KONFUCIONIZMUS A TAOIZMUS
Náboženstvo starovekej Číny
GENÉZA ČÍNSKEJ KULTÚRY A CIVILIZÁCIE. Chronológia čínskej histórie: Neolit (cca 5500-2000 BC) Sia (legendárne dáta: 2207-1766BC; 20. – 17.st. BC) Šang (predpokladané dáta 1765-11 22 BC; 16. – 11 . st. BC) – sakrálne kráľovstvo; hlavné mesto An-jang (od 14.st.); počiatky doby bronzovej Čou - západná a východná (11 21 – 256 BC); niekde 1027 – 221 BC Doba bojujúcich št átov (453-221 BC) – Konfucius (551-479 BC) Čchin (221-206 BC) – stavba Čínskeho múru (213); 1 .zjednotenie ríše Chan (206 BC – 220 AC) Obdobie t roch ríš (220-280) – rozpad ríše Podľa legendárnej histórie Číny začiatky čínskej civilizácie siahajú do 3.tisícročia BC., avšak potvrdený čínsky štát sa datuje do r. 1776 BC. Na základe historických výskumov možno doložiť pr vé roľnícke osídlenia už pred r. 5000 BC.
TRI DYNASTIE – SIA, ŠANG, ČOU
ČÍNA – PÔVOD MENA Najrozšírenejší názor - pôvod v mene najmocnejšieho starovekého štátu Čchin (9.st. – 206 BC). Jeho vládca a neskorší cisár Čchin Š´-chuang-ti (247-210 BC) vytvoril pr vú centralizovanú ríšu na území Číny. Všeobecným pomenovaním pre Čínu je ale Čung-kuo („Ríša stredu“). Pr výkrát sa objavuje v prameňoch doby Čou, pravdepodobne už od 1 2.st. BC. Koncepcia Ríše stredu zo starých kozmogonických predstáv Číňanov, podľa ktorých ich zem leží uprostred, obklopená „barbarmi štyroch svetových strán“. V súlade s ich predstavou o nebi ako o kruhu a štvorhrannej zemi, nazývali svoje územie tiež Tchien-sia, „všetko pod nebesami“.
TRI DÔLEŽITÉ POJMY: Šang-ti – „Najvyšší pán“, ktorý sídli v purpurovom paláci, ten sa nachádza v nehybnej dimenzii kozmu; jeho viditeľným prejavom je Polárka a odtiaľ tento Pán nebies dozerá na beh sveta a života. (zvyšok o Šang-ti u Wernera od s.170) Tchien – „Nebo“, je božským základom všetkého bytia a pôvodcom bytostí a zaisťuje ich existenciu oplodňovaním zeme. Tao – cesta, je výrazom pre kozmické dianie vo všetkých jeho viditeľných aj skrytých aspektoch, nebeských aj pozemských, a prejavuje sa súhrou a napätím medzi dvoma základnými silami – jin (záporný, pasívny, „ženský“ princíp temna) a jang (kladný, aktívny a „mužský“ princíp svetla)
TAO
KOZMOLOGICKÉ PREDSTAVY Kozmologické predstavy Stvorenie sveta je spojené s postavou Pchan-kua. Ten povstal z chaosu, predstavovaného veľkým vajcom, ktoré sa samo od seba rozbilo. Z hornej, svetlej škrupiny vzniklo nebo, z dolnej, tmavej, vznikla zem. Okrem toho stvoril 5 prvkov: zem, vodu, oheň, kov a drevo. Z kusu zlata a dreva nechal vystúpiť mraky, tie sa skrze jeho dych stali princípom mužským (jang) a ženským (jin) a vzájomným spojením splodili prvý pár ľudí a ich potomkovia potom zaľudnili celú zem. Pchan-ku sa sám stal zárodkom všetkých vecí: jeho pravé oko sa po jeho smrti stalo slnkom, ľavé oko sa stalo mesiacom, dych vetrom, údy horami, kr v riekami a potokmi a pod. z jeho sĺz vytryskla Žltá rieka (Chuang-che) a Dlhá rieka (Jang-c´-ťiang). Po tejto pr vej bytosti vládli na zemi dlhé obdobia po sebe mocnosti nebeské, zemské a ľudské. (ďalšie dva dočítať z Eliadeho s. 22 –Dejiny náb. predstáv..II.)
