História verejného zdravotníctva v regióne Komárno Československé národné zhromaždenie prijalo dňa 28.3.1952 zákon č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, čím boli položené základy hygienickej starostlivosti. Zákon ustanovil orgány štátnej zdravotnej správy – hlavný hygienik, krajský hygienik, okresný hygienik. Začiatky budovania hygienickej služby neprebiehali hladko. V mnohých okresoch mali len jedného lekára, nie vždy na plný úväzok. Okresné hygienicko-epidemiologické stanice ostávali až do roku 1960 začlenené do príslušných národných výborov. Až v rokoch 1960 sa začleňujú do krajských, resp. okresných ústavov národného zdravia. Rozvoj hygienických staníc a ich organizačná štruktúra sa rozvíjala podľa miestnych možností. Jednotné zásady zaviedla až vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, ktorá ustanovila zriadenia hygienických staníc v 2 typoch: typ krajská a typ okresná hygienická stanica (OHS). Typ OHS sa ďalej zriaďoval na 4 stupňoch. OHS v Komárne bola zriadená ako OHS II. stupňa, t.j. členila sa na odbor hygieny, odbor epidemiológie a odbor mikrobiológie. Odbor hygieny sa potom ďalej členil na jednotlivé oddelenia. K delimitácii od Nemocnice s poliklinikou Komárno došlo k 1.1.1993.
Riaditelia OHES, OHS, ÚHE, ŠZÚ, RÚVZ Komárno : MUDr. František Strmeň 1952 – 1956,
potom Hlavný hygienik pre Slovensko
MUDr. Aurélia Zimmerová 1956 - 1957 MUDr. Mirko Kubány 1958 – 1984 MUDr. Alexander Manczal 1985 – 2003 MUDr. Hana Poláková 2003 – 2012 MUDr. Andrea Kološová 2012 – doteraz Riaditelia OHES Hurbanovo : /zrušená 1960/ MUDr. Katarina Viteková 1952 – 1959 MUDr. Hálová 1959 - 1960
Rok 1992 Ústav hygieny a epidemiológie Komárno Riaditeľ a okresný hygienik–MUDr. Alexander Manczal
MUDr. Alexander Manczal Na základe listu č. 3724/91- A/XVII vznikol dňom 1.1.1992 Ústav hygieny a epidemiológie ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou. Predmetom činnosti na základe zriaďovacej listiny MZSR č. 3724/1991-A-XVII-3 bolo vykonávanie štátneho zdravotného dozoru, príprava odborných podkladov na úseku hygieny a epidemiológie pre rozhodovaciu činnosť orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva a sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva vo vzťahu k škodlivým faktorom životného a pracovného prostredia. Vznik samostatnej organizácie prebehol na základe delimitačnej dohody č. j. RU-2/91 dňa 26.11.1991 uzatvorenej medzi Okresným ústavom národného zdravia Komárno / odovzdávajúca organizácia / a Okresnou hygienickou stanicou Komárno – novovytvorený Ústav hygieny a epidemiológie Komárno / preberajúca organizácia /. Všetok hmotný majetok, ktorý slúžil na plnenie úloh OHES, ako aj všetky majetkové práva a záväzky plynúce z jeho činnosti boli prevedené na novovzniknutú organizáciu - UHE. Počet delimitovaných pracovníkov bol 58 a v novovytvorenej organizácii bol stanovený fyzický počet pracovníkov pre rok 1992 na 75. Riaditeľom novozriadeného úradu sa stal MUDr. Alexander Manczal a túto funkciu zastával až do roku 2004. Ústav hygieny a epidemiológie Komárno sa organizačne členil na : : Úsek riaditeľa Úsek odborný Odbor životného prostredia - oddelenie HŽP - oddelenie hygieny detí a dorastu - oddelenie PPL - oddelenie hygieny výživy - laboratórium chemických analýz ŽP a PPL Odbor epidemiológie
- oddelenie epidemiológie - oddelenie nozokomiálnych nákaz a sterilizácie - oddelenie zdravotnej ochrany štátnych hraníc
Odbor lekárskej mikrobiológie - oddelenie bakterológie - oddelenie imunosérológie - oddelenie mykobiálnych nákaz - oddelenie parazitológie
- oddelenie prípravy a deštrukcie pôd a pomocných služieb Úsek hospodársko-technický- vedením úseku bol poverený Ing. Stanislav Hlavačka, pričom funkciu vedúceho vykonával až do 31.12.2009. Na úseku HTČ bolo zamestnaných 11,235 pracovníkov : z toho - 5 administratívnych - 3,235 prevádzkových - 3 vodiči
Na obrázku vpravo MUDr. A. Manczal
Kolektív ÚHE
Ing. Stanislav Hlavačka
Rok 1993 Ústav hygieny a epidemiológie Komárno
Do pôsobnosti Ústavu hygieny a epidemiológie Komárno bola od 1.6.1993 delimitovaná od Nemocnice s poliklinikou v Komárne činnosť oddelenia zdravotnej výchovy s troma zamestnancami. Oddelenie zdravotnej výchovy bolo začlenené do odboru epidemiológie. Vedením oddelenia bola poverená lekárka MUDr. Mária Nagyová Hlavnou činnosťou oddelenia zdravotnej výchovy boli:
MUDr. Mária Nagyová
-prednášková činnosť, besedy, skupinové aktivity - prezentácie v médiách - organizovanie a spoluúčasť na zabezpečovaní kampaní, súťaží a zážitkových podujatí - distribúcia edukačných materiálov - prieskumná a výskumná činnosť - podiel na tvorbe programov podporujúcich zdravie populácie - seminárna a školiaca činnosť
Rok 1994 Ústav hygieny a epidemiológie Komárno
Listom Ministerstva zdravotníctva SR č. 3362/94 A/I zo dňa 8. 9. 1994 nastala zmena zriaďovateľskej listiny UHE v Komárne, v zmysle ktorej sa predmet činnosti ÚHE rozšíril o činnosti vyplývajúce z plnenia úloh NRC pre Vibrionaceae, s účinnosťou od 15. 9. 1994.
RNDr. Ján Ďurkovský, CSc .
Ako hlavný cieľ NRC pre Vibrionaceae sa stanovila základná a nadstavbová identifikácia baktérií uvedenej bakteriálnej čeľade s pôsobnosťou pre rezort zdravotníctva celého Slovenska.
Toto pracovisko do roku 1995 viedol RNDr. Ján Ďurkovský, CSc., po jeho odchode do dôchodku sa stal vedúcim NRC pre Vibrionaceae RNDr. Jozef Rosinský MPH, ktorý túto funkciu vykonáva doteraz. Bolo by nesprávne nespomenúť, že z pracoviska vzišli významné zmeny v diagnostike a izolácii vibrií, čo sa odzrkadlilo tak v domácich ako aj v zahraničných publikáciách. Pracovisko sa zaradilo medzi laboratóriá s najvyšším počtom izolovaných kmeňov Vibrio metschnikovii a Plesiomonas shigelloides v Európe a v súčasnosti pracuje s poprednými európskymi pracoviskami, ktorí sa zaoberajú uvedenou bakteriálnou čeľaďou. NRC pre Vibrionaceae vlastní od roku 1997 ako jediné pracovisko
na
svete
séra
Medzinárodnej
antigénnej
sérotypizačnej schémy vypracovanej Aldovou, Shimadom a Sakazakim. V NRC pre Vibrionaceae boli izolované nové sérotypy Plesiomonas shigelloides, ktoré súčasná Medzinárodná antigénna schéma neobsahuje, čo bolo aj
publikované
v odborných časopisoch.
RNDr. Jozef Rosinský, MPH
Rok 1995 Štátny zdravotný ústav
Ďalším medzníkom v histórii verejného zdravotníctva bol rok 1995, kedy bol listom Ministerstva zdravotníctva SR č. 4161/94-A zo dňa 24.11.1994 zrušený dňom 31.12.1994 Ústav hygieny a epidemiológie. Zriaďovacou listinou č. 4201/1994-A zo dňa 24.11.1994 bola zriadená s účinnosťou od 1.1.1995 štátna rozpočtová organizácia s názvom Štátny zdravotný ústav. Predmetom činnosti v zmysle zriaďovacej listiny bolo vykonávanie štátneho zdravotného dozoru, príprava podkladov na opatrenia a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia, zabezpečovanie špecializovaných výkonov spojených s ochranou zdravia v oblastiach a rozsahu, ktorý vymedzuje zákon č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí. Predmetom činnosti je naďalej aj plnenie úloh NRC pre Vibrionaceae.
Rok 1996 Štátny zdravotný ústav Rok 1996 bol prelomový v histórii odboru klinickej mikrobiológie. Na základe delimitačnej dohody o odovzdaní a prebratí úloh a pôsobnosti hmotného majetku, majetkových práv a povinností v zmysle
uznesenia operatívnej porady ministra zdravotníctva SR č. 109 zo dňa 4.3.1996 o delimitovaní odboru klinickej mikrobiológie ku dňu 1.7.1996, prešli všetky práva a povinnosti odboru klinickej mikrobiológie na Nemocnicu s poliklinikou v Komárne. Bolo delimitovaných 17 pracovníkov, z toho 13 v evidenčnom počte a 4 pracovníčky na MD. Pracovisko odboru lekárskej mikrobiológie ŠZÚ po reorganizácii /1996/ bolo teda rozčlenené na oddelenie klinickej mikrobiológie NsP s primárom MUDr. Milanom Polákom a na oddelenie mikrobiológie životného prostredia ŠZÚ s vedúcim oddelenia RNDr. Jozefom Rosinským. Zodpovedné výsledky, tak v rámci preventívnej medicíny, ako aj klinickej medicíny, sa mohli dosahovať len v úzkej odbornej činnosti lekárov a odborných vysokoškolských pracovníkov ako aj stredného zdravotného personálu na všetkých postoch.
Kolektív Odboru mikrobiológie
Rok 1997 Štátny zdravotný ústav
Vďaka aktivite MUDr. Silvii Ruskovej sa na vtedajšom Štátnom zdravotnom ústave v Komárne zriadilo v roku 1997 Centrum podpory zdravia resp. Poradňa podpory zdravia (PPZ) na termálnom kúpalisku v Komárne. Vedením poradne bola poverená MUDr. Silvia Rusková, ktorá vykonávala funkciu vedúcej HDM. Činnosť poradne sa vykonávala a dodnes vykonáva 2x týždenne. Pracovníci oddelenia výchovy k zdraviu
vykonávajú aj toho času v poradni zdravia prevenciu
srdcovo-cievnych ochorení v rámci programu CINDI. Vykonáva sa analýza biochemických vyšetrení aj zber anamnestických údajov, ktoré sa následne spracovávajú v tzv. „Teste zdravého srdca“, ktorý bol nainštalovaný v roku 2003. Vyšetrenie jednotlivých parametrov krvi sa vykonáva s prístrojom Reflotron.
