- 0 - SVP, š.p., odštepný závod Bratislava Ing. Peter Rusina Ing. Ján Dobiáš Ing. Milan Tomovič Ing. Martin Bačík. Bratislava, december 2006

-0-

Možnosti odvedenia prívalových dažďových vôd z územia Čierna voda expertízna štúdia zadávateľ:

zodpovedný riešiteľ: konzultanti:

PARK CITY PROPERTIES, s.r.o. Šafárikovo námestie 4 811 02 Bratislava RNDr. Stanislav Klaučo SVP, š.p., odštepný závod Bratislava Ing. Peter Rusina Ing. Ján Dobiáš Ing. Milan Tomovič Ing. Martin Bačík SHMÚ Bratislava RNDr. Peter Škoda RNDr. Pavol Faško RNDr. Jána Gavurník

Bratislava, december 2006

SKOV, s.r.o.:

Možnosti odvedenia prívalových dažďových vôd z územia Čierna voda

-1-

1. Úvod Priaznivý hospodársky rozvoj krajiny v poslednom období prináša okrem iného presun funkcie bývania do prímestských oblastí. Urbanizácia týchto lokalít si vyžaduje overenie schopnosti územia túto funkciu spoľahlivo plniť v tomto prípade aj z hľadiska problematiky nakladania s prívalovými dažďovými vodami. Úlohou správcu tokov je zabezpečiť všetky funkcie vyplývajúce z príslušných zákonov, z čoho zase vyplýva nutnosť jeho aktívnej účasti pri projektových prípravách stavebných zámerov. Vzhľadom na to, že pri doterajších stavebných aktivitách investori v povoľovacích konaniach správcu tokov často obchádzali a celej problematike nevenovali dostatočnú, resp. vôbec žiadnu pozornosť prejavilo sa to na kvalite bývania v tejto oblasti. Na tento stav boli budúci investori upozornení správcom dotknutých tokov – SVP š.p. Bratislava pri prerokovávaní dokumentácie Zmeny a doplnky ÚP Chorvátsky Grob 1/2006. Z iniciatívy SVP š.p. a najväčšej investorskej spoločnosti v tomto území - PARK CITY PROPERTIES, a.s., Bratislava bol následne dohodnutý postup riešenia problematiky formou vypracovania predkladanej štúdie, ktorá bola pri spracovávaní priebežne prerokovávaná a odborne oponovaná zo strany SVP, š.p. formou konzultácií. Tento postup bol zvolený s ohľadom na využitie výsledkov štúdie zo strany SVP š.p. ako dotknutého orgánu štátnej správy pri územných a stavebných konaniach, ktorý bude výsledky štúdie uplatňovať pri vyjadrovaní sa k jednotlivým investičným zámerom. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť prírodné vlastnosti záujmového územie vo vzťahu k tvorbe prívalových vôd na novozastavovanom území a v daných podmienkach navrhnúť opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov prívalových vôd na susedné, nižšie položené územia. Vymedzenie hodnoteného územia Hodnotené územie je vymedzené čiastkovým povodím toku Čierna voda, v ktorom sa nachádzajú všetky navrhované ako aj už realizujúce sa stavebné územia v oblasti Vajnor, Chorvátskeho a Slovenského Grobu. Čiastkové povodie začína južne od cesty Bratislava - Senec, v oblasti Triblavina a zahrnuje všetky toky vlievajúce sa do Čiernej vody. Vyčlenené územie nezahŕňa stavebné aktivity smerom na západ v oblasti Rače, ktoré by mali byť riešené samostatne v rámci povodia Račianskeho potoka. Hodnotené územie je vymedzené samostatne a nezávisle na povodí Račianskeho potoka. Celková situácia hodnoteného územia je uvedená na obr.1. Podrobná situácia hodnoteného územia a zastavaných celkov je v prílohe 1.

Obr.1 Celková situácia záujmového územia.

SKOV, s.r.o.:


-2-

2. Prírodné pomery 2.1 Geologické a hydrogeologické pomery Najvyššie situované časti hodnoteného územia - horná časť povodia Vajnorského potoka a prakticky celá časť povodia Fofovského potoka sú budované kryštalickými horninami, ktoré sú tu zastúpené granitoidmi až granodioritmi. Dolné časti týchto povodí prechádzajú pásom deluviálnych sedimentov a zónou dejekčných kužeľov. Podstatná časť povodia Čiernej vody je tvorená povodňovými sedimentmi (príloha 2). Aj napriek vyššej sklonitosti svahov v horných častiach povodia je povrchový odtok výrazne spomaľovaný dobre vsakujúcimi proluviálnymi hlinami a sedimentmi, v ktorých podloží je kôra zvetrávania granitov s dobre vyvinutou zónou rozpukania. Tento povrch umožňuje dobrú infiltráciu zrážok a ich čiastočnú akumuláciu v rámci plytkého obehu podzemných vôd. Povrchové toky (Vajnorský a Fofovský potok) sa preto tvoria zo svahových prameňov, ktoré odvodňujú prvotne nasýtené proluviálne sedimenty. Časť týchto podzemných vôd prestupuje nižšie do deluviálneych sedimentov a následne do dejekčných kužeľov. Obe tieto jednotky sú relatívne dobre zvodnené na čom sa okrem prestupu podzemných vôd významne podieľa aj priama infiltrácia zrážkových vôd. V celej hornatej časti povodí je tak výrazne minimalizovaný povrchový odtok, ktorého význam stúpa len v prípade zrážkovo významných udalostí či počas intenzívneho topenia snehov. Nížinné časti povodia Vajnorského potoka a Čiernej vody sú v prevažnej miere tvorené hlinitými piesčitými sedimentmi, resp. zaílovanými štrkmi, ktoré sú súčasťou holocénnych netriedených povodňových sedimentov. Pod pôdnym horizontom a nadložnými ílovitými hlinami sa vyskytujú zahlinené štrky a piesky, najčastejšie v hĺbke od 1,3 do 2,2 m pod terénom, v extrémnych prípadoch len 0,8 až 0,9 m. Povodňové piesky a štrky sú v celom území, s napätou hladinou podzemnej vody. V závislosti na mocnosti nadložných ílovitých hlín a konfigurácie terénu sa napätosť hladiny podzemnej vody pohybuje od 0,2-0,5 m až do 2-3 m. V severne od Čierne vody sa nachádza ohraničený komplex organických sedimentov, slatín a rašeliny, ktorý sa vytvoril v depresii neogénnych sedimentov. Úroveň tohto územia je v porovnaní s okolím znížená o 1-2 m,. čo spolu s geologickou stavbou (nepriepustné podložie, chýbajúce povodňové sedimenty) vytvorilo predpoklad pre vznik veľkého akumulačného objemu rozsiahleho močariska (územie NPR Šúr). Okrajom tohto územia preteká Fofovský potok, ktorý tvorí jedno čiastkové povodie Čiernej vody. V celom hodnotenom území tvoria podložie kvartérnych sedimentov neogénne íly, najčastejšie sivého sfarbenia s občasným výskytom málo zvodnených piesčitých polôh šošovkovitého vývoja. Neogénny komplex nevystupuje v hodnotenom území na povrch, podľa posledných prieskumných prác jeho hĺbka pod terénom značne kolíše, najviac sa k povrchu približuje v oblasti šúrskej depresie, kde na mnohým miestach vystupuje ako podložie rašelín. Kvartérne sedimenty sú na celom hodnotenom území prekryté zeminami a hlinami s vysokým podielom ílovej frakcie. Tento málo priepustný pokryvný horizont významnou mierou sťažuje vsakovanie zrážkových vôd a ich prenikanie do hlbších horizontov. Neogénne íly v podloží pôsobia pre kvartérne podzemné vody prakticky v celom území ako izolant. K prestupu kvartérnych vôd do neogénneho podložia dochádza len veľmi obmedzene v miestach východov piesčitých polôh a ich kontaktu s nadložnými kvartérnymi sedimentmi. Tento jav prakticky neovplyvňuje pomery prúdenia podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim režim prúdenia podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch je ich dopĺňanie zo zrážok. Od intenzity tohto javu závisí aj rozsah amplitúdy hladiny podzemnej vody a teda aj miera priblíženia sa hladiny vody k povrchu terénu. Iné faktory ako kolísanie hladiny vody v Dunaji, či regionálne ovplyvnenie hladín podzemných vôd Hrušovskou zdržou VDG, nemajú v hodnotenom území podstatný ani dlhodobý vplyv. Mohutný hydraulický impulz, ktorý vyvolalo napustenie VDG, sa v podzemných vodách prejavil s opozdením 4-7 rokov iba v južnej časti územia, a to v centrálnej a južnej časti obce Vajnory (najvýraznejšie v objekte č. 713, menej v objektoch č. 702 a č.712,. obr. 2). Pre porovnanie je tu zobrazený aj hydrogram objektu č. 7051 (Ivánka pri Dunaji),kde sa tento vplyv prejavil veľmi zreteľne. Ako však vidno na obr.2 od roku 2000 dochádza k súvislému zániku tohto vplyvu, čo spôsobuje najmä postupná kolmatácia dna Hrušovskej zdrže a tým zmenšovanie prenosu hydraulického tlaku vzdutej hladiny vody v zdrži do okolitých podzemných vôd. Práve toto vzdutie spôsobilo v nedávnej minulosti ono dočasné stúpnutie hladiny podzemných vôd i v južnej časti hodnoteného územia.

SKOV, s.r.o.:


-3-

Obr.2 Dlhodobý vývoj hladiny podzemnej vody v hodnotenom území (pozorovania SHMÚ). Hladina podzemnej vody je v celom území relatívne blízko povrchu, a jej hĺbka pod terénom sa pohybuje najčastejšie od 1,5 do 3,5 m. K povrchu terénu sa významne približuje len v stavebnej zóne Slovenský Grob, kde dosahuje hĺbku pod terénom 0,8 až 1,1 m, čo prakticky znemožňuje budovanie akýchkoľvek retenčných prvkov a podstatnou mierou komplikuje aj samotné zakladanie budov a budovanie inžinierskych sieti. V celom území prevláda generálny smer prúdenia podzemných vôd od SZ na JV.

2.2 Hydrologické pomery Hydrografická sieť čiastkového povodia Čiernej vody, ktoré vymedzuje hodnotené územie je komplikovaná nielen prepojením jednotlivých tokov vodohospodárskymi objektmi (napr. občasné zapájanie sa Rakového a Fanglovského potoka cez akvadukty, neurčitá funkcia schátralého rozdeľovacieho objektu Vajnorského potoka nad rybníkmi pri veľkých prietokoch), ale aj celkovým rozložením čiastkových plôch na podhorskú a horskú časť s odlišným geologickým podložím. Na hodnotenom úseku toku jestvuje pritom len jedna dlhodobo pozorovaná hydrologická stanica a to v Bernolákove. Pozorovacia stanica je situovaná v mieste, kde sa všetky uvedené vplyvy akumulujú, s veľmi obmedzenými možnosťami interpretácie meraní do jednotlivých častí povodia. Schéma hydrografickej siete Čiernej vody je uvedená na obr. 3. Podrobná mapa tvaru a rozloženia hydrografickej siete, je uvedená v prílohe č. 3. Tab. 1 Plochy povodí. čiastkové povodie

plocha (ha) so sklonom (stupne) <1.0

1.1-12.0

Čierna voda* 3008 1144 Vajnorský potok 875 142 Fofovksý potok 25 149 celková plocha povodia s prítokmi (ha) pozn.: * čiastkové povodie po Triblavinu

12.0-21.0 0 437 126

celková plocha (ha) 4152 1454 300 5906

SKOV, s.r.o.:


-4-

Obr.3 Hydrografická sieť toku Čierna voda v hodnotenom území. Ukážky zmien prietoku počas prívalových dažďov vidno obr.4a-b. Z porovnania vyplýva, že prívalové dažde nevyvolávajú za súčasných podmienok zastavanosti extrémne prietoky na Čiernej vode. Tie sú spravidla výsledkom celoročného vývoja, najmä jarného topenia snehov. S tým veľmi dobre korešpondujú aj prejavy zimných a jarných extrémnych zrážok, počas ktorých môžeme pozorovať významný vplyv zrážok na odtok a tým aj na prietok (obr.4a-b B, H, J). Na druhej strane počas letných mesiacov, kedy je prostredie málo nasýtené, ani veľká zrážka nevyvolá významnejšiu zmenu prietoku na Čiernej vode (obr. 4a-b C, D,E F, J, G K). Pre zhodnotenie priepustnosti koryta Čiernej vody majú rozhodujúci význam N-ročné vody. Tieto boli v minulosti určované 2 krát. V roku 1954 (O. Dub, 1954) a v roku 1970 (SHMÚ, 1970). Výpočet bol uskutočnený na základe tzv. regionálnych vzorcov (pre Malé Karpaty platí qmax100= 5,40(A+1)-0,625 kde A je plocha povodia). Hodnoty 100 ročného prietoku boli v starších prácach odvodené (pred r. 1976) v čase, keď neboli k dispozícii dlhšie prietokové rady, resp. neboli k dispozícii žiadne podkladové údaje. Je preto pochopiteľné, že v ďalších spracovaniach už boli brané do úvahy empirické hodnoty kulminačných prietokov, ktoré v niektorých prípadoch viedli k tomu, že hodnoty N - ročných maximálnych prietokov boli znížené. Ako príklad možno uviesť výskyt reálnych N ročných prietokov v dlhodobých pozorovaniach Čiernej vody. Na Čiernej vode sa najväčší kulminačný prietok vyskytol 20.12.1966, kedy dosiahol hodnotu 8,2 m3.s-1 (obr. 5). Bolo to jediný raz za 46 rokov vyhodnocovania prietoku Čiernej vody v Bernolákove. Ide o prietok, ktorý presiahol hodnotu 50 ročnej vody. Odvtedy už ďalšie kulminácie nedosiahli hodnotu ani 10-ročného prietoku. V súčasnosti platné hodnoty Nročných prietokov sú uvedené v tab. 2 B

P

P

B

P

P

P

Tab. 2 N-ročné prietoky na vybraných tokoch. tok

profil

Plocha (km2) P

Čierna voda Vajnorský potok Račiansky potok

Bernolákovo ústie Vajnory

P

72,18 11,00 19,84

prietok raz N-rokov (m3.s-1) 5 10 20 50 6 7 8 9 3,3 4,6 6,5 9,5 7,8 9,.7 11,6 14,1 P

1 3 1,3 3,9

SKOV, s.r.o.:


P

P

P

100 10 13 16,5

P

-5-

Obr. 4a Zmeny v prietoku Čiernej vody (stanica Bernolákovo) vyvolané zrážkovo významnými udalosťami od r. 1960.

SKOV, s.r.o.:


-6-

Obr. 4b Zmeny v prietoku Čiernej vody (stanica Bernolákovo) vyvolané zrážkovo významnými udalosťami od r. 1960.

SKOV, s.r.o.:


-7-

Je treba tiež uviesť, že maximálne prietoky na Čiernej vode sa netvoria z prívalových dažďov ale sú výsledkom určitého klimatického vývoja, v prípade kulminácie z r. 1966 išlo o predchádzajúcu dlhodobú zrážkovú činnosť v kombinácii s topiacim sa snehom.

Obr.5 Najväčšia prietoková vlna na čiernej vode za posledných 46 rokov. Charakteristiku dlhodobého vývoja hydrologického režimu na Čiernej vode podáva obr. 6 s pripojenou tabuľkou M-denných prietov. Z hydrogramu priemerných ročných prietokov vyplýva, že v 60-tych a 70-tych rokoch došlo k výraznému poklesu prietoku v Čiernej vode. Od 80-rokov až doteraz je prietok vyrovnaný a kolíše v priemere v inervale 0,2 až 0,4 m3.s-1 (dlhodobý priemerný prietok činí 0,383 m3.s-1). P

P

P

P

P

P

P

P

30 1,081

M – denné prietoky (obdobie 1961 - 2005) 90 180 270 330 355 364 0,433 0,194 0,064 0,015 0,002 0,000

Obr.6 Dlhodobý vývoj prietoku Čiernej vody (stanica Bernolákovo).

SKOV, s.r.o.:


dní 3 -1 m .s P

P

P

P

-8-

2.3 Zrážkové a klimatické pomery Podľa klimatologického členenia Slovenska sa hodnotené územie nachádza v teplej a suchej oblasti s miernou zimou. Pre hodnotené územie nejestvujú dlhodobé klimatologické pozorovania SHMÚ. Najbližšie stanice s analogickými podmienkami a dlhodobými pozorovaniami sú: letisko Ivánka pri Dunaji, letisko - Vajnory, Bratislava s Pezinok. Pre zhodnotenie vplyvu prívalových zrážok boli vybrané zrážkovo významné udalosti od r. 1961. Ide o 1 až 4 denné udalosti, ktorých celkový úhrn presiahol viac ako 40 mm (obr. 7). Ako vidno na tomto obrázku, ich výskyt je z dlhodobého hľadiska častejší v poslednej dekáde, čo zodpovedá celkovo vyššiemu výskytu extrémnych meteorologických udalostí v celosvetovom merítku. Aj napriek zvýšenému výskytu extrémnych zrážok je medzi nimi niekoľkomesačný až niekoľko ročný odstup. Tento interval je dôležitý najmä z hľadiska vyprázdnenia celej hydrologickej štruktúry a stabilizácie zrážko-odtokových pomerov pred ďalšou zrážkovo významnou udalosťou. V tomto smere bola zaznamenaná len jedna výnimka, v roku 1969, kedy medzi dvoma veľkými zrážkami bol časový odstup len 13 dní. dátum por. trvanie č. (dni) 1 1 2 2 3 3 4 2 5 5 7 5 8 2 9 3 10 2 11 2 12 3 13 2 14 1 15 2 16 3

17.7.1965 6.-7.8.1968 5.-7.6.1969 19.-20.6.1969 30.9.-4.10.1970 1.-10.12.1974 29.-30.1.1982 6.-8.8.1985 30.-31.5.1995 2.-3.4.1996 20.-23.9.1996 6.-7.7.1997 12.9.1998 10.-11.7.1999 11.-13.8.2002

Obr.7 Celkový úhrn a časový výskyt zrážkovo významných udalostí od r. 1961.

Obr. 8 Ročný chod zrážok (stanica Vajnory).

SKOV, s.r.o.:


úhrn (mm) 42.5 125.2 90.0 54.6 56.4 101.8 50.6 45.3 62.1 70.0 77.5 70.6 47.5 100.0 107.4

-9-

Výskyt maximálnych denných úhrnov (obr.8), je možné v záujmovom území hodnotiť na základe pozorovaní SHMÚ od r. 1985 (stanica Vajnory - letisko). Na obrázku je vidno, že najväčšie zrážky sa vyskytujú najmä v letnom období. Ide o mesiace júl, august a september. V týchto mesiacoch bol dosiahnutý aj najvyšší priemerný denný úhrn zrážok. Z hľadiska vzniku extrémneho odtoku dažďovej vody zo zastavaného územia je dôležitý priebeh samotnej zrážky. Ten bol analyzovaný na základe merania hodinových úhrnov z automatických meracích staníc na lokalite letisko - Ivanka. Týmito meraniami bolo možné analyzovať priebeh extrémnych dažďov od r. 1995 (obr.9). Ako vidno celkový úhrn sa počas extrémnych zrážok rozkladá na viacero významnejších epizód v trvaní 1-3 hodiny, alebo na relatívne veľmi nízky úhrn, ktorý však pretrváva relatívne dlhšie obdobie, až 24 hodín.

Obr.9 Priebeh extrémnych zrážok v hodinových intervaloch od r. 1995 (stanica Letisko Ivanka).

SKOV, s.r.o.:


- 10 -

Tieto merania zodpovedajú priebehu tzv. minútového dažďa, ktorý predstavuje súvislo spadnutý úhrn zrážok za časovú jednotku a charakterizuje samotnú prívalovú zrážku, z ktorej sa môže tvoriť na zastavanom území nebezpečne veľký okamžitý odtok. Pre tento druh zrážok jestvujú dlhodobé pozorovania pre najbližšie lokality: Bratislava, Modra a Trnava. Ako smerodajné bolo použité pozorovanie z lokality Bratislava a to z hľadiska porovnateľnosti zrážkových podmienok ako aj z hľadiska dĺžky pozorovania, ktorá na tejto stanici umožňuje stanoviť minútový dážď s periodicitou 0,001, teda s výskytom až raz sa 100 rokov. Pre výpočet kritického odtoku bola použitá hodnota 2 hodinového súvislého dažďa s výskytom raz za 5 rokov (obr. 10). Táto hodnota významne prevyšuje hodnoty aké sa používajú v stavebnej praxi pre výpočet stokových sieti. Táto hodnota však bola použitá najmä vzhľadom na overenie podmienok prírodných pomerov územia, poskytnúť dostatočné príležitosti pre vybudovanie takého akumulačného systému, ktorý by maximálnou mierou zaručoval bezpečnosť okolitého územia aj v prípade extrémnej prívalovej zrážky.

stanica Bratislava (periodicita 0,02), pozorovania SHMÚ trvanie dažďa (min.) 5 10 15 20 30 40 50 60 úhrn (mm) 14.3 20.3 24.2 26.6 28.8 31.4 33.0 34.2

90 36.1

120 38.2

Obr.10 Maximálny úhrn súvislého dažďa v najbližšom okolí hodnoteného územia s periodicitou 1x za 50 rokov (stanica Bratislava).

SKOV, s.r.o.:


- 11 -

3. Zastavanosť územia Rozsah zastavanosti územia je rozhodujúci pre stanovenie odtoku počas extrémnych zrážok a teda aj pre navrhovanie opatrení na zamedzenie negatívnych dopadov prívalových dažďov. Prehľadná situácia súčasnej a navrhovanej zastavanosti je zobrazená na obr.11, podrobná v prílohe č.4

Obr. 11 Prehľad zastavaných plôch. Tab.3 Prehľad celkových plôch zastavanosti. celok Chorvátsky Grob Čierna voda PARK CITY Slovenský Grob Vajnory Triblavnina Rača spolu

súčasný stav (ha) navrhovaný stav (ha) celková zastavaná celková zastavaná plocha plocha plocha plocha 77.7 29.3 66.7 25.1 60.3 23.4 169.6 53.3 0 0 202.9 115.5 79.3 29 62.0 21.7 176.5 72.7 235.1 105.5 19.6 14 95.2 64.6 55.9 41.9 0.0 0 469.3 210.3 843.2 385.7

3.1 Súčasná zastavanosť územia Súčasnú zastavanosť územia tvoria najmä obce Vajnory, Chorvátsky Grob s časťou Čierna Voda a Slovenský Grob. Ide o historickú zástavbu, ktorá sa viazala najmä na poľnohospodárske využitie krajiny. Za súčasnú zástavbu možno považovať aj časť nových rodinných domov v okolí Čiernej Vody. Významným ale odlišným prvkom súčasnej zastavanosti je aj časť priemyselnej zóny Rače, ktorá zasahuje do hodnoteného územia zo severu a malá časť priemyselnej zóny južne od letiska Vajnory.

SKOV, s.r.o.:


- 12 -

V súčasnosti zastavané územia sa už podieľajú svojím spôsobom na tvorbe odtoku, ktorý sa prejavuje v súčasnom, navrhovanou výstavbou neovplyvnenom hydrologickom režime Čiernej vody. Množstvo skutočne odtečenej vody z týchto území do toku Čiernej vody je minimálne, keďže zrážkové vody sú odvedené do vsaku a to najčastejšie priamo na obývaných pozemkoch alebo do cestných rigolov. Množstvo odtekajúcich zrážkových vôd, ktoré sa tvorí v súčasných obciach, je v rovnováhe s prirodzenými možnosťami vsakovania. Tento pomer je výrazne narušený v novo zastavanej časti Čiernej Vode. Vsak je tu veľmi pomalý, čo bolo pozorované na jar r. 2006, kedy došlo k zatápaniu tohto územia nevsiaknutou zrážkovou vodou. Pre zlepšenie kvality bývania bude potrebné zrážkové vody z tohoto územia odvádzať. Preto je táto časť územia zahrnutá do výpočtu ako plocha, kde sa tvoria prebytočné odtekajúce vody, ale zároveň, kde už nie je možné vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu, navrhovať a realizovať prvky na zadržanie a manipulovanie s prebytočnou zrážkovou vodou. Vzhľadom na už prebiehajúcu výstavbu bola k takejto ploche priradená aj zóna výstavby domov pre spoločnosť KIA (príloha č. 4). Veľkosť plôch už zastavaných častí územia, resp. plôch na ktorých už začala prebiehať výstavba, je uvedený v tabuľke č.3. Určenie plôch odtoku bolo uskutočnené pomocou koeficientov zastavanosti (rodinné domy 35%, občianska vybavenosť 40%, hospodársky dvor roľníckeho družstva 50%, sklady 70%).

