K JUBILEU NAŠEJ UNIVERZITY

Oslavy 15. výročia založenia UPJŠ U n iv e r zita P. J. Š a fá r ik a v p o s l e d ­ n ý c h m e s ia c o c h oslá v ila 15 ro k o v sv o jh o trvania. Pri te jto p r íle ž ito s ti s a n a u n iv e r zite u s k u to č n ilo m n o ž ­ stv o r ô z n y c h p o d u ja tí, k t o r é d ô s to j­ n ý m spôsobom p r i p o m e n u li v š e t k ý m u č ite ľo m , z a m e s tn a n c o m a š t u d e n ­ to m , že n a ša š k o l a ju b ilu je. Oslavy sa za č a li h n e ď v s tu p o m do novéh o š k o l s k é h o ro k u , k to r é h o o t v o ­ re n ie sa n ie s lo v z n a m e n í n a d c h á d z a ­ jú ceh o jubilea . V s lá v n o s tn o m p r íh o ­ vore r e k to r UPJŠ p ro f. M. B aran, CSc., u s m e r n il c h a r a k te r b u d ú c e j č in n o s ti š k o l y n i e l e n na n a d c h á d z a jú c e v ý ­ z n a m n é ju b ile á ce le j n a š e j sp o lo č n o s­ ti, a le t i e ž na p o tre b u d ô sto jn é h o p r ie b e h u o slá v ju b ile a U n iv e r zity P. J. Š a fá r ik a , k to r e j v z n i k bol p o d m i e ­ n e n ý h is to r ic k ý m i u d a lo sta m t, k t o ­ rý c h 30. v ý r o č ie p rip a d á n a te n to rok. S a m o tn é o sla v y b oli d lh o d o b é a v y ­ vrch o lili 10. d e c e m b ra 1974. Súčasí o u o slá v boli n a s le d u jú c e a k c ie : — s lá v n o s tn á a k a d é m i a v ro d isku P. J. Š a f á r i k a K obe liarove, k d e re k to r UPJŠ o d o v z d a l M N V z la tú m e d a ilu UPfS a p r e d s ta v ite ľo m obce p a m ä tn é m e d a i ly k 15. v ý r o č iu za lo ž e n ia u n i ­ v e r z i t y ; p o s lu c h á č i UPJŠ sp o lu s o b ­ čanm i obce a sp eváckym u čiteľským súborom z R o žň a v y p rip ra vili p r í t o m ­ n ý m h o d n o t n ý k u l t ú r n y p rogram ; — s lá v n o s tn é z a s a d n u tie ka ted ier v e n o v a n é 15. v ý r o č iu v z n i k u u n iv e r z i­ ty ; — v ý s ta v k y obsahovo za m e r a n é na d o k u m e n to v a n ie v ý v in u a rozvoja f a ­ k ú lt a u n iv e r z ity za 15 ro k o v trv a n ia šk o ly; — slá v n o s tn á k o n fe r e n c i a s m e d z i­ n á ro dnou ú č a s to u d ň a 10. d e c e m b ra 1974 k 15. v ý r o č iu z a lo ž e n ia UPJŠ, na k t o r e j v y s t ú p i l i d e k a n i j e d n o t l i­ v ý c h f a k ú l t s p ríh o v o rm i o rozvoji f a k u l t y v rá m ci u n iv e r z ity , r e k t o r s p ríh o v o ro m , k t o r ý z h o d n o t il v širších s ú v islo stia c h v ý z n a m v z n i k u u n iv e r­ z i t y , p r e d o v š e t k ý m v k o n t e x t e ro z v o ­ ja v ý c h o d n é h o S lo v e n s k a ; ď a l e j s p o ­ z d r a v n ý m i p r e ja v m i v y s tú p ili ho stia ; — slá v n o s tn á a k a d é m i a v D om e u m e n ia pri p r íle ž ito s ti u k o n č e n ia Me­ siaca čs.-sov. p r ia te ľs tv a a k 15. v ý ­ ročiu z a l o ž e n ia UPJŠ, n a k to r e j r e k ­ to r o d o v z d a l u n iv e r z itn é a p a m ä tn é m e d a i ly b ý v a lý m re k to r o m u n iv e r z ity a h o s to m ; — d ň a 15. II. 1975 sa u s k u to č n í u n i v e r z it n ý p l e s v e n o v a n ý 15. v ýr o čiu UPJŠ. Pri p r íle ž ito s ti 15. v ý r o č ia z a l o ž e ­ n ia UPJŠ bolo v y d a n ý c h 300 p a m ä t­ n ý c h m ed a ilí, k to r é boli a budú u d e ­ le n é za d lh o r o č n ú p rá c u n a u n iv e r ­ z ite a za z á s lu h y o rozvoj v e d y a š k o l s t v a p r a c o v n ík o m stra n íckych a š t á t n y c h o rgánov , z a h r a n ič n ý m č i n i ­ t e ľ o m a p r a c o v n ík o m u n iv e r zity . Dr. F r a n t iš e k Mihlna

■ u

*

K o šice 1974 ROČMÍk V.

č íslo

7. —8. Z prejavu rektora UPJŠ prof. Ing. M ichala BARANA

K JUBILEU NAŠEJ UNIVERZITY U plynulo 15 rokov od založenia Univerzity P. J. Š afárik a v Košiciach. N aša un iv e rz ita vď ak a velm i priaznivým p o dm ien k am v nú to rný m , vďak a plne] po d p ore stra n íc k y c h a š tá tn y c h orgánov, v d a k a a ng ažov an ém u p rístu p u prevažnej väčšiny pracovníkov školy, d o k ázala za 15 ro k ov n ie­ len sa dobudovať, ale v p lnej m iere plniť aj úlohy, k to r é psed—iiu—stra­ n a a spoločnosť postavili. V p lnej m iere sa v jej činnosti k až d o d en n é h o výchovno-vzdelávacieho p ôsobenia realizu je jej v nú to rný zmysel, zara ď u je sa n a če stn é m iesto po b o ku o sta tn ý ch vysokých škôl v n ašej školskej s ú s ta ­ ve a svojím dielom p risp ie v a k n a p ĺň a n iu záverov XIV. zjazdu KSČ v oblasti svojej pôsobnosti. V rozvoji Univerzity P. J. Šafárika je osobitne významnou skutočnosť, že jej zrod a výstavba sú integrálnou súčasťou premeny donedávna najzaostalejšej časti našej republiky — vý­ chodného Slovenska. Ekonomická, kultúrna a sociálna úroveň obyvateľstva východného Slovenska na počiat­ ku socialistickej výstavby našej vlas­ ti bola výrazne vefmi nízka. Socia­ listická spoločnosť, ak sa mala výcho­ doslovenská oblasť dostať na úroveň ostatných častí našej vlasti, musela vložiť veľké množstvo energie, umu a materiálnych prostriedkov pre pred­ nostný rozvoj tejto zaostalej časti územia nášho štátu. V procese pre­

mien východného Slovenska veľký vý­ znam patrí okrem vybudovania ma­ teriálnej základne aj veľkolepému pro­ gramu výstavby vysokého školstva a vytvárania druhého vysokoškolského vzdelávacieho a výskumného centra na Slovensku. Do tohto programu patrí aj vznik a rozvoj Univerzity P. J. Šafárika. Na základe vládneho nariadenia č. 58/1959 Zb. z roku 1959 sa Lekárska fakulta v Košiciach a Filozofická fa­ kulta v Prešove stávajú prvými fa­ kultami novoutvorenej univerzity, k to­ rej prvým rektorom je dnes už nebo­ hý prof. MUDr. Jozef Pajtáš, profesor (Pok račo v an ie na str. 2.)

15 rokov Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove Do rá m c a v ý znam ných výročí, k to ­ ré si tohoto ro k u prip o m ín a m e v n a ­ šej vlasti, zapadá oj 15. výročie v z n i­ k u Univerzity P. J. Š a fá r ik a v Koši­ c iach a jej Filozofickej fakulty v Prešove, ktorá spolu s Lekárskou fa ­ kultou tvorila základ univerzity. Za 15 rok o v FF UPJŠ sa stala solíd(Pokrafiovanie na str. 3.)

Predsedníctvo slávnostn ej k on fer en cie k 15. vý ro čiu zalo žen ia UPJŠ.

K JUBILEU NAŠEJ UNIVERZITY

[D okončenie zo str. 1.) V živote každej vysokej školy vý­ a výborov jednotlivých ZO na fakul­ očného lekárstva na Lekárskej fakul­ znamnú úlohu zohráva vedecko-výtách presadzuje vedúca úloha KSČ. te UPJŠ. Založením novej univerzity skumná činnosť jej pracovníkov. Uni­ V spolupráci s ostatnými spoločen­ na území východného Slovenska sa verzita P. J. Šafárika si túto úlohu skými organizáciami, ROH, SZM a utvorili organizačné a sčasti i kád­ plní zodpovedne. V množstve odborov ZČSSP spoločne pristupujeme k hľa­ rové a materiálne predpoklady pre dosahujú naši pracovníci uznávanú daniu možných riešení i k samotnej postupné rozrastanie sa univerzitné­ úroveň aj v medzinárodnom meradle. realizácii úloh, ktoré pred nami sto­ h o štúdia. V roku 1963 sa k prvým Tak je tomu vo viacerých odboroch ja. Podarilo sa nám pomerne úspešne dvom fakultám pripája novozriadená medicínskych, v o fyzike, geofyzike, v a principiálne odstrániť pozostatky Prírodovedecká fakulta so sídlom v biológii, v matematike i v niektorých krízových rokov 1968/69, takže v sú­ Košiciach a včlenením Pedagogickej iných odboroch prírodovedy, v peda­ časnosti univerzita ako celok vystu­ fakulty v Prešove univerzita dosahuje gogike, v odbore slovenského jazyka puje ako pracovisko s angažovaným počet štyroch fakúlt. Po ďalších desia­ a literatúry, vo vedeckom ateizme a prístupom k súčasnej politike strany. tich rokoch, v roku 1973, z detašova­ aj niektorých ďalších. Naše pracovis­ Tento stav sa prejavuje v činnosti ného pracoviska Právnickej fakulty ká sú zapojená aj do výskumu v rám­ školy na všetkých jej úsekoch, predo­ Univerzity Komenského v Bratislave ci programu Interkozmos. Počas svo­ všetkým však na poli výchovy nastu­ vzniká Právnická fakulta Univerzity jej 15-ročnej existencie učitelia a v e ­ pujúcej generácie, ktorá je vedená z P. J. Šafárika so sídlom v Košiciach. deckí pracovníci univerzity publiko­ prísne marxistických pozícií. Spolo­ V súčasnosti má teda naša univerzita vali desiatky monografií, tisíce štúdií čenská angažovanosť našich pracov­ 5 fakúlt, vo dvoch sídlach — v Ko­ a odborných článkov a veľké množ­ níkov sa prejavila aj v ocenení vyšší­ šiciach a v Prešove. stvo popularizačných publikácií a mi straníckymi a štátnymi orgánmi, Súčasne s pribúdaním fakúlt, s článkov. Sme si plne vedomí potrieb ktoré udelili pracovníkom školy do­ rastom ich počtu, rástol aj počet uči­ praxe, a preto sa snažíme pri pláno­ vedna 4 vyznamenania Za vynikajúcu teľov a študentov. Pri založení mala prácu, 6 Medailí J. E. Purkyňu, 7 titu­ vaní vedeckého výskumu z nej* vychá­ univerzita v škol. roku 1959/60 952 lov „Zaslúžilý učiteľ“, 3 tituly „Zaslú­ dzať a vedecké bádanie zameriavať aj poslucháčov. A v tomto škol. roku žilý lekár a 5 titulov „Vzorný pre prax. 1974/75 je to takmer 7000 p o slu c h á ­ učiteľ“. čov. Jednotlivé fakulty UPJŠ doteraz V celkovom živote univerzity sa Prof. Ing. Michal Baran, CSc., vychovali 2449 lekárov, 1141 stredo­ jednoznačne prostredníctvom CV KSS re k t o r UPJŠ školských profesorov a absolventov Mária Macková: štúdia spoločenských vied, 378 stre­ doškolských profesorov prírodných vied, 6465 učiteľov základných deväť­ ročných škôl, čo celkom činí 10 600 absolventov univerzitného štúdia. Po­ k 15. výročiu založenia Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach tešiteľnou jé najmä skutočnosť, že N ie podstatná časť našich absolventov pô­ te j d c é r y H o rn ádu a T o ry s y n ie sú to e š te d lh é stáročia sobí vo Východoslovenskom kraji, čo na zd ra vie d o k t o r d o c e n t š tu d e n t b le d ý z a ž ltlá h istó ria dokumentuje široký kultúrno-vzdeláN e c h ž ije naša M ater a lm a k ý m d e ji n y sa o to čia vací dosah existencie a výchovnej oá za m ú d r o s ti a v š e t k e j v e d y n ie je to s lá v n a B o logna činnosti univerzity. Pôsobenie našich n e c h r o z k v itá sp o d T a tie r p a lm a či S o rb o n n e Paríža na v ý s ln í u ž n o v e j h istó r ie absolventov v kraji je významným a a n i iná n e c h rastie zd a r n é v p o k o ji n e c h žije momentom zvyšovania vzdelanostnej zo s ta r ý c h u n iv e r z ít sv e ta n e c h sp r ia d a sv o je p l á n y sv o je s n y vznesených úrovne a kultúrnopolitického života Je m la d á e š te v ti e t o d n í obyvateľstva kraja. Je o n a ú tla e š te v š a k c e n tr o m u ž je objavov a u m u e š te d ié ta Tak ako rástla univerzita, rástol ju v e n e s d u m s u m u s no p o d rá s tla u ž skúsenosťami a tvrdou prácou aj ko* s l o v u tn í p r o fe s o r i a d o k to r i « Je m la d á e š te sk o ro d ié ta lektív všetkých jej pracovníkov. Pod­ š t u d e n ti naši n ie síc e d i é t a k r á ľo v s k é statne vzrástol počet učiteľov a v e ­ na to r te p ä t n d s f s v ie č o k horí v z n e š e n e jš i e h o je pôvo d u deckých pracovníkov, ako aj ostat­ Caudeamus v e ď ona ľ u d u pa trí ných zamestnancov, ktorí zabezpečujú náro d u Pri k o l í s k e je j n e s tá l p á p e ž a n i k r á ľ chod univerzity. Pri založení univer­ n á ro d u te j to z e m e m ô jm u ľu d u a n e m á tis íc r o č n ú p e č a f d e k r é t ob h o re n ý zity bolo do výuky zapojených 201 a zla tú b u llu o n e j n e v y d a l A aj k r o n i k y t a k p ís a t budú učiteľov, z toho 5 vysokoškolských n ij a k ý cis á r lo rd či k n i e ž a ž e p a n o v n ík o m k t o r ý za lo ž il ju profesorov, 28 docentov, 136 odb. v ti s í c d e v ä t s t o p ä td e s ia to m d e via to m Je m la d u č k á len asistentov a 32 asistentov. V súčas­ bol S o c ia liz m u s a je sv ie ža nosti na škole pôsobí celkom 702 uči­ S o c ia liz m u s P rvý v te jto z e m i je K o m e n s k é h o s e stra do p á rik a a p r v ý v m e s t e s l n k o m z a lia to m teľov, z toho 32 profesorov, 73 docen­ C a sso vie n sis A lm a m a te r s lo b o d y s ln k o m m ie r u z v ý c h o d u Pavla J o zefa Š a fá r ik a tov, 513 odborných asistentov a 77 on tú to ro m bol asistentov. No napriek tomuto kvali­ Má p ä tn á s ť ro k o v p ráv e bol m e c e n á š o m je j zro d u d ie v č in a čo sa n á m p ý r i tu tatívnemu a kvantitatívnemu rastu G audeam u s a p r e to A vc učiteľského zboru v budúcnosti bude a g a u d e a m u s ig itu r N ie sú to e š t e d lh é sto r o č ia potrebné ešte intenzívnejšie zvyšovať l i s t y z a ž itie ) h istó r ie Ne s k r íž ili sl p re ňu m e č e v e ľm o ž i kvalifikáciu a zintenzívniť i politický k ý m d e ji n y sa o to čia a n e s p ísa li o n e j m ú d r i d e je p is c i rast našich učiteľov. Postupne bude a n á l y v z la to r e z e a v k o ž i L en p ä t n á s t ro k o v sv o jho d e ts tv a potrebné utvárať stav, aby na v šet­ n ežia ri on a e š t e z t o ľ k e j v ý š k y U n iv e r zita n a ša r o d n á ž ije kých hlavných odboroch boli garanja k h v ie z d a L o m o n o so v a d ie v č in a útla tami vedeckej a pedagogickej kvali­ v š a k m ú d r a A lm a m a te r Je h v ie z d i č k a le n ty výuky a výskumu profesori a dok­ h v ie z d a naša nová Je s y m b o lo m u ž n o vej e p o c h y tori vied, prípadne docenti. Na v še t­ s v e te l n ý v e k jej p ä tn á s t ro k o v n a zr ú c a n in á c h s ta r ý c h p o v ie r b ie d y kých fakultách, predovšetkým však na je d e v a r u ž o líc a N e c h te d a r o z k v i t n ú tu s k v e l é v e d y je p a n n a ú t l y c h b o k o v fakultách prešovských a právnickej f y z i k a m e d ic ín a c h é m ia U n iv e r zita P J Š fakulte bude treba vhodným výberom f i l o z o f i a a in é n á u k y d u ch a v ý c h o d n i a r s k a p a r á d n ic a a plánovitosťou kvalifikačného rastu G au deam us t e š sa te š neustále zlepšovať kvalitatívnu štruk­ V ivat A c a d e m ia j a k ča rn á č a r n lca túru učiteľských kolektívov fakúlt. h e j t e š sa z n á šh o p r íp itk u A a k o k á ž e o s lá v m rav a m ó r e s Naša spoločnosť, stranícke a štátne ú sta m sa tr a d ič n ý verš n ú k a G audeam u s orgány nám toto všetko umožňujú. Je V ivat A c a d e m ia V iv a n t p r o fe s s o r e s g a u d e a m u s ig itu r treba len zvýšiť úsilie a usmerniť od­ x X x P o d k a ž d ý s n a m i p r ip i si bornú a politickú prípravu podľa sku. na m la d o s t k r á su n a slávu (Prednesené na s lá v n o s tn e ] a k a d é m ii točných spoločenských potrieb. N už gaudeam us 10. 12. 1974 v Dom e u m e n ia )

ZDRAVICA

15 rokov Filozofickej fakulty v Prešove ID okončenie z 1 str l nou pedagogicko-vedeckou základňou pre prípravu učiteľov škôl II. cyklu, výchovných, kultúrno-osvetových pra­ covníkov a psychológov. FF UPJŠ z a ­ č ín a la svoju činnosť s 5 k a te d ra m i a 4 štud ijn ý m i odborm i (slovenčina, ruštiina, u k rajinčin a, h is tó ria ). Postup­ n e rá s to l počet k a te d ie r a odborov. Dnes fakulta má 10 katedier (kated­ ra slovenského' jazyka a literatúry, katedra ruského jazyka a literatúry, katedra ukrajinského jazyka a litera­ túry, katedra zďpadných filológií, ka­ tedra marxisticko-Ieninskej filozofie a vedeckého ateizmu, katedra peda­ gogiky a psychológie, katedra dejín, katedra odbornej psychológie (v Ko­ šiciach ), katedra výtvarnej výchovy, katedra výchovy a vzdelania dospe­ lých a Kabinet marxizmu-leninizmu Ústavu M-L UPJŠ), k to ré zab ez p eč u ­ jú výuku 15 rokov. Na fa k u lte existu­ je výskum ný kab in e t u k ra jinistik y, vý­ sk u m n é dia lektologic ké pracovisko, jazykové la b o ra tó riá , psychologické la b o ra tó riá , fo n etick ý kabinet. Väč­ šin a tý ch to vede ck ý c h praco v ísk je vo vývoji a v stav e dobudovania. Z r o k a n a ro k r á s to l aj p o čet po­ slu ch á čo v a učitelov. V šk olskom r o ­ ku 1959—1960 učilo n a fa k u lte iba 5 docentov, 20 o db o rný ch asiste n tov a 8 asiste n to v 132 poslucháčov. Dnes učí spolu s učiteľm i KM-L 5 p ro fe so ­ rov, 18 docentov, 79 o d bo rn ý ch a si­ stentov, 24 asistentov, 3 vedeckí p r a ­ covníci v rôznych fo rm á c h štú d ia viac ak o 1200 poslucháčov. Okrem inter­ ných učitelov výučbu zabezpečujú aj externisti z Bratislavy, Brna, Prahy a lektori zo ZSSR, NDR, PĽR, Anglicka a Francúzska. Naši učitelia zase za­ bezpečovali výučbu slovenčiny v So­ vietskom zväze, Maďarsku, Poľsku a Francúzsku. D oteraz fa k u ltu absolvovalo 1140 poslucháčov. F a k u lta m á p rá v o u d e ­ ľovať titu l PhDr. z o db o ru filozofia, p edagogika, slovenský jazyk, u k r a j in ­ ský jazyk, slovenská lite ra tú ra , u k r a ­ jin sk á lite r a tú r a , r u s k á lite ra tú ra , v šeobecné dejiny, te ó ria vyučovania ru s k é h o jazyka. Doteraz udelila 76 týchto titulov. Za 15 rok o v u čitelia fa k u lty p r i p r a ­ vili a zverejnili viac ako 33 mono­ grafií, 17 zborníkov, 1000 vedeckých štúdií, 32 kandidátskych prác, 35 ha­ bilitačných, 25 rigoróznych, 26 kniž­ ných publikácií, učebníc, skrípt a veľ­

mm

ký počet recenzií, vedecko-populárných článkov, posudkov a pod. V sú ­ časno sti sa p o d ieľajú n a rie še n í 6 čiastk o vý ch úloh š tá tn e h o , 4 úloh r e ­ zo rtn é h o a 12 ú lo h fa k u ltn é h o p lá ­ nu. To všetko je d obrým prín o som p re rozvoj vedy n a Slovensku. Jednotlivé k a te d ry zorganizovali značný počet vedeck ý ch konferencií, sem in áro v a sympózií za ú časti p o­ p re d n ý c h v edeckých p racovníkov z ČSSR, ZSSR, MĽR, NDR a Poľska. Veľmi vydarené konferencie boli ve­ nované J. A. Komenskému, slovenskoukrajinským literárno-kultúrnym sty­ kom, I. Frankovi, T. H. Sevčenkovi, A. Duchnovičovi, 50. výročiu VOSR, 50. výročiu ZSSR, V. I. Leninovi, 30. výročiu SNP a tak ďalej. Učitelia a k ­ tívne v y stupujú n a v ed eck ý ch k o n fe ­ re n c iá c h d om a i v z a h ra n ič í (k o n ­ gresy slavistov, filozofov, učitelo v r u s ­ kého ja zyka a pod.). Učitelia výtvar. nej výchovy ú sp e šn e vystavujú svoje u m eleck é d iela doma i v z ah raničí. Ich diela sú p rijím a n é s uznaním . Výsledky vedecko-výskum nej čin­ nosti FF UPJŠ n a šli svoje ocenenie dom a i v za h ra n ič í. Jej v e deck á p ro ­ dukcia a k ap a c ita sa sta la živou a n e ­ v y hn u tn o u sú časťo u vedecko-výskum ­ nej z á k lad n e na východnom Sloven­ sk u a o rg an ick y d o p lň u je v ed eck o ­ výskum nú č innosť v ce lo štátn om m e­ radle. Mnohí u čitelia fa k u lty ok rem svo­ jich p edago g ick ý ch a vedeck ých po­ vinností v ykonávajú veľmi b o h a tú masovopolitickú • p rá c u v rám ci mesta, okresu, kraja, Slovenska, b a i celej ČSSR. Členovia KSS sú lektormi a aktivistami OV KSS, KV KSS, niekto­ rí ÚV KSS, mladší pomáhajú OV SZM a pod. Prevažná časť pracuje v SAKS, vo vedeckých spoločnostiach SAV, komisiách MS SSR, SÚV SZM, ÚV KSS, SNR, vedeckých kolégiách SAV, redakčných radách a pod. Za túto prácu sa im dostalo uznania (medaily k 50. výročiu KSČ, 25. vý­ ročiu Februára, 30. výročiu oslobode­ nia ČSSR Sov. armádou). Titulom „za­ slúžilý učiteľ“ boli vyznamenaní doc. PhDr. A. Bolek, CSc., doc. PhDr. F. Karšai, CSc., titulom „vzorný učiteľ“ Ing. J. Kubovský, doc. akad. maliar J. Bendík bol poctený titulom zaslúžilý umelec a vyznamenaním Za zásluhy o. výstavbu a doc. PhDr. J. Hvozdík, CSc. dostal vyznamenanie Za vyni­ kajúcu prácu.

