Ročník 27 47/2012 24. november 2012
Cena 0,50 €
Zbytočná petícia za maďarské názvy Strana 4.
SLOVO O SLOVENSKU Počas bý valej ér y sa málo ktor ý občan zaujímal o to, ako funguje parlament. Prišiel no vember 1992 a dovtedy väčšinou nudná, formálna inštitúcia sa pret vorila na miesto, kde sa malo rozhodovať o ďalšom bytí či nebytí federálneho štátu. Jednoducho federácia z roku 1969 sa prežila. Zastúpenie Slovákov vo federálnych orgánoch bolo mizivé, slovenské podniky pracovali na strate gických stavbách v Česku, rozloženie výroby v štáte a zdaňo vanie zvýhodňovali českú časť federácie. Nastal 18. november a všetko malo by ť inak. Federálne zhromaždenie v tento deň začalo hlasovanie o ústavnom zákone o zániku česko -slovenskej federácie. V Snemovni ľudu návrh prešiel. Ukázalo sa teda, že aj česká časť poslancov bola za rozdelenie štátu, čo médiá pred verejnosťou ne pripúšťali. Situácia sa zdramatizovala, keď sa malo hlasovať v Snemovni národov. Poslanci zo Slovenska neboli jednotní a aj tí, čo predtým hlasovali za zvrchovanosť SR , odmietli hlasovať za rozdelenie spoločné ho štátu. Našej samostatnosti prišli na pomoc Česi, hoci z rozbíjania štátu boli obviňo vaní Slováci. Za akési referendum o vzniku samostatného Slovenska možno považovať júno vé voľby v roku 1992 . Občania evidentne uprednostnili pro národné HZDS pred čechoslo vakistickou ODÚ a prepadlo aj KDH. Svoj odmietavý postoj k národne orientovaným stranám najvýraznejšie prejavil denník Sme, ktor ý po voľbách vyšiel v smútočnom čiernom rámiku na titulnej strane. A po kiaľ väčšina národa s napätím očakávala výsledky rokovaní medzi premiérmi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom, väčšinové médiá na Slo vensku viedli antislovenskú kampaň. Napriek neprajnosti siedmej veľmoci 25. novembra poslanci definitívne odhlasovali koniec federácie. A čuduj sa svete, Slováci sa do Prahy po kolenách nevrátili... Eva ZELENAYOVÁ
U susedov tankujeme výhodnejšie Strana 5.
WWW.SNN.SK
Chvíle dejinného rozdelenia Strana 8.
Zo života Matice slovenskej Strana 12.
Pravicový denník SME zaútočil na Slovenské národné noviny pre vtipy a humor
Vstali (len či sa aj zobudili) novodobí „demokratickí“ cenzori BRATISLAVA, MARTIN (se, ib, mb, mab) – Denník SME neprimeraným spôsobom hodnotil niektoré vtipy a karikatúry, ktoré uverejnili Slovenské národné noviny ešte na jar tohto roku. Údajne podľa právnikov denníka majú vtipy a karikatúry rasový podtón a hraničia so zákonom. Rasový motív v humore videli aj ich dvorní spolupracovníci z ľudskoprávnych organizácií. Zaskočilo nás, že rasový motív kritizoval aj priamo šéfredaktor SME M. Kostolný a predseda Tlačovej rady SR J. Lörincz. „Vtipy neboli rasistické a nepodnecovali k rasovej nenávisti či k inému druhu ponižovania. Neobsahovali vzťah osôb ku konkrétnemu národu, k menšine alebo rase. Vyjadrenia predstaviteľov ľudsko-právnych organizácií ma neprekvapili, vieme, pre koho a za koho peniaze pracujú. Ani názor vedenia SME či splnomocnenca pre Rómov. Prekvapujúce je hodnotenie šéfa tlačovej rady J. Lörinza. Čo však chcete od bývalého komunistu. Cenzúra im bola vždy blízka,“ uviedol na margo šéfredaktor SNN Maroš Smolec. Náš týždenník následne v tlačovom
vydaní aj na portáli denníka SME objavil minimálne dve karikatúry zosmiešňujúce Rómov a dve hraničiace s ľudskou morálkou, ktoré urážajú zosnulého Milana Čiča a zosmiešňujú tragédiu spadnutého mosta pri Kurimanoch. A to tesne po úmrtiach dotknutých osôb. Zaujímavé je, že predstavitelia ľudskoprávnych organizácií na otázky SNN týkajúce sa karikatúr zo SME už nereagovali. Ani I. Biháriová z Ľudia proti rasizmu, ani neznámy L. Oravec z Nádácie Milana Šimečku, či radová redaktorka TASR Denisa Havrľová, ani „objektívna“ mediálna analytička z plateného blogu SME M. Kernová a dokonca ani ochranca Rómov, ich splnomocnenec P. Pollák. Prečo nekritizovali aj hrubšie karikatúry na rómsku tému, nevedno... (Viac na stranách 3 a 11)
Karikatúra A. Mi M šaneka má vrajj rasistickýý p podtón. Autor o nejj viac hovorí na s. 11.
Tajná registrácia zahraničných Maďarov k blížiacim sa voľbám podnecuje nezákonnosť
Sú na Slovensku niektoré zákony nevymožiteľné? B U D A P E Š Ť, B R AT I S L AVA (J á n Č E R N Ý ) – Ký m s l o v e n s k é o r g á n y o f i c i á l n e t v r d i a , ž e m a ď a r s k é o b č i a n s t v o v r á m c i s p o r n é h o exteritoriálneho zákona získalo za dva rok y od jeho vstupu do platnosti iba 25 ľudí, maďarské orgány len vlani dostali 200 tisíc žiadostí o občianst vo zo zahraničia. V t ýchto počtoch zjavne niečo nesedí. Viac svetla do štatistik y mali priniesť blížiace sa voľby v Budapešti. Ale – nestane sa tak. Maďarská vláda totiž bude dbať na to, aby v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov sa tieto údaje nedostali do rúk krajiny, v ktorej príslušníci maďarskej menšiny žijú. V Budapešti to vyhlásil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Maďarsko tak urobilo čiaru cez predpoklad predsedu vlády Roberta Fica zo začiatku novembra. Vtedy v súvislosti s problematikou pravdepodobne nezákonného uchovávania si slovenského občianstva tými, ktorí požiadali Budapešť o maďarské občianstvo, povedal: „Najnovšie prichádza do úvahy predbežná registrácia voličov, čo je veľmi kontroverzný inštitút. To je ale vnútorná vec Maďarska.“ Šanca, že sa na Slovensku dozvieme,
kto si nesplnil zákonnú povinnosť a neoznámil úradom nadobudnutie iného štátneho občianstva, tak klesla na nulu. Slovenské národné noviny oslovili Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky s otázkou, ako vníma najnovší vývoj tejto konkrétnej problematiky. Hovorca Boris Gandel poskytol nasledujúce stanovisko: „Nejde o nový názor, poznáme ho už dlhšie, ale konzistentne sa držíme dohodnutého postupu a nekomentujeme problematiku občianstva cez médiá. Ideme v zmysle dohody, že problematikou občianstva sa budeme zaoberať na expertnej úrovni právnych poradcov.“ Do o m aaď ď ar a r sskk ého é h o pa éh p rrll am a men e n tu en t u b ud d ú sl s l ov o v een n sk s k í Ma Maď ďaa ri r i k an andi dii do d dido d o va dova v a ť ta vať t jn j e. e
(Viac na 2. strane)
3 OTÁZKY PRE: Ing. Mariána TKÁČA , predsedu Matice slovenskej
R - 2012053
w w w.neografia.sk
Jedenásť pražských vrážd Strana 7.
● Za akých okolností a podmienok by Matica mohla prostredníctvom svojich MO pomôcť rozvíjať Rómom vlastné aktivity – vzťah k hudbe, tancu, folklóru – a tak ich orientovať na pozitívne činnosti?
„Rómsky problém“ je problémom našej vlasti a Matica je vlastenecká ustanovizeň. Zrejme by sme mali prispieť svojím spôsobom k jeho riešeniu. Veď napokon očakáva to od nás aj verejnosť ústami ministra kultúry, ktorý by chcel, aby Matica bola zásobárňou podnetov – „myšlienkovým thinktankom v mnohých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života“. Náš prístup by mal byť pozitívny, podporiť rozvíjanie tradičných rómskych aktivít, ako je muzikantstvo, tanec, spev, ale aj výroba z prútia či kováčstvo. A to sa inak nedá, len spoluprácou s nimi. ● Je v možnostiach Matice slovenskej pomôcť aj vo vzdelávacom WWW.MATICA.SK
procese Rómov? Má dostatočný ľudský aj odborný potenciál na prácu s nadanými rómskymi deťmi? Nie, Matica nemôže nahrádzať rolu štátu v oblasti vzdelávania, a to nielen Rómov. Naše aktivity môžu byť iba doplnkom k systému, ktorý má v rukách štát a samospráva. Potenciál na „doplnkové“ aktivity v našich matičných odboroch, ale aj v regionálnych pracoviskách Matice máme. ● Čím chce Matica prispieť do momentálnej celospoločenskej diskusie na tému – čo s „rómskym problémom“? Vlani v októbri som sa zúčastnil na medzinárodnej vedeckej konferencii Dialóg ako cesta spolužitia, ktorú usporiadal Inštitút Juraja Páleša Katolíckej univerzi-
ty v Levoči. Upozornil som na to, že naša vlasť je krajinou s neobrábanými poľami, úhor sa dotýka úhora, na našich lúkach rastie tráva, ktorú nikto nekosí ani nespása. A zároveň nevieme, čo s Rómami, ako im pomôcť, dať prácu, zmysel života. A tak som navrhol: naučme Rómov obrábať pôdu. Pripomenul som dávne časy, keď obrábať pôdu na vyššej úrovni učili našich predkov kresťanskí misionári, pripomenul som bernolákovcov, ktorí v rámci osvety venovali pozornosť aj obrábaniu pôdy. Vychádzam z princípu, že nikto nemôže za to, ako sa narodí, každý však môže za to, ako sa správa. Rómovia nemôžu za to, že sa narodili ako Rómovia. Za to však, ako žijú, za to už môžu. Ale môžeme za to aj my Nerómovia. Zhováral sa Ivan BROŽÍK PQXGODGT
2.STRANA
SLOVENSKO
Posledný, dôležitý krok na ceste k slovenskej samostatnosti
Zbohom Česko-Slovensku a Bohu vďaka! P r á v e s i p r i p o m í n a m e 2 0 . v ý r o č i e p r i j a t i a ú s t a v n é h o z á k o n a o z á n i k u f e d e r á c i e . Tr e b a z d ô r a z n i ť, ž e 2 5 . n o v e m b e r 1 9 9 2 b o l u ž len v y vrcholením procesu, k tor ý sa z ač al tesne p o nove mbr i 19 8 9. Pred voľ bami v roku 19 92 p o krachu dohody z Milov bolo jasné, ž e vo ľ by v l ete 19 92 musia da ť jasnú odp ove ď na ot á z ku, ak ým sp ôsobo m sa v yr i e ši št átop rávne usp or iadani e. Roman MICHELKO – Foto: archív SNN súvislosti začali federalistické kruhy tvrdo politicky presadzovať referendum o rozdelení federácie. Problém bol v tom, že obe politické reprezentácie neboli schopné dohodnúť sa na znení referendovej otázky. Kým väčšina Slovákov nesúhlasila s vtedajším vzťahom medzi federálnymi a republikovými orgánmi a súčasné status quo si nepriala, česká verejnosť bola naopak s vtedajšou konštrukciou federácie spokojná. Nakoniec sa obe politické reprezentácie dohodli, že sa federácia rozdelí ústavným spôsobom ako výraz politickej dohody na pôde FZ.
prerokovávať 1. októbra a „vďaka“ šikovnej politickej hre opozície nakoniec neprešiel. Poslanec Miloš Zeman prišiel s návrhom de facto konfederácie, čo bolo aj pre mnohých poslancov HZDS v tom čase prijateľnejšie ako rýchly rozpad. Odporcovia rozdelenia boli ochotní pristúpiť na ďalekosiahle ústupky a pomocou istého úskoku FZ prešiel Zemanov návrh na vytvorenie komisie na prípravu premeny federácie na česko-slovenskú úniu. To samozrejme odporovalo politickým dohodám lídrov HZDS a ODS, preto sa ďalej týmto smerom nešlo. Nakoniec sa predsa len politická dohoda na rozdelení federácie našla. Muselo sa tak udiať ústavnou väčšinou, ktorou ODS a HZDS disponovali len v SĽ FZ. Aby ústavný zákon prešiel aj v SN FZ, boli nevyhnutné politické dohody. Preto treba zdôraz-
niť, že ústavný zákon o zániku federácie podporili nielen poslanci HZDS a SNS, ale aj časť poslancov SDSS a SDĽ.
Tajná registrácia zahraničných Maďarov k blížiacim sa voľbám podnecuje nezákonnosť
vyhlásenie: „V procese volebnej registrácie budeme dbať na to, aby občania krajín, v ktorých hrozia prípadné postihy za prijatie maďarského občianstva, sa mohli zaregistrovať tak, aby o tom daná krajina nezískala žiadne informácie,“ zdôraznil Semjén. Na konferencii Karpatskej kotliny zároveň spresnil počty uchádzačov o maďarské občianstvo zo zahraničia: „O maďarské občianstvo doteraz požiadalo 330 tisíc zahraničných Maďarov, z nich 300 tisíc už zložilo občiansku prísahu.“
Výsledky volieb 1992 napovedali, že federácia v stave, v akom fungovala do leta 1992, je ďalej neudržateľná. Stretnutia medzi víťazmi volieb – predstaviteľmi ODS a HZDS – sa začali tesne po voľbách v júni 1992. Veľmi skoro sa ukázalo, že hlavné politické sily v ČR a SR mali zásadne odlišný názor na ďalšie fungovanie prípadného spoločného štátu. A tak už veľmi skoro po voľbách bolo jasné, že transformácia „unitárnej“ federácie na nejaký iný model spolužitia, teda konfederáciu či úniu alebo ekonomicko-obranné spoločenstvo, čo boli návrhy slovenskej strany, je nereálna. Symptómy blížiaceho sa rozpadu federácie boli evidentné už vtedy, keď šéf víťaznej ODS Václav Klaus neprijal post federálneho premiéra, ale stal sa premiérom českej vlády. Tým jednoznačne deklaroval,
že v budúcnosť federácie neverí. A aj na slovenskej strane postupoval proces emancipácie. Jeho výrazom bolo vyhlásenie zvrchovanosti 17. júla 1992. V reakcii na to abdikoval posledný československý prezident Václav Havel. ■ PROCES EMANCIPÁCIE Po sérii dlhých a neúspešných rozhovorov v Brne, v Prahe a v Bratislave nakoniec padla zásadná politická dohoda o príprave rozdelenia federácie. Stalo sa tak v noci 26. augusta 1992 v známej brnianskej vile Tugendhat. Následne na to 1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky, ktorá napriek viacerým novelizáciám v podstate platí dodnes. Po tom, ako sa dosiahla politická dohoda o rozdelení federácie, začala sa legislatívno-politická diskusia, ako to ústavne realizovať. V tejto
■ ÚVODNÉ ZLYHANIE Cesta k presadeniu takéhoto zákona nebola vôbec ľahká. Prijatiu ústavného zákona o zániku federácie mal predchádzať zákon o spôsobe zániku federácie. Ten začalo FZ
Sú na Slovensku niektoré zákony nevymožiteľné?
(Dokončenie z 1. strany) – Slovensko súčasne pripravuje zmäkčujúcu novelu zákona, ktorá sa však nebude týkať tých, ktorí získajú občianstvo iného štátu bez konkrétne stanovených väzieb na túto krajinu, ako je napríklad príbuzenský vzťah, dlhodobý pracovný či študijný pobyt a podobne.
■ VÝSMECH ZÁKONNOSTI Na Slovensku dlhodobo pôsobia jednotlivci, ktorí sa svojimi politickými aktivitami a cez stranícke krytie verejne vysmievajú našim zákonom. Nielenže páchajú trestný čin, ale do očí sa vysmievajú tým spoluobčanom, ktorí rešpektovanie platných zákonov považujú za normálnu súčasť civilizácie obvyklú v Európskej únii. Občania si potom kladú dosť podstatné otázky, prečo nie sme si pred zákonom rovní, a ako je to s vymožiteľnosťou, ale najmä s autoritou nášho práva. Pritom je
VŠIMLI SME SI
Fenomén zvaný kniha nezapadá prachom Milovníci kníh si dali 9. až 12. novembra zraz v bratislavskej Inchebe na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2012. Preplnené výstavné priestory, množstvo sprievodných podujatí a evidentný záujem návštevníkov o tlačené slovo neklamne signalizovali, že renesancia záujmu o knihu je skutočným faktom. Vydavateľstvo Matice slovenskej v silnej konkurencii vystavovateľov obstálo so cťou. „Záujem návštevníkov je vždy nevyspytateľný, čo sa potvrdilo i tentoraz. Bibliotéku navštevuje veľa rodičov s deťmi, čo je potešujúce, a kupujú detské knihy, ale najmä tie, ktoré vypredávame za jedno, dve, tri eurá. Tí, ktorí majú skutočný záujem o knihy, majú, žiaľ, zjavne čoraz hlbšie do vrecka... Tradične dobre sa na Bibliotéke predával Národný kalendár a z novších vydaní boli žiadané napríklad diela Päť slovenských rodov alebo Veľký spevník ľudových piesní,“ povedal nám riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág, ktorý zároveň konštatoval, že aj napriek nie práve najšťastnejšie umiestnenému stánku sa mali jeho kolegyne počas štyroch dní
PQXGODGT
úplne nespochybniteľné, že nadobudnutím občianstva cudzieho štátu a následne stratou slovenského občianstva nemožno vykonávať verejnú funkciu – byť politikom, štátnym úradníkom, policajtom, hasičom. V deň straty slovenského občianstva
sa takýto pracovný pomer človeku skončí. Dotyčná osoba zároveň príde o volebné právo v tých voľbách, v ktorých je slovenské občianstvo podmienkou. Občiansky preukaz a pas tohto občana stratí platnosť, skomplikuje to tak vybavovanie zále-
V rro o ko kova va ce c e j sá s á lee v B ud sále u d aap p eš ešti š ttii b u ud d ú mo m o žžn n o se sed dii eť e ť a j ssll ov oven oven e n sk skí kí o ob b ččaa n nii a. a.
čo obracať, aby uspokojili všetkých záujemcov o knižné tituly. Mimoriadne zaujímavá bola na Bibliotéke aj expozícia elektronických kníh. Tento moderný spôsob šírenia literatúry začína byť čoraz populárnejší aj na Slovensku a množstvo záujemcov pred stánkom potvrdilo, že trend mať celú knižnicu v neveľkej elektronickej čítačke je najmä pre mladú generáciu príťažlivý. Vydavateľstvo MS tento fenomén pozorne sleduje a na svojich webových stránkach už ponúka prvé e-knihy. Ide najmä o staršie tituly, ktoré už sú vypredané, ale záujem čitateľov o ne trvá. Mimoriadnemu záujmu sa u návštevníkov tešili sprievodné podujatia. Besedy spisovateľov, autorské čítania a autogramiády potvrdili fakt, že aj napriek silnému tlaku komercionalizácie pretrváva u ľudí úcta k písanému slovu a k jeho tvorcom. Aj Vydavateľstvo Matice slovenskej zorganizovalo dve sprievodné akcie. V piatok 9. novembra Eva Lacová vyspovedala Milana Vároša, ktorý zaujímavo rozprával o vzrušujúcich, často dramatických až tragických osudoch umelcov a umeleckých diel, a v nedeľu 11. novembra Marián Tkáč predstavil svoje knižné novinky Bernolák a Päť slovenských rodov; príjemné stretnutie, ktoré sa stretlo s veľkým záujmom návštevníkov, moderoval Dušan Kerný. Marek DANKO
žitostí na úradoch. Na druhej strane, na Slovensku žijú a pôsobia ako „Slováci“ – najmä v politike – ľudia, ktorí verejne vyhlásili, že sa uchádzajú o občianstvo Maďarska a niektorí z nich uvažujú aj kandidovať v tamojších voľbách. ■ IBA POLITIKUM U týchto exhibicionistov rozhodne nejde o nič viac. Nadobudnutím občianstva Maďarska totiž okrem možnosti byť v tej krajine volený alebo voliť nezískajú prakticky nič. V konečnom dôsledku ide iba o gesto urážky štátu, v ktorom pôsobia. A už spomínané ignorovanie platných zákonov. Veď aj maďarský vicepremiér verejne a zrejme aj výsmešne konštatoval, že „zo skutočnosti, že niekto má maďarské občianstvo, právne nič nevyplýva, problém vzniká iba vtedy, ak dotyčnému dokážu, že o maďarské občianstvo sám požiadal“. Preto neprekvapí jeho ďalšie
■ VZOR ROZDELENIA Vďaka tomu vznikol 25. novembra 1992 výnimočný precedens, keď sa spoločný štát dôstojne a pokojne rozdelil bez krviprelievania a rozbrojov. Aj preto sú dodnes aktéri delenia ČSFR vzorom pre iné štáty (Kanada, Belgicko), ktoré čelia podobným sporom ako svojho času ČSFR. Matica slovenská ako jediná inštitúcia si pripomenie tento významný historický medzník – tak ako sa patrí. Pozvala všetkých poslancov FZ, ktorí hlasovali za rozdelenie, na udelenie ocenenia za tento krok. Ocenenie dostanú 28. novembra v starej budove Národnej rady SR v Bratislave.
