MS-DOS (Microsoft Disk Operating System)
1. Charakteristika operačného systému MS-DOS • • • • • • •
MS-DOS je operačný systém pre 16 bitové osobné počítače (PC - Personal Computer), môže pracovať len jeden program naraz (nie je MultiTasking), môže pracovať len jeden užívateľ v jednom čase (nie je MultiUsers), neposkytuje prostriedky pre prácu v reálnom čase, neposkytuje prostriedky ochrany dát ani prístupu k ním, priamo využíva iba 640 KB operačnej pamäti, k pamäti nad rámec 640 KB môžeme pristupovať iba pomocou špeciálnych ovládačov.
Podľa typu ovládača a technických prostriedkov použitých na rozšírenie pamäti sa pamäť nad 640 KB chová ako: 1. 2. 3. 4.
RAM-disk Extended Memory (640 KB - 1024 KB) Expanded Memory (1024 KB – 4 GB) High Memory (640 KB – 1 MB)
2. Štruktúra Operačného Systému Funkcie MS-DOSu sú realizované firmwarom v ROM (ROM BIOS), väzobným programom, jadrom operačného systému a skupinou súborov (programov) umiestnených na disku, odkiaľ sa v prípade potreby zavádzajú do operačnej pamäti.
2.1 Základ systému Zavádzací program – BOOT • pre počiatočné zavedenie OS do pamäti a zahájenie jeho činnosti (naštartovanie systému ) – zavádzací program nie je uložený v súbore, • leží na začiatku každej diskety (stopa 0, povrch 0, sektor 1, ) alebo v prvom sektore oblasti DOS na HD. • Pokiaľ tu Boot neleží, obsahuje 1. sektor informáciu, že z diskety (alebo HD) nie je možné OS zaviesť a táto informácia sa vypíše na obrazovku. • I tento zavádzač musí byť pred svojim spustením zavedený do pamäti – to technicky zabezpečí zavádzač umiestnený v ROM BIOSu.
2.2 MS-DOS sa delí na: 1. 2. 3. 4. 5.
väzobný program - IO.SYS jadro systému - MSDOS.SYS interpreter príkazov - COMAND.COM služobné programy - programy dodávané so systémom ako externé príkazy užívateľské programy- kúpené alebo vytvorené programy
2.2.1 Väzobný program – súbor IO.SYS • zabezpečuje spojenie (interface) medzi hardvérom a OS – určuje fyzický spôsob spracovania (zápis znakov, čítanie znakov ), • podprogramy BIOSu, na ktoré nadväzuje sú v ROM a sú celkom závislé na hardvéry. ROM BIOS prekrýva rozdiely v technickom vybavení počítačov (rôzni výrobcovia komponentov) a navonok voči IO.SYS sa chová jednotne. 2
2.2.3 Jadro systému – súbor MSDOS.SYS • určuje logicky spôsob spracovania (práca so súbormi, s adresármi, so zariadením).