Rok 2004 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne Zreteľa hodným prelomom v histórii verejného zdravotníctva možno označiť rok 2004. Rozhodnutím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07137-8/2003-HH zo dňa 22.12.2003 bol dňom 31.12.2003 zrušený Štátny zdravotný ústav. Práva a povinnosti zamestnancov ŠZÚ ako aj hmotný a nehmotný majetok evidovaný k 31.12.2003 prešli v plnom rozsahu dňom 1.1.2004 na Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne, zriadený zákonom NRSR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Reforma štátnej správy kumuláciou funkcii v riadiacej zložke ustanovila pozíciu regionálneho hygienika a vedúceho služobného úradu od 1.5.2005. Od toho dátumu funkciu zastávala MUDr. Hana Poláková ( do 28.09.2012). RÚVZ so sídlom v Komárne bol zriadený k 1.1.2004 zákonom č. 578/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, ako orgán štátnej správy na úseku ochrany zdravia ľudí s pôsobnosťou pre okres Komárno. MUDr. Hana Poláková Na základe uvedených legislatívnych zmien bol schválený nový organizačný poriadok ktorého sa stanovila nasledovná organizačná štruktúra úradu : úsek regionálneho hygienika / podateľňa, právnik a vnútorná kontrola, vedúca SZP / osobný úrad úsek HTČ / referát ekonomický, referát prevádzkový, referát technický/ úsek služieb pre výkon štátnej správy / poradňa zdravia a OZVIS / laboratórium PPL NRC pre Vibrionaceae laboratórium ChaMŽP
úsek štátnej správy / odbor životného prostredia a odbor epidemiológie / odbor životného prostredia sa člení na : -oddelenie HŽP - oddelenie HDM
zmysle
- oddelenie HV - oddelenie PPL odbor epidemiológie sa člení na : - oddelenie epidemiológie a infekčných ochorení - oddelenie nozokomiálnych nákaz, dezinfekcie a sterilizácie - oddelenie zdravotnej ochrany štátnych hraníc. Rozhodnutím regionálneho hygienika došlo 1.5.2004 k zrušeniu funkcie vedúcej odboru životného prostredia, na odbore epidemiológie došlo k zrušeniu jednotlivých oddelení. Bolo vytvorené oddelenie výchovy k zdraviu, ktoré zabezpečovalo aj činnosť poradne podpory zdravia. Na základe uvedeného rozhodnutia sa zmenila organizačná štruktúra úradu a činnosť úradu sa riadila na týchto organizačných úrovniach pri rešpektovaní osobitného postavenia niektorých samostatných organizačných útvarov :
Štátna správa :
Zamestnanci pri výkone práci vo verejnom záujme:
- podateľňa
- úsek HTČ /referát ekonomický, prevádzkový,
- osobný úrad
technický a mzdový/
- oddelenie HŽP
- oddelenie výchovy k zdraviu
- oddelenie HDM
- laboratórium PPL
- oddelenie PPL
- NRC pre Vibrionaceae
- oddelenie HV
- laboratórium ChaMŽP
- oddelenie epidemiológie
- vedúca SZP / zrušená funkcia k 1.8.2004 /
- referát právny a vnútorná kontrola
Listom hlavného hygienika NVČ/80/2004 zo dňa 8.9.2004
v rámci uskutočňovanej
reformy
zdravotníctva, vychádzajúc z ustanovenia § 19 zákona NRSR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov sa ukončila činnosť laboratórnych služieb k 31.12.2004 na RUVZ so sídlom v Komárne. Týkalo sa to 11 zamestnancov, s ktorými bol ukončený pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov. Ako
významnejšie organizačné zmeny v nadchádzajúcom období
možno spomenúť zlúčenie
oddelenia hospodársko-technických činností s osobným úradom od 01.01.2010 a zlúčenie oddelenia hygieny detí a mládeže s oddelením podpory zdravia od 01.09.2013. Dňom 29.09.2012 bola hlavným hygienikom SR menovaná na výkon funkcie regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu MUDr. Andrea Kološová.
V roku 2011 bola zároveň vybraná do vzdelávacie programu Európskej únie EPIET ( The European Programme for Intervention Epidemiology Training), ktorého koordinačným pracoviskom je Európske centrum pre prevenciu chorôb (ECDC) so sídlom v Štokholme. Program EPIET je zameraný na zvýšenie odbornej úrovne epidemiológov pracujúcich vo verejnom zdravotníctve v členských štátoch EÚ a vytvorenie siete vysoko kvalifikovaných epidemiológov, ktorý používajú
MUDr. Andrea Kološová
jednotné, najmodernejšie vedecké a overené postupy a tým posilniť surveillance infekčných chorôb v členských štátoch a na úrovni EÚ. Po prvýkrát v histórii fungovania programu EPIET, Európske centrum pre kontrolu chorôb (ECDC) umožnilo novú formu štúdia EPIET MSTACK, v ktorom účastník štúdia absolvoval distančnú časť štúdia na domácom školiacom mieste pod vedením domáceho aj zahraničného supervisora. Ako školiace pracovisko pre MUDr. Andreu Kološovú, bol vybraný RÚVZ so sídlom v Komárne a RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici. V rámci programu EPIET MUDr. Kološová absolvovala medzi inými aj 8 vzdelávacích modulov v trvaní 10 týždňov, ktoré sa konali v školiacich strediskách v rôznych v krajinách EU ( z toho 2x v ECDC v Štokholme) a aktívne vystúpila na Európskej konferencii epidemiológov v Edinburghu v roku 2012. V roku 2013 úspešne ukončila vzdelávací program. RÚVZ so sídlom v Komárne sídli v komplexe dvoch budov v tvare písmena H, čo v metaforickej obrazotvornosti symbolizuje hygienu a sme asi jediná hygiena na Slovensku v budove takéhoto tvaru.
Vývoj počtu zamestnancov od roku1992 – 2014
Počet zamestnancov k 31.12. vo fyzických osobách 80 70 60 50 40
Počet zamestnancov k 31.12. vo fyzických osobách
30 20 10
19 92 19 94 19 96 19 98 20 00 20 02 20 04 20 06 20 08 20 10 20 12 20 14
0
Rok Počet zamestnancov k 31.12. vo fyzických osobách
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
74
74
74
75
63
60
59
58
58
60
60
61
61
46
44
43
42
43
41
36
33
33
32
Oddelenie epidemiológie
Vychádzajúc z archívnych dokumentov možno konštatovať, že oproti minulosti došlo k istým zmenám v kompetenciách a v systéme práce epidemiológov, avšak zásadné oblasti ich záujmu a priority ostali zachované. Činnosť epidemiológov sa odjakživa prioritne zameriavala na epidemiológiu infekčných chorôb, prevenciu nozokomiálnych nákaz, dezinfekciu a sterilizáciu a ochranu štátnych hraníc. Postupne sa pridávala aj problematika epidemiológie chronických chorôb, ktorú oddelenie epidemiológie rieši v spolupráci s ďalšími útvarmi najmä, odd. výchovy k zdraviu. V oblasti epidemiológie infekčných chorôb sa prioritne plnili úlohy vyplývajúce z boja proti vírusovým chorobám. Pozornosť sa venovala najmä poliomyelitíde, morbilám, postupne sa v súlade s celoslovenskými postupmi ďalej zavádzal a rozširoval systém pravidelného povinného očkovania, ako napríklad proti rubeole, parotitíde a ďalším nákazám. Rozsiahle epidémie osýpok boli v okrese evidované v rokoch 1977, 1980 a 1981. V nasledujúcich rokoch bola chorobnosť buď nulová, alebo
sa jednalo o sporadické prípady. Vyššia chorobnosť bola zaznamenaná ešte v roku 1990 v súvislosti s ochorením od poľského dieťaťa na školskom zájazde. Odvtedy ochorenie evidované v okrese Komárno
nebolo.
V súvislosti
s úlohami
k certifikácii
eradikácie
poliomyelitídy
v SR
epidemiológovia v celej krajine pravidelne odoberali a stále odoberajú odpadové vody na prítomnosť polio vírusu. Výsledky boli vždy negatívne až na júl 2000 kedy bol na tkanivových bunkách izolovaný poliovírus typ 3 z odberu odpadovej vody ČOV Komárno. Vírus bol následne identifikovaný v Helsinkách ako vakcinálny kmeň. V súvislosti s imunologickým programom sa pravidelne vykonávali imunologické prehľady a kontrola očkovania. Žiaľ posledný imunologický prehľad bol vykonaný v roku 2002, odvtedy sú pokusy o jeho zopakovanie v SR neúspešné, najmä z finančných dôvodov. Zvýšená pozornosť sa každoročne venovala chrípke a preventívnym a represívnym opatreniam v boji proti vírusovej hepatitíde A aj B ako aj ďalším vírusovým nákazám. V oblasti bakteriálnych nákaz spomeňme napríklad intenzívnu surveillance salmonelóz vrátane brušného týfu, dyzentérii, záškrtu, tetanu a i. Posledné ochorenie na brušný týfus bolo v okrese Komárno evidované v roku 1997, kedy ochorel muž z obce Zemianska Oľča. Stará mama chorého bola evidovaná bacilonosička S. Typhi fagotyp E1 od r. 1979. Ten istý fagotyp bol izolovaný z hemokultúry od jej vnuka. V ohnisku nákazy boli bezodkladne prijaté opatrenia na zabránenie šíreniu nákazy. Nosiči brušného týfu boli desaťročia evidovaní a pravidelne vyšetrovaní. Posledný nosič bol vzhľadom na pretrvávajúci negatívny nález vyradení zo sledovania v roku 2012. Ochorenie na tetanus bolo evidované v našom okrese naposledy v rokoch 1977 u neočkovanej ženy a v roku 1978 u staršej ženy – obe skončili úmrtím. Z bakteriálnych epidémií boli každoročne zaznamenávané menej alebo viac rozsiahle epidémie salmonelózy v rodinách, domovoch mládeže, zariadeniach školského stravovania, zariadeniach spoločného stravovania a v iných kolektívoch. Početné boli aj epidémie dyzentérie, či už v súvislosti s cestovaním (zahraničné zájazdy organizované cestovnými kanceláriami) alebo autochtónne. Posledná rozsiahla epidémia bola evidovaná v roku 2008 u obyvateľov rómskej komunity v meste Komárno. Zamestnanci oddelenia epidemiológie vo všetkých prípadoch bezodkladne vykonali epidemiologické vyšetrenie, zabezpečili odber vzoriek biologického materiálu, stravy, sterov z prostredia, nariadili opatrenia na zabránenie šíreniu nákazy. Významnú úlohu v surveillance prenosných ochorení zohrával systém hlásenia prenosných ochorení. Pôvodný systém hlásenia „ISPO“ zmieňovaný v archívnych dokumentoch zo 70-ich rokov, postupne s rozvojom informatiky vystriedal informačný systém EPIS zavádzaný od 1.1.1991, ktorý následne prešiel významnými zmenami. V súčasnej podrobne prepracovanej forme sa používa od januára 2007. Súčasťou EPISu sa stal aj systém rýchleho varovania (SRV), ktorý umožňuje bezprostrednú výmenu informácií v rámci celej krajiny. V rámci imunizačného programu oddelenie epidemiológie zabezpečovalo skladovanie a distribúciu očkovacích látok do zdravotníckych zariadení. Očkovacie látky boli dodávané centrálne a uskladnené vo vyhradenom na tento účel, špeciálnom chladiacom boxe. Sledovanie chladiaceho reťazca bolo
nepretržite zabezpečené aj počas víkendov. Tento systém fungoval do roku
2005 , kedy bola
distribúcia očkovacích látok zabezpečená cestou lekární. Oddelenie sa pravidelne zúčastňovalo aj na výskumných úlohách. Jednou z nich bolo napríklad sledovanie etiolpatogenetického významu príslušníkov rodu vibrionaceae – aeromonas a vibrio v etiológii hnačkových ochorení ľudí. Zmienky o tomto výskume nájdeme už v 70-ich rokov. V rámci výskumu sa vyšetrovali odpadové vody z mestskej kanalizácie z určených lokalít a takisto pacienti s hnačkovými ochoreniami na prítomnosť vibrionaceí. Medzi ďalšie úlohy patrilo napríklad sledovanie podmienene patogénnych enterobaktérií v spolupráci s mikrobiologickým laboratóriom a výskum zameraný na epidemiológiu hnačkových ochorení v oblasti Žitného ostrova, ktorý bol súčasťou štátneho plánu RVT pre roky 1976 až 1980. Aj v priebehu ďalších rokov medzi prioritné úlohy patrili surveillance infekčných ochorení, plnenie úloh v rámci imunizačného programu a prevencie nozokomiálnych nákaz. Niektoré významné aktivity v súvislosti so zavádzaním očkovania sú uvedené nižšie. V súčasnosti sa tieto úlohy naďalej plnia a už viac rokov sú zahrnuté do Programov a projektov úradov verejného zdravotníctva ako hlavné úlohy. Od roku 2009 pozorujeme v okrese Komárno nárast antivakcinačných aktivít, ktorý ohrozuje zatiaľ pretrvávajúcu vysokú zaočkovanosť a dobrú kolektívnu imunitu. Oddelenie preto zriadilo poradňu očkovania, kde poskytuje najmä laickej verejnosti informácie ohľadne imunizácie. V roku 2013 oddelenie zastrešilo ako národný koordinátor a spracovateľ celoslovenských výsledkov výskum zameraný na „Postoje rodičov a budúcich rodičov k očkovaniu“, za účelom využitia výsledkov k intervencii. V oblasti boja proti nozokomiálnym nákazám sa priebežne vykonávali previerky v okresnej nemocnici
a kontrola
sterility,
dezinfekcie
a účinnosti
sterilizačnej
techniky
v ďalších
zdravotníckych zariadeniach. Pravidelne sa vyšetrovali nozokomiálne nákazy sporadické ako aj v rámci epidémií. Jednalo sa najmä o epidémie alimentárnych ochorení. Zamestnanci oddelenia sa pravidelne zapájali do činnosti nozokomiálnej komisie. V roku 1992 bola dokončená budova infekčného pavilónu nemocnice s kapacitou 60 infekčných lôžok. Hygienická stanica zaujala k prevádzke stanovisko a zaoberala sa aj reprofilizáciou častí infekčného pavilónu. V roku 1994 bolo v infekčnom pavilóne zriadené pracovisko centrálnej sterilizácie, čo znamenalo významný pokrok v starostlivosti o zdravotnícke pomôcky. Priebežne sa v nemocnici vykonávali stery na kontrolu sterility z lekárskych nástrojov a pomôcok, vyšetrovanie kvality ovzdušia. Zisťované nedostatky boli operatívne riešené s vedením nemocnice. Zabezpečované bolo aj očkovanie zdravotníckych pracovníkov proti vírusovej žltačke B. V činnosti sa pokračovalo aj po odštátnení zdravotníckych zariadení. V roku 2010 bola zaznamenaná rozsiahla epidémia vírusovej hepatitídy B a C u hospitalizovaných onkologických pacientov, kedy ochorelo 39 osôb. Jednalo sa o šírenie epidémie v súvislosti s parenterálnou liečbou za použitia jednorazového materiálu. Išlo o zlyhanie ľudského faktora. Situácia bola bezodkladne riešená a boli prijaté príslušné opatrenia. Realizovaná bola
edukácia zdravotníckych pracovníkov a vyžiadaná aktualizácia všetkých prevádzkových poriadkov, dezinfekčného programu a vypracovanie podrobných smerníc pre jednotlivé ošetrovateľské postupy. Od roku 2008 po zmene organizačného poriadku bolo v oblasti prevencie nozokomiálnych nákaz do kompetencií oddelenia epidemiológie preradené aj vykonávanie komplexného štátneho zdravotného dozoru nad všetkými zdravotníckymi zariadeniami okresu, teda aj ambulantnými zložkami, ktoré dovtedy (mimo kontroly sterilizácie, dezinfekcie a sterilizačnej techniky) vykonávalo prioritne oddelenie HŽP. Od 1.12.2013 sa činnosť rozšírila aj na uvádzanie priestorov ambulantných zdravotníckych zariadení do prevádzky. Oddelenie epidemiológie sa v oblasti prevencie nozokomiálnych nákaz zapojilo do viacerých celonárodných aj medzinárodných projektov. Realizované bolo sledovanie výskytu nozokomiálnych nákaz v rámci projektu HELICS na odd. OAIM od roku 2008, bodová prevalenčná štúdia
v rokoch 2011 a 2012 a oddelenie sa stalo
národným koordinátorom programu Prohibit v roku 2011 zameraného na zmapovanie situácie ohľadne prevencie a sledovania nozokomiálnych nákaz v krajinách EU. Na výkon dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie (DDD činnosť) v minulosti dohliadalo a realizovalo ho oddelenie DDD. Toto oddelenie vykonávalo v spolupráci s Entomologickým centrom v Nitre aj sledovanie dynamiky výskytu kalamitných komárov v povodí riek Dunaj a Váh. Na základe výsledkov následne pracovníci vtedajšieho Okresného národného výboru (ONV) realizovali veľkoplošné
postreky.