■ ČUDNÉ INICIATÍVY Nový splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny sa netají tým, že ho mrzí, že občania Slovenska podávajú málo žiadostí o cudzie občianstvo do Budapešti. V Rumunsku je to podľa neho viac ako stotisíc záujemcov. Zrejme to odzrkadľuje aj nejakú vnútornú potrebu zahraničných Maďarov, aby pristúpili k dvojakému občianstvu . „Má to zrejme aj svoje historické dôvody,“ povedal nedávno Nagy. Zjavne nám tak oznámil, čo vo svojom úrade považuje za prioritu. Foto: archív
Stála konferencia Slovensko a Slováci v zahraničí rokovala v Bratislave
Kvalita práce s krajanmi potrebuje nový dych Slováci vo svete a ich vzťahy k materskej krajine, ale i naopak – vzťahy Slovenskej republiky k slovenskej svojeti v zahraničí – boli predmetom stretnutia posledné dva októbrové dni v roku 2012 v Bratislave. Konalo sa pod záštitou prezidenta I. Gašparoviča a pod hlavičkou Stálej konferencie Slovensko a Slováci v zahraničí už po jedenásty raz. Organizátorom bol Úrad pre starostlivosť o Slovákov v zahraničí, ktorý prešiel od tohto októbra pod priame riadenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Minister M. Lajčák načrtol základné prístupy v práci úradu pre nastávajúce obdobie. Vychádzal z faktu, že zahraniční Slováci sa menia. Na jednej strane pribúdajú nové komunity migrantov, ktorí sa vysťahovali za prácou v rámci voľného trhu Európskej únie, na druhej strane v tradičných komunitách a organizáciách zahraničných Slovákov dochádza ku generačnej výmene. Na zmenenú situáciu by vláda a parlament mali reagovať novelou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Samotné rokovanie zástupcov Slovákov z 21 krajín všetkých svetadielov okrem Afriky prinieslo názorovú pestrosť a obsahovú rôznorodosť. Okrem SLOVENSKO
základnej požiadavky krajanov – zvýšenej finančnej a materiálovej pomoci ich aktivitám zo strany materskej krajiny – odznelo množstvo zaujímavých postrehov a námetov. Letmo. Ako zlepšiť prideľovanie a využívanie dotácií. Hľa-
ČO INÍ NEPÍŠU dať a vytvárať možnosti stálej výmeny názorov krajanov medzi sebou i domovom na technickej úrovni doby. Ako definovať slovenskosť? Môže byť Slovák Slovákom aj bez zachovania materinského jazyka?
Od našich krajanov spoza Dunaja zaznela trpká poznámka na okraj medializácie konferencie. V ich domovskej krajine podobná udalosť znamená už dva týždne vopred a určite najmenej tak dlho po skončení konferencie množstvo priamych i sprostredkovávaných informácií vo všetkých hromadných oznamovacích prostriedkoch. A počas priebehu konferencie: desiatky kamier, mikrofónov a diktafónov. U nás si nenašla adekvátny priestor ani vo verejnoprávnej televízii. Text a foto: Jozef SCHWARZ
Zahranič Za ičč ní S Slo ováci kritizo ovali n ez ezáu áu u je jem m mé médi d í..
WWW.SNN.SK
3.STRANA
NÁZORY
Svet medzi Washingtonom a Pekingom Dušan D. KERNÝ Denníky venovali americ kým prezidentským voľbám osem- desať strán. A ž po také pozoruhodnosti, že pozorovatelia OBSE mali menej slobody monitoringu v USA než predtým na ukrajinských voľb á c h . To h o v o r í z a v e ľ a o t o m , ako veľa treba o meniacich sa U S A i n f o r m o v a ť. N a j m ä v m é diách na Slovensku, ktoré si z neudr žali odstup v rokoch podpor y Bushovej ér y vojen v I r a k u a v A f g a n i s t a n e . Ve ď práve „ Bushov efekt “ sa stal jedným z faktorov unikátneho znovuzvolenia prezidenta Obam u . V ď a k o v n e j r e č i t o s á m f o rmuloval t ak to: „ Desaťroč ie vo j e n s a k o n č í .“ Pred štyrmi rokmi mal Obama zmeniť svet, ktor ý zane-
chal G. Bush. Stal sa však prez i d e n t o m é r y, v k t o r e j m o ž n o s ti USA už nie sú neohraničené. Musel ukončiť ideológiu sve tovej vojny proti teroru, ktorou G. Bush priviedol nielen USA na pokraj finančného a zahranično -politického krachu, ale aj na pokraj morálneho úpadku. Nekritická podpora celej Bushovej ér y takto má aj pre nás dosah – ide o to nájsť profesionálny spôsob oddeliť plnú informovanosť od prostoduc h é h o a n t i a m e r i k a n i z m u . Ve ď aj v USA ide teraz o to zmeniť predvolebnú nenávistnú po litickú kultúru. A Obamom deklarovaná spoločnosť solidarit y – t o z n i e p r i a m e u r ó p s k y. Prezident musí meniť najmä pomer y doma a nie vo sve-
t e . To j e p o u č n é p r e p o l i t i k o v v š a d e . Tr e b a u v i e s ť v l a s t n é štáty do poriadku. Prezident O bama „vpump oval “ do pr o gr a m o v 8 0 0 m i l i á r d d o l á r o v, p o d porné injekcie dostal americk ý
KOMENTÁR automobilový priemysel, nedo konč ený však zostáva zápas s f inančným svetom Wall Streetu, 23 miliónov nezamestnaných a katastrofálny štátny d l h U S A – 1 6 b i l i ó n o v d o l á r o v. Zdravotná reforma, ktorú pre s a d i l p r e 5 0 m i l i ó n o v o b č a n o v, čo ju nemali, je po desaťročiach neexistencie všeobec ného zdravotného poistenia akýmsi v y t váraním amerického sociálneho systému, štátu plus
má. Dnes už chvalabohu nežije me v č ase, keď č lánok, k tor ý v yšiel v tlač ovom orgáne ÚV KSS, mohol zlik vidovať č loveka č i c elú redakciu. A ko sme už spomenu li, súdr uhovia zo SM E si asi po mýlili letopoč et a aj keď sú svo jou podstatou kovaní boľševici, ich vply v dnes už nie je ani zďa leka tak ý skazonosný, ako by si to sami pr iali. Okrem toho verej nosti odhalili aj neskuto č ne úbo -
hú úroveň vlastnej redakč nej prá c e. SNN totiž v yčítajú to, č o sami robia... V kategór ii hyenizmus médií sú už rok y neprekonateľní majs tr i, je však a ž nepochopiteľné, že zaútoč ili na svojich žur nalis tick ých kolegov práve v oblasti, kde sú sami veľmi slabí. Ich dvorný kar ikatur ista Shoot y je známy t ým, že miera jeho vkusu je znač ne posunutá voč i pr iemer u slo venskej populácie. Robenie si po smechu z ťa žko tr piac eho a cho rého Svätého Otc a č i urá žka Mi lana Čič a deň po smr ti je v po r iadku, ale ak si nejaké iné (ne vhodné) per iodikum dovolí z ve rejniť v podstate neškodnú kar i katúr u s väzbou na rómsku men šinu, tak sa naši moralizátor i idú
rozliať na koloma ž od spravodli vého hnevu. Čo je však podstatné a vo svojej podstate absurdné SM E kádr ujú a krágľujú iné per io dikum za nieč o, č o je slabým od varom toho, č o sami prak tikujú. A by bolo jasné, letmým nahliad nutím do Shoot yho „t vor by “ sme našli zopár podstatne „ rasistic kejších“ kar ikatúr, než na ak ých sa ukájali strá žc ovia dobr ých mravov zo SM E. Čudné, ale zrazu spravodlivo rozhorč ení ak tivisti z anket y denníka SM E Oravec, Bihár iová, Havr ľová, Ker nová, k torí kr itizovali Slovenské národ né noviny, zrazu nereagovali.... Táto kauza okrem nastavenia zr kadla žur nalistickej úbohos ti ot vor ila aj jednu vá žnu tému. Kde sú hranic e slobody slova, k to ich bude urč ovať a k to ich pre kroč enie bude môc ť sankciono vať ? Toto sú, samozrejme, ot vo rené otázk y, musíme však jedno znač ne konštatovať, že kádrova č i z denníka SM E to nebudú. Viac si o nej pre čítate aj na 11 strane tohto v ydania Slovensk ých národ ných novín.
li aj kuchyňu s krajov ými špe cialitami, domácimi kačicami, lokšami a legendárnym slivko vým lekvárom. Všelik to dnes deklamuje: „ Kupujte domáce v ý r o b k y. S ú z d r a v š i e .“ V o s t r o žovičovskom vinárskom raji je t o s a m o z r e j m o s ť. P o n ú k n u v á m len to, čo sami dopestujú a dochovajú.
z Ta l i a n s k a , k t o r í s e m p r i n i e s l i odrody furmint a neskôr lipovin u . N a k o n c i ďa l š e j c h o d by j e r e liéf kňaza Ladislava Sepšiho M á t e h o , k t o r ý v 14 . s t o r o č í v y r o b i l p r v ý t o k a j s k ý v ý b e r. O d razu vás ovládne pocit, že práve prenikol do stáročnej hist ó r i e . M o ž n o ž e by s t e s n í m a j o d i š l i , k e by s a s a m i d o m á c i
skončení vysokej školy a zahraničnej praxi, keď mu pivnica pri rodičovskom dome nestačila, pokúpil schátrané budovy š t á t ny c h m a j e t k o v a p r e s t a v a l i c h n a r oz p r á v k o v ý v i n á r s k o agroturistický areál s lisovňou, b u d o v o u n a s p r a c o v a n i e h r ozn a , m e c h a n i z a č ný m s t r e d i s k o m a p e nz i ó n o m , p r e d k t o r ý m n e -
Naslovovzatí či najatí kádrovači a krágľovači Roman MICHELKO Už sme si z v ykli, že „ jedi ní dr žitelia pravdy “ zo SM E č i z iných obskúr nych pravic ov ých plátkov a predstavitelia M VO č iek (napr. Menej štátu – viac slobody) sa sami pasujú do úlo hy jediných a nespochybniteľných ochranc ov verejných cností. Svo jou káravou rétor ikou kádr ujú a krágľujú kohokoľvek, k to si dovolí mať iný názor než oni. Nieč o ako pluralita názorov, vo ľná disku sia č i dokonc a odbor ná polemika je pre t ýchto kovaných pravic o v ých ink vizítorov na hony v zdia lená. Ich spôsoby pr ipomínajú č asy minulé zahalené do č er ve ného súkna totalit y. Asi, v absolútnom zúfalst ve nad pr udko klesajúcim nákladom svojho plátku a zlých ekonomic -
AKO BOLO, ČO BOLO „ Na v ýchod je ďaleko, to vám povedia kdekoľvek na S l o v e n s k u . Z o Ž i l i n y d o M a rtina je problém, z Mar tina do Popradu je problém, no zo Žiliny sa v ybra ť do Bratislav y č i Prahy to je za chvíľu... Ale cestovať do Košíc a ešte ďalej z a n e? J e ž i š m á r i a ,“ r o z p r á v a l Jaroslav Ostrožovič, keď sme sedeli v jeho vínnej pivnici trinásť metrov pod zemou a pod majestátnou klenbou zo so pečného tufu ochutnávali jeho vína. Dobr ý vinár musí vedieť rozprávať o svojom víne. V tom sú domáci pán i jeho manželka Jarka majstri. Predstavili nám svoje zlatist é m o k y, r o z o b e r a l i i c h f a rb y, v ô n e , b u k e t y, i c h h i s t ó r i u a s p o m e n u l i c e n y, k t o r é s i z a ne pr iviezli z domácich i zo s v e t o v ý c h v ý s t a v. J e h o š e s ť putňový tokaj sa stal v Košiciach pre budúci rok vínom Eur ó p s k e h o m e s t a k u l t ú r y. L e n p r e d p á r t ý ž d ň a m i h o v o Ve ľ kej Tŕ ni ochutnávalo štyrids a ť š e s ť v e ľ v y s l a n c o v. C h v á l i -
WWW.SNN.SK
mínus tak, ako ho vnímame v Európe. Prezident Obama to presadil proti veľkému odporu kapitálu a vlastného okolia – zdravotná reforma pred voľbam i b o l a p r i v e ľ k é r i z i k o . Vo ľ b y sa totiž konali – a to ako keby nám uniklo, v situácii, keď už aj právnické osoby mohli prakticky neohraničene prispievať do volebných fondov – preto sa náklady mohli vyšplhať na šesť m i l i á r d d o l á r o v. Nielen v tomto zápase kapitálu a politiky sú pre nás americké voľby poučné. Pouč ná je zjavná etnická a sociálna skladba amerických volič o v, z j e d n o d u š e n e p o v e d a n é to, že menšiny si zvolili pre zidenta proti doterajšej bielej väč šine. Ako keby sa skončila éra „bielych“ prezidentov zvo lených v ýlučne doterajšou bie lou a protestantskou väč šinou. Bez menšín sa už republikáni n e p r e s a d i a . To j e p r e S l o v e n sko s jeho meniacou sa etnic kou skladbou oby vateľst va po učným príbehom. Pokiaľ ide o geopolitický a g e o e k o n o m i c k ý r o z m e r, n e -
k ých v ýsledkov za rok 2011, sa denník SM E obul do údajne ra sistick ých č i xenofóbnych kar i katúr, k toré z verejnil náš t ý žden ník. Samozrejme, netreba dávať takémuto útoku väč šiu váhu, než
POZNÁMKA
Ako a čím na východniarsky syndróm Peter VALO Sedeli sme vo veľkej kruhovej komnate, okolo k torej sa hadí pol kilometra sudmi lem o v a ný c h c h o d i e b . K e ď s m e s e m zo s t u p o v a l i s t r mý m s c h o diskom, na strope nás privítal ochranca pivnice – tufový anj e l . N e s k ô r zo s t e ny v y s t ú p i l a p l a s t i k a k r á ľa B e l a I V., l e b o d o t o k a j s k ý c h k r a j o v p oz v a l v 13 . s t o r o č í v i n o h r a d n í k o v
nepochválili, že pred pätnástimi rokmi táto dejinami presiaknutá p i v n i c a n e ex i s t o v a l a a n a d ň o u n a m i e s t o e l e g a n t n é h o To k a j s k é h o d o m u s t á l r oz p a d á v a j ú c i s a t e ľa t n í k , k t o r ý s l ú ž i l a k o sklad. Ostrožovičovská história je teda nedlhá. Domáci pán začal vyrábať víno ako študent modr a n s k e j v i n á r s k e j š k o l y. P o
NÁZORY
c hý b a b a zé n s v y h r i ev a n o u v o d o u a j a k u zo u . P r i p o h ľa d e n a t e n t o r a j č l o v e k ťa ž k o u v e r í , ž e manželia Ostrožovičovci, k torí o b r á b a j ú p ä ťd e s i a t p ä ť h e k t á r o v r o d i a c i c h v i n o h r a d o v, z a č í n a l i p r a k t i c k y o d n u l y.. „ Neviem, prečo máme po cit, že tam, kde nie sme, je lepšie, a tu kde sme, sú len p r o b l é m y,“ u s m i a l s a n á š h o s -
možno neporovnávať s v ý vo jom v Čínskej ľudovej republike a plánovanou zmenou nástupu už piateho vedenia Čínskej komunistickej strany po Maovi. Nejde len o rozvoj trho vej ekonomiky a nástup v yso kotechnologickej spoločnosti, ide aj o to, že čínskymi komunistami riadené štátne podniky dosiahli 322 miliárd dolárov zisku. Dva mimoriadne dôležité štát y s rozdielnym systé mom, svetové mocnosti, majú nové vedenie – ale obe čelia rozsiahlym domácim problémom. Svet dnes sa však nenachádza medzi Washingtonom a Pekingom ako kedysi v č asoch studenej vojny medzi Mosk vou a Washingtonom. A to je priama výzva pochopiť význam a m o ž n o s t i E u r ó p y, d n e s u ž d v o j r ýchlostnej Európskej únie, eurozóny a t ých ostatných – a tým aj Slovenska. Pre médiá na Slovensku zároveň doteraz hriešne nenaplnená úloha zobr a z i ť s v e t t a k ý, a k o v s k u t o č nosti je, a nenahrádzať to účelovou propagandou a zaslepo vať bulvárom.
t i t e ľ. „V r a j t u n a v ý c h o d e n i e j e p r á c a , a l e a k o m á b y ť, k e ď tí šikovnejší odtiaľ to poodchádzali. Aj my sme mohli zostať n a M o r a v e a l e b o v M a l ý c h K a rpatoch, ale vrátili sme sa. Zam e s t n á v a m e 3 0 ľ u d í . To s o m s i mohol dovoliť len preto, že som vyštudoval, videl, ako to robia v zahraničí, a dal si veci do súv i s l o s t í .“ V t o m t o s a t o k a j s k ý patriot určite nemýli. V Bratislave a predtým v Prahe žilo n e m á l o v ý c h o d n i a r o v. M n o h í dávno zabudli, odkiaľ prišli, a tiež prispeli k tomu, že nijaká vláda nev y tvárala podmienk y na to, aby sa mladí ľudia vra cali zo štúdií domov a v y tvárali tie pracovné miesta. Ostrožovič o v c i n e p o d ľ a h l i „ v ý c h o d n i a rskemu syndrómu“ a v slovens k o m To k a j i z a k r á t k y č a s v y budovali pôsobivý monument osemstoročnej histórie tokajských vín, za k tor ými cestujú ľudia z druhého konca Slovenska, z Česka aj z iných zemí. Bodaj by bolo na v ýchode ta kých ostrožovičovcov čím ďalej tým viac. A nielen na východe.
PQXGODGT
4.STRANA
PUBLICISTIKA Pripravujeme sa na oslavy 20. výročia našej druhej štátnosti. Vek, v k torom sa dnes za dobré výsledky dávajú maturitné vysvedčenia a získava sa potenciál do ďal šieho života. Oficiálny názov Slovensko naša krajina získala až za pr vej republiky – za Uhorska sa hovorilo iba o hornouhorských župách, „kde žil po slovensky hovoriaci ľud“.
Odvaha zhodiť chomút Za pr vej republiky boli však Slováci iba „osobitým dialektom hovoriaci Čechoslovác i “ . Ta k o u t o d e f i n í c i o u Č e s i získali trúfalosť písať Slovensko v názve štátu malým písmenom! Prezident Beneš sa o Slovensku a Slovákoch vyjadroval s dešpektom a aj slovenský odboj počas vojny nazý val č e s k o s l o v e n s k ý. H o v o r i l o č e s koslovenských vojskách v povstaní a div že nie o československých par tizánoch. Ta k a k o u h o r s k í p o l i t i ci aj československí boli proti slovenskému živlu. A nielen oni. Spisovateľ Alfonz Bednár spomínal, že jeho český učit e ľ v Tr e n č í n e n a b á d a l ž i a k o v, aby hovorili „ záruj “ namiesto september (zá ř í ). J a s om, už za socializmu, mal tiež učiteľa matematiky Čecha a ten nás na hodine o zlomkoch žiadal, aby sme namiesto polovica hovorili polovina. Vraj polovica – ja lovica. Ustúpil, až keď som zakontr oval: polovina – volovi na... Česi Slovákov tradične podceňovali. Spomeňme na arogantnosť preziden ta Novotného počas jeho návštevy v Matici. Prečo to tak bolo, na to dal jasnú odpoveď J i ř í Š l i t r. V j e d n e j š o u p r i š i e l s j a s n o u i n v e k t í v o u . Tá z n e l a : „ A teď vám zaspívám píseň slovenského pastevce Imre Šumaka Zvuk y slovenského pr a l e s a .“ A s p i e v a l : „ O v c e m o j a , o v c e m o j a… “ O k r e m o v i e c s m e podľa neho iné nemali. Ani Učenú spoločnosť Malohontskú, Slovenské učené tovarišstvo, svojho času najuznávanejšieho vedca v Európe Mateja Bela z Očovej s titulom Ve ľ k á o z d o b a U h o r s k a , B e r n o láka, Hollého, kardinála Rudnaya, biskupa Moysesa, Štúra, H linku, Š tefánika č i Hviezdoslava, ľudí nadaných veľkým ingéniom. Napriek socialistickej industrializácii sme sa borili s migráciou státisícov Slovákov za prácou do Čiech. Ve ľ a i c h t a m z a p u s t i l o k o r e n e . A dodnes sa tam chodí za prácou – teraz sú Slováci pre Čechov z cudzincov najsympatickejší. Získať politickú odvahu a s ňou aj národnú štátnosť bolo veľkou devízou. S dôve rou vo vlastné sily sme rozhodli o rozdelení bý valého štátu, a to ústavnou cestou – hlasovaním vo federálnom parlamente. M á m e o d b o r n í k o v, k t o r í r i a d i a naše veci. Predpokladom na to bola samostatnosť tr vajúca už d v a d s a ť r o k o v. U d r ž u j e m e t e n to smer vďaka géniu nášho národa. Peter JÁNOŠÍK
PQXGODGT
Zmenkový obchod bol priamy, správu portfólia mal Capital Invest
Národný poklad nevlastnia, len ho spravujú Zhováral sa Michal BADÍN – Foto: archív SNN Národný poklad je aktuálnou témou v Matici slovenskej (MS). Správcom pokladu je Nadác i a M a t i c e s l o v e n s k e j . M a t i c a n a d á c i u ž i a d a , a b y n e p o u ž í v a l a v m e n e j e j n á z o v. P o r o z p r á vali sme sa s novým správcom nadácie Jozefom STEINEROM. ● Kedy a prečo sa Nadácia Matice slovenskej odčlenila od MS? Nadácia Matice slovenskej (NMS) sa nikdy neodčlenila od Matice slovenskej. Pri jej vzniku v roku 1992 vystupovalo okrem Matice slovenskej 10 zakladajúcich subjektov. Každý z nich súhlasil s tým, že pôjde o nadáciu s názvom Nadácia Matice slovenskej. Neskôr ovplyvnili právne postavenie všetkých nadácií dva zákony o nadáciách z rokov 1996 a 2002 a viacero noviel. Úpravám sa Nadácia Matice slovenskej musela prispôsobiť. Na základe nového právneho stavu a podľa platného zákona o nadáciách rozhoduje o personálnych otázkach v každej nadácii jej správna rada. Nebráni to však, aby personálne nominácie do správnej rady podávali orgány Matice slovenskej. NMS deklarovala, že je pripravená o tom rokovať. Dodnes je v správnej rade NMS viacero členov výboru MS, aj keď dnes pre neschopnosť viesť konštruktívny dialóg s predstaviteľmi MS toto ich členstvo nie je závislé od rozhodnutia orgánov MS. O „odčleňovaní“ možno hovoriť naozaj len v úvodzovkách. Od začiatku mali matičiari v správnej rade nadácie prevahu a pri „odčleňovaní“ sa postupne všetky miesta v správnej aj dozornej rade nadácie zaplnili matičiarmi. Azda ešte dôležitejší argument o „neodčleňovaní“ je v spôsobe udeľovania tzv. „slovenských nobeloviek“, teda cien a prémií nadácie. Toto udeľovanie cien a prémií bolo doteraz mnohý-
mi nitkami úzko spojené s Maticou slovenskou. Výberovou komisiou pre niektoré ceny a prémie podľa štatútu prijatého nadáciou bol výbor alebo predsedníctvo Matice slovenskej. Ak nebude možné pokračovať v takejto spolupráci, bude musieť nadácia hľadať iný spôsob. ● Nadáciu MS založilo 11 subjektov, vrátane Matice, dnes sú jej majiteľmi súkromné osoby. Ktoré a prečo? Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného cieľa. Nadácia je právnická osoba. Z toho bezprostredne vyplýva, že fyzické osoby nemajú nič spoločné s majetkom akejkoľvek nadácie. Správna rada ako kolektívny orgán a správca nadácie majetok nadácie spravujú, nie vlastnia. Navyše členovia správnej i dozornej rady nedostávajú za svoju činnosť nijakú odmenu, sú to čestné neplatené funkcie. Nadácia prísne dodržiava ustanovenie zákona o prostriedkoch nadácie, ktoré sú určené na plnenie jej verejnoprospešného cieľa. Tieto zdroje nemožno poskytnúť zakladateľovi, členovi správnej rady, správcovi nadácie ani členovi iného orgánu nadácie a im blízkym osobám. ● Bývalý predseda MS J. Markuš uviedol, že hmotná časť Národného pokladu je kompletná. Kto je však majiteľom pokladu? Zbierali sa predsa Slováci...
