1
Ing. Minarský Ján, daňový poradca Rustaveliho č. 15, 831 06 Bratislava,
IČ DPH SK 1025335498 Zapísaný v zozname daňových poradcov SKDP pod číslom 142/93
Vybrané problémové časti zákona o dani z pridanej hodnoty
1) Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu Ustanovenie § 43 zákona rieši problematiku dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona dodaním tovaru do iného členského štátu je také dodanie tovaru pri ktorom sú súčasne splnené nasledovné podmienky: - dodávateľom tovaru je zdaniteľná osoba, ktorá tovar dodáva pod slovenským identifikačným číslom - nadobúdateľom tovaru je zdaniteľná osoba, ktorá tovar nadobúda pod identifikačným číslom prideleným iným členským štátom - dodávaný tovar je fyzický prepravený resp. odoslaný z územia Slovenska na územie iného členského štátu - preprava tovaru z územia Slovenska na územie iného členského štátu je: vykonaná slovenským dodávateľom tovaru vykonaná odberateľom tovaru z iného členského štátu realizovaná na náklady slovenského dodávateľa tovaru realizovaná na náklady odberateľa tovaru z iného členského štátu Upozornenie: V prípade, ak prepravu tovaru vykoná iná osoba ako slovenský dodávateľ tovaru alebo odberateľ tovaru z iného členského štátu resp. ak je realizovaná na náklady inej osoby ako na náklady slovenského dodávateľa tovaru alebo na náklady odberateľa z iného členského štátu, tak obchodný vzťah medzi slovenským dodávateľom tovaru a odberateľom tovaru z iného členského štátu nie je dodaním tovaru do iného členského štátu. Ak tento obchodný vzťah nie je dodaním tovaru do iného členského štátu, tak naň nie je ani možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43. Príklad Slovenský platiteľ dane A (so sídlom v Bratislave) uzatvoril kúpnu zmluvu s českým platiteľom dane B (so sídlom v Prahe), ktorý si tovar objednal pod českým identifikačným číslom. Český platiteľ dane B tovar nadobudnutý od slovenského platiteľa dane A okamžite predal českému platiteľovi dane C (so sídlom v Plzni). Uvedený tovar bol prepravený z Bratislavy do Plzne, pričom preprava tovaru z Bratislavy do Plzne bola realizovaná na náklady českého platiteľa dane C. V tomto uvedenom prípade boli uzatvorené dve kúpne zmluvy a to: - zmluva medzi slovenským dodávateľom tovaru A a českým odberateľom tovaru B - zmluva medzi prvým českým odberateľom B (ktorý je súčasne aj druhým dodávateľom) a druhým českým odberateľom C.
2
Vzhľadom k tomu, že preprava tovaru z Bratislavy do Plzne sa viaže k druhej kúpnej zmluve (český platiteľ dane B a český platiteľ dane C) tak dodanie tovaru v rámci prvej kúpnej zmluvy (slovenský platiteľ dane A a český platiteľ dane B) je dodaním tovaru bez prepravy. Zákon o dani z pridanej hodnoty však oslobodenie od dane z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu viaže na podmienku, že ide o dodanie tovaru s prepravou. V ustanovení § 43 ods. 5 zákona platného do 30. septembra 2012 bolo uvedené, akým spôsobom bol dodávateľ tovaru povinný preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. Dodávateľ tovaru splnenie podmienok na oslobodenie preukazoval kópiou faktúry a v prípade, že prepravu resp. odoslanie tovaru: - vykonal dodávateľ tovaru, bol povinný prepravu tovaru preukázať písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom - zabezpečoval dodávateľ tovaru inou osobou (dopravcom), bol povinný prepravu tovaru preukázať prepravným dokladom (alebo iným dokladom) v ktorom bolo uvedené miesto určenia - vykonal odberateľ tovaru, dodávateľ bol povinný prepravu tovaru preukázať písomným vyhlásením odberateľa (alebo ním poverenej osoby), že tovar prepravil do iného členského štátu - zabezpečoval odberateľ tovaru inou osobou (dopravcom), bol povinný prepravu tovaru preukázať prepravným dokladom (alebo iným dokladom) v ktorom bolo uvedené miesto určenia. Citované ustanovenie umožňovalo dodávateľovi tovaru preukazovať prepravu alebo odoslanie tovaru zo Slovenska do iného členského štátu aj inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za dodaný tovar. Novelizáciou zákona k 1. októbru 2012 bol do zákona vložený nový text odseku 5, podľa ktorého je dodávateľ tovaru povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane kópiou faktúry a v prípade, že prepravu tovaru: - zabezpečí dodávateľ tovaru poštovým podnikom, je povinný dodávateľ tovaru preukázať prepravu tovaru dokladom o odoslaní - zabezpečí dodávateľ tovaru inou osobou ako poštovým podnikom, je povinný dodávateľ tovaru preukázať prepravu tovaru kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom (alebo osobou ním poverenou) prevzatie tovaru v inom členskom štáte - zabezpečí odberateľ tovaru poštovým podnikom, je povinný dodávateľ tovaru preukázať prepravu tovaru dokladom o odoslaní - zabezpečí odberateľ tovaru inou osobou ako poštovým podnikom, je povinný dodávateľ tovaru preukázať prepravu tovaru kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom (alebo osobou ním poverenou) prevzatie tovaru v inom členskom štáte. V prípade ak dodávateľ tovaru takýto doklad o preprave nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom - vykoná dodávateľ tovaru, je dodávateľ tovaru povinný preukázať prepravu tovaru potvrdením o prijatí tovaru odberateľom (alebo osobou ním poverenou) - vykoná odberateľ tovaru, je dodávateľ tovaru povinný preukázať prepravu tovaru potvrdením o prijatí tovaru odberateľom (alebo osobou ním poverenou) Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom musí obsahovať: a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa, adresu jeho sídla, (miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta , kde sa obvykle zdržiava) b) množstvo a druh tovaru
