovali sme si zastávku. Cestou za našim tajomstvom sme sa zastavili na Spišskej Kapitule, kde nás čakal otec biskup. S veľkou radosťou sme mu zaspievali „taký tučný, taký chudý – môžeš svätým byť“ po ktorej nasledovala prehliadka katedrály sv. Martina a modlitba pri hrobe biskupa Jána Vojtaššáka. Cez tunel Branisko sme sa dostali do srdca Šariša. U bratov saleziánov sme mali svätú omšu a po nej sme navštívili sestry z Congregatio Jesu. Práve ony vyrábajú chlieb, ktorý sa pri sv. omši stáva telom Božieho Syna – tajomstvo našej viery – ako nám to kňaz v sv. omši po premenení hovorí. Na začiatku exkurzie sme sa dozvedeli, že výrobňa je zasvätená sv. Piovi X. – pápežovi Eucharistie. Práve vďaka nemu môžu ísť deti na sv. prijímanie už vtedy, keď rozoznajú obyčajný chlieb od eucharistického – čiže skôr, ako dovŕšia 14. rok. V troch skupinách sme si všetko postupne aj s katechézou a výkladom prezreli. Od vriec múky, cez prípravu cesta, samotné pečenie, vlhčiareň, vykrajovanie až po balenie a expedíciu. Sestry svojou modlitbou a tichou obetou pri tejto náročnej práci prosia za nás, ktorí prijímame Pána Ježiša v Eucharistii, aby nám bol posilou v každodennom živote. Prezradili nám, že hostie pečú aj pre Ukrajinu a Rusko. Svojim podpisom v knihe


7

UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI návštev sme potvrdili svoju prítomnosť a vyjadrili sestrám vďaku. Plné vrece „katolíckych čipsov“ (odrezkov) bolo pre nás veľkou odmenou. Po obede a ešte lepšej zmrzline sme nastúpili do autobusu. Na ceste späť našou zastávkou bola Mariánska Hora v Levoči. Pozdravili sme Pannu Máriu a kľačiac pred jej oltárom sme spievali a prosili za seba i tých, ktorí na nás doma už netrpezlivo čakali. sr. Mária, FMA

Freiheit – Freedom – Sloboda! Posledný májový víkend Trojičné námestie spolu s amfiteátrom v Trnave ožilo! Mladí zo všetkých kútov Slovenska mali možnosť zažiť neopakovateľnú atmosféru koncertov gospelových skupín. „Je skvelé, že aj my, mladí kresťania, máme možnosť poriadne a plnohodnotne sa zabaviť na koncertoch“ zhodnotila jedna z účastníčok. Tohtoročný festival Lumen v Trnave odštartovala sv. omša na amfiteátri. Celým festivalom sa niesla myšlienka Call for freedom (Volaj po slobode). Prečo bola mottom práve sloboda? „Je to už raz tak! Pre rôzne motívy sa stávame aj my všetci často otrokmi našich slabostí, zlozvykov, alebo aj závislostí. Hoci nás Ježiš oslobodil svojou smrťou, cítime, že o opravdivú slobodu ešte musíme veľa volať a bojovať!“ priblížil riaditeľ festivalu Vilo Riško.

Okrem skvelých kapiel zo zahraničia (Leaf, The Cadettes, Starfield, Eternal Sunshine) a Slovenska (Timothy) mali účastníci možnosť zamyslieť sa nad životom sv. Pavla prostredníctvom tanečného divadla Atak – OKO pod vedením Paľa Danka. Sobotné, síce upršané ráno k slobode povzbudil vo sv. omši kazateľ Z. Pupík a celé doobedie mali účastníci možnosť zúčastniť sa prednášok, worshopov či besied na témy nielen o slobode. Náladu na Trojičnom námestí poobede až do večera rozprúdili zahraničné kapely ako New Collection, Lakatos Projekt, Hilsong Kijev, LZ7 a nakoniec Third Day z USA. Celým davom sa niesla radosť, nadšenie a pohoda (niekedy aj odvážni účastníci na posúvajúcich sa rukách nadšených fanúšikov ☺). Tí, ktorí sa chceli stretnúť s Pánom mali možnosť aj v tichej adorácií v kostoloch či využiť možnosť tzv. služby ucha (porozprávanie sa s kňazom, rehoľníkom či laikom na rôzne témy.) Slávnostná polnočná sv. omša na Zoslanie Ducha Svätého bola obetovaná za slobodné a zodpovedné životné rozhodnutia. Touto sv. omšou sa ukončil celý tohtoročný festival. Zaujímavé bolo, že aj napriek zlému počasiu sa na konci sv. omší a počas koncertov vždy vyjasnilo a bolo krásne počasie ☺. Moneka Snímky: Eva Ďuriačová, Andy Kuhejda

n Na Lumene bola super atmosféra, ľudia, koncerty, zábava. Bolo toho veľa na výber, či ste chceli byť na koncerte alebo dalo sa aj adorovať v jednom kostole, alebo popozerať krásy mesta Trnava. Takže odporúčam všetkým. Je si tam z čoho vybrať a zažiť pekné spomienky. (Tomáš, 19) n Lumen bol fajn. No viac ako na skupiny som sa tešila na tých ľudí, s ktorými som tam šla a ktorých som tam stretla. V tomto Lumen predčil všetky moje očakávania. Bolo to super! Don´t worry, be happy! (Marci, 19) n Je ťažké pár vetami napísať, ako bolo. Každý sám musí prísť a pochopiť, že je to úžasný a nezabudnuteľný čas. Ja som však šťastná, že som sa po dlhých rokoch mohla opäť zúčastniť tohto festivalu. Veľmi sa mi páčila kanadská skupina Starfield, ale hlavne americká kapela Third day. Bolo mojím snom byť na koncerte tejto kapely a tu sa mi to splnilo. Veľmi sa mi tiež páčila moderovaná adorácia, ktorá bola v sobotu poobede. Ale najlepšie na tom všetkom bolo ako sa Pán Boh postaral o počasie. Aj napriek tomu, že na víkend hlásili dosť zlé počasie, počas hlavného koncertného programu (aj piatok aj sobotu) bolo krásne jasno... (Mária, 22) n Minulý rok som bola prvý raz na Lumene a veľmi sa mi tam páčilo. Tento rok bol ešte lepší! Skvelé bolo to, že nám vždy vyšlo krásne počasie a aj kapely boli veľmi kvalitné. Každý si mal z čoho vybrať. Stretla som tam veľa známych ľudí, s ktorých som dávno nevidela, tak to bolo super. Uvedomila som si, že aj ja môžem byť slobodná. Doteraz som sa nad tým nikdy nezamýšľala. Až tu, v Trnave, som si uvedomila hlbší zmysel slobody. Mám veľa krásnych zážitkov a spomienok ☺. (Monika, 18)

8


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI v milosti pred Bohom i pred ľuďmi. Nezabudnime na Ježišove slová: „Nebráňte deťom, aby prichádzali ku mne.“ Atmosféru tejto nefalšovanej a úprimnej slávnostnej detskej omše vhodne dopĺňal detský zbor svojimi veselými pesničkami. Veď mnohí dospelí si vychádzajúc z kostola pospevovali: „Taký veľký, taký malý, môžeš svätý byť...“ Snažme sa teda i my, všetci, svojim príkladom i správaním prispieť k tomu, aby semienko viery, ktoré bolo do srdiečok prvoprijímajúcich detí zasiate, prinieslo úrodu. Ľudovít Oravec Snímky: Š. Dúha – Blitzfoto

Poďakovanie za lásku Veď ja ani neviem, čo je to – tá – láska. Teba prosím, Pane, Ty ma o nej uč. Aby v poli zrnka chlebového kláska všetko živé čaká na jej teplý lúč... Všetky deti sveta – Tvoje sedmikrásky, ktorými si osial modrú planétu – ďakujú Ti, Pane, za dar ľudskej lásky. I dar lásky Božej – ten dar, že sme tu. Takto, básňou Milana Rúfusa, sa v posledný májový deň začala milá slávnosť pre mnohé prvoprijímajúce deti z našej farnosti, ktorá určite zanechala hlbokú stopu v ich srdiečkach. Hoci vonku nebolo príjemné počasie a slniečko sa schovalo za sivé mračná, iné, väčšie Slnko, plné tepla a lásky, čakalo na deti v kostole. A tým Slnkom bol Ježiš Kristus. Dievčatá a chlapci, v krásnych bielych šatách a slávnostnom oblečení, s rozžiarenými očkami očakávali okamih, keď sa budú môcť po prvýkrát v živote priamo stretnúť s Ježišom a prijať ho v Eucharistii. A keďže v túto nedeľu sme slávili i sviatok Turíc – zoslania Ducha Svätého, o to väčšia radosť napĺňala ich srdcia. V príhovore svätej omše sa pán dekan Ľubomír Pekarčík zamýšľal nad budúcnosťou týchto detí. V dnešný deň, keď si pripomíname zoslanie Ducha Svätého na apoštolov vo večeradle, si musíme položiť vážnu otázku, či sme schopní ďalej rozvíjať semienko viery, ktoré bolo do srdiečok detí zasiate. Symbolom Ducha Svätého je oheň. Oheň svieti, oheň zohrieva a oheň uvádza do pohybu. Duch svätý osvietil apoštolov tak, že vedeli obdivuhodne ohlasovať evanjelium. Svetlo viery poznali už aj tieto deti. Boli im sprostredkované základy Božích právd a kresťanského života. Kňazi, katechéti, ohlasovatelia evanjelia sú pripravení. Na otázku, akú budúcnosť očakáva svetlo viery vo vašom dieťati, si musíte odpovedať Vy, milí rodičia.

