HISTÓRIA OBCE MOJTÍN ( )

HISTÓRIA OBCE

MOJTÍN (1364 – 1950)

Katarína Gombárová 2003

Venovanie

Dolu podpísaná Mgr. Katarína Gombárová, obyvateĐka obce Mojtín, venujem obci Mojtín moju seminárnu prácu „História obce Mojtín (1364 – 1950)“, ktorú som vyhotovila v roku 2003 ako žiaþka Gymnázia v Púchove v rámci stredoškolskej odbornej þinnosti. V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky þ. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĎĖa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona þ. 234/2000 Z. z. (úþinný do 31. decembra 2003) a zákona Národnej rady Slovenskej republiky þ. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (úþinný od 1. januára 2004) si k mojej práci „História obce Mojtín (1364 – 1950)“ vyhradzujem autorské právo.

10. september 2013 Mgr. Katarína Gombárová

2

ýestné vyhlásenie

Dolu podpísaná Katarína Gombárová þestne vyhlasujem, že som moju prácu „História obce Mojtín (1364 – 1950)“ vypracovala samostatne podĐa fondov Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici.

Mojtín, 2003 Katarína Gombárová

3

Obsah

Úvod ................................................................................................................................................ 7 Metodika .......................................................................................................................................... 8 1

Mahtyn – Moyczin – Hegesmajtény – Mojtín ................................................................... 9

2

Spôsob života v obci .......................................................................................................... 12

3

Kroj ..................................................................................................................................... 14

4

Zvyky a tradície ................................................................................................................. 16

5

Listonoš „náš Miško“ ........................................................................................................ 19

6

Významné osobnosti obce ................................................................................................. 20 6.1

6.2 7

Cisársky veþný vojak ............................................................................................... 20 6.1.1

TrinásĢroþný vojakom .................................................................................. 21

6.1.2

Prvá bitka – Lovosice (1. október 1756) ...................................................... 22

6.1.3

Prvá hodnosĢ ................................................................................................ 22

6.1.4

Gabriš druhým najväþším hrdinom Wurmserovho pluku ............................ 23

6.1.5

Zajatý v Srbsku, odvleþený do Grécka a predaný na trhu s otrokmi ........... 24

6.1.6

Gabriš preberá plukovú zástavu ................................................................... 24

6.1.7

Návrat na Mojtín – po 42 rokoch ................................................................. 25

6.1.8

DvadsaĢdva vojen, 256 bitiek, Slavkov, Berezina i Waterloo ..................... 26

Prof. PhDr. Matúš Kuþera, DrSc. .......................................................................... 29

Kostol .................................................................................................................................. 30 7.1

JaskyĖa ako kostol .................................................................................................... 30

7.2

Stavba Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda (1867 – 1875) ............. 30

8

Starostovia ........................................................................................................................... 33

9

Prvá svetová vojna (28. júl 1914 – 11. november 1918) .................................................. 35 9.1

NastoĐujem „spravodlivosĢ“ ................................................................................... 35

4

9.2

Volajte ma „generál“! ............................................................................................. 35

9.3

ďutujem svoje þiny ................................................................................................. 36

9.4

Zle strieĐaš – namier mi do srdca! .......................................................................... 36

9.5

DieĢa sa mstí za smrĢ matky ................................................................................... 37

10

Bosorka v Mojtíne? ............................................................................................................ 39

11

Školstvo ............................................................................................................................... 40 11.1

Rímsko – katolícka Đudová škola (1860 – 1945) .................................................. 40

11.2

Štátna Đudová škola (1895 – 1950) ........................................................................ 41

11.3

Školy „na spadnutie“ ............................................................................................. 42

11.4

„Staviame“ novú školu .......................................................................................... 44

11.5

Uþitelia .................................................................................................................... 45 11.5.1

Uþitelia Rímsko – katolíckej Đudovej školy ............................................. 46

11.5.2

Uþitelia Štátnej Đudovej školy .................................................................. 50

11.6

Neúplná stredná škola (1949) ................................................................................ 56

11.7

Žiaci ......................................................................................................................... 56 11.7.1

Poþet žiakov Rímsko – katolíckej Đudovej školy ..................................... 56

11.7.2

Poþet žiakov Štátnej Đudovej školy .......................................................... 57

11.7.3

Zo školy vás nepustím! ............................................................................ 61

11.7.4

Slúžime za stravu ..................................................................................... 61

11.7.5

Svrab a osýpky v škole ............................................................................. 62

11.7.6

Mimoriadne nadaní žiaci .......................................................................... 63

11.7.7

Aj dospelí chcú zasadnúĢ do školských lavíc .......................................... 64

12

ġažba bauxitu (1938) ......................................................................................................... 66

13

Živnostníci .......................................................................................................................... 68 13.1

Mojtín horí! .............................................................................................................. 69

13.2

Najúspešnejší a najobĐúbenejší podnikateĐ ............................................................. 70

13.3

Ćalší obchodníci ...................................................................................................... 72

13.4

Trhovníci .................................................................................................................. 76

5

13.5

Remeselníci .............................................................................................................. 78

13.6

Živnostníci v roku 1945 ........................................................................................... 79

13.7

Všetky živnosti treba zlikvidovaĢ! ........................................................................... 80

13.8

Zriadenie HostiteĐského kombinátu ......................................................................... 81

14

Zavedenie telefónu do obce (1941) ................................................................................... 83

15

Stavba hasiþského skladu (1943 – 1944) .......................................................................... 87

16

Najímanie robotníkov na práce do Nemecka (1939) ...................................................... 90

17

Druhá svetová vojna (1. september 1939 – 8. máj 1945) ................................................ 92 17.1

Partizáni v Mojtíne ................................................................................................... 92

17.2

Boje na Javorine ....................................................................................................... 93

17.3

Liberator a Messerschmidt ....................................................................................... 94

17.4

Zranení partizáni u starostu ...................................................................................... 95

17.5

Zajatí v Maćarsku a v Nemecku .............................................................................. 96

17.6

Následky vojnových udalostí ................................................................................... 97

17.7

Židovská rodina ukrytá v Mojtíne ............................................................................ 98

18

Založenie Miestnej organizácie Komunistickej strany Slovenska (1946) .................. 100

19

VoĐby þlenov Miestneho národného výboru v roku 1946 ........................................... 101

20

Spolky v obci .................................................................................................................... 105

21

Plánujeme svetlejšie zajtrajšky ...................................................................................... 106

Záver ............................................................................................................................................ 107 Použitá literatúra Prílohy

6

Úvod Moja rodná obec – Mojtín – bola pre mĖa dlho neznáma. Dalo by sa povedaĢ, že som osemnásĢ rokov žila v obci, ktorú som vôbec nepoznala. Všetko sa zmenilo až v septembri 2002, keć sme tí, ktorí sme sa rozhodli maturovaĢ z dejepisu, boli poverení napísaĢ seminárnu prácu, týkajúcu sa histórie. A tak som sa rozhodla napísaĢ prácu o histórii obce Mojtín. Samozrejme, ako typický študent, ktorý si rád všetko uĐahþuje, som si urþila, že táto moja práca bude zahĚĖaĢ iba roky 1900 – 1950, aby som to mala þo najrýchlejšie „za sebou“. Ale keć som sa neskôr dostala ku Kronike obce Mojtín, ktorá je spracovaná veĐmi zaujímavo a podrobne, pochopila som, že bez údajov o stavbe kostola, bez informácií o snáć najslávnejšom mojtínskom rodákovi husárovi Ladislavovi Gabrišovi – Škultétym, a taktiež i bez prehĐadu, ako Đudia v Mojtíne kedysi žili, aké boli ich zvyky a kroj, by moja práca bola obsahovo prázdna. Hoci úprimne priznávam, že spoþiatku som si svoju prácu chcela zjednodušiĢ, dejiny mojej rodnej obce ma skutoþne zaujali. Pri písaní „Histórie obce Mojtín (1364 – 1950)“ som sa stretla iba s jedinou prekážkou, ktorá mi bránila naplno sa venovaĢ tomu, þo ma zaþalo skutoþne zaujímaĢ. Je to systém nášho školstva. Je 21. storoþie a naše školstvo sa príliš nezmenilo. TvorivosĢ žiakov a študentov je stále potláþaná tým, že sú nútení reprodukovaĢ uþebnice namiesto toho, aby im bolo umožnené venovaĢ sa iba tomu, þo ich zaujíma. Takto som bola aj ja bola nútená zaĢažovaĢ sa predmetmi, o ktorých viem, že poznatky z nich nikdy nezužitkujem. NebyĢ tejto jedinej prekážky, históriu obce Mojtín by som už teraz mala spracovanú až do roku 1990 (ak je možné v archíve bádaĢ až do tohto roku). ZároveĖ by som sa chcela poćakovaĢ všetkým zamestnancom Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici a uþiteĐovi histórie PhDr. Karolovi Janasovi za pomoc pri zostavovaní tejto práce, a pani Márii Pánovej, obyvateĐke obce Mojtín, za ochotu poskytnúĢ mi informácie o ukrývaní sa židovskej rodiny Zieglerovej v Mojtíne poþas druhej svetovej vojny.

7

Metodika Keć som po prvýkrát prišla do Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici, jediné, þo som o svojej rodnej obci vedela bolo, že obec, o ktorej sa chystám písaĢ, sa volá Mojtín. Nevedela som ani to, že Mojtín kedysi patril do Notárskeho obvodu Pružina. Preto som nechápala ani otázky zamestnankýĖ archívu: „A þo konkrétne by si chcela o Mojtíne písaĢ? Školy? Živnostníkov? Stavbu nejakého objektu?“ ...Već þo sa mohlo staĢ v takej malej obci za 50 rokov? Nanajvýš sa zmenilo zopár starostov a „nieþo zhorelo“... Z tohto dôvodu som na otázky zamestnankýĖ archívu odpovedala: „Všetko!“ Možno bolo vtedy dobre, že som nevedela, do þoho sa púšĢam... O archívnej práci som dovtedy tiež veĐa nevedela. Dlho som si myslela, že evidenþné þísla spisov nie sú také dôležité, ako mi hovorili, a tak som si ich jednoducho nezapisovala. O to nepríjemnejšie pre mĖa bolo, keć som sa musela vrátiĢ k prvým desiatim škatuliam pružinského notariátu, všetky ich prehĐadaĢ a k svojim poznámkam dopísaĢ spomínané evidenþné þísla. PodĐa toho všetkého by sa dalo povedaĢ, že bádanie v archíve ma zo zaþiatku veĐmi nebavilo a bádala som len z povinnosti... Áno, je to pravda... Ale keć mi tie spisy zaþali jeden s druhým súvisieĢ a dávaĢ nejaký zmysel, nastal opaþný extrém – z archívu sa mi nechcelo chodiĢ domov a keby som nemusela navštevovaĢ školu, v archíve by som bola aj každý deĖ. Štátny okresný archív v Považskej Bystrici som navštevovala asi jeden rok spravidla jedenkrát do týždĖa. Samotné zostavovanie práce nebolo príliš jednoduché. Kým moja práca získala súþasnú podobu, niekoĐkokrát som ju prepisovala, predovšetkým kvôli spisom, ktoré som našla úplnou náhodou. Ale stálo to za to – ten pocit, keć þlovek zistí nieþo zaujímavé, na þo si už poriadne nepamätajú ani tí, þo vtedy žili, je neopísateĐný...

8

1

MAHTYN – MOYCZIN – HEGYESMAJTÉNY - MOJTÍN V listine z roku 1272, ktorou sa Smaragdus, majiteĐ Košeckého hradu a Damian, opát

kláštora na Skalke pri Trenþíne, dohodli o hraniciach medzi svojimi pozemkami, sa v súvislosti s dnešným Mojtínom spomína vrch: Mons Moite.1 Skutoþne prvá písomná zmienka o obci Mojtín pochádza z roku 1364, kedy sa nazývala Moite. V nasledujúcich obdobiach sa názov obce ešte niekoĐkokrát zmenil: 1397:

Mahtyn

1472:

Moytin

1496:

Moytyn, Moyczin

1863:

Mojthin

1882:

Mojtin

1888:

Majtény

1892 – 1902:

Mojtény

1907 – 1913:

Hegyesmajtény

1920:

Mojtín Symbolom obce Mojtín je peþaĢ z roku 1862, znázorĖujúca kosu, snop obilia a hrable.

Nad týmto poĐnohospodárskym náradím sú tri hviezdiþky a kolopis: OBEC.M.OJT.IN.2 Tento znak pravdepodobne urþil pružinský zeman, þím chcel vyjadriĢ poĐnohospodárske zameranie obce, pracovitosĢ mojtínskych osadníkov a ich odovzdanosĢ k pôde.3 Obec Mojtín oddávna patrila pod Notársky úrad v Pružine. Dátum vzniku tohto úradu sa mi síce nepodarilo zistiĢ, no podĐa uznesenia Stoliþného výboru Trenþianskej župy z r. 1868 patrilo do jeho obvodu 11 obcí s 5 010 obyvateĐmi; medzi nimi aj obec Mojtín. V roku 1884 a 1895 došlo k vylúþeniu niektorých obcí z pružinského notariátu a ich prideleniu do Notárskeho obvodu obce Beluša. Obce Mojtín sa dotkla až ćalšia zmena územného usporiadania Notárskeho obvodu Pružina – na základe uznesenia Municipálneho výboru Trenþianskej župy z 18. mája 1905 bola obec Mojtín priþlenená do Notárskeho obvodu v Zliechove. V roku 1918 obec Mojtín opäĢ patrila do Notárskeho obvodu v Pružine. 1

Martiš, J.: Kronika obce Mojtín (ćalej len „Kronika“), s. 8. Obrazová príloha, dokument 1. 3 Martiš, J.: Kronika, s. 15. 2

9

Posledná zmena územného usporiadania notariátu Pružina sa uskutoþnila 1. júla 1925. Odvtedy až do zániku Obvodného notárskeho úradu (ćalej len „ONÚ“) v Pružine 29. apríla 1945 (pozn. vtedy bola obec Pružina oslobodená ýervenou armádou) do jeho obvodu patrili obce: Pružina, Briestenné, Ćurćové a Mojtín. V dobe ustálenia pevných sídiel notárskych úradov v r. 1884 bol vedúcim notárom Ján Jelínek, po ktorom nasledovali: r. 1902: Viktor Hanzel r. 1926: Jozef Sliepka r. 1928: Ladislav Siegel r. 1933: Andrej ýaba r. 1939: Bohumil Kubíþek, ktorý pôsobil až do zániku ONÚ Pružina.4 Po II. svetovej vojne, keć v r. 1945 vznikli miestne národné výbory (ćalej len „MNV“) patril MNV Mojtín pod Obvodný úrad MNV Pružina, ktorý ešte v r. 1947 viedol Bohumil Kubíþek.5 Obvodný úrad MNV však existoval až do r. 1950.6 Meno prípadného nástupcu obvodného notára Bohumila Kubíþka som nezistila. ZároveĖ obec Mojtín až do r. 1949 patrila do okresu Ilava.7 V priebehu roka 1949 bola obec Mojtín priþlenená do okresu Púchov.8 V oblasti školstva obec Mojtín patrila pod Školský inšpektorát Trenþianska Teplá, ktorý bol zriadený r. 1919 pre okresy Púchov a Ilava.9 PodĐa spisu z 8. mája 1939 už tento Školský inšpektorát sídlil v Púchove, kde zostal až do zániku inšpektorátov v r. 194910 (pozn. 9. novembra 1938 ešte sídlil v Trenþianskej Teplej).11 V r. 1941 bol Školský inšpektorát Púchov premenovaný na: „Škôldozorný úrad v Púchove nad Váhom“ a školský inšpektor bol doþasne nazývaný „škôldozorca“.12

4

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Štátny archív v Bytþi, poboþka Považská Bystrica (ćalej len „ŠA PB“), fond Obvodný notársky úrad (ćalej len „ONÚ“) Pružina, úvod. 5 ŠA PB, fond Obvodný úrad (ćalej len „OÚ“) MNV Pružina, 522/1946. 6 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 2888/1950. 7 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 104/1949. 8 ŠA PB, fond Okresný národný výbor (ćalej len „ONV“) Púchov, Evidencia spolkov, kniha þ. 68. 9 ŠA PB, fond Školský inšpektorát (ćalej len „ŠI“) Púchov, 2379/1927. 10 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1949. 11 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. 12 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941.

10

No už v r. 1945 sa škôldozornému úradu vrátil pôvodný názov – inšpektorát a škôldozorca sa opäĢ nazýval „školský inšpektor“.13 ZistiĢ mená školských inšpektorov bolo už zložitejšie. Od zriadenia inšpektorátu v r. 1919 tu do 1. decembra 1924, kedy sa úradu ujal Žižka Rízner, pôsobili: Ján Obetko, Alexander Pepich a František Houra.14 Rízner bol inšpektorom ešte aj v r. 1929.15 Ćalej sú už mená školských inšpektorov a ich podpisy v spisoch neþitateĐné – len za r. 1937 sa dalo „rozlúštiĢ“ Balažoviþ;16 za r. 1943: Rudolf HuĢka a za r. 1946: ďudovít BuĐovský.17 Mojtín do r. 1950 nemal svoju poštu, ani lekára. Preto do r. 1931 bola posledná pošta pre obec Mojtín v obci Pružina a od r. 1932 v obci Beluša.18 Poštové zásielky boli do obce Mojtín doruþované trikrát do týždĖa.19 Vlastného lekára obec Mojtín nemá dodnes, a preto patrila i patrí do zdravotného obvodu obce Beluša.20 Rozlohou a poþtom obyvateĐov je obec Mojtín zaraćovaná k menším obciam Slovenska. Pri rozlohe 10,42 km221 v Ėom v jednotlivých rokoch žilo toĐkoto obyvateĐov: 1828:

562 obyvateĐov; 57 domov,22

1869:

682 obyvateĐov; poþet domov neznámy,

1880:

739 obyvateĐov; 105 domov,

1890:


1900:


1910:

1 052 obyvateĐov; 172 domov,

1921:


1930:

950 obyvateĐov; 199 domov,23

1940:

1 092 obyvateĐov; 213 domov,24

1950:

938 obyvateĐov; 243 domov.25

13

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2379/1927. 15 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1929 – Zápisnice z prehliadok Đudových škôl. 16 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. 17 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. 18 Tamtiež. 19 Martiš, J.: Kronika, s. 98. 20 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 864/1925. 21 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 36/1947. 22 Obrazová príloha, dokument 1. 23 Retrospektivní lexikon obcí ýSSR 1850 – 1970, Praha 1978, 1. diel, s. 1012 – 1013. 24 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 4417/1940. 25 Retrospektivní lexikon obcí ýSSR 1850 – 1970, Praha 1978, 1. diel, s. 1012 – 1013. 14

11

2

SPÔSOB ŽIVOTA V OBCI Obec Mojtín bola v minulosti natoĐko závislá na obci Pružina, „že sa v úradných

záznamoch spomína len ako ,Pružinský Mojtín´, teda þosi ako vzdialená filiálka Pružiny. V osade nebolo jediného obchodu, hostinca, školy – niþoho, þo by slúžilo na prospech osadníkov. Nákupy... sa robili v Beluši alebo v Pružine. Sprvu mali Mojtínþania najbližší kostol v Podskalí, takže matriþný zápis novonarodených alebo zomrelých sa viaže na podskalskú farskú správu až do polovice 18. storoþia. Keć bola neskôr pružinská kaplnka prestavaná na kostol, Mojtín vzala do evidencie pružinská farská správa, kde mali Mojtínþania až do postavenia prvej školy v Mojtíne svoju matriku. MĚtvych pochovávali Mojtínþania na pružinskom cintoríne. V lete rakvu s mĚtvym dopravili do Pružiny na rebrináku, v zime na saniach. Ak po mĚtvom boli príbuzní aj v Pružine, potom museli Mojtínþania robiĢ dva kary (posmrtné hostiny): jeden v Pružine, druhý v Mojtíne. Terajší tzv. ,nový cintorín´ (pozn. v obci Mojtín) bol založený v r. 1890. Starý cintorín za návrším pri ,cirkevnej škole´ sa spomína v prvej polovici 18. storoþia.“26 Voda bola v Mojtíne dlho veĐkým problémom, pretože ani do r. 1950 sem nebol zavedený vodovod.27 ďudia si preto museli donášaĢ vodu z miestnych studien a potokov: tí z dolnej þasti obce boli odkázaní na Slatinský potok, vyvierajúci poniže Smetíkovej skaly; obyvateĐom hornej þasti obce zostávalo jazierko, vyvierajúce pod osadou Stanovci a mojtínsky potok, tzv. „Mojtínka“, pretekajúci dolu Zrazom popri mlyne Tomáša Jancu, smerom na Pružinu. V týchto potokoch ženy oddávna právali bielizeĖ, ktorú predtým doma vyvárali v mydlovej vode.28 Ćalšou veĐkou prekážkou bolo, že ešte aj v roku 1950 si Đudia svietili petrolejovými lampami a svieþkami – obci totiž chýbala aj elektrická energia.29 Zamestnaním boli Mojtínþania v minulosti väþšinou podomoví obchodníci. Prvé zmienky o nich sa objavujú koncom 19. storoþia: „Predávali všetky druhy sklenených výrobkov, ktoré vyrábala skláreĖ v Gápli pri Zliechove a potom skláreĖ vo Valaskej Belej. Z ústneho podania vysvitá, že sa predávali najmä maĐované fĐaše a poháre, cylindre na petrolejové lampy, misy a rôzne ozdobne formované sklenené þiašky. 26

Martiš, J.: Kronika, s. 34 – 35. ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 2620/1949. 28 Martiš, J.: Kronika, s. 16. 29 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 2620/1949. 27

12

Podomový obchodník so sklom mal svojho paholka, ktorý Ģahal dvojkolesovú káru so sklenenými výrobkami, obalenými slamou a prikrytými... plachtou. Ich obchodníckym revírom (po mojtínsky povedané ,lontom´) bola spoþiatku iba Morava, potom þiastoþne þeské kraje na pomedzí Moravy a neskôr... Sliezsko. Niektorí našli svoj ,lont´ aj v južnej a západnej þasti Slovenska.“ Obchodníci so sklom boli nazývaní „sklenári“ a svoj tovar predávali zvyþajne od jari do jesene. Poþas putovania za zárobkom neboli doma mesiac až dva. V zime ostávali v obci a po veþeroch si rozprávali medzi sebou príhody, ktoré zažili na cestách. Postupne sa už zaþiatkom 20. storoþia zaþína presadzovaĢ obchodovanie s plátnom, textilnými výrobkami, bižutériou a detskými hraþkami, ktoré sa nakoniec stalo populárnejšie, ako obchodovanie so sklom. „Pletený tovar a plátno nosili vo veĐkých prútených košoch najprv na hlave (kôš mali podložený poduškou...). Pri obchodovaní s plátnom nazývali svoje túry po svete ,hauzírka´ (z nemeckého obchodníckeho tvaru – obchodovanie po domoch). Neskôr nosia kôš na chrbte... . Na východ sa Ģahali len po Turþiansku stolicu, inak sa najviac potulovali po južnom Slovensku. Tovarom ich zásoboval Lienkinberg v Nitre (veĐkoobchodník) a bratislavskí veĐkoobchodníci, napr. Weisl. Tých, þo sa Ģahali na Oravu a do Sliezka, zásobovali tovarom obchodníci v Žiline.“ Na tento spôsob obživy mnohí, ak nie všetci, nespomínali s radosĢou: „ýasto takýto podomový obchodník brúsil po dedinách celý deĖ alebo aj niekoĐko dní vkuse a niþ nepredal. Najmä ak pred ním už jeho ,lont´,vyhauzíroval´ niekto iný... . Živili sa mizerne, spávali na pôjdoch, v stodolách, v senníkoch a na jeseĖ bola nevyhnutnou aj maštaĐ. Ani jeden Mojtínþan z podomového obchodu nezbohatol.“30 Ponúkaním tovaru po trhoch a jarmokoch sa v r. 1926 živilo až 226 Mojtínþanov, z toho 6 žien.31, v r. 1940 sa podomovým obchodom živilo okolo 200 Mojtínþanov.32 Do roku 1949 ich poþet klesol na 103.33

30

Martiš, J.: Kronika, s. 53 – 55. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Evidencia podomokupeckých povoleniek, 60/1926 – 1928. 32 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3035/1941. 33 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. 31

13

3

KROJ Pre nedostatok prameĖov o mojtínskom kroji a taktiež i pre nedostatok vzorov a výšiviek

Ján Martiš cituje z kronikárskych záznamov uþiteĐa Klementa Reþlu: „Mojtínsky kroj bol odlišný od rovnianskeho a zliechovského. Starší muži i mládenci sa nosili rovnako. V lete nosili biele gate (nohavice) a košele, v zime zasa biele súkenné nohavice a bielu huĖu, dlhú po kolená. Nohavice i hune boli vyšívané harasom, vo štvoro upleteným. Na nohách nosili krpce, ktoré mali upevnené návlakmi a remencami. Klobúky kupovali na Morave a Kyjove. Ženy nosili vyšívané oplecká. Boli vyšívané ,na krížik´. Rôznofarebné výšivky – u mladých veselšie, u starších, naopak, smutnejšie – boli umiestnené na oboch ramenách. Oplecok okolo krku bol naberaný a ozdobený obojkom a þipkami. Sukne mali nariasené... Okolo pásu mali tkanice... kúpené v Nemeckom Pravne. Niektoré si samy doma utkali þervené pásy. Zásterky boli tiež biele a vyšívané ,na krížik´. Na nohách nosili, podobne ako muži, krpce. Návlaky mali z vlny... a na þierno zafarbené. Slobodné dievþatá nosili ,chvost´ - vrkoþ (alebo i dva). Keć sa dievþa vydalo, stratilo ,chvost´ a dostalo sa pod þepiec. V zime nosili ženy biele haleny ako muži a v lete... biele šaty. BohužiaĐ, mojtínsky kroj, hoci veĐmi pekný, vidno už iba uložený v truhlách. Iba na národné slávnosti sa doĖ obleþú niektoré dievþatá a budia spomienku na minulé þasy, keć sa ešte nenosili ,panské šaty´, ale svojrázny kroj, zhotovený vlastnými rukami a vlastným dôvtipom. Zo starých žien dosiaĐ po starom sa nosia Komalová a Cisárová“. PotiaĐ záznamy Klementa Reþlu.34 I keć v Kronike obce Mojtín nie je uvedený dátum, kedy Klement Reþlo tieto slová napísal, z archívnych materiálov je možné zistiĢ, že Klement Reþlo, uþiteĐ rímsko – katolíckej Đudovej školy,35 pôsobil v Mojtíne v školských rokoch 1937/193836 - 1941/1942.37 Niektorí Mojtínþania mali naozaj veĐký zmysel pre dodržiavanie tradícií. Dokazuje to aj správa z 15. novembra 1939, podĐa ktorej v Mojtíne, ako v jedinej obci notariátu, niektorí

34

Martiš, J.: Kronika, s. 52 – 53. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 36 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. 37 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o stave škôl k 1.11.1941, 1941. 35

14

obþania ešte stále nosia kroje.38 Ktovie, možno sa to týkalo práve tých dvoch žien, ktoré vo svojich záznamoch spomínal Klement Reþlo...

38

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 4201/1939.

15

4

ZVYKY A TRADÍCIE Zvyky a tradície boli vždy akýmsi spestrením, oživením jednotvárneho života chudobných

obþanov a nech už si o niektorých zvykoch pomyslíme þokoĐvek, dôležité je, že spĎĖali svoj hlavný úþel – aspoĖ na chvíĐu odpútali pozornosĢ Đudí od ich vlastných problémov a dali im nádej na lepšie þasy... ktoré neprichádzali... . Aj v Mojtíne existovali veĐmi pekné a zaujímavé tradície, ktoré uvádzam v þasovej postupnosti od zaþiatku kalendárneho roka: Na Troch kráĐov Mojtínþania opisovali na podlahe v izbe kruh trojkráĐovou vodou, ktorý mal naznaþovaĢ pevnosĢ a súdržnosĢ rodiny. Na Fašiangy bol v Mojtíne v minulosti známy šabĐový tanec, nosenie klátov (polienok) do domu, za þo sa návštevníkovi s klátikom odmenili prípitkom. Fašianfy boli zvlášĢ bohaté na spev, tanec, všelijako zamaskovaných mládencov a s nimi i hudobníkov. Na VeĐkú noc ženy maĐovali vajíþka a škrupiny z veĐkonoþných vajíþok vynášali pod stromy, aby priniesli bohatú úrodu. Muži zasa, ako i dnes, oblievali ženy, aby boli po celý rok svieže. Na Jána (24. júna) mladí muži nakládli v okolí dediny vatry a spievali pri nich. Podaktorí chodievali v tento sviatok o polnoci na lieþivé bylinky, ktorých úþinok bol tejto noci údajne najsilnejší. Mladé dievþatá zvykli trhaĢ z deviatich medzí trávu, dali si ju pod hlavu, a þo sa im vtedy do rána snívalo, sa im vraj splnilo. Na Cyrilo – metodské hody (5. júla) nebývali žiadne Đudové obyþaje, iba sa vždy dobre jedlo, pilo a pred kostolom sa predávali perníky a iné výrobky. Poþas letných búrok zvykli staré ženy zapaĐovaĢ vo svojich príbytkoch svieþky, posvätené v kostole na Blažeja, aby im do nich a do stodôl neudrel blesk. V deĖ svätého Mikuláša (6. december) chodievali po obci chlapci preobleþení ) za Mikuláša a jeho pomocníkov. Na Luciu (13. decembra) dvaja mladí muži v maskách, jeden obleþený za starú ženu, druhý za deda, chodili po domoch, priþom žena – Lucia vymetala krídlom všetky kúty v izbe, aby z nich „vymietla“ staré hriechy a zlých duchov. Obþania sa im za to odmenili jablkami, orechmi alebo sušenými hruškami, ktoré „Lucie“ zbierali do vreca. „Zaujímavým bol zvyk zhotovovania malého stolþeka na Luciu, na ktorom bolo potrebné voĐaþo urobiĢ každý deĖ až do Štedrého dĖa. Keć si ten stolþek jeho majiteĐ vzal na polnoþnú

16

omšu do kostola, mohol vraj z neho vidieĢ (musel na Ėom stáĢ alebo sedieĢ) všetky bosorky v dedine, obrátené chrbtom od hlavného oltára. Ak si pozorovateĐ so stolþekom nevzal so sebou plné vrecko maku a nerozhadzoval ho pri úteku na ceste domov (musel z kostola utiecĢ až po pozdvihovaní), bosorky by ho boli dolapili a zahrdúsili, lebo museli pri prenasledovaní vyzbieraĢ všetok mak do posledného zrnka.“ Už pred Vianocami ženy piekli oplatky a zároveĖ aj oplatok pre dobytok, do ktorého sa pri peþení vložila ćatelinka, aby kravy dobre dojili a ovce nedostali motolicu. Na Štedrý veþer sa pod obrus na každý roh stola dával „osúch“, aby i v nadchádzajúcom roku bol dostatok chleba. Psom sa do chleba dával olúpaný struk cesnaku, aby dobre štekali a strážili. Tesne pred zasadnutím za štedroveþerný stôl Đudia zvykli svätiĢ celý príbytok aj hospodárske stavby trojkráĐovou svätenou vodou z predchádzajúceho roka malým zväzkom slamy. Po veþeri sa slobodné dievþatá ponáhĐali pred dom a z tej strany, kde pes zaštekal, mohli oþakávaĢ ženícha. Na Silvestra už na poludnie zaþali po obci chodiĢ dvaja mladí muži, preobleþení jeden za dedka, druhý za babku. Tí prišli do domu bez slova a bez slova z neho aj odišli. A práve v súvislosti s týmto zvláštnym „bezslovným“ zvykom sa: „... v noci zo Silvestra na Nový rok kládol na stôl naþatý peceĖ chleba, pohár s vodou a soĐniþka so soĐou. Ráno sa kontrolovalo, þi nebohý dedo s babkou prišli v noci navštíviĢ rodinu. Ak rodinu navštívili, bolo z vody trocha odpité (vo vykúrenej izbe sa z vody obyþajne vždy voĐaþo odparilo)... pravdepodobne preto mládenci, obleþení za deda a babu pri príchode a odchode z domu niþ nehovorili“. Tak to boli zvyky – samozrejme nie všetky, len tie najfrekventovanejšie – ako nasledovali poþas roka. No okrem nich existovali aj príležitostné tradície, týkajúce sa svadieb a tiež i pohrebov. Zvyþajne dva týždne pred svadbou „... navštívil mladoženích so starým svatom a svojím otcom svoju budúcu nevestu, priþom otec priniesol... fĐašu páleného... Keć sa po uzavretí manželstva v kostole vracal mladoženích so svojou nevestou a s celou rodinou do otcovského domu, zatvorili im dvere a on musel prosiĢ rodiþov za dverami v pitvore, aby pustili jeho nevestu do ich rodiny. Pred odchodom do kostola bývalo... veĐké odpytovanie od rodiþov z jednej i z druhej strany, obvykle spojené s plaþom. Po hostine u mladého zaĢa sa šlo na hostinu do domu nevestiných rodiþov. Keć nevestu uprostred hostiny zbavili zeleného venþeka (v lete z myrty a rozmarínu, v zime zo zimozelene), dali jej na hlavu þepiec, družina urobila okolo mladej nevesty kruh a spievali: Sivá holubienka, kdes´ bola, keć si svoje popolavé perie stratila, atć. (preto

17

Belušania zaþali Mojtínþanov prezývaĢ ,sivá holubienka´ - v Beluši bola táto pieseĖ podĐa všetkého cudzia)... . Pri pohrebe sa v Mojtíne v minulosti nevyskytovali nijaké zvláštne Đudové zvyky alebo obrady, okrem cirkevných ceremónií. Keć Mojtínþania pochovávali mĚtvych v Pružine, vtedy ešte robievali kary. Neskôr kary zanikli... þo môže súvisieĢ... s nedostatkom peĖazí na kar.“ Z prísloví, neviažucich sa na žiadne cirkevné sviatky alebo iné pamätné dni, sa v Mojtíne tradovalo: „Ak pes zavýja, urþite vraj veští nešĢastie. Ak pri zavýjaní drží papuĐu dohora, hovorí sa o požiari. Ak pri zavýjaní obracia papuĐu do zeme, môže byĢ z toho pohreb a ak pri zavýjaní obracia papuĐu do diaĐky – to sa vraj niektorá z dievok v dome majiteĐa psa alebo zo susedného domu... stane... slobodnou matkou“.39

39

Martiš, J.: Kronika, s. 71 – 76.