3
c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ tovaru d) adresu miesta a dátum skončenia prepravy ak prepravu tovaru vykoná odberateľ tovaru e) meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis f) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru g) inými dokladmi najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za dodaný tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa ustanovenia § 43 ods. 8 zákona, v prípade že prepravu tovaru zo Slovenska uskutočnil odberateľ z iného členského štátu alebo ak preprava resp. odoslanie tovaru zo Slovenska bola realizovaná inou osobou ale na náklady odberateľa z iného členského štátu, doklady preukazujúce prepravu tovaru alebo jeho odoslanie musí slovenský dodávateľ tovaru vlastniť do konca 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V prípade, ak slovenský dodávate tovaru v tejto lehote nebude vlastniť tieto doklady, je povinný v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie v ktorom uplynula uvedená šesťmesačná lehota dodanie tovaru do iného členského štátu dodaniť. Príklad Firma A (slovenský mesačný platiteľ dane) dodal v zdaňovacom období január tovar do Nemecka odberateľovi identifikovanému pre daň v Nemecku. Tovar zo Slovenska do Nemecka prepravil dopravca, ktorý prepravu tovaru fakturoval nemeckému odberateľovi. Slovenský dodávateľ tovaru si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 napriek skutočnosti, že do podania daňového priznania za január nemal doklad o preprave tovaru zo Slovenska do Nemecka. Podľa ustanovenia § 43 ods. 8 je slovenský dodávateľ tovaru povinný tento doklad vlastniť najneskôr do 31. júla. Ak do tohto obdobia tento doklad bude vlastniť, uplatnené oslobodenie od dane v zdaňovacom období január bolo oprávnené. Ak však doklad o preprave tovaru zo Slovenska do Nemecka nebude slovenský dodávateľ tovaru vlastniť do 31. júla, tak je povinný v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl odviesť daň z dodania tovaru do iného členského štátu uskutočneného v mesiaci január. 2) Daňová povinnosť pri dodaní tovaru do iného členského štátu Podľa § 19 ods. 8 zákona, pri dodaní tovaru do iného členského štátu (t.j. ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu) vzniká daňová povinnosť - 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný, alebo - dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný. Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je síce v prípade splnenia podmienok podľa § 43 oslobodené od dane ale vzhľadom ku skutočnosti, že uskutočnený zdaniteľný obchod je potrebné uviesť v daňovom priznaní, v zákone je uvedený deň dodania tovaru a tým aj deň vzniku daňovej povinnosti.
4
Problematikou dodania tovaru do iného členského štátu sa zaoberal aj Európsky súdny dvor, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že aby plnenie mohlo byť označené ako dodanie tovaru do iného členského štátu (ktoré je oslobodené od dane), musia byť splnené nasledovné podmienky: - na nadobúdateľa v inom členskom štáte musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník - tovar musí byť fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu Z uvedeného konštatovania Európskeho súdneho dvora vyplýva, že na oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu nepostačuje len skutočnosť, že na kupujúceho z iného členského štátu prejde právo nakladať s tovarom ako vlastník ale musí dôjsť aj k fyzickému odoslaniu alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu. K dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu a teda aj k oslobodeniu od dane dôjde len v tom prípade ak sú splnené obidve podmienky. Z ustanovenia § 19 ods. 8 zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že že za deň vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu (ktoré je oslobodené od dane) sa považuje 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom došlo k dodaniu tovaru t.j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom na zahraničného kupujúceho prešlo práva disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Z ustanovenia § 19 ods. 8 zákona o dani z pridanej hodnoty však vyplýva, že za deň vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu (ktoré je oslobodené od dane) sa môže považovať aj deň vyhotovenia faktúry. Deň vyhotovenia faktúra je dňom dodania tovaru len v tom prípade: - ak je faktúra na zahraničného odberateľa tovaru vystavená po tom čo na zahraničného nadobúdateľa tovaru prešlo právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu - ale deň vystavenia faktúry je skorší ako 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci v ktorom na zahraničného kupujúceho prešlo právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. V závislosti od dátumu vystavenia faktúry tuzemským dodávateľom tovaru môžu vzniknúť nasledovné prípady vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu (ktoré je oslobodené od dane): a) Dodanie tovaru v prípade, ak je faktúra vystavená pred dodaním tovaru a pred uskutočnením odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska V prípade, ak tuzemský platiteľ dane vystaví faktúru na zahraničného odberateľa tovaru pred tým ako mu dodá tovar t.j. faktúra je vystavená na zahraničného odberateľa tovaru pred tým ako na neho prejde právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak dátum vystavenia faktúry nie je dňom vzniku daňovej povinnosti Dňom vzniku daňovej povinnosti, je v takomto prípade 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom bol tovar dodaný t.j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom zahraničný odberateľ tovaru nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu.