Moja príprava na birmovku

Duch Svätý rozohrial svojou láskou apoštolov k Bohu a blížnym. Preto sa prví kresťania radi stretávali na modlitbách, na svätej omši, vzájomne sa milovali a boli „jedno srdce a jedna duša“. Prvé semienka lásky Božej cez svätú omšu a lásky k človeku, ako to ponúka Ježiš, boli do sŕdc týchto detí zasiate. Nezničme ich! Pomáhajme im svojim slovom a príkladom. Odstráňme z našich rodín nesváry, hádky, nepokoj. Dieťa získava črty svojich rodičov, nielen tie telesné, ale aj črty povahy, jeho správanie, jeho vystupovanie, jeho postoj k veciam i udalostiam okolo nás. Uvedomme si, že nezískava len črty dobré, ale aj tie zlé. Preto sa mu usilujme vtláčať do duše dobro Ježiša, jeho evanjeliové zásady. A aj my sa snažme podľa nich žiť! Duch Svätý uviedol do pohybu apoštolov a veriacich. Cirkev s pomocou Ducha Svätého rástla. Určite si všetci želáme, aby dnes, keď sa tieto deti dávajú do pohybu pri budovaní svojho duchovného života, aby v ňom aj pokračovali. Želáme si, aby nerástli len na tele, ale aj na duši. Aby sa vzmáhali

Tento školský rok bol pre mňa od začiatku výnimočný. Začala sa totiž príprava na birmovku, na ktorú som sa (a verím, že nielen ja) veľmi tešila. Pred prvou birmovaneckou omšou som mala trochu zmiešané pocity, lebo som nevedela, čo očakávať. No už pri prvých tónoch úvodnej piesne zo mňa všetko opadlo a naplnil ma taký veľmi príjemný pocit – radosť, šťastie... a zostalo to tak až do teraz. Každý týždeň som sa na piatok vždy viac a viac tešila. Náboženstvo v škole som tiež začala brať inak. Snažila som sa zachytávať čo najviac informácií, ktoré by sa mi mohli zísť. Aj v kostole – kázne boli podľa katechizmu, z ktorého zas boli otázky na skúšanie, takže čím viac som dávala pozor, tým menej som sa musela učiť. Myslím, že bolo fajn, keď p. kaplán Cyril chodil pomedzi lavice. Vytváral sa tak bližší kontakt medzi ním a birmovancami a tí potom boli chtiac – nechtiac nútení počúvať, o čom je reč. Počas prípravy na polročné skúšanie síce skoro každý tak trochu stresoval, ale nakoniec sme to zvládli. Mnoho ľudí už malo aspoň raz, či dokonca dvakrát vypratý Záznamník na podpisy, niektorí ho pre istotu rovno stratili ☺. No a napríklad ja som si ten svoj strážila, aby som mala nejakú pamiatku. Každý sa snažil ako vedel, aby mu chýbalo čo najmenej podpisov. Po


9


čase som si zvykla aj na to, že niekedy trvá dosť dlho, kým človek vystojí celý ten dlhý rad, ktorý sa vytvorí po sv. omši. Bolo super, že sme dostali šancu prísť do mládežníckeho zboru. Mnohí z nás túto príležitosť využili a tak zrazu naše miesta pri spolužiakoch zívali prázdnotou. Do prípravy sa zapájali aj tí, čo možno práve na spev nemali nadanie. Každý týždeň sa o službu starala iná škola. Raz sme počúvali prosby v podaní Cirkevnej, potom sa zase prejavili birmovanci z Kukučínky... na každého prišlo. A nie raz! Aj týmto spôsobom sme sa pripravovali na to, že možno práve my budeme „zastupovať“ svoju školu na tej najväčšej – poslednej omši. Nedá mi nespomenúť aj akcie, ktoré sme (nielen) ako birmovanci mohli navštíviť – či už stretnutia Go on! alebo pravidelné duchovné obnovy pre mladých. Aj tie mi pomáhali lepšie sa pripraviť na prijatie tejto sviatosti. Zvládli sme aj posledné skúšky a teraz nastáva deň D. Podľa mňa bola celá príprava super. Teda najlepšie by malo byť jej vyvrcholenie – snáď tomu tak bude. Všetkým katechétom, sestrám saleziánkam aj našim kňazom – no najmä p. kaplánovi Cyrilovi patrí veľká vďaka, pretože keby ste porovnali prvú a poslednú piatkovú omšu, uvideli by ste, aký obrovský kus práce sa im s nami podarilo urobiť. Alena Žákovičová

Meno je dôležité „Drahí bratia a sestry. Mám tri úmysly. Prvým úmyslom je obetovať túto svätú omšu za vašich rodičov. Za to, že sa vás pred rokmi nezriekli, že vám dovolili narodiť sa. Vďaka tomu ste dnes tu. Druhý úmysel je za vašich birmovných rodičov, ktorí vám dnes položia ruku na plece a tak pred Cirkvou budú svedčiť, že sú ochotní vám pomáhať svojim slovom i dobrým príkladom. A tretí úmysel je za vás, milí kandidáti birmovania, aby ste boli živými svedkami zmŕtvychvstalého Krista v sile Ducha Svätého“. Takto začal otec biskup, Štefan Sečka, pomocný biskup Spišskej diecézy, v prvú júnovu nedeľu – na sviatok Najsvätejšej Trojice, slávnosť birmovania. V úvode homílie dekan farnosti, Ľubomír Pekarčík, predstavil kandidátov na Sviatosť birmovania a zhodnotil ich celoročnú prípravu. Celkom 296 mladých ľudí sa pripravovalo vo forme školskej katechézy na hodinách náboženstva, zúčastňovali sa na jednotlivých stretnutiach či už v pastoračnom centre alebo na pravidelných piatkových birmovaneckých omšiach i na nedeľných sv.omšiach. Na príprave sa podieľalo 12 katechétov. Podľa jeho slov to bola možno jedna z najťažších príprav, ale s dobrým koncom. Na začiatku to bolo dosť rozpačité, ale počas roka sa podarilo nájsť spoločnú reč a koniec prípravy mnohí z nich brali veľmi vážne.