ľJTJf

—

Celá n a š a činnosť sm e ru je k p rí­ p rav e vysokokvalifikovaných k ád ro v p re školy II. cyklu, psychológov, stre d o šk o lsk ý c h p rofesorov a k u lt ú r ­ no-osvetových pracovníkov. N ajm ä po XIV. zjazde KSČ, októbrových (1972), júlových (1973) a m ájových (1974) p lé n a c h ÚV KSČ a ÚV KSS boli vy­ tv o rené p riaznivé podm ienky p re zlepšenie výchovno-vyučovacieho p ro ­ cesu a vedecko-výskum nej p rá c e n a n ašej fakulte. Učitelia-kom unisti a z n a č n á časť n e stran ík o v o tv o re n e sa h lá si k m a r ­ xizmu-leninizmu a p o litik e KSČ. P re­ sadzuje jej politiku a up la tň u je ju v k ažd o d en nej činnosti. Vyše 100-členn á s tra n íc k a o rg anizácia a okolo 800člen n á zväzácka o rg an izácia vytvá­ ra jú d obré ovzdušie p re k v alitn ú po ­ litickú, výchovnú, u čeb n ú a v edecko­ v ýskum nú p rá c u aj v sťažen ý ch p rie ­ storových podm ienkach. Na fa k u lte m á b o h a tú tr a d íc iu ŠVOČ. Mnohí n aši p o slu ch áči získali prvé, d ru h é, tr e tie m ie sta a iné če stn é u z n an ia n a ce lo štá tn y c h ko ­ lá ch ŠVOČ. Do tejto činnosti v po­ sled n ý ch ro k o ch sa za p ája okolo 22 pere. poslucháčov. B ohatá je aj záujm ová činnosť zväzákov fakulty. Svoje kvality n e ra z dokázali členovia Divadla poézie SZM n a A kadem ickom Prešove, Hviezdosla­ vovom Kubíne, W olkrovej Polianke, W olkrovom Prostéjove, v NSR, Poľ­ sku, Juhoslávii, B u lh arsku a inde. Bohatá je činnosť poslucháčov po­ čas letnej aktivity. Každoročne viac ako 120 zväzákov p ra c u je v PO, m n o ­ hí ďalší v zv äzáckych o rg á n o ch — o kresu, k ra ja i Slovenska. Do zá­ ujmovej činnosti v klubovni SZM sa z ap ája 1/3 p o slucháčov fakulty. Naši učitelia, p o slu ch áči i z a m e st­ na n ci si uvedom ujú, že svoju p e d a ­ gogickú, vedeckú, politickú, masovosp oločen skú a záujm ovú č innosť by n em o h li rozvíjať bez obetí a v íťaz­ stiev sovietskych vojakov, k to rí n á m p re d 30 ro k m i p riniesli slobodu, bez obetavej p rác e KSČ a jej veľkej starostlivosti o rozvoj školstva, k u ltú ­ ry a vedy. Preto pri každej p ríleži­ tosti v štepujú m lad ém u pokoleniu lá sk u k ZSSR, KSČ a vychovávajú ho v d u c h u socialistick éh o v la sten ectva a socialistického in te rn ac io n aliz m u. Doc. PhDr. Michal Roman, CSc., predseda výboru ZO KSS na FF UPJŠ

P red sednícky stôl na slávnostn ej akad ém ii v Dome umenia v Košiciach, kon anej 10. decem bra 1974.

ZO SPOMIENOK NA POBYT V ZSSR Z p o sled n éh o pobytu v krajine so vieto v som sa vrátil v júli. Bol som na 6-týždňovom kurze ruského jazyka pre u či­ teľov vy sok ý ch šk ôl s o c ia lis tic k ý c h krajin. Ako každý kurz, mal aj tento pravidelný p očet prednášo k a se m inárov v p o č­ te 5 v yu čo v acích hod ín den ne. Okrem zdokon aľovania sa v praktic kej ru štine, vďaka jazykovému prostrediu a sk úsen ým, odborne dobre pripraveným so vietskym učiteľom, ktorí nám pomáh ajú zbavovať sa rôznych, najmä i n te rfer en čn ý ch chýb, org a n ick o u súča sťo u kurzu boli aj zájazdy, exkurzie, náv­ štev y r ô zn y ch múzeí, g a lérii, d ivadiel a pamätníkov, besedy s pred staviteľm i kultú ry a ved y a d enný st yk s prostými so vie ts k y m i ľuďmi. Temat ické zájazdy a ex kurzie sa n eu sk u ­ to čň ov a li iba po Moskve a jej okolí, na čo bol vyh rad en ý je­ d en deň v týždni, a l e organizo vali sa až štvordňové zájaz­ dy do Leningradu, pob altských , stred oázijsk ých aleb o kau­ k a zsk ý ch zv ä zo vý ch republík. Na to bol potreb ný iba u rči­ tý počet záujem cov z frekventa ntov kurzu. Všetk y tieto rô z­ n e form y p ozn ávacej čin n o sti sa org a n izov ali preto, aby u či­ telia ruštiny čo n ajd ôkladnejšie poznali ruskú a so viets ku minulosť, a l e h lav n e sú ča sn ú mnohotvárn u prítomnosť. V y u čo v ac í jazy k s p o lu s h l b o k ý m a čo n a j v š e s t r a n n e j š í m p o u č e n í m o s o v ie ts k e j s k u t o č ­ n o s ti, to je j e d e n z m e t o d i c ­ ký ch aspektov vyučovania r u š ­ t i n y a k o c u d z ie h o j a z y k a . T e n ­ to a s p e k t m á sv o je p ev n é m ie s to v m e t o d i c k e j l i t e r a t ú r e a j sv o je u s t á l e n é t e r m í n y , ak o sú strano v ed en lje — (u nás zatiaľ rozšírenejšie — reálie) a lingvostranovedenije (pouče­ nie o ku ltú re , k to ré sa stáva súčasťo u vyučovania ru ského j a z y k a ) . P ln é u p l a t n e n i e to h t o h ľad isk a pri vyučovaní schva­ ľujú nielen m etodici a u čite ­ l ia r u š t i n y , a l e p o s t u p n e h o p r e b e r a j ú aj m e t o d i c i a u č i t e ­ l i a a k é h o k o ľ v e k c u d z i e h o jazy ­ k a . Na u j a s n e n i e p r o b l e m a t i k y strano v ed en ija p ri vyučovaní r u š t i n y z v o la lo s a u ž n iek o ľ­ ko m ed zin árod ných sympózií (Moskva — r. 1967, 19B9, Le­ nin grad — 1971) a r o k o v a l o s a o ň o m aj n a 2. m ed zinárod­ nom k o n g rese MAPRIAL vo Varne. V z b o r n í k o c h t ý c h t o p o d u j a t í , a k o aj v o d b o r n ý c h r u s i s t i c k ý c h č a s o p i s o c h vyšlo u ž z n a č n é m n o žs tv o č l á n k o v a š t ú d i í a v m i n u l o m r o k u v y šla už d o k o n c a u č e b n i c a p od n á ­ zv o m „Jazyk i kultú ra — l i n g ­ vo stran ov ed en ije v prepodavanii russ kogo jazyka kak inostra n n o g o “, a u t o r m i k t o r e j sú riaditeľ Inštitútu rusk éh o ja­ zyka A. S. Puškina v Moskve profeso r V. G. Kostomarov a popredný mladý ved ec, doktor vied E. M. Vere ščagi n. T ú to problem atiku riešila j e d n a zo s e k c i í aj n a p o s l e d ­ n o m m e d z i n á r o d n o m sy m p ó z iu v M oskve, k t o r é s a k o n a l o v d ň o c h 2 5 . - 2 8 . 6. 1974 n a t é ­ m u „ V ed eck é zák lad y v y u čo ­ vania ruštiny ako cudzieho ja­ zy k a “. Sy m p ó ziu m s a k o n a l o v čase trv an ia nášho kurzu a v e d e n i e f a k u l t y u m o ž n ilo z á ­ ujem com n ielen sa ho z ú č a s t­ n i ť , a le p r i h l á s i l o n a ň celý k u r z (o k o lo 200 u č ite ľo v — r u š t i n á r o v zo v š e t k ý c h s o c i a ­ l i s t i c k ý c h k r a j í n a k o jeh o r i a d ­ nych účastníkov), a tak k až­ d ý ú č a s t n í k k u r z u m a l m o žn o s ť d o z v e d ie ť s a o n a j n o v š í c h p o ­ z n a t k o c h od popredných r a ­ sistov z ta k m e r všetk ý ch so­ c i a l i s t i c k ý c h k r a j í n , a le b o aj sám sa vyjadriť k n astolenej problem atike. V období trvania kurzu p re­

bieh ala v celom Sovietskom zv äze predvolebná kampaň a sa m o tn é voľby do Naj vyšš ieho sovietu ZSSR. Každý z ú č a s t n í ­ kov kurzu m al možnosť p r e ­ sv e d č iť s a n a v l a s t n é oči o s o ­ v ie t s k e j d e m o k r a c i i v prax i. Mohol s le d o v a ť, a k o h r d o a s p o c ito m d o b r e v y k o n a n n e j p r á ­ ce p o d á v a j ú so v i e ts k i ľu d ia s v o jim p r e d s t a v i t e ľ o m h l á s e n i a o splnených a p rek ročených p lá n o c h , a k o n a d š e n e n a v r h u ­ jú z a p o s la n c o v t ý c h , o k t o ­ r ý c h s a p re s v e d č il i , že s n i ­ m i b u d ú m ô cť s p l n i ť e š t e n á ­ r o č n e j š i e ú l o h y v b u d ú c n o s t i. P o cit p o k o j a a d ô v e r y v s e b a s a m é h o 1 s v o jic h štátn y c h predstaviteľov vyžaroval z k až­ d é h o , k to v d e ň v o lieb šie l o d o v z d a ť sv oje h l a s y za j e d ­ n o tn ú k a n d id átk u stran ík o v a n e s t r a n í k o v . T áto n a o z a j m i­ m oria dne pokojná atm osféra volebného dňa sa nad lh o za­ p a m ä t á n a j m ä n á m z Č e sk o ­ s l o v e n s k a , k d e s a n a s o v ie ts k y v o le b n ý s y s t é m a s o v ie ts k u d e ­ m o k r a c i u v ôbec, v y li a l o v krí­ z o v ý c h r o k o c h to ľ k o š p in y . Naše info rm ačn é p ro stried k y p r i n ie s l i d o sť s p r á v o g e n e r á l ­ n o m p l á n e p r e s t a v b y Moskvy, h o v o r il o to m o k r e m i n é h o aj g en erá ln y tajomník ÚV KSSZ súdruh L. I. Brežnev vo sv o ­ jom predvolebnom vystúpen í. Avšak to, a k o r ý c h l e m e n í Mos­ k v a s v o ju t v á r , n e s t a č i a r e g i s ­ t r o v a ť a n i s a m i M o s k o v čan ia. Je bežná vec, že st o vk y d reve­ ných domov d en n e zm izne z povrch u Moskvy, k eď v š a k za 2 d n i zm iz n e s t a r á b u d o v a d i ­ v adla S ovrem ennlk n a n a jf re k ­ v e n t o v a n e j š e j k r i ž o v a t k e z M a­ j a k o v s k é h o n á m e s t i a , to u ž o čo m s i h o v o rí. H o v orí t o o tom , že k eď s t e b o li v n i e k t o r e j č asti m esta p red piatim i r o k ­ m i, a z n o v u t a m p r í d e t e , už ju t a k m o r nepoznáte. Toto r ý c h l e t e m p o n ie je t y p i c k é i b a p r e v ý s t a v b u byto v, a le aj z áv odov, a d m i n i s t r a t í v n y c h b u ­ dov, o b c h o d o v a tď . V r o z l o h e M oskvy po o k r u ž n ú a u t o s t r á ­ du ta k m e r n en á jd e te p redvoj­ novú budovu závodu alebo fab­ r i k y . O braz v e ľ k é h o b u d o v a ­ teľského n a d šen ia skytá nie­ l e n M oskva, a le k a ž d é so v i e t ­ s k e m esto . Obrovské prostried ky sa v y ­ nakladajú aj na reš tauráciu ( D o k o n č e n ie n a 5. s t r .)

Medziľudské v zía h y si žiadajú pri svojom d efinov an í s t á ­ le nové výrazy. Takým je aj slov o „družb a“, ktoré vy rástlo z k olek tívn ych , priateľských vzťahov ľudí so cialistickej s p o ­ ločn osti a reprezentuje jeden ich spôsob spolunažívan ia. Je to viac — alebo menej ak o priateľstvo? — Opravdivé priateľstvo zvyknem e posunovať na vyso k ý stu peň citov, no m yslím e naň zv äčša len vo dvojici. „Družba“ rozširuje pocit priateľskej sp olupatričnosti na k o lek tív — a tým sa stáva plnšia a mnohotvárnejšia. Tak ted a —• družba LF UPJŠ v Košiciach s inými lekár­ sk ym i faku ltam i — ten toraz so zahraničným i. Samozrejme, s tými, ku ktorým n ás viažu so cia listické vzťahy. P redovše tkým — družba s Lekárskou fakultou Štátnej u n i­ verzity v Užhorode. — zdá, že od jej o f i ­ ciá ln eh o začiatku v r. 1965 prešlo už desať rokov. Možno preto, že naše stret­ nutia boli odprvoti n e o f i c i á l n e priateľ­ sk é ako k eby n eb o li p rešli pom alým p očiatočným zozn a­ movaním, a le akoby len celk om prirodzene p okračova li. Je v nich a kási n eošú ch a n á sviežo sť a sr dečnosť. S tá le sa rov­ nako vrúcne vítame na hran iciach a vždy sa nám vzájomne zdá, že sm e v la stn e žiadne hran ice n ep rek ročili, že sm e v Košiciach i v Užhorode rovnako doma.

Družobné styky LF OPJŠ v Košiciach

A obsah — č i plnosť tohto b ežiaceh o času? — Zrovnávame vý sle d k y svojej práce, teším e sa zo sp olo čn ý ch ú s p e ­ ch ov a hľadám e p ríčiny n edostatkov, aby sm e ich moh li odstrániť. Také sú n aše stretnutia na poli ideovo-politickorn, v ých ovn ovzd elávacom , ved eck ov ý sku m n om aj spoločen sko-kultúrn om . Či je to už na k on fer en ciách , o slav n ých podujatiach pri rô znych výročiach, 5i pri stážach a štu ­ dijn ých pobytoch, alebo pri sp oločn ej tvorb e u čeb n íc a učebných textov, vžd y nájdem e sp o lo čn ú niť, na ktorú sa navliekajú n aše n ajv zácn ejš ie a spolu brúsoné kamienky. — Koľko ich bolo — a koľko ich e š te bude? — Takúto niť priateľstva nem ožno vyjadriť čísla m i. Tá za čína n iek d e v y ­ soko nad nimi a zároveň h lboko — lebo vedie od srdca k srdcu. Štatistik a je pre ňu len záležitosť okrajová. A kam ienky sa obrusujú i pri doty koch m ladých m yslí a sŕdc . Veď naši p oslu ch á či počas letnej prázdninovej praxe si rozširujú pohľady na život bratsk éh o národa a prehlbujú svoje id eolo gick o -p olitick é, odborné i kultúrn e vedom osti. No nadväzujú aj celo živ otn é trvalé priateľstvá. I tieto z v äz­ ky prispievajú k faktu, 2e Mesiac č esk oslo ven sk o -so vietske ho priateľstva nie je len súhrnom usp oriadaných sl á v n o s t ­ n ých akcií, a l e je výrazom ozajstne zažitých ch ví ľ a ra­ d ostn ý ch spom ienok. Hľadaním n ových foriem m ôžem e túto družbu zlep šovať a znásobovať. To je uáš program na v še tk ých ú sek och d o ­ terajších vzťahov. Už dnes však m ôžem e tvrdiť, že je naša spolupráca v ecou srdca a hre jivého pocitu spolupatričnosti. Podobnú úroveň by sme c h c e l i dosiahnuť aj v družobných s tyk och s ďalšími fakultami: Medizinischo Akadem ie v Mag­ deburgu, Akadémia Mediczna v Bialystuku a Orvos tudom án yi v Deb recén e. — S ocialistick é zriadenie zotrelo n avžd y a n t a ­ go n ist ic k é rozpory minulosti medzi n a šim i národmi. Dn es nás viažu k se b e sp olo čn é idey, rovnakú úsilie, in te gru jú ce sn a h y s o c ia lis tic k é h o sp o loče nstv a. Väčšia v zd ialen o sť n a­ š ic h pracovísk a dote ra z n eleg a lizo v a n é zm luvy a návrh y na sp olu prácu vytvorili u rčité m ed zery medzi úmys lami a činmi. Veríme však , že sa nám podarí ich preklen úť. Vzá­ jomné pozývanie na slá v n o s tn é dni fa kúlt svedčia o s p o l u ­ ú časti pri ra dostných ch víľa ch a teda o p o cite blízk osti. Účasť n a šich p oslu ch á čo v na št u d en ts k ý ch v ed eck ý ch k o n ­ feren ciá ch v Bialystoku a v Debrecéne a prítomnosť z á s tu p ­ cov tých to družobných fa kúlt na n a šich v ed eck ý ch p oduja ­ tiach sú prejavom vzájomnéh o záujmu i úcty. Recipročn á letn á prax p oslu ch á čo v tiež utužuje n aše zväzk y. Sme p re­ sv e dč en í, že život i v tých to prípadoch p rin esie ďalšie s t r e t ­ nutia v práci a v sp o lo čn ý ch záujmoch pri vých ove s o c i a li s ­ ti ck éh o p ok olen ia. A tak čas — ktorý n eča k á — n aviaže n ov é vzťahy pre tvorbu p ln šieh o zajtrajška. Doc. MUDr. Ján TREBULA, CSc., pro d ek an pre vedu a výskum

PRAXOVALI SME V MINSKU Po úspešnom štarte v minulom školskom roku aj tento rok sa uskutočnila bezdevízová výmenná prax poslucháčov Lekárskej fakulty našej univerzity a Medicín­ skeho inštitútu v Minsku. Podľa dohody uzavretej medzi zainteresovanými strana­ mi zúčastnilo sa na nej osem poslucháčov a dvaja učitelia. Prax prebiehala podľa vopred schváleného programu zahriinjticeho okrem odbornej časti aj rozsiahlu kultúrno-poznávaciu činnosť. V krátkom príspevku nie je možné podrobne opísať c e ­ lý náš pobyt v Sovietskom zväze, a preto sa obmedzíme iba na tie jeho stránky, ktoré na nás obzvlášť zapôsobili. Na p rvom m ieste by sm e chceli vyzdvihnúť p ria teľsk é ovzdušie, k to r é n á s všade obklopovalo, či už n a k li­ n iká ch , n a k to rý c h p ra x p r e ­ b ie h a la alebo na prac o v is­ k á ch , k to ré sme navštívili (s a n a tó riu m Krynica, Nemoc­ n ic a Invalidov Velkej vlas­ te n e c k e j vojny, Detské ch i­ ru r g ic k é centrum , V ýskum­ ný ú stav onkológie a rá d io ­ lógie). Pri našom p ríc h o d e do sa n a tó ria K rynica n á s ví­ ta l zá stu p p acien to v a p r a ­ covníkov liečebn e starý m slo v an sk ý m spôsobom — chlebom a solou, p ričo m n e ­ ch ý b a la h a rm o n ik a a v rú c ­ n e slová. Chceli by sme zvlášť spo­ m e n ú ť stre tn u tie s p ro fe so r­ mi S idorenkom a Savčenkom. Prof. G. I. Sidorenko, DrSc., vedie jednu z k a t e ­ dier v n ú to rn é h o le k á rstv a a je priek o p n ík o m n a poli vy­ užívania ky b e rn etick ý c h m e ­ tód v diagnostike, a liečbe chorôb. O vedeckej p rá c i k a ­ te d ry z a m e ra n ej n a včasnú d ia g no stiku h y pe rto n ick e j choroby, a rté rio sk le ró z y a ischem ickej c ho rob y srdca, k to re j výsledkom sú d e sia t­ ky patentov, v rá ta n e n ie ko ľ­ k ý ch o rig ináln y ch p r í s tr o ­ jov, o p rá c i štu d e n to v v št u ­ d en tsk ý c h vedecký ch k rú ž ­

koch a o pedag og ickej p r á ­ ci k a te d ry hovoril s ta k ý m entu ziazm o m a šarm om , že by sme ho boli počúvali ďal­ šie hodiny. Prof. N. E. Savčenko, DrSc., aka d em ik a m in ister zdraVotníctva BSSR, vedúci k a te d ry urológie, k to r á je sú ča sn e c e n tro m tra n s p la tá cie obličiek v BSSR, n á s obo­ znám il s o rig in áln y m p rí­ spevkom k a te d ry do p ro b le ­ m a tiky ch iru rg ick e j liečby h y pospadie a n e u ro g é n n y ch p o rú c h močenia. Zaujal n ás svojím sym patick ý m ľudským p rístup o m k pacientom . V p riate ľs k o m ro zh o v ore po p re h lia d k e k a te d ry sme sa dozvedeli, že prof. Savčenko p atrí m edzi tý ch p ríslu š n í­ kov Červenej a rm ády, k to rí s láv n e h o 9. m ája 1945 p rišli do P rahy ako na ši oslobo­ ditelia.

táto sa v p ríp a d e potreby používa n a tran sfúziu .

