7
47 Týždeň od 7. do 13. februára 2015
Rebríček hodnôt Texty na tento týždeň: Prísl 17,9.10.17; 18,2.4.13.17.21; 19,1.9.11.22; 1Kor 13,5–7
Základný verš Lepší je kúsok suchého chleba v pokoji ako dom plný obetných hostín so zvadou. (Prísl 17,1) V Prísloviach sa opakovane odsudzuje pretvárka a faloš. Môžeme sa tváriť, že máme všetko, čo svet ponúka – bohatstvo, silu, radosť, zábavu – a napriek tomu „za fasádou“ badať napätie a nešťastie. Je dokonca možné, že príčinou tohto napätia a utrpenia je práve bohatstvo a potešenie, o ktoré sa ľudia tak veľmi usilujú. Jedno egyptské príslovie hovorí: „Lepší je chlieb s radostným srdcom než bohatstvo s trápením.“ Podľa Prísloví je prvým krokom smerom k vyriešeniu tohto problému zoradenie priorít: dobré vzťahy sú dôležitejšie než bohatstvo (Prísl 17,1). Dôležité nie je, čo máme, ale akí sme. Nasledujúce rady nám môžu pomôcť obnoviť priority a budú nás viesť k vnútornému pokoju (šalom), ktorý prispeje k nášmu šťastiu.
7
Nedeľa 8. februára
48
Hriech, odpustenie, láska a priateľstvo Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku, kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov. (Prísl 17,9) Rozumnosť robí človeka zhovievavým, je mu cťou povzniesť sa nad previnením. (Prísl 19,11) Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat. (Prísl 17,17) Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. (1Kor 13,4–7)
Osobné štúdium
Prečítaj si Prísl 17,9 a 19,11. Ako by sme mali pristupovať k tým, ktorí nejakým spôsobom zlyhajú? Keď niekto niečo pokazí alebo v niečom zlyhá, je veľmi lákavé o tom hovoriť iným. „Už ste počuli, čo sa mu stalo?“ Aj keď sa tvárime, že nás tá záležitosť mrzí, alebo sme z nej dokonca zdesení, skutočnosťou je, že radi rozprávame ostatným o tom, čo sa stalo. Stručne povedané, ohovárame. A práve pred tým nás biblický text vystríha. Takéto konanie totiž neprinesie do vzťahu nič dobré – a to ani medzi blízkymi priateľmi. Veď ak náš priateľ niečo pokazí, akí sme to priatelia, keď o tom rozprávame, kadiaľ chodíme? Text nám hovorí, že keď sa niekto usiluje o vzťahy založené na láske, „prikrýva prestúpenie“ (Prísl 17,9; Roh). To, samozrejme, neznamená, že máme hriech skrývať. Ukrytý hriech je v konečnom dôsledku stále prítomný. Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako „prikryť“, môže v tomto kontexte znamenať aj „odpustiť“ (Ž 85,3; Neh 4,5). Našou reakciou na previnenie niekoho iného by mala byť láska, nie ohováranie. Ako nám láska podľa Prísl 17,17 a 1Kor 13,4–7 pomáha vyrovnať sa s chybami priateľov? Nikto nemiluje priateľa alebo životného partnera preto, že je dokonalý. Máme ich radi aj napriek ich chybám a nedostatkom. Len vďaka láske sa učíme neodsudzovať ostatných. Veď aj my máme chyby a nedostatky a sme teda na tom úplne rovnako. Učme sa ľutovať zlé činy a usilujme sa vzájomne si pomôcť a priniesť nápravu. Veď na to predsa priatelia sú, či nie?
Aplikácia Spomeň si na obdobie, keď sa ti vôbec nedarilo a niečo si naozaj urobil zle – a napriek tomu si sa stretol s odpustením, pomocou a povzbudením. Ako ťa to motivuje v tom, aby si podobne pristupoval k druhým ľuďom aj ty? Ako to môžeš urobiť konkrétne?