Tab.4 Prehľad súčasných zastavaných plôch (situácia v mape, príloha 4). územie

Čierna voda občianska vybavenosť rodinné domy družstvo súčasná nová zástavba - rodinné domy Chorvátsky Grob rodinné domy družstvo Slovenský Grob rodinné domy družstva Rača podnikateľské plochy, sklady Vajnory rodinné domy družstvo podnikateľské plochy, sklady (okolie letiska) Triblavnina sklady - sever (hydináreň) družstvo

označ. v mape

celková plocha

zastav. plocha (cesty 10% z cekovej plochy)

celková plocha bez lokal. ciest

koef. zast.

zastav. plocha (strechy)

cvs_c cvs_f cvs_h cvn_e

4.7 6.9 12.6 36.1

0.47 0.69 1.26 3.61

4.2 6.2 11.3 32.5

0.50 0.30 0.50 0.35

2.115 1.863 5.67 11.3715

chg_f chg_h

63.9 13.8

6.39 1.38

57.5 12.4

0.35 0.50

20.1285 6.21

sg_f sg_h

71.2 8.1

7.12 0.81

64.1 7.3

0.35 0.50

22.428 3.645

r_a

55.9

5.59

50.3

0.75

37.7325

vs_f vs_h vs_a

136.5 20.4 19.6

13.65 2.04 1.96

122.9 18.4 17.6

0.35 0.50 0.75

42.9975 9.18 13.23

t3_a t4_h

16.6 3.0

1.66 0.30

14.9 2.7

0.75 0.50

11.205 1.35

3.2 Navrhovaná zastavanosť Do tejto skupiny patria všetky zóny navrhovanej zástavby, ktorá sa ešte len projekčne pripravuje ale v teréne ešte neprebiehajú stavebné práce. Z tohto hľadiska ide teda o plochy, kde je ešte možné navrhnúť a realizovať prvky, ktoré by akumulovali prívalové dažďové vody tak, aby sa eliminovalo riziko vzniku následnej prietokovej vlny v Čiernej vode. Vzhľadom na to, že časť územia je už zastavaná bez ochranných prvkov, bude potrebné vybudovať na ešte nezastavanom území také opatrenia, ktoré budú preberať aj prívalové vody z týchto území. Rozmiestnenie nezastavaných zón jednotlivých rozvojových skupín vo vzťahu k čiastkovým povodiam je zobrazené v prílohe 4. Už na prvý pohľad je zrejmé, že najväčšie v budúcnosti zastavané

SKOV, s.r.o.:


- 13 -

územie predstavuje spoločnosť PARK CITY. Celé územie sa nachádza v blízkosti toku Čiernej vody a je tak predurčené na vytvorenie rozhodujúcich ochranných opatrení. Určenie plôch, z ktorých bude potrebné odvádzať prívalové zrážkové vody, vychádza z tzv. koeficientov zastavanosti. Tie boli použité spoločne na všetky zóny zástavby, a to z dôvodu zachovania jednotnosti postupu za situácie nerovnakej projekčnej pripravenosti jednotlivých území. Z celkovej plochy každej navrhovanej zóny bola najprv určená celková plocha komunikácii ako 10% celkovej výmery. Zo zvyšnej plochy bola určená plocha zastavaná objektmi a lokálnymi plochami, na ktorých sa bude tvoriť odtok percentom a to podľa druhu navrhovanej zástavby (rodinné domy 35%, polyfunkčná zástavba 40%, podnikateľské objekty 50%, skladové priestory 75%). Všetky odvodené plochy pre jednotlivé stavebné zóny sú uvedené v tabuľke č.5. Tab.5 Prehľad navrhovaných zastavaných plôch (situácia v prílohe 4, údaje plôch sú v ha). územie

Čierna Voda - okolie ČIerna Voda - sever - polyfunkčná zástavba ČIerna Voda - západ - rodinné domy ČIerna Voad - centrálna časť ČIerna Voda - KIA, NECHASIM rodinné domy U45 URBÁR občianska vybavenosť URBÁR rodinné domy Chorvátsky Grob - PARK CITY podnikateľské plochy občianska vybavenosť polyfunkčná zástavba rodinné domy športové erály cesty hlavne (12 m) Chorvátsky Grob - obec a okolie okolie obce - rodinné domy Západ okolie obce - občianska vybavenosť Triangel Triblavina+ Slovenský Grob - navrhovaná zástavba rodinné domy (Domovina) Triblavina - navrhovaná zástavba sklady -západ sklady - východ (ALIP) občianska vybavenosť - západ Triblavina Sever sklady občianska vybavenosť - východ Vajnory - obec a okolie CEPIT - podnikateľské plochy LETISKO - rodinné domy Vajnory - nové rodinné domy

označ. v mape

celková plocha

zastav. celková plocha plocha (cesty bez lokal. 10% z ciest cekovej plochy)

cvx_d cvx_e cvn_e spol_e u45_e u_c u_e

19.6 46.4 36.2 43.0 15.5 1.7 29.5

2.0 4.6 3.6 4.3 1.5 0.2 2.9

g_b g_c g_d g_e g_g

15.3 14.9 85.3 36.6 6.6

chgz_e chgz_c tria_e tr_e

koef. zast.

zastav. plocha (strechy)

17.6 41.8 32.7 38.7 14.0 1.5 26.6

0.40 0.35 0.35 0.35 0.35 0.50 0.35

7.1 14.6 11.4 13.5 4.9 0.8 9.3

1.5 1.5 8.5 3.7 1.0 7.2

13.8 13.4 76.8 32.9 9.4

0.60 0.50 0.40 0.35 0.10

8.3 6.7 30.7 11.5 0.9

30.4 11.9 19.0 30.7

3.1 1.2 1.9 3.1

27.3 10.7 17.1 27.6

0.35 0.50 0.35 0.35

9.6 5.4 6.0 9.7

sga_e

62.0

6.2

55.8

0.35

19.5

t1_a t2_a t5_c t3_a t6_c

32.3 27.4 7.4 16.3 20.6

3.2 2.7 0.7 1.6 2.1

29.1 24.7 6.7 14.7 18.5

0.75 0.75 0.50 0.75 0.50

21.8 18.5 3.3 11.0 9.3

c_c l_e vn_e

52.0 88.2 47.8

5.2 8.8 4.8

46.8 79.4 43.0

0.50 0.35 0.35

23.4 27.8 15.1

SKOV, s.r.o.:


- 14 -

4. Tvorba zrážkových vôd Pri stanovení množstva odtekajúcich dažďových vôd sa vychádza z plochy, na ktorú spadne zrážka, súčiniteľa odtoku a času trvania zrážky. Pri stanovení plôch, na ktorých sa bude tvoriť odtok, sa zahrnuli všetky novozastavané územia, teda aj tie na ktorých už nie je možné budovať ochranné prvky z dôvodu reálnej rozostavanosti. Pri výpočte sa vychádza tiež z predpokladu, že na územie padne 50 ročná zrážka 120 minútová. Za týchto okolností by sa podľa metodiky pre výpočet stokových sieti (STN 736701) vytvoril celkový odtok dosahujúci od cca 17 m3.s-1 (tabuľka č.6). P

P

P

P

Tab.6 Celkový odtok zo stavených zón.

povodie

Čierna voda

druh plochy

celková plocha (ha)

súčiniteľ odtoku

cesty strechy ostatné územie

56.8 212.5 338.7

0.8 0.9 0.05

spolu so zástavbou

608.0

bez zástavby cesty Vajnorský potok strechy ostatné územie

608.0 19.6 69.9 98.5

spolu so zástavbou

188.0

bez zástavby

188.0

celé povodie spolu

796.0

0.05 0.8 0.9 0.05

priem. prietok efektívna objem 2 hod. počas 2 hod. plocha prívalovej prívalovej zrážke odtoku (ha) zrážky (m3) (m3/s) 45.4 17358 2.4 191.3 73058 10.1 16.9 6469 0.8 96885

13.4

30.4 15.7 62.9 4.9

11613 5990 24032 1881

1.6 0.8 3.3 0.3

79.0

32007

4.4

9.4

3598

0.4

331.4

128420

17.8

0.05

Ak prietok vytvorený prívalovými zrážkami porovnáme s prirodzeným hydrologickým režimom Čiernej vody, je zrejmé, že by došlo k mnohonásobnému prekročeniu aj 100 ročného prietoku, ktorý činí 9,9 m3/s. Odtečenie vody z prívalového dažďa z celého územia do koryta Čiernej vody by malo za následok katastrofálne povodňové následky. Najviac postihnutá by bola obec Bernolákovo, vybreženie by malo za následok škody aj na poľnohospodárskej pôde. Ak sa má navrhovaná výstavba realizovať, je nevyhnutné vybudovať také ochranné prvky, ktoré by boli schopné zadržať podstatnú časť odtekajúcej zrážkovej vody tak, aby nedošlo k ohrozeniu nižšie situovaného územia. P

P

SKOV, s.r.o.:


- 15 -

5. Návrhy na zadržanie odtoku prívalových zrážkových vôd Rovinatý charakter územia, relatívne vysoká hladina podzemnej vody na väčšine územia, zlé vsakovacie vlastnosti pôdneho krytu vyvárajú veľmi zlé podmienky pre zadržiavanie dažďovej vody v území. Potrebu zadržiavať a postupne odvádzať dažďovú vodu z územia poznali už niekdajší poľnohospodári, ktorí vybudovali na území dnešnej stavebnej zóny PARK CITY rozsiahly akumulačno-drenážny systém dažďových vôd. Ide o systém hlbokých rigolov navzájom prepojených a vyspádovaných tak, aby z nich voda postupne odtekala cez definovaný prietočný profil do Čiernej vody. Celková dĺžka kanalizačného systému bola približne 9 km. Drenážnu funkciu spĺňa tento systém i v súčasnosti a to aj napriek značne schátralému technickému stavu (foto príloha). Jeden z prvých návrhov ako zadržať vodu v zastavanom území, ktorý bol navrhnutý stavebnými spoločnosťami, je vytváranie veľkého množstva malých retenčných nádrží, ktoré by boli súčasťou nízkopodlažnej zástavby. Obyvateľ rodinného domu by akumulovanú vodu počas niekoľkých mesiacov spotreboval napr. pre závlahu svojich trávnatých plôch, alebo by ju zlikvidoval postupným prečerpaním do vsakovacích blokov na svojom pozemku. Realizácia tejto myšlienky naráža najmä na nevhodné geologické podmienky pre výstavby takýchto nádrží. Vzhľadom na úsporu voľnej plochy parcely by musela byť takáto nádrž pri dostatočnom objeme hlbšia, čo by predstavovalo riziko ohrozenia jej statiky podzemnými vodami. Pri minimálnej ploche domu 10x10 m a 2 hodinovom päťdesiatročnom daždi by bolo potrebné akumulovať cca 4 m3 vody. Už tento objem vyžaduje hĺbku založenia cca 1.5 m, v ktorej sa na väčšine územia vyskytuje napätá hladina podzemnej vody. Domy, ktoré budú v tomto území stavané budú mať pôdorys väčší a teda aj objem vody, ktorý by bolo potrebné akumulovať bude väčší a nádrž hlbšia. Preto boli overované všetky možné spôsoby akumulácie vody v území alebo spôsoby odvedenia vody. Stanovenie objemu bolo uskutočnené nezávisle na tvorbe odtoku, pričom sa vždy hľadali varianty umožňujúce vytvorenie maximálne možných objemom za technicky realizovateľných podmienok. Jedna, neskôr odmietnutá možnost odľahčenia prietoku Čiernej vody spočívala v prevedení Vajnorského potoka do Šúrskeho kanála. Malo ísť o vybudovanie potrubného privádzača, ktorý by začínal pri zhybke Vajnorského potoka na Šúrskom kanáli a zausťoval by do Šúrskeho kanála v mieste vyústenia Vajnorského odpadu. Tento variant je však prakticky nerealizovateľný, keďže nie je možné z konštrukčných dôvodov zrealizovať prevedenie privádzača popod diaľničný most. Z technických dôvodov bola zamietnutá aj varianta prevedenia vody z Čiernej vody do Malého Dunaja. P

P

5.1 Akumulačno-drenážny odtokový systém Ide o najrozsiahlejší navrhovaný vodohospodársky objekt v území. Konštrukčne aj situačne priamo nadväzuje na historický drenážny a odvodňovací systém. Ide vlastne o zachovanie línií pôvodného odvodňovacieho systému, ktoré sú kolmé na os toku Čierna voda. Odvodňovacie rigoly budú zväčšené čo do šírky tak, aby sa zväčšila aj ich objemová kapacita. Hĺbku rigolov sa navrhuje ponechať v súčasnej úrovni, ktorá sa upraví tak, aby sa zabezpečil odtok vody z rigolov do Čiernej vody. Odvodňovacie rigoly budú v dne upravené tak, aby bol do nich umožnený prestup podzemnej vody v čase jej zvýšenej hladiny. Rigoly tak budú plniť funkciu stabilizácie hladiny podzemnej vody a budú zabraňovať plošnému podmáčaniu územia. Na vyústení rigolov do toku Čiernej vody bude hradenie s definovanými priepustnými otvormi, ktorých prietočnosť bude pri rôznej výške hladiny vody v rigoloch nastavená tak, aby v bezzrážkovom období mohlo dôjsť k vyprázdneniu rigolov a počas prívalovej zrážky k dočasnému zadržaniu vody v rigoloch. Akumulačno-drenážny systém bude situovaný pod telesom hlavných komunikácií. Prietočnosť systému musí byť navrhnutá tak, aby počas prívalovej zrážky mohli odtekať vody z ciest a chodníkov do akumulačných stupňov na Čiernej vode, a následne sa v rigoloch akumulovala voda zo striech domov. Jednotlivé línie systému delia územie tak, aby bolo možné do nich z oboch strán zausťovať zrážkové vody z priľahlej zástavby. Delenie územia týmito líniami nevylučuje jeho ďalšiu parceláciu pre individuálnu zástavbu. V súčasnosti je predčasné navrhovať konkrétne stavebné riešenie. To môže byť založené či už na betónových prefabrikátoch v dolnej časti otvorených pre vstup podzemnej vody alebo na modernej technológii plastových dutinových výplní známych pod pojmom elwa-bloky. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie bude musieť byť riešené aj križovanie inžinierskych sietí s líniami systému, výpustné otvory do Čiernej vody s hradením. V každom prípade však bude potrebné dodržať minimálny profil akumulačného rigolu 4,5 m2, čo predstavuje lichobežník zodpovedajúci súčasným hlavným rigolom (šírka v korune 4m, šírka pri dne 2 m, výška 1,5 m). Táto plocha profilu

SKOV, s.r.o.:


- 16 -

akumulačného rigolu korešponduje s celkovou dĺžkou línií, ktoré je možné v území vytvoriť a limituje preto ich celkovú kapacitu.