18

5

LISTONOŠ „NÁŠ MIŠKO“ „Mojtín bol v minulosti po každej stránke závislý na Pružine, teda najbližší poštový úrad

pre Mojtín bol v Pružine. OdtiaĐto donášal listy, menšie balíky a peniaze do Mojtína nebohý Michal Chovanec. Do Pružiny chodil tri razy do týždĖa v každom poþasí a v každom roþnom období (cesta tam i späĢ dohromady asi 10 km)... Samozrejme, že poštár, þi podĐa vtedajšieho úradného názvu ,listonoš´ Michal Chovanec, musel aj v najväþších snehových závejoch, mrazoch i búrkach putovaĢ pre poštu do Pružiny... Cestu do Pružiny a naspäĢ na Mojtín meriaval 28 rokov. V obci ho dôverne... nazývali ,náš Miško´.. bol aj obecným hrobárom, bubeníkom a kostolníkom. Po smrti Michala Chovanca sa pošta dostala pod správu Poštového úradu v Beluši a listy s peniazmi nosil na Mojtín belušský obþan, ktorý... túto povinnosĢ dosĢ zanedbával, takže niekedy pošta v Mojtíne chýbala aj celý týždeĖ. Po vybudovaní telefónnej linky v období II. svetovej vojny sa na návrh Poštového úradu v Beluši zriadila na Mojtíne provizórna poštová správa v dome Jozefa Hlavatého, ktorý sa stal zriadencom tejto pošty a súþasne aj listonošom. Poštová správa bola u neho okolo 12 rokov.“40

40


19

6

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI OBCE Ján Martiš (5. apríl 1931 – 24. jún 1990), autor Kroniky obce Mojtín z r. 197641 (ćalej len

„Kronika“) v r. 1977 predseda Miestneho národného výboru v Mojtíne,42 vydal v r. 1970 prvú þasĢ svojho historického románu, zachytávajúceho osudy mojtínskeho rodáka, husára Ladislava Gabriša – Škultétyho, ktorý je vojenskou históriou oznaþovaný za najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete. Prvá þasĢ historického románu má názov „Cisársky veþný vojak“. V r. 1977 bol vydaný druhý diel tohto historického románu – „V službách štyroch cisárov“. Ján Martiš však jeho život plánoval opísaĢ v troch knihách. Tú tretiu už nevydal... To, že pri svojej práci bol detailista a chcel svojim þitateĐom podaĢ iba fakty, dokazujú jeho slová v Kronike: „Pramene o Ladislavovi Gabrišovi – Škultétym sa nachádzajú väþšinou v cudzine. Bolo potrebné korešpondovaĢ s celou desiatkou zahraniþných archívov, knižníc a múzeí, v ktorých sa þo – to zachovalo, þi už o samom Gabrišovi alebo o jeho pluku. Pravdaže, išlo mi predovšetkým o pôvodné archívne dokumenty. Takéto pramene mi poskytol najmä viedenský Kriegsarchiv, budapeštiansky Historický ústav i Széchényiho knižnica, Aradské múzeum v Rumunusku a ćalšie zahraniþné archívy“.43 Aký teda bol a þo dosiahol Ladislav Gabriš – Škultéty?

6.1

Cisársky veþný vojak „VráĢme sa do obdobia, keć Mojtínþania nové prírastky v rodine zapisovali

do Podskalskej matriky, a tu medzi vyblednutými, zažltnutými a z ohĖa vytrhnutými listami matriky nájdeme zápis, že 27. júna 1738 priniesli do Kostola sv. Martina v Podskalí pokrstiĢ svojho syna aj rodiþia Juraj Gabriš a Katarína Gabrišová, rod. Kováþová. Rodiþia vybrali chlapcovi za krstných rodiþov Michala Janigu s manželkou Zuzanou, rod. Gabrišovou. Chlapca pokrstil podskalský kĖaz Pavol Klenoviþ. Dali mu meno Ladislav. Takto vyzeral prvý písomný záznam o našom slávnom husárovi“.44

41

Martiš, J.: Kronika, s. 8. Martiš, J.: Kronika, s. 123. 43 Martiš, J.: Kronika, s. 38 – 39. 44 Martiš, J.: Kronika, s. 35. 42

20

Prímenie „Škultéty“, resp. „Škultét“ – þiže popredný osadník, bolo pôvodne iba prezývkou. Tak Đudia nazývali jeho starého otca. A práve odvtedy majú všetci potomkovia „starého“ Gabriša v matrike zapísané: „Gabriš – Škultéty“.45

6.1.1 TrinásĢroþný vojakom Ladislav Gabriš – Škultéty ako šesĢroþný pásol kravy u podskalského kĖaza Pavla Klenoviþa. Nemal ani jedenásĢ rokov, keć sa dostal do služieb pružinského zemana Vranu, ktorému na mojtínskych salašoch pásol ovce.46 Osemnásty október 1751 zmenil celý jeho život.47 Práve v tento deĖ spolu so svojím kamarátom – pastierom Danielom, nešĢastnou náhodou pri hre zapálili zemanovu horu Dúžavy.48 Zo strachu pred trestom ušli. Ladislav Gabriš ušiel pešo do Beluše, kde sa okolo desiatej hodiny veþer potuloval okolo kostola. Smerom od Trenþína pricválali traja jazdci, ktorým pripadal podozrivý, a tak ho pod dojmom, že nieþo ukradol, odvliekli do belušských kasární. V Beluši práve prebiehali verbovaþky. TrinásĢroþný Ladislav Gabriš, obávajúc sa trestu, ktorý by ho po návrate na Mojtín neminul, sa nechal zverbovaĢ k husárom49 plukovníka Andreja Hadika50 (pozn. aby mohol byĢ zverbovaný, verbovaþ – poruþík Stuhler prikázal zapisovateĐovi, aby mu ako rok narodenia zapísal rok 1735).51 Dostal sa tak do jedného z najstarších uhorských plukov, ktorého majiteĐom bol vychýrený generál Johann Baranyay von Bodor - Falva52. Po smrti generála Baranyaya sa v apríli 1766 stal majiteĐom pluku barón Karol Nauendorf a po Ėom v auguste 1775 generál Dagobert Siegmund Wurmser.53 K „ýerveným þertom“, ako boli Hadikovi husári nazývaní,54 sa naplno zaradil až koncom septembra 1753, keć sa po nároþnom výcviku v Trenþíne, Sárospataku, Segedíne a Rábe, v Trenþíne, kam bol preložený z Rábu, stal husárom.55

45

Martiš, J.: V službách štyroch cisárov (ćalej len „V službách...“). 1. vyd.; Slovenský spisovateĐ, Bratislava 1977, s. 208. 46 Martiš, J.: Kronika, s. 35. 47 Martiš, J.: V službách...., s. 199. 48 Martiš, J.: Cisársky veþný vojak (ćalej len „CVV“). 1. vyd.; Stredoslovenské vydavateĐstvo, Banská Bystrica, 1970, s. 13 – 21. 49 Martiš, J.: CVV, s. 5 – 9. 50 Martiš, J.: CVV, s. 30. 51 Martiš, J.: CVV, s. 5, 11. 52 Martiš, J.: CVV, s. 30. 53 Martiš, J.: CVV, s. 153. 54 Martiš, J.: CVV, s. 92. 55 Martiš, J.: CVV, s. 31.

21

6.1.2 Prvá bitka – Lovosice (1. október 1756) PríležitosĢ bojovaĢ nenechala na seba dlho þakaĢ. Konflikty medzi Rakúsko – Uhorskom a Pruskom vyústili v r. 1756 do sedemroþnej vojny o hospodársky vyspelé Sliezsko. Touto vojnou, a to už bitkou pri Lovosiciach 1. októbra 1756 zahájil osemnásĢroþný Ladislav Gabriš svoju dlhú a úspešnú vojenskú kariéru.56 V bitke pri Kolíne 18. júna 1757 prišiel o malíþek na pravej ruke.57 V bitke o Berlín v októbri toho istého roku utrpel prvé z troch vážnych zranení (toto zranenie mu v poĐnej nemocnici ošetrovali pri plnom vedomí): na Đavom líci, rozrezanom od oka až po bradu, mu zostala jazva na celý život. Okrem toho mal rozrezané aj podpazušie a v pravej nohe zaborenú konskú podkovu.58

6.1.3 Prvá hodnosĢ „HodnosĢ vicekaprála v hierarchii vojenských hodností v 18. storoþí predstavuje iba prepožiþaný titul, þosi ako poloviþné povýšenie najnižšieho stupĖa. Na takúto hodnosĢ þakal Gabriš dvadsaĢštyri rokov! Dožil sa jej 1. novembra 1775 v Jablonnom v PodještČdí, kde jeho pluk zaþas pobudol v priebehu nasledujúcich pätnástich mierových rokov, strážiac severné hranice ýiech. ýakaĢ na temer bezvýznamnú hodnosĢ dvadsaĢštyri rokov dokáže iba skutoþný nezmar vôle... V cisárskej kavalérii59 (pozn. kavaléria – z francúzskeho jazyka – jazdectvo)60 zostalo po Ėom obĐúbené príslovie: ,Buć trpezlivý ako Gabriš´.“61 Skutoþným desiatnikom sa stal 5. júla 1778.62 K tejto hodnosti mu v r. 1779 pribudla hodnosĢ zástupcu Wachtmeistra (t. j. strážmajstra) piatej eskadróny63 (pozn. eskadróna, franc., oddiel vojenskej jazdy;64 tvorilo ju okolo 150 mužov).65 „Desiatnik Gabriš, zástupca Wachtmeistra

piatej

eskadróny,

mal

na

starosti

preberanie

každodenných

rozkazov

od nadriadených, výmenu stráží, budíþek, rannú modlitbu, svojho koĖa uþil tancovaĢ kvadrilu (štvorilku) pre slávnostné vystúpenia a keć mal þas, vysedával pri pive a behal za ženami.“66 56

Martiš, J.: CVV, s. 32 – 33. Martiš, J.: CVV, s. 71 – 88. 58 Martiš, J.: CVV, s. 91 – 103. 59 Martiš, J.: CVV, s. 152 – 153. 60 Tvrdý, P.: Slovník inojazyþný. 2. vyd.; UþiteĐské nakladateĐstvo O. Trávníþek, Žilina 1932, s. 113. 61 Martiš, J.: CVV, s. 153. 62 Martiš, J.: CVV, s. 163 – 165. 63 Martiš, J.: CVV, s. 168 – 169. 64 Tvrdý, P.: c. d., s. 65. 65 Martiš, J.: CVV, s. 211. 66 Martiš, J.: CVV, s. 176. 57

22

Wachtmeistrom sa stal67 v r. 1787.68 Práve v tejto dobe cisár Jozef II. vyhlásil vojnu tureckému sultánovi Abdul Hámidovi, ktorý neprijal jeho mierové podmienky.69

6.1.4 Gabriš druhým najväþším hrdinom Wurmserovho pluku V bitkách s Turkami dosiahol Gabriš neobyþajné úspechy. Avšak v bitke pri dedinke Bežanija v noci na 7. marca 1788, kde Turci neþakane a neúspešne napadli Wurmserov pluk, utrpel druhé vážne zranenie: po bitke ho druhovia našli ležaĢ horeznaþky s roztiahnutými rukami, tvár mal zaliatu krvou. Toto zranenie mu spôsobil cisársky husár, ktorý si ho v tej tme a zmätku pomýlil s Turkom. Gabriša priniesli do poĐnej nemocnice. Z bezvedomia sa prebral okolo poludnia a krátko na to sa dozvedel veĐmi dobrú správu: „Stal si sa druhým najväþším hrdinom Wurmserovho pluku. VeliteĐ prvého korpusu, maršal Lascy, ti na návrh nášho plukovníka udelil medailu ,Virtute et Exemplo´ (lat. CnosĢou a príkladom – nápis na medaile, vyznamenanie, ktoré založil cisár Jozef II.) ako niekoĐkonásobnému hrdinovi“.70 Virtute et Exemplo bola þestným vyznamenaním a okrem tohto nápisu ju zdobilo „Božie oko, obnažený meþ a portrét cisára Jozefa II. Medaila bola zavesená na karmínovoþervenej stužke. Po kapitánovi Rakowskom sa jej vo Wurmserovom pluku doþkal iba Gabriš. Umiestnil sa teda vedĐa najväþšieho hrdinu bavorskej vojny, ktorého kedysi bránil pri Ober – Schwedeldorfe“71 (pozn.: 11. januára 1779 pri Ober – Schwedeldorfe Gabriš zachránil život kapitánovi jazdy Paulovi Rakowskému, ktorý bol naraz napadnutý piatimi Prusmi).72 Dvadsiateho druhého októbra 1789 – dva týždne po páde Belehradu – bojoval Gabriš v Loznici. A práve tu utrpel tretie – posledné vážne zranenie, keć mu jeden Turek „koncom šable rozĢal celú bradu, spodnú i hornú peru. ŠabĐa vnikla hlboko do kosti, rozpoltila obe ćasná, vyrazila predné zuby“. Toto zranenie mu poĐný chirurg ošetroval pod narkózou.73

67

Martiš, J.: CVV, s. 188. Martiš, J.: CVV, s. 179. 69 Martiš, J.: CVV, s. 187. 70 Martiš, J.: CVV, s. 194 – 199. 71 Martiš, J.: CVV, s. 202. 72 Martiš, J.: CVV, s. 168. 73 Martiš, J.: CVV, s. 210 – 213. 68

23

6.1.5 Zajatý v Srbsku, odvleþený do Grécka a predaný na trhu s otrokmi V r. 1790 nastúpil na trón Jozefov zmierlivý brat Leopold II., ktorý Turkom ponúkol prímerie. No krátko po jeho vyhlásení na jar 1790 Wurmserov pluk, táboriaci v srbskej dedinke Sokol „prepadla tlupa okolo dvetisíc ozbrojených Turkov – všetko vojenskí zbehovia, dobrodruhovia najhrubšieho zrna, živiaci sa lúpežami. Husárov napadli v noci... Wurmserov pluk stratil viac ako pätinu mužov a skoro toĐko sa ich dostalo do zajatia, medzi nimi aj Gabriš. Keć sa potom iný rakúsky pluk pustí za tlupou a zniþí ju, zbytoþne pátra po zajatcoch, nenájde ich, zmizli... Nebolo ich ani medzi živými, ani medzi mĚtvymi“.74 Turci Gabriša odvliekli do Grécka, kde ho v Janine predali na trhu s otrokmi a vojnovými zajatcami za desaĢ piastrov. „To je akurát na dva balíky tabaku.“ Kúpil ho janinský paša Ali Tepedelenli. Gabriš sa u neho nemal príliš zle: umýval mu kúpeĐne a polieval kvety v paláci. To ho však nebavilo, preto sa niekoĐkokrát pokúsil utiecĢ, ale zakaždým ho chytili a dokonca mu dali na nohy reĢaze. Ali bol síce krutý: zavraždil svojho brata a matku držal vo väzení, ale vojaka si vážil. Gabriša chcel zaradiĢ do svojho regimentu, ponúkol mu aj hodnosĢ on – bašiho (tur. desiatnik), ale Gabriš to odmietol. Napokon sa Gabrišovi podarilo zo zajatia utiecĢ.75

6.1.6 Gabriš preberá plukovú zástavu Sedem týždĖov putoval z Grécka do Haliþe. Za toto hrdinstvo sa r. 1790 stal plukovým zástavníkom. „Plukovník mu podal zástavu, ten... strelami prederavený kus žltej hodvábnej tkaniny... na konci rozpolený do dvoch cípov ako lastoviþí chvost. Na jednej strane zástavy bol obraz svätej Trojice, na druhej strane výsostný znak Rakúskeho cisárstva – þierny dvojhlavý orol so zlatým žezlom a ríšskym jablkom.“ Po zložení slávnostnej prísahy „zdvihol zástavu proti eskadrónam a stojac v pozore, ako obrad predpisoval, pozdravil pluk: Heil dir, heldenhaftes Wurmser – Regiment! (nem. Sláva ti, hrdisnský Wurmserov pluk!)... a odpochodoval na þelo tretej divízie“76 (pozn. pluková divízia –

74

Martiš, J.: CVV, s. 210 – 214. Martiš, J.: V službách..., s. 22 – 23. 76 Martiš, J.: V službách..., s. 26 – 31. 75

24

v rakúskej armáde v 18. storoþí obyþajne dve eskadróny, t. j. okolo tristo mužov).77 K uniforme mu pribudli biele rukaviþky, ktoré doteraz nenosil. NosiĢ ich musel preto, aby holými rukami nezneuctil farby Rakúskeho cisárstva. Iba na bojisku, kde bolo treba bojovaĢ, ich nemusel maĢ na rukách.78 Úlohou zástavníka bolo zaistiĢ svojej divízii stanovisko, kde sa mala zoskupovaĢ, ak v priebehu boja musela na þas ustúpiĢ. Zástavu obvykle chránili ešte štyria muži, tzv. divízna rota. Ale niekedy ich bývalo aj viac. Spolu s Gabrišom boli povinní chrániĢ túto zástavu aj za cenu položenia vlastného života.79 V období, keć sa stal zástavníkom, slúžil 40. rok, a to už tretiemu rakúskemu cisárovi; trikrát bol Ģažko ranený a mal za sebou viac ako 60 bitiek.80 Ako zástavník sa zúþastnil mnohých bitiek francúzskej revolúcie, za francúzsky trón. Ale po vyhlásení Francúzska za republiku: 21. septembra 1792 sa cisárske pluky stiahli za Rýn, kde dlhý þas neþinne odpoþívali.81

6.1.7 Návrat na Mojtín – po 42 rokoch Gabriš dostal sĐúbenú päĢmesaþnú dovolenku. Rozhodol sa preto po dlhých rokoch navštíviĢ svojich príbuzných. Jeho cesta teda viedla na Mojtín za staršími bratmi Mikulášom a Štefanom a mladším Jurajom. Z poĐného tábora v Nemecku sa pohol koncom augusta 1793 a do Púchova sa dostal 17. októbra 1793. Ráno na svitaní sa už vítal so svojimi príbuznými. Na Mojtín prišiel prvýkrát po 42 rokoch, poþas ktorých bojoval v 120 bitkách.82 Návratom do rodnej obce konþí II. þasĢ Martišovho historického románu „V službách štyroch cisárov“. A kećže tretí diel jeho historického románu nebol vydaný, Gabrišov zaujímavý osud uzatváram podĐa Kroniky.

77

Martiš, J. CVV, s. 211. Martiš, J.: V službách..., s. 27. 79 Martiš, J.: V službách..., s. 144 – 148. 80 Martiš, J.: V službách..., s. 32. 81 Martiš, J.: V službách..., s. 196 – 198. 82 Martiš, J.: V službách..., s. 199 – 210. 78

25

6.1.8 DvadsaĢdva vojen, 256 bitiek, Slavkov, Berezina i Waterloo „S plukovou zástavou putoval Gabriš po bojiskách štyridsaĢ rokov. Poþas napoleonských vojen prešiel krížom – krážom celú Európu. Nechýbal ani pri Slavkove – na bojisku troch cisárov (pozn. 1805)... Videl požiarom zachvátenú Moskvu, záhubu francúzskej armády na Berezine (pozn. 1812) a stál aj v ohni gigantickej bitky pri Waterloo (pozn. 1815), kde si Napoleon vykopal hrob.“ V neskorších rokoch Gabriš odmietal všetky pocty, vyznamenania a odmeny. „Slúžil už 75. rok, keć si ho dal do Viedne zavolaĢ cisár František I. Medzi reþou pri obede sa ho spýtal: ,Môj milý Škultéty, þo si želáš za svoju dlhú a vernú službu?´ Neþakal na odpoveć, ponúkol mu vysokú penziu a položil pred neho mešec zlaĢákov. ,Ćakujem Vášmu Veliþenstvu za vyznamenanie´, odvetil Gabriš. ,Keć ma už chcete poctiĢ svojou priazĖou, prosím iba o jedno: nechajte ma v mojom pluku až do smrti. Nevedel by som opustiĢ svojich druhov, nechcel by som skonþiĢ v dome veteránov. Chcem zomrieĢ ako vojak – v poli!´ Penziu i mešec zlaĢákov odmietol. Na jar 1831 mobilizovali jeho pluk do bojového stavu. DeväĢdesiattri – roþný husár Gabriš už nevládal do poĐa, musel zostaĢ v záložnej stotine v rumunskom Arade. Dojímavé je jeho lúþenie s plukom; zachovalo sa v štvorjazyþnom liste poĐného kaplána Michala Staroþeka. Krátko na to Gabriš zomrel (19. augusta 1831). Svoje úspory, dvetisíc dukátov, odkázal svojej rodnej obci so žiadosĢou, aby za ne dali postaviĢ školu. ,Odchádzal som do sveta negramotný a nerád by som, keby takýto údel museli niesĢ aj Vaše deti´, napísal svojim rodákom. Školu nepostavili, dukáty sa rozkotúĐali do vreciek príbuzných... Pochovaný je v Arade. Jeho veliteĐ, plukovník gróf Vincent Esterházy nad jeho mĚtvolou poznamenal: ,Bol to statoþný muž. Mal otvorený charakter a šĐachetné srdce. A vojak, akých sa len málo rodí´. V Arade mu postavili honosný pomník z þierneho mramoru. Pred kostolom v Pružine mu dal dekan Štefan Závodník postaviĢ neveĐký pieskovcový pomník, na ktorom sú vyryté všetky jeho slávne husárske þiny (dnes už Ģažko þitateĐné).“83 Ladislav Gabriš - Škultéty84 prežil 22 vojen, bojoval na 256 bojiskách a slúžil štyrom rakúskym cisárom:85 Márii Terézii, od r. 1780 Jozefovi II., od r. 1790 Leopoldovi II. a od r. 1792 Františkovi I. Vojenská história ho považuje za najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete.86 83

Martiš, J.: Kronika, s. 38 – 39. Obrazová príloha, obr. 3. 85 Martiš, J.: V službách..., obal. 84

26

„Ladislav Škultéty, ktorý v sedle odslúžil 81 rokov, zúþastnil sa na 22 vojnových Ģaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku, zomrel vo veku 93 rokov 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súþasĢou mesta Arad v Rumunsku.“ (Zdroj: webová stránka Ozbrojených síl Slovenskej republiky: http://www.mil.sk/35383/; þlánok s nadpisom: „Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák“.) Telesné pozostatky Ladislava Gabriša – Škultétyho boli dĖa 21. mája 2013 prevezené z Rumunska na Slovensko. „Lietadlo s truhlou pristálo na letisku dopravného krídla v Kuchyni za

prítomnosti

náþelníka

Generálneho

štábu

Ozbrojených

síl

Slovenskej

republiky

generálporuþíka Petra Vojteka a jednotky ýestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá vzdala plné pocty. Telesné pozostatky tohto celoživotného vojaka, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle, budú pochované v jeho rodnej obci Mojtín dĖa 27. júna 2013.“ (Zdroj: webová stránka Ozbrojených síl Slovenskej republiky: http://www.mil.sk/35383/; þlánok s nadpisom: „Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák“.) „Slávnostnou ceremóniou uloženia telesných pozostatkov Ladislava Škultétyho – Gabriša v jeho rodnom Mojtíne sa 27. júna 2013 ukonþila posmrtná púĢ najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete. Za úþasti predstaviteĐov diplomatického zboru a zástupcov ozbrojených síl Maćarska, Rumunska, Rakúska a Slovenska dnes zástupcovia obce v Mojtíne pochovali telesné pozostatky ich slávneho rodáka, ktorý viac ako 81 rokov slúžil v habsburskej armáde. Telesné pozostatky ,veþného vojaka´ boli prevezené na Slovensko lietadlom slovenských ozbrojených síl 21. mája 2013 z Rumunska, kde v roku 1831 zomrel. PodĐa náþelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporuþíka Petra Vojteka by sme Ģažko v histórii hĐadali vhodnejší symbol oddanosti, než akým je vojenská služba Ladislava Škultétyho Gabriša. ,VstúpiĢ do pluku baróna Jána Gilánihovo vo veku 12 rokov a v sedle prežiĢ 81 rokov je pre nás dnes Ģažko predstaviteĐné. Môžeme sa iba domnievaĢ, þo viedlo mladého Ladislava, rodáka z Mojtína, k tomu, aby detskú bezstarostnosĢ vymenil za husársku šabĐu a spolu so svojimi staršími spolubojovníkmi sa bok po boku zúþastĖoval neĐútostných bitiek,´ povedal vo svojom príhovore poþas ceremónie. V 18. storoþí nebola služba v takom mladom veku ojedinelá. Tak ako mladý Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí þi synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako dospelí vojaci. Po smrti Gilániho sa v roku 1752 stal majiteĐom pluku generálmajor Andrej Hadik, neskôr slávny poĐný maršal. V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového 86

Tamtiež.

27

virvaru tzv. sedemroþnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením gen. Hadika sa aj vtedy 19-roþný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (18. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. 10. 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, þo však neohrozilo jeho úþasĢ na všetkých bojových akciách pluku. V rámci reorganizácie roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr 8.) husárskeho pluku habsburskej armády. V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po dvojroþnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 – 1791) sa ocenenia doþkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. DĖa 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveĖ vymenovali za zástavníka pluku. Poþas svojej vojenskej kariéry si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podĐa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateĐských diel. Poþas svojho vojenského života bol Škultéty – Gabriš v službách štyroch cisárov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho právom pokladá za raritu a heroický vzor vojenskej služby v celosvetovom meradle. Podnet na prevoz telesných pozostatkov Ladislava Škultétyho – Gabriša vyšiel z jeho rodnej obce Mojtín. ,Veþný vojak´ L. Škultéty vždy udržiaval kontakt s rodným Mojtínom. Z odmeny, ktorú dostal za vernú službu, prispel na stavbu tamojšej školy a kostola. PodĐa správcu cintorína v rumunskom Arade, kde bol L. Škultéty – Gabriš pochovaný, bol hrob desiatky rokov nenavštevovaný a spustnutý. Keć hrozilo, že kvôli neudržiavaniu hrobového miesta dôjde k jeho zrušeniu, správca cintorína v Arade sa spojil s kĖazom v Mojtíne. ... Pri hrobke v Mojtíne sa dnes stretli spoloþne diplomati a vojaci národov historického Rakúsko – Uhorska, aby si uctili pamiatku významnej osobnosti, ktorá je navždy zapísaná vo vojenskej histórii. ,Práve v tomto fakte hĐadajme posolstvo aj pre dnešok. Je dôležité pripomínaĢ si odhodlanie a odvahu výrazných osobností, na ktoré môžeme byĢ spoloþne hrdí. Tak ako kedysi slúžili v armáde monarchie vojaci rozliþných národov, aj dnes v mnohonárodných koaliþných zoskupeniach po celom svete bojujeme za mier a demokraciu,´ zdôraznil Vojtek. Všetci vojaci bez ohĐadu na pôvod, rodisko, þi národnosĢ majú podĐa náþelníka Generálneho štábu OS SR spoloþný cieĐ – priniesĢ pokoj a mier tam, kde zlyhali diplomatické riešenia a po stabilizácii regiónu tento mier udržaĢ. Uloženie pozostatkov L. Škultétyho – Gabriša v dnešný deĖ je symbolické. Narodil sa presne pred 275 rokmi, navyše je dnes v kalendári Ladislava. ,Tým najvýznamnejším symbolom je však samotné hrdinstvo mojtínskeho rodáka Ladislava Škultétyho Gabriša – veþného vojaka,´ dodal generálporuþík Vojtek.“ (Zdroj: webová stránka Ozbrojených síl Slovenskej republiky:

28

http://www.mil.sk/36752/?pg=1; þlánok s nadpisom: „Veþný vojak L. Škultéty Gabriš sa vrátil do rodnej zeme“).

6.2

Prof. PhDr. Matúš Kuþera, DrSc. Vynikal v škole už ako 8 – roþný, keć sa dostal do úzkej skupiny mimoriadne nadaných

žiakov.87 O svojho otca Štefana Kuþeru prišiel pri ostreĐovaní Mojtína nemeckými mínometmi 14. apríla 1945 ako trinásĢroþný.88 „Takto bez otca sa zrejme musel... Ģažko prebíjaĢ na štúdiách na trenþianskom gymnáziu a potom na Univerzite Komenského v Bratislave... . Jeho... úsilie... mu prinieslo uznanie vo vedeckých kruhoch doma i za hranicami... vydal objemné vedecké dielo ,Slovensko po páde VeĐkej Moravy´, Bratislava, Veda 1974, 450 strán, ktoré vyvolalo všeobecné uznanie historikov v celej strednej Európe... . A predtým napísal niekoĐko menších vedeckých prác z histórie... ktoré vo forme separátnych výtlaþkov vydala Univerzita Komenského v Bratislave.... .“89 K ćalším jeho známym dielam patrí napr. „Slovensko v dobách stredovekých“ (získala Cenu vydavateĐstva Mladé letá za rok 1985), „Slovensko na prahu novoveku“ (1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1993) a veĐmi pútavá je kniha „Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko“ (1. vyd. Bratislava: Perfekt, 2002). V r. 1956 – 1998 prof. PhDr. Matúš Kuþera, CSc. prednášal slovenské dejiny na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte. V r. 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ýSFR. V období september 1992 – jún 1993 bol ministrom školstva, vedy, telovýchovy a športu Slovenskej republiky. V r. 1993 až 1998 bol mimoriadnym a splnomocneným veĐvyslancom v Chorvátskej republike, v r. 1997 – 1998 aj v Republike Bosna a Hercegovina. V r. 2000 bol zvolený za generálneho riaditeĐa Slovenského národného múzea v Bratislave. (zdroj: http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=710).

87

ŠA PB, fond ŠI Púchov, 65 – 1006/1940. ŠAPB, fond ONÚ Pružina, 1324/1945. 89 Martiš, J.: Kronika, s. 46 – 47. 88

29

7

KOSTOL Zhruba do polovice 18. storoþia chodievali Mojtínþania do Kostola sv. Martina v Podskalí.