2.2.4 Interpreter príkazov – súbor COMMAND.COM • tiež sa nazýva interpreter príkazového riadku • slúži na spojenie medzi užívateľom a systémom • spracováva príkazy obsluhy, tj. to čo sa napíše z klávesnice, alebo príkazy dávkových súborov • príkaz je buď premenovaný hneď (interné príkazy DIR, DEL, COPY, CLS, ...) alebo spustí program zadaného mena, čo sú buď externé príkazy (služobné programy – PRINT, CHKDSK, ATTRIB, FORMAT, ...) alebo užívateľské programy ľubovolného mena COMMAND.COM má 3 časti: 1. inicializačnú – pracuje pri prvom zavedení do pamäti 2. rezidentnú – je trvale prítomná v pamäti 3. tranzientnú – leží v hornej časti pamäti, kde môže byť v prípade nedostatku pamäte iným programom prepísaná Poznámka: Operačný systém firmy IBM pre PC ma zhodnú funkciu ako MS-DOS. Z hľadiska užívateľa sa líši od MS-DOSu nepodstatnými maličkosťami, ako napr. iné pomenovanie jadra OS (IBMBIO.COM miesto IO SYS a IMBDOS.COM miesto MSDOS.SYS )
3
3. Vstupné a výstupné zariadenia 3.1 Znakové (nesúborovo orientované) zariadenia • pracujú naraz vždy len s jedným znakom (tlačiareň, klávesnica) • so znakovými zariadeniami pracujeme pomocou špeciálnych označení: CON – štandardné vstupno - výstupné zariadenia – pre vstup = klávesnica – pre výstup = obrazovka AUX – prvý sériový port – štandardom je RS – 232 – označuje sa tiež ako COM 1 COM2 – druhý sériový port PRN
– prvý paralelný port (tlačiareň) – štandardom je adaptér CENTRONICS – označuje sa tiež ako LPT1
LPT2 – druhý paralelný port LPT3 – tretí paralelný port NUL
– prázdne zariadenie pre vstup a výstup – pri vstupe simuluje ihneď koniec súboru znak (
+ ) – pri výstupe simuluje zápis, ale v skutočnosti nezapisuje – toto zariadenie sa často využíva napr. v dávkových súboroch na potlačenie výpisu na obrazovku, alebo pri ladení programov ktoré pracujú so súbormi.
3.2 Blokové (súborovo orientované) zariadenia • • • • • •
pracujú naraz s celým blokom dát označujeme ich: jednotka (driver) sú to: HDD (hard disk), FD (floppy disk), RAM-disk (virtuálne disky), CD (compact disk), označujú sa písmenami A: až Z: A: a B: sú vždy diskety, i keď nie sú fyzicky prítomné Hard disk je vždy označený C: a prípadný RAM-disk až ďalším neprideleným písmenom
4
4. SUBORY (file) Súbory tvoria v PC základnú organizačnú jednotku pre uloženie informácií na diskoch alebo disketách. Aby sme sa v nich mohli ľahko orientovať, súbory organizujeme v adresároch. Každý osobný počítač obsahuje minimálne jeden disk. V jeho hlavnom (koreňovom) adresári musia byť uložené aspoň základné systémové súbory IO.SYS, MSDOS.SYS, COMMAND.COM. Ďalšie súbory v počítačoch sú závislé na konkrétnych programoch užívateľa. • súbor je určený pomocou : 1. mena (name) 1-8 znakov napr. POKUS 2. prípony (= extension, typ = type) 1-3 znaky napr. PAS kde: prípona nie je povinná ale prevažne sa používa, prípona je od mena oddelená bodkou (.) • v mene a v prípone 1. nezáleží na veľkých a malých písmenách 2. nie sú dovolené znaky * ? < > . + : Ku zmene mena súboru slúži príkaz RENAME. Táto zmena nemá vplyv na jeho umiestnenie v štruktúre adresárov.