5.2 Obvodové akumulačné rigoly Akumulačný rigol s hladinou vody Ide vlastne o vytvorenie líniového akumulačného prvku, ktorý by svojou hĺbkou zasahoval až na hladinu podzemnej vody. Tento prvok je navrhovaný všade tam, kde je možné predpokladať hladinu podzemnej vody v malej hĺbke pod terénom. Ide najmä o okolie Triblaviny. Situovanie rigolu je možné najmä po obvode stavebných zón, pričom sa pokiaľ možno, využívajú zvyšky starých drenážnych kanálov. Akumulačný rigol bude pred vyústením do Čiernej vody zahradený tak, aby sa v ňom počas prívalovej zrážky zachytil požadovaný objem vody. Hradenie by malo byť riešené stabilnými priepustnými otvormi, ktoré zaručia vzdutie vody ako aj následné postupné vyprázdnenie. Suché akumulačné rigoly Ide o opatrenie, ktoré je už v súčasnosti rozpracované v stavebných návrhoch projekčnej spoločnosti Arding, s.r.o., Bratislava, na území Triangel - Hrudky. Vzorový profil je zobrazený na obr. X. Ako vidno ide o plytký prvok zasahujúci cca 1 m pod terén. Suchý akumulačný rigol je pri svojom napojení na recipient alebo na iný následný odvodňovací prvok uzavretý hradením, ktoré umožní zadržanie vody počas prívalovej zrážky a následne jej postupné odtekanie. Malá hĺbka rigolu zabezpečí jeho úplné odtečenie a následné vyschnutie, čo je dôležité najmä z estetického hľadiska ako aj z hľadiska premnožovania sa komárov.

5.4 Suchý polder Ide o prvok, ktorý je možné ľahko vytvoriť menšími terénnymi úpravami na vhodne modelovanom povrchu terénu. Takáto príležitosť sa naskytá najmä na južnom ohraničení územia CEPIT pri Vajnoroch. Územie poldra by malo zostať ako zatrávnená plocha, ktorú je možné využívať napr. na voľnočasové aktivity, ktoré nevyžadujú také vybavenie v území, ktoré by mohlo byť ohrozené občasným zatápaním (napr. in-line dráha, free-style dráha pre skateboarding a pod., oddychový park s lavičkami). Pred vyústením poldra do recipientu musí byť realizované hradenie, ktoré zabezpečí zadržanie prívalovej vody a zároveň jeho pomalé vyprázdnenie.

5.5 Retencia vody v koryte Čiernej vody Koryto Čiernej vody je pomerne plytké a málo široké, prerastené, na viacerých miestach je zúžené betónovými premosteniami poľných ciest (foto príloha). Aby sa overili prietočné vlastnosti súčasného koryta Čiernej vody, bolo uskutočnené zameranie jeho súčasného tvaru v úseku od Bernolákova až po NPR Súr (autocesta). Geodetické zameranie uskutočnilo SVP, š.p., výsledky zamerania sú uvedené v samostatnej prílohe štúdie. Na základe uskutočnených výpočtov možno konštatovať, že súčasné koryto Čiernej vody nie je schopné na viacerých miestach previesť nadpriemerné a extrémne prietoky bez vybreženia. Pre vytváranie akumulačných objemov v blízkosti zastavaného územia je najvýznamnejší úsek od Triblaviny po Šúr (obr.12). Tvar koryta a výškové pomery okolitého terénu je vidieť na priečnych profiloch koryta tohto úseku, na obr. 13. Na základe týchto meraní bol zostavený pozdĺžny profil tohto úseku, pričom bol braný do úvahy vždy nižšie položený breh. Na základe výškových pomerov, ktoré nie je možné meniť, boli v tomto úseku navrhnuté 3 vzdutia hladiny vody tak, aby nedošlo k vybreženiu vody. Tento profil slúžil na výpočet čiastkových objemov pri súčasnom tvare koryta a pri úprave koryta na 10 a 15 m šírku vodnej hladiny pri sklonoch svahov 1:2. Pozdĺžny profil a tabuľka alternatívnych objemov pri navrhnutom vzdutí sú uvedené na obr. 14. Vzhľadom na hlbšie situované koryto a vyššie brehy, poskytuje najväčší objem horný úsek. Tri na seba nadväzujúce vzdutia vytvárajú akumulačné stupne, s rôznym objemom. Ten je závislí na situovaní prehrádzok a úpravách koryta. Prehľad objemov je uvedený v tab. 7. Navrhnutá situácia prehrádzok vychádza nielen z požiadavky dosiahnutia maximálneho objemu, ale zohľadňuje aj budúce rozloženie stavebných celkov a rozdelenie ich odtoku do jednotlivých stupňov.

SKOV, s.r.o.:


- 17 -

Obr. 12 Situácia geodetického zamerania Čiernej vody v úseku Triblavina - NPR Šúr (podrobnosti viď samostatná príloha – „Geodetické zameranie Čiernej vody - SVP.)

Obr. 13 Priečne profily koryta Čierna voda.

SKOV, s.r.o.:


Obr. 14 Návrh možného vzdutia hladiny vody v Čiernej vode v úseku Triblavina - Šúr.

- 18 -

SKOV, s.r.o.:


- 19 -

Tab.7 Objem akumulačných stupňov pri rôznej šírke koryta. úsek spoločné charakteristiky akumulačných stupňov priem. dĺžka priem. priem. výška pri úseku (m) šírka šírka dna max. brehu pri (m) vzdutí (m) max. vzdutí (m)

objem akumulačných stupňov po rozšírení brehov súčasný stav priem. objem profil (m3) (m2)

šírka hladiny 10 m priem. objem profil (m3) (m2)

šírka hladiny 15 m priem. objem profil (m3) (m2)

A

1.22

900

8.2

3.6

7.20

6480

9.22

8300

15.32

13790

B

1.27

2200

7.7

3.7

7.24

15930

9.74

21430

15.82

34800

C

0.5

5600

10

4.8

8.00

22400

8.00

22400

14.00

39200

spou

44810

spolu

52130

spolu

87800

Koryto Čiernej vody má vhodný priečny profil na vytvorenie retencie aj v dolnom úseku medzi Triblavinou a severným ohraničením obce Bernolákovo. Tento úsek je však relatívne krátky a je na ňom veľmi malý sklon, ktorý neumožňuje vytvoriť dostatočné vzdutie hladiny vody bez toho, aby nezasiahlo až nad hospodársky dvor na Triblavine a do Vajnorského potoka. Pri maximálnom vzdutí 0,4 m v mieste profilu PF-14, ktoré by končilo pri poľnohospodárskom moste (PF 17), a nezasahovalo by teda do oblasti Triblaviny a Vajnorského potoka, by sa dosiahol len relatívne malý akumulačný objem cca 9000 m3. Vzhľadom na tieto obmedzenia nenavrhujeme vytvorenie akumulačného objemu v tomto úseku toku Čierna voda. P

P

5.6 Akumulácia vody v jazerách v okolí Vajnor Pre zadržanie prívalovej vody v oblasti Vajnor možno využiť najmä súčasné rybníky v okolí obce. Množstvo vody, ktoré by bolo možné v jazerách zadržať, je závislé najmä od maximálnej výšky hladiny vody v jazere a výšky terénu v okolí jazera. Poloha jazier zas predurčuje oblasť - zónu, odkiaľ by sa do nich dala priviesť prívalová dažďová voda. Pre stavebné zóny Letisko a CEPIT by mohol slúžiť ako retenčný prvok Vajnorské jazero, pre zástavbu v obci Vajnory a jej okolí zase jazero Lysé. Využitiu týchto jazier však bráni najmä ohrozenie ich kvality ľahkým prenosom znečistenia, ktoré sa môže do týchto vôd dostať najmä z povrchu chodníkov a vozoviek v zastavaných zónach. Preto podmienkou využitia Vajnorského rybníka a rybníka Lysé na vypúšťanie zrážkovej vody bude zriadenie primeranej čistiacej stanice odtekajúcich dažďových vôd. Vajnorský potok má na rozdiel od Čiernej vody až 40% územia situovaného v členitom prostredí Malých Karpát, kde môže zo zrážok vzniknúť ostrejšia prietoková vlna, ktorá zhoršuje podmienky pre odtok dažďovej vody zo stavaných území. Sploštenie tejto prietokovej vlny je teda súčasťou riešenia odtoku dažďovej vody zo zastavaných území. Pre sploštenie prietokovej vlny Vajnorského potoka tvoriacej sa v Malých Karpatoch je možné využiť jazerá Vajnorské rybníky a ich jestvujúci rozvodný a manipulačný systém. V tomto prípade nie je potrebné čistenie pritekajúcej vody. Pre dosiahnutie akumulačného objemu týchto jazier je potrebné jazerá vyčistiť od bahenných nánosov. Tiež je potrebné zrekonštruovať rozvodný systém a manipulačné objekty (súčasný stav viď foto príloha). TAB. 8 Akumulačné objemy jazier v okolí Vajnor. Jazero

Plocha (ha)

Vajnorské jazero jazero Lysé Vajnorské rybníky pozn. [1] [2] [3]

16.8 1.9 9.6

max. hladina (m n.m.) 128.5 129.1 133.5

terén (m n.m.)

možné zvýšenie hladiny (m) 130.1 1 129.9 0.5 134.5 1.3

objem 3 (m ) P

P

168500 9500 126000

podľa pozorovacieho objektu SHMÚ č. 713 v tesnej blízkosti jazera odhad podľa konfigurácie terénu a pozor. Objektov SHMÚ č. 710 a 713 odhad podľa výškopisu mapy 1:10000

SKOV, s.r.o.:


- 20 -

Územie v okolí Vajnor však okrem jestvujúcich jazier poskytuje aj možnosti pre vytvorenie nových menších jazier, ktoré by slúžili na zadržanie prívalových dažďových vôd. Ide najmä o územie východne od obce Vajnory, kde ustálená hladina podzemnej vody sa vyskytuje v primeranej hĺbke pod terénom. Z tohoto hľadiska je najvhodnejšie územie na juhu stavebnej zóny Letisko, kde sa ustálená hladina podzemnej vody pohybuje v hĺbke až 3,3 -3,5 m pod terénom. To znamená, že po odťažení horninového materiálu a narazení hladiny podzemnej vody, zostávajú v tomto priestore aspoň 3 m od hladiny vody po povrch terénu. Za týchto podmienok by bolo možné dosiahnuť gravitačné odvedenie vody z územia a zvýšiť pritom hladinu vody v jazere aspoň o 2 m bez ohrozenia jeho brehov a okolia. Pri ploche takéhoto jazera 1 ha by bolo možné zadržať do 20000 m3 prívalovej dažďovej vody. Následná infiltrácia vody z jazera do okolitých podzemných vôd by pritom neohrozila okolitú zástavbu, pokiaľ by sa v nej neuplatnilo budovanie hlbokých suterénnych priestorov. Dosah dočasného zvýšenia hladiny podzemnej vody v okolí takéhoto jazera by bolo potrebné určiť hydraulickým modelovaním a podľa výsledkov potom usmerniť výstavbu v jeho okolí. P

P

SKOV, s.r.o.:


- 21 -

6. Bilancia odtoku zrážkových vôd Porovnanie množstva prívalových dažďov a akumulačných objemov ukazuje, do akej miery je možné dosiahnuť stav, kedy ani počas 50 ročného dvojhodinového prívalového dažďa nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu prietoku v Čiernej vody. Snahou pri navrhovaní všetkých alternatív zadržiavania vody v území bolo vytvoriť v hodnotenom území maximálne možný objem pre zadržanie prívalového dažďa. Ak porovnáme množstvo dažďovej vody, ktoré sa vytvorí spadnutím 50 ročnej extrémnej zrážky, a objemy, ktoré by bolo možné v hodnotenom území vytvoriť pre jej zachytenie (tabuľka č. 9), možno konštatovať, že prívalové vody z extrémnych zrážok by bolo možné zadržať, bez podstatného ovplyvnenia prietoku Čiernej vody. Tab.9 Porovnanie objemom zrážok a potenciálnych akumulačných objemov (situácia v prílohe 5).

