www.visions.sk
leto 2013
Nedostatok je príležitosť
Izolácia z kameňa
Trajekt na batérie
SÉRIA DISKUSIÍ ŠTEFANA HRÍBA A MARTINA MOJŽIŠA KEDY BUDEME ELEKTRÁRNE? KEDY SA BUDEME DOŽÍVAT 100 ROKOV? BUDE GENETIKA ELIXÍROM MLADOSTI? Diskusie Štefana Hríba a Martina Mojžiša s odborníkmi na témy, ktoré nás zaujímajú. Pozrite si ich na www.bigfut.sk a tešte sa na dalšie prednášky v roku 2013. Pridajte sa na
/bigfutSK
Sledujte nás na
@bigfutSK
Organizátori:
Mediálny partner:
Vážení čitatelia, milí priatelia, tak ako každé leto, aj teraz natankujeme „plnú“ alebo sadneme do lietadla a vyrazíme za oddychom. Tento rituál sa opakuje každoročne a celkom isto s ním ešte nejaký čas vystačíme. Dokedy, to si nikto netrúfa odhadnúť, ale je jasné, že ropa ako hlavný zdroj energie pre dopravu tu nebude večne. Analytici Deutsche Bank prišli s prekvapujúcim odhadom: podľa ich prepočtov dosiahne ťažba ropy maximum do roku 2020. Potom začne klesať. Ropy síce bude dostatok, ale na niektoré použitia už bude pridrahá. Masová doprava k nim nepochybne patrí – len automobily v USA spotrebujú desatinu všetkej ropy, ktorá sa denne vo svete vyťaží. Azda to nebude také horúce, poviete si. Možno nie, no treba sa pripravovať na zmeny, sú otázkou jedného či dvoch desaťročí. Vyspelý svet vkročil do energetickej revolúcie a presviedča sa,
že meniť zaužívané paradigmy nie je jednoduché. Dôvodom nie sú nevyzreté technické riešenia, skôr ekonomika, ktorá stále myslí viac na výnosy „hneď a teraz“ ako na dlhodobejšiu perspektívu. Nové technológie však čoskoro budú schopné konkurovať aj ekonomicky – jednoducho preto, lebo energetike a doprave, založeným kedysi v 19. storočí, dôjdu suroviny i „para“. Alternatívy sa rodia práve teraz a nepochybne budú mať potenciál rozvíjať sa prinajmenšom celé toto storočie.
Vladimír Slezák generálny riaditeľ Siemens s.r.o. a predstaviteľ koncernu Siemens AG na Slovensku
leto 2013
26 VISIONS Časopis o ľuďoch, technológiách a inováciách
TECHNOLÓGIE Fotofascinácia ......................4
Vydáva: Siemens s.r.o. Stromová 9, 837 96 Bratislava
Novinky .................................6
Ročník 8 / číslo 2 Vychádza štvrťročne Jazyk vydávania: slovenský Šéfredaktor: Ľubomír Jurina Redakčná rada: Tomáš Kráľ, Martin Noskovič, Peter Briatka, externí spolupracovníci Jazyková redaktorka: Dagmar Pravdíková Informácie o možnostiach inzercie a predplatnom získate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese:
[email protected]. Grafická úprava a layout: Linwe, s.r.o. Tlač: Neumahr, s.r.o. Evidenčné číslo MK SR: 3479 / 2005,
Smart Grids Puzzle s mnohými časťami...20 Aditívna výroba Sklady sú prázdne, zatvárame! ...........................22 Zdravie Keď sa myseľ zatemní a oči vyhasnú........................24 Ako vzniká Izolácia z kameňa ................26
ISSN 1337 – 0014 Kopírovanie alebo rozširovanie magazínu, prípadne jeho častí, výhradne s povolením vydavateľa. Neoznačené texty a fotografie: Siemens, archív redakcie Fotografia na titulnej strane: ISIFA
ĽUDIA Interview Vladimír Soták: Na námestí odborníkov nenájdeme .......10
46 My Visions Ivan Štefunko: Na Slovensko dorazila startupová vlna .....40 Komentár Zem ako Pandora .................43 INOVÁCIE Téma čísla Zlá doba, ale aj doba príležitostí ............................14 Koniec ropy silou ľudskej vôle ..........................16 Kto ma chytí, zbohatne........18 História/Budúcnosť Prehra v prvej bitke .............30 Vojna sa ešte neskončila ......32 Syntetická biológia Cesta k umelému životu ......34 Recyklácia Mestská ťažba ......................36
Doprava Trajekt na batérie.................38 LIFESTYLE Architektúra Tajomné miesto vedľa eiffelovky................... 44 Auto Moto Audi na syntetický plyn .......46 Premium Nadčasový strojček ..............48 Šport Technológie na dvoch kolesách ................50 Art Ako sa tvoria trendy.............52 Hračky ................................. 54
TECHNOLÓGIE fotofascinácia
04 | 05
Ochrana pre rekordné turbíny Elektrónový mikroskop ukazuje jemné guľôčky keramického prášku na lopatkách plynovej turbíny v elektrárni v nemeckom Irschingu. Vytvárajú ochranný tepelný povlak, ktorý je výsledkom špeciálneho procesu mletia, lepenia i spekania. Výskumníci spoločnosti Siemens naniesli náter plazmovou dýzou, aby lopatky odolali plynu zohriatemu na vyše 1 500 stupňov Celzia.
TECHNOLÓGIE novinky
06 | 07
Správa siete vo švajčiarskom štýle Švajčiarsko je vďaka svojej polohe jedným z najdôležitejších európskych energetických uzlov. S domácou sieťou sa tu stretávajú rozvodné siete Nemecka, Francúzska, Talianska a Rakúska. Keďže krajiny si medzi sebou elektrinu predávajú, cez Švajčiarsko prúdi obrovské množstvo energie. To sa nezaobíde bez strát, ktoré musí švajčiarska rozvodná spoločnosť Swissgrid kompenzovať. Využíva na to aj špeciálny softvérový nástroj spoločnosti Siemens, ktorý dokáže energetické straty predpovedať s desaťpercentnou chybou.
Čierni pasažieri skončili Aj človek napomáha šírenie rôznych druhov živočíchov mimo pôvodných oblastí ich výskytu. Dokonca viacerými spôsobmi. Patrí medzi ne aj transport malých čiernych pasažierov na zaoceánskych lodiach v takzvanej balastovej vode, ktorá slúži na vyrovnávanie lode alebo zníženie ponoru. Zvezie sa v nej veľké množstvo drobných živočíchov, ktoré potom loď trúsi po celom svete. Takto sa mimo pôvodnej domoviny rozšírili napríklad kopýtko prirastené alebo krab riečny. Ako invázne druhy nemajú vo svojich nových domovoch veľa nepriateľov a spôsobujú nemalé škody – nielen v miestnych ekosystémoch, ale aj hospodárstvu. Dnes sa už na lodiach bežne používajú rozličné filtrovacie zariadenia, tie sú však v činnosti len pri napúšťaní a vypúšťaní vody. Spoločnosť Siemens preto vyvinula systém, ktorý kombinuje čističku balastovej vody s úpravňou vody určenej pre chladiace systémy.
Siemens v ruskom Silicon Valley Rusko podniká kroky, aby zásadným spôsobom modernizovalo svoju ekonomiku. Krajina chce investičnými stimulmi znížiť svoju závislosť od prírodného bohatstva a zmeniť sa na silnú inovatívnu ekonomiku. Vláda investuje tri miliardy eur do projektu „ruského Silicon Valley“, veľkého vedecko-výskumného a vzdelávacieho centra v meste Skolkovo pri Moskve, ktoré zabezpečí zbližovanie Ruska s vyspelými technologickými firmami. Spoločnosť Siemens aktívne pôsobí už 160 rokov a v roku 2010 sa stala prvou veľkou nemeckou firmou, ktorá vstúpila do strategického partnerstva s iniciátormi parku Skolkovo. Pripravuje vlastné vývojové centrum so 150 výskumníkmi. Vo futuristickej budove v tvare kocky (na snímke) od ruského architekta Borisa Bernaskoniho, nazvanej Hypercube, sídlia úrady partnerských spoločností, okrem Siemensu aj IBM a Cisco.
Most pod drobnohľadom
132x39 metrov
Unikátny most postavia v spolupráci so spoločnosťou Siemens v roku 2015 cez Izmitský záliv v Turecku. S rozpätím 1 550 metrov medzi hlavnými piliermi bude štvrtým najdlhším visutým mostom na svete, jeho výnimočnosť je však najmä v bezpečnosti a technologickom vybavení. Na most namontujú vyše štyristo senzorov, ktoré budú neustále sledovať jeho bezpečnosť. Obsluha tak bude mať k dispozícii priebežné informácie nielen o dopravnej situácii, ale aj o mechanických posuvoch, aktuálnej sile vetra či napätí v jednotlivých častiach mosta. Senzory umožnia monitorovať aj oscilácie 250 metrov vysokých mostných pilierov, ktorých poloha je pomocou GPS zaznamenávaná s milimetrovou presnosťou.
meria špeciálne plavidlo Sea Installer, pomocou ktorého konštruktéri spoločnosti Siemens postavili v rozbúrených vodách Severného mora za necelých 48 hodín dve veterné elektrárne s lopatkami dlhými vyše 60 metrov.
Bezpečnejšie davy Nový program z vývojových laboratórií spoločnosti Siemens dokáže simulovať správanie davu zloženého z tisícov ľudí. Program je založený na matematickom modeli, ktorý rozdeľuje definovaný
priestor do oddelených buniek. Tie podľa toho, či obsahujú prekážku alebo sú prázdne, jednotlivca v modeli buď priťahujú, alebo odpudzujú. Softvér vďaka tomu nemusí počítať dráhu pohybu každej
osoby osobitne, ale jednoducho sleduje statusy jednotlivých buniek. Výsledkom je schopnosť programu predpovedať správanie niekoľkotisícového davu desaťnásobne rýchlejšie ako v reálnom čase.
10x
rýchlejšie ako v reálnom čase dokáže softvér predpovedať správanie niekoľkotisícového davu.
TECHNOLÓGIE novinky
08 | 09
Najzelenší futbalový štadión na svete Na Národnom štadióne Maného Garrinchu v meste Brazília sa odohrajú záverečné zápasy budúcoročných majstrovstiev sveta vo futbale. Bude „najzelenší“ futbalový stánok a súčasne jedno z najmodernejších športovísk na svete. Spoločnosť Siemens dodáva stavebnému konzorciu Brasilia 2014 špičkové technológie určené na riadenie spotreby energií, vody, klimatizácie a odpadov, ako aj high-tech ochranu a protipožiarnu bezpečnosť. Štadión má tak šancu ako vôbec prvá futbalová aréna na svete získať certifikáciu LEED Platinum pre budovy spĺňajúce najprísnejšie ekologické normy. Siemens dodá aj technológie pre bezpečnosť – 150 turniketov, štyristo kamier a šesťtisíc kontrolných a signalizačných bodov, ktoré sa budú starať o ochranu 80-tisíc návštevníkov. Podobné zariadenia sa využili aj v jednom z najmodernejších európskych športovísk – mníchovskej Allianz Aréne. Štadión Maného Garrinchu, ktorý zmodernizovali za 530 miliónov eur, slávnostne znovuotvorili v polovici mája a má za sebou úspešnú generálku počas tohtoročných zápasov Pohára konfederácií FIFA.
LeD osvetlenie na každom rohu Výmena klasických žiaroviek za efektívnejšie svetelné zdroje sa netýka len domácností, ale trebárs aj lámp verejného osvetlenia. Pri nich je však výmena výrazne komplikovanejšia. Okrem efektivity je treba zohľadňovať aj vizuálne vlastnosti produkovaného svetla a často jedinečný dizajn lámp. Konštruktéri spoločnosti Osram, dcérskej firmy koncernu Siemens, preto vyvinuli špeciálny svetelný modul, ktorý možno osadiť prakticky do akejkoľvek lampy verejného osvetlenia.
Siemens s novým sídlom Od 1. júla má spoločnosť Siemens, s.r.o., na Slovensku nové sídlo vo Westend Business Parku na Lamačskej ceste 3/A v Bratislave. Keďže budova na Stromovej ulici bola už stará a nevyhovovala súčasným technickým štandardom, vedenie spoločnosti rozhodlo o presťahovaní do moderných priestorov. Výhodou je, že všetci bratislavskí zamestnanci sú po novom v jednej lokalite. Hlavná budova Westend Square je vybavená technológiami Siemens pre správu a reguláciu budov.
Miniatúrne sonary budú monitorovať zdravie človeka Vedci z univerzity v Buffale skúšajú sonarom nahradiť iné bezdrôtové technológie v tele človeka. Sonar je radarové zariadenie využívajúce ultrazvuk, najznámejšie je jeho uplatnenie vo vojenskom námorníctve. Ultrazvuk je zvukové vlnenie nad hranicou počuteľnosti ľudského ucha. Výskumný tím pod vedením profesora elektrotechniky Tommasa Melodiu vyvíja miniatúrnu verziu sonaru, ktorú by bolo možné využiť v tele človeka na monitorovanie jeho stavu, prípadne aj na liečbu akútnych problémov. Bezdrôtové zariadenia, ktoré sledujú stav človeka, nie sú ničím novým, väčšina však využíva elektromagnetické vlny. Miniatúrne senzory sonaru by komunikovali vďaka zvukovému vlneniu a na rozdiel od rádiových vĺn nespôsobujú problémy so zahrievaním okolitého tkaniva. Rádiové vlny majú nevýhodu aj v tom, že sa horšie šíria cez kvapaliny, a ako vieme, ľudské telo je tvorené prevažne vodou. To robí zo sonaru ideálny prostriedok na sledovanie telesného stavu. Využitie by mal nájsť predovšetkým pri srdcovo-cievnych chorobách a cukrovke.
Najväčšiu príbojovú elektráreň bude mať Škótsko Škótsko schválilo výstavbu najväčšej príbojovej elektrárne na svete. Škótske brehy majú ideálne podmienky vhodné na tento spôsob výroby energie. Pobrežie neďaleko Lewisse pri útese Fivepenny by malo byť v blízkom čase osadené štyridsiatimi až päťdesiatimi plávajúcimi turbínami typu Oyster 800. Lokalita je preslávená neustále burácajúcimi vlnami a má byť zárukou stabilného výkonu 40 megawattov. Po dokončení by príbojová elektráreň mala byť schopná zásobovať lacnou elektrinou okolo 30-tisíc domácností. Zariadenie Oyster 800 navrhuje a konštruuje spoločnosť AquamarinePower. Momentálne sa testuje v nemenej búrlivých podmienkach na Orknejách.
Polovica Slovenska by mohla nasýtiť celý svet Približne polovica rozlohy Slovenska by mohla stačiť na nasýtenie celého ľudstva. Spoločnosť Pronutria vyvíja technológiu výroby živín na bunkovej úrovni. Tradičné poľnohospodárstvo je v podstate veľmi neefektívny model, ktorého podstata je už desaťtisíc rokov rovnaká. V súčasnosti sa síce precizuje hnojenie a zavlažovanie pomocou bezpilotných lietadiel a počítačovo riadených procesov s využitím presného navádzania cez GPS, ale produkcia potravín stále závisí od počasia. Nový systém pracuje s niečím, čo pripomína solárne panely naplnené zelenými riasami. A sľubuje tisícnásobne vyššiu efektivitu. Pronutria zostavila databázu proteínov, ktoré sa vyskytujú v ľudskej strave. Pomocou počítačového modelovania dokáže vybrať najvýživnejší, najchutnejší a najúčinnejší proteín v akejkoľvek strave. Základom technológie sú fotosyntetické bunky, ktoré sú schopné produkovať bielkoviny, tuky, cukry alebo vitamíny, vstupy tvoria iba slnečné svetlo, oxid uhličitý, dusík a voda. Výsledné živiny môžu mať rôzne vlastnosti. Napríklad môže ísť o bielkoviny, ktoré optimálne stimulujú rast svalov, iné zasa môžu zlepšovať odolnosť proti stresu alebo podporovať hojenie po zranení.
ĽuDIa interview
Na námestí odborníkov nenájdeme AUTOR: VLaDIMír DuDuC FOTO: eMaNueL BOSON
10 | 11
Vladimír Soták je najrešpektovanejší podnikový šéf na Slovensku. aspoň tak to vnímajú kapitáni ostatných firiem, ktorí mu tento titul priznali. Spolumajiteľ a generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová v tejto súvislosti uviedol, že stojí na čele len špičkovej dedinskej fabriky.
