Prof. PhDr. Bronislava Kasáčová, CSc. PaedDr. Zlatica Hagerová PaedDr. Jana Bolebruchová
PUBLIKÁCIA BOLA HRADENÁ Z FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV MINISTERSTVA ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Metodika obalka 2.indd 1
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV NATIONAL INSTITUTE FOR EDUCATION
7.3.2011 4:52:25
Kolektív autorov
Metodika predprimárneho vzdelávania
2011
Koordinátorka: PaedDr. Katarína Guziová, PhD. Editorka: PhDr. Viera Hajdúková, PhD.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky udelilo dňa 21. 1. 2011 pod číslom 2011-783/2320:2-919 odporúčaciu doložku pre materiálny didaktický prostriedok „Metodika predprimárneho vzdelávania“ od kolektívu autorov a zaraďuje ho do zoznamu odporúčaných materiálnych didaktických prostriedkov pre materské školy.
Úvod Daniela Valachová – Viera Hajdúková – Katarína Guziová Do rúk sa vám dostáva ! !, ktorá je dielom širšieho kolektívu autorov. Jej tvorbe predchádzali viaceré rokovania a diskusie autorského kolektívu, v ktorých sa hadal konsenzus na riešenie rôznych pedagogicko-psychologických a didaktických otázok v teoretickej aj odborno-metodickej rovine. Metodika predprimárneho vzdelávania po koncepnej a obsahovej stránke nadväzuje na Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie a širšie rozpracúva rôzne problematiky výchovnovzdelávacej innosti v materskej škole. Vytvorenie Metodiky predprimárneho vzdelávania je vyústením sna<enia odborníkov z teórie i praxe predprimárneho vzdelávania, ktoré sa zaalo v roku 2008 realizáciou projektov vzdelávania riaditeliek a uiteliek materských škôl k tvorbe školských vzdelávacích programov. Aktívne boli do nich zapojení aj zamestnanci štátnej a verejnej správy majúci vo svojej kompetencii vzdelávanie uiteov, riadenie materských škôl a kontrolu kvality výchovy a vzdelávania v materských školách. V nadväznosti na tieto projekty bola vytvorená Príruka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy, ktorej cieom bolo materským školám uahi tvorbu školských vzdelávacích programov. V máji roku 2009 sa zaal realizova národný projekt Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súas reformy vzdelávania, v rámci ktorého bola vypracovaná Metodika na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy, ktorej autorky vo významnej miere reagovali na aktuálne skúsenosti materských škôl s tvorbou školských vzdelávacích programov ako s realizáciou výchovno-vzdelávacej innosti v podmienkach dvojúrovového modelu vzdelávacích programov. Súasou aktivít realizovaných v rámci národného projektu je aj vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti obsahovej reformy výchovy a vzdelávania, inovácií v didaktike, v oblasti vy4<ívania digitálnych technológií, ako aj v oblasti školského mana<mentu. Vychádzajúc z diskusií uskutoovaných poas vzdelávacích podujatí v rámci národného projektu sa pristúpilo k vypracovaniu Metodiky predprimárneho vzdelávania. Predpokladáme, <e jej obsah bude pre väšinu z vás inšpiratívny a <e vám pomô<e zorientova sa v mnohých odborných problematikách súvisiacich s výchovou a vzdelávaním v materských školách, s riadením materských škôl a ti%< s tvorbou, alebo prípadnými úpravami, zmenami vašich školských vzdelávacích programov. Ak hovoríme o metodike, máme na mysli viacero významov tohto pojmu. Metodika vo význame pedagogickom, znamená ! %
#. Podobný výklad slova metodika uvádzajú Strme a Raiskup (1998). Poda nich je & $ '
' & " $ % !