Po prestavaní pružinskej90 Kaplnky sv. Žofie91 na kostol, zaþali chodiĢ do kostola do Pružiny, kde mali vyhradené svoje lavice.92

7.1

JaskyĖa ako kostol „Aby Závodník uĐahþil Mojtínþanom v dochádzke na náboženské obrady do Pružiny,

rozhodol sa vysvätiĢ jaskyĖu v Zraze (nad mlynom Jancu), kde potom dal postaviĢ kamenný oltár, dvoch sadrových anjelikov, priniesol aj sadrovú sochu Sedembolestnej a štyri obrazy svätcov... . Mojtínþania sa tu schádzavali na všetky obrady, ktoré vykonával sám Závodník (do jaskyne dochádzal z Pružiny na osedlanom koni). JaskyĖa... slúžila ako kostol.“93

7.2

Stavba Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda (1867 – 1875) Keć bola v r. 1860 zásluhou Štefana Závodníka v Mojtíne postavená cirkevná škola,

Đudia už nechodievali na náboženské obrady do jaskyne, ale práve do tejto školy, v ktorej bývali desaĢ rokov náboženské obrady. Obrady vykonával kĖaz Cyprián Budinský, ktorý býval v jednej izbe školského bytu, až kým Závodník nepostavil v Mojtíne faru (fara bola postavená skôr, ako kostol).94 Udalosti okolo stavby najstaršieho zachovaného a najvzácnejšieho objektu v obci Mojtín cituje Ján Martiš k knihy „Krátky životopisný nástin“, ktorú z úcty a vćaþnosti Štefanovi Závodníkovi, kĖazovi a dekanovi v Pružine, napísal pri príležitosti jeho 40 – roþného kĖazského pôsobenia Jozef Bielek, kĖaz a dekan v DohĖanoch; vydal Kníhtlaþiarenský úþastinársky spolok v Turþianskom sv. Martine v r. 1881: „Roku 1854 dal Závodník postaviĢ v Mojtíne kríž a pri jeho osadení a posvätení vyslovil Mojtínþanom svoje želanie, že by rád na Mojtíne postavil faru, chrám pre 700 – 800 duší, ako aj školu pre 120 detí... .

90

Martiš, J.: Kronika, s. 34 – 35. Martiš, J.: CVV, s. 21. 92 Martiš, J.: Kronika, s. 47. 93 Martiš, J.: Kronika, s. 48. 94 Martiš, J.: Kronika, s. 43 – 44. 91

30

Roku 1857 dostal Závodník darom od Jozefa Barosa z Hontu 30 meríc (pozn. 1 merica = 1,917 m2) výmery rolí a lúk v Mojtíne pre budúceho farára a uþiteĐa. V tom istom roku sa Závodník zúþastnil aj celonárodnej Mariánskej procesii v Celle (pozn. Nemecko) a na spiatoþnej ceste sa mu podarilo prosbou na cisársko – kráĐovskom dvore vo Viedni vymôcĢ 30 tisíc zlatých na stavbu kostola a fary v Mojtíne (peniaze získal pravdepodobne z cirkevnej základiny, ktorú spravoval viedenský cisársky a kráĐovský dvor – pozn. kronikára)... . Roku 1863 je v Mojtíne uvedený nový curat (správca) do školského bytu, aby súþasne dozeral na stavbu fary a kostola. Roku 1867 posvätil Závodník základný kameĖ pod stavbu chrámu v Mojtíne... . DĖa 3. októbra 1875... posviaca Závodník nový krásny Rímsko – katolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne, za þo bol obvinený u stolice, že cudzím svätým (nie maćarským... ale slovenským) stavia kostoly. V tom istom roku zakúpil Závodník dva krásne obrazy, totiž Panny Márie a sv. Štefana, kráĐa uhorského (druhý obraz bol zakúpený pravdepodobne ako kontra odpoveć na to, že stavia obrazy slovanským svätcom – pozn. kronikára) na dva boþné oltáre mojtínskeho kostola... . Roku 1876 uviedol na samostatnú mojtínsku faru nového a prvého farára v osobe Alexandra Lédayho.“95 Rímsko – katolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda96 je postavený v neskoroklasicistickom slohu.97 Obraz slovanských vierozvestov na hlavnom oltári98 (olejomaĐba na plátne z r. 1871) a závesný obraz Immaculaty (olejomaĐba na plátne z r. 1875) objednal Štefan Závodník u slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa.99 Tretí obraz od Jozefa Božetecha Klemensa, znázorĖujúci husára Ladislava Gabriša – Škultétyho (olejomaĐba na plátne z r. 1858)100 bol v urþitom období uložený v Rímsko – katolíckom farskom úrade v Mojtíne.101 O þinnosĢ Štefana Závodníka sa osobne zaujímal aj Ján Martiš: „Dlho som študoval Závodníkovu pozostalosĢ v Literárnom archíve Matice slovenskej, takže môžem zodpovedne

95

Martiš, J.: Kronika, s. 47 – 50. Obrazová príloha, obr. 5. 97 Obrazová príloha, dokument 1. 98 Obrazová príloha, obr. 4, obr. 6. 99 Obrazová príloha, dokument 1. 100 Obrazová príloha, obr. 3. 101 Obrazová príloha, dokument 1. 96

31

doložiĢ, že žiadnej filiálke vo svojej farnosti nevenoval Závodník takú pozornosĢ, ako Mojtínu.“102

102

Martiš, J.: Kronika, s. 49.

32

8

STAROSTOVIA Údaje o starostoch alebo „richtároch“ sú roztratené. V rokoch 1895 – 1899 bol mojtínskym starostom Jozef Janco.103 Potom až do roku 1922

ćalšie zmienky o starostoch chýbajú kvôli strateným zápisniciam. Len v Kronike je možné zistiĢ, že v r. 1918 bol obecným richtárom J. Barnin.104 V r. 1922 bol najvyšším predstaviteĐom obce Valentín Balák.105 Pre chýbajúce zápisnice sa mi však nepodarilo zistiĢ, kedy presne bol zvolený. Preto možno iba predpokladaĢ, že do funkcie „richtára“ nastúpil po zastrelení J. Barnina v r. 1918.106 DĖa 21. septembra 1923 bol do funkcie starostu zvolený Juraj Lulko. Z prítomných trinástich þlenov obecného zastupiteĐstva mu svoj hlas odovzdalo osem poslancov. Mal dvoch protikandidátov: Ondrej Janke (3 hlasy) a Matúš Stano (2 hlasy). Z týchto neúspešných protikandidátov sa volil 1. námestník, þiže zástupca starostu. S poþtom osem odovzdaných hlasov sa 1. námestníkom stal Matúš Stano; v prvej voĐbe úspešnejší Ondrej Janke získal iba päĢ hlasov.107 No už 17. októbra 1824 sa „obecný starosta Juraj Lulko zrieka þlenstva v obecnom zastupiteĐskom zbore a úradu obecného starostu... . Svoje zrieknutie sa odôvodĖuje tým, že mu nemá kto obrábaĢ majetok, následkom þoho trpí veĐké škody, kećže syna má odvedeného k vojsku“. S týmto vzdaním sa funkcie starostu si však Juraj Lulko veĐmi nepomohol. Obecný zastupiteĐský zbor síce jeho rezignáciu jednohlasne prijal, no „s tým, aby do prevedenia voĐby obecného starostu tento úrad ćalej viedol“.108 A tak bol Juraj Lulko „starostom z donútenia“ až kým sa 1. februára 1926 ujal funkcie starostu Vendelín ýepák.109 Po Ėom bol 6. novembra 1931 za starostu zvolený Ernest Fraštík.110 Fraštík bol v obci veĐmi obĐúbeným podnikateĐom,111 a tak neprekvapuje, že svojich protikandidátov svojím 103

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Rozpoþty a závereþné úþty obce Mojtín, 1895 – 1944. Poznámka: PodĐa môjho názoru údaje o starostoch obce Mojtín do roku 1918 sa možno nachádzajú vo fonde Notárskeho úradu v Zliechove, do ktorého obvodu obec Mojtín patrila v rokoch 1905 – 1918. 104 Martiš, J.: Kronika, s. 57. 105 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zápisnice obecného zastupiteĐstva, finanþnej komisie a obecnej rady: Mojtín, 15/1922 – 1931. 106 Martiš, J.: Kronika, s. 57. 107 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 7699/1923. 108 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 163/1926. 109 Obrazová príloha, dokument 2.

33

víĢazstvom doslova „prevalcoval“. Odovzdaných mu bolo až 11 hlasov. Jeho protikandidátmi boli: Imrich Jurík (2 hlasy), Vendelín ýepák (1 hlas) a Michal Barnin (1 hlas). Prvým námestníkom starostu sa stal Michal Barnin.112 Ernest Fraštík bol starostom až do r. 1938,113 kedy bol 13. júna 1938 zvolený nový starosta – Cyril Šepták a jeho námestník Rudolf Stano. Cyril Šepták sa vzdal funkcie 1. marca 1941 z podobných dôvodov, ako v r. 1924 Juraj Lulko.114 Zápisnice od októbra 1938 do konca septembra 1944 sú vytrhané, a tak nie je možné presne zistiĢ, kedy sa svojej funkcie ujal nový starosta – Viktor Žemla,115 v obci známy predovšetkým svojím pekárstvom.116 Aj on sa 15. mája 1944 vzdal svojej funkcie a ako dôvod uviedol: „... pri výkone starostovskej funkcie znepriatelil by som si svojich zákazníkov, a to by pre mĖa znamenalo veĐkú stratu“. Nakoniec však zostal starostom až do konca II. svetovej vojny, pretože obvodnému notárovi Bohumilovi Kubíþkovi a obvodnému tajomníkovi HSďS v Ilave sa ho podarilo prehovoriĢ.117 Poþas trojtýždĖových bojov v Mojtíne v apríli 1945 (pozn. Mojtín bol oslobodený 29. apríla 1945) Viktor Žemla pred Nemcami takticky kryl podporu obce, naklonenej partizánom. Staþil jediný chybný krok a voþi obci by bol býval uplatnený zákon Štatária: „Za každého nemeckého vojaka, ktorý sa stane obeĢou zrady alebo útoku zo strany domáceho obyvateĐstva, bude popravených dvadsaĢ civilistov“. A práve vćaka dômyslu Viktora Žemlu sa žiadne takého popravy v obci nekonali.118 Po druhej svetovej vojne zaþali vznikaĢ miestne národné výbory (MNV). Ako predseda MNV

Mojtín

je

už

20.

mája

1945

uvedený

Jarolím

resp. podpredsedom MNV bol v tejto dobe Jozef Podskalan.

Gabriš.

Miestopredsedom,

119

Dvadsiateho ôsmeho novembra 1946 sa uskutoþnila nová voĐba predsedu MNV. Stal sa ním Ondrej Kubový, ktorý dostal 8 hlasov. Jeho protikandidátmi boli Ladislav Podskalan (2 hlasy), Viktor Pánov (1 hlas) a Jakub Kuþmin (1 hlas). Za podpredsedu bol zvolený Ladislav Podskalan so ziskom 9 hlasov, ktorý tak porazil svojich protikandidátov: Jozefa Fraštíka, Augustína Suchára a Pavla Martiša, ktorí získali len po jednom hlase.120 110

ŠA PB, fondu ONÚ Pružina, 1014/1932. Martiš, J.: Kronika, s. 63 – 64. 112 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1014/1932. 113 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zápisnice o zasadnutí Obecného zastupiteĐstva obce Mojtín, 15/1931 – 1944. 114 Obrazová príloha, dokumenty 3, 4, 5. 115 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zápisnice o zasadnutí Obecného zastupiteĐstva obce Mojtín, 15/1931 – 1944. 116 ŠA PB, fond Okresný úrad (OÚ) Ilava, Živnostenský register A: remeselné živnosti, 55/1923 – 1950. 117 Obrazová príloha, dokumenty 6, 7. 118 Martiš, J.: Kronika, s. 81 – 83. 119 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1080/1945. 111

34

9

Prvá svetová vojna (28. júl 1914 – 11. november 1918) „Prvá svetová vojna vyžiadala aj z Mojtína niekoĐko vojakov na fronte. Nie je známe,

v akom poþte odišli Mojtínþania bojovaĢ na cudzie územia, zistil som iba toĐko, že piati padli v I. svetovej vojne... . Inak v tejto odĐahlej obci o vojne alebo streĐbe nechyrovali.“121

9.1

NastoĐujem „spravodlivosĢ “! Krátko pred skonþením I. svetovej vojny sa do obce z ruského zajatia vrátil Štefan S.,

„ktorý takmer celý þas bojoval na fronte a potom v zajatí mal možnosĢ zblízka vidieĢ sociálny prevrat v revoluþnom Rusku... takže sa mohol zoznámiĢ s ideami ruských revolucionárov... ktoré v Ėom utvrdzovali zmysel pre sociálnu spravodlivosĢ“. Jeho manželka sa mu posĢažovala, že poþas hospodárskej krízy, spôsobenej vojnou, „richtár a jeho pomocníci nespravodlivo rozdeĐovali pridelené potraviny“. Nespokojných Đudí však bolo v obci viac, preto Štefan S. „vyprovokovaný neþestným rozdeĐovaním prídelových potravín... Odišiel pešo so Beluše, a pretože bol ozbrojený puškou a bodákom, pristavil furmana s rebrinákom a pod hrozbou, že ho zastrelí, ak neposlúchne jeho rozkaz, vynútil si, aby s ním furman išiel do viacerých obchodov v Beluši. Obchodníkom sa takisto vyhrážal so zbraĖou, ak mu nedajú na voz nejaké potraviny, najmä múku. V Beluši v tom þase nebolo miestnej polície, ktorá by mohla zmariĢ jeho zámery. VyĐakaní obchodníci... mu naložili plný rebrinák potravín... . Domov prišiel s vozom a potraviny porozdeĐoval predovšetkým tým, ktorým mojtínski úradníci poþas vojny ukrivdili“.122

9.2

Volajte ma „generál“! Potom už jeho správanie prestáva byĢ pochopiteĐné: „Násilne zvolil ,revoluþný výbor´ z piatich Mojtínþanov, olúpil o pušky miestnych

poĐovníkov, výbor ozbrojil a prikázal mu, aby rešpektoval jeho rozkazy. Ako sa totiž vyjadril, chcel v dedine urobiĢ poriadok v revoluþnom duchu – teda þosi ako prevrat sociálneho charakteru. Chodil s þlenmi ,revoluþného výboru´ po dedine, udržoval ich pod hrozbou svojej pešiackej pušky

120

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 267/1946; 719/1946. Martiš, J.: Kronika, s. 56. 122 Martiš, J.: Kronika, s. 56 – 57. 121

35

pohromade a vošiel... do domu vtedajšieho richtára J. Barnina. Po krátkom vytýkaní, že ochudobĖoval niektorých Đudí v Mojtíne, namieril pušku a smrteĐne ho poranil (o dva dni zomrel). Po tejto prvej mste... rozkazuje ,revoluþnému výboru´, aby ho volali „generálom“. Ćalšiu návštevu urobil... v dome podrichtára M. StaĖu... a tam ho zastrelil... . Potom sa... odobral do cirkevnej školy, kde vtedy bývala uþiteĐka Anna Király. UþiteĐka bola þlenkou obecného výboru a... on ju zastrelil v byte bez jediného slova. Ostal po nej 12 – roþný syn (bez otca)... . V noþných hodinách toho istého dĖa sa násilne dostal do bytu Jakuba Adamiþku, ktorý v obecnom výbore zastával funkciu juráka, þiže obecného sudcu. Aj toto chcel zastreliĢ, ale po tme netrafil a Adamiþkovi sa podarilo zutekaĢ. Oknom povyskakovala celá jeho rodina.“123

9.3

ďutujem svoje þiny Po tomto nevydarenom pokuse o štvrtú vraždu sa dostal do fary a vynútil si od kĖaza kĐúþ

od kostolných dverí. Vošiel do kostola, pušku si oprel o prvú lavicu a zaþal sa hystericky nahlas modliĢ a odriekaĢ litanie. „Kećže ho už medzitým sledovala skupina niekoĐkých mužov, vystihli tento okamih, vtrhli do kostola, zmocnili sa pušky a modliaceho sa... vyzvali, aby sa vzdal. On sa neprieþil. Na vojenský spôsob zdvihol ruky nad hlavu a nechal sa vyviesĢ pred kostol.“124

9.4

Zle strieĐaš, namier mi do srdca! Pred kostolom ho zviazali povrazom a chceli ho na mieste zastreliĢ. „Mojtínsky farár však prosil, aby ho pred kostolom nestrieĐali. Poviazaného... Ģahali

za sebou povrazom po kamenistej ceste až na návršie oproti cintorínu... . Tu ho na zemi ležiaceho vyzvali, aby pred svojou smrĢou prezradil, preþo sa dopustil takého ohavného þinu... . On povedal len toĐko, že spravodlivo pomstil nespravodlivosĢ a dodal: ,Urobil som ohavnosĢ za ohavnosĢ´.

123 124

Martiš, J.: Kronika, s. 57 – 58. Martiš, J.: Kronika, s. 58.

36

Obþan M. Š. natiahol pušku a strelil do neho, zviazaného na zemi. Môžeme si predstaviĢ, aký to musel byĢ tvrdý, bojmi ošĐahaný vojak, keć po výstrele zakriþal: ,Zle strieĐaš, bratu! Vyššie zamier!´ Strelec mu totiž trafil do žalúdka. Padol aj druhý výstrel a... on opäĢ zakriþal: ,Ešte vyššie, bratu! A do srdca!´ Na to strelcovi vytrhol pušku obþan M. P., namieril a trafil... ho rovno do srdca. On však ešte stihol zavolaĢ: ,Dokonáno jest!´ To bola jeho smrĢ.“125

9.5

DieĢa sa mstí za smrĢ matky Následne ho odvliekli na cintorín a šli za kĖazom poradiĢ sa, kde ho majú ako zloþinca

pochovaĢ. „Medzitým prišiel na cintorín syn zastrelenej uþiteĐky Anny Király so sekerou v ruke a pravú ruku mĚtveho... po malých kúskoch usekával až po plece.“ Ján Martiš v Kronike obce Mojtín ćalej poznamenáva: „Vlani (pozn. r. 1975) v lete prišiel do Mojtína neznámy zošedivený starec a cestou na cintorín sa pýtal niekoĐkých starších obþanov, þi by mu nevedeli ukázaĢ, kde sa nachádza hrob zastrelenej uþiteĐky Anny Király. Nik mu nevedel poradiĢ, a keć potom na cintoríne poobzeral niekoĐko hrobov bez krížov, zobral sa na autobus do Beluše na železniþnú stanicu. Upozornili ma na neho neskoro, keć už bol preþ, nemal som teda možnosĢ hovoriĢ s tým þlovekom, ale pravdepodobne to bol syn uþiteĐky Anny Király, ktorý ,generálovi´... rozsekal sekerou ruku. Zaiste by mi bol rozhovor s tým þlovekom priniesol veĐa pre Kroniku pri opise tejto tragickej udalosti. Niet po Ėom nijakej stopy, ktorou by sa dala zistiĢ jeho adresa“.126 Túto udalosĢ by skeptici mohli považovaĢ za zveliþenú, vymyslenú, þi príliš nereálnu na to, aby naozaj stala; zvlášĢ nie v takej „Svätej zemi“, ako býva Mojtín obþas mylne nazývaný. A predsa... V archívnych spisoch je skutoþne spomínaná uþiteĐka Anna Király, ktorej plat bol zastavený 1. novembra 1918, pretože „zomrela, poþas revolúcie ju zastrelili rozhorþení obþania“127... „... do prevratu vyuþované maćarsky, pri prevrate uþiteĐku zabili – neuþilo sa teda“128 ... 125

Martiš, J.: Kronika, s. 58. Martiš, J.: Kronika, s. 58 – 59. 127 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam uþiteĐov, ktorí odopreli sĐub vernosti þsl. štátu alebo sa dobrovoĐne vzdialili od stanice, 1919. 126

37

„Po prevrate pri zavraždení uþiteĐky, neb. Anny Királyovej Ėou vedené triedne knihy zmizli.“129

128 129

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Dotazníky škôl, uþiteĐov a žiakov okresu Púchov a Ilava, 1920. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2488/1927.

38

10

BOSORKA V MOJTÍNE? Strážmajster František Kuþera z Košeckého Rovného adresoval Okresnému úradu v Ilave

list zo 4. marca 1924, v ktorom uvádza (pozn. list bol napísaný v þeštine): „Ernest G. z Mojtína a jeho manželka Jozefína udali žandárskej hliadke, strážm. Františkovi Kuþerovi a Jaroslavovi Jelínkovi dĖa 4. marca 1924 toto: Asi pred dvoma mesiacmi zaþalo Jozefínu G.... veþer, krátko po tom, þo si Đahla, dusiĢ. To sa opakovalo každý veþer a neskôr to prechádzalo na jej manžela Ernesta G. a jeho matku Alžbetu, ktorá s nimi býva v spoloþnej domácnosti. Menovaní sa domnievajú, že majú poþarované... a z toho obviĖujú Máriu G. – K., vdovu z Mojtína. Mária G. – K., oznaþovaná ako þarodejnica, znáša od všetkých všelijaké urážky a obáva sa, že by jej obþania pre toto obviĖovanie zo strany Ernesta G. a jeho ženy Jozefíny mohli ublížiĢ na tele alebo poškodiĢ majetok. Jozefína G. chodí preto po rôznych zariekavaþoch... po Hrozenkove na Morave a Jastrabí na Slovensku, aby jej a jej manželovi pomohli od poþarovania. DĖa 2. marca 1924 k sebe menovaní priviedli jedného zariekavaþa... z Jastrabia, meno však Ernest G. nechce prezradiĢ. Mária G. – K., obávajúc sa opäĢ nejakých nepríjemností... oznámila všetko strážm. Františkovi Kuþerovi v Košeckom Rovnom. Strážm. František Kuþera šiel dĖa 2. marca 1924 o 19. hod. v prítomnosti richtára... Lulka z Mojtína do domu Ernesta G., kde mal byĢ uvedený zariekavaþ. Ernest G. však odmietol otvoriĢ. Kećže existuje obava, že tunajší Đud je dosĢ poverþivý a mohlo by dôjsĢ k nejakému násiliu zo strany obþanov proti Márii G. – K.... prosíme, aby... sa v tejto veci nieþo podniklo. Navrhuje sa, aby bol lekársky preskúmaný duševný stav Ernesta a Jozefíny G. na ich vlastné útraty.“130 NašĢastie teda zvíĢazil zdravý rozum nad stredovekými predsudkami a žiadne inkviziþné procesy sa nekonali...

130

ŠA PB, fond Okresný úrad (OU) Ilava, 1753/1924.

39

11

ŠKOLSTVO Kým v Mojtíne nebola postavená škola, žiaci chodievali do školy v Pružine. Pružina

je od Mojtína cez hory vzdialená 6 – 7 km a oni museli celú túto trasu absolvovaĢ pešo každý deĖ. Problémy nastali, keć prišla tuhá zima a s Ėou spojené víchrice a záveje...131

11.1

Rímsko – katolícka Đudová škola (1860 – 1945) „V knihe Vladimíra Hohoša – Štefan Závodník, jeho životopis a práca za národ (vydal

Spolok sv. Vojtecha v Trnave v r. 1931) sa na str. 9 spomína: ,Neskôr Závodník ako pružinský farár pozoroval, že mládež filiálky jeho fary – obce Mojtín, nemôže v zimnom þase navštevovaĢ školu v Pružine... A tak Závodník pojal úmysel postaviĢ v Mojtíne školu, na ktorú zozbieral vo svojej farnosti 800 zlatých a podujal sa aj na cestu do Prahy, kde v tom þase bol na prechodnom pobyte cisár František I. (v r. 1859), ktorému predložil prosbu o pomoc pri stavbe mojtínskej školy. Vo svojej žiadosti sa odvoláva na slávneho husárskeho zástavníka Ladislava Gabriša, lebo školu chce vraj postaviĢ na jeho poþesĢ. Cisár František Jozef I. dal Závodníkovi na školu 300 zlatých (ako dar zo svojho vrecka), ku ktorým neskôr prispeli: biskup August Roskoványi 100 zl., biskup Pillersdorf 213 zl., arcivojvoda Albrecht 30 zl., generál Kempen 40 zl., dva husárske regimenty, v ktorých Gabriš slúžil 160 zl., Juraj Tvrdý, nitriansky kanonik 20 zl. a ćalšie drobné podpory. Závodník obetoval na Mojtínsku školu 100 zlatých. Škola bola rozstavaná už rok predtým (základný kameĖ pod školu položili na r. v r. 1858). Pri kladení základného kameĖa zasadili na školskom pozemku (na návrší, zvanom Krúžok, povyše cintorína) dve lipky... Na škole musel každý obþan odpracovaĢ urþitý poþet hodín zadarmo a kto mal svoj záprah, musel namiesto roboty dovážaĢ materiál. Kamene na stavbu dolovali priamo z toho návršia (nad cintorínom), kde sa škola stavala. Kamene zalievali rozmieseným ílom, ktorý kopali konþa Pasienku (terajšie futbalové ihrisko). Vápno na omietku múrov pálili v Jancovej (smerom na Zadné lúky). Školu vysvätil Závodník v r. 1860 na deĖ slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorých mal v osobnej úcte. V jeseni v tom istom roku sa zaþalo v škole prvý raz vyuþovaĢ. 131

Martiš, J.: Kronika, s 45.

40

Škola súþasne slúžila (po dobu desaĢ rokov) na odbavovanie všetkých náboženských obradov, teda nahrádzala v Mojtíne kostol.

Zaþiatok a koniec vyuþovania oznamovali veĐkým zvoncom, ktorý bol zavesený na mohutnom buku na návrší pri škole... Kećže Závodník dal školu postaviĢ na pamiatku slávneho husára Gabriša, venoval generál Kempen, ktorý prechovával ku Gabrišovi vojenskú úctu, obraz husára Gabriša na koni. Obraz namaĐoval známy slovenský maliar Jozef BožetČch Klemens. Školu nazvali ,cirkevnou´“.132 Rímsko – katolícka Đudová škola mala jednu uþebĖu a dvojizbový byt pre uþiteĐa.133 Zväþša sa tu vyuþovall iba prvý roþník. Táto škola už nestojí – v r. 1973 bola zbúraná.134

11.2

Štátna Đudová škola (1895 - 1950) „Na základe 38. zák. þl. § 80 z roku 1868 v obci Mojtín týmto staviam štátnu Đudovú školu

s vyuþovacím jazykom maćarským a na túto školu vymenúvam Štefana Rihásza, dipl. uþiteĐa za riadneho uþiteĐa... Na zariadenie školy... jednostopäĢdesiat zlatých povoĐujem... Vyzývam Vaše blahorodie... pôsobte tam, aby táto štátna škola bola otvorená 1. IX. t. r.“ - výĖatok z odpisu preloženého Výnosu uhorského kráĐovského ministra kultúry a výuþby zo 16. septembra 1895, ktorým bola v obci Mojtín zriadená Štátna Đudová škola; odpis je zo 4. januára 1927 do školského inšpektora Ríznera.135 Štátna Đudová škola v Mojtíne, tzv. „Ústredná“ pod þ. d. 92136 bola postavená z dreva, krytá eternitom. Spolu s pozemkom zaberala plochu 420 m2. Budova bola majetkom štátu a sídlila oproti Rímsko – katolíckej Đudovej škole, ktorá mala þíslo 93.137 Bola prízemná, s jednou uþebĖou a dvojizbovým bytom pre správcu školy. Svietilo sa v nej petrolejovými lampami a voda sa donášala z nećalekej studne, ktorá bola pri farskom úrade. Pri škole sa nachádzali drevené záchody, chýbali však boþné staveniská. Školský pozemok bol oplotený drevenými latami.138 Pre vzrastajúci poþet žiakov len jedna uþebĖa štátnej školy nepostaþovala, preto krátko po I. svetovej vojne odkúpili obþania budovu (pozn. zo surovej tehly, krytý škridlicou) hostinca 132

Martiš, J.: Kronika, s. 42 – 44. Obrazová príloha, dokumenty 8, 9. 134 Martiš, J.: Kronika, s. 44. 135 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola (Št. Đud. škola) Mojtín, 1895 – 1941. 136 Obrazová príloha, dokumenty 10, 11. 137 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1947. 138 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. Škola Mojtín, 1895 – 1941. 133

41

„U Janigu“, ktorá sa stala druhou budovou Štátnej Đudovej školy. Nachádzala sa v hornej þasti obce (pozn. ešte stále stojí oproti autobusovej zastávke „Mojtín – Gombár“, je zrenovovaná a používa sa na súkromné úþely). Bola urþená pre 6. – 8. roþník. V „Ústrednej“ budove sa zvyþajne vyuþoval 2. – 5. roþník.139 Táto druhá budova Štátnej Đudovej školy bola postavená okolo r. 1908 z kameĖa a surovej tehly, krytá škridĐou.140 Prístavba uþebne bola prevedená v r. 1912. Škola mala jednu uþebĖu, jednoizbový byt pre uþiteĐa141 a na rozdiel od „Ústrednej“ a „cirkevnej“ školy mala tiež ihrisko s rozlohou 200 m2. Školský pozemok oplotený nebol.142

11.3

Školy „na spadnutie“ V priebehu nasledujúcich rokov školy pomaly, ale isto iba chátrali. Dôkazom toho je,

že štátna uþiteĐka Mária Briestenská dlho váhala nastúpiĢ do Štátnej Đudovej školy práve pre neutešený stav budovy tejto školy. A to bol iba rok 1920. Toto chátranie spomaĐovali snáć len menšie opravy typu: „toto opravím – tamto sa pokazí“, pretože na veĐké opravy, a tobôž na postavenie novej veĐkej a priestrannej školy, neboli finanþné prostriedky. V r. 1938 to v Štátnej Đudovej škole vyzeralo asi takto: „Keć som prevzal (pozn. Jozef Šír) dĖa 31. augusta 1938 správu Štátnej Đudovej školy v Mojtíne, za stále trvajúcich dažćov tiekla voda prúdom do triedy a bytu školy, nakoĐko bola rozbitá strecha pri komíne. Boli potrebné okamžité opravy, aby št. majetok neutrpel ešte väþšie škody“.143 Nie je však uvedené, þi sa to týkalo „Ústrednej“ alebo „Janegovej“ školy. Ale to je v podstate jedno. Već neskoršie dokumenty dokazujú, že vo všetkých troch budovách bol stav veĐmi podobný – „na spadnutie“. Je prekvapujúce, že tieto školy, ktoré boli už dlhší þas v pokroþilom štádiu chátrania, „prežili“ II. svetovú vojnu: „Pri prehliadke škol. budov (pozn. 5. január 1946) bolo zistené, že... sú v takom stave, že ohrozujú životy detí a vyuþujúcich. Opravy, ktoré by... vyžadovali, by potrebovali taký náklad, že by to nebolo úmerné k nosnosti stavieb, nakoĐko po niekoĐkých rokoch by sa znova museli previesĢ väþšie opravy...