Stavebné zóny sú v tabuľke č.9 zostavené tak, aby odtok z jednotlivých častí územia nadväzoval na priestorové možnosti vytvorenia jednotlivých akumulačných objemov. Týka sa to najmä stavebnej zóny PARK CITY, ktorá bola rozdelená na západnú a východnú časť tak, aby obe tieto časti územia nadväzovali na možnosti vytvorenia akumulačných stupňov na Čiernej vode. Toto rozdelenie a situovanie jednotlivých akumulačných objemov zohľadňuje aj územia ležiace severne od zóny PARK CITY, ktoré sú úž vystavené resp. na nich už prebieha výstavba a teda nie je možné v nich už realizovať opatrenia na zadržanie prívalového dažďa. Pre stavebné zóny ležiace na severozápade, v oblasti Čiernej Vody, ako aj severovýchodne od zóny PARK CITY sú navrhované také akumulačné opatrenia, ktoré dokážu samostatne zadržať všetku prívalovú dažďovú vodu, bez ovplyvnenia nosného akumulačno-drenážneho systému na území zóny PARK CITY a jeho súčinnosti s akumulačnými stupňami A a B na Čiernej vode. Aj napriek nevhodným hydrogeologickým podmienkam (príloha č.3) v oblasti stavebnej zóny Šúr pri Slovenskom Grobe je tu možné vytvoriť určitý akumulačný objem, ktorý je možné kombinovať s akumulačným stupňom C na Čiernej vode. Stavebná zóna TRIBLAVINA+ a zóna polyfunkčnej zástavby severne od Čiernej Vody sa nachádzajú na relatívne vyvýšenom území v blízkosti močariska NPR Śúr. Z týchto území je preto možné prívalovú vodu gravitačne odviesť aj do tohto močariska. Obe územia však poskytujú dostatočný priestor aj pre vytvorenie vlastných akumulačných priestorov. Nevhodné geologické pomery v oblasti stavebnej zóny CEPIT, najmä veľmi vysoká hladina podzemnej vody, neumožňujú bezpečné budovanie hlbších akumulačných prvkov. Dostatočný akumulačný objem je však možné vytvoriť prostredníctvom plytkého suchého poldra.

SKOV, s.r.o.:


- 22 -

7. Navrhované opatrenia 7.1 Stavebná zóna PARK CITY objem vody z príval. dažďa 46000 akumulačné množstvo 53600 navrhované opatrenie označenie akumulačno-drenážny E2-E3 (5500) systém E4-E6 (8300)* akumulačné stupne na A (8300) Čiernej vode B (21400)* pozn.* spoločný akumulačný objem aj pre zóny: Čierna Voda (6 a7)

Podstata akumulácie prívalovej vody spočíva v akumulačno-drenážnom systéme, ktorý je vlastne rozšírením pôvodného poľnohospodárskeho drenážneho systému, a vo vytvorení dvoch akumulačných stupňov v koryte Čiernej vody. Akumulačno-drenážny systém Akumulačno-drenážny systém bude kľúčovým prvkom pre zadržanie prívalovej vody z najväčšej stavebnej zóny PARK CITY. Navrhujeme ho vytvoriť zo súčasného poľnohospodárskeho drenážneho systému, zachovaním a predĺžením línií kolmých na Čiernu vodu až do tohto toku. Každá línia bude pred vyústením do toku uzavretá hradiacim objektom. Tento objekt musí byť dimenzovaný tak, aby počas prívalovej zrážky zadržal podstatnú časť vody v systéme. V bezzrážkovom období bude tento objekt vodu zo systému permanentne prepúšťať, čím dôjde k jeho postupnému vyprázdneniu. Permanentná priepustnosť bude zabezpečovať aj odtok drénovaných podzemných vôd v čase ich stúpnutia. Technické riešenie línií systému musí pri celkovej dĺžke 6100 m rešpektovať minimálny prietočný profil, ktorý je odvodený zo súčasného tvaru drenážnych rigolov a činí caa 3,5 m2. Tento minimálny záplavový profil je potrebné dosiahnuť, aby sa pri dĺžke línií, ktoré umožňuje terén, dosiahol požadovaný akumulačný objem (tab.10). Ďalšou podmienkou je otvorenosť systému pre vstup podzemnej vody. Akými materiálmi bude systém realizovaný a ako bude konštrukčne riešený, bude definované vo vyššom stupni projektovej prípravy územia. V zásade pripadajú do úvahy prefabrikované betónové bloky v dolnej časti otvorené alebo plastové dutinové výplne napríklad typu ELWA. Pri projektovaní systému bude potrebné tiež nadimenzovať prepúšťacie objekty tak, aby trvalý výtok vody pri napĺňaní systému neohrozil prietok na Čiernej vode. P

P

Tab.10 Základná charakteristika línií akumulačno-drenážneho systému (situácia v prílohe č.5). označenie vetvy E2 E3 E4 E5 E6 spolu

dĺžka objem pri profile (m) 4,5 m2 (m3) 850 3825 1250 5625 1250 5625 1000 4500 850 3825 5200 23400 P

P

P

P

Akumulačné stupne na Čiernej vode A a B Akumulačné stupne je možné vytvoriť prehradením Čiernej vody a úpravou jej koryta v úseku od Triblaviny až k NPR Šúr. V oblasti stavebnej zóny PARK CITY je možné vytvoriť dve prehradenia, ktorých situácia bola navrhnutá s ohľadom na odtok vody z územia cez línie akumulačnéhodrenážneho systému. Vzhľadom na plytko uložene dno koryta bude prehradenie spočívať vo vybudovaní nízkych hrádzí cca 1,5 m vysokých. Tieto hrádze bude potrebné vybaviť prepúšťacími otvormi, ktoré zaručia permanentný prietok. Ich prietok by mal byť nastavený tak, aby sa v hrázdach zadržala prívalová voda zo zrážok. Konkrétne riešenie hrádzí a prepúšťania vody, či budú hrádze obsluhované a v akom režime (napr. pre vytvorenie vodnej hladiny v čase sucha), musí byť určené vo vyššom stupni projektovej prípravy. V tejto etape bude tiež upresnený aj spôsob rozšírenia a úpravy brehov, ktorý musí rešpektovať požiadavku dosiahnutia minimálnych objemov v akumulačných stupňoch. Rozsiahlejšie úpravy sa budú vzhľadom na majetkové pomery týkať najmä pravého brehu, ktorý prináleží stavebnej zóne PARK CITY. Pri zachovaní minimálnych požadovaných objemoch tu bude možné koryto tvarovo upraviť i pre oddychové a rekreačné aktivity. Vytvorením vhodne

SKOV, s.r.o.:


- 23 -

modelovaných zátok a zníženín svahovaných k toku (suchých poldrov) bude možné získať ďalší akumulačný objem, resp. nahradiť chýbajúci objem tam, kde nebudú možné iné úpravy koryta. Tab.11 Charakteristika akumulačných stupňov. charakteristika stupňa: výška vzdutia na hrádzi (m) dĺžka vzdutia (m) priemerná šírka koryta na hladine (m) priemerná šírka koryta na dne (m) priemerná výška vodnej hladiny (m) sklon svahov celkový akumulačný objem (m3) P

P

A 1.18 930 10 5,12 1,22 1:1 8300

B 1,48 2200 10 4,9 1,27 1:1 21400

7.2 Stavebná zóna Čierna Voda - centrálna časť objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie

5000 0 žiadne

Ide o územie z juhu obkolesujúce pôvodnú vidiecku zástavbu Čiernej Vody. Na tomto území už prakticky končí výstavba rodinných domov, a preto tu už nie je možné aplikovať akumulačné prvky pre zadržanie prívalovej dažďovej vody. Vodu z tohto územia je však možné zadržať v akumulačnodrenážnom systéme na území PARK CITY (línie E3, E4) a v obvodom rigole L2, na území budúcej zástavby západne od Čiernej Vody. Pre usmernenie prívalového odtoku do týchto prvkov bude potrebné spracovať detailný výškopis už jestvujúcich ulíc a na nich navrhnúť také opatrenia (napr. retardéry pre autá), ktoré vhodne usmernia odtekanie prívalových vôd.

7.3 Stavebná zóna Čierna Voda - NECHASIM - KIA objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie

5600 0 žiadne

Ide o už rozostavanú stavebnú zónu, tiahnucu sa okolo niekdajšieho Pálfyho majera (Čierna Voda) pozdĺž cesty na Slovenský Grob až k rozostavenému územiu stavebnej zóne KIA. Pre individuálnu zástavbu v okolí Palfyhomajera neboli realizované žiadne ochranné prvky pred prívalovou dažďovou vodou. Určité akumulačné prvky sú navrhované pre zástavbu v stavebnej zóne KIA, avšak ich odvedenie nie je riešené napr. osobitnou dažďovou kanalizáciou do Čiernej vody. Časom bude teda dochádzať k vytekaniu týchto vôd spod umelo zvýšeného terénu smerom na juh, po teréne v pôvodnej nivelete. V konečnom dôsledku budú tieto vody povrchovo prestupovať do nižších častí územia, teda do stavebnej zóny PARK CITY, jej východnej časti. S touto okolnosťou sa však v tejto zóne počíta. Prestupujúce dažďové vody budú odvádzané a akumulované líniami akumulačno-drenážneho systému a akumulačným stupňom B na Čiernej vode.

7.4 Stavebná zóna Slovenský Grob - ŠÚR objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný stupeň akumulačno-drenážny systém

8600 26900* označenie C (22400) S (4500)

Táto stavebná zóna sa nachádza v území s nepriaznivými hydrogeologickými podmienkami. Na väčšine územia, najmä v centrálnej a východnej časti sa nachádza hladina podzemnej vody pomerne blízko terénu. Hladina podzemnej vody bola zistená v 0,8 až 1,1 m pod terénom. Pričom má po odkrytí

SKOV, s.r.o.:


- 24 -

tendenciu stúpať a to miestami až do 0,3 m pod terénom. Preto neodporúčame na tomto území budovať žiadne plytko uložené akumulačné prvky, ako napr. suché akumulačné rigoly, individuálne akumulačné nádrže apod. Vzhľadom na relatívne veľkú plochu tohto územia by ich muselo byť viac, čím by sa zvýšilo riziko narazenia hladiny podzemnej vody a následného zaplavovania týchto prvkov. V týchto podmienkach by však malo význam vybudovať jednu líniu akumulačno-drenážneho systému, podobnú tým aké sa navrhujú na území PARK CITY. Takúto líniu je možné vybudovať popri južnej hranici územia, kde by dosiahla dĺžku cca 1 km a cez regulovaný vypúšťací objekt by bola zaústená do Čiernej vody. Línia by bola uložená pod úrovňou terénu, a preto by nezaberala plochy na výstavby. Dno tohto akumulačno-drenážneho prvku musí byť otvorené pre vstup podzemných vôd. Zriadenie takejto akumulačno-drenážnej línie by nielen zvýšilo akumulačný objem využiteľný pre toto územie, ale do určitej miery by aj znížilo hladinu podzemnej vody v okolí, čo by malo priaznivý dopad najmä na výstavbu ale i prevádzku územia (eliminácia zaplavovania inžinierskych sieti podzemnou vodou). Ďalším alternatívnym akumulačným prvkom pre toto územie je vytvorenie nízkej prehrádzky v koryte Čiernej vody (tab.12). Aj toto relatívne nízke vzdutie by pri danom sklone koryta (odhad podľa zamerania) zasiahlo až do oblasti NPR Šúr. Výšku vzdutia a jeho dosah a tým aj reálny akumulačný objem koryta bude preto potrebné overiť v ďalšej projektovej príprave. Ide najmä o to, aby prehrádzka negatívne neovplyvnila odtok z horného toku Čiernej vody, Starej Blatiny a Slováčkovho kanála. Tab.12 Charakteristika akumulačného stupňa C. charakteristika stupňa: výška vzdutia na hrádzi (m) dĺžka vzdutia (m) priemerná šírka koryta na hladine (m) priemerná šírka koryta na dne (m) priemerná výška vodnej hladiny (m) sklon svahov celkový akumulačný objem (m3) P