" & %
#. Na základe uvedených niekokých charakteristík mô<eme poveda, <% predmetná ! ! % %&
%&
$ # " ! ! &
! Metodika predprimárneho vzdelávania poskytuje široké m/<nosti uplatnenia rôznych teórií vo výchove a vzdelávaní. Uiteky v edukanej praxi majú mo<nos výberu konkrétnej teórie výchovy a vzdelávania. Je ale dôle
7
innosti. Preto je výber vhodnej teórie výchovy a vzdelávania vemi dôle
8
1. Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania Milena Lipnická – Daniela Valachová Teórie výchovy a vzdelávania vo svojej podstate zoskupujú a organizujú idey, názory, ako produkty myslenia a poznania subjektu, i skupiny osôb, o rozvíjaní a formovaní loveka prostredníctvom úinných a vhodných stratégií. Vznikajú ako východisko realizácie zmien vo výchove a vzdelávaní. (Bertrand, 1998) Historicky a spoloensky sa menia v súvislosti s pokrokmi pedagogickej a psychologickej vedy, ale aj v závislosti od ekonomických, i sociálnych podmienok. Úzko súvisia so psychologickými výskumami a názormi na uenie a jeho podstatu. Hadajú vzah medzi psychológiou uenia (sa) a stratégiami výuby. Psychologické zdôvodovanie procesov uenia a uenia sa slúKi na argumentovanie efektívnosti, funknosti, vhodnosti výchovných a vzdelávacích postupov a spôsobov. Teórie výchovy a vzdelávania sa názorovo pohybujú medzi dvomi pólmi, ktoré istým spôsobom preceujú, podceujú, i uvádzajú do rovnováhy dva zásadné determinanty výchovy a vzdelávania dieaa a to vnútorné a vonkajšie initele. Bertrand (1998) ich oznauje ako pól subjektu a pól spolonosti. Teoretické koncepcie obidva póly interpretujú bu v krajných polohách alebo vo vzájomnej interakcii, kombinácii, i rôznom pomere ich významnosti pre diea a spolonos. Vo všeobecnosti ovplyvujú pedagogické myslenie a smerovanie prístupov k výchove a vzdelávaniu, ím prinášajú varianty didaktických koncepcií do pedagogickej praxe. Teórie výchovy a vzdelávania um;Kujú pedagógom odpoveda na otázky vo výchove a vzdelávaní a vysvetova problémy s nimi spojené, aby si tvorili, upravovali a zdôvodovali vlastnú didaktickú koncepciu. Uiteka pedagogicky myslí a koná na základe svojho poznania, názorov, presvedenia a postojov. Uitekino uvaKovanie o výube nemôKe by intuitívne, nesystematické a stereotypné. Ako expertka na výchovu, vzdelávanie má by spôsobilá plánova, realizova a hodnoti výubu na základe analytických, reflexívnych a hodnotiacich inností v teóriách výchovy a vzdelávania a to najmä tých, na ktorých stavia vlastnú didaktickú koncepciu. (Turek, 2008) Pre teoretickú reflexiu prakticky realizovanej výuby je typické, Ke uiteka AKdy dokáKe vlastnú didaktickú koncepciu zdôvodova, vysvetova a v odbornom diskurze obhajova, samozrejme permanentne a flexibilne aktualizova, upravova (aj nanovo tvori) v prospech pozitívnych zmien v rozvoji osobnosti dieaa aj sebarozvoji v roli profesionála. Školská reforma u nás otvorila cesty pre inovácie vo výchove a vzdelávaní. Naplnenie reformných ideálov na úrovni štátu, ale závisí od reformy subjektívnych kvalít profesionálov, ktorí ich vo výchovno-vzdelávacej praxi uskutoujú. Akákovek vonkajšia podpora uiteky na ceste premeny nemôKe by efektívna, ak sa uiteka s ou vlastným presvedením nestotoKní aj naopak. Oakáva sa, Ke uiteka bude informovaná a aktívne zapojená do rozvíjania pedagogického (seba)poznania. Kvalitný poznatkový základ uiteky z pedagogiky, didaktiky a metodiky, dáva predpoklad reorganizácie jej myslenia, aby bola spôsobilá pohotovo, tvorivo a odborne erudovane rieši rozmanité pedagogické situácie. Skvalitovanie