139

Martiš, J.: Kronika, s. 46. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola (Rím. – kat. Đud. škola) Mojtín, 1920 – 1949. 141 Obrazová príloha, dokument 12. 142 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 143 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1971. 140

42

Najstaršia školská budova (stará cirkevná škola)... ŠindĐová strecha je zhnitá, zateká, následkom þoho sú trámy a celá väzba v stave rozkladu. Na povale je centimetrová vrstva hliny. Povalové trámy a dosky sú zhnité, trámy navidomoþi praskajú, jasne viditeĐné sú þerstvé pukliny. Cez zimné obdobie nafúka vietor množstvo snehu, ktoré sa odstrániĢ nedá, lebo je to životu nebezpeþné. Keć sa v triede kúri, púšĢa sa sneh a do triedy zateká. Žiada sa, aby táto miestnosĢ bola úradne zatvorená, lebo riad. školy a þlenovia zboru nemôžu vziaĢ na seba zodpovednosĢ za prípadné nešĢastie. Budova starej štátnej školy (zvaná „Ústredná“)... Strecha je víchricami poškodená... Povala je prehnutá, do triedy sa trúsi hlina. Steny sú vyduté, miestami drevo je vyhnité. Komín vôbec nevyhovuje – keć sú víchrice, dym sa zráža, kúriĢ sa nedá. Komín už bol niekoĐkokrát opravovaný, ale niþ to nepomáha. V takomto prípade sa vyuþovaĢ nedá. Následkom vojnových udalostí bolo na budove rozbitých 48 okenných tabúĐ. Vonkajšie okná sa þiastoþne zasklili, ale bez sklárskeho tmelu, následkom þoho vietor hravo vytlaþí sklo (už sú 4 rozbité). Vnútorné okná nie sú vôbec zasklené. Keć je väþšia zima, trieda sa vykúriĢ nedá144 (pozn. vo všetkých škol. budovách sa kúrilo kachĐami)145... Tretia školská budova, pôvodne krþma... povala je prehnitá, na jednom mieste prevalená v priemere 1,5 m. Víchrica v decembri min. roku odlomila konár pri škole stojaceho stromu, ktorý dolámal do 30 škridlí, tieto sa momentálne nahradiĢ nedajú. Laty, držiace kridĐu, sú... popraskané, prehnuté, hrozia prelomením sa. V triede poþas frontu Nemci zriadili nemocnicu. Po ústupe bola trieda riadne vyþistená, vydrhnutá, napriek tomu sa objavili vši, keć sa v nej zaþalo vyuþovaĢ. Riad. školy (pozn. František Ivaniþ) musel triedu zatvoriĢ. Pre nedostatoþné množstvo kuriva trieda zostala zatvorená a vyuþovalo sa v dvoch triedach striedavo. Potrebné je triedu úradne zatvoriĢ, lebo vôbec nevyhovuje a ohrozuje životy detí... Najnutnejšie opravy sú: dodaĢ sklo na zasklenie okien, prestavba komína, nové trámy, oprava strechy. Sú to opravy najnutnejšie, bez ktorých vyuþovanie musí byĢ prerušené.“146

144

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1939. 146 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 145

43

11.4

„Staviame“ novú školu Úplne prvá informácia, vzĢahujúca sa na riešenie situácie chátrajúcich škôl pochádza

z 11. mája 1937, keć škol. inšpektor v zápisnici z prehliadky školy na otázku: „ýo vykonal inšpektor na odstránenie závad a nedostatkov?“ odpovedal: „Obidve budovy Št. Đud. školy vôbec nevyhovujú; zaháji preto jednanie o novostavbe školy – s obcou“.147 Kto vtedy mohol tušiĢ, že ani v r. 1950 nová škola nebude stáĢ... Škol. inšpektor zaþal vec riešiĢ veĐmi rázne. DĖa 5. augusta 1938 Obecnej rade v Mojtíne napísal: „Štátna Đudová škola v Mojtíne má pre svoje 4 triedy len dve uþebne... Tieto dve uþebne sú umiestnené v... budovách... už natoĐko poškodených, že ich opravenie by nebolo hospodárne. Je povinnosĢou obce, aby sa postarala o riadne umiestnenie všetkých 4 tried svojej Štátnej Đud. školy, vybudovaním škol. budovy, pozostávajúcej zo 4 uþební s príslušenstvom a primeraným poþtom naturálnych bytov pre uþiteĐov tejto školy. K tomuto úþelu je obec povinná pripraviĢ sa ako stavebník tejto škol. budovy tak, že: 1. vyhliadne vhodný pozemok, potrebný pre stavbu tejto školy... 2. požiada o komisionálne posúdenie vhodnosti... pozemku... 3. pripraví sa na stavbu tejto školy vyhotovením stavebného elaborátu za súþinnosti škol. inšpektorátu... 4. v nedostatku vlastných finanþných prostriedkov na túto stavbu sa bude uchádzaĢ o podporu k štátu... a okresu.“ List zároveĖ obsahoval jasné varovanie: „Pripomínam, že v prípade odporu voþi stavbe budovy pre Štátnu Đud. školu by Štátna školská správa zrušila Štátnu Đud. školu a prinútila by obec k zriadeniu obecnej Đud. školy. Týmto by obci vznikol zvýšený náklad udržovania tejto školy... Tí þlenovia obec. zastupiteĐstva, ktorí by svojím odporom zapríþinili toto zvýšenie nákladu, by boli podĐa zákona hmotne zodpovední. Uznesenie obce v tejto veci oþakávam do 15. septembra 1938“.148 Obecné zastupiteĐstvo prijalo dĖa 10. septembra 1938 toto uznesenie: „Obec Mojtín ako stavebník postaví za pomoci štátnej krajinskej a okresnej podpory štvortriednu štátnu Đudovú školu s vyuþovacím jazykom slovenským a za týmto úþelom zmocĖuje sa ob. rada vyhĐadaním vhodného miesta pre túto novostavbu...“.

147 148

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1937. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3017/1939.

44

„Za“ poslušne hlasovali všetci prítomní...149 Mali vôbec na výber? ýo na tom, že obecný rozpoþet vykazoval vždy vysoký schodok (pozn. v r. 1939 schodok rozpoþtu obce Mojtín predstavoval 48 989 Ks/.150 Nikto predsa nebol taký majetný, aby si dovolil platiĢ za svoj slobodný názor... O necelý rok bol už teda vybraný, aj odborne posúdený, pozemok zvaný Trná Lúka, používaný ako pastvina.151 Ale ako Ģažko sa stavia bez financií – a zvlášĢ, keć obþania odmietnu pozemky predaĢ... O tom by v danom období vedel veĐa rozprávaĢ aj riaditeĐ Štátnej Đudovej školy František Mitterpach: „Sám som vyjednával s Đućmi o možnostiach vyvlastnenia nejakého pozemku. Pravda, nadávok a slín som dosĢ zniesol“ (pozn. z listu z 23. februára 1941).152 Stavba novej školy tak uviazla na mĚtvom bode. Vec sa pohla dopredu až o sedem rokov neskôr: „Pre novostavbu bol vyhliadnutý pozemok dĖa 14. júna 1948 v rozmeroch 55 x 100 m (pozn. v spise nie je uvedený názov pozemku, ale podĐa zoznamu vlastníkov predmetného pozemku to zrejme nebola Trná Lúka). Leží v strede obce... Pitná voda sa dá získaĢ vykopaním cca 18 m hlbokej studne. Obec... pozemok prevedie do vlastníctva štátu... Obþania sú ochotní okrem pozemku prispieĢ aj dodaním stavebného kameĖa a ruþnou prácou.“153 Napriek všetkej snahe škola do r. 1950 postavená nebola. Ale nebolo to jediné, þo obec Mojtín do tohto roku „nestihla“: do obce nebola zavedená elektrina – aj naćalej si obþania svietili svieþkami a petrolejovými lampami;154 ani voda – Đudia boli stále odkázaní na studne a potôþiky.155

11.5

Uþitelia Ako som už spomínala, kým v Mojtíne nebola postavená cirkevná škola, museli žiaci

navštevovaĢ školu v Pružine. Lenže v zime þastokrát nemohli ísĢ do školy kvôli veĐkým závejom, a tak si Mojtínþania našli uþiteĐa, ktorý ich deti vyuþoval v Mojtíne. Ćalej už záznamy uþiteĐa Klementa Reþlu: 149

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3017/1939. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3035/1941. 151 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3017/1939. 152 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 153 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 154 Martiš, J.: Kronika, s. 94. 155 Martiš, J.: Kronika, s. 106. 150

45

„Meno prvého uþiteĐa nie je známe. ďudia ho nazývali ýiernokabátnikom, lebo na rozdiel od Mojtínþanov, ktorí nosili biele hune, on sa odieval þiernou huĖou. Pochádzal z okolia Bytþe. Uþil v niektorom dome na Rúbankách. I druhý uþiteĐ, menom Pavel Haniþák, uþil mojtínske deti na Rúbankách, a to v dome, kde kedysi býval Štefan Kuþera, vdovec. Haniþák prichádzal do Mojtína krampĐovaĢ vlnu. Tu sa Mojtínþania dozvedeli, že vie koĐko – toĐko písaĢ a rátaĢ, a tak si ho zvolili za svojho uþiteĐa. Je zaujímavé, ako Haniþák uþil deti písaĢ. Žiaci mali v hlinených miskách jemný piesok. Nasypali si z neho na dosku, zajaþou paprþkou piesok rozotreli na rovnomernú vrstvu a potom sa snažili do piesku nakresliĢ písmenko, ktoré uþiteĐ napísal na tabuĐu. Haniþák sa vo voĐných chvíĐach zamestnával krampĐovaním vlny a pletením ženských pásov, po mojtínsky „tkaníc“. I husle vraj vedel zhotoviĢ.“156

11.5.1

Uþitelia Rímsko – katolíckej Đudovej školy

Po postavení cirkevnej školy v r. 1860 bol na Mojtín ustanovený prvý riadny uþiteĐ Štefan Jesenský. O plate uþiteĐa Jesenského a jeho nástupcov Klement Reþlo píše: „Od pružinského zemana Baroša, ktorý mal na Mojtíne rozsiahle polia a hory, dostal 10 meríc (pozn. 1 merica = 1,917 m2) poĐa, farár 20 meríc. V hotovosti dostával Jesenský 10 zl. roþne a okrem toho mu každý gazda musel daĢ fúru (... rebrinák) dreva. Jesenskému sa nepáþilo, že drevo nebolo poštiepané, takže mu ho museli gazdovia kálaĢ na drobné kúsky (ako do sporáka). Každý rok dostal Jesenský 4 kantácie (naturálne odmeny, ktoré si sám vyberal po domoch): na Vianoce, na VeĐkú noc, na Ducha a na Katarínu (Mojtínþania mali kedysi hody nie na sviatok sv. Cyrila a Metoda, ale na deĖ Kataríny – 25. novembra). Z týchto kantácií a mu dostalo z každého domu jaþmeĖa, raže a nieþo aj pšenice. Jesenského nástupca Podolay bol už väþším pánom. Kantácie chcel vymeniĢ za peniaze, a preto musel prísĢ na Mojtín i slúžny Baroš z Ilavy. Od tých þias dostával uþiteĐ namiesto kantácií 40 zl. roþne.“ Navyše, ako za feudalizmu, aj v tejto dobe museli radoví obyvatelia obce pracovaĢ na svoje lenivé autority: „... z každého domu boli povinní roþne farárovi odpracovaĢ: manuálne 2 dni 156


46

a záprahom, kto ho mal, 1 deĖ“ (pozn. z listu z 26. mája 1861, ktorým sa Mojtínþania zaviazali k povinnostiam roþ. svojmu prvému stálemu uþiteĐovi a kĖazovi a z ktorého jasne vyplýva, že kĖaz požíval väþšiu úctu, ako uþiteĐ).157 Údaje o uþiteĐoch všeobecne, nielen o cirkevných, mám až od r. 1919, kedy bol zriadený Školský inšpektorát v Trenþianskej Teplej158 a hoci mi informácie o uþiteĐoch do r. 1918 chýbajú, je isté, že Rímsko – katolícka Đudová škola mala vždy iba jedného „súceho a kresĢanským duchom naplneného organistu – uþiteĐa“,159 ktorý svojich žiakov – prvákov – uþil v slovenskom jazyku aj v þasoch silnej maćarizácie. Akonáhle žiaci postúpili do vyššieho roþníka, uþili sa po maćarsky.160 Takto to bolo až do vzniku ýesko – Slovenskej republiky v r. 1918. Práve v tomto období, t. j. v r. 1918, je ako uþiteĐ Rímsko – katolíckej Đudovej školy spomínaný František Paškay, ktorý však bol spolu so štátnym uþiteĐom Teodorom Freššom povolaný do þinnej vojenskej služby a obaja bojovali v I. svetovej vojne.161 Nie je známe, kedy František Paškay z Mojtína odišiel: 28. januára 1920 bol ešte školským inšpektorom Dílikom pochválený za vedenie cirkevnej školy,162 no už o rok neskôr sa podpisoval ako správca „v Dubnici na katolíckej škole“.163 V zozname uþiteĐov z januára 1921 je napísané, že Rímsko – katolícka Đudová škola „uþiteĐa nemá“. Je preto veĐmi pravdepodobné, že žiakov vyuþovali štátni uþitelia: Mária Briestenská a Štefan Briestenský.164 Predseda Školskej stolice v Mojtíne,165 správca Rímsko – katolíckej Đudovej školy166 a zároveĖ miestny rímsko – katolícky kĖaz Karol Záškvara, ktorý v oboch školách – cirkevnej i štátnej – vyuþoval náboženstvo,167 sa dĖa 8. januára 1922 pokúsil tento stav zmeniĢ žiadosĢou o cirkevného uþiteĐa, adresovanou na škol. inšpektorát, keć „naša organisticko – uþiteĐská stanica – hoci viac ráz bol vypísaný súbeh – zaplnená nie je“. Inšpektor bol ochotný poslaĢ na Mojtín uþiteĐa pod podmienkou: „Keć škol. stolica dosvedþí, že patriþný uþiteĐ dostane byt a stravu (avšak za jeho peniaze)“.168

157

Martiš, J.: Kronika, s. 44 – 45. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2379/1927. 159 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 92/1922. 160 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Dotazníky škôl, uþiteĐov a žiakov okresov Púchov a Ilava, 1920. 161 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2488/1927. 162 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 693/1921. 163 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 220/1921. 164 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 62/1921. 165 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 92/1922. 166 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Protokoly z inšpekþných prehliadok, 1923. 167 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 168 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 92/1922. 158

47

V škol. roku 1922/1923 teda Rímsko – katolícka Đudová škola už uþiteĐa mala. Bol ním Alojz Gažo.169 Cirkevní uþitelia sa þasto menili, þoho dôkazom je, že už v škol. roku 1924/1925 pôsobil v Mojtíne Ladislav Žittnay,170 nekvalifikovaný uþiteĐ.171 Vo februári 1925 sa Žittnay dostal do sporu s Biskupským úradom v Nitre,172 za þo ho biskupský úrad pozbavil možnosti vyuþovaĢ.173 Cirkevná škola bola zatvorená a žiaci boli necelé tri mesiace pred ukonþením škol. roku 1924/1925 premiestnení do Štátnej Đudovej školy. Kým sa situácia okolo sporu nevyjasnila a škola nebola biskupským úradom definitívne zatvorená, namiesto Žittnaya vyuþovala jeho 15 – roþná dcéra, ktorá mala dve „meštianky“ a svojho otca poþas jeho neprítomnosti þasto zastupovala. No nebola dospelá, a tak nemohla dostávaĢ riadny plat. Karol Záškvara, ktorý ju vyuþovaním detí zhruba na jeden mesiac (t. j. do konca marca 1925) poveril, vyriešil jej platovú otázku slovami: „... dievþa Žittnayho dostane týždenne od 26 dietok 52 vajec“.174 Rímsko – katolícka Đudová škola bola zatvorená zhruba päĢ rokov. Dokazuje to list škol. inšpektora na Ministerstvo školstva a nár. osvety dĖa 27. decembra 1930: „... v obci je dvojtriedna Štátna Đudová škola, a jednotriedna Rímsko – katolícka Đudová škola prestala fungovaĢ v r. 1925, keć jej uþiteĐa biskupský úrad pozbavil uþiteĐstva. Dvojtriedna Štátna Đudová škola dosiaĐ staþila pojaĢ všetkých školopovinných. Až tohto roku je podĐa štatistiky 183 žiakov, takže sa ukázala potreba tretej triedy“.175 A tak bola Rímsko – katolícka Đudová škola po dlhšej „prestávke“ pre zvyšujúci sa poþet žiakov opäĢ otvorená. Od 1. októbra 1931 na tejto škole pôsobil nekvalifikovaný uþiteĐ Anton Jurkech.176 V prípade cirkevných uþiteĐov bolo zložité zisĢovaĢ, kedy v Mojtíne zaþali pôsobiĢ a kedy odišli. Preto ćalšia zmienka o cirkevnom uþiteĐovi je z 5. októbra 1933, kedy tu vyuþoval výpomocný, þiže taktiež nekvalifikovaný uþiteĐ s dosĢ nezvyþajným menom: Aladár Markhot.177 169

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Protokoly z inšpekþných prehliadok, 1923. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 629/1925. 171 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1592/1925. 172 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 663/1925. 173 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 174 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 671/1925. 175 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 176 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1169/1932. 177 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o stave školstva k 5.10.1933, 1933. 170

48

O rok neskôr, t. j. v škol. roku 1934/1935 ho vystriedal definitívny uþiteĐ Dezider Prekop, ktorý sa stal asj správcom cirkevnej školy.178 Aj jeho po roku nahradil nový – doþasný uþiteĐ Ján Kuliha,179 ktorý v Mojtíne pôsobil „až“ dva roky.180 V škol. roku 1937/1938 zaþal v Mojtíne pôsobiĢ Klement Reþlo,181 definitívny uþiteĐ – správca,182 ktorý podĐa dostupných údajov pôsobil v Rímsko – katolíckej Đudovej škole spomedzi cirkevných uþiteĐov najdlhšie – až do konca škol. roku 1941/1942.183 UþiteĐ Klement Reþlo spolu so svojím kolegom, uþiteĐom Pavlom Rehušom na jeseĖ 1937 oznámili Správe štátnych „kutacích“ prác v Pružine, že v Mojtíne sa nachádza ložisko bauxitu. Toto oznámenie bolo v novembri 1937 postúpené Ministerstvu verejných prác v Prahe.184 Bauxit sa v Mojtíne skutoþne Ģažil, avšak veĐmi krátku dobu – do mobilizácie v r. 1938.185 V priebehu roku 1941 sa Štátna Đudová škola a Rímsko – katolícka Đudová škola zlúþili186 pod spoloþným názvom Rímsko – katolícka Đudová škola v Mojtíne.187 Tento názov bol používaný do r. 1945,188 kedy bola škola jednotne premenovaná na štátnu.189 V posledný rok Reþlovho pôsobenia v Mojtíne medzi jeho kolegov patrili: František Ivaniþ, František Mitterpach, jeho manželka Ružena Mitterpachová a Emília Gerbelová.190 Kećže prevahu v uþiteĐoch a žiakoch mala vždy Štátna Đudová škola, ktorá svoj názov zmenila iba kvôli náboženskej ideológii, ktorá vtedy na Slovensku vládla, þlenov uþiteĐského zboru tejto Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne v rokoch 1941 – 1945 uvádzam medzi uþiteĐmi Štátnej Đudovej školy. Urobila som tak aj preto, že od r. 1941 už nie je možné zistiĢ, ktorý uþiteĐ bol nominovaný biskupským úradom. Existuje však dosĢ veĐký predpoklad, že žiadny, pretože biskupský úrad sa vtedy už v súvislosti so školami nespomína. No kým boli štátna a cirkevná škola oddelené, obe spolupracovali a uþiteĐ cirkevnej školy sa zúþastĖoval porád uþiteĐov štátnej školy.191 178

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Výroþný štatistický výkaz o stave národných škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dĖa 31. októbra 1934, 1934. 179 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o stave školstva k 5.10.1935, 1935. 180 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1937. 181 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 182 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 183 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o pôsobení uþiteĐov, 1941. 184 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 185 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 680/1941. 186 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1941. 187 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o pôsobení uþiteĐov, 1941. 188 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried k 1.11.1944, 1944. 189 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1092/1945. 190 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o pôsobení uþiteĐov, 1941.

49

11.5.2

Uþitelia Štátnej Đudovej školy

Ako som už spomínala, údaje o uþiteĐoch pôsobiacich v Mojtíne do r. 1918 mi chýbajú, pretože Školský inšpektorát bol zriadený až v r. 1919.192 Len

podĐa

dodatoþných

poznatkov

bolo

možné

zistiĢ,

že

v období

vzniku

ýesko – Slovenskej republiky, t. j. v škol. r. 1918/1919 v Štátnej Đudovej škole s vyuþovacím jazykom maćarským pôsobila Anna Király. Avšak jej plat bol zastavený už 1. novembra 1918, keć bola krátko predtým zastrelená.193 Po jej smrti sa v Mojtíne istú, no neuvedenú dobu, nevyuþovalo.194 Pre škol. rok 1918/1919 sa ako uþiteĐ tejto školy spomína Teodor Freššo, ktorý spolu so svojím cirkevným kolegom Františkom Paškayom bojoval v I. svetovej vojne. Štátna Đudová škola s vyuþovacím jazykom slovenským zaþala jestvovaĢ 12. januára 1919 po návrate uþiteĐov z vojny so 115 žiakmi.195 Možno teda predpokladaĢ, že po smrti uþiteĐky Anny Király sa v Štátnej Đudovej škole nevyuþovalo až viac ako dva mesiace. V nasledujúcom škol. roku 1919/1920 boli na štátnu školu pridelení noví uþitelia: Štefan Briestenský , ktorý bol zároveĖ aj správcom školy a Mária Briestenská.196 Pochádzali z Pružiny197 a hoci mali rovnaké priezviská, obaja boli slobodní.198 PodĐa miestnych pamätníkov boli súrodencami. Dlhý þas vyuþovali v štátnej škole iba oni.199 Až v škol. roku 1934/1935, keć Štátnu Đudovú školu navštevovalo 176 žiakov, pribudla do skromného uþiteĐského zboru þeská výpomocná uþiteĐka Jana Schreinová.200 Pred zaþiatkom škol. r. 1935/1936 bol Štefan Briestenský penzionovaný.201 Osud Márie Briestenskej sa mi zistiĢ nepodarilo. Je však veĐmi pravdepodobné, že aj ona bola penzionovaná, pretože od Štefana Briestenského bola o dva roky staršia (pozn. narodená v r. 1873).202 191

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1939. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2379/1927. 193 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam uþiteĐov, ktorí odopreli sĐub vernosti þsl. štátu alebo sa dobrovoĐne vzdialili od stanice, 1919. 194 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Dotazníky škôl, uþiteĐov a žiakov okresu Púchov a Ilava, 1920. 195 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2488/1927. 196 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 693/1921. 197 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2573/1924. 198 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 92/1925. 199 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o stave školstva k 5.10.1933, 1933. 200 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Výroþný štatistický výkaz o stave národných škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dĖa 31. októbra 1934, 1934. 192

50

Na ich miesto nastúpil þeský manželský pár Jan Majer s manželkou Antóniou.203 Výpomocnú uþiteĐku Janu Schreinovú od 1. septembra 1936 nahradila Gertrúda Klementová a Karol Chovanec ml., ktorý bol pre výkon vojenskej služby zastupovaný tiež výpomocným uþiteĐom Eduardom Gemüthom.204 V máji 1937 v štátnej škole vyuþovali: Eduard Gemüth – výpomocný uþiteĐ, triedny I. tr. (2. roþník) Antonie Majerová – II. tr. (3. roþník) Anna Kubíþková – výpomocná uþiteĐka, III. tr. (4. – 5. roþník) Jan Majer – správca školy, IV. tr. (6. – 8. roþník).205 Výpomocní uþitelia boli veĐmi nestáli – þasto sa menili, niekedy aj v priebehu školského roka. Preto v škol. roku 1937/1938 Annu Kubíþkovú vystriedal Miloslav Matoušek a Eduarda Gemütha Žofia Neþasová.206 V tomto období už ale vrcholila nespokojnosĢ rodiþov žiakov s Janom Majerom. Pre upokojenie vášní bol Jan Majer aj so svojou manželkou z Mojtína odvolaný.207 V škol. roku 1938/1939 zaþali na Štátnej Đudovej škole pôsobiĢ len dvaja uþitelia: Jozef Šír, poverený správou školy, so svojou snúbenicou Boženou KoĜínkovou. Kećže Jozef Šír bol zároveĖ vojakom, zúþastnil sa od 21. septembra 1938 do 9. decembra 1938 mobilizácie. Za celý ten þas ho vo vedení školy zastupovala jeho v tejto dobe už manželka Božena Šírová, ktorá v štátnej škole vyuþovala sama. Po ôsmich mesiacoch sa manželia Šíroví rozhodli školu opustiĢ. Preto správu školy prebrala od Jozefa Šíra Emília Gerbelová,208 ktorá zaþala v Štátnej Đudovej škole vyuþovaĢ od 18. februára 1939 ako doþasná uþiteĐka. Len desaĢ dní pred Ėou nastúpil na školu výpomocný uþiteĐ Ján Drugaj.209 Zadelenie tried po odchode manželov Šírových bolo nasledovné:

201

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1657/1928. 203 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2 – 843/1937. 204 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam uþiteĐov a škôl podĐa stavu k 15.12.1937, 1937. 205 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1937. 206 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam uþiteĐov a škôl podĐa stavu k 15.12.1937, 1937. 207 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 208 Tamtiež. 209 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1939. 202

51

I. tr. vyuþuje Klement Reþlo, uþiteĐ Rímsko – katolíckej Đudovej školy III. tr. vyuþuje Ján Drugaj, vyuþovanie je striedavé IV. tr. vyuþuje Emília Gerbelová, vyuþovanie je striedavé II. tr. vyuþujú striedavo po týždni Ján Drugaj a Emília Gerbelová, vyuþovanie je striedavé.210 Od septembra 1939 uþiteĐský zbor tvorili: Jozefína Krajþoviþová – doþasná správkyĖa;211 správu školy prebrala od Emílie Gerbelovej 6. septembra 1939212 Štefan Krajþoviþ – výpomocný uþiteĐ, manžel Jozefíny Krajþoviþovej Július Rajták – výpomocný uþiteĐ Emília Gerbelová – doþasná uþiteĐka.213 Ani Jozefíne Krajþoviþovej sa nepodarilo získaĢ si priazeĖ obþanov,214 preto už v škol. roku 1940/1941 prišli na štátnu školu traja noví uþitelia: František Mitterpach – definitívny uþiteĐ a riaditeĐ školy215 (pozn. správu školy prevzal od Emílie Gerbelovej 5. septembra 1940; Emília Gerbelová prevzala správu štátnej školy od Jozefíny Krajþoviþovej dĖa 27. marca 1940).216 Ružena Mitterpachová – manželka Františka Mitterpacha, doþasná uþiteĐka František Ivaniþ – výpomocný uþiteĐ Emília Gerbelová – už definitívna uþiteĐka.217 Práve František Mitterpach sa svojím energickým a kritickým vystupovaním výrazne usiloval o výstavbu novej školy. Kvôli tomu sa však pravidelne dostával do sporov nielen s obþanmi, ktorí nechceli pozemky predaĢ,218 ale aj s obvodným notárom Bohumilom Kubíþkom

210

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 212 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 213 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 214 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 10/1940 a 20/1940. 215 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 216 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 217 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 218 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 211

52

a starostom Cyrilom Šeptákom, ktorí sa ho snažili presvedþiĢ o veĐmi zlom finanþnom rozpoložení obce.219 V škol. roku 1942/1943 už František Mitterpach ako uþiteĐ v Mojtíne nenastúpil. Správu školy po Ėom prevzala Emília Gerbelová, od ktorej ju už 28. septembra 1942 prevzal nový uþiteĐ Cyril Mikula.220 V päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej škole (pozn. tak sa uvádza od škol. roku 1941/1942)221 vtedy do uþiteĐského zboru patrili: Cyril Mikula – definitívny uþiteĐ a riaditeĐ školy, II. tr. (2. roþník) Emília Gerbelová – definitívna uþiteĐka, V. tr. (6. – 8. roþník) František Ivaniþ – výpomocný uþiteĐ, I. tr. (1. roþník) Cecília Bachratá – výpomocná uþiteĐka, III. tr. (3. roþník) Edita Ćurinková – výpomocná uþiteĐka, IV. tr. (4. roþník).222 Edita Ćurinková v škole dlho nepôsobila. PodĐa zápisnice z prehliadky školy, vykonanej 19. mája 1943, jej triedu vyuþovala Cecília Bachratá,223 ktorá zakrátko taktiež odišla.224 Emília Gerbelová sa zasa rozhodla spojiĢ svoj osud s obcou Mojtín navždy a po tom, þo sa koncom decembra 1942 vydala za miestneho obþana, prijala priezvisko Jancová.225 V Mojtíne zostala až do svojej smrti. V škol. roku 1943/1944 k Cyrilovi Mikulovi, Emílii Jancovej a Františkovi Ivaniþovi pribudli dvaja výpomocní uþitelia: ďudovít Polakoviþ a Natália Bobocká.226 Cyril Mikula z Mojtína odišiel ešte pred Vianocami 1943, preto škôldozorca znovu poveril vedením školy Emíliu Jancovú.227 Od septembra 1944 bola Rímsko – katolícka Đudová škola kvôli menšiemu poþtu žiakov štvortriedna a k 1. novembru 1944 v nej vyuþovali:

219

ŠA PB, fond ŠI Púchov, 52/1941 a 96/1941. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 221 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave škôl k 1.11.1941, 1941. 222 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave Đudových škôl k 1.11.1942, 1942. 223 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1942. 224 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried a správy o stave Đudových škôl, 1943. 225 ŠA PB, fond ŠI Púchov, PrehĐad o obsadených uþiteĐských miestach na Đudových a meštianskych školách, 1945. 226 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried, správy o stave Đudových škôl, 1943. 227 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 220

53

František Ivaniþ – definitívny uþiteĐ, riaditeĐ školy, vyuþoval I. tr. (1. a 2. roþník) Emília Jancová – definitívna uþiteĐka, IV. tr. (6. – 8. roþník) Alojz Benþík – výpomocný uþiteĐ, II. tr. (3. roþník) Elena VišĖovská – výpomocná uþiteĐka, III. tr. (4. – 5. roþník).228 Po skonþení II. svetovej vojny sa Rímsko – katolíckej Đudovej škole vrátil pôvodný názov: Štátna Đudová škola, no s tým, že názov „Rímsko – katolícka Đudová škola“ z Mojtína úplne vymizol a už aj prváci navštevovali štátnu školu.229 A hoci budova pôvodnej Rímsko – katolíckej Đudovej školy patrila aj po „oslobodení“ cirkvi, Štátna Đudová škola mala triedy vo všetkých troch budovách.230 V škol. roku 1945/1946 do uþiteĐského zboru Štátnej Đudovej školy patrili: I. tr. (1. – 2. roþník): Eva Draková, výpomocná uþiteĐka II. tr. (3. a 5. roþník): neobsadená, zastupuje sa.231 Neobsadená bola preto, lebo Želmíra Kuzmová, ktorá mala pôvodne túto triedu vyuþovaĢ, uzavrela manželstvo

a z tohto

dôvodu

sa aj

zriekla

možnosti

pôsobiĢ

232

v Mojtíne.

III. tr. (4. roþník): Emília Jancová, definitívna uþiteĐka IV. (6. – 8. roþník): František Ivaniþ, definitívny uþiteĐ a riaditeĐ. Vyuþovalo sa však len v dvoch budovách – v starej cirkevnej škole a v „Ústrednej“ škole;

233

zrejme kvôli rozsiahlemu poškodeniu „Janegovej“ školy v hornej þasti obce poþas

II. svetovej vojny.234 Prvého apríla 1946 nastúpil František Ivaniþ na vojenskú službu a súþasne týmto dátumom sa Emília Jancová stala zastupujúcou riaditeĐkou. V Mojtíne zostali vyuþovaĢ iba dve uþiteĐky: Emília Jancová: II. a III. tr. Eva Draková: I. a IV. tr.

228

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried k 1.11.1944, 1944. PrehĐady o školách a rozvrhy hodín, 1944. 229 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1092/1945. 230 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 231 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave škôl k 1.11.1945, 1945. 232 ŠA PB, fond ŠI Púchov, spis bez þísla, škatuĐa þ. 39. 233 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave škôl k 1.11.1945, 1945. 234 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949.