PCHAN - KU
Ko z m o lo g i c k é mýty
ZÁKLADY ČÍNSKEJ CIVILIZÁCIE A KULTÚRY V OBDOBÍ NEOLITU Podľa mytologických predstáv starých Číňanov bol legendárnym zakladateľom čínskej kultúry Pao-si alebo Fu-si (2842-2738 BC.). V konfuciánskej historiografickej tradícii je pokladaný za historickú osobnosť. Pôvodne si ho predstavovali v podobe človeko - vtáka a v mytológii bol považovaný za prapredka a kultúrneho hrdinu, ktorý ľudí naučil loviť zver a ryby, variť mäso a zhotovovať siete. Stanovil tiež vraj pravidlá svadby a pripisuje sa mu aj vytvorenie piktografického písma. Je tiež údajným pôvodcom ôsmich trigramov (pa-kua), ktoré tvoria základ Knihy premien (I-ťing).
FU-SI LEGENDÁRNY ZAKLADATEĽ ČÍNSKEJ KULTÚRY
NEOLIT V ČÍNE Neolit sa v Číne začal približne pred 12tis. Rokmi. Charakterizuje ho najmä šírenie usadlých roľníckych komunít. Archeologický výskum ukázal, že najstaršie centrá raných neolitických kultúr vznikli približne v 10.-7.tis. BC v južnej a juhovýchodnej Číne. Svojich mŕtvych pochovávali v rodovom pohrebisku, čo svedčí o počiatkoch primitívneho náboženstva. Neolitická kultúra: 1. Jang – šao (červená keramika) 2. Siao – tchun (rohožová a šnúrová keramika) 3. Lung – šan (čierna tenkostenná keramika, hrnčiarsky kruh)
NÁBOŽENSKÉ PREDSTAVY V NEOLITE Nálezy jangšaoskej kultúry sa viažu skoro výlučne na idey a predstavy súvisiace s posvätným priestorom, s plodnosťou a smrťou. Vieru v posmrtný život ilustrujú nástroje a potraviny uložené v hroboch. Deti pochovávali blízko obydlí do veľkých urien s otvorom navrchu, cez ktorý mohla duša vychádzať a vracať sa nazad. Pohrebná urna bola teda príbytkom mŕtveho. Táto predstava bola v dobe bronzovej (dynastia Šang) hojne doložená v kulte predkov. Nájdené boli tiež zaujímavé čer veno zdobené nádoby – „pohrebná tematika“ – tri ikonografické motívy: trojuholník, šachovnica a kauri súvisia s pomerne zložitou symbolikou. Predpokladá sa, že táto výzdoba znamená nádej v posmrtný život a v znovuzrodenie na onom svete. 1 .tis. BC – magické, animistické a totemické predstavy. Tieto predstavy pretrvali naďalej v ľudovom náboženstve.