procesu výuby znamená, Ke uiteka v pedagogickej innosti dokáKe uplatova myšlienkové operácie na to, aby pochopila a adekvátne riešila vzahy teoretického a praktického, explicitného a implicitného, štátom garantovaného a subjektívneho, t. j. aby kriticky rozmýšala o optimálnych stratégiách výchovy a vzdelávania zverených detí. Uitekino poatie výchovy a vzdelávania je výsledkom jej slobodného myslenia a zodpovedného rozhodovania sa v teoreticko-didaktických koncepciách uenia detí (behavioristickej, kognitivistickej, konštruktivistickej, humanistickej). Je to kognitívna aktivita a schopnos vidie diea, procesy a elementy výchovno-vzdelávacej praxe komplexne, vo vzájomných didaktických väzbách a kauzalitách. Individuálna, uitekou uplatovaná didaktika a metodika výchovy a vzdelávania nemôKe by tvorená a realizovaná ako technologický postup zdokonaovania dieaa alebo procesov výchovy a vzdelávania, teda aj seba samej ako uiteky. VKdy je syntézou súvislostí rozvoja osobnosti dieaa,
9
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
' ) ' + * ' ' + Informano-multimediálne teórie. Ide v nich o vyuKitie výsledkov výskumov a skúseností z oblasti kybernetiky, poítaov, umelej inteligencie, komunikaných technológií, informatiky v edukanom procese. Vzhadom na významnú preferenciu v praxi materských škôl v Slovenskej republike, sa v nasledujúcom texte podrobne venujeme osobnostne orientovanej výchove a vzdelávaniu. Zameranie výchovy a vzdelávania na jedinenos a individualizovaný rozvoj osobnosti dieaa je výsledkom antropologickej orientácie v pedagogike. „Obrat k dieau“ priniesol do výchovy a vzdelávania hodnoty humanizmu a demokracie, ktoré podporujú individuálny rast dieaa, realizáciu jeho potencialít, sebarozvoj a zárove zdôrazujú potrebu pomoci a ochrany dieaa a význam socializaných procesov. (Spilková, 2008) Osobnostne orientovaná výchova a vzdelávanie je jednou z ciest optimalizácie rozvoja dieaa, aby sa cítilo zdravé, šastné, spokojné a úspešné, aby sa mohlo ui pre seba o najefektívnejším spôsobom, tempom a takou metódou, prostredníctvom ktorej môKe získa o najviac na úrovni svojho osobného maxima. (Švec, Š., 1995) Subjektívna pohoda uahuje dieau zachováva rovnováhu medzi sebou samým (slobodným a jedineným sebarozvojom) a svetom (inými u mi a hodnotami, poKiadavkami sociálneho a kultúrneho prostredia). Osobnostný rast dieaa v sociálnych podmienkach a spolone zdieaných hodnotách sa uskutouje aktívnym uením sa predovšetkým v hrách a v rozmanitých Kivotných innostiach a situáciách, v ktorých na seba pôsobia, kooperujú a vzájomne sa obohacujú slobodné a jedinené osobnosti. Prístup orientovaný na rozvoj osobnosti dieaa je osobným rozhodnutím uiteky o vlastnej pedagogickej innosti vo vzahu k dieau v konkrétnom ase a podmienkach a to AKdy v súlade s jeho pozitívnou výchovou a vzdelávaním a dôl1Kitými hodnotami osobnej aj sociálnej kultúrnosti. Osobnostne orientovaná výchova a vzdelávanie rešpektuje štyri základné princípy (Kosová, 2007): 1. Jedinenos dieaa znamená, Ke kaKdé diea je iné a má zosta iné, aj ke prejde procesom výchovy a vzdelávania. Rôzne deti budú ma rovnaké šance iba vtedy, ak uiteka bude ma k nim iný prístup poda úrovne ich rozvoja. Rovnakos však musí by v dávaní lásky, moKností a priestoru na sebavyjadrenie sa, v spravodlivom práve (prezumpcia neviny) a v dodrKiavaní dohodnutých pravidiel. V pedagogickej praxi to znamená individualizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, t. j. prispôsobovanie sa potrebám a záujmom