P

C 1.1 5600 10 8,0 0,5 1:1 22400

7.5 Stavebná zóna Chorvátsky Grob - západ objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný rigol

6500 7800 označenie R (7800)

Stavebná zóna leží v čiastkovom povodí Mlynského potoka, ktorý sa vlieva do Čiernej vody v úseku akumulačného stupňa B. Tento stupeň je však určený pre východnú oblasť stavebnej zóny PARK CITY, ktorá vzhľadom na svoju rozlohu vyžaduje väčšie akumulačné objemy. Prívalové vody zo stavebnej zóny Chorvátsky Grob - západ je možné akumulovať v obvodom rigole, ktorý by oddeľoval malopodlažnú zástavbu od cesty a polí. Po obvode tejto stavebnej časti by bolo možné vybudovať suchý akumulačný rigol o dĺžke až 750 m, ktorý by pri šírke 20 m a profile 10,47 m2 (zatopenie 0,3 m pod terénom) poskytol akumulačný objem až 7800 m3. Akumulačný rigol by pozostával z dvoch vetví, pričom obe by boli cez hradiaci objekt zaústené do Mlynského potoka. Každá z vetví by akumulovala dažďové vody z priľahlého zastavaného územia po oboch stranách Mlynského potoka. Situovanie a teda aj konečné rozmery akumulačného rigolu budú závisieť od celkového riešenia tohto územia a bude ho potrebné upresniť vo vyššom stupni projektovania. P

P

P

P

7.6 Stavebná zóna TIBLAVINA + objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný rigol odvedenie do NPR Šúr

4300 6700 označenie N (6700) bez limitu

Prívalové dažďové vody, ktoré budú vznikať na tomto území, je možné zadržať v území dvoma spôsobmi. Vzhľadom na situovanie územia na vyvýšenom mieste a jeho blízkosť k močarisku v NPR Šúr, je možné prívalovú dažďovú vodu odviesť dažďovou kanalizáciou do močariska, kde dôjde k jej

SKOV, s.r.o.:


- 25 -

akumulácii. Vzhľadom na rozlohu močariska je jeho kapacita pre tento účel prakticky neobmedzená. Miesto vypúšťania však musí byť situované dostatočne ďaleko od okraja močariska tak, aby nedochádzalo k opätovnému vytekaniu vody do Čiernej vody cez blízko situovaný Šťukovod, ktorý odvodňuje záplavový areál NPR Šúr. Okrem tohto upresnenia bude potrebné overiť potrebu a spôsob realizácie lapača nečistôt, ktoré môžu byť počas extrémnej zrážky splachované z komunikácií. Druhá možnosť eliminácie prívalovej dažďovej vody spočíva vo vytvorení suchého obvodového rigolu. Ten je možné umiestniť po severnej i po južnej strane územia, severné umiestnenie má výhodu v tom, že obvodový rigol bude pôsobiť tlmivo medzi zástavbou a komunikáciou. Severné umiestnenie má aj tú výhodu, že rigol môže byť dlhší a teda môže sa tu vytvoriť väčší akumulačný objem. Pri priemernej šírke v brehoch a pri maximálnom zaplavení do výšky 0,3 m pod terénom môže severne situovaný rigol poňať až 6700 m3 prívalovej vody, čo výrazne prevyšuje požiadavky na akumuláciu. Takáto alternatíva však poukazuje na skutočnosť, že pre územie je možné vytvoriť samostatný akumulačný objem. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie, keď už budú známe konkrétne odtokové plochy, bude upresnená celková potreba akumulačného objemu a tým aj konečné rozmery rigolu. Tiež bude potrebné doriešiť hradenie na konci rigolu, pred jeho vyústením do Čiernej vody tak, aby mal rigol stály prietok a v prípade prívalovej zrážky došlo k jej zadržaniu. P

P

7.7 Stavebná zóna TRIANGEL - Hrudky objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný rigol

2600 5200 označenie D

V súčasnosti už projekčne rozpracovaným akumulačným prvkom v tejto stavebnej zóne je systém suchých obvodových akumulačných rigolov. Po obvode územia je možné vytvoriť navzájom prepojený systém tvoriaci jeden až 700 m dlhý obvodový rigol s priemernou šírou 15 m v úrovni brehov. Pri predpokladaných rozmeroch (obr.15) je možné dosiahnuť plochu zatopeného profilu 7,47 m2, za predpokladu, že hladina vody vystúpi max. 0,3 m pod terén. Za týchto okolností je možné získať akumulačný objem až 5200 m2. To značne prevyšuje požiadavku na akumuláciu vody, preto bude možné akumulačný rigol zúžiť, a tak primerane zmenšiť jeho objem podľa aktuálnej miery zastavanosti a tvorby prívalovej vody. Voda bude v tomto rigole zadržiavaná hradiacim objektom, z ktorého bude ďalej vypúšťaná do Čiernej vody v úseku akumulačného stupňa C. Vypúšťací objekt musí umožňovať stály výtok vody tak, aby počas bezzrážkového obdobia došlo k úplnému vyprázdneniu rigola a k jeho uschnutiu. V priestore rigola môžu byť situované zariadenia pre voľnočasové a športové aktivity, ktoré sa nepoškodia občasným zaplavením. V týchto miestach môže mať rigol aj nepravidelný tvar pre zvýšenie vizuálnej atraktivity. P

P

P

Obr.15 Vzorový profil suchého obvodového akumulačného rigolu (prevzaté z Arding, s.r.o., Bratislava).

SKOV, s.r.o.:


P

- 26 -

7.8 Stavebná zóna Čierna Voda - západ objem vody z príval. dažďa 6400 akumulačné množstvo 12600* navrhované opatrenie označenie obvodový rigol L1 (8900) obvodový rigol L2 (3700)* pozn.* spoločný akumulačný objem aj pre Čierna Voda - centrálna časť

Do tejto stavebnej zóny spadajú územia vyčlenené v budúcnosti na výstavbu rodinných domov. Pre tieto územia je možné vytvoriť samostatné akumulačné objemy prostredníctvom plytkých obvodových rigolov zaústených do Hraničného potoka cez hradiace objekty. Aj v tomto prípade musia tieto objekty zabezpečovať úplné odtečenie vody z rigolov a na druhe strane jej zadržanie počas prívalového dažďa. Systém akumulačných rigolov poskytuje pri dĺžke 1200 m (L1) a 500 m (L2 a záplavovom profile 7,47 m (0,3 m pod terénom) dostatočný objem aj pre zadržanie časti prívalových vôd zo zastavaného územia Čierna voda - centrálna časť.

7.9 Stavebná zóna Čierna Voda - sever objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný rigol odvedenie do NPR Šúr

3000 5600 označenie M (5600) bez limitu

Podobne ako v prípade stavebnej zóny TRIBLAVIBA+ je možné prívalové dažďové vody, ktoré budú vznikať na tomto území je možné akumulovať dvoma spôsobmi. Vzhľadom na situovanie územia na vyvýšenom mieste a jeho blízkosť k močarisku v NPR Šúr, je možné prívalovú dažďovú vodu odviesť dažďovou kanalizáciou do močariska, kde dôjde k jej akumulácii. Rozloha močariska poskytuje prakticky neobmedzený akumulačný objem. Miesto vyústenia dažďovej kanalizácie bude potrebné upresniť podľa morfológie terénu záplavového územia. Vyústenie musí tiež byť dostatočne vzdialené, aby nedošlo k spätnému vytekaniu cez prítoky Blahútovho kanála. Okrem tohto bude potrebné overiť spôsob prečistenia dažďových vôd, ktoré môžu byť počas extrémnej zrážky znečistené splachom nečistôt z ulíc a chodníkov. Druhá možnosť zadržania prívalovej dažďovej vody spočíva vo vytvorení suchého obvodového rigolu, ktorý je tu možné vytvoriť pozdĺž severnej hranice až v dĺžke 750 m. Akumulačný rigol je možné zaústiť do Blahutovho kanála prostredníctvom hradiaceho objektu, ktorý umožní stály výtok vody avšak zadrží vodu z prívalového dažďa. Pri priemernej šírke 20 m v brehoch a pri maximálnom zaplavení do výšky 0,3 m pod terénom môže severne situovaný rigol poňať až 5600 m3 prívalovej vody, čo výrazne prevyšuje požiadavky na akumuláciu. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie bude preto potrebné optimalizovať rozmery a teda objem rigolu po upresnení rozsahu výstavby na tomto území. Tiež bude potrebné navrhnúť riešenie vypúštacieho objektu a napojenie na Blahutov kanál. P

P

7.10 Stavebná zóna U45 objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie obvodový rigol

2100 6000 označenie P (6000)

Ide o malú stavebnú zónu včlenenú medzi zónu PARK CITY a Čierna Voda NECHASIM - KIA. Nachádza sa teda nad akumulačno-drenážnym systémom, ktorý bude musieť odvádzať aj dažďové vody aj z tohto územia do Čiernej vody. Na tomto území je však možné po jeho južnej hranici vybudovať suchý obvodový akumulačný rigol a to v dĺžke až 550. Pri priemernej šírke brehov 20 m a záplavovom profile 7,47 m2 (max. hladina 0,3 m pod terénom, obr. 15), by tu bolo možné zadržať až 4100 m3. prívalovej vody. Akumulačný rigol by mal mať vypúšťacie zariadenie, ktoré bude schopné počas prívalovej zrážky úplne zastaviť výtok z rigolu tak, aby v čase extrémneho dažďa nedochádzalo k zaplňovaniu nižšie situovaného akumulačno-drenážneho systému v území PARK CITY. Voda z rigolu by mala byť vypúšťaná až po vyprázdnení akumulačno-drenážneho systému PARK CITY. P

P

P

P

SKOV, s.r.o.:


- 27 -

7.11 Stavebná zóna Triblavina - sever - obytná zástavba objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie obvodový rigol

8300 10500 označenie F (10500)

Ide o samostatnú stavebnú zónu prináležiacu z juhu k západnej časti stavebnej zóny PARK CITY. Prívalové dažďové vody z tejto zóny je možné akumulovať v obvodovom rigole, ktorý by sa tiahol pozdĺž ľavého brehu Čiernej vody a na západnom ohraničení zóny by do nej zausťoval. Celková dĺžka takto situovaného rigolu by dosiahla 1 km. Pri šírke 20 m a zátopovom profile 10,47 m2 by sa tak vytvoril akumulačný objem cca 10500 m3. Akumulačný rigol by bol zaústený do Čiernej vody hradiacim objektom, ktorý musí umožňovať úplný výtok vody z rigola a pri extrémnom daždi zas zadržiavať prívalovú vodu. Konečné rozmery rigolu bude potrebné upresniť podľa celkovej odtokovej plochy vo vyššom stupni projektovej prípravy. P

P

P

P

7.12 Stavebná zóna Triblavina - sever - skladové priestory objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie obvodový rigol

4300 4500 označenie S (4500)

Stavebná zóna je určená najmä na budovanie skladových priestorov, preto bude mať vysokú mieru zastavanosti. Odtok je možno riešiť vybudovaním samostatného plytkého akumulačného rigolu, ktorý by bol vedený v severnej časti územia a bol by zaústený do Čiernej vody ešte nad prehrádzkou A. Pri celkovej dĺžke cca 600 m by pri šírke 15 m a zátopovom profile 7,47 m (zatopenie do výšky 0,3 m pod terénom) jeho objem dosiahol 4500 m3. Rigol v týchto miestach klesá šikmo po teréne, čo umožní ľahké odvedenie dažďových vôd z jednotlivých zastavaných plôch v tejto stavebnej zóne. Konečné rozmery rigolu, jeho umiestnenie v teréne, ako aj jeho zaústenie do Čiernej vody bude musieť byť upresnené vo vyššom stupni projektovej dokumentácie, podľa konečného návrhu zástavby a teda aj veľkosti odtokových plôch. V tejto fáze bude musieť byť navrhnutý aj vypúšťací objekt, ktorý musí umožniť úplné vysušenie rigolu a zároveň zadržanie prívalovej vody počas extrémnej zrážky. P

P

7.13 Stavebná zóna Triblavina - juh - západ objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný kanál

9300 10200 označenie J (9900)