4.1 Typy súborov Súbory môžeme rozdeliť na mnoho typov podľa ich obsahu a spôsobu použitia. Štandardne používané súbory sú : *.ARC alebo *.ARJ - Archivačné súbory programov *.BAK - Záložná kópia *.BAT - Dávkové súbory. Môžeme ich spustiť a obsahujú príkazy operačného systému MS-DOS. *.C - Zdrojový kód jazyka C. *.COM - Spustiteľné súbory tj. programy. Typ nazývame command. *.DBF - Dátové súbory s prostredia databázy DBASE a FOXBASE *.EXE - Spustiteľné súbory tj. programy. Typ = executable. *.PAS - Zdrojový kód jazyka PASCAL *.PGR - Programové súbory spustiteľné iba v DBASE a FOXBASE *.SYS - Systémové súbory, hlavne ovládače rôznych zariadení *.TXT - Neformátované textové súbory
4.2 Atribúty súborov Každý súbor má 4 atribúty, ktoré špecifikujú chovanie niektorých príkazov operačného systému k tomuto súboru. Sú to : a ... Archívny (Archive ) atribút. Je používaný napr. príkazmi BACKUP a XCOPY r ... Iba na čítanie (Read-only) atribút. Poskytuje súboru ochranu pred zmenou alebo vymazaním. h ... Atribút skrytia (Hidden) Súbory s týmto atribútom sa nezobrazuje vo výpise súborov v adresári. s ... Systémový (System) atribút. Určuje systémový súbor, ktorý sa tiež nevypisuje pri výpise obsahu adresára. Atribúty môžeme zobraziť o modifikovať príkazom ATRIBUT
5
4.3 Nahradzovacie znaky ( ‘‘ ? ‘‘ a ‘‘ * ‘‘ ) Ak treba prevádzať vybranú operáciu iba s určitou skupinou súborov je výhodné použiť nahradzovacie znaky. Znak ,,?,, (otáznik) nahradzuje ľubovoľný 1 znak na danom mieste mena alebo prípony súboru. Znak ,, *,, (hviezdička - násobenie) nahradzuje skupinu niekoľkých ľubovoľných znakov .
4.4 Prezeranie a tlač obsahu súborov Obsah súborov môžeme vypísať na obrazovku príkazom TYPE. Na vytlačenie sa používa príkaz PRINT. Doporučuje sa vypisovať iba textové súbory, lebo ostatné sú nezrozumiteľné a pomocou tzv. Escape môžu nezmyselne meniť parametre tlačiarne.
4.5 Kopírovanie a presun súborov Sú to najčastejšie používané operácie so súbormi. Je potrebne zálohovať pod iným menom v inom adresári, alebo s tým istým menom v inom adresári. Na to sa používa príkaz COPY. Ak chceme iba presunúť súbor do iného adresára, použijeme postupnosť príkazov COPY a DEL. Najskôr kopírujeme pod tým istým menom na nové miesto a potom pôvodný súbor zmažeme. V novších verziách MS-DOSu existuje príkaz MOVE, ktorý vykoná za nás obidva príkazy copy aj del.
4.6 Zmazanie súborov Na zmazanie súborov z disku existuje príkaz DEL (ERASE). Ak treba súčasne zmazať väčšie množstvo súborov, je vhodné používať tento príkaz s prepínačom “/P“ ,ktorý pri každom mazanom súbore vyžiada súhlas užívateľa s jeho vymazaním. Zmazanie súboru neznamená okamžité zničenie jeho obsahu, ale je možné sa neskôr pokúsiť o jeho obnovenie príkazom UNDELETE. Šanca na neskoršie úspešné obnovenie zmazaných súborov sa výrazne zväčší, ak tento príkaz môže využiť informácie z tzv. deletion tracking súbore. Tento súbor je vytvorený programom MIRROR a nazýva sa PCTRACKR. DEL. Je umiestnený v koreňovom adresári. V tomto súbore sa udržujú informácie iba o určenom počte zmazaných súborov, ktoré implicitne závisia na veľkosti motirovaného disku. Tento počet je možné užívateľsky špecifikovať v rozsahu 1-999, a ak je vyčerpaný zmazanými súbormi, najstaršie zápisy v súbore PCTRACKR.DEL sa začnú prepisovať.
4.7 Obnova zmazaných údajov Ako bolo už hovorené, ak je súbor zmazaný pomocou príkazu DEL, nedôjde k fyzickému zmazaniu informácií v ňom obsiahnutých, ale k nahradeniu prvého znaku v mene súboru znakom “ ? “. Pri zápise ďalších súborov na disk môže dôjsť k prepisu častíc alebo celého zmazaného súboru. Pomocou príkazu UNDELETE ide obnoviť zmazaný súbor, ale prepísaný súbor obnoviť nejde. Potom musí dôjsť k obnoveniu súboru čo najskôr po jeho zmazaní.