5
Príklad Tuzemský platiteľ dane predáva tovar odberateľovi, ktorý si tovar objednal pod nemeckým identifikačným číslom. Tuzemský platiteľ dane požaduje od odberateľa úhradu za tovar vopred. Dňa 10. marca tuzemskému platiteľovi dane na účet nabehla platba za tovar. Faktúru za tovar tuzemský platiteľ dane vystavil dňa 18. marca. Tovar bol zo Slovenska do Nemecka prepravený dňa 1. apríla a týmto dňom nadobudol nemecký odberateľ aj právo disponovať s tovarom ako vlastník. Vzhľadom k tomu, že faktúra slovenským platiteľom dane bola vystavený pred tým ako na nemeckého odberateľa prešlo právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak na vystavenú faktúru sa pri určení dňa vzniku daňovej povinnosti ( v zmysle § 19 ods. 8) neprihliada. Dňom vzniku daňovej povinnosti je v danom prípade 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom bol tovar dodaný t.j. 15. máj. Tovar bol tuzemským dodávateľom tovaru dodaný 1. apríla (v tento deň nemecký odberateľ tovaru nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický prepravený z tuzemska) z čoho vyplýva, že 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca je 15. máj. Slovenský platiteľ dane uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu (ktoré je oslobodené od dane) uvedie do daňového priznania za mesiac máj (v prípade štvrťročného platiteľa dane do daňového priznania za II. štvrťrok). Slovenský platiteľ dane uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu uvedie do súhrnného výkazu za mesiac máj resp. za II. štvrťrok. b) Dodanie tovaru v prípade ak je faktúra vystavená po dodaní tovaru ale pred uskutočnením odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska V prípade, ak tuzemský dodávateľ tovaru vystaví faktúru na zahraničného odberateľa po dodaní tovaru (t.j. zahraničný odberateľ nadobudne právo disponovať s tovarom ako vlastník) ale pred tým ako je tovar fyzický odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu je dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) deň vyhotovenia faktúry vtedy, ak do fyzického podania daňového priznania za to zdaňovacie obdobie v ktorom bola faktúra vyhotovená sa fyzicky uskutoční odoslanie alebo preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Príklad Tuzemský platiteľ dane predáva tovar odberateľovi, ktorý si tovar objednal pod nemeckým identifikačným číslom. Podľa dodacích podmienok bol tovar dodaný dňa 10. septembra t.j. v tento deň nemecký odberateľ nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Tuzemský platiteľ dane vystavil faktúru za dodaný tovar dňa 11. septembra pričom v tejto faktúre si uplatnil oslobodenie od dane. Daňové priznanie za mesiac september tuzemský platiteľ dane podal dňa 22. októbra. Nemecký odberateľ tovar prepravil zo Slovenska do Nemecka dňa 20. októbra (od 10. októbra nemecký odberateľ skladoval uvedený tovar na Slovensku na svoje náklady). Dňa 20. októbra boli splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (nemecký odberateľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický prepravený z tuzemska). Vzhľadom k tomu, že podmienky na oslobodenie boli splnené 20. októbra t.j. do fyzického podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie september v ktorom bola vystavená faktúra (tuzemský platiteľ dane podal daňové priznanie 22. októbra) za deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 8 sa považuje deň vystavenia faktúry t.j. 11. september.