Stavebná zóna vysokej zastavanosti (sklady) s nachádza v území, kde sa hladina podzemnej vody nachádza podľa pozorovaní SHMÚ približne 1,5 m pod terénom. Preto tu nie je možné budovať suché akumulačné rigoly. Vzhľadom na možnosť narazenia hladiny podzemnej vody preto odporúčame vybudovať akumulačný kanál so stálou hladinou vody. Možno očakávať, že hladina vody sa ustáli približne 1 až 1,5 pod terénom. Kanál musí zaúsťovať do Čiernej vody cez hradiaci objekt, schopný úplne zamedziť výtok ale i vtok vody do kanálu. Tým sa vytvorí oddelený akumulačný objem a to od ustálenej hladiny cca po 0,5 m pod terénom. Po naplnení tohto objemu prívalovou zrážku bude dochádzať z časti k prirodzenej infiltrácii vody z kanála, no po klesnutí hladiny vody v Čiernej vode bude zvyšný objem možné vypustiť cez stavidlo do tohto toku. Prevádzka akumulačného kanálu bude vyžadovať stálu obsluhu. Vzhľadom na to, že v kanáli bude stála hladina vody, bude možné ho využiť aj ako vlastný zdroj technologickej vody resp. ako požiarnu nádrž. Pri šírke kanálu v brehoch cca 10 m a výške zvýšenia hladiny vody o 1 m prívalovou dažďovou vodou, by bolo možné uvažovať o záplavovom profile 8,5 m2, čo pri celkovej možnej dĺžke kanálu 1,2 km by znamenalo približne 10200 m3 akumulačného objemu. Vo vyššom stupni projektovania bude nutné uskutočniť doplňujúci hydrogeologický prieskum zameraný na overenie výšky hladiny vody pod terénom, podľa ktorej bude možné nadimenzovať rozmery akumulačného kanálu. Podľa konkrétnych zastavaných plôch bude potom potrebné určiť aj konečnú polohu aj dĺžku kanálu. Akumulačný kanál bude možné podľa potreby rozdeliť na dve kratšie vetvy po oboch stranách stavebnej zóny, čo síce zvýši nároky na obsluhu, ale zjednoduší odvedenie dažďových vôd zo zastavaných plôch ku kanálom. P

P

P

P

SKOV, s.r.o.:


- 28 -

7.14 Stavebná zóna Triblavina - juh - ALIP objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačný kanál

7200 7500 označenie K (7500)

Pozdĺž južného ohraničenia stavebnej zóny ALIP ako aj jej stredom sa tiahnu dve línie niekdajších odvodňovacích rigolov, celkovej dĺžky 1500 m. Pri ich rozšírení v brehoch na cca 7 m a hĺbke po pravdepodobný výskyt hladiny podzemnej vody 1.5 m by bolo možné získať záplavový profil s plochou približne 5 m2 (pri zaplavení do výšky 0,5 m pod terénom). Takéto parametre umožňujú spolu získať objem až 7500 m3 pre zadržanie prívalovej vody. Vzhľadom na malú hĺbku hladiny podzemnej vody v tomto území (podľa pozorovaní SHMÚ) môže dôjsť k zaplaveniu kanálov, cca do výšky 1,5m pod terénom. Vznikli by tak akumulačné kanály, s dostatočnou vysokou záplavovou zónou (cca 1m). Vzhľadom na to, že oba odvodňovacie rigoly sa spájajú ešte pred zaústením do Čiernej vody, bol by odtok z tohto akumulačného prvku vedený do tohto toku cez jeden hradiaci objekt. Objekt musí mať schopnosť úplne uzavrieť komunikáciu medzi akumulačným kanálom a Čiernou vodu. Po naplnení kanálu prívalovou vodou bude dochádzať k čiastočnej infiltrácii, zvyšok vôd sa po klesnutí hladiny vody v Čiernej vode vypusti do tohto toku. Objekt bude potrebné obsluhovať. P

P

P

P

7.15 Stavebná zóna Vajnory - CEPIT objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie suchý polder

9700 13000 označenie G (13000)

Stavebná zóna sa nachádza na území s veľmi nepriaznivými hydrogeologickými podmienkami a nevhodnou konfiguráciou terénu. Územie zo severu klesá k juhu, kde odtoku dažďových vôd pozdĺž celej južnej hranice bráni ohrádzovanie Račianskeho potoka. Jediným miestom, kde môžu vnútorné vody prirodzene odtiecť je okolie zhybky Vajnorského potoka. Sťažený odtok tak lokálne spôsobuje zaplavovanie územia. Vzhľadom na tieto okolnosti navrhujeme v tejto stavebnej zóne vytvoriť suchý polder, ktorý by svojim tvarom zodpovedal vrstevnici v nadmorskej výške 130.75 m n.m. Najnižšie položené časti týchto poldrov by bolo potrebné prehĺbiť ešte o cca 0,5 m. Pri ich ploche 0,49 a 1,47 ha a priemernej hĺbke 0,7 m tak vznikne akumulačný objem až 13000 m3. Výtok zo poldra by bol cez hradiaci objekt Vajnorského potoka. Hradenie by malo stály prietok, ktorý by umožnil v bezzrážkovom období úplné vytečenie vody z poldra a jeho uschnutie, počas extrémnej zrážky by zadržal prívalovú vody v poldri. V území tak vznikne občasne zaplavovaná plocha, ktorú by však bolo možné využiť na rekreačnooddychové aktivity, ktorých zariadenia nebude občasné zaplavovanie poškodzovať (napr. inline dráha, lavičky a pod.). Západná časť tejto stavebnej zóny o rozlohe približne 8,1 ha už leží v povodí Račianskeho potoka. Túto časť územia je preto najvhodnejšie odvodniť do Račianskeho potoka. Mieru potrebnej akumulácie bude potrebné určiť vo vzťahu k zastavanosti a tvorbe prívalových vôd v tomto povodí. V prípade nutnosti by však bolo možné prívalové dažďové vody z tejto časti územia previesť do suchého poldra, ktorý má dostatočnú kapacitu na zdržanie aj týchto vôd. Pre prevedenie tejto dažďovej vody by bolo potrebné zriadiť akvadukt cez Račianský potok. P

P

7.16 Stavebná zóna Vajnory - Letisko objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačné jazero

12200 15000 označenie H (15000)

Stavebná zóna sa nachádza na území s veľmi priaznivými geologickými a hydrogeologickými podmienkami, v podloží sú dobre zvodnené štrky a štrkopiesky s málo napätou hladinou podzemnej vody, ktorá sa nachádza až v hĺbke 2,5 až 3 m pod terénom. To umožňuje aplikovať viacero spôsobov akumulácie dažďových vôd, ako napr. vsakovacie rigoly, podzemné vsakovacie nádrže (napr. typ ELWA blokov), akumulačné stokové siete, či akumulačné vsakovacie jazero. Bude na ďalšom projektovaní, ktoré alternatívy budú zvolené a ako budú aplikované. Jedna z najjednoduchších a zároveň krajinársko i ekonomicky veľmi výhodných variant je vytvorenie SKOV, s.r.o.:


- 29 -

akumulačného jazera, z ktorého by nahromadená dažďová voda voľne infiltrovala do podzemných vôd. Pri ploche jazera cca 1 ha a pri možnej záplavovej výške až 1,5 m by sa tak vytvoril dostatočný akumulačný objem až 15000 m3. Vzhľadom na hĺbku hladiny podzemnej vody a získanie dostatočnej rezervy na zvýšenie hladiny vody navrhujeme takéto jazero umiestniť pri južnej hranici územia. Plytšie jazero je však možné vytvoriť aj v iných častiach územia. Voľba a rozloženie akumulačných prvkov nadimenzovaných na výsledný rozsah zastavanosti sa v tomto území môže plne prispôsobiť konečnému urbanistickému riešeniu. P

P

7.17 Stavebná zóna Vajnory - obec objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie jazero na Lysom

6600 9500 označenie I (9500)

Táto stavebná zóna pozostáva z troch menších častí, situovaných v intraviláne obce. Vzhľadom na túto skutočnosť, nie su priamo v území navrhované žiadne akumulačné prvky, ktorých realizácia by bola vzhľadom na okolitú zastavanosť veľmi obtiažna. Všetky tri časti je možné odvodniť jestvujúcimi odvodňovacími kanálmi a prítokmi do Vajnorského potoka. Aby však počas extrémnej zrážky nedošlo k zvýšeniu prietoku vo Vajnorskom potoku a následne na Čiernej vode, navrhujeme zriadiť na Vajnorskom potoku rozdeľovací objekt, ktorý bude prívalovú vodu z Vajnor prevádzať do jazera na Lysom. Toto jazero má dostatočnú retenčnú kapacitu. Jazero bude potrebné prečistiť najmä v jeho severnej časti. Pri ploche 1,9 ha a možnom zvýšení hladiny o cca 0,5 m poskytuje dostatočný akumulačný objem 9500 m3. P

P

7.18 Čierna Voda - URBÁR objem vody z príval. dažďa akumulačné množstvo navrhované opatrenie akumulačno-dren. systém obvodový rigol

5400 7600* označenie E1 (4000) S (3600)*

Na tomto území obdĺžnikovitého tvaru je možné situovať až dva relatívne dlhé a nezávislé akumulačné prvky, ktoré by boli odvedené do Čiernej vody, severne od Triblaviny pod stupňom A. jedným je línia E1 akumulačno-drenážneho systému územia, ktorá by mala podobné parametre ako akumulačno-drenážne línie v území PARK CITY. Pre dosiahnutie potrebného objemu by bolo pri možnej dĺžke 900 m dosiahnuť zátopový profil 4,5 m2. Ďalším akumulačným prvkom môže byť suchý obvodový rigol v dĺžke až 800 m, ktorý by sa tiahol popri Hraničnom potoku. Pri šírke v brehoch 20 m a zátopovom profile 7,47 m2 by sa vytvoril spolu s predchádzajúcim prvkom dostatočný objem pre zadržanie všetkej prívalovej dažďovej vody. Podmienkou realizácie oboch akumulačných prvkov je, aby pri vyústení do Čiernej vody bolo zriadené hradenie s stálym definovaným prietokom, ktorý umožní úplné vyprázdnenie vody avšak pri prívalovej zrážke za v oboch akumulačných prvkov zadrží ich podstatná. P

P

P

P

SKOV, s.r.o.:


- 30 -

8. Záver Hlavným cieľom tejto štúdie bolo overiť predpoklady územia pre vytvorenie dostatočných opatrení pre zadržanie odtoku vody, ktorý sa bude tvoriť z prívalových dažďov v územiach plánovanej zástavby v oblasti Čierna Voda - Chorvátsky Grob - Slovenský Grob a oblasti Vajnory a okolie. Nemenej významným poslaním štúdie bolo navrhnúť alternatívne spôsoby zadržania prívalovej vody pre jednotlivé stavebné zóny a určiť objemy vody, ktoré sa týmito opatreniami dajú zadržať v zastavanom území tak, aby nedošlo k zhoršeniu súčasných odtokových pomerov na toku Čierna voda. Štúdia tak môže slúžiť na koordináciu jednotlivých rozvojových stavebných spoločností, ktoré z hľadiska odtoku vody pôsobia na jednom území. Hodnotené územie je definované čiastkovým povodím Čiernej vody, ktoré pozostáva z horného toku Čiernej vody, Fofovského a Vajnorského potoka (obr.1). V tomto území sa nachádza približne 470 ha zastaveného územia, ktoré sa v súčasnosti podieľa na tvorbe odtoku. Po ukončení výstavby podstatne vzrastie zastavanosť územia, nová zastavaná plocha bude predstavovať približne až 800 ha. Jednotlivé stavebné zóny sa nachádzajú vo veľmi rozdielnom stupni realizácie a prípravy. Preto bol odtok z územia počítaný pomocou koeficientov zástavby používaných pre jednotlivé typy zástavby. Prehľad zastavanosti a plôch odtoku je uvedený v tab. 13. Pre výpočet množstva odtekajúcich vôd z prívalových dažďov a tým aj pre určenie maximálne možných retenčných objemov, bola použitá hodnota 2 hodinového súvislého dažďa s periodicitou raz 50 rokov platná pre Bratislavu a jej okolie (zdroj SHMÚ, obr.10). Všetky použité hydrologické údaje použité v štúdii (SHMÚ) majú v zmysle STN 75 1400 platnosť 5 rokov. Tab.13 Prehľad tvorby odtoku v zastavaných územiach pri 2 hodinovom prívalovom daždi s výskytom raz za 50 rokov (38,2 mm), podľa metodiky STN 736701.

povodie

Čierna voda

druh plochy


súčiniteľ odtoku

cesty strechy ostatné územie

56.8 212.5 338.7

0.8 0.9 0.05

spolu so zástavbou

608.0

bez zástavby cesty Vajnorský potok strechy ostatné územie

608.0 19.6 69.9 98.5

spolu so zástavbou

188.0

bez zástavby

188.0

celé povodie spolu

796.0

0.05 0.8 0.9 0.05

priem. prietok efektívna objem 2 hod. počas 2 hod. plocha prívalovej prívalovej zrážke odtoku (ha) zrážky (m3) (m3/s) 45.4 17358 2.4 191.3 73058 10.1 16.9 6469 0.8 96885