I n te g rá ln o u sú č asťo u za­ h ra n ič n ý c h pobytov je obo­ zn á m en ie sa s h istó rio u a sú časno sťo u navštívenej k r a ­ jiny. Aj keď p re d odchodom do Minská sme čo-to čítali o Bielorusku, p re d s a však to, čo sme videli a počuli n a mieste, prevýšilo naše očak áv an ie. Po oboznám ení sa s k rásnym , „m la d ý m “, ze­ le ňo u ovplývajúcim veľko­ m e stom — Minskom, po n á v ­ števe Múzea Velkej v la ste ­ n eckej vojny, zvyškov brestskej pevnosti a m o n u m e n tá l­ nym p a m ä tn ík o m n a počesť jej h rd in sk ý c h obrancov, G hatyne — a rc h ite k to n ic k y veľmi p ekn e rie šen é h o mem o riáln eh o kom plexu z asv ä­ te n éh o všetkým obetiam fa ­ šistick éh o te ro ru n a bielo­ ru sk e j zemi, k to rý ro zp rá v a o 136 d e d in ác h vypálených Z p oznatkov z ískaných po­ spolu so svojim i obyvateľm i č a s odbo rn ej p raxe by sme a nikdy viac neobnovených, chceli p o u k á za ť n ajm ä n a ako aj o h rô z a c h h itle ro v ca ­ veľký dôraz, k to rý sa v So­ mi n a p á c h a n ý c h v 260 k o n ­ vietskom zväze k lad ie n a fyzioterapiu, bez kto rej t a k ­ c e n tra č n ý c h tá b o ro c h a ich m er nie je m ysliteľné n ijaké filiálkach, p re n ik o l n á s po ­ cit úcty a obdivu k 9 mizd rav o tn íc k e z a ria d e n ia a n a existenciu tzv. p la ce n tárneho k a b in etu n a p ô ro d n íc­ kych klinikác h, v k to rom sa z hro m ažď u je p la c e n tá rn a krv o d o b e ran á od ro d ičie k a

Pri príležitosti u k on čen ia M eslafa ZČSSP odovzdal rektor Štátnej univerzity v Užhorode rektorovi UPJŠ portrét V. I. Lenina.

1iónovém u b ie lo ruské m u n á ­ rodu, k torý n a p rie k tomu, že vo vojne s tra til k ažd éh o štv rté h o svojho príslušníka, n eh o vo riac o o brovských m a te riá ln y c h stra tá c h , do­ k á zal za k rá tk y c h 30 rokov hotové „ z á z ra k y “ v p riem y s­ le, poľnoho sp od árstv e, vede a kultúre. Mali sme m ožnosť p o b ud ­ n úť k rá tk o aj vo Vilniuse a Moskve a asp oň ú ch y tk om sa p o k o ch a ť p o h ľad o m na vzácne p a m ä tn ík y (Kremeľ, Červené nám estie, c h rá m sv. Anny a U niverzita vo Vilniu­ se — n a js ta r š ia v Soviet­ skom zväze), ale aj n a n o ­ vopostavené v e re jn é b ud o ­ vy (športové paláce, múzeá, kiná, divadlá a pod.), ulice (p ro sp ek t K alinina V Mos­ kve) a síd lisk á (sídlisko Lazdinaj vo Vilniuse, za riešen ie k to r é h o bola u d e le n á Leninova c e n a), k to ré s h is ­ torickým i stavbam i skvele harm onizujú. Záverom by sme chceli v yja driť p rian ie, k to ré z die­ ľajú aj n aši p ria te lia v Min­ sku, aby sa ta k á to vým enná prax, k to r á je p ro s p ešn á pre obe z ú ča stn e n é strany, a] n aďalej rozvíjala a aby sa neobm edzovala iba n a vým e n n ú p rax študentov, a le aby sa ro zšírila o sp o lu p rá ­ cu m edzi učiteľm i a v ed ec­ kými pracovníkm i. MUDr. Anna Šofránková, CSc.

20 SPOMIENOK NA POBYT V ZSSR

( P o k r a č o v a n ie zo 4. s tr .) ťou, p rí to m n o s ťo u a b u d ú c n o s ­ f ašistam i zn ičen ý ch h isto ric­ ťou c e lé h o ZSSR, n a d j e h o h o s ­ k ých pamiatok. N a jle p š ie a p o d á r s t v o m , k u l t ú r o u a Iucfn a j p r e s v e d č i v e j š i e to v id ieť n a ml. Kto si ešte prezrie VšeLeningrade, Petrodvorci, Pav- zväzovú výstav u hos p od árskych lovsk u a Puškine. Kto si as p o ň ú sp ech ov (VDNCH), najmä jej r a z p r e z r i e t i e t o z n o v u z r o d e ­ kozm ick ý pavilón, h istorick é a né p a l á c e , k to si p r e z r i e Ermi- v ojensk o-histo ric ké múzeá, ten táž, Smoľnyj a iné m ú z e á a musí pochopiť, v čom spočíva h i s t o r i c k é p a m i a t k y L e n i n g r a ­ sila sov ie tske ho štátu. d u a k to m á t o š ť a s t i e si ho Táto s i l a sp o č ív a v so v i e t ­ p r e z r i e ť z a p e k n é h o p o čas ia, s k o m s p o l o č e n s k o m z r i a d e n í , t e n s a n a v ž d y s t a n e j e h o ob ­ k t o r é u v o ľn ilo tv o r iv ú s ilu v y­ d iv o v a te ľo m a v z d á h o l d u z n a ­ k o r i s ť o v a n i a z b a v e n é h o č lo v e ­ n i a a v d a k y j e h o tv o r c o m i k a, a u p e v n i l o h lb o k é v l a s t e ­ o b n o v i t e í o m a s k l á ň a s a p r e d n e c tv o a I n t e r n a c i o n á l n e c í t e ­ p a m i a t k o u o b r a n c o v , k t o r ý c h n ie. U b r á n iť sv o ju v la s ť, spi- : v yše m ilió n a z a h y n u l o , a l e m e s ­ n iť zá v ä z k y voči sv o jim sp o ­ to u b r á n i l i p r e d n e n á v i d e n ý m jen co m , i za c e n u n a jv ä č š e j a g r e s o r o m . ,,Nikto nie je za­ o b ete — v l a s t n é h o živ o ta, od­ budnutý a nič nie je zab ud­ h o d l a n i e s o v i e ts k y c h lu dí bo­ n u té“ — h l á s a e p i t a f n a Pis- jo v ať za p r a v d u , spravodlivo sť k a r e v s k o m m e m o r i á l n o m c i n ­ a p o k r o k — v tom spočíva sila t o r í n e a b u r c u j e k a ž d é h o n á v ­ ZSSR! š t e v n ík a , a b y s a z a m y s l e l n a d SEMJON LEŠClSlN h i s t ó r i o u m e s ta , n a d m inu lo s-

Styky LF UPJŠ s LF ŠU v Užhorode V dohode o bratskej spolupráci medzi Štátnou univerzitou v Užhorode a Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach na roky 1971—72 je na prvom mieste uvedené, že sa na oboch univerzitách oslávia jubilejné a význam­ né výročia v živote bratských krajín, národov a kolektívov týchto vyso­ kých škôl. A to je jeden z podnetov, že aj o družobnej spolupráci Le­ kárskej fakulty UPJŠ v Košiciach s Lekárskou fakultou ŠU v Užhorode chceme povedať niečo práve v rámci osláv 57. výročia VOSR a podujatí v Mesiaci československo-sovietskeho priateľstva. Výročie VOSR je vždy veľkým sviatkom aj v živote našich národov a mesiac november je príle­ žitosťou, aby sme znovu a znovu zdôraznili naše bratské vzťahy, vyjad­ rili svoju vďaku i úctu a vyzdvihli spolupatričnosť k ideám, ktoré repre­ zentuje najväčšia záštita svetového mieru — Sovietsky zväz. Družobné styky LF UPJŠ v Koši­ c ia c h s LF ŠU v Užhorode sa začali n a základ e univerzitne] družby r. 1965 a z ro k a n a ro k sa ro z širu jú a p reh lb ujú . Osobné a písomné kontak­ ty pokračovali vzájomnou výmenou publikácií, o čom svedčí aj skutoč­ nosť, že už v októbri roku 196S aj LF UPJŠ prispela význačnými v ed ec­ kými prácami a dôležitými publiká­ ciami i ukážkami Zborníkov prác LF UPJŠ k usporiadaniu výstavy Štátnej univerzity v Užhorode. Družobné sty ­ ky sa u tv rd ili aktívn o u ú č asťou u či­ teľov LF SU n a tu n a jšej vedeckej k o n fe re n c ii ro k u 1967 p ri p ríle ži­ tosti 50. výročia VOSR a a k cento vali sa aj prísp ev k am i zú č astn en ý ch p r a ­ covníkov v Zborníku p rá c LF UPJŠ, k to r ý vyšiel k tom uto výročiu. P re to ­ že sa v s p o lu p rá ci od zač iá tk u z a ­ chovávala re cip ro cita, ro k u 1968 p re d n á š a li n a vedeckej k o n feren cii LF ŠU v Užhorode dvaja a z ú č a stn i­ li sa na nej p ia ti vedeckí pracovníci n ašej fakulty. Na tam ojšej š t u d e n t­ skej v edeckej k o n fe re n c ii tiež p r e d ­ n á šali dvaja n a ši poslucháči. Družobné styky sa upevnili najmä v roku 1970 po májovom stretnutí zástupcov vedenia LF UPJŠ so zá­ stupcami vedenia LF ŠU v Užhorode na hranici vo Vyš. Nemeckom, na ktorom sa vymenili skúsenosti v ob­ lasti riadiacej, organizačnej, politickovýchovnej a vedeckovýskumnej práce pri príležitosti odovzdania šta ­ fety priateľstva. Toto stre tn u tie n a d ­ väzovalo n a úča sť členov d elegácie UPJŠ na oslavách 100. výročia n a r o ­ d e n ia V. I. Lenina, k to ré sa konali v a p ríli ro k u 1970 v Užhorode, a pri te j istej p ríležito sti aj n a ak tív n u ú ča sť dvoch n a šic h p raco v níko v na sláv n o stne j ved eck ej konferencii. V máji roku 1970 sa usporiadala sláv­ nostná vedecká konferencia pri prí­ ležitosti 100. výročia narodenia V. I. Lenina a 25. výročia oslobodenia na­ šej vlasti Sovietskou armádou aj na LF UPJŠ v Košiciach a šiesti vedeckí pracovníci z LF ŠU v Užhorode ak­ tívnou účasťou prejavili vrúcny vzťah k našej družobnej práci. D oterajšia b r a ts k á sp o lu p rá c a sa p re h lb ila aj n áv štev o u týc hto n ašich vzácnych h ostí n a p ríslušný c h k a te d rá c h . V no v em b ri ro k u 1970 sa znovu s tre tli delegácie obidvoch fa k ú lt na h ra n ic i vo Vyšnom N emeckom , kde ako p rejav vďaky za ú sp ešn é rozví­ janie d ružo b n ý ch stykov naša d elegá­ cia odovzdala vedeniu LF ŠU v Už­ horode pamätnú medailu LF UPJŠ. Pri tom to s tre tn u tí sa dohovorili fo r­ my ďalšej sp o lu práce. Jej k o n k rétn y m p re ja v o m bola aj ak tív n a úč asť tr o j­

č len n ej delegácie LF UPJŠ n a k a rd io ­ logickej k onferencii, k to rú u sp o ria ­ d ala LF ŠU v Užhorode v decem bri ro k u 1970. S p olu p ráca sa v tom to r o ­ ku p rejav ila aj cez n áš ZV ROH a výbor ZO ZČSSP, k to ré zorganizovali dvojdňový zájazd do Užhorodu a Mukačeva, p ri kto ro m nie k to rí učitelia n ašej fak uity navštívili p racoviská p ríb u zn ý ch odborov n a LF ŠU v Užho­ rode. V roku 1971 sa družba znásobo­ vala. Veľkým p rín o so m k jej u pevň o ­ vaniu bola účasť p ia tic h p racovníkov z LF ŠU n a tu n a jše j slávnostnej v e­ deckej k o n fe re n cii p ri príležitosti 50. výročia založenia KSČ v m áji ro k u 1971, n a k to rú dru žo b n á fa k u lta p r i­ h lá sila 10 referáto v. Vedúcim d ele­ gácie bol d e k an LF ŠU, a ta k sa pri te jto príležitosti dohodol ďalší plán spolupráce, n a jm ä n a úseku v edec­ k o výskum nom a pedagogickom , ako aj v činnosti zväzu m ládeže. Podľa to h to do h ovoru sa vymenili n e s k o r­ šie plány vedeckovýskum nej p rác e obidvoch fa k ú lt a n a d v ia za la sa ďal"šia sp o lu p rá c a k a te d ie r v spoločnej alebo te m a tic k y blízkej vedeckový­ skum nej p ro b lem atik e. Nemožno n e ­ spom enúť aj u rčitý tr e n d v sp o lu p rá ­ ci na ú sek u edičnej činnosti. Okrem už d o te ra z p rak tizo v a n éh o vzájom ­ n éh o u v erejňo v an ia vedeck ý ch p rác v z b o rník oc h obidvoch fak ú lt, resp.

univerzít, z ač ala sa s p o lu p rá ca aj p ri vydávaní u čebných textov a učebníc. V roku 1972 styky s pracoviskami LF ŠU v Užhorode dostávajú ešte konkrétnejšiu podobu v tom, že po­ stúpili k spolupráci medzi príbuzný­ mi katedrami alebo jednotlivými pra­ covníkmi na základe doterajších kon­ taktov. Uskutočňuje sa i vým ena p red n á ša teľo v p ri jed n otlivý ch o db o r­ ných p o d uja tia ch a vým ena v ed ec­ kých a pedagogických p rac ov n ík o v v rá m c i k u ltú rn e j dohody p ri p lá n o v a ­ ní z a h ra n ič n ý c h ciest. R eciprocita p ri letnej bezdevizovej praxi p oslucháčov obidvoch fa k ú lt tiež slúži od z a č ia tk u k u p ev n en iu vzájom ných vzťahov, vý­ m ene skúseností, ak o aj k p re h ĺb e ­ n iu ideovo-politickej p rá c e nášho SZM. V intenciách takejto integrácie sa pokračovalo aj v roku 1973, v kto­ rom sa naše vzájomné vrúcne vzťahy potvrdili najmä stretnutím pri 25. vý­ ročí založenia LF UPJŠ v Košiciach s delegáciou piatich zástupcov na č e ­ le s dekanom LF SU v Užhorode. Pri tej istej príležitosti odznel n a sláv n o stn e j vedeckej k o n fere n cii z LF ŠU je d en re fe rá t. Komplexné h od n o te n ie našej d r u ­ žobnej sp o lu p rác e za ro k 1974 je ešte p re d nami. Jej v yvrcholením je 15. výročie z alo ženia UPJŠ, ku k to ­ rém u aj LF UPJŠ p risp e la svojím č e st­ ným podielom. Je p re nás veľkou cťou, že touto k rá tk o u histório u d ru žo b n ý c h v zťa­ hov môžeme zd ô raz n iť význam Me­ siaca československo-sovietskeho p r i a ­ teľstv a a potvrdiť, že ch cem e byť i n aď alej dôstojným i p a rt n e rm i so v iet­ skych ľudí, k to r í nie sú len k a ž d o ­ denným i h rd in a m i sú časn ej epochy, ale aj r e p r e z e n ta n tm i ozaj inežištných, srd e čn ý c h a v p ra v o m zm ysle slo­ va b r a tsk ý c h vzťahov. prof. MUDr. Jozef L u k á č i, dekan LF UPJŠ

Súťažíme o najlepší úsek ZO ZČSSP na LF

Z in icia tív y katedry s o ­ ciá ln eh o lek árstva bola od 1S. mája 1974 začatá medzi úsekm i ZO ZČSSP súťaž ,, 0 najlepší úsek ZO ZČSSP na LF UPJŠ“. Z celk o v éh o počtu 25 sa do súťaže p rih lásilo 21 ú s e ­ kov. Kritériá boli vy pra ­ cované výborom ZO a s ú ­ ťažnou komisiou, ktorá pra videlne v trojm esač­ n ých in te rva loch v yk o n á­ va hod n ote n ie jed notli­ v ých úsekov. Všetky kri­ tériá súťaže svojim ob sa­ hom v ýzn am ne p risp ieva ­ jú k aktivizácii úsekov. Súťaži sa: 1. V názorn ej a gitácii a prop agácii význ am ných u dalosti spojených s Čes­ k oslovensko-sovietskou družbou na svojom ú s e ­ ku, 2. v odbere sovietskej t la če a jej využívan í pre pol itick o-výchovnú, p eda­ g og ick ú a v ed eck ov ýsku m ­ nú činnosť, 3. v organ izácii s tret­ nutí so soviets kym i ľuď­

mi, individuálnom, píso m ­ nom a osobnom styku s pra co viskam i a pracov­ níkmi v ZSSR, 4. v prop agovaní ú s p e ­ chov sovietskej vedy, zdravot níctva, kultúry a umenia verejným i pred­ nášk am i a publikáciami, 5. v konkrétnej a ak tív­ nej pomoci jed not livých úsekov, študentskej od­ bočke ZCSSP, 6. v zdokon aľovaní zn a ­ lostí rusk éh o jazyka v krú žk och a klube ru sk é­ ho jazyka, 7. v úča sti člen o v ú s e ­ ku na podujatiach ZO a ak ciách česk osloven sk oso vie tske ho priateľstva, 8. v konkrétnej sp olu ­ práci s dru žobnými pra­ coviskam i v ZSSR, najmä s pra co viskam i Lekárskej faku lty Štátnej u n iverzi­ ty v Užhorode, 9. v publikácii ved eck f c h prác v so v iets kych od born ých ča sopisoch, 10. v pres nom dodržia­ vaní stan ovenej výšky pri

p lnení č le n s k ý c h p rísp ev­ kov. V ýsle dky súťaže budú v y h lá sen é k 9. máju 197S a prvé tri k olek tív y budú odmenené vecným i c e n a ­ mi a diplomom. Dnes, keď máme za s e ­ bou prib ližne polročné ob­ dobie súťaže, možno jed ­ n ozn ačn e konštatovať, že súťaž je význam ným prí­ nosom. Prejavilo sa to prihlášk am i člen o v ú s e ­ kov do krúžk ov ru skéh o jazyka, n ovozísk an ým i odberateľmi sovi etskej t l a ­ če, úrovňou názornej a g i ­ tácie a plánovanými pub­ likáciam i v so v ie ts k y c h od born ých ča so pisoch . Na pop redných m iesta ch sa predbežne u m iestnili ú s e ­ ky na k ate dre so c iá ln eh o lek árstva, k ate dre cu­ dzích jazykov, katedre starostlivosti o dieťa, k a ­ tedre f y zio ló gie na úseku d erm ato venerologick ej a neu rolo gick ej kliniky.

MUDr. T. Hildebrand, CSC.

Zväzáci UPJŠ odovzdávajú pozdrav veden iu UPJŠ na slávnos tnej akad ém ii v Dome umenia pri príležitosti ukončenia Me­ siaca ZČSSP a 15. výročia založenia univerzity.

ABSOLVENTI KV A VD FF UPÍŠ V PRAXI Dynamika rozvoja nasej so cia listickej sp o ločn o sti ukazuje, že so vzd elan ím, ktoré si získal človek v šk ole, n evystačí po celý život, a le si ho musí n eu stále doplňovať, a to ako jelio profesijnú tak i kultúrnu zložku. Vznikla nutnosť per­ m anentného vzdelávania, t. j. učenia sa po celý život.

saturovať potreby praxe, nev iem e, pretože miesta, na ktoré sa požaduje v y sok ošk o lsk á kvalifikácia vý ch ov y a v zd elá ­ vania dosp elých, nie sú u rčen é ani MS SSR ani MK SSR a neu rčili ich ani rezorty in ých m iniste rstiev a organizácií, ktoré uskutočňujú výchovu a v zd elávan ie dosp elých .