DOBA BRONZOVÁ – POČIATKY RANÝCH ŠTÁTOV. DYNASTIE SIA, ŠANG A ČOU. Čínska chronológia začína dynastiou Sia, po nej nasledujú dynastie Šang a Čou. Toto obdobia sa nazýva aj obdobie Troch dynastií (san-taj). Iba najmladšia z nich – Čou je známa priamo z vlastných písomných záznamov. Dynastia Sia (2183 -1752 BC). Pololegendárnym zakladateľom tejto dynastie je Jü, tiež Veľký Jü (2183-2177 BC). Je považovaný za kozmického tvorcu, ktorý ukončil veľkú potopu, zreguloval tok vôd a spojil deväť krajov. Jeho synom bol Čchi, ktorý je obvykle uvádzaný ako prvý vládca dynastie Sia. Dynastia Šang Niektorí historici odvodzujú pojem Šang -ti z vládneho systému tejto prvej historicky doloženej dynastie. Tento systém bol založený na kulte zakladateľa dynastie, ktorý sa po smrti stal božstvom, ti (di), odtiaľ Šang-ti
NÁBOŽENSKÉ PREDSTAVY A PRAKTIKY DYNASTIE ŠANG V centre náboženského života stál kult predkov jednotlivých klanov, pričom z nápisov sa dozvedáme iba o predkoch kráľovského klanu, ktorí zrejme vo svete nadprirodzených síl zaujímali ústredné postavenie . Najstaršie texty známe z Číny majú veštecký charakter. Ide o nápisy vyryté do zvieracích kostí a korytnačích pancierov, ktoré zaznamenávajú priebeh veštieb konaných panovníkmi ríše Šang, v 13.-11 .st.BC. Cieľom jednotlivých rituálov bolo väčšinou získať pomoc nadprirodzených síl v konkrétnych záležitostiach. Medzi témami veštenia boli obety, vojenské ťaženia, poľovačky, šťastná predpoveď na 10 -denný týždeň alebo len na noc a deň, počasie, zber úrody, choroba, pôrod (kráľovny), sny, stavby domov, modlitby k rôznym duchom.
VEŠTECKÉ NÁPISY DYNASTIE ŠANG Ich vznik súvisel s vešteckou označovanou ako pyromantika (pokiaľ boli použité lopatky zvierat, potom išlo o skapulimantiku, v prípade použitia brušných korytnačích pancierov o plastromantiku), pri ktorej boli kosti a panciere zahrievané ohňom a zo vzniknutých prasklín sa usudzoval výsledok veštby. tzv. „dračie kosti“ Úcta k predkom bola panovníkmi preukazovaná formou už úplne ritualizovaných náboženských obradov. Hlboko pod zemou v kráľovských pohrebných komnatách boli nájdené početné vzácne predmety a obetované zvieratá aj ľudia (z nižších vrstiev).
VEŠTECKÉ „DRAČIE KOSTI“
Brušná časť korytnačieho panciera popísaná textom veštby. Dynastie Šang. Veštecké nápisy na korytnačích pancieroch a lopatkových kostiach hovädzieho dobytka predstavujú najstaršie čínske písomné pamiatky.
VEŠTECKÉ „DRAČIE KOSTI“
NÁBOŽENSKÉ PREDSTAVY POČAS DYNASTIE ČOU po odstránení dynastie Šang sa vlády chopila dynastia Čou a spojenie pojmu Šang-ti s kultom zomrelého zakladateľa dynastie bolo prerušené. Dynastia Čou ovládla väčšinu Číny, počas jej vládnutia bola vytvorená teória platná až do roku 1911 – teória m andátu nebies (tchien-ming) – aby ospravedlnili porazenie Šangov a ujatie sa moci . Dynastia Čou nemohl a zakl adať svoje právo na vládu na pojme posmr tnéh o zbožštenia, ale viac jej vyhovovala teória mandátu k vládnutiu, ktorý bol udeľovaný nebesami – mohol byť odobratý v dôsledku úpadku te v dynastii a predaný inému rodu, čo by ospravedlňoval o prevzatie moci ich rodom. Na začiatku dynastie mal nebeský boh Tchien (Nebo) alebo Šang -ti (Najvyšší vládca) antropomor fné čr ty a charakter osobného boha. Sídlil v súhvezdí Veľkého voza uprostred neba. Je jasnovidný a vševediaci , jeho rozhodnutia sú neomylné. Šang –ti postupne ustupuje ďalej do transcendencie božstva, ale zostáva ochrancom dynastie. Kráľ je „synom Tchien“. Jedine on mu môže prinášať obety a vykonávať zmierne rituály.
