Vedci predpokladajú, že VČELA MEDONOSNÁ pochádza z Orientu. Už pred 6000 rokmi ju chovali starí Egypťania. Svedčí o tom mnoho obrazových dokumentov v hrobkách i v starých chrámoch. Včiel je veľmi veľa druhov, aj ich život je rozdielny. Veľa včiel žije samotársky, netvoria spoločenstvá. Existuje „kukučková“ včela (Stelis punctulatissima), ktorá kladie vajíčka do hniezd iných včiel. Iné včely kradnú med na kŕmenie svojich mladých. Pieskárky vyhrabávajú diery do zeme, čalúnice „otapetujú“ svoje liahne kúskami listov. Včele himalájskej hrozí vyhynutie. Kočovné včely prelietajú a zakaždým si budujú nový plást na vzduchu. Keď sa u nás hovorí o včele medonosnej, myslí sa tým európsky druh, ktorý chovajú včelári po celom svete. V niektorých ázijských štátoch sa k získavaniu medu využívajú aj divo žijúce druhy včiel – hovorí sa tomu „poľovačka na med“. STAVBA TELA VČELY A – hlava 2 zložené oči, 3 jednoduché oči, tykadlá, hryzadlá, sosák B – hruď C – bruško Tieto tri časti sú od seba oddelené zúžením, ktoré im umožňuje pohyblivosť.
Včely majú vonkajšiu kostru. Je z chitínu, pokrytá chĺpkami. Hlava a hruď má aj vnútornú kostru. HLAVA Po boku temena hlavy má včela dve veľké zložené oči. Sú tvorené stovkami malých očiek, tzv. faciet, ktoré majú veľkú rozlišovaciu schopnosť. Na temene hlavy, medzi zloženými očami sa nachádzajú tri jednoduché očká, ktorými stabilizuje svoju polohu proti oblohe, aby jej nohy smerovali vždy dolu. Včela je schopná rozlišovať farby. Najlepšie vníma modrú a žltú. Na rozdiel od ľudského oka, nie je oko včely citlivé na červenú (vidí ju ako tmavo šedú), má však značnú citlivosť na ultrafialové žiarenie. Na dvoch tykadlách sa nachádza mnoho zmyslových orgánov, ktorými včela dokáže vnímať čuchové a hmatové podnety. Hlava včelej matky má srdcovitý tvar, robotnice trojuholníkový a hlava trúda je kruhovitá. HRUĎ Na hrudi sú umiestnené orgány pohybu – krídla a nohy. Tomu odpovedá mohutné svalstvo. Sú tu aj dva páry vzdušníc, ktorými sa včela nadychuje a vydychuje. Včela (ako všetky druhy hmyzu) má tri páry nôh. Okrem pohybu slúžia aj na vytvorenie reťazca spojením sa s ostatnými včelami, podávanie voskových šupiniek, prvý pár nôh slúži aj na čistenie tykadiel. Na poslednom páre nôh sú „košíčky“, do ktorých zbiera peľ. Na druhom páre nájdeme tŕň na vypichovanie peľu z košíčkov. Včela má dva páry krídel. Dokáže letieť dopredu i stáť za letu na mieste. Krídla používa aj na vetranie úľa. BRUŠKO V zadočku má včela uložené tráviace orgány, medový vačok, jedovú žľazu, vzdušné vaky na dýchanie a žihadlo. Na žihadle sa nachádzajú spätné háčiky, kvôli ktorým sa po bodnutí nedá vytiahnuť z rany. Včela si tak po bodnutí vytrhne žihadlo aj s jedovým vačkom a následne umiera. Výnimkou však je, keď žihadlo použije proti inej včele, z ktorej mäkkého tela ho dokáže jednoducho vyprostiť. Na poslednom článku zhora je vonná žľaza. Každé včelstvo má charakteristickú vôňu. Robotnice majú na spodku bruška voskové žľazy, ktoré produkujú vosk.