6
Tuzemský platiteľ dane uvedie oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu do daňového priznania za mesiac september a do súhrnného výkazu za mesiac september resp. za III. štvrťrok. V prípade, ak tuzemský dodávateľ tovaru vystaví faktúru na zahraničného odberateľa po dodaní tovaru (t.j. zahraničný odberateľ nadobudne právo disponovať s tovarom ako vlastník) ale pred tým ako je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu je dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru vtedy, ak do fyzického podania daňového priznania za to zdaňovacie obdobie v ktorom bola faktúra vyhotovená sa fyzicky neuskutoční odoslanie alebo preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Príklad Tuzemský platiteľ dane predáva tovar odberateľovi, ktorý si tovar objednal pod nemeckým identifikačným číslom. Podľa dodacích podmienok bol tovar dodaný dňa 10. septembra t.j. v tento deň nemecký odberateľ nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Tuzemský platiteľ dane vystavil faktúru za dodaný tovar dňa 11. septembra pričom v tejto faktúre si uplatnil oslobodenie od dane. Daňové priznanie za mesiac september tuzemský platiteľ dane podal dňa 22. októbra. Nemecký odberateľ tovar prepravil zo Slovenska do Nemecka dňa 23. októbra (od 10. októbra nemecký odberateľ skladoval uvedený tovar na Slovensku na svoje náklady). Dňa 23. októbra boli splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (nemecký odberateľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastník a tovar bol fyzický prepravený z tuzemska). Vzhľadom k tomu, že podmienky na oslobodenie boli splnené 23. októbra t.j. po fyzickom podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie september v ktorom bola vystavená faktúra (tuzemský platiteľ dane podal daňové priznanie 22. októbra) za deň vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) sa považuje 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom bol tovar dodaný t.j. 15. november. Tuzemský platiteľ dane uvedie oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu do daňového priznania za mesiac november a do súhrnného výkazu za mesiac november resp. za IV. štvrťrok . c) Dodanie tovaru v prípade ak je faktúra vystavená po dodaní tovaru a po uskutočnení odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu V prípade, ak tuzemský dodávateľ tovaru vystaví faktúru na zahraničného odberateľa po dodaní tovaru a po jeho fyzickom odoslaní alebo preprave z tuzemska do iného členského štátu a faktúra je vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru, dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) je deň vystavenia faktúry. Príklad Tuzemský platiteľ dane predáva tovar odberateľovi, ktorý si tovar objednal pod nemeckým identifikačným číslom. Tovar bol zo Slovenska prepravený 29 mája a odberateľovi v Nemecku odovzdaný 30. mája. Faktúra bola tuzemským platiteľom vystavená 31. mája. Z uvedeného vyplýva, že obidve podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru boli splnené 30. mája (29. mája bol tovar prepravený z tuzemska a 30. mája nemecký odberateľ nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník).
7
Dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) je v danom prípade 31. máj t.j. deň vystavenia faktúry, pretože faktúra bola vystavená pred 15. júnom t.j. pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom bol tovar dodaný. Tuzemský platiteľ dane uvedie oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu do daňového priznania za mesiac máj a do súhrnného výkazu za mesiac máj resp. za II. štvrťrok. V prípade, ak tuzemský dodávateľ tovaru vystaví faktúru na zahraničného odberateľa po dodaní tovaru a po jeho fyzickom odoslaní alebo preprave z tuzemska do iného členského štátu a faktúra je vyhotovená po 15. dni kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru, dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8) je 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Príklad Tuzemský platiteľ dane predáva tovar odberateľovi, ktorý si tovar objednal pod nemeckým identifikačným číslom. Tovar bol zo Slovenska prepravený 29 mája a odberateľovi v Nemecku odovzdaný 30. mája. Faktúra bola tuzemským platiteľom vystavená 16. júna. Z uvedeného vyplýva, že obidve podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru boli splnené 30. mája (29. mája bol tovar prepravený z tuzemska a 30. mája nemecký odberateľ nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník). Dňom vzniku daňovej povinnosti (podľa § 19 ods. 8 je v danom prípade 15. jún t.j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru, pretože faktúra bola vystavená po 15. júni t.j. po 15. dni kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom bol tovar dodaný. Tuzemský platiteľ dane uvedie oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu do daňového priznania za mesiac jún a do súhrnného výkazu za mesiac jún resp. za II. štvrťrok. 3) Trojstranný obchod Podľa § 45 zákona od dane je oslobodené dodanie tovaru pri trojstrannom obchode. Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak: - sa na obchode zúčastňujú tri osoby - predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru - tovar je odoslaný alebo prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu - všetky tri osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa - prvý odberateľ voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň - tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na účet prvého dodávateľa alebo prvého odberateľa - druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru - druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň V prípade ak sú splnené všetky uvedené podmienky trojstranného obchodu, prvý odberateľ nie je povinný nadobudnutie tovaru z iného členského štátu zdaniť (nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa považuje za zdanené) a pre druhého