V snah e realizovať túto potrebu jednotlivca v so c i a li s ti c ­ kej spoločn osti, ktorej výchovn ým cieľom je v še stra nne roz­ vinutá osobnosť, úsilím KSC a vlády vzn ikol celý rad in šti­ túcií, org anizá cií a zariaden í zab ezp eču jú cich jednak m o ž ­ nosť vzdelávania sa v rámci voľn ého času, jednak p o sk ytu­ júcich in štitú cionalnu pomoc účastník om vzd elávania. Tak popri šk olsk om sy s tém e vzn ikol systém m imoš kolskej vý ­ chovy a systém vzdelávania v rá m ci jednotlivých organizá­ cií, bežne označovaný ako podnikuvá vých ova.

jed ným z ned ostatkov, ktorý katedra vo svojej práci p oci­ ťovala, bola n edostatočná spätná väzba medzi praxou a vy ­ sokou školou , v dôsled ku čoho sa katedra len sporadick y, n áhodne a nie objektívne dozvedela o kvalite prípravy ab ­ so lve nto v pre prax a o ich uplatn ení sa. (Určité údaje z í s ­ kala z dotazníka, ktorý rozp os lala svojim ab so lven tom.) V snah e zvýšiť úroveň vy so koškolsk ej prípravy riad iacich pra­ covníkov v oblasti vých o v y d o sp elých a konfrontovať ich teoretick ú prip ravenosť s požiadavkam i praxe, usporiadala katedra dňa 21. júna 1974 stretnutie so svojimi abso lventm i ako súčasť osláv 15. výročia založen ia fak ulty a 10. vý ro ­ čia založenia katedry. Stretnutie, na ktorom sa zúčastn il dekan FF UPJŠ, prof. PhDr. Andrej Cuma, CSc., p redse da ZO KSS doc. PhDr. Michal Roman, CSc. a doc. PhDr. Fran­ tišek Karšai, CSc. a v še tci učitelia katedry, umožnilo rozší­ riť, doplniť a spre sniť údaje dotazníka, ktoré inte rp retoval v hlavnom ref erát e na stretnutí ve dúci katedry. Diskusia, v ktorej vystúpilo 13 zo 41 prítomných absolven tov, ukázala, že katedra VaVD, tak ako povedal v otváracom prejave d e­ kan fakulty, plní zodpoved né p o sla n ie v oblasti k o m u n istic­ kej výchovy. Škoda, že sa na stretnutí n ezú častn ili zástu p­ covia MŠ SSR a MK SSR, ktorí na stretnutie boli pozvaní. Pravda, takto získa n é údaje sú jed nostranné, nepoznám e, ako hodnotia prípravu našich abso lventov ich zam estn á va ­ telia. Žiada sa preto usporiadať na budúci rok v m esiaci apríli alebo júni celo s lo v en sk ý se minár o vý ch ove a v z d e lá ­ vaní d osp elých, na ktorom by sa zú častn ili h lavne vedúci pracovníci z tých vybraných podnikov a inštitú cií, v ktorých pôsobí väčšina n a šich absolven tov.

V zh ode s uved en ým i ten denciam i v so c iali stic k e j v ý c h o ­ ve prejavovala sa stá le n alieh a vejšia potreba vy sok o šk olsk y v zd ela n ý ch pracovníkov pre oblasť riadenia org anizá cií za­ bez pečujúcich výcliovno-v zdelávací proces d osp elých, čo bo­ lo hlavným predpok ladom pre vznik Katedry výchovy a v z d e ­ lávania dosp elých na FF UPJŠ. Za 10 rokov existen cie preš la katedra ro zličn ým i organi­ začným i zm enami, ktoré nie vžd y k lad ne ovply vňovali jej v ých ovn o-v zdelávaciu činnosť. N eu stá le zmen y v kádrovom ob sa den í boli hlavnou prekážkou vytvorenia stabilnéh o uči­ t eľsk éh o zboru. Neu jasnen osť k on cep cie katedry, prejavujú­ ca sa v častý ch a nie vždy opodstatn en ých zm en ách u čeb ­ n ého p lánu vplývali viac záporn e n ež kladne na odborný rast učiteľov a ich šp ec ializ á ciu. Výs ledkom toho je, že z 12 učiteľov katedry, v šetk o odborných asiste ntov, sú traja s titulom inžin ier, dvaja s titulom doktor a jed en s v e d e c ­ kou hodnosťou kandidáta vied. Počet a bsolventov v jed not livých rokoch bol nasledovný: P o čet ab so lv e n to v Rok

denného štúdia

SPZ

1969 1970 1971 1972 1973 1974

3 15 12 18 16 19

6 •1 8 3 2

14 15 16 26 19 21

S p o lu :

88

23

111

-

V rokoch 1969—1974 u k o n čilo štúdium priemerne r o č ­ n e 18 absolven tov. Odbor vý ch o va a vzdelávanie d o sp e­ l ý ch jestvuje e š te v rámci Katedry p edagogiky UK v Bratislave. Predpoklad áme, že aj v Bratislave nekončí viac a bso lven to v ten to odbor. Či je to počet umožňujúci plne

Stretnutím sme sl e d o va li aj ďalšie ciele: a) urobiť prvé krok y lt tomu, aby abso lventi boli v styku s našou katedrou, ktorá im aj naďalej c h ce poskytovať po­ moc v teo retick om smere; b) pripraviť predpok lady pre postgraduálne štúdium a b sol­ ventov; c) urobiť k o rek cie a sp re sn en ie k o n cep cie katedry, profilu abso lven ta a učebného plánu, aby sa vých ovn é pôso benie katedry ešte viac zo súla d ilo s praxou a pers epktívam i rozvoja vých o vy a v zdelávania d osp elý ch v našej sp o ­ ločnosti. 41 Máme zistenú, nie pravda presne, 2e z celk o v éh o počtu abso lven tov pôsobí v oblasti podnikovej v ých o v y 19, v kul­ túrnych zariadeniach národných výborov 35, v Česk osloven ­ skom rozh lase 5, v Čes koslovenskej televízii 6, na vysok ých šk o lá ch 9, inde 37. Mnohí z tých absolven tov, ktorých uv á­ dzam e pod názvom „ in d e“, pôsobia v o rg an izá ciá ch a in šti­ túciách realizu júcich výchov u a vz delávanie dosp elých.

Ing. Jozef KtíBOVSKÝ, vedúci katedry

00 NOVÉHO VO VYSOKOŠKOLSKEJ PEDAGOGIKE

P o k ú sim e s a n a č r t n ú ť s t a v p e d a g o g i k y vysok é] š k o ly a u v ie s ť n i e k t o r é p u b l i k á ­ cie z o b l a s ti je] b á d a n i a . P e d a g o g ik a v y so k e j š k o ly je m l a d á d i s c ip l í n a — z a č a l a s a f o rm o v a ť u n á s n a z a č i a t k u p ä ť d e s i a t y c h ro k o v , lilav n e p o d vp ly vo m v te d y sa ro z v í j a j ú c e j so v ie ts k e j v y so k o š k o l s k e j p e d a g o g i k y a n a z á k l a d e a k ú t n e j p o t r e b y n á š h o v y so k é h o šk o ls tv a . V z r a s to m p o č tu v y so k ý c h š k ô l u n á s n a r a s t a l i e n o r m n é p očty u č ite lo v , k t o r í n e ­ boli v ô b ec p r i p r a v e n í p r e t ú t o p r á c u a r o z v í j a j ú c i s a so c i a l i z m u s v y ž a d o v a l n o vé p r í s t u p y zo s t r a n y u č i t e l a voči š t u d e n t o m vo v ý c h o v n o v z d e lá v a c o m p r o c e se . P re to v r o k u 1953 v z n i k l a a k o p r v á v ČSSR K a t e d r a p e d a g o g i k y n a KU v P ra h e po d v e d e n í m a k a d e m i k a C hlupa. Je] č l e n o v i a v y d á v a li p r v é p e d a g o g i c k é p u b l i k á c i e z to h t o o d b o r u , a k o boli: Z b o rn ík „Ú v o d né k a p i t o l y z v y s o k o š k o ls k é ] p e d a g o g i k y “ — SPN P r a h a 1954, C h lu p — Galia: „ V yso ké š k o ly a v y s o k o š k o l s k á p e d a g o g i k a “ — SPN P r a h a 1956, Galia: „Úvod do d i d a k t i k y v y so k e j š k o l y “ — SPN P r a h a 1956, H yh lík : „Z k o u šk y v y s o k o š k o l s k ý c h s t u d e n t ú (SPN P r a h a ) , G alia: „ V y s o k o šk o ls k á p r e d n á š k a (SPN P r a h a 1958). N a b r a t i s l a v s k é ] u n i v e r z i t e v z n i k l a k a t e d r a t o h to d r u h u až k o n c o m p ä ť d e s i a t y c h ro k o v . Je] p r í s l u š n í c i v y d á v a jú p u b l i k á c i e z te jto p r o b l e m a t i k y , čím sa d o s t á v a t á t o d i s c ip l í n a do v e d o m ia u č i t e l o v v y so ke j školy. Z k o n f e r e n c i í , k t o r é K a t e d r a v y s o k o š k o ls k e j p e d a g o g ik y n a UK o rg a n i z o v a l a , vyšli z b o r n í k y , k t o r é sú d o b r o u p o m ô c k o u u č i t e ľ o m v y s o k ý c h šk ô l. Sú to: Z b o rn ík „ P e ­ d a g o g i c k é p ro b l é m y v y so k ý c h š k ô l “, z k o n f e r e n c i e o v y s o k o š k o ls k e j p r o b l e m a t i k e v S m o l e n i c i a c h v r. 1965 (SPN B ra t i s l a v a 1968) a Z b o rn ík r e f e r á t o v z p e d a g o g ic k e j k o n f e r e n c i e v S t a r e j T u rej n a té m u „50 ro k o v U n iv erzity K o m e n s k é h o z a s p e k t u jej v ý ch o v n ej f u n k c i e “ , k t o r ý s a z a o b e r a l t e o r e t i c k ý m i a p r a k t i c k ý m i o t á z k a m i v ý ­ ch o v y a v z d e l á v a n ia n a v y so ke j š k o l e (SPN B r a t i s l a v a 1970). Ď alšia p u b l i k á c i a z t o h t o o d b o r u b o la „K a p ito ly z v y s o k o š k o ls k é ] p e d a g o g i k y “ , k t o r ú n a p í s a l V. V á c la v ík a J. Kmeť z SVŠT v B r a tisla v e . T áto s y s t e m a t i c k y z h r n u l a n a 76 s t r a n á c h s k r í p t z á k l a d n ú , h l a v n e d i d a k t i c k ú , p r o b l e m a t i k u z o b l a s ti v y s o k o š k o ls k e j p e d a ­ g og ik y ( v y d a la SVŠT B r a t i s l a v a 1965). V ý sku m v o b l a s ti p e d a g o g i k y v y so k e j šk o ly je s ú č a s ť o u š t á t n e h o p l á n u a v p o ­ s l e d n ý c h t r o c h r o k o c h i r e z o r t n é h o v ý s k u m u MŠ SSR a k o jeh o X. ú lo h a , „K o m u ­ n i s t i c k á v ý c h o v a n a v y s o k ý c h š k o l á c h “. Na z á k l a d e v ý s k u m u v o b l a s ti v y s o k o š k o l ­ s k e j p e d a g o g i k y v p o s l e d n o m č a s e v y c h á d z a j ú z v láš ť n a S lo v e n s k u n i e k t o r é p u b l i ­ k á c ie , k t o r é o b o h a c u j ú l i t e r a t ú r u z te j t o o b las ti. A. N a jp r v t r e b a s p o m e n ú ť n i e k t o r é s ú b o r n é p r á c e : 1. F u b l i k á c i a „ V y b r a n é k a p i t o l y z p e d a g o g i k y v y s o k ý c h škôl I.“ , k t o r á vy šla n á k l a d o m UK v B ra t i s l a v e v r o k u 1971 (78 s t r á n ) . V nej pro f. š t e p a n o v l č d a l z á ­ k l a d n ú o r i e n t á c i u v p r e v e r o v a n í a h o d n o t e n í v e d o m o s tí v y so k o š k o lá k o v . Doc. Štef an o v ic vo sv o jej s t a t i „K p s y c h o ló g ii u č i te ľo v h o p e d a g o g i c k é h o t a k t u a n e t a k t u “ d o t k o l s a š t r u k t ú r y o s o b n o s t i u č i t e l a v y so k e j šk o ly , j e h o v l a s tn o s t í a v zťah o v k š t u d e n t o m a n i e k t o r ý c h o so b n ý c h p r í č i n n e t a k t n é h o s p r á v a n i a sa u č i t e ľ a voči š t u d e n to m . V t r e t e j s t a t i d oc. J. G rác s a z a o b e r a l p r o f i l á c i o u s n a h o v ý c h t e n d e n ­ cií m i á d e ž e z h ľ a d i s k a je] s p o k o j n o s t i so š t ú d io m . V šetk y s t a te bo li v ý sle d k o m v ý sk u m u . 2. T u b lik á c ia „ V y b r a n é k a p i t o l y z p e d a g o g ik y v y so k ý c h š k ô l II.“ , v y š la v r. 1974 tie ž n á k l a d o m UK v B ra tisla v e . S p r a c o v a l ju p ro f. V. V á c la v ík s k o le k tív o m (m á 62 s t r á n a 1 p r í l o h u ) . Z a o b e rá s a p r í č i n a m i ú b y t k u š t u d e n to v n a v y s o k ý c h š k o l á c h v ČSSR, o b s a h o m v z d e la n ia , v ý c h o v o u k s a m o s t a t n o s t i , n i e k t o r ý m i f o r m a m i s ty k o v so š t u d e n t m i a in ý m i d i d a k t i c k ý m i o tá z k a m i. 3. Z a u jím a v á a u ž i t o č n á sv o jím o b s a h o m je p u b l i k á c i a d r. A m b ru šo v ej „ S a m o s t a t ­ n é š t ú d i u m š t u d e n to v a v y so k á š k o l a “, v y d a n á UK v B r a tisla v e v r o k u 1971 (106 s t r á n ) . A u t o r k a v y šla z v l a s t n é h o v ý s k u m u a v š e s t r a n n e sa p o k ú s i l a r i e š i ť d a n ú p r o b l e m a t i k u . Z vlá šť je c e n n á s v o jím o b s a h o m v t e r a j š í c h p o d m i e n k a c h , k e d sa sn a ž í m e a k tiv iz o v a ť š t u d e n t o v čo n a j v i a c do s a m o s t a t n é h o š t ú d i a , a tý m k u s e b a ­ v z d e l á v a n iu a s e b av ý ch o v e. 4. Veľmi a k t u á l n u t e m a t i k u p r i n á š a p u b l i k á c i a dr. T. K m eca „ V ý ch o v n á f u n k c i a m l á d e ž n í c k e j o r g a n i z á c i e n a v y so k e j š k o l e “ (SPN B r a t i s l a v a 1972). 5. O d p o r ú č a n o u k n i h o u p r e u č ite ľo v v y s o k ý c h š k ô l je k n i h a p ro f. R. Š te f a n o v ič a „ P r e v e r o v a n i e v e d o m o s tí n a v y so k e j š k o l e “ , v y d a n á v SPN v B r a tisla v e v r o k u 1973 (114 s t r á n ) . A naly zu je v n ej s ú č a s n ý s t a v v t e jto o b l a s ti a u p r i a m u j e u č i t e l a , a k ý ­ m i m e tó d a m i, f o r m a m i a p r o s t r i e d k a m i r e a l i z o v a ť p r e v e r o v a n i e š t u d e n to v , a k é sú p o t r e b n é p o d m i e n k y a p r e d p o k l a d y p r e o p t i m á l n e h o d n o t e n i e štu d e n to v e ] p r i p r a v e ­ n o sti. V s ú v i s l o s t i s to u t o p u b l i k á c i o u je t r e b a s p o m e n ú ť k n i h u od t o h o i s té h o a u t o r a : „ V y s o k o š k o l s k é s e m i n á r e a c v i č e n i a “ , v y d a n é v r o k u 1963 v SPN (142 s t r á n ) . B. Veľm i v e ľa t e o r e t i c k ý c h vývo do v a p r a k t i c k ý c h s k ú s e n o s tí z r e a l i z á c i e k o m u ­ n i s t i c k e j v ý c h o v y n a v y so k ý c h š k o l á c h je u l o ž e n ý c h v z b o r n í k o c h , k t o r é vy šli v p o s l e d n o m čase. Sú to: 1. Z b o rn ík „O k o m u n i s t i c k é ] v ý c h o v e n a v y s o k ý c h š k o l á c h “, vy šiel v r o k u 1972 n á k l a d o m MS SSR (518 s t r á n ) . V z b o r n í k u sú u v e r e j n e n é r e f e r á t y a k o r e f e r á t y v ý ­ z n a č n ý c h s l o v e n s k ý c h p e d a g ó g o v 1 a k a d e m i c k ý c h f u n k c i o n á r o v z v y so k ý c h šk ô l, k t o r í r e f e r o v a l i n a k o n f e r e n c i i v B res to v ej v jú n i 1971. Tu sa p r e d i s k u t o v a l i z á ­ k l a d n é t e o r e t i c k é o tá z k y k o m u n i s t i c k e j v ých ov y a u j a s ň o v a l i z á k l a d n é o t á z k y k o n ­ c e p c ie k o m u n i s t i c k e j v ý ch o vy n a v y so k ý c h š k o l á c h . 2. Z b o rn ík „U čiteľ v y sok e j š k o l y “ , vy šie l v r o k u 1973 n á k l a d o m UPJŠ v K ošiciach (362 s t r á n ) . V z b o r n í k u sú p u b l i k o v a n é v y s t ú p e n i a t ý c h p e d a g ó g o v z č e s k o s l o v e n ­ s k ý c h v y so k ý c h škô l, k t o r í s a z a o b e r a j ú b á d a n í m o u č ite ľo v i v y sok e j š k o l y a jeho v z ť a h o v k u š t u d e n t o m a k t o r í v y s tú p ili n a v e d e c k o m s e m i n á r i v K o š ic ia c h v j a ­ n u á r i 1972. Je t u v eľa p o d n e t n ý c h m y š l i e n o k z o b l a s ti f o r m o v a n i a o so b n o s t i u č i ­ te ľ a , j e h o p ô s o b e n i a n a š t u d e n t a , v y t v á r a n i a a u t o r i t y voči š t u d e n to m , p ô so b e n ia u č i t e l a a k o p e d a g o g i c k é h o v e d ú c e h o a pod. 3. Z b o rn ík „ A k t u á l n e p r o b l é m y k o m u n i s t i c k e j v ý ch o v y n a v y so k ý c h š k o l á c h “ (S v o bo d a , P r a h a 1973 — 341 s t r á n ) . Tu s ú p u b l i k o v a n é r e f e r á t y z k o n f e r e n c i e v F r a h e v r. 1973, k t c r á u s i l o v a l a n á j s ť h l b š i e p rí č i n y a h y b n é sily v y t v á r a n i a s o c i a l i s t i c k é h o u v e d o m e n i a n a š e j m la d e j g e n e r á c i e a h ľ a d a l a v ý c h o d i s k á a p r o ­ st r i e d k y , a k o ú č i n n e r e a l i z o v a ť zm y s el a h l a v n é ú l o h y XIV. z j a z d u KSČ. Veľmi p o d n e t n é s ú z b o r n í k y s o v ie ts k e , k t o r é , žiaľ, m o žn o si z a o b s t a r a ť len o s o b n ý m i k o n t a k t m i , n a p r . „ P e d a g o g i k a v y ššej š k o l y “ (V oron ež , 1969); „ V o p ro sy p e d a g o g i k y o b u č e n i j a “ (T allin 1969); „V o p r o sy š k o ľ n o j i v u zo v sk oj p e d a g o g i k y “ ( K r a s n o d a r 1969); „ V o p ro sy p e d a g o g i k y vyššej š k o l y “ ( T om sk 1969); „ A k t u a l n y j e p r o b l é m y p e d a g o g i k y vyššei š k o l y “ (M insk 1969). U n á s s a p r i p r a v u j e c e l o š t á t n a u č e b n i c a p e d a g o g i k y v y so k e j šk o ly , k t o r á m á v y jsť v r o k u 1974 ak o s k r i p t u m a v r o k u 1975/76 a k o u č e b n i c a p r s p o s t g r a d u á l n e š t ú d i u m v y s o k o š k o ls k é ] p e d a g o g ik y . ( P o k r a č o v a n ie n a 9. s t r . )