54

„Žiaci budú chodiĢ do školy každý druhý deĖ ráno od 8. hod. do 13. hod. A to: v pondelok III. tr. uþí E. Jancová a IV. tr. uþí E. Draková, v utorok I. tr. uþí E. Draková a II. tr. uþí E. Jancová. Takto sa budú triedy striedaĢ.“ Na vyuþovanie sa používali len dve miestnosti, a to v zlom stave. „... zo zdravotných dôvodov nie je možné, aby uþiteĐky vyuþovali každý deĖ doobeda jednu a poobede druhú triedu, pretože uþiteĐka E. Jancová je v požehnanom stave.“235 Kríza ohĐadom nedostatku uþiteĐských síl sa prehĎbila o mesiac neskôr, keć 2. mája 1946 Eva Draková informovala školský inšpektorát: „... na štvortriednej Štátnej Đudovej škole v Mojtíne som ostala... sama, pretože p. uþ. Jancová nastúpila na materskú. Preto prosím ráþte poslaĢ voĐajakú silu, lebo jedna tu vôbec nestaþí. Vyuþovanie má každý deĖ jedna trieda, a to od 8. do 13. hod.... ináþ sa to zariadiĢ nedá“.236 V septembri 1947 bola Štátna Đudová škola trojtriedna a využívala všetky tri budovy.237 RiaditeĐ školy František Mitterpach vyuþoval v I. tr., Emília Jancová v II. tr. a výpomocný uþiteĐ Rudolf Ilenþík v III. tr.238 Od škol. r. 1948/1949 zaþala Štátna Đudová škola existovaĢ pod novým názvom: „Národná škola v Mojtíne“ a pre zvýšený poþet žiakov v nej pribudla nielen IV. trieda, ale aj 9. roþník.239 Preto v jednotlivých triedach vyuþovali: I. tr. (1. roþ.): Emília Jancová, definitívna uþiteĐka a riaditeĐka školy II. tr. (2. – 3. roþ.): Koloman Benda, doþasný uþiteĐ III. tr. (4. – 5. roþ.): Jozef Rendek, výpomocný uþiteĐ IV. tr. (6. – 9. roþ.): Edita Ševþíková, výpomocná uþiteĐka. František Ivaniþ už v tomto škol. roku v Mojtíne nepôsobil.240 Od 26. marca 1949 vyuþovala I. tr. (1. roþ.) namiesto E. Jancovej výpomocná uþiteĐka Kamila Kvaššayová. V II. tr. (2. – 3. roþ.) vyuþovala výpomocná uþiteĐka Edita Ševþíková a v III. tr. (4. – 5. roþ.) vyuþoval výpomocný uþiteĐ Jozef Rendek. Nie je známe, preþo Emília Jancová v Národnej škole urþitý þas nevyuþovala; 30. júna 1949 sa opäĢ podpísala ako riaditeĐka školy.241 235

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice o prevzatí školy novými správcami (riaditeĐmi), 1946. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 237 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Roþný štatistický výkaz Đudových a materských škôl za šk. r. 1947/1948, 1947. 238 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrh hodín v Đudových školách a detských opatrovniach v šk. r. 1947/1948, 1947. 239 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Stav tried a žiactva dĖa 18. septembra 1948, 1948. 240 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrh hodín, 1948. 236

55

11.6

Neúplná stredná škola (1949) Štvrtá postupná trieda existovala v Národnej škole iba necelý prvý polrok škol. roku

1948/1949. DĖom 1. januára 1949 Povereníctvo školstva a osvety v Bratislave zriadilo v Mojtíne Neúplnú strednú školu. Škola mala iba jednu triedu a boli do nej povinní chodiĢ iba žiaci, ktorí úspešne skonþili piaty postupný roþník a nenavštevovali inú strednú školu. Preto bola v Národnej škole IV. trieda zrušená.242 Neúplná stredná škola bola umiestnená v budove Národnej školy, ktorej tým zostali iba dve budovy: tzv. „Ústredná“ a bývalá cirkevná.243 Kvôli týmto zmenám muselo byĢ v Národnej škole zavedené striedavé vyuþovanie. Neúplnú strednú školu navštevovalo 51 žiakov,244 rozdelených na sektory „a, b, c“;245 všetci slovenskej národnosti a rím. – kat. vierovyznania.246 Mala jedného uþiteĐa, ktorý bol zároveĖ aj riaditeĐom. Týmto uþiteĐom bol Koloman Benda.247 V škol. r. 1949/1950 Neúplnú strednú školu navštevovalo 49 žiakov (23 chlapcov, 26 dievþat).248

11.7

Žiaci V minulosti bývalo v Mojtíne vždy veĐa žiakov. Kým do cirkevnej školy chodievalo

priemerne 40 žiakov, štátnu školu ich navštevovalo aj päĢkrát viac.249

11.7.1

Poþet žiakov Rímsko – katolíckej Đudovej školy

Prvá zmienka o poþte žiakov v Rímsko – katolíckej Đudovej škole pochádza zo škol. roku 1920/1921, kedy mala 36 žiakov.250

241

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Výkaz odmien za nadpoþetné hodiny, 1949. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 243 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1949. 244 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 245 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1949. 246 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 247 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy uþiteĐov, 1949. 248 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1949. 249 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 250 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Dotazníky škôl, uþiteĐov a žiakov okresu Púchov a Ilava, 1920. 242

56

V rokoch 1925 – 1930 sa pre spor cirkevného uþiteĐa s biskupským úradom v cirkevnej škole nevyuþovalo.251 Žiaci preto navštevovali štátnu školu.252 Od škol. roku 1931/1932 bola Rímsko – katolícka Đudová škola opäĢ otvorená.253 V škol. roku 1933/1934 ju navštevovalo 58 žiakov (32 chlapcov, 26 dievþat).254 V škol. roku 1939/1940 cirkevnú školu navštevovalo 33 žiakov (13 chlapcov, 20 dievþat).255 V škol. roku 1940/1941 do cirkevnej školy chodilo 37 žiakov (16 chlapcov, 21 dievþat), ale prvýkrát v histórii tejto školy to neboli prváci, ale tretiaci (pozn. kvôli vysokému poþtu žiakov v Štátnej Đudovej škole). Klement Reþlo tak prvýkrát vyuþoval tretiakov.256 V nasledujúcom školskom roku bola už Rímsko – katolícka Đudová škola zlúþená so Štátnou Đudovou školou pod jednotným názvom Rímsko – katolícka Đudová škola v Mojtíne.257 Tento stav trval až do konca II. svetovej vojny v r. 1945, kedy Rímsko – katolícka Đudová škola úplne zanikla.258 Kećže však Štátna Đudová škola mávala vždy oveĐa viac žiakov, uvádzam ćalšie údaje pre nasledujúce školské roky v podkapitole „Poþet žiakov Štátnej Đudovej školy“. Pôvodne bola Rímsko – katolícka Đudová škola urþená iba pre prvákov, a preto vyuþovanie tu bývalo vždy celodenné, a to v pondelok, utorok, stredu, piatok a v sobotu. Štvrtok mávali žiaci voĐný259 (pozn. v škol. roku 1940/1941 to výnimoþne platilo aj pre tretiakov, kdežto vtedajší prváci mali v Štátnej Đudovej škole striedavé vyuþovanie).260

11.7.2

Poþet žiakov Štátnej Đudovej školy

Do konca I. svetovej vojny mala Štátna Đudová škola iba jednu uþebĖu pre všetky roþníky.261 Jej priestory nevyhovovali – v školskom roku 1913/1914 navštevovalo túto školu

251

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 629/1925. 253 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1169/1932. 254 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správa o stave školstva k 5.10.1933,1933. 255 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 256 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 257 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave školstva k 1.11.1941, 1941. 258 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried k 1.11.1944, 1944. ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1092/1945. 259 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 260 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 261 Martiš, J.: Kronika, s. 45 - 46. 252

57

až 123 žiakov a v škol. roku 1918/1919 do nej chodilo 120 žiakov.262 Preto „... v hornej þasti obce – na Rúbanke... naši otcovia po I. svetovej vojne kúpili budovu... Janegovho hostinca pre školu“.263 Dá sa povedaĢ, že ani dve uþebne pre vysoký poþet žiakov nepostaþovali: 1920/1921: 172 žiakov264 1925/1926: 126 žiakov (59 chlapcov, 67 dievþat)265 1929/1930: 138 žiakov.266 Do konca školského roku 1929/1930 boli žiaci rozdelení v dvoch uþebniach (I. tr.: 1. – 3. roþ.; II. tr.: 4. – 8. roþ.). Pre školský rok 1930/1931 poþet žiakov štátnej školy prudko vzrástol, preto bola vytvorená doþasná III. trieda. Triedy boli iba v priestoroch dvoch uþební (I. tr.: 1. – 2. roþ.; II. tr.: 3. – 4. roþ., III. tr.: 5., 6., 7., 8. roþ.), preto odvtedy bolo vyuþovanie striedavé. Poþet žiakov štátnej školy: 1930/1931: 183 žiakov267 1934/1935: 176 žiakov (91 chlapcov, 85 dievþat).268 Od školského roku 1936/1937 sa 205 žiakov (103 chlapcov a 102 dievþat) tlaþilo už v štyroch triedach,269 pre ktoré stále existovali len dve uþebne.270 A poþet žiakov sa naćalej zvyšoval: 1939/1940: 221 žiakov (112 chlapcov, 109 dievþat).271 Školský rok 1940/1941 bol špecifický tým, že prvýkrát v dejinách štátnej školy a cirkevnej školy boli žiaci tretieho roþníka vyuþovaní v cirkevnej škole a žiaci prvého roþníka, kećže ich bolo menej, boli vyuþovaní v štátnej škole. Do štátnej školy vtedy chodilo 204 žiakov (97 chlapcov, 107 dievþat).272 Od školského roku 1941/1942 mali obe školy (štátna aj cirkevná) spoloþný názov: Rímsko – katolícka Đudová škola v Mojtíne. Kećže došlo k ich zlúþeniu, škola bola súhrnne 262

ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2488/1927. Martiš, J.: Kronika, s. 46. 264 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam školopovinných detí v obvode inšpektorátu v šk. r. 1920/1921, 1920. 265 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 92/1925. 266 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 267 Tamtiež. 268 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Výroþný štatistický výkaz o stave národných škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dĖa 31. októbra 1934, 1934. 269 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zápisnice z prehliadok škôl, 1937. 270 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Zoznam uþiteĐov a škôl podĐa stavu 15.12.1937, 1937. 271 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4924/1939. 272 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 4521/1940. 263

58

oznaþovaná ako „päĢtriedna“. Pre tieto triedy mala iba tri uþebne, preto vyuþovanie bolo aj naćalej striedavé. I. tr. (1. roþ.): 30 žiakov (17 chlapcov, 13 dievþat) II. tr. (2. – 3. roþ.): 60 žiakov (20 chlapcov, 40 dievþat) III. tr. (4. roþ.): 41 žiakov (19 chlapcov, 22 dievþat) IV. tr. (5. roþ.): 37 žiakov (20 chlapcov, 17 dievþat) V. tr. (6. – 8. roþ.): 59 žiakov (31 chlapcov, 28 dievþat). Spolu teda školu navštevovalo 227 žiakov (107 chlapcov, 120 dievþat). Prváci mávali aj naćalej celodenné vyuþovanie a štvrtok voĐný, starší žiaci mali striedavé vyuþovanie (napr. v pondelok dopoludnia boli vyuþovaní žiaci III. tr. a IV. tr.; žiaci II. tr. a V. tr. sa vyuþovali popoludní; v utorok mala III. tr. a IV. tr. popoludĖajšie vyuþovanie a II. tr. a V. tr. mala dopoludĖajšie vyuþovanie atć.) šesĢ dní v týždni (t. j. pondelok – sobota; na rozdiel od prvákov, štvrtok voĐný nemali).273 Od školského roku 1944/1945 bola škola pre znižujúci sa poþet žiakov štvortriedna. Školu v tomto školskom roku navštevovalo 179 žiakov (84 chlapcov, 95 dievþat). Vyuþovanie bolo striedavé pre všetky triedy (pozn. teda aj pre prvákov, ktorí mali triedu s druhákmi) a uþili sa nepretržite od pondelka do soboty.274 Po skonþení II. svetovej vojny v roku 1945 bola Rímsko – katolícka Đudová škola premenovaná na štátnu,275 od školského roku 1948/1949 na „Národnú“. Od školského roku 1946/1947 bola trojtriedna.276 V školskom roku 1947/1948 do školy chodilo 141 žiakov.277 V školskom roku 1948/1949 poþet žiakov vzrástol na 162 a zároveĖ pribudol aj 9. roþník, do ktorého chodili iba štyria žiaci – všetko dievþatá. Škola bola opäĢ štvortriedna.278 V školskom roku 1949/1950 mala Národná škola 128 žiakov: I. tr. (1. roþ.): 30 žiakov (17 chlapcov, 13 dievþat) II. tr. (2. roþ.): 31 žiakov (16 chlapcov, 15 dievþat) 273

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Správy o stave školstva k 1.11.1941, 1941. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štatistický výkaz o poþte škôl a tried a správy o stave Đud. škôl, 1943. Štatistický výkaz o poþte škôl a tried k 1.11.1944, 1944. 275 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1092/1945. 276 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 277 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2032 – 3969/1947. 278 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2465/1948; Stav tried a žiactva dĖa 18. septembra 1948. 274

59

(3. roþ.): 19 žiakov (9 chlapcov, 10 dievþat) III. tr. (4. roþ.): 31 žiakov (19 chlapcov, 12 dievþat) (5. roþ.): 17 žiakov (11 chlapcov, 6 dievþat). Ostatné staršie deti chodili do Neúplnej strednej školy. V tomto školskom roku ich bolo 49.279 Potrebné je ešte poznamenaĢ, že všetky deti boli vždy slovenskej národnosti a rímsko – katolíckeho vierovyznania. Náboženstvo na oboch školách vyuþoval rímsko – katolícky kĖaz (pozn. nepodarilo sa mi zistiĢ, kedy presne ten – ktorý kĖaz na Mojtín nastúpil a kedy odišiel). V rokoch 1920 – 1941 v Mojtíne podĐa spisov pôsobil kĖaz Karol Záškvara, ktorý bol zároveĖ aj predsedom Školskej stolice v Mojtíne.280 V rokoch 1942 – 1944 bol mojtínskym kĖazom a predsedom Školskej stolice Ignác Hrubý – Janáþ.281 V rokoch 1946 – 1948 pôsobil v obci Mojtín kĖaz Jozef Cibula, ktorý bol taktiež predsedom miestnej Školskej stolice.282 KĖaz dostával za vyuþovanie náboženstva odmenu raz za polroka: za 1. polrok škol. roku 1920/1921 dostal Karol Záškvara 120 Kþ, za 1. polrok škol. roku 1929/1930 to bolo už 433,20 Kþ, za 1. polrok škol. roku 1938/1939 Karol Záškvara dostal 820,80 Kþ,283 za 1. polrok škol. roku 1946/1947 odmena kĖaza Jozefa Cibulu predstavovala 1 290 Kþs.284 V Obrazovej prílohe k tejto práci zároveĖ uvádzam kompletné rozvrhy hodín na školské roky: 1924/1925,285 1942/1943286 a 1948/1949.287

279

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Evidenþné listy škôl, 1949. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 281 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. PrehĐady o školách a rozvrhy hodín, 1944. 282 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1067 – 1939/1947. Rozvrhy hodín, 1948. 283 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 284 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 1067 – 1939/1947. 285 Obrazová príloha, dokument 13. 286 Obrazová príloha, dokument 14 – 16. 287 Obrazová príloha, dokument 17. 280

60

11.7.3

Zo školy vás nepustím!

Život vtedajších žiakov bol dosĢ Ģažký. V období prác na poliach þasto chýbali v škole, pretože pomáhali svojim rodiþom staraĢ sa o zasadené plodiny. ýasu na uþenie takisto veĐa nemali, pretože len þo prišli zo školy domov, už na nich þakali povinnosti s hospodárskymi zvieratami. Mnohí Mojtínþania sa živili podomovým obchodom, a tak so sebou brávali aj svoje deti, ak dosiahli štrnásty rok života. Tieto deti však v niektorých prípadoch bývali ešte školopovinné, a tak nastávali problémy. Pre ich situáciu prejavila pochopenie aj uþiteĐka Jana Schreinová. Listom zo 14. marca 1935 naliehala na školského inšpektora, aby uvoĐnil zo školy troch žiakov: Jakuba Šeptáka, Matúša Mikuša a Ernesta ýepáka. Sociálna situácia týchto žiakov bola skutoþne veĐmi zložitá. Jakub Šepták bol sirota – nemal otca, otec Ernesta ýepáka odišiel v r. 1930 do Argentíny a na rodinu z neznámeho dôvodu neprispieval. Matúša Mikuša zasa rodiþia museli vziaĢ so sebou, lebo nemal pri kom byĢ. No odpoveć školského inšpektora bola neúprosná: „... rodiþov... upovedomte, že v tomto smere je úplne bezpredmetné žiadaĢ akékoĐvek úĐavy, nakoĐko § 11 odst. 1 a 2 zákona zo dĖa 13. júla 1922, þíslo: 226 Sb. z. a n. vôbec nedovoĐuje poskytovaĢ úĐavy. V tejto veci je bezpredmetné obracaĢ sa na ktorýkoĐvek úrad288.

11.7.4

Slúžime za stravu

Východiskom z Ģaživej situácie pre mnohých rodiþov bolo, že svoje štrnásĢroþné deti mohli poslaĢ do niektorej obce (pozn. najþastejšie do Zliechova), v ktorej boli zámožnejší obþania

288

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941.

Poznámka: § 11 ods. 1 a 2 zákona þ. 226/1922 Sb. jímž se mČní a doplĖují zákony o školách obecných a obþanských (zdroj: http://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=3020&Section=1&IdPara=1&ParaC=2): (1) Povinnost choditi do školy obecné (Đudové) i obþanské poþíná se poþátkem školního roku, který následuje po dni, kdy dítČ dovršilo šestý rok vČku, a trvá plných osm školních let. Dítky školou nepovinné, které dovrší šestý rok vČku v dobČ od poþátku školního roku do nejbližšího konce roku obþanského, mohou býti do školy pĜijaty, není-li pochybnosti o jejich tČlesné i duševní dospČlosti, nepĜeplní-li se jejich pĜijetím školní svČtnice a nepĜekroþí-li se nejvČtší poþet dČtí ve tĜídČ podle §§ 5 a 7. (2) Poskytovati jakýchkoliv úlev v docházce školní jest zakázáno. Povinnost mládeže na Slovensku úþastniti se opakovacího školského vyuþování až do 15. roku vČku, vyslovená v §§ 1 a 48 zákonného þlánku XXXVIII. z r. 1868, zĤstává nedotþena pro veškeru mládež, která chodila do školy Đudové podle dosavadních zákonĤ toliko 6 let a nevzdČlávala se potom na školách vyšších.

61

s väþšími gazdovstvami. O tieto gazdovstvá sa im žiaci starali za stravu a ubytovanie po celé leto a jeseĖ. Podmienkou bolo, aby dieĢa chodilo do školy v príslušnej obci po celý þas, kým bude na „brigáde“. Za to sa musel zaruþiĢ aj samotný gazda, inak by školský inšpektor dieĢa nikam nepustil. Žiadosti o doþasné preloženie þi „preškolenie“ dieĢaĢa museli byĢ podané už v apríli, najneskôr zaþiatkom mája. Žiadostiam z druhej polovice mája už školský inšpektor nevyhovel. Úplne prvá žiadosĢ o „presídlenie svojej dcéry Františky Hrubovej do Zliechova“ pochádza z 8. apríla 1942 a posledná zo 17. apríla 1946, kedy o takéto povolenie žiadal Juraj ýepák pre svojho syna Eduarda. Okrem Františky Hrubovej a Eduarda ýepáka sa týchto „sezónnych prác“ zúþastnili aj Anna Miková, Anna Lisková, Viktor Kuþmin þi Bohumil Gabriš (pozn. pracoval na gazdovstve v Sádeþnom).289 V úplne inej, no o to zložitejšej situácii sa ocitla štrnásĢroþná Irena Gombárová, ktorá neodchádzala pracovaĢ na zliechovské hospodárstvo – već bol len február 1945. Jej matka Ģažko ochorela, þo si vyžiadalo hospitalizáciu až v Trenþíne. Preto sa namiesto chodenia do školy musela staraĢ o svojich mladších súrodencov vo veku 3, 6 a 11 rokov, kým jej otec chodil po zárobkoch. Škôldozorca ju zo školy uvoĐnil s tým, aby „nepredvídané chýbanie v škole v predmete menovanej bolo poþas choroby jej matky považované... za ospravedlnené“.290

11.7.5

Svrab a osýpky v škole

Obec Mojtín nikdy nemala svojho vlastného lekára, preto sem chodieval obvodný lekár z Beluše, ktorý obþas navštívil aj školy: „Nie je to pravidelná mesaþná návšteva, ale náhodná. Ak má lekár v obci úradnú alebo súkromnú návštevu, tak prezrie školy i deti. V tomto školskom roku (pozn. 1924/1925) navštívil školu štyrikrát“.291 Vážnejšie, Đahko sa rozširujúce choroby, sa žiakom dlhý þas vyhýbali. Až zaþiatkom októbra 1939 zistila správkyĖa štátnej školy Jozefína Krajþoviþová u svojich dvoch žiakov –

289

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. Tamtiež. 291 ŠA PB, fond ŠI Púchov, 864/1925. 290

62

súrodencov – svrab. Deti preto poslala domov s tým, aby rodiþia s nimi išli k lekárovi, a kým nebudú úspešne vylieþené, do školy chodiĢ nesmú. Matka týchto žiakov priniesla 14. októbra 1939 správkyni školy lístok od Dr. Rudolfa (pozn. jeho priezvisko bolo dosĢ neþitateĐne napísané, ale pravdepodobne šlo o Dr. Rudolfa Neuwirtha), lekára z Ladiec, na ktorom tento lekár potvrdzuje, že súrodenci nesmú školu navštíviĢ do 20. októbra. Avšak, „dĖa 29. januára 1940 bola prehliadka školských detí, pri ktorej obvodný lekár Dr. Fojtík z Beluše zistil za prítomnosti starostu obce292 (pozn. Cyril Šepták),293 že ... žiaci svrab ešte stále majú. Zakázal im preto návštevu školy s poznámkou, aby im rodiþia kúpili masĢ proti svrabu a natierali ich“. Celá záležitosĢ mala ale veĐmi nevšedné pokraþovanie: „DĖa 30. januára 1940 prišiel k správkyni štátnej školy otec týchto žiakov... a tvrdil, že jeho deti sú v škole prenasledované, že sú správkyni nesympatické, že jeho deti svrab nemali a ani nemajú, že on svoje deti do konca školského roku nepustí, užívajúc pritom hrubých slov... a preto... ho správkyĖa školy vykázala“. Za použitie „hrubých slov“ sa Jozefína Krajþoviþová dokonca chystala podaĢ na ich otca žalobu. No nakoniec sa situácia vyriešila aj bez súdneho konania: nahnevaný otec správkyĖu za svoje správanie do týždĖa odprosil.294 V máji 1941 sa medzi žiakmi hromadne vyskytli osýpky, pre ktoré v oboch školách (štátnej aj cirkevnej) chýbalo viac ako 60 % žiakov. Lekár preto nariadil zatvoriĢ obe školy na 12 dní.295 Školy boli zatvorené od 17. mája do 28. mája 1941.296 Vyuþovanie bolo obnovené 29. mája 1941, no stále chýbalo 35 – 40 % žiakov.297

11.7.6

Mimoriadne nadaní žiaci

I keć sa deti v Mojtíne museli venovaĢ predovšetkým práci okolo domu, a tak im na uþenie nezostávalo príliš veĐa þasu, predsa len sa v škol. r. 1939/1940 našlo v štátnej škole niekoĐko detí, vynikajúcich prirodzeným talentom:

292

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. 294 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 295 Tamtiež. 296 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949. 297 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 293

63

Ján Janco: 11 rokov, talentovaný v hudbe a speve Vendelín Gombár: 12 rokov, talentovaný v ruþných prácach – vyrezávanie z dreva Žiaci talentovaní v literárnych predmetoch: Eduard Gabriš: 10 rokov Viktor Šepták: 10 rokov Matúš Kuþera: 8 rokov Vilma Gabrišová: 8 rokov.298 Vtedy 8 – roþný Matúš Kuþera sa neskôr stal univerzitným profesorom histórie, odborníkom na stredoveké dejiny. Z týchto údajov však nemožno dospieĢ k záveru, že predtým v Mojtíne výborní žiaci neboli. Urþite boli, len k tomu chýbajú dokumenty, v ktorých by bola pozornosĢ venovaná tejto téme. Mnohé deti rozvíjali svoj talent hraním v rôznych divadelných prestaveniach, ktoré s nimi pripravovali uþitelia pri príležitosti nejakého sviatoþného dĖa, najþastejšie Vianoc. Alebo si zaspievali v detskom zbore. Napríklad Jozef Šír s Boženou Šírovou nacviþili k Vianociam 1938 detský zbor, ktorý spieval v kostole.299 Sedemnásteho decembra 1939 sa o 17:00 hod. konalo predstavenie „Vianoce na horách“ od Karola O. Hubálka, ktoré pripravili uþitelia Emília Gerbelová a Július Rajták. Zisk bol venovaný Okresnej starostlivosti o mládež. Dvadsiateho piateho marca 1940 zasa žiaci odohrali štvordejstvovú hru od V. B. Plumlovskej „Hlúpy Jano v zakliatom zámku“, ktorú s nimi nacviþil Štefan Krajþoviþ. Zisk bol venovaný na dostavanie kaplnky v Mojtíne.300

11.7.7

Aj dospelí chcú zasadnúĢ do školských lavíc

V januári 1946 „obþania, v poþte 35, obrátili sa na riad. školy (pozn. riaditeĐom školy bol František Ivaniþ) s prosbou, aby im bola daná možnosĢ osvojiĢ si slovenský pravopis. Sú to muži, ktorí chodili do maćarských škôl a doteraz nemali možnosĢ osvojiĢ si pravopis. Potom sú i takí, 298

ŠA PB, fond ŠI Púchov, 65 – 1006/1940. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Výkaz mimoškolskej þinnosti uþiteĐov za II. polrok 1938, 1938. 300 ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 299

64

ktorí chodili už do slov. školy, ale pomery na škole im... nedali možnosĢ nauþiĢ sa pravopis. UþiteĐský zbor je ochotný viesĢ kurz trikrát v týždni (pondelok, stredu a piatok) od 17. hod. do 19. hod. Prosím, aby kurz bol povolený, nakoĐko pomery to skutoþne vyžadujú“. Nepodarilo sa mi však zistiĢ, þi kurz slovenského pravopisu bol alebo nebol povolený, pretože z druhej strany listu bola iba strohá poznámka: „Na vedomie. Vybavené osobne“.301

301

ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rím. – kat. Đud. škola Mojtín, 1920 – 1949.

65

12

ġAŽBA BAUXITU (1938) Bauxit, kamienky s tmavoþerveným odtieĖom, sa vyskytuje v hornej þasti obce v oblastiach

nazývaných Kraje a Borová. Hoci Mojtínþania o bauxite dávno vedeli,302 za jeho objaviteĐov sú považovaní dva uþitelia: Pavol Rehuš a Klement Reþlo. DĖa 27. novembra 1937 Ministerstvo verejných prác, VII. odbor, oznámilo „SprávČ lidové školy v MojtínČ“ (pozn. neuviedli, ktorej „Đudovej školy“ – þi cirkevnej alebo štátnej; list bol napísaný v þeštine): „PodĐa upovedomenia Správy štátnych ,kutacích´ prác v Pružine našli páni Pavol Rehuš a Klement Reþlo, uþitelia Vašej školy, novú lokalitu bauxitu v okolí Mojtína... Štát prevádza v okolí Mojtína nákladné práce, spojené s výskumom bauxitu. Ministerstvo verejných prác je uvedeným pánom vćaþné za láskavé oznámenie lokality bauxitu, nimi nájdeného.“303 Na Mojtín prišli dvaja geológovia z Trenþianskej Teplej, ktorých na spomínané lokality zaviedol obþan Viliam Liska. Geológovia našli na povrchu pôdy veĐkú zásobu bauxitových kamienkov, preto zakrátko prišla na Mojtín ruþná vĚtacia súprava a na Krajoch a v Borovej sa zaþalo s vĚtaním otvorov do zeme. Zásoby bauxitu sa po prvom vykopanom metri zdali veĐké, a tak sa prešlo na dolovanie rudy krompáþmi. Robotníci dolovanú rudu vyĢahovali v drevenom vedre najprv na Krajoch a sypali ju na hromady, kde z nej iní robotníci odstraĖovali hlušinu. „Keć sa dostalo do hĎbky asi 10 metrov, zaþali raziĢ dve boþné štôlne, v ktorých si svietili karbitkami. ýoskoro sa však došlo na to, že žily bauxitovej rudy nezachádzajú do šírky a predpokladali, že v hlbinách zeme bude väþšia zásoba rudy. Boþné štôlne opustili a šachtu hĎbili kolmo. Po 20 metroch našli také množstvo hlušiny, že zaþali strácaĢ nádej aj na kolmé ložisko rudy. Ešte raz sa pokúsili urobiĢ dve ćalšie štôlne, ale aj tu našli len slabé vyhliadky na väþšie zásoby rudy. Kopáþi dostali rozkaz šachtu na Krajoch opustiĢ a dali sa kopaĢ na Borovej. Aj na tomto priestore ich þakalo to isté sklamanie, ako na Krajoch.“ Geológovia sa preto vzdali ćalšieho kopania a z Mojtína odviezli iba niekoĐko nákladných áut oþistenej bauxitovej rudy. Od tých þias sa už o ložiská bauxitu nikto nezaujímal. Dve vykopané šachty, spolu s boþnými štôlĖami, zavalili a dnes na týchto miestach ostala iba hromada þervenej hliny.304

302

Martiš, J.: Kronika, s. 66. ŠA PB, fond ŠI Púchov, Št. Đud. škola Mojtín, 1895 – 1941. 304 Martiš, J.: Kronika, s. 66 - 67. 303

66

Bauxit sa v Mojtíne Ģažil veĐmi krátku dobu – len do mobilizácie v r. 1938, kedy boli Ģažobné práce zastavené.305 Okrem Mojtína sa malé zásoby bauxitu nachádzajú aj pri Markušovciach na Spiši a v Drienovci pri Košiciach (http://www.mineraly.sk/files/hor/bauxit.htm).

305


67

13

ŽIVNOSTNÍCI Ján Martiš v Kronike obce Mojtín uvádza, že v minulosti v obci Mojtín dlho nebol žiadny

obchod, ani krþma. ďudia preto chodievali nakupovaĢ do Beluše a do Pružiny. Až koncom 19. storoþia prišiel na Mojtín Žid Singer, ktorý si tu v drevenej budove v miestach, kde dnes stojí Kultúrny dom, založil krþmu.306 PodĐa archívnych spisov v „Mojthén“ skutoþne pôsobil Singer Mór (pozn. „Singer“ je priezvisko); prvýkrát je spomínaný v r. 1894.307 V ćalšom období pribudli títo živnostníci: 1895: Adamicska Paska Mártón 1902: Marczis Chovanecz Lukácz Ballák Alojos308 Sujánszky Viktor309 1905: znova Singer Mór Janega János Dielik Antal 1911: Zsemla Czyprián – v tom þase bol už „Mojthén“ premenovaný na „Hegyesmajtény“.310 Cyprián Žemla sa neskôr presĢahoval do Beluše, kde od r. 1933 prevádzkoval hostinskú a výþapnícku živnosĢ.311 1912: Septák Józefina 1913: Paska Lörnicz312 Bolo by zaujímavé vedieĢ, þím sa zaoberali, ibaže okrem toho, že údaje o nich boli napísané po maćarsky, boli napísané aj neþitateĐne. Len v prípade Alojza Baláka sa dalo vyrozumieĢ „porczellány... és... email...“313 a v prípade Viktora Sujánskeho zasa „pék“314 – pekárstvo. 306

Martiš, J.: Kronika, s. 59ŠA PB, fond Okresný úrad (OÚ) Ilava, Živnostenský register iných živností, 61/1888 – 1925. 308 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živnostenský register D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 309 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živnostenský register (Živ. reg.) A – remeselné živnosti, 54/1889 – 1922. 310 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 311 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. 312 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 313 Tamtiež. 307

68

13.1

Mojtín horí! Na Singera pamätníci nespomínali v dobrom: „Singer sa... ukázal ako... chamtivec... .

Dával piĢ pálenku na úver, ktorý zapisoval do úverovej knižky toho alebo onoho obþana... a keć obþan mal už veĐký dlh, Singer ho jednoducho vyzval, aby dal niektorú roĐu zo svojho majetku. Ak sa obþan bránil, Singer mu dal roĐu vyvlastniĢ. Takto sa zmocnil veĐkej þasti mojtínskeho majetku. Nestaþilo mu, že našich predkov olupoval o pôdu, pojal preto obludný úmysel: vypáliĢ celú dedinu, aby obþania museli stavaĢ nové domy, na ktoré by im on mohol ponúknuĢ pôžiþku (zrejme vo vysokých úrokoch). Tak... nahovoril... svojho paholka, menom Poþtár, aby zapálil drevený sklad petroleja. Sudy s petrolejom, ktorý Singer predával Mojtínþanom na svietenie, boli umiestnené... ćalej od krþmy. Paholok na rozkaz krþmára Singera sudy pootváral a do jedného z nich strþil handry namoþené v petroleji a zapálené. Paholok utiekol a hneć na to nastal obrovský výbuch, zrejme sa vznietila celá zásoba petroleja. Urobil to... v noci, aby Đudia mali tým menšiu možnosĢ zachraĖovaĢ pred požiarom svoje obydlia. V tom þase pôsobil v Mojtíne uþiteĐ Prekop, ktorý bol z návršia pri cirkevnej škole oþitým svedkom, ako sa celá doštená stodola vznietila do vzduchu a s Ėou ohnivý gejzír vybuchnutého petroleja. Gejzír petroleja... padal ako ohnivý dážć na suché slamené strechy, takže zakrátko požiar zachvátil celú dolnú þasĢ obce. Pre veĐké sucho bolo v studniach tak málo vody, že sa nedalo pomýšĐaĢ na hasenie ohĖa. ďudia sa snažili zachrániĢ predovšetkým sami seba a len niektorým sa podarilo vytiahnuĢ z maštale dobytok. NeveĐa bolo tých, ktorí aspoĖ þo – to uchytili zo zariadenia svojich dreveníc, pravda, predovšetkým im išlo o periny... Do rána zhorela takmer celá dolná þasĢ obce, z drevených chalúpok nezostalo niþ, iba hromada popola. Iba murované domy ohĖu nepodĐahli, len ak by strecha na nich. Vyhorenci sa nemali kde uchýliĢ, nuž privinuli ich do murovaníc tí, ktorým zostali. V jednej takej murovanici sa miesilo 5 až 8 rodín. Nevyšiel Židovi Singerovi jeho zloþin tak, ako si predstavoval. UþiteĐ Prekop zvestoval vyhorencom, že videl, ako sa celá stavba odrazu vznietila, a to hovorilo jasnou reþou, že oheĖ bol úmyselne založený. Obyvatelia obkĐúþili Singerovu krþmu v noci a chceli Singera zabiĢ. Keć sa vlámali do jeho príbytku, našli už len prázdnu spáĐĖu a otvorenú železnú pokladnicu na peniaze... 314

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. A – remeselné živnosti, 54/1889 – 1922.