V obdobiach
zvýšeného
výskytu
vši
hlavovej
sa
zabezpečovala
depedikulizácia cestou detských a školských lekárov, pri rozsiahlejšom výskyte ju vykonávali aj zamestnanci oddelenia priamo v teréne. Pracovné miesta dezinfektorov boli zrušené v roku 1991. V danom roku bola zriadená prvá súkromná spoločnosť na výkon DDD činnosti a postupne prešiel výkon DDD činností do súkromného sektoru. Oddelenie epidemiológie
vykonávalo už len
povoľovaciu a kontrolnú činnosť v tejto oblasti. Od roku 2013 prešla táto kompetencia na odd. preventívneho pracovného lekárstva. Od roku 2007 sa po zmene legislatívy postupne presadzovalo a zavádzalo vykonávanie pravidelného testovania sterilizačnej techniky samotnými prevádzkovateľmi
v legislatívne predpísaných
intervaloch, pričom orgán na ochranu zdravia naďalej vykonával a vykonáva štátny zdravotný dozor nad plnením si tejto povinnosti a testovanie realizuje v rámci supervízie. Medzi hlavné činnosti oddelenia zdravotnej ochrany štátnych hraníc patrilo vydávanie povolení k prevádzke v prístave, k odchodu plavidiel z prístavu, vydávanie zdravotných listov, vykonávanie hygienických prehliadok zariadení spoločného stravovania a ubytovania, anamnestické vyšetrenie osôb, hlásenie infekčných ochorení a i. V súvislosti s pracovným pobytom zahraničných osôb epidemiológovia v spolupráci s oddelením hygieny detí a dorastu zabezpečovali metodicky viedli lekárov a zabezpečovali prevádzku po hygienicko-epidemiologickej stránke v jazykových strediskách v meste Komárno vytvorených pre občanov z Vietnamu, Kuby a Laosu. Činnosť oddelenia bola neskôr zrušená.
V roku 1992 sa oddelenie epidemiológie v spolupráci s ďalšími organizačnými útvarmi zapojilo do projektu „CINDY. Od roku 1993 po delimitácii oddelenia zdravotnej výchovy z nemocnice sa činnosť rozšírila aj na prevenciu chronických ochorení. Činnosť oddelenia vychádzala z programu Zdravie pre všetkých do roku 2000, Národného programu podpory zdravia ako aj z miestnej problematiky a bola zameraná na formovanie a zvyšovanie zdravotného uvedomenia obyvateľstva v oblasti infekčných aj chronických ochorení. Medzi nosné úlohy patrila metodická a edukačná činnosť zameraná najmä na zdravotnú výchovu na školách, program CINDI, zdravý životný štýl, prevenciu a škodlivosť fajčenia, alkoholu a iných drog, AIDS a jeho prevencia, epidemiologická situácia v okrese ale aj predlekárska prvá pomoc. Oddelenie sa aktívne zapájalo a zapája do plnenia úloh z hľadiska pripravenosti na mimoriadne udalosti. Vypracovaný bol a je pravidelne aktualizovaný Pandemický plán pre prípad pandémie v okrese Komárno, krízový plán, do ktorého boli implementované úlohy vyplývajúce z Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) a metodického pokynu, ktorým sa ustanovuje systém vzájomnej komunikácie pri riešení následkov udalosti s hromadným postihnutím osôb v rezorte zdravotníctva. Zamestnanci odd. riešili v spolupráci s inými rezortmi opakovane udalosti ako podozrenie na zásielku obsahujúcu spóry antraxu (v r.2006,2008 a 2x v roku 2010), uvoľnenie ortute v Strednej priemyselne škole v Komárne v r.2012. V roku 2005 zabezpečovali opatrenia z hľadiska pripravenosti na vtáčiu chrípku A/H5N1.
V júni 2013 sa zamestnanci oddelenia
intenzívne podieľali na zvládnutí povodne, ktorá viedla až k vyhláseniu mimoriadnej situácie v Nitrianskom kraji. Zabezpečovaná bola kontrola a monitoring kvality pitných vôd, poradenská a konzultačná činnosť pre fyzické aj právnické osoby pri odstraňovaní následko v zaplavených územiach, prechodne bola prerušená prevádhka MŠ a ZŠ v Kravanoch nad Dunajom. Po upadnutí záplavovej vlny bola riešená situácia ohľadne kalamitného výskytu komárov, kedy v spolupráci s entomológom sa zamestnanci oddelenia zúčastnili monitorovania ich výskytu a následne spolupracovali pri zabezpečení opatrení. V ďalšej časti uvádzame pre zaujímavosť významné aktivity z hľadiska imunizačného programu: „Rubeolový program“ Očkovanie proti rubeole sa v Slovenskej republike začalo v roku 1982, celoplošne bolo zavedené v roku 1985. Okres Komárno bol zaradený do pilotného programu. V rámci boja proti vírusovým chorobám bolo z poverenia poradných zborov hlavného hygienika SSR pre rozvoj epidemiológie a mikrobiológie krajským hygienikom nariadené listom zo dňa 21.1.1982 vykonať vo všetkých okresov vtedajšieho Západoslovenského kraja pilotnú štúdiu v čase od 15.2. do 26.2.1982.
Účelom bolo získať podklady k rozpracovaniu úloh surveillance rubeoly v SSR
zameraných na prevenciu kongenitálneho rubeolového syndrómu (očkovanie séronegatívnych žien
po pôrode a žien do 35 rokov veku v rizikových povolania z hľadiska rubeolovej infekcie). V súlade s metodickými pokynmi bolo v okrese Komárno odobratých 77 vzoriek krvi od gravidných žien pri prvej návšteve poradne, od zdravotníckych a pedagogických pracovníkov. Akcia sa stretla s pochopením a prebehla úspešne. Výsledky preukázali cca 6 % séronegatívnych osôb. Dňa 1.3.1982 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR o očkovaní proti rubeole, ktorým sa nariadilo vykonať očkovanie proti rubeole u dievčat, ktoré navštevovali 6. ročník základnej školy alebo u dievčat, ktoré v roku očkovania dovŕšili 12 rokov. K očkovaniu slúžila živá očkovacia látka pripravená z kmeňa vírusu rubeoly RA 27/3. Očkovali sa neimúnne žiačky, ktorých identifikácia sa uskutočnila na základe predchádzajúceho sérologického vyšetrenia. V okrese Komárno sa vyšetrenie realizovalo v 2. polroku 1982. Neimúnne žiačky 6. ročníkov boli zaočkované v mesiacoch marec, apríl, máj 1983. V očkovaní sa pokračovalo aj v ďalších rokov. Dňa 14.1.1985 bolo hlavným hygienikom SSR nariadené vyšetrenie žiačok posledných ročníkov stredných škôl a odborných učilíšť na protilátky proti rubeole a následné očkovanie vnímavých. Ďalej bolo nariadené vyšetrenie žien do 25 rokov veku v čase prvej gravidity a vnímavé ženy zaočkovať proti rubeole po pôrode, ako aj očkovanie všetkých detí narodených v rokoch 1980, 1981 a 1982 vrátane chlapcov. Týmto bol zavedený systém povinného pravidelného očkovania detí proti rubeole, v ktorom sa po priebežných zmenách pokračuje dodnes. Očkovanie proti osýpkam a parotitíde a štúdia „MOPAVAC“ V okrese Komárno bolo očkovanie proti parotitíde vykonávané od októbra 1985 do februára 1986 u detí narodených v roku 1984 (od 14. mesiaca života) a starších až po 2. ročník základných škôl (vrátane). Zaočkovalo sa 12 365 detí čsl.očkovacou látkou Pavivac. Ďalej už nadväzovalo očkovanie očkovacou látkou Mopavac. Na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SSR sa malo po zvedení kombinovanej očkovacej látky proti osýpkam a parotitíde (Mopavac) očkovať v niektorých vybraných okresoch iba jednou dávkou očkovacej látky po dovŕšení 14. mesiaca veku za účelom sledovania dlhodobého epidemiologického efektu. Takýmto vybraným okresom bol aj okres Komárno. Vzhľadom na výsledky štúdií sa však napokon od jednorazového očkovania upustilo. Očkovanie kombinovanou vakcínou bolo celoplošne zavedené od 1.4.1987 v okrese Komárno sa však Mopavac používal už od januára 1987. V ročníku narodenia 1985 sa deti, ktoré už dostali jednu dávku očkovania proti osýpkam (t.j. narodené do 1.1. do 30.9.1985) doočkovali Mopavacom ako druhou dávkou v odstupe 6-10 mesiacov od predchádzajúceho očkovania proti osýpkam. Tieto deti boli teda očkované dvoma dávkami proti osýpkam a jednou dávkou proti parotitíde. Deti ešte neočkované proti osýpkam (t.j. narodené v čase od 1.10. do 31.12.1985) sa zaočkovali napokon dvoma dávkami kombinovanej vakcíny. Deti narodené v roku 1986 sa už očkovali dvoma dávkami Mopavacu po dovŕšení 14. mesiacov veku. Okres Komárno bol následne zapojený do štúdie zameranej na monitorovanie dodržiavania