NÁBOŽENSTVO STAROVEKEJ ČÍNY Šang- ti: Najvyšší Pán (Vládca); vládne kozmickým rytmom a prírodným javom (dážď, vietor...), prináša kráľovi víťazstvo a zabezpečuje dostatok úrody. Môže tiež naopak zosielať pohromy, choroby a smrť. Prinášali sa mu 2 druhy obetí: v svätyni predkov a pod holým nebom. Jeho moc postupne slabne a stáva sa menej aktívnym ako predkovia rodu. Naďalej si však zachováva najvyššie postavenie. Orodovať u neho smú len kráľovskí predkovia. Jeho družkou bola Chou-tchu – materské božstvo zeme, personifikácia ženskej plodnosti, kráľovná zeme. Spolu predstavujú jin a jang, teda harmóniu neba a zeme. Dôležitou súčasťou kultových procedúr zostalo aj v historickej dobe veštenie, ktoré bolo pôvodne motivované túžbou zistiť vôľu nebies a vyšších mocností pred závažným rozhodovaním v štátnych záležitostiach, avšak stalo sa rýchlo aj prostriedkom k zaisteniu úspechu v podnikaní ako na štátnej tak aj osobnej úrovni. Otázky a odpovede z vešteckého rituálu boli veľmi cenené a boli uchovávané pre poučenie a budúce použitie v novej interpretácii už od najstarších dôb.
KULT PREDKOV Predkovia boli chápaní ako aktívni členovia rodu, ktorí mohli jednať ako prostredníci medzi žijúcimi členmi rodu a duchovnými mocnosťami, a preto boli vždy informovaní v obetnom rituáli o dôležitých rodinných udalostiach a žiadaní o pomoc a o radu pomocou vešteckých metód . Predkom boli obetované najmä obilie, kr v a mäso obetí. Kráľ prináša dva druhy obetí : predkom a bohu Ti a ďalším bohom. Niekedy je rituálny obrad rozložený na 300 alebo na 360 dní – ročný cyklus je koncipovaný ako kompletný obrad. Za dynastie Čou urnu - dom nahradila tabuľka, ktorú syn ukladal do chrámu predkov. Ročne sa konali 4 obrady, ktoré boli pomerne zložité: obetovalo sa pečené mäso, obilie a likér y. Cikáda – symbol znovuzrodenia a nesmr teľnosti. Hrala významnú úlohu v staročínskom kulte mŕtvych: mŕtvemu sa na jazyk položila nefritová cikáda, aby sprevádzala dušu na jej ceste do večnosti. Číňania si cikád vážia hlavne v zime ako domácich hudobníkov a chovajú ich v guľatých drevených klietkach. Obraz s cikádou na klobúku symbolizuje spravodlivého a zásadového človeka . Symbolika cikády a masky t chao-tchie – cyklus narodení a znovuzrodení.
ĽUDOVÉ ČÍNSKE NÁBOŽENSTVO V širokých ľudových vr stvách mal samozrejme štátny kult len vzdialený účinok a formálny kult predkov len rámcový význam. V živote sa v naliehavých situáciách uplatňovali omnoho výraznejšie praktiky šamanistické, spojené s mágiou. Šaman tohto archaického obdobia mal za úlohu sprostredkovať priamy styk so svetom duchov a nižších prírodných božstiev a zaistiť magickými prostriedkami žiadaný účinok . Aj tu sa v staršej dobe uplatňoval princíp zodpovednosti za kvalitu praktík , ktorá závisela na šamanovej osobnosti, a prípadný neúspech mohol znamenať jeho smrť. Uctievanie nižších božstiev. Zbožštenie zeme sa premietlo u každej teritoriálnej jednotky (zárodku dediny) do kultu boha pôdy, ktorý bol spojený s kultom plodnosti prírody, ktorý predstavoval aspoň strom v jej strede, pokiaľ obec nemala vlastný posvätný háj. Bohovia hôr, riek , vetra, dažďa a búrky (spojené s legendárnou predstavou draka ako symbolu moci) mali tiež svoju dôležitosť a zvyšky predpokladaného totemizmu prežívajú dodnes v čínskom kalendári v pomenovaní roku. Zaujímavým r ysom je kult démonických masiek , používaných k stráženiu hrobov a k ich ochranným účelom.