69

Mnohí muži sa zobrali do Ameriky315 (moja pozn. v Obrazovej prílohe sú žiadosti Lukáša Gabriša – ývirína a Matúša Suchára z r. 1906 o vysĢahovanie sa do Ameriky; možno to nesúvisí s týmto prípadom, ale zaujalo ma to preto, lebo podobné žiadosti som už vo fonde Obvodného notárskeho úradu Pružina nenašla)316 alebo do Kanady, aby si þím skôr mohli zarobiĢ na novú chalupu a mnohí sa ani do smrti nezmohli na svoj nový príbytok. Bývali v podnájme alebo v šope ohádzanej blatom. O paholkovi Poþtárovi sa dlho... nevedelo, že to bol práve on, kto zapálil sudy s petrolejom. Iba nejasné tušenie a domnienka niektorých obþanov spájala jeho meno s týmto zloþinom. Ale predsa nadišla chvíĐa, keć sa þin paholka Poþtára ukázal taký, aký skutoþne bol. Starí pamätníci hovoria o tom takto: Poþtár od požiaru už vôbec nechodil k farárovi na spoveć a len pred smrĢou si vyžiadal, aby mu zavolali farára, že by si rád uĐavil vyznaním svojich hriechov. Nikto sa nikdy nedozvedel, þo Poþtár farárovi na smrteĐnom lôžku prezradil, lebo farára viazalo spovedné tajomstvo. Ale jednako vyšlo najavo, že Poþtár musel byĢ vykonávateĐom tohto zloþinu, pretože farár ho proti všetkým zvykom... pochoval do kúta cintorína... . Takto v minulosti pochovávali iba zloþincov.... . Po úteku Singera z Mojtína sa na jeho krþmu dostal nový Žid menom Dílik, ktorý... ale... nemal v krvi takú dravú ziskuchtivosĢ, ako Singer. Dílik sa udržal v Mojtíne pomerne dlhý þas a popri pálenke predával i niektoré potraviny.“317

13.2

Najúspešnejší a najobĐúbenejší podnikateĐ Najúspešnejším mojtínskym podnikateĐom bol Ernest Fraštík,318 ktorý v rokoch 1931 –

1938 vykonával funkciu starostu obce Mojtín.319 Svoj prvý obchod – obchod so zmiešaným a strižným tovarom si otvoril v r. 1921320 v komôrke u starenky nazývanej Karolínka. Karolínka bývala v dolnej þasti obce – „na Dolinkách“, a preto aj jeho obchodná tabuĐa za oknom tejto komôrky pútala zákazníkov nápisom: „Aha, Ernest Fraštík na Dolinkách!“

315

Martiš, J.: Kronika, s. 59 – 61. Obrazová príloha, dokumenty 18 – 22. 317 Martiš, J.: Kronika, s. 61 – 62. 318 Martiš, J.: Kronika, s. 63. 319 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zápisnice o zasadnutí Obecného zastupiteĐstva obce Mojtín, 15a/1931 – 1944. 320 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 316

70

Prvý tovar, ktorý si sem priviezol, pozostával z vreca geršle (pozn. geršle: jaþmenné krúpy; zdroj: http://slovnik.dovrecka.sk/narecovy-slovnik/ger%C5%A1%C4%BEa,%20-e), vreca fazule, vreca suchých hrušiek a niekoĐkých vriec tzv. þiernej múky. „Pre reklamu rozdával deĢom cukríky – studienky – zadarmo. Neskôr sa so svojím obchodom premiestnil tam, kde mal krþmu Žid Dílik... a po... þase zakúpil pomerne veĐkú murovanú budovu, kde teraz býva rodina Jána Baláka. Tu si zriadil veĐký obchod so všetkým možným tovarom. V druhej þasti budovy bol šenk, ku ktorému... pristavil veĐkú sálu na taneþnú zábavu a vedĐa sály sklad s pivnicou.“321 A skutoþne, podĐa archívnych spisov Ernest Fraštík už v r. 1928 získal hostinskú a výþapnícku koncesiu s oprávnením: 1) ubytovaĢ cudzincov 2) podávaĢ pokrmy 3) þapovaĢ pivo, víno a ovocné víno 4) podávaĢ kávu, þaj, þokoládu, iné teplé nápoje a obþerstvenie 5) maĢ dovolené hry.322 Ernest Fraštík bol pre svoj otvorený charakter v obci veĐmi obĐúbený: „... po þase si nadobudol aj dva kone, takže pomáhal obþanom pri furmankách a zároveĖ si mohol sám dovážaĢ tovar z obchodných skladov v Ilave. Ernest Fraštík nebol zdieraþský obchodník, snažil sa Đućom pomáhaĢ tzv. borgovaním, t. j. dával tovar (a tak aj pálenku) na úver. Pravdaže, aj on sledoval svoj zisk, ale na druhej strane treba priznaĢ, že ako tunajší rodák vedel maĢ s veĐmi chudobnými rodinami súcit a neraz sa stalo, že takýmto rodinám predal tovar lacnejšie, ako zámožnejším obþanom. ,Borgoval´ na tzv. ,borgovú knižku´, ktorú vlastnil zákazník a do nej mu zapisoval zakúpený tovar na úver. Keć zákazník zarobil peniaze, prišiel vyrovnaĢ svoj ,borg´ - úver u Ernesta. Evidenciu o úvere si osobitne viedol aj sám Fraštík. Hodno spomenúĢ humorné príslovie, ktoré vzniklo z borgových knižiek: muži obþas ženám tajne vytiahli borgovú knižku z domu, vypili si u Ernesta a dali to napísaĢ na fazuĐu alebo hrach pre domácnosĢ. Ernest Fraštík sa neskôr ujal ruþnej výroby cementovej škridlice spolu so svojím príbuzným Jozefom Fraštíkom. Jeho obchod bol známy aj mimo Mojtína, a tak si... vymyslel originálnu firemnú tabuĐu. Aby jeho firma bola zvuþnejšia, zmenil si meno na ,Ernestián Fraštík, 321 322

Martiš, J.: Kronika, s. 63. ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950.

71

dodávateĐ všetkého tovaru a stavebného materiálu vo veĐkom´. Pomáhal Đućom dovážaĢ všetok druh stavebného materiálu z blízkej Beluše alebo z Púchova. Všetci starší pamätníci sú toho názoru, že Fraštík nebol vykorisĢovateĐský obchodník... .“323 Ernest Fraštík bol vôbec prvým podnikateĐom v obci Mojtín, „ktorý si obchod s rozliþným tovarom a neskôr aj krþmu udržal najdlhšie a zároveĖ bol obchodníkom s najväþším obratom, akého sa ani pred ním a ani po Ėom viac v Mojtíne nevyskytlo“.324 Vo februári 1941 zaþal obe Fraštíkove živnosti preberaĢ miestny obþan Štefan Hlavatý, „ktorému Ernest Fraštík mieni odpredaĢ všetky svoje nemovitosti aj so zariadením a inventárom hostinca“.325 Ernest Fraštík odišiel do PiešĢan.326

13.3

Ćalší obchodníci V r. 1921, kedy zaþal s podnikaním Ernest Fraštík, si otvoril obchod so zmiešaným

a strižným tovarom aj Juraj Kováþ,327 ktorý zaþal podnikaĢ po návrate z Ameriky a neskôr si otvoril aj krþmu.328 Pre lepší prehĐad jednotlivých živnostníkov uvádzam po rokoch, v ktorých zaþali podnikaĢ: 1923: Augustín Balák – obchod so zmiešaným tovarom

1925: Felix Hrubo – obchod s galanterným, zmiešaným, bavlneným, skleným a stálemenným tovarom329 v dolnej þasti obce330

1928: Tomáš Janco – mlynár; živnosĢ neprevádzkoval len v období od 14. októbra 1941 do 23. októbra 1941.331 Plán jeho mlynu som zaradila do Obrazovej 323

Martiš, J.: Kronika, s. 63 – 64. Martiš, J.: Kronika, s. 63. 325 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 509/1941. 326 Martiš, J.: Kronika, s. 65. 327 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 328 Martiš, J.: Kronika, s. 62. 329 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 330 Martiš, J.: Kronika, s. 62. 331 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 324

72

prílohy.332 Šlo o vodný mlyn valcový.333 Mlyn v obci Mojtín dodnes stojí, ale, samozrejme, už sa nevyužíva. Nachádza sa v hornej þasti obce pri poĐnej ceste vedúcej do Pružiny, kúsok od jaskyne v Zraze, kam Đudia kedysi chodili na rímsko – katolícke omše a kde sa ukrývali poþas II. svetovej vojny.

1931: Juraj Suchár – hostinská a výþapnícka koncesia,334 avšak, ako „krþmár“ je uvedený už v r. 1925335

1932: Martin Suchár – hostinská a výþapnícka koncesia; Martin Suchár a Juraj Suchár mali ako miesto prevádzkovania živnosti uvedené rovnaké þíslo domu,336 preto predpokladám, že Martin Suchár prevzal živnosĢ od Juraja Suchára a mohli byĢ blízkymi osobami (bratmi). Jeho krþma existovala v hornej þasti obce a obþania mu dali prezývku „Martón“ (kupoval som v obchode u Martóna, pil som u Martóna).337 Obchod so zmiešaným tovarom si otvoril v r. 1942,338 a tak mal obchod aj krþmu. Svojej živnosti sa „dobrovoĐne“ zriekol 9. decembra 1949.339

1934: Ondrej ýepák – hostinskú a výþapnícku živnosĢ340 prevádzkoval v miestnostiach, kde mal krþmu Žid Dílik a po Ėom Ernest Fraštík. ýepák svoju krþmu nazval „U Naháka“ a tento názov jej zostal, až kým ju po II. svetovej vojne nezbúrali pre stavbu Potravného družstva.341 Jeho podnikanie výrazne narušila vyhláška Ministerstva vnútra z 2. augusta 1940, ktorá zakazovala obchodníkom so zmiešaným tovarom þapovaĢ pálené liehové nápoje. Zákaz predaja a výþapu liehových nápojov v obchodoch 332

Obrazová príloha, dokument 23. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2308/1939. 334 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. 335 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zoznam živnostníkov v obciach notariátu, 1925. 336 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. 337 Martiš, J.: Kronika, s. 62 – 63. 338 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. 339 ŠA PB, fond Obvodný úrad (OÚ) MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. 340 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 1369/1946. 341 Martiš, J.: Kronika, s. 63. 333

73

so zmiešaným tovarom bol z mojtínskych „krþmárov“ adresovaný iba jemu, a to 6. augusta 1940.342 To, ako veĐmi sa táto vyhláška dotkla jeho podnikania, dokazujú aj slová obvodného notára Bohumila Kubíþka z 22. februára 1941: „... v obci sú celkom tri hostinské živnosti. Z týchto... živnosĢ Ondreja ýepáka... nie je skoro vôbec prevádzaná. Ostávajú tu teda už len dve hostinské živnosti, a síce Martina Suchára a Ernesta Fraštíka“.343 Ale napriek tomu Ondrej ýepák ako „hostinský“ prežil aj rok 1945.344

1939: Cyril Drak – koncesia na prevádzanie menších murárskych prác; svoju živnosĢ neprevádzal v obdobiach: 9. júl 1941 – 3. január 1942 a 10. apríl 1947 – 22. júl 1947; hoci aj 13. októbra 1949 oznámil doþasné zastavenie živnosti, už ju nikdy neobnovil...345

1940: Jozef Suchár – obchod s malými prasiatkami (odstavþatami); živnosĢ prestal „na þas“ prevádzkovaĢ 21. januára 1942 a podĐa všetkého ju už neobnovil.346

1941: Ondrej Janega – obchodník347

1942: Viktor Žemla – obchod so zmiešaným tovarom,348 ktorý si zriadil vo vlastnom dome349 v dolnej þasti obce

342

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3397/1940. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 509/1941. 344 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2606/1945. 345 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. 346 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. 347 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3035/1941. 348 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. 349 Martiš, J.: Kronika, s. 64. 343

74

1946: Potravné družstvo Mojtín – jeho námestníkom bol Matúš Balák,350 ktorý v Ėom predával spoloþne so svojou manželkou Františkou.351 Toto družstvo zahrĖovalo iba živnosĢ hostinskú a výþapnícku s právami: 1)

podávaĢ pokrmy

2)

þapovaĢ pivo, víno a ovocné víno

3)

þapovaĢ a na drobno predávaĢ pálené liehové nápoje

4)

podávaĢ kávu, þaj, þokoládu, iné teplé nápoje a obþerstvenie

5)

maĢ dovolené hry.

„Žiadosti

o udelenie

oprávnenia

ubytovaĢ

cudzincov...

sa nevyhovuje, lebo to miestna potreba nevyžaduje.“352 K Potravnému družstvu bol neskôr pristavený Družstevný dom.353 Vydaním koncesného výmeru Potravnému družstvu Mojtín (pozn. 15. februára 1946) stratila platnosĢ koncesová listina, ktorá

bola

udelená

27. novembra 1934...“.

Ondrejovi

ýepákovi

v Mojtíne

dĖa

354

Potravné družstvo existovalo len do roku 1949.355

1949: BudúcnosĢ – robotnícke výrobné a konzumné družstvo v Žiline, poboþka Mojtín; vedúcim prevádzky sa stal miestny obþan Rudolf Suchár356

Peter Jurík – koncesia na nepravidelnú autodopravu nákladov; živnosĢ natrvalo odhlásil 24. februára 1954

350

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. Martiš, J.: Kronika, s. 64. 352 Obrazová príloha, dokument 24. 353 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4/1947. 354 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 1369/1946. 355 ŠA PB, fond Obvodný úrad (OÚ) MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. 356 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. 351

75

Matúš Janco – takisto koncesia na nepravidelnú autodopravu nákladov; živnosĢ prestal úplne prevádzkovaĢ v roku 1950.357

13.4

Trhovníci K tým živnostníkom, ktorí svoj tovar chodievali predávaĢ po trhoch a jarmokoch

za jednotlivé roky patrili: 1921: Ladislav Šepták – predával galantérny, plátenný, plechový, sklenený a zmiešaný tovar; živnostenské oprávnenie vrátené 15. novembra 1938358

1931: Karol Zahranka – trhovníctvo so stálemenným galantérnym a krátkym strižným tovarom359

1934: Tomáš Janco – okrem toho, že bol mlynárom, predával po trhoch aj porcelánový a sklenený tovar s mailovaný riad

1935: Jozef Burian – Mikuš – trhovníctvo s galantérnym, krátkym strižným a pleteným tovarom; živnosti sa na þas zriekol 22. februára 1937; záznam o obnovení živnosti sa mi nepodarilo nájsĢ; v roku 1940 zaþal predávaĢ sklo a sklený tovar Jozef Suchár – na jarmokoch predával galantérny, krátky strižný a pletený tovar; 30. augusta 1938 oznámil doþasné zastavenie živnosti; kedy a þi vôbec živnosĢ obnovil, sa mi nepodarilo zistiĢ

357

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. B – koncesované živnosti, 56/1922 – 1950. ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 58/1885 – 1922. 359 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. D – obchodné a slobodné živnosti, 59/1923 – 1933. 358

76

Ernest Gombár – Kozaþin – predával galantérny a krátky strižný tovar; živnosti sa doþasne zriekol 20. júla 1939 Martin Suchár – v obci známy „krþmár“ a neskôr obchodník; v tomto roku zaþal s „kramárstvom“

1937: Jozef Berhan Sila – založil si hneć dve živnosti: predaj zeleniny, vajec, hydiny, masla a ovocia; živnostenské oprávnenie vrátil 13. januára 1938; druhá živnosĢ sa týkala obchodu s textilným a skleneným tovarom; 10. júla 1039 preložil svoju živnosĢ do Beluše

1940: Viktor Žemla – kramárstvo

1941: Ondrej Hlavatý – trhovníctvo s krátkym strižným a pleteným tovarom Štefan Miko – predaj skla a skleneného tovaru; jeho živnosĢ bola doþasne zastavená 22. júla 1942 a úplne zrušená 15. mája 1951 Jozef Suchár – obchodník s prasiatkami v rokoch 1940 – 1942; v tomto roku zaþal predávaĢ po trhoch vajcia, maslo, syr a hydinu; aj túto živnosĢ odhlásil „na þas“ 21. januára 1942360

1942: Michal Gabriš – živnosĢ trhovníctva s krátkym strižným tovarom; živnosĢ doþasne odhlásil 14. júla 1943; obnovil ju až 9. februára 1945 a znova doþasne odhlásil v r. 1950361

360 361

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. A – remeselné živnosti, 55/1923 – 1950.

77

1946: Rudolf Martinisko – živnosĢ obchodu s krátkym strižným, pleteným, trikotovým a textilným tovarom Matúš Hlavatý – trhovníctvo s krátkym strižným a pleteným tovarom, konfekciou; živnosĢ odhlásil v roku 1950 Matúš Janco – na jarmokoch predával porcelánový a emailový (majlovaný) riad; svoju živnosĢ „doþasne“ odhlásil 24. februára 1948

1947: Mária Zahranková – obchod s krátkym strižným tovarom po trhoch; aj ona túto živnosĢ „doþasne“ odhlásila, a to 26. februára 1949362

13.5

Remeselníci

1925: Cyril Gabriš – obuvník363

1937: Ján Štika – bytom v Trenþíne, založil v Mojtíne krajþírstvo ako vedĐajší závod a vedúcim tohto „závodu“ sa stal Augustín Šepták Jakub Fojtášek – „príslušný do Freuštatu“, si v Mojtíne otvoril pekárstvo v tom istom dome,364 kde býval a svoju živnosĢ prevádzkoval Viktor Žemla,365 ktorý sa stal pekárom v r. 1941366

362

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Zoznam živnostníkov v obciach notariátu, 1925. 364 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. A – remeselné živnosti, 55/1923 – 1950. 365 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. slobodných živností, 60/1933 – 1949. 366 ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. A – remeselné živnosti, 55/1923 – 1950. 363

78

1938: Augustín Šepták – predtým vedúci obchodu Jána Štiku; od tohto roku v krajþírstve pokraþuje už samostatne; živnosĢ neprevádzkoval v období od 27. júla 1941 do 17. septembra 1941; 23. júla 1943 živnosĢ znova „na þas“ odhlásil; záznam o obnovení živnosti sa mi nepodarilo nájsĢ Michal Brnický – „príslušný“ do Liptovského Mikuláša; aj on si v Mojtíne založil pekárstvo; záznamy o doþasnom „zrieknutí sa“ živnosti pochádzajú z 3. apríla 1940 a 25. januára 1941; údaje o obnove živnosti chýbajú...

1941: Viktor Žemla – pekárstvo

1942: Katarína Hlavatá – výroba bielizne; 20. mája 1946 bol jej živnostenský list doplnený na: „Výroba bielizne vo veĐkom a malom“ a 11. novembra 1946 preložila svoju živnosĢ z Mojtína do Beluše

1946:

Matej Gabriš – živnosĢ obuvnícka367

13.6

Živnostníci v roku 1945 PodĐa zápisnice MNV z 28. októbra 1945 v obci Mojtín pôsobili títo živnostníci:

Ondrej Barnin – trafikat Valentín Šepták – trafikant Ondrej ýepák – hostinský Cyril Drak – murársky majster Felix Hrubo – obchod so zmiešaným tovarom

367

ŠA PB, fond OÚ Ilava, Živ. reg. A – remeselné živnosti, 55/1923 – 1950.

79

Michal Gabriš – trhovník Jozef Suchár – trhovníctvo s maslom a hydinou Štefan Miko – trhovníctvo so sklom Viktor Žemla – obchod so zmiešaným tovarom Matej Gabriš – obuvník Cyril Gabriš – obuvník Karol Zahranka – trhovník Martin Suchár – obchod so zmiešaným tovarom Mária Jancová – mlynárka Rudolf Janega – obchodník Štefan Hlavatý – obchodník a hostinský368 Viktor Žemla bol zároveĖ pekárom. Peþivo vyrábal ruþne z tzv. „þiernej múky“369 a zrejme ako jediný obyvateĐ obce Mojtín mal tiež hospodárskeho sluhu menom Alojz Macura.370

13.7

Všetky živnosti treba zlikvidovaĢ! Nástup komunistov vo februári 1948 znamenal likvidáciu všetkých živností. Živnostníkom

bolo vsugerúvané, že „prevádzka... živnosti je z hĐadiska verejného záujmu nežiaduca“ a že „najvyšším verejným záujmom dneška treba rozumieĢ plnenie päĢroþného hospodárskeho plánu, ktorý vyžaduje, aby pracovné sily boli zapojené... v takých odvetviach, ktoré plán zdôrazĖuje...“.371 Ibaže verejnosti sa nikto z vedúcich osobností nepýtal, þi si skutoþne želá... Već strach u odpovedí ani nedovoĐoval pýtaĢ sa... A tak 24. júna 1949 prišiel o svoju živnosĢ Štefan Hlavatý. A zdôvodnenie? Pre nás v dnešnej dobe totálne absurdné: „... nakoĐko verejný záujem vyžaduje okamžité zastavenie prevádzania živnosti... lebo verejný záujem nevyžaduje potrebu ćalšieho prevádzania živnosti“.372 368

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2606/1945. ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 3911/1946. 370 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 827/1948. 371 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. 372 Obrazová príloha, dokument 25. 369

80

Rovnako – len o deĖ neskôr – skonþil aj Martin Suchár373 a Potravné družstvo.374 A ako sa asi musel cítiĢ podomový obchodník Juraj Suchár, keć si ako dôvod odĖatia svojej podomokupeckej knižky musel preþítaĢ niþ nehovoriace všeobecné konštatovanie, bez konkrétneho obvinenia: „Podomový obchod sa zneužíva na þierny obchod a podomoví obchodníci sa riadnej práci vyhýbajú a veĐa pracovných síl sa potrebuje pre priemyselné stavby“. Cyril Jurík, tiež podomový obchodník, sa 24. februára 1949 od ONV Ilava zasa dozvedel, þo už o sebe dávno vedel: „Prevedeným šetrením bolo zistené, že ste dovĚšili 29. rok svojho života a ste slobodný...“. Aj on dostal „pozvánku“ pracovaĢ v priemysle, „kde je teraz nedostatok pracovných síl“. Aby sa náhodou nevyhýbal práci, bolo mu oznámené: „Taktiež ste boli tunajším úradom uznaný za práceschopného“. Jánovi Mikušovi oznámili, že „ste dosiahli 25. rok... ste slobodný a rodinnými, majetkovými a zárobkovými pomermi nie ste odkázaný na podomový obchod“. Naproti tomu Vendelínovi Mikovi oznámili, že „vlastníte 1 dom, 5 meríc (pozn. 1 merica = 1,917 m2) poĐa a 1 kravu, z þoho neuživíte svoju 4 – þlennú rodinu“. Sociálnym postavením sa Ján Mikuš a Vendelín Miko možno líšili, no obom boli rovnako odobraté podomokupecké knižky a obaja boli rovnako „vábení“ do priemyslu.375 V novembri 1949 už komunisti zostrili rétoriku: „Podomové obchody... musia byĢ zlikvidované, ich majitelia preradení do naliehavejších úsekov práce a ak sú práce neschopní, budú odkázaní na pomoc národného poistenia“.376 V roku 1949 bolo v Mojtíne 103 podomových obchodníkov. Podomokupecké knižky museli odovzdaĢ všetci. Tým, ktorí by ich odopreli vydaĢ, by hrozilo trestné oznámenie.377

13.8

Zriadenie HostiteĐského kombinátu Prvý päĢroþný plán ýesko – Slovenskej republiky predpokladal postupné nahrádzanie

súkromných obchodov a podnikov „spoloþensky pokroþilejšími distribuþnými firmami, ktorých

373

ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. Obrazová príloha, dokument 26. 375 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. 376 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. 377 Obrazová príloha, dokumenty 27 – 28. 374

81

predstaviteĐmi sú národné komunálne a družstevné podniky. Ich služby majú byĢ využívané v prvom rade, na úkor súkromných podnikateĐov“.378 Preto ako alternatíva k odobratým hostinským a výþapníckym živnostiam bol dĖom 1. decembra 1949 v Mojtíne zriadený HostiteĐský kombinát, komunálny podnik. Existoval v budove, v ktorej predtým prevádzkoval svoju živnosĢ Štefan Hlavatý a kećže to bola akási náhrada klasickej „krþmy“, predmetom þinnosti HostiteĐského kombinátu bolo: 1)

podávaĢ pokrmy

2)

þapovaĢ pivo, víno a ovocné víno

3)

þapovaĢ a na drobno predávaĢ pálené liehové nápoje

4)

podávaĢ kávu, þaj, þokoládu, iné teplé nápoje a obþerstvenie. HostiteĐský kombinát bol „národným majetkom v komunálnom vlastníctve obce Mojtín“,

a tak jeho správcu urþil Miestny národný výbor. Za správcu tohto podniku bol vybratý Matúš Balák.379

378 379

ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 3484/1949.

82

14

ZAVEDENIE TELEFÓNU DO OBCE (1941) O potrebe zavedenia telefónu do obce Mojtín sa zaþalo výrazne hovoriĢ až v lete 1940.380

PodĐa sþítania Đudu práve v tomto roku žilo v Mojtíne až 1 092 obyvateĐov,381 ktorí boli bez telefónu úplne odrezaní od sveta, pretože nemali ako zavolaĢ lekára z Beluše, ktorý by pomohol v naliehavých prípadoch. Od celého projektu si sĐubovali nielen zlepšenie poskytovania zdravotníckych služieb, ale tiež lepšie spojenie so Žandárskou stanicou v Pružine, do ktorej obvodu patrila aj obec Mojtín, a zvýšenie turistického ruchu, pretože obec Mojtín bývala už vtedy navštevovaná lyžiarmi. Potešujúcou skutoþnosĢou bolo, že aj v známych kúpeĐoch Belušské Slatiny pomýšĐali na zavedenie telefónu, þím by sa stavba telefónnych stĎpov pre obec Mojtín skrátila asi o 4 km, lebo telefónne stĎpy od Poštového úradu v Beluši po kúpele Belušské Slatiny by boli používané spoloþne. Celé náklady s pripojením na telefónnu ústredĖu v Beluši predstavovali 54 960 Ks. Telefónna služobĖa v Mojtíne mohla byĢ zriadená, keby obec prispela sumou približne 27 400 Ks. Klasický problém, typický nielen pre obec Mojtín, bol nedostatok peĖazí. Pasívne nedoplatky obce za rok 1939 predstavovali 48 989 Ks. Iba rok predtým to bolo 44 627 Ks – schodok obce Mojtín teda rástol pomerne rýchlo. ZavádzaĢ telefón v tejto dobe,382 zvlášĢ, keć zo strany uþiteĐov bola požiadavka postaviĢ novú školu383 a obec nemala ani hasiþský sklad,384 bolo viac ako odvážne. Preto nezostávalo niþ iné, iba žiadaĢ o podporu štát: „Prosíme... slávne Ministerstvo vnútra v Bratislave, aby nám po vzájomnej dohode so Župným úradom v Trenþíne, kde adresujeme svoje... žiadosti... udelilo podporu na zavedenie telefónu v plnej výške požadovaných 27 400 Ks, lebo... obec patrí k najchudobnejším... v Slovenskej republike“ (pozn. z listu z 12. novembra 1940). ŽiadaĢ o podporu sa vyplatilo: dĖa 28. decembra 1940 trenþiansky župan obci na tento cieĐ postúpil príspevok vo výške 10 000 Ks, „ktorý bude vyplatený len po prevedení“. A podobne, iba o dva dni neskôr, reagovalo aj Ministerstvo vnútra: „... priznal som obci Mojtín mimoriadny príspevok... v obnose 15 000 Ks... na þiastoþnú úhradu celkového nákladu 54 960 Ks, spojeného 380

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3035/1941. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 4417/1940. 382 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3017/1939. 383 Tamtiež. 384 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2322/1944. 381

83

s telefonizáciou obce... Priznaný... príspevok... poukazujem na šekový úþet Župného úradu v Trenþíne.... príspevok uvoĐní župný úrad a poukáže priamo Poštovému rezortu Ministerstva dopravy a verejných prác v Bratislave len na podklade... potvrdenia... že telefón v obci Mojtín bol zriadený a do þinnosti uvedený“. Obec tak mala štátnymi subvenciami (t. j. dotáciami) zaplatenú þiastku 25 000 Ks. Zvyšok: 2 400 Ks si už obec Mojtín musela zaplatiĢ z vlastných prostriedkov. Jediný spôsob, ako tie peniaze získaĢ, bol vyhlásiĢ zbierku. Dvanásteho februára 1941 vydala Obecná rada Vyhlášku: „Obecná rada vyzýva... všetkých... spoluobþanov, aby každý podĐa svojich možností na toto pre nás veĐmi dôležité zariadenie prispel... Obecná rada vydala... zbieracie hárky, s ktorými zberatelia navštívia každú domácnosĢ v obci“. Živnostníci: Štefan Hlavatý (hostinský), Ondrej Janega (obchodník), Ondrej ýepák (hostinský), Martin Suchár (hostinský a kramárstvo), Jozef Suchár (obchodník) a Viktor Žemla (kramárstvo a pekárstvo), boli povinní, každý za seba prispieĢ sumou 100 Ks. Zbierka vo februári 1941 vyniesla 777 Ks, takže po doplatení obnosu 223 Ks obec Mojtín dĖa 24. februára 1941 poslala Ministerstvu dopravy sumu 1 000 Ks. Druhá splátka, a to 400 Ks, bola na Ministerstvo dopravy odoslaná 13. marca 1941. Obvodný notár Bohumil Kubíþek pochopil, že zvyšných 1 000 Ks sa v obci len tak Đahko nenájde, a preto (pozn. 13. marca 1941) naliehal na župana: „... som presvedþený, že keby pán župan bol vedel, akú ĢažkosĢ robí obci, keć má vyplatiĢ ešte ten zostávajúci obnos 1 000 Ks, isto by bol o tento obnos subvenciu zvýšil. Prosím preto veĐmi slávny Župný úrad v Trenþíne, ak je to len trochu možné, aby obci prisĐúbenú subvenciu zvýšil o 1 000 Ks, lebo sa tým veĐmi dopomôže obci a nebude viac žiadnych prekážok, aby so zavedením telefónu nemohlo byĢ ihneć zaþaté“. Župan aj tejto žiadosti vyhovel, no 27. mája 1941 bola Obvodnému notárskemu úradu Pružina doruþená správa Ministerstva dopravy: „Oznamujem, že náklady na zriadenie telefónnej služobne Mojtín sa vplyvom zvýšených cien stavebného materiálu zvýšili z 54 960 Ks na 72 480 Ks. Telefónnu služobĖu môžem preto zriadiĢ, keć záujemci prispejú sumou 36 464 Ks namiesto 27 400 Ks. Aby som þo najviac vyšiel v ústrety, rozdiel nákladov 9 064 Ks povoĐujem splácaĢ v roþných splátkach 1 813 Ks do piatich rokov odo dĖa zriadenia telefónnej služobne v Mojtíne. Oznámte mi Vaše rozhodnutie, aby som na zriadenie telefónnej služobne mohol vydaĢ stavebný rozkaz.“

84

Desiateho júna 1941 obec Mojtín oznámila Ministerstvu dopravy, že so zavedením telefónu aj tak súhlasí – već þo iné mohla obec robiĢ, keć telefón nevyhnutne potrebovala. Obvodný notár Bohumil Kubíþek si však neodpustil poznámku: „Keby sa so zavedením telefónu zaþalo hneć, keć Vám obec oznámila, že celý pôvodne stanovený stavebný náklad má zaistený, nebolo by došlo k tak vysokému zvýšeniu od obce požadovaného príspevku“. V júli 1941 obec požiadala župný úrad o udelenie subvencie 9 000 Ks a župan opäĢ vyšiel v ústrety. Prvá zmienka, že vo veci zavádzania telefónu do obce Mojtín sa zaþalo nieþo aj skutoþne robiĢ, pochádza až z 29. októbra 1941: „PodĐa hlásenia Telegr. stavebného úradu Žilina, so stavbou telefónnej služobne Mojtín sa už zaþalo. Oneskorenie bolo zapríþinené prevádzaním iných stavieb, dôležitých pre štátnu správu“. Vytúženým dlho oþakávaným dĖom sa stal 24. november 1941, kedy po rôznych zbytoþných komplikáciách zaþala svoju þinnosĢ nová zmluvná telefónna služobĖa Mojtín. Táto služobĖa sídlila v priestoroch obchodu s pohostinstvom, ktoré od obĐúbeného podnikateĐa Ernesta Fraštíka prevzal Štefan Hlavatý, aby v tejto živnosti ćalej pokraþoval. Zmluvou z 11. februára 1941, uzavretou s obcou Mojtín, sa Štefan Hlavatý zaviazal: „Som ochotný bezplatne spravovaĢ zmluvnú telefónnu ústredĖu, verejnú telefónnu hovorĖu a telegrafnú stanicu... v miestnostiach Ernesta Fraštíka v Mojtíne... Keby došlo k presĢahovaniu hovorne v priebehu 10 rokov od jej zriadenia z mojej viny, zaväzujem sa k úhrade sĢahovacích výloh. Ćalej sa dobrovoĐne zaväzujem k týmto povinnostiam: 1)

Telegrafnú a telefónnu službu budem vykonávaĢ osobne v dome úradných hodín... v prípade zaneprázdnenia sa dám zastúpiĢ dospelým, vec znalým þlovekom rodiny alebo inou spôsobilou a dôveryhodnou osobou. Zaneprázdnenie, trvajúce dlhšie ako dva dni, oznámim Poštovému úradu v Beluši a urþím pritom svojho zástupcu.