dieaa pri diferencovanom uebnom postupe a diferencovaných uebných materiáloch. (poda Švec, Š., 1995) 2. Sebarozvoj dieaa vychádza z vnímania dieaa nie ako pasívneho poslucháa, ale ako aktívneho subjektu. Predpokladá <;@Kívanie takých postupov, v ktorých si diea samo pred seba stavia dosiahnutené ciele a o najviac je pri ich dosahovaní inorodé a samostatné. Všetko, o diea dokáKe urobi, má urobi samo. Súasne má by vedené k uvedomelej autoregulácii, k rozhodovaniu o sebe, o svojom uení sa. Základom sebarozvoja je vyuKívanie metód, v ktorých je diea nielen o najviac samostatne inné, ale aj metód, v ktorých musí spolupracova s inými. V nich sa spája individuálna slobodná voba a sociálny rozvoj dieaa. 3. Celostnos rozvoja osobnosti predpokladá da vo výchove a vzdelávaní priestor na rovnomerný rozvoj všetkých stránok osobnosti dieaa a nezdôrazova jednostranne len niektorú, napr. len kognitívnu (poznávacie procesy, osobitne pamä). Celostnos znamená aj vyváKený rozvoj obidvoch mozgových hemisfér. VDKaduje vyuKitie všetkých
11
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
kanálov a zdrojov poznania, t. j. aj individuálnej detskej skúsenosti. Pri innosti alebo psychickej aktivite vzniká záKitok, zo záKitku sa tvorí konkrétna skúsenos, na jej základe si diea konštruuje konkrétny poznatok, z konkrétnych poznatkov môKe zovšeobecova. Tým si tvorí pevný pozitívny vzah k poznávaniu. Celostnos rozvoja osobnosti dieaa sa dosahuje v uplatovaní variability rozvojových cieov a tieK aktivizujúcich metód a foriem. 4. Priorita personálnej roviny výchovy a vzdelávania zastrešuje rozmanitos vzahov, do ktorých diea v procese uenia sa vstupuje. Dôl1Kitý je predovšetkým interpersonálny vzah uiteky a dieaa, ktorý uiteka vedome navodzuje tak, aby poskytovala dieau priestor pre aktívny sebarozvoj. Nedirektívny, facilitujúci vzah uiteky a dieaa sa vníma ako podstatný, lebo práve on rozhoduje o tom, i si diea pripúša pôsobenie uiteky, a i uiteka navodí psychické dispozície u dieaa, ktoré aktivizujú jeho rozvoj. Vzah uiteky a dieaa je tým hlbší, ím viac uspokojuje potreby oboch partnerov. Diea bude ma k uiteke tým lepší vzah, ím viac bude vzah uspokojova jeho vzdelávacie, emocionálne a sociálne potreby. Podmienkou úspešnej výchovy a vzdelávania dieaa je vytvorenie neohrozujúceho a nemanipulatívneho medziosobného vzahu, ktorý umoKní, Ke sa diea skutone otvorí pôsobeniu uiteky a bude sa aktívne meni. Rozvoj osobnosti dieaa poda Kosovej (2007) predstavuje celostný produktívny proces vzostupných kvantitatívnych, ale najmä kvalitatívnych, relatívne trvalých zmien u dieaa smerujúcich k uvedomelému sebariadeniu udsky hodnotného osobného rastu a sebarealizácie (t. j. nie reprodukcia kvalít iného, ale produkcia nových kvalít seba samého). Realizuje sa nielen prostredníctvom sociálneho uenia a sociálnej interakcie, ale aj prostredníctvom sebariadiacich aktivít na základe slobodného, ale zodpovedného rozhodovania (plánovania, organizovania, korekcie a vyhodnocovania vlastnej innosti). Rozvoj osobnosti mUKe by dôsledkom tak spontánneho vývinu a nezámerných vplyvov, ako aj premysleného výchovno-vzdelávacieho pôsobenia. Rozvoj osobnosti dieaa „Od seba k svetu“ (Lipnická) Individuálny vývin dieaa pod vplyvom zrenia a uenia sa sociálny psychický biologický
Vývin
nadobúda v aktívnom Kivote dieaa sociálnu povahu vo forme rozvoja
Rozvoj
postojov
vedomostí
schopností
ktoré sú v edukácii zámerne zdokonaované a to v oblasti kognitívnej perceptuálno-
sociálnoemocionálnej vychovávaním
vzdelávaním