Národný poklad nadácia spravuje, nikdy nev yhlasovala, že ho vlastní. Nejde teda o vlastníct vo. Má však povinnosť starať sa o poklad, akoby ho vlastnila. Poklad má tri základné č asti. Vý t varnú alebo obrazovú, ktorá je v úschove v Matici slovenskej v Mar tine, kovovú, ktorá je v pancierovej skrini na tom istom mieste. Nedávna inventarizácia ukázala, že skutočný stav je totožný s objemom a so štruktúrou darov v yzbieraných od darcov a ocene ných nezávislou komisiou znalcov. Peňažná č asť je z malej č asti na bankovom účte a z väč šej č asti je v podobe zmenk y, ktorú má nadácia oproti Podielovému družst vu Slovenské investície (PDSI). Tu si treba všimnúť aspoň dve podstatné skutočnosti. Ak hovoríte „o Slovákoch“, treba zdôrazniť, že približne polovicu peňažnej zložk y Národného pokladu darovali Slováci žijúci v zahraničí. Všetk y tieto peniaze prebrala Národná banka Slovenska za ňou urč ený kur z. Z v ýnosov z pe ňažnej zbierk y podporila nadácia národno - kultúrne ciele vo veľkom rozsahu. Ako v ypočítala správna rada, nadácia podporila tieto cie le súhrnne sumou 1 557 956 eur, č o je dvakrát viac ako v ýška pe ňažnej istiny Národného pokladu a je to skutočne čist ý v ýkon nadácie, čistá podpora národných a kultúrnych projektov. V tejto sume nie sú náklady na prevádzku a organizáciu zbierk y.
Jozef STEINER
● Nadácia zle investovala 750 000 eur do finančných obchodov. Kto tieto obchody realizoval? Aká spoločnosť? Nadácia nevložila prostriedky do dlhodobých investičných vkladov, napríklad do kúpy akcií alebo podielov. Mala krátkodobé zmenky. Do roku 2010 nemožno hovoriť o zlom investovaní ani v tomto druhom zmysle: krátkodobé zmenky prinášali reálne a významné štvrťročné výnosy. Zmenkový obchod so sporiteľným družstvom bol priamy, správu portfólia nadácie mal obchodník s cennými papiermi – Capital Invest o. c. p., a. s. ● Vraj je možné, že nadácii sa podarí finančnú istinu vrátiť. Ako? Nadácia má právne „ošetrených“ sedem spôsobov, ako sa domáhať svojich nárokov a pohľadávok, z toho tri spôsoby uplatňuje samostatne a štyri v spolupráci s inými subjektmi. Je realistické očakávať v najlepšom prípade vrátenie istiny aj ušlých výnosov, v horšom prípade vrátenie istiny a v najhoršom prípade vrátenie časti istiny. Ak by nastal tento najhorší prípad, správna rada rozhodla, že bude každoročne z iných príjmov istinu dopĺňať.
V Rimavskej Sobote prebieha zbytočná petícia za dvojjazyčné názvy v maďarčine
Kam smerujú aktivity našich spoluobčanov iných národností? Roman K ALISK Ý- HRONSK Ý – Foto: archív SNN V týchto dňoch až do konca novembra prebieha v Rimavskej Sobote petícia, v ktorej niektorí občania žiadajú samosprávu, aby bolo dodržiavané VZN 51/2000 o používaní jazyka maďarskej (prečo práve a iba tejto?) menšiny a tiež Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín. V meste a jeho mestských častiach podľa zdroja www.gemerland. sk z 12. 11. 2012 autorka Marta Kanalová uvádza k petícii, že v gemerskom okresnom meste žije okolo 30 percent občanov Slovenskej republiky hlásiacich sa k maďarskej menšine. Podľa nás si však nikto netrúfa odhadnúť, koľko občanov sa pri nedávnom štatistickom sčítaní obyvateľstva prihlásilo na juhu Slovenska k maďarskej menšine, hoci v skutočnosti majú inú, napríklad rómsku národnosť...
ny, ale aj zo strany Slovákov. Mnohí z nich tiež podpísali petíciu. Pri zbieraní podpisov som však dostal jednu slovnú facku, že načo to robíme,“ skonštatoval na internete Štefan Szöke. Ďalšími členmi petičného výboru sú Ing.
■ ZBYTOČNOSŤ Vráťme sa však k petícii v Rimavskej Sobote. Podľa slov predsedu petičného výboru Štefana Szökeho ide o to, aby sa označenie mestského úradu, príspevkových a rozpočtových organizácií mesta i mestských zariadení uvádzalo aj v jazyku maďarskej národnostnej menšiny v identickej veľkosti, vo farebnom vyhotovení a rovnakým typom a veľkosťou písma ako označenia v štátnom jazyku. Podľa našich zistení však v meste a jeho priľahlom katastrálnom území zákony upravujúce vzťah štátu k menšinám porušované nie sú. Teda podľa nášho zdroja z Rimavskej Soboty petícia je kopaním do otvorených dverí. Iniciátori petície chcú, aby v maďarskom jazyku boli aj dôležité informácie, oznamy v mestskom rozhlase, uznesenia orgánu mesta alebo iné oznamy samosprávy určené verejnosti zverejnené na úradnej tabuli i na mestskej internetovej stránke. „Petíciu zatiaľ podpísalo okolo štyristo občanov. Väčšinou sme sa stretli s priaznivými ohlasmi nielen zo strany príslušníkov maďarskej menši-
AKTUÁLNE
P r i m á t o r J o z e f Š I M KO
Tibor Pelle, Mgr. Karol Vasköi, Ing. Jozef Csirke z Rimavskej Soboty a Július Cerovsky z Rimavských Janoviec. Petícia vraj bude prebiehať do konca tohto novembra. Podľa zákona, ak by jej iniciátori získali dostatok podpisov, musí ju posúdiť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a potom sa ukáže, či je oprávnená. ■ PRIMÁTOR NEVIE Slovenské národné noviny v tejto súvislosti požiadali primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka o krátky rozhovor: PUBLICISTIKA
Je petícia v súlade so zákonmi Slovenskej republiky? „Neviem sa k tomu zatiaľ kompetentne vyjadriť, keďže petícia, na ktorú sa pýtate, nebola ešte doručená mestskému úradu.“ Koľko občanov maďarskej národnosti reálne žije v meste Rimavská Sobota? „K maďarskej národnosti sa hlási 7 332 občanov, čo je 31,54 percenta stálych obyvateľov mesta.“ Koľko obyvateľov celkom má mesto aktuálne podľa ostatného sčítania a údajov štatistického úradu? „Aktuálny počet obyvateľov mesta je 23 242.“ Je spolužitie Slovákov a menšín v Rimavskej Sobote problémové? „Podľa môjho názoru nie je problémové.“ Nemá Rimavská Sobota iné aktuálne problémy – napríklad sociálne, resp. s nezamestnanosťou v regióne? „Nuž, je pravda, že najväčším problémom mesta je vysoká nezamestnanosť z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí...“ Je predseda petičného výboru pán Štefan Szöke mestským poslancom či iným činiteľom? „Štefan Szöke nie je poslancom mestského zastupiteľstva, je členom komisie výstavby, dopravy a životného prostredia zriadenej mestským zastupiteľstvom.“
K čomu má viesť táto aktivita s petíciou podľa vášho názoru? „Môžem mať svoj názor, ale ako predstaviteľ mesta sa k veci nemienim ešte oficiálne vyjadriť, lebo ako som už povedal, zatiaľ text petície nepoznám, keďže mi nebola doručená a nebola doručená ani mestskému zastupiteľstvu.“ ■ KOMU TO VYHOVUJE? Vzhľadom na to, že táto téma sa týka všetkých občanov SR, teda i členov Matice slovenskej z gemerského okolia Rimavskej Soboty, požiadali sme o vyjadrenie aj tajomníka Matice slovenskej Mariána Gešpera: „V súčasnej spoločenskej, morálnej a ekonomickej kríze, ktorá zasahuje nielen štáty EÚ, ale aj celý európsky kontinent i globalizovaný svet, a teda samozrejme aj našu Slovenskú republiku, podľa mňa by sa z národnostnej problematiky nemal populisticky vytĺkať lacný, no v konečnom dôsledku všetkými daňovými poplatníkmi draho zaplatený politický kapitál pre niektoré kruhy skrývajúce sa za takéto kvázi občianske aktivity. Ľudia v našej vlasti majú úplne iné starosti. Mnohí sa boria s existenčnými sociálnymi problémami. Uvedené formy nátlakových petičných akcií zbytočne trieštia celú slovenskú spoločnosť a pýtam sa, či práve toto nie je cieľom iniciátorov podobných kampaní...“ WWW.SNN.SK
5.STRANA
EKONOMIKA
Máme jeden z najlacnejších benzínov medzi štátmi Únie, ale bez spotrebných daní
Slováci tankujú výhodnejšie u susedov v okolí Oto BALOGH – Foto: idnes.cz Slovensko patrí medzi štáty Európskej únie, ktoré majú jeden z najlacnejších benzínov. Háčik je len v tom, že ide o cenu bez započítania spotrebnej dane z minerálnych olejov a bez dane z pridanej hodnoty. Na čerpacích staniciach však motoristi tankujú benzíny a naf tu za ceny, v ktor ých sú v yššie uvedené dane odvádzané štátu započítané. V tej chvíli sa motoristi ocitajú v úplne inej situácii a razom tankujú jedny z najdrahších pohonných hmôt (PHM) v rámci EÚ. zíne o 2,9 a pri nafte dokonca o 14,7 percenta. Od nášho vstupu do EÚ bola navrhovaná minimálna sadzba SDMO v eurách/l pri bezolovnatom benzíne 0,411 (v EÚ 0,400), pri nafte 0,391 (v EÚ 0,341). Návrh sadzby pre Slovensko bol pri oboch komoditách 0,461.Situácia sa nakoniec vyvinula tak, že od roku 2004 bola SDMO 0,514 eura/l benzínu a 0,481 eura/l nafty. Znamenalo to, že z ceny litra benzínu si štát necháva 54,6 percenta a z litra nafty 44,9 percenta (SDMO plus DPH). Pri porovnaní cien benzínu a nafty bez dane a s daňou (údaje z februára 2012) sme v rámci štátov EÚ mali štvrtý najlacnejší benzín bez dane – cena za liter bola len 0,656 eura. Lacnejší mali len v Rakúsku, Anglicku a v Česku. Pri cene s daňou 0,789 /l sme boli už šiesty najdrahší v EÚ. Najnižšie dane na benzín mali Cyprus (0,530), Poľsko (0,608) a Španielsko (0,652).
v Luxembursku (1,349), Poľsku (1,377), Španielsku (1,392), Rakúsku (1,427) i v Maďarsku (1,487). Najdrahší bol benzín v Taliansku (1,795) a v Grécku (1,725 eura/l). V desiatich štátoch EÚ bol liter nafty lacnejší ako u nás (1,463). Pokiaľ ide o vývoj cien PHM na Slovensku v tomto roku, zdražovanie benzínu sa začalo už v januári. Cena za liter sa vyšplhala z 1,452 na aprílových 1,598 eura. V júli klesla na priemer 1,515 eura. V auguste začala opäť stúpať a v druhý septembrový týždeň tankovali Slováci historicky najdrahší benzín – cena za liter sa vyšplhala na 1,602 eura. Nafta bola u nás v tomto roku najlacnejšia začiatkom januára (1,395 /l) a najdrahšia koncom septembra (1,493 eura/l). V ostatných týždňoch registrujeme pokles priemerných cien PHM, ku koncu októbra stál benzín 95 natural 1,561 eura/l, nafta 1,463 eura/l.
Koncová spotrebiteľská cena PHM sa skladá zo štyroch komponentov: z ceny surovej ropy, ceny spracovania, prepravy, poistenia, zo skladovania a z distribúcie, zo spotrebnej dane z minerálnych olejov a z DPH. Cena ropy je vo všetkých štátoch rovnaká a závisí od kurzu eura voči americkému doláru (USD), lebo v tejto mene sa s ňou obchoduje na svetových trhoch. Rozdielne ceny PHM v jednotlivých štátoch EÚ sú spôsobené rozličnými nákladmi na výrobu a manipuláciu s nimi, rozdielnou spotrebnou daňou a DPH. Napríklad v prípade 95-oktánového benzínu tvorí z jeho koncovej ceny 1,541 eura/l cena ropy 0,449 eura, cena za spra-
covanie a distribúciu 0,320 eura, spotrebná daň 0,515 eura a DPH 0,257 eura. V prípade nafty tvorí z koncovej ceny 1,410 eura/l cena ropy 0, 449 eura, cena za spracovanie a distribúciu 0,340 eura, spotrebná daň 0,386 eura a DPH 0,235 eura.
Štyria stavbári, 29-ročný Ivan Puškáš, 31-ročný Martin Pažin, 47-ročný Ján Chovan a 56-ročný Jaroslav Heldák, zahynuli pod troskami stavby mosta. Šesť detí prišlo o svojich otcov, ktorí tvrdo pracovali, aby sa postarali o rodiny. V ten deň priamo na mieste tragédie zahynuli dvaja robotníci. Ďalších dvoch ťažko zranených prepravovali letecky do nemocníc. Jeden z nich svojim zraneniam podľahol počas transportu do Popradu, druhý v kritickom stave zomrel v piatok večer v košickej nemocnici.
Budú firmy pri odškodnení za tragédiu veľkorysé alebo ich zastúpi štát
■ POSTOJ VLÁDY Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka bol príčinou tragédie pravdepodobne „kolaps oceľových skruží, ktoré podopierajú debnenie, kam sa lial betón“. Ak vyšetrovanie pádu rozostavaného mosta pri Kurimanoch preukáže, že akokoľvek funkčne zlyhal minister dopravy, ak mohol niečo spraviť, aby tragédii zabránil a nestalo sa tak, je pripravený vyvodiť z toho zodpovednosť. Šéf rezortu dopravy Ján Počiatek to uviedol v rozhlasovej diskusnej relácii Sobotné dialógy. Zároveň nevylúčil, že pri výstavbe mosta, ktorý sa zrútil 2. novembra, mohol svoje povinnosti zanedbať aj stavebný dozor. Ten vykonávala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá priamo podlieha šéfovi rezortu dopravy. „Ak niekto pochybil a mal niečo urobiť, čo neurobil, toto sa dotiahne do ideálneho konca,“ prisľúbil minister Počiatek. Jeho oponent v diskusii a bývalý minister dopravy Ján Figeľ tvrdí, že keby bol on v takej situácii, odstúpil by. „Keby sa mne stalo toto na stavbe, vo funkcii by som neostal.“ Premiér Róbert Fico vo svojom stanovisku k odškodneniu pozostalých obetí tragédie na stavbe diaľnice vyhlásil: „V rámci pracovno-právnych predpisov očakávame veľkorysý prístup stavebných spoločností pri odškodňovaní pozostalých po obetiach nešťastia pri Kurimanoch. Ak sa tak nestane, vláda SR je pripravená využiť mimoriadne možnosti podobne, ako to urobila pri tragédiách vo VOP Nováky či pri WWW.SNN.SK
■ DANE MÁME STATOČNÉ U nás sme prijali zákon o zdanení minerálnych olejov v roku 2001. Slovensko, ktoré sa pripravovalo na vstup do EÚ, rok pred vstupom minimálne sadzby dane z minerálnych olejov stanovené smernicou EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov (SDMO) prekračovalo pri bezolovnatom ben-
■ POROVNANIE S EÚ Pri porovnaní priemerných cien PHM v štátoch EÚ ku koncu októbra tohto roku malo Slovensko ôsmy najdrahší benzín v Únii. Lacnejší 95-oktánový benzín ako u nás (1,561 eura/l), tankovali motoristi v Bulharsku (1,257), Rumunsku (1,277), Estónsku (1,326), na Cypre (1,327),
■ VÝRAZNE ZAOSTÁVAME Zaujímavé svedectvo o úrovni cien dáva porovnanie, koľko PHM si môže motorista kúpiť zo svojho priemerného platu. Našinec z neho naplní 50-litrovú nádrž asi 10-krát, Slovinec 24, Talian 31, Rakúšan takmer 40 a Nemec 40-krát. Pri spotrebe 6 l/100 km môže Slovák za svoj plat odjazdiť asi 8,6 tisíca km, Talian 26
Nastal čas, aby sme mali funkčnú stavebnú políciu Roman K ALISK Ý- HRONSK Ý - Karikatúra: Peter GOSSÁNYI V piatok 2. novembra o 14.30 h pri betonáži mostnej konštrukcie na stavbe diaľničného úseku D1 Jánovce – Jablonov pri obci Kurimany zlyhala podperná konštrukcia. Zrútila sa práve v tom čase betónovaná časť aj s podperou. Výška mostovky v mieste kolapsu je až do 25 metrov. Nešťastie stálo životy štyroch robotníkov, dvanásť ľudí utrpelo rozličné zranenia, viacerí ťažké. Príčiny nehody vyšetruje polícia. Stavebné firmy, ktoré sa podieľajú na výstavbe mosta v tomto úseku diaľnice, mali oznámiť ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi svoje návrhy finančnej pomoci pre rodiny obetí tragédie.
banských nešťastiach,“ povedal R. Fico. Vláda vyzvala firmy, pre ktoré štyria zosnulí robotníci pracovali, aby veľkoryso odškodnila ich rodiny. Ak výzvu vlády firmy neuposlúchnu, nastúpi štát. „Bavíme sa o rozsahu financií, aké boli v minulosti vyplatené rodinám od štátu.“ Po tragédii v Bani Handlová dostal každý z najbližších príbuzných baníkov po 33 000 euro. Toto odškodňovanie sa vtedy týkalo manželiek, družiek, detí a jedného rodiča obete; peniaze pochádzali z vládnej rezervy. ■ ČO ZA ŽIVOT? Poškodení, resp. pozostalí po tragédii pri stavbe diaľničného mosta pri Kurimanoch môžu dostať odškodnenie v desiatkach až stovkách tisícov eur. Myslí si to zná-
my advokát Viliam Karas. „Stavebné firmy budú vyjednávať. Možno sa budú snažiť o to, aby každému dali po 33 tisíc eur. Ak však ide o smrť, suma môže byť až v stovkách tisíc eur,“ vyhlásil právnik. Všetko však podľa neho bude závisieť od stanovenia miery a váhy zavinenia, čo určia súdy. Tragédia pri Kurimanoch nie je prvá, čo sa týka smutných počtov obetí a zranených. Pri výbuchu 10. augusta 2010 zomrelo tristo metrov pod zemou jedenásť banských záchranárov a deväť baníkov. Explózii predchádzal požiar. Desiatky záchranárov miesto nehody vzduchotesne uzavreli. Merania ovzdušia počas nasledujúcich mesiacov mali ukázať, kedy tam budú môcť vojsť vyšetrovatelia. Baňa Handlová opäť EKONOMIKA
funguje v normálnej prevádzke, nešťastie sa vtedy stalo v priestore, kde sa už ťažba skončila. Najväčšiu banskú tragédiu v histórii Slovenska vyšetruje trenčianska polícia. Tá vyšetrovala aj tragédiu v Bani Nováky z novembra 2006. Trvalo to skoro rok. Zistili sa viaceré nedodržania bezpečnostných predpisov zo strany baní, no vyšetrovanie neukázalo, či by ich dodržanie zavaleniu štyroch baníkov v bani Nováky zabránilo. V Novákoch si v roku 2008 vyžiadala osem životov aj explózia v priestore štátneho Vojenského opravárenského podniku... Všetky spomenuté tragédie majú symptomaticky spoločné znaky: ide o pracovné úrazy so smrteľnými, resp. s fatálnymi následkami, tragicky pri nich zahynuli ľudia, ktorí na nešťastiach nemali nijakú vinu, vyšetrovania sa ťahali nepochopiteľne dlho, vinníci neboli menovite či adresne pomenovaní, pozostalým aj verejnosti po rozsudkoch ostali iba oči pre plač a šokované výrazy v tvárach. Mimochodom, natíska sa otázka, kedy sa orgány legislatívnej, výkonnej a justičnej moci u nás natoľko spamätajú, napríklad aj v súvislosti so zrútením novostavby v bratislavskom Ružinove, aby podľa vzoru vyspelých európskych štátov konečne zriadili funkčnú stavebnú políciu. Aby sme sa nemuseli donekonečna zbytočne pýtať, prečo niekde stoja napríklad nepovolené súkromné stavby a prečo inde padajú tie, ktoré sú vo verejnom záujme...
REFLEXIA M aďarsko je najzadlženej ším štátom v st rednej Európe s ve rejným dlhom na úrovni okolo 8 0 pe rcent H DP. V ok tób ri 2 0 0 8 sa naši južní susedia v yhli štátne mu bankrotu len vďaka úve r u od Medzinárod ného menového fondu (M M F ) a Európskej únie (EÚ) vo v ýš ke 18 ,7 miliardy eur. Z neho do teraz v yče r pali v yše 14 miliárd eur.