Otec biskup pokračoval katechézou o Najsvätejšej Trojici. Nebeský Otec pozná našu túžbu po zvedavosti, po poznaní. Dnes v čase veľkého rozvoja médií a vďaka našej zvedavosti chceme vedieť všetko o iných, o tom druhom, ale nie o sebe. Boh postupuje ináč. Chce nám zjaviť seba. Hovorí, že je jeden Boh a v ňom sú tri Božské osoby. Aby sme to tak ľudsky pochopili, posiela svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom a ten nám hovorí o ňom. Počas trojročného účinkovania nám zjavuje Božie pravdy a hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ A keď odchádza, nás vyzýva, aby sme zachovávali všetko, čo nám povedal a sľubuje, že Otec pošle Ducha Utešiteľa, ktorý nás naučí všetkej pravde. Boh vo svojej dobrote nám zjavuje tajomstvo svojho života. A táto skutočnosť sa vinie celým naším životom. Pri krste nad nami kňaz hovorí: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Aj pri odpustení hriechov kňaz dáva rozhrešenie v mene Trojjediného Boha. Prežehnávame sa a hovoríme tie isté slová. Každý z nás, či pri krste, alebo teraz pri birmovaní, je oslovený menom. To meno nie je len na to, aby nás vedeli rozlíšiť, alebo na to, aby sme mohli dvakrát v roku oslavovať a inkasovať darčeky. Dostávame meno niektorého svätca, ktorý je našim patrónom a pre nás by jeho účinkovanie na tejto zemi malo byť programom nášho života. A tento program máme predovšetkým z poznania obsahu života tých, ktorí nás predišli, ktorých Cirkev viditeľne vyhlásila za naozaj dokonalých svedkov tohto Božieho života, Trojičného života. Preto je dôležité naše meno. K dobrej a slávnostnej atmosfére celej svätej omše hojnou mierou prispel aj spevácky mládežnícky zbor, ktorý svojimi pesničkami rozveseľoval a potešoval celé spoločenstvo. A tak všetci poprajme mladým ľuďom, ktorí prijali sviatosť birmovania, aby ich dary Ducha Svätého upevnili a rozmnožili v nich dobro, aby mohli prinášať ovocie dobrého kresťanského života. Ľudovít Oravec Snímka: Andy Kuhejda

10


Za oddych a uvoľnenie... Pane, prosíme Oddych je Boží dar človeku, aby získal späť svoju integritu, obnovil si najpodstatnejšie túžby a tým sa priblížil pravdivejšie životu. No vedieť v dnešnej adrenalínovej dobe odpočívať podľa tohto obrazu je umením, ktoré si treba aj vyprosiť. Prijmite na inšpiráciu pred letnými prázdninami malý „deviatnik“ ako prípravu na oddych, ktorou by sme chceli trochu posilniť vašu vôľu na duchovný odpočinok.

Prvý deň: Teraz je ten čas Prišiel moment, keď sa cítim unavený, použitý, podvolený životnému procesu bez toho, aby som mal radosť zo svojho bytia a rozhodovania. Strácam záujem o seba i o druhého. Modlitba a prítomnosť Boha sa mi vzďaľujú do sna, ktorý nemá spojitosť s mojou konkrétnou situáciou. Som skutočne preťažený prácou a činnosťou, alebo skôr ubúda vo mne nadšenie a zasadenosť za spoločný dobrý cieľ? Uniká mi zmysel toho, čo robím, a s tým aj hodnota blížnych. Cítim sa osamelý, hoci som ustavične obklopený ľuďmi. Pracujem mechanicky, len kvantitatívne, neefektívne. A mám z toho zmätok. Už nevládzem! Pane, daj mi čas na obnovu. Vráť mi poriadok v duši. Ďakujem za tento dramatický bod poznania. Viem, že musím ešte dokončiť veľa vecí, činností, ale ty máš väčšie slovo. Nauč ma povedať si – teraz je čas na oddych. Daj mi silu znížiť tempo, naladiť sa na tvoju vlnovú dĺžku.

Druhý deň: Som nenahraditeľný/á? Každý je jedinečnou, originálnou osobou. To ho však neoprávňuje zapratať sebecky celý priestor, nedať inému šancu pôsobiť. Uvedomujem si to, a hoci viem, že už nikdy sa neuskutočnia veci práve týmto mojím spôsobom, odstupujem, Pane. Veď existuje nekonečné pole tvojich možností. Nechávam druhých, sťahujem sa do oddychu. Mám jedinečnú príležitosť prejaviť im dôveru, veľkorysosť, spoľahnúť sa na ich schopnosti a objaviť tie nové. Viem, že život môže fungovať, aj keď zostúpim z vrchných schodov svojho sebavedomia. Keď sa budem iba ticho prizerať jeho plynutiu a sila môjho aktivizmu sa pretaví do žasnutia. To mi

prinesie väčšiu radosť, úľavu, polahodu duše. Prosím ťa, očisti ma od diagnózy nenahraditeľnosti, od podozrievania z možných chýb v mojej neprítomnosti. Od strachu zveriť zodpovednosť druhému, daj mi zazrieť okolo seba iné osoby. Zraz horúčku mojej dôležitosti.

Tretí deň: Zjednodušiť myšlienky Kto dorieši problémy, vyplní po mne medzery, keď sa vzdialim? V hlave sa mi začínajú rojiť nové pochybnosti. Tretí deň je kritický. Všetko sa prepletá. A nesplnené úlohy z minulosti! Najprv by som mal tie dokončiť. A tie predtým? Nie, nemám právo oddychovať, Pane. Veď komu by som to naložil? Prichádza bod ďalšieho rozhodovania. Mám to brať ako výčitky alebo spravodlivý hlas svedomia? V takej chvíli, Pane, prosím o „zjednodušenie“ mojich myšlienok. Predstavujem si len to najpodstatnejšie v mojom živote, čo ma vždy drží nad vodou, čo mi dodáva silu a čo by som chcel, aby nikdy neskončilo a pretrvalo do večnosti. Len toto „prejasnenie“ hlavy mi umožní urobiť krok von z kruhu sebaobviňovania. Pane, ochráň ma pred týmto pokušením a pripomeň mi, že oddych je tvoj dar, milosť stretnúť sa s tebou iným spôsobom.

Štvrtý deň: S kým? Tak predsa som sa rozhodol. Idem na dovolenku. Iba sám, alebo ma niekto bude sprevádzať? Dokážem toho druhého vnímať ako cieľ, nielen ako prostriedok môjho oddychu? Predovšetkým s ním potrebujem nájsť spoločné body záujmu, niť vnútorného porozumenia. Uzol lásky. A hľadať, kým ho nenájdem. Ináč medzi nami ostáva hluchý priestor a stratená príležitosť pre tvoje pôsobenie, Pane. Pomôž mi byť oživením pre mojich spoločníkov v oddychu. Aby si mohli zapamätať nielen turistickú trať, ale aj stretnutie duší. Aby ťa cezeň vnímali na svoju mieru čo možno najplnšie. Pane, a ak odcestujem kdesi sám, nech nie som potulný stroskotanec pohŕdajúci blížnymi, ani nafúkanec večne nespokojný s ponúkanými podmienkami. Urob ma mierumilovným nadšencom novostí, podnecovateľom ducha krásy a ušľachtilosti. Obohať mnou svet.

Piaty deň: Kde? Teraz ťa chcem osobitne prosiť za miesto, kde mám oddychovať. Prosím ťa o šťastnú ruku pri voľbe. Nech sa to stane tvojím prekvapením. Ak ma zavedieš priďaleko, nenechaj ma bez teba. Veď vieš, ako si ma vždy priviedol do tvojho chrámu, aj keď sa to zdalo úplne nemožné. Dal si mi naživo zakúsiť tvoju ochranu a prozreteľnosť, pamätáš? To boli najkrajšie zážitky, okamihy večnosti. No dá sa byť i blízko, a zabudnúť na teba. A zabudnúť i na svojich najdrahších. Byť v jednom dome spolu, ale s múrom v strede, s kameňom v srdci. To by bola pridrahá dovolenka... Viem, že ma máš rád a nájdeš mi to najoptimálnejšie miesto. A ak by som sa predsa ocitol v takej tragickej situácii, určite ma nenecháš v bezmocnosti, ale zasvätíš ma do tajomstva jej významu. A ja sa stanem tvojím dobrodružným hľadačom pokladu.

Šiesty deň: Ako dlho? Niekedy máva aj oddych svoje prekvapenia. Ak sa niečo cestou pretrhne, preruší, zoskratuje, ak sa pritrafí choroba, nevyjde počasie. Niekedy treba z vážnych dôvodov oddych aj náhle ukončiť. Daj mi, Pane, múdrosť zvládnuť situáciu bez hystérie. Ušetri seba i druhých od môjho lamentovania a mrzutosti. Nauč ma vopred počítať s ťažkosťami. A ak sa napriek tomu ukáže moja slabosť, nech ju pokojne prijmem bez známok pýchy a snahy byť dokonalým. Ty nepotrebuješ, aby som bol vždy jednotka. Možno budem práve ja na starosť iným, stanem sa tým, kto na ceste zdržuje, robí problémy, koho musia čakať a povzbudzovať. Och, to ma ľaká! Vždy je ľahšie byť užitočným a nápomocným. To sa vtedy cítim ako tvoj hrdý služobník. Ale takto? Ty si sa však tiež pokorne vložil do rúk človeka, keď ti bolo najhoršie. A denne sa vkladáš do našej dôvery...