VČELIE SPOLOČENSTVÁ Včela žije sociálnym spôsobom života v početnej kolónii so 40 000 až 80 000 jedincami. Žiadny však nie je schopný existencie bez svojho domova. V čele stoji kráľovná - matka. Najpočetnejšími obyvateľmi sú robotnice (nedospelé samičky) a dočasnými príslušníkmi sú tiež samce - trúdy. Samce sa vyskytujú len na jar a na začiatku leta. Každá skupina má svoju presne vymedzenú úlohu. Samička kladie vajíčka, a tým zaisťuje a udržuje počet obyvateľov v spoločenstve. Robotnice najprv upratujú, čistia plásty, udržujú v hniezde primeranú teplotu. Potom kŕmia (keď sa im vyvinie hltanová žľaza a produkuje materskú kašičku), nosia zásoby potravín, starajú sa o kráľovnú, o larvy a v určitom období aj o samcov. Po desiatom dni žľaza zakrpatie a robotnica sa stane staviteľkou, produkuje vosk. Po ďalšom týždni stráži úľ a onedlho potom začne lietať a aktívne zbierať. Samcov sa rodí veľmi veľa aj napriek tomu, že pre zachovanie spoločenstva má význam len niekoľko tých, ktorí v dobe rojenia oplodnia mladú kráľovnú. Potom ich robotnice zo spoločenstva vyháňajú. Pretože si trúdi nedokážu vonku sami nájsť potravu, dožadujú sa stále znovu vstupu do úľa. Robotnice ich hryzú a nakoniec ich ubodajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľa a zoberie si zo sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť. ZAUJÍMAVOSTI K výrobe 1 kilogramu medu potrebujú včely asi 3 kilogramy rastlinného nektáru, čo predstavuje asi 60 000 výletov z úľa. Správy o zdroji nektáru odovzdávajú včely medonosné ostatným robotniciam zvláštnym tancom pred vchodom do úľa, ktorým oznámia vzdialenosť, smer i kvalitu nálezu. Kruhový tanec značí, že kvety sú blízko úľa. Osmičkový značí opak a určuje smer. Med nemá vždy rovnakú farbu. Farba a tekutosť medu závisí od toho, aký druh kvetov včely navštívili. Včela kmitne krídlami 250-krát za sekundu Matka nakladie v čase najvyššieho rozvoja asi 1500 vajíčok denne, čo je asi dvojnásobok vlastnej váhy
VÝVOJ VČELY Z vajíčka sa po troch dňoch vyliahne beznohá larva. Ak z nej chcú včely vychovať matku, kŕmia ju po celý čas materskou kašičkou. Ostatné larvy kŕmia peľom a medom. Po niekoľkých dňoch sa larva zakuklí a zaviečkuje v komôrke.
VČELY V ZIME nespia, ale žijú podobne ako v lete. Pre prežitie včelstva je podmienkou, aby zimu v zdraví prečkala včelia matka. Ostatné včely sa zomknú v jej okolí do tzv. chumáča (podobný tvar ako futbalová lopta) a v jeho vnútri udržujú teplotu 20 - 30C. Aby včely na okraji chumáča nezmrzli, neustále sa vymieňajú. Energiu na vyhrievanie získavajú zo zimných medových zásob. Kam ale „chodia na záchod," keď nemôžu vyletieť z úľa? Včela svoje výkaly odkladá do tzv. výkalového vačku, aby neznečistila plásty a nerozniesla do včelstva chorobu. Behom zimy včely využívajú slnečné dni k vylietnutiu z úľa a vyprázdneniu svojho výkalového vačku.
Vpíš do okienok: Hrudný dýchací otvor Krídla Tykadlo Zberacie nohy Hryzadlá Jazyk Čistiaca noha Dýchacie otvory na zadočku
Zhodnoť pravdivosť výpovedí v tabuľke a zakrúžkuj správne písmeno: pravda
nepravda
Dalo by sa povedať, že včely dýchajú zadkom.
Š
O
Včelia robotnica žije dlhšie v zime ako v lete.
E
S
Všetky druhy včiel žijú v spoločenstvách.
E
S
Vonkajšia kostra včely je z chinínu.
M
Ť
Včela má 5 očí, 2 veľké zložené a tri malé na temene.
D
S
Všetok hmyz má 6 nôh.
E
T
Oko včely nevníma zelenú farbu.
Á
S
Včelia kráľovná nemá žihadlo.
S
I
Trúdy sa liahnu z neoplodnených vajíčok.
A
Ť
Včely z jedného úľa sa spoznajú podľa vône.
T
U
Pred včelami sa neoplatí utekať, pretože dokážu letieť rýchlosťou až ______________ kilometrov za hodinu.
Kartičky vystrihni a pokús sa ich usporiadať podľa poradia tak, ako postupne ich včielka – robotnica počas svojho života vykonáva: od najľahšej práce, ktorú robí ako najmladšia, až po najťažšiu prácu.
Lietajú na kvety, aby nazbierali nektár a peľ.
Kŕmia mladé, vyvíjajúce sa larvy a včely.
Stávajú sa strážnymi včelami, ktoré zabíjajú, či odháňajú osy, myši a iných zlodejov medu, alebo mávajú krídlami, aby dostali do úľa čerstvý vzduch.
Začnú produkovať vosk, ktorým opravujú plásty a tvoria nové.
Čistia v medových plástoch prázdne komôrky, aby do nich mohla kráľovná naklásť vajíčka, alebo aby boli voľné pre peľ a med.
http://cs.wikipedia.org/wiki/V%C4%8Dela_medonosn%C3%A1 http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C4%8Dela_medonosn%C3%A1 http://vcely.euweb.cz/Central_O_vcelach.htm http://www.fcely.cz/index.php?page=prehled