Naftárske kalkulácie Ekonomické problémy kraji ny však tr vajú naďalej, č o vládu V. Or bána pr inútilo zač a ť rokova nia o preventívnom úvere v hod note 12 – 15 miliárd eur. Pomoc pr i konsolidácii maďarsk ých ve rejných f inancií je však podmi enená zmenou maďarskej hos podárskej politik y a zavedením úspor ných opatrení. No úverovú pomoc za akúko ľ vek cenu Or bá nov kabinet odmietol. Maďarsk ý premiér zač iatkom ok tóbra tohto roku v yhlásil, že Maďarsko doká že č eli ť kríze aj bez pôžič k y od M M F a svoje problémy, vrátane f inanč ných a hospodársk ych, si dokáže v yr ieš i ť samo. Budapeš tianske okovania tak uviazli na mŕ t vom bode. Zač iatkom dr uhého novem brového tý ždňa denník Népsza badság publikoval infor máciu, pod ľa k torej je maďarská vlá da v prípade ťažk ých č asov pr i pravená r ýchlo sa zbavi ť š tátne ho podielu v raf inérskej a ropnej spoloč nosti MO L. Ten predstavu je v súč asnosti 24,6 percenta akcií po tom, ako vláda v júli 2011 kúpila naspä ť 21,2- percentný ba lík akcií od r uskej f ir my Surgetnef tegaz za 1,8 mld. eura. Tá ho v roku 20 0 9 kúpila za 1,4 mld. eura od rakúskej raf inér ie OMV. Maďarská vláda spätné odkúpe nie akcií MO L- u odôvodnila stra tegick ým zámerom dr ža ť vo svo jich r ukách energetické záleži tosti Maďarska. Pod ľa ministra M . Vargu, zodpovedného za v z ťahy s M M F a EÚ, bola kúpa spomínaného balíka akcií č ias toč ne f inancovaná z nev yč er pa nej tranže pôžič k y od M M F. M i nister hospodárst va Gy. Matolcsi v yhlásil, že š tátom vlastnené akcie MO L- u slúžia ako strategická rezer va a v prípade f inanč ných ťažkostí š tátu predstavujú lac ný zdroj f inancií. Matolcsiho slo vá boli reakciou na inter peláciu nezávislého poslanca maďarské ho par lamentu I. Koblesa, adre sovanú premiérovi Or bánovi. Po slanca zaujímalo, č i šéf ústredia pre manažovanie š tátneho dlhu dostal dajakú úlohu v súvislosti s predajom akcií MO L- u a č i ro koval so zahranič nými par tner mi. M inisterst vo hospodárst va v re akcii zač iatkom novembra v yhlá silo, že neexistuje plán predaja akcií MO L- u vo vlastníct ve š tá tu, ale v prípade problémov s f i nancovaním potr ieb š tátu vlá da nebude váha ť s ich predajom. Pr i stanovovaní ceny spomínané ho balíka akcií môže zohra ť úlohu fak t, že MO L je v ý znamným hrá č om na maďarskom a regionál nom energetickom tr hu. Na Slo vensku pôsobí prostredníct vom raf inér ie Slovnaf t, v k torej vlastní 98 ,4 percenta akcií. O to BALOG H
PQXGODGT
6.STRANA
ROZHOVOR TÝŽDŇA
Hovoríme s prof. Antonom Gerincom, zakladateľom detskej oftalmológie na Slovensku
Netreba začínať na zelenej lúke – máme sa o čo oprieť!
Známy slovenský oftalmológ, prednosta Kliniky detskej oftalmológie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, profesor Anton GERINEC dostal za svoje odborné publikácie niekoľko významných ocenení. Na Kongrese v Lisabone ho ocenili za Genetické aspekty strabizmu, opakovane získal Cenu slovenskej oftalmologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu v rokoch 1983, 2003 a 2005. V roku 2004 dostal prémiu Slovenského literárneho fondu za monografiu Glaukómy u detí a o dva roky neskôr Hlavnú cenu Literárneho fondu za Detskú oftalmológiu. V súčasnosti známy očný špecialista dokončuje historickú knižku o svojej rodnej obci Malženice. Zhováral sa Peter VALO – Foto: autor ● Prečo ste si po odborných knihách v ybrali takúto tému? Malženice majú svoje histo rické č aro. Boli tu nielen záhad a m i o p r a d e n é s o c h y s v ä t c o v. Je tu aj rímskokatolíck y Kostol Nanebovzatia Panny Már i e , k t o r ý j e j e d n o u z n a j s t a rších sakrálnych stavieb v šir o k o m o k o l í . Tu s o m z a č a l m i n i š t r o v a ť, v m i e s t n e j š k o l e s o m hrával ochotnícke divadlo, tu som získal v z ťah k spevu, k to rému som ost al ver ný vo folklór nej i v sakrálnej for me... ● A to stačilo pre v y t vorenie v z ťa h u k h i s t ó r i i ? Na gymnáziu v Hlohovci ma učili dvaja bý valí farári. Môj triedny profesor doktor Imrich Brichta ma učil latinčinu a nemčinu. Brával nás na v ýle t y a n i k d y n e z a b u d o l z d ô r a z n i ť, ž e a k n i e č o c h c e m e d o s i a h n u ť, musíme okolo seba v y t várať príjemnú atmosfér u. Prof. Šte fan Chrenka učil jazyky a históriu a zdôrazňoval výrok Historia magistra vitae – Dejiny sú učiteľkou života. Pri ňom som pochopil, že bez minulost i n i e j e s ú č a s n o s ť, a d e j i n y n i e s ú l e n d e j i n y k r á ľ o v, a l e a j i c h poddaných, pretože králi bez poddaných by nemohli existo v a ť. ● Čo vás priviedlo na medicínu? Keď som sa nevedel rozh o d n ú ť, k a m p ô j d e m p o m a t u r i te, rozhodol za mňa mamin brat R N D r. Š t e f a n D r g o ň . Te n t o s k v e l ý f y t o p a t o l ó g a v p ä ťd e siat ych rokoch hlavný sólista v L ú č n i c i v t e d y p o v e d a l : Tó n o , Br icht a ťa učí latinč inu, to je u n i v e r z á l n y j a z y k . Ty s i u n i v e rzálne založený a najuniver záln e j š i a š k o l a j e m e d i c í n a . Ta m máš chémiu, fyziku a biológiu. Keď skončíš, potom si môžeš v y b r a ť, č i b u d e š r o b i ť s p a c i e n t mi alebo sa budeš venovať v ýskumu. A stalo sa. Po absolvovaní medicíny som sa prihlásil na konkur z, ktor ý v ypísali na Očnej klinike v bratislavskej Fakultnej nemocnici. Nastúpil som k profesorovi Jo zefovi Šusterovi. Bol to manž e l z n á m e j s p i s o v a t e ľ k y M a rgit y Figuli, dôstojný a precízn y č l o v e k , p r e k t o r é h o b o l p rvoradý pacient. Po jeho smr ti prevzal kliniku profesor Zoltán O l á h . B o l t o m o d e r n ý, d y n a m i c ký chlap. Nútil nás študovať a chodiť po svete. ● Va š e p r i o r i t y s ú v i s i a s g e n e t i k o u . Tá b o l a v s o c i a l i s tickom Československu po važovaná za bur žoáznu pave du. Ako ste sa k nej dostali? Profesor Oláh si všimol, že ma genetika zaujíma. Sám mi navrhol, aby som sa jej veno val, pretože bola vtedy absolútne klinicky v plienkach. Dopoludnia som operoval a v yše troval a odpoludnia som na oddelení klinickej genetik y po čítal pod mikroskopom chro m o z ó m y. Č a s o m s o m s a u i s t i l v poznaní, že väč šina dedič ných chorôb sa viaže na detsk ý vek. ● Ako ste odborne v yužili túto svoju orientáciu? PQXGODGT
Svetové štatistiky hovoria, že sa s vrodeným glaukómom narodí jedno zo štrnásťtisíc detí. Na Slovensku je toto číslo v yššie. Spôsobuje ho veľký po č et ochorení u rómskej populác i e . Tu b ý v a j e d e n p o s t i h n u t ý na osemsto narodených. Cirkev svätá nie nadarmo zakazovala manželstvá v rodine. Bratanec a sesternica pr vého stupňa majú podobné genetické zlože nie, teda môžu prenášať aj po d o b n é c h o r o b y. A k s a z o b e rú, je v ysoké riziko, že sa narodí postihnuté dieťa. Rómovia už stáročia uzatvárajú manželstvá medzi sebou. Spolu s tímom docenta Vladimíra Feráka sme identif ikovali rizikov ý gén a v yprac ovali test, vďaka k torému sa dá narodeniu ťa žko zrakovo postihnutého die ť a ť a p r e d í s ť. Z i s t i l s o m , ž e v r o dený glaukóm dedične podmie nený má podst atne ťa ž ší klinic k ý priebeh ako glaukóm majo ritnej populácie zatiaľ bez dokázaných dedičných súvislostí. ● Ste zakladateľom det skej of talmológie na Slovensku... Aj keď sme vedeli, že sú detské choroby odlišné od chorôb dospelých, detská of talmológia ako samostatný odbor u nás neexistovala. Na očnej klinike sme mali pre deti len je dinú izbu, zatiaľ čo v Prahe a v Brne už pracovali špecializ o v a n é k l i n i k y. O d r a z u m i p r o fesor Oláh oznámil, že sa na Kramároch stavia nová detská nemocnica. Bude tam detské o č n é , a t o j e p r í l e ž i t o s ť, a b y som si ho v y t vor il pod ľa svo j i c h p r e d s t á v. H o d i l m a d o v o d y a m u s e l s o m p l á v a ť. V y p r a c o val som koncepciu, postavil základný tím lekárov a od roku 19 9 1 z a č a l a n o v á K l i n i k a d e t skej of talmológie v priestoroch novej DFNsP na Kramároch s v o j u č i n n o s ť. ● V Európe je asi sedem perc e n t p r e d č a s n ý c h p ô r o d o v. Do roku 19 4 5 p red č asne na rodené deti zväčša zomierali, keď že neexistovali inkubáto r y. N e s k ô r v ä č š i n u z n i c h z a chránili v inkubátoroch, ale ostávali im následky na ich nev y vinutých očiach. Predčasne narodené deti nemajú dostatočne vyvinuté ciev y na sietnici. Pri zv ýšenej ko n c e n t r á c i i k y s lí k a v i n k u b á t o r e (č o j e p o t r e b n é , a by d i e ťa p r e ž i l o) s a sí c e i c h d o z r i ev a n i e u r ý c h l i , a l e a k s a d i e ťa n a r o dí p r i s ko r o, v z n i k á r e t i n o p a t i a n e z r e l ý c h d e t í. S i e t n i c a s a p r i pokročilejších štádiách u veľmi nezrelých detí odlupuje a ocho renie vedie k slepote. Keď sme z a č i a t ko m o s e m d e s i a t y c h r o ko v zavádzali pr vú liečbu, ročne prichádzalo o zrak pre túto chorob u n a S l o v e n s k u o ko l o p ä ťd e s i a t d e t í. P r v o u m e t ó d o u b o l o z l o ž i té podmrazovanie tekut ým dusí ko m , k t o r ý m s a s i e t n i c a „ p r i letovala“ k podkladu. Koncom o s e m d e s i a t y c h r o ko v p o d m r a z o v a n i e n a h r a d i l l a s e r. Vďa k a týmto metódam stratí zrak dnes u nás len jedno percento z lieč e ný c h d e t í, č o s ú n a S l o v e n s k u 2 a ž 3 d e t i r o č n e . To j e č í s l o i d e n t i c ké s n a j v y s p e l e j š í m i k l i n i k a m i v z a h r a n i č í.
V iac ero listín je od kráľa Bela I V. a k a n o n i c k ý c h v i z i t á c i í n a fare. Dedina mala v stredoveku až po tereziánske obdobie štat ú t o p p i d a (m e s t e č k a) . K e ď N a poleon porazil rakúskeho cisára a ruského cára, v malženic kom zichyovskom kaštieli pre n o c o v a l 13 . d e c e m b r a 1 8 0 5 g e n e r á l K u t u z o v. U n á s p í s a l ž e n e list, že im pri Slavkove padol z a ť. T ý c h h i s t o r i c k ý c h p e r i p e tií je t ak veľa, že naplnia v yše dvestostranovú publikáciu. ● A čo vaši v ýznamní rodáci? Te m e r o p r o t i m ô j m u r o d i č o v s k é m u d o m u s a v r o k u 17 6 0 narodil biskup Alexander Alagovič. Skončil vo funkcii záhrebského biskupa a zástupcu chor vátskeho bána. V Záhrebe dal postaviť viacero v ýznamn ý c h b u d o v, š k ô l a p a r k o v, a č o je pre nás dôležité, patril medzi kodif ikátorov bernolákovs k e j s l o v e n č i n y. P o t o m t u b o l profesor Franc Xaver A bel, k tor ý v pr vej p o lovic i 18. sto r o č i a p r e d n á š a l e t i k u n a Tr n a v skej univer zite. V tomto č ase m ô ž e m e p o v e d a ť, ž e M a l ž e n i ce dali Slovensku vyše stovky v ysokoškolsky vzdelaných ľudí o d d r u h e j s v e t o v e j v o j n y.
P of Pr ofes esor G er erin inec in e s k óp ec ó io o u Zo Z b bo o rrss kej listin iny. n y ..
● Kedysi viac než polovica detí so zhubným nádorom o k a z o m i e r a l a n a t e n t o n á d o r. Vď a k a v a š e j k l i n i k e s a t e n t o stav zmenil. Zhubné ochorenie sietnice detí – retinoblastóm – sa z v yklo riešiť v ybraním oka. Dnes chorému dieťaťu vieme pomôc ť n o v ý m i t y p m i l a s e r o v, p o d m r a zením, chemoterapiou alebo najč astejšie kombináciou viac e r ý c h t e c h n í k . A s i d e v ä ťd e s i at percent predtým neliečiteľných ochorení vieme v yliečiť nielen so zachovaním oka, ale aj zrakov ých funkcií. V posledných rokoch sme toto percento ešte zvýšili. Spolu s primárom na oddelení diagnostickej a inter venčnej rádiológie Ivanom Vulevom zo SÚCHS - u sme zaviedli novú metódu liečby tohto nádoru, pri ktorej sa chemoterapia zavádza priamo katétrom do tenučkej očnej tepny a účinnú látku vo v ysokej koncentrácii dostaneme priamo k nádoru v oku. ● To s m e o d h i s t ó r i e , p r i k t o rej sme začali našu debatu, poriadne odbočili... Ani nie, št yridsať rokov mo jej praxe je tiež história a všetko so všetk ým súvisí. Napísal som históriu môjho odboru – of talmológie. Už pri práci n a n e j s o m m u s e l s k o n š t a t o v a ť, ž e n a š i p r e d k o v i a b o l i n e s m i e rne múdr i. V ove ľa niž ších tech nických podmienkach dokázali neuveriteľne liečiť mnohé o č n é c h o r o b y. . . ● Naši predkovia, laici, nele kári? Tí mali napriek chudobe z nášho hľadiska bohatú ku chyňu. Nie nadarmo sa hovorí, že stredoveká kuchyňa zodpovedá zásadám moderného a zdravého stravovania so širokým sortimentom jedál rastROZHOVOR TÝŽDŇA
linného i živočíšneho pôvodu. Ty p i c k ý m z d r a v ý m k a š o v i t ý m jedlom našich predkov z obilia o d 19. stor o č ia bol trebár s kal k ýš. D o 19. stor o č ia vôbec ne p o u ž í v a l i c u k o r, k t o r ý n á m r o b í t o ľ k o p r o b l é m o v. S l a d i l i m e dom a v yrábali si ovocné š ťa v y. D o s v o j e j k n i ž k y s o m p r e zaujímavosť pridal niekoľko h i s t o r i c k ý c h r e c e p t o v. ● Komu napadlo, že by ste knihu o Malženiciach mali napísať práve vy? Nie som pri tom sám. Moja rodná dedina oslávi na rok de väťstoro č nicu, to je okr úhle ju bileum. Spolu s viacerými rodákmi, so starostom Mirom Mackom, bý valou riaditeľkou n a š e j z á k l a d n e j š k o l y M g r. M a r g i t o u M a c h o v o u , J U D r. Š t e fanom Mar tinkovič om a farárom Jožkom Holkom sme si po vedali, že by sme mali urobiť niečo dôstojné. Vytvorili sme redakčnú radu. Pomáhajú mi priatelia, ktorí písali knižoč ky o spoločenských organizáciách, ako i bežní ľudia z de diny rôznymi historickými do kumentmi a fotografiami. Konzultujem s historikmi z fakulty – s profesorom Jánom Lukač kom a dok torom Frant iškom Olanským. ● Čo vás zaujalo na malženickej histórii? Prvá zmienka o Malženiciach je už v Zoborskej listine k r á ľ a K o l o m a n a z r o k u 1113 . Kráľ nariadil urobiť súpis všetkých majetkov nitrianskej stolic e . Ta m j e p r v á z m i e n k a o n a šej dedine. Neskôr je tu listina Mateja Kor vína. Zaslúžil sa o ň u g r ó f s k y r o d C o b o r o v c o v, k tor ý pomohol kráľovi pora z i ť h u s i t o v. K r á ľ i m z a t o d a r o val aj Malženice a právo trhu. Od Anjouovcov sme mali právo mý ta a ešte právo variť pivo.
● Vá š d e d o sa ú d a jn e st r e to l s Edisonom... Za Rakúska-Uhorska sa dedo ako dvanásťročný šiel učiť do Viedne za kolára a sto lára. Na prelome dvadsiateho storočia odcestoval za lepším ž i v o b y t í m d o A m e r i k y. V U S A ž i l j e d e n á s ť r o k o v. P r e š i e l v i a cer ými zamestnaniami. Najpr v sa usadil pri Pittsburghu, kde ž i l o v e ľ a S l o v á k o v. I c h f a r á r o m bol známy slovenský vynálezca Jozef Murgaš. Dedko spomínal, ako mu pomáhal stavať stožiare na pr vé bezdrôtové vysiel a n i e . N e s k ô r v s t o l á r s k e j f i rme vyrábal pracovné stoly pre Edisonove laboratóriá. Dedko sa do Malženíc vrátil v roku 1 9 13 , o ž e n i l s a a c h c e l í s ť n a z a d d o A m e r i k y. V t o m č a s e vypukla pr vá svetová vojna. Zmobilizovali ho, prešiel front y pr vej svetovej vojny a po nej zostal doma. Jeho rozprávania mi utk veli v pamäti, ba nieke dy ľutujem, že som nebol zvedavejší. Úpor ne hľadáme foto grafiu, na ktorej bol s Jozefom Murgašom, alebo v Edisono vých laboratóriách. ● Vedia ni eč o súč asní Mal ž e ničania o svojej minulosti? Tí starší prirodzene nadväz u j ú n a l o k á l n e d e j i n y. M l a d š í ľ u d i a s ú , ž i a ľ, i n f o r m o v a n í p o s l a b š i e . To u t o k n i ž k o u b y s o m chcel vyvolať ich záujem a motivovať ich, aby sa zaujímal i o d e j i n y s v o j e j r o d i n y, s v o jej obce i svojho národa, ako i vzdať hold minulým generáciám. Aj v Malženiciach je ešte č o o d h a ľ o v a ť. P o d ľ a u r č i t ý c h údajov existoval v Malženic i a c h k l á š t o r, k t o r í z n i č i l i Ta t á ri. Zatiaľ nevieme presne, kde s t á l . Ve r í m , ž e h o n á j d e n i e k t o z mladých č itateľov mojej knižk y. S o m p r e s v e d č e n ý, ž e n e treba začínať na zelenej lúke, máme svoju históriu a všetko so všetkým súvisí. Bol by som chudobnejší, keby som nemal dobr ých profesorov na gymnáziu. K dnešnému poznaniu by som sa nedostal, keby mi na klinike neboli svoje skúsenosti nezištne odovzdali profesori Šuster a Oláh. Je mojou povinn o s ťo u p o s ú v a ť i c h o d k a z ď a lej. Slovenské národné noviny budú i naďalej predstavovať svetov ých slovenských l e k á r o v. WWW.SNN.SK
7.STRANA
ZABUDNUTÁ HISTÓRIA
Uplynulo šesťdesiat rokov od najväčšieho procesu v povojnovom východnom bloku
Jedenásť justičných vrážd v predvianočnej Prahe Ján ČOMAJ - Foto: archív SNN V ZSSR nevyberavým spôsobom umlčali akúkoľvek opozíciu a s ň o u a j m y š l i e n k y a i c h n o s i t e ľ o v, č o s a n e v e d e l i z m i e r i ť so zjednodušenou a plytkou, ale oficiálnou predstavou socialistického života a myslenia v ňom. Tó n p r o c e s o v u n á s u d a l i S t a l i n a B e r i j a , a l e k o n c e r t rozohrali naši muzikanti. Ladislav NOVOMESKÝ
S ánskk y zaa č iaa s svv oj Sl o ej e kom om m un n iss tii c k ejj k ar a ié i ry r .