chladiaceho reťazca vakcíny Mopavac. Štúdie sa zúčastnilo 6 pediatrických obvodov (Komárno II, Číčov, Hurbanovo, Kolárovo, Pribeta, Vojnice). Štúdia spočívala v pridaní monitorovacej karty, k očkovacej látke. Monitorovacia karta ostávala s očkovacou látkou po celý čas až po jej aplikáciu a musela byť s ňou umiestnená v chladničke v rovnakej časti ako očkovacia látka. Monitorovacia karta obsahovala monitorovaciu časť, ktorá reagovala na teplotnú zmenu farebnou zmenou. V okrese Komárno pri manipulácii s očkovacou látkou neboli zistené nedostatky. Štúdia „RUDIVAX“ Z nariadenia hlavného hygienika bol okres Komárno (spolu s okresmi Dunajská Streda a Topoľčany) zaradený do štúdie očkovania vakcínou Rudivax. V rámci tejto štúdie boli od 20 seronegatívnych žiačok 6. ročníka základných škôl v roku 1988 odobraté vzorky krvi po očkovaní v intervaloch 3,6,9 a 12 týždňov. Sledovaná bola serokonverzia a pretrvávanie protilátok po očkovaní a to i trieda IgM. So záverov štúdie k 31.12.1988 vyplynulo, že všetkých 50 probandov (spolu za 3 okresy) vykazovalo po očkovaní vakcínou Rudivax serokonverziu metódou HIT a metódou ELISA IgG. IgM protilátky sa vôbec nezachytili u 20%. Ďalšie vyšetrenia boli plánované po 1 a 5 rokoch. V roku 1991 sa oddelenie epidemiológie zapojilo ako 1 z 3 okresov vtedajšieho Západoslovenského kraja do výskumu imunogenity a reaktogenity tetravakcíny proti diftérii, pertusis, tetanu a vírusovej hepatitíde B. Štúdia sa realizovala v Dojčeneckých ústavoch mesta Komárno, Nitra a Senica a bola ukončená 30.2.1991 s dobrými výsledkami. Preočkovanie proti diftérii. V roku 1993 a 1994 bolo v súvislosti s prebiehajúcou epidémiou diftérie v ZSSR vykonané preočkovanie osôb na hraničnom prechode Komárno. Preočkovaní boli pracovníci Ústavu hygieny a epidemiológie – oddelenie zdravotnej ochrany štátnych hraníc, pracovníci Štátnej plavebnej správy, colných a pasových orgánov, v roku 1994 aj osoby cestujúce do postihnutých oblastí. Celkovo bolo preočkovaných 85 osôb. Výber z najvýznamnejších epidémií: Epidémia Trichinelózy v okrese Komárno v rolu 2001 Epidémia trichinelózy vypukla v regióne, v ktorom sa ochorenie u domácich ošípaných a voľne žijúcich zvierat nevyskytuje. Výskyt ochorenia bol neočakávaný. Susp. ochorenie na trichinelózu bolo hlásené i z Infekčného oddelenia NsP Komárno u pacienta z Nových Zámkov, ktorý konzumoval tepelne neopracovaný mäsový výrobok – klobásu zo zabíjačky z obce Bajč, od súkromnej osoby, ktorá bola i poľovníkom. Pri vyšetrení v ohnisku nákazy, vykonané pracovníkmi odboru epidemiológie ŠZÚ a RVS Komárno bolo zistené, že v obci Bajč sa konala domáca zabíjačka, pričom do klobásovej zmesi bolo
zapracované aj mäso pochádzajúce zo srnca, ktorého majiteľ vyhral v tombole na zábave v Ľubej okres Nové Zámky. Nakazená ošípaná bola zakúpená na farme Janov Dvor okres Nové Zámky. Majiteľ ju choval ako prasnicu. Kŕmená bolo len šrotom. Majiteľ u nej nepozoroval žiadne príznaky ochorenia. V lokalite bolo veľké množstvo hlodavcov. Pri domácej zabíjačke veterinárne vyšetrenie u ošípanej nebolo vykonané. Pracovníci RVS v Komárne odobrali vzorky na laboratórne vyšetrenie v počte 4 (1 vzorka z časti klobásy, z ktorej už konzumovali, 2 vzorky z ešte nekonzumovaných klobás a 1 vzorka z domácej údenej šunky). Vyšetrená spoločná vzorka tráviacou metódou na trichinelózu bola pozitívna. Každá vzorka bola vyšetrená aj individuálne. V divine, ktorá sa získala zo štruktúry klobás bol zachytený 1 kus vývojového štádia Trichinelly, pravdepodobne kontamináciou z ostatných zložiek klobásy. Vzorky klobásy boli opakovane pozitívne na Trichinelly a najmasívnejšia invázia vývojovými štádiami bola zistená v šunke domácej. Odobraté boli vzorky aj z mrazeného bravčového mäsa- z medzirebrových priestorov. Výsledok vyšetrenia bol vysoko pozitívny na Trichinelly. Na spresnenie výsledkov vzorky nakazeného mäsa a mäsových výrobkov boli tieto zaslané do Referenčného pracoviska pre parazitologickú diagnostiku zvierat pri Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Výsledky vyšetrenia kompresnou a tráviacou metódou boli aj tu pozitívne. Druhová identifikácia Trichinell bola uskutočnená dvoma molekulárnymi metódami – izoelektrofokusáciou na polyakrylamidovom géle v spomínanom ústave a a multiplexovou polymerázovou reťazovou reakciou v Medzinárodnom referenčnom centre pre trichinelózu v Ríme. Ako pôvodca epidémie bola zistená T. spiralis. V chove majiteľa nakazenej ošípanej boli odobraté vzorky krvi chovných ošípaných, psov, mačiek, a hlodavcov v počte 12. Séra boli vyšetrené ELISA metódou, s použitím antigénu lariev T. spiralis. Serologickým vyšetrením na prítomnosť špecifických protilátok boli všetky 3 séra ošípaných negatívne. Z troch vzoriek sér psov bol zistený v jednom sére veľmi vysoký titer (1.6400) a v dvoch sérach vysoký titer (1:3200). Z troch sér mačiek bolo jedno negatívne a v dvoch ďalších bol zistený stredný titer protilátok (1:400-800). Séra hlodavcov boli všetky negatívne. Pri epidemiologickom šetrení bolo zistené, že po požití tepelne neopracovaných zabíjačkových špecialít (údená šunka, klobása) ochorelo z celkového počtu 15 osôb, ktoré konzumovali výrobky, celkom 14 osôb. Z toho 5 osôb bolo z okresu Nové Zámky. Zo 14-tich chorých 6 konzumovali len údenú šunku, 5 – len klobásu, 3 – klobásu a údenú šunku. Priebeh ochorení bol stredne ťažký (hnačka, TT 38°C-40°C, opuchy viečok, bolesti svalov trupu, končatín event. žuvacieho svalstva a celková slabosť. Na infekčnom oddelení v Komárne bolo hospitalizovaných celkom 7 osôb. Ostatní boli vyšetrení ambulantne, liečení doma. Od chorých sa odobrala krv na serologické vyšetrenie na trichinelózu. Séra boli vyšetrené ELISA
metódou s požitím antigénu lariev T. spiralis v počte 14. Päť sér bolo negatívnych. V jednom sére bol zistený veľmi vysoký titer (1:6431), v štyroch sérach vysoký titer (1:1600-3200), v troch sérach stredný titer (1:400-800) a v jednom sére hraničný titer (1:1000) Zamestnanci Štátneho zdravotného ústavu a Regionálnej veterinárnej správy zabezpečili protiepidemiologické, ochranné a zdolávacie opatrenia.
Pandémia chrípky typu A/H1N1/California/2009 V apríli v roku 2009 došlo k nárastu počtu ochorení chrípky vyvolanej novým kmeňom, ktorý vyvolal prvé ochorenia v Mexiku a bol pracovne nazvaný ako „prasacia chrípka“. Postupný nárast ochorení vyústil až do vyhlásenia pandémie. Od dôkazu nového pandemického kmeňa vírusu chrípky sme zaznamenali v roku 2009 - 63 ochorení (chorobnosť 59,2/100 000 obyvateľov). Z toho 20 ochorení sporadického charakteru, 13 ochorení v epidemiologickej súvislosti v rámci rodín (v troch rodinách po 2 ochorenia, v jednej rodine po 3 ochorenia a v jednej rodine po 4 ochorenia) a 30 ochorení v epidemiologickej súvislosti (epidémia Detský domov Kolárovo). Ochorenia sa vyskytli vo vekových skupinách: 1-4 ročných – 2x, 5-9 ročných – 7x, 10-14 ročných – 20x, 15-19 ročných – 15x, 20-24 ročných - 7x, 25-34 ročných – 6x, 35-44 ročných – 3x, 45-54 ročných – 3x. Podľa pohlavia ochorelo 26 mužov (41,3 %) a 37 žien (58,7 %). Výskyt bol zaznamenaný od júna, pričom najviac 50 prípadov (79,4%) bolo hlásených v mesiaci november, po 4 prípady (6,3%) v mesiacoch október a december. Z celkového počtu 28 ochorení bolo potvrdených laboratórne (44,4%), 35 pravdepodobných
ochorení
(55,6%)
bolo
vykázaných
na
základe
klinických
príznakov
a epidemiologického súvisu. Z celkového počtu chorých proti humánnej chrípke bol zaočkovaný 1 pacient, očkovanie proti pandemickej chrípke v tom čase ešte nepriebiehalo. 9 ochorení bolo importovaných zo zahraničia: Írsko – 1x, Spojené kráľovstvo – 3x, Maďarsko – 3x, Rakúsko – 1x, Taliansko – 1x. Hospitalizáciu si vyžiadali 2 ochorenia. Epidemický výskyt: V mesiaci november sme zaznamenali epidemický výskyt pandemickej chrípky v Detskom domove v Kolárove, kde v čase od 28.11.2009 – do 1.12.2009 z celkového počtu 76 exponovaných chovancov ochorelo 30. U dvoch z nich bolo realizované virologické vyšetrenie, ktoré potvrdilo ako etiologické agens pandemický vírus chrípky typu A/H1N1.
Oddelenie hygieny životného prostredia a zdravia Činnosť predmetného oddelenia (pôvodne
oddelenia hygieny všeobecnej a komunálnej) bola
v minulosti, podobne ako aj v súčasnosti zameraná predovšetkým na komplexné sledovanie a hodnotenie faktorov životného prostredia vo vzťahu k zdraviu populácie ako aj jednotlivca. Od r. 1965 bola činnosť zabezpečovaná pod vedením vedúceho oddelenia Ing. Júliusa Černého. Od septembra 1990 do odchodu do dôchodku v r.2013 bola činnosť zabezpečovaná pod vedením vedúcej oddelenia RNDr. Márie Rosinskej. Od septembra r. 2013 je činnosť zabezpečovaná pod vedením Ing. Heleny Paluskovej. Činnosť na oddelení t.č. zabezpečujú 3 kvalifikovaní odborní pracovníci so stredoškolským odborným vzdelaním (asistent hygieny a epidemiológie) - Oľga Almásiová, Erika Turayová a Helena Slatinová. Pracovisko oddelenia bolo v minulosti situované v rámci organizačnej štruktúry na 1. nadzemnom podlaží v rámci reprofilizácie
starej budovy pôvodne Okresnej hygienickej stanice v Komárne. Neskôr rôznych objektov sa aj oddelenie hygieny všeobecnej a komunálnej
premiestňovalo do ďalších priestorov v areáli nemocnice. Definitívne je situované už na 2. nadzemnom podlaží prevádzkového objektu RÚVZ, kde sa nachádza aj v súčasnosti. V rámci analýzy zložiek životného prostredia sa aj v minulosti prioritne sledovalo zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, hodnotila sa kvalita odoberanej pitnej vody, sledoval sa spôsob ako i vývoj zásobovania obyvateľov. Posudzovali sa rôzne investičné akcie výstavby nových vodárenských zariadení, miestnych a skupinových verejných vodovodov, ktoré zabezpečovali prívod pitnej vody z vodárenských zdrojov s kvalitnou pitnou vodou.