49
Pondelok 9. februára
7
Spravodlivosť a láska Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku, kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov. Výčitka zapôsobí na rozumného viac ako sto palíc na blázna. (Prísl 17,9.19) Pravá láska nie je slepá. To, že „prikrývame“ niečiu chybu láskou, neznamená, že nemáme vidieť hriech. Láska a spravodlivosť k sebe neodmysliteľne patria. Hebrejské slovo pre „spravodlivosť“ (cedek) znamená aj „láska“ alebo „dobročinnosť“. Nemôžeme byť naozaj súcitní, ak nie sme spravodliví a nemôžeme byť spravodliví, ak nám chýba súcit a láska. Spravodlivosť a láska spolu úzko súvisia. Pomoc druhým by napríklad nemala byť vykonávaná na úkor spravodlivosti. Stará zmluva obsahuje odporúčanie, aby sa pri súdnom spore nenadržiavalo nikomu – ani chudobným (2Moj 23,3). Áno, láska nás zaväzuje pomáhať chudobným. Ale ak urobia niečo zlé, bolo by nespravodlivé, aby sme sa stavali na ich stranu len preto, že sú chudobní. Spravodlivosť a pravda sa majú uplatňovať s láskou a so súcitom. To je múdra rovnováha charakteristická pre Tóru, Boží zákon, a ktorú zdôrazňujú aj Príslovia.
Osobné štúdium
Prečítaj si Prísl 17,10 a 19,25. Aké je tvoje vnímanie opodstatnenosti výčitiek a napomenutia? Nie je náhoda, že Prísl 17,10 bezprostredne nadväzuje na výzvu prikrývať prestúpenie láskou (Prísl 17,9). Táto zmienka o „výčitke“ v spojení s „láskou“ nám ukazuje, ako správne vnímať podstatu lásky. Z textu vyplýva, že sa tu hovorí o silnej výčitke, o ráznom napomenutí. Prečítaj si text Ján 8,1–11. Ako sa tu Ježiš stavia k otvorenému hriechu? A aký postoj má k človeku, ktorý sa ho dopustil? „Tým, že Ježiš odpustil tejto žene hriechy a povzbudil ju k lepšiemu životu, zažiaril jeho charakter krásou dokonalej spravodlivosti. Aj keď Kristus hriech neschvaľuje ani neznižuje vedomie viny, predsa nechce odsúdiť, ale zachrániť. Svet mal pre túto poblúdenú ženu len pohŕdanie a výsmech. Ježiš ju však potešil a dal jej nádej. On, bezhriešny, sa zľutováva nad slabosťou tejto hriešnice a podáva jej pomocnú ruku. Kým pokryteckí farizeji na ňu žalujú, Ježiš ju povzbudzuje: Choď a už nehreš!“ (DA 462; TV 321.322)
Kedy sa ti naposledy stalo, že ťa napomenul niekto, kto ťa má rád? Ako si sa pri tom cítil? Aký to malo na teba vplyv? Kedy si ty naposledy napomenul niekoho, koho máš rád? Ako ti tieto skúsenosti pomáhajú chápať súvislosť medzi spravodlivosťou a láskou?
Aplikácia
7
Utorok 10. januára
50
Znova o slovách Slová z ľudských úst sú hlboké vody, prameň múdrosti je rozvodnený potok. (Prísl 18,4) Odpovedať skôr, ako si vypočul, je hlúpe a hanebné. (Prísl 18,13) Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov. (Prísl 18,21)
Osobné štúdium
V 18. kapitole Prísloví sú predstavené rôzne témy. Autor sa však znovu vracia k našim slovám. Prečítaj si 18. kapitolu a skús sám pre seba pomenovať princípy toho, kedy máme a kedy nemáme hovoriť. Opäť je v texte zdôraznená sila slov. Môžeme vidieť, že blázni používajú ústa na svoju vlastnú skazu. Verš 13 je zvlášť poučný. Aké ľahké je hovoriť skôr, než si niekoho vypočujeme. Koľkej bolesti by sme mohli predísť, keby sme sa naučili premýšľať o počutom skôr, než na to zareagujeme. Niekedy je mlčanie naozaj najlepšou odpoveďou. Prečítaj si Prísl 18,4. Prečo sú podľa teba slová ako hlboké vody? Obraz „hlbokých vôd“ sa používa v Prísloviach v pozitívnom zmysle a ukazujú na múdrosť (Prísl 20,5). Vytvárajú predstavu pokoja, zmyslu a plnosti. Múdry človek nie je povrchný a urečnený. Slová sústredene ukladá, je za nimi cítiť skúsenosť a premýšľavosť. V Prísl 18,21 sa znova opakuje to, čo by sme už mali vedieť – naše slová sú mocné a môžu spôsobovať dobro a prinášať život. Môžu však predstavovať aj moc zla a viesť k smrti. Musíme byť preto veľmi opatrní v tom, ako budeme tento mocný nástroj používať.