Pamätám si to napriek odstupu času ešte stále sviežo. Koncom novembra 1952 sa na púchovskej Priehrade mládeže konalo školenie kultúrnych referentov ČSM stredných škôl Stredoslovenského kraja a na našom gymnáziu som mal túto funkciu. Šiel som do známeho prostredia – v lete sme tu strávili mesiac brigády. V početnej skupine som kráčal k nízkej budove jedálne, kde nás organizátori mali zoznámiť s programom, nakŕmiť a rozdeliť na ubytovne. Bolo pol siedmej večer. Nohy sa nám kĺzali v blate ciest. Vôkol tma, narušená len ostrým svetlom jedálenských okien, vzdialené svetlá stavieb boli ako z iného sveta, lebo v hmle stratili kontúry. Z ampliónov v jedálni zneli večerné rozhlasové správy. Zdúpneli sme. Barytón Ladislava Šoltýsa alebo Imricha Jenču, lebo tí zvykli čítať v rádiu dôležité správy, pomaly reprodukoval rozsudok Štátneho súdu v Prahe: Obžalovaný Slánsky – trest smrti. Obžalovaný Geminder – trest smrti. Obžalovaný Simone – trest smrti... Šling – trest smrti... Fischl – trest smrti, Margolius – trest smrti, Šváb – trest smrti, Reicin – trest smrti, Frejka – trest smrti, Frank – trest smrti, Clementis – trest smrti... Potom prečítali ešte tri mená odsúdených na doživotie, tie som už nevnímal, ani som ich vtedy nepoznal, viem len, že mi ten hlboký hlas znel celý večer v ušiach a vyvolával des. Smrť pre nás, čo sme vyrastali v rokoch svetovej vojny, zovšednela. Videli sme jej v čase povstania a najmä frontových dní vyše práva. Smrť. Nie však trest smrti. Správa o smrti ako treste znela horšie ako správa o nej samej. Poprava. Desné slovo. Dvaja Zvolenčania na moste ponad Hron. Americká misia v Kováčovej. Tiso. Generál Píka. Poslankyňa Horáková. A teraz jedenásti. Ako v takej nálade počúvať o formách kultúrnej výchovy na stredných školách?
ktorých si strana vybrala za obeť, nútili k tomu aj cez ich detinskú oddanosť myšlienkam sociálnej spravodlivosti, ktorá ich napokon pred rokmi doviedla k angažovanosti v sociálnodemokratickom alebo komunistickom hnutí. Niektorí ešte aj počas vyšetrovania naivne verili, že omyl vyjde najavo, niektorí dokonca boli náchylní pripustiť, že ich obeta je nevyhnutná v ideologickom zápase svetov, že strana veľmi skoro všetko vyrieši, treba jej veriť aj za cenu chvíľkových nepríjemností. O to bola väčšia ich hrôza z priebehu vyšetrovania a z rozsudkov. Potláčanie odporcov režimu by sa dalo pochopiť, nie však už spôsob, brutalita vyšetrovania a dokonca fyzická likvidácia odsúdených. Čo je však absurdné a mohlo sa zrodiť len v chorých hlavách, bolo vraždenie vlastných. Nie je ospravedlnením, že revolúcia požiera vlastné deti, ani že to vymyslel Stalin dvadsať rokov pred naším pohonom. Násilie, vlastné októbrovej revolúcii, Stalin povýšil na piedestál politiky. Vymyslel nezmyselnú ideu o zostrovaní triedneho boja počas socialistickej výstavby a potrebe hľadať nepriateľa vo vnútri strany. Po februárovom puči si ju osvojil aj Gottwald a jeho blízki – medzi nimi aj generálny tajomník KSČ Rudolf Slánsky. On a kádrovník armády a bezpečnosti Reicin jej dali obludné rozmery. Oni presvedčili predsedu strany Gottwalda, že žandárom a pracovníkom ŠtB nemožno veriť, lebo sú nakazení buržoázne demokratickými zvyklosťami. Preto na posilnenie štátu treba pozvať z Moskvy poradcov. Hrôzostrašné divadlo sa mohlo začať.
Ak zločinci nezanechajú po sebe nijaké dôkazy, musíte byť natoľko mazaní, aby ste našli také, o ktorých ani sami nevedia. J. V. Stalin
Dráma mala aj svoje predohry. Už v jeseni 1947 zatkli podpredsedu vlády ČSR J. Ursínyho a dva mesiace po februárovom puči ho odsúdili na sedem rokov. Ešte si neboli istí, čo takéto procesy vyvolajú. Potom si trúfli na monsterproces s poslankyňou Čs. národnosocialistickej strany Miladou Horákovou – to už bolo v júni 1950. Všetko dopadlo skvele. Mohol nasledovať Slánsky a spol. A potom to rozkrútili. Rýchlo za sebou šlo tridsaťpäť procesov,
Politické procesy s odporcami politiky KSČ sa začali po februári 1948 a mali spoločnú črtu: konanie obvinených sa od začiatku označovalo za trestné, pričom sa nikto nenamáhal to dokázať. Stačilo priznať sa. Chudákov,
WWW.SNN.SK
Obvinení sú úhlavní nepriatelia vlasti a československého ľudu, zapredaní sionisti a buržoázne nacionalistickí zradcovia, jedenásti zo štrnástich sú zločinci židovského pôvodu. Josef Urválek, hlavný štátny žalobca
v ktorých odsúdili 639 ľudí, z toho ďalších desiatich na trest smrti, 52 na doživotie a ostatných na 7 850 rokov odňatia slobody. Stalin chcel zabrániť svojim satelitom slobodne myslieť, nesmel pripustiť to, čo sa podarilo Titovi v Juhoslávii. Podporovali ho v tom maďarskí komunisti – robili mu v strednej Európe výzvednú službu. Upozorňovali najmä na nebezpečenstvo demokracie v Česku a národného autonomizmu na Slovensku. Poukazovali, že aj v procese s ich komunistickým predákom Rajkom (jeseň 1949) mali odsúdení kontakty práve s Prahou a Bratislavou. Stalin im bol za upozornenie vďačný. Tak sa rozhodol, že v Prahe pripraví veľký proces. A aby bolo jeho varovanie čo najráznejšie, kázal vybrať pre šibenicu najvyšších funkcionárov. Ani to, že väčšina odsúdených boli Židia, nebola náhoda. Moskve nevyšiel pokus od svojho zrodu pripútať k sebe Izrael – tak sa snažil získať sympatie Arabov a pripravil procesy so Židmi doma, k tomu pridal technickú pomoc Ruska pri stavbe Asuánskej priehrady, pôžičky Egyptu a vyzbrojovanie moslimských štátov. Československo malo urobiť to isté. Vyrábať tanky a rakety pre arabský svet, školiť egyptských, sýrskych, líbyjských a iných pilotov v Piešťanoch a zdiskreditovať Židov v politike. S tou druhou úlohou Gottwald chvíľu váhal kvôli svojmu priateľovi Rudolfovi Slánskemu. V novembri 1951 však dal súhlas na jeho zatknutie. Dostal totiž strach, že sám bude na lavici obžalovaných. Zrazu sa v jednom mechu ocitli stalinisti Slánský a Šváb, krvilačný likvidátor vzdelaných ľudí v armáde Reicin, aj demokraticky zmýšľajúci Loebl, Margolius alebo Frank. Z obvinených sa „protištátne sprisahanecké centrum“ stalo až dodatočne. Prvým zatknutým bol námestník ministra zahraničného obchodu Eugen Loebl, druhým (až o rok) Otto Šling, vedúci tajomník KSČ v Brne, po trojmesačnej pauze nasledovali už v rýchlom tempe ďalší: minister zahraničia Vladimír Clementis, jeho námestník Arthur London a námestník ministra bezpečnosti Karel Šváb, v januári Slánský, približne v tom čase, rok pred procesom zvyšok „nepriateľov ľudu“. Clementisa pôvodne chceli súdiť zvlášť, bolo však výhodnejšie hodiť ho do mecha s ostatnými a vymyslieť „sprisahanecké centrum“. Clementis mal toho na rováši veľa: Stalin mu nezabudol, že pred vojnou vystúpil proti paktu Molotova a Ribbentropa, teda ZSSR a Nemeckej ríše o neútočení, ani kritiku za agresiu Sovietskeho zväzu voči Fínsku, keď si Moskva chcela násilne vybudovať predpolie a anektovala zvrchované fínske územie. Pre pražských komunistov bol zas nebezpečný tým, že bol intelektuál, že na začiatku vojny bojoval na Západe a že spolupracoval s londýnskou exilovou vládou, teda s Benešom i Janom Masarykom. A ešte bol aj Slovák! Strana si vybavovala účty s JUDr. V. Clementisom ešte pred vojnou. Za spomínané stanoviská ho Gottwaldovo vedenie vyhodilo z KSČ. Počas vojny, po intervencii Ladislava Novomeského u Gottwalda v Moskve ho prijali späť. Nech rozsudok dopadne ako železná päsť bez najmenšieho zľutovania. Nech je ohňom, ktoré do koreňa vypáli túto nehanebnú hľuzu zrady. Zo záverečnej reči J. Urválka Naša krajina je v centre pozornosti svetového imperializmu. Zo západného Nemecka pašujú k nám špiónov a záškodníkov, z balónov nám zhadzujú pásavku zemiakovú, z pokútnych rozhlasových staníc šíria jedovaté nepravdy o našej vlasti... Takto písala vtedajšia tlač.
ZABUDNUTÁ HISTÓRIA
Atmosféra strachu a premývanie mozgov dosiahlo svoje. Absurdné rozsudky Štátneho súdu v Prahe podporilo 8 600 kolektívnych petícií, väčšina z nich prišla ešte pred vynesením rozsudku a požadovala pre obvinených trest smrti. Počas pojednávania ľudí poplietli aj priznania všetkých súdených. Netušili, akým krutým spôsobom, fyzickým a psychickým násilím, overenými metódami vo veľkých ruských procesoch ich vyšetrovatelia dosiahli. Napokon, odsúdenci boli relatívne mladí, všetci si chceli uchrániť svoje životy. Zväčša okolo päťdesiatky, najstarší bol redaktor Rudého práva André Simone – mal päťdesiatsedem rokov, Rudolf Slánský a Bedřich Geminder päťdesiatjeden, Vladimír Clementis päťdesiat, najmladším bol Robert Margolius – tridsaťdeväťročný. Obžalovaní sa museli naučiť svoje výpovede naspamäť a do procesu ich niekoľkokrát skúšali. Ak to nepokazia, tvrdili im vyšetrovatelia, dostanú milosť a skončia so straníckymi trestami. Nepokazili. Odvisli. Ja prinútim k správnej výpovedi aj múmiu. Pravoslav Janoušek Zachovali sa aj charakteristiky niektorých vyšetrovateľov. Pravoslav Janoušek bol duševne chorý, mal halucinácie a bol pod stálou psychiatrickou kontrolou. Jeho otec bol niekdajší „prezident Slovenskej republiky rád“ v Prešove, okupačnej odnože maďarského červeného revolucionára Bélu Kuna z konca prvej svetovej vojny. Bohumil Doubek, nedoštudovaný lekár, istý čas pracovník kádrového oddelenia ÚV KSČ, musel však odtiaľ odísť pre hrubé vystupovanie. Preslávil sa tým, že usvedčil z vlastizrady ľavicového novinára z čias prvej ČSR Záviša Kalandru, dosiahol hodnosť majora a bol osobným vyšetrovateľom Rudolfa Slánskeho. Po procese dostal odmenu 30 000 korún a Rad Republiky. Roku 1957 ho vojenský súd odsúdil na deväť rokov sprísneného žalára a stratu hodnosti. Major Vladimír Kohoutek – za okupácie český policajt a agent gestapa... Proces spred šesťdesiatich rokov bol najväčším v celom povojnovom socialistickom svete. Od októbrovej revolúcie v Rusku za hranicami ZSSR nevyniesli toľko absolútnych trestov. Tri dni som musel stáť na nohách, teda asi sedemdesiat hodín, a za sedem dní som mohol spať štyrikrát po dve hodiny, ktoré boli prerušované násilným budením... Dr. Gustáv Husák To bolo vo februári 1951. Husák, Novomeský a ďalší členovia „protištátnej skupiny slovenských buržoáznych nacionalistov“ už boli približne desať mesiacov v base, keď sa konal pražský monsterproces. Motiváciu procesu so Slánskym a spol. už poznáme. O motíve zatknutia slovenských politikov najlepšie hovorí stanovisko strany z tých čias: „Ani v prípade skupiny Husák – Novomeský nešlo o chyby a úchylky. Máme tu do činenia s organizovanou protistraníckou bandou, ktorá svojou separatistickou prácou úmyselne rozbíjala jednotu ČSR a snažila sa v jej rámci fakticky udržať tzv. samostatný slovenský štát, aby vo vhodnej chvíli odtrhla Slovensko od Republiky a orientovala sa na reštaurovanie kapitalizmu.“ To však je už ďalšia kapitola justičnej zvole nášho reálneho socializmu. Až pri takýchto návratoch človek pochopí význam procesu demokratizácie, ktorý sa v šesťdesiatych rokoch u nás začal aj s prispením, alebo najmä s prispením Alexandra Dubčeka.
SEBAOBRANA Konečne sa štát začne viac starať o to, aby nebankovky nemohli dať úver každému. Aj tomu, kto naň nemá. Dostať úver od nebankových subjektov bude od januára 2013 pre najzraniteľnejšie skupiny problémom. Aj keď si ľudia s nízkymi príjmami, alebo ľudia ktorí nemajú inú šancu dostať sa k okamžitej hotovosti, nemajú často ako inak pomôcť, novela ich viac chráni pred blýskajúcimi sa ponukami úverov i ich menej atraktívnymi následkami. Parlament totiž posvätil novelu zákona o spotrebiteľských úveroch. Boj s modifikovanou úžerou sa konečne začal.
V pasci úverov Niekto by mohol namietať: načo je zákon? Človek, ktorý na to nemá, by si úver brať nemal. Nie každý však myslí na dôsledky, svedčia o tom aj čísla Sociálnej poisťovne. Vyše 35 tisíc dôchodcov dostáva mesačne len asi 114 eur, zvyšok ich penzie zoberie exekútor… Najčastejšie dlhujú za telefón a práve nebankovkám. Smutné. A táto novela, ktorej účinnosť nastane od nového roka, znamená, že úver by nemal dostať nezamestnaný či človek žijúci z dávok v hmotnej núdzi. Nebankovky si totiž budú musieť preveriť ich príjem. Sami však tvrdia, že nemajú odkiaľ. To je však problém na hlavy manažérov nebankových subjektov. Pre ľudí, nachádzajúcich sa na hranici hmotnej núdze, alebo pre ďalších, ktorých banka nikdy nepustí cez scoring, to však znamená obmedzenie prístupu k okamžitým peniazom. Sú teda právne zmeny na ich prospech? Keď sa zamýšľam nad touto otázkou, napadá mi jeden prípad, s ktorým som sa stretol počas svojej novinárskej praxe. Môj rovesník, stavbár z južného Slovenska – hádam úverový rekordér na celoslovenskej úrovni –, dokopy mal trinásť úverov. Prvý si bral preto, aby vyplatil ženu zo spoločnej domácnosti, ďalší na auto, aby nevyzeral pred dcérou menejcenne, ďalší na nové vybavenie domácnosti a tak ďalej... Jeden mesiac prípadnej práceneschopnosti znamenal v jeho prípade predĺženie splácania o pol roka navyše. Ten človek si nemohol dovoliť byť nezamestnaný alebo na maródke. „Pôžičkárne“ sa bránia, že nemajú možnosti na overovanie kredibility klientov. A čo tak výplatné pásky alebo prehlásenie zamestnávateľa o tom, aký typ zmluvy má s potenciálnym záujemcom o rýchle peniaze uzavretý? Argumentujú aj tým, že vyššie úroky sú vlastne splácaním rizikových úverov. Ale ani to neobstojí. Zmluvy sú uzatvárané aj za podmienok 100-percentného úroku na tri roky alebo si ľudia založia dom a po strate zamestnania im reálne hrozí, že prídu aj o strechu nad hlavou. Novela pomôže každému záujemcovi o rýchly nebankový „spotrebák“ aspoň v základnej orientácii. Pochopiť výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), za ktorý sa dosiaľ schovali všetky možné vopred priznané i zamlčané náklady, bolo a je pre seniorov či ľudí zo slabších rodín obrovským problémom. Po novom sa výpočet RPMN zjednotí a spotrebiteľ ľahšie získa porovnanie tohto typu produktu napríklad s klasickými bankovými spotrebnými úvermi. Výhoda nebankoviek – rýchlosť poskytnutia úveru – sa však nemení, a tým sa žiaľ neznižuje ani hrozba zapliesť sa do úverovej pavučiny... A napríklad práve teraz s Vianocami za dvermi. Veď mať „šťastné a veselé“ za 20 eur mesačne na tri roky je také lákavé... Ľudovít KUSAL
PQXGODGT
8.STRANA
BUDOVANIE ŠTÁTU
Vznikom samostatného štátu Slováci získali dar, o akom snívali tisíc rokov
Významný historický akt je na ceste do zabudnutia? Ján SMOLEC - Foto: archív SNN Je to smutné, ale na historický akt, ktor ý súvisí so vznikom slovenskej samostatnosti, sa celých dvadsať rokov akoby zámerne na Slo vensku zabúda. Pokiaľ vládli takzvaní „politickí talibanisti“, teda tí, ktorí podmínovávali cestu k samostatnosti a evidentne slovenskú štátnosť nechceli, národovci sa nečudovali. Ale žiaľ, ani za vlády proslovenských politikov sa tento historický akt veľmi nespomínal. Ide o 25. november 1992, keď sa v Prahe vo Federálnom zhromaždení ČSFR schválil zákon o zániku Československa.
F e de Fede Fe derá ráln rá lni p lni ln po o sl s an anci c i v P ra ci r he h odh o dh d h la laso s o va so vali l i ko li on n ie iecc Če Č sk s oo - Sl S oven ovv en e n sk ska k a i ko o ni n i ec e c s vo o jjii ch h m an a n dá d to t o v. v.