8
odberateľa vyhotoví faktúru bez dane. Na tejto faktúre prvý odberateľ ( ktorý je súčasne aj druhým dodávateľom) musí uviesť poznámku, že ide o trojstranný obchod. V prípade ak pri trojstrannom obchode je prvým odberateľom (a súčasne aj druhým dodávateľom) osoba, ktorá je identifikovaná pre daň na Slovensku (t.j. má pridelené slovenské identifikačné číslo pre daň) musí vedieť preukázať dohodnutú odplatu za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresu druhého odberateľa. V prípade, ak pri trojstrannom obchode je druhým odberateľom osoba, ktorá je identifikovaná pre daň na Slovensku (t.j. má pridelené slovenské identifikačné číslo pre daň) musí vedieť preukázať základ dane, sumu dane a názov alebo meno a adresu prvého odberateľa. Príklad Slovenská firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uzatvorila kúpnu zmluvu s českou firmou B (identifikovanej pre daň v Českej republike). Slovenská firma A ako kupujúci tovaru od českej firmy B, tento tovar prepravila z Českej republiky do Nemecka. S nemeckou firmou C (identifikovanej pre daň v Nemecku) má slovenská firma A uzatvorenú kúpnu zmluvu predmetom ktorej je predaj tovaru slovenskou firmou A (ide o predaj toho istého tovaru, ktorý bol kúpený od českej firmy B) nemeckej firme C. Vzhľadom k tomu, že sú splnené všetky podmienky trojstranného obchodu: - na obchode sa zúčastňujú tri osoby t.j. slovenská firma A, česká firma B a nemecká firma C - predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru - tovar je prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu t.j. z českej firmy B do nemeckej firmy C - všetky tri osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch t.j. slovenská firma A je identifikovaná pre daň na Slovensku, česká firma B je identifikovaná pre daň v Českej republike a nemecká firma C je identifikovaná pre daň v Nemecku - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa t.j. slovenská firma A (prvý odberateľ) nie je identifikovaná pre daň v Nemecku (druhým odberateľom je nemecká firma C) - prvý odberateľ voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo t.j. slovenská firma A (prvý odberateľ) si objednala tovar v českej firme B (prvý dodávateľ) pod identifikačným číslom prideleným na Slovensku, pričom slovenská firma A pod týmto identifikačným číslom dodala tovar nemeckej firme C (druhý odberateľ) - tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet t.j. tovar bol prepravený slovenskou firmou A (prvým odberateľom) - druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru t.j. nemecká firma C si tovar od slovenskej firmy A objednala pod identifikačným číslom prideleným v Nemecku, ktoré je členským štátom v ktorom sa skončila preprava tovaru - druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň t.j. nemecká firma C (druhý odberateľ) je osobou povinnou platiť daň v Nemecku z nadobudnutého tovaru, slovenská firma A (prvý odberateľ) nie je povinná nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (nadobudnutie tovaru z Českej republiky od českej firmy B) na Slovensku zdaniť. Nadobudnutie tovaru z Českej republiky slovenskou firmou A sa na Slovensku považuje za zdanené. Slovenská firma A pre svojho odberateľa (nemecká firma C) vystaví faktúru bez
9
dane (uplatni si oslobodenie od dane vzťahujúce sa k trojstrannému obchodu), pričom na faktúre uvedie poznámku že ide o trojstranný obchod. 4) Vývoz tovaru Podľa § 47 ods. 1 zákona je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. Oslobodenie od dane je však slovenský platiteľ dane povinný preukázať colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdenie colným orgánom o výstupe tovaru z územia Európskych spoločenstiev a dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru. Colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz musí mať platiteľ dane k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom si uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru. V tomto prípade v colnom vyhlásení je ako vývozca uvedený predávajúci (t.j. slovenský platiteľ dane) Podľa § 47 ods. 2 zákona je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. V uvedenom prípade sa môže oslobodenie uplatniť iba za podmienky že, kupujúci nemá na Slovensku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko t.j. kupujúcim je zahraničná osoba podľa § 5. Oslobodenie od dane je však slovenský platiteľ dane povinný preukázať colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdenie colným orgánom o výstupe tovaru z územia Európskych spoločenstiev a dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru. Colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz musí mať platiteľ dane k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom si uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru. V tomto prípade v colnom vyhlásení je ako vývozca uvedený kupujúci. Podľa § 47 ods. 3 zákona je platiteľ dane povinný preukázať prepravu resp. odoslanie tovaru z tuzemska do miesta určenia na území nečlenského štátu (okrem colného vyhlásenia) aj dokladom o odoslaní alebo preprave. Upozornenie: Od 1. júla 2009 bol uvedený do prevádzky elektronický systém colného konania pri vývoze tovaru. K tejto zmene vydalo DR SR usmernenie k poskytovaniu elektronických správ z procesov elektronického colného konania na daňové účely. Podľa tohto usmernenia všetky dokumenty vytvárané a vydávane colnou správou pri vývoze tovaru sú výhradne elektronické. V procese elektronickej komunikácie sa tvoria dva elektronické dokumenty: a) rozhodnutie v colnom konaní podpísané zaručeným elektronickým podpisom colníka, ktorý dane rozhodnutie vydal b) sprievodka, ktorá potvrdzuje oprávnenie colníka na vydávanie rozhodnutí v colnom konaní elektronický a ktorá referencuje príslušné elektronické rozhodnutie. Táto sprievodka je podpísaná zaručeným elektronickým podpisom osoby poverenej konať v mene elektronickej podateľne Colného riaditeľstva SR V zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH je platiteľ dane povinný preukázať odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územie EÚ a dokladom o odoslaní a preprave tovaru. Pre splnenie vyššie uvedenej povinnosti pre platiteľa dane postačuje predloženie nasledovných elektronických správ odosielaných colnou správou: - správa SK529A + sprievodka