2)

Budem... zachovávaĢ telegrafné a telefónne tajomstvo. [pozn. bod 3) som pre nepodstatnosĢ vynechala]

4)

Budem vyberaĢ telegrafné a telefónne poplatky podĐa platných predpisov.

5)

Úþet, ktorý mi bude koncom mesiaca zaslaný Telefónnou ústredĖou v Beluši, ihneć tejto ústredni zaplatím.

6)

Budem ruþiĢ za prípadnú stratu prístrojov... tiež za ich poškodenie, ktoré by som zapríþinil sám alebo osoby tretie.

85

7)

Zaruþím verejnosti prístup k telefónnej hovorni v úradných hodinách, stanovených pre Poštový a telegrafný úrad v Beluši, t. j. v pracovné dni od 8:00 hod. – 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 18:00 hod.; v nedeĐu 9:00 – 10:00 hod.; vo sviatok 9:00 – 12:00 hod. V prípade, že sa vzdám vedenia zmluvnej verejnej telefónnej hovorne, oznámim to

2 mesiace vopred RiaditeĐstvu pôšt a telegrafov v Bratislave.“385

385


86

15

STAVBA HASIýSKÉHO SKLADU (1943 – 1944) Od veĐkého požiaru z obdobia okolo roku 1905, kedy kvôli intrigám krþmára Singera

zhorela takmer celá dolná þasĢ obce,386 nebol v Mojtíne evidovaný žiadny väþší niþivý požiar. Až 20. marca 1942 o 07:00 hod. ráno vypukol požiar u Vavrinca Martiša, kedy mu v priebehu dvoch hodín zhorel celý dom, maštaĐ a humno. Príþina požiaru bola „od komína“ a výška škody bola odhadnutá na 33 590 Ks.387 DobrovoĐný hasiþský zbor v Mojtíne bol založený 10. januára 1932; reorganizácia jeho þlenov prebehla 24. januára 1937 a 19. apríla 1942.388 Tento zbor vlastnil: jednu prenosnú motorovú striekaþku s príslušenstvom, 1 rebrík, 12 krompáþov, 1 kladivo, 1 železnú tyþ, 20 vedier na vodu, 20 þapíc, 5 hákov, 2 cviþné masky, 1 lekárniþku s príslušenstvom a 1 nosítka. Ako dopravný prostriedok pre personál i striekaþku sa používal konský záprah. Vodu získaval z potoka a studní, avšak v suchom poþasí sa získavanie vody stávalo dosĢ veĐkým problémom.389 Toto náradie obec nemala kde uskladniĢ. Šlo však najmä o striekaþku, ktorá bývala schovávaná po stodolách u rôznych hospodárov390 (pozn. obec za to platila nájomné),391 þím sa poškodzovala a pred žatvou roku 1942 bola neznámym páchateĐom natoĐko poškodená, že nebola spôsobilá na použitie. Na rozkaz okresného náþelníka bola dopravená do Škodovky v Dubnici, kde mala byĢ v priebehu týždĖa opravená, aby v suchom období žatvy bola pripravená na nepredvídateĐné udalosti.392 Za jej opravu obec zaplatila 3 000 Ks.393 Aby viac nedochádzalo k jej ćalšiemu poškodzovaniu, bolo potrebné postaviĢ hasiþský sklad. Pozemok pod stavbu tohto skladu mala obec 18. júla 1942 už zabezpeþený. Chýbali však finanþné prostriedky na zakúpenie potrebného stavebného materiálu a na zaplatenie murárskej práce.

386

Martiš, J.: Kronika, s. 62. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, Evidencia o požiaroch, 61/1931 – 1944. 388 ŠA PB, fond MNV Pružina, Informácie o dobrovoĐných hasiþských zboroch, 1947. 389 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3787/1940. 390 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. 391 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2322/1944. 392 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. 393 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2322/1944. 387

87

Preto sa obvodný notár Bohumil Kubíþek a vládny komisár Hrehor Martinisko obrátili na Župný úrad v Trenþíne so žiadosĢou o peĖažnú podporu.394 K žiadosti bol priložený aj plán stavby zmieĖovaného skladu,395 v ktorom bolo súþasne pamätané aj na stavbu malej miestnosti, ktorá by slúžila na obecné ciele, t. j. na úradné dni vedúceho notára a k mesaþným návštevám obvodného lekára,396 ktorí „musia svoje úradné veci so stránkami vybavovaĢ obyþajne v boþných miestnostiach hostincov, a tak sa þasto stane, že stránka sa k vybaveniu úradnej veci dostaví v podnapilom stave, þím veĐmi trpí úradovanie“.397 Obec sa rozhodla previesĢ stavbu „vo vlastnej réžii, lebo tak to bude najlacnejšie“. Stavebný náklad bol rozpoþítaný na 52 000 Ks, „kećže však obec dodá k stavbe všetky pracovné sily... predpokladáme, že s hmotnou podporou 20 000 Ks by sa nám projekt podarilo uskutoþniĢ“.398 DĖa 14. augusta 1942 Župný výbor poskytol obci Mojtín na tento cieĐ sumu 8 000 Ks s podmienkou, že budú poukázané, keć práca bude v plnom prúde. V novembri toho istého roku už mala obec nalámaný kameĖ privezený na stavenisko a zakúpené potrebné množstvo dosák a krovového materiálu. Zostávalo kúpiĢ ešte krytinu a cement, bez þoho sa so stavbou nemohlo zaþaĢ. Ôsmeho mája 1943 uzavrela obec Mojtín ako stavebník zmluvu s murárskym majstrom Cyrilom Drakom ako staviteĐom. Cyril Drak sa zaviazal postaviĢ hasiþský sklad,399 pozostávajúci zo: 1) skladu s plochou 12,95 m2 2) strážnice s plochou 10,50 m2 3) úradnej miestnosti s plochou 38 m2.400 „Sklad bude postavený z lomového kameĖa. Hrúbka múrov bude 55 cm. Štítové a prieþkové múry budú z pálenej tehly. Podlahy miestností budú postavené najmenej 45 cm nad terénom a vnútorná svetlá výška miestností bude 3 m.

394

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Obrazová príloha, dokumenty 29 – 30. 396 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. 397 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2322/1944. 398 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. 399 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2322/1944. 400 Obrazová príloha, dokument 31. 395

88

Všetky uvedené murárske a nádennícke práce, t. j. postavenie všetkých obvodových, prieþkových a štítových múrov, ako aj komínov, zaväzuje sa staviteĐ vykonaĢ za dohodnutý obnos 18 000 Ks. Odmena za prácu bude vyplácaná nasledovne: pri zaþatí práce 4 500 Ks, pri dostavaní múrov 8 000 Ks a zbytok 5 500 Ks až po úplnom ukonþení murárskych prác.“ Úradná miestnosĢ mala maĢ pôvodne 14 m2, ale z dôvodu, že pri vyberaní štátnych a obecných daní musela pojaĢ viac Đudí, bola zväþšená na 38 m2. Súþasne v nej mala byĢ umiestnená aj obecná knižnica. Hasiþský sklad bol stavaný na pozadí mnohých žiadostí o štátnu podporu, ktoré bývali odkladané „ad acta“. Avšak v roku 1943 trenþiansky župan poskytol k pôvodným 8 000 Ks ćalších 2 000 Ks. Na poslednú žiadosĢ z 19. júna 1944 o poskytnutie „aspoĖ 10 000 Ks“ na dokonþenie stavby župan odpovedal: „Vašej žiadosti... vyhovieĢ nemôžem, kećže v župnom rozpoþte na rok 1944 prelimitovaná suma je úplne vyþerpaná. ObráĢte sa so žiadosĢou v januári budúceho roku“. V spisoch sa mi nepodarilo nájsĢ prípadnú žiadosĢ obce, ktorú podĐa odporúþania župana mala podaĢ v januári 1945. Preto možno iba predpokladaĢ, že obec celú vec nejako zvládla. Već murárske, tesárske a pokrývaþské práce boli ukonþené už vo februári 1944 a chýbalo už len prevedenie stolárskych prác, zhotovenie podlahy, omietky a povalov... .401

401


89

16

NAJÍMANIE ROBOTNÍKOV NA PRÁCE DO NEMECKA (1939) Prvého apríla 1939 „ZemČdelský“ úrad práce v Trenþíne oznámil notárskemu úradu, že:

„obdržal väþší poþet zmlúv pre stálych poĐnohospodárskych robotníkov na práce do Nemecka s nástupom väþšinou ihneć. Jedná sa tu o najímanie mužov, žien, chlapcov a dievþat na celoroþné práce (služby). Podotýkame, že jednotlivé zmluvy sú i pre viac osôb (4 – 5 osôb)... Zavedením akcie najímania robotníctva do Nemecka je nutné pamätaĢ na miestne hospodárstva, a preto ráþte... vziaĢ len tých robotníkov, ktorí zostávajú prebytoþní a nezamestnaní... . Každý robotník bude musieĢ byĢ pred odcestovaním bezplatne prehliadnutý úradným lekárom“ (pozn. obvodným lekárom pre obec Mojtín bol v tomto období Dr. Schlesinger z Beluše). Šlo o najímanie: a)

sezónneho poĐnohospodárskeho robotníctva

b)

stáleho poĐnohospodárskeho robotníctva (þeĐade)

c)

haviarov (moja pozn. baníkov Ģažiacich uhlie) a behaþov, prípadne i neodborného pomocného robotníctva pri baniach

d)

robotníctva aspoĖ þiastoþne oboznámeného s povrchovou stavbou železníc

e)

pomocného robotníctva pre stavbu ciest. Robotníci, ktorí tam chceli ísĢ, si museli vybavovaĢ pasy, ktoré im museli byĢ vydané

do troch dní. Najímanie sa uskutoþnilo 29. apríla 1939, 22. mája 1939 a 2. júna 1939.402 Do Nemecka odišli aj Mojtínþania: Štefan Suchár, Metod Adamiþka, Alexander Martiš, Cyril Janco, Štefánia Podskalanová, Vavrinec Martiš, Lukáš Adamiþka, Magdaléna Pavlíková a Júlia Dolinková. V zápisnici, napísanej 13. júla 1939 v Notárskom úrade Pružina, uviedli niektorí svoje zážitky: Cyril Janco: „Na prácu do Nemecka som odišiel 16. mája 1939 a bol som zamestnaný na gazdovstve Bruno Dycka v Ellerwalde, okres Elbing. Mal som na starosti asi 60 svíĖ, u ktorých som musel udržiavaĢ þistotu, napájaĢ a kĚmiĢ. Táto práca bola pre jedného þloveka príliš vyþerpávajúca a moje telesné sily na to nestaþili. VzhĐadom k tomu som sa odobral na úrad práce, 402


90

lebo som bol chorý a žiadal som o prepustenie zo zamestnania. Úrad práce uznal, že som chorý a prácu, ktorá sa odo mĖa požaduje, nevládzem vykonávaĢ. ZároveĖ bol príkaz, aby ma zamestnávateĐ vyplatil a na svoje náklady som pricestoval domov. Zo zamestnania som vystúpil 8. júla 1939“. Aj Alexander Martiš odcestoval do Nemecka 16. mája 1939. Zamestnaný bol u Bauer Fritz Witznera v obci Schonaich, okres Holland. No manželka, ktorá zostala doma, ochorela a nemohla sa staraĢ o domáce hospodárstvo. Preto bol nútený 11. júla 1939 zo zamestnania vystúpiĢ a vrátiĢ sa domov. S prácou bol spokojný a nebyĢ choroby manželky, bol by zostal až do jesene. Metod Adamiþka odcestoval už 10. mája 1939 pracovaĢ na gazdovstvo v obci Alexanderwitz. „Nepamätám si, ako sa volal môj zamestnávateĐ, nakoĐko neviem po nemecky. Pracoval som tam na gazdovstve do 10. júna 1939. Asi 4. júna 1939 môj zamestnávateĐ zavolal ku mne lekára, ktorý zistil, že som chorý a na základe toho som bol poslaný domov.403

403


91

17

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA (1. september 1939 – 8. máj 1945) SkutoþnosĢ, že je vojna, zaþali obyvatelia obce Mojtín intenzívnejšie vnímaĢ

až po nemeckom útoku na Sovietsky zväz (22. jún 1941), o ktorom sa dozvedeli – ako inak – v krþme u Štefana Hlavatého. Až na prídelový systém, život v obci plynul v podstate po starom, kým sa do okolitých hôr nedostali partizáni.... .404

(obrázok, zdroj: http://i.sme.sk/cdata/6/69/6915186/snp_velky.jpg)

17.1

Partizáni v Mojtíne „Do našej obce sa prvý partizánsky oddiel dostal 2. septembra 1944. Partizáni sa zišli

v miestnom hostinci (moja pozn. zrejme u Štefana Hlavatého) a pri posedení spievali pieseĖ: ,Píšem ti, mama, zasa z frontu list´...

404


92

Boli to vojaci bývalej slovenskej armády, ktorí sa utiekli zo svojich posádok a obrátili zbrane proti hitlerovským tylovým jednotkám. Od Prievidze prenikli horami ku Gáplu pri Zliechove, kde bol vtedy silný partizánsky štáb, ktorý ich poveril úlohou preskúmaĢ postavenie nepriateĐských oddielov medzi Mojtínom a Belušskými Slatinami, kde mal zasa štáb nemecký peší prápor... Ku skupine partizánov, ktorí k nám prišli 2. septembra 1944, sa aktívne pridal aj náš obþan Rudolf Balák. Hliadkovali strategicky dôležitú horskú cestu v Hluchej. Po rozbití partizánskeho štábu v Gápli nemeckými... jednotkami, sa skupina kapitána Ždanova a kapitána Fomu stiahla do Strážovských hôr. Oddiel partizánov kapitána Fomu zaujal Jasenovú, kde si postupom þasu vybudoval úkryt, z ktorého podnikal prepadové akcie na ceste z TĚstia na Mojtín a potom na ceste smerom do Beluše.“405

17.2

Boje na Javorine „Po krutej zime na prelome rokov 1944 – 1945... sa k nám z východu nezadržateĐne

približoval front. Jednotky štyridsiatej sovietskej armády a štvrtej rumunskej armády Ukrajinského frontu sa pred pohorím Nízkych Tatier rozptýlili na širší bojový úsek. ýasĢ týchto jednotiek uderila spod VeĐkej Fatry smerom na Martin, ćalšia þasĢ sa pohla k Strážovským horám, odkiaĐ zaþiatkom apríla 1945 prerazila do Zliechova a tu po dlhšom boji zlomila odpor nepriateĐa. Dva nemecké horské pešie prápory sa obrátili príkrym pahorkom od Zliechova severozápadne ku kóte 1 032 (moja pozn. podĐa novších meraní: 1 010 m. n. m. – Javorina), ktorá sa podĐa strategického výpoþtu Nemcov zdala pre Ģažké terénne prekážky nedobytnou. Centrálny operaþný bod tejto kóty predstavoval najstrmší výbežok Javoriny a þasĢ rovnako strmých Gabrišských grúĖov smerom od Zliechova k Mojtínu. Nemci tu získali jedineþnú strategickú pozíciu, lebo sovietskym a rumunským vojakom sa aj pri najväþšom úsilí Ģažko daril výstup prudko stúpajúcimi svahmi s pomerne riedkym lesným porastom, ktorý Nemcom nebránil sledovaĢ pohyb a taktické zámery spojeneckých jednotiek. Na samom vrchu Gabrišských grúĖov, ale hlavne na temene Javoriny sa Nemci držali v zákopoch...

405


93

Nemci bránili kótu tri týždne. Nebolo dĖa a nebolo ani noci, že by za tieto tri týždne bola zmĎkla streĐba þo len na hodinu. Nad ránom v nedeĐu 29. apríla 1945 štekot nemeckých guĐometov zúril najviac. Do pivníc a do jaskyne v Zraze (pozn. tej jaskyne, z ktorej Štefan Závodník kedysi urobil provizórny „kostol“), kde sa ukryla väþšia þasĢ obyvateĐov, hlavne matky s deĢmi, donášal þoraz silnejší hukot streĐby tušenie, že táto dráma nadobúda finálne napätie, ošiaĐ posledného a neodvolateĐného rozhodnutia tejto bitky. Tak sa aj stalo. S úsvitom nového dĖa štekot zbraní pozvoĐna ustával. A potom odrazu celkom stíchol, guĐometné pásy sa zastavili... Úboþou od Javoriny ku Kuþmínovcom a Stanovcom sa pohli zmätené húfy nemeckých vojakov. A tí Nemci, þo þakali dole v dedine, že vymenia tých hore po noþnej bojovej zmene, dostali prísny, jednoznaþne znejúci rozkaz: ,Okamžite ustúpiĢ smerom na Belušu. PoĐnú batožinu nebraĢ!´... Mnohí ho pojali tak dôsledne, že nechali na stanovisku pri kostole nielen torby, ale i všetky ruþné zbrane. ýasĢ ustupujúcich Nemcov sa pustila z Javoriny do Zrazu a odtiaĐ na cestu do TĚstia... Krátko na to sa z Javoriny spustili aj oddiely ruských pešiakov a vošli do dolnej þasti obce, kde ich v hostinci Štefana Hlavatého pohostili mliekom a chlebom (iné nebolo) a nejakým prípitkom. Ruskí vojaci (moja pozn. Ján Martiš mal pod pojmom ,ruskí vojaci´ na mysli zrejme sovietskych vojakov a rumunských vojakov) potom zobrali niekoĐko mužov, aby im pomohli preniesĢ muníciu na svahy po oboch stranách doliny, lebo þakali potýþku s Nemcami pri Tretích kamenných vrátach pod Mojtínom. Ale po Nemcoch ani chýru. Nenašli ich ani... v samotných Belušských Slatinách... .“ Nemci utiekli až na Lyský priesmyk.406

17.3

Liberator a Messerschmidt Po trojtýždĖových bojoch medzi Nemcami a partizánmi ostali na Javorine a Gabrišských

grúĖoch iba jamy po delových granátoch a mínach, ktorými Nemci ostreĐovali Mojtín od Zliechova. No okrem spomenutých granátov a mín bola na Mojtín v priestoroch Krajov núdzovo zhodená bomba amerického lietadla Liberator, ktoré dostalo zásah niekde nad Strážovom.

406

Martiš, J.: Kronika, s. 83 - 86.

94

Letelo smerom na Ostravu, ale kećže sa vznietilo, pilot núdzovo pristál padákom za Belušou a horiace lietadlo sa zrútilo medzi TĚstím a Dolným Lieskovom. V súvislosti s II. svetovou vojnou a jej vplyvom na život v obci Ján Martiš opísal aj svoj vlastný zážitok: „Možno nikdy by sme neboli tak dôsledne pocítili surový nezmysel vojny, nebyĢ udalosti, ktorá sa odohrala v nedeĐu ku koncu marca 1945. Nad Suchým vrchom sa objavila nemecká stíhaþka Messerschmidt a zaþala guĐometom preþesávaĢ celú dolnú þasĢ obce. Sedeli sme na brvnách pred domom slepca Valenta Šeptáka; guĐky z lietadla husto posiali brvná a potom ćalej deravili strechy, okná a ulice. Priam zázraþne nikoho nezasiahli, hoci Ģažký guĐomet kropil dedinu strelami okolo 15 minút. Dodnes sa mnohí obþania sami seba pýtajú, preþo ten þlovek na palube lietadla kosil strelami dedinu, keć v nej nebolo ani jedného vojaka... .“407

17.4

Zranení partizáni u starostu V tomto období bol starostom obce Mojtín Viktor Žemla. „Okrem obecného úradu

viedol... aj neveĐký obchod a pekáreĖ. Zriedka, iba z þasu na þas, sa dostali na police jeho predajne dajaké potraviny, prísne odmerané na tzv. ,Prídelové knižky´ svojich zákazníkov, ale i tak Viktor Žemla vždy þo – to našiel pre partizánov v Jasenovej, aby im pomáhal prekonávaĢ... zimu a núdzu v ich poĐnej kuchyni. Ako starosta bol osobne zodpovedný nemeckému komandu za situáciu v obci. Denne musel nemeckým veliteĐom þi už v Ilave, Púchove alebo v Považskej Bystrici, podávaĢ hlásenie, þi sa v našej obci neobjavujú partizáni. Zákon štatária - ,Za každého nemeckého vojaka, ktorý sa stane obeĢou zrady alebo útoku zo strany domáceho obyvateĐstva, bude popravených dvadsaĢ civilistov´- sa vzĢahoval aj na neho. Možno si teda predstaviĢ, koĐko taktiky a dômyslu musel Viktor Žemla vložiĢ do svojho denného hlásenia, aby zakryl skutoþnú situáciu v obci... O to viac sa jeho položenie zhoršilo, keć Jasenovú prepadli Nemci a v jeho domácnosti sa uchýlili viacerí ranení partizáni, ktorých potom ošetrovala manželka Viktora Žemlu.“408 Na strane partizánov bola vlastne celá obec. Okrem Viktora Žemlu, ktorý „ako starosta obce... bol v stálom spojení s partizánskymi skupinami“409 partizánov ubytovávali aj: Ondrej

407

Martiš, J.: Kronika, s. 87. Martiš, J.: Kronika, s. 83. 409 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2393/1945. 408

95

Kubový,410 Cyril Kuþera411 a Cyril Miko.412 Cyril Miko a Ondrej Kubový poskytovali partizánom aj informácie o pohybe vojakov nemeckej armády. Tí obþania, ktorí partizánov ukrývali, im tiež poskytovali stravu. Okrem nich stravu þi prádlo partizánom nosili aj: Štefan Miko,413 Vendelín Gabriš,414 Jozef Hrubo – Gabriš,415 Metod Podskalan,416 Matúš Dolinka,417 Mária Mikušová,418 Viliam ýepák,419 Františka Miková,420 Jozef Dolinka,421 Ján Pavlík,422 Matúš Hlavatý423 a Rudolf Adamiþka.424 Aj krþmár Štefan Hlavatý podporoval partizánov, a to nielen potravinami, ale aj liehovinami.425

17.5

Zajatí v Maćarsku a v Nemecku Niektorí obyvatelia obce Mojtín bojovali v II. svetovej vojne. Pavol Martiš ako vojak

Prvej ýesko – Slovenskej armády bojoval od vypuknutia Slovenského národného povstania (29. august 1944) pri Banskej Bystrici, kde sa 3. novembra 1944 dostal do nemeckého zajatia. V zajatí v nemeckom Falimposte bol až do 10 júna 1945.426 Viliam Kuþera sa dostal do nemeckého zajatia už 30. augusta 1944. Zajatý bol v Bremerwörde, západné Nemecko.427 Matúš Šalamon bol od 1. februára 1945 do 1. mája 1945 zajatý v Maćarsku.428 Pri Metodovi Gombárovi, ktorý takisto bojoval v Slovenskom národnom povstaní, je uvedené iba toĐko, že bol zaistený pri Banskej Bystrici. Odkedy – dokedy a kde bol v zajatí, uvedené nie je.429

410

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2658/1945. ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2664/1945. 412 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2802/1945. 413 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2395/1945. 414 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2604/1945. 415 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2739/1945. 416 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2771/1945. 417 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2919/1945. 418 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2951/1945. 419 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3047/1945. 420 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3055/1945. 421 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3063/1945. 422 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3067/1945. 423 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2663/1945. 424 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, bez þísla/1945; škatuĐa þ. 10. 425 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2102/1945. 426 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2232/1945. 427 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, bez þísla/1945, škatuĐa þ. 10. 428 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2803/1945. 429 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3065/1945. 411

96

Nielen títo obyvatelia obce bojovali v II. svetovej vojne. Po II. svetovej vojne sa do obce vrátilo celkovo sedem repatriantov (pozn. repatrianti – Đudia, ktorí sa vrátili naspäĢ do svojej vlasti). Údaje o repatriantoch sú však neúplné, pretože napríklad ani u Viliama Kuþeru nie je uvedené, dokedy presne bol zajatý. Jeho meno sa však nachádza medzi siedmimi repatriantmi, ktorí boli ako zajatci najprv odvezení do Maćarska a až pri ústupe Nemcov sa dostali do Nemecka.430 Aj jeho manželka Anastázia (pozn. sestra mojej starej mamy) mi povedala: „On bol najprv v Maćarsku“.431 Spolu s Viliamom Kuþerom sú na zozname repatriantov: Cyril Gombár, Pavol Martiš, Metod StaĖo, Jakub StaĖo, Augustín Pavlík a Rudolf Jurík.432

17.6

Následky vojnových udalostí PodĐa hlásenia zo 7. decembra 1944 partizáni vykradli obchod Štefanovi Hlavatému,

ktorému spôsobili škodu vo výške 2 500 Ks. Márii Gabrišovej a Jozefíne Jašekovej ukradli textilný a strižný tovar433 a Cyrilovi StaĖovi zasa 9. apríla 1945 „vzali“ jalovicu.434 Podobne sa „þinili“ aj Nemci, ktorí miestnemu kĖazovi Ignácovi Hrubému – Janáþovi odcudzili motocykel znaþky Jawa 175 v hodnote 5 000 Ks.435 Poþas bojov prebiehajúcich v okolí obce boli poškodení snáć všetci jej obyvatelia.436 PodĐa záznamov zostali nepoškodené len hostince Martina Suchára, Štefana Hlavatého a Potravné družstvo.437 Ani veĐká majetková škoda, trebárs aj keby þlovek prišiel o všetko, þo vlastní, sa nevyrovná situácii, keć deti prídu o rodiþa. Pri ostreĐovaní Mojtína Nemcami438 bol 14. apríla 1945 usmrtený Štefan Kuþera,439 ktorého v Paškovej jame440 zasiahla þrepina z delostreleckého granátu. Zostali po Ėom manželka Angela a deti: Anastázia (7 rokov), František (11 rokov) a Matúš (13 rokov),441 ktorý sa neskôr stal univerzitným profesorom histórie.

430

ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1110/1945. Anastázia Kuþerová, ústny zdroj. 432 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1110/1945. 433 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3732/1945. 434 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 611/1945. 435 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1198/1945. 436 Obrazová príloha, dokumenty 32 – 34. 437 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2414/1945. 438 Martiš, J.: Kronika, s. 87. 439 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1324/1945. 440 Martiš, J.: Kronika, s. 87. 441 ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1324/1945. 431

97

Krátko na to zomrel na následky zranenia þrepinou z delostreleckého granátu aj Matúš Gabriš, ktorý zanechal manželku a deti: Evu (2 roky), Vladimíra (4 roky) a Gizelu (8 rokov).442 Vojna, bohužiaĐ, priniesla aj detské obete. Asi polroka po vojne našla skupinka troch malých detí za osadou Gabrišovci v hornej þasti obce ruþný granát. Deti sa s ním zaþali hraĢ a... asi štvorroþný Janko Gabriš prišiel o život, Milke Dolinkovej vybilo oko a Márii Gabrišovej museli amputovaĢ pravú nohu nad kolenom.443 Mária Gabrišová sa neskôr vydala a ako Mária Vrždáková pracovala v období, keć Ján Martiš písal Kroniku obce Mojtín (t. j. v roku 1976), ako administratívna zamestnankyĖa na vtedajšom Miestnom národnom výbore v Mojtíne.444 V súþasnosti žije v Ilave.445 Bez poškodenia nezostali ani obecné cesty,446 ktoré boli poþas prechodu frontu cez obec v apríli 1945 na mnohých miestach veĐmi poškodené od prechádzajúcich nemeckých tankov a delových striel.447

17.7

Židovská rodina ukrytá v Mojtíne Židia v Mojtíne nikdy nežili – okrem dvoch krþmárov: Singera a Dielika, ktorí do obce

prišli na prelome 19. a 20. storoþia iba s cieĐom podnikaĢ.448 V dobe, keć Nemci zaþali prehrávaĢ vojnu, t. j. v r. 1943, sa na Mojtín dostala mladá rodina Zieglerových – otec, matka a ich asi štvorroþná dcérka Eva. Bývali v Beluši a na Mojtín prišli z Rietky pri Pružine, kde sa predtým ukrývali pred Nemcami. OdtiaĐ obþas chodievali na Mojtín, ktorý bol pre nich akousi istotou. No po tom, ako Nemci vystrieĐali v Rietke niekoĐko židovských rodín, na Mojtíne ostali až do konca II. svetovej vojny. A ako sa mi vlastne podarilo pred fašistami utiecĢ? Bola to náhoda – práve v ten deĖ išli na Mojtín... Takmer dva roky sa ukrývali v jaskyni „Pod komínom“ v hornej þasti obce – aj cez zimu. Sama Mária Pánová spomína „ako otec Ziegler prišiel s malou Evkou na rukách... chúća dievþa, také malo omrznuté prsty... až fialové“. Celá rodina Zieglerových sa v jaskyni ukrývala

442

Tamtiež. Mária Pánová, ústny zdroj. 444 Martiš, J.: Kronika, s. 87. 445 Alžbeta Juríková, ústny zdroj. 446 Obrazová príloha, dokument 35. 447 ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 5784/1948. 448 Martiš, J.: Kronika, s. 59 – 62. 443

98

cez deĖ. Veþer odchádzali do osád StaĖovci alebo Janka – RúbaĖ, kde už mali obþania pre nich prichystané jedlo. U Jána Kuþeru a Juraja Pánového obþas aj prespali. A práve to si veĐmi vážim na vtedajších obyvateĐoch obce Mojtín – že sa nebáli pomôcĢ tým, ktorí mali byĢ zabití kvôli hlúpej a neĐudskej ideológii, riskujúc pritom vlastné životy. Nemci, ktorí sa zdržiavali prevažne v dolnej þasti obce, no kontrolu robili v každom dome, rodinu Zieglerových nikdy nenašli a zrejme o nej ani nevedeli. Po takmer dvoch rokoch života v nedôstojných podmienkach, t. j. po skonþení II. svetovej vojny, odišli do Beluše, odkiaĐ sa presĢahovali do Spišského Podhradia a nakoniec prišli bývaĢ do Trenþína. Eva Zieglerová sa neskôr stala uþiteĐkou a vyuþovala v Mojtíne. Na Mojtín nebola pridelená „len tak“... ona sem prišla pôsobiĢ z vlastnej vôle – z vćaþnosti obyvateĐom obce za to, že jej a jej rodiþom pomohli prežiĢ útrapy II. svetovej vojny. V Mojtíne pôsobila šesĢ rokov a kećže bytovka s bytmi pre uþiteĐov vtedy ešte nebola postavená, po celý þas bývala u Márie Pánovej. ýasom sa vydala a dnes ako Eva Vyoralová žije v ýeskej republike v Havlíþkovom Brode.449

449

Mária Pánová, ústny zdroj.