Tento štát vznikol v roku 1918 preto, lebo Česi sa potrebovali vymaniť z područia rakúsko-nemeckého a my Slováci nie z područia, ale z neľútostného, likvidačného maďarského jarma. Preto i naši vtedajší najvýznamnejší politici, osobitne Štefánik a Hlinka, súhlasili, aby sme sa spojili s Čechmi. K jeho vzniku prispela Pittsburská dohoda, v ktorej bolo čierne na bielom napísané a podpísané i „tatíčkom“ Masarykom, že Slovensko bude v novom štáte rovnocenným subjektom s Českom. Žiaľ, neboli sme. Prežili sme pokusy o asimiláciu aj z českej strany. Národný útlak pokračoval. Sebectvo mocnejších, povedľa ktorých sme museli žiť, nás oberalo o kus vlastnej histórie. Žili sme v ich tieni. Zúfalo, skoro sedemdesiat rokov, sme sa museli brániť proti nebezpečnej zbrani – čechoslovakizmu. Doteraz ho udržujú pri živote jeho niektorí aktívni propagátori z radov politikov, historikov, novinárov a hlúpučkých kvázi celebrít. Zaktivizovali sa osobitne teraz, pri dvadsiatom výročí vzniku slovenskej štátnosti. Základnou charakteristikou celého nášho stáročného vývoja je nepretržitá národná obrana. Ubránili sme sa úspešne Avarom, Frankom, krvilačným Tatárom, Turkom, Maďarom. V roku 1939 sme sa úspešne ubránili pred rozparcelovaním medzi Maďarsko, Poľsko a Nemecko. Ubránili sme si korene národnej identity: slovenskú reč, duchovnú kultúru. Dôležitým prvkom našej národnej identity sa stalo kresťanské učenie. Dostali sme ho do vienka ako vzácny dar už na úsvite našich dejín od geniálnych slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktorí nás prví orientovali na Západ. Rím akceptoval, aby jazyk našich predkov bol štvrtým liturgickým jazykom. S nadsadením môžeme konštatovať, že už vtedy sme vstúpili do Európskej únie. Naša minulosť bola naplnená mnohými prehrami, biedou a utrpením. Znovu a znovu sme sa však dvíhali z kolien. Napriek všetkej neprajnosti i zlobe sme si vydobyli právo na náš kus zeme pod Tatrami. Vždy sa našli vzácni synovia národa, od Štúra počnúc, ktorí ho vedeli prebudiť. V rokoch 1990 a 1992 tento zápas vyvrcholil. ■ OD ŠTÚRA PO MEČIARA Medzi hlavných projektantov, rozhodujúcich tvorcov slovenskej štátnosti jednoznačne patrí aj Vladimír Mečiar. Dnes sa jeho záPQXGODGT
sluhy spochybňujú a pripomínajú sa iba jeho chyby. Jeho odporcovia s podporou zahraničných konzultantov a najmä finančnou dotáciou, vytváraním kadejakých nadácií, ktoré sa tvária ako najväčší bojovníci za demokraciu, dosiahli, že ho napokon zmietli z politickej scény. Taký je niekedy údel politikov. Usilujú sa ho vygumovať z povedomia občanov. Kdekto z dnešných i minulých politikov si dovoľuje do Mečiara kopnúť, zopsuť ho a dokonca tvrdiť, že samostatné Slovensko nechcel. Druhým jeho „zločinom“ je, že otvoril dvere privatizérom, a tak otvoril dvere najväčšiemu zlu – korupcii. Privatizácia bola dieťaťom nežnej revolúcie a jej otcom pán Klaus. Spoločenské vlastníctvo, výmysel Marxa, prakticky neexistuje. Každé vlastníctvo musí mať svojho majiteľa. Štát ako vlastník v celom socialistickom tábore skrachoval. Privatizácia mala byť prostriedkom na ozdravenie rastu ekonomiky. Mečiar sa netajil zámerom, aby národné podniky privatizovali predovšetkým slovenskí podnikatelia a nie zahraniční. To zmobilizovalo svetových kapitalistov na čele s pánom Sörösom k totálnemu protiútoku proti jeho osobe. Podplatili politikov a novinárov (na Slovensku štyridsiatich) a bolo po národnom majetku a aj Mečiarovi. Za jeho vlády sa privatizovali zväčša iba menšie podniky, za vlády Dzurindu, ktorý samostatné Slovensko navyše nechcel, sa sprivatizovali zlaté nosnice slovenskej ekonomiky – plynárenský priemysel, telekomunikácie a podobne. ■ SAMOSTATNOSŤ AKO ZÁCHRANA Ako a za ktorej vlády fungovala korupcia, konkrétne odhalila nedávna kauza Gorila. Svet žasol. Slovensko, ktoré sa jediné osamostatnilo bezbolestne, ústavne, demokraticky, sa stalo krajinou úplatkárskych „goríl“. Na Slovensku už vraj existujú dve tisícky milionárov a miliardárov. Zároveň sa až 80 percent Slovákov ocitlo na hranici chudoby – žijú za podpriemerné platy či dôchodky. Mečiarovi sa vyčítalo, že brzdil príliv zahraničného kapitálu na Slovensko. Dzurindovci a miklošovci mu dokorán otvorili dvere. Majetku sa zmocnili najmä tí, ktorí ho chceli iba pre seba, a nie modernizovať a oživovať hospodárstvo. Preto už nemáme slovenské podniky, iba montážne dielne. Podniky i banky sú v cudzích rukách. Vráťme sa však k tvrdeniu, že Mečiar samostatné Slovensko ne-
chcel. Ako novinár a neskôr i poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR i prvej Národnej rady SR zvolenej po roku 1989 som mal možnosť registrovať, či Mečiar samostatnosť Slovenska chcel alebo nechcel. Jednoznačne tvrdím, že chcel. Možno aj preto, lebo jeho otec v časoch socialistickej éry v záhrade rodinného domu neodstránil, ale starostlivo udržiaval trojvršie s dvojkrížom, symbolom prvej slovenskej štátnosti. Po revolúcii ako minister vnútra tieto symboly urýchlene obnovoval. O prvom slovenskom štáte v STV 27. 8. 1997 povedal, že bol „potrebný, lebo Maďari s Nemcami, ale i Poliaci by naše územie poobtŕhali... Štát sa preukazoval ako životaschopný a bol v tom období záchranou Slovenska pred vydaním Maďarsku, alebo rozdelením na dve časti“. Keď vo februári 1991 hovoril s prezidentom Havlom o novej Ústave ČSFR, v ktorej by sa jednoznačne hovorilo o dvoch rovnoprávnych národoch, najväčší český demokrat to odmietol. Česi chceli iba silný prezidentský štát. Havel dokonca uvažoval o zrušení majorizácie slovenských poslancov vo Federálnom zhromaždení. V roku 1992 bolo Klausovi i Mečiarovi jasné, že sa rozpočet ČSFR na rok 1993 nezostaví. O slovenskej samostatnosti hovoril začiatkom roka 1992 aj na Devíne. Pred voľbami 1992 malo HZDS päť alternatív spolužitia s Čechmi. Slováci na matičných manifestáciách, podujatiach slovenskej inteligencie a predvolebných zhromaždeniach volali: CHCEME SAMOSTATNOSŤ! Rozliční hríbovci, gálovci, šimečkovci, ktorí vystupujú i v súčasnom českom televíznom seriáli Zbohom Československo, pred kamerou klamú, že Slováci rozdelenie, zánik ČSR nechceli. Ako Fedor Gál, ktorý doslova zúril a urážal: „Musel jsem emigrovat, volové Slováci mně vyhnali...“ Sám sa rozhodol, nikto ho nevyháňal. Nik nevyháňa ani jeho druhov. Ale pripomínať si významné historické chvíle, ktoré súvisia so slovenskou štátnosťou a na ktorých sme sa navyše zúčastnili , budeme! V lete 1992 nás zvolených poslancov predseda HZDS do Prahy vyprevádzal slovami: „Urobte všetko preto, aby sme sa s Čechmi rozkmotrili ústavne, demokraticky, bezbolestne!“ ■ ZABUDNUTÍ POSLANCI Ani sme sa v parlamente poriadne neusadili, po piatich mesiacoch BUDOVANIE ŠTÁTU
poslancovania, konkrétne 25. novembra 1992, sme jeho príkaz, ktorý bol zároveň i naším vnútorným presvedčením a želaním, splnili. Republika sa rozdelila. Čechoslováci horko zaplakali, Slováci výskali od radosti. Dvadsiaty piaty november by mal byť aspoň pamätným dňom Slovenska. Sedemdesiatpäť federálnych poslancov zo Slovenska hlasovalo za zánik ČSFR. K rozdeleniu a zániku na dva samostatné štáty prispelo aj stoosem českých poslancov. Vystískali sme sa aj štrngli si pohárikmi s klausovcami. Osobitne za hlas pre Slovensko som poďakoval aj sociálnemu demokratovi Waltrovi Komárkovi. Iný sociálny demokrat, dnes možno budúci český prezident Zeman, vtedy sníval o československej únii. Návrh mal veľa hlasov, ale neprešiel. Svet nechcel správe o unikátnom, vzorovom rozdelení v strede Európy, v ktorom sa často rozhárali susedské spory, spočiatku veriť. V Európe v tomto čase vznikali mnohé nové štáty, ale rodili sa na bojiskách nenávistne, krvavo, bolestne. Česi a Slováci rokovali, často rokovali, zvážili všetky okolnosti a rozdelili sa. Bez jediného výstrelu, dokonca bez jedinej facky. Dvadsaťročná existencia samostatných štátov potvrdila, že to bolo správne rozhodnutie. Sedemdesiatpäť federálnych poslancov zo Slovenska po polročnom pôsobení vo funkcii poslanca a strate všetkých výhod, najmä poslaneckej imunity, sa vrátilo do svojich domovov a, žiaľ, odvtedy po nich „ani pes neštekne“. Z českých poslancov sa utvorila druhá komora. Na Slovensku sa to odmietlo. Po rozdelení sme mali väčšie problémy my. Všetky štátne inštitúcie sa museli vybudovať. Česi mali problémy iba s názvom. Drzo si prisvojili federálnu zástavu, hoci posledný federálny zákon to zakazoval. Modrý cíp sa medzi biele a červené pásy vsunul ako symbol Slovenska. Asi predpokladali, že sa k Čechom po pár mesiacoch s prosíkom vrátime. Česi rozpad ČSFR neoslavujú, lebo to bola zároveň veľká prehra čechoslovakizmu. Nemali by sme však zabudnúť, že jeho exponenti stále existujú. Z Hnutia za demokratické Slovensko sa o zánik federácie pričinili poslanci: Peter Baco, Trenčín, Edita Bellušová, Spišská Nová Ves, Irena Belohorská, Bratislava, Tibor Bindas, Prešov, Peter Bulík, Bánovce nad Bebravou, Ján Cuper, Bratislava, Milan Čič, Bratislava, Andrej Daniel, Nitra, Ivan Daniš, Banská Bystrica, Ján Danko, Trebišov, Ľubomír Dolgoš, Dunajská Streda, Rudolf Filkus, Bratislava, Anna Gajdošová, Bystré, Rudolf Garaj, Žiar nad Hronom, Imrich Hamarčák, Stropkov, Júlia Hlavatá, Šurany, Roman Hofbauer, Bratislava, Vladimír Homola, Čadca, Pavol Chalupek, Dubnica nad Váhom, Ľubomír Javorský, Veľký Šariš, Karol Karaba, Drahovce, Martin Kontra, Bratislava, Jozef Kóša, Modrý Kameň, Michal Kováč, Poprad, Michal Kováč, Bratislava, Roman Kováč, Bratislava, Ábel Kráľ, Bratislava, Peter Krivda, Bratislava, Matúš Kučera, Bratislava, Igor Mathé, Veľký Šariš, Pavol Mattoš, Brezová pod Bradlom, Karol Melocík, Trenčín, Peter Mercell, Zvolen, Július Minka, Žiar nad Hronom, Eva Mitrová, Bratislava, Ivan Mjartan, Bratislava, Jozef Moravčík, Bratislava, Rudolf Nemec, Bratislava, Jozefína Obšítniková, Snina, Jozef Pauko, Rajec, Peter Porubský, Liptovský Hrádok, Milo-
slav Rajčan, Topoľčianky, Milan Rehák, Kostolná-Záriečie, Peter Ryška, Jaslovské Bohunice, Dušan Slobodník, Bratislava, Ján Smilka, Trenčín, Ján Smolec, Pohronská Polhora, Anton Straka, Krásno nad Kysucou, Otília Šablicová, Bratislava, Jozef Šeďovič, Rumanová, Eduard Šimko, Hanušovce nad Topľou, Július Šimko, Košice, Vladimír Šucha, Žilina, Peter Švec, Piešťany, Rudolf Tvaroška, Trenčín, Igor Urban, Prešov, Jozef Veverka, Prešov, Jozef Vrábel, Hlohovec, Ľubomír Zámiška, Prievidza, Roman Zelenay, Bratislava. Zo Slovenskej národnej strany sa k nim pripojili: Ivan Gondáš, Martin, Kamil Haťapka, Borinka, Pavol Hrivík, Bratislava, Marcel Mihalík, Bratislava, Miroslav Michalec, Majcíchov, Víťazoslav Moric, Martin, Štefan Paulov, Nitra, Oľga Pavúková, Modra, Ján Repaský, Trenčín, Peter Socha, Bratislava, Emil Spišák, Košice, Jozef Šeďovič, Rumanová, Peter Švec, Piešťany. Za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska: Ľubor Bystrický, Bratislava, Pavol Delinga, Bratislava, Jozef Klein, Kežmarok. Za Stranu demokratickej ľavice: Štefan Nižňanský, Bratislava, Rudolf Tvarožka, Trenčín. Slovensko by si malo zároveň aj pripomenúť, kto proti zániku federácie hlasoval. Proti rozdeleniu ČSFR hlasovali: KDH: Ivan Čarnogurský, Ivan Šimko, Jozef Klokner, Pavol Kubičár, Gabriela Pradová, Alojz Rajnič, Alojz Rakús. SDĽ: Ján Zán, Marián Kováč, Jozef Olej, Viera Pavlechová. Zdržali sa hlasovania: KDH: Anton Anderko, Július Bobovnický, Milan Gaľa, Ján Petrík, Jozef Mikloško. SDĽ: Jozef Stank, Igor Lenský, Milan Štefanovič, Peter Bohunický, Vladimír Buzalka, Dušan Cinkota, Stanislav Grohman, Mikuláš Šidík, Michal Borguľa, Ľudmila Gajdošíková, Juraj Kováčik, Jozef Murgaš, Ladislav Orosz, Peter Popesko. SDSS: Peter Beniač. Nehlasovali: KDH: Štefan Bošnák, Jozef Hajdák. SDĽ: Michal Benčík, Jaroslav Klvač, Margita Adamčíková. SDSS: Vladimír Moravčík. HZDS: Jozef Kniebugl (ospravedlnený, pochovával manželku). Pokiaľ ide o bývalých slovenských poslancov odhlasujúcich rozdelenie, patrilo by sa pri dvadsiatom výročí, aby ich prijal pán prezident alebo iný súčasný štátny predstaviteľ a oficiálne im poďakoval za akt, pri ktorom mnohí osobne veľa stratili (poslanecké výhody a imunitu, dokonca zamestnanie). Vynára sa otázka, ktorý z dnešných poslancov by takúto obetu priniesol? Slovensko však vďaka nim získalo dar – samostatnosť –, o akom snívali naši predkovia tisíc rokov. Dnes sedíme za európskym stolom ako rovnocenný partner iných národov. Keby sme pred dvadsiatimi rokmi nezískali samostatnosť, tak by sme v Európskej únii už existovali iba ako druhotriedny región. Uvedení poslanci, ak žijú, netúžia po štátnych vyznamenaniach, i keď tie sa dávali aj tým, ktorí nepohli prstom pre slovenskú samostatnosť. Postačí im, keď ich štátny predstaviteľ pozve na kávu a poďakuje za to, čo pre Slovensko urobili. Bola by to tragédia, keby sa tento akt chcel vygumovať z histórie Slovenska. Pri písaní týchto riadkov som sa dozvedel, že predseda Matice slovenskej Marián Tkáč plánuje sa s bývalými federálnymi exposlancami stretnúť a poďakovať im za záslužný čin. WWW.SNN.SK
9.STRANA
KULTÚRA
V rodisku Vojtecha Zamarovského udelili ceny za literatúru faktu
Pôvodná profesia ocenených: reportér a archeológ Ján ČOMAJ - Foto: Ladislav LESAY Literatúra faktu je rovnako stará ako literatúra sama, len sa nevyčleňovala zo zaužívaných kategórií – časť sa ponímala ako náučná literatúra, časť ako žurnalistika, časť dostala milosť a bola súčasťou prózy, v našom prípade, povedzme, Ladislav Mňačko alebo Roman Kaliský. Práve oni prispeli k špecifikácii tohto moderného literárneho druhu – a reportérovi Vladimírovi Ferkovi a historikovi Pavlovi Dvořákovi ho umožnili takpovediac kodifikovať. Osobitosť tohto literárneho žánru viedla spisovateľov literatúr y faktu k snahe mať vlastnú strechu. A tak hoci domovsky patria do rozličných médií, vedeckých ústavov či spisovateľských organizácií, už dvadsať rokov sa stretávajú vo svojom rodnom Klube spisovateľov literatúr y faktu. Raz do roka aj s českými kolegami. Spravidla vo chvíli, keď sa udeľujú pocty najvyššie – národné ceny za literatúru faktu nesúce meno klasika žánru Vojtecha Zamarovského. ■ TRENČIANSK A PODPOR A Tohoročné stretnutie s českými kolegami a slávnostné odo vzdávanie Cien Vojtecha Zamarovského za celoživotné dielo v ob lasti literatúr y faktu bolo v piatok a sobotu 9. a10. novembra v rodnom meste Vojtecha Zamarovského v Trenčíne. Aj vďaka pochopeniu významu akcie zo strany primátora a vedenia mesta, ktoré napriek svojej súčasnej biede ho aj podporilo. A Galérii Miloša A . Bazovského, ktorá veľkor yso poskytla svoje dôstojné priestor y rovnako dôstojnej slávnosti. Pre českých kolegov, medzi ktor ými je veľa spisovateľov orientovaných práve na témy histórie, bolo prostredie Trenčína veľmi atraktívne – od čias rímskych légií,
Plnokrvná Vydavateľstvo
■ EXCELENTNÍ L AUREÁTI Predseda Klubu spisovateľov literatúr y faktu univ. prof. PhDr. Jozef Leiker t s primátorom Trenčína odovzdali tohoročné Ceny Vojtecha Zamarovského dvom významným osobnostiam slovenského kultúrneho života – novináro vi a spisovateľovi Romanovi Kaliskému, ktor ý sa len niekoľko týždňov predtým dožil deväťdesiatky, a významnému slovenskému historikovi, archeológovi a spisovateľovi literatúr y faktu univer zitnému profesorovi Jozefovi Vladáro vi. Majstra Kaliského sme priblížili nedávno, v čase jeho úctyhodného jubilea, spomeňme len, že národnú cenu za literatúru faktu
Spolku
KNIHA TÝŽDŇA
HUMORESK A Americkí televízni mágovia dávno vymysleli návod na smiech. Je to umelo nahraný rehot v seriáloch. Dali ho do televízorov preto, aby diváci vedeli, na čom sa majú smiať a nesmiali sa na tom, čo im je smiešne. Sme preto svedkami, že po slovách: „Som hladný!“ sa umelí diváci idú od smiechu rozpučiť, najmä ak vzápätí vojde do izby inštalatér. Seriálové odrhovačky Made in USA nesledujem, lebo Boh daroval ľudstvu božský vynález – diaľkový ovládač. Iba raz som musel sledovať tri pokračovania amerických seriálov v jednom kuse. Seklo ma svinsky v krížoch a vládal som WWW.SNN.SK
ktoré tu mali svoj tábor Laugaricio, cez obdobie pána Váhu a Tatier Matúša Čáka, význam hradu a mesta v stredovekých dejinách, až po neďaleké Zamarovce s rodovým sídlom zemanov Zamarovských i rodný dom Vojtecha Zamarovského pod Trenčianskym hradom – všetko tu vonia históriou. Najmä pre starších českých spisovateľov to boli miesta priam posvätné, lebo Zamarovského aj osob ne poznali – náš svetoznámy spisovateľ polstoročie zo svojho živo ta strávil v Prahe.
a
dostal za diela Dlhá cesta (19 61), Obžalovaní, vstaňte! (19 63), Rok narodenia: 1944 (in: Konfrontácia –19 69), Na poslednom úseku (1997), s prihliadnutím na scenáre umelecko - dokumentárnych filmov, jeho závažnú publicistiku, občianske postoje, úsilie o etablovanie princípov demokracie na Slovensku a výraznú účasť pri konštituovaní samostatnej slovenskej štátnosti. Po laudáciu, v ktorom reč ník predstavil Kaliského tvorbu, premietli organizátori večera pô sobivý film o spisovateľovom živote aj o smutnom osude horskej dedinky Kalištie, odkiaľ rod pochádza, a ktorú v zime v roku 1945 pár týždňov pred skončením vojny nacistické jednotky vypálili do tla. Účastníci slávnosti s poľutovaním prijali správu, že zdravotné ťažkosti nedovolili Romanovi Kaliskému prísť si cenu prevziať – urobili to jeho dcér y a autorov ďakovný list prečítala publicistka G. Kaliská. PhDr. Jozef Vladár, DrSc., dlhoročný vedúci vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV, bol viac ako desaťročie riaditeľom Encyklopedického ústavu SAV, začas aj dekanom Filozofickej fakulty UK v Bratislave, je profesor archeológie a vedúci katedr y muzeológie Filozofickej fakulty Univer-
pritom
slovenských
aj
milá
spisovateľov,
zity Konštantína Filozofa v Nitre. Vedľa množstva odborných statí a spoluautorstiev pri vedeckých pub likáciách vydal aj niekoľko diel, ktoré zaujali širšie publikum – spomeňme Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči (1973), Venuše slovenského praveku (so sonetmi Viliama Turčányho, 1979), Branč – germánska osada z 2. až 4. storočia (2007) a i.
NEKROLÓG
tý seriál, s vypätím všetkých síl som sa zdvihol, že televízor ručne vypnem. Najprv ma schmatla hrozivá bolesť v krížoch a nasledovala oslobodzujúca tichá tma...
Milý náš Vilo, pilo by sa, pilo v galérii Miro! Umelci, aj iní králi, ženy ťa prišli bozkať na líčko, obdivovatelia tvojej krásnej netere sem asi prišli vo viere, že sa tu nakrúca – „peříčko“! Na ceste sú Sebechlebskí hudci, kamaráti tvoji vrúcni, štamgasti z Bratislavy aj Krupiny, pravdepodobne prinesú barana, zábava sa pretiahne až do rána! Milý Vilko, brnkni na struny, nech tvoja pieseň zazvoní na počesť tvojej múzy, ja priniesol som fujaru a zapískam ti pieseň bujarú zase na tvoje fúzy! Peter ŠTRELINGER
voleného smiechu. No na Slovensku som zaregistroval nedávno návod na jediný správny umelý smiech. Istý, že vraj mienkotvorný denník ma na svojich stránkach varoval, aby som sa
Jediný správny návod na povolený smiech už aj u nás Namiesto mobilu v rýchlosti uchmatla moju zbraň proti televíznej stupídnosti a nebolo jej. Keď sa o dve hodiny vrátila, musela ma kriesiť na koberci pri kresle. Na pokraji šialenstva som sledoval tri pokračovania seriálovej americkej televíznej hrôzy prepchanej reklamami. Vstať som nevládal. Keď na obrazovke naskočil štvr-
Na rozdiel od amerických televíznych zvratkov s umelým smiechom sú anglické humoristické relácie vrcholom kultúrnosti. Ak v nich pod obrazom odznie smiech, je živý a reálny. Smeje sa publikum v sále, kde mu premietajú film. Raz sa diváci smejú viac, raz menej a inokedy vôbec nie. Nikto publikum nenúti držať sa jediného po-
KULTÚRA
Druhý deň stretnutia bola prednáška laureáta profesora Jo zefa Vladára o najstarších mestách a ich vzniku, návšteva rodného domu a pamätnej izby V. Zamarovského, prehliadka Trenčianskeho hradu, rímskych pamiatok a malý výlet do Zamaroviec. Obom laureátom aj v mene našich čitateľov úprimne blaho želáme.
2012
Zaživa vyhorieť je dnešná najrozšírenejšia choroba, ak ide o vnútro človeka, ktorý vyprahne ako púšť. Martin Dzúr vo svojom básnickom debute Dekonštrukcia podľa času (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2011) sa snaží proti tomu bojovať. Postaviť hrádzu. Hľadá za iných vlahu, ako ostať vždy čerstvý, neuschnúť. Plaviť sa ako loď pomedzi ľudí a ak klesnúť, tak len k ľuďom (s. 7). Lebo kde je ten správny smer, ktorým má človek vyraziť plnou parou vpred? Možno práve tak ako uvažuje Dzúr nás za ním posúva aj hriech, z ktorého sa rodí dieťa, čisté a krásne naše (s. 24). Tridsaťročný debutant dozrel vo svete trochu horko kyslom a predsa v ňom našiel hodnoty, ktoré sa ako spätná mzda vypláca každému, kto o ňu stojí. Nie je to len partnerská láska, ale najmä nové vzťahy, ktoré si osobnosť buduje práve prostredníctvom lásky. Preto sú Dzúrove vyznania osviežujúce a plné nádeje. Prežúvať život (s. 39), a predsa sa oň aj triasť, hľadať v baniach (s. 8) osudu ľudský raj. A ešte je tu krutá daň, ktorú každý hľadač za tú opovážlivosť vôbec hľadať zaplatí. V Dzúrovi je tklivý spodný, baladický tón. Hlas z kríža, ktorý sa prihovára nielen sklopeným očiam, pričom niekedy hovorí len v náznaku, ktorý odhalí len ten, kto má odhaliť ako pri učenlivej Marte a pri starostlivej Márii (s. 54). Ale básnik má aj veterné myšlienky (s. 48), ktoré by všetky bolesti mali dokázať zaplašiť, keby sa mu ich podarilo realizovať. Dzúr však vie, že v realite to nie je také jednoduché. A predsa sa niekedy v jednoduchej vete skrýva celý príbeh: „okamih stačí na román“ (s. 55). Dlhonohé (s. 75) lži sa prepletajú s odľúbením a vášňou. Martin Dzúr je výbušná hmota. Hrá sa s čitateľom, aby v okamihu skočil do života rovnými nohami. Vie totiž, že svet je v ňom a on je si sám sebe svetom. Je to poézia plnokrvná a pritom aj milá. Stanislav HÁBER len stvrdnutý bez pohnutia sedieť v mäkkom kresle. Dočiahol som akurát na stôl, kde ležal ovládač. Žena si však na potvoru zmyslela, že si odbehne do obchodu a o päť minút je späť.
Cenu Vojte tech te c a Za Z ama maro ma ro o vs vské kéé ho zíss kall ajj d evv ääťťde d si s at a nik Ro o ma m a n Kali K a l ský. Ka
na vtipoch z našich novín, uvedených pod názvom Od Letanovského mlyna, ani len neopovážil usmiať sa, lebo sú hnusné a rasistické. Nech ma Pán Paragraf chráni, keby som sa uškrnul nad tým, čomu sa smeje celé Slovensko od cukrární, cez krčmy až po intelektuálne salóny. Denník bol v mojom prípade úspešný. Nesmial som sa.