Zásobovanie
obyvateľov pitnou vodu bolo
v minulosti prevažne z malých miestnych verejných vodovodov, zásobovaných z miestnych vodárenských zdrojov pitnej vody, ktorých
chemizmus bol
v mnohých prípadoch poznačený,
z dôvodu geologického podložia, zvýšeným obsahom železitých, mangánových a amónnych iónov. V rámci vývoja regiónu boli tieto zdroje s nevyhovujúcou kvalitou
postupne vyraďované
z prevádzky a v súčasnosti sú už spotrebiská v regióne Komárna zásobované kvalitnou pitnou vodou z diaľkovodu – Gabčíkovo - Jelka - Nové Zámky, ďalej z Vodného zdroja Komárno, z Vodného zdroja
Kravany nad Dunajom a
z Vodného zdroja Pavlov Dvor v Hurbanove. V súčasnosti je
okrese Komárno tiež prevádzkovaných 13 miestnych verejných vodovod. Koncom roku 2014 došlo k napojeniu obce Šrobárová na verejný vodovod z Modran, v dôsledku čoho možno hodnotiť, že v súčasnosti sú už všetky obce v regióne Komárna
napojené na verejné vodovody. V rámci
dlhodobého hodnotenia zásobovanosti obyvateľov možno jednoznačne preukázať pozitívny vývoj – r. 1994
- 71,34 %,
2004 – 80,13 %,
vodozásobovania bola už
2014 - 85,06 % s konštatovaním, že problematike
v minulosti venovaná zvýšená pozornosť a v súčasnosti
obyvatelia
regiónu Komárna majú k dispozícii pitnú vodu, ktorej kvalita je orgánom verejného zdravotníctva ako i prevádzkovateľom pravidelne sledovaná. V minulosti bola kvalita pitnej vody zamestnancami oddelenia pravidelne sledovaná na základe odberov zabezpečovaných naším úradom v rámci štátneho zdravotného dozoru. Vzorky pitných vôd ako aj bazénových vôd boli do doby zriadenia Laboratória chemických analýz životného prostredia v r. 1992 na našom úrade v Komárne odnášané na vyšetrenie do laboratória v Nových Zámkoch. V súčasnosti je kvalita pitnej vody sledovaná v rámci monitoringu ako špecializovanej úlohy orgánu verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z.z..
Od r. 2005, kedy došlo k zrušeniu
tunajšieho laboratória sú vzorky odnášané na vyšetrenie do laboratória na RÚVZ v Nitre. Do roku 2004 bolo v rámci činnosti oddelenia sledované aj vypúšťanie a čistenie odpadových vôd, odstraňovanie a likvidácia tuhého komunálneho dopadu, stav čistoty verejných priestranstiev, zhromažďovanie a zneškodňovanie toxického odpadu. Sledovanie problematiky v tejto oblasti v súčasnosti zastrešuje Okresný úrad v Komárne, Odbor starostlivosti o životné prostredie. V rámci starostlivosti o čistotu ovzdušia bol do r. 2006 sledovaný prašný spad, ktorý bol meraný na frekventovaných stanovištiach v Komárne, prechodne v súvislosti s priemyselnou výrobou v obci Almásfüzitő na maďarskej strane Dunaja na stanovištiach v obci Iža a Kravany nad Dunajom, resp. prechodne boli vybudované stanovištia v Hurbanove ako i v Zlatnej na Ostrove. Podľa výsledkov merania, situácia v lokalitách bola premenlivá, evidentne súvisela s lokálnymi zdrojmi znečisťovania, ako aj sekundárnou prašnosťou (doprava, staveniská). Prekračovanie bolo evidované hlavne v prvých mesiacoch roka, v období častého výskytu inverzie na tomto území. Nakoľko tento ukazovateľ ako ani metodika odberu neposkytovali relevantný údaj o čistote resp. kvalite voľného ovzdušia podľa platnej legislatívy, jeho sledovanie sa už v súčasnosti nezabezpečuje. V rámci sledovania hluku v životnom prostredí bolo do r. 2003 v spolupráci s laboratóriom Odd. preventívneho pracovného lekárstva zabezpečované meranie hluku na frekventovaných prípadne menej frekventovaných lokalitách mesta Komárno, Hurbanovo a Kolárovo. Na základe meraní bolo hodnotené, že stanovené limity boli v sledovaných lokalitách v prevažnej časti prekračované a v lokalitách sa jednoznačne potvrdil negatívny vplyv zvýšenej frekvencie cestnej dopravy, predovšetkým v lokalitách s obytnou zástavbou. Vzhľadom na skutočnosť, že činnosť tunajšieho laboratória bola v r. 2005 ukončená, podobné mapovanie hlukovej situácie v regióne Komárna sa už naším úradom nezabezpečuje. Ako najvýznamnejšieho prevádzkovateľa rekreačných zariadení možno organizáciu cestovného ruchu, ktorá do r. 2004 prevádzkovala celé v Patinciach,
spomenúť PATREK Rekreačné stredisko
s ubytovacou kapacitou 2000 lôžok a so sezónnym kúpaliskom. V r. 2005 došlo
k rozpadu celého zariadenia a k osamostatneniu
prevádzky kúpaliska. V spolupráci s orgánom
verejného zdravotníctva boli na kúpalisku postupne zabezpečované stavebné úpravy s rekonštrukciou a modernizáciou bazénov ako i všetkých zariadení kúpaliska, ktoré je prevádzkované aj dnes. Termálne kúpalisko a Krytú plaváreň v Komárne v minulosti
prevádzkoval Mestský podnik
cestovného ruchu v Komárne. V r. 2008 tieto prevádzky prevzala firma Viator s.r.o. a v r. 2011 rozpočtová organizácia Mesta Komárno –COMORRA SERVIS Komárno, ktorá tieto zariadenia prevádzkuje aj v súčasnosti. V roku 2006 došlo pod dohľadom orgánu verejného zdravotníctva k otvoreniu Hotela Wellness v Patinciach, ako moderného rekreačného zariadenia nadregionálneho významu,
s ubytovacími a stravovacími službami
s bazénovým
svetom s atrakciami, saunami
a ďalšími zariadeniami na regeneráciu a rekondíciu. V rámci pravidelných kontrol kvality bazénovej vody boli
v bazénovej vode do r. 2007 vyšetrované aj termotolerantné améby. V prípade ich
prítomnosti boli orgánom verejného zdravotníctva nariaďované nápravné opatrenia vyčistením a vydezinfikovaním všetkých zariadení vrátane technológie čistenia bazénovej vody. Nakoľko tento ukazovateľ bol aktualizovanou legislatívou v r. 2007 vynechaný z povinného rozsahu vyšetrenia kvality, tento ukazovateľ sa už v súčasnosti nesleduje. V rámci činnosti oddelenia bola už v minulosti venovaná zvýšená pozornosť prevádzkam poskytujúcim služby obyvateľstvu ako napr. kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry a masáže. V rámci kreatívnosti podnikateľskej aktivity v tejto oblasti sú dnes už s orgánom verejného zdravotníctva posudzované aj rôzne iné služby zariadení starostlivosti o ľudské telo ako napr. nechtový dizajn, tetovanie, pearcing, soláriá, magnetické lôžka, rybia pedikúra, myostimulácie, erotické masáže a rôzne iné regeneračné a rekondičné služby. V rámci vývoja činnosti oddelenia možno hodnotiť, že podobne ako v minulosti aj v súčasnosti je naďalej venovaná zvýšená pozornosť enviromentálnym determinantom zdravia, hlavne vykonávaniu úloh súvisiacich so zásobovaním obyvateľstva zdravotne bezchybnou pitnou vodou, zabezpečením vyhovujúcej kvality vody na kúpanie, ovzdušia a vnútorných priestorov budov. posudzuje a kontroluje
plnenie hygienických požiadaviek pri
Naďalej sa
poskytovaných ubytovacích,
sociálnych a iných službách starostlivosti o ľudské telo ako i v a pohrebníctve tak, aby bola zabezpečená ochrana zdravia zamestnancov, zákazníkov ako
aj všetkých obyvateľov v lokalite
prevádzky. Potrebné je však upozorniť na zvýšenú náročnosť činnosti v súčasnom období, vzhľadom na rozmach a aktivity podnikateľských subjektov realizovať nové investičné zámery bez primeraného ohľadu na vytváranie priaznivých podmienok v životnom prostredí. Hlavne z uvedeného dôvodu je nutné v rámci činnosti oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia venovať zvýšenú pozornosť pri uplatňovaní právnych predpisov na ochranu verejného zdravia, takisto poznať a predvídať vplyvy a následky svojho profesionálneho konania.
Oddelenie preventívneho pracovného Oddelenie lekárstva Od roku 1973 pracovali a pracujú na oddelení PPL nasledovní vedúci zamestnanci : Vedúca oddelenia: MUDr. Tamara Kanozsayová do roku 2010, od roku 2012 Mgr. Denisa Masárová Zástupca: MUDr. Hana Poláková Pracovné priestory oddelenia sa nachádzali: - v objekte terajšieho bufetu Forlife n.o., - terajšom objekte ožarovne Forlife n.o., - v novopostavenej prístavbe hygieny na prízemí, bývalé detské jasle OÚNZ - na I. poschodí RÚVZ. Činnosť oddelenia: -
Po roku 1989 dochádzalo v okrese k postupnému rozpadávaniu rozhodujúcich podnikov v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva a rozvoj súkromného podnikania, čo si vyžadovalo poradenskú a konzultačnú činnosť týkajúcu sa hygienických znalostí a požiadaviek
na
jednotlivých prevádzkach. -
Po roku 1989 sme zaznamenávali postupný nárast počtu exponovaných pracovníkov rizikovým faktorm pri práci. V posledných 20-ich rokoch evidujeme pozvoľný pokles počtu exponovaných pracovníkov rizikovým faktorom pri práci. Tento trend je spôsobený zánikom niektorých organizácií a poklesom zamestnancom v jednotlivých prevádzkach, ale tiež modernizáciou technológie a technických postupov.
-
v spolupráci s pracovníkmi OHS Nitra a OHS Nové Zámky sme sa zúčastňovali na meraniach škodlivín na jednotlivých prevádzkach okresu,
-
nakoľko okres Komárno bol zameraný na poľnohospodárku výrobu, oddelenie venovalo veľkú pozornosť na kontrolu jednotlivých JRD a na strediská ochrany rastlín. V tomto období poľnohospodárske podniky skladovali veľké množstvá agrochemikálií, z čoho vyplývalo aj značné mnonžstvo neupotrebiteľných zásob týchto látok. Do doby bezpečnej likvidácie týchto látok zvyšky boli len skladované. Každoročne oddelenie vykonávalo kontrolu týchto látok a správa bola zaslaná pre okresný policajný zbor a pre požiarnu ochranu. V spolupráci s tými orgánmi sme vykonávali aj spoločné previerky týchto skladov.
-
distribúcia agrochemikálií bola centralizovaná v skladových priestoroch Poľnohospodárskeho nákupného podniku v Komárne, odkiaľ na základe nami vydaných povolení na odber týchto
látok, nakupovali jednotlivé poľnohospodárske organizácie. Oddelenie v rámci pravidelnej kontroly týchto skladov zistilo skladovanie veľkého množstva arzeničnanu vápenatého v pôvodnom papierovom balení. Situácia bola riešená takým spôsobom, že v spolupráci s inými odbornými pracovníkmi boli papierové vrecia zabalené do vodotesných hrubých igelitových vriec a vrece uložené do železných sudov. Zeminu podlahy skladu do hĺbky 20 cm taktiež odstránili a balili rovnakým spôsobom ako vrecia s arzeničnanom vápenatým. Zamestnanci pri práci používali celotelovú ochranu. Naplnené sudy boli odvezené v sprievode polície na bezpečné miesto mimo okres. -
Postreky
s agrochemikáliami na základe objednávok poľnohospodárskych podnikov
vykonávali strediská ochrany rastlín
pri poľnohospodárskom nákupnom a zásobovacom
závode Komárno a letecké postreky Agrochemický podnik Chotín. -
Začiatkom roku 1992 bola vytvorená okresným štátnym lekárom skúšobná komisia na preskúšanie pracovníkov za účelom získania odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi. Školenia a skúšky pracovníkov pracovníkov manipulujúcich s agrochemikáliami boli vykonávané do roku 2007.