Siedmy deň: Slovo o úžitku Pane, teraz chcem stratiť s tebou slovo o užitočnosti. Niekedy si totiž pletieme tento pojem. Hľadáme za ním pohodlie, výhody, prospech. Doslova sa ženieme za úžitkom pre nás. A to je jeho pochovaním. Pošpinili sme jeho meno vo svete. Už nevieme, čo nám škodí a čo nám osoží. Hľadáme ho aj na úkor


11

Máj – lásky čas... iných. Bijeme sa oň. Aj pri oddychovaní možno prejaviť takýto ošiaľ. Za každú cenu si chceme zaistiť čistý vzduch, priezračnú vodu, super zdravú stravu, bezchybný riad. Aby sme si neuškodili! Niekedy nás to privádza až do absurdít. Týrame iných i seba, aby sme to dosiahli. A pre teba to nemá podstatný význam. My sme si však na tieto drobnôstky už zvykli. A ak ich nemáme, necítime sa vo svojej koži a dávame to patrične najavo. Pane, dožič nám chvíľu oddychu aj od nich. Aspoň trochu, aby sme im nepripisovali dôležitosť, čo im nepatrí. Aby sme neverili, že nás bez tvojej vôle môžu zničiť. Aby sme im nedovolili manipulovať s nami. Ale nauč nás vidieť pravý úžitok, ktorý plynie z vnútornej slobody, obetavosti a lásky.

Ôsmy deň: Som to ja Keď sa mi už podarilo oslobodiť, prepadla ma ďalšia otázka. Som to vôbec ešte ja, Pane? Môžem si pokojne oddýchnuť, keď som sa toľkých vecí musel vzdať? Veď to bola námaha, stres... No ty to vieš, veď si bol stále so mnou, držal si ma, podporoval, stal si sa mojím „profesionálnym sprievodcom“ na cestách. Úplne však iným spôsobom. Nehustil si do mňa cestopisné ani historické reálie. Bol si v mojom vnútri a počúval si môj hlas a moje túžby, poúčal si ma mojimi vlastnými skutkami. A neopustil si ma ani na chvíľu. Oddychovali sme spolu – aj keď ja som mal niekedy pritom ťažké chvíle. To už však patrí k tomu. Ináč by to bolo nudné, a vyčerpalo by ma to oveľa viac. Zdá sa mi, že som to predsa ja, Pane, hoci sa hneď nespoznávam. A ktovie, či ma spoznajú, keď sa vrátim domov. Nechal som ich v domnení, že prídem, aký som odišiel.

Deviaty deň: Vďaka ti, Pane A je tu posledný deň nášho deviatnika. Prázdniny sú ešte pred nami. No už teraz vďaka za každú minútu nášho skutočného oddychu duše i tela. Pane, ďakujem aj za prácu, ktorú som doteraz odviedol, aj za tú, čo som nestihol z minulosti dorobiť, a za tú, ktorú si odložím, keď pôjdem na dovolenku. Ďakujem za nápad na tento deviatnik, za možnosť byť s tebou. Prevzaté z Katolíckych novín www.katnoviny.sk

Tak

toto prirovnanie si pamätám už od svojho detstva. No moja detská hlavička si to akosi nevedela dať dokopy, prečo by mal byť lásky čas len v máji. Až postupne ako som dospievala som to začala vnímať úplne inak. L Á S K A. Také jednoduché a pritom hlboké slovo. Čo si však pod týmto slovom predstavujeme my. Prvé lásky? Sklamania? Nové výzvy? Alebo ...po celý život... v dobrom i v zlom.. v zdraví i v chorobe...? Na to si každý musí odpovedať sám. Keď som začala pracovať v nemocnici, zažila som pre mňa veľmi silný zážitok, na ktorý keď si spomeniem i teraz sa mi na tvári vyčarí úsmev a obdiv. Na oddelenie sme prijali babičku po úraze. Po neodkladnej príprave čakala na operáciu. Vtedy za ňou prišiel manžel a so strachom sa opýtal: „sestrička, myslíte, že tú operáciu prežije?“ Ťažko mi bolo odpovedať, no i tak som sa snažila deduška upokojiť. Celý čas babičku držal za ruku a keď ju odvážali na operačný sál na pery jej dal vrúcny a nežný bozk, čo mňa veľmi prekvapilo. Vôbec mu nevadilo, že sú okolo neho ľudia. V tú chvíľu mal oči len pre svoju manželku. Babička sa po zákroku zotavovala a deduško denne sedával pri jej posteli.

Na okne mal vždy položený budík s veľkými číslami, na ktorom sledoval čas, aby nezmeškal autobus. Keďže babičke už sluch veľmi neslúžil, pri rozhovore s manželom vždy uprene pozerala na jeho ústa, aby porozumela, čo hovorí a celý čas spolu týmto spôsobom komunikovali. Možno si poviete: je to predsa prirodzené, že sa jeden partner stará o druhého. Ale je to naozaj tak? V čase zaľúbenosti, v prvých rokoch manželstva je to ľahké. Pre toho druhého by sme dokázali urobiť čokoľvek. Ale čo keď zaľúbenosť pominie, ten druhý nás veľakrát zraní, začína denný stereotyp, starosti. Ešte stále je to také ľahké? Neviem aký život mali títo manželia, ale tú nehu, lásku, obetavosť manžela pri denných návštevách a jeho strach o milovanú manželku, i napriek ich pokročilému veku, ktorú som ja cítila z ich vzťahu hovorí za všetko. Uvažovala som koľko rokov napĺňajú spoločný sľub, ktorý si dali pred oltárom: šesťdesiat, sedemdesiat...? Babička mala totiž 95 rokov a jej manžel 99. A toto bolo pre mňa veľkým povzbudením, že i po toľkých rokoch dokáže jeden druhému prejaviť lásku, pozornosť či nehu. K. Bedrichová Snímka: internet

12


Z vašich listov Milí čitatelia, naša redakcia sa chce poďakovať všetkým prispievateľom, ktorí nám posielajú svoje postrehy, námety a príspevky. • Do redakcie sme dostali rukopis od nášho stáleho čitateľa p. Viliama Krupáša, ktorý sa vo svojom príspevku pod názvom „Spoluzodpovednosť“ zamýšľa nad manželstvom ako sviatosťou. Z príspevku vyberáme: „Žijú medzi nami, sú to naši známi, priatelia, alebo rodina. Vo voľnom zväzku muža a ženy, alebo len v civilnom manželstve. Na spolužitie „nepotrebujú“ sviatostné manželstvo. Niekedy argumentujú tým, že manželstvo si musia najskôr vyskúšať.“ Autor ďalej píše, že je dôležité, aby naši mladí uzatvárali manželstvo pred tvárou cirkvi a my ostatní by sme ich

mali v tomto správnom rozhodnutí podporiť. • Ďalšia naša čitateľka nám píše až z Košíc. Pani Margita Lehotská, ktorá pochádza z Dolného Kubína. Ďakuje nám za pravidelné správy z farnosti prostredníctvom nášho Farského listu, píše: „..v časoch mojej mladosti nebolo možné zažiť a uskutočňovať všetko to, čo sa vo Farskom liste dočítam teraz. Preto sa veľmi teším zo „zmeny“, ktorá nastala a ktorú môžete plným priehrštím využiť a tak sa obohacovať. Pri každej možnej príležitosti navštívim Dolný Kubín a nikdy neobídem malebný kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, kde som získala trvalé hodnoty na celý svoj život.“ • Pani Jozefa Kúdelčíková, ktorá nám poslala svoje poďakovanie obohatené

o duchovnú poéziu, chce týmto spôsobom vysloviť vďaku všetkým, ktorí zorganizovali mariánsky dekanský deň, ktorý sa konal 9. mája v kostole Povýšenia sv. kríža na Brezovci. Vo svojom poďakovaní píše: „Veľká vďaka patrí za živú úctu nášmu kaplánovi Františkovi a pánovi dekanovi Pekarčíkovi, ktorí charizmou svojej osobnosti usporiadali takúto duchovnú mariánsku slávnosť.“ Všetkým našim prispievateľom ďakujeme za ich postrehy, názory a postoje a tešíme sa na vaše ďalšie listy a príspevky. Budeme sa snažiť z každého vášho príspevku vybrať aspoň niekoľko myšlienok, s ktorými sa chcete podeliť s ostatnými našimi čitateľmi. red.