motorickej vycviovaním
v sociokultúrne hodnotných a uznávaných obsahoch viacerých podoblastí vzdelávacích oblastí (pohybovej, zdravotnej, prírodovednej at .). tak, Ke diea nadobúda komplex kompetencií pre innosti a vzahy komunikanokomunikanokomunikanohodnotiace poznávacie pretváracie ktoré diea sústavne a vedome mení a tým aktualizuje vlastný vzah k sebe a k svetu (iným u om, kultúre, prírode, spolonosti)
Sociokultúrny rozvoj (aj v predprimárnom vzdelávaní)
Sebarozvoj
Osobnostne orientovanú výchovu a vzdelávanie alej charakterizujú: Zameranos na identitu (totoKnos so sebou samým, by tým, ím naozaj som) sa zaína najmä po zlomovom období sebaoznaenia ako ja a to zvyajne po druhom roku Kivota. Obratu dieaa k sebe samému treba venova vo výchove a vzdelávaní pozornos. Aktualizovanie ja sa u dieaa deje prostredníctvom sociálneho zrkadla, ke druhí na prejavy dieaa reagujú a tým mu poskytujú jeho obraz seba. Od neho závisí, ako sa bude rozvíja sebapoatie dieaa. DôleKité je, aby sebapoatie dieaa bolo aktivizujúce,
12
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
ale aj reálne, radostné, pozitívne, sebaisté, odváKne, aby diea verilo sebe a svojim schopnostiam. Zameranie výchovy a vzdelávania na pozitívny rozvoj identity, napomáha vývinu sebapoatia, na ktorom je zaloKená zdravá sebadôvera a otvorený vzah k druhým u om, k svetu a úlohám. Zameranos na autoreguláciu (ovládanie seba samého, sebariadenie, sebaorganizovanie) je neoddelitenou súasou identity dieaa. Aké má diea vytvorené sebapoatie, k akej identite dospelo, to zásadne ovplyvuje ako seba samo riadi, ovláda, organizuje – teda autoreguluje. Zameranie výchovy a vzdelávania na rozvoj autoregulácie znamená sústavné vedenie dieaa, aby malo nad sebou kontrolu, aby dávalo na seba pozor, aby bolo schopné mobilizova svoje sily pri prekonávaní prekáKok, pri návale negatívnych emócií, ovládalo momentálne impulzy a uvaKovalo nad dôsledkami svojich inov a správania, rešpektovalo urité pravidlá at . Dieau je potrebné pomáha, aby si vytváralo základy svojho charakteru a mobilizovalo svoje schopnosti a sily, ke je to potrebné, ke to prináša rados jemu samému aj blízkym u om, ke to pomáha dobrej alebo spolonej veci. (Helus, 2004, 2008) Zameranos na spontánnos, samostatnos a tvorivos je u dieaa dôleKitá na budovanie základov osobného Kivotného pocitu a prístupu na zvládanie a riešenie Kivotných situácií a inností. Znamená vedenie a podporovanie dieaa v spontánnom, samostatnom, tvorivom vyrovnávaní sa so svetom a jeho súasami predovšetkým prostredníctvom hry. Niektoré znaky vzahu dieaa a uiteky v osobnostne orientovanej výchove a vzdelávaní Diea Uiteka Je hodnotná osobnos, má svoju hodnotu a dôstojnos, je svojská individualita, ktorá nieo znamená, ktorá nieím dôleK5tým a zaujímavým môKe obohacova ostatných. (Kosová, 2007)
Je potencionalita, ktorá neustále mení svoje kvality, pretoKe to potrebuje. (Kosová, 2007) TúKba po poznaní je dieau vlastná, vrodená, chce sa ui nové veci, porozumie okolitému svetu, by samostatnejšie, ma viac kompetencií. (Mertin – Gillernová, 2003)
Je osobnos slobodná, ktorá si svojbytne uvedomuje svoje moKnosti a schopnosti a tieto prospešne a aktívne uplatuje na základe vlastných rozhodnutí, pritom rešpektuje slobodu a nezávislos iných a zárove zodpovedná, ktorá zvaKuje svoje rozhodnutia, konanie a iny, priom túto zodpovednos neprenáša na iných. Je bytos, z organizmu ktorej, z jej vnútra, vyvierajú potreby, túKby, záujmy i tendencie rozvíja sa, realizova vlastné vývinové moKnosti.