-
najväčšími
závodmi
boli
Slovenské
lodenice
Komárno,
Agrozet
Komárno,
Poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod Komárno, Závody 29. augusta Komárno, Prístav Komárno, OSP Komárno, Agrostav Komárno, Stavba VD Komárno, Pivovar Hurbanovo, Drevina Kolárovo – prvá výroba obývacej steny zn. IGORA. Po zaniknutí tejto výroby v prevádzkových priestoroch vznikol závod Považské strojárne Kolárovo, kde sa vykonávala výroba malých motocyklov zn. BABETA. -
Ako dôležitým momentom bolo v závode Slovenské lodenice Komárno prešetrovanie choroby z povolania u zamestnanca pri montovaní a skúške navigačných zariadení, ktorý pri práci ochorel na onkologické ochorenie. V minulosti boli niektoré priestory na výrobu lodných objektov vyčlenené na zbrojársku výrobu – samohybné húfnice. Táto prevádzka mohla byť kontrolovaná len preverenými pracovníkmi oddelenia, ktorí obdržali preukaz o vstupe do priestoru výroby. Veľkou udalosťou bolo, keď započali s výrobou osobných riečno – morských lodí OL 400. Problematická bola činnosť v Prístave Komárno, nakoľko v blízkosti obytnej zóny bola vykládka bauxitu a kovových potrubí. Ďalším problémom v Prístave Komárno bolo plynovanie dovezeného obilia na šlepoch, pred vykládkou, ktoré bolo znečistené exotickým hmyzom a plazmi. Počas plynovania bol zabezpečený dozor zo strany hygieny a lekárskej služby prvej pomoci. Fyzikálne laboratórium oddelenia hygieny práce sa začalo budovať na jeseň roku 1986. 1.
septembra 1986 na oddelenie hygieny práce nastúpila Ing. Elena Mlčuchová, ktorej úlohou bolo
rozbehnúť činnosť fyzikálneho laboratória pri oddelení hygieny práce zamerané na meranie a hodnotenie hlučnosti v pracovnom prostredí. Prvé dva mesiace boli zamerané na zabezpečenie prístrojového a materiálového vybavenia laboratória, spracovanie metodík merania emisií hluku v pracovnom prostredí
a hodnotenia expozície zamestnancov hluku. V novembri 1986 bolo
laboratórium posilnené o laborantku Katarínu Zsilákovú (Šodorovú),
a laboratórium začalo na
základe požiadaviek oddelenia hygieny práce pripravovať podklady k rozhodovacej činnosti meraním emisií hluku a hodnotením expozície zamestnancov hluku na pracoviskách v okrese Komárno. Prvé meranie, vykonané na podklade objednávky prevádzkovateľa pracovných priestorov, bolo realizované 19.1.1987. Laboratórium vtedy ešte stále nemalo vlastný zvukomer a meranie vykonávalo ručičkovým zvukomerom požičaným z Výskumného ústavu pre stavbu lodí v Komárne. Koncom roku 1987 bolo
laboratórium vybavené
integrovaným zvukomerom RFT 0026,
tretinooktávovým filtrom, kalibrátorom a mikrofónmi. Boli to všetko prístroje výrobcov koncernu Robotron z Nemeckej demokratickej republiky.
Nový zvukomer skvalitnil a uľahčil meranie
nakoľko už mal zabudovaný integrujúcu jednotku a umožňoval ekvivalentnú hladinu zvuku merať priamo. Neskôr boli ešte dokúpené dva expozimetre zvuku tiež od spoločnosti Robotron. Ďalší kvalitatívny posun pri meraní zvuku znamenalo zakúpenie zvukomeru Norsonic 116 v roku 1996, ktorý umožňoval merať ďalšie parametre ale i svojou veľkosťou a nízkou hmotnosťou podstatne zvýšil komfort pri meraní. Okrem samotného merania zvuku a hodnotenia veľkosti expozície zamestnancov hluku laboratórium využívalo počítačový program A-SPEKT – umožňujúci vypočítať hladiny hluku za chráničom sluchu u zamestnanca na konkrétnom pracovnom miestne ako podklad pre rozhodovanie o vhodnosti konkrétneho druhu chrániča sluchu a jeho účinnosti pri ochrane sluchu. Autorom programu bol Ing. Slivka z OHS Spišská Nová Ves a ako počítač bol použitý mikropočítač PMD s kazetopáskovou pamäťou, ktorý poskytol odbor lekárskej mikrobiológie. Okrem meraní hlukovej expozície zamestnancov pri práci laboratórium
meralo a hodnotilo u
prevádzkovateľov zdrojov zvuku emisie hluku do obytného prostredia a pripravovalo podklady pre rozhodovaciu činnosť oddelení pri riešení podnetov obyvateľov na hluk. V roku 1989 v rámci celoslovenskej úlohy boli merané vybrané charakteristiky hluku v obslužných kabínach vybraných mobilných strojov (traktory, nakladače, vysokozdvižné vozíky, autožeriavy, sacie bágre, pásové a hydraulické rýpadlá, nákladné vozidlá ako Praga V3S, IFA, Škoda a podobne). Pomocou nich sa vytvorila celoslovenská databáza údajov. V rokoch 1994 -1995 bola činnosť laboratória zameraná najmä na meranie hluku z dopravy vo vybraných lokalitách mesta Komárno, ktoré slúžilo ako podklad pre hlukovú mapu mesta Komárno. Pri vyhotovení hlukovej mapy Mesta Komárno laboratórium využilo i
počítačový program
KOMHLUK – umožňujúci modelovaním situácie v okolí cestnej komunikácie zistiť hladiny hluku v konkrétnych miestach vonkajšieho prostredia a zároveň možnosť vytlačiť takéto mapy i s izofónami
pre ďalšie použitie. Riešenie tejto úlohy vyplynulo jednak z potrieb oddelenia hygieny životného prostredia a jednak ako podklad pre správu, ktorá sa predkladala Európskej komisii. V roku 1989 laboratórium rozšírilo svoju ponuku o meranie intenzity umelého osvetlenia vo vnútorných pracoviskách a po vykonaní skúšok a získaní osvedčenia pre prevádzkovanie rádiostaníc v roku 1991 aj o meranie denného osvetlenia budov. V roku 1989 laboratórium spolupracovalo s Krajskou hygienickou stanicou v Bratislave na projekte meraní expozície zamestnancov trichlóretylénu a perchlóretylénu v chemických čistiarňach šatstva metódou pasívnej dozimetrie. Fyzikálne laboratórium zabezpečilo odber vzoriek a zistenie časovej snímky expozície zamestnancov na základe, ktorých chemické laboratórium KHS Bratislava vyhodnotila expozíciu hodnotených zamestnancov uvedeným chemickým látkam. Koncom roku 2002 sa podarilo laboratórium vybaviť kalibračným zariadením a dvoma osobnými čerpadlami amerického výrobku SKC pre osobný odber vzoriek vzduchu v dýchacej zóne pracovníkov a od
februára roku 2003 laboratórium začalo vykonávať meranie expozície
zamestnancov pevnému aerosólu gravimetrickou metódou. Pri týchto meraniach fyzikálne laboratórium spolupracovalo s chemickým a mikrobiologickým laboratóriom, ktoré poskytovali svoje prístrojové vybavenie potrebné
pre
prípravu odberového materiálu a následné spracovanie
odobratých vzoriek. Posledné merania fyzikálnych faktorov vykonalo laboratórium v decembri roku 2004. V prvom polroku roku 2005 boli rozhodnutím laboratóriá v sídlach okresov zrušené a všetky prístroje boli delimitované, v našom prípade Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre.
Meranie a hodnotenie : - hluku od XI.1986 do 8. decembera 2004 - hluková expozícia zamestnancov - hluk v životnom prostredí (podnety) - hluk vo vnútri obytných budov (podnety) - hluk v obslužných kabínach mobilných strojov - hluk z dopravy (cestnej) – hluková mapa Mesta Komárno - pevného aerosólu gravimetrickou metódou II.2003 - 28.10.2004 - umelé osvetlenie 7.12.1989 – 10.11.2004 - denné osvetlenie 1991 - XII.1995 - niektoré parametre tepelnovlhkostnej mikroklímy 1990 - pilotné odskúšanie meranie vybraných chemických faktorov metódou pasívnej dozimetrie 11.1989
Oddelenie hygieny výživy a predmetov bežného užívania Oddelenie hygieny výživy a predmetov bežného užívania v okrese Komárno vzniklo v roku 1952 po prijatí zákona č. 4/1952 Z. o hygienickej a proti epidemickej starostlivosti. Na oddelení pod vedením RNDr. Antonína Fajthu až do roku 1961 pracovala aj asistentka hygienickej služby a laborantka. Svojou činnosťou sa zameriavali hlavne na laboratórne vyšetrovanie vzoriek potravín, kozmetiky a vody. MUDr. Mikuláš Juhász viedol oddelenie od roku 1961 do marca roku 1964, kedy nastúpila Mgr. Viera Vidová spolu s 8 asistentmi hygienickej služby. Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila činnosť oddelenia bolo stúpanie hladiny rieky Dunaj a neskoršie aj jeho prítokov a s tým súvisiace stúpanie spodných vôd, priesaky. Od júna 1965, kedy sa Dunaj prelial cez hrádzu na Ostrove Červenej flotily neďaleko vodárne bolo mesto ohrozené aj zo strany Váhu. Hlavným hygienikom (MUDr. Strmeň) a Krajským hygienikom (doc. MUDr. Schultz) boli nariadené hygienické opatrenia súčasne s 24 hodinovou pohotovosťou pracovníkov Okresnej hygienickej stanice Komárno. Na výpomoc bolo preradených
aj cca 40 pracovníkov hygienických služieb
z celého ČSSR a nevyhnutná bola aj spolupráca s nasadenými jednotkami Ministerstva národnej obrany a Ministerstva vnútra. Pred maximálnou kulmináciou Dunaja dňa 17.6.1965 bola evakuovaná nemocnica Komárno, okrem niekoľkých lekárov vypomáhajúcich aj na Okresnej hygienickej stanici. Rozvážali sa potraviny, pitná voda a dezinfekčné prostriedky. V júli Okresná protipovodňová komisia zrušila stav ohrozenia. Zvýšený hygienický dozor bol však naďalej zameriavaný na odbery vody a dezinfekciu potravinárskych objektov. V roku 1966, kedy boli v platnosti zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a Vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným ochoreniam, Oddelenie bolo zapojené aj do súťaže zariadení spoločného stravovania v rámci tzv. „Olympiády kvality“ cestou Slovenskej televízie Bratislava. V roku 1970 sa pracovníci Oddelenia aktívne podieľali na protinákazových opatreniach v súvislosti s výskytom cholery, a to aj výpomocou pracovníčky v okrese Michalovce v roku 1971. V roku 1972 boli zadelení aj na pohotovostné služby na štábe Civilnej obrany a v roku 1973 na pohotovostné služby v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky. Podľa dostupných zdrojov v 90 - tych rokoch bola činnosť oddelenia zameraná na hygienický dozor v prevádzkach bitúnkov, mäsovýrobní, sódovkární, konzervární a zariadení spoločného stravovania. Medzi najvýznamnejšie prevádzky patrili: Pivovar Zlatý bažant, Lahôdkarská výrobňa Zdroj š.p. a Jednota SD. V súvislosti s novým živnostenským zákonom v roku 1992 došlo k zmenám právnych subjektov, rozvojom súkromného podnikania bolo nevyhnutné zavedenie poradenskej a
konzultačnej činnosti a kurzov hygienického minima. Došlo k významnému nárastu počtu zariadení, už v roku 1992 bolo oddelením dozorovaných cca 1500 prevádzok. V roku 1994 boli dohodnuté zásady spolupráce s Okresnou veterinárnou stanicou v Komárne. V roku 1995 sa Oddelenie stalo gestorom výkonu štátneho zdravotného dozoru počas letnej turistickej sezóny a počas konania významných hromadných podujatí.
Pracovníci okrem štátneho zdravotného dozoru začali aj
s výkonom úradnej kontroly potravín a výkonom štátneho zdravotného dozoru nad kozmetickými výrobkami. Intenzívne spolupracovali aj s orgánmi veterinárnej služby a prakticky vytvárali podmienky obsiahnuté v dohodách o spolupráci. Počas obdobia vedenia PhMr. Vidovou sa v rokoch 1964 -2002 na Oddelení hygieny výživy vystriedalo 23 asistentov hygieny. Od roku 2002 je činnosť zabezpečovaná pod vedením Ing. Márie Hamranovej. V roku 2003 bola štátnym okresným hygienikom zriadená komisia na preskúšanie a vydávanie osvedčení odbornej spôsobilosti pracovníkom v epidemiologicky závažnej činnosti v oblasti hygieny výživy. V poslednom desaťročí minulého storočia postupne pribúdali ďalšie významné činnosti a kompetencie oddelenia, ktoré sú vykonávané aj v súčasnosti za účelom ochrany zdravia obyvateľov konzumentov. Je všeobecne známe, že spôsob výživy a kvalita stravovania patria medzi základné životné podmienky každého človeka už od jeho narodenia až do smrti. Preto je nevyhnutné intenzívne sledovanie hygienickej bezchybnosti, zdravotnej nezávadnosti a biologickej hodnoty potravinových surovín, polotovarov, hotových výrobkov a pokrmov pri dovoze, vo výrobe výrobkov, pri skladovaní, doprave a predaji potravín a požívatín.