Rok sv. Pavla vystrieda Rok kňazov Rok

sv. Pavla sa skončí 29. júna. Nahradí ho Rok kňazov, ktorý otvorí Svätý Otec Benedikt XVI. slávením vešpier 19. júna a ktorý bude trvať do 19. júna 2010. Rok kňazov je znakom pokračovania a prehĺbenia veľmi dôležitej potreby Cirkvi dnešnej doby: novej evanjelizácie. Cirkev sa zjednotí okolo svojich kňazov, aby im opätovne odovzdala úlohu ohlasovania Božieho slova a pokračovania v Ježišovom vykupiteľskom diele. Rok kňazov bude otvorený pri príležitosti 150. výročia svätorečenia Jána Máriu Vianneyho, známeho ako farár z Arsu, patróna farárov. Sila tohto poslania sa rodí jedine v srdci premenenom stretnutím so vzkrieseným Kristom práve tak, ako sa to stalo apoštolovi Pavlovi. Je to stretnutie, v ktorom Pán nie je prijatý iba na intelektuálnom stupni, ale je to stretnutie skutočne „prežité“, osobné a skutočné stretnutie so vzkrieseným Pánom, ktorý odpovedá na všetky túžby ľudského srdca hladného po láske a uzdravení. Rok kňazov symbolicky nadväzuje na rok sv. Pavla, pretože podobne, ako bolo premenené srdce sv. Pavla, aby mohol prijať poslanie apoštola, musí byť stretnutím so živým Kristom

premenené i srdce kňaza, aby mohol vykonávať dušpastiersku a apoštolskú činnosť a sprítomňovať Krista v dnešnom svete. Apoštolská penitenciária vo Vatikáne vydala dekrét Urbi et orbi v ktorom umožňuje získanie odpustkov počas Roka kňazov: „Všetkým veriacim, ktorí skutočne ľutujú svoje hriechy, a ktorí sa v kostole alebo v kaplnke zbožne zúčastnia na svätej omši a obetujú za kňazov Cirkvi modlitby Ježišovi Kristovi, najvyššiemu a večnému Kňazovi – a tiež akýkoľvek

dobrý skutok, urobený v ten deň – aby ich posvätil a pretvoril podľa svojho Srdca, budú udelené úplné odpustky, pokiaľ sa vyznali zo svojich hriechov vo sviatosti zmierenia a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca: v deň začatia a ukončenia Roku kňazov, v deň 150. výročia zbožnej smrti svätého Jána Márie Vianneya a tiež na prvý štvrtok v mesiaci alebo v iný deň stanovený miestnymi ordinármi na úžitok veriacich.“ Marek Ondra, kaplán Snímka: Ladislav Pagáčik


13

ŽILI MEDZI NAMI Bl. Sára Salkaházi: „Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!“ Často môžeme počuť ľudí horekovať si, v akej strašnej dobe žijeme. No jeden múdry človek mi raz povedal, že táto doba je tá najlepšia. Na otázku „Prečo?“ mi odpovedal, že je to jediná doba, ktorú žijeme. Sme stvorení pre tento čas, tak poslúchnime Božie pozvanie žiť život v milosti posväcujúcej.

B

lahoslavená Sára tiež pochybovala a nebola spokojná so životom v jej dobe, ale plná chýb, ktoré si uvedomovala, neoplývajúca zázrakmi a mystickými zjaveniami takto prosila Ježiša: „Prijmi moje úbohé ja. Ja sa budem snažiť byť dobrá, byť hodná tvojej láskavosti.“ Dátum jej narodenia ju predurčil na život v búrlivom vojnovom období. Na prelome storočí 11. mája 1899 sa narodila v známej maďarsky hovoriacej hotelierskej rodine v Košiciach. Presne o mesiac bola pokrstená v dóme sv. Alžbety. Už keď mala dva roky zomrel jej otec Leopold, čo nepochybne ovplyvnilo Sárinu povahu. Mala pevnú vôľu, chlapčenský temperament a rozhodné vystupovanie. Poznali ju ako dievča veselej povahy, výmyselníčku duchaplných žartíkov, ale mala aj hlboké sociálne cítenie, vernosť a vytrvalosť. Toto z nej vyformovalo horlivú bojovníčku za práva žien. Od roku 1919 začala prispievať do rôznych periodík a využila tak svoj veľký literárny talent. V týchto rokoch bola dokonca zasnúbená a vtedy by nikto o tejto zasnúbenej, dosť svetskej novinárke vyhlásenej rekordnou spotrebou cigariet nepovedal, že bude rehoľnicou. Vnútorný boj o povolanie trval desať rokov. V roku 1929 prijali jej prihlášku do Spoločnosti sociálnych sestier. Jej moderný štýl

a fajčenie pokladali síce za podivné, ale nebránili jej ceste do Spoločnosti. Sára uznala, že sa musí zmeniť a tak začala jej cesta svätosti. Okrem organizovania charity viedla kuchyňu pre deti, týždenne vyučovala dvadsaťšesť hodín náboženstvo ako katechétka a redigovala časopis „Katolícka žena“. V roku 1934 ju v stave krajného vyčerpania poslali naspäť do Košíc. Predstavené jej duševný stav posu-

Narodenie 11. mája 1899 v Košiciach Úmr tie 27. decembra 1944 Blahorečenie 17. septembra 2006, primas Peter kardinál Erdő Z a u j í m avo s ť Izraelská vláda jej udelila titul Spravodlivá medzi národmi

dzovali ako neistotu v povolaní. V tomto roku nemohla zložiť sľuby. Sára musela v mnohých ohľadoch čeliť ich nepochopeniu, čo ju niekedy dosť zraňovalo. Stále viac sa spájala s Ježišom v jeho utrpení a nepochopení. Večné sľuby zložila na Turíce r. 1940. Jej mottom bolo: „Alleluia! Ecce Ego, mitte me!“ (Hľa, tu som, pošli mňa!). V roku 1941 sa stala riaditeľkou maďarského Hnutia katolíckych pracujúcich žien a založila Dom pre pracujúce ženy. Stále silnejšie v nej dozrievala túžba, aby mohla svoj život obetovať. Dostala k tomu súhlas. Toto duchovné obetovanie sa uskutočnilo v kaplnke Svätého Ducha v Materinskom dome Spoločnosti v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených koncom roka 1943. Boh mal onedlho odpovedať na jej výzvu. Neľudské deportácie židov s neistým koncom nemali konca. Sociálne sestry s veľkou odvahou ukrývali vo svojich domoch tisíc židov a vydávali im falošné doklady. Bl. Sáre vďačí za život najmenej 100 židov. 27. decembra 1944 obkľúčili Dom pre pracujúce ženy maďarskí nacisti. Našli v ňom podozrivé osoby a falošné doklady. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť pred zatknutím, ale neurobila to. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju odvliekli a podľa očitého svedka ju ešte v ten istý večer vyzlečenú donaha – odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla, obrátená smerom k svojim vrahom a s očami pozdvihnutými k nebesiam sa prežehnala veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa naplnilo. Jej telo sa nikdy nenašlo. A tak táto obyčajná žena žijúca tak, ako my, v strašnej dobe, nenariekala, ale s dôverou zmenila svet. Nie zázrakmi, ale svojou jednoduchosťou, svojimi malými i veľkými obetami. Martin Farbák Snímka: internet Zdroj: http://www.salkahazisara.com

14


Akcia: Animátor 2009 Tento rok saleziánska rodina oslavuje 150. výročie jej založenia. Súčasťou slovenských osláv bude Akcia: Animátor 2009 (AA09) s podtitulom „Idem ja!“ Hlavnými aktérmi budú animátori, ktorí sa stretnú 2. – 4. októbra v Bratislave. Saleziánska rodina, ktorá AA09 organizuje sa im chce takýmto spôsobom poďakovať za ich obetavosť a pomoc v strediskách.

i do škatule m vhodí žobrákov Pani pred kostolo e. uj ten nereag desaťkorunáčku, ale rí dáma. poďakovať, – hovo ň po as – Mohli by ste áni sa žobrák, oju tabuľku?!, – br – A čo nevidíte m líte, že za mý. Vy si azda mys – ja som hluchone zrak a ja rún spraví Boh zá mizerných desať ko prehovorím?

Zaujímavosťou tohto víkendu bude aj fakt, že animátori budú večerať, spať a raňajkovať v skutočných rodinách po celom hlavnom meste. „Coreteaam si pri pláánovaaní aakcie staanovil tri zááklaadné ciele. Prvý – spoločne saa zdieľaať o saaleziáánskom aanimáátorstve. Druhý – obohaatiť si vlaastné skúsenosti aa tretí – spoločne saa modliť.“ vysvetlil salezián Pavol Boka, člen hlavného tímu.