10
- správa SK599 + sprievodka Pre predkladanie uvedených správ v procesoch daňovej kontroly je potrebné dodržať nasledovné princípy: - platiteľ dane pri predkladaní príslušného potvrdenia predloží štyri elektronické dokumenty prijaté od colnej správy a to rozhodnutie s príslušnou sprievodkou a potvrdenie výstupu tovaru s príslušnou sprievodkou - elektronické dokumenty sa predkladajú v stave v akom boli prijaté od colnej správy, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom. 5) Daňová povinnosť pri vývoze tovaru Podľa § 19 ods. 9 zákona, pri vývoze tovaru (t.j. ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do nečlenského štátu) sa za deň dodania tovaru považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení. Vývoz tovaru z tuzemska na územie nečlenského štátu je síce v prípade splnenia podmienok podľa § 47 oslobodené od dane ale vzhľadom ku skutočnosti, že uskutočnený zdaniteľný obchod je potrebné uviesť v daňovom priznaní, v zákone je uvedený deň dodania tovaru a tým aj deň vzniku daňovej povinnosti. 7) Vyhotovovanie faktúr Novelizáciou zákona k 1. januáru 2013 došlo v zákone k vypusteniu textu § 71, ktorý upravoval vystavovanie a obsah faktúr pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku a do § 71 bol vložený text, ktorý upravuje problematiku faktúry nielen pri dodaní tovaru a a služby v tuzemsku ale aj v iných prípadoch napr. pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pri dodaní služby do iného členského štátu, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Podľa § 71 ods. 1 na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa: - faktúrou rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo v elektronickej podobe podľa slovenského zákona o dani z pridanej hodnoty alebo zákona o dani z pridanej hodnoty platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry - elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte, pričom elektronickú faktúru možno vydať výlučne so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby (súhlas na vystavenie elektronickej faktúry môže odberateľ vyjadriť písomne, v zmluve, e-mailom alebo aj samotným spracovaním faktúry alebo jej úhradou. Skutočnosť, že odberateľ uhradí elektronicky prijatú faktúru znamená, že súhlasil s jej vydaním v elektronickej podobe) - vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru - neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry - elektronickou výmenou údajov (EDI) sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. Podľa § 71 ods. 2 sa za faktúru považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (opravná faktúra, dobropis alebo ťarchopis). Podľa § 71 ods. 3 zdaniteľná osoba (odberateľ ale aj dodávateľ) je povinná zabezpečiť: - vierohodnosť pôvodu faktúry
11
- neporušenosť obsahu faktúry - čitateľnosť faktúry od jej vydania až do konca obdobia na uschovávanie faktúry. Platiteľ dane môže zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry: - kontrolným mechanizmom podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby. U odberateľa dokumentmi preukazujúcimi vierohodnosť a neporušenosť faktúry môžu byť objednávka, príjemka tovaru alebo preberací protokol v prípade dodania služby, doklad o preprave dodávaného tovaru, zmluva o dodávke tovaru alebo služby, doklad o zaplatení dodaného tovaru alebo dodanej služby. U dodávateľa dokumentmi preukazujúcimi vierohodnosť a neporušenosť faktúry môže byť potvrdená objednávka, zmluva o dodávke tovaru alebo služby, výdajka tovaru, preberací protokol pri dodaní služby, zaúčtovanie transakcie, doklad o preprave tovaru, doklad o prijatí platby za dodaný tovar alebo dodanú službu. U dodávateľa ale predovšetkým u odberateľa na uvedených podporných dokumentoch, preukazujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry musia byť uvedené totožné údaje aké sú uvedené na faktúre. - zaručeným elektronickým podpisom podľa slovenského zákona o elektronickom podpise alebo podľa zákona platného v inom členskom štáte - elektronickou výmenou údajov (EDI) ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov - iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry napr. elektronický podpis podľa zákona o elektronickom podpise. 8) Obsah faktúry a druhy faktúr V ustanovení § 74 je uvedený obsah faktúry. Podľa odseku 1 faktúra musí obsahovať: a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla (miesta podnikania alebo prevádzkarne) alebo adresu jej bydliska (miesta kde sa obvykle zdržiava( a jej identifikačné číslo, pod ktorým tovar alebo službu dodala b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla (miesta podnikania alebo prevádzkarne) alebo adresu jeho bydliska (miesta kde sa obvykle zdržiava) a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba c) poradové číslo faktúry d) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby ( ak tento dátum možno určiť) a ak sa odlišuje od dátumu faktúry e) dátum vyhotovenia faktúry e) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú už obsiahnuté v jednotkovej cene h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane. V prípade oslobodenia od dane sa uvedie: - odkaz na ustanovenie slovenského zákona o dani z pridanej hodnoty alebo - odkaz na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo - slovná informácia „ dodanie tovaru je oslobodené od dane“
12