Prejavuje dieau úctu, lásku a pozornos, prijíma diea bezpodmienene, neponiKuje ho, nezastrašuje a neposmieva sa mu, aj ke sa práve previnilo alebo neuspelo, rešpektuje práva a slobodu dieaa, vDKaduje od neho zodpovednos a uvedomelé (nie nútené) plnenie si povinností, verí v schopnosti dieaa, pomáha dieau svoju osobnos tvori pozitívne. Poskytuje dieau moKnos osobného rozvoja – rozvoja seba samého, vyjadruje vieru v zlepšenie sa dieaa, diea vníma pozitívne, ako neustále sa meniace, ktoré sa cez vlastné úsilie zlepšuje, kultivuje, podporuje jeho bádateské aktivity, nepripúša negatívny pohad na diea a jeho rozvojové moK:osti, neorientuje sa na vyhadávanie jeho chýb a zlyhaní. Je prirodzenou autoritou, ktorá má z pozície zodpovednosti za vzdelávanie dieaa v školskom systéme právomoci, ale nepatrí jej moc nad dieaom, t. j. spolone s demi vyjednáva pravidlá spoluKitia a spolupráce v triede tak, aby bol zaistený priestor pre slobodu a zodpovednos všetkých zúastnených. (Spilková, 2008) Vyberá pre diea optimálne ciele, metódy a formy výchovy a vzdelávania, tvorí podmienky na rozvoj plnohodnotnej a sebarealizujúcej sa osobnosti dieaa.
13
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
Je schopné vníma, preKíva a prejavova šastie, lásku a sympatie a je schopné by ušachtilým spôsobom sám sebou. Je kompetentné, samostatne mysliace, schopné aktívne sa spolupodiea na vlastnom rozvoji. (Spilková, 2008)
Je schopné, v základe dobré, poslušné, tvorivé a spoloenské, ktoré túK5 po poznaní, samostatnosti, dôvere a láske a je aktívne pri nap aní vlastných túKob a moKností. (Mertin – Gillernová, 2003) Je aktívne, pripravené ui sa a tým uskutoova zmeny seba samého.
Uplatuje nedirektívne prístupy, neformálne správanie, je empatická, poskytuje dieau istotu a podnety, ale aj slobodu, aby mohlo uplatni svoje vnútorné zdroje. Um;Kuje dieau nepretrK5te vyuKíva vlastné jedinené schopnosti a vedomosti v bohatom stimulanom prostredí. Diea vhodnou motiváciou a rozmanitou ponukou inností vedie k aktívnemu a samostatnému ueniu sa. Vytvára pozitívnu sociálnu a emocionálnu klímu, zaloKenú na dôvere, bezpeí, vzájomnej úcte, tolerancii, empatii, spolupráci, rešpektovaní pravidiel at . Podporuje prirodzenú zvedavos, inorodos a tvorivos dieaa. Je partnerom dieaa, sprievodcom a facilitátorom jeho uenia sa, poskytuje dieau moKnos výberu viacerých zdrojov uenia sa, ktoré mu dávajú zmysel, ktoré povaKuje za uK5toné a potrebné. Uí diea ui sa.
Uiteka pri plánovaní, projektovaní, programovaní výchovno-vzdelávacích inností vKdy vychádza z toho, aké diea je a akým sa môKe sta. Spoloenské poKiadavky koncipované v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie vníma ako dôleKité pri stanovovaní cieov a obsahu výchovy a vzdelávania, avšak akými cestami ich dosiahne, kedy ich dosiahne a i sú vôbec pre konkrétne diea aktuálne, to závisí najmä od stupa jeho rozvoja. Akákovek výchova a vzdelávanie sa deje so zámerom dosiahnu u dieaa uenie sa, resp. trvalú zmenu. To je však moKné, len ak diea výchovno-vzdelávacie vplyvy istým spôsobom spracuje, teda zvnútorní si ich, akceptuje ich, identifikuje sa s nimi, urobí ich nástrojom vlastného myslenia a konania, a tak vytvára predpoklady na zmenu svojej osobnosti. (Kosová, 2007) Individualizácia (individuálny prístup) vo výchove a vzdelávaní dieaa Uiteka u dieaa pozná Uiteka vo výchove a vzdelávaní dieaa potreby a záujmy, rozvojové potenciality
špecifiká ontogenetického vývinu
aktuálnu úrove jeho vedomostí, schopností, postojov
o potrebuje pre Kivot aj alšie vzdelávanie
14