Oslava Márie Pomocnice Dňa 23. mája 2009 sa saleziáni spolupracovníci a sestry saleziánky stretli v Chlebniciach, aby spoločne oslávili Máriu Pomocnicu. Tí odvážnejší „až piati“ (z toho traja Kočalkovci a dve sestry) sa vybrali na bicykloch aj napriek nepriaznivému počasiu. Starší, skúsenejší, deti a menej odvážni sa priviezli na štvorkolesových „tátošoch“. O tretej hodine popoludní sme sa stretli v miestnom v kostole. Začali sme ružencom k Božiemu milosrdenstvu a pokračovali sv. omšou, ktorú nám celebroval salezián don Zauška, SDB z Námestova. Povzbudení Božím slovom a posilnení Eucharistiou sme potom išli do rodiny

Ferka a Vierky Hajdúchovcov – spolupracovníkov s 12 deťmi. Na dvore už horel oheň, na ktorom sme opekali. Každý kto čo doniesol (a nebolo toho málo). Jožko Kabát zaujal mladšie deti streľbou zo vzduchovky a my ostatní sme rozvíjali komunikáciu a utužovali rodinné vzťahy. Na záver sme sa pomodlili posledný deň deviatnika k PMP, Katka Palugová nám povedala zaujímavý príbeh o medailóniku Panny Márie a sestra Marta každému darovala prívesok na pamiatku, aby sme nezabudli byť bojovníkmi Panny Márie. Potom si naši cyklisti nasadili prilby a s požehnaním sa pustili na spiatočnú cestu cez chlebnický kopec a Malatinú.

jún n 1. 6. prvoprijímajúci- púť na Staré Hory n 5. – 7. 6. T4T- víkendovka pre školiteľov Školy pre animátorov n 19. 6. duchovná obnova n 19. – 21. 6. chata – stretko Prestrih n 26. – 28. 6. GO ON! chata n 27. – 30. 6. Duchovné cvičenia – stretko Pramene

leto n 12. – 17. 7. Tábor pre deti v Zázrivej n 12. – 16. 7. Duchovné cvičenia – stretko Omietka n 22. – 26. 7. festival Verím Pane v Námestove n 27. – 31. 7. Puťák n 1. 8. prvé sľuby (Sisa Skubeňová, Martina Škvareninová, Mária Nagyová) v Šamoríne n 12. – 16. 8. Confronto v Turíne

Oslavy sa zúčastnil aj náš Jožko Kramár. Napriek tomu, že je na vozíčku sršal optimizmom a radosťou. Vďaka Jožko, bol si pre nás povzbudením. Zároveň sa chceme poďakovať i pánu farárovi z Chlebníc, ktorý nám „prepožičal“ kostol a poukazoval svoje kvetinové záhony. Sme vďační Pánu Bohu, že sme mohli spoločne prežiť krásne popoludnie ako jedna rodina a osláviť sviatok Márie Pomocnice. Za saleziánov spolupracovníkov Otka Snímka: sr. Marta, FMA


15

pred ovia stoja v galérii Dvaja arabskí šejk nich z en jed a “ ie Pána obrazom „Naroden ty ša Na í! vn di a sú ale povie: „Tí kresťani ia us m ve na slame, ale nemajú, spia v chlie a!“ dt ť od Rembran sa nechat namaľova

Večer ich bude menej na námestí... Približne dvadsaťpäť birmovancov z našich základných škôl sa zapája do projektu GO ON!, ktorý pripravili sestry saleziánky a animátori v ich stredisku na Banisku. Cieľom spomínaného projektu je postupné zapojenie sa mladých do dobrovoľníckej činnosti. Tri stretnutia, ktoré prebehli interaktívnou formou, mali svoju gradualitu. Po tom, ako sme sa pozreli na osobu jednotlivca (Kto vlastne som?), prešli sme na tému, ako neostať zameraným len na seba, ale vyjsť v ústrety druhým (Komunikácia). Posledné doterajšie stretnutie bolo venované odvahe

propagovať vo svete dobro a chrániť sa ním predkladaného zla (Svet médií – internet, reklama, správy). Projekt by mal byť ukončený víkendovým podujatím v Terchovej koncom júna. Bude venovaný vlastnej zodpovednosti za to, pre čo sa rozhodujem a hľadaniu vlastnej cesty pre dobrovoľnícku prácu.

Ak sa čo i len polovica spomínaných žiakov/birmovancov zachytí pre rôzne konkrétne spôsoby voluntérstva, buďme spokojní. Znamená to, že sme našli tých, ktorí sa rozhodli urobiť vo svojom živote niečo radikálnejšie. A títo pomôžu ďalšou kvapkou k skrášleniu našej farnosti aj mesta. -mtfmaSnímky: archív FMA Projekt je financovaný Mestom Dolný Kubín z grantového programu „Šanca pre všetkých“ a Ministerstvom školstva.

SALMAG? To čo je??? Prvý saleziánsky magazín – SALMAG pripravujú pre televíziu LUX saleziáni z mediálnej komunity Pavol Dzivý a Rastislav Hamráček v spolupráci s Vydavateľstvom don Bosco. Bratia vyškolili viac ako tridsať mladých ľudí (kameramanov, redaktorov a moderátorov), ktorí prinášajú spravodajstvo zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska. Relácia má zatiaľ internetovú podobu a prispieva do nej aj jediný celkom dievčenský „magaziňácky tím“ z našej farnosti, ktorý sa skladá z dvoch kameramaniek a redaktorky. Program Salmagu tvoria okrem strediskových reportáží príspevky zo zahraničia a nechýba ani rozhovor so zaujímavým hosťom. Magazín začne TV LUX vysielať od septembra tohto roku, no prvé tri časti, ako aj aktuálne júnové vydanie, si môžete pozrieť na stránke www.saleziani.sk. Igi / Snímka: julja

16


ZŠ s MŠ Andreja Radlinského a Cirkevné gymnázium Andreja Radlinského Dolný Kubín

Na tvári nechýbal úsmev a v srdci mali Ježiša Nedeľa 31. mája 2009 bola pre tretiakov z nášho mesta dňom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda. Po prvýkrát pristúpili k sviatosti zmierenia (aj keď so strachom, ale s úsmevom na tvári) a o deň neskôr prijali do svojich čistých sŕdc Ježiša – svojho najlepšieho priateľa. Počas celoročnej prípravy na detských sv. omšiach sa pripravovali na túto nádhernú udalosť. Nebol to sen, bola to skutočnosť.

Prednášky, ale aj futbal Máj je vždy časom, ktorý naši ôsmaci každoročne očakávajú s veľkou netrpezlivosťou. Dôvodom je to, že na tri dni opustia školu a vyrazia načerpať duchovú posilu pre svoj život. Našim posledným cieľom bol Zuberec. Najprv “Áčkari “, o týždeň aj “Béčkari” v sprievode svojich triednych pani učiteliek a pána kaplána Františka Bebka dostali mnoho duchovných (prednášky, sv. omše), ale aj fyzických impulzov (turistika, futbal). Tie boli zvlášť potrebné práve v tejto dobe, ktorá bola pre mnohých prípravou pred prijatím sviatosti birmovania. Ďakujeme zvlášť pánu kaplánovi Františkovi za obetavosť a duchovné povzbudenie a Pánu Bohu za prijateľné počasie a nádhernú prírodu v Roháčoch. Augustín Lakoštík Snímka: archív školy

A tak za každý jeden dar je potrebné poďakovať. Cirkevná škola A. Radlinského so žiakmi má tradíciu po prvom sv. prijímaní ísť na ďakovnú púť na Staré Hory. Bolo to tak aj tento rok 1. júna 2009. Ráno o 8. 00 hod. nasadli do autobusu tretiaci s pánom kaplánom Františkom, Gitkou Spišákovou a triednou pani učiteľkou Hencovskou. Všetci mali jeden cieľ – ďakovná púť s úsmevom na tvári a s pokojným srdcom. V autobuse bola veľmi dobrá atmosféra. Deti sa bavili, smiali a na čele so S. Škombárovou (budúcou dirigentkou ☺), na-

cvičovali piesne na sv. omšu. Omša bola obetovaná za prvoprijímajúce deti a ich rodičov. Na tvári každého tretiaka sa znovu objavil úsmev a radosť, pretože po druhýkrát prijali Ježiša Krista do svojho srdca. Navštívili sme studničku, vyšli sme po ružencových schodoch v spoločnej modlitbe. Všetci boli prekvapení, čo sa pomaly pred ich očami objavovalo – socha Panny Márie. Ako nám povedali: „Toto miesto je veľmi pokojné.“ Čo mali aj pravdu. Po krátkom občerstvení (výdatne napečených koláčoch, šunke, rezňoch a iných dobrotách) sme sa pomaly vrátili späť k autobusu a mali sme namierené domov. Verím, že ďakovná púť na Starých Horách nám priniesla obohatenie nielen na tele, ale v prvom rade na duši zo stretnutia Ježiša v Eucharistii. Milé deti, prajeme vám, nech vám úsmev z vašich tvári nikdy nevymizne a vaše srdcia nech sú vždy naplnené pokojom. František Bebko, kaplán Snímka: autor


Prekvapenie Štvrtok 21. máj bol pre žiakov ZŠ s MŠ A. Radlinského a Cirkevného Gymnázia A. Radlinského v Dolnom Kubíne veľmi príjemný a poučný.