Prečo považujete podbrezovské železiarne za vidiecku továreň? Podbrezová je dedina, či nie? Je pekné od mojich kolegov, že mi prisúdili toto ocenenie. Ale keď som ho preberal, povedal som im aj čosi iné. Že by som si oveľa viac želal, keby sa namiesto toho väčšmi usilovali, aby sa moje názory, ktoré prezentujem na verejnosti v záujme podnikateľského prostredia, zrealizovali v praxi. Čo vám prekáža? Každé štyri roky sa na Slovensku mení politická garnitúra a do štátnych funkcií prichádzajú stále noví ľudia. Bohužiaľ, nemôžem konštatovať nič iné než to, že za posledné dve desaťročia sa kvalita úradníkov na ministerstvách permanentne zhoršovala a naďalej zhoršuje, nehovoriac o korupcii, ktorá nemá klesajúci trend. Príčinou je neustála obmena kádrov na základe politickej príslušnosti, dokonca aj na tých najnižších úrovniach. Do Podbrezovej ste prišli ako vysokoškolák a postupne ste si vyskúšali väčšinu profesií v železiarňach. Plánovali ste to tak? Do železiarní som nastúpil ako podnikový štipendista. Začínal som na pozícii technológa. V tejto funkcii som pracoval až do nástupu na vojenčinu. Po návrate – keďže už som mal rodinu a potrebovali sme peniaze – som prehodnotil situáciu a povedal som si, že radšej pôjdem za robotníka. V kancelárii som zarobil 1 700 korún, v kaliarni 3 500. Čo vám to dalo? Dokonale som spoznal železiarne. Nielen výrobný proces, ale aj myslenie a konanie obyčajných zamestnancov. V roku 1995 ste sprivatizovali stratový podnik, o ktorý nebol veľký záujem. Odvtedy s výnimkou jedného roka boli železiarne vždy v zisku. Prečo je Podbrezová jednou
z mála takýchto výnimiek? To je skresľujúce, my sme neprivatizovali nejakú železiarsku dielničku, ale špičkovú fabriku, ktorou Podbrezová od svojho vzniku vždy bola. V tomto roku oslavujeme 173.
z Podbrezovej urobili jednu z najvýkonnejších fabrík na výrobu rúr na svete? Podbrezová prešla kupónovou privatizáciou a nám sa podarilo z trhu skúpiť akcie v čase, keď o ne nikto nemal záu-
„Kým v Podbrezovej už valcovali koľajnice, v Amerike zúrili indiánske vojny a strieľali bizóny.“ výročie jej založenia. Uvedomte si, že kým u nás sa už valcovali koľajnice, v Amerike zúrili indiánske vojny a vo veľkom sa strieľali bizóny. Podbrezovské huty vybudovali podľa vtedy najlepších znalostí. Nachádzajú sa síce v dedine, preto som ich nazval špičkovou dedinskou fabrikou, ale počas celej histórie patrili medzi špičkové európske firmy. My sme na túto tradíciu nadviazali a rozvíjame ju. Na Slovensku sa sprivatizovalo viacero podnikov podobného významu. Mnohé už neexistujú alebo sú v zahraničných rukách. Ako ste
jem, dokonca ani zamestnanci. Podarilo sa nám tak fabriku zachrániť pred investičnými fondmi, udržať pokope a rozvíjať. Všetci, čo dnes vlastníme Podbrezovú, tu pracujeme tridsať i viac rokov a vždy sme boli presvedčení, že má potenciál. Začali sme železiarne modernizovať, zavádzať nové technológie a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Za peniaze, ktoré sme zarobili, sme kúpili ďalšie výrobné podniky, ktoré dnes patria tiež medzi špičkové závody, či už sú to slovenské firmy Žiaromat Kalinovo a ŽP EKO Qelet, KBZ, české ŽĎAS a TS Plzeň alebo španielska
Transformaciones Metalúrgicas. Sú to všetko továrne, ktoré sme kúpili v období, keď im hrozilo, že zbankrotujú. V akých odvetviach nachádzajú uplatnenie podbrezovské výrobky? Vyrábame bezšvíkové rúry, presné bezšvíkové a zvárané rúry, veľkopriemerové zvárané rúry, rúrové polotovary, tvarovky, ale aj oceľové bloky. Väčšina z nich sa používa na hydraulické rozvody v automobilovom priemysle, energetike či ako konštrukčné rúry v mnohých odvetviach. Málokto napríklad vie, že v automobile je okolo 20 kilogramov rúr. Okolo 90 percent našej produkcie exportujeme, z toho polovica ide do krajín Európskej únie a polovica do ostatného sveta, od Ázie až po Južnú Ameriku. Špecifikom Podbrezovej je, že rozhodujúcou surovinou na výrobu ocele nie je ruda, ale kovový šrot. Musíte používať špeciálne technológie a postupy?
ĽuDIa interview
12 | 13
Ide o celkom odlišné technologické procesy. Kým pre veľké hutnícke kombináty ako U.S. Steel Košice je základom železná ruda a preto musia mať vysoké pece a konvertory, huty typu Podbrezovej používajú elektrické oblúkové pece. Je obrovský rozdiel medzi produkciou ocele v elektrickej oblúkovej peci a vo vysokej peci. Je pravda, že oceľ vyrobená vysokopecným procesom je v konečnom dôsledku lacnejšia, ale pokiaľ ide o kvalitu, sú si rovnocenné, taktiež výrobné programy sú rozdielne. Akou konkurenciou sú pre podbrezovské železiarne U.S. Steel Košice? Košice vyrábajú plechy, Podbrezová rúry. Pokiaľ ide o sortiment výrobkov, absolútne si nekonkurujeme. Stretávame sa akurát na trhu s kovovým šrotom, pretože aj U.S. Steel ho používa. Našou výhodou je, že máme veľmi široký výrobný program a obrovský sortiment už v samej oceliarni, nehovoriac o valcovni. Oproti veľkým hutám sme tak oveľa flexibilnejší. Sme schopní odberateľom dodať požadované výrobky do štyroch týždňov, čo je v tomto odvetví veľmi krátky čas. Čo je najťažšie pri výrobe rúr? Keď vyrábate rúry, je náročné všetko. Musíte mať roztriedený šrot podľa jednotlivých akosti. Do pece musíte nasadiť šrot podľa toho, aký výrobok a v akej kvalite idete vyrábať. Keď počas tavenia nedodržíte presný technologický postup, napríklad chemické zloženie sádzky, čas tavby, rýchlosť chladenia či odlievania, je zle. Akákoľvek chyba, ktorú urobíte v oceliarni, sa následne prejaví pri valcovaní rúr. Zásadný rozdiel medzi výrobou rúr a plechov je v termomechanickom namáhaní ocele. V prípade rúr je tento proces oveľa náročnejší, pretože pri ňom dochádza k zásadným deformáciám kryštalografickej mriežky. Musíme
používať procesy žíhania, aby sme kryštalografickú mriežku ozdravili a mohli rúry ďalej redukovať. Je to naoko jednoduché, ale v skutočnosti ide o veľmi zložité technologické postupy. Ak ich nedodržíte, na konci výrobného procesu vám z linky vylezie nepodarok. Preto počas celého výrobného procesu uplatňujeme prísnu kontrolu kvality. Začiatkom roka 2011 ste prijali stratégiu obnovy hlavných technologických agregátov oceliarne a výstavbu nových. Čo obsahuje? Výsledkom je, že sme rozbehli jednu z najväčších investičných akcií za posledných dvadsať rokov. Už v septembri chceme spustiť nový systém odprašovania oceliarne a nové zariadenie na plynulé odlievanie ocele. Obidva projekty nás vyjdú na vyše 20 miliónov eur. Aký bude ich prínos? Sľubujeme si od nich zvýšenie kvality procesu výroby ocele a podstatné zlepšenie dosahov na životné prostredie. Komplexná rekonštrukcia zariadenia na plynulé odlievanie ocele
Ako často investujete do obnovy technologického parku? Nepretržite. Každý rok dávame do nových projektov 10 miliónov eur. Ďalších viac ako 20 miliónov eur ročne si vyžadujú bežné, stredné a generálne opravy. To znamená, že každý rok vraciame vyše 30 miliónov eur späť do fabriky. V podstate nemáme inú možnosť – ak by sme sa o ňu nestarali, neboli by sme tam, kde sme. Ak by ste porovnali podbrezovské železiarne s inými fabrikami podobného zamerania, kam by ste ich zaradili z hľadiska technologického vybavenia? Vo svete sú len traja špičkoví producenti bezšvíkových oceľových rúr – nemecký Benteler, francúzsky Vallourec a Železiarne Podbrezová. Podbrezová je moderná fabrika so špičkovými technológiami. Aj vďaka tomu napríklad v segmente presných rúr malých rozmerov máme 10-percentný podiel na európskom trhu. Sú to rúrky, ktoré sa používajú napríklad v hydraulických rozvodoch
Vladimír Soták (58) je spolumajiteľom, predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Železiarní Podbrezová. Zároveň je honorárnym konzulom Turecka a predsedom Klubu 500, ktorý zastupuje záujmy podnikov s viac ako päťsto zamestnancami. Narodil sa v Sobranciach. Vyštudoval Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. V Podbrezovej pôsobí od roku 1979. Spolumajiteľom železiarní sa stal počas prvej vlny kupónovej privatizácie, keď so sedemčlenným tímom manažérov založil fond Horehronie, ktorý postupne získal majoritnú časť akcií. Skupina Železiarne Podbrezová zamestnáva v Európe okolo 7 300 ľudí. Taliansku, USA, nejde o žiaden second hand. Celý čas sa snažíme o to, aby sme mali špičkové technológie a špičkových pracovníkov, ktorí dokážu tieto technológie obsluhovať. Preto máme aj vlastnú školu, kde si odborníkov vychovávame.
„Každý rok dávame do nových projektov 10 miliónov eur. Nemáme inú možnosť – inak by sme neboli tam, kde sme.“ nám umožní odlievať vyššími rýchlosťami. Novinkou bude tiež elektromagnetické miešanie ocele v kryštalizátore, čo zlepší metalurgickú mikroštruktúru ocele pri jej tuhnutí. Pokiaľ ide o odprášenie, vzhľadom na nárast výroby už existujúce systémy neboli vyhovujúce. Preto sme sa rozhodli investovať do rekonštrukcie odprášenia elektrickej oblúkovej a panvovej pece. Budujeme novú účinnejšiu filtračnú stanicu s kapacitou 900-tisíc kubických metrov za hodinu. Okrem toho zmodernizujeme vodou chladené odťahové potrubie, ktoré bude vybavené najnovšími technológiami, ako sú napríklad dospaľovanie oxidu uhoľnatého alebo odlučovanie hrubých častíc zo spalín.
áut, lietadiel a lodí. Dokážeme ich vyrobiť s takou hrúbkou steny, aby odolali aj extrémne vysokým tlakom. Ukážte mi iného výrobcu na Slovensku, ktorý má v nejakej komodite taký vysoký trhový podiel v rámci Európskej únie. Napriek tomu trváte na tom, že ste dedinská firma? Mohol by som pokojne povedať aj to, že Podbrezová je jedna z najstarších stredoeurópskych hút, ktorá si neustále drží vysoký kredit. Nechcem to však priveľmi zdôrazňovať, lebo určite by ma hneď obvinili, že som namyslený. Pritom mnohí ľudia ani nevedia, kde leží Podbrezová, a mýlia si ju s Brezovou pod Bradlom. Nakupujeme stroje v Nemecku,
Kedysi mali väčšie fabriky na Slovensku vlastné učilištia. Takmer všetky ich zrušili ako nerentabilné a dnes nariekajú, že nemajú dostatok odborníkov. Podbrezová nie, prečo? Myslíte si, že na Námestí SNP zoženiete človeka, ktorý vie obsluhovať alebo opravovať pretlačovaciu stolicu či karuselovú pec. Keďže sa nemôžeme spoliehať na štát, lebo ten odborné školstvo úspešne zničil, musíme si pomôcť sami. Máme strednú odbornú školu hutnícku s maturitnými, ako aj trojročnými odbormi bez maturity. Okrem toho financujeme aj dve triedy na gymnáziu so zameraním na informačné technológie a šport.
Oplatí sa vám prevádzkovať vlastnú školu? Platíme pedagógov, za prevádzku budovy a vybavenie učební, ale máme istotu, že nám to prinesie kvalitných pracovníkov, ktorí sú schopní odborne obsluhovať výrobné technológie. Možno to znie ako klišé, ale je to predpoklad úspechu fabriky v budúcnosti. Je o školu záujem? Nesťažujeme si. Každému, kto nastúpi do našej školy, od prvého dňa zaručujeme, že po jej ukončení ho zamestnáme. To je v našom regióne veľká motivácia, ale ponúkame aj ďalšie benefity. Počas celého štúdia každý žiak dostáva štipendium a platíme mu prax. Poskytujeme mu školský oblek. Všetci žiaci nosia rovnošatu, aby sme zotreli sociálne rozdiely. Učitelia sú dobre zaplatení a majú k dispozícii špičkovo vybavené učebne. Čo to dáva fabrike? Za desať rokov naša hutnícka škola vychovala približne 600 absolventov, ktorí dnes pracujú v železiarňach. Ani jedného študenta sme neposlali na úrad práce. Som presvedčený, že ideme správnou cestou.
Zlá doba, ale aj doba príležitostí
INOVÁCIE téma čísla
14 | 15
AUTOR: JOSeF JaNkŮ FOTO: SIeMeNS, BIGSTOCk GRAFIKA: TOMÁŠ ČÁha
kanada 11. miesto 8
11
10
11
uSa 9. miesto 9
4
6
12
Koniec ropy silou ľudskej vôle s. 16 – 17 Kto ma chytí, zbohatne s. 18 – 19
Brazíla 10. miesto 12
10
hospodárska kríza vyspelého sveta pomaly prestáva byť zlým intermezzom a stáva sa zdĺhavým ochorením. V rozvinutých krajinách zavládla „blbá“ nálada.
A
k sa dalo niekedy hovoriť o súmraku Západu, tak je to teraz, hoci tento výraz použil filozof Oswald Spengler už tesne po konci prvej svetovej vojny (spomínal dokonca „zánik Západu“, čo asi predsa len bola prisilná káva). Na popredné miesta vo svetovej ekonomike sa s obdivuhodnou vitalitou derú mladé (obrazne, ale niekedy aj doslova) ázijské krajiny, ktoré už dokázali získať podstatne väčší podiel svetových surovín a ekonomických príležitostí. Západ však stále má svetu čo ponúknuť. Vďaka veľkej konkurencii a vlastnej surovinovej nedostatočnosti sme majstrami
v zaobchádzaní s obmedzenými zdrojmi. Už od osemdesiatych rokov sa darí vo vyspelých štátoch narúšať pevné spojenie medzi ekonomickým rastom a spotrebou surovín i energie. To sa týka nielen Európskej únie, Japonska, ale aj severoamerických krajín. Jednou z príčin je presun ťažkého priemyslu či časti výroby do rozvíjajúcich sa oblastí. Nejde o jedinú príčinu, ako to potvrdzuje aj pokles priemyselnej spotreby v krajinách, kde sa odlev priemyslu spomalil či zastavil. Napokon nám nič iné ani nezostane, pretože súčasná krivka sa pravdepodobne bude musieť už čoskoro zmeniť. Pri zachovaní súčasného populačného trendu,
9
5
V. Británia 1. miesto 2
4
1
rusko 12. miesto
1
11
12
10
5
Nemecko 2. miesto 1
1
5
1
Francúzsko 5. miesto 6
7
2
8
Čína 8. miesto 10
Taliansko 3. miesto 5
7
2
3
7
10
2
9
8
5
energetická efektivita dvanástich najväčších ekonomík sveta
austrália 6. miesto 4
hodnotenie 1 – 4
1
Japonsko 4. miesto
1
EÚ 7. miesto 7
1
hodnotenie 5 – 8
ekonomického rastu a spotreby na obyvateľa by sme mali v polovici 21. storočia dolovať a konzumovať trojnásobok materiálov ako v tejto chvíli. Je veľmi pravdepodobné, že čosi podobné je už pre našu planétu priveľa. Ak nie, vyžiadalo by si to ohromný nárast investícií do ťažobného priemyslu a tým logicky nedostatok prostriedkov inde. V takejto situácii sa ukazuje priestor nielen pre hladné mladé „tigre“, ale aj pre sporivejší prístup, v ktorom Západ stále vyniká nad zvyškom sveta. Napríklad ropa sa dnes síce stále považuje za kráľovskú komoditu medzi energetickými surovinami a v doprave je stále
2
7
10
hodnotenie 9 – 10
nenahraditeľná, ale koniec jej výhradného postavenia by mohol byť bližšie, ako tušíme (a ako sa niektorí domnievajú). Na čele tohto trendu kráčajú vyspelé ekonomiky, kde regulácia spotreby a vysoké ceny ruka v ruke hmatateľne prispievajú k vývoju úspornejších technológií. Tie sú potom v konečnom dôsledku nielen ekologické, ale aj ekonomické. Rovnakú príležitosť poskytuje elektroenergetika, v ktorej nejde len o úspory, ale možno aj o zmenu celej paradigmy odboru. Elektrina sa vždy musela predávať „za tepla“, pretože sme ju nikdy nevedeli skladovať, ale to sa takisto môže zmeniť. Aj úspory sú príležitosti.
Zavedené národné programy Úspory v prevádzke budov Úspory v priemysle Úspory v doprave
2
INOVÁCIE téma čísla
16 | 17
Koniec ropy silou ľudskej vôle Benzín
Percentuálny podiel jednotlivých palív v doprave v posledných desaťročiach s výhľadom do blízkej budúcnosti podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu
Nafta
67
43
64
41
61
39
58
37
55
35 1990
2010
2018
Svetová ťažba ropy v ostatných rokoch v podstate stagnuje. Prišiel konečne čas, keď táto všestranná surovina prestane byť najdôležitejšou energetickou komoditou?
K
edy si myslíte, že vyvrcholí svetová ťažba ropy? Nevieme, ako tipujete, ale prekvapilo by nás, keby ste sa zhodli s analytikmi z Deutsche Bank. Tí prišli s nečakaným odhadom: maximum ropy sa bude vo svete ťažiť niekedy do roku 2020, potom bude jej vyťažené množstvo klesať. Príčinou nie je geológia. Ropy stále bude dostatok, len bude na viacero použití priveľmi drahá.
Čo zabíja ropu Pokles spotreby ropy môžeme vidieť vo vyspelých krajinách už dnes, a to v súvislosti so zvyšovaním efektivity danej cenami zdrojov a koniec koncov aj s nie úplne priaznivou ekonomickou situáciou. Ale netýka sa to len európskych štátov. Napríklad Kalifornia dnes spotrebúva na hlavu zhruba rovnako energie ako pred
tridsiatimi rokmi (a je pomerne výrazne pod americkým priemerom). Ropa sa tak používa v prvom rade tam, kde je naozaj nevyhnutná. Okrem chemickej výroby predovšetkým v doprave. Najväčším individuálnym žrútom ropných produktov na svete sú dnes autá Američanov. Zhltnú desať zo zhruba 90 miliónov barelov ropy, ktoré sa denne na svete spotrebujú. Ale čo v budúcnosti? V USA počas ropnej krízy zaviedli v roku 1975 požiadavky na maximálnu spotrebu. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa pohybovali okolo 11 kilometrov na liter, v roku 2025 už by mali vzrásť na zhruba 23 kilometrov. Americká spotreba benzínu a nafty v doprave by sa tak mala približne do roku 2030 znížiť na polovicu. V EÚ sú predpisy stanovené trochu inak. Určujú množstvo CO2 na kilometer, keďže ten vzniká spaľovaním paliva, výsledok je
1990
2010
2018
podobný. Medzi rokmi 2015 a 2020 by sa mali emisie vozidiel znížiť o štvrtinu. Vplyv predaja vozidiel s nízkou spotrebou sa prejavuje aj na prudko sa rozvíjajúcich trhoch v rozvojovom svete, kde vozidlá pribúdajú oveľa rýchlejšie ako vo vyspelých krajinách (čínsky trh je od roku 2010 väčší než americký). Tam však svetoví výrobcovia predávajú rovnaké autá, ktoré mieria aj na Západ, čím aspoň čiastočne otupujú nárast dopytu po palive.