S ú to m u u ž dva r o k y , čo ro z h o d n u tím r e k to r a UPJŠ boli z lú č e n é ú s tr e d n é k n i ž ­ n ic e j a k ú l t v je d n u O s tred n ú k n i ž n ic u U n iv e r z ity P. J. Š a fá r ik a v K o šicia ch , a ko Š tu d ijn é h o a I n fo rm a č n é h o s tr e d is k a u n iv e r zity . Vo sv o jo m Š ta tú te , a k o v z á k la d n o m u sta n o v u jú c o m d o k u m e n t e , m á z a k o t v e ­ né, ž e sv o jim i in f o r m a č n ý m i fo n d a m i, k n iž n ič n o u , b ib lio g r a fic k o u , d o k u m e n t a č ­ nou a rozborov ou č in n o s ť o u m á pom áhat — ved ec kým , ped a g o g ický m , v ý s k u m n ý m a o d b o rn ý m p ra c o v n ík o m p l n i t ideovo -vý c h o v n ú , p e d a g o g ic k ú , v e d e c k ú a v ý s k u m n ú č in n o s t u n i v e r z i t y , — Š tu d e n to m v š e tk ý c h fo rie m š t ú d i a ' p í ­ n i í ic h Š tu d ijn é úlohy. Aby tú to fu n k c iu k n i ž n ic a m o h la ú s p e š n e p l n l t, m u s í n a ď a le j d o p lň o v a ť svoj in f o r m a č n ý fo n d p o d ľa šp e c ia liz á c ií k a t e d i e r je d n o tl i v ý c h f a k ú l t ta k , a b y v n ic h bola z a s tú p e n á p o litic k á , v e d e c k á , o d b o r n á a š t u d ij ­ ná literatúra. O krem kn ižn ej p r o d u k c ie , k n iž­ n ic a b u d u je fo n d p e r io d ík v p rí­ slu šn ých odbo­ ro c h vo s v e t o ­ vých ja z y k o c h tý m , že ro č n e o d o b erá viac n e ž 2300 t i t u l o v č a ­ sopisov. Z n e lite rá r n y c h m a te r iá ­ lo v k n i ž n i c a z b i e ­ ra d iz e r ta č n é a h a b ilita č n é prá­ ce, š tu d i j n é a v ý s k u m n é p rá c e, sp r á vy z k o n g r e s o v , z a s a d a n í, s y m p ó z ií, zo š t u ­ d i jn ý c h cie s t, a k o aj o s ta tn ú p u b lik a č n ú č i n n o s t p r a c o v n ík o v u n lv e r z tty . V š e t k y I n fo r m a č n é f o n d y k n i ž n ic a o d ­ b o rn e spra cú va a s p r ís tu p ň u je ich p r e ­ z e n č n e vo sv o jic h š t u d o v n ia c h a a b s e n č ­ ne v p o žič o v n ia c h . P reto ž e k n i ž n ic a m á d ve p ra c o v isk á , v K o šicia ch na K o m e n s k é h o č. 14 a v Preš o v e na ul. S l o v e n s k e j r e p u b l ik y rád 22, je tu a j u r č itá šp e c ia lizá c ia . K ý m v K o ­ šic ia c h sa b udu jú a s p r ís tu p ň u jú in fo r ­ m ačné fo n d y p ríro d o v e d n e j, s p o lo č e n s k o -v e d n e j, le k á r s k e j a p r á v n ic k e j l ite r a ­ tú r y , t a k v P rešove sa za b e z p e č u je a s p r ís tu p ň u je lite ra tú r a p re p o tr e b y f i l o ­ z o f i c k e j a p e d a g o g ic k e j f a k u l t y . V P re­ š o v e m ajú u ž ív a te lia k n iž n ic e k d is p o z í­ cii v y š e 230 000 z v ä z k o v ý k n i ž n i č n ý fo n d a 717 t it u l o v časopisov. V K o šicia ch m ajú č ita te lia k d isp o z íc ii 656 t i tu l o v l e k á r ­ s k y c h p e r io d ík , 614 t i tu l o v p r ír o d o v e d ­ n ý c h p e r i o d ík a 155 titu lo v p r á v n i c k ý c h p e r io d ík . U ž ív a te ľo m k n i ž n i c e v K o š i­ c ia ch s lú ž i 210 000 z v ä z k o v ý I n fo r m a č n ý f o n d . P ritom v š e t k o m , k n i ž n ic a p o c ltu je a k ú t n y n e d o s t a to k u č e b n íc a s k r lp to v e j lite r a tú r y z o b la sti m e d tc í n y a práva. P re to ž e id e o sta r šie v y d a n ia , n e d o s ta ť ic h n a k n i ž n o m trhu. U ž ív a telia v K o š i­ ciach m ajú m o ž n o s t u v e d e n é in fo r m a č n é f o n d y v y u ž ív a ť p r e z e n č n e v š tu d o v n i k n iž n ic e na K o m e n s k é h o 14, k to r á je o tv o r e n á v p o n d e l o k — p i a t o k o d 9.00— 19.00, v so b o tu od 9.00 do 12.00 hod. Do­ m o v si m ajú m o ž n o s t v y p o ž ič a ť m e d ic í n ­ s k u lite ra tú r u v p o ž ič o v n i na K o m e n s k é ­ ho 14, d e n n e o d 9.00— 15.00 ho d., o k r e m s o b o ty a n e d e le , p r ír o d o v e d n ú , p r á v n ic ­ k ú a sp o lo č e n s k o - v e d n ú lite ra tú r u v p o ­ ž ič o v n i k n i ž n ic e n a nám . Febr. v íťa z s tv a č. 9., d e n n e od 9.00— 15.00 hod., o k r e m s o b o ty a n e d e le . V P rešove je o tv o r e n á Š tu d o vň a i p o ­ žič o v ň a na ul. S lov. rep. rá d č. 22 v p o n d e l o k — š t v r t o k od 9.00— 19.00 a v p ia t o k o d 9.00— 15.00 hod. I n fo r m a č n é f o n d y p r a c o v n ík o m LF a PF v K o šicia ch sú k d isp o z íc ii aj v č i a s tk o v ý c h k n i ž n i ­ cia c h n i e k t o r ý c h k a t e d i e r a v P rešove v s e m in á r n y c h k n iž n ic ia c h FF. K n iž n ic a v b u d ú c ic h ro k o c h m á n a p lá ­ n o va n é o tv o r iť š tu d o v n e p re p o slu c h á č o v v je d n o t l iv ý c h š t u d e n t s k ý c h d o m o v o c h a ( P o k r a č o v a n ie n a 9. s t r .)

Predstavujeme Vám Ostrednú knižnicu UPJŠ v Košiciach

UPLATNENIE ABSOLVENTOV PdF V KU L T Ú R N O - O S V E T O VEJ U dalosti v r. 1968 ukázali, že p r í­ p ra v e poslucháCov PdF n a u čiteľské povolanie m usím e venovať d ô k la d ­ n ú pozornosť. Absolvent m á vedieť v š e s tra n n e rozvíjať n ie le n osobnosť žiakov, ale aj m e niť názory, postoje, p resv ed č en ie občanov, m edzi k to rý m i pôsobí, a aktivizovať ich p re p ln e ­ nie spo lo čen sk ý ch úloh. V edenie Pe­ dagogickej fa k u lty v Prešove venuje te jto o tázke s ú sta v n e dô k la d n ú p o ­ zornosť. Všetci a b solven ti PdF už p očas š t ú ­ dia ab so lv ujú p re d n á š k y z k u ltú rn o osvetovej a m asovopolitickej práce. Z ísk an é po zn a tk y a p liku jú už v p rie ­ b e h u súvislej pedagogickej praxe, ako

za nevyhnutnú za potrebnú za zbytočnú nevyjadrilo sa

A

M A S O V O P O LI T I C K EJ PRÁCI

aj v p ráci súborov, krúžkov, k to ré n a fa k u lte existujú. Po časovom odstupe 10 ro k ov nás zaujím alo, ako sa n aši absolventi u p la tň u jú na úseku k u ltú m o -osv e tovej a m asovopolitickej p rá c e v praxi, p reto sme urobili výskum — d ota zn í­ kovou m etódou a m etó d ou ro zh ov o ­ r u — vo v šetkých o k re s o c h Vsi. k r a ­ ja. Dotazníky vyplnilo 292 absolven­ tov a p re overenie ich h o d n o v ern osti aj 270 riad ite ľov ZDŠ. Zo získ an ých ú d ajo v a po znatkov sme došli k n a ­ sled ujú cim výsledkom. Prípravu absolventa na kultúrnoosvetovú a masovopolitickú prácu po­ važujú už počas štúdia:

riad. školy

absolv.

odbor kultúry

51 % 48,7 % 0,3 o/0 —

84 o/«

sústavne pri­ pravovať po­ slucháčov počas celého štúdia

13 % abso lvento v za stá v a tieto n á ­ zory: ro z s a h p ríp rav y je m inim álny, n a v e re jn o -k u ltú rn u a politickú čin ­ n osť by m ali byť p rip ra v o v a n í až po

— 13 o/o 3 o/o

štúdiu, a p re to ju považujú za zby­ točnú. Na otázku, k to najviac po m á h a a b­ solventom v ich zodpovednej činnos-

Mímofakultna práca členov KŠD s mládežou

Činnosť nášho pracovného kolektí­ vu, súťažiaceho o titul BSP sa nekon­ čí len elementárnym zabezpečením výučby a výskumno-vedeckou prácou. Veľa úsilia venujeme aj zavádzaniu nových progresívnejších foriem výuky, hlavne všestrannej modernizá­ cii prednášok a cvičení. Snažíme sa kladne pôsobiť na študentov priamym osobným stykom, zvyšovať estetickú úroveň nášho pracoviska, zaisťovať akuálnu názornú agitáciu atď. Viace­ rí členovia nášho kolektívu sa zapá­ jajú do rôznych oblastí verejnej čin­ nosti. Jednou z nich je pomoc pri rozvíjaní záujmovej činnosti žiakov ZDŠ a stredných škôl. V tomto sm e­ re sm e dosiahli nemalá výsledky, o ktorých sa stručne zmienime. Spoločným menovateľom pre našu mimofakultnú prácu s mládežou je úsilie podchytiť jej aktívny záujem o našu krajinu, prírodu a o prírodné vedy. Tieto ciele uskutočňujeme or­ ganizačnou, konzultačnou, publikač­ nou činnosťou a konkrétnou prácou s mládežou.

Predstavujeme Vám Ústrednú knižnicu UPJŠ v Košiciach (D o k o n č e n ie z 8. s t r a n y ) p r e ved ec kých , a p e d a g o g i c k ý c h p ra c o v ­ n í k o v LF v n o v ý c h p r ie s to r o c h f a k u lt n e j n e m o c n ic e n a T erase v K o šicia ch . V P re­ šo v e sa p lá n u jú p r ie s to r y v rá m c i m o n o b lo k u FF a PdF. K n i in i c a m á p o m e r n e d o b rý a z d r a v ý i n f o r m a č n ý f o n d , k t o r ý n e u s tá le d o p l ň u ­ je a o stá v a le n n a p r a c o v n ík o c h a p o ­ s lu c h á č o c h f a k ú l t u n iv e r z ity , a b y ich p ln e v y u i t l t v p r o s p e c h ú sp e š n é h o p ln e n ia s v o ­ jic h v e d e c k o - v ý s k u m n ý c h , p e d a g o g ic k ý c h a š t u d i j n ý c h p rogram ov. Václav P álfy, ri a d i t e !

Od tohto školského roku vedú č le ­ novia nášho kolektívu 3 záujmové pionierske krúžky, a to entom ologic­ ký, ornitologický a ochranársky. „Chrobáčikári“ fungujú už druhý rok. Po ročnej aktivite krúžku jeho prí­ slušníci obsadili prvé dve miesta v krajskej zoologickej súťaži mladých prírodovedcov a tí istí pionieri sa d e ­ lia o štrvté miesto v analogickej ce­ loslovenskej súťaži. Z našej iniciatívy sa v júli tohto roku uskutočnil prvý putovný tábor mladých košických biológov (organi­ zátorom bol Krajský dom pionierov a mládeže), pre ktorý sme poskytli hlavného vedúceho. Je potešujúce, že aj dve vedúce zúčastnené na tomto úspešnom podujatí boli naše poslu­ cháčky (s. V. Plišková a s. M. Vinterová). Do organizácie záujmovej čin­ nosti mládeže sa zapojilo niekoľko pracovníkov z nášho kolektívu. Tra­ ja naši učitelia sú členmi krajskej komisie pre biologickú olympiádu (je­ den je podpredsedom komisie). Títo súdruhovia sú aj členmi mestskej, okresnej a krajskej komisie. Pre prí­ rodovedné súťaže pionierov máme dvoch členov (jeden z nich je i čle(P okračovanie n a str. 10.)

ti, dostali sme tieto odpovede: učiteľ­ ský kolektív 57 %, d ed in sk á in te li­ g en cia 3 o/o, sam i p ra c u jú 19 %, n e ­ vyjadrilo sa 21 °/o. Do poslednej k a teg ó rie p a tria absolventky-m atky, k to ré sa s t a ra jú o deti p re d š k o lsk éh o veku. Podľa údajov riad iteľo v ZDŠ a ve­ d úcich odb. k u ltú ry v m im oškolskej p rác i sú n ajúsp e šne jší absolventi s k om bináciou te lesnej výchovy, k to rí sa veľmi ak tív n e podie ľajú n a rozvoji masovej tel. výchovy. Vedia vzbudiť záujem o šport, tak že p ro b lém nie je v získavaní mládeže, ale sk ô r v u sp o ­ kojovaní jej záujmov. Podobne ab so l­ venti výtva rnej výchovy ak tív n e p r a ­ cujú n a ú sek u n á zo rn ej agitácie a p ro ­ pagácie a u čitelia h u d ob n ej výchovy vo vedení súborov a krúžkov. V p rá ci so sú b orm i im však chýbajú s k ú se ­ nosti. A ktívne sa z a p á ja jú do osveto­ vej p rá c e aj absolventi s ko m b in ác ia ­ mi história, zemepis, biológia, fyzi­ ka a chém ia. Ich p re d n á š k o v á činnosť je z a m e ra n á p red o všetk ým na sláv ne kapitoly z našej minulosti, n a p ro ­ ble m atik u vzniku života n a našej p la ­ néte až po vesm írne lety. S n ajv äč ší­ m i ťažkosťam i z áp asia absolventi s kom bináciou m a te rin sk é h o jazyka. Mládež sa ra d šej podieľa na „k o n z u ­ m o v a n í“ k u ltú ry p ro s tred n íctv p m t e ­ levízie, ako n a jej vytváraní. Medzi vážne nedo statk y , k to ré ovplyvňujú an g ažo v an osť n a šic h ab­ solventov, p atrí n e d o stato k u by to v a­ cích možností. Ak b eriem e do ú va­ hy, že 41 % absolventov d ochádza n a pracoviská, p ričo m ťažisko celej kultúrno-osvetovej a m a sovopolitickej p rá c e p rip a d á n a soboty a n edele, keď je o bm edzená autob u sov á doprava, p o ­ to m bez rieše n ia bytovej otázky n e ­ možno očak áv ať p o d statn é zlepšenie p rá c e n a tom to úseku. Len ta k si možno vysvetliť, že v ydaté ab so lv e n t­ ky, k to ré d o ch ád z ajú n a praco v isk o a s t a ra jú sa o deti, do m im oškolskej č innosti sa vo väčšej m iere nezapájajú. T reba však kon štato v ať, že odbory k u ltú ry ONV vniesli do celej p ráce zám ernosť, k on k rétn osť, plánovitosť, čo m á v u sm e rň o v a n í n a šic h ab so l­ ventov ro zh o d u jú ci význam. D okáza­ lo sa, že všade tam, kde d ob re sp o lu ­ p ra c u je sp ráv ca osvetového z a ria d e ­ n ia s riad ite ľom ZDŠ, DO KSS, so sp o ­ ločenským i o rg an izáciam i, ta m sú aj veľmi d obré výsledky. K tom u m ôže­ me prispie ť aj my, ak pre tú to p rác u n ašich poslu ch áčov viac oduševním e a cieľavedome prip rav ím e. Cyril MATEJ

CO NOVÉHO VO VYSOKOŠKOLSKEJ PEDAGOGIKE (D o k o n č e n ie z 8. s t r a n y ) C. V ela m a t e r i á l u p r e š t ú d i u m t e o r e t i c k ý c h o t á z o k v y so k o š k o l s k e j p e d a g o g i k y je v n a š o m č a s o p is e „ V y so k á š k o l a “. Z v lá šť u p r i a m u j e p o z o r n o s ť u č i t e l a n a r u b r i k u „K o t á z k a m k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y “ a „ P e d a g o g i c k é p ro b l é m y v y so k ý c h š k ô l “. T e n ­ to č a s o p is by m a l a m a ť k a ž d á k a t e d r a vo sv oiej k n ižn ici. V ela m o žno z t e j t o o b ­ la s ti z ís k ať v z a h r a n i č n ý c h v y s o k o š k o l s k ý c h č a s o p is o c h , ak o sú: „ V e s tn ík vy ššej š k o l y “ , „Z ycie sz k o ly v y ž s z e j “, „D as H o c h s c h u l w e s e n “ , „ F e l s ä o k t a t á s i s z e m l e “ , „ U n i v e r d a n a “ ( J u h o s l.) , „T h e J o u r n a l of H ig h e r E d u c a t i o n “ (USA), „ U n iv e r z itie s q u a r t e r l y “ (A n g lic k o ). Tieto č a s o p is y s ú n a k a t e d r e p e d a g o g i k y a p s y c h o ló g ie P rí r o d o v e d e c k e j ť a k u l t y UPJŠ. Doc. dr. JÚLIUS BÁGEĽ

DOJMY Z ANGLICKA A n g lic k o je p re S tre d o e u ró p a n a k r a ji­ no u p ln o u p re k v a p e n í. Či už je to ľavos m e r n á dopra va, k e ď n a š in e c na k r i ž o ­ v a tk e i n š t in k t ív n e p o ze rá n e s p rá v n y m s m e ro m a auto sa v y n o rí n e o č a k á v a n e z d ru h e j s tr a n y , alebo T em ža, k to r á ráno t e č i e d o lu k o r y t o m a p o o b ed e na sp ä ť; p r e k v a p e n ím je e š te i tá tráva, t o sa z e ­ le n ie v d ecem bri. P re m á v k a v L o n d ý n e je z á ž itk o m . N a j­ m ä v š p ič k e . Pre u r ý c h le n ie d o p ra v y sú m n o h é u lic e v y č l e n e n é a k o j e d n o s m e r ­ n é a valia sa n im i po c e le j šír k e v š e t k y d r u h y m o to r o v ý c h vo z id ie l v tro c h -š ty roch p rú d o c h . V alia sa a zd a v z m y s le m o h u tn o s ti, a n ie r ý c h lo s ti. K r iž o v a tk y , ria d e n é s v e t e ln ý m i s ig n á lm i, zn a č n e sp o ­ m a ľu jú t e m p o a ta k , k e ď ti ušiel a u to ­ bus — n ič sa n e s ta lo , p o p r e p le tá š sa p o ­ m e d z i p rú d m i á u t j n i k ti n e v y n a d á ) , d o ­ h o n íš a u to b u s na n a jb ližš e j k r iž o v a tk e , lebo aj ta k m á čer v e n ú a n o n š a la n tn e si n a sk o č íš — p re isto tu n e m a jú na a u t o ­ b usoch ani dvere. T e m ž a —- n o s t a l g i c k y ju p o ro v n á š s D unajom . V L o n d ý n e je širšia a azda špin a vejšia a k o n a š a v e ľr ie k a . Z a reg istru ješ sta ré d o s k y , p r á z d n e p la s tik o v é j l a š e a in é o d p a d k y , a ko ich p rú d u n á ša v p r a ­ vo p o d tv o jím o b lo k o m . P oob ed e sa n á ­ h o d o u zn o v a p o zr ie š na r ie k u a s ú ž a ­ s o m z is tíš , že l e n i v ý p rú d n e s ie v š e t k y o d p a d k y vľavo. S p o č ia tk u n e c h c e š v e r ii v la s tn ý m očia m , p o to m si v š a k s p o m e ­ n ie š na h o d in y ze m e p is u v š k o l e / k d e si n e d á v a l a si v e ľm i p o z o r / a r o z p a m ä ­ tá š sa, že v n ie k to r ý c h rie k a c h p r e n ik á p ríliv zn a č n e ď a l e k o do ústia a tera z sa m ô ž e š o to m sá m p re sv e d č iť. P e k n e býva jú títo A n g lič a n ia . V e ž i a k y sú zv ä č ša iba v C ity, k d e sa úraduje, v o s t a tn ý c h š tv rtia c h sú troj-štvorposchodo vé b u d o vy, aj n ižš ie , s m in ia tú r n y m i z á h r a d k a m i p re d d o m o m a vä čš ím i za n ím , so s ý t o z e le n o u tráv ou a o zd o b n ý m i z e l e n ý m i k r ia k m i, hoci je z a č ia to k zim y . N i e k o ľ k g b lo k o v m á sp o lo č n ý parč ík, u d rž ia v a n ý , s la v ič k a m i v y z ý v a j ú c i m i k p o s e d e n iu — ale d n u n e m ô ž e š , lebo je ,.For r e s id e n ts o n l y “, iba p re do m á cich . T a k sa vy b e r ie š do v e ľ k ý c h v e r e jn ý c h p a rk o v, H y d e P ark, St. ja m e s 's Park,

alebo in ý c h a o b d iv u je š oázu k ľu d u , v o d n é h o v tá c tv a a m a je s tá tn y c h , ro z lo ž i­ t ý c h s to r o č n ý c h str o m o v, k to r é d o k á z a li p ra o tc o v ia m e s ta za c h o v a l u p ro s tre d t o ­ ho h l u k u a zho n u . S tr e tá v a š ľu d í a p r e ­ k v a p u je ť a f a k t , ž e sk ô r s tr e tn e š ž e n u so p so m ako ž e n u s m a lý m d ie ťa ťo m . V y ­ p y t u j e š sa a z is tíš , ž e p la te n á m a te r s k á d o v o le n k a v n a š o m p o ň a tí tu n e e x i s t u ­ je, že o d obré z a m e s tn a n ie je v e ľ k ý z á ­ u jem a ž e n e n i k n e za ru čí po p ôrode n á ­ vrat na p ô v o d n é m ie s to , ž e m la d í m a n ­ ž e lia sú zv ä čša z a d lž e n í, sp lá c a jú d om , auto a ž e si d ie ťa p ro s te n e m ô ž u d o v o ­ liť a v y jd e ti, že re p ro d u k c iu n á roda z a ­ b e z p e č u je v la s tn e ,,w o r k in g c la s s“. je d n o d u c h í ľu d ia to n e m a jú ľa h k é v te jto p e k n e j a b o h a tej k r a jin e . A ta k m o ž n o sle d o v a ť v ro zh la se d ile m u sta r é ­ ho d e d u š k a , k t o r ý d o sta l od v lá d y p r e d ­ v ia n o č n ú p o d p o ru 10 lib ier a te r a z n e ­ vie, či sa m á za tie p e n ia z e eš te raz v živ o te p o ria d n e n a je s ť a o s lá v iť Vianoce m o r ia k o m a tr a d ič n ý m p u d in g o m , alebo ich d a ť na p a liv o , a k o radí u zim e n á m a n ž e lk a . A z im a bola t o h o ro k u naoza j n e p r íje m n á . E n e r g e tic k á k r íza , z n íž e n ie p a liv o v ý c h re zerv až na k r i tic k ú h la d in u , čo sa s p ä tn e o drazilo na o b m e d z o v a n í e n e r g ie pre p r ie m y s e l, vie d lo k u d r a s tic ­ k é m u tr o jd ň o v é m u p ra c o v n é m u t ý ž d ň u , k t o r ý n a jviac p o s tih o l p ra c u jú c ic h s h o ­ d in o v o u m z d o u — n a jc h u d o b n e jš iu v r s t ­ vu o b y v a te ľs tv a . B y t v A n g li c k u a n e v id ie ť O xford a C am bridge? Celá a r c h ite k tú r a tý c h to m ie s t je str e d o v e k á . S ta ro s tliv o u d rž ia ­ v a n é a re n o vo va n é s ta r o b y lé c o lle g e s sú p a m ä tn ík o m p a n o v n ík o v , b is k u p o v a