Ráno sa celá škola zúčastnila na Svätej omši, kde spolu oslávili sviatok Nanebovstúpenie Pána. Potom ich čakalo milé prekvapenie, ktoré im pripravilo vedenie školy a učitelia. Školu navštívili zdravotné sestry, členovia hasičského zboru a príslušníci mestskej polície. Žiakom zaujímavo rozprávali o nástrahách, ktoré ich čakajú na ulici, doma , ale aj v škole a ako sa majú zachovať v daných situáciách. Žiaci boli aktívni a pozorní. Kládli mnoho zvedavých otázok. Hostí veľmi potešil záujem našich žiakov. Všetci odchádzali spokojní a obohatení o mnoho vedomostí a zručností. Jana Mešková Snímka: archív školy

„Duchovné“ Na „duchovné“ sme sa my ôsmaci veľmi tešili ☺. Po príchode na ZŠ v Zuberci sme sa nestihli ani vybaliť, keď nás triedny učiteľ Lonský vytiahol na „prechádzku“ ku skanzenu v Roháčoch. Cestou späť sme sa hrali na divé horské zvieratá a zbierali kamene, čo nás úplne vyčerpalo . Tešili sme sa na chutný obed. Hneď po obede dorazil aj náš duchovný vodca - pán kaplán František, ktorý si pre nás pripravil prednášky o kamarátstve a našich priateľoch. Dostali sme aj úlohu - napísať rodičom list, ktorý sa nikdy neodoslal. Počas osobného voľna sme oddychovali so svalovicou a tí zdatnejší ju rozbehali pri basketbale. Potom sme sa posilnili duchovným pokrmom - svätou omšou v Habovke. Po večeri sme sa rozdelili na dva tímy: dievčatá + učiteľ Lonský verzus chalani + kaplán František. Po dvoch hodinách bol stav nerozhodný a keďže sme nemali rozhodcu, tak sa naši „kapitáni“ hádali o fauly. Pred polnocou sme dopozerali film Pelíšky. Druhé ráno nás vítalo upršané počasie, ale keďže sme sa dobre najedli a duchovne posilnili modlitbou

a prednáškou, išli sme k roháčskemu vodopádu. Cestou sme zmokli aj vyschli a preskúšali si svoje vedomosti v súťaži zo zemepisu, pričom sme využívali aj „priateľov na telefóne“. Veď odmena bola sladká. Pri zjazdovke Spálená sme objavili jazierko, kde sme si v päť stupňovej vode chladili unavené nohy. Tak nám pretrávilo, že sme zjedli celý obed a takýto skrotení sme si vypočuli ďalšiu prednášku o dobrej spovedi. Potom sme sa zúčastnili na svätej omši v Habovke. Večer sme mali naplánovanú opekačku. Ale keďže stále pršalo, párky to vyriešili. Po dobrej večeri sme pozerali film Forest Gamp. Posledný deň si náš učiteľ neodpustil poslednú túru a prešli sme niekoľko zjazdoviek. Ani sme sa nenazdali a koniec „duchovného“ bol tu. Ďakujeme pánu kaplánovi Františkovi za jeho duchovné povzbudenia a slová do života a pánu učiteľovi Lonskému za návod ako získať a rozchodiť svalovicu. Ďakujeme vám za trpezlivosť – za to, že ste to s nami vydržali. Silvia Ďurotová – žiačka 8. B

17

Tehlička pre Sudán Naša škola sa zapojila do 4. ročníka podujatia Tehlička pre Sudán, ktorej cieľom je nielen oboznamovať s problémami chudobnejších krajín, ale predovšetkým viesť k zamysleniu, spolupatričnosti a zodpovednosti. Tohoročná Tehlička bola venovaná južnému Sudánu, jednej z najchudobnejších krajín sveta. Tehličku organizovalo občianske združenie SAVIO formou verejnej zbierky, ktorá sa konala na celom území SR. Trvala od 25. februára do 12. apríla 2009. Cieľom podujatia bolo: • viesť deti a mládež k spolupatričnosti s osudmi rovesníkov, ktorí žijú v ťažších podmienkach a často zápasia s každodenným prežitím • prebúdzať v nich nielen súcit, ale aj spoluzodpovednosť za kvalitu života vo svete • viesť mladých, aby sa osvojené horeuvedené hodnoty prejavili v ich každodennom konaní • získať finančné prostriedky na podporu výstavby a fungovania škôl v Juba – Gumbo (južný Sudán) Tieto zámery sme spojili s časom pôstu ako obdobím sebazáporu, zriekania sa materiálnych dobier v prospech druhých. Celková suma, ktorú sa podarilo vyzbierať v našej škole, činila 223,23 € a bola odoslaná na účet tejto verejnej zbierky. Pán Boh zaplať všetkým, ktorí prispeli na potreby chudobných a aj takýmto spôsobom pomohli ľuďom, ktorí majú oveľa menej ako my, ale Ježiš ich miluje rovnako ako každého z nás. Eva Behulová Snímka: internet

18


RECENZIE

Čas pre Boha: Jacques Philippe

Giulio Base – Svätý Peter

Kresťanský rock má meno Third day

„Čo je vnútorná modlitba? Pre koho je určená? Kedy, kde a ako ju konať? Autor jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom odpovedá na tieto otázky a pozýva každého z nás, aby sme sa nebáli nastúpiť na cestu, na konci ktorej nás čaká Boh.“ Jacques Philippe, kňaz a člen Komunity Blahoslavenstiev v tejto útlej knižočke odhaľuje základné princípy vnútorného stretávania sa s Bohom, tajomstvo vnútornej modlitby, alebo modlitby srdca. Modliť sa srdcom považujú všetci duchovní učitelia za prvoradý a nevyhnutný prostriedok k tomu, aby človek dospel k opravdivému kresťanskému životu, aby poznal a miloval Boha a dokázal odpovedať na povolanie ku svätosti, ktoré Pán dáva každému. Autor ľahkým a pútavým spôsobom sprístupňuje mentalite dnešného človeka učenie veľkých majstrov duchovného života, Jána z Kríža a Terézie z Ávily. Nie je to ťažký teologický text, je to príjemné rozprávanie duchovného človeka, ktorý sa, podobne ako iní duchovní ľudia vyznačuje darom podať i veci zložité spôsobom prístupným každému. Kniha veľmi vhodná pre každého, kto chce dávať svojej modlitbe hĺbku a opravdivosť. Veď nakoniec, „jediné, na čom v živote skutočne záleží, je vzťah k Bohu, všetko ostatné je druhoradé...“ Marek Ondra, kaplán Snímka: internet