Čoraz drahšie Predpovedať vývoj dopytu po rokoch je nepochybne klamlivé, ale ropným pesimistom nahráva do karát rad vplyvov. Hlavným je spomínaná drahota. Často sa pripomína, že novo objavované ložiská sú vo väčšine prípadov oveľa horšie dostupné ako súčasné. Podľa J. P. Morgan sa prevádzkové náklady ťažobnej spoločnosti Exxon v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia pohybovali za jeden kvartál okolo 15 miliárd dolárov. V prvom štvrťroku 2008 zaplatila spoločnosť na prevádzkových nákladoch zhruba sto miliárd dolárov. Rozdiel je síce daný zvýšenou mierou investícií, na druhej
Zemný plyn 3 2,5
LPG
Iné
1,5
1,5
1
2
1 0,5
0,5
0
0 1990
2010
2018
strane je však fakt, že produkcia Exxonu sa v podstate nezmenila, skôr klesá. Ďalší príklad ponúkajú trópy. Medzi najväčšie nové náleziská v posledných rokoch patria tie pri brehoch Južnej Ame-
0,5 1990
2010
2018
po spoločenských pohyboch Arabskej jari výrazne zvýšili svoje sociálne výdavky. Teraz si na udržanie záväzkov voči obyvateľom i zdravého štátneho rozpočtu nemôžu dovoliť predávať ropu lacnejšie ako
Úplne nahradiť ropu bude ťažké, ale jej „súmrak“ môže byť bližšie, ako si myslíme. riky, najmä brazílske. Zarobila na nich najmä brazílska štátna ropná spoločnosť Petrobras. Ale za akú cenu. V deväťdesiatych rokoch viedol najhlbší vrt Petrobrasu tri kilometre cez vodu a skalu. V roku 2007 sa objavilo nové ropné pole Lula, ktoré má produkovať okolo pol milióna barelov denne. Lenže Lula leží pod dvoma kilometrami vody a ďalšími piatimi kilometrami skaly, piesku a soli. Prvých pätnásť vrtov vyšlo na necelú miliardu dolárov. A celková cena za využitie a vyťaženie ložiska môže byť odhadom 50 až 100 miliárd dolárov, pričom by ložisko mohlo uspokojiť svetovú spotrebu zhruba na necelé tri mesiace. V hre je aj politika. Saudská Arábia určite môže ťažiť vlastnú ropu z veľkých ložísk pomerne lacno, ale na konečnú cenu majú vplyv aj iné veci. Krajiny napríklad
za 95 dolárov za barel. Ďalší producenti, od krajín Blízkeho východu vrátane Iránu cez Venezuelu po Rusko, sú na tom podobne – potrebujú vysoké ceny ropy.
Za nižšie ceny Prejavujú sa však aj opačné vplyvy. Napríklad rozvoj lacnejších, do značnej miery automatizovaných spôsobov ťažby ropy z vrtov pod morskou hladinou (bez typických plošín na povrchu). Ide o komplikovaný systém, ktorý je však pri bezproblémovej prevádzke pomerne lacný. (Siemens vyvíja pre tieto podmorské vrty nový unikátny systém elektrických rozvodov a napájania.) Rozvoj pokračuje aj v ťažbe z nekonvenčných ložísk, napríklad z bridlíc či (a to je dôležitejšie) z ropných pieskov, ktoré výrazne
1990
2010
2018
prispievajú k zvýšeniu produkcie v Severnej Amerike a momentálne sú najdôležitejším faktorom tlačiacim cenu ropy dolu. Ale produkcia ropy z bridlíc podľa geológov nedosiahne dôležitosť produkcie bridlicového plynu, a preto, hoci je tento vplyv dôležitý, nebude v celosvetovom meradle asi zásadný. Väčší vplyv by mohlo mať zlepšenie výťažnosti súčasných ložísk. Niektoré firmy si napríklad sľubujú veľké zmeny od zlepšenej technológie „nabudenia“ vrtov vstrekovaním oxidu uhličitého. Ten sa môže zachytávať napríklad v elektrárňach či spaľovniach. Technológie extrakcie tohto plynu zo splodín sú už k dispozícii, čo dokazuje projekt spoločnosti Siemens v nemeckej elektrárni Staudinger. Zatiaľ ešte neexistuje ekonomické zdôvodnenie, ale ak sa CO2 stane zaujímavou komoditou pre ťažbárov, situácia sa zmení. Na strane ropy leží rozvíjajúci sa svet na čele s Čínou. Ale aj jeho rozvoj má svoje hranice, napríklad rýchlosť budovania potrebnej infraštruktúry alebo spomalenie svetovej ekonomiky v ostatných rokoch. Budúcnosť ropy teda celkom isto nie je čisto čierna. Úplne ju nahradiť bude ťažké, ale jej „súmrak“ môže byť bližšie, ako si myslíme.
INOVÁCIE téma čísla
18 | 19
Kto ma chytí, zbohatne
Jedna z najdôležitejších komodít dnešnej civilizácie sa nám od svojho objavenia dodnes „kazí“ pod rukami – elektrina. Je základom modernej civilizácie a patrí k najväčším vymoženostiam.
P
rieskumy medzi prisťahovalcami do miest rozvojového sveta ukazujú, že najviac ich do miest lákajú ekonomické príležitosti. Hneď v tesnom závese je aj komodita, ktorej je vo vidieckych oblastiach pramálo – elektrina. Trh s elektrinou je pritom medzi komoditami výnimkou, je doslova nepolapiteľná. V praxi je tak neustále treba vyrovnávať úroveň spotreby a výroby. Vyžaduje to dosť práce, ako sa každý môže presvedčiť pri pohľade na účty za elektrinu,
kde nájde položku „systémové služby“, určenú na udržanie stability rozvodnej siete.
Čo nás páli Nepolapiteľnosť elektriny je odjakživa nemilá, v poslednom
Prvý pilotný systém Siestorage s výkonom 1 MVa a kapacitou 500 kWh je napojený na sieť vysokého napätia enelu, talianskeho najväčšieho distribútora energie.
čase sa však mení na najpálčivejší problém. Rozhodnutie vyspelých štátov prejsť na obnoviteľné zdroje a obavy zo zmien klímy vedú k vzniku nových technológií, aby sa obmedzili emisie skleníkových plynov. Obnoviteľné zdroje sú však závislé od vonkajších podmienok – vetra či slnka. Hoci energetici sa dnes nielen v Nemecku, ale aj u nás dokážu s týmito problémami vyrovnať, nemožno sa na tieto zdroje bezhranične spoliehať. V istej chvíli bude buď riziko príliš veľké, alebo sa stane
Siestorage zaručí bezpečné dodávky z kolísavých obnoviteľných zdrojov energie, sebestačnosť v menších sieťach a je spoľahlivou rezervou pre priemysel a infraštruktúru.
gravitácie, teda ako potenciálna energia vody v nádrži. V čase nízkeho dopytu čerpadlá vodu prečerpajú nad elektráreň, v čase vysokej spotreby sa potom preženie turbínami. Prečerpávacia elektráreň elektrinu dokáže uskladniť na veľmi dlhý čas s celkovou účinnosťou 60 až 75 percent. Pri nízkej cene „nadbytočnej“ elektriny (niekedy dokonca zápornej) sú dnes veľmi výhodné aj ekonomicky. Vhodných miest na takéto riešenie však nie je dosť, preto sa hľadajú ďalšie cesty. Nielen v Nemecku sa tak napríklad rozbehli projekty na vzkriesenie a radikálne omladenie inej starej technológie – skladovania v stlačenom vzduchu. Používa sa takisto ako prečerpávacie elektrárne od konca 19. storočia, ale veľmi sa neujala. V pôvodnej podobe je v podstate neúčinná, v reálnych podmienkach možno dosiahnuť len zhruba 25 percent. Stlačovaný vzduch sa totiž veľmi rýchle zohrieva, a ak sa toto vznikajúce teplo nevyužije, stratí sa tak veľká časť energie vložená do procesu. Dnes sa však pripravujú, stavajú alebo sa už dokonca rozbehli projekty, ktoré skúšajú rôzne prístupy, ako využiť
Modulárna konštrukcia umožňuje prispôsobiť výkon špecifickým požiadavkám.
plynov – vodíka alebo zemného plynu. Obidva sú veľmi dobrými a tiež trvanlivými nosičmi energie a oba môžeme (za istých podmienok) pripraviť umelo z prebytočnej energie a ďalších látok. Stačí „spojiť“ niekoľko technológií, ktoré sa už dnes používajú (od elektrolýzy cez katalytickú reakciu vodíka s oxidom uhličitým až po plynárenské technológie) s niekoľkými postupmi, ktoré sa momentálne skúmajú. Na výrobu vodíka stačí de facto len dostatok vody a energie. Ale z vody, uhlíka (teda oxidu uhličitého, ktorý môžeme považovať tiež za „odpad“) a nevyužitej energie z obnoviteľných zdrojov možno vytvoriť
skúsenosti, ale jeho využitie je pomerne priamočiare. Najväčším problémom oboch technológií je účinnosť. Firma Siemens začne do konca roka skúšky systému na „výrobu“ vodíka, ktorý by mal účinnosť celého procesu udržať okolo 50 percent, čo je podľa odborníkov hranica pre ekonomickú opodstatnenosť technológie.
Ideme na batérie Nájdu sa aj riešenia dostupné ihneď, pretože využívajú známe technológie. Takou je napríklad Siestorage (Siemens Energy Storage), ktorá kombinuje účinné batérie s inteligentným systémom riadenia elektrickej siete. Kombinu-
Technológia Siestorage kombinuje účinné batérie s „chytrým“ systémom riadenia elektrickej siete. Môže tak zabezpečiť dostatočné množstvo rezervného výkonu na stabilizáciu a reguláciu lokálnej elektrickej siete. udržiavanie veľkého množstva záložných zdrojov príliš drahé. V energetike sa tak otvára dopyt po novom type služieb – skladovaní energie. Odhady tvrdia, že potenciál trhu dosahuje desiatky miliárd dolárov ročne.
Voda a vzduch Najlepšie súčasné riešenie problému skladovania elektriny je pomerne staré – ide o prečerpávacie vodné elektrárne. Používajú sa od konca 19. storočia a energia sa v nich skladuje s využitím zemskej
„odpadové“ teplo. Autori uvádzajú, že technológia by mohla v ideálnych podmienkach dosahovať účinnosť zhruba do 70 percent. V takom prípade by už mohla byť ekonomicky výhodná.
V zásobníku Veľké skladovacie závody by mohli na uskladnenie stlačeného plynu používať spevnené podzemné priestory, napríklad bývalé bane. Pre vzduch sa priveľmi nehodia, ale ľahko ich možno použiť (a už sa používajú) na skladovanie iných
aj zemný plyn, presnejšie metán, ktorý tvorí vyše 95 percent objemu zemného plynu. Výhodou je, že túto surovinu vieme využiť a skladovať vo veľkých podzemných zásobníkoch, ktorých je v Európe dostatok. Existujú aj technológie na využitie energie v týchto plynoch, predovšetkým v prípade metánu – od malých kotlov cez kogeneračné jednotky a plynové motory vo veľkých plynových elektrárňach (o využití metánu v automobiloch čítajte na s. 46 a 47). S vodíkom máme menšie
je akúsi inteligentnú lokálnu sieť s veľkými batériami a môže tak poskytnúť dostatočné množstvo rezervného výkonu na stabilizáciu a reguláciu lokálnej elektrickej siete. Maximálna kapacita je do dvoch megawatthodín. Pre veľké sieťové riešenia sú však klasické batérie zatiaľ pridrahé. A to sa zrejme nezmení. Ak však niekedy existovala potreba zmeniť elektrinu na skladovateľný artikel, je to práve teraz. Kandidátov sa ponúka viacero a cena pre víťaza je lákavá.
TECHNOLÓGIE smart grids
20 | 21
Puzzle s mnohými časťami Energetická revolúcia Popri zdrojoch ohľaduplných k životnému prostrediu hrá dôležitú úlohu distribúcia elektriny a jej efektívne využitie. Energetická revolúcia prinesie zložitejšie, ale podstatne pružnejšie siete, akési puzzle s mnohými časťami, ktoré do seba dokonale zapadnú. K vysoko účinným veľkým elektrárňam pribudnú milióny zariadení so stredným i malým výkonom, ktoré využívajú vietor, slnko, vodu, biomasu či geotermálnu energiu. Ako dokážu spolupracovať? Milióny zdrojov spojí inteligentná elektrická diaľnica, schopná skĺbiť ponuku a dopyt. Súčasťou systému je aj oveľa efektívnejšia spotreba energie v budovách, doprave i priemysle.
Inteligentné financovanie Investície do energetickej efektivity možno financovať z kontraktu na energetické úspory. Zákazník jednoducho platí účet z peňazí z ušetrených nákladov.
Nízkostratový prenos energie Pre plné využitie obnoviteľnej energie musia byť diaľkové siete rozprestrené dokonca aj cez národné hranice. K tomu sú vhodné nízkostratové vysokonapäťové prenosové sústavy (HVDC).
Konkurencieschopná obnoviteľná energia Výroba energie z obnoviteľných zdrojov musí byť konkurencieschopná aj bez dotácií. To sa už čoskoro dosiahne pri veternej energii, čiastočne pomocou inovácií spoločnosti Siemens.
Výroba energie
Spoľahlivá a cenovo dostupná
Vysoko efektívne plynové elektrárne, schopné rýchlo štartovať, môžu preklenúť prepady v dodávkach energie z alternatívnych zdrojov.
Energetický systém by mal v budúcnosti najviac využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. Súčasne však energia musí stále byť spoľahlivo k dispozícii a cenovo dostupná.
Smart grids Spotrebitelia energie sa stávajú aj jej výrobcami. Vďaka tomu, ako aj kvôli fluktuujúcim dodávkam obnoviteľnej energie budú smart grids nevyhnutnou súčasťou energetického distribučného systému.
Dodávky a dopyt
Vývoj systémov na skladovanie energie
Chladenie skladových priestorov ani klimatizácia budov zväčša neutrpia, ak sa občas na krátky čas vypnú. Existuje rad možností, ako znížiť spotrebu energie počas znížených dodávok a vysokých cien.
Siemens už ponúka prevádzkovateľom sietí moderné systémy skladovania energie s vysoko účinnými batériami s výstupmi až do 25 megawattov. Výskumníci pracujú na výrobe ekologického vodíka elektrolýzou.
TECHNOLÓGIE aditívna výroba
22 | 23
Sklady sú prázdne, zatvárame!
AUTORKA: aNDrea CeJNarOVÁ FOTO: SIeMeNS
Vyrobiť kovovú súčiastku z prášku... Zdá sa vám to nemožné? Veď kovy sa tradične obrábajú, teda „okrajujú“ až na požadovaný tvar. Áno, ide to aj inak. aditívna výroba to robí presne naopak.
P
rvé takzvané 3D tlačiarne spôsobili v osemdesiatych rokoch obrovský rozruch. Vyrábali predmety z ľahko tvrdnúceho plastu, ktorý sa v podobe prášku nanáša vrstva po vrstve do danej matrice a následne vytvrdí alebo spečie. Výsledkom môžu byť neuveriteľne zložité až filigránsky prepracované objekty. Dnes po tridsiatich rokoch sú plastové 3D tlačiarne dostupné komerčne za pomerne nízke ceny, začínajúce od tisíc eur. Využívajú ich zväčša modelári alebo výrobcovia reklamných predmetov. Zložitejšie, a teda aj drahšie, prístroje sa výrazne uplatnili v priemysle. Využívajú sa na tvorbu prototypov a dizajnových štúdií, ktoré treba rýchlo vyhotoviť. Technológia však pokročila ešte ďalej a to, čo sa predtým dalo vyrobiť len z plastu, vieme zhotoviť z keramiky a dokonca aj z kovu. Tým sa posunula oblasť využitia 3D tlače ďaleko za hranice prototypovania, a to až k zložitým priemyselným aplikáciám.
Čarovné pero Na prvý pohľad vyzerá zariadenie na aditívnu výrobu ako prerastená chladnička s oknom. Vnútri však nie je chlad, naopak, horúčava z taviaceho lôžka. Na ňom tenká, jemne rozložená vrstva sivého prášku, z ktorého odlietavajú žiarivé prachové zrnká ako z prskavky. Po povrchu prášku sa pohybuje hexagonálna svetelná mriežka. Po chvíli sa začne vytvárať reálna štruktúra, ktorú akoby vpísalo do sivého prášku neviditeľné pero. Tým perom je laserový lúč, ktorý dolu do práškového poľa presne privádza deflekčné zrkadlo, umiestnené v hornej časti procesnej komory. V mieste, kde laserový zväzok zasiahne prášok napríklad nehrdzavejúcej ocele, teplota stúpne až na
hodnotu tavenia prášku, ktorá je vyššia než 1 500 stupňov Celzia. Ohyb lasera, jeho „píšuce“ pohyby, riadi počítač naprogramovaný podľa elektronickej schémy vyrábanej antikorovej súčiastky. Keď laser vykreslí požadovaný vzor, doska s práškom nepatrne klesne a automaticky sa na ňu nanesie nová vrstva, hrubá približne 50 mikrometrov. A čarovné pero pokračuje vo svojej krasojazde. Takto sa vytvárajú z kovu trojrozmerné štruktúry doslova vrstva po vrstve.
Drahokam alebo bublina? Technológie založené na tvrdnutí alebo zlučovaní práškových či kvapalných matríc už nemožno ďalej nazývať 3D tlačou. Správne by sme mali hovoriť o aditívnej výrobe. Vo svete už existuje rad firiem, ktoré sa na tento typ výroby špecializujú. Vyrábajú bedrové kĺby, pomôcky pre nepočujúcich, náhradné dielce do áut alebo zubné náhrady. Táto technika už produkuje súčiastky aj do formuly 1 alebo lietadiel. V ostatných rokoch sa do tohto odboru výrazne investuje. Vlani napríklad sám americký prezident Barack Obama ohlásil vznik nového výskumného centra pre aditívnu výrobu. Zainteresovaná je aj NASA, Ministerstvo obrany USA a spoločnosti ako Boeing alebo IBM. Sú tieto investície rozumné a naozaj možno očakávať revolučnú budúcnosť tejto technológie? Odpoveď nie je jednoduchá. Aditívnou technikou možno pomerne ľahko vyrobiť aj veľmi zložité dielce s konkávnymi časťami a spletitými vnútornými vzperami, ktoré by sa inak museli vyrábať ručne alebo po častiach a potom zmontovať. Na druhej strane má táto technológia aj svoje slabiny. Takto vyrobené dielce nemožno použiť v prostredí extrémnej záťaže, napríklad tlaku alebo
napätia. Otázkou je aj výrobný čas. Výroba veľkého zložitého dielca môže trvať až stovky hodín. Znie to síce hrozivo, ale ak si uvedomíme, že výsledkom je úplne hotový dielec, hendikep časovej náročnosti už nie je taký výrazný. Jedno je však isté: aditívna výroba sa uplatní najmä v kusovej alebo malosériovej výrobe. Aditívna výroba však prináša aj čosi iné, oveľa dôležitejšie – zásadnú zmenu v spôsobe myslenia. Touto technikou totiž možno vyrobiť teoreticky akýkoľvek tvar v jedinom kroku. Budúcich konštruktérov tak nebude nič obmedzovať, len to, aby dizajn navrhnutý v počítači bol plne funkčný. Limitom už nebude ani veľkosť pracovného priestoru strojov. Na
Technikou laserového tavenia možno vyrobiť z práškového kovu aj extrémne zložité dielce.
vlaňajšej výstave Euromold vo Frankfurte prezentovali stroje s komorami, v ktorých možno vyrábať dielce veľké šesťdesiatkrát štyridsať centimetrov.
by bol dátový balík obsahujúci schémy potrebné na ich výrobu. Zákazník by si ho potom pripravil sám. Ušetril by sa tým nielen čas, ale aj náklady na dopravu a sklad. Eufória je však predčasná. VeľPerspektíva pre servis kou slabinou tejto vízie je zabezNajväčšiu príležitosť uplatnepečenie ochrany dát. Ak bude nia má aditívna výroba najmä teoreticky každý schopný vyrosa mení v servise. Pre veľké priemyselbiť čokoľvek, to jediné, čo zostana aditívnu né podniky predstavuje každá ne z duševného vlastníctva, buvýrobu energií dú elektronické výkresy. Výhoda minúta prestoja veľké finančné straty. Náhradné dielce výrobných schopností sa vytratí. preto musia byť dodané čo najrýchlejšie. Získať pirátsku kópiu z ľubovoľného elekPredstavte si, že by výroba mala vlastné tronického súboru je veľmi jednoduché laserové zariadenie. Jediné, čo by potrea zatiaľ si nikto s týmto problémom nevie bovala od dodávateľa náhradných dielcov, poradiť.