Aplikácia Spomeň si, kedy ťa naposledy zranili niekoho slová. Čo si sa z toho naučil o moci slov? V čom sa potrebuješ naučiť byť opatrnejší pri komunikácii s druhými ľuďmi?
51
Streda 11. februára
7
Pohľad z rôznych strán Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale vo vyjadrovaní svojich myšlienok. (Prísl 18,2) Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho. (Prísl 18,17) Prečítaj si Prísl 18,2. Prečo podľa teba blázon radšej rozpráva, než premýšľa?
Osobné štúdium
Blázni sú presvedčení o svojej pravde a majú potrebu rozprávať. A to tak veľmi, že nemajú záujem, aby sa niečo naučili od druhých. Majú zatvorené mysle a otvorené ústa. To je veľmi nešťastná kombinácia. Potrebujeme byť veľmi opatrní, aby sme sa nesprávali podobne – najmä vtedy, keď ide o niečo, pri čom sme presvedčení, že máme pravdu. Každý si vari pamätá situáciu, keď bol v jednej chvíli o niečom veľmi silno presvedčený a neskôr zistil, že bol na veľkom omyle. To neznamená, že by sme mali byť v našich názoroch nerozhodní. Mali by sme však byť pokorní, pretože nikto z nás nemá všetky správne odpovede (a keby aj boli naše odpovede správne, pravda je často hlbšia a zložitejšia, než vieme oceniť a pochopiť). Prečítaj si Prísl 18,7. Aký princíp sa nachádza v tomto texte?
Iba Boh nepotrebuje druhý názor, pretože On ho zo svojej prirodzenosti už má. Jeho oči sú všade (Prísl 15,3). Boh má schopnosť vidieť každú situáciu, udalosť, problém z rôznych strán. My, na rozdiel od Neho, máme zväčša veľmi zúžený, skreslený pohľad na svet. Pohľad, ktorý má tendenciu stať sa ešte obmedzenejším, keď sa zameriame na určitý postoj vo veci, ktorú považujeme za veľmi dôležitú. Zrejme si už uvedomujeme, že vždy existujú minimálne dva rôzne pohľady na tú istú situáciu. Preto čím viac informácií máme, tým správnejší pohľad si na ňu môžeme vytvoriť.
Premýšľaj o situácii, keď si bol o niečom absolútne presvedčený (možno išlo o názor, ktorého si sa roky držal), len aby si neskôr zistil, že si sa roky mýlil. Čo ťa táto skúsenosť učí o potrebe byť otvorený možnosti, že sa môžeš mýliť v pohľade na niečo, čo aktuálne riešiš?