Oddelenie hygieny detí a mládeže
Hygiena detí a mládeže sa ako samostatné oddelenie zriadilo v roku 1965 príchodom MUDr. Alexandra Manczala do nášho ústavu, ktorý sa svojou aktivitou angažoval vo vtedajšom ale aj preventívnom hygienickom dozore na
úseku
bežnom
predškolských, školských a dorastových
zariadení. Zároveň zastával aj funkciu zástupcu riaditeľa Okresnej hygienickej stanice. Hlavnou náplňou práce oddelenia bolo vykonávanie preventívneho a bežného hygienického dozoru na úseku školských zariadení, posudzovanie projektovej dokumentácie pri budovaní plnoorganizovaných škôl v okrese Komárno a pri rekonštrukcii budov pre deti a mládež.
Vedúcim oddelenia hygieny detí a mládeže bol MUDr. Alexander Manczal, ktorý sa v roku 1985 stal okresným hygienikom. V roku 1980 na odd. nastúpila MUDr. Silvia Rusková,
ktorá bola
zároveň v tom období aj vedúcou odd. HDM. V spolupráci s asistentkou hygienickej služby (AHS) Zlatou Uríčkovou, ktorá v tom období vykonávala aj funkciu vedúcej AHS ústavu, vykonávali sledovanie rizikových parametrov a poradenstvo v Centre podpory zdravia pre obyvateľov okresu. Centrum podpory zdravia prevádzkovalo v priestoroch Termálneho kúpaliska v Komárne. Nakoľko v roku 1992 bolo 22 zariadení pre deti a mládež zásobovaných pitnou vodou z vlastného vodného zdroja, vykonával sa pravidelný bežný hygienický dozor vlastných vodných zdrojov a monitoring pitných vôd v okrese Komárno. Postupom rokov sa takmer všetky zariadenia pre deti a mládež
napojili na verejný vodovod obcí, až na predškolské a školské zariadenie, ktoré
prevádzkuje v obci Šrobárová. Tieto dve zariadenia sa na verejný vodovod napájajú práve v tomto období. V týchto rokoch prevádzkovali 2 štátne zariadenia typu „ Detské jasle“, ktoré však postupom času v roku 1994 zanikli. Odd. HDM sa podieľalo na realizácii projektov „Chceme dýchať čistý vzduch“, ktorý bol zameraný na výchovu detí v predškolskom veku k nefajčeniu a projektu „Zdravé deti v zdravých rodinách.“ v spolupráci s lekármi pre deti a dorast. V roku 2002 na odd. nastúpil MUDr. František Molnár, ako lekár odd., ktorý zabezpečoval aj činnosť Centra podpory zdravia a naďalej aktívne pokračoval v poradenstve zdravého životného štýlu pre širokú verejnosť. Na odd. HDM pracoval 2 roky. Od roku 2004 sa stal vedúcim oddelenia hygieny detí a mládeže /HDM/, RNDr. Jozef Rosinský, MPH, ktorý bol zároveň aj vedúcim Národného referenčného centra pre Vibrionaceae
na
Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne. Počas jeho vedenia v spolupráci s Katedrou hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava, /vedúca prof. MUDr. Ľudmila Ševčíková CSC/ sme boli gestorom celoslovenského projektu „ Zdravie matiek a detí vo vzťahu
k
expozícii
fajčenia “, ktorý koncepčne vychádzal zo spolupráce s NEW YORK
Univerzity. V súvislosti s riešením uvedeného projektu navštívila v roku 2008 naše pracovisko odborná pracovníčka NEW YORK Univerzity Alexis Burrakoff. RNDr. Jozef Rosinský, MPH bol aktívny aj po publikačnej stránke. V zborníkoch LFUK Bratislava bol autorom a spoluautorom 6 odborných článkov s problematikou hygieny výživy detí. Od roku 2010 do októbra 2014 vykonával súčasne funkciu krajského odborníka pre odbor hygiena detí a mládeže RNDr. Jozef Rosinský, MPH bol vo funkcii vedúceho odd. HDM do augusta roku 2013. Od septembra roku 2013 došlo k organizačnému spojeniu oddelenia hygieny detí a mládeže a referátu podpory zdravia a vytvorenia jedného celku, vedúcou oddelenia sa stala Mgr. Silvia Nagyová. V hlavnej náplni odbornej činnosti oddelenia hygieny detí a mládeže došlo oproti minulosti k istým zmenám v kompetenciách, v systéme práce, avšak zásadné oblasti záujmu a priority
oddelenia HDM ostali zachovalé. Odbor hygieny detí a mládeže je medicínskym odborom, ktorý plní úlohy štátu v oblasti verejného zdravotníctva, spočívajúceho v podpore a ochrane zdravia detí a mládeže. Činnosť oddelenia hygieny detí a mládeže sa zameriava najmä na tieto oblasti :
Výkon štátneho zdravotného dozoru nad vytváraním a ochranou zdravých životných a pracovných podmienok v zariadeniach, ktoré poskytujú starostlivosť, výchovu, vzdelávanie, ubytovanie, stravovanie, telesnú výchovu a rekreáciu detí a mládeže a nad ochranou ich zdravia, v súlade s ustanoveniami zák. NR SR č.355/2007 Z.z. o ochrane , podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výkon úradnej kontroly potravín podľa zák.NR SR č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Príprava podkladov pre posudkovú
a rozhodovaciu činnosť orgánu verejného
zdravotníctva RÚVZ so sídlom v Komárne v oblasti hygieny detí a mládeže, vrátane rozhodovacej činnosti pri ukladaní sankčných opatrení.
Poskytovanie konzultačných a poradenských služieb právnickým a fyzickým osobám, príprava odborných vyjadrení a stanovísk, expertíz, správ a podkladov v otázkach vytvárania a ochrany zdravých podmienok života a práce detí a mládeže.
Prešetrovanie podnetov a sťažností v oblasti hygieny detí a mládeže, podaných na RÚVZ so sídlom v Komárne.
Dozor nad dodržiavaním zákona NR SR č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
Odbery vzoriek pitných a bazénových vôd, odbery vzoriek pieskov, sterov z prostredia, odbery vzoriek hotových jedál a pokrmov .
Účasť na plnení celoslovenských a regionálnych úloh a projektov v rámci
ochrany,
podpory a rozvoja zdravia detí a mládeže, ktorých cieľom je na základe zisťovaní, zberu a spracovania dát, údajov a informácií vypracovať opatrenia na posilňovanie zdravia mladej generácie, z ktorých je potrebné spomenúť :
-
Monitoring stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie SR
a hodnotenie expozície vybraných rizík spojených s konzumáciou jedál - Zneužívanie návykových látok /alkohol, tabak, drogy/ u detí a mládeže na Slovensku
- Monitoring úrazovosti u detí predškolského veku - Monitoring telovýchovných podmienok žiakov základných a stredných škôl, využitie hodín TV - Monitoring spotreby vybraných aditívnych látok do potravín u detí -
Sledovanie vplyvu škodlivých látok vo vnútornom ovzduší škôl na zdravie detí v rôznych
regiónoch Slovenska - ESPAD- európsky prieskum o alkohole a drogách - Zdravé deti v zdravých rodinách - Zdravie matiek a detí vo vzťahu k expozícii fajčenia - Antropometrické merania - prieskum rastu a telesného vývinu detí a mládeže v SR, ktoré vykonávame v pravidelných 10. ročných intervaloch
Oddelenie podpory zdravia a poradňa podpory zdravia Od 1.6.1993 bolo Oddelenie výchovy k zdraviu začlenené do odboru epidemiológie Štátneho zdravotného ústavu /ŠZÚ/ Komárno, kedy prebehla transformácia zdravotníctva a oddelenie bolo delimitované z NsP Komárno. Vedením oddelenia bola poverená lekárka oddelenia epidemiológie MUDr. Mária Nagyová. Úlohy oddelenia vyplývali z programu Svetovej zdravotníckej organizácie „ Zdravie pre všetkých do roku 2000“, Národného programu podpory zdravia, projektov podporujúcich zdravie ako aj z miestnej problematiky v súlade s hlavnými úlohami Štátneho zdravotného ústavu. Oddelenie plnilo výchovnú, vzdelávaciu ako aj poradenskú činnosť zameranú na zvyšovanie zdravotného uvedomenia obyvateľov. Na oddelení pracovali 2 pracovníčky –inštruktorky a 1 výtvarník. V mesiaci apríl 1995 zahájila svoju činnosť poradňa pre odvykanie fajčenia pri ŠZÚ. Jej vedúcou sa stala lekárka poverená vedením zdravotnej výchovy. Od marca 1995 bola zahájená činnosť telefonickej linky dôvery AIDS. Oddelenie sa orientovalo na riešenie programu CINDI, poradenská činnosť bola zabezpečovaná v priestoroch poradne prístrojom Reflotron, alebo priamo v teréne. Oddelenie úzko spolupracovalo s organizáciou Slovenského červeného kríža zastúpenou v Komárne, školskými zariadeniami. Spolupráca spočívala v aktívnych prednáškach zameraných na podporu zdravia obyvateľov. V roku 1997 bol vyčlenený priestor na činnosť Centra podpory zdravia na Termálnom kúpalisku v Komárne. Centrum podpory zdravia poskytovalo základnú poradenskú službu a vyšetrenie základných biochemických a fyzikálnych parametrov, ktoré sa dajú ovplyvniť životným štýlom. Služby obyvateľstvu boli poskytované dva krát týždenne. Centrum viedla lekárka – vedúca oddelenia
hygieny detí a mládeže MUDr.Silvia Rusková v spolupráci s vedúcou stredných zdravotníckych pracovníkov a inštruktorka oddelenia výchovy k zdraviu. Centrum podpory zdravia bolo organizačne začlenené pod odbor hygieny životného prostredia, oddelenie hygieny detí a mládeže. MUDr.Silvia Rusková ukončila 1.12.2001 činnosť vedúcej Centra podpory zdravia a vedením bola poverená vedúca stredných zdravotníckych pracovníkov Zlata Uríčková. Okrem poradenskej činnosti sa pracovníci oddelenia venovali činnostiam zameraným najmä na zvyšovanie pohybovej aktivity, správnej výživy, poradenstva na odvykanie od fajčenia, prevencie pohlavných chorôb, HIV – AIDS, nemedikamentózneho ovplyvňovania zvýšeného krvného tlaku, ovplyvňovania zložiek životného štýlu. Zvýšená pozornosť sa venovala aj aktivitám podľa kalendára Svetovej zdravotníckej organizácie. Činnosť oddelenia vychádzala z plnenia hlavných úloh a programu svetovej zdravotníckej organizácie „ Zdravie 21 storočia“. Od mája 2002 nastúpil ako lekár v Poradni podpory zdravia MUDr. František Molnár, ktorý bol aj lekárom na oddelení hygieny detí a mládeže. Od roku 2003 bol vedúcim Poradne podpory zdravia MUDr. František Molnár. Od roku 2004 bolo vytvorené samostatné oddelenie výchovy k zdraviu pod vedením MUDr. Františka Molnára, kde bola začlenená aj činnosť Poradne podpory zdravia . Na oddelení pracovali 2 asistentky a 1 výtvarníčka. V marci 2006 sa Poradňa podpory zdravia presťahovala z termálneho kúpaliska v Komárne do priestorov úradu. Pre činnosť poradne bol vyčlenený priestor na poskytovanie poradenstva a telocvičňa. 31.8. 2013 ukončil pracovný pomer MUDr. František Molnár a od 1.9.2013 bolo oddelenie podpory zdravia organizačne zlúčené s oddelením hygieny detí a mládeže a vytvorené oddelenie hygieny detí a mládeže a referát podpory zdravia. Vedúcou oddelenia bola vymenovaná Mgr. Silvia Nagyová. Referát podpory zdravia pracuje za rovnakých podmienok. Poradenská činnosť je naďalej poskytovaná 2 krát týždenne. Na referáte podpory zdravia pracuje 1 asistentka a 1 technická projektová asistentka. V hlavnej náplni činnosti neprišlo k zásadným zmenám oproti minulosti. Prioritné úlohy oddelenia sa prispôsobovali aktuálnym potrebám spoločnosti. V súčasnosti sa orientujú hlavne na prevenciu neinfekčných ochorení, zvyšovanie zdravotného uvedomenia občanov, propagáciu zdravého životného štýlu, aktívny prístup občanov k ochrane zdravia. Zamestnanci oddelenia vykonávajú prednáškovú činnosť, poradenstvo, realizujú projekty zaradené do Programov a projektov ÚVZ SR ako aj vlastné projekty. Medzi najvýznamnejšie patria : - Národný program podpory zdravia, v rámci ktorého bol uskutočnený 2. ročník „Prechádzky na podporu zdravia - vlastný projekt „Zdravý životný štýl“ - Národný program prevencie nadváhy a obezity. - podujatia v rámci významných svetových dní
- Národný akčný plán na kontrolu tabaku – aktivity k Svetovému dňu bez tabaku - regionálne aktivity v rámci plnenia úloh Národného programu ochrany a podpory zdravia starších ľudí - zdravotno-výchovné pôsobenie u detí predškolského veku - stomatohygiena - regionálne aktivity v rámci plnenia úloh Národného programu starostlivosti o deti a dorast - spolupráca na projekte „Sledovanie výživového stavu obyvateľstva SR“ s oddelením hygieny výživy, - vlastný program prevencie kolorektálneho karcinómu. - V rámci programu CINDI je naďalej prevádzkovaná poradňa zdravia, kde sa realizuje prevencia najmä srdcovo-cievnych ochorení. V rámci činnosti poradne zdravia pracovníci OPZ vykonávajú výjazdy na rôzne pracoviská v okrese Komárno
Lekárska mikrobiológia a Národné referenčné centrum pre Vibrionaceae V rámci vtedajšej novovznikajúcej hygienickej služby najväčším pracoviskom čo do počtu pracovníkov a šírky pôsobnosti boli mikrobiologické laboratóriá, ktoré vykonávali mikrobiologické vyšetrenie biologického materiálu z epidémií, klinických ochorení a patologických stavov ako aj vzorky životného prostredia. Už v 60. rokoch 20. storočia v budove bývalého očného oddelenia v Komárne, kde sídlila celá OHES,
bola zriadená malá mikrobiológia, ktorú zároveň viedol okresný
hygienik MUDr.František Strmeň, neskoršie hlavný hygienik pre Slovensko.