3D tlač
Počítačom riadený laser taví nové súčiastky z kovového prášku pod sprchou iskier.
TECHNOLÓGIE zdravie
24| 25
AUTORKA: aNDrea CeJNarOVÁ FOTO: SIeMeNS
Keď sa myseľ zatemní a oči vyhasnú Štvrtina ľudí nad 85 rokov trpí demenciami, z ktorých viac ako polovicu má na svedomí alzheimerova choroba. Stále ju nevieme liečiť a je jednou z desiatich najčastejších príčin úmrtí. Zatiaľ sme ju nedokázali ani včas diagnostikovať. To by sa mohlo zmeniť vďaka riešeniu spoločnosti Siemens.
S
edí na posteli s výrazom bezmocnosti. „Ako sa voláte?“ „Auguste.“ „Ako sa volá váš manžel?“ „Auguste.“ „Váš manžel?“ „Ah, môj manžel.“ Vyzerá, akoby nerozumela otázke. „Ste vydatá?“ „Za Augusta.“ „Pani D.?“ „Áno, áno, Auguste D.“ Takto zaznamenal rozhovor s pacientkou na začiatku minulého storočia nemecký lekár Alois Alzheimer a začal tým písať novú kapitolu dejín medicíny. Auguste Deterovú prijali na kliniku v Mníchove s pokročilou demenciu, ktorá
nezodpovedala jej veku – mala len päťdesiat rokov. Očividne nešlo o bežnú stareckú demenciu, ale, ako sám A. Alzheimer konštatoval, o nový typ doteraz neznámej choroby, na ktorú pacientka o niekoľko rokov aj zomrela. Prekvapujúcejší ako sám priebeh choroby bol pitevný nález mozgu zomretej. Po otvorení lebky tu lekári našli doslova spúšť. Takmer tretina buniek sivej mozgovej hmoty bola mŕtva. A nielen to. Bunky boli úplne poničené, nervové zakončenia popretŕhané
a vytvárali akési vzájomne pevne spojené tmavé chumáče. Táto neprehľadná a komplikovaná zmes očividne postupne blokovala prenos signálov medzi mozgovými bunkami a mozog napokon úplne vyradila.
kto je vrah? Znie to ako z detektívky a veru to k nej ani nemá ďaleko. Existuje čosi, čo mozgové bunky zabíja a zatiaľ nám stále uniká. Vďaka pokroku v medicíne je však nádej, že aj tento príbeh čaká rozuzlenie.
V hádanke totiž nie sú len neznáme. Od začiatku identifikácie Alzheimerovej choroby sa vie, že v mozgu zomretých sa nachádza enormné množstvo patologických proteínov, takzvaných amyloidov. Tie vytvárajú takzvaný plak, ktorý postupne pokrýva nervové bunky a tým ich zabíja. Práve výskyt tohto povlaku a nakoniec i klbiek pretrhaných nervových vláken sa považuje za konečné potvrdenie Alzheimerovej choroby. Žiaľ, ale až posmrtné. Príbeh sa navyše komplikuje.
Biograph mCT odhalí amyloidové plaky, ktoré postupne pokrývajú nervové bunky a tým ich zabíjajú.
Aj v tomto prípade je však realita komplikovanejšia. Sivá hmota je totiž rozmiestnená v bielej hmote veľmi zložitým spôsobom. Vytvára v nej akési sivé zrná (gangliá) a praktické
azda ešte nádej na účinnú liečbu. Ak sa choroba prejaví naplno, dokážeme jej priebeh už len minimálne ovplyvňovať. Nič viac. Včasná diagnostika je teda prvým krokom k možné-
Patologické amyloidné plaky sa začínajú v mozgu vytvárať o desať až dvadsať rokov skôr, ako sa prejavia prvé symptómy ničivej Alzheimerovej choroby.
Stopy amyloidov sa totiž vyskytujú aj v zdravom mozgu a s vyšším vekom ich pochopiteľne pribúda. Navyše, stredné až časté amyloidné plaky sa môžu objavovať aj u pacientov s iným typom neurologických porúch.
Zabíjajú len niektoré Zdá sa, že nie každý amyloid je nebezpečný. Tie, ktoré sa nachádzajú v bielej mozgovej hmote, sú podľa všetkého neškodné, tie, ktoré sa zvýšene vyskytujú v sivej hmote, predznamenávajú chorobu.
rozlíšenie medzi nimi je problematické. Pre správnu diagnostiku Alzheimerovej choroby teda nestačí len dokázať zvýšený výskyt amyloidov, ale musíme aj presne vedieť, kde k tomuto rozmnoženiu dochádza. Patologické amyloidné plaky sa začínajú v mozgu vytvárať o desať až dvadsať rokov skôr, ako sa prejavia prvé symptómy ochorenia. V tomto čase je
mu objavu účinnej liečby a dá aspoň možnosť postihnutému a jeho najbližším sa na ťažké obdobie pripraviť.
Odhalenie zabijakov Vlani spoločnosť Siemens ako prvá na svete predstavila integrované riešenie pre včasnú diagnostiku amyloidov. Súčasťou tohto riešenia sú tri prvky: nový hybridný zobrazovací prístroj Biograph mCT,
neurologický kvantifikačný softvér syngo.PET Amyloid Plaque a rádioaktívny diagnostický prípravok Amyvid s účinnou látkou na základe rádioaktívneho flóru. Biograph mCT kombinuje techniku pozitrónovej emisnej tomografie (PET) a počítačovej tomografie (CT). Výstupom z PET je presná kvantifikácia biomarkerov, CT ukáže ich presnú polohu. Unikátnosť tohto prístroja je aj v tom, že pracuje s najjemnejším objemovým rozlíšením na svete a vynikajúcim kontrastom (pomer signálu a šumu). Trojicu týchto nových riešení dopĺňa patentovaný softvér syngo.PET Amyloid Plaque, ktorý umožňuje porovnávať namerané údaje s referenčným modelom a objektívne vyhodnocovať patologickú záťaž amyloidným plakom.
Demencia je problém celého sveta Podľa Medzinárodnej alzheimerovskej spoločnosti trpelo v roku 2009 niektorou formou demencie celosvetovo 35,6 milióna ľudí. Tento počet sa však každých dvadsať rokov zdvojnásobuje a očakáva sa, že do roku 2050 vzrastie na 115 miliónov prípadov. Alzheimerova choroba má na tomto skóre vyše 65-percentný podiel. Na Slovensku sa počet demencií a chorých s Alzheimerovou chorobou približuje k šesťdesiatim tisícom. Alarmujúci rast týchto ochorení sa už stáva celosvetovým spoločenským problémom. Z každodenného života totiž vyraďujú nielen chorých ľudí, ale, žiaľ, aj tých, ktorí sa o nich starajú. Práve im by mohla včasná diagnostika ochorenia v rodine výrazne pomôcť, aby sa na budúcu situáciu mohli lepšie pripraviť.
TECHNOLÓGIE ako vzniká
26 | 27
Izolácia z kameňa
AUTOR: JOZeF JakuBČO FOTO: auTOr
Značku knauf si väčšina z nás spojí hlavne so sadrokartónovými technológiami. Pôsobí však aj v ďalších oblastiach stavebníctva. V závode v Novej Bani vyrába izolácie z minerálnej vlny.
F
irma Knauf Insulation pôsobí na Slovensku od roku 2006, keď kúpila skupinu Heraklith, ktorej súčasťou bola aj spoločnosť Izomat. V súčasnosti patrí k najväčším svetovým výrobcom izolačných materiálov. Závod v Novej Bani produkuje kamennú
minerálnu vlnu, určenú na zatepľovanie obytných domov, ako aj administratívnych a verejných budov. Keďže až štyridsať percent všetkých nákladov na energie spotrebuje vykurovanie v domácnostiach a budovách, tepelná izolácia je najjednoduchším spôsobom ako ušetriť. Výroba
izolácií má v Novej Bani tradíciu od roku 1953, keď tu skúšobne začali vyrábať izolačné materiály na báze minerálnych vlákien. Z mesta na Pohroní je Slovákom dobre známa značka kamennej minerálnej vlny Nobasil.
1 Vstupné suroviny: Minerálna vlna vzniká spracovaním kombinácie hornín. Základnou surovinou pri výrobe minerálneho vlákna je čadič. Na snímke je jeho skládka.
2 Tavenie: horniny privážajú dopravníky do taviacej pece, kde sa pri teplote okolo 1 600 stupňov Celzia tavia na lávu. keďže kamenná minerálna vlna má vyšší bod tavenia ako napríklad sklená minerálna vlna, je predurčená do konštrukcií so zvýšenou požiarnou odolnosťou.
2
TECHNOLÓGIE ako vzniká
28 | 29
Rozvlákňovanie: roztavená láva sa rozvlákňuje na špeciálnom zariadením pri excentrickom pohybe na štyroch rozvlákňovacích kotúčoch. Odstredivou silou vznikajú jemné vlákna, ktoré odfukuje veľké množstvo vzduchu. konečným produktom tejto časti výroby minerálnej vlny je surový, nevytvrdený koberec.
4 Príprava spojiva: Substancia, ktorá je nevyhnutná pre spojenie jednotlivých vlákien sa pripravuje v miestnosti prípravy spojív. Spojivo je kombináciou živice a vody. Vzniknutá hmota sa počas rozvlákňovania pridáva do koberca.
5 Dopravníkové pásy linky: koberec vychádzajúci zo zbernej komory sa ukladá podľa vyrábaného sortimentu a špecifikácie výrobkov v niekoľkých vrstvách na seba tak, aby vytvoril dostatočné objemnú hmotu pre ďalší proces spracovania.
6 Vytvrdzovacia komora: Vrstvy koberca poukladané na seba ešte nie sú úplne pevné a preto musia prejsť cez vytvrdzovaciu komoru, kde dochádza k procesu vytvrdenia spojiva.
6
3
7 Úprava do konečnej podoby: Vytvrdená izolácia sa musí ešte pred zabalením upraviť na určené rozmery a dopraviť do multifunkčného baliaceho zariadenia.
9
8 Siemens technológia: Zariadenie na výrobu minerálnej izolácie riadi technológia spoločnosti Siemens. Výrobná jednotka je vybavená jednoduchými ovládacími panelmi, pomocou ktorých zadáva obsluha jednotke konkrétne parametre a môže sledovať prevádzkové stavy.
10
Kontrolná miestnosť: V riadiacom centre obsluha riadi a kontroluje celý proces výroby izolácie.
Posledná stanica: Po zabalení je izolácia pripravená na expedíciu.
11
12
Nová baliaca linka: Baliaca linka s využitím technológie Siemens dodala baleniu lepší vzhľad, kompaktnosť a odolnosť. Vyriešila časť reklamácií spôsobených manipuláciou a prepravou, uľahčila logistiku a zákazníkovi vykládku tovaru. Produkty smerujú prevažne do okolitých krajín – Českej republiky, Poľska, Maďarska, rakúska, ale aj do pobaltských štátov Litvy, Lotyšska a estónska.
Finálny produkt: Výrobky z kamennej minerálnej vlny sú nehorľavé, výborne tepelne a akusticky izolujú. Vyrábajú sa podľa technických špecifikácií pre konkrétne použitie. Napríklad na plochej streche je dôležitá pevnosť v ťahu a bodové zaťaženie.
INOVÁCIE história/budúcnosť
30 | 31
elektromobily bez prevodovky mali jednoduchú obsluhu. aj preto ich dobová reklama ponúkala ženám ako ideálne auto.
Prehra AUTOR: ĽuBOMír JurINa FOTO: SIeMeNS a arChíV
elektromobil Victoria s dojazdom 80 kilometrov a maximálnou rýchlosťou 30 km/h slúžil od roku 1905 v Berlíne ako hotelové taxi. Stál okolo 15-tisíc mariek, čo bol vyše 120-násobok solídnej mesačnej mzdy. Siemens ich vyrobil päťdesiat kusov.
O
bľuba vozidiel s elektrickým pohonom v závere 19. storočia nebola len odrazom vtedajšieho opojenia elektrinou. Od prvých konštrukcií Američana Thomasa Davenporta a Škóta Roberta Davidsona z roku 1842 získali elektromobily technické prednosti, ktorými prekonávali konkurenciu: nevibrovali, nezapáchali a nerobili hluk.
Zlatá éra elektriny Na prelome 19. a 20. storočia neboli elektromobily bežným tovarom, kupovali ich solventní zákazníci. V USA vládla prosperita, takže vyššia cena nebola problém, naopak, zákazníci vyhľadávali masívne konštrukcie a efektné interiéry s drahými materiálmi. Ceny sa pohybovali od
dvetisíc do tritisíc dolárov. V tom čase elektromobily dominovali – v USA ich jazdilo takmer 35-tisíc a zaberali štyridsať percent trhu (podobne ako parné a raz toľko ako benzínové). Používali sa v mestách, kde ich menší dojazd nelimitoval. Napríklad Detroit Electric z roku 1911 s vylepšenými batériami Thomasa A. Edisona dokázal v mestskej prevádzke jazdiť celý týždeň dve hodiny denne. Za ten čas prekonal 190 kilometrov maximálnou rýchlosťou dvadsať kilometrov za hodinu. Éra elektriny na cestách vyvrcholila v roku 1912, keď sa predalo najviac elektromobilov. Potom však nasledoval strmý pád.
rozhodol vidiek Príčin bola viacero. V prvom rade
infraštruktúra. Hoci sa začiatkom storočia v amerických mestách vo veľkom elektrifikovalo pouličné osvetlenie, elektrinu v domácnostiach si mohli dovoliť len bohatší obyvatelia. Spoločnosť General Electric inštalovala prvú verejnú dobíjačku v roku 1900, neskôr sa v New Yorku rozšírili stanice na výmenu batérií. Ale to nestačilo – stavba ciest smerom na vidiek ukázala, že dojazd je najväčším hendikepom elektromobilov. Elektrická sieť mimo miest neexistovala, nebolo kde dobiť batérie. Naopak, benzínovým autám stačilo zväčšiť nádrž. Nález ropných zásob v Texase im situáciu ešte zjednodušil – čerpacie stanice sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia šírili po celom kontinente a nakúpiť benzín bolo rovnako jednoduché ako chlieb.
v prvej bitke Nestáva sa často, aby raz porazená technológia opäť mierila na výslnie. Návrat elektromobilov je iný prípad.
Dielo skazy elektromobilov dokonal Henry Ford. Model T sa objavil v roku 1908 a vzápätí sa predala celá desaťtisíckusová produkcia. Sériová montáž od roku 1913 umožnila zvýšiť ročnú výrobu na tristotisíc a cenu skresať na päťsto až tisíc dolárov. Bolo rozhodnuté.
regulácie oživili trh Výroba elektromobilov sa definitívne skončila v roku 1935. Mŕtvo bolo až do sedemdesiatych rokov, keď „ropný šok“ pripomenul závislosť Západu od dovozu. Čoraz častejšie sa pripomínali aj ekológovia. Lenže vývoj začínal od nuly. Na voľnom trhu nemali elektromobily bez podpory šancu. Nový impulz priniesla
regulácia emisií. Bežné autá ešte v osemdesiatych rokoch vypúšťali okolo tristo gramov oxidu uhličitého na kilometer a výfukové plyny vytvárali v špičkách nad Los Angeles a ďalšími veľkomestami nedýchateľnú smogovú clonu. Jednotlivé štáty USA začali prijímať prísne normy ako na bežiacom páse. Do vývoja čistých elektromobilov sa pustil rad menších inovatívnych firiem ako SSC, Ventury či Wrightspeed. Tesla technologického vizionára Elona Muska predala vlani takmer 2 700 modelov S a evidovala 15-tisíc rezervácií. Kvóta vyčlenená pre Európu je beznádejne vypredaná. Tesla dosiahla zisk ako prvá „elektroautomobilka“. Tradiční výrobcovia prišli s ponukou
hybridov, kde je elektrický pohon doplnkom klasického. Ich komerčne úspešným priekopníkom je Toyota Prius, ktorej sa od roku 1997 predalo vyše dva milióny kusov. Lídrom čistej dopravy sa chce stať Európska únia. Do roku 2020 dostali výrobcovia úlohu znížiť priemerný emisný limit ich produkcie na 95 g/km. Do roku 2025 sa očakáva ďalší významný pokles na 68 až 78 g/km. Každému je jasné, že bez elektrických áut to nepôjde. V Európe sú najďalej nemecké automobilky, pričom elektrický pohon pre viaceré z nich vyvíja Siemens. Sústreďujú sa najmä na mestské automobily triedy VW e-up!, ktorého výroba sa už v tomto roku rozbehne v bratislavskom závode.
INOVÁCIE história/budúcnosť
32 | 33
Vojna sa ešte neskončila elektromobily majú prednosti, o ktorých začiatkom 20. storočia nik nechyroval. Bude to stačiť, aby po prehranej bitke pred sto rokmi vyhrali celú vojnu o budúcnosť dopravy?