Nie preto, že akási novinárska žubrienka mužského pohlavia urobila búrku v nočníku a ja som sa vlastného nehodného smiechu zľakol. Nesmial som sa nie preto, že anonymná ľudová tvorivosť o pravdivej situácii na Slovensku nie je rasizmus, ale preto, že som všetky uvedené vtipy už počul vari dvadsať ráz a dôverne ich poznám. Počul som ich v krčme, vo vlaku, v obchode, ba aj v cukrárni či na recepcii snobskej spoločnosti. Všade mali u tých, čo ich dovtedy nepočuli, úspech. Mimochodom, vďaka ti nemenovaný mienkotvorný denník! Už sa ma vypytujú známi, kedy vychádzajú SNN a kde ich dostať. Milan ZEMO
PQXGODGT
10.STRANA
OSOBNOSTI SLOVENSKA
Manažér hudobnej kultúry Ivan Stanislav sa podieľal na premene svojej doby
Silný životný opus s lýrou slovenskou Text a foto: Denisa STANISL AVOVÁ Zakladateľ a dlhoročný riaditeľ prvého hudobného vydavateľstva na Slovensku Opus, riaditeľ Bratislavskej lýry, spevák, novinár, spisovateľ a diplomat PhDr. Ivan Stanislav sa pomaly vytráca z povedomia verejnosti. Treba hneď skraja zdôrazniť, že nezaslúžene. Opustil nás pred deviatimi rokmi; koncom septembra sme si pripomínali jeho nedožité sedemdesiate tretie narodeniny. Vzdelaním hispanista získal lásku k jazyku a vede od otca, univerzitného profesora Jána Stanislava – zakladateľa modernej slavistiky. Pohľad syna na život a dielo významného vedca je obsiahnutý v knihe Život v slove. Lásku k umeniu a hudbe prijímal od matky – opernej speváčky, sólistky SND Delfíny Stanislavovej... čakala neistá budúcnosť. Sčasti sa potvrdila už po niekoľkých rokoch, keď nový vlastník budovy rozhodol o zbúraní tej časti, v ktorej sa nachádzali práve unikátne digitálne štúdiá... Dnes sa pomaly ani nikto nečuduje, že to všetko už neexistuje. Systém grantov, ktorý funguje v oblasti kultúry, úplne narušil kontinuitu jej vývoja. Vydá sa to, čo si niekto vybaví, a nie to, čo je objektívne dobré a potrebné. Stali sme sa unikátom v deštrukcii vlastnej kultúry.
IIvvan v an n S taa nii sl s av a ( vpra vp p ra r vo v o). ).
Celoživotným úsilím Ivana Stanislava bolo pozdvihnutie slovenskej hudobnej kultúry. Vzhľadom na komplikovanosť a rozporuplnosť doby, v ktorej žil, sa mu založením a vybudovaním prvého slovenského hudobného vydavateľstva Opus v roku 1971 podarilo nemožné. Dodnes je obdivuhodné, že aj napriek vtedajšiemu systému dokázal silou svojej osobnosti predbehnúť dobu a podieľať sa na jej premene. Ako inak, ak nie kultúrou? Veď ona je motorom národnej identity. ■ HUDOBNÝ DOM Ivan Stanislav sa zasadil za myšlienku vybudovať pevný hudobný dom, najlepšie a najkvalitnejšie vybavené nahrávacie štúdiá – bázu slovenskej hudobnej kultúry, ktorá by systematicky fungovala a prosperovala. Na začiatku činnosti hudobného vydavateľstva Opus sa lisovalo 80 tisíc LP platní ročne, v roku 1989 už 2,5 milióna! Popritom Opus vydával hudobniny v státisícových nákladoch. Kto dnes vydá profily všetkých slovenských skladateľov klasickej hudby, noty, odbornú hudobnú literatúru? Za čias Opusu to bolo samozrejmé. Opus tak predstavoval dôstojného partnera všetkým svetovým hudobným domom. Deklaroval to okrem iného aj každoročnou účasťou na medzinárodnom veľtrhu MIDEM v Cannes. Ale aby som nebola príliš osobná, zacitujem z oficiálnych stránok encyklopédie: „Slovenská hudobná kultúra vznikom OPUS-u dostala svoju národnú tvár. Na rozdiel od dovtedy neproporčne pokrivkávajúcich aktivít existujúcej bratislavskej pobočky pražského Supraphonu sa dramaturgia OPUS-u plne zamerala na mapovanie slovenskej hudobnej kultúry. Hneď v prvých piatich rokoch existencie vydavateľstvo zaznamenalo a vydalo desiatky významných diel – od tých profilových, ako je Suchoňova Krútňava, cez aktivity Slovenskej filharmónie a Slovenského komorného orchestra, cez nahrávky Dariny Laščiakovej a Jána Berkyho-Mrenicu až po poéziu a skladby skupiny Prúdy, Collegium Musicum, nahrávky Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa a ďalších. V neskoršom období ponúkol Opus realizáciu nahrávok aj niektorým mladým rockovým skupinám – trebárs skupine Tublatanka...“ PQXGODGT
Opus sa na dlhé roky sa stal značkou, ktorá sprevádzala Slovensko v zahraničí, ale aj doma – napríklad na Bratislavskej lýre, Bratislavských hudobných slávnostiach či na folklórnom festivale Východná. ■ KONCEPČNÁ PRÁCA Napriek trvalému komerčnému záujmu o populárnu hudbu sa vďaka prezieravej vydavateľskej politike Ivana Stanislava podarilo na prvé priečky záujmu dostať tzv. vážnu a ľudovú hudbu. Význam myšlienky zaznamenávania a vydávania slovenskej hudobnej a slovenskej kultúry vyvrcholil v roku 1985 vybudovaním komplexného prevádzkového centra vydavateľstva OPUS na Mlynských nivách v Bratislave podľa návrhu architekta Dušana Mitterpacha. Súčasťou centra boli unikátne digitálne štúdiá so špeciálnou protihlukovou ochranou, každé z nich určené pre iný hudobný žáner. V tom čase patrili medzi najmodernejšie v Európe, aj preto o nahrávanie v nich – okrem obligátnych interpretov zo strednej a z východnej Európy – prejavili záujem aj hudobníci zo západnej Európy a z USA. Žiaľ, porevolučné vedenie rezortu kultúry rozhodlo o privatizácii vydavateľstva, a tak archív, toto národné kultúrne dedičstvo v podobe tisícok záznamových pásov hudby a hovoreného slova či knižnej produkcie,
■ KULTÚRNE BARBARSTVO Zánik Opusu je nezvrátiteľná kultúrna tragédia. Ivan Stanislav roky bojoval o to, aby sa tak nestalo, ale nikto jeho hlas nepočúval, nikto ho v zápase o Opus nepodporil. Užívatelia plodov Opusu mlčali alebo proti deštrukcii nenamietali. Pritom predsa každý vie, že všetkých, dnes stále najpopulárnejších umelcov vyrobil pre publikum Opus. Legendy Popu sú o hviezdach Opusu... Od jeho čias sa na Slovensku neobjavila spevácka hviezda, ktorá by nás bola schopná reprezentovať v zahraničí. Nikomu sa to zatiaľ nepodarilo. Za nikým nestojí mocný hudobný dom. Pobočky svetových vydavateľstiev neberiem vážne, lebo vedenie majú v Prahe, prežívajú v prenajatých priestoroch a v skutočnosti nerozhodujú vôbec o ničom. Iste, vydajú zopár titulov, ale to je neporovnateľné s komplexnou vydavateľskou politikou pôvodného Opusu. Stále nechápem, ako sa to v tých ťažkých časoch môjmu otcovi mohlo podariť. ■ VÍŤAZÍ NIČOTA Od založenia Opusu uplynulo vyše štyridsať rokov. Dnes sa „všetko smie a dá“, len to nie je nikde vidieť a počuť. Vývoj ide akosi opačne. Namiesto zveľaďovania stavu sa nachádzame v situácii totálnej ničoty. Prvotriedne nahrávacie štúdiá sú v troskách, je po „funuse“. Pokúsil sa ich niekto zachrániť? Istotne sa to dalo, ale nenašiel sa nikto, kto by to dokázal. Pritom nahrávacie štúdiá Opusu patrili k najlepším v Európe.
I v an n S ta t a ni tani n iisl s l av slav sl a v (vp ( vp v p ra ravo a vo v o) o ) a majs m a jst ma j s te js t e r Euge ter E u ge Eu g e n Su S u ch c h oň ň. OSOBNOSTI SLOVENSKA
Pamätám si, ako ich vychválil dnes už nebohý primátor Viedne Dr. Helmut Zilk v časoch, keď v nich jeho manželka Dagmar Koller nahrávala album Dagmar Koller on Broadway. Tá dodnes spomína, že najlepšie a najprofesionálnejšie nahrávanie zažila práve v Opuse. Plody Opusu zbierali mnohí, ale nebolo ich, keď toto hudobné vydavateľstvo potrebovalo zástancov. Ak hrozí zánik štúdiám Abbey Road v Londýne, príde Andrew Lloyd Webber a hrdo sa postaví za ich zachovanie. Ponúkne vysokú sumu, lebo to považuje za svoju morálnu povinnosť. Vie, že je osobnosťou, ktorej názor je pre verejnú mienku dôležitý. Tak môže vecou pohnúť. Ktorí z umelcov, ktorí žali úspechy v našom Opuse, sa takto postavili pred verejnosť a burcovali ju svojím postojom a názorom? Dnes hudobné projekty vznikajú prevažne v skromných podmienkach, putujú do médií, kde za „nejasných“ podmienok niekedy veľkoryso uzrú svetlo sveta a predstavia ich poslucháčovi alebo divákovi. Teda celkový chod a prirodzený proces tvorby je u nás zredukovaný do rovín, ktoré na seba nenadväzujú. Cestu k poslucháčovi zahatávajú zväčša netvoriví a často hudobne úplne nevzdelaní ľudia, ktorým sú zákony svetového show biznisu také neznáme ako mne príklady z jadrovej fyziky. A navyše, svet vôkol sa už dávno úplne zmenil. ■ LEN PROSEBNÍCI O GRANTY Silný odkaz môjho otca prevyšuje priemer. Túžim na ňom stavať a pohnúť veci dopredu, ale pôda, na ktorej by mal stáť, sa mi rúca pod nohami. Veď je nemysliteľné, aby sa z ľudí, ktorí dnes tvoria a budujú kultúru, stali len prosebníci o granty. To je neakceptovateľný stav. Všetko, čo sa v našej spoločnosti v ostatných rokoch udialo, sa najviac negatívne premietlo a odrazilo na kultúre. Ba hrozí jej úplný rozpad. Som presvedčená, že v slobodnej spoločnosti by sa tieto dve slová nemali nikdy v jednej vete stretnúť.
Ivan Stanislav mal to, čo mi na mnohých dnes chýba. Nadhľad a medzinárodný rozmer. Dobre si uvedomoval, že prostredníctvom kultúry sa dá robiť a dosiahnuť nesmierne veľa. Vždy sa hneval, ak sa Slovensko v zahraničí prezentovalo len ako krajina halušiek, Jánošíka a folklóru. Opus už aj za bývalého režimu pripravoval albumy najlepších interpretov populárnej hudby v angličtine, profilové LP platne, ktoré sa na MIDEM v Cannes (najväčší veľtrh hudby dodnes) prezentovali svetovým producentom. Dnes mi preto pripadá úsmevné, ak si stále rovnakí a tí istí pop speváci vylievajú srdce a sťažujú sa, že vtedy „za komančov“ nemohli ísť do zahraničia a urobiť tam kariéru. Mohli, len si ich vonku nevybrali. V zápolení s medzinárodnou konkurenciou sú schopní obstáť len najlepší. Lebo v centrách hudby, ako napríklad v Londýne, medzi sebou súperia najlepší z celého sveta. Niečo o tom viem. ■ RANDE SO SKÚSENOSŤOU Stret so svetom, prezentácia našej kultúry a najlepších z najlepších v medzinárodnom kontexte bola parketou môjho otca. Kde sú tie časy, keď Radio BBC preberalo 70 až 80 percent klasickej hudby z katalógu Opusu!? Poznatky z Midem a medzinárodných festivalov opísal môj otec v knihe Show business má rande v Cannes... Prečítajte si tú knihu. Stretnete v nej skúsenosť. Ivan Stanislav v roku 1961 absolvoval štúdium filológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave; v roku 1969 obhájil titul PhDr. Počas celých šesťdesiatych rokov aktívne spolupracoval s kabaretom Tatra revue a orchestrom Gustava Offermanna. V roku 1969 pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, neskôr v oddelení kultúry bratislavského Večerníka. Riaditeľom Opusu bol devätnásť rokov. Začiatkom deväťdesiatych rokov po odchode z OPUS-u založil vydavateľstvo ISTA – spoločnosť pre obchod s kultúrnymi komoditami. Okrem vydávania vlastnej produkcie (napríklad ľudových rozprávok, ktoré upravil a nahral so slovenskými hercami) sa venoval aj dovozu a vývozu artefaktov. V rokoch 1998–1999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Chorvátsku... O dobe sa hovorí vždy, ak sa vyhýbame konkrétnym menám. Lenže dobu tvoria ľudia. A ich rozmer predurčuje jej rozmer. Až z odkazu môjho otca som sa naučila, aké výnimočné je dobu predbehnúť. Že úsilie jednotlivca je najväčšou hybnou silou odhliadnuc od systému, v ktorom sa narodil a žije, lebo v podstate, v založení tvorivých osobností je, že sa usilujú predbehnúť čas. Tým sa vyčlenili z anonymného davu a aj po stáročiach o nich vieme. Individualisti sú v predstihu aj preto, lebo so svojou myšlienkou stoja mimo masy. Poznajú pevnosť pôdy pod sebou i ducha doby, ale vedia, že všetko odohrávajúce sa vôkol je pre nich ako nositeľov idey už minulosťou. Svojou jasnozrivosťou vidia ďalej. Kultúra a vyspelosť spoločnosti rozhodne, akým spôsobom ona, respektíve predstavitelia doby, na osvietenú ideu nadviažu. Ivan Stanislav zanechal v rámci dejín hudobnej kultúry na Slovensku nezameniteľný a historicky nemenný silný odkaz. Či sa nájde pokračovateľ, ktorý dokáže predbehnúť dobu a zvrátiť stagnáciu hudobnej kultúry v súčasnosti, ukáže čas. WWW.SNN.SK
11.STRANA
TÉMA TÝŽDŇA
Denník SME zaútočil na Slovenské národné noviny pre vtipy s vraj rasistickým podtónom
Vstali (len či sa aj zobudili) novodobí „demokratickí“ cenzori ru Mohameda. Samotný denník hrubo urazil pápeža Jána Pavla II., že musela oficiálne protestovať katolícka cirkev. To všetko „v mene slobody slova“. Ak však niekto zverejní vtipy o neprispôsobivých občanoch, je rasisita... Kde je sloboda slova podľa SME?“ spýtal sa šéfredaktor M. Smolec.
(Dokončenie z 1. strany) – Denník SME používa dvojitý meter. V spomínaných karikatúrach kmeňový redaktor SME Šútovec kreslí Rómov ako degenerované, tmavé, smiešne postavičky vysekávajúce stromy, odoberajúce načierno elektrickú energiu, vyplazujúce jazyk na policajta, ktorý hovorí: „Občania rešpektujte zákon, inak príde Kotleba!“ ■ URÁŽKA ZOSNULÉHO Cynizmus najhrubšieho zrna. Tak možno pomenovať „kreatívnu“ fotomontáž SME dobovej fotografie z rokovania predstaviteľov nežnej revolúcie s politikmi vtedajšej vlády v novem-
bri 1989. Na nej urobili z M. Čiča kupca s demokraciou, keď sa mal opýtať revolucionárov: „Čo za to?“ – teda za demokraciu – aspoň tak to vyznieva z textu v „bubline“ publikovaného vtipu. Úplne mediálnym hyenizmom zaváňa vtip uverejnený na ich portáli www. gulas.sme.sk nasledujúceho znenia: – Ktorý hrad je najväčší na svete? – Odpoveď: No predsa SPIŠSKÝ, veď padací most má až pri Kurimanoch. „Denník SME donedávna viedol súdny spor s premiérom R. Ficom za zosmiešňujúcu karikatúru jeho osoby. Rovnako sa zastával dánskeho periodika, ktoré uverejnilo urážajúcu karikatú-
■ OTÁZKY PRE SME SNN sa preto rozhodli položiť šéfredaktorovi SME Matúšovi Kostolnému nasledujúce otázky: ● Kto poveril denník SME cenzorským hodnotením obsahu SNN? ● Kde je podľa vás hranica slobody slova, keď je podľa SME prípustné, ak noviny napr. v Dánsku uverejňujú zosmiešňujúce karikatúry na moslimov a urážajú ich islamské náboženstvo a slovenské periodikum nemôže uverejňovať humor o rómskej menšine? ● Ako vnímate uvedené karikatúry svojho kmeňového autora Šútovca? (Pozri: http://komentare.sme. sk/c/6551769/shooty.html) ● Je morálne žartovať karikatúrou po smrti významnej osobnosti verejného života a spolutvorcu Ústavy SR Milana Čiča, ktorá dehonestuje jeho celoživotné dielo a označuje ho za kupca s demokraciou? (Pozri: http://komentare.sme.sk/c/6598506/shooty.html.) ● Je etické uverejniť krátko po smrti nevinných robotníkov na moste pri obci Kurimany zosmiešňujúci vtip z priebehu nešťastia? ● Nemyslíte si, že obmedzenie publi-
kovania karikatúr a vtipov o rómskom etniku na Slovensku je obmedzením slobody slova, za ktorú bojoval váš predchodca vo funkcii šéfredaktora SME po uverejnení karikatúry urážajúcej katolícku cirkev alebo aj vy osobne po uverejnení karikatúry zosmiešňujúcej predsedu vlády R. Fica? Okrem toho sme sa ho spýtali na jeho mesačný plat, aktuálny náklad a zlé ekonomické výsledky vydavateľstva Petit Press, ktoré podľa www.medialne.sk skončilo v roku 2011 so stratou 850 000 eur. ■ NEODPOVEDALI Napriek jasným a zrozumiteľným otázkam Kostolný poslal nasledujúce stanovisko: „Rozdiel medzi Slovenskými národnými novinami a denníkom SME je v tom, že Vaše noviny vznikajú vďaka verejným peniazom. Preto musíte verejnosti odhaliť, ako s nimi narábate, a preto by ste mali ešte prísnejšie pristupovať k obsahu, ktorý za tieto verejné peniaze šírite ďalej. Nie je mojou ambíciou, a nikdy nebolo určovať, čo môžete a čo nemôžete uverejňovať. To robí zákon. Ten jasne hovorí, že je protizákonné šíriť obsah hanobiaci rasu. A to sa, podľa mňa, na rozdiel od SME, vo Vašom periodiku deje.“ Jeho vyjadrenie sme neupravovali, ako to urobili v SME s vyjadrením šéfredaktora SNN. Na otázky vlastne neodpovedal , ale aspoň niečo... Ľudsko-právni demokrati ani neodpísali. Reprodukcia karikatúry: SHOOTY, sme.sk
Slovenské národné noviny oslovili skutočné osobnosti a kapacity spoločenského života, nie radových redaktorov a neznámych aktivistov... 1. Ako vnímate karikatúry, v ktorých autor vykreslil Rómov, ako vysekávajú stromy, vyplazujú jazyk policajtovi a sťahujú „načierno“ elektrinu? 2. Je morálne, ak noviny uverejnia deň po smrti právnika Milana Čiča karikatúru, ktorá dehonestuje jeho celoživotné dielo? 3. Je etické, ak periodikum uverejní tesne po smrti robotníkov na moste pri obci Kurimany na svojom webe vtip z tohto nešťastia? Andrej MIŠANEK, výtvarník, autor karikatúr v SNN Ospravedlňujem sa, že v nasledujúcich riadkoch budem osobný. A to preto, že v inkriminovanom článku SME bola uverejnená reprodukcia kresby bez mena autora, ktorú som kreslil ja. Kreslím takmer polstoročie, aj verejne publikujem. Hádam ešte v socializme, možno v čase, keď som ako vysokoškolák brigádoval na stavbe košického Luníka IX, možno v čase, keď som s Cigánmi (vtedy ešte neboli Rómovia) kopal kanály a betónoval na stavbách železničnej stanice a školy vo Svite, teda v tom čase mi zišiel na myseľ onen publikovaný vtip. Vtedy som si Cigánov vážil, boli to moji spolupracovníci, čestne pracovali a za to dostali to, čo im patrilo. Autor článku K. Sudor by mal dostať odmenu v podobe príležitosti, obrazne povedané, zopár mesiacov „kopať s Rómami kanály a betónovať“, aby poznal život aj z tej drsnejšej stránky, čo dobrý novinár určite potrebuje. Až potom by si mohol kopnúť (prečo nie?) do mojej tvorby a betónovať svoje farizejské pravdy. Celý život som sa vo svojej tvorbe bránil proti lžiam a nespravodlivosti. Aj teraz sa bránim. Nehnevám sa na nikoho. Iba prosím všetkých, ktorí majú moc verejne ovplyvňovať Slovákov, aby sa pokúsili brániť vo svojej tvorbe pravdu, spravodlivosť a našu spoločnú republiku pred morálnym úpadkom, lebo najväčšou odmenou nie sú peniaze, ale čisté svedomie. Znie to ako fráza, ale lepšiu alternatívu nepoznám. Kamil HAŤAPKA, športovec a bývalý politik Denník SME považujem za protislovenský. Čo sa týka „vtipu“ v súvislosti s úmrtím M. Čiča, je to hrubosť najvyššieho rangu, ale niet sa čo čudovať, je to ich vizitka. Milan KENDA, aforista, spisovateľ Denník SME sa v kritike SNN správa poriadne nekriticky najmä vo vzťahu k sebe samému: Vyčíta niekomu inému, že si „dovolil“ čosi, čo si on „dovolil“ tiež. Mám na mysli karikatúru podpísanú pseudonymom Shooty, ktorá – jemne WWW.SNN.SK
povedané – neglorifikuje rómske etnikum. Uverejniť karikatúru takej osobnosti, akou bol Milan Čič deň po jeho smrti a k tomu ešte v dialógoch tejto karikatúry mu pripisovať úplatnosť, je prejavom absencie etiky. Také čosi je zneuctením človeka! Vtip o spadnutom moste je bezcitnosť ako vyšitá – či naskenovaná! Je akákoľvek katastrofa spojená so zmarením ľudských životov a so zúfalstvom pozostalých vhodným motívom na karikatúrne zobrazenie? Rozhodne nie! Katastrofa nie je doménou humoru. Ferdinand KLINDA, profesor hudby SME sa podobá na emblém najstaršej gramofónovej spoločnosti His Masters Voice: počúva i poslúcha hlas svojich pánov – zahraničných vlastníkov z istej krvnej skupiny. Viem, z ktorej: AB – laicky označovanej ako „všeobecní príjemcovia“... Cynizmus a arogancia mnohých karikatúr zo SME zodpovedá horeuvedenému zadaniu. Ján ČOMAJ, novinár a spisovateľ Kritiku za karikatúry vnímam biblicky. Našli slamku v cudzom oku, brvná vo svojich očiach nevidia. Ako som poznal profesora Čiča, akademika Európskej akadémie vied a umení, iba by sa trpko pousmial ako veľa ráz v živote – tak obyčajne reagoval na nekultúrnosť. Vtip o spadnutom moste považujem za morbídnosť. Milan POLÁK, divadelný kritik a historik Pri tej uvzatej a sústavnej tendencii denníka SME znevažovať a ironizovať národne orientovaných verejných činiteľov, spisovateľov, publicistov a novinárov, samozrejme aj národne orientované periodiká je aj „kritika“ niektorých karikatúr v Slovenských národných novinách len zámienkou. Vytrvalo pokračujú v scestnej tendencii pravicovo a liberálne, svetoobčiansky a kozmopolitne orientovaných novín, so snahou povyšovať svoje stanovisko za jedine správne. Uverejnenie karikatúry na adresu M. Čiča dokumentuje „inteligenciu, empatiu, objektivitu a profesionalitu“ puncovaných demokratov v týchto novinách. Na
rozdiel od všetkých ostatných, inak premýšľajúcich, oni sú však tí „slušní ľudia“. Ide len o ďalší dôkaz arbitrov na všetko, ktorí sú asi presvedčení, že oni vedia s istotou, čo sa môže a má a čo sa nemôže v novinách publikovať.
kom, a samozrejme obsahom vraj kritického článku: Matica fandí humoru, ktorý uráža. Článok je plný svojvoľného žonglovania s faktami a používa dvojitý meter komentovania sveta. Asi len SME vlastní patent na pravdu ...