„Je to príbeh muža, ktorý zjednocuje to, čo bolo rozdelené. Príbeh zrodenia a rozšírenia kresťanstva v Rímskej ríši, príbeh mesta a jeho obyvateľov v dôležitom období dejín.“ Film Svätý Peter je dielom z produkcie Lux Vide, podobne ako film Don Bosco. Film je rozdelený na dva DVD nosiče. Na prvom sú zachytené udalosti po Ježišovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní a teda dej sa odohráva v Jeruzaleme, resp. vo Svätej Zemi. Druhé DVD začína udalosťami v Ríme, po tom čo sa v meste objavuje Peter (Omar Sharif). Na filme Svätý Peter spolupracovali viacerí profesori dejín aj z rímskych pápežských univerzít. Film sa dotýka z veľkej časti i osudov Svätého Pavla a niektorých ďalších Ježišových učeníkov. Samozrejme, je tam zachytené aj pôsobenie Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní. Ako pri každom filmovom spracovaní života nejakého svätca, aj v tomto filme režisér (Giulio Base) prispôsobil postavu svätého Petra svojim predstavám. Preto je dobré zachovať si vlastný úsudok a zamerať sa na film a postavu Petra so zdravým odstupom. Treba však povedať, že film je celkovo veľmi pekne spracovaný a drží sa takmer úplne biblického opisu, preto je pre kresťana katolíka vhodný. Nedostatky sa dajú vidieť v trochu nerealistickom spracovaní ukrižovania, či už Krista alebo i samotného Petra a v precitlivenom zobrazení hlavných postáv. Celkovo tento film zapadá do koncepcie novodobých talianskych filmov o svätých a môže byť príjemným spestrením každého večera. Martin Farbák Snímka: internet

Slovenskou gospelovou scénou v poslednom období preletela správa, že sa našu krajinu chystá navštíviť známa americká kapela Third day, ktorá bola pozvaná na festival Lumen do Trnavy. Vznik Third day, jednej z najlepších rockových kapiel (nielen) gospelového neba, sa viaže k deväťdesiatym rokom minulého storočia. Na začiatku zakladatelia Mac Powell (spev) a Mark Lee (gitara) pôsobili v „garážovej“ skupine Nuclear Hoedown. Neskôr sa však rozhodli svoj hudobný talent využívať na oslavu Boha. Tak vznikla kapela Third day, ktorá postupne pribrala aj ďalších členov – klaviristu Billa Wilkinsa, bubeníka Davida Carra a basgitaristu Taia Andersona. O niečo neskôr sa pridal i gitarista Brad Avery, ktorý v minulom roku zostavu opustil. Kapela definuje svoj hudobný žáner ako kresťanský rock. Na ich albumoch však nájdete aj znaky popu. Spevák Mac sa svojím hudobným prejavom postará o príjemný zážitok z počúvania a nezanedbateľná je i kvalita hudobného spracovania skladieb. Third day počas svojho fungovania vydali 11 albumov. Melodické a zvučné skladby sa postarali o množstvo ocenení. V ich zbierke by sme okrem iných našli 3 ceny Grammy, ocenenie American Music Award z predchádzajúceho roka a približne 22 ocenení Dove Award. Prednedávnom sa ako zatiaľ jediná gospelová kapela ocitli na obálke známeho hudobného magazínu Billboard. Aj tento fakt nasvedčuje, že Third day je kapela svetového formátu, ktorá si našla svoje miesto i vo svete komerčnej hudby. Zuzana Schaleková Snímka: internet


19

Na aktuálnu tému Solidarita ako životný štýl

V

súčasnosti rezonuje v spoločnosti problematika volieb do európskeho parlamentu, lacno predané emisie, či katastrofy z našich ciest a futbalových štadiónov. Správami tohto druhu sme zaplavovaní naozaj dennodenne. Stávajú sa už akosi súčasťou našich životov a bez týchto úderných správ si už svoj bežný deň ani nedokážeme predstaviť. Popri týchto megasprávach, ktoré sú dostatočne medializované nám často unikajú iné záležitosti, ktoré sú v konečnom dôsledku pre náš život omnoho podstatnejšie. V médiách sa skôr dostáva priestor tomu, čo je zvláštne, čo nefunguje, alebo je nejakým spôsobom odlišné alebo výstredné. Bežné, zaužívané javy sa stávajú akosi všedné, často samozrejmé, niekedy dokonca nedoceňované, pretože sa nám zdá, že nie sú dostatočne výnimočné. Hoci práve od týchto rutinných a drob-

ných záležitostí závisia naše životy. Vezmime si len takú jednoduchú vec akou je pohladenie či pohľad do očí niekomu druhému. Bez takéhoto kontaktu by sme nemohli jestvovať. Bez toho, aby sa niekto o nás zaujímal a staral, bez toho, aby sme sa my o niekoho zaujímali a starali. Samozrejme v hlavnom vysielacom čase budeme ťažko hľadať v televízii film alebo program, ktorý by sa zaoberal hodnotami tohto typu, akou sú láska k blížnemu, láska matky ku svojmu dieťaťu, alebo vďačnosť svojim starým rodičom, ktorí sa už nedokážu o seba postarať vlastnými silami. V predvolebnom období sa často skloňuje slovo solidarita. Používajú ho mnohí politici a ich strany najmä vo svojich sloganoch a kampaniach. Mnohokrát však ani sami nevieme, čo to solidárnosť je a ako sa prakticky prejavuje v medziľudských vzťahoch, že to nie je len definícia

z príručky, ale štýl života založený na medziľudskej láske a porozumení druhých. Bez toho aby sme sa ku druhým priblížili, pochopili ich a porozumeli ich potrebám nemôžeme existovať. Na otázku prečo je to tak, je veľmi jednoduchá odpoveď. Pretože aj my potrebujeme, aby bol niekto blízko nás, aby nás niekto pochopil a dokázal sa vcítiť do našej situácie. A pokiaľ to už nemôže byť nikto z našich blízkych, potom to ostáva na nás ostatných. A to naozaj nie sú heroické činy v očiach modernej doby. Hoci práve tento spôsob vnímania sveta a človeka nám pomôže tešiť sa aj z úspechov iných, vidieť veci, ktoré sme predtým nevideli, alebo nemali možnosť vidieť. No a uvedomovať si a prežívať niečo pozitívne je v dobe, kedy nás bombardujú médiá katastrofami, príjemná zmena. Nemyslíte? Zuzana Machajová Snímka: autorka

20


Milí kamaráti! Nedeľa 31.mája bola pre mnohých z vás dôležitá a špeciálna. Že prečo? Kto mi odpovie? Správne, v našej farnosti sa konala slávnostná svätá omša pri príležitosti vysluhovania prvého svätého prijímania tým z vás, ktorí sa na túto sviatosť poriadne pripravili. Ako správne poznamenal pán dekan, tento deň si budete ešte dlho pamätať. Pozrime sa teda všetci spoločne tejto nedeli „pod prikrývku“ ☺

Tak, a je to tu! Sv. omša sa začala. Slávnostný sprievod je už nachystaný, chlapci vľavo, dievčatá vpravo. Celkom prví idú miništranti s krížom, za nimi pán kaplán Cyril s knihou v ruke. Z nej sa čítali obidve čítania. Je tam zapísaný žalm a tiež evanjelium. Ako sa táto kniha volá?

Pri obnove krstných sľubov sme všetci jednohlasne „kričali“ 3 slová. Ktoré?

Iste ste už prišli na to, že okrem sviatosť oltárnej ste v ten víkend prijali aj inú sviatosť. A to sviatosť ... (odpoveď nájdeš v tajničke)

Ak ste boli sústredení pred začiatkom sv. omše, pán kaplán Marek hovoril, že touto nedeľou sa končí nejaké obdobie. Viete aké?

Prvé sv. prijímanie je charakteristické tým, že je to ako taká malá svadba. Dievčatá majú krásne účesy, nádherné šaty, chlapci zasa hrdo sedia v lavici v oblekoch s pierkom na hrudi. Pozorne sa zadívajte na nasledujúce veci a vyberte jednu, ktorá je podľa vás v tento deň veľmi dôležitá, na ktorej Pánu Ježišovi najviac záleží.

Navždy

Hej Áno Svetlo Verím Prijímam Nie Zriekam Dnes My Svieca Jasné Nedeľa Kostol Nikdy Amen Chcem Kristus Všetci ste pekne spievali, musím vás pochváliť ☺. Napíšte mi názov aspoň 1 pesničky, ktorá sa spievala na prvom sv. prijímaní. Keď neviete názov, napíšte zopár slov z textu pesničky...

Tak! A je to tu! Školský rok sa konečne končí. A pred nami sú dva mesiace ničnerobenia. Tie dva mesiace, o ktorých sme snívali celý školský rok ☺. Želám vám krásne leto! Užite si slniečko a hlavne nezabúdajte, že sme všetci Božie deti. Máme prázdniny od školy, ale nie prázdniny od Pána Boha! Na vaše odpovede sa už teraz veľmi teším. Posielať mi ich môžete do 25. 6., kedy na detskej omši vylosujeme výhercov. Letu a prázdninám zdar! Vaša SIM-ka Kresby: autorka

Nachádzame sa v období, keď farnosti slávia svoje

Recommend Documents