E
lektromobily sú v podobnej situácii ako pred sto rokmi – cenovo patria skôr do kategórie prémiových produktov. Elektrina síce za posledné storočie zlacnela a cena ropy, naopak, raketovo vzrástla, pre obyčajného motoristu však nie sú veľkým lákadlom. Problémom zostáva kratší dojazd, ktorý nedovoľuje bezstarostnú jazdu krajinou. Elektrické autá však majú výhody, o ktorých pred sto rokmi nik ani nechyroval. Emisie vtedy nikoho netrápili, rovnako ako závislosť od fosílnych
palív. Bude to stačiť, aby elektromobily prevzali podstatnú časť dopravy budúcnosti? Áno, ale musia okolo seba vytvoriť celý nový systém mobility.
Zásahy do trhu Elektromobily stratili desiatky rokov vývoja a tento hendikep v konkurencii s klasickými autami, ktoré dnes majú punc skvelého technického produktu, len ťažko dobehnú. Navzdory odporu zástancov „voľného trhu“ sa nezaobídu bez silnej spoločenskej objednávky, sprevádzanej rôznymi formami podpory.
V USA vyhlásil vlani prezident Barack Obama program EV-Challenge. Cieľom je vyvinúť do roku 2022 elektromobil vhodný pre bežnú americkú rodinu. Výskum a priemysel získa na hľadanie inovatívnych riešení miliardu dolárov. V Európe je ťahúňom elektromobility Nemecko. Do roku 2020 by tu malo jazdiť pol milióna elektromobilov a rovnaký počet hybridov. Vláda na program vyčlenila dve miliardy eur. Investície však nepôjdu výrobcom alebo spotrebiteľom vo forme dotácií. Podporia aktivity, ktoré pomôžu rozšíriť
elektrické autá – napríklad stavbu vyhradených parkovísk či bezplatných dobíjacích staníc. Podobnú filozofiu má aj januárové nariadenie Európskej komisie. Členským štátom predpisuje počty dobíjačiek pre elektromobily, ktoré musia zriadiť do roku 2020. Na Slovensku očakáva štyritisíc verejných staníc (v Česku 13-tisíc), hoci vlani ich bolo len päť.
Menej chaosu Zmena čaká aj vnímanie mobility v mestách. Kým sa budú veľké SUV a rýchle športiaky
reklamné posolstvo sa v 21. storočí zmenilo. elektromobil už symbolizuje ochranu životného prostredia.
A cestovanie mimo mesta? Obdobie, kým sa na diaľniciach dobuduje sieť dobíjacích staníc, môžu preklenúť rôzne obchodné modely. Niektorí predajcovia elektromobilov už dnes ponúkajú zákazníkom na vzdialenejšie cesty bezplatný prenájom klasického auta.
Mobilné sklady elektriny Elektromobil zrejme nikdy nebude lacnejší ako klasické auto. Dnes stojí trikrát viac a ani výroba vo väčších sériách cenu radikálne nestlačí. Prednosti sa ukážu v prevádzke: v porovnaní s naftou je dvoj- až trojnásobne
ich môžu pomôcť tlmiť. Počas nadprodukcie ju uložia do batérií, pri nedostatku vrátia do siete. Desaťtisíc simultánne napojených vozidiel by mohlo vyprodukovať inštalovaný výkon dvesto megawattov, teda stredne veľkej elektrárne. Elektromobil zaparkovaný pri dome môže „vstrebávať“ lacný prúd a v špičke pokryť energiou celú domácnosť. Raz príde čas, keď budeme pozerať televíziu napájanú z pristaveného auta. Ak si domyslíme pokrok v privátnych solárnych článkoch či veterných elektrárňach, dostaneme energeticky nezávislú domácnosť.
Jedinečný eruF roadster v Bratislave. Športový automobil na báze Porsche Carrera 997 vybavil elektrickým pohonom Siemens. Dojazd je okolo 150 kilometrov, maximálka 220 km/h a keďže nejde o sériový model, cena dosahuje dvestotisíc eur.
v preplnených uličkách považovať za symbol úspechu, zostanú malé, akokoľvek šikovné elektromobily mimo záujmu. Ak zavládne racionalita, potom bude o výbere dopravného prostriedku rozhodovať rýchlosť, ako sa dostať z bodu a do bodu B. Bežný človek je na cestách menej ako desať percent z dňa a od auta očakáva službu. Tak ako v iných prípadoch – ani chladničku si nekupujeme, aby sme si zvýšili prestíž, ale aby sme skladovali potraviny v chlade. Racionálnejšie bude aj riadenie dopravy. Len ťažko si
predstaviť hlúpejší spôsob produkcie emisií ako krúženie po uliciach pri hľadaní miesta na parkovanie. Navyše, vodič elektromobilu potrebuje na parkovacích miestach dobíjačky, ktoré mu zabezpečia ďalšiu pokojnú jazdu. Cieľom je, aby šiel „na istotu“ a parkovanie si rezervoval ešte pred príchodom. Pre elektromobily bude zabijakom aj jazda v štýle „stop and go“. Potrebujú perfektné naplánovanie trasy a načasovanie zelenej. To znamená inteligentnú komunikáciu s ostatnými autami i semaformi na križovatkách.
výhodnejšia. Ale tak či onak – dnes by pri štandardných dvetisíc kilometroch za mesiac trvalo okolo pätnásť rokov, kým by sa vstupná investícia vrátila. Elektromobily preto musia ponúknuť inú pridanú hodnotu, samotná ekológia málokoho presvedčí. Situácia sa môže zmeniť, keď sa stanú súčasťou inteligentnej elektrickej siete. V takzvaných smart grids majú vyhradené dôležité miesto – energetici v nich objavili dlho hľadané úložiská elektriny. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov má výkyvy a elektromobily
Jednoducho elektromobil bude viac ako len dopravný prostriedok.
Návrat do miest Do roku 2020 bude na svete 950 miliónov osobných automobilov, z toho päť miliónov elektrických. Vlani ich podiel na predaných autách dosiahol 3,8 percenta a naďalej rastie. Experti tvrdia, že alternatívou sa stanú v prípade, ak dosiahnu aspoň päťpercentné zastúpenie. V mestách, ktoré sú priam predurčené na koncentráciu „zelenej dopravy“, je to reálne už o niekoľko rokov.
INOVÁCIE syntetická biológia
34 | 35
DNa možno upraviť v počítači pridaním génov pre špecifické funkcie, ktoré dovtedy bunky nemali.
genómu. Ten však predstavuje softvér bunky a C. Venter dokázal priamo zmeniť operačný systém bunky, ktorá podobne ako počítač môže robiť to, čo chcú programátori,“ vysvetľuje P. Celec.
Netušené možnosti
Cesta k umelému životu Možno už v tomto roku ožije v laboratóriách prvá umelá bunka. americký biológ John Craig Venter to avizoval na konferencii o globálnych technologických výzvach v Londýne.
V
ľudskej mysli je kdesi hlboko zakorenený pocit, že stvoriť život je výsadou bohov alebo matky prírody. Ale pre tých, čo sledujú vývoj v syntetickej biológii, by „umelá baktéria“ nebola až takým prekvapením. A takisto očakávajú, že ju vytvorí John Craig Venter, kúzelník modernej biológie. „Venter je jednou z najvýraznejších postáv v biomedicínskej vede. Málokto si zaslúži Nobelovu cenu tak ako on. Nobelov výbor by si mohol vyberať, za čo mu cenu udelí, možností je viac,“ myslí si Peter Celec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK.
Veda novátorov Syntetická biológia sa snaží vytvoriť umelé zložky bunky. V mnohých ohľadoch je novátorská, ale čerpá aj z poznatkov molekulárnej biológie, genetiky, génového inžinierstva či informatiky. Bioinžinieri sa pokúšajú zjednodušiť systémy v bunke tak,
aby ich mohli lepšie ovládať a prinútiť, aby sa správali predvídateľne. Hľadajú takzvaný minimálny genóm – najmenší súbor génov, ktorý by ešte zabezpečil všetky životné funkcie bunky. Tím C. Ventera dospel k záveru, že najjednoduchší genóm vysta-
v roku 1995 genóm baktérie Haemophilus influenzae s dvoma miliónmi písmen genetického kódu. O päť rokov neskôr prišiel na rad genóm človeka zložený z troch miliárd písmen. Aj tu hral C. Venter jednu z hlavných úloh. Rok 2010 priniesol ďalší míľ-
C. Venter dokázal zmeniť operačný systém bunky, ktorá podobne ako počítač môže robiť to, čo chcú programátori. čí so zhruba 370 génmi. Tvoril by akési „šasi“, na ktoré by sa montovali ďalšie súbory génov pre splnenie presne určených úloh. Takto by mohli vzniknúť organizmy kvalitatívne odlišné od súčasných, čosi, čo by príroda nikdy nevytvorila a bez človeka by zrejme ani nikdy neožilo.
umelý kód Prvou podmienkou rozvoja syntetickej biológie bolo pochopenie genetického kódu. C. Venter ako prvý prečítal
nik – od analýzy DNA pristúpili vo Venterových laboratóriách k jej tvorbe. V počítačoch naprogramovali a potom vyrobili kópiu DNA baktérie Mycoplasma mycoides. Syntetická DNA však ešte neznamená umelý život – bez bunky je len chemikáliou. Bioinžinieri preto odstránili DNA z príbuznej baktérie Mycoplasma capricolum, čím získali akési telo „bez duše“, Vložili doň svoj umelý výtvor a bunky sa začali správať ako baktérie Mycoplasma mycoides. „Áno, v podstate išlo ,len‘ o transplantáciu
Nie všetci biológovia sa sústreďujú na tvorbu celkom novej DNA a bunky. Perspektívu vidia aj v úpravách prírodných DNA. „Vodík môže rovnako dobre vyrábať aj bežná črevná baktéria Escherichia coli s pozmenenou dedičnou informáciou,“ tvrdí harvardský biológ Georgie Church. Lacná výroba ekologicky čistej energie rozkladom vody na kyslík a vodík je „zlatým grálom“ syntetickej biológie. Možností v energetike je oveľa viac. Listy stromov sa môžu premeniť na solárne panely produkujúce elektrinu, drevina zasa na výrobňu uhľovodíkových palív. Umelé biologické systémy by dokázali bezo zvyšku zlikvidovať odpad a detoxikovať planétu. Syntetické mikróby by sa namnožili v znečistenej pôde alebo vode a rozložili by toxické látky na neškodné produkty. Veľké uplatnenie sa črtá aj v medicíne. Baktérie dokážu vyrábať inzulín podľa „podstrčenej“ inštrukcie vybranej z ľudského genómu. Pomôžu aj pri výrobe liekov – mnohé medikamenty sú prírodné látky s komplikovanou štruktúrou, ktorú nedokážeme syntetizovať. Sme preto odkázaní na prírodné zdroje, čo sťažuje prístup k liekom. Baktérie by dokázali tieto účinné látky vyrábať. Teoreticky by bolo možné aj „stvoriť“ baktériu, ktorá by cielene vraždila rakovinové bunky a pritom by si nevšímala bunky zdravé. „Aj v našich laboratóriách testujeme možnosti, ako
AUTOR: Ľubomír Jurina FOTO: Shutterstock
modifikovať genetickú výbavu baktérií, aby získali vlastnosti, ktoré potrebujeme. Dodávali sme im gény pre antioxidačné enzýmy, ktoré bránia bunky pred voľnými radikálmi, alebo gény kódujúce protizápalové proteíny. Zatiaľ išlo len o minimálne genetické zásahy,“ hovorí P. Celec.
Nový biopriemysel Biznisu s upraveným organizmami sa predpovedá raketový rast. C. Venter sa už v roku 2009 dohodol s gigantom ExxonMobil, od ktorého jeho firma Synthetic Genomics získa šesťsto miliónov dolárov na vývoj biopalív. „V podstate všetko, čo sa dnes vyrába, možno produkovať pomocou biológie,“ tvrdí G. Church. V menšom meradle sa to už deje – enzýmy z vysokoteplotných mikróbov boli upravené tak, aby prali aj v studenej vode a šetrili energiu. „V nasledujúcich sto rokoch zmení syntetická biológia od základu všetko, čo teraz robíme,“ súhlasí David Rejeski z Woodrow Wilsom IC for Scholars vo Washingtone. Očakáva, že zmena sa významom vyrovná priemyselnej revolúcii. Syntetická biológia však nemá len obdivovateľov. V USA existuje vyše sto organizácií, ktoré žiadajú moratórium na umelé organizmy, kým sa nezavedie prísna regulácia a meranie ich vplyvu na biologickú bezpečnosť. Nestačia ubezpečenia, že absolútna väčšina modifikovaných organizmov prežije len v špeciálnych roztokoch a vo voľnej prírode by uhynula. Ani záruky, že do genetického kódu dostanú samozničujúcu sekvenciu, ktorá sa okamžite spustí v prípade, že riziko pre prírodné systémy dosiahne kritickú hranicu. O etických dôsledkom syntetickej biológie čítajte v komentári na s. 43.
John Craig Venter naprogramoval baktériu podľa umelého genetického kódu.
INOVÁCIE recyklácia
Mestská ťažba Domáci i priemyselný odpad obsahuje veľa cenných materiálov, napríklad v elektromotoroch alebo uhlíkových vláknach. Stále sa však nerecyklujú. už sa to mení a s budúcou recykláciou sa počíta vo fáze návrhu produktu.
36 | 37
AUTOR: JOSeF VaLIŠka FOTO: SIeMeNS
Ť
ažba z prírodných ložísk je jednoduchšia z hľadiska logistiky. Ale dopyt po surovinách rastie a pre niektoré z nich (napríklad kovy vzácnych zemín, volfrám, niób či gálium) môže ich dostupnosť čoskoro dosiahnuť kritickú úroveň. Faktický monopol na ťažbu vzácnych zemín má Čína. Mimo jej územia sa zistili len malé náleziská a väčšina z nich navyše v politicky nestabilných krajinách. Tieto faktory sú hnacou silou rozvoja recyklácie a rozšírenia uzatvoreného cyklu nakladania s odpadmi. Doslova studnicou pokladov sú elektronické zariadenia. V roku 2010 sa len v Nemecku predalo 7,7 milióna smartfónov. V elektrických kontaktoch a spájkach na doskách plošných spojov obsahovali 230 kilogramov zlata, vyše 2,3 tony striebra a 85 kilogramov paládia. Po skončení životnosti by mobily a „elektronický šrot“ mohli časom znamenať lepší zdroj drahých kovov, ako poskytuje prírodná ťažba. V odpade je veľké množstvo hodnotných materiálov – napríklad kúsky striebra z RFID etikiet. Koncept na získavanie cenných materiálov z domácností a odpadu je známy ako „mestská ťažba“. Podľa štúdie Frost & Sullivan sa dnes recykluje pätina elektroniky a elektrických spotrebičov.
Dizajn pre recykláciu Dovŕšeniu uzatvoreného cyklu nakladania s odpadmi však ešte bráni rad prekážok. Recyklácia dobre funguje pri strojoch a konštrukciách s veľkým podielom kovových častí. Elektronické moduly, ktoré používajú zliatiny a kompozitné materiály, obsahujú mnoho cenných zložiek: zlato, platinu, paládium, meď či kovy vzácnych zemín. Tie sú však úzko zviazané, čo recykláciu komplikuje. Mobil obsahuje 0,4 gramu drahých kovov a keď prejde drvičom, materiály sa zmiešajú
Pri získavaní medi a zlata sa na oddelenie kovu z rudy využívajú baktérie. Na rozdiel od tavenia to nevyžaduje takmer žiadnu energiu.
s inými a je veľmi ťažké ich oddeliť. Ak však poznáme zloženie rôznych typov zariadení, dokážeme separáciu zautomatizovať. Projekt MORE (Motor Recycling) sa zameriava na motory. Synchrónne motory pre elektromobily a generátory pre veterné elektrárne používajú výkonné magnety, ktoré obsahujú až 30 percent neodýmu a menšie množstvo dysprózia, prazeodýmu a ďalších vzácnych prvkov. „Okrem recyklácie materiálov je dôležité aj predĺžiť životnosť výrobkov opravami, opätovným použitím, renováciou a modernizáciou,“ pripomína Jens-Oliver Müller, vedúci projektu pre recykláciu v Siemens Corporate Technology (CT). Príkladom je systém zavedený v sektore Siemens Healthcare – viacstupňový koncept spätného využitia použitých zariadení, napríklad röntgenových prístrojov. Repasujú sa a ich komponenty sa znovu priamo používajú alebo aspoň využívajú ako náhradné dielce či hodnotné materiály pre iné aplikácie.
Záchrana uhlíkových vlákien Dnešok patrí ultraľahkým konštrukciám a budúcnosť úplne ovládnu. Ich základom
Izolačné dosky vo vlakoch metra z produkcie Siemens sú inštalované len medzi konštrukciu a obloženie, aby sa jednoduchšie vyberali a následne recyklovali.
sú kompozitné materiály vystužované uhlíkovými vláknami. Kombinuje sa tak vysoká pevnosť uhlíkových vlákien s tvarovateľnosťou plastických materiálov. Tieto konštrukcie potom nájdu uplatnenie najmä v leteckom, kozmickom a automobilovom priemysle. Uhlíkové vlákna sú však veľmi drahé a ich výroba je energeticky náročná. Úspešná recyklácia by teda ušetrila mnoho prostriedkov. Doteraz však bola jedinou metódou, ako dostať uhlíkové vlákna späť z plastu, pyrolýza, teda vypálenie plastu. Tým sa ale uhlíkové vlákna väčšinou výrazne poničili. Novou nádejou je úplne nová metóda, vyvinutá v spoločnosti Siemens, ktorá čaká na udelenie patentu. Ide o solvolýzu, teda metódu založenú na rozpúšťaní, výsledkom ktorého je opätovné získanie neporušených vlákien v celej ich dĺžke. Vlákna si podržia nielen svoj tvar, ale aj dôležité povrchové vlastnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým priľnavosť k plastu. Sľubnú budúcnosť má prístup „navrhovania pre recykláciu“. Ide v podstate o koncipovanie produktov už s takým cieľom, aby umožňovali ľahkú demontáž a separáciu materiálov.
INOVÁCIE doprava
Trajekt na batérie elektrický trajekt so stodvadsiatimi automobilmi na palube rozrezáva tichú hladinu nórskeho Sognefjordu. Pláva bezhlučne a bez akýchkoľvek emisií. Dnes ide o fikciu, ale o dva roky sa začne plaviť medzi dedinkami Lavik a Oppedal.
I
nžinier Odd Moen pravidelne parkuje svoj elektrický bicykel do stojana pred budovou Siemensu v nórskom Trondheime. Pre firmu pracuje vyše tridsať rokov a keď sa v roku 1999 začal tunajší tím zaoberať myšlienkou stavby elektrického
trajektu, bol pri tom. „Vyše sto rokov poháňa elektrina z batérií ponorky. Len sme chceli preniesť tento koncept aj na hladinu,“ spomína O. Moen. Vtedy projekt odložili, pretože sa ukázalo, že potrebná technológia ešte nie je komerčne dostupná.