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, s výnimkou výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy podľa § 66 j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“ v prípade ak odberateľ tovaru alebo služby vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4 k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“ ak sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 65 n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“ v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66. V zákone je jednoznačné určené, že dodávateľ tovaru alebo služby na vyhotovenej faktúre uvádza identifikačné číslo, pod ktorým tovar alebo službu dodáva resp. identifikačné číslo odberateľa pod ktorým je odberateľovi dodávaný tovar alebo služba. V zákone je tiež jednoznačnejšie určené, čo má faktúra obsahovať v prípade použitia osobitnej úpravy podľa § 65 (cestovné kancelárie) alebo podľa § 66 (použitý tovar, umelecké predmety, zberateľské predmety a starožitnosti). Podľa odseku 2 v prípade vyhotovenia faktúry pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, pri ktorom osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby faktúra nemusí obsahovať: - základ dane - sadzbu dane - výšku dane ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane. Podľa odseku 3 platiteľ dane môže vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá nemusí obsahovať všetky údaje uvedené v odseku 1. Za zjednodušenú faktúru sa považuje: a) doklad za tovar a službu, ak cena (vrátane dane) nie je viac ako 100 € b) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou (podľa zákona č. 289/2008 o používaní ERP) v prípade že cena tovaru alebo služby (vrátane dane) nie je viac ako: - 1 000 € v prípade platby v hotovosti - 1 600 € v prípade platby platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť c) doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 € Zjednodušená faktúra ( doklad o kúpe neprevyšujúci 100 €, doklad z ERP neprevyšujúci 1 000 € resp. 1 600 €, doklad z tankovacieho automatu) v takomto prípade nemusí obsahovať: meno a priezvisko resp. názov a adresu resp. sídlo odberateľa tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň jednotkovú cenu d) podkladová časť diaľničnej nálepky, ktorá zostane príjemcovi služby po odlepení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje: obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre daň dátum predaja nálepky cenu vrátane dane a sumu dane
13
e) faktúra, ktorou sa mení pôvodná faktúra (opravná faktúra, dobropis alebo ťarchopis), pričom takáto zjednodušená faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje ktoré sa menia. Podľa odseku 4 zjednodušená faktúra, ktorou je doklad za tovar a službu ak cena neprevyšujúci 100 € a doklad vyhotovený ERP neprevyšujúci 1 000 € resp. 1 600 € sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru a služby: - s miestom dodania v inom členskom štáte ak osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 71 ods. 1 písm. b). - formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku (§71 ods. 1 písm. d) - pri dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 t.j. pri dodaní tovaru do iného členského štátu (§71 ods. 1 písm. e) Podľa odseku 5 ak dodanie tovaru alebo služby dodáva skupina, vo faktúre sa uvedie meno a sídlo toho člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu a identifikačné číslo pre daň pridelené skupine. Podľa odseku 6 ak sú elektronické faktúry poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločne pre jednotlivé faktúry, uviesť iba raz, ak sú pre každú faktúru prístupne všetky informácie. 9) Prechod daňovej povinnosti z platiteľa uskutočňujúceho zdaniteľný obchod na platiteľa dane prijímajúceho zdaniteľný obchod Novelizáciou zákona k 1. októbru 2012 sa v paragrafe 69 – Osoby povinné platiť daň správcovi dane zmenil text odseku 12. Podľa odseku 12 zákona platného do 30. septembra 2012 povinnosť platiť daň pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku mal ten platiteľ dane, ktorému bol kovový odpad resp. kovový šrot a emisné kvóty skleníkových plynov dodané (t.j. kupujúci). Podľa novelizovaného odseku 12 bude mať platiteľ dane ktorý je príjemcom zdaniteľného obchodu od iného platiteľa dane povinnosť platiť daň nielen v prípade kovového odpadu resp. kovového šrotu v tuzemsku a v prípade emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku ale aj v prípade: - dodania nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 t.j. predmetom zdaniteľného obchodu bude dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti ktorá je viac ako päť rokov po prvej kolaudáciu. V prípade ak predmetom zdaniteľného obchodu bude nehnuteľnosť, pri ktorej od prvej kolaudácie neuplynulo päť rokov, povinnosť platiť daň bude mať ten platiteľ dane, ktorý nehnuteľnosť alebo jej časť dodáva (predávajúci) - dodania nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji - dodania tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky. V prípade zabezpečovacieho prevodu práva je príjemcom plnenia (t.j. osobou povinnou platiť daň) platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená a tiež platiteľ dane, ktorý nadobudol predmet záruky (napr. kúpou na dražbe). Príklad Platiteľ dane A predáva platiteľovi dane B nehnuteľnosť. Predaj nehnuteľnosti je v zmysle § 38 ods. 1 oslobodený od dane, pretože platiteľ dane A predáva nehnuteľnosť od
14