99

18

ZALOŽENIE MIESTNEJ ORGANIZÁCIE KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA (1946) „Zaþiatkom roku 1946 Mojtín þasto navštevovali predstavitelia vtedajších politických strán,

okrem iných aj zástupca DS (moja pozn. Demokratickej strany) okresu Ilava v osobe známeho Umrliana. Tento reþnil na Mojtíne (pred cirkevnou školou) o tom, þo môže daĢ DS takej chudobnej obci, ako je Mojtín. A potom prišiel znova na jar, asi v polovici apríla, ale v tom istom dni (bola nedeĐa) prišiel aj zástupca Komunistickej strany Slovenska. Umrlian znova reþnil o perspektívach DS... a zástupca KSS... þakal, kedy bude môcĢ... prehovoriĢ. Poþas vystúpenia Umrliana vystúpil obþan... Ferdinand Kuþmin a zvolal ponad zhromaždených obþanov takto: ,My chceme založiĢ v Mojtíne Komunistickú stranu a kto nám chcete veriĢ, poćte za mnou!´ Ferdinand Kuþmin vošiel do otvorenej drevenej školy a za ním Cyril Gombár, Ferdinand Adamiþka, Jarolím Gabriš, Ferdinand Gabriš – Filipov a ešte zopár starších mužov – robotníkov. Do školy sa pobral aj zástupca KSS z Ilavy, prehovoril ku zhromaždenej skupinke, potom mal krátky prejav Ferdinand Kuþmin a po Ėom Cyril Gombár. Všetci sa svorne dohodli, že v Mojtíne založia Komunistickú stranu a zástupca tejto strany z Ilavy im sĐúbil všestrannú organizaþnú pomoc. V skupinke mužov sa v družnej debate zdržal až do veþera a odišiel pešo smerom na Košecké Rovné v sprievode Ferdinanda Kuþmina a Cyrila Gombára. Do veþera sa na Mojtíne zdržal aj Umrlian, ktorý sa dal potom do Ilavy zaviesĢ autom.... Mládežnícka organizácia ýSM (moja pozn. ýeskoslovenská mládež) bola v Mojtíne založená v roku 1947. Pri jej zrode stál Štefan Liska... Po Ėom sa vystriedali ćalší predsedovia...“.450 ... Ktovie, þi založenie Miestnej organizácie Komunistickej strany Slovenska bolo skutoþne spontánnym rozhodnutím Ferdinanda Kuþmina a ćalších obyvateĐov obce Mojtín, alebo vystúpením, vopred dohodnutým s komunistickým politikom...

450


100

19

VOďBY

ýLENOV

MIESTNEHO

NÁRODNÉHO

VÝBORU

V ROKU 1946 VoĐby v roku 1946 boli aj v Mojtíne veĐkou udalosĢou. Napriek nezvyþajnému založeniu Miestnej organizácie Komunistickej strany Slovenska, kedy miestny obyvateĐ doslova „skoþil do reþi“ politikovi z DS,451 mali v obci jednoznaþnú prevahu „demokrati“. Svedþia o tom nielen neskoršie výsledky volieb þlenov Miestneho národného výboru (MNV), ale aj samotné kandidátky oboch strán. Kým na kandidátke KSS, schválenej 31. augusta 1946, bolo iba 8 kandidátov, na kandidátke DS, schválenej 4. septembra 1946, ich bolo 20. ýlenovia Miestnej organizácie Komunistickej strany Slovenska: 1. Viktor Pánov 2. Ladislav Podskalan 3. Ferdinand Kuþmin – predseda Miestnej organizácie KSS (MO – KSS; brat môjho prastarého otca Jakuba Kuþmina) 4. Matej Gabriš 5. Jozef Miko 6. Ján Burian 7. František Gabriš 8. Viktor Jurík

ýlenovia Demokratickej strany 1. Ondrej Kubový 2. Matúš Hrubo 3. Ondrej Kuþera 4. Jakub Kuþmin 5. Juraj Pánov

451


101

6. Viliam Kuþera 7. Vendelín Miko 8. Viktor Jurík 9. Augustín Suchár 10. Metod StaĖo 11. Vendelín Žemla 12. Štefan Gombár 13. Pavol Martiš 14. Cyril Gombár 15. Augustín ýepák 16. Cyril Miko 17. Ondrej Janke 18. Jozef Fraštík 19. Štefan Suchár 20. Jozef Gabriš – Kolaþan Tieto kandidaþné listiny boli v obci vyvesené od 17. septembra do 3. októbra 1946 a súþasne boli vyložené aj v kancelárii vtedajšieho predsedu MNV Jarolíma Gabriša, aby do nich mohla nahliadnuĢ verejnosĢ. Neviem, kedy presne sa v roku 1946 konali voĐby, ale schôdza Miestneho volebného výboru ohĐadom už uskutoþnených volieb bola zvolaná 19. novembra 1946. Miestny volebný výbor tvorili: Ladislav Podskalan – predseda za DS:

Cyril Drak, Kalman Gabriš, Felix Hrubo, Rudolf ýepák

za KSS: Matej Stano, Konrád Dolinka, Jozef Dolinka Na schôdzi sa urþovalo, koĐko þlenov bude maĢ MNV a koĐko mandátov získa tá – ktorá strana. Poþet þlenov MNV závisel od poþtu obyvateĐov. Kećže podĐa výsledkov sþítania Đudu v roku 1940 žilo v Mojtíne až 1 092 Đudí, poþet þlenov MNV bol urþený na 18.

102

Poþet mandátov sa vypoþítaval z odovzdaných hlasov. PodĐa oznámenia ONV – OSK (pozn. ONV – okresný národný výbor; OSK – okresná správna komisia) bolo v Mojtíne odovzdaných 551 hlasov: DS: 476 hlasov KSS: 67 hlasov SS (pozn. Strana slobody): 5 hlasov SP: 3 hlasy Hlasy posledných dvoch strán sa nebrali do úvahy, zrejme preto, že tie strany boli neúspešné. Sþítali sa teda hlasy odovzdané pre DS a KSS a z þísla 543 sa vypoþítali mandáty: 543 : 19 = 28,57 (pozn. þíslom 19 sa delilo po pripoþítaní funkcie predsedu MNV k 18 þlenom MNV) Výsledok bol zaokrúhlený na najbližšie celé þíslo, a to na þíslo 29. „Pristupuje sa k prideleniu mandátov medzi politické strany. Každá strana dostane toĐko mandátov, koĐkokrát sa volebné þíslo nachádza v poþte hlasov pri voĐbách... odovzdaných“: Demokratická strana: 476 : 29 = 16 mandátov Komunistická strana Slovenska: 67 : 29 = 2 mandáty Miestny volebný výbor pridelil mandáty kandidátom na funkcie þlenov Miestneho národného výboru podĐa poradia, v akom boli uvedení na kandidátnej listine. ýlenmi MNV za KSS sa teda stali prví dvaja kandidáti a þlenmi MNV za DS sa stali prví šestnásti kandidáti. Dvadsiateho ôsmeho novembra 1946 sa noví þlenovia MNV stretli pri voĐbe predsedu MNV, podpredsedu MNV a þlenov Rady MNV. Najskôr však bola urþená volebná komisia, ktorá pozostávala z dvoch þlenov: Jakub Kuþmin, DS Ladislav Podskalan, KSS Najstarším þlenom tejto komisie bol Jakub Kuþmin, ktorý práve pre svoj vek bol ustanovenýdo funkcie predsedu volebnej komisie, a tak mu prislúchalo právo viesĢ voĐby þlenov predsedu MNV, podpredsedu MNV a þlenov Rady MNV. Volilo a tajne – hlasovacími lístkami. Aj sám Jakub Kuþmin mal záujem o najvyššiu funkciu v obci, avšak nebol úspešný. Kandidáti na funkciu predsedu MNV získali:

103

Ondrej Kubový: 8 hlasov Ladislav Podskalan: 2 hlasy Viktor Pánov: 1 hlas Jakub Kuþmin: 1 hlas Predsedom MNV sa stal Ondrej Kubový, DS. Nasledovala voĐba podpredsedu MNV: Ladislav Podskalan: 9 hlasov Jozef Fraštík: 1 hlas Gustáv Suchár: 1 hlas Pavol Martiš: 1 hlas Do funkcie podpredsedu MNV bol zvolený Ladislav Podskalan, KSS. Nakoniec sa prikroþilo k voĐbe þlenov Rady MNV. Poþet jej þlenov tvoril jednu tretinu všetkých þlenov MNV, t. j. 6. Komisia urþila, že DS v tejto Rade prináleží 5 þlenov a KSS 1 þlen. Do funkcie þlenov Rady MNV boli zvolení: DS:

Ondrej Kubový Matúš Hrubo Jakub Kuþmin Juraj Kuþmin Viliam Kuþera

KSS: Ladislav Podskalan452

452

ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 267/1946; 719/1946.

104

20

SPOLKY V OBCI

V Mojtíne dlho neexistoval nijaký spolok. Až v roku 1949 vznikol spolok DOK pri MOMS (Divadelný ochotnícky krúžok pri Miestnej organizácii Matice slovenskej). CieĐom tohto spolku bolo prostredníctvom Matice slovenskej rozširovaĢ kultúrnu þinnosĢ. Spolok nemal žiadnu vlastnú miestnosĢ a hlavným zdrojom jeho príjmov boli divadelné predstavenia a þlenské príspevky. Jeho predsedom sa stal Augustín Janco, podpredsedom þi „miestopredsedom“ Štefan Matuš (pozn. také priezvisko v Mojtíne nikdy neexistovalo; zrejme malo byĢ uvedené „Štefan Martiš“), tajomníkom Anton Suchár a pokladníþkou Mária Šeptáková. Raz za rok sa malo konaĢ „valné zhromaždenie“ þlenov spolku. Dokedy spolok existoval, v evidencii uvedené nie je.453 Avšak, ak si tento spolok stanovil, že zdrojom jeho príjmov budú okrem þlenských príspevkov aj divadelné predstavenia, tak potom skutoþne nezbohatol... Tridsiateho októbra 1949 o 15:00 hod. sa malo uskutoþniĢ divadelné predstavenie: Július Barþ – Ivan: Matka. Malo maĢ tri dejstvá, odohrané malo byĢ v miestnosti Potravného družstva, cena za vstupenku sa pohybovala od 10 Kþs (deti) po 30 Kþs (dospelí). Celý výĢažok mal byĢ venovaný na zakúpenie opony. Ale predstavenie sa nekonalo „... lebo stránka si nedošla pre povolenie“.454

453 454

ŠA PB, fond Okresný národný výbor (ONV) Púchov, Evidencia spolkov, kniha þ. 68. ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 773/1949.

105

21

PLÁNUJEME SVETLEJŠIE ZAJTRAJŠKY PlánovaĢ síce treba... ale až na päĢ rokov? Nuž þo... aspoĖ viem, þo bude hlavnou témou

druhej þasti tejto mojej práce: 1) vodohospodárske stavby: a) stavba vodovodu a kanalizácie v dĎžke asi 3 km; prívod do obce z diaĐky asi 1 km b) stavba dvoch vodných nádrží c) vybudovanie dvoch verejných studní 2) cestné stavby: oprava obecných ciest 3) pozemné stavby: a) prístavba obecného domu... prípadne stavba nového obecného domu; Obecný úrad MNV b) stavba budovy Národnej školy a zakúpenie pozemku pod stavbu tejto školy c) elektrifikácia obce, vybudovanie elektrického vedenia do obce... a postavenie verejných pouliþných lámp d) ohradenie cintorína.455

455

ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 2620/1949.

106

Záver Tak to bola história obce Mojtín do roku 1950. Sama som prekvapená, þo všetko sa v mojej rodnej obci dovtedy udialo. Naoko obyþajná dedinka, ležiaca v Strážovských vrchoch, obklopená horami... ale má neobyþajnú históriu. Obdivujem Đudí, ktorí tu do tohto roku žili. Ja si neviem predstaviĢ, že by som pila vodu zo studne, po veþeroch vysedávala pri petrolejových lampách, a keby som veþer išla, napríklad z kostola, tak by mi na cestu svietili namiesto pouliþných lámp iba mesiac a hviezdy. Takisto to „cestovanie“ z Mojtína do okolitých obcí – všade pešo... Život bol vtedy naozaj veĐmi Ģažký. Zlepšenie života Mojtínþanov nastalo až po roku 1950. Preto moju prácu len po rok 1950 považujem za nedokonþenú. A ja s Ėou budem úplne spokojná, až keć bude dokonþená. Druhú þasĢ Histórie obce Mojtín plánujem rozšíriĢ na obdobie rokov 1950 – 1990, možno i súþasnosĢ, ak sa to dá.

... Je rok 2013 a druhú þasĢ Histórie obce Mojtín som ani len nezaþala písaĢ...

107

Použitá literatúra

Štátny okresný archív Považská Bystrica, fond Obvodný notársky úrad Pružina. Štátny okresný archív Považská Bystrica, fond Obvodný úrad MNV Pružina. Štátny okresný archív Považská Bystrica, fond Okresný úrad Ilava. Štátny okresný archív Považská Bystrica, fond Okresný národný výbor Púchov. Štátny okresný archív Považská Bystrica, fond Školský inšpektorát Púchov. Martiš, Ján: Cisársky veþný vojak. Stredoslovenské vydavateĐstvo, 1. vydanie, Banská Bystrica, 1970. Martiš, Ján: V službách štyroch cisárov. Slovenský spisovateĐ, 1. vydanie, Bratislava, 1977. Martiš, Ján: Kronika obce Mojtín, 1976.

108

Prílohy: Obrázok þ. 1: pohĐad na obec Mojtín Obrázok þ. 2: Kaplnka s Kristovým hrobom (postavená v 2. polovici 90. rokov 20. stor.) Obrázok þ. 3: Obraz najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete husára Ladislava Gabriša – Škultétyho od Jozefa BožetČcha Klemensa (r. 1858) Obrázok þ. 4: Obraz slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda od Jozefa BožetČcha Klemensa (r. 1871) Obrázok þ. 5: Rímsko – katolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne z r. 1875 Obrázok þ. 6: Interiér Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne Dokument þ. 1: jedna strana týždenníka „Obzor“ z r. 1993 Dokument þ. 2: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 163/1926. Zápisnica o zložení sĐubu novozvoleného starostu Vendelína ýepáka Gombára Dokument þ. 3: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín dĖa 1. marca 1941 Dokument þ. 4: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín; schválenie zo strany Obecnej rady v Mojtíne Dokument þ. 5: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín; list obvodného notára Bohumila Kubíþka Okresnému úradu v Ilave Dokument þ. 6: ŠA PB, fond OÚ Ilava, 9 – 213/1944. ŽiadosĢ starostu obce Mojtín Viktora Žemlu z 15. mája 1944 o oslobodenie od funkcie starostu obce Mojtín, adresovaná Okresnému úradu v Ilave Dokument þ. 7: ŠA PB, fond OÚ Ilava, 9 – 213/1944. List Hlinkovej slovenskej Đudovej strany z 15. júna 1944 adresovaná Okresnému úradu v Ilave, v ktorom je uvedené, že Viktora Žemlu prehovorili, aby bol naćalej starostom obce Mojtín

109

Dokument þ. 8: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Situaþný náþrtok dolnej bývalej Štátnej Đudovej školy v Mojtíne Dokument þ. 9: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys starej Rímsko – katolíckej Đudovej školy Dokument þ. 10: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. Geometrický plán Štátnej Đudovej školy v Mojtíne, tzv. „Ústrednej“ Dokument þ. 11: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys Ústrednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy Dokument þ. 12: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys Rímsko – katolíckej Đudovej školy na Rúbani Dokument þ. 13: ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2283/1924. Rozvrh hodín I. triedy Štátnej Đudovej školy v Mojtíne Dokument þ. 14: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín I. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943 Dokument þ. 15: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín II. a V. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943 Dokument þ. 16: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín III. a IV. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943 Dokument þ. 17: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1948. PrehĐadný rozvrh hodín Dokument þ. 18: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Lukáša Gabriša – ývirina z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906 Dokument þ. 19: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Lukáša Gabriša – ývirina z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906 Dokument þ. 20: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Lukáša Gabriša – ývirina z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906

110

Dokument þ. 21: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Matúša Suchára z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906 Dokument þ. 22: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Matúša Suchára z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906 Dokument þ. 23: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2026/1930. Plán na stavbu mlyna pre pána Tomáša Janca z Mojtína Dokument þ. 24: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 1369/1946. Plán hostinca Potravného družstva v Mojtíne Dokument þ. 25: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. Štefan Hlavatý, hostinský z Mojtína, odĖatie živnostenského oprávnenia Dokument þ. 26: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. Potravné družstvo v Mojtíne – odĖatie živnostenského oprávnenia Dokument þ. 27: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. OdĖatie podomových knižiek v obci Mojtín, predloženie zoznamu Dokument þ. 28: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. Príkaz Okresného národného výboru v Ilave, adresovaný SNB (Zboru národnej bezpeþnosti) v Zliechove, odĖaĢ podomové knižky všetkým podomovým obchodníkom v obci Mojtín Dokument þ. 29: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne prehĐad Dokument þ. 30: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne krov Dokument þ. 31: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne prízemie Dokument þ. 32: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2097/1945. Zoznam vojnových škôd prihlásených v MNV v Mojtíne Dokument þ. 33: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2097/1945. Zoznam vojnových škôd prihlásených v MNV v Mojtíne

111

Dokument þ. 34: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2097/1945. Zoznam vojnových škôd prihlásených v MNV v Mojtíne Dokument þ. 35: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 5784/1948. Náþrtok obecných ciest v obci Mojtín Obrázok þ. 7: Jozef BožetČch Klemens: Ladislav Gabriš – Škultéty (1857) zdroj: : http://www.obnova.sk/clanok/najdlhsie-sluziaci-vojak-na-svete-bol-z-mojtina þlánok s nadpisom: „Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák Škultéty – Gabriš“ Obrázky þ. 8 – 13: ýestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky vzdáva vojenské pocty telesným pozostatkom husára Ladislava Gabriša – Škultétyho na letisku v Kuchyni dĖa 21. mája 2013 zdroj: http://www.mil.sk/35383/ þlánok s nadpisom: „Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák“ webová stránka Ozbrojených síl Slovenskej republiky Obrázky þ. 14 a 15: Rakva s telesnými pozostatkami husára Ladislava Gabriša – Škultétyho vystavená v Rímsko – katolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne v deĖ jeho vojenského pohrebu dĖa 27. júna 2013 zdroj: http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnejzemi-mojtina þlánok s nadpisom: „Cisársky ,veþný vojak´ Ladislav Škultéty – Gábriš spoþinul v rodnej zemi Mojtína“ webová stránka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniþí Obrázok þ. 16 Hrobka husára Ladislava Gabriša Škultétyho v Mojtíne zdroj: http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnejzemi-mojtina þlánok s nadpisom: „Cisársky ,veþný vojak´ Ladislav Škultéty – Gábriš spoþinul v rodnej zemi Mojtína“ webová stránka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniþí Obrázky þ. 17, 24, 25: Vojenský pohreb husára Ladislava Gabriša – Škultétyho v Mojtíne dĖa 27. júna 2013 zdroj: http://m.teraz.sk/magazin/vecny-vojak-mojtin-ladislav-gabris-skult/50665-clanok.html þlánok s nadpisom: „Cisárskeho ,veþného´ vojaka uložili po 182 rokoch do rodnej zemi“ webová stránka Tlaþovej agentúry Slovenskej republiky Obrázky þ. 18, 20, 21, 22, 23, 28: Vojenský pohreb husára Ladislava Gabriša – Škultétyho v Mojtíne dĖa 27. júna 2013 zdroj: http://www.vhu.sk/index.php?ID=1949&pg=2 þlánok s nadpisom: „Veþný vojak L. Škultéty Gabriš sa vrátil do rodnej zeme“ webová stránka Vojenského historického ústavu Bratislava

112

Obrázky þ. 19, 29, 36: Vojenský pohreb husára Ladislava Gabriša – Škultétyho v Mojtíne dĖa 27. júna 2013 zdroj: http://www.mil.sk/36752/?pg=1 þlánok s nadpisom: „Veþný vojak L. Škultéty Gabriš sa vrátil do rodnej zeme“ webová stránka Ozbrojených síl Slovenskej republiky Obrázky þ. 26, 27, 31, 32, 33, 34, 38 Vojenský pohreb husára Ladislava Gabriša – Škultétyho v Mojtíne dĖa 27. júna 2013 zdroj: http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53223 http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53230 http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53227

http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53224 http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53225 http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53228 http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53231 webová stránka Tlaþovej agentúry Slovenskej republiky Obrázok þ. 39 Nápis na pomníku Ladislava Gabriša – Škultétyho na cintoríne v rumunskom Arade zdroj: http://dotoho.blog.hu/2013/06/25/_kultety_gabri_hazatert Obrázky þ. 40 a 41 Kamenný pomník v Pružine, venovaný najdlhšie slúžiacemu vojakovi na svete husárovi Ladislavovi Gabrišovi - Škultétymu zdroj: http://krizom-krazom.eu/regiony/pamatniky-a-pomniky-v-okrese-povazska-bystrica ) Obrázky þ. 42 a 43 Medaila Virtute et Exemplo zdroj: http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/85531 Obrázok þ. 44 Interiér Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne zdroj: http://www.panoramio.com/photo/80909358 Obrázok þ. 45 Fotografia rímsko – katolíckeho kĖaza Štefana Závodníka zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Z%C3%A1vodn%C3%ADk Obrázok na titulnej strane: pohĐad na obec Mojtín zdroj: http://www.slovakregion.sk/mojtin

113

Obr. þ. 1: pohĐad na obec Mojtín Obr. þ. 2: Kaplnka s Kristovým hrobom (postavená v 2. polovici 90. rokov 20. stor.) Obr. þ. 3: Obraz najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete husára Ladislava Gabriša – Škultétyho od Jozefa BožetČcha Klemensa (r. 1857) Obr. þ. 4: Obraz slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda od Jozefa BožetČcha Klemensa (r. 1871) Obr. þ. 5: Rímsko – katolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne z r. 1875 Obr. þ. 6: Interiér Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne

114

Dokument þ. 1: jedna strana týždenníka „Obzor“ z r. 1993

115

Dokument þ. 2: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 163/1926. Zápisnica o zložení sĐubu novozvoleného starostu Vendelína ýepáka Gombára

116

Dokument þ. 3: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín dĖa 1. marca 1941

117

Dokument þ. 4: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín; schválenie zo strany Obecnej rady v Mojtíne

118

Dokument þ. 5: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 1566/1941. Cyril Šepták – vzdanie sa funkcie starostu obce Mojtín; list obvodného notára Bohumila Kubíþka Okresnému úradu v Ilave

119

Dokument þ. 6: ŠA PB, fond OÚ Ilava, 9 – 213/1944. ŽiadosĢ starostu obce Mojtín Viktora Žemlu z 15. mája 1944 o oslobodenie od funkcie starostu obce Mojtín, adresovaná Okresnému úradu v Ilave

120

Dokument þ. 7: ŠA PB, fond OÚ Ilava, 9 – 213/1944. List Hlinkovej slovenskej Đudovej strany z 15. júna 1944 adresovaná Okresnému úradu v Ilave, v ktorom je uvedené, že Viktora Žemlu prehovorili, aby bol naćalej starostom obce Mojtín

121

Dokument þ. 8: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Situaþný náþrtok dolnej bývalej Štátnej Đudovej školy v Mojtíne

122

Dokument þ. 9: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys starej Rímsko – katolíckej Đudovej školy

123

Dokument þ. 10: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. Geometrický plán Štátnej Đudovej školy v Mojtíne, tzv. „Ústrednej“

124

Dokument þ. 10: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Štátna Đudová škola Mojtín, 1895 – 1941. Geometrický plán Štátnej Đudovej školy v Mojtíne, tzv. „Ústrednej“

125

Dokument þ. 11: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys Ústrednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy

126

Dokument þ. 12: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rímsko – katolícka Đudová škola Mojtín, 1920 – 1949. Pôdorys Rímsko – katolíckej Đudovej školy na Rúbani

127

Dokument þ. 13: ŠA PB, fond ŠI Púchov, 2283/1924. Rozvrh hodín I. triedy Štátnej Đudovej školy v Mojtíne

128

Dokument þ. 14: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín I. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943

129

Dokument þ. 15: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín II. a V. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943

130

Dokument þ. 16: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1942. Rozvrh hodín III. a IV. triedy päĢtriednej Rímsko – katolíckej Đudovej školy v Mojtíne, školský rok 1942 – 1943

131

Dokument þ. 17: ŠA PB, fond ŠI Púchov, Rozvrhy hodín, 1948. PrehĐadný rozvrh hodín

132

Dokument þ. 18: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Lukáša Gabriša – ývirina z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906

133


134


135

Dokument þ. 21: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Matúša Suchára z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906

136

Dokument þ. 22: ŠA PB, fond ONÚ Pružina. ŽiadosĢ Matúša Suchára z Mojtína o vysĢahovanie sa do Ameriky, 1906

137

Dokument þ. 23: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2026/1930. Plán na stavbu mlyna pre pána Tomáša Janca z Mojtína

138

Dokument þ. 23: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2026/1930. Plán na stavbu mlyna pre pána Tomáša Janca z Mojtína

139

Dokument þ. 24: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 1369/1946. Plán hostinca Potravného družstva v Mojtíne

140

Dokument þ. 25: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. Štefan Hlavatý, hostinský z Mojtína, odĖatie živnostenského oprávnenia

141

Dokument þ. 26: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, Schválenie, odĖatie, zrušenie živností, 1949. Potravné družstvo v Mojtíne – odĖatie živnostenského oprávnenia

142

Dokument þ. 27: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. OdĖatie podomových knižiek v obci Mojtín, predloženie zoznamu

143

Dokument þ. 28: ŠA PB, fond OÚ MNV Pružina, 4061/1949. Príkaz Okresného národného výboru v Ilave, adresovaný SNB (Zboru národnej bezpeþnosti) v Zliechove, odĖaĢ podomové knižky všetkým podomovým obchodníkom v obci Mojtín

144

Dokument þ. 29: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne – prehĐad

145

Dokument þ. 30: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne - krov

146

Dokument þ. 31: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 3029/1942. Plán na stavbu Hasiþského skladišĢa v Mojtíne – prízemie

147

Dokument þ. 32: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 2097/1945. Zoznam vojnových škôd prihlásených v MNV v Mojtíne

148


149


150

Dokument þ. 35: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 5784/1948. Náþrtok obecných ciest v obci Mojtín

151

Dokument þ. 35: ŠA PB, fond ONÚ Pružina, 5784/1948. Náþrtok obecných ciest v obci Mojtín

152

Ladislav Gabriš – Škultéty (27. jún 1738 Mojtín – 19. august 1831 Arad, Rumunsko)

- najdlhšie slúžiaci vojak na svete

Obr. 7: Jozef BožetČch Klemens: Ladislav Gabriš – Škultéty (1857) Zdroj: http://www.obnova.sk/clanok/najdlhsie-sluziaci-vojak-na-svete-bol-z-mojtina

153

Obr. 8

Obr. 9 Obr. 8 – 13: ýestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky vzdáva vojenské pocty telesným pozostatkom husára Ladislava Gabriša – Škultétyho na letisku v Kuchyni dĖa 21. mája 2013 zdroj fotografií: http://www.mil.sk/35383/

154

Obr. 10

Obr. 11

155

Obr. 12

Obr. 13 (vĐavo starostka obce Mojtín Bc. Eva Gabrišová, vpravo rímsko – katolícky kĖaz obce Mojtín Peter BadžgoĖ – na ich podnet boli exhumované telesné pozostatky husára Ladislava Gabriša – Škultétyho a prevezené z rumunského Aradu na Slovensko)

156

157

Obr. 14 na predchádzajúcej strane http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnej-zemimojtina Obr. 15 http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnej-zemimojtina

Obr. 16: Hrobka husára Ladislava Gabriša – Škulétyho v Mojtíne http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnej-zemimojtina

158

Obr. 17: http://m.teraz.sk/magazin/vecny-vojak-mojtin-ladislav-gabris-skult/50665-clanok.html

Obr. 18: http://www.vhu.sk/index.php?ID=1949 Obr. 17 – 23: Vojenský pohreb L. G. – Škultétyho, slávnostná svätá omša, Mojtín 27. jún 2013

159

Obr. 19: http://www.mil.sk/36752/?pg=1

Obr. 20: http://www.vhu.sk/index.php?ID=1949

160

Obr. 21: http://www.vhu.sk/index.php?ID=1949

161

Obr. 22: http://www.vhu.sk/index.php?ID=1949&pg=2

162


163

Obr. 24: http://www.teraz.sk/magazin/vecny-vojak-mojtin-ladislav-gabris-skult/50665-clanok.html

Obr. 25: http://www.teraz.sk/magazin/vecny-vojak-mojtin-ladislav-gabris-skult/50665-clanok.html Obr. 24 - 36: Slávnostný pohreb telesných pozostatkov L. G. - Škultétyho, Mojtín 27. jún 2013

164

Obr. 26: http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53223


165


Obr. 29: Náþelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generálporuþík Ing. Peter Vojtek (http://www.mil.sk/36752/index.php?ID=36752&pg=7)

166

Obr. 30: Náþelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Maćarska http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnej-zemimojtina


167



168


Obr. 35: http://lzkuchyna.mil.sk/36752/index.php?ID=36752&pg=7

169

Obr. 36: http://www.mil.sk/36752/?pg=1

Obr. 37: hrobka Ladislava Gabriša – Škultétyho v Mojtíne pri Farskom úrade Mojtín http://www.uszz.sk/sk/cisarsky-vecny-vojak-ladislav-skultety---gabris-spocinul-v-rodnejzemi-mojtina

170

Obr. 38: tabuĐa so struþným životopisom L. G. – Škulétyho (tabuĐa je zo všetkých strán hrobky, a to v slovenskom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku a v maćarskom jazyku). http://www.teraz.sk/fotodennik/ulozenie-vecnehovojaka-do-rodnej/53227fotografia.html?stranka=164#/fotodennik/fotografia/53231)

Obr. 39: nápis na pomníku Ladislava Gabriša – Škultétyho na cintoríne v rumunskom Arade http://dotoho.blog.hu/2013/06/25/_kultety_gabri_hazatert

171

Obr. 40: Kamenný pomník v Pružine, venovaný najdlhšie slúžiacemu vojakovi na svete husárovi Ladislavovi Gabrišovi - Škultétymu

172

Obr. 41: Kamenný pomník v Pružine, venovaný najdlhšie slúžiacemu vojakovi na svete husárovi Ladislavovi Gabrišovi - Škultétymu

PRUŽINA. Obelisk Ladislav Škultéty-Gábriš. „Obelisk venovaný ,najstaršiemu vojakovi sveta´. Kamenný pomník pri kostole bol postavený v roku 1855 slovenskými spolurodákmi najstaršiemu vojakovi sveta Ladislavovi Škultétymu alias ,Gábriš´/1738-1831/, ktorý pochádzal z Mojtína. Ladislav Škultéty-Gábriš, zástavník-šikovateĐ, od trinástich rokov, kedy sa dal zverbovaĢ slúžil 80 rokov štyrom cisárom. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách vtedajšej búrlivej Európy.

173

Bojoval 12x proti Francúzom, 7x proti Prusom, 2x proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. Trikrát bol zranený. Vojenská história ho pokladá za najstaršieho vojaka sveta. Tri nápisy na obelisku sú napísané v slovenskom jazyku. Na þelnej strane je napísané: ,93-roþnému c. k. husárskemu zástavníkovi Ladislavovi Škultétymu ináþ Gábrišovi, narodenému v pružinskom Mojtíne dĖa 27. júna 1738, zomrelému vo VeĐkom Arade /dnešné Rumunsko/ 19. augusta 1831. Za jeho 80-roþnú vojenskú službu.´ Na Đavej strane stojí: ,Pod štyroch panovníkoch slúžil verne. V sedmiletých vojnách si bojoval pevne, v tureckých, francúzskych, zástavu si bránil tak, že Ģa nepriateĐ aj þasto poranil.´ Na pravej strane stojí: ,K radostnej pamiatke štvrĢstoroþného žitia jeho vel. cis. Františku Jozefovi I. svojmu národovcovi dali postaviĢ Slováci 1855.´ “

zdroj (Obr. 41, 42 a þlánok): http://krizom-krazom.eu/regiony/pamatniky-a-pomniky-v-okrese-povazska-bystrica

174

MEDAILA VIRTUTE ET EXEMPLO Obr. 42 a 43: http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/85531

175

Interiér Rímsko – katolíckeho Kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne

Obr. 44 http://www.panoramio.com/photo/80909358

176

Štefan Závodník (2. september 1813 Horná Poruba – 12. február 1885 Pružina)

Obr. 45

Štefan Závodník bol rímsko - katolícky kĖaz, pedagóg, významná osobnosĢ slovenských dejín a priekopník vþelárstva na Slovensku. Bol aj organizátor prvých hornouhorských spolkov a významný národný buditeĐ. zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Z%C3%A1vodn%C3%ADk

177

Mgr. Katarína Gombárová Autorka seminárnej práce „História obce Mojtín (1364 – 1950)“ z roku 2003. Narodila sa 30. októbra 1984 v Ilave. V r.

2000

–

2004

navštevovala

Gymnázium

v Púchove.

Je absolventkou Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty (2004 – 2009). Žije a pracuje v Bratislave. Venuje sa verejnému právu, najmä správnemu právu a právu sociálneho zabezpeþenia.

178

HISTÓRIA OBCE MOJTÍN ( )

Recommend Documents