38 | 39
Situácia sa zmenila pred dvoma rokmi – ministerstvo dopravy a komunikácií, spravujúce nórske vodné cesty, vypísalo výberové konanie na trajekt, ktorý by maximálne šetril životné prostredie. Idylické nórske fjordy by mali čo najmenej narúšať emisie a hluk. Pre víťaza súťaže bola pripravená koncesia na prevádzku trajektu medzi dedinami Lavik a Oppedal v Sognefjorde, jednej z najznámejších prírodných perál v krajine. Moenov tím sa spojil s lodenicami Fjellstrand a dopravcom Norled a vzkriesil svoj starý nápad. Siemens priniesol skúsenosti s elektrickými pohonmi, Fjellstrand sa zameral na stavbu energeticky úsporných lodí. Výsledok prekonal očakávania ministerských úradníkov a víťaz bol jasný.
Plavidlo v jednom kole Elektrický trajekt absolvuje cestu cez fjord tridsaťštyri ráz počas jediného dňa. Cesta dlhá šesť kilometrov trvá
dvadsať minút. Osemdesiat metrov dlhé plavidlo ženie dopredu vždy jeden z dvoch elektromotorov s výkonom 450 kilowattov. Energiu mu dodáva desaťtonová zostava lítiovo-iónových batérií s kapacitou tisíc kilowatthodín. Tá vystačí s rezervou na niekoľko ciest cez fjord, potom ju však treba dobiť. A to bol jeden z hlavných problémov, ktoré musel tím O. Moena riešiť. Rozhodli sa pre pravidelné dobíjanie batérií pri každom pristátí trajektu. Akciu treba vykonať veľmi rýchlo, pretože loď strávi v prístavisku vždy len desať minút. Ako zásadná slabina sa však ukázala rozvodná sieť. Tá je na tomto mieste nedostatočná a dimenzovaná len na napájanie malých dediniek. „Rýchlym nabíjaním batérií na trajekte by sme zrejme vyradili z prevádzky všetky práčky v širokom okolí,“ smeje sa O. Moen. Na oboch prístaviskách preto vznikla nabíjacia stanica vstavaná do budovy veľkej
Elektrické lode v minulosti 1886 Loď Elektra slúžila ako vodné taxi pre 25 cestujúcich na rieke Spréva v centre Berlína. 1911 Akkumulator začal brázdiť vody jazera Königssee v Bavorsku. Dvanásťmetrové plavidlo z mahagónu prepravilo 38 pasažierov na vzdialenosť sto kilometrov. 1965 Na rybníku vo výskumnom centre v Erlangene sa objavila prvá loď poháňaná palivovým článkom.
Prvý elektrický trajekt na svete Dĺžka: 80 m Kapacita: 360 pasažierov, 120 áut Hmotnosť batérií: 10 t Kapacita batérii: 1 000 kWh Výkon elektromotora: 450 kW ako novinový stánok. Disponuje vlastnou batériou s kapacitou 260 kilowatthodín. Tu si počas krátkeho pristátia trajekt rýchlo dobije lodné batérie. Nabíjačka má potom hodinu na to, aby sa pripravila na ďalší nabíjací cyklus. A to už aj slabá sieť zvládne. V noci sa lodné batérie môžu nabíjať takmer priamo zo siete. Toto šikovné riešenie umožnilo vyhnúť sa rozsiahlym investíciám do infraštruktúry, ktoré by inak zrejme celý projekt odsúdili na neúspech.
Výnimočný koncept Rozvodná sieť okolo Sognefjordu má však aj jednu veľkú prednosť – napájajú ju výhradne vodné elektrárne. Trajekt tak nebude produkovať naozaj žiadne emisie. Porovnateľné konvenčné riešenie pritom ročne spáli milión litrov nafty a do ovzdušia vypustí 2 680 ton CO2 a 37 ton NO2. Prevádzka na elektrinu bude navyše lacnejšia. Výnimočná je aj konštrukcia vlastného trajektu, ktorá
vznikla v lodeniciach Fjellstrand. Plavidlo má pojať 360 pasažierov a ich 120 automobilov. Od začiatku ho navrhovali pre elektrický pohon a efektivitu. Hoci sama batéria váži desať ton, celá loď má polovičnú hmotnosť v porovnaní s konvenčným trajektom. Pri jej stavbe sa uplatnil hliník. Je ľahší, nepotrebuje antikoróznu ochranu a významne zlacní prevádzku i údržbu. V útrobách sa dôsledne používajú moderné osvetľovacie systémy založené na technológii LED a tepelné výmenníky na vykurovanie. Zostane táto výnimočná loď unikátom alebo sa koncept presadí v masovejšom meradle? V tom má O. Moen jasno: „Len v Nórsku sme identifikovali päťdesiat liniek, na ktorých by bola už dnes prevádzka elektrinou poháňaných trajektov rentabilná. Očakávam, že ďalší nárast efektivity batérií a pokles ich ceny túto bilanciu v najbližších piatich rokoch ešte významne zlepší.“
ĽuDIa my visions
40 | 41
Na Slovensko dorazila startupová vlna AUTOR: VLaDIMír DuDuC FOTO: JOZeF JakuBČO
Podhubie internetovej ekonomiky vytvárajú najmä malé inovatívne firmy, ktoré kreatívne uchopia nejaký problém a vďaka internetu s jeho riešením uspejú na globálnom trhu. Tvrdí to predseda predstavenstva poradenskej spoločnosti Neulogy Ivan Štefunko.
Ako by ste čo najvýstižnejšie charakterizovali internetovú ekonomiku? Skupina First Boston Group, ktorá pre Google vlani vypracovala štúdiu o internetovej ekonomike, v nej vidí ekonomiku, ktorá nejakým spôsobom súvisí s internetom. Ako niečo, čo má priesak medzi kamenným a virtuálnym svetom.
hovorí, že nie ďalej ako 45 míľ od „svojej záhrady“. Môžu sa startupy zaobísť bez rizikového kapitálu? Rizikový kapitál slúži na preklenutie rozbehového obdobia, keď je začínajúca firma v strate. Spravidla ide o dva až tri roky, niekedy viac. Osobitne citlivé sú na
Rozhodovať bude atraktívnosť podnikateľského nápadu plus schopnosti tímu. Je lepšie mať výborný tím a trošku horší nápad ako výborný nápad a neschopných ľudí, ktorí ho nevedia uviesť do života. Úspech potom závisí od jeho komplementárnosti. Ak sa dajú dohromady schopný programátor, marketér, finančník a dizajnér a napíšu vierohodný biznis plán, mô-
Internet dnes nejakým spôsobom používajú už všetci. Isteže, ale v prípade internetovej ekonomiky nejde len o to, že niekto používa internet. To, že firma komunikuje cez e-mail, ešte nie je internetová ekonomika. Ak však internet pomáha zvyšovať obrat, to už je internetová ekonomika. Môžete uviesť nejaký príklad? Keď sa šperkár rozhodne predávať svoje výrobky cez portál Sashe.sk, stáva sa účastníkom internetovej ekonomiky. V minulosti, keď vyrobil nejaký šperk, ťažko sa dostal k zákazníkovi. Portál je platforma, cez ktorú domáci šperkári môžu ponúkať svoje výtvory. Na internete stavia svoj biznis čoraz viac začínajúcich firiem, takzvaných startupov. Prečo ste sa ich rozhodli podporovať? Spoločnosť Neulogy sa venuje dvom oblastiam. Prvou je manažment vedy, v rámci ktorého pomáhame vedecko-výskumným inštitúciám dostať inovačné nápady do praxe. Druhou je podpora startupov so zaujímavým podnikateľským zámerom. Nepodporujeme ich však kapitálovo, ale dávame ich dokopy s ľuďmi, ktorí majú peniaze. Najväčšou prekážkou, ktorá u nás bráni rozvoju internetovej ekonomiky, je totiž chýbajúci rizikový kapitál. Z akého dôvodu? Slovensko má z geopolitického hľadiska trošku nevýhodnú pozíciu. Všetky krajiny okolo sú väčšie a všetky okolité hlavné mestá majú väčšiu finančnú silu ako Bratislava. Či už je to Viedeň, Praha, Budapešť alebo Varšava, všade pôsobia fondy rizikového kapitálu, ktoré majú nejakým spôsobom pokrývať aj Slovensko. V čom je potom problém? Investovať do malých začínajúcich firiem nie je to isté, ako kúpiť akcie na burze a potom sledovať, či rastú alebo klesajú. Za tými firmami musíte chodiť a dokonale ich poznať. Preto fondy rizikového kapitálu nezvyknú investovať priveľmi ďaleko od svojho sídla. V Amerike sa
tieto začiatky internetové startupy. Kým remeselník, povedzme umelecký kováč, môže začať predávať svoje výrobky prakticky ihneď, v prípade technologických inovácií treba najprv investovať množstvo peňazí do vývoja. Vezmite si napríklad úspešné internetové projekty ako Dropbox, Evernote či Groupon. Podobné nápady mali určite viacerí ľudia, ale absolútna väčšina z nich ich nedotiahla do realizačnej fázy, pretože im chýbal kapitál. Takže na Slovensku s podobne úspešnými projektmi nemôžeme rátať? V blízkej budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. Viem o niekoľkých iniciatívach, ktoré by mali priniesť nový impulz do rozvoja startupov. Dáva sa dokopy napríklad prvý regulovaný fond rizikového kapitálu v hodnote okolo 25 miliónov eur. Záujemcov je veľa, peňazí málo. Ako sa budú vyberať projekty?
žu ho prezentovať niekomu, kto do nich s veľkou pravdepodobnosťou zainvestuje. Prebieha to nejako podobne ako v známej reality show Českej televízie, kde začínajúci podnikatelia presviedčajú päticu náročných investorov, aby podporili ich projekt? V tomto prípade ide skôr o takzvaný biznis anjelov, ktorí investujú vlastné peniaze do nádejných projektov. Rizikový kapitálový fond spravuje predovšetkým cudzie zdroje, nielen vlastné. Je to vyšší level. Kto sú biznis anjeli? Zväčša sú to úspešní podnikatelia, ktorí sa rozhodnú časť zarobených peňazí použiť na rizikovejšie investície. Idú do toho s tým, že buď to vyjde, alebo nie. Treba povedať, že investícií, ktoré nevyjdú, je oveľa viac, najmä ak ide o projekty v ranom štádiu. Preto sa to aj volá rizikový kapitál. Tento názov sa mi však veľmi nepáči, lebo evokuje čosi negatívne.
ĽuDIa my visions
42 | 43
keď sa ukáže, že nejaký produkt je dobrý, treba s ním ísť do zahraničia. Pelikan.sk tento lokálny rozmer, žiaľ, neprekonal. Ako by mal štát prispieť k tomu, aby vznikalo viac startupov? Máme pripravený dlhý zoznam opatrení, ktoré by bolo potrebné uviesť do života. Startupy na Slovensku fungujú nie vďaka, ale napriek legislatívnemu prostrediu. Navrhujeme napríklad, aby štát odpustil startupom s obratom do 500-tisíc eur platenie daňových preddavkov a umožnil im rýchlejšie rásť. Keď už legislatíva nemotivuje investorov, aby investovali do technologických startupov, nech im v tom aspoň nebráni.
Ivan Štefunko (36) je inovátor, podnikateľ a politológ. Vyštudoval Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici a parížsky Inštitút politických štúdií. Šesť rokov bol riaditeľom týždenníka Slovo. Neskôr pracoval ako celoeurópsky koordinátor internetového portálu EurActiv.com v Bruseli. Založil viaceré úspešné internetové projekty ako Pelikan.sk alebo Monogram Technologies. V súčasnosti vedie poradenskú spoločnosť Neulogy. V Amerike mu hovoria dobrodružný kapitál, čo je oveľa výstižnejšie. Čo majú investori z toho, že podporia startup? Banka si za úver pýta záruky, ktoré mladí podnikatelia nevedia poskytnúť, lebo spravidla nevlastnia nehnuteľnosti a nemajú nikoho, kto by im ručil. Rizikový kapitál funguje na inom princípe. Poskytuje peniaze za podiel vo firme s perspektívou, že keď bude firma úspešná a predá sa, svoju investíciu znásobí. Napríklad vloží
úspešnými projektmi zo zahraničia, ako aj niektorými domácimi úspechmi. Môžem spomenúť napríklad firmu Mdot, ktorú kúpila najväčšia webhostingová služba na svete GoDaddy. Hovorí sa, že za 15 až 20 miliónov dolárov. Sú to chalani, ktorí mali okolo 25 rokov, keď odišli do Ameriky, pozháňali 700-tisíc dolárov o šesť mesiacov firmu so ziskom predali. Úspešným projektom je aj systém spoplatnenia obsahu na webe Piano, ktorý sa okrem Slovenska presadil aj v Slovinsku a Poľsku. Naša spoločnosť získala pre autorov Piana naj-
„Po šnúrkach od vlastných topánok sa šplhať nedá. Bez finančnej podpory nik nedokáže expandovať.“ dvestotisíc eur za 35-percentný podiel a po troch až štyroch rokoch sa mu vráti milión. Na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi dobrý biznis, ale v skutočnosti je to trochu inak. Z dvadsiatich projektov rizikového kapitálu polovica skrachuje, tretina sa prežíva a len zvyšok sa predá so ziskom. Vzniká na Slovensku dostatok ambicióznych projektov v internetovej ekonomike? Odkedy v rámci Neulogy prijímame podnikateľské nápady, z roka na rok sa zvyšuje nielen ich počet, ale aj kvalita. Sú čoraz vyspelejšie. Na Slovensko dorazila startupová vlna. Mladí ľudia sa inšpirujú
prv 300-tisícovú a potom dvojmiliónovú investíciu. Bez tejto pomoci by nedokázali expandovať. Po šnúrkach od vlastných topánok sa šplhať nedá. Keď sme spúšťali prvú internetovú predajňu leteniek na Slovensku Pelikan.sk, jej rozvoj sme financovali len z vlastných ziskov. Podobné projekty v zahraničí využívali rizikový kapitál. Rástli vďaka tomu oveľa rýchlejšie a mohli expandovať do iných krajín. Považujete to za premárnenú príležitosť? Žiadna firma, ktorá má svetový produkt, neuspeje s jeho predajom len na Slovensku, lebo päťmiliónový trh je primalý. V momente,
Produkujú naše školy dostatok talentovaných mladých ľudí, ktorí sú pre internetovú ekonomiku kľúčoví? Vzdelávací systém by mal podporovať väčšiu tvorivosť. Presadzujeme, aby sa podnikateľské a kreatívne zručnosti učili na všetkých stupňoch vzdelávania, od predškolského až po vysokoškolské, a to nielen v ekonomických odboroch, ale najmä tých mimoekonomických. Prečo je to dôležité? Ak v niektorých štátoch učia deti programovať už v materských školách, nie je to preto, že z nich chcú mať programátorov. Chcú, aby získavali znalosti z viacerých, zdanlivo nepríbuzných odborov, napríklad z informatiky a medicíny, a vedeli tieto dve oblasti prepojiť a vymyslieť napríklad novú aplikáciu pre zdravotníctvo. Ďalším problémom je, že na našich technických, prírodovedných a humanitných školách sa nevyučuje ani jeden predmet, ktorý sa týka podnikania. Absolventi nevedia reálne predať to, čo sa naučia. Naše školstvo učí ľudí byť zamestnancami. To je síce fajn, ale nie každý chce byť zamestnanec. Niekto chce byť podnikateľ. Objavujú sa názory, že Slovensko by mohlo byť akési Silicon Valley strednej Európy. Súhlasíte? Toto si o sebe myslia vo všetkých krajinách okolo Slovenska. Netvrdím, že to nie je možné, ale inde pre to niečo aj robia, u nás sa nedeje nič. Je potrebné vybudovať celý ekosystém, ktorý zvýši inovačný potenciál krajiny. To znamená dosiahnuť väčší prienik medzi univerzitami, štátom, súkromnou sférou, mimovládnym sektorom a médiami. Ak tento model aplikujeme na startupy, tak musíme zlepšiť financovanie, vzdelávanie a podporu exportu cez e-commerce.
ĽuDIa komentár
Zem ako Pandora Na serveri Kickstarter.com sa pred pár týždňami objavil projekt Glowing Plant trojice amatérskych vedcov, sľubujúci vytvoriť svietiace rastliny – ako na planéte Pandora z filmu Avatar. Navrhnú sekvenciu DNA, na objednávku si ju dajú nasyntetizovať v komerčnej firme a potom ju dopravia do rastlinných buniek. Myšlienka našla veľa priaznivcov – za mesiac sa na účte nahromadilo viac ako štyristotisíc dolárov, hoci potrebovali len 65-tisíc. Podporovateľom za ich peniaze pošlú semená svietiacich rastlín, aby si ich mohli doma pestovať. Aj do takejto podoby sa vyvinula syntetická biológia. Možnosti experimentovať s umelými organizmami sú dostupné prakticky pre každého. Komerčné firmy na zákazku vytvoria úseky dedičnej informácie a pošlú komukoľvek. Kto je ich klientom? Nielen „oficiálne“ vedecké laboratóriá, ale aj
pomerne dobre vybavené súkromné „dielničky“. Patria ľuďom, ktorí sa syntetickej biológii venujú amatérsky, len tak pre zábavu. Vytvorili čoraz silnejšie hnutie „Do-it-yourself (DIY) biology“. Šírenie laboratórií DIY vyvoláva v mnohých nadšenie. Prirovnávajú ich ku „garážovým firmám“ zo začiatku boomu IT. Aj dnes sa mnohé schopné mozgy, túžiace uskutočniť svoje sny, uchyľujú do „garážových laboratórií“. Na nájomné a prevádzku si často zarábajú kurzmi, kde školia amatérskych záujemcov o biológiu v základných laboratórnych technikách a postupoch. Z tohto podhubia by mal vzísť ďalší „biosyntetický Steve Jobs“, ktorý zmení život na planéte. Naopak, skeptici oponujú, že amatéri nedokážu vytvoriť nič, čo by mohlo byť prínosom pre syntetickú biológiu. Na to by potrebovali špičkové vybavenie a veľa, veľa peňazí.