Aplikácia
7
Štvrtok 12. februára
52
Buď pravdovravný Lepší je chudobný kráčajúci v bezúhonnosti, než človek s falošnými perami, ktorý je blázon. (Prísl 19,1) Od človeka sa žiada vernosť, preto je na tom lepšie bedár ako podvodník. (Prísl 19,22) Falošného svedka trest neminie, ten, čo rozširuje lži, zahynie. (Prísl 19,9)
Osobné štúdium
Kráľ potreboval menovať nového úradníka pre najvyšší úrad v krajine. Usporiadal preto súťaž v klamaní. Úlohou bolo povedať čo najväčšie klamstvo. Všetci jeho správcovia a úradníci sa prihlásili a každý z nich prišiel a predniesol svoju lož. Ale kráľ nebol spokojný. Zdalo sa mu, že ich klamstvá sú nepresvedčivé. Kráľ sa potom opýtal svojho najbližšieho a najdôveryhodnejšieho poradcu: „Prečo si sa neprihlásil?“ Poradca odpovedal: „Je mi ľúto, že vás sklamem, veličenstvo, ale ja sa nemôžem prihlásiť.“ „Prečo nie?“ opýtal sa kráľ. „Lebo som ešte nikdy neklamal,“ odpovedal radca. Kráľ sa rozhodol vymenovať ho na danú pozíciu. Pre nás, hriešnikov, je klamanie jednoduchšie, než si myslíme. Preto musíme byť na svoje slová opatrní. O klamstve v rôznych súvislostiach hovorí 19. kapitola. Príslovia predstavujú vysoký etický štandard. Je lepšie zostať chudobným alebo prísť o určité výhody, než prísť o svoju integritu a musieť klamať (Prísl 19,1). Je lepšie zostať chudobným, než podvádzať a stratiť tak dôveru druhého (Prísl 19,22). Akú zodpovednosť ma podľa Prísl 19,9 svedok?
Klamstvo je samo osebe zlé. Klamať na súde je však ešte horšie. V mnohých krajinách je krivá prísaha veľmi ťažkým zločinom. Svedok musí podať pravdivé svedectvo. Nie náhodou tento verš nadväzuje na zmienku o tom, že „mnohí pochlebujú urodzenému človeku“ (Prísl 19,6), ale „bedára nenávidia všetci jeho bratia“ (Prísl 19,7). Dôležité je, že svedkovia nesmú byť ovplyvnení úplatkami alebo spoločenským postavením tých, v ktorých veci majú svedčiť.
Aplikácia Aký dôležitý princíp vidíš v 5Moj 24,10–22? Ako ho môžeš
aplikovať v pohľade na tých, ktorí majú v niečom nedostatok alebo prechádzajú krízou?
53
Piatok 13. februára
Podnety na zamyslenie „Duch ohovárania a klebetenia je satanovým účinným nástrojom na šírenie sporov, rozdelenie priateľov a podkopávanie viery mnohých ľudí. Bratia a sestry veľmi radi hovoria o chybách a omyloch, ktorých sa podľa nich dopustili iní – a najmä tí, ktorí odvážne prinášali posolstvo napomenutia a nápravy. Deti týchto žalobcov všetko dobre počujú a prijímajú ako jed nespokojnosti. Zaslepení rodičia im tak uzatvárajú cesty, cez ktoré mohlo byť detské srdce zasiahnuté pravdou a milosťou. V mnohých rodinách sa každodenné jedlo servíruje a dochucuje spochybňovaním a nedôverou. Spochybňujú charakter svojich priateľov a predkladajú to ostatným ako chutný dezert. Kúsok výborného ohovárania koluje okolo stola a komentujú ho nielen dospelí, ale aj deti. Boh je tým zneuctený. Ježiš povedal: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mat 25,40) Ak ohovárame Kristových služobníkov, ohovárame tým vlastne jeho.“ (4T 195)
Námety na spoločné uvažovanie 1. Vždy je veľmi ťažké, keď tí, ktorých milujeme alebo nám na nich záleží, niečo pokazia. A je také ľahké byť v pokušení nejako to za nich vyžehliť. Ako nájsť v takýchto situáciách správny postoj? Určite, treba konať s milosťou, lebo aj nám sa dostalo veľkej milosti. Je to však milosť, že človek môže opakovane beztrestne hrešiť, a nemusí čeliť následkom svojho konania? Aký je správny spôsob konania v týchto situáciách? 2. Väčšina vecí v živote je veľmi zložitých a majú mnoho podôb. Takže aj to, čo vidíme správne, bude zrejme zložitejšie, než sme si mysleli. Ako sa môžeme naučiť byť otvorenejšími voči iným názorom a postojom, a zároveň sa nestať nerozumnými? 3. Nájdite spôsoby, ktorými sa dá klamať aj bez slov.
Západ slnka: 17.02
7