4.8 Skúmanie obsahu súborov Bežným používateľským problémom je vyhľadanie súboru, ktorý obsahuje špecifikovaný textový reťazec alebo určenie, koľko krát je tento reťazec v súbore obsiahnutý. Problém je ľahko riešiteľný príkazom FIND. Tento príkaz je schopný prehľadať aj viac súborov naraz. Ďalším obvyklým problémom je porovnanie zhodností dvoch súborov. Pre približne porovnanie možno porovnať ich typ a dĺžku, získanú z výpisu adresára príkazom DIR. Ak súhlasí, prevedie sa presné porovnanie príkazom FC.
6
5. Príklady príkazov práce so súbormi REN STARY.TXT NOVY.TXT - príkaz premenuje súbor STARY.TXT z aktuálneho adresára na súbor NOVY.TXT a ponechá ho v tomto adresári. REN*.DOC.*.BAK - príkaz premenuje súbory s príponou DOC s aktuálneho adresára na súbory s príponou BAK a ponechá ich v tomto adresári. ATTRIB MSDOS.SYS - príkaz zobrazí atribúty súboru. ATTRIB E:/*.* - príkaz zobrazí atribúty všetkých súborov v koreňovom adresári disku E. ATTRB meno.txt ± atribút - príkaz nastaví súboru atribút DIR A:TEST?.DBF - príkaz vypíše z diskety A všetky súbory ktoré vyhovujú podmienkam, napr.TEST1.DBF, TEST2.DBF, a iné. TYPE C:/CONFYG.SYS - príkaz vypíše na obrazovku obsah súboru CONFYG.SYS, ktorý sa nachádza v koreňovom adresári disku C. TYPE DOPIS.602 / MORE - príkaz vypíše na obrazovku po jednotlivých stránkach na obrazovku obsah súboru DOPIS.602 PRINT SUBOR.TXT - príkaz vytlačí súbor SUBOR.TXT na určenej tlačiarni COPY B:DOPIS.602 F: - príkaz odkopíruje súbor DOPIS.602 z diskety v disketovej jednotke B na disk F a to pod rovnakým názvom. COPY*.PAS A : - príkaz o kopíruje všetky súbory adresára ktoré majú príponu PAS, na disketu disketovej jednotke A a to pod rovnakým menom. EDIT MENO.PAS - editovanie súboru COPY DOPIS-1.TXT+ DOPIS-2.TXT DVA.TXT+ - príkaz prevedie zlúčenie dvoch textových súborov DOPIS -1.TXT a DOPIS-2.TXT do jeho súboru nazvaného DVA.TXT. COPY*.TXT SUHRN.TXT - príkaz vykoná zlúčenie všetkých súborov z aktuálneho adresára, ktoré majú príponu.TXT do jedného súboru nazvaného SUHRN.TXT. COPY ZADOST.TXT B: DEL ZADOST.TXT 7
- sekvencia týchto dvoch príkazov presunie súbor ZADOST.TXT s aktuálneho adresára na disketu v jednotke B. COPY CON SUBOR.TXT - príkaz presmeruje výstup s klávesnice priamo do textového súboru SUBOR.TXT. Ukončenie Ctrl+Z DEL SUBOR.TXT - príkaz zmaže súbor SUBOR.TXT z aktuálneho adresára. DEL*.BAK - príkaz zmaže všetky súbory z akt. Adresára, ktoré majú príponu.BAK . DEL A:\MENU\*.* príkaz zmaže iba tie súbory z adresára MENU na diskete disketovej jednotky A, u ktorých bude zmazanie potvrdené užívateľom stiskom klávesy ’’ y ’’ po vypísaní žiadosti o potvrdení vymazania MIRROR/td - príkaz inštaluje delete tracking súbor, kde sa budú ukladať informácie o vymazaných súboroch na disku D MIRROR/TF-900 - príkaz vytvorí delete tracking súbor, kde budú uložené informácie o vymazaných súboroch na disku F. Súčasne bude možné udržovať informácie až o 900 vymazaných súboroch. UNDELETE SKLAD.DBF - príkaz prevedie pokus o obnovení súboru SKLAD.DBF FC/a A:SLOVNIK.TXT C:SLOVNIK.TXT - príkaz porovná súbory SLOVNIK.TXT, z ktorých jeden sa nachádza na diskete v disketovej jednotke A a druhý v akt. Adresári pevného disku. Parameter ’’ /a ’’ špecifikuje, že súbory budú porovnané ako textové. FIND”CHLEBA”PROSIN.OBJ LEDEN.OBJ UNOR.OBJ/c - príkaz prehľadá súbory PROSIN.OBJ až UNOR.OBJ a vypíše celkový počet riadkov na ktorých sa nachádza reťazec ”CHLEBA” Z popisu je zrejmé, že operačný systém MS-DOS 5.0 je schopný z príkazového riadku zabezpečiť všetky podstatné funkcie, potrebné pre správu súborov v adresároch na disku.