Diskusie okolo DIY biológie znepokojujú bioetikov. „Nebezpečenstvo je v podceňovaní rizika. Syntetická biológia vytvára stavebné „tehličky“ života – „biobricks“. Možno z nich poskladať úplne nové organizmy tak ako zo stavebnice Lego. Dnes sú už stovky takýchto biotehličiek k dispozícii na internete,“ hovorí Peter Sýkora, profesor filozofie a bioetik z trnavskej UCM. Antony Evans, jeden z autorov projektu Glowing Plant, dokonca túži vytvoriť akýsi „open source“ genetiky, aby si mohol vylepšovať rastliny úplne každý. V čom je problém? „Vírusy a baktérie nie sú počítače či iné stroje, ktoré fungujú očakávaným, vopred určeným spôsobom. Podliehajú evolúcii, môžu sa vyvíjať, samy od seba zmeniť. Mnohé projekty rátajú, že nové syntetické organizmy budú mať vložené bezpečnostné prvky a v prípade konfliktu s prírodnými
systémami sa samy zlikvidujú. Ale predstavte si, že bezpečnostný mechanizmus zmutuje a prestane fungovať,“ upozorňuje P. Sýkora. Riziko, ktoré sa spája s technologickým pokrokom, je prirodzenou súčasťou nášho života. Akceptujeme ho, ak je vyvážené veľkým pozitívnym prínosom. Svietiace rastliny zaradili v USA na úroveň Biosafety Level 1, teda najmenej ohrozujúce životné prostredie. Zrejme naozaj nespôsobia, že sa „svietiaci gén“ prenesie aj na iná rastliny, to by lesy na Zemi po nociach svetielkovali a rušili spánok svojich obyvateľov. Prínos svietiacich živých plotov pri záhradných chodníkoch je napriek tomu diskutabilný. „Najväčšie riziko je zrejme ľudská snaha zájsť s vývojom čo najďalej, vyvinúť všetko čo najdokonalejšie. Pritom nevidia možnosť, že vynález môže priniesť aj iné nečakané dôsledky,“ upozorňuje profesor robotiky Mikuláš Hajduk z košickej TU. Ľubomír Jurina šéfredaktor VISIONS
LIFESTYLE architektúra
44 | 45
AUTORKA: VLaDIMíra STOrChOVÁ FOTO: LOIS LaMMerhuBer, OLIVer urTaDO a auTOrka
Musée du quai Branly pri pohľade z eiffelovej veže
Tajomné miesto vedľa eiffelovky Jean Nouvel stvoril odhmotnenú hmotu, zbavenú štandardných prvkov architektúry, a všetko vtesnal na parcely medzi pôvodnú zástavbu, ktorej sa pokojne dotýka a prerastá ňou.
V
ybudovať na brehu Seiny múzeum navrhol v roku 1996 prezident Jacques Chirac. Sám prvý muž Francúzska vybral projekt spomedzi troch návrhov, ktoré ocenila odborná porota. Zvíťazil Jean Nouvel, a hoci Musée du quai Branly otvorili v roku 2006, stále pôsobí mimoriadne inšpiratívne.
hra na schovávačku Nie je to nič monumentálne, Nouvelovo dielo nesiaha po mraky ani nestavia na obdiv materiály budúcnosti. Skladá sa zo štyroch častí vyrastajúcich z okolitých
Haussmannových činžiakov. Neučesaná, výstredná forma i nesúrodosť rôznych objemov vyvolala rad diskusií, ale J. Nouvel správne usúdil, že múzeum primitívnych kultúr neznesie tradičné západné postupy. A už vôbec nechcel vytvoriť karikatúru domorodých stavieb. Zo severnej steny vystupujú zavesené farebné kvádre, prístupová cesta k múzeu vedie cez bujnú vegetáciu, evokujúcu divokú savanu, ktorá postupne architektúru pohlcuje. Zvnútra slúžia kvádre ako študovne a sú tu vystavené cenné exponáty. Hmota výstavného sálu, umiestneného
do oceľovej konštrukcie dlhej 220 metrov, je ukrytá medzi stromami v záhrade s rozlohou 19-tisíc štvorcových metrov. Štruktúru s hmotnosťou 3,4 tisíca ton vynáša 10 metrov nad terén 26 masívnych stĺpov. Vnútri sú na rôznych výškových úrovniach stále aj krátkodobé expozície, vedecké pracoviská, mediatéky, učebne a auditóriá. Múzeum má ešte ďalšie tri galérie, dve slúžia tematicky zameraným výstavám, jedna je multimediálna. Na východnom konci múzea je na zvýšenej platforme nad sálami reštaurácia s vlastným vstupom, terasou a obrovskou sklenou strechou.
Farebné kvádre slúžia zvnútra ako študovne a priestor pre cenné exponáty.
architektúra vytvorila prostredie pre umenie rôznych kultúr zo štyroch kontinentov.
hra o pocit Stavba je iný druh skúsenosti, uviazne vo vás čosi, na čo nezabudnete. Husté a vysoké kopce trávy, vyschnuté „vádí“, ktorým musíte prejsť. Architektúra tu organicky prerastá s tým, čo charakterizuje Afriku alebo iné kultúry, či už ide o farby, tvary alebo obrovské fotografie na oknách, ktoré zvnútra pôsobia, ako keby ste skutočne boli obklopení pralesom… Prostredie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom prijalo umenie rôznych kultúr zo štyroch kontinentov. Rušný bulvár v tesnom susedstve filtruje dlhá, vysoká a sieťotlačou ozdobená sklená stena. Lístky sa kupujú na otvorenom
priestranstve pod hlavnou sálou, od vstupu v ťažisku budovy vedú cesty do všetkých častí múzea. Dominantou priestoru je presklený valec depozitára, ktorý síce archivuje, ale zároveň ukazuje exponáty. Okolo sa v špirále odvíja široká biela cesta-rieka slov, na podlahe plynie multimediálna šou. Autori expozície šetrili svetlom, veľkoplošné sklené tabule vitrín sa v tme takmer strácajú, kontrast k nim tvoria „balvany“ potiahnuté umelou kožou. Priestoru dominujú exponáty: zľahka nasvietené vystupujú z tieňov, keď sa priblížite, cez sklo si ich môžete prezerať z rôznych strán a nahliadnuť, čo sa
odohráva za nimi. Architektúra tu decentne ustupuje do pozadia a šera, pohybujete sa voľne, len inak zafarbená podlaha vás upozorní, že ste už v inej expozícii, inom kontinente. A naozaj, ako uvádza autor projektu, máte chuť šeptať si s bôžikom.
LIFESTYLE auto moto
46 | 47
Audi na syntetický plyn
AUTOR: TOMÁŠ aNDreJČÁk FOTO: auDI
Fosílne palivá nemajú v budúcej udržateľnej mobilite miesto. Nemecké audi preto prichádza s projektom e-gas, v ktorom hrá prvé husle vodík. Lenže trochu inak, ako sme boli dosiaľ zvyknutí.
V
severonemeckom mestečku Werlte vyrastá nový závod, kde Audi inštaluje revolučnú technológiu na výrobu ekologického paliva budúcnosti. Budú tu produkovať aj vodík, všeobecne považovaný za najčistejší zdroj energie v doprave. Lenže výsledným produktom je čosi celkom iné – plyn. Pomenovali ho e-gas.
Najprv čistý vodík Audi sa pozrelo na problém udržateľnej mobility doslova od podlahy. Začína čistou elektrinou získavanou z veterných elektrární vybudovaných na severe Nemecka. Tá poputuje do nového závodu. Potom je to známa pesnička. Elektrinu využijú na elektrolýzu vody. Jej výsledkom bude okrem kyslíka čistý vodík. Áno, vodík, ktorého využitie v autách (či už priamo spaľovaním alebo v elektrických palivových článkoch) dospelo do štádia, keď nič nebráni sériovej výrobe. Tak prečo potom na cestách nevidieť vodíkové autá? Má to háčik. Vodíková mobilita potrebuje sieť vodíkových čerpacích staníc. Tých je len zopár, keďže prevoz a uskladnenie stlačeného vodíka si vyžaduje drahé zásobníky. Ani v blízkej budúcnosti to preto nevyzerá na mohutnú vodíkovú ofenzívu. A to aj napriek tomu, že vodík je bežným vedľajším produktom chemickej výroby rôznych závodov, rafinérie nevynímajúc. Zväčša ho spaľujeme v ovzduší.
Potom syntetický metán Audi si preto pomohlo zaujímavým trikom. Ekologicky vyrobený vodík putuje do
takzvanej metanizačnej jednotky. Tu sa zlúči s toľko zatracovaným kysličníkom uhličitým. Výsledkom je syntetický metán e-gas, teda náhrada za zemný plyn. Audi ukrylo energiu vodíka do plynu a vyriešilo tým hneď niekoľko problémov. Odstránilo potrebu budovať drahé vodíkové čerpacie stanice aj výrobu špeciálnych vozidiel s drahými palivovými článkami. Keďže metán má veľmi podobné vlastnosti ako zemný plyn, možno e-gas distribuovať štandardným plynovým rozvodom a cez všetky čerpacie stanice na zemný plyn (CNG). Navyše ho môžu bez akýchkoľvek obmedzení používať všetky vozidlá s klasickým motorom, upravené na spaľovanie zemného plynu.
Zapojenie CO2 do výroby syntetického metánu prináša aj ďalšie výhody. Závod s kapacitou tisíc ton syntetického metánu bude ročne potrebovať 2,8 tisíca ton oxidu uhličitého. Odoberať ho bude z neďalekej prevádzky na výrobu bioplynu, kde CO2 vypúšťajú ako odpad do ovzdušia.
Flotila pre e-gas Plyn e-gas zo závodu vo Werlte pokryje spotrebu poldruha tisíca vozidiel, a to za predpokladu, že každé z nich prejde ročne priemerne 15-tisíc kilometrov. Samozrejme, celý projekt je zameraný na podporu výroby vozidiel spaľujúcich zemný plyn. Audi má už v talóne kompaktný päťdverový
hatchback Audi A3 Sportback TCNG, ktorý sa objaví u predajcov koncom roka. V roku 2015 plánuje uvedenie druhého modelu TCNG na báze väčšieho modelového radu Audi A4. Obe vozidlá využijú technológiu modelu Audi A3 g-tron upraveného na spaľovanie bežného zemného plynu. Tento hatchback, poháňaný štvorvalcom 1,4 TFSI (81 kW), vyprodukuje len 30 gramov CO2 na kilometer. To je štyrikrát menej oproti benzínu. Zásobu CNG si vozí v dvoch prídavných podlahových nádržiach, ktoré pojmú 14 kilogramov zemného plynu stlačeného až na 200 barov. Vďaka
nim má A3 g-tron dojazd na plyn približne 400 kilometrov.
aj pre energetiku Prospech z technológie Audi e-gas môže mať celý nemecký energetický priemysel. Rieši totiž naliehavú výzvu, ako efektívne ukladať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Premena elektriny na plyn by mohla významne podporiť expanziu energie z obnoviteľných zdrojov. Projekt Audi e-gas možno ľahko realizovať v akejkoľvek krajine s distribučnou sieťou pre zemný plyn. Závod Audi e-gas vo Werlte stavajú v areáli spoločnosti EWE AG od septembra minulého roka. Po inštalácii elektrolyzérov už pribudol do technologickej linky aj metanizačný reaktor. Túto špeciálnu jednotku, vysokú približne 16 metrov, poskytol MAN, dcérska spoločnosť koncernu Volkswagen. Syntetický plyn sa začne dodávať do verejnej distribučnej siete zemného plynu od leta.
Dodávky energie elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojoch je základným vstupom pre audi e-gas
Elektrolýza Tri zariadenia na elektrolýzu rozkladajú vodu na kyslík a vodík
Metalizačná jednotka Vodík reaguje s oxidom uhličitým v metalizačnej jednotke a vytvára syntetický metán – audi e-gas Dodávky plynu e-gas e-gas sa distribuuje verejnou sieťou pre zemný plyn na CNG čerpadlá
Návštevnícke centrum atraktívna zastávka pre návštevníkov
Práčka Čistenie oxidu uhličitého ako suroviny pre závod audi e-gas
Veterná energia elektrická sieť rozvod zemného plynu
elektrolýza Metanizácia
Čerpacia stanica CNG
Prvým modelom spaľujúcim e-gas bude audi a3 TCNG, odvodené z plynového audi a3 g-tron.
LIFESTYLE premium
48 | 49
Nadčasový strojček Mechanický strojček je symbolom hodinárstva. Nezmenilo sa to ani v časoch, keď toto odvetvie zaplavili producenti s lacnejšou elektronickou alternatívou.
C
ieľom všetkých hodinárskych majstrov je presnosť. V klasických mechanických hodinkách sa riadi pomocou oscilátora s vláskom skrúteným do špirály. Systém vynašiel v roku 1675 Christiaan Huygens. Každú súčiastku odvtedy nejakým spôsobom zdokonalili, ale všetky vylepšenia zostali založené na pôvodnom riešení. Systém holandského vedca má aj napriek nespornej spoľahlivosti
limity – napríklad citlivosť na gravitáciu a teplotné zmeny. Tri storočia sa zdalo, že konštrukčné obmedzenia mechanického strojčeka nebude hodinársky priemysel schopný prekročiť.
kyvadlový pohon Švajčiarsky hodinársky gigant TAG Heuer prišiel s revolučným nápadom – odstránil oscilátor s vláskom. Mnohí toto radikálne riešenie porovnávajú s prelomovým
Čas ukazuje žltozelená kvapalina na báze alkoholu. Opozitom je číra olejovitá tekutina. Ich rozdielna hustota nedovolí, aby sa zmiešali.
AUTOR: JOZeF JakuBČO FOTO: arChíV
objavom Ch. Huygensa. Koncept nesie názov Mikrogirder a bezpochyby odštartoval novú éru výkonných a energeticky úsporných strojčekov, ktoré sú schopné merať neuveriteľne malé zlomky času. TAG Heuer v mechanickom chronografe Mikrogirder nahradil oscilátor s vláskom dvojramennou pákou, spojenou s lineárnym oscilátorom s pravidelne rovnakými kmitmi. Výsledkom je presnosť jednej dvojtisíciny sekundy a ďalším prínosom
Namiesto zotrvačníka a vláska je v hodinkách Mikrogirder použitá dvojramenná páka spojená s lineárnym oscilátorom s pravidelnými kmitmi.
konštrukčné riešenie hodín Legacy Machine N°1 odhaľuje to, čo je inak ukryté pod ciferníkom. Zotrvačník je tu umiestnený na vrchu dvoch číselníkov.
je úplne odstránenie gravitačného problému. Nedochádza už k nežiaducej strate kmitov.
Tekuté ručičky Hodinársky priemysel kráča v ústrety budúcnosti, no prísne sa pritom drží tradície. Akoby platilo pravidlo: akokoľvek futuristické hodinky musia mať mechanické srdce. Platí to pre hodinárskych pionierov ako TAG Heuer, ale aj pre mladých inovátorov z HYT. Ich prvotina má jednoduché označenie H1. Mechanický strojček je všetko, čo z pôvodného hodinárstva ostalo. Odlišný a ojedinelý je princíp ukazovania času. Tradičné ručičky nahradila kvapalina, takže hriadeľ mechanického strojčeka pohybuje piestami naplnenými tekutinou. Autorom myšlienky je hodinárska legenda Jean-Francois Mojon, ktorý pre HYT zostrojil ručne naťahovaný kaliber s frekvenciou 4 Hz a pohybovou rezervou 65 hodín.
Presný čas ukazuje žltozelená luminiscenčná kvapalina na báze alkoholu a číra olejovitá tekutina. Rozdielna hustota alkoholu a oleja nedovoľuje ich zmiešanie, takže hranica ukazujúca presný čas je úplne ostrá. Výnimočný je ciferník, ktorý si zachoval len kruhový tvar. Polovicu plochy zaberajú piesty, zvyšok vypĺňa subciferník minút na pozícii dvanástej hodiny, turbínové koliesko sekúnd a vpravo je uložený indikátor rezervy chodu. Ideálny spôsob, ako mechanickému štýlu dodať príťažlivý obal.
Levitujúci zotrvačník Niekedy ide možno len o módny výstrelok v snahe čo najviac prekvapiť. Inokedy, najmä u skutočných majstrov, ide o presvedčenie a filozofiu. Druhým prípadom je Max Büsser s priateľmi, čiže MB&F, produkujúci výnimočné hodinky. Ponúkol už hodinky pripomínajúce kozmickú loď zo Star Wars, žabu
s vypučenými očami alebo ležatú osmičku. Jedného dňa si M. Büsser skúsil predstaviť, ako by asi vyzerali jeho hodinky, keby sa narodil o sto rokov skôr a nemohol sa inšpirovať futuristickými sci-fi príbehmi alebo modernou architektúrou. Bol by odkázaný len na teplovzdušné balóny a Eiffelovu vežu. Výsledok nesie názov Legacy Machine N°1. Hodinky majú nezvyčajne guľaté puzdro, ktoré korunuje zaoblené zafírové sklo, pod ktorým je ako v akváriu vystavený pohyblivý zázrak. Oscilátor je umiestnený nad dvojicou číselníkov zobrazujúcich čas v dvoch zónach. A svetové prvenstvo? Aj tu existuje: vertikálny ukazovateľ rezervy chodu. Majster M. Büsser sa pri tvorbe tohto diela spojil s ďalšími odborníkmi. Strojček zhotovil J.-F. Mojon, autor hodín HYT H1, dizajn mal na starosti fínsky hodinársky génius Kari Voutilainen. Vznikol tak akýsi trojdimenzionálny prístroj, exkluzívna kombinácia minulosti a budúcnosti.
LIFESTYLE šport
50 | 51
Technológie na dvoch kolesách existuje niekoľko športov, kde človek pre dobrý výkon potrebuje okrem vynikajúcich fyzických schopností aj dokonalé technológie. Cyklistika do tejto kategórie patrí a čoraz viac sa potvrdzuje, že dobrý bicykel je základ úspechu. AUTOR: JOZeF JakuBČO FOTO: arChíV
T
echnológie odjakživa reagovali na potreby cyklistov v reálnych situáciách pri pretekoch. Takto vzniklo všetko, čo dnes v cyklistike považujeme za samozrejmosť. Napríklad aj jedna z najlepších firiem v tomto biznise. Jej zakladateľ Tullio Campagnolo dostal na Giro d’Italia v priesmyku Croce d’Aune defekt, ale skrehnutými prstami nedokázal odmontovať koleso. Preteky vzdal a po návrate vymyslel rýchloupínací náboj. Neskôr podobným spôsobom vylepšil prehadzovač a ďalšie komponenty.
Začalo to Tour de France V roku 1903 mali počas prvého ročníka Tour de France cyklisti k dispozícii len jedinú technologickú novinku – pohon bicykla. Pedále už neboli v osi predného kolesa, ale v strede rámu a cez reťazový prevod poháňali zadné koleso. Prvým víťazom sa stal Maurice Garin, ktorý prešiel trať dlhú 2 428 kilometrov priemernou rýchlosťou vyše 25 kilometrov za hodinu. Na bicykli však mal iba jeden prevod. O dva roky si už jazdci prevod menili, ale keďže prehadzovače vtedy neexistovali, museli zosadnúť a zadné koleso otočiť.