ŠAMAN
Šamanizmus je najstarší domorodý systém viery v Číne. Je stále značne praktizovaný na dedinách a dokonca aj v mestách, predovšetkým v období rituálnych zmien a kríz. Šamanské rituály sú vykonávané na horských vrcholoch, v tradičných svätyniach a dedinských domovoch.
DOMÁCI KULT PREDKOV Obeta predkom na slávnosť čínskeho Nového roku
Domáci oltár
APOTROPEJNÉ PREDMET Y Apotropejné predmety – už z veľmi raných dôb sa zachovali nespočetné figúrky z bronzu, keramiky alebo dreva, ktoré mali odvracať zlo. V klasickom prípade ide o strážcov hrobu a duchov zeme, ktoré dávali zosnulým do hrobu za dynastie Tchang (618-907). Jedná sa buď o voskových vojakov v uniformách , alebo antropomor fných bájnych tvorov, ktorí v sebe spájali ľudské, zvieracie a rastlinné pr vky. Existujú však aj stvárnenia, ktoré predstavujú monštrá často tak jedinečnej ohavnosti a desivosti, až divák pred nimi mimovoľne cúvne. O to práve išlo. Umelec sa v tomto prípade nemusel podriaďovať žiadnej norme. Či už sa jednalo o príšeru s vyplazeným dlhým jazykom alebo o mýtické zviera s predimenzovaným parožím, čím väčšiu hrôzu tieto diela naháňali, tým lepšie.
APOTROPEJNÉ PREDMET Y Mýtické čínske zviera
Soška vkladaná do hrobu
ZVIERACIA SYMBOLIKA Ao – obrovská a silná morská korytnačka Ao je mýtické zviera, ktoré spojuje zem s nebesami. Podľa iného podania nesie zem na chrbte. Rada požiera oheň, a preto ju možno často vidieť na hrebeňoch chrámových striech. Cvrček – symbol leta a odvahy, pretože v lete sa cvrčky chytajú a cvičia pre zimné zápasy. Zosnulí sa pri pohrebe obkladali cvrčkami, ktorí sa im kládli aj na telesné otvory. Čer vený havran – symbolické zviera dynastie Čou (1122 -221 BC), lebo Čouovia sa stotožňovali so slnkom. Havran sám o sebe je považovaný za symbol Slnka. Slnečný havran má tri nohy. Dračí kôň – lung-ma; Pred miliónmi rokov vraj slobodne a nespútane brázdil vlny Chuang-che. Keď ho bohovia konečne skrotili, vyskočil vysoko nad vody a oddelil nebo a zem. Na jeho chrbte sa však lesklo 10 zlatých sĺnk. To bol počiatok života a čínskej civilizácie. Jeho hlinenú alebo drevenú sochu možno dodnes vidieť v mnohých polorozpadnutých chrámoch pri Žltej rieke.
DRAK Drak – Čína je vlastne krajinou draka. Cisári sa považovali za potomkov drakov, pretože svoj pôvod odvodzovali od legendárneho Fu-siho. Syn nebies sedel v zakázanom meste na dračom tróne, obliekal si dračie rúcho, nosiči ho prenášali v dračom voze, draci boli na vlajkách vojska aj loďstva, na poštovných známkach. Aj pr vý pár ľudí Fu-si a Nü-kua mali spodnú časť tela dračiu a zakončenú chvostom. Preto má drak, na rozdiel od tradície ostatného sveta len pozitívne vlastnosti. Stal sa symbolom blahobytu, požehnania a úspechu. Draci sa obvykle delili do 4 kategórií: nebeskí draci, draciduchovia, zemskí draci a strážcovia pokladov. V mýtoch hrajú významnú úlohu morskí draci. Drak v sebe spája charakteristické znaky 9 zvierat: telo a krk hada, hlavu ťavy (koňa, krokodíla), rohy jeleňa, očí králika, brucho žaby, šupiny kapra, pazúry orla, laby tigra a uši byvola. Predstavuje piate a najdôležitejšie znamenie čínskeho zverokruhu, lebo piatou a najdôležitejšou stranou v Číne je stred.
SYMBOLIKA DRAKA