V d iv a d le m o ž n o v i d ie ť v š e tk o od k la ­ sic k é h o b a le tu po zm o d e r n iz o v a n é h o Shak e s p ea ra . f e s y m p a t i c k é , ž e A n g lič a n ia sa m o u ú cto u k to m u to v e l ik á n o v i n e ­ sk o s t n a t e l i , a ta k T he R o ya l S h a k e s p e a re C o m p a n y v S tra tfo r d e u v á d z a n e tr a ­ d ič n ú in s c e n á c iu k o m é d ie „Ako sa vám p á či" s h rd in k o u R o sa lin d o u v jea n s o c h , ju d isto m m ie s to z á p a s n ík a a r o c k 'n rollo m m ie s to so b á šn eh o ta nca. V e ď p o d ­ s t a t n ý je k o n f l i k t m e d z iľ u d s k ý c h v z ť a ­ h ov a te n je r o v n a k ý d n e s a k o za č ia s S h á k e s p e a ra . M a rta Šimová

Mimofakuitná práca členov KŠB s mládežou

pre potreby KPÚ a pedagogických stredísk. Rôzne záujmové podujatia mládeže podporujeme aj hmotne, napr. v priestoroch KSB sa t. r. usku­ točnili dve krajské pionierske súťa­ že, v entomológii a v aranžovaní kvetov. Pre prvú z nich sme zriadili a pre všetkých záujemcov sme sprí­ stupnili kolekciu súťažných exponá­ tov. Minulého roku sme obdobne po­ máhali zaistiť súťaž v poznávaní vtá­ n á v š t e v e n e ď a l e k e j Chatykov. ne, pam ätného m iesta , Inou sférou našej práce s mláde­ k d e 22. m a r c a 1943 n e ­ žou je odborne-metodická a vedeckom e c k í fa š i s t i u m u č i l i 149 popularizačná publikačná činnosť. fudí. Dnes je v C h a ty n i Dvaja príslušníci nášho kolektívu sú r o z s i a h l e m a u z ó le u m , v y ­ budované s m im oriadnym odbornými redaktormi štvrťročníka a r c h i t e k t o n i c k ý m zm y slo m „Mladý prírodovedec”, účelového ča­ p r e p i e t n u s y m b o lik u t o h ­ sopisu Krajskej stanice mladých prí­ to m iesta . C h a ty ň p r i p o ­ rodovedcov v Košiciach, ktorý vychá­ m ín a n á v š t e v n í k o m z c e ­ dza v náklade 3000—6000 výtlačkov. léh o s v e t a f a š i s t ic k é z v e r ­ Na jeho stránkach v tomto roku zve­ stv á z II. sv e to v ej vojny, rejnili členovia KŠB 5 metodických sú č asne varuje a burcuje s v e d o m ie ľudí, aby sa príspevkov. V dennej tlači sme publi­ n ič p o d o b n é h o n ik d y viac kovali 30 rôznych popularizačných n a sv e te už n e o p a k o v a lo . príspevkov pre mládež. Rozhlas vy­ I. všezvflzový zjazd n e ­ sielal 3 naše relácie s prírodovedným f ro ló g o v v M insku u k á z a l , zameraním. Bohatá je aj naša kon­ že so v i e ts k i n e fro l ó g o v i a zultačná činnosť v oboroch botaniky, riešia na širokej p la tfo r­ zoológie a akvaristiky. Chodia sa k m e v še tk y z á k l a d n é p r o ­ b lém y k l i n i c k e j n efroló­ nám radiť pionieri a zväzáci, neraz gie. V ýsledky v ý sk u m u aj ich učitelia a pionierski vedúci. u v á d z a j ú h n e ď do p rax e. KDPM a KR PO SZM v Košiciach N a jle p š ím d ô k a z o m to h o ocenili spoluprácu nášho kolektívu je im u n o l o g i c k á a im unopri riadení záujmovej činnosti mláde­ h is t o l o g i c k á d i a g n o s ti k a že. Pri príležitosti osláv 25. výročia o b lič k o v ý c h ch o r ô b , k t o ­ r á s a r o b í už n a m n o h ý c h PO SZM udelili našej katedre a dvom n e f r o l o g i c k ý c h a u ro lo jej pedagógom čestné uznanie za prá­ lo g i c k ý c h p r a c o v i s k á c h v cu s mládežou. sp o lu p ráci s patologický­ V ďalšom období túto našu úspeš­ mi h isto ló g m i. nú prácu budeme ešte intenzívnejšie rozvíjať. MUDr. Miroslav Mydlík, RNDr. Zd. Vostál, CSc. CSc.

(Dokončenie z 9. str.) nom celoslovenskej komisie pri Ústrednej stanici mladých prírodo­ vedcov a OR PO SZM). Ďalší naši pra­ covníci sa angažujú ako recenzenti súťažných prác. Pôsobíme tiež ako in­ štruktori v odbore botaniky a zoológie

I. všezväzovv zjazd nefrolOgov v Minsku V d ň o c h 1.—4. o k t ó b r a 1974 sa k o n a l v h l a v n o m m e s te B ielo ru sk e j SSR — v Minsku — I. všezväzový zjazd n e f ro ló g o v . Zjazd organizovala V šezv äzo vá n eírologická s p o lo č n o sť n a č e le s a k a d e m i k o m E. M. T araje v o m , známym a u t o r o m d v o jd ie ln e j m o ­ n o g r a f i e o k l in ic k e j nef roló g ii. Do p r o g r a m u z jazd u b o ­ li z a r a d e n é a k t u á l n e p r o ­ b lém y v k l i n i c k e j nefro lógii: o r g a n i z á c i a k l i n i c ­ k ej n e f r o l ó g i e v ZSSR, n o z o lo g ic k é , m o rfo lo g ick o - fu n k č n é a g enetické a s p e k t y c h o r ô b o b ličiek p ri k o l a g é n n y c h a iný ch s y s té m o v ý c h o c h o r e n i a c h , d ia g n o s ti k a a l i e č b a c h r o ­ n i c k e j p y e l o n e f ri d i t y , liečg l o m e r u l o n e f r i t í d , ako aj n i e k t o r é o tá z k y l ie č ­ by c h r o n i c k e j o b ličk o v ej nedostatočnosti. Rozvoj so v ie ts k e j k l i n i c ­ k ej n e í r o l ô g i e v p o s l e d ­ n ý c h r o k o c h bol o b r o v ­ ský, o čom sv e d č í o k r e m i n é h o aj 338 p r i h l á s e n ý c h a prija tých p red n ášo k do' s ú h r n o v z ja z d o v ý c h m a ­ t e r i á l o v . Z n i c h bolo p r e d ­ n e s e n ý c h 166 p r e d n á š o k

š ľa c h tic o v , k to r í ich z a lo ž ili. K a žd á c o ll e g e m á z tro c h strán izb y š tu d e n to v , n a š tv r te j k a p l n k u a je d á le ň a u p ro s tre d z e l e n ý z a tr á v n e n ý š tv o re c , o b k o l e s e n ý k r y t ý m i c h o d b a m i a a rk á d a m i. V še tk o pô so b í u k ľu d ň u jú c i m , p o v z n á ša jú c im d o j­ m om . M o d e rn ý z h o n n e p r e n ik á do te jto k a m e n n e j n á d h e r y , ča sto a le ani do tr a ­ dič n é h o p o ň a tia štúdia. A t a k z 34 c o l l e ­ g e s v O xforde ib a 10 p rijím a aj d ie v č a ­ tá na štú d iu m . F orm a š tú d i a je o d lišn á od našej. K a ž d ý z 1200 v y u č u jú c ic h v O xforde m á na sta r o sti 6— 8 š tu d e n to v , s k t o r ý m i p r a v id e ln e k o n z u l tu j e k a ž d ý t ý ž d e ň . Ť a žis k o prác e š tu d e n ta je v i n ­ d iv id u á ln o m štú d iu , v s a m o s ta tn o m v y ­ h ľ a d á v a n í p ra m eň o v v k n i ž n ic ia c h a sp ra c o v a n í d a n e j té m y vo fo r m e e s e je v ro zsa h u a si š ie s tic h strán t ý ž d e n n e . N a z á v e r s e m e s tr a sa š tu d e n t podro bí p í s o m ­ n e j s k ú š k e , k to r ú h o d n o tí bod o vým s y s ­ t é m o m s k ú š o b n á ko m is ia . A n g lič a n ia sú h rd í na tú to fo r m u š tú d ia i na d o s ia h ­ n u té v ý s le d k y , keď n a p rík la d Christ C hurch C olleg e v O xfo rd e vy p r o d u k o v a la tr i n á s ť m in i s t e r s k ý c h p re d se d o v , alebo C am bridge, s p rír o d o v e d n o u tra d ício u , N e w to n a , C a v en d ish a a Harveya.

p o č a s 4 dní rokovania zjazdu . Na z ja z d e o d z n e ­ li aj p r e d n á š k y z a h r a n i č ­ n ý c h d e le g á c ií, č e s k o s l o ­ v e n s k á d e l e g á c i a sa ta m p r e z e n t o v a l a dv o m a p r e d ­ náškam i. Z ahraničné d e l e g á c ie p r i ja l p o č a s z ja z d u m i­ n i s t e r z d r a v o t n í c t v a Bie­ loruskej SSR, a k a d e m i k N. F. S av čen k o , k t o r ý je sú č asne prednostom u r o ­ l o g ic k e j k lin i k y a t r a n s p l a n t a č n é h o s t r e d i s k a na L e k á rs k e j f a k u l t e v Min­ s ku . T ak to ú č a s t n í c i zo z a h r a n i č i a m a l i m ožn osť n a v š t ív i ť u r o l o g ic k ú k l i ­ n iku a diskutovať s p r a ­ c o v n ík m i o t r a n s p l a n t a č n ej a d i a l y z a č n e j p r o b l e ­ m a tik e , a k o aj o v ý u k e p o s l u c h á č o v n a t a m o jš e j lekárskej fakulte. Do­ teraz u skutočnili v M insku 26 k a d a v e r ó z n y c h transplatácií o b ličiek u 24 c h o r ý c h , z k t o r ý c h 4 chorí s v e lm i dobrou f u n k c i o u s o l i t á r n e j o b lič ­ ky boli d e m o n š tr o v a n í z a ­ hraničným účastníkom zjazdu. T retí deň z ja z d o v ý c h rokovaní bol v en o v a n ý

Mesiac ČSSP na PrF Už v o k t ó b r i 9a z ú č a s t n i l i p o s l u ­ c h á č i i z a m e s t n a n c i o s l á v 30. v ý r o ­ čia K a r p a t s k o - d u k e l s k e j operácie v s á l e k i n a Úsmev. S lá v n o stn ý p r e j a v p r e d n i e s o l z á s t u p c a Čs. a r m á d y a n a z á v e r bol p r e m i e t n u t ý so v ie ts k y film. P ri p r í l e ž i t o s t i o t v o r e n i a M e siaca ČSSP a 57. v ý r o č ia VOSR s a 4. n o ­ v e m b r a u sk u t o č n il o s l á v n o s t n é celof a k u l t n é zh r o m a ž d e n ie , na k to ro m h l a v n ý p r e j a v p r e d n i e s o l d o c e n t RSDr. K apišovský, CSc. V to m t ý ž d n i sia n a ­ š a f a k u l t a z ú č a s t n i l a s p o lu s o s t a t ­ n ý m i š t u d e n t m i a ž ia k m i n á š h o m e s ­ t a l a m p ió n o v é h o spriev od u . Pre j e d n o t l i v é r o č n í k y sa u s k u t o č ­ n ili b e s e d y s p r i a m y m ú č a s t n í k o m K arpatsko-dukelskej operácie plukov­ n í k o m Sabadošoim so ziaimerainím n a s p o l o č n ú bo jov ú c e s t u n a š i c h a s o ­ v i e t s k y c h vojakov. K vrcholným akciám u sporiadaným p r á v n i c k o u f a k u l t o u p a t r í III. r o č n í k basketb alo v éh o tu rn a ja vysokoškolá­ k ov O p u t o v n ý poihár MV ZČSSP v K o š ic iach p ri p r í le ž ito s ti o s l á v MČSSP a 15. v ý r o č ia z a lo ž e n ia UPJŠ. U s k u ­ t o č n il sa v dňo
H L A S

vysokoškolákov $ i i f ČSSR

UPJŠ

VYSOKOŠKOLSKÁ KONFERENCIA Už dva roky ubehli od prvej celo­ štátnej vysokoškolskej konferencie, ktorej závery sa stali základom čin­ nosti organizácií SZM na vysokých školách. Areál Vysokej školy poľno­ hospodárskej sa zaplnil mladými ľuď­ mi, ktorí prichádzali zhodnotiť, ako sa podarilo splniť naše predsavzatia, v ktorých oblastiach práce máme úspechy, ale i nedostatky. Novoročné predsavzatia sa rodia často> veľmi unáhlene a rovnako rých­ lo sa na ne zabúda. Aj v aule Vyso­ kej školy poľnohospodárskej zazne­ lo mnoho nových nápadov. Ale ne­ vznikali ako novoročné predsavzatia. Príprava delegátov totiž nezačala až v Suchdole. Už pred prázdninami zbierali svoje prvé podklady, radili sa, vyberali námety, triedili poznatky‘

A už prišlo obdobie, keď sa písali prvé odstavce k diskusnému vystú­ peniu. Na prvých schôdzkach delegá­ ti dostávali do rúk materiály II. CVK, prvé pripomienky zaplnili okraje strá­ nok materiálov a poznámkové blo­ ky. Konečne bolo všetko' pripravené. Ale ešte ani vo vlaku, v autobuse, v izbách suchdo'lského internátu nepre­ stávala výmena názorov a dokončova­ li sa posledné poznámky. Začalo sa to v Karolíne slávnost­ ným zasadnutím CSÚV SZM pri prí­ ležitosti II. CVK. Blikanie modrého svetla na streche volgy oznamovalo — pozor, uvoľnite cestu! Jeho farba akoby predznamenávala i belasosť, ktorá prebleskovala za oknami 10 autobusov. Ľudia sa obracali, zasta­ vovali a pýtali sa v duchu, čo sa de­ je. Ten, kto si stačil prečítal Smenú alebo Mladú frontu, poznal odpoveď na túto otázku. Modrosť, ktorá bola akoby odrazom predchádzajúceho pekného rána, halila študentov — zväzákov, delegátov II. CVK SZM. Na chvíľu zaplavila Staromestské námes­ tie a priľahlú Železnú ulicu a pre­ liala sa do auly Karolína. Tu sa roz­

vinila pri potlesku, ktorý bol malou, ale o to úprimnejšou odmenou tým, ktorí v predvečer 17. novembra — Medzinárodného dňa študenstva — prevzali najvyššie zväzácke vyzname­ nanie za prácu v mládežníckom hnu­ tí. Skôr, a ko sm e začali rokovat, pri­ šiel m edzi nás S tu d á č ek -ko n fe rá č ek. Predstavil sa a ko v ýtvo r poslucháčov F a k u lty ž u rn a lis tik y KU v Prahe a sľúbil, í e nás do ko n ca ko n fe re n c ie neopustí. Stal sa našim kam arátom , in fo rm o v a n ým a in form u jú cim o v š e t­ k o m , čo sa dialo okolo. Pracovná časť konferencie začala rokovaním v pléne za účasti straníc­ kej a vládnej delegácie, vedenej sú­ druhom Štrougalom. Vo večerných hodinách pokračovalo rokovanie v sekciách. Jeho charakteristickým zna­ kom bola panelová diskusia, ktorá prispela k vysoko pracovnému cha­ rakteru konferencie. Odznelo veľa podnetných návrhov zo skúseností v tej-ktorej oblasti na tej-ktorej fakulte. Mnohí z nás si uve­ domovali: aha, to by sa dalo apliko­ vať i u nás! Podnety vychádzali hlav­ ne z príspevkov obsahovo bohatých s malým rozsahom, žiaľ, vyskytli sa i opačné. S edí zajíc na m ezi a brousí si drá p ky . Jde k o le m Uška a ptá se: „Co ta d y déláš, za jíci“? „Ale, brousím si a uteče. Potom pŕijde vlk , divá se d rá p k y na m ed véd a .“ Liška se le k n e chvíli na zajíce a na ko n ec se ta k é zepiá : „Copak ta d y déláš, zajíci?" „Ale, brousím si d r á p k y na m edvéd a.“ í vlka to pod ésí a radéji rých le o dbéhne. N ako n ec prijde m ed ved, se zá jm e m pozoruje zajíce a p a k se zeptá, co tu zajíc delá. „Äle, brousím si d rá p k y a kec á m a ke c á m .“ Vtip, ale d eleg átúm na jed n á n í sekce id e o vé-výcho vné práce SSM pfipo m nél i néco jiného. R ozhodující p ro ­ ces k o m u n is tic k é v ý c h o v y probíhá i (P okračovanie n a 12. str.)

VYSOKOŠKOLSKÁ KONFERENCIA

ve vyučování. Zde se vša k stále v y ­ s k y tu je m nuh o n ed o sta tku , problém u, k te ré se m usí v y fe šlt. Svazáci o nich m n o h d y védí, m luvi o nich, ale tím to často ko nči. Jejich podíl na zkvalitn é n í vyu čovacího procesu je vétšinou m in im á ln i a ani v je d n o tlivý ch p lá n e ch k o m u n istic k é v ý c h o v y na v y ­ s o k ý c h ško lá ch se jejich p fip o m ín k y neobjevují. T ako vé jsou alespo ň dosavadní zk u š e n o sti z Prahy. Každý z nás mohol byť prítomný len na jednej z desiatich sekcií, a preto sme zvedavo očakávali správy z ich rokovania, ktoré boli prednese­ né v diskusii rokovania pléna.

prijatej XI. kongresom Medzinárod­ ného zväzu študenstva. Kultúrna a záujmová činnosť je veľ. mi rozsiahla a málo prepracovaná ob­ lasť na vysokých školách. Správa kul­ túrnej sekcie hovorí okrem iného o význame koordinácie záujmovej čin­ nosti a vypracovaní jednotnej koncep­ cie klubovej činnosti. Základom riadiacej a organizátor­ skej práce v internátoch bude vytvo­ renie kvalitného funkcionárskeho zbo­ ru na dva roky. Nedostatok internát­ nych priestorov vo vysokoškolských centrách si vyžaduje výstavbu nových a zároveň úpravu starších kapacít.

Čísla hovorí tfčast študenti na prednáškách a seminárich podie ročnítoi v ŕoce 1974 - prednášky

□

100% 100%

100*

- semináre /idealizováno/

60* 40* ■

15*

JZZA I. roč.

II. roč.

III. roč.

predpokláúaný stav po CViC

20*

1 0 * i ------

2*

JUH_ IV. roč.

V. roč.

/n e id e a liz o v á n o / 100* 100i,

m ~\ I, roč.

II. roč.

V správe sekcie komunistickej vý­ chovy bol zdôraznený význam podie­ lu SZM na tvorbe plánu IVP na fa­ kultách a výchova vlastných propa­ gandistov. Je potrebné posilniť vplyv na neorganizovaných študentov, obo­ hacovať plán IVP o nové formy, špe­ cifické pre jednotlivé VŠ a využívať dobré skúsenosti z práce FDJ a VLKZM v tejto oblasti. Sekcia SVOČ podčiarkla význam vy­ pracovania zásad jednotného systému zapájania študentov do ŠVOČ v nad­ väznosti na plány výskumu katedier. Treba zabezpečiť, aby sa ŠVOČ stala organickou súčasťou výuky na vyso­ kých školách. Príťažlivou sa stáva pre nás úloha vytvárania medzinárodných študentských vedeckých kolektívov. Rokovanie sekcie študijnej proble­ matiky sa sústredilo na socialistickú súťaž o> najlepšiu študijnú skupinu SZM. Zo správy z rokovania sekcie LA vyplynula potreba i naďalej organi­ zovať medzinárodné výmenné brigády zamerané na družobné styky podľa družobných miest. Pri organizovaní domácich brigád sa treba zamerať hlavne na rezorty stavebníctva, poľ­ nohospodárstva a výživy. Sekcia družobných stykov zamerala svoje rokovanie na realizáciu línie

IV. roč.

V. r o č .

Správa sekcie sociálnej problemati­ ky poukázala na tri závažné problé­ my: zvýšenie zdravotníckej starostli­ vosti, organizáciu mimovyučovacieho času a zavedenie pevného štipendijné­ ho poriadku. Z rokova ní k u c h y ň s k é sekce . Ponék u d n e o b vyklá sta tistik a části toho, co b ylo sn éd en o za celou ko n feren ci: 85 k g šu n ko véh o salám u, 75 k g cikán s k é pečené, 120 k g u zenéh o masa, 45 k g š u n k y , 110 k g pá rkä , 94 k g másla, 1500 sy ro v ých trojuh elníku, 65 k g eidam u, 240 k g v ep fo vého , 151 k g ro šté n k y , 140 k g t e l e c í h o . . . je n o m za jeden d en púl tu n y brambor. Rokovanie športovej sekcie pouká­ zalo na potrebu riešiť v ČSSR jednot­ ne problém telesnej výchovy na vy­ sokých školách, klásť dôraz na roz­ voj masovej telesnej výchovy a špor­ tové akcie zamerať k 30. výročiu oslo­ bodenia a k spartakiáde. Vnútroizväzová práca tvorí chrbticu činnosti SZM. Vnútrozväzová sekcia sa dotkla mnohých jej „nervových vý­ bežkov“. V oblasti kádrovej práce zdô­ raznila potrebu zdokonaliť politickú a odbornú úroveň kádrov, čiže: dob­ rý funkcionár = dobrý študent. Na úseku práce s členskou základňou načrtla možnosť vytvoriť kontrolnú komisiu. Prerokovala návrh štatútu

CV SZM, i námety pre spoluprácu s organizáciami SZM v závodoch a s PO: Povedalo sa veľa nového, veľa sa i riešilo, bolo by sa i viac, k e b y . . . Mezi všem i lidm i, te d y i m ezi stu d e n t y sa v y s k y tu je pár tzv. k d y b yl o g ä. S lä v ko k d y b y jim pusobí v ý ­ borné na kre v n í obéh, zv y š u je jim c h u t k jídlu, s tím to slo v e m na rtech se jim lé pe usíná. Jak asi vyp a d á s e k ­ ce k d y b y lo g u ? Z ku sm e se jí zú ča st­ n il. Právé začínají — p sss st — ta k u ž p oslo uch ejm e. K dyb ylo g A: „Pánové, je vám doufá m jasné, že k d y b y c h m él o n éc o vyšší IQ a vétší. p ole znalostí, d o ­ hral b ych se n e tu š e n ý c h objevú, zn a m en ajících o b ro vský prínos pro bla­ ho celého sveta. Pro naši sekci m ám te n to návrh — co k d y b y nás, k d y b y logú, p fib y lo ? Sila k d y b y lo g ie by se zm no honásobila a m o hli bycho m lépe päsobit na li d s t v o . . . Co to m u ríkáte ? “ Do d is k u se sa p rih lá sil další k d y ­ bylog — B: „Ovodem b yc h c h té l pozn a m en a t, pánové, že k d y b y c h u m é l rnalovat, byl b ych zrejm é je d n ím z n ejvé tších u m élcä celé ku ltú rn i h is­ tórie. Pro naše sp o lečn é z á jm y jsem v y m y s le l teórii — co k d y b y se od zitrka ne m u selo d élat? Z auvažujte! V ýh o d y tohoto rešen í jsou nasnadé. K dyb ycho m n epraco vali, nepo trebo va­ li bycho m drahé surov in y, slo žité stroje, u š e th li b ych o m energii a z a získ a n é úspory si užívali jen sa m ý c h r a d o s tí. . . N asledu je živá disku se . Jen jeden k d y b y lo g ú n e fík á nie. V to m se z v e ­ dú a pronáší p a m ä tn á slova: „Mám pro vás to n ejlep ší rešení, p á n o v é .“ D ram atická o d m lk a a do ticha zn t hlas: „Co k d y b y c h o m m y k d y b y lo g o vé väbec nežili? Tím b ych o m v y fe šili vše, co nás tiží, v e šk e r é pro b lém y , n eú sp e ch y, m i n d r á k y . . . " A tato g eniálni m y šle n k a byla nak o n e c p fija tá jako u sn esen í sla vné s e k c e k dyb ylo gie. Najbezprostrednejšia atmosféra sa vytvorila na rokovaní izbových sek ­ cií. Prispeli nielen k hlbšej výmene skúseností, ale i k odkrytiu zákulisia konferencie rukami zainteresovaných. Pochopili sme, prečo sa za tou per­ fektnou organizáciou, ktorú si v prie­ behu konferencie pochvaľoval temer každý, skrýva odmietavý postoj tých, ktorí nám uvoľňovali miesta. Čo by ste povedali, keby ste našli na stole lístok: „Nemyslete si, že jsme se odsud stehovali dobrovolne!“ Asi by ste si položili otázku — kam sa vlast­ ne sťahovali? Ani sme si nestihli uvedomiť, ako prišlo finále. Nešlo v ňom o vavríny víťazov, ale o nové, minulými sk ú se­ nosťami motivované plány a úlohy, ktoré majú v budúcnosti skvalitniť našu zväzácku prácu. Jeden z kritic­ kých výrokov na adresu študentov bol: „Študent místo myslivny má hájovnu, pouze háji naučené poučky.“ Záver rokovania II. CVK SZM potvr­ dzuje opak. Neprijali sme totiž no­ voročné predsavzatia, ale zodpovedný program, ktorého tvorcami, obhajca­ mi i vykonávateľmi sme my sami. Zdenka Bieláková, Michal Pitoňák, Eva Čellárová

Prváci, prváci, prváci...