8
6. Adresáre (directory) Už po niekoľko generácií osobných počítačov slúžia pevné disky a diskety k uchovaniu informácií na dlhšiu dobu. Ich použitie je vynútené tým, že informácie uložené v pamäti RAM sa strácajú hneď po vypnutí počítača. K tomu, aby sa v týchto informáciách, uložených súboroch na disku, bolo možné efektívne orientovať, slúžia tzv. adresáre usporiadané v stromovej štruktúre. Každý disk obsahuje najmenej jeden a to koreňový (hlavný) adresár. V tomto adresári sú uložené najvyššie postavené podadresáre a ďalšie dôležité, predovšetkým systémové súbory. V koreňovom adresári pevného disku je možné uložiť najviac 512 súborov a adresárov. Podadresáre sa vytvárajú za účelom lepšej organizácie a prehľadnosti súborov alebo programov. V jednotlivom adresári je vhodné umiestniť najviac okolo 150 súborov aj s podadresármi. Väčší počet podadresárov by nielen znížil prehľadnosť, ale mohol by aj spomaliť beh programov a príkazov operačného systému. Takto vzniknutá štruktúra adresárov sa teda podľa svojho grafického tvaru sa nazýva stromová štruktúra a jej výpis možno jednoducho získať pomocou príkazu TREE. Teraz je ešte potrebné dodať, že sa táto časť venuje stručnému popisu najdôležitejších možností práce s adresármi diskov alebo diskiet s využitím príkazu OS MS-DOS verzia 5.0
6.1 Meno adresára Všetky adresáre, okrem koreňového, je potrebné pomenovať. Pre meno adresára platia rovnaké pravidlá ako pre meno súboru a dokonca (čo sa zriedkakedy zabúda) môže mať aj trojznakovú príponu za bodkou, rovnako ako meno súboru. Analogicky je jasné, že dva podadresáre toho istého adresára nemôžu vyskytovať dva súbory s tým istým menom.
6.2 Pojem cesta Cesta špecifikuje umiestnenie súboru vo vnútri adresárového stromu. Ide vlastne o popis cesty, ktorú je treba absolvovať s koreňového adresára až k danému súboru. Niekedy sa tiež v tejto súvislosti hovorí o absolvovaní mena súboru. Ako príklad je uvedená cesta, ktorá špecifikuje umiestnenie súboru FERB.DBF v stromovej štruktúre adresárov. napr. \DATA\DATA93\FEBR.DBF
6.3 Aktuálny disk a aktuálny adresár Aktuálnym diskom sa nazýva disk, v ktorom práve pracujeme. Jeho meno sa stabilne zobrazuje ako súčasť príkazového promtu. Pokiaľ vo svojom príkaze nešpecifikujeme meno iného disku, tento príkaz sa implicitne prevedie na aktuálnom disku. Podobne ako aktuálny disk je aj aktuálny adresár tým adresárom, v ktorom práve pracujeme. Meno aktuálneho adresára sa môže zobrazovať ako súčasť príkazového promtu (ak je promt takto nastavený v konfiguračnom AUTOEXEC.BAT). Pokiaľ chceme pracovať len zo súbormi v aktuálnom adresári, môžeme v príkazoch vynechávať cestu k týmto súborom. Úplne postačí uvedenie ich mena. Ak je naopak nutné pracovať so súborom mimo aktuálneho adresára, je treba špecifikovať k nemu príslušnú prístupovú cestu. Časť cesty do aktuálneho adresára je možné vynechať, pokiaľ sa súbor nachádza v podadresári zakrytým aktuálnym adresárom. Ďalšou obvyklou možnosťou je prechod do iného adresára, t.j. vlastne zmena aktuálneho adresára, čo možno jednoducho uskutočniť použitím príkazu CD (CHDIR). Ak sa prepíname behom práce medzi viacerými diskami, každý z týchto diskov má samozrejme svoj aktuálny adresár.