Po ňom vedením
pracoviska bola poverená PhMr. Jana Bordáčová a neskoršie zastupovaním takmer po dobu jedného roka MUDr.Jozef Schleichart. V roku 1961 po zrušení okresu Hurbanovo,/ kde bola rovnako zriadená OHES / prevzala funkciu vedúceho oddelenia mikrobiológie Okresnej hygienicko – epidemiologickej stanice MUDr. Katarína Viteková, ktorá sa zúčastnila mikrobiologického kurzu. Toto laboratórne oddelenie podliehalo pod odbor epidemiológie, ktorú do odchodu do OHES Prievidza v roku 1973 viedla MUDr. Renée Helbichová. Pôvodne funkciu vedúcej laborantky zastávala pani Iveta Barvulská, po ktorej túto funkciu prevzala pani Anna Minarovjechová a úspešne vykonávala až do začiatku roku 1983. V roku 1958 sa
„hygiena“ presťahovala z priestorov bývalého očného oddelenia na
Záhradníckej ulici v Komárne do súčasného starého krídla budovy, ktoré bolo pôvodne postavené ako dezinfekčná stanica. V predchádzajúcom období Okresná hygienicko – epidemiologická stanica vlastnila aj hygienické laboratóriá ( vyšetrovanie potravín, pitných vôd a kozmetiky ), ktoré viedol až do
konca roku 1961 RNDr. Anton Fajth. Bol vášnivým turistom a je o ňom známe, že vzorky potravín chodieval odoberať aj do vzdialenejších častí okresu pešo, potom vykonával laboratórne práce. Po jeho odchode toto laboratórium bolo zrušené s neskorším čiastočným obnovením činnosti v rámci vyšetrovania pitných vôd až do roku 1965, kedy bolo laboratórium MŽP definitívne presunuté do OHS Nové Zámky. Obnovené bolo spolu s oddelením chemických analýz ŽP až v roku 1991. Po získaní atestácie z mikrobiológie pani
primárka MUDr. Katarína Viteková
z rodinných dôvodov odišla pracovať do novozriaďujúceho sa mikrobiologického oddelenia Okresnej hygienicko – epidemiologickej stanice Nové Zámky.
V konkurznom pokračovaní na obsadenie miesta vedúceho mikrobiologického oddelenia úspešne obstál odborný asistent Výskumného ústavu tuberkulózy, promovaný biológmikrobiológ RNDr.Ján Ďurkovský, CSc. /1962/ Pracovisko v tom čase pozostávalo z úseku mikrobiológie, sérológie a technických služieb s malým chovom laboratórnych zvierat umiestneným vedľa schodov ktoré vedú na nemocničný dvor. V krátkom čase k oddeleniu bol pričlenený úsek kultivácie mykobaktérii, ktorý doposiaľ viedol primár oddelenia TAPCH MUDr. Milan Minarovjech. Úsek kultivácii mykobakteriálnych nákaz patril k priekopníkom v izolácií atypických mykobaktérií a tiež zaznamenalo prvú izoláciu Mycobacterium szulgai v ČSSR a 14. na svete. Neskoršie, vzhľadom na vyžadujúcu potrebu smerom hygienických oddelení bol znovuzriadený úsek vyšetrovania pitných vôd tak pre individuálne ako aj hromadné zásobovanie. V roku 1972 pracovisko bolo povýšené v rámci hygienickej služby Slovenska na odbor s oddeleniami
mikrobiológie,
imunoserológie,
kultivácie
mykobakteriálnych
nákaz,
parazitológie a technických služieb s moderným a účelným chovom laboratórnych zvierat. Len vďaka dobrej spolupráci tak s oddelením epidemiológie, komunálnej hygieny a lôžkových oddelení nemocnice, najmä infekčného oddelenia, vznikli možnosti pre výskumnú činnosť pracoviska. Pracovisko riešilo v spolupráci a tiež samostatne niekoľko výskumných úloh rezortného plánu, z pracoviska bolo publikovaných 50 odborných prác a odprednášané značné množstvo odborných prednášok na konferenciách a zjazdoch. Zúčastňovali sme sa odbornej výuky aj v rámci Inštitútu pre ďaľšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave. Pracovníci oddelenia sa aktívne podieľali na technickom zlepšení odborných schôdzí spolku lekárov.
Z pracoviska mikrobiologického oddelenia vzišla iniciatíva odhalenia pamätnej tabule Dr.Stanislavovi Prowázkovi s možnosťou konania medzinárodných vedeckých konferencií “Prowázkove dni „ od roku 1975 spolu s udeľovaním Prowázkovej medaile v trojročných intervaloch. Prvý mládežnícky klub „Z“ v okrese Komárno bol navrhnutý a zrealizovaný pracovníkmi práve mikrobiologického oddelenia, ktorého priestory pre spoločenskú činnosť zdravotníkov slúžia na spoločenskú činnosť zdravotníkov možno doteraz.. Koncom roka 1980 bola dokončená prístavba k starej budove „hygieny“, čím mikrobiologický odbor získal na tú dobu vysoko štandardné pracovné priestory , čo spolu s ostatným znamenalo aj rozšírenie palety vyšetrovacích postupov vo všeobecnosti na existujúcich oddeleniach odboru. Prednostovi mikrobiologického odboru RNDr. Jánovi Ďurkovskému CSc. bola v roku 1978, ako prvému odbornému pracovníkovi v rámci OÚNZ udelená vedecká hodnosť kandidáta vied. Menovaný pôsobil v rokoch 1981 až 1984 v Pasteurovom ústave Tunis ako vedecký pracovník a v roku 1986 sa zúčastnil študijného pobytu v Protimorovom ústave Kavkazu a Zakavkazstva. Počas tohto pobytu vedením odboru bol poverený RNDr. Jozef Rosinský, ktorý ako prvý v zdravotníctve okresu Komárno získal titul Master of Public Health. /r.2000/, v roku 2011 mu bola udelená bronzová medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti za zásluhy a rozvoj tejto odbornej organizácie a v roku 2012, pri príležitosti 60. výročia prijatie Zákona o hygienickej službe strieborná medaila. V roku 1980 bola ukončená prístavba k starej budove OHS spojená chodbou, čím komplex dvoch budov získal tvar písmena H, čo metaforickej obrazotvornosti symbolizuje hygienu a sme možno jediná hygiena na Slovensku takéhoto tvaru budovy. Uvedenou prístavbou získal mikrobiologický odbor, ale aj terénne pracoviská na tú dobu vysoko nadštandardné pracovné priestory.
Znamenalo to aj rozšírenie palety mikrobiologických vyšetrovacích
postupov vo všeobecnosti. Po konkurznom pokračovaní miesto primára lekárskej mikrobiológie bolo obsadené MUDr. Milanom Polákom. Pracovisko odboru lekárskej mikrobiológie ŠZÚ po reorganizácii /1996/ bolo rozčlenené na oddelenie klinickej mikrobiológie NsP s primárom MUDr. Milanom Polákom a na oddelenie mikrobiológie životného prostredia ŠZÚ s vedúcim oddelenia RNDr. Jozefom Rosinským. Zodpovedné výsledky tak v rámci preventívnej medicíny, ako aj klinickej medicíny mohli dosahovať len v úzkej odbornej činnosti lekárov a odborných vysokoškolských pracovníkov ako aj stredného zdravotného personálu na všetkých postoch. V roku 1971 po izolácii Vibrio cholerae na našom pracovisku od pacienta s choleriformným ochorením, ktoré bolo sérotypizačne reidentifikované vo vtedajšom Výskumnon ústave
epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave, sa na mikrobiologickom odbore zriadilo Laboratórium pre identifikáciu vibrií spôsobnosťou pre Západoslovenský kraj. Na základe rozhodnutia MZ SR z 8.9.1994 bolo zriadené vo vtedajšom ÚHE Komárno Národné referenčné centrum pre Vibrionaceae, ktorého hlavným cieľom je základná nadstavbová identifikácia baktérií uvedenej bakteriálnej čeľade s pôsobnosťou pre rezort zdravotníctva celého Slovenska. Toto pracovisko do roku 1995 viedol RNDr. Ďurkovský Ján, CSc., po jeho odchode do dôchodku sa stal vedúcim NRC RNDr. Jozef Rosinský MPH, ktorý túto funkciu vykonáva doteraz. Bolo by nesprávne nespomenúť, že z pracoviska vzišli významné zmeny v diagnostike a izolácii vibrií, čo sa odzrkadlilo tak v domácich ako aj v zahraničných publikáciách. Treba spomenúť, že pracovisko sa zaradilo medzi laboratóriá s najvyšším počtom izolovaných
kmeňov
Vibrio
metschnikovii
a Plesiomonas
shigelloides
v Európe
a v súčasnosti pracuje s poprednými európskymi pracoviskami, ktorí sa zaoberajú uvedenou bakteriálnou čeľaďou. NRC pre Vibrionaceae vlastní od roku 1997 ako jediné pracovisko na svete séra Medzinárodnej antigénnej
sérotypizačnej schémy vypracovanej Aldovou, Shimadom
a Sakazakim. Na NRC boli izolované nové sérotypi Plesiomonas shigelloides, ktoré súčasná Medzinárodná antigénna schéma neobsahuje, čo bolo aj publikované v odborných časopisoch.
Literatúra: -
Sládek J. a kol., Verejné zdravotníctvo, Hygienická a protiepidemická starostlivosť na Slovensku, 60 rokov, Esprit s.r.o., Banská Bystrica, 2012, ISBN 978-80-967635-3-5
-
Výročné správy a archívne dokumenty OHS, ŠZU, RÚVZ so sídlom v Komárne 1974-2013