Pre nás - bez nás Väčšina čitateľov — prvákov z LF už určite uhádla, že chcem hovoriť o toh­ toročnej medickej imatrikulácii. Bola pre nás, ale bez nás. Na všetkých vysokých školách sa kaž­ doročne robia postimatrikulačné večier­ ky, ktoré sú určené pre poslucháčov pr­ vého ročníka. Na týchto večierkoch sú prváci slávnostne pasovaní do radov po­ slucháčov vysokej školy. Samozrejme, tento slávnostný proces je robený s hu­ morom a každá fakulta má akési svoje charakteristické skúšky zdatnosti, vtipu alebo pohotovosti, ktoré prvák (vlastne ešte len nulták) musí zdolal, aby ho definitívne za prváka uznali. Preto ne­ čudo, že sme sa na Imatrikuláciu všet­ ci tak velmi tešili. Ztaľ, pre väčšinu z nás ostalo len pri tešení. Pre prvákov z LF starší kolegovia pridelili len 80 lístkov, takže po odpočítaní všetkých funkcionárov sa do každej skupiny ušil u t len dva lístky. Pokiaľ berieme do úvahy, že v jednej skupine je 12 ľudí a všetkých prvákov je voľačo nad tristo, je to počet trošku malý. Tí, ktorí býva­ jú na Internáte, sa mohli aspotí potešil, keď tm starší kolegovia, bývajúci s ni­ mi na jednej Izbe, po večierku povedali — ale vieš, nebolo to až také slávne, vieš, to minulého roku, keď som tam bola, mala som najkrajšie šaty, a pred­ minulého roku som tancovala s profeso­ rom . . . . a predstav st, to bolo asi pred troma rokmi, stala sa mi taká trápna vec... V pondelok ráno, keď sme sa opät zlšlt na prednáške, zistili sme, že prvá­ ci predsa len neobišli celkom naprázd­ no. Co podríikavejší navštívili kolegov prvákov na hutníckej, elektrotechnickej čt strojníckej fakulte. Pohostinní techni­ ci nás medzi sebou radi privítali, mys­ leli sl, že sme im radi (rady j dali pred­ nosť pred Imatrikuláciou medzi vlastný­ mi. Málokto tušil krutú pravdu — že medzi vlastných sme sa nevmestili, a tak keď sme chceli vedieť, čo to ima­ trikulácia vlastne je, boli sme nútení prljat pohostinstvo Iných. Imatrikulácia prešla, preštel žiaľ aj hnev, a my dúfame. V 'čo? To je pred­ sa jasné. Možno raz, až budeme druháci, tretiaci. . . , možno vtedy budú na večie­ rok pre prvákov ešte vždy chodit len študenti z vyšších ročníkov, a my mož­ no dostaneme lístky. Tak dúfame. Prváčky z LF

Vystúpim až na 11. poschodie internátu FF, aby som sa zblízka pozrela na prvákov a prenikla za ich ešte nestvrdnuté kožky. 11. poschodie je osadené výlučne prvákmi. To kvôli aklimatizácii, aby zo snenia neboli vrhnutí rovno na zem. Samozrejme, vyskytujú sa aj na nižších poschodiach; nie žeby ich niekto chcel ukrátiť o aklimatizáciu, to teda nie, ale poznajú alebo majú prostriedky, ktoré prípadne možné nára­ zy tlmia. Názory týchto sú všeobecne málo platné, preto si to smerujem hore na jedenáste. Bez uvažovania otváram dvere na izbe, v ktorej sme kedysi ulamovali belasé sny z oblohy. A tu začínam svoje interview. m en tk y do divadla, ale zatiaľ sa nič AKO SI SA ZMIERILA S TÝM, ZE SI ncdG js. NA VYSOKEJ ŠKOLE? V KINE SI EŠTE NEBOLA? Bojka: Z apasovala som sa. Pomohla Mária: Boli sme trik r á t. mi p ri to m aj le tn á b rig ád a. Bojka: N em ám čas, a v la stn e ani s Mária: Nie som z vy k nu tá n a d r s ­ kým. n ý c h a a r o g a n tn ý c h ľudí n a východe. JE TO NARÁŽKA NA CHLAPCOV, TÁTO TVOJA POZNÁMKA SA VZŤA­ ALEBO PRIATEĽKY? HUJE VLASTNE NA KOHO: KOLEGOV, Bojka: Oboje. S tarší už vytvorili PREŠOVČANOV, ŠKOLU? sku p in y či páry. My sm e cudzí, n e ­ Mária: Tak všeobecne. Je to n áz o r m ám e tu nikoho. Na s tre d n e j škole sa v ia cerých zo s tre d n é h o Slovenska. V žilo k olektívnejšie. Tu sa po p r e d n á š ­ u čení sa v la stn e nič nezm enilo, p r i­ k a c h k ažd ý ro z u te k á svojou stran o u. p ra v u je m e sa p rie b ež n e n a všetk y se­ Mária: Myslím, že by m ali byť k lu ­ m in áre. Tak to bolo i na stre d n e j by m ladých, n e ja k é spoločné p o d u ja ­ škole. Štúdium osvety n á m sk rá tili na tia, aby sa človek m ohol v eč er o d­ šty ri roky, a ta k sa n á m to ria d n e pú ta ť, zoznám iť sa, pozn áv ať — pocí­ nah ustilo . Na všetko a n i nestačím e. tiť pulz gen erác ie . MM MYSLÍŠ, ZE SKÚŠKOU DOSPELOSTI JE MATURITA ALEBO AZ PRIjlMACA e š te raz odpovede prvákov — t en to ­ raz m ed ikov — na jednu-jedinú otázku: KY NA VYSOKO ŠKOLU? aký dojem m áš z vysokej školy? Mária: Kto sa poctivo učil celé šty ­ ri roky a potom cez a k a d em ick ý tý ž­ Braňo: Vynikajúci. d eň n a m a tú ru , vie, ak é to je. A kto Viera: To ešte uvidím. to o d flák al a m a l šťastie, môže tv r ­ Dušan: Zatiar je to ešte dobré. Jožo: Ja nem ám žiadne dojmy. diť, že to bola ťr a š k a a form alita. V lado: Som prek vapený. M atu rita sa m i zd á byť rov n o cen n á Jano: Strach a hrôza. prij'ímačkám. Ev
Beánia filozofická Vyhlásená na 16. 11. 1974 do PKO a podlá plánu sa i konala. Tu však plánovanie ako také i končí. Boli na nej síce, ako sa aj patrí, prijímaní prváci do cechu filozofického, ale chýbali tu piataci, ktorí boli v drvi­ vej väčšine na súvislej pedagogickej praxi. Ich neprítomnosť sa prejavila najmä vo finále, keď nebolo toho, kto by si to ešte naposledy rozkrútil. Prítomní sa bavili modernou te le ­ víznou metódou — spracovanie člove­ ka na diváka. Dívali sa zo svojich fľaškových zákutí na niekorkých smutných komikov, ktorí to chceli rozkrútiť aspoň ako verklík. Bezús­ pešne, pretože jediným verklíkom už bola beatová skupina. Neustále viaz­ la na javisku i mimo neho. A keďže bola riadiacou pákou celého večera, všetko dokola uviazlo s ňou. Ideálnym riešením by bol celove­ černý program, ktorý by dával iskru celej zábave, a nekončil by mdlo hneď pri prvákoch. Tí, akoby vytušili možnú trápnosť situácie, už vopred sa zriekajú cti byť na nej prítomní. A tak sa beánia stáva záležitosťou

vyšších ročníkov, ale aj o ich pria­ zeň treba začať bojovať. Mal by ko­ nečne prestať platiť úkaz taký, pôjdem sa pozrieť, veď už možno tohto roku nastane zázrak dákyl MM

n ú a n i cez d e s i a t u . . . Každá t o l e r a n c i a m á sv o je h r a n i c e , a t a k n a s t á v a l i sit u á c i e , že s a u l i e v á c i m u s e li o s p r a v e d l ň o ­ vať s k ô r skupine, a k o as iste n ­ tom . Po b r i g á d e sa k d o t e r a j ­ ším k rité riá m hodnotenia k o ­ le g o v p r i d a l i ď alšie: či z b i e r a r ý c h l o , či s a n e u l i e v a , či š o m ­ re a le b o m á d o b r ú n á l a d u v d aždi, či p o m ô že zaostávajú­ c em u a le b o n i e . . . Na p o z n a ­ n ie ľudí b ý v ajú n a j l e p š i e k r í ­ zové sit u á c i e . Z to h t o h ľ a d i s ­ k a sa u ž ito č n o s ť z e m i a k o v ý c h b r i g á d n e d á d o c e n iť . EK

Zaslúžený odpočinok. V inaše] p a m ä t n e j izbe v i n ­ Z e m ia č ik v š a k c h r a d o l a n a t e r n á t e FF s a n a c h á d z a n i e ­ v š e t k y s t r a n y v y s i e la l sv o jic h k o ľk o r a r í t sv e to v é h o význia^ z n á m y c h , aby h o k o n e č n e v y ­ m u . N a j č e r s tv e j š í m ex p o n á to m ti a h l i z b la ta . V s m e r e jeh o je s a m o r a s t z e m ia k a , u m i e s t ­ u r g o v a n í vid ieť m o zo le ( n a p r. n e n ý n a l i n o le u m e d z i s k r i ň o u te n t o ) a r a n y . a d v e r a m i, k d e v ď a k a z ú ž e n é ­ P o k ro k u r č i t ý s a d o s i a h o l. V m u p r i e s t o r u d o c h á d z a k s a ­ p r í p a d e n e p r i a z n i v é h o p o č a s ia m očinném u vetraniu. N e p r e ­ b u d e r i a d n e v y u č o v a n ie . L en ­ n i k n e se m a n i p r i v e ľ a sv e tla , že k o ľko h lá v , to ľ k o n á z o r o v p r í r o d a t u v y t v o r i l a o p t i m á l n e 1 p rá v . A t a k s a m a n š a f t z a ­ podm ienky pre d l h o r o č n é č a l d eliť n a tni s k u p in y : tých, u s k l a d n e n i e e x p o n á tu . B o hu ­ čo č a k a l i v šk o le , v i n t e r n á t e žiaľ, n i e je to jeh o s t á le m i e s ­ a u š a r m a n t n e j l e k á r k y . N a j­ to . Občas, k eď n á s n a v š tív i p o č e t n e j š i u v ä č š i n u d o sia h li, u p r a t o v a č k a , p r e s u n i e m e ho do in ý c h , m enej v y h o v u jú c ic h p r i e s t o r o v . Máme už v še tc i n a m á l e , o n e d l h o sa t o u z a v r i e karoim, n a k t o r o m sa b u d ú po­ d á v a t h r a n o l k y . E šte p r e d t ý m , než n á š exponát pre nep o ch o ­ p e n ie o r g á n o v [ n a d r i a d e n ý c h i t r á v i a c i c h ) zíd e zo sv e ta , r o z ­ p o v iem e p r í b e h , k t o r ý sa mu p r a v d a ž e , p r á c e n e s c h o p n í , ale k d e b y s a došlo, kelby i c h n i e ­ o d o h r a l. Na llp iam sk ych k o p c o c h sa v k to n a v ed o m ie b r a l . P re to v to m čas e p r e h á ň a l ib a v e t r i s ­ s n a h e z j e d n o t i ť p r v é dve m e n ­ ko a s y p a l d ážď n a c e lé ze- šie s k u p i n y z a č a l o sa z r a z u sa m iačlskí). A t a k z e m i a k i so ch o d iť n a pole. N em ožn o sv o jim i d r u h m i k r á t i l sl t e n ­ p r e d s a d o n e k o n e č n a r i a d i ť ib a t o p sí n e č a s t a k , že r á s t o l , v ô ľo u p o č a s ia . T e ra z i filozóp o to m c h v íľu p r i jí m a l m yšku í i a p r i š l a k slo v u . Z ačalo sa o k a t ú a n a k o n i e c o t r á v e n ý z v á ž n e a m ú d r o u v a ž o v a ť, jak toiho h u k o t u a v y lu p o v a n ia ú r o d u i č l o v e k a u r a t o v a ť . Sniezhnitých n ád o ro v začal sa žik z o k o l i t ý c h k o p c o v sv ie til u äiť p lá v a ť . V š etk o p r e z á c h r a ­ bielo , d a l o by s a v y o r á v a ť do večera, keby sa koňom ch ce­ n u úro d y. tu previesť Až r a z a k á s i b a b k a p o v e d a l a lo. Mal by s a boj, a b y d e d k o v i p r e d s e d o v i JRD, že je r i a d n y i d e o lo g ic k ý zle a n a j v y š š í ča s p o z b ie r a ť , z v e r i m e c h a n i z m u s p o u č e n ý čo sa u r o d ilo . Dum ali v š e t c i v bol n e z a p a d a ť , keď n e m u s í, do u žš o m i š i r š o m r o d i n n o m k r u ­ k a ž d é h o l a jn a , k t o r é vy trú si. Zvýšil s a o d b e r t l a č e . O s tro h u , z a v o la li i p ä ť p á r o v ko n í n a p o r a d u . Keď z l y h a l a t a k t i ­ sa sle d o v a lo , ko ľk o p e r c e n t sa k a i t e c h n i k a , z a č a l o sa otvo­ u ž v y o r a lo a k o ľk o e š t e o s t a ­ r e n e k u m š to v a ť : lilo zó fo v t r e ­ lo. ( Š ť a s t n e sa p r e k r o č i l a p r ­ b a p o v olať, tí doikážu k r u m p le vá p o lo v ic a ) . F ilo zófo m omŕz a li m ysle, r u k y , n o h y . Tu p o ­ plozbierať. radil jeden m ú d ry dru žstev ­ F ilo zô fi n e m e š k a l i a n i h o d i ­ n í k : Keď n o v i n y n i e sú liek o m n u , už o si e d m e j z a s a d l i raai n a h la v u , o b a ľ do n i c h as p o ň p o r a d u ; p o č a s ie v š a k n e p r i a l o n o h u b o ľav ú . N a ž a l ú d k a b o ­ i c h z á m e r u , a p r e t o a k o sa ľ a č k y p r i k l a d a j t e o p e k a n é zezišlil, t a k sa r o zišli. (Nie v ša k m iačk y . ď a l e k o ) . Dva t ý ž d n e strávili T ak to v y z b r o j e n í v y d r ž a l i do t a k t o v i n t e r n á t e , k l á d l i h l a ­ p o sl e d n e j b rá z d y , n i e k t o r í síce vy n a h r o m a d y , a s a m o z re j m e p r e š i l do f a n k l u b u p o p u l á r n e j k a ž d é r á n o o 7.00 hod. zišli l e k á r k y ( s t o v k a n a d š e n c o v o d s a n a p a r á d y . I sk o n š ta to v a lo ' s k o r é h o r á n a č a k a l a n a a u t o ­ sa, že leje, lebo to koniec- g r a m s v e n o v a n ím s f a n a t i z o ­ k o n c o v k a ž d ý v idel B. u r o b i l a v a n á ) . Ale tý m , čo o s t a l i p ri sa p rezen čk a n iek to ré h o r o č ­ rodnej h ru d e , vyplatilo sa to n ík a (aspoň niečo). s t o n á s o b n e viac. To b o l pocit,

to bol v zlet, t o bol let. Ofi­ ciálne s a totiž z a ča lo ro zn á­ ša ť, že p o sl e d n ý z e m i a k o d h a ­ len ý bol, a o d t e r a z sa z b l a t a v y ť a h o v a ť b u d e ib a z a n e d b a n é učiv o. MM N ed á s a p o v ed ať, že by j e ­ sen n é brigády n e b o l i vn ie s li ž i a d n e n ov é p rv k y d o n á š h o živ o ta. N e h o v o r ím o t o m k a ž ­ d o d e n n o m v z r u š e n í, k e ď s a aj tr ik r á t za deň striedali p rík a ­ zy: Z a j t r a d o šk o ly l a Z a j t r a n a b r ig á d u ! N e h o v o r ím a n i o

Ešte trikrát na zemiakovú nôtu rôznych vedeckých o b ja v o c h p r i a m o n a poli, a k o že v á h a topánoik s t ú p a p r i a m o ú m e r n e s m n o ž s tv o m z r á ž o k v m i l i ­ m e t r o c h , a l e b o že n a m yši d a ž d iv é p o č a s ie a s tý m sú v i­ si a c e z a t o p e n i e p rí b y tk o v a n a o h l a d e n i e z r e j m e p ô so bí s i l ­ ne depresívne, takže sa s jas­ ným sam ovražedným úm yslom v r h a j ú pod v y o r á v a č e . O význam e jesen n ý ch brigád s a p o p ís a lo v n o v in á c h už t o ľ ­ ko, že b y b o lo z b y to č n é to e š t e r a z o p a k o v a ť — ak o v š e t ­ k y s a m o z r e j m é veci. Z a u jím a ­ v e j š í s a javí i c h d ô s l e d o k — z m e n a vo vzájom ných v zťa­ hoch. Ako je v š e o b e c n e z n ám e, š t u d e n to v s p á j a p r o t i u č ite ľo m as i ta k ý p o c it s o l i d a r i t y , a k o z lo č i n e c k é p o d s v e tie p r o t i p o ­ lícii. V š k o l e m á lo k e d y č lo vek z ažije, že by s a t á t o s o l i d a r i t a p o r u š i l a . N a to t r e b a m im o ­ riad n e okolnosti — n a p rík la d z e m i a k o v ú b r i g á d u . J e d n a vec je t o l e r o v a ť k o le g o m o p i s o v a ­ n ie, u l i e v a n i e a p o d o b n é veci, k t o r é sa n á s p r a k t i c k y n e t ý ­ k a jú . D r u h á v ec je v ed ieť, že sa n ie k to ulieva na falošné o s p r a v e d l n e n i e , k ý m my d r i e ­ m e z a b l a t e n í a m o k r í, v e d r á vážia v a ri m etrák , každý ze ­ m ia k m u s í m e d o lo v a ť z b l a t a a nedá sa narovnať a vystrieť chrbát, lebo vyorávače fič ia o k o lo z d v o c h s t r á n a n e z a s t a ­