6.4 Nastavenie aktuálneho adresára do príkazového prontu Malým, ale veľmi praktickým vylepšením pre lepšiu orientáciu každého užívateľa pri pohybe stromovým adresárom je zabudovaná indikácia cesty do aktuálneho adresára, v ktorom sa práve užívateľ nachádza, v príkazovom pronte. Nastavenie sa prevedie príkazom PROMT umiestnený 9
v súbore AUTOEXEC.BAT (viz. príklady). Pretože OS musí pri každom zobrazení prontu zistiť zobrazené údaje dochádza pri menej výkonných typoch textov (B086, B088) k malému spomaleniu reakcie počítača.
6.5 Špecifikácia premenných PATH a APPEND Aby nebolo potrebné stále špecifikovať plnú prístupovú cestu ku každému programu, ktorom spúšťame alebo prepíname aktuálny adresár, existuje možnosť nastavenia najviac využívaných adresárov do premennej PATH. Táto špecifikácia, pristupovaných ciest je aktívne využívaná, ak nie je volaný program nájdený v akt. adresári. Potom nastupuje jeho vyhľadávanie v adresároch premennej PATH, a to presne v poradí ich zápisu. Príkaz PATH možno špecifikovať v súbore AUTOEXEC.BAT, alebo spustiť či modifikovať priamo z príkazového riadku. Analógiou funkcie príkazu PATH pre spustiteľné súbory, je pre dátové súbory príkaz APPEND.
6.6 Výpis informácií o adresároch na disku Pre základnú orientáciu na nie príliš známom počítači je vhodné si vypísať celú štruktúru stromového adresára príkazom TREE. Pokiaľ je tomto príkaz použitý s parametrom “ /f “, vypíšu sa súčasne aj všetky súbory obsiahnuté v jednotlivých adresároch. Často je potrebné získať len informáciu o súboroch umiestnených v niektorom adresári. Výpis obsahu zvoleného adresára je možné previesť príkazom DIR. Taktiež nie je nutné vypisovať celý adresár, ale možno pomocou náhradných znakov ( “ * “ a “ ? “ ) špecifikovať výpis iba niektorých súborov. Pri veľkom počte súborov v adresári sa stáva jeho výpis neprehľadným, a preto je vhodné používať príkaz DIR s prepínačmi “ /P “ a “ /W “. Príkaz DIR ďalej dovoľuje rôzne zoradenia obsahu vypisovaného adresára. K tomuto slúži prepínač “ /o “ spolu s ďalším znakom určujúcim druh zoradenia. OS MS-DOS 5.0 poskytuje tieto možnosti prepínačov znakov : n....Alfabetické zobrazenie podľa mena e....Alfabetické zobrazenie podľa prípony d....Zoradenie podľa dátumu vytvorenia s....Zoradenie podľa veľkosti súboru g....Podadresáre budú zoradené pred súbormi
6.7 Vytvorenie a mazanie adresára K vytvoreniu každého adresára je potrebné použiť príkaz MD (MKDIR). Pokiaľ nie je špecifikované inak. Vytvorený adresár sa stane podadresárom aktuálneho adresára. Naopak mazanie adresára vykoná príkaz RD (RMDIR). Ak má však mazanie prebiehať úspešne, je potrebné zaistiť, aby bol prázdny, t.j. neobsahoval žiadne súbory ani podadresáre. Preto je vhodné v prípade neúspešného mazania skontrolovať tiež existenciu skrytých súborov alebo aj adresárov v tomto adresári.