kolaudácie ktorej uplynulo viac ako 5 rokov. Platiteľ dane A sa však rozhodne, že nevyužije oslobodenie od dane (ustanovenie § 38 ods. 1 mu takéto rozhodnutie umožňuje). V zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 v takomto prípade povinnosť zaplatiť daň má platiteľ dane B t.j. kupujúci. Platiteľ dane A vystaví faktúru za predanú nehnuteľnosť bez dane, pričom na faktúre uvedie poznámku „prenos daňovej povinnosti“. Platiteľ dane B na kúpnu cenu uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú si súčasne uplatní na odpočítanie. Platiteľ dane B (t.j. kupujúci) uvedie uvedený zdaniteľný obchod vo svojom daňovom priznaní (daň na výstupu a súčasne aj daň na vstupe) Príklad Platiteľ dane A predáva platiteľovi dane B nehnuteľnosť. od kolaudácie ktorej neuplynulo viac ako 5 rokov. V zmysle § 38 ods. 1 ide o predaj nehnuteľnosti ktorý nie je oslobodený od dane. Na tento predaj nehnuteľnosti sa nevzťahuje ustanovenie § 69 ods. 12 a preto nedochádza k prenosu daňovej povinnosti z platiteľa dane A na platiteľa dane B. Povinnosť zaplatiť daň má teda platiteľ dane A, ktorý uvedie uvedený zdaniteľný obchod do svojho daňového priznania. Platiteľ dane A vystaví za predaj tejto nehnuteľnosti faktúru s daňou z pridanej hodnoty. Príklad Na platiteľa dane A bol vyhlásený konkurz. V rámci konkurzu došlo k predaju nehnuteľnosti na verejnej dražbe. Vydražiteľom nehnuteľnosti bol platiteľ dane B. Vydražená suma je cena vrátane dane, pričom povinnosť zaplatiť daň má platiteľ dane B (do 30. septembra 2012 mal povinnosť zaplatiť daň platiteľ dane A). Príklad Banka (platiteľ dane) poskytla úver platiteľovi dane A. Platiteľ dane A z poskytnutého úveru zakúpil výrobnú linku Pohľadávku z poskytnutého úveru si banka zabezpečila zabezpečovacím prevodom práva t.j. banka sa stala právnym vlastníkom výrobnej linky. Vzhľadom k tomu, že banka je síce právnym vlastníkom výrobnej linky ale nenadobudla právo disponovať s výrobnou linkou, z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty takýmto prevodom vlastníckeho práva nedochádza k dodaniu tovaru. V prípade ak dôjde k situácii, že platiteľ dane A nebude splácať úver, banka si svoju pohľadávku zrealizuje zabezpečovacím prevodom práva t.j. banka sa stane plnohodnotným vlastníkom výrobnej linky. To znamená, že banka nadobudne aj právo disponovať s výrobnou linkou, čo z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty znamená, že dôjde k dodaniu tovaru, pričom daňová povinnosť (do 3O. septembra 2012) vznikala platiteľovi dane A. Od 1. októbra 2012 však povinnosť zaplatiť daň má banka (platiteľ dane), ktorej súčasne vzniká právo na odpočítanie tejto dane. Platiteľ dane A je v tomto prípade povinný vystaviť faktúru bez dane, na ktorej je povinný uviesť slovnú informáciu prenesenie daňovej povinnosti“ Ak sa banka (platiteľ dane) rozhodne takýmto spôsobom nadobudnutú výrobnú linku predať daňová povinnosť síce vzniká banke (predajúcemu) ale povinnosť zaplatiť daň nemá v tomto prípade predávajúci (banka) ale platiteľ dane, ktorý je kupujúcim výrobnej linky. 10) Ručenie za daň Ustanovenie § 69 odsek 14 zákona platného do 30. septembra 2012 riešilo problematiku ručenia za daň. Podľa uvedeného ustanovenia platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba v tuzemsku ručil spoločne a nerozdielne za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil alebo sa úmyselne stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ pri uzavretí zmluvy mal o tom vedomosť.
15
Novelizáciou zákona k 1. októbru 2012 sa úplne zmenilo uvedené ustanovenie. Predovšetkým sú zo zákona vypustené slová „úmyselne“, pretože dokázať úmysel je veľmi problematické. Novelizovaný text síce rieši tú istú problematiku ale je precíznejšie rozpracovaný. Platiteľ dane, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ uvedenú daň na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo zo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ dane vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo zo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že: - protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerané vysoká alebo neprimerané nízka - platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom SR - v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho organu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu. Novelizáciou zákona k 1. októbru 2012 sa do zákona vkladá nový paragraf 69b , ktorý upravuje postup správcu dane pri realizácii inštitútu ručenia za daň podľa § 69 ods. 14. Podľa odseku 1, daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ nezaplatil v lehote splatnosti alebo zaplatil iba jej časť je povinný zaplatiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14. Podľa odseku 2, zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa dotknutá. Podľa odseku 3 správca dane rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Podľa odseku 4 správca dane v rozhodnutí uvedie výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný zaplatiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti doručenému rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dni od doručenia rozhodnutia, ale odvolanie nemá odkladný účinok. Podľa odseku 5 má ručiteľ, v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane, právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku (t.j. odvolania). Podľa odseku 6, v prípade že ručiteľ si uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť ručiteľovi vrátený, správca dane použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti tento nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti na úhradu nezaplatenej dane vydá správca dane rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutie je ručiteľ oprávnený podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Podľa odseku 7 v prípade, že ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad súčasne použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, správca dane bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane. Podľa odseku 8 v prípade ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť zaplatil a súčasne došlo k zaplateniu dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma zaplatenej dane (ručiteľom a dodávateľom) je vyššia ako nezaplatená daň, správca dane zaplatenú sumu ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, bezodkladne vráti ručiteľovi. V Bratislave 31. augusta 2013