K t i s í c o m tých, ktorí sa v sychravé jesenné dni vybrali p o m á h a ť n a polia, p a t r i l i i p o­ slucháči L e k á rs k e j fakulty UPJŠ. P o čas s e p t e m b r a , o k t ó b ­ r a a nov em b ra sa ich na d ru ž ­ stevných l á n o c h v o V a la li­ k o ch , R o z h a n o v c ia c h , Kežm ariku a Veľkej L o m nice v y s t r i e ­ d a lo 1370. A v ý sle d k y , k t o r é d o s i a h li , sú n a o z a j ú c ty h o d n é . S to v k y m e t r i c k ý c h c e n to v poz b e r a n ý c h z e m i a k o v , vyše 10 tis íc o d p r a o o v a n ý c h d ní. O tom , že I c h p r á c a n e b o l a p o ­ v r c h n á , s v e d č i a p o c h v a l n é v y­ j a d r e n i a a p o ď a k o v a n i a poiľnoh ospodárov n a a d resu m edi­ kov. M ožno p o v ed ať, že m i e s ­ tam i dosahovali až špičkové v ý k o n y . Veď n a p r í k l a d s k u p i ­ n a poslucháčov III. r o č n í k a v š e o b e c n e j v e tv y p r e k o n a l a vo Veľkej L o m n ici r e k o r d v m n o ž ­ s tve p o z b i e r a n ý c h zem ia k o v n a d eň a oso hu. A tm o s f é r a , k t o r á ten to re k o rd p red ch ád zala a p o m o h l a v y tv o r iť , s t o j í za o p is . N a p o li n e p r í j e m n e p o f u k u j e v ie to r . V h á ň a do t v á r í d r o b n é v lo čk y s n e h u a k v a p ô č k y d a ž ­ ďa. O lo v en á o b l o h a visí te s n e n a d z em ou . R o z o ra n é h n e d é p á s y z e m i a č i s k a so s v e t lo u mo­ z a ik o u sa po p a h o r k u t i a h n u d o d ia ľk y . P r á z d n a v le č k a , s t o j a c a n a I c h k o n c i, v y z e r á a ko zápalková škatuľka. N ohy, zab árajúce sa po členiky do n a v l h n u t e j pôdy, sú p o k r č e n é v k o l e n á c h . Ruky sa r ý c h lo m ihajú a hádžu zem ia­ k y do v e d ra . Po c h v íli h o u c h o p ia , d o b e h n ú k t r a k t o r u a v y sy p ú n a v le č k u . R ý c h lo n a ­ z a d a oipäť t o Isté. Prvý, d r u ­ h ý , d e s i a t y r a z . D riek n e n a v y k n u t ý n a p r á c u v t e jto p o ­ lohe žiada na chvíľu vystrieť c h r b á t a o d p o č i n ú ť si. Ale len n a Chvíľu. Je t u n i e č o , čo n ú ­ ti o p ä ť sa z o h n ú ť a so z v ý š e ­ ným úsilím zbierať ď ale j. O s ta tn é s k u p i n y m a j ú to t i ž už hodný n á s k o k . . . P rá v e p r e d c h v í ľ o u vyoral v yorávač ďalších š e s ť páso v z em iak o v . N a j l e p š i a s k u p i n a i d e v s t r e d e . Za ň o u t r a k t o r s p rív eso m . Na prívese dvaja chlapci, p re b e ra jú c i plné ved­ r á . O s ta t n é s k u p i n y s a sn a ž i a d r ž a ť tem p o . Je v ý h o d n é n e z a ­ o s t á v a ť , ab y ú s e k d o n á š k y k v le č k e bol č o n a j k r a t š í . V ä č š i ­ n a ro b í so z a n i e t e n í m . N i e k t o ­ rí však šom rú a n av rh u jú o d ­ p o č in o k a s p o m a le n i e t e m p a . Ale to sa n a o p a k z vy šu je. S k u ­ p i n y s bo jo v ým z á p a l o m s ú ­ ťažia o prvenstvo . . . Nuž a čo n a z á v e r ? H á d a m k o n š t a to v a n i e , že n a štud en­ to v — a n i e l e n m e d ik o v — sa m ožno s p o ľ a h n ú ť . Ak id e do tu h é h o , n e sto ja bokom a prilo­ žia ru k y k d ielu . A to je j e d ­ n a z v l a s tn o s t í , k t o r é s a c en ia. V. Stec

Problémy vysokoškolákov v Prešove mu podarí vybaviť si preukaz, na zá­ klade ktorého mu lístky predajú, kým príde na systém ich razenia a o sv o ­ jí si k tomu potrebnú terminológiu je­ dálneho lístka, ktorá sa vôbec nekry­ je s jeho predstavami z mladosti, až na nejaké preferované jedlá ako ze­ miaky, ryža, noky. Pre všetkých je to predsa samozrejmé, aké vysvetľova­ nie? Nie sme predsa v materskej škôlke. Prišiel si sem, tak sa aj sprá­ vaj ako vysokoškolák! Žiak naučený na stredoškolský sys­ tém, kde mu všetko podajú po lopat­ ke, označia odkiaľ a pokiaľ, naráža ako vysokoškolák na totálny nedo-

Keď príde absolvent strednej školy na vysokú, predstavuje si svet ružo­ vo. — Preč z domu, od prísneho do­ zoru rodičov. Je to skutočne tak? Prvý rok prejde ako voda. Všetko je nové a prvák sa nemá čas ani zo­ rientovať. Problémy sa však aj n a ­ priek tomu objavia. — Koľko času strátí len s vybavovaním internátu, ak ho vôbec dostal! Veď všetko si musí zistiť sám, na svojej mäkulinkej kožke, keď sa to nedozvie od starších kolegov. Napríklad také oby­ čajné stravné lístky. Koľko sa chu­ dák prvák nahladuje (a nielen on, ale na začiatku roka všetci), kým sa

& CH3DZ j edenie vanie b li e k a n i

Drsnie

AKAKIE na výťaH vcifru

-na

vefl štifcer.dium

e r n é t u do cesta z / n i e k o ľ okrát d en n e / p l a n i e nevín zá u jm y

udenu

v o ä w teplú

statok študijnej literatúry. Zháňa ju po všetkých kútoch republiky, aby zistil, že ju nikde nedostať, prípadne že existujú dva-tri exempláre, ktoré si na neurčitý čas požičala SAV. Prednášky — často v cudzom ja­ zyku — sú pre mnohých tiež prekáž­ kou pri dosiahnutí úspechu. Ako za­ chytiť podstatu, keď rozumiem len každé tretie slovo? Je pravda, že vy­ učujúci sa snažia vyjsť študentom v ústrety. Dávajú konzultačné hodiny, ale pri celodennom vyučovaní, rôz­ nych schôdzach a akciách si na ne len máloktorí študenti nájdu čas. V prvom ročníku sa študent sústre­ dí predovšetkým na štúdium. Druhák, tretiak i tí starší hľadajú po práci v škole aj rozptýlenie. Ale je na to všetko čas? Mimoriadne zlá situácia je v tom­ to školskom roku. je správne, že sa pomohlo pri zbere zemiakov a cu­ krovej repy, ale škola si žiada tiež svoje. Aj keď je všeobecne známe, že študenti sú preťažení, látka sa musí preberať ako počas normálneho ro­ ku. Ak k tomu pripočítame akcie rôz­ nych organizácií, ktoré tiež doháňa­ jú zameškané, ťažko sa dá nájsť čas na oddych, šport alebo iný druh zá­ bavy. Tieto problémy rieši každý sebe vlastným spôsobom. Pre jedných kon­ čia už po prvom ročníku, iní zas pre nadobudnutie rutiny opakujú roč­ ník ešte raz. Poraďte teda — ako byť dobrým študentom a aktívnym zväzákom, nájsť si čas na oddych, keď deň má iba 24 hodín? K atka M atuškova

z á ba v a -

Studium študiuic štúdium

Povedali za katedrou — a b y sa rodili m la d í ľu d ia — je d n a ro d in a m á m a t 2,5— 3 d e ti — b u d e te h ľa d a t c e l ý rad fí n t , k t o r ý m i m ô ž e te svojho je d n o d u c h é h o ro d ita p o d v ie s t — M arx, k t o r ý bol m a r x isto m — p r o le ta r iá t sa ž iv í p re d a jo m svojich rúk — p r o le tá r sa m usí p r u d k o u l i t — aj k o c k a sa z a i s t ý c h p o d m i e n o k m ô ­ ž e s t a f g u ľo u

Ostro sledovaná korešpondencia Ako všetci vieme z v la st­ nej skúse nosti, po dvochtr o c h tý ž d ň o ch v škole sa už vytvorí viac m ene] stály za sa d a c í p oriadok. Keď som n a n a politickej ekonóm ii už v y sk ú ša la viacero miest, zakotvila som n a trv a lo v tre te j lavici n a še j n a jv äčšej auly. Moja lavica, ako te m e r všetky, n eb o la c elk o m bez stô p po m ojich p r e d c h o d ­ coch, k to r í — ak o som zis­ tila po le tm o m p o h ľad e — tr p e li z re jm e c h ro n ick ý m n e d o s ta tk o m v ý tv a rn éh o t a ­ lentu. Na b ud ú ci tý žd eň sa mi však zdalo, ak o b y n a lavici Čosi pribudlo. P reč íta la som si n á p isy u m iestn en é vše t­

ky v je dn o m ro h u. Malým p ek n ým písm om bolo n a p í­ sané: Ahoj, kolega! Vedľa h ru b šie v ečné p ero p rip ísa ­ lo: NAZDAR. Ako sa ti tu sedí? pýtalo sa te n šie pl/niace pero. Hrubšie od poveda­ lo: FAJN! KTORÝ ROCNIK CHODÍŠ? Nebola som si istá, či t á ­ to k o re š p o n d e n cia je pozo­ sta tk o m m inulého ro ka, a le ­ bo p re b ie h a v súčasnosti, ale začalo m a to zaujím ať. Na budúcej p r e d n á š k e — do auly chodím e len ra z za týždeň — som si a n i nevy­ zliekla kabát, už som sa u te k a la pozrieť n a lavicu. K orešpondencia p o k ra č o v a ­ la! Ja iba 1., p rizn áv alo sa m alé písmo. A ty? A veľkým

písmom bolo n ap ísan é: JA IV. SI DIEVČA ALEBO CHLA­ PEC? AKÄ KOMBINÁCIA SI? Podľa p ísm a som bola p r e ­ svedčená, že m alé te n k é pero p a trí dievčaťu a h ru b é v eč­ n é p e ro chlapcovi. Začala som n etrpezlivo ča k a ť ď al­ šiu p re d n á š k u . Kto vie, čo z tak ej k o re š p o n d e n cie m ô ­ že všetko v zn ik n ú ť? Poroz­ p rá v a jú sa o svojich z á u j­ m o c h a z áľu b á c h ? Zoznámia sa, d ajú si sch ô d z k u ? Len aby im stačila lavica! Mala som pravdu! Tenké p ero sk ro m n e odpovedalo: F-Ch, dievča. Ty si chlapec? Ako sa voláš? Politická e k on ó m ia sa s t a ­ la mojou najo bľú b en ejšo u p red n á šk o u : Celý týždeň sa

jej neviem dočkať. Čo n o ­ vého si povedia moji n e z n á ­ mi kolegovia? Iste nevedia, ak o n a nic h žičlivo myslím a želám im, aby sa rýchlo zoznámili. Moja b u jn á fa n ­ tázia počuje n a d pop ísano u lavicou vyzváňať svadobné zvony. Prečo nie? Veľké v e­ ci často v znikajú z ta k ý c h ­ to m aličkostí. Pravda, vý­ chova mi b rá n i p ripísa ť im p á r povzbudzujúcich slov — a ni neviem, či by sa n e n a ­ hnevali, že z a sah u jem do ich d ôvernej k o rešp o n d e n cie — ale myslím, že keby ra z p o­ sielali svadobné oznám enia, jedno by som si zaslúžila aj ja — vecí som im od s a m é ­ ho z ač ia tk u želala ú p rim n e všetko n ajlepšie. (EKJ

BARANIE ROHY Mala som še stnásť, keď som sa prvý­ krát stretla s ton zá zrač no u mocou hôr, o ktorej hovorí dávna bájka. Mládenec, ktorý si pohneval Šťastenu, posťažoval s a so svojim údelom kráľovnej hôr a prosil ju o pomoc. A on a mu povedala: Choď do hôr a tam nájd eš sv oje šťastie, a l e už nikdy n eb u d eš môcť žiť bez nich. S tá le a stá le sa budeš vracať medzi

Rozliate more

ch la d n é v yso k é štíty. Keď ťa zavolá túž­ ba, zabudneš n a brata, se stru, rodičov, n a milú . . . A v šetci, čo už nem ôžu opustiť hory, sú poto m kovia onoho mladfka a nesú na svojich p le c ia c h prekliatie sladké a trp­ k é. N e s t á l e p o č a s ie trv alo už n i e k o ľ k o d ní. B e zcieľn e s m e sa p o t ĺ k a l i p o t á b o ­ r e a h u n d r a l i ma p o č a s ie . Z a v č a s r á n a b o l a s í c e d o l i n a plinfi s l n k a , a l e p r e d p o ­ l u d n í m sm e o k o l i t é š t í t y u ž l e n t u š i l i v h u s t e j hm le . K rátk o , a le v ý d a t n e p r š a lo . Ani t o h o r á n a s a o d počasia) n e d a l o o č a k á v a ť miič lep š ie , n o s e d i e ť ď alš í d e ň v t á b o r e s a n á m u ž n e c h c e l o . V y b rali sm e Si laihiký a k r á t k y v ý s tu p n a B a r a ­ n i e r o h y s n á d e j o u , že h o s t i h n e m e eš te p r e d p r í c h o d o m dažď a. T á b o r s m e o p ú š ­ ť a l i z a s l n e č n é h o ráina, n o k ý m sm e vyš ľ a p a l i p o s n e h o v ý c h p o l i a c h V eľkej zm rzn u tej k n á s tu p u , nezostalo z neho a n i k ú so k . T ro š k u sm e z a v á h a l i, zv ážili p r e 1 p r o t i a v ý s le d o k bol: poleziem e!

P ozrite č a jk y m o re dookola do d n a k u oblohe stúpa a klesá v šu m iv o m rozhovore m ile n ec v á šň ou sa spení d o tk n e sa nôh sú v p o ku šen í

R ý c h lo sm e s a n a v i a z a li . Sveťo a k o n a j s k ú s e n e j š í s a u ž aj p u s t i l do p r v ý c h m e tr o v . Za n í m p o s t u p o v a l K aro l. D ru h ú d v o jic u sm e t v o r il i M a rtin a ja.

ro zb e h n ú ť sa a s p ly n ú ť s vodou z m e n iť sk u p e n s tv o

P rv é d lž k y s m e l i e z li s c h u ť o u a p r á ­ c a n á m š l a od r u k y . N a k o n c i t r e t e j d lž k y s m e s a o p a ť s t r e t l i . Boli sm e pod k r i t i c k ý m m ie s to m v ý stu p u . Č akal n á s v ý š v ih n a š i k m ú p l a t ň u , o k r a j o m k t o r e j p o s t u p o v a la n a š a c e s ta . M iesta t u bolo p r e š t y r o c h m álo . Drulhá d v o jic a si m u ­ sela zriadiť šta n d v ústí k rá tk e h o žľa ­

a rozp restrieť sa na s ln k u m alé strieborné ryb k y m lča nliví rybári o p ä tk o m č iž m y strh nú z udice

bu, k t o r ý m u ž p o s tu p o v a l Sveťo. Z a k r á t ­ ko s a n á m s t r a t i l z d o h ľ a d u a, a k o sm e v y r o z u m e l i z j e h o k r i k u , h ľ a d a l m ie s to p r e ď a lš í š t a n d . V tej c h v íli s a s p u s t i l d ážď. Žľab, v k t o r o m sm e s tá li, s a Za­ k r á t k o n a p l n i l v o d ou a tá v p r ú d o c h s t e k a l a p r i a m o n a nás. Dážď t r v a l p r á v e t a k d lh o , aby n á s st a č i l d o k o n a l e p r e m o č iť. No a n i p o to m n e u s t a l , Ib a s a z m e n i l n a k r u p o b i ti e . K rú p y n á s M li do s k r e h n u t ý c h r ú k a b u b n o v a l i po p r i lb á c h . M u sím e s a v r á t i ť . C e stu s p ä ť n á m Však o d r e z a l v o d o p á d , k t o r ý t u e š t e p r e d p o lh o d i n o u n e b o l. K o n e č n e s a po jed n o m poihýnaime h o r e , z a Sv eto m . Z n e p r í j e m n é h o žľabu n a h l a d k ú a a k o b u b o n v y d u t ú s k a l u . Chyty a s t u p y s ú tu l e n c h a t r n é a p o d v o ­ d o u s a ť a ž k o h ľ a d a j ú . P o k ra č u je m e t r a v e r z o m , z a k t o r ý m u ž č a k á Sveťo. Po­ č k á m e , k ý m d o lezie p o s le d n ý z n á s a o d b o č u j e m e z p S v od n ej cesty. Z o s t u p u ­ je m e po k lz k o m t r á v n a t o m sv a h u . L aná sú ťa ž k é , n a s i a k n u t é vo d ou . S n ažím e s a zo s t u p v n e z n á m o m t e r é n e č o n a j v i a c u r ý c h l i ť . K o n e č n e n a c h á d z a m e žľab, k t o ­ r ý m sa d á , z o s t ú p i ť a ž n a s n e h o v é p o le. Je v š a k n e p r í j e m n e r o z l á m a n ý a už p o ­ hyb lan a v ňom strh áv a uv o ľn en é s k a ­ ly. S t á č a m e p r e t o la n á a p o s t u p u j e m e p o j e d n o m c h r á n i a c sa p r e d p a d a j ú c i m i s k a la m i. Keď sm e s a do le p r e ž ú v a l i z b e z n á d e j ­ n e m o k r ý c h l e z e č le k a ž m ý k a l i p o n o ž ­ ky, p o z r e l i sm e s a n a h o d i n k y . Z p l á ­ n o v a n ý c h d v o c h h o d í n v ý s t u p u b o li š t y ­ r i h o d i n y p r á c e v d ažd i a zime. N á v r a t do t á b o r a bol už veselý.

Ospešný turnaj na počesť Mesiaca ČSSP

doma ž e n y n a vlie ka jú strieborné te líč k a na nite

F akultný výbor SZM p ri právnickej fakulte v s p o l u p r á c i s K a t e d r o u TV p r i U Pjä v K o š ic iach u s ­ p o r i a d a l v te l o c v i č n i n a M e dick ej III. r o č n í k b a s ­ ketbalového tu r n a ja m u­ ž o v n a p o čes ť M e siaca če s k o slo v e n s k o -s o v ie tsk e h o p r i a t e ľ s t v a a 15. v ý ­ ro čia vzniku UPJŠ. Na t u r n a j i š t a r t o v a l o še sť f a ­ k u l t n ý c h d r u ž s t i e v ( š ty ­ ri z p rávnických fak ú lt ČSSP. — z P ra h y , Brna, B r a tisla v y a Košíc, ďalej v y b r a n é d r u ž s t v o UPJŠ a VŠT z K ošíc ). Ú ro v eň v š e t k ý c h o se m o dohratých zápasov bo­ la v eľm i d o b r á , čo s v e d ­ čí 0 ž iv o m z á u j m e o b a s ­ ketbal m edzi vysokoško­ l ák m i. Víťazom t u r n a j a sa

nim i vyšíva jú biele cha lup y na sln ku úbohé sajrity dá sa zje sť hlava i chvost Čakám ťa na móle Na tv o jo m p iesku m ore chceli ma p o tu p iť z m ed ú zy stv o riť ženu p rišk rtiť sla n ý sm iech k a m e n n ý m i prstam i tvarova ť m isku z kto re j budú p iť pod že ra vý m nebom

Konečná

k to sm ä d žriedla utíši m ore

1. 2. 3. 4. 5. 6.

vy stú p ilo z vôd na dne zosta l p ie so k

sta la u sp o riad ajú ca P ráv­ n i c k á f a k u l t a UPJŠ, k eď p r e k v a p u j ú c o vy so k o v y­ h r a la n ad Právnickou fa ­ k u l t o u P r a h a 77:22 (35:11). N ad P r á v n i c k o u f a k u l t o u B ratislava vy h ralo d ru ž­ stv o P rá v n ic k e j fakulty Košice 87:44 (51:24). V boji o t r e t i e m ie s to z v í ť a ­ zilo d r u ž s t v o UPJŠ Koši­ ce n a d P r á v n i c k o u f a k u l ­ t o u B r a t i s l a v a 65:48. V b oji o p i a t e m ie sto p r á v ­ n ic i z P r a h y v y h r a l i n a d p r á v n i k m i z B rn a 55:44. O s ta tn é v ý sle d k y : VŠT Ko­ šic e — P rá v . f a k Brno 93:55, VŠT Košice — UPJŠ Košice 88:72. N ajúspešnejším strel­ com n a t u r n a j i b o l Fark a š o v s k ý z P rF Košice so 66 b o d m i v t r o c h z á p a ­

so c h pred K ačá n im z P rF B r a t i s l a v a so 60 b o d ­ m i a No v itzk ý m z VŠT s 55 bodm i. Za n a j t e c h n l c k e j š ie h o h r á č a bol v y h l á ­ se n ý Koľ, p o s l u c h á č I. roč. PrF Košice. V íťazn ý celo k — d r u ž s t v o P rF Ko­ šice h r a l o v z lo žen í: Jo r­ d á n , L évkuš, Farkašovský, S zc z e c z in a , Olej, Hollý, Č u rila, Koľ a H an ob lk . V š etk y z ú č a s t n e n é d r u ž ­ s t v á d o s t a li diplo m y, v e c ­ n é a s p o m ie n k o v é cen y a v íťazn ý k o le k tív p u t o v ­ ný pohár. V rám ci tu rn aja odohral sa p riateľský zápas v b a s­ ketbale žien , v k t o r o m d r u ž s t v o PrF Košic e zví­ ť a z ilo n a d d r u ž s t v o m PrF B ratislava nečak a n e vy­ so k o 42:21.

tabuľka: 248:133 250:211 188:172 200:193 131:186 133:199

Právnická fakulta Košice Vysoká škola t ech n ick á Košice UP]Š Košice Právnická fakulta Bratislava Právnická fakulta Praha Právnická fakulta Brno

K ladom turnaja bo lo d i s c ip l i n o v a n é správanie

savšetkýchdružstiev na h r a c e j p l o c h e a k u l t ú rn o -

Marta Medvedíková

SPRAVODAJ UNIVERZITY p. J. ŠAFÁRI 226-08. Predseda redak čn e) rady doi CIRBES, CSc. Adresa redakcie: Máné. ské tlačiarne, n. p., Košice, Šver

© l

6 5 5 4 4 3

športové prostred ie zá s lu ­ h o u diváko v . Jozef Vítkovský

Rektorát UPJŠ Košice, Šrobárova 57, telefón ik uláš FILIP, CSc. Vedúci redaktor Milan _67 Košice, tel. 315-82. Tlačia Východoslovenv lastn ú potrebu.)