6.8 Kopírovanie obsahu adresára a kopírovanie podadresárov K prevedeniu kópie všetkých súborov v jednotlivom adresári alebo kópie celej sústavy súborov a adresárov je možné použiť príkaz XCOPY (viz. príklady). Túto úlohu možno splniť aj s použitím kombinácie príkazov MD a COPY, ale je to spôsob omnoho pomalší.
6.9 Premenovanie a presun adresára Premenovanie adresára možno v OS MS-DOS realizovať len pomerne zložitým spôsobom. Najprv je potrebné obsah daného adresára prekopírovať do adresára s novým menom a potom zmazať adresár so starým menom. K uskutočneniu je treba použiť sekvenciu príkazov XCOPY, DEL a RD (viz. príklady). Vo vyšších verziách MS-DOSu túto sekvenciu nahrádza jeden príkaz MOVE.
10
6.10 Update súborov v adresári Niekedy nastane situácia, kedy máme dva adresáre obsahujúce rôzne verzie rovnakých súborov, je treba odlíšiť ich najnovšie verzie a potom tieto prekopírovať. To sa pravdepodobne stáva ak pracujeme s rovnakými súbormi na dvoch počítačoch alebo pri vytváraní záložnej kópie na disketu alebo do záložného adresára. Tento problém je možné vyriešiť ľahko, a to použitím príkazu REPLACE, ktorý je súčasne tiež schopný realizovať pridanie nových súborov.
7. Príklady príkazov práce s adresármi TREE C: - príkaz zobrazí grafickú stromovú štruktúru adresára na disku C TREE - príkaz vypíše všetky podadresáre aktuálneho adresára C: - po prevedení tohto príkazu sa stane aktuálnym disk C DIR C:\DATA93 - príkaz vypíše obsah adresára \DATA93 na disku DIR - príkaz vypíše obsah aktuálneho adresára na aktuálnom disku DIR*.TIF - príkaz vypíše z aktuálneho adresára všetky súbory s príponou .TIF DIR C:\CLIPPER\*.NTX - príkaz vypíše z adresára \CLIPPER na disku C všetky súbory s príponou .NTX DIR\w - tento príkaz zobrazí zhustený výpis aktuálneho adresára. Zobrazené budú len mená súborov a adresárov bez ďalších doplňujúcich informácií. Pre zjednodušenie informácie sú mená adresárov zobrazené v hranatých zátvorkách. DIR\p - tento príkaz spôsobí prerušenie výpisu obsahu adresára po výpise každej strany. Potom po stlačení ľubovoľnej klávesy bude výpis pokračovať. DIR B:\o-s - príkaz urobí usporiadanie súborov na diskete, v jednotke B podľa veľkosti, ale vzostupnom poradí (znamienko “ - “ ) t.j. od najväčších súborov. MD ADRESY - príkaz vytvorí podadresár aktuálneho adresára nazvaného ADRESY CD.. - príkaz prevedie prepnutie do otcovského t.j. najbližšieho nadriadeného ( vyžšieho ) adresára. CD DATA93 - príkaz prevedie prepnutie do adresára DATA93, ktorý je podadresárom aktuálneho adresára.