František MRVA, pedagóg, folklorista, Nech si slovenské denníky priznajú, že im je rómska menšina ukradnutá. Nech si títo kritici zalistujú v archívoch SNN, koľko článkov s fotografiami bolo uverejnených z konaní matičných festivalov, kde sa pravidelne zúčastňujú rómske deti. Koľko člán-
Jozeph JANEK, novinár, Bulletin Svätopluk, USA Denník SME je financovaný aj zahraničím – s úlohou písať proti Slovensku, národu a jeho inštitúciám, ako je povedzme Matica slovenská. A toto si myslíme viacerí Slováci v Amerike.
ANKETA kov bolo v SNN uverejnených z festivalu Rómska pieseň alebo z bohatých kultúrnych podujatí na základnej ško le v Jasove. A to všetko pripravili nádherné rómske deti so svojimi pedagógmi. František VNUK, historik Pred niekoľkými rokmi denník SME uverejnil urážlivú karikatúru pápeža Jána Pavla II. Bol to taký surový útok, že proti tomu protestoval v mene slovenských katolíkov vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska, nebohý spišský biskup F. Tondra. Odpovedal mu vtedajší šéfredaktor, ktorý sa oháňal slobodou tlače a právom karikaturistov komentovať súčasnosť svojským spôsobom. Z tejto odpovede by sa mohli odcitovať mnohé vety, a tak konfrontovať SME s ich vlastnými postojmi. Jozef SCHWARZ, sociológ Nepovažujem denník SME za etalón akejkoľvek novinárskej etiky a tobôž nie celospoločenského správania sa. Karikatúry uverejnené v SME dokazujú, že jeho redakčné vedenie nemá nijaké zábrany a povyšuje sa na jediného spravodlivého. Dokumentuje to šesťkrát do týždňa výberom tém, ich často povrchným a zaujatým spracovaním a neprípustnosťou kritiky do vlastných radov. Svoju nekorektnosť potvrdzuje aj samotným titulTÉMA TÝŽDŇA
Anton HRNKO, historik Asi sa držia hesla, že keď dvaja robia to isté..., tak určite volovi nie je dovolené to, čo bohovi. Klasický dvojitý meter typický pre túto komunitu! Slušní Slováci sa celú svoju históriu držali hesla, že o mŕtvom len dobre. Aspoň kým ho pochovajú. SME uverejnili vtip o spadnutom moste? Prepáčte, musím bežať, dvíha sa mi žalúdok! Milan AUGUSTÍN, umenovedec, spisovateľ a výtvarník Nemám rád neplodné diskusie a žabomyšie vojny. Kedysi za bývalého režimu existovali tzv. „vtipy o zlatú mrežu“ a bavili sa na nich aj samotní stranícki funkcionári. Spájať vtipy, nota bene notoricky známe a povedané so Zoščenkom „smutno-veselé“ s xenofóbiou, je populizmus niektorých kruhov, snaha ukazovať sa. Avšak je tu aj jedna temnejšia možnosť. Cez podobné absurdné obvinenia napadnúť Maticu slovenskú, ktorá je našou najstaršou národnou ustanovizňou, a zdá sa, že po rokoch tápania a chýb naberá správny vietor do plachiet. A to zrejme niekomu prekáža. Milan S. ĎURICA, profesor histórie Tento denník už zásadne nekupujem a nečítam. Hlavný motív, pre ktorý som zaujal svoj postoj, bol práve hlboký rozdiel medzi mojím osobným morálnym kódexom a tým, čo som v tom denníku čítal. O etike v najväčšej časti takzvanej mienkotvornej tlače na Slovensku sa nedá vážne hovoriť.
DISKUSIA Diskusia na webovom portáli www.sme.sk k danému článku obsiahla takmer 400 príspevkov. Drvivá väčšina odsúdila postoj SME. Vyberáme len časti z niektorých slušných reakcií čitateľov SME.
Humor v médiách a sloboda slova O pánovi Pollakovi som si doteraz myslel, že je to inteligentný Róm. Ale keď nám vysvetlil, že máme zakázané rozprávať vtipy o Rómoch...? Aký je rozdiel medzi ním a nejakým mohamedánskym extrémistom, ktorý kvôli humoru na adresu mohamedánov zvoláva kliatbu a trest smrti? (corr) ... A po zákaze spevu treba zakázať aj všetky vtipy. Veď ako k tomu prídu takí Škóti, policajti, blondínky, homosexuáli a ďalší, aby sa z nich niekto smial? Dokonca sa medzi nami ešte nájdu takí rasisti a nacionalisti, ktorí sa odvážia robiť si srandu aj z Čechov, Maďarov, Rumunov a, panebože netrestaj ma, dokonca z Američanov! Ba dokonca som sa stretol aj s tým, že si niektorí robili vtipy aj zo Slovákov! To je už vrchol zvrátenosti a všetkých treba pozatvárať! (amigo 1) .... Ak z nejakej skupiny ľudí urobíme fetiš, ktorého sa nikto nemôže dotknúť či hovoriť o ňom alebo nedajbože vtipkovať a ihneď to onálepkujeme ako rasistické, tak čosi nie je v poriadku. ( mum) ... Podobne musia byť dotknutí mnohí policajti, ktorí zodpovedne pracujú či blondínky, ktoré tiež vedia používať hlavu, alebo východniari, ktorí vždy nehľadajú pochopenie na dne pohárika. Tiež sú to neláskavé a hlúpe zovšeobecňujúce vtipy. Miloš Laššák .... Vidieť za vtipmi rasizmus je veľmi ťažké. Samotná predstava vtipu, ktorý podnecuje rasovú nenávisť, je pre mňa dosť problematická... Ako môže vtip vyvolávať nenávisť, keď je zosmiešneným reality? rasti.slav .... Je to len vizitka redakcie Slovenských národných novín, ktorá ináč ničím nevie zaujať. Neprekvapilo by ma, keby vydali spevník „Rež a rúbaj...“ – pre lesníkov „marco polo .... Vtipy sú vtipy, nepodnecujú rasovú nenávisť. Sú o menšine, takisto ako vtipy o lekároch, blondínkach, policajtoch, aj to sú menšiny a nik vtipy o nich nezakazuje. Ja nie som rasista a tie vtipy sa mi páčia, zasmejem sa a život ide ďalej, žiadna nenávisť vo mne nerastie. MeVe .... Teraz neviem, či sa mám smiať alebo plakať nad úbohosťou novinárov SME. Tento článok má ale jedno pozitívum, spravil krásnu a pozitívnu reklamu Slovenským národným novinám, lebo každého normálne zmýšľajúceho človeka, ani len nenapadne, že vtip je rasistický. Vtip je buď dobrý, alebo zlý. Xslovak007 .... SNN je také svojské periodikum, ale keď niekto zverejní karikatúru Mohameda, tak je to sloboda prejavu, ale ak niekto napíše vtip o rómskom etniku, tak už je to prejav rasizmu. Pozitívna diskriminačná politika SME (aby som im nekrivdil, nielen oni) začína byť úbohá. cibco
PQXGODGT
12.STRANA
ZO ŽIVOTA MATICE SLOVENSKEJ
OČAMI MATICE Marián TKÁČ predseda Matice slovenskej
Naša Fugova vlajka František Fuga, rodák z Vinného (na budúci rok si 9. júna pripomenieme 90. výročie jeho narodenia), bol kňazom. Pôvodne rímskokatolík, väčšiu časť života prežil v kanadskom Hamiltone ako správca farnosti slovenských gréckokatolíkov, ktorým postavil Chrám Panny Márie Klokočovskej. Na fare mal tlačiareň s modernými sádzacími strojmi, kde tlačil náboženskú a národnú tlač. Pri príležitosti 25. výročia úmrtia (9. 11. 1987) sa v jeho rodisku konal seminár pre učiteľov z okresov Michalovce a Sobrance, venovaný životu a dielu tohto vzácneho rodáka. Po smrti Stanislava Mečiara sa stal tretím predsedom Zahraničnej Matice slovenskej. Napriek tomu je u nás málo známy, už akosi v súlade s našou národnou tradíciou, po rokoch, keď sme o svojich slávnych rodákoch nesmeli vedieť, dnes akoby sa nám už nechcelo vedieť. Vina našich médií, našich podvyživených škôl, rozvracaných rodín. Kto už len u nás vie, že práve František Fuga bol tým mužom, ktorý vymyslel dnešnú podobu našej štátnej vlajky? V slobodnej Kanade nikto nikomu nezakazoval používať bielo-modro-červenú zástavu, ale Fuga si všimol, že rovnakú vlajku majú aj Rusi, Slovinci i Srbi. (Rovnakosť zástav mýlila našincov v Moskve v roku 1991, keď nimi ozdobené tanky križovali Moskvu, akoby ju prepadli Slováci!) A tak vznikol nápad umiestniť na slovenskú vlajku náš dvojramenný kríž na troch kopcoch, ktorý si dal Mons. Fuga posúdiť v Anglicku a v Kanade patentovať. Katolícky kňaz je teda autorom vari najkrajšej a najkresťanskejšej vlajky na svete: zvýrazňuje spojitosť medzi našou súčasnosťou a misiou solúnskych bratov spred 1 150 rokov. Nemôžem si nepovzdychnúť: aké by bolo prirodzené, keby sa k tomuto symbolu celkom prirodzene prihlásili aj naše cirkvi. Bol by o dôvod menej lamentovať nad naším vlažným vlastenectvom. PRIPOMÍNAME SI: 24. novembra – pred 70. rokmi sa narodil operný spevák Róbert Szucs 25. novembra – Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon 542/92 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. 12. 1992 o 24.00 hodine; 20. výročie 26. novembra – deväťdesiatky by sa dožil Gabo Zelenay (1922 – 2003), legendárny rozhlasový športový reportér, nositeľ Pribinovho kríža 27. novembra – v roku 1951 v Lučenci vo veku 84 rokov umrela spisovateľka Božena Slančíková, literárnu pozostalosť preberal prof. Andrej Mráz a odovzdal ju Matici slovenskej 28. novembra – v roku 1959 otvorili v Košiciach Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika 29. novembra – sedemdesiatpäťky sa dožíva skvelý slovenský maliar a ilustrátor Ondrej Zimka – v roku 2005 v Ženeve tanec moravských Slovákov Slovácky verbunk vyhlásili za Majstrovské dielo nemateriálneho dedičstva UNESCO 30. novembra – tento deň uplynie 125 rokov od narodenia významného slovenského staviteľa z obdobia medzi dvoma vojnami Juraja Tvarožka (1887 – 1966)
PQXGODGT
Nejasné správy o osude Národného pokladu a ostatných podielnikov PDSI
Čudný útok na správcu konkurznej podstaty... Milan KOLEJ – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI Konkurz Podielového družstva slovenské investície (PDSI), do ktorého bolo prihlásených takmer 2 500 pohľadávok v celkovej hodnote 30 miliónov eur, sa pomaly mení na boj nezlučiteľných záujmov. V hre sú pritom nemalé peňažné prostriedky verejnej zbierky na Národný poklad, pohľadávky množstva matičiarov či národniarov a dobré meno Matice slovenskej, ktorá rovnako verila, podporila a sama sa zúčastnila na takomto investovaní. PDSI sa pod vedením Ing. Zdeňka Juricu a Mgr. Adriany Darovcovej dostalo pre platobnú neschopnosť do konkurzu v apríli minulého roka. ■ PODPORILI DLŽNÍKOV Práve títo predstavitelia družstva predtým než bola riadne preskúmaná a vyvrátená ich možná zodpovednosť za krach družstva, verejne ponúkli veriteľom v „šokovej situácii“ po vyhlásení konkurzu zastupovanie, v dôsledku čoho veľká časť veriteľov zastupovanie napokon aj odovzdala a bez vážnejších výhrad a miestami nevedomky tak podporila predstaviteľov svojho dlžníka, resp. svojho ekonomického nepriateľa. Ich zastúpenie prevzal ďalej a jednotný postup skupiny sformoval právnik Daniel Grigeľ (súčasne predseda predstavenstva spoločnosti, ktorá mala realizovať rozsiahle projekty z prijatých financií členov družstva, a tiež predseda predstavenstva spoločnosti, ktorá si prihlásila voči PDSI pohľadávky v hodnote viac než 500 000 eur) pod vedením advokátskej kancelárie Daniela Futeja (okrem iného predsedu dozornej rady zdravotnej poisťovne pod kontrolou známej finančnej skupiny), ktorí dlhé roky aktívne spolupracovali s družstvom. ■ POCHYBNOSTI Otvorené pochybnosti o objektivite takto začatého konkurzu doposiaľ nebo-
li vyvrátené. Keďže zákon umožňuje väčšinovej časti veriteľov, resp. ich zástupcom, zvoliť si veriteľský výbor a správcu, ktorí vedú celý konkurz, bolo namieste, aby veritelia boli informovaní, čo sa v ich mene chystá. Správca konkurznej podstaty JUDr. Marek Letkovský od začiatku avizoval, že popri vedľajších nárokoch voči NBS či Garančnému fondu investícií
treba sa sústrediť predovšetkým na reálny pohyb investícií, stav začatých projektov, spriaznené subjekty, možné „tunelovanie“ a preverenie dodržiavania povinností zo strany bývalého vedenia PDSI. Práve prehliadať tento základný krok by
bolo nedodržaním odbornej starostlivosti správcu, ktorého odvolania sa dožaduje právnik Futej. Za zmienku určite stojí, že jeho kolega Grigeľ už verejne vyhlásil, že konkurz bude bezúspešný a treba sa venovať len náhrade škody zo strany NBS. V záujme dosiahnutia objektívneho stavu konkurzu súhlasila Matica slovenská so správcom, čo sa týka vyko-
nania čo najširšieho postupu, a preto verejne oslovila veriteľov o zváženie situácie a zmenu právneho zastúpenia. Z pôvodného nepatrného množstva veriteľov zastúpených advokátskou kanceláriou pri Matici slovenskej
■ Rozhovor s jubilantom Drahoslavom Machalom o Slovensku ■ Ceny potravín u nás sú ako v EÚ, výšky miezd a dôchodkov nižšie ■ Špekulanti z PDSI prijímali peniaze od ľudí aj tesne pred krachom Matica slovenská v Martine v súvislosti s realizáciou projektu DIGITÁLNY ARCHÍV MATICE SLOVENSKEJ vypisuje výberové konanie na pracovné pozície:
správca depotov – 2 miesta operátor prípravy objektov – 5 miest operátor popisu metadát – 13 miest administrátor systémov pracovného úložiska a centrálnej informačnej infraštruktúr y – 1 miesto IT špecialista – 1 miesto Podmienk y prijatia: - správca depotov - stredoškolské vzdelanie s maturitou prax v oblasti spravovania depotov archívov, múzeí, knižníc, galérií a manipulácia s dokumentmi a ob jektmi - ovládanie práce s PC - dôslednosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, f lexibilnosť - operátor príprav y objek tov - stredoškolské vzdelanie s maturitou - manipulácia s písomnými dokumentmi - ovládanie práce s PC - dôslednosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, f lexibilnosť - operátor popisu metadát - v ysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odboroch: archívnictvo a pomocné vedy historické, história - ovládanie práce s PC na pokročilej úrovni - dôslednosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, flexibilnosť
V ÝBEROVÉ KONANIE
- administrátor systémov pracovného úložiska a centrálnej informačnej infraštruktúr y - vysokoškolské vzdelanie I. stupňa technického zamerania - praktické skúsenosti s uvádzaním do prevádzky a nastavovaním parametrov operačných systémov a počítačových sietí - údržba a ochrana databáz - znalosť anglického jazyka - ovládanie práce s PC na exper tnej úrovni - dôslednosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, flexibilnosť - IT špecialista - vysokoškolské vzdelanie I. stupňa technického zamerania - znalosť anglického jazyka - praktické skúsenosti s uvádzaním do prevádzky operačných systémov a počítačových sietí - ovládanie práce s PC na exper tnej úrovni - dôslednosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, flexibilnosť Na všetky pracovné pozície bude uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú. Prihlášky do výberového konania doložené životopisom a dokladom o vzdelaní zasielajte do 7. decembra 2012 s označením na obálke: „Výberové konanie DIGITÁLNY ARCHÍV MATICE SLOVENSKEJ“ na adresu Matica slovenská, Archív Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 01 Mar tin
v lete roku 2011 sa k dnešnému dňu zmenil pomer medzi takto vzniknutými záujmovými skupinami natoľko, že možno reálne podporiť účinný postup, ktorý začal súčasný správca konkurznej podstaty JUDr. Letkovský. Počet veriteľov zastúpených touto kanceláriou sa pritom naďalej stále zvyšuje. ■ PROTI SPRÁVCOVI Po zvážení aktuálnej situácie prichádzajú z druhej strany na rad nové prostriedky presadenia záujmu. Voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý postupne vyhľadáva a rozpoznáva stopy skutočného smerovania financií PDSI, bol zo strany JUDr. Futeja podaný podnet na jeho odvolanie a hľadá k tomu podporu u menej informovaných veriteľov. Nasledujú nepravdivé vyhlásenia jeho kolegov, že s Maticou slovenskou už nespolupracuje pôvodná advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN a že Matica slovenská je vo veci nečinná, čo len vyvoláva neistotu u veriteľov a narúša doterajšiu podporu správcovi. Preto bola Matica slovenská spolu s uvedenou advokátskou kanceláriou nútená tieto nepravdivé vyhlásenia oficiálne dementovať. Osud celého konkurzu a príslušného majetku však naďalej ostáva v rukách veriteľov, ktorí pri dostatočnej informovanosti vedia rozhodnúť, ako bude konkurz ďalej pokračovať. Prípadu sa budú Slovenské národné noviny stále venovať. OZNAM PDSI: Schôdza veriteľov Podielového družstva slovenské investície stanovená na 12. 11. 2012 bola z objektívnych dôvodov zrušená a presúva sa na 7. 12. 2012 od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny v Stredisku kultúry na adrese Vajnorská 21, Bratislava Z ákladným cieľom v yhlá senej petície o stave Ná rodného pokladu SR je , aby Nadácia M atice slovenskej z ve rejnila úplnú správu o skutočnom stave ve rejnej zbie r k y na Národný poklad Slovenskej republik y a to v jeho peňažnej, vecnej a kovovej podobe.
Podporme petíciu o stave Národného pokladu SR S ú č as ne je petíc ia s me r ova ná na prís lu š né or gá ny ver ej nej s pr áv y, a by p o s k y tl i s ú č i n n o s ť or gánom M a ti c e s l ovens kej pr i zis ťova ní s k u to č ného s tavu N á r o dné ho p ok la du S R . N a dác ia M S vo svo jom náz ve síc e p ouží va meno M a ti c e s l ovens kej, a le pr ávne i d e o d va r ozd iel ne sub jek t y. N a ším c ie ľom je zis ti ť his tor ickú pr avdu o o su d e N á r o d ného p ok la du S R . S a m o tný p e ti č ný výb or v zl ožení J ozef Š i m ono v i č, L i bu š a K lu č ková , J a r o s lav Rezník , Ľu b o mír J u r i ga - B r a nkov i č, D a niela S uc há a Eva K r is ti nová p over i l za s tu p ova ním v s t yku s or gá nom prís luš ným na pr eš etr e nie a v ybavenie petíc ie J oze fa Šimonovi č a. Peti č ný há r ok , k tor ý m ôžete p o d pis o va ť, ná j d ete vnú tr i S l oven s k ýc h ná r o d nýc h novín. (r r )
Týždenník Matice slovenskej. Vydávajú MS a VMS, s.r.o., Martin. Šéfredaktor Maroš SMOLEC. Zástupcovia šéfredaktora Michal BADÍN a Emil SEMANCO. Sídlo: Mudroňova 1, 036 52 Martin. Tel: 043/ 40 12 837 - 8, 41 34 535, 40 12 811, e-mail:
[email protected],
[email protected]. Filiálna redakcia: Grösslingová 23, 812 51 Bratislava. Tel: 02/ 52 96 57 52. Administrácia: Matica slovenská, Mudroňova 1, 036 52 Martin. Tel: 043/ 40 12 837 - 8, 41 34 535. Tlač Ultra print, Bratislava. Rozširuje PNS, Mediaprint Kapa a redakcia. Redakčná rada: Marián TKÁČ, Ján ČOMAJ, Roman MICHELKO, Ján JANKOVIČ, Drahoslav MACHALA, Pavol MAČALA, Andrej STRÝČEK. Podávanie novinových zásielok povolené OZ SsRp Banská Bystrica, č.j.1081-93-PTP z 30. 3. 1993. Objednávky na predplatné prijíma redakcia SNN, Slovenská pošta a každý doručovateľ. Objednávky zo zahraničia: redakcia SNN a Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:
[email protected]. Ročné predplatné 26 €, v ČR 530 Kč + 460 Kč poštovné, Európa 100€, ostatný svet 180USD. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. MIČ 49 644, ISSN 0862-8823. EV 4009/10. ZO ŽIVOTA MATICE SLOVENSKEJ
WWW.SNN.SK