13.4

30.4 15.7 62.9 4.9

11613 5990 24032 1881

1.6 0.8 3.3 0.3

79.0

32007

4.4

9.4

3598

0.4

331.4

128420

17.8

0.05

Uvedené množstvá vody, ktoré vzniknú spadnutím extrémnej zrážky na tak rozsiahlom zastavanom území, nie je možné priamo odviesť do príslušných recipientov (Čierne voda, Vajnorský potok), keďže by takto vzniknutá prietoková vlna ohrozila nižšie ležiace územia. Geodetické zameranie koryta čiernej vody potvrdilo, že už v súčasnosti, za podmienok neovplyvnených výstavbou, môžu na viacerých úsekoch toku vzniknúť problémy pri prevedení väčších prietokov (osobitná príloha štúdie). Preto je nutné prijať opatrenia, ktoré zamedzia vzniku tohto ohrozenia. Navrhované opatrenia spočívajú vo vytvorení dostatočného akumulačného objemu všade tam, kde ešte neprebehla výstavba. Akumulačný objem jednotlivých navrhovaných opatrení vychádza z výpočtu maximálne možného odtoku pre jednotlivé zastavené územia (tab. 14). Charakter a náväznosť jednotlivých opatrení rešpektuje prírodné podmienky (najmä však blízkosť hladiny podzemnej vody pod terénom) a historické odvodňovacie prvky v území. Charakter možných akumulačných prvkov je pre jednotlivé stavebné zóny popísaný v časti 7. Akumulačné prvky pre zadržanie prívalovej dažďovej vody boli navrhované tak, aby sa preukázala aj možnosť vytvorenia určitej objemovej rezervy. Pre jednotlivé stavebné zóny sa nevyžaduje striktná realizácia nami navrhovaných akumulačných prvkov, keďže tie len dokumentujú potenciálne možnosti územia zadržať prívalovú vodu. Predpokladáme, že väčšina týchto akumulačných prvkov bude prispôsobená celkovému riešeniu tej

SKOV, s.r.o.:


- 31 -

ktorej stavebnej zóny, najmä čo do tvaru (napr. využitie tohto územia pre rekreačno-oddychové aktivity a pod.). Tab.14 Prehľad objemom prívalového dažďa (p=0,02, t=120min.) a navrhovaných opatrení pre jednotlivé stavebné zóny (podrobne v časti 7, situácia v prílohe 5).

číslo v mape

stavebná zóna

1b 1a 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18

CITY PARK západ CITY PARK východ Čierna Voda - centrálna časť Čierna Voda - východ (KIA, NECHASIM) Slovenský Grob - ŠÚR Chorvátsky Grob - západ Triangel Triblavina+ Čierna Voda - západ Čierna Voda - sever U45 Triblavina sever Triblavina Sever sklady Triblavina - sklady - juh (západ) Triblavina - sklady - juh (ALIP) CEPIT - podnikateľské plochy Vajnory LETISKO - rodinné domy Vajnory - rodinné domy v obci a okolí URBÁR

disponibilné akumulačné rozdiel objemy disponibil. celkový akumulač. objem objem objemov prívalového a 3 označenie v akum. v dažďa(m ) mape čiastk. objemov odtoku zrážok 3 3 (m ) (m ) 7000 E2, E3, A 14200 7200 E4-E6,B 30700 31700 1000 L2* P

P

P

15000 6500 2600 4300 6400 3000 2100 8300 4300 9300 7200 9700 12200 6600 5400

---C R D N, O L1, L2* M, O O F S K J G H I E1,T

P

17700 7800 5200 6700 10700 5600 6000 10100 4500 9900 7800 13000 15000 9500 8200

P

P

2000 1300 2600 2400 4300 2600 3900 1800 200 600 600 1900 2800 2900 2800

Keďže výpočet plôch odtoku a teda aj objem akumulačných prvkov vychádza z predpokladanej zastavanosti, bude nevyhnutné, aby každá stavebná spoločnosť uskutočnila vo vyššom stupni projektovania upresňujúci výpočet odtoku a tým aj upresnenie potrebných akumulačných objemov a to na základe konečného návrhu počtu a veľkosti objektov, šírky a dĺžky chodníkov a komunikácií, plochy verejnej zelene a ďalších prvkov vo svojom území. Vo fáze finálnej projektovej prípravy bude musieť byť aj upresnená poloha akumulačných prvkov a ich technické prevedenie, pričom ich celkový objem bude zodpovedať odtoku vypočítanom z reálnej dispozície jednotlivých odtokových plôch v tej ktorej stavebnej zóne. Až v tejto fáze budú teda naprojektované jednotlivé akumulačné prvky, kapacitne zodpovedajúce odtoku zo naprojektovaných plôch. Akumulačné prvku budú musieť spĺňať nasledovné kritéria: 1. 2. 3.

4. 5.

Celkový objem akumulačných prvkov bude zodpovedať objemu dažďových vôd pri návrhových parametroch dažďa p=0,02, t=120min., ktorý bude určený na základe odtokových plôch podľa konečného stavebného riešenia. Akumulačné prvky budú prepojené s recipientom nemanipulovateľným priepustným otvorom s maximálnym povoleným odtokom. Maximálne množstvo vody vytekajúcej z akumulačného prvku alebo prvkov za dané územie musí byť nadimenzované tak, aby sa rovnalo prirodzenému odtoku z územia ako keby bolo nezastavané. Pri návrhových parametroch dažďa p=0,02, t=120min. z toho vyplývajúcej výdatnosti 51,3l/s.ha a koeficiente odtoku pri daných sklonových pomeroch k=0,05. Brehy a korytá tokov priľahlé k zastavaným územiam musia byť upravené tak, aby bez vybrežovania prevádzali návrhové prietoky. Zastavané územie musí byť riešené tak, aby sa počas zimného obdobia minimalizovala údržba komunikácií chemickým posypom (napr. dostatok verejnej zelene medzi cestami a chodníkmi) a tým sa minimalizoval negatívny dopad splachu posypu na kvalitu vody v Čiernej vode a Vajnorskom potoku.

SKOV, s.r.o.:


- 32 -

Navrhované opatrenia musia viesť k zdržaniu takého množstva prívalovej vody, aby z územia aj počas prívalovej zrážky odtekalo len také množstvo, ktoré zodpovedá prirodzenému odtoku. Na takéto množstvo odtekajúcej vody musia byť nastavené aj priepustné otvory odeľujúce jednotlivé akumulačné prvky od recipientu. Maximálne odtokové množstvá boli stanovené na základe metodiky STN 736701 pre výpočet stokových sietí, celkových plôch jednotlivých stavebných zón a predpokladu 2 hodinového prívalového dažďa s opakovaním raz za 50 rokov (tab. 15). Tieto množstvá bude potrebné dodržať aby nedošlo k neprirodzenému ovplyvneniu prietoku Čiernej vody prívalovými dažďovými vodami.

Tab.15 Maximálne odtokové množstvá pre jednotlivé stavebné zóny zodpovedajúce prirodzenému odtoku. číslo zóny

stavebná zóna


súčiniteľ odtoku

efektívna plocha

objem 2 hod. priemerný zrážky prietok (38.2 m) počas 2 hodinovej zrážky 3 -1 (m .s ) P

P

P

P

1 PARK CITY

166

0.05

8.30

3171

0.440

2 Čierna Voda - centrálna časť

36.2

0.05

1.81

691

0.096

43

0.05

2.15

821

0.114

62

0.05

3.10

1184

0.164

30.4

0.05

1.52

581

0.081

19

0.05

0.95

363

0.050

7 Triblavina+

30.7

0.05

1.54

586

0.081

8 Čierna Voda - západ

46.4

0.05

2.32

886

0.123

9 Čierna Voda - sever

19.6

0.05

0.98

374

0.052

15.5

0.05

0.78

296

0.041

32

0.05

1.60

611

0.085

12 Triblavina Sever sklady

16.3

0.05

0.81

311

0.043

13 Triblavina - sklady - juh (západ)

32.3

0.05

1.62

617

0.086

14 Triblavina - sklady - juh (ALIP)

27.4

0.05

1.37

523

0.073

15 CEPIT - podnikateľské plochy

52

0.05

2.60

993

0.138

16 Vajnory LETISKO - rodinné domy

88.2

0.05

4.41

1685

0.234

17 Vajnory - rodinné domy v obci a okolí

47.8

0.05

2.39

913

0.127

18 URBÁR

31.2

0.05

1.56

596

0.083

3 Čierna Voda - východ (KIA, NECHASIM) 4 Slovenský Grob - ŠÚR 5 Chorvátsky Grob - západ 6 Triangel

10 U45 11 Triblavina sever

OBSAH: SKOV, s.r.o.:


- 33 -

1. Úvod 2. Prírodné pomery 2.1 Geologické a hydrogeologické pomery 2.2 Hydrologické pomery 2.3 Zrážkové a klimatické pomery 3. Zastavanosť územia 3.1 Súčasná zastavanosť územia 3.2 Navrhovaná zastavanosť 4. Tvorba zrážkových vôd 5. Návrhy na zadržanie odtoku prívalových zrážkových vôd 5.1 Akumulačno-drenážny odtokový systém 5.2 Obvodové akumulačné rigoly 5.4 Suchý polder 5.5 Retencia vody v koryte Čiernej vody 5.6 Akumulácia vody v jazerách v okolí Vajnor 6. Bilancia odtoku zrážkových vôd 7. Navrhované opatrenia 7.1 Stavebná zóna PARK CITY 7.2 Stavebná zóna Čierna Voda - centrálna časť 7.3 Stavebná zóna Čierna Voda - NECHASIM - KIA 7.4 Stavebná zóna Slovenský Grob - ŠÚR 7.5 Stavebná zóna Chorvátsky Grob - západ 7.6 Stavebná zóna TIBLAVINA + 7.7 Stavebná zóna TRIANGEL - Hrudky 7.8 Stavebná zóna Čierna Voda - západ 7.9 Stavebná zóna Čierna Voda - sever 7.10 Stavebná zóna U45 7.11 Stavebná zóna Triblavina - sever - obytná zástavba 7.12 Stavebná zóna Triblavina - sever - skladové priestory 7.13 Stavebná zóna Triblavina - juh - západ 7.14 Stavebná zóna Triblavina - juh - ALIP 7.15 Stavebná zóna Vajnory - CEPI 7.16 Stavebná zóna Vajnory - Letisko 8.17 Stavebná zóna Vajnory - obec 8.18 Čierna Voda - URBÁR 8. Záver

1 2 3 8 11 11 12 14 15 15 16 16 16 19 21 22 22 23 23 23 24 24 25 26 26 26 27 27 27 28 28 28 29 29 30

Zoznam obrázkov: Obr.1 Celková situácia záujmového územia. Obr.2 Dlhodobý vývoj hladiny podzemnej vody v hodnotenom území (pozorovania SHMÚ). Obr.3 Hydrografická sieť toku Čierna voda v hodnotenom území. Obr.4 Zmeny v prietoku Čiernej vody (stanica Bernolákovo) vyvolané zrážkovo významnými udalosťami od r. 1960. Obr.5 Najväčšia prietoková vlna na čiernej vode za posledných 46 rokov.

Obr.6 Dlhodobý vývoj prietoku Čiernej vody (stanica Bernolákovo). Obr.7 Celkový úhrn a časový výskyt zrážkovo významných udalostí od r. 1961. Obr. 8 Ročný chod zrážok (stanica Vajnory). Obr.10 Maximálny úhrn súvislého dažďa v najbližšom okolí hodnoteného územia s periodicitou 1x za 50 rokov (stanica Bratislava). Obr.11 Prehľad zastavaných plôch. Obr.12 Situácia geodetického zamerania Čiernej vody v úseku Triblavina - NPR Šúr (podrobnosti viď samostatná príloha – „Geodetické zameranie Čiernej vody - SVP). Obr.13 Priečne profily koryta Čierna voda. Obr.14 Návrh možného vzdutia hladiny vody v Čiernej vode v úseku Triblavina - Šúr. Obr.15 Vzorový profil suchého obvodového akumulačného rigolu (prevzaté z Arding, s.r.o., Bratislava). Prílohy: č.1 Situácia hodnoteného územia č.2 Geologické a hydrogeologické pomery č.3 Hydrologické pomery č.4 Zastavanosť územia č.5 Navrhované opatrenia č.6 Fotopríloha Osobitná príloha: Geodetické zameranie horného toku Čiernej vody v úseku Bernolákovo - Šúr (SVP, š.p., OZ Bratislava)

SKOV, s.r.o.:


- 0 - SVP, š.p., odštepný závod Bratislava Ing. Peter Rusina Ing. Ján Dobiáš Ing. Milan Tomovič Ing. Martin Bačík. Bratislava, december 2006

Recommend Documents