Prehadzovače podobné dnešným sa do pelotónu dostali až v tridsiatych rokoch. Ktovie, kam by došli dnešní jazdci na bicykli, aký mal M. Garin. Pravdepodobne nie ďalej ako pod stúpanie L’Alpe d’Huez. Samozrejme, každý cyklista si dnes uvedomuje význam technológií na bicykli. Komponenty sú naozaj dôležité, ale bez dobrého rámu by to asi nešlo.
Bicykel s puncom NaSa Rám je základ a materiál, z ktorého je vyrobený, jeho vlastnosti výrazne ovplyvňuje. Oceľ, titán a horčík sú na ústupe. Rozhodla o tom nielen vyššia hmotnosť ocele, ale aj vysoké nároky na
opracovanie a cena. Do popredia sa dostali dva materiály: dural a karbón. Možno v nich nie je ukrytej toľko romantiky ako napríklad v titáne, ale pragmaticky prevážili ich pozitívne vlastnosti. Karbón je ľahký a maximálne tvarovateľný. Možno ho vyrobiť tvrdý ako kameň alebo, naopak, poddajný pre väčší komfort. Dôležitý je prenos energie a tlmenie otrasov. Taliansky výrobca bicyklov Bianchi nedávno predstavil bicykel Infinito CV, v ktorom použil technológiu Countervail otestovanú v NASA. „Vesmírny“ viskózno-elastický materiál je v ráme bicykla vložený priamo medzi jednotlivé vrstvy pleteniny karbónového rámu. Dokáže okamžite eliminovať otrasy od kolies a táto schopnosť je údajne až o 60 percent vyššia ako pri klasickom karbónovom ráme. Výsledkom je lepší výkon, nižšia únava jazdca a väčšia kontrola nad bicyklom.
Infiltrácia elektroniky Ku kvalitnému rámu patria spoľahlivé komponenty. V profesionálnom pelotóne
Eps: riadiaca jednotka radiaceho systému Campagnolo ePS je mozgom elektronického systému prehadzovania rýchlosti. V porovnaní s mechanickým je rýchlejší o 0,12 sekundy na jeden prevod.
Bianchi Infinito CV: Medzi vrstvami karbónu má „vesmírny“ materiál Countervail, rám tak eliminuje otrasy podstatne účinnejšie ako klasický karbón.
Stringbike: Maďarský Schwinn-Csepel testuje bicykle, ktoré majú namiesto reťaze remeň. Výhodou má byť konštantný záber kolies, keďže náhon po stranách je symetrický.
sa objavujú už iba tri mená: japonské Shimano, americký Sram a talianske Campagnolo. Japonci a Taliani ovládli tento trh vďaka systémom elektronického radenia. Na pretekoch Tour de France, Vuelta alebo Giro d’Italia už nenájdete bicykel s mechanickými prehadzovačmi. Kým Shimano je so sadou Di2 na trhu už dlhšie, Campagnolo s Record EPS prišiel pred dvoma rokmi. Oba systémy fungujú na rovnakom princípe. Zatlačenie prehadzovacej páky vyšle signál do prevodníka, tam sa signál upraví do digitálnej podoby a „posunie“ do riadiacej jednotky. Tá vyšle signál prehadzovaču a prešmykaču. Prehadzovanie trvá tisíciny sekundy a oproti mechanickým systémom je oveľa presnejšie, čo môže počas ťažkého stúpania rozhodovať. Campagnolo navyše dokázalo vylepšiť funkciu multishifting. V mechanickej verzii dovoľuje podraďovať o tri a zaraďovať
o päť pastorkov, elektronická má možnosť radenia obidvoma smermi o všetkých jedenásť pastorkov. V porovnaní s klasickým mechanickým riešením je EPS rýchlejšie o 25 percent. Priemerný čas preradenia je na kazete s elektronickým radením 0,35 sekundy a pri mechanickom 0,47 sekundy.
prvých, kto do zmesi na výrobu pneumatík aplikoval materiál Silane VP Si 363. Galusky a plášte majú preukázateľne nižší valivý odpor a o desatinu lepšiu priľnavosť na mokrom a hladkom povrchu. Výrobcovia sa snažia pneumatiky chrániť aj proti defektu. Najúčinnejším spôsobom je pridávanie zmesi aramidových vlákien CRCA do kostry plášťa. Zmena sa dotkne aj ďalšej súčiastky bicykla – reťaze. Vďaka moderným kompozitom sa už netrhá tak často, ale stále je pre jazdcov rizikom. Výrobcovia nevylučujú, že v budúcnosti by mohol reťaz nahradiť remeň. Bicykle na „remeňový“ pohon testuje maďarská fabrika Schwinn-Csepel Bicycle Facotry. Keď netradičné riešenia testovali profesionáli, nad samohustiacimi dušami a remeňmi len krútili hlavami. Raz darmo, k cyklistike patrí aj romantika a víťazstvá dosiahnuté čisto fyzickými výkonmi.
Budúcnosť cyklistiky Neustále zvyšovanie kvality a spoľahlivosti bicyklov na dôležitých pretekoch vedie konštruktérov k netradičným riešeniam. V hľadáčiku vývojárov sú aj kolesá, defekt je stále vážnou hrozbou. Už dlhšie sa testuje technológia Pump Tire. K pneumatike je po obvode pripevnená pružná hadica, ktorá sa na ceste stláča. Duša sa dohusťuje počas jazdy, pričom prísun vzduchu reguluje ventil so senzorom. Ten kontroluje tlak v duši a prispôsobuje ho kvalite a typu cesty. Výrobca cyklistických plášťov Tufo patrí medzi
LIFESTYLE art
AUTORKA: VLaDIMíra STOrChOVÁ FOTO: heIMTeXTIL
52 | 53
koláž k trendu podľa vynálezcu.
Ako sa tvoria trendy Zaujímame sa o nový dizajn, sledujeme aktuálne trendy v bývaní i obliekaní, ale vieme, ako vlastne trendy vznikajú a kto ich vymýšľa?
F
rankfurtský veľtrh Heimtextil informuje o celý rok dopredu, aké materiály a farby bude potrebovať náš byt, aby nevyšiel z módy. Toto prísne strážené miesto, kde zabavia fotoaparáty všetkým, čo nemajú povolenie, dovoľuje nahliadnuť do dielní tvorcov trendov.
Inšpirácie okolo nás Stavebné kamene nových trendov sa hľadajú v architektúre, prírode, technických vynálezoch i rôznych kultúrach, vyberajú sa osobnosti a ich diela, ktoré nejakým spôsobom korešpondujú s budúcim zámerom. Do úvahy sa berie aj stav spoločnosti, jej nálady. Tvorcovia udávajúci tón nemôžu len tak kľučkovať, musia udržať istú vývojovú líniu, nadväzovať. S prevratnými zmenami neprichádzajú každý rok, pretože by to zákazník neuniesol. V domácom textile sa nevyhnutne sleduje aj vývoj odievania, pretože tieto dizajny sa navzájom ovplyvňujú, a takisto smer, akým sa uberá nábytková tvorba.
Čo potrebujú bytosti Najnovšie trendy sa tohto roku predstavili pod názvom Being (v preklade Bytie alebo Bytosť). „Každý má mať možnosť vytvoriť si
priestor, ktorý bude odrážať jeho vnútorné inšpirácie, osobné ciele i praktické potreby,“ hovorí Anne Marie Commandeurová, dizajnérka a riaditeľka Stijlinstituutu v Amsterdame. Dizajnéri pre bytový textil vytvorili štyri odlišné typy bytostí – osobností s nezameniteľným štýlom. Nie náhodou sa aspoň v jednej skupine nájde každý z nás. Na začiatku každého kreatívneho procesu, plného nápadov, stoja konkrétne materiály, vzorky, technológie, ktoré skupinám musia nejako vyhovovať. Preto v nich nájdeme popri najnovších hi-tech materiáloch čisté prírodné vlákna i hýrivé náročné tkaniny, vedľa neutrálnych tónov aj výrazné farebné výboje. Ľudské bytosti potrebujú pestrú ponuku.
Koláže k trendu podľa excentrika.
Fantázia a realita Vnútri skupín si každý nájde konkrétne materiály i farby a človek sa len musí rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Vlastne nemusí, môže si z každej vziať len niečo, môže objaviť vlastný svet, to je práve na dizajne to krásne. Nediktuje, ponúka. Dobrým návodom je výrok slávnej osobnosti sveta veľkého štýlu Diany Vreelandovej: „Myslím, že vaša fantázia môže byť vašou realitou.“
Ako nás vidia dizajnéri. Nájdite sa v štyroch typoch: Vynálezca je inteligentný voľnomyšlienkar, ktorý rád experimentuje. Miluje život plný zábavy a vzrušenia, vyhľadáva dobrodružstvá, lákajú ho neobjavené svety. Rád sa stavia do opozície, túži zanechať vlastnú stopu, uplatniť sa a byť prepojený so všetkými, ktorí sú ochotní podeliť sa o jeho vnútorný i vonkajší svet. Má rád živé farebné odtiene či nezvyčajné kontrasty, hoci aj spojenie horúcej a iskrivo mrazivej. Farby: belavá, bambusová, chladnejšia svetlozelená, červenooranžová, prírodná svetlohnedá, letná jasnomodrá, špenátová zelená, gaštanová. Excentrik je lovec i zberateľ. Pátra po nádhere a jedinečnosti,
potom z nich namieša oslnivý kokteil, ktorý má nadčasovú kvalitu a extrémny dekoratívny štýl. Žije si ako súčasný dandy. Je to moderný bohém, ktorý sa túla po celom svete, nasáva skúsenosti i radostné zážitky, hľadá zaujímavé výrobky, aby ich nezvyčajne kombinoval. Má vášnivú farebnú paletu, kombinácie farieb, výstrednosť v kontraste s eleganciou a exotikou ponúka veľké divadlo. Farby: čierna, holubia sivá, legionárska, modrá, slivková, sýta purpurová, kaktusová zeleň, zlatožltá, lososová, tmavšia červená „tango“. Geológ vyznáva prírodné produkty a systémy, prírodu miluje, ale vážne sa zaoberá
aj tým, že človek, mesto a ekonomika sú integrálnou súčasťou súčasného ekosystému. Túžba po zachovaní a objavovaní je u neho v rovnováhe, v najhlbších vrstvách zeme čaká neočakávané. Oceňuje vzácne nedokonalosti geologických textúr a vedu o prírode. Farby sú odrazom tajomnej tváre prírody, odtiene vyvolané jedovatým jasom a kovovým leskom majú prežiariť naše mestské jaskyne. Farby: tmavohnedá, perie pelikána, jasnofialová, medená, baltská zeleň, silná tmavofialová, sodalitová modrá, hneď opekaného kokosu. Historik sa síce narodil do doby, ktorej dominujú nové
technológie, on však vyznáva preverenú kvalitu, to, čo nazýva rodokmeňom. Má rád luxus, opovrhuje jednorazovými predmetmi, hľadá naplnenie predstáv o kráse s vnútornou hodnotou, historické čaro, má rád príbeh. Inšpiráciou je pre neho západná civilizácia v neskorom 16. a 17. storočí, obdobia s extrémnym umeleckým a remeselným bohatstvom. Nájdeme tu poklady najvyššej remeselnej zručnosti, expresívne ozdoby, opulentnú výzdobu i rafinované detaily. Farby: antracitová, krémová, svetlozlatá, zajačia hnedá, bledá zeleň výhonkov, večerný piesok (ružový tón), vyblednutá fialová, snehovo biela.
LIFESTYLE hračky
54 | 55
Okuliare od Googlu Ak by sme mali zostaviť rebríček najočakávanejších technologických noviniek tohto roka, tak na prvých priečkach by určite nechýbali okuliare od spoločnosti Google s názvom Google Glass. Ich využitie je ideálne najmä v situáciách, keď sme v pohybe a ruky nemáme voľné. Ovládať ich môžeme hlasom. Stačí povedať „O.k., Glass“ a tento futuristický pomocník sa okamžite naštartuje. Z funkcií máme na
výber viacero možností. Navigáciu, zisťovanie geografickej polohy alebo vyhľadávanie. Použiť ich možno tiež na videokonferencie, fotografovanie alebo nakrúcanie videa a zdieľanie zaznamenaných momentov v sociálnych sieťach. A to všetko iba pomocou hlasu. Dokonca s okuliarmi môžete poslať hlasovú alebo textovú správu či prekladať z cudzieho jazyka. Okuliare majú aj odporcov.
Google preto napríklad zastavil funkciu rozpoznávania tvári. Už dnes sú okuliare zakázané v niektorých kasínach a Google tiež zakázal aplikácie s erotickou tematikou. Zobrazovanie údajov má zodpovedať vnímaniu obrazovky s uhlopriečkou 63,5 centimetra s HD rozlíšením zo vzdialenosti 2,5 metra. Zabudovaný fotoaparát má rozlíšenie päť megapixlov a interná pamäť kapacitu 16 gigabajtov.
Francúzska audiorevolúcia Pravdepodobne každý audiofil sa už len z princípu digitálnym technológiám vyhýba. Zaručene to platí pri zosilňovačoch, pretože je preukázané, že digitálne technológie signál vždy aspoň trochu degradujú. Francúzska firma Devialet však v tomto segmente spustila zásadný prevrat – audiorevolúcia nesie názov D-premier. Výkonný audiosystém poháňaný ôsmimi procesormi kombinuje digitálno-analógový konvertor, stereo predzosilňovač a stereo výkonový zosilňovač. D-premier združuje analógové spracovanie signálu aj digitálny signálny procesor. V skutočnosti ide o analógovo-digitálny hybridný systém s označením ADH, patentovanú technológiu spoločnosti Devialet. Zaujímavý je aj dizajn. Technológie sú uložené v jednoliatej schránke z hliníka s vysokým leskom. Zariadenie má iba jedno tlačidlo na zapnutie. Ostatné funkcie môžete kontrolovať cez externý ovládač. Výkon zosilňovača je pre stereo 2 x 240 wattov alebo 400 wattov pri mono bloku. Cena tohto francúzskeho zázraku sa vyšplhala k sume 12-tisíc eur.
Dynamická kamera Doteraz sme si mohli na zaznamenanie videa z jazdy na bicykli alebo na lyžiach vybrať iba malú prenosnú kameru GoPro. Zmena prišla s novinkou od firmy ION, ktorá ponúkla „športovú“ kameru ION Air Pro Plus. V porovnaní s GoPro má niekoľko rozdielnych parametrov a vlastností. V prvom rade je oveľa ľahšia, dosahuje hmotnosť necelých 123 gramov. Video zaznamenáva v HD rozlíšení 1080p a ponúka aj Wi-Fi pripojenie, takže zdieľanie videa je okamžité. Záznam sa robí na micro SD kartu. Optiku osadil výrobca do kovového tela a objektív ma 170-stupňový uhol záberu.
AUTOR: JOZeF JakuBČO FOTO: arChíV VÝrOBCOV
Na jednom kolese Keď sa na trhu objavil Segway, dvojkolesové mestské „vozidielko“, chvíľu to vyzeralo, že na presuny po uliciach už nebudeme potrebovať nohy. Rozruch však ustal a Segway sa stal skôr atrakciou pre turistov ako plnohodnotnou náhradou iných spôsobov cestovania. Obnoviť „diskusiu“ na túto tému sa snaží monobicykel s názvom Self Balancing Electric Unicycle. Dlhé meno označuje jednokolesové kompaktné vozidlo určené na jednoduché presuny. A keďže má iba jedno koleso, o zachovanie rovnováhy sa stará počítač s gyroskopom. Výhodou oproti Segwayu je možnosť sedieť počas jazdy. Pohon zabezpečuje päťstowattový elektromotor so schopnosťou na jedno nabitie jazdiť dve hodiny. Dobitie trvá tri hodiny a najvyššia rýchlosť je 21 kilometrov za hodinu.
Zdravie pod kontrolou V neprebernom množstve doplnkov pre smartfóny a tablety sa z času na čas nájdu aj celkom užitočné veci. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj Tinké od spoločnosti Zensorium. Ide o miniatúrny kardiorespiračný monitor, ktorý stačí pripojiť k zariadeniu s iOS a pomocou aplikácie sledovať niekoľko dôležitých informácií. Tinké zaznamenáva vašu tepovú a dychovú frekvenciu alebo okysličovanie krvi. Zariadenie funguje vďaka zdroju svetla a senzoru, na ktorý iba priložíte palec. Okrem sledovania aktuálneho stavu môžete hodnoty zaznamenávať na porovnávanie vývoja vášho zdravia. Nechýba možnosť zdieľania informácií o vašom zdravotnom stave. K dispozícii je tiež Zen Index, vďaka ktorému si môžete sledovať hodnotu stresu.
apple valcuje Medzi novinkami, ktoré spoločnosť Apple nedávno predstavila verejnosti, je aj úplne radikálny krok – Apple od základov prepracoval dizajn svojej vlajkovej lode. Mac Pro vyrobil v tvare valca. Oproti súčasnej verzii je oveľa kompaktnejší, rozmermi predstavuje jednu osminu objemu predchádzajúcej generácie a strieborný hliník nahradila lesklá čierna farba. Čo je však najdôležitejšie, Apple do tohto valca vložil komponenty, ktorých výkon sa dá prirovnať k výkonu jadrovej elektrárne. Zabezpečuje ho dvanásť jadrových procesorov Intel Xeon, čo je zvýšenie výkonu na dvojnásobok, a štvorkanálová 60-gigabajtová operačná pamäť ECC DDR3. Novinkou je technológia Thunderbolt 2 s prenosovou rýchlosťou 20 gigabajtov za sekundu. Nechýba podpora USB 3.0. Grafiku zabezpečia duálne grafické karty FirePro, vďaka ktorým počítač zvládne zobrazovať na displejoch obsah s rozlíšením 4K.
umenie vytvárať budúcnosť 110 rokov inovácií Siemens na Slovensku www.siemens.sk/110rokov
Od otvorenia svojej prvej továrne na Slovenksu v roku 1902 prináša Siemens pokrok a inovácie do všetkých oblastí života. Je predstaviteľom moderných technológií, inteligentných riešení a prevratných inovácií. Moderné technológie Siemens hýbu priemyslom, energetikou, zdravotníctvom a infraštruktúrou miest. Siemens na Slovensku už 110 rokov premieňa odvážne myšlienky a vízie na realitu a je synonymom moderného Slovenska na ďalších 110 rokov.
110 rokov na Slovensku