je citlivá k potrebám, potencialitám a k jeho Kivotnej situácii, zvaKuje význam a zmysel niektorých cieov výchovy a vzdelávania, inností a situácií uenia (sa) pre diea, berie do úvahy vývinové predpoklady dieaa na uenie sa (napr. kognitívny štýl, štýl uenia sa, inteligenciu, prevaKujúci temperament, vôové, charakterové a sociálne kvality osobnosti dieaa, druh a stupe postihnutia, narušenia), usporadúva (hierarchizuje) ciele v postupnej náronosti vzhadom na aktuálnu úrove kognitívneho, perceptuálno-motorického a sociálno-emocionálneho rozvoja dieaa, operacionalizuje ciele – pripravuje konkrétne innosti, ktoré tým, Ke diea ich uskutoní, dosiahne sa u neho rozvojová zmena t. j. dieau um;Kuje: - získava skúsenosti s ohadom na práva, záujmy, názory a hodnoty iných detí a dospelých, - ui sa v prirodzených situáciách Kivota, s bohatou ponukou námetov, variabilitou podmienok a alternatív, aby bolo kompetentné na ich zvládanie, riešenie, tvorivé obohacovanie,
Teoreticko-didaktické poňatie výchovy a vzdelávania
pozitívne osobnosti
znaky,
výnimonosti
v rozvoji
diea nevníma ako deficitný model, výberom metód, foriem a konkrétnych inností um;Kuje dieau pozitívne rozvíja svoje silné stránky osobnosti a kompenzova slabé stránky, eliminova ohrozenia. Individualizácia v podmienkach skupiny (Opravilová, 1998) prináša pre uiteku slobodu vo výbere výchovno-vzdelávacích cieov, metód a spôsobov inností, aby sa zosúladili vývinové moKnosti aj osobnostné rozvojové potenciality kaKdého jednotlivého dieaa s rozvojovými potencialitami ostatných detí v triede a to v smere porovnatených kompetencií absolventa predprimárneho vzdelávania.
Individuálny prístup je pedagogický princíp. Uiteka jeho rešpektovaním obracia pozornos k dieau a k jeho špecifickým kvalitám osobnosti. Individuálny prístup je pomocou pre diea, uahovaním jeho uenia sa a podporou jeho sebarozvoja. Individuálny prístup mô8# ma úrove: 1. situanú – pomoc v konkrétnom ase, situácii, innosti, ke to diea potrebuje, 2. adaptanú – sústavné prispôsobovanie výchovy a vzdelávania (plánovaním, realizáciou aj hodnotením) do najvyššej moKnej miery všetkým deom v triede, aby sa kaKdé diea optimálne rozvíjalo poda svojich moKností a schopností v spolonom (kooperatívnom) uení sa s ostatnými, 3. komplexnú (adresnú) – vopred premyslené ciele, prostriedky aj podmienky uenia sa konkrétneho dieaa, ktoré zohadujú jeho aktuálne rozvojové dispozície, moKnosti ui sa, t. j. individuálny vzdelávací program šitý na mieru konkrétneho dieaa. Individuálny prístup predchádza zlyhaniu, neúspešnosti dieaa vo výchove a vzdelávaní, um;Kuje dieau získava pre sebarozvoj o najviac kvalitných a primeraných podnetov. KaKdému dieau by sa malo dosta také individuálne vybavenie, aby dosiahlo poda svojich moKností maximálny stav personálnej, sociálnej aj vzdelávacej kultivácie. Tento zámer naznaený v komuniké ministrov školstva OECD (In Koátková, 2008) môKe ovplyvni smerovanie predprimárneho vzdelávania v zmysle štyroch princípov: 1. Dôraz vo vzdelávaní je kladený na rozvoj udského a sociálneho potenciálu. Okrem rozvíjania udských vzahov sa oakáva podpora kvalitného výkonu tak, ako to dovoujú predpoklady dieaa. Predpokladá sa podpora schopností detí, ktoré vedú k pochopeniu a analyzovaniu spoloenských situácií a kompetencií ich rieši. 2. Dôl#8ité je pretvára informácie na poznatky a spôsobilosti tak, aby boli kvalitné aj pre 8ivot dieaa úelné a aby platilo, 8e poznatok je viac, n#8 len informácia. VyKaduje sa hada na uenie sa dieaa komplexné a zmysluplné situácie a innosti. 3. Vytváranie spoloných komunikatívnych spoloenstiev s maximálnou snahou nikoho nevyleova. Nemalo by dochádza k sociálnemu vyleovaniu detí z akýchkovek dôvodov. 4. Dôraz je kladený na kvalitné vzdelávanie, ktoré má v sebe zakomponované teórie a výskumy, a to ako v obsahu, tak aj v metódach. " $ ( ! '! + # (Americký psychológ P. F. Brandwein In Opravilová, 1998)