11
CD\ - príkaz prevedie prepnutie do koreňového adresára aktuálneho disku. RD DOPISY - príkaz prevedie zmazanie adresára DOPISY ak je prázdny XCOPY A: C: - príkaz o kopíruje všetky súbory s aktuálneho adresára diskety disketovej jednotke A na disk C. Pretože príkaz XCOPY kopíruje všetky súbory, nie je potrebné používať náhradné znaky “?“ a “*“ XCOPY D:\DATA93 A:/s/e - príkaz prekopíruje z adresára DATA93 a jeho podadresárov na disku D všetky súbory a vytvorí na diskete v disketovej jednotke A rovnakú štruktúru adresárov. Parameter “/e“ zaistí z kopírovanie aj prázdnych podadresárov. XCOPY B:\C:\MENU/s - príkaz prenesie z diskety v disketovej jednotke B všetky súbory na disk C do adresára MENU, kde tiež vytvorí rovnakú štruktúru adresárov ako na diskete. Prázdne adresáre sa neskopírujú. XCOPY A:\DANE A:\DANE93 DEL A:\DANE\*.* RD A:\DANE - sekvencia týchto troch príkazov zrealizuje premenovanie adresárov menom DANE na nové meno DANE93. REPLACE C:\GRAFY\*.* A:/u - príkaz prevedie nahradenie súboru na disketu v disketovej jednotke A ich novšími verziami z adresára GRAFY na disku C. K pridaniu nových súborov nedôjde. REPLACE C:\KONFIG\*.* B:/a - príkaz prevedie pridanie nových súborov, ktoré zatiaľ existujú len v zdrojovom adresári KONFIG na disketu v disketovej jednotke B. Parameter “/a“ a parameter “/u“ použitý v predchádzajúcom príklade, nemožno používať súčasne. PROMPT $p$g - príkaz nastaví automatickou indikáciou aktuálneho disku a aktuálneho adresára do príkazového promtu. Po zobrazení týchto údajov nasleduje zobrazenie znaku “>“. Tento príkaz je najvhodnejšie vložiť do súboru AUTOEXEC.BAT. PATH \;C:\FOXPRO;C:\FOXGRAF;C:\BPASCAL - tento príkaz umožní ušetriť čas pri pravidelnom spúšťaní programov z adresárov FOXPRO, FOXGRAF a BPASCAL. Pozn.: Väčšina užívateľov však už dávno ručné zadávanie príkazov odvrhla a pohybuje sa v systéme len pomocou myši a inteligentných správcov súborov súboru. Ale aj pre nich sa uvedený počet možností holého OS MS-DOS bude hodiť v okamžikoch núdze, kedy je dobré vedieť, že to ide aj inak.
12
8. Prehľadná tabuľka príkazov Všetko príkazy sú písané z aktuálneho adresára. “ x “ a “ y “ sú názvy súborov aj s príponou. Práca so SÚBOROMI: - vytvorenie - vymazanie - obnovenie zmazaného - premenovanie - kopírovanie - presunutie - editovanie - výpis - tlač - výpis atribútov - zmena atribútov - skúmanie obsahu súboru - porovnávanie súborov - zlúčenie 2 súborov - zlúčenie všetkých súborov
COPY CON x ; ukončenie Ctrl+Z DEL x UNDELETE x REN x y COPY x cesta/y MOVE x cesta/y EDIT x TYPE x PRINT x ATTRIB x ATTRIB x ± atribút (a, r, h, s) FIND “slovo“ x y z... FC x y COPY x+y z COPY *.* z
Práca s ADRESÁRMI: - vytvorenie - vymazanie - premenovanie - presunutie - výpis stromovej štruktúry - výpis obsahu akt. adresára - zmena aktuálneho adresára - prechod o úroveň vyššie - prechod do hlavného adr.
MD x RD x MOVE x y MOVE x y TREE DIR CD x CD.. CD\
PREPÍNAČE - zobrazovanie výpisu po stránkach - pri mazaní viacerých súborov pýtať potvrdenie - pri stromovej štruktúre + výpis súborov - pri DIR vypisovať - pri DIR zoradenie
; ale musí byť prázdny
/MOVE /p /f /w /p /o[- n]e]d]